Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.39.0-wmf.22 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Udělátko Diskuse k udělátku Definice udělátka Diskuse k definici udělátka 0 686 7417653 7414269 2022-07-30T20:10:14Z Jarash 30924 /* Poľnohospodárstvo */ Nedostupný zdroj wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref name="Mestská a obecná štat.">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mestská štatistika | url = http://m.tatryportal.sk/tatranske-naj/17-Najv%C3%A4csie-mesto-na-Slovensku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Portál Tatry Portál | miesto = Vysoké Tatry | jazyk = Slovenský }}</ref> | Najstaršie mesto =Trnava | Úradné jazyky = [[slovenčina]], [[čeština]]{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>[http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011]</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezidentka<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Boris Kollár]]<br />[[Eduard Heger]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] ([[rozdelenie Česko-Slovenska]]) | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 115 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 117,664 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = World Economic Outlook database: April 2021 | url = https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2021/April/weo-report?c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,860<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = http://hdr.undp.org/en/content/latest-human-development-index-ranking | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2020 | Poradie (HDI) = 39 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]]. Je členským štátom Európskej únie a NATO. Má rozlohu {{km2|49035}} a žije tu približne 5 449 270 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2020|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=09.12.2020|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref>. V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m. Predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná [[Maďari na Slovensku|maďarská]] a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[Paleolit|paleolitu]] približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Bardejov namesti 3773.JPG|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:NZ1685.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Cesko-Slovensko1928.png|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] v rokoch [[1928]] – [[1938]]]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo satelitov nacistického [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko–slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Alekseev alexander 4.jpg|thumb|right|[[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v [[august]]e [[1968]]]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa moci [[Februárový prevrat|ujala Komunistická strana Československa]], došlo k [[Znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol vedúcu úlohu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Vysoké Tatry panorama.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] | obrázok2 = The Danube running through Bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = 20180503 Zamek Spiski 2980 DxO.jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Spišský hrad]] na travertínovom hradnom vrchu | obrázok6 = Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG | šírka6 = 220 | popis6 = [[Veľké Hincovo pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:Kamenný vodopád (Slovakia).jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288 </ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko 28. júna [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku [[2009]] dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]].<ref>Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/rocenky_NS/rocenka_%20NS_10.pdf Dostupné online]</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že tu nájdeme rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Palcmanská Maša.JPG|náhľad|[[Palcmanská Maša (vodná nádrž)|Palcmanská Maša]], [[Národný park Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>[http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov]</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka|skládkach]] odpadov. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Meadow and Velky Roszutec - panoramio.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránska planina, Studňa, JZ 01.jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakiapop.svg|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2017)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko má vyše 5,4 miliónov [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]. Počet obyvateľov sa v ostatných rokoch zvyšuje iba málo, pretože je nízky počet narodených. Prirodzený prírastok dosahuje -0,02 % (k roku [[2018]]).<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 80 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. Podľa údajov za sčítania z roku 2021 etnickú štruktúru Slovenska tvoria: Slováci – 83,8 %, Maďari – 7,7 %, Rómovia – 1,2 %, ostatní – 1,9 %, nezistení – 5,4 %. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">[http://portal.statistics.sk Štatistický úrad SR]</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043<small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711<small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049<small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154<small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164<small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556<small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037<small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116<small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573<small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282<small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001<small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282<small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470<small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152<small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146<small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku '''2021'''.]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku '''1930'''.]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku '''1880'''.]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|Slovenská [[abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>http://www.portal.statistics.sk</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021.]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930.]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Overview of Cathedral of St. Martin in Bratislava, Bratislava I District.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Spis2.JPG|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2019 predstavuje 520 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minimálna mzda 2019|url=https://www.minimalnamzda.sk/|vydavateľ=www.minimalnamzda.sk|dátum prístupu=2019-07-13}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne. Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (4,8 % v roku [[2018]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. [[Súbor:Valaská01.JPG|náhľad|Vidiecke sídlo [[Valaská]]]] === Sídla === Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2018) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Bratislava Panorama R01.jpg|165x165bod]] [[Bratislava]] [[Súbor:View over Old Town from St. Elisabeth Cathedral Bell Tower - Kosice - Slovakia (36428414991).jpg|165x165bod]] [[Košice]] [[Súbor:Presov13Slovakia519.JPG|165x165bod]] [[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Main square of Žilina.JPG|165x165bod]] [[Žilina]] [[Súbor:Banská Bystrica - Námestie SNP 004.jpg|165x165bod]] [[Banská Bystrica]] [[Súbor:Nitra - Panorama 01.JPG|165x165bod]] [[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |432 864 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |238 757 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |88 680 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |80 810 |- |5 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |78 327 |- |6 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |76 655 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |65 207 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |55 333 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |54 618 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |51 304 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |46 059 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |42 321 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |39 569 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |39 050 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 899 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |37 194 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |33 927 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |33 191 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |33 082 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |32 449 |} </center> == Sociálna starostlivosť == Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov.<ref name="CIA" /> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostáva z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Зузана Чапутова (02-11-2021).jpg | šírka1 = 142 | popis1 = [[Zuzana Čaputová]], [[prezident Slovenskej republiky|prezidentka]] | obrázok2 = Eduard Heger with WIPO Director General.jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Eduard Heger]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka]]: [[Zuzana Čaputová]] *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Boris Kollár]] ([[SME RODINA]]) *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Eduard Heger]] ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Gábor Grendel]], [[Milan Laurenčík]], [[Juraj Blanár]] * Podpredsedovia vlády: [[Štefan Holý]], [[Veronika Remišová]], [[Richard Sulík]], [[Igor Matovič]] * Zloženie vlády: [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], [[SME RODINA]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[ZA ĽUDÍ]] * Opozičné parlamentné strany: [[SMER – sociálna demokracia|SMER]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovakia-03059 - National Council (31909997640).jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = ÚSSR.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = Budova [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu Slovenskej republiky]] v [[Košice|Košiciach]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, nakoľko prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správanie všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Eduard Heger]] za stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasnou prezidentkou republiky je [[Zuzana Čaputová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko má prezidentku. Zuzana Čaputová zložila sľub|url=https://slovensko.hnonline.sk/1959146-slovensko-ma-prezidentku-zuzana-caputova-zlozila-slub|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-07-12|jazyk=sk}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Mapa zobrazujúca kraje Slovenska}} [[Súbor:Okresy97 Slovakia.svg|náhľad|Mapa zobrazujúca okresy Slovenska]] [[Súbor:Trencin hdr 001.jpg|náhľad|[[Trenčín]], slovenské mesto módy]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy v SR. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky v SR sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa oddávna členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:5th Special Forces Regiment.jpg|thumb|right|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] počas cvičenia vo vojenskom priestore [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === [[Súbor:Vlajka SR s vlajkou EU.JPG|thumb|right|Vlajka Slovenska s vlajkou EÚ]] Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Bratislava10Slovakia7.JPG|náhľad|vľavo|Obchodné centrum [[Eurovea]] v Bratislave]] [[Súbor:Slovakia Exports Treemap 2017.svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2017]] Slovenská republika je priemyselno-poľnohospodársky štát s [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] uskutočňuje rozsiahle ekonomické zmeny. V ostatných rokoch dosahuje miestna ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). [[Inflácia (ekonomika)|Inflácia]] vykazuje 1,3 % (k roku [[2017]]).<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Rusko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Harvest Dubodiel2010.JPG|náhľad|Žatva pri obci [[Dubodiel]]]] [[Súbor:P1100224w.jpg|náhľad|Chov dojníc na družstve v obci [[Novoť]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, [[poľovníctvo]] a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov).<ref>Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401{{--}}404</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre '''rastlinnú výrobu'''. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a vinohradníctvo, ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=J|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=473|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=dam.fpv.ukf.sk|miesto=}}{{Nedostupný zdroj}}</ref> V '''živočíšnej výrobe''' sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. [[Rybolov]] má zatiaľ iba lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad SR | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 | url = http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/polnohospodarstvo/publikacie-stiahnutie/stavy-zvierat/supis-zvierat-2009.pdf | dátum vydania = Marec 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.8.2010 | vydavateľ = portal.statistics.sk | miesto = }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align: right" |- ! Druh ! Počet kusov v tisícoch |- | align="left" | Hovädzí dobytok | 471 |- | align="left" | Ošípané | 740 |- | align="left" | Ovce | 376 |- | align="left" | Kozy | 35 |- | align="left" | Kone | 7 |- | align="left" | Hydina (z toho sliepky) | 13 583 (6 252) |} Štruktúra pôdneho fondu na Slovensku v rokoch [[2007]]–[[2012]] bola nasledovná (všetky údaje v [[hektár|ha]] k 1. januáru daného roku):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štruktúra pôdneho fondu | url = http://www.podnemapy.sk/portal/reg_pod_infoservis/struktura_pf_070101/struktura_pf.aspx | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-29| vydavateľ = Pôdny portál | miesto = }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: right" |- ! Rok !! Spolu !! Poľnohospodárska <br />pôda !! Orná pôda !! Chmeľnice !! Vinice !! Záhrady !! Ovocné <br />sady !![[trvalý trávnatý porast|TTP]]!! Lesná pôda !! Vodné <br />plochy !! Zastavané <br />plochy !! Iné |- |'''[[2007]]'''|| 4 903 397 || 2 430 683 || 1 427 357 || 534 || 27 314 || 76 813 || 17 792 || 880 873 || 2 006 939 || 93 325 || 227 092 || 145 357 |- |'''[[2008]]'''|| 4 903 573 || 2 428 899 || 1 425 896 || 530|| 27 243 || 76 720 || 17 590 || 880 920 || 2 007 142 || 93 656 || 227 931 || 145 945 |- |'''[[2009]]'''|| 4 903 704 || 2 423 478 || 1 421 852 || 520|| 27 258 || 76 636 || 17 360 || 879 853 || 2 008 257 || 94 575 || 229 059 || 148 335 |- |'''[[2010]]'''|| 4 903 717 || 2 417 933 || 1 417 983 || 519|| 27 140 || 76 563 || 17 257 || 878 470 || 2 008 843 || 94 645 || 229 941 || 152 356 |- |'''[[2011]]'''|| 4 903 644 || 2 414 291 || 1 416 633 || 520|| 27 091 || 76 529 || 17 034 || 876 484 || 2 011 250 || 94 761 || 230 589 || 152 753 |- |'''[[2012]]'''|| 4 903 613 || 2 410 812 || 1 415 653 || 517|| 26 997 || 76 563 || 16 858 || 874 224 || 2 012 336 || 94 764 || 231 967 || 153 733 |} === Priemysel === [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom tepelné a vodné elektrárne (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji). Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, PSA [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Sony (spoločnosť)|Sony]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Jasná Ski Resort - gondola lift Kosodrevina - Chopok (4).jpg|náhľad|vľavo|Lyžiarske stredisko [[Chopok]] [[Jasná]]]] [[Súbor:Besenova 004.jpg|náhľad|Termálne kúpalisko v [[Bešeňová|Bešeňovej]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %. Veľká pozornosť je tiež venovaná podpore [[Múzejníctvo|múzejníctva]] a budovaniu verejných [[Knižnica|knižníc]]. Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Pecval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Doprava osôb a preprava nákladov má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná.  V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Galanta]], [[Žilina]], [[Vrútky]], [[Košice]], [[Zvolen]], [[Leopoldov]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých spoločností [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]] a [[Letisko Žilina|Žiline]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2016 prepravilo 1 756 808 cestujúcich.<ref>http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má tri kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]], [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] a [[Trojka (RTVS)|Trojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál [[TV Doma]], tretí, pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], aj štvrtý kanál [[TV Foor]], ktorý zanikol v roku 2014. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Generálnym riaditeľom je Marcel Grega. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|Slováci v tradičných krojoch|vľavo]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám sv. Jakuba|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (báseň)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] a [[Desmod]]. [[Súbor:Hontianska parada 2003-DSC01328.JPG|thumb|Slovenský ľudový [[tanec]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratyslawa Teatr Narodowy.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''Krotitelia duchov'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]], v modelingu [[Adriana Karembeu]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolie]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé pivo [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej slovenskej kuchyne]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Tehelne pole.jpg|thumb|right|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatrila k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Fortuna liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa prvý raz kvalifikoval na rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[AS Trenčín]], [[MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava]]. Z futbalistov sa najviac presadili [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel|Martin Škrteľ]], [[Milan Škriniar]] a [[Róbert Vittek]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], či bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipsport liga|Tipsport ligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. Zlatú olympijskú medailu získal krasokorčuliar [[Ondrej Nepela]]. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == {{portál|Slovensko||Politika||}} * [http://www.slovakia.travel Slovakia.travel] – Oficiálny portál cestovného ruchu Slovenskej republiky * [http://www.slovensko.com Slovensko.com] – aktuálne správy, turistické informácie a diskusné fórum o Slovensku * [http://www.sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch] * [http://www.government.gov.sk Úrad vlády SR] * [http://www.prezident.sk Prezident SR] {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] a4g88levm7jg26kfkt0yqhlu7015dw5 7417655 7417653 2022-07-30T20:17:22Z Teslaton 12161 deadlink fix, -nedostupný zdroj wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Slovenská republika | 2. pád názvu = Slovenska | Vlajka = Flag of Slovakia.svg | Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg | Poloha = EU-Slovakia.svg | Hymna = [[Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[File:Nad Tatrou sa blýska.ogg|center]] (časť hymny) | Dlhý miestny názov = Slovenská republika | Krátky miestny názov = Slovensko | Hlavné mesto = [[Bratislava]] | ŠírkaSt = 48 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 17 | DĺžkaMin = 7 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Bratislava]]<ref name="Mestská a obecná štat.">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mestská štatistika | url = http://m.tatryportal.sk/tatranske-naj/17-Najv%C3%A4csie-mesto-na-Slovensku | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Portál Tatry Portál | miesto = Vysoké Tatry | jazyk = Slovenský }}</ref> | Najstaršie mesto =Trnava | Úradné jazyky = [[slovenčina]], [[čeština]]{{#tag:ref|Zákon stanovuje, že „Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky“.<ref>[http://old.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva Zákon o štátnom jazyku SR – úplné znenie účinné od 1. marca 2011]</ref> Takže v úradnom styku je prípustná aj čeština.|group=pozn}}<ref name="Ústava SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky | url = http://www.vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, organizačný odbor | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon o štátnom jazyku SR">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky | url = http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="zákon nár. menšín">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon č. 184/1999 Z.z. z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín | url = http://www.culture.gov.sk/kultura-mensin/kultra-nrodnostnch-menn/legislatva/184/1999 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-03-03 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> | Demonym = [[Slováci|Slovák, Slovenka]] | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezidentka<br />Predseda parlamentu<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Zuzana Čaputová]]<br />[[Boris Kollár]]<br />[[Eduard Heger]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] ([[rozdelenie Česko-Slovenska]]) | Susedia = [[Česko]], [[Poľsko]], [[Ukrajina]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 49 035 | Poradie rozloha = 127 | Rozloha vody = 931 | Percento vody = 1,94<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016 | url = https://www.enviroportal.sk/spravy/detail/7562 | vydavateľ = enviroportal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Poradie odhad počtu obyvateľov = 115 | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 449 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2020 | Hustota obyvateľstva = 111.3 | Poradie hustota = 88 | HDP = 117,664 miliardy<ref name="hdpslovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = World Economic Outlook database: April 2021 | url = https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2021/April/weo-report?c=512,914,612,614,311,213,911,314,193,122,912,313,419,513,316,913,124,339,638,514,218,963,616,223,516,918,748,618,624,522,622,156,626,628,228,924,233,632,636,634,238,662,960,423,935,128,611,321,243,248,469,253,642,643,939,734,644,819,172,132,646,648,915,134,652,174,328,258,656,654,336,263,268,532,944,176,534,536,429,433,178,436,136,343,158,439,916,664,826,542,967,443,917,544,941,446,666,668,672,946,137,546,674,676,548,556,678,181,867,682,684,273,868,921,948,943,686,688,518,728,836,558,138,196,278,692,694,962,142,449,564,565,283,853,288,293,566,964,182,359,453,968,922,714,862,135,716,456,722,942,718,724,576,936,961,813,726,199,733,184,524,361,362,364,732,366,144,146,463,528,923,738,578,537,742,866,369,744,186,925,869,746,926,466,112,111,298,927,846,299,582,487,474,754,698,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2010&ey=2021&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=1&sort=subject&ds=.&br=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = International Monetary Fund | miesto = | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDP = 2021 | Poradie HDP = 59 | HDP na hlavu = 34 815<ref name="hdpslovensko"/> | Poradie HDP na hlavu = 41 | HDI = 0,860<ref name="hdislovensko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Latest Human Development Index Ranking | url = http://hdr.undp.org/en/content/latest-human-development-index-ranking | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 5.5.2021 | vydavateľ = UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME | miesto = New York, New York, USA | jazyk = Anglický }}</ref> | Rok HDI = 2020 | Poradie (HDI) = 39 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = SVK/SK | Kód motorových vozidiel = SK | Internetová doména = [[.sk]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]]) | Smerové telefónne číslo = 421 | Poznámky = }} '''Slovensko''', dlhý tvar''' Slovenská republika''', je [[Vnútrozemský štát|vnútrozemský]] [[štát]] v [[Stredná Európa|strednej]] [[Európa|Európe]]. Je členským štátom Európskej únie a NATO. Má rozlohu {{km2|49035}} a žije tu približne 5 449 270 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ščítanie obyvateľstva 2020|url=https://scitanie.sk|dátum prístupu=09.12.2020|vydavateľ=Štatistický úrad SR}}</ref> Na severozápade hraničí s [[Česko]]m, na juhozápade s [[Rakúsko]]m, na severe s [[Poľsko]]m, na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] a na juhu s [[Maďarsko]]m.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú [[vysočina|vysočiny]]. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú [[Karpaty]], na juhu sa rozprestiera [[Panónska panva]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]], úradným jazykom je [[slovenčina]]. Prvý štátny útvar [[Slovania|Slovanov]] na území dnešného Slovenska bola [[Samova ríša]] (7. storočie), neskôr [[Nitrianske kniežatstvo]] (začiatok [[9. storočie|9. storočia]]), ktorého spojením s [[Moravské kniežatstvo|Moravským kniežatstvom]] vznikla v roku [[833]] [[Veľká Morava]]. Od polovice 10. do konca [[11. storočie|11. storočia]] sa územie Slovenska postupne začlenilo do [[Uhorsko|Uhorska]], ktoré sa v roku [[1526]] stalo súčasťou [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], od roku [[1867]] nazývanej [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] bolo Slovensko súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] až do konca roku [[1992]] (okrem obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]]). Dňa [[1. január]]a [[1993]] vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] je Slovensko členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Eurozóna|Eurozóny]], oficiálnou menou sa stalo [[euro]]. Slovensko je [[Parlamentarizmus|parlamentná]] demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Halama|meno=Ondrej|titul=Základy práva pre každého.|vydanie=1.|miesto=Žilina|rok=2020|isbn=978-80-570-2244-2|strany=31}}</ref>. V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným [[Priemysel|priemyslom]] a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]], ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii. Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s [[Česko]]m. Predtým konfliktné vzťahy s [[Maďarsko|Maďarskom]] sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná [[Maďari na Slovensku|maďarská]] a [[Rómovia na Slovensku|rómska]] menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok. == Etymológia == Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciou [[Uhorsko|uhorského štátu]]. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní ''Slavus'' či ''Sclavus'', aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku [[1029]] a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku [[1675]] v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Uhlár | meno = Vlado | titul = O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina | periodikum = Kultúra slova | odkaz na periodikum = | rok = 1992 | ročník = 26 | číslo = 8 | strany = 230{{--}}236 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1992/8/ks1992-8.pdf#page=4 | dátum prístupu = 14.4.2021 | issn = 0023-5202 }}</ref> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Slovenska}} ''Pozri články: [[Vanniovo kráľovstvo]], [[Samova ríša]], [[Nitrianske kniežatstvo]], [[Veľká Morava]], [[Uhorsko]], [[Autonómne Slovensko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Česko-Slovensko]], [[Slovenská ľudová republika]], [[Slovenská republika rád]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvá Slovenská republika]], [[Slovenská socialistická republika]], [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]'' Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko. === Staršie dejiny === [[Súbor:Trencin-Roman2.JPG|thumb|right|Rímsky nápis na hradnej skale v [[Trenčín]]e]] Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca [[Paleolit|paleolitu]] približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky [[Človek neandertálsky|neandertálca]] v [[Gánovce|Gánovciach]]. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k [[Neolit|neolitu]]. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj [[Venuša (soška)|venuše]] z Nitrianskeho Hrádku, [[Moravany nad Váhom|Moravian nad Váhom]] a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa [[Domica]]). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná. Od konca [[4. storočie pred Kr.|4. storočia pred Kr.]] prichádzajú [[Kelti]], ktorých možno považovať za prvé historicky známe [[etnikum]] na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] prichádzajú na Slovensko [[Dákovia]], Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi [[Germáni|Germánov]]. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich [[Vanniovo kráľovstvo]]. Dunaj tvoril hranicu s [[Staroveký Rím|Rímskou ríšou]]. V [[2. storočie|2. storočí]] nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=LIŠČÁK|meno=V.|titul=Státy a území světa|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2009|isbn=|strany=725-728}}</ref> Koncom [[4. storočie|4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. V druhej polovici [[6. storočie|6. storočia]] sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]], v prvej polovici [[7. storočie|7. storočia]] bolo miestne územie pripojené k [[Samova ríša|Samovej ríši]]. [[Súbor:Cyril a metod zilina.jpg|thumb|left|170px|Socha svätého [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]] v [[Žilina|Žiline]]]] [[Súbor:Bardejov namesti 3773.JPG|thumb|Stredoveké centrum [[Bardejov]]a]] Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo [[Nitrianske kniežatstvo]], ktoré sa roku [[833]] pripojilo k [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. [[Metod (svätec)|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[Hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Biblia|Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – [[Uhorské kráľovstvo]] (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská [[Arpádovci|dynastia Arpádovcov]], ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola [[latinčina]]. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] roku [[1526]] sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch [[1540]]-[[1541]] Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].<ref name=":6" /> [[Súbor:NZ1685.jpg|thumb|right|Obliehanie tureckej pevnosti [[Nové Zámky]] v roku [[1685]]]] [[Súbor:Gen.Milan.Rastislav.Stefanik.Pavel.Vavrys.jpg|thumb|right|Maľba generála [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]]] Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. [[Kráľovské Uhorsko]]), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto [[Habsburgovci|habsburského]] štátu. [[Bratislava]] sa stala hlavným ([[1536]] – [[1784]]/[[1848]]), korunovačným ([[1563]] – [[1830]]) mestom a sídlom snemu ([[1542]] – [[1848]]) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. [[Trnava]] sa stala sídlom [[Ostrihom (mesto)|ostrihomského]] arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku [[1711]] [[Satmársky mier]]. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán [[Juraj Jánošík]] ([[1688]] – [[1713]]) z [[Terchová|Terchovej]]. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Jánošík {{!}} Osobnosti {{!}} Terchovská sieň slávy|url=http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/juraj-janosik/|vydavateľ=slavni.terchova-info.sk|dátum prístupu=2019-07-26}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele [[Anton Bernolák]]) a evanjelikov (hlavní predstavitelia [[Ján Kollár]] a [[Pavol Jozef Šafárik]]). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku [[1787]] kodifikoval [[Anton Bernolák]] prvú spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná [[bernolákovčina]]). V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. [[Štúrovci|štúrovská generácia]]. Roku [[1843]] kodifikoval [[Ľudovít Štúr]] spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov [[1848]] – [[1849]] bolo vyhlásené [[Autonómne Slovensko]] v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku [[1849]] zanikla. Najhoršiemu tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]] čelili Slováci po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] v rokoch [[1867]] – [[1918]]. S [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskom]] malo Slovensko spoločný osud až do začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. === Novodobé dejiny=== [[Súbor:Cesko-Slovensko1928.png|vľavo|náhľad|Územie [[Česko-Slovensko|Československa]] v rokoch [[1928]] – [[1938]]]] V [[20. storočie|20. storočí]] sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]]. V októbri [[1918]] spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo [[Česko-Slovensko]] (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik [[Milan Rastislav Štefánik]]. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili [[Martinská deklarácia|Martinskou deklaráciou]] (30. októbra [[1918]]). Slovensko bolo po uzatvorení [[Trianonská mierová zmluva|mierovej zmluvy v Trianone]] prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] na Slovensku silneli separatistické tendencie.<ref name=":6" /> Od roku [[1918]] mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana ([[Andrej Hlinka]]), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor [[Adolf Hitler]], ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra [[1938]] bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci [[Prvá viedenská arbitráž|1. viedenskej arbitráže]], ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca [[1939]] vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]) – jeden zo satelitov nacistického [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], v ktorom sa ustanovil [[Totalitarizmus|totalitný]] politický systém. Slovensko počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vystupovalo ako spojenec [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríše]]. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči [[Fašizmus|fašizmu]] a [[Nacizmus|nacizmu]], ktoré zostrovali perzekúciu [[Židia|židovského]] a [[Rómovia|rómskeho]] obyvateľstva. Behom [[Holokaust|holokaustu]], na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOVÁČ|meno=D.|titul=Dějiny Slovenska|vydanie=|vydavateľ=Nakladatelství Lidové noviny|miesto=Praha|rok=2011|isbn=|strany=209}}</ref> Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste [[1944]] [[Slovenské národné povstanie]], ktorého politickým a vojenským centrom bola [[Banská Bystrica]]. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska [[Červená armáda|Červenou armádou]], armádou Rumunska a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko–slovenským armádnym zborom]] ukončilo existenciu slovenského štátu. [[Súbor:Alekseev alexander 4.jpg|thumb|right|[[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v [[august]]e [[1968]]]] Po [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej [[Československá republika|Československej republiky]] (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného [[Česko|Česka]] a Slovenska. [[Podkarpatská Rus]] bola pričlenená k územiu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny [[Východný blok|východného bloku]] za [[Železná opona|železnú oponu]]. Dňa [[25. február|25. februára]] [[1948]], kedy sa moci [[Februárový prevrat|ujala Komunistická strana Československa]], došlo k [[Znárodnenie|znárodneniu]] súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla [[kolektivizácia poľnohospodárstva]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Komunistický režim]] zaviedol vedúcu úlohu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]]. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], väznení aj [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Obete|popravení]]. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku [[1968]] k významným [[Pražská jar|politickým zmenám]] politika [[Alexander Dubček|Dubčeka]]. Dňa [[21. august|21. augusta]] [[1968]] boli tieto procesy potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpádom vojsk Varšavskej zmluvy]]. Došlo k tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácii]] a nástupu [[Brežnevova doktrína|brežnevskej politiky]]. Od 1. januára [[1969]] sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, [[Česká socialistická republika|ČSR]] a [[Slovenská socialistická republika|SSR]]. V roku [[1989]] [[Nežná revolúcia]] ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]], na základe ústavného zákona schváleného [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od [[19. január|19. januára]] [[1993]] je Slovensko členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], od [[29. marec|29. marca]] [[2004]] členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], od [[1. máj|1. mája]] [[2004]] členom [[Európska únia|Európskej únie]], od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. a od [[1. január|1. januára]] [[2009]] je 16. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Slovenská koruna|slovenskú korunu]]. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Slovenska}} {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovensko topo blank.jpg | šírka1 = 180 | popis1 = Fyzická mapa Slovenska | obrázok2 = Slovakia general relief map.svg | šírka2 = 236 | popis2 = Fyzická mapa Slovenska s popisom}} Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa [[stredoeurópsky čas]], ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v [[Stredná Európa|Strednej Európe]], akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je [[Jadranské more|Jadranské]], vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|97.8|m}}), na juhu s [[Maďarsko|Maďarskom]] ({{km|654.8|m}}), na juhozápade s [[Rakúsko|Rakúskom]] ({{km|106.7|m}}), na severozápade s [[Česko|Českom]] ({{km|251.8|m}}) a na severe s [[Poľsko|Poľskom]] ({{km|541.1|m}}). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je {{km|1652.2|m}}.<ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach" /> Krajina je charakterizovaná [[Hornatina|hornatým]] reliéfom na severe a [[Nížina|nížinami]] na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] a [[Karpaty|Karpát]]. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske [[rozvodie]], rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora). === Povrch === {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Vysoké Tatry panorama.jpg | šírka1 = 220 | popis1 = Panoráma [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] | obrázok2 = The Danube running through Bratislava.jpg | šírka2 = 220 | popis2 = Rieka [[Dunaj]] v Bratislave | obrázok3 = Chvojnica hills near Unin.jpg | šírka3 = 220 | popis3 = Obilné polia v [[Chvojnická pahorkatina|Chvojnickej pahorkatine]] na Záhorí | obrázok4 = Kriváň.JPG | šírka4 = 220 | popis4 = [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]], neoficiálny symbol Slovenska | obrázok5 = 20180503 Zamek Spiski 2980 DxO.jpg | šírka5 = 220 | popis5 = [[Spišský hrad]] na travertínovom hradnom vrchu | obrázok6 = Veľké Hincovo pleso, vysoké Tatry.JPG | šírka6 = 220 | popis6 = [[Veľké Hincovo pleso]] | obrázok7 = Kremenec 005.JPG | šírka7 = 220 | popis7 = Trojhraničný stĺp (Slovensko, Poľsko, Ukrajina) na vrchu [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]], najvýchodnejší bod Slovenska }} Povrch Slovenska je prevažne hornatý – pohoria a vysočiny zaberajú približne tri pätiny územia. Rozsiahle horské pásmo [[Karpaty|Karpát]] vypĺňa mnoho pohorí a kotlín. Jednotlivé skupiny pohorí sa líšia podľa vzniku a hornín, z ktorých sú zložené. Okolo stredného toku Hrona sa rozkladá skupina sopečných pohorí – [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Poľana (pohorie)|Poľana]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a ďalšie. Sopečného pôvodu sú aj [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Vihorlatské vrchy]] na východe. Pásma vrásových pohorí sa ťahajú od [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] na juhozápade cez stredné a severné Slovensko. Najvyššie sa vypínajú pohoria [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry|Vysoké Tatry]]. V Tatrách sa týči najvyšší vrch Slovenska – [[Gerlachovský štít]], vysoký {{mnm|2655}} Ďalšie známe vrchy sú [[Lomnický štít]] (2632 m), symbol Slovenska [[Kriváň]] (2492 m) a [[Rysy (vrch)|Rysy]] (2499 m). Najrozsiahlejšie pohorie je [[Slovenské rudohorie]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=29-32}}</ref> Jednotlivé pohoria oddeľujú doliny riek a kotliny. Najväčšie sú Košická, Juhoslovenská, Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská a ďalšie. Nížiny sa rozprestierajú na juhozápade, juhu a východe. Patria do rozľahlej zníženiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Najväčšia a najúrodnejšia je [[Podunajská nížina]]. Jej južná časť so [[Žitný ostrov|Žitným ostrovom]], kde sú najväčšie zásoby podzemných vôd, je Podunajská rovina. Severnejšie prechádza do Podunajskej pahorkatiny rozčlenenej dolnými tokmi riek – [[Váh]], [[Nitra]], [[Žitava (rieka)|Žitava]], [[Hron]] a [[Ipeľ]]. Druhá najväčšia je [[Východoslovenská nížina]]. Pretekajú ňou viaceré rieky – [[Topľa]], [[Ondava]], [[Laborec]], [[Uh]], [[Latorica]], ktorých vody odvádza [[Bodrog]] a [[Tisa]]. Medzi Malými Karpatami a riekou Moravou leží rozlohou najmenšia [[Záhorská nížina|Záhorská nížina.]]<ref name=":1" /> [[Súbor:Koppen-Geiger Map SVK present (resized).png|vľavo|náhľad|Mapa [[Klimatické pásmo|klimatických pásiem]] Slovenska podľa Köppena]] [[Súbor:STANICA LANOVKY S OBSERVATÓRIOM.JPG|thumb|left|Meteorologická stanica na [[Lomnický štít|Lomnickom štíte]]]] === Podnebie === Na Slovensku panuje [[Mierne pásmo|mierne podnebie]] prechodného typu, s častejším striedaním vlhkého oceánskeho a suchého pevninského vzduchu (v lete horúceho, v zime studeného). Preto na území Slovenska prevládajú teplé [[Leto|letá]] a chladné vlhké [[Zima|zimy]] s veľkou oblačnosťou. Rozdiely v podnebí zapríčiňuje predovšetkým [[nadmorská výška]]. Najteplejšie a najsuchšie sú nížiny (okolo 570 mm zrážok ročne) a nižšie položené kotliny. S rastúcou nadmorskou výškou klesá teplota a viac prší a sneží. Najchladnejšie sú najvyššie pohoria, kde spadne aj najviac zrážok (Tatry vyše 2 000 mm ročne). Viac zrážok majú náveterné strany pohorí. Priemerná teplota vo vyšších polohách, najmä v [[Tatry|Tatrách]], činí okolo -4°C a naopak v nížinách sa pohybuje okolo 10°C. Čo sa týka vetra, v ročnom chode prevláda západné prúdenie. Na Slovensku sú tri klimatické oblasti: teplá, mierne teplá a chladná. Teplá oblasť je v nížinách a nízko položených kotlinách, približne do 350 m n. m. Mierna teplá oblasť má subkontinentálny ráz a tvoria ju časti Slovenska do 800 m n. m (nižšie pohoria a úpätia vyšších hôr). Chladná oblasť sa rozprestiera nad 800 m n. m. vo vyšších častiach pohorí. === Vodstvo === Rieky na Slovensku takmer z celého územia (96 %) patria do [[Úmorie|úmoria]] [[Čierne more|Čierneho mora]], kam ich odvádza rieka [[Dunaj]] s prítokmi. Ostatné územie odvodňuje [[Poprad (rieka)|Poprad]] s [[Dunajec|Dunajcom]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Najdlhšie rieky sú [[Váh]] (403 km), [[Hron]], [[Ipeľ]], [[Nitra (rieka)|Nitra]], [[Hornád]]. Najviac jazier na území Slovenska je v Tatrách (asi 200) a nazývajú sa plesá. Vznikli po ústupe ľadovca. Najväčšie a najhlbšie (53 m) je [[Veľké Hincovo pleso]], známe sú [[Štrbské pleso|Štrbské]], [[Popradské pleso|Popradské]] a [[Skalnaté pleso]]. V krajine je situovaných množstvo umelých [[Priehradná nádrž|priehradných nádrží]]. Najviac priehrad (celkom 19) je na rieke [[Váh]], kde tvoria Vážsku kaskádu. Sú to napr. [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], [[Sĺňava]], [[Vodné dielo Kráľová|Kráľová]], [[Vodná nádrž Nosice|Nosice]] a iné. Najväčšia priehrada je [[Oravská priehrada]] s rozlohou {{km2|35}}, ďalej [[Zemplínska šírava]] a [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu alebo zásobovanie pitnou vodou. K najväčším vodným nádržiam patrí [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Vodné dielo Gabčíkovo]] na Dunaji. V minulosti sa na Slovensku budovali [[Rybník|rybníky]] (chov rýb), [[Tajch|tajchy]] (banská činnosť) a [[klauzy]] (splavovanie dreva). ==== Podzemná voda ==== Najväčšie zásoby podzemných vôd sú v riečnych usadeninách a najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]. Slovensko je bohaté na [[Minerálna voda|minerálne]] a [[Termálna voda|termálne vody]] (skoro 1 500 prameňov). Využívajú sa ako stolové vody a na liečebné účely v kúpeľoch [[Kúpele Piešťany|Piešťany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Kúpele Sliač|Sliač]], [[Kúpele Dudince|Dudince]], [[Kúpele Bojnice|Bojnice]], [[Bardejovské Kúpele|Bardejove]] a iných. Najznámejšie stolové vody sú [[Fatra (minerálna voda)|Fatra]], [[Slatina (minerálna voda)|Slatina]], [[Salvator]], [[Cigeľka|Cígeľka]], [[Santovka (minerálna voda)|Santovka]], [[Mitická]] a [[Rajec (minerálna voda)|Rajec]]. Podzemná voda nasýtená minerálmi má aj rekreačný význam (termálne kúpaliská – [[Bešeňová]], [[Podhájska]], [[Dunajská Streda]], [[Veľký Meder]] a i.).<ref name=":1" /> === Pôdy === Pôdny kryt na území Slovenska je vďaka pestrej geologickej stavbe a členitému reliéfu veľmi rôznorodý. Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a jeden z hlavných prírodných potenciálov Slovenska. Z celkovej rozlohy pôdy tvorí orná pôda 39,5 %, lúky a pasienky 16,2 % a lesy 44,3 % územia. Najviac sú zastúpené hnedé lesné pôdy, v krasových oblastiach sú typické rendziny. Najúrodnejšie pôdy, černozeme a hnedozeme, nájdeme v nížinách. Problémom je ohrozenie pôd eróziou a svahovými pohybmi. Veľké sú i úbytky pôd v prospech zastavaných plôch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/pudy.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Geografické zaujímavosti === ;Svetové strany * najsevernejší bod: [[Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)|Beskydok]] (obec [[Oravská Polhora]]) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.) * najjužnejší bod: [[Patince]] (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.) * najzápadnejší bod: [[Záhorská Ves]] (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.) * najvýchodnejší bod: [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenec]] (hraničný trojmedzník) (obec [[Nová Sedlica]]) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.) ;Nadmorská výška * najvyšší bod: [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) * najnižší bod: hladina rieky [[Bodrog]] pri [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]] ({{mnm|94}}) ;Stredy * stred Slovenska: kóta [[Vepor|Ľubietovský Vepor]]-[[Hrb (vrch)|Hrb]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}}) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky) * geometrický stred Slovenska: kóta [[Hájny grúň (1 207,7 m n. m.)]], ťažisko štátneho územia * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] (+/− 5{{--}}{{km|10|m}})(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.) ;Vzdialenosti (vzdušné) * najväčšia dĺžka: {{km|428.8|m}} medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica * najkratšia šírka: {{km|77.6|m}} medzi obcami [[Orlov]] a [[Hosťovce (okres Košice-okolie)|Hosťovce]] == Geológia == {{Hlavný článok|Geológia Slovenska}} [[Súbor:Geol map.png|náhľad|Mapa geologickej stavby Slovenska]] [[Súbor:Kamenný vodopád (Slovakia).jpg|náhľad|[[Šomoška (národná prírodná rezervácia)|Kamenný vodopád]] Somoška v [[Cerová vrchovina|Cerovej vrchovine]], najznámejší vulkanický útvar na Slovensku]] [[Súbor:Mineraly.sk - magnezit.jpg|thumb|Magnezit z [[Lubeník]]a, minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku]] [[Súbor:Domica Cave 22.jpg|thumb|Jaskyňa [[Domica]]]] Geologické pomery sú veľmi pestré. Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti [[Karpaty]], ktoré na juhu lemujú nížiny [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Karpaty sa zaraďujú do [[Alpsko-himalájska sústava|alpsko-himalájskej sústavy]]. Vytvorili ju vrásnenia koncom druhohôr a v treťohorách, preto majú výraznú [[Príkrov (geológia)|príkrovovú]] stavbu. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. === Geologická stavba === Geologická stavba Slovenska je rozmanitá. Pohoria karpatského horského systému majú výraznú príkrovovú geologickú stavbu a tvoria ich rozmanité [[Kryštalinikum|kryštalinické]] aj [[usadená hornina|usadené horniny]], čím sa výrazne odlišujú od nížin Panónskej panvy (ktoré obsahujú najmä vrstvy [[Piesok|piesku]], [[Štrk|štrku]] a [[Íl|ílu]]). Na území Slovenska utvárajú [[Karpaty]] rozsiahly oblúk, ktorý možno rozdeliť na [[Západné Karpaty|Západné]] a [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]]. Väčšinu povrchu zaberajú Západné Karpaty. [[Západné Karpaty]] sa tiahnu v dvoch pásmach: vonkajšom a vnútornom. Vonkajšie Karpaty tvorí najmä [[flyšové pásmo]], ktoré sa rozprestiera na severe a severozápade Slovenska. Tvoria ho prevažne hraničné pohoria, ktoré sú vybudované [[Flyš|flyšom]] (striedanie [[pieskovec|pieskovcov]], [[ílovec|ílovcov]] a [[Bridlica (sediment)|bridlíc]]). Začína [[Biele Karpaty|Bielymi Karpatami]], pokračuje cez Kysuce a Oravu na východné Slovensko až po pohorie [[Čergov (pohorie)|Čergov]]. Hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Západnými Karpatami predstavuje [[bradlové pásmo]]. Tvoria ho odolné vápence ([[bradlo (útvar)|bradlá]]) vyčnievajúce bralnaté z menej odolných ílov a pieskovcov (napr. [[Vršatské bradlá]]). Vnútorné pásmo Západných Karpát tvorí mnoho pohorí a kotlín. Podľa stavby a vzhľadu ich možno rozdeliť do štyroch skupín: 1. jadrové pohoria, 2. sopečné pohoria, 3. Slovenské rudohorie, 4. karpatské kotliny a nížiny. [[Pásmo jadrových pohorí|Jadrové pohoria]] budujú tvrdé jadrá ([[Granit|žuly]], [[Rula|ruly]], [[Svor (hornina)|svory]]) a obalové horniny ([[Vápenec|vápence]], pieskovce a bridlice). Patria k nim pohoria [[Malé Karpaty]], [[Strážovské vrchy]], [[Súľovské vrchy]], [[Malá Fatra]], [[Veľká Fatra]], [[Chočské vrchy]], [[Nízke Tatry]] a [[Tatry]]. [[Neogénne vulkanity karpatského oblúka|Sopečné pohoria]] sa nachádzajú južnejšie od jadrových pohorí. Na ich stavbe sa podieľa najmä [[andezit]] a [[ryolit]], menej [[čadič]]. Najvýznamnejšie sopečné pohoria Slovenska sú [[Poľana]], [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]], [[Javorie (pohorie)|Javorie]], [[Štiavnické vrchy]] a [[Slanské vrchy]]. Slovenské rudohorie tvorí akúsi klenbu odlišného zloženia (hlavne slabo premenené horniny [[fylit]]y a [[bazalt|metabazalty]]), o ktorú sa opierajú jadrové pohoria zo severu a sopečné zo západu. K pásmu Slovenského rudohoria patria aj vápencové pohoria: [[Slovenský kras]], [[Slovenský raj]] a [[Muránska planina]]. V nich vzniklo činnosťou vody mnoho jaskýň. Pohoria Západných Karpát oddeľujú doliny a kotliny. Najväčšie sú [[Košická kotlina|Košická]], [[Juhoslovenská kotlina|Juhoslovenská]], [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianska]], [[Turčianska kotlina]], [[Horehronské podolie]] a i.<ref name=":2" /> [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východné Karpaty]] sa rozprestierajú na severovýchode Slovenska. Ich vonkajšia časť ([[Nízke Beskydy]] a [[Poloniny]] – [[Bukovské vrchy]]) sa podobá na flyšové Západné Karpaty, ale má nižšie nadmorské výšky. Vnútornú časť Východných Karpát vypĺňajú sopečné [[Vihorlatské vrchy]]. === Geologický vývoj === Geologický vývoj prebiehal vo viacerých etapách dávno predtým, ako sa tu objavili v [[kvartér|štvrtohorách]] prví ľudia. V období [[paleozoikum|prvohôr]] pred asi 400 - 300 miliónmi rokov vznikli v hlbinách zeme počas tzv. [[hercýnske vrásnenie|variského/hercýnskeho vrásnenia]] premenené horniny [[rula|ruly]], [[svor]]y a [[amfibolit]]y. Miestami intrudovali variské [[granitoid]]y. Územie budúceho Slovenska vtedy tvorilo súčasť kontinentu [[Pangea]]. Do konca prvohôr bolo staré hercýnske pohorie postupne zarovnané a zmenené na rozsiahlu púšť. Začiatkom [[mezozoikum|druhohôr]] v triase prevažnú časť dnešného Slovenska zalievalo prevažne plytké more. Iba v najjužnejších oblastiach sa nachádzajú zvyšky triasovo-jurského tzv. [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatskeho oceánu]] (súčasť väčšieho oceánu [[Tethys (more)|Tethys]]). Na dne mora sa milióny rokov hromadili vápenaté schránky živočíchov. Na väčšine územia sa usadzovali [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. V jure a kriede hlavne vápence. Koncom [[Mezozoikum|druhohôr]] územie budúceho Slovenska postihli rozsiahle horotvorné pohyby ([[orogenéza]] a [[tektogenéza]]). Vznikli vnútrokarpatské [[príkrov (geológia)|príkrovy]], ktoré sa sunuli smerom zo severu na juh. V mladších treťohorách sa zemská kôra rozlámala na kryhy. Z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, z poklesnutých krýh vznikli [[neogénne kotliny]] a nížiny. Zasahovalo sem more [[Paratethys]]. V treťohorách vnikli na území dnešného Slovenská viaceré sopky. Vulkanická aktivita bola intenzívna hlavne na strednom a východnom Slovensku. Príkladom veľkých sopiek sú [[Štiavnický stratovulkán]], najväčšia sopka v Európe pred 15 miliónmi rokov, [[Poľana (vrch)|Poľana]], či [[Vihorlat (vrch)|Vihorlat]]. Posledná sopka, ktorá eruptovala na Slovensku, je [[Putikov vŕšok]] pri Novej Bani. Jej vek odhadujú vedci na 102 tisíc rokov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=RUŽEK|meno=I. a KOL.|titul=Geografia pre 5.ročník základných škôl|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2009|isbn=|strany=41}}</ref> Horotvorný proces pokračoval od záverečnej fázy treťohôr pozvoľným dvíhaním celého priestoru. K sformovaniu dnešnej tvárnosti georeliéfu prispela i činnosť [[Štvrtohory|štvrtohorných]] ľadovcov a nadmerná [[erózia]]. Vo štvrtohorách sa objavuje [[človek]] a sopečná činnosť postupne ustáva. Slovensko sa nachádza na [[Eurázijská platňa|eurázijskej litosférickej platni]], resp. na časti označovanej [[Alcapa]]. Tektonické [[Zlom (geológia)|zlomy]], ktoré pretínajú miestne územie, nie sú v súčasnosti veľmi aktívne. Preto sa na Slovensku vyskytujú zemetrasenia pomerne zriedkavo a majú malú intenzitu.<ref name=":72" /> Celkovo sa seizmická aktivita najviac prejavuje v okolí [[Komárno|Komárna]], v oblasti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] od [[Bratislava|Bratislavy]] po [[Vrbové]], v oblasti Horehronia východne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a na východnom Slovensku približne medzi [[Humenné|Humenným]] a [[Užhorod]]om. Zdrojom zemetrasení je aj oblasť severne od Tatier na poľskom území v okolí mesta [[Zakopané]].<ref>Hók, J., Kysel, R., Kováč, M., Moczo, P., Kristek, J., Kristeková, M., Šujan, M., 2016: [http://www.geologicacarpathica.com/browse-journal/volumes/67-3/article-803/ A seismic source zone model for the seismic hazard assessment of Slovakia.] Geologica Carpathica, 67, 3, s. 273–288 </ref> Najsilnejšie historicky doložené zemetrasenie zasiahlo Slovensko 28. júna [[1763]] pri [[Komárno|Komárne]] a jeho magnitúdo bolo 5,8 (zomrelo pri ňom 63 ľudí).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska bolo 28. júna 1763 pri Komárne a zomrelo pri ňom 63 ľudí|url=https://www.sme.sk/c/2114616/najsilnejsie-zemetrasenie-na-uzemi-slovenska-bolo-28-juna-1763-pri-komarne-a-zomrelo-pri-nom-63-ludi.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-14|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> Slovensko je seizmicky a vulkanicky stabilná oblasť. === Nerastné bohatstvo === Ťažba [[nerastná surovina|nerastných surovín]] predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku [[2009]] dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]].<ref>Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. [http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/doc/rocenky_NS/rocenka_%20NS_10.pdf Dostupné online]</ref> Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia [[ropa]], [[zemný plyn]], [[hnedé uhlie]] a [[lignit]]. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba [[čierne uhlie|čierneho uhlia]] zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako [[antracit]], [[bitúmen|bitumenózne]] [[bridlica (sediment)|bridlice]] a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádzajú napr. na ložisku [[Jahodná (vrch)|Jahodná]] ([[Kurišková]]), ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi [[ruda|rúd]] bola na Slovensku donedávna ťažená už iba [[železná ruda]] ([[siderit]]), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta [[2008]] však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby [[antimón]]u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. V minulosti patrili medzi významné ložiská tohto polokovu [[Dúbrava (okres Liptovský Mikuláš)|Dúbrava]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Pezinok]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]. Krajina má značné zásoby [[neruda (nerast)|nerudných surovín]], z ktorých veľký význam má hlavne ťažba [[magnezit]]u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového meradla je významná aj ťažba [[Perlit (hornina)|perlitu]] a [[skupina zeolitu|zeolit]]ov. Významným je i novo otvárané ložisko [[Talk|mastenca]] pri [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]]. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí [[barit]], [[bentonit]], [[kaolín]] (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické [[íl]]y, petrurgický [[bazalt]], stavebný a [[obkladový kameň]], [[dolomit (hornina)|dolomit]], [[vápenec]], [[halit|kamenná soľ]] (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), [[anhydrit]] (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), [[skupina živca|živce]], [[kremeň|kremenné]] [[piesok|piesky]] a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom [[zlato (minerál)|zlata]], [[striebro (minerál)|striebra]], [[meď (minerál)|medi]] a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši ([[Hodruša-Hámre]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = [[ČTK]] | titul = Pri Hodruši našli nové ložisko zlata, s ťažbou sa má začať budúci rok | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/192116-pri-hodrusi-nasli-nove-lozisko-zlata-s-tazbou-sa-ma-zacat-buduci-rok/ | dátum vydania = 29.10.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.12.2013 | vydavateľ = spravy.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> === Jaskyne === Vzhľadom ku geologickej stavbe nie je divu, že tu nájdeme rozvinuté krasové útvary, ktoré právom patria medzi veľké prírodné pozoruhodnosti. Krasová a erózna činnosť vytvorili viac než 7 500 jaskýň, pričom 13 z nich je sprístupnených verejnosti. Medzi tie najvýznamnejšie a najcennejšie patria [[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Dobšinská ľadová jaskyňa]], ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Unikátnu hodnotu má predovšetkým [[Ochtinská aragonitová jaskyňa]], jediná svojho druhu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaskyne – Slovakia.travel|url=http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne|vydavateľ=slovakia.travel|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Jaskyne svojimi pozoruhodnosťami oslovujú širokú verejnosť i odborníkov rôzneho zamerania. == Príroda == [[Súbor:Palcmanská Maša.JPG|náhľad|[[Palcmanská Maša (vodná nádrž)|Palcmanská Maša]], [[Národný park Slovenský raj]]]] [[Súbor:M.marmota latirostris in Veľká Studená dolina 2.jpg|thumb|[[Svišť vrchovský|Svišť vrchovský tatranský]]]] Slovensko sa vďaka svojim prírodných danostiam môže pochváliť nedotknutou a divokou prírodou. Geografická poloha Slovenska podmieňuje bohatstvo diverzity fauny a flóry. Na celom jeho území bolo dosiaľ popísaných viac než 11 tisíc druhov rastlín, takmer 29 tisíc živočíšnych druhov a cez tisíc druhov prvokov. Častá je i [[Endemit|endemická]] biodiverzita.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Regionální geografie Slovenska – elektronická učebnice|url=https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/RGSR/ucebnice/fg/biota.html|vydavateľ=geography.upol.cz|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> === Rastlinstvo === {{hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}} Územie Slovenska sa rozprestiera v oblasti [[Listnatý les|listnatých]] a [[Zmiešaný les|zmiešaných lesov]] mierneho pásma. S meniacou sa nadmorskou výškou sa menia rastlinné aj živočíšne spoločenstvá, ktoré takto tvoria [[výškové stupne]] (dubový, bukový, smrekový stupeň, kosodrevina, alpínske lúky a podsnežné pásmo). Lesy pokrývajú 44,3 % územia Slovenska (2,17 milióna hektárov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prírodné bohatstvo Slovenska | url = http://www.tasr.sk/10/1307.axd?k=20080430TBB00452 | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 27.5.2011 | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Až 60 % lesných porastov tvoria listnáče a 40 % ihličnany, prevládajú 60- až 100-ročné porasty. Medzi drevinami je najviac zastúpený v nížinách [[dub]], na úpätiach hôr [[Buk (rod)|buk]] a vo vyšších polohách [[Smrek (rod)|smrek]]. Približne 60 % výmery lesných pozemkov obhospodarujú štátne organizácie. Na výslnných svahoch v najteplejších oblastiach Slovenska sa vyskytujú tzv. skalné stepi a [[Lesostep|lesostepi]]. Rastie v nich veľa vzácnych druhov bylín a žijú tam i vzácne teplomilné druhy živočíchov. === Živočíšstvo === {{hlavný článok|Živočíšstvo Slovenska}} Výskyt živočíšnych druhov sa pevne viaže na príhodné typy rastlinných spoločenstiev. Na území Slovenska sa vyčleňujú živočíšne spoločenstvá stepí ([[Jarabica poľná|jarabica]], [[Zajac poľný|zajac]], [[Bažant obyčajný|bažant]], [[Hraboš poľný|hraboš]], [[Drop veľký|drop]]), listnatých lesov ([[Diviak lesný|diviak]], [[Tetrov hoľniak|tetrov]], [[Jeleň lesný|jeleň]], [[Medveď hnedý|medveď]], [[Vlk dravý|vlk]], [[Líška hrdzavá|líška]], [[Srnec lesný|srnčia zver]], [[Veverica obyčajná|veverica]], [[Jazvec lesný|jazvec]], [[rys ostrovid]]), vysokohorských polôh ([[Svišť vrchovský|svišť]], [[kamzík vrchovský|kamzík]]), vôd, močiarov a ich brehov ([[kapor]], [[Pstruh potočný|pstruh]], 6 druhov [[skokanovité|skokanov]], dva druhy [[ropuchovité|ropúch]], 6 druhov [[volavkovité|volaviek]]). Z vtákov obýva Slovensko pravidelne 10 druhov [[sovovité|sov]], 3 druhy [[jastrabovité|orlov]], 6 druhov [[jastrabovité|sokolov]], 3 druhy [[jastrabovité|myšiakov]], v jaskyniach, stromových dutinách a v budovách žije 28<ref>[http://www.netopiere.sk/netopiere/prehlad-druhov/ SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov]</ref> rôznych druhov [[netopiere (rad)|netopierov]]. Mnoho druhov fauny sa prispôsobilo podmienkam vo viacerých spoločenstvách. Z hľadiska druhového zloženia je najpestrejšie a najpočetnejšie spoločenstvo listnatých lesov. Najmenej živočíchov sa prispôsobilo chladným vysokohorským podmienkam.<ref name=":2" /> === Ochrana prírody === Na Slovensku zabezpečuje veľkoplošnú ochranu prírody 9 [[Zoznam národných parkov na Slovensku|národných parkov]] a 14 [[Zoznam chránených krajinných oblastí na Slovensku|chránených krajinných oblastí]] (CHKO). Najstarší a rozlohou najväčší je [[Tatranský národný park]]. Medzi ďalšie národné parky sa zaraďujú [[Pieninský národný park]], [[Národný park Nízke Tatry|Nízke Tatry]], [[Národný park Slovenský raj|Slovenský raj]], [[Národný park Slovenský kras|Slovenský kras]], [[Národný park Malá Fatra|Malá Fatra]], [[Národný park Veľká Fatra|Veľká Fatra]], [[Národný park Poloniny|Poloniny]] a [[Národný park Muránska planina]]. Celkom je na Slovensku vyhlásených 1 098<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad chránených území | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=114 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref> maloplošných chránených území, 41 [[Zoznam chránených vtáčích území na Slovensku|chránených vtáčích území]] a 642 [[Zoznam území európskeho významu na Slovensku|území európskeho významu]]. Chránené územia zaberajú asi 23 % rozlohy štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR | url = http://uzemia.enviroportal.sk/main/list/sortColumn/Cislo/sortType/asc | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SAŽP | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lokality Natura 2000 | url = http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&lang=sk&sec=1&cpt=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V posledných rokoch narastajú environmentálne problémy. Slováci svojou činnosťou [[životné prostredie]] menia priaznivo i nepriaznivo. Na znečisťovaní ovzdušia sa najviac podieľajú tepelné elektrárne a iné vykurovacie zariadenia spaľujúce pevné palivá, hutnícky a chemický priemysel a automobilová doprava. Do vzduchu vypúšťajú zvýšené množstvo škodlivých látok. Ich pôsobením vznikajú [[Kyslý dážď|kyslé dažde]] a za bezvetria aj mestský [[smog]]. Slovenskú prírodu taktiež poškodzujú [[Víchrica|víchrice]], snehové [[kalamity]], zosuvy pôdy, [[škodcovia]], [[Požiar|požiare]], [[Povodeň|povodne]] a nepovolený výrub (dokonca aj v národných parkoch). [[Odpadová voda|Odpadové vody]] z tovární a sídlisk znečisťujú povrchové a podzemné vody. Vo všetkých mestách vznikajú problémy s odstraňovaním [[Odpad|odpadu]]. Postupne sa však robí triedený zber odpadových surovín (plastov, skla, papiera, kovov, textilu ap.) a ich opätovné spracovanie a využitie – [[recyklácia]]. Časť nespracovaných odpadov sa spaľuje, ostatné sa sústreďujú na [[Skládka|skládkach]] odpadov. <gallery> Súbor:Tatra Chamois.jpg|[[Kamzík vrchovský tatranský]] v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] Súbor:Pieninský národný park (49).jpg|[[Pieninský národný park]] Súbor:Low Tatras - view from Ďumbier.jpg|Pohľad na [[Nízke Tatry]] z vrchu [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] Súbor:Meadow and Velky Roszutec - panoramio.jpg|Vrch [[Veľký Rozsutec]] je symbolom pohoria a [[Národný park Malá Fatra|Národného parku Malá Fatra]] Súbor:Slovensky raj 02.jpg|[[Národný park Slovenský raj]] Súbor:Muránska planina, Studňa, JZ 01.jpg|Lokalita Studňa v [[Národný park Muránska planina|Národnom parku Muránska planina]] Súbor:Ďurkovec (pohľad z Ďurkovca) 001.jpg|Výhľad z [[Ďurkovec|Ďurkovca]] smerom do Sedla pod Ďurkovcom a na [[Pľaša (vrch)|Pľašu]] (vpravo) v [[Národný park Poloniny|Národnom parku Poloniny]] Súbor:Zádielská tiesňava (16).jpg|[[Zádielska tiesňava]] v [[Národný park Slovenský kras|Národnom parku Slovenský kras]] Súbor:Rakytov, Veľká Fatra (SVK) - southern side.jpg|Vrch [[Rakytov (vrch)|Rakytov]] v [[Národný park Veľká Fatra|Národnom parku Veľká Fatra]] </gallery> == Obyvateľstvo == {{hlavný článok|Demografia Slovenska}} [[Súbor:Slovakia demography.png|náhľad|Graf populačného vývoja v rokoch 1993 – 2010]] [[Súbor:Population density in Slovakia.png|náhľad|Hustota obyvateľstva Slovenska (2019)]] [[Súbor:Slovakiapop.svg|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2017)]] [[Súbor:Slovakia single age population pyramid 2020.png|náhľad|Veková pyramída Slovenska (2020)]] Slovensko má vyše 5,4 miliónov [[Obyvateľstvo|obyvateľov]]. Najvyšší počet obyvateľov majú kraje [[Prešovský kraj|Prešovský]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]. Počet obyvateľov sa v ostatných rokoch zvyšuje iba málo, pretože je nízky počet narodených. Prirodzený prírastok dosahuje -0,02 % (k roku [[2018]]).<ref name="CIA" /> Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na [[Spiš (región)|Spiši]], [[Orava (región)|Orave]], [[Košický región|Above]] a [[Zemplín (slovenský región)|Zemplíne]].<ref name="VCH200922">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Územie Slovenska je nerovnomerne zaľudnené, čo súvisí najmä s prírodnými danosťami. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyvateľov na km². Obyvateľstvo sa sústreďuje v husto zaľudnených mestách, ktoré sa nachádzajú v nížinách západného Slovenska (Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj). Oveľa menej sú zaľudnené pohoria. Demografický vývoj silne ovplyvňuje [[migrácia (sociológia)|migrácia]]. Predovšetkým v minulosti vlny sťahovania smerovali do [[Spojené štáty|USA]], [[Česko|Česka]], [[Srbsko|Srbska]] ([[Vojvodina]]), [[Maďarsko|Maďarska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a do niektorých ďalších krajín. Momentálne sú vo vnútornej migrácii charakteristické pohyby z východu krajiny na západ a sťahovanie obyvateľstva na krátke vzdialenosti – medzi mestom a zázemím, predovšetkým za prácou. Negatívnym fenoménom je odliv kvalifikovanej [[Pracovná sila (schopnosť)|pracovnej sily]], ktorý pretrváva v menšej miere dodnes. Veková štruktúra obyvateľov Slovenska je priaznivá. Najpočetnejšiu skupinu tvoria obyvatelia v [[Produktívny vek|produktívnom veku]] (ženy vo veku 15-59, muži vo veku 15-61). Naopak, najmenej početná je skupina predproduktívnych obyvateľov (0- až 14-roční obyvatelia), čo z dlhodobého hľadiska nie je priaznivá situácia. V krajine i naďalej rastie počet poproduktívnych obyvateľov (ženy vyše 60 rokov, muži vyše 62 rokov). Preto dochádza aj k zvyšovaniu priemerného veku obyvateľov Slovenska (38,7 rokov). Stredná dĺžka života obyvateľov pri narodení je u žien vyššia (79 rokov) ako u mužov (72 rokov). Súvisí to s kvalitným zdravotníctvom a vysokou životnou úrovňou.<ref name=":22">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref> === Etnické zloženie === [[Súbor:Slovakia 2011 Ethnic.png|náhľad|Etnická štruktúra obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] V súčasnosti je populácia na území Slovenska národnostne takmer jednotná. Z celkového počtu obyvateľstva je až 80 % etnických [[Slováci|Slovákov]]. Najvýraznejšie zastúpenie majú na severe Slovenska. Po slovenskej sú najviac zastúpení obyvatelia [[Maďari na Slovensku|maďarskej]] národnosti, ktorí žijú najmä na juhu pri hraniciach s Maďarskom. Druhou najpočetnejšou menšinou sú [[Rómovia na Slovensku|Rómovia]], ktorí obývajú najmä regióny na východnom Slovensku (Spiš, Šariš a Gemer). Podiel rómskeho obyvateľstva sa postupne zvyšuje. Časť obyvateľstva na západe Slovenska sa hlási k českej, moravskej a sliezskej národnosti. Na východe a severovýchode je početne zastúpená aj rusínska a ukrajinská národnosť, na severe pri hraniciach s Poľskom poľská.<ref name=":22" /> Nemci na Slovensku, ktorí sami seba nazývali [[Karpatskí Nemci]], kedysi tvorili významnú [[Národnostná menšina|národnostnú menšinu]]. [[Nemčina|Nemecky]] hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku [[1945]] bolo evakuovaných a čiastočne násilne [[Deportácia|deportovaných]] 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska]]), čím sa nemecká menšina (v [[2011]] sa 4 690 hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva. Podľa údajov za sčítania z roku 2021 etnickú štruktúru Slovenska tvoria: Slováci – 83,8 %, Maďari – 7,7 %, Rómovia – 1,2 %, ostatní – 1,9 %, nezistení – 5,4 %. {| class="wikitable sortable" ![[Národnostná menšina|Národnosť]] !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|dátum prístupu=20.1.2021}}</ref> !2011<ref name="SODB2">[http://portal.statistics.sk Štatistický úrad SR]</ref> !2001<ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1980<ref name=":02">BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.</ref> !1970<ref name=":02" /> !1961<ref name=":02" /> !1950<ref name=":02" /> !1940*<ref name=":02" /> !1930 <ref name="FORUMINST2">http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín</ref> |- |[[Slováci|Slovenská]] |4 567 547 <small>(83,82%)</small> | rowspan="2" |4 352 775 <small>(80,65%)</small> | rowspan="2" |4 614 854 <small>(85,79%)</small> | rowspan="2" |4 519 328 <small>(85,69%)</small> | rowspan="2" |4 317 010 <small>(86,49%)</small> | rowspan="2" |3 876 190 <small>(85,47%)</small> | rowspan="2" |3 560 216 <small>(85,29%)</small> | rowspan="2" |2 980 616 <small>(86,59%)</small> | rowspan="2" |2 214 475 <small>(86,25%)</small> | rowspan="2" |2 252 128 <small>(67,64%)</small> |- |<small>Slovenská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''4 623 043<small>(84,84%)</small>''' |- |[[Česi na Slovensku|Česká]] |28 996 <small>(0,53%)</small> | rowspan="2" |30 367 <small>(0,56%)</small> | rowspan="2" |44 620 <small>(0,83%)</small> | rowspan="2" |52 884 <small>(1%)</small> | rowspan="4" |57 191 <small>(1,15%)</small> | rowspan="4" |48 140 <small>(1,06%)</small> | rowspan="4" |45 721 <small>(1,1%)</small> | rowspan="4" |40 365 <small>(1,17%)</small> | rowspan="4" |3 024 <small>(0,12%)</small> | rowspan="4" |120 926 <small>(3,63%)</small> |- |<small>Česká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''45 711<small>(0,84%)</small>''' |- |[[Moravania|Moravská]] |1 098 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |3 286 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 348 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |6 037 <small>(0,11%)</small> |- |<small>Moravská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 049<small>(0,04%)</small>''' |- |[[Maďari na Slovensku|Maďarská]] |422 065 <small>(7,75%)</small> | rowspan="2" |458 467 <small>(8,49%)</small> | rowspan="2" |525 280 <small>(9,76%)</small> | rowspan="2" |567 296 <small>(10,76%)</small> | rowspan="2" |559 491 <small>(11,21%)</small> | rowspan="2" |552 007 <small>(12,17%)</small> | rowspan="2" |518 782 <small>(12,43%)</small> | rowspan="2" |356 441 <small>(10,35%)</small> | rowspan="2" |46 689 <small>(1,82%)</small> | rowspan="2" |592 337 <small>(17,79%)</small> |- |<small>Maďarská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''456 154<small>(8,37%)</small>''' |- |[[Rómovia na Slovensku|Rómska]] |67 179 <small>(1,23%)</small> | rowspan="2" |105 738 <small>(1,96%)</small> | rowspan="2" |89 920 <small>(1,67%)</small> | rowspan="2" |75 801 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |3 757 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |37 096 <small>(1,44%)</small> | rowspan="2" |31 188 <small>(0,94%)</small> |- |<small>Rómska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''156 164<small>(2,87%)</small>''' |- |[[Rusíni na Slovensku|Rusínska]] |23 746 (0,44%) |33 482 <small>(0,62%)</small> |24 201 <small>(0,45%)</small> |17 197 <small>(0,33%)</small> | rowspan="4" |36 849 <small>(0,74%)</small> | rowspan="6" |38 959 <small>(0,86%)</small> | rowspan="6" |35 435 <small>(0,85%)</small> | rowspan="6" |48 231 <small>(1,4%)</small> | rowspan="6" |61 762 <small>(2,41%)</small> | rowspan="6" |95 359 <small>(2,86%)</small> |- |<small>Rusínska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''63 556<small>(1,17%)</small>''' | | | |- |[[Ukrajinci|Ukrajinská]] |9 451 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |7 430 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |10 814 <small>(0,2%)</small> | rowspan="2" |13 281 <small>(0,25%)</small> |- |<small>Ukrajinská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''11 037<small>(0,20%)</small>''' |- |[[Rusi|Ruská]] |3 245 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |1 997 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" |1 590 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |1 389 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" |2 411 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Ruská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 116<small>(0,15%)</small>''' |- |[[Karpatskí Nemci|Nemecká]] |3 318 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 690 <small>(0,09%)</small> | rowspan="2" |5 405 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |5 413 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 917 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |4 759 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |6 259 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |5 179 <small>(0,15%)</small> | rowspan="2" |129 552 <small>(5,05%)</small> | rowspan="2" |154 821 <small>(4,65%)</small> |- |<small>Nemecká+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''8 573<small>(0,16%)</small>''' |- |[[Poliaci|Poľská]] |3 771 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |3 084 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |2 602 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 659 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 053 <small>(0,04%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 808 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" |7 023 <small>(0,21%)</small> |- |<small>Poľská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''5 282<small>(0,10%)</small>''' |- |[[Chorváti na Slovensku|Chorvátska]] |967 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 022 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |890 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="4" | | rowspan="4" |1 084 <small>(0,03%)</small> ''_{juhoslovanská}'' |- |<small>Chorvátska+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 001<small>(0,04%)</small>''' |- |[[Srbi|Srbská]] |1 084 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |698 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |434 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Srbská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 876''' |- |[[Židia na Slovensku|Židovská]] |596 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |631 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |218 <small>(0,004%)</small> | rowspan="2" |134 <small>(0,003%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |307 <small>(0,01%)</small> | rowspan="2" |74 438 <small>(2,9%)</small> | rowspan="2" |72 678 <small>(2,18%)</small> |- |<small>Židovská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 838''' |- |[[Bulhari|Bulharská]] |1 106 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 051 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 179 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |1 400 <small>(0,03%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |1 798 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | |- |<small>Bulharská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 552''' |- |[[Rumuni|Rumunská]] |1 354 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" | | rowspan="2" |427 <small>(0,01%)</small> |- |<small>Rumunská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 746''' |- |Vietnamská |2 793 <small>(0,05%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Vietnamská+ kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''3 282<small>(0,06%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Albánska |644 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Albánska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''876''' | | | | | | | | | |- |Rakúska |537 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Rakúska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 289''' | | | | | | | | | |- |Grécka |378 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Grécka+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''729''' | | | | | | | | | |- |Sliezska |117 <small>(0,0%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Sliezska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''220''' | | | | | | | | | |- |Čínska |1 207 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Čínska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 275''' | | | | | | | | | |- |Talianska |1 323 <small>(0,02%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Talianska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''2 470<small>(0,05%)</small>''' | | | | | | | | | |- |Kórejská |303 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kórejská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''337''' | | | | | | | | | |- |Anglická |559 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Anglická+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 648''' | | | | | | | | | |- |Francúzska |567 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Francúzska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''1 237''' | | | | | | | | | |- |Turecká |413 <small>(0,01%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Turecká+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''604''' | | | | | | | | | |- |Iránska |119 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Iránska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''137''' | | | | | | | | | |- |Írska |257 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Írska+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''711''' | | | | | | | | | |- |Kanadská |84 <small>(0,00%)</small> | | | | | | | | | |- |<small>Kanadská+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''634''' | | | | | | | | | |- |Iná |8 888 <small>(0,16%)</small> | rowspan="2" |9 852 <small>(0,18%)</small> | rowspan="2" |5 350 <small>(0,1%)</small> | rowspan="2" |2 732 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |2 897 <small>(0,06%)</small> | rowspan="2" |5 434 <small>(0,12%)</small> | rowspan="2" |4 503 <small>(0,11%)</small> | rowspan="2" |832 <small>(0,02%)</small> | rowspan="2" |517 <small>(0,02%)</small> | rowspan="4" |1 822 <small>(0,05%)</small> |- |<small>Iná+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''20 152<small>(0,37%)</small>''' |- |Nezistená |295 558 <small>(5,42%)</small> | rowspan="2" |382 493 <small>(7,09%)</small> | rowspan="2" |54 502 <small>(1,01%)</small> | rowspan="2" |8 782 <small>(0,17%)</small> | rowspan="2" |10 349 <small>(0,21%)</small> | rowspan="2" |6 549 <small>(0,14%)</small> | rowspan="2" |3 130 <small>(0,07%)</small> | rowspan="2" |1 786 <small>(0,05%)</small> | rowspan="2" |88 072 <small>(3,43%)</small> |- |<small>Nezistená+kombinácia s ďalšou národnosťou</small> |'''331 146<small>(6,08%)</small>''' |- |'''Spolu''' |'''5 449 270''' |'''5 397 036''' |'''5 379 455''' |'''5 274 335''' |'''4 991 168''' |'''4 535 316''' |'''4 174 046''' |'''3 442 317''' |'''2 567 555''' |'''3 329 793''' |} <small>* = územie prvej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] (bez územia na juhu a východe Slovenska, ktoré bolo počas [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] a [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]] odstúpené [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]]).</small> === Jazyky === Úradným a vzdelávacím jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka prebehla v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Popri spisovnom jazyku sa v jednotlivých oblastiach Slovenska používajú rozličné [[Dialekt|dialekty]], čiže nárečia.<ref name=":10">{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Zemepis sveta: Veľká detská encyklopédia|vydanie=1|vydavateľ=Slovart|miesto=Bratislava|rok=1997|isbn=|strany=}}</ref> Z tradičných nárečí sú najtypickejšie východoslovenské (jeho viaceré varianty), záhorácke, stredoslovenské a západoslovenské. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce. [[Súbor:Materinsky jazyk 2021.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný materinský jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku '''2021'''.]] [[Súbor:Narodnosti 1930 2.png|náhľad|Národnostná štruktúra (dominantná národnosť) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania v roku '''1930'''.]] [[Súbor:Jazyk 1880 slovensko.png|náhľad|Jazyková štruktúra (dominantný jazyk) v obciach Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku '''1880'''.]] [[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenskej republiky, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Slovak alphabet.png|náhľad|Slovenská [[abeceda]] sa skladá zo 46 písmen]] === Materinský jazyk === Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> {| class="wikitable sortable" !Materinský jazyk<ref>http://www.portal.statistics.sk</ref> !2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2021|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-materinskeho-jazyka/SR/SK0/SR|dátum prístupu=3.2.2022}}</ref> !2011<ref name="SODB2" /> !2001<ref name="SODB2" /> !1910<ref name=":02" /> !1900<ref name=":02" /> !1890<ref name=":02" /> !1880<ref name=":02" /> |- |[[Slovenčina|slovenský]] |4 456 102 |4 240 453 |4 512 217 |1 688 152 |1 702 349 |1 603 642 |1 502 571 |- |[[Maďarčina|maďarský]] |462 175 |508 714 |572 929 |885 646 |749 556 |633 422 |546 458 |- |[[Rómčina|rómsky]] |100 526 |122 518 |99 448 | | | | |- |[[Rusínčina|rusínsky]] |38 679 |55 469 |54 907 |97 047 |84 559 |84 335 |78 402 |- |[[Ukrajinčina|ukrajinský]] |7 608 |5 689 |7 879 | | | | |- |[[Čeština|český]] |33 864 |35 216 |48 201 |7 947 | | | |- |[[Nemčina|nemecký]] |3 959 |5 186 |6 343 |198 387 |215 816 |228 860 |228 584 |- |[[Poľština|poľský]] |3 821 |3 119 |2 731 | | | | |- |[[Chorvátčina|chorvátsky]] |923 |1 234 |988 |3 480 |4 023 |2 787 |3 431 |- |[[Srbčina|srbský]] |1 229 |834 | |722 |180 |136 | |- |[[Rumunčina|rumunský]] |1 056 |414 | |1 905 |896 |281 |259 |- |[[Slovinčina|slovinský]] | | | |54 | |94 | |- |[[jidiš]] |273 |460 |17 | | | | |- |[[Bulharčina|bulharský]] |907 |132 | |50 | | | |- |[[Ruština|ruský]] |4 947 |2 909 | | | | | |- |[[Vietnamistika|vietnamský]] |2 905 |1 562 | | | | | |- |[[Angličtina|anglický]] |4 365 |1 447 | | | | | |- |[[posunková reč]] |1 835 |693 | | | | | |- |[[Taliančina|taliansky]] |1 465 |551 | |213 | | | |- |[[Arabčina|arabský]] |1 226 |434 | | | | | |- |[[Francúzština|francúzsky]] |828 |433 | | | | | |- |[[Albánčina|albánsky]] |678 |382 | | | | | |- |[[Španielčina|španielsky]] |1 119 |372 | | | | | |- |[[Turečtina|turecký]] |492 | | | | | | |- |[[Čínština|čínsky]] |1 434 | | | | | | |- |[[Kórejčina|kórejský]] |326 | | | | | | |- |[[Novoperzské jazyky|perzský]] |212 | | | | | | |- |[[Novogréčtina|grécky]] | |115 | | | | | |- |ostatné |3 952 |3 439 |6 735 |35 704 |29 209 |24 494 |18 455 |- |nezistené |312 364 |405 261 |66 056 | | | |83 300 |} Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti: Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''. Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti: Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''. <small>Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.</small> === Náboženské zloženie === [[Súbor:Náboženské zloženie obcí 2021.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku 2021.]] [[Súbor:Náboženstvo 1930.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania v roku 1930.]] [[Súbor:Slovakia 2011 Religion.png|thumb|Náboženské zloženie obcí SR, podľa sčítania z roku [[2011]]]] [[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]] [[Súbor:Overview of Cathedral of St. Martin in Bratislava, Bratislava I District.jpg|thumb|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave]] [[Súbor:St Elisabeth Cathedral Kosice.jpeg|thumb|[[Dóm svätej Alžbety]] v Košiciach]] Slovensko je prevažne kresťanská krajina, najpočetnejšia skupina obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Kresťania žijú takmer vo všetkých obciach Slovenska, pričom najvýraznejšie postavenie má na severe krajiny ([[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]]). Ostatné cirkvi sú v priestore sústredené do vybratých regiónov ([[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[gréckokatolícka cirkev]] a [[Kalvinizmus|reformovaná kresťanská cirkev]]). Okrem týchto cirkví pôsobí na Slovensku viacero ďalších s menším počtom veriacich ([[pravoslávna cirkev]], Náboženská spoločnosť [[Jehovovi svedkovia]], [[Evanjelická cirkev metodistická]] a i.). Nepočetné minority tvoria ostatné vyznania, vrátane [[Islam|islamu]] a [[Judaizmus|judaizmu]]. Na Slovensku sa však nenachádza žiadna verejná [[mešita]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Moslimovia na Slovensku by chceli mať mešitu|url=http://spravy.pravda.sk/moslimovia-na-slovensku-by-chceli-mat-mesitu-fnp-/sk_domace.asp?c=A100811_200030_sk_domace_p09|dátum vydania=2010|dátum aktualizácie=12.7.2012|dátum prístupu=|vydavateľ=TASR|miesto=|jazyk=slovensky}}</ref> Približne štvrtina (23%) obyvateľstva sa v sčítaní v roku 2021 nehlásila k žiadnemu náboženstvu (je [[Ateizmus|bez vyznania]]). Najmenej veriacich žije v mestách, najmä na západnom Slovensku.<ref name=":22" /> Kresťania – 68,8 % (Katolíci – 59,8 %, Protestanti – 7,6 %, Pravoslávni – 0,9 %, Ostatní kresťania – 0,5 %), Bez vyznania – 23,8 %, Ostatní – 0,9 %, Nezistení – 6,5 %. <small>Údaje čerpané zo sčítania z roku 2021.</small> {| class="wikitable sortable" !Náboženské vyznanie !2021 <ref>https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR</ref> !<small>% rozdiel</small> !2011<ref>ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6</ref> !2001 <ref name="SODB2" /> !1991<ref name="SODB2" /> !1930 <ref name="FORUMINST2" /> |- |[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] |3 038 511{{Pokles}} |<small>-9,23%</small> |3 347 277 |3 708 120 |3 187 383 |2 384 355 |- |[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]] |286 907{{Pokles}} |<small>-9,28%</small> |316 250 |372 858 |326 397 |400 258 |- |[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]] |218 235{{Rast}} |<small>+5,49%</small> |206 871 |219 831 |178 733 |214 725 |- |[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] |85 271{{Pokles}} |<small>-13,69%</small> |98 797 |109 735 |82 545 |145 829 |- |[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]] |50 677{{Rast}} |<small>+3,14%</small> |49 133 |50 363 |34 376 |9 076 |- |[[Jehovovi svedkovia]] |16 416{{Pokles}} |<small>-4,68%</small> |17 222 |20 630 |10 501 |– |- |[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]] |3 018{{Pokles}} |<small>-70,78%</small> |10 328 |7 347 |4 359 |152 |- |[[Kresťanské zbory]] |18 553{{Rast}} |<small>+140,32%</small> |7 720 |6 519 |700 |– |- |[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]] |9 044{{Rast}} |<small>+55,10%</small> |5 831 |3 905 |1 116 |– |- |ostatné kresťanské cirkvi |10 811{{Rast}} |<small>+189,99%</small> |3 728 |812 |1 220 |– |- |[[Bratská jednota baptistov]] |3 883{{Rast}} |<small>+11,39%</small> |3 486 |3 562 |2 465 |1 745 |- |[[Cirkev bratská]] |3 440{{Rast}} |<small>+1,30%</small> |3 396 |3 217 |1 861 |29 |- |[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]] |3 001{{Rast}} |<small>+2,95%</small> |2 915 |3 429 |1 721 |– |- |ostatné nekresťanské cirkvi | - | - |2 703{{Rast}} |2 030 |3 625 |– |- |[[budhizmus]] |6 722{{Rast}} |<small>+165,69%</small> |2 530 |1 663 |– |– |- |[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]] |2 007{{Rast}} |<small>+0,40%</small> |1 999 |2 310 |912 |136 737 |- |[[Islam]] |3 862{{Rast}} |<small>+99,69%</small> |1 934 |1 212 |180 |– |- |[[Starokatolícka cirkev|Starokatolícka cirkv na Slovensku]] |1778{{Rast}} |<small>+5,39%</small> |1 687 |1 733 |882 |– |- |[[Cirkev československá husitská|<small>Cirkev československá husitská</small>]] |581{{Pokles}} |<small>-67,40%</small> |1 782 |1 696 |625 |11 495 |- |[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]] |311 {{Pokles}} |<small>-70,80%</small> |1 065 |– |– |– |- |[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]] |377 {{Pokles}} |<small>-61,21%</small> |972 |58 |91 |– |- |[[hinduizmus]] |975{{Rast}} |<small>+282,35%</small> |255 |193 |– |– |- |[[Novoapoštolská cirkev]] |73{{Pokles}} |<small>-56,02%</small> |166 |22 |188 |– |- |[[scientologizmus]] | - | - |134{{Rast}} |15 |– |– |- |[[Hnutie zjednotenia]] | - | - |63{{Rast}} |73 |– |– |- |[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]] | - | - |45{{Pokles}} |169 |813 |– |- |Pohanstvo a prírodné duchovno |4 007 | - |– |– |– |– |- |iné |57 248{{Rast}} |<small>+379,42%</small> |11 941 |– |– |– |- |[[Ateizmus|bez vyznania]] |1 296 142{{Rast}} |<small>+78,69%</small> |725 362 |697 308 |515 551 |16 890 |- |nezistené |353 797{{Pokles}} |<small>-38,09%</small> |571 437 |160 598 |917 835 |– |} [[Súbor:Richnava11Spis2.JPG|náhľad|Rómska osada pri obci [[Richnava (okres Gelnica)|Richnava]]]] === Práca === Vyše polovice pracovne činného obyvateľstva zamestnávajú služby, viac než tretinu priemysel, poľnohospodárstvo len okolo 5 %. Pracovné miesta na Slovensku síce nie sú vzácne, ale mzdy sú nízke. Minimálna mzda pre rok 2019 predstavuje 520 €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minimálna mzda 2019|url=https://www.minimalnamzda.sk/|vydavateľ=www.minimalnamzda.sk|dátum prístupu=2019-07-13}}</ref> Pracuje sa často na zmeny, celkom 48 hodín týždenne. Problémom je vo viacerých oblastiach [[nezamestnanosť]] (4,8 % v roku [[2018]]). Vznikla po zániku mnohých priemyselných závodov, najmä strojárskych. Zároveň dochádza k prehlbovaniu rozdielu životnej úrovne vo väčších mestách a vidieckych regiónoch. [[Súbor:Valaská01.JPG|náhľad|Vidiecke sídlo [[Valaská]]]] === Sídla === Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia. Nachádza sa tu okolo 7 000 sídel. Tie sú zoskupené do [[Zoznam slovenských obcí a vojenských obvodov|2 890]] samostatných [[Obec (slovenská správna jednotka)|obcí]] (vrátane 3 vojenských obvodov), z nich 141 má štatút mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky|url=http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr|vydavateľ=Ministerstvo vnútra SR|dátum vydania=2013-01-11|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-01-09|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (2 753 – 95 %), žije v nich menej ako polovica obyvateľstva. Z geografického hľadiska ich delíme na kompaktné vidiecke sídla ([[dedina (všeobecne)|dediny]]) a rozptýlené sídla – [[Samota (dom)|samoty]] (majú regionálne názvy ako ''kopanice'', ''lazy'', ''štále'', ''rale''). Miest na Slovensku je len [[Zoznam miest na Slovensku|141]]. Najviac miest je v Banskobystrickom samosprávnom kraji (24), v Prešovskom (23), v Žilinskom (19), v Trenčianskom (18), v Košickom a v Trnavskom (17), v Nitrianskom (16) a v Bratislavskom (7). Urbanizácia Slovenska je nižšia ako európsky priemer, postupne sa však zväčšuje. V mestách žije približne 54 % populácie.<ref name="VCH20093">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Všeobecné charakteristiky za rok 2009|url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2213|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=Štatistický úrad SR|miesto=|jazyk=}}</ref> Najväčším mestom podľa počtu obyvateľov (na základe údajov [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|ŠÚ SR]] k 31. decembru 2018) je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].<ref>{{OBZ|SK}}</ref> Podľa rozlohy dominuje [[Bratislava]], nepatrne menšie je mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], tretie sú [[Košice]]. Hlavným mestom je [[Bratislava]]. <center> {| class="wikitable" ! rowspan="23" |[[Súbor:Bratislava Panorama R01.jpg|165x165bod]] [[Bratislava]] [[Súbor:View over Old Town from St. Elisabeth Cathedral Bell Tower - Kosice - Slovakia (36428414991).jpg|165x165bod]] [[Košice]] [[Súbor:Presov13Slovakia519.JPG|165x165bod]] [[Prešov]] !Poradie !Mesto !Kraj !Okres !Počet obyvateľov ! rowspan="23" |[[Súbor:Main square of Žilina.JPG|165x165bod]] [[Žilina]] [[Súbor:Banská Bystrica - Námestie SNP 004.jpg|165x165bod]] [[Banská Bystrica]] [[Súbor:Nitra - Panorama 01.JPG|165x165bod]] [[Nitra]] |- |1 |[[Bratislava]] |[[Bratislavský kraj]] |[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]] |432 864 |- |2 |[[Košice]] |[[Košický kraj]] |[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]] |238 757 |- |3 |[[Prešov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Prešov (okres)|Prešov]] |88 680 |- |4 |[[Žilina]] |[[Žilinský kraj]] |[[Žilina (okres)|Žilina]] |80 810 |- |5 |[[Banská Bystrica]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]] |78 327 |- |6 |[[Nitra]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nitra (okres)|Nitra]] |76 655 |- |7 |[[Trnava]] |[[Trnavský kraj]] |[[Trnava (okres)|Trnava]] |65 207 |- |8 |[[Trenčín]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Trenčín (okres)|Trenčín]] |55 333 |- |9 |[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] |[[Žilinský kraj]] |[[Martin (okres)|Martin]] |54 618 |- |10 |[[Poprad]] |[[Prešovský kraj]] |[[Poprad (okres)|Poprad]] |51 304 |- |11 |[[Prievidza]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Prievidza (okres)|Prievidza]] |46 059 |- |12 |[[Zvolen]] |[[Banskobystrický kraj]] |[[Zvolen (okres)|Zvolen]] |42 321 |- |13 |[[Považská Bystrica]] |[[Trenčiansky kraj]] |[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]] |39 569 |- |14 |[[Michalovce]] |[[Košický kraj]] |[[Michalovce (okres)|Michalovce]] |39 050 |- |15 |[[Nové Zámky]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] |37 899 |- |16 |[[Spišská Nová Ves]] |[[Košický kraj]] |[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] |37 194 |- |17 |[[Komárno]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Komárno (okres)|Komárno]] |33 927 |- |18 |[[Humenné]] |[[Prešovský kraj]] |[[Humenné (okres)|Humenné]] |33 191 |- |19 |[[Levice (Slovensko)|Levice]] |[[Nitriansky kraj]] |[[Levice (okres)|Levice]] |33 082 |- |20 |[[Bardejov]] |[[Prešovský kraj]] |[[Bardejov (okres)|Bardejov]] |32 449 |} </center> == Sociálna starostlivosť == Sociálna starostlivosť vo všeobecnosti predstavuje systém, ktorého úlohou je zabezpečiť plnohodnotný život občanom štátu. Životná úroveň obyvateľov je relatívne vysoká. Štát sa neustále usiluje vytvoriť predpoklady na zlepšenie podmienok, v ktorých žijú slovenskí obyvatelia. Každý Slovák má prístup ku kvalitnej pitnej vode a základným potravinám dennej potreby.<ref name="CIA" /> Do štátom zabezpečovaných služieb patrí [[zdravotníctvo]], [[školstvo]], [[veda]] a [[výskum]]. === Zdravotníctvo === Zdravotníctvo a lekárske ošetrenie sú platené. Úroveň, vybavenie a hygiena slovenského zdravotníctva dosahuje európsky priemer. Okrem zdravotníckych zariadení, ktoré zväčša spravuje štát, zdravotnú starostlivosť poskytuje aj súkromný sektor. V rezorte zdravotníctva ústavnú starostlivosť vykonávajú [[Nemocnica|nemocnice]], [[Poliklinika|polikliniky]], sanatóriá, hospice, liečebne atď. Počet lekárov je 246 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2016]]). Počet postelí v zdravotníckych zariadeniach je 595,8 na 100 000 obyvateľov (k roku [[2015]]). Výdaje na zdravotníctvo tvoria 8,1 % HDP.<ref name="CIA" /> [[Súbor:Univerzita Komenského.jpg|náhľad|Historická budova auly [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] na [[Šafárikovo námestie (Bratislava)|Šafárikovom námestí]]]] === Školstvo a vzdelanie === Systém školských zariadení na Slovensku utvára sieť predškolských zariadení (detské jasle a materské školy) a školských zariadení (základné, stredné a vysoké školy). Ďalšiu vzdelávaciu úlohu plnia aj rôzne ústavy, laboratóriá a ďalšie inštitúcie.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOL.|meno=|titul=Geografia pre 3.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=|strany=112}}</ref> Vzdelávanie je poskytované bezplatne, dokonca aj v jazykoch viacerých [[Národnostná menšina|národnostných menšín]]. Výdaje na školstvo predstavujú 4,6 % HDP. [[Negramotnosť]] obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov.<ref name="CIA" /> Povinná, pôvodne 6-ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku [[1868]]. V priebehu éry socializmu bola rozšírená na 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. Sieť základných škôl je rovnomerne rozložená po celom území Slovenska a stredné školy sú prevažne v mestách. [[Základná škola|Základnú školu]] navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov. Vysoké školstvo v roku 2010 pozostáva z verejných (20), štátnych (3) a súkromných škôl (10). Z nich sa medzi 500 najlepšími univerzitami na svete drží dlhšie iba [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = UK sa umiestnila v rebríčku najlepších univerzít sveta | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/univerzita-komenskeho-ziskala-umiestnenie-v-rebricku-najlepsich-univerzit-sveta.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-04 | dátum prístupu = 2019-07-30 }}</ref> Medzi najlepšie hodnotené univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria [[Technická univerzita v Košiciach]], [[Slovenská technická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre]] a [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Top Eastern Europe Universities|url=http://www.webometrics.info/top100_continent.asp?cont=E_Europe|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=13.7.2009|vydavateľ=webometrics.info|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku majú pobočky aj niektoré zahraničné vysoké školy. Trendom je zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl. V roku [[2006]] absolvovalo vysokoškolské štúdium 34 535 absolventov.<ref>Řádek, M. a kolektív, 2007: [http://www.jeneweingroup.com/dokumenty/eppp/Vysoke_skolstvo.pdf ''Vysoké školstvo na Slovensku. Realita, problém, možné riešenia.''] EPPP, 38 s.</ref> == Politika == {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = horizontálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Зузана Чапутова (02-11-2021).jpg | šírka1 = 142 | popis1 = [[Zuzana Čaputová]], [[prezident Slovenskej republiky|prezidentka]] | obrázok2 = Eduard Heger with WIPO Director General.jpg | šírka2 = 151 | popis2 = [[Eduard Heger]],<br>[[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]]}} ''Pozri aj [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]], [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021]]'' *[[Prezident Slovenskej republiky|Prezidentka]]: [[Zuzana Čaputová]] *[[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|Predseda parlamentu]]: [[Boris Kollár]] ([[SME RODINA]]) *[[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]]: [[Eduard Heger]] ([[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]) * Podpredsedovia parlamentu: [[Gábor Grendel]], [[Milan Laurenčík]], [[Juraj Blanár]] * Podpredsedovia vlády: [[Štefan Holý]], [[Veronika Remišová]], [[Richard Sulík]], [[Igor Matovič]] * Zloženie vlády: [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]], [[SME RODINA]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[ZA ĽUDÍ]] * Opozičné parlamentné strany: [[SMER – sociálna demokracia|SMER]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] {{Viaceré obrázky | zarovnanie = right | smer = vertikálny | hlavička = | hlavička_zarovnanie = | hlavička_pozadie = | podnadpis = | podnadpis_zarovnanie = | podnadpis_pozadie = | šírka = | obrázok1 = Slovakia-03059 - National Council (31909997640).jpg | šírka1 = 250 | popis1 = Budova [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v [[Bratislava|Bratislave]] | obrázok2 = Bratislava Grassalkovich Palace 01.jpg | šírka2 = 250 | popis2 = [[Grasalkovičov palác]] v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky | obrázok3 = ÚSSR.jpg | šírka3 = 250 | popis3 = Budova [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavného súdu Slovenskej republiky]] v [[Košice|Košiciach]]}} === Politický systém === Slovenská republika je [[pluralizmus (politické strany)|pluralitná]] demokracia parlamentného typu – [[parlamentná republika]]. Presnejšie, podľa odbornej literatúry (Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 137) ide o hybridnú, parlamentno-prezidentskú republiku, nakoľko prijala niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta). Krajina má povahu [[Unitárny štát|unitárneho štátu]]. Základným zákonom štátu je [[ústava]], ktorú tvorí preambula, 9 hláv a 156 článkov. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V druhej hlave deklaruje základné ľudské práva a slobody. [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava SR]] bola prijatá 1.septembra [[1992]], účinnosť nadobudla 1. januára [[1993]]. Štátna moc sa rozdeľuje na: zákonodarnú moc ([[Legislatíva|legislatívu]]), výkonnú moc ([[Exekutíva|exekutívu]]) a súdnu moc ([[Justícia|justíciu]]).<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=ĎURAJKOVÁ|meno=D. a KOL.|titul=Občianska náuka pre 3. ročník gymnázií|vydanie=2|vydavateľ=SPN|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=}}</ref> Nemecká nadácia ''Bertelsmann Stiftung'' a americká organizácia ''Freedom House'' konštatovali, že sa na Slovensku konajú slobodné [[voľby]] a funguje oddelenie štátnych mocí. Podľa ich názoru ale v slovenskej spoločnosti naďalej pretrváva silná [[korupcia]].<ref name=":8" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovakia|url=https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2011/slovakia|vydavateľ=freedomhouse.org|dátum vydania=2012-01-12|dátum prístupu=2019-07-15|jazyk=en}}</ref> ==== Legislatíva ==== Parlament ([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Určuje normy správanie všetkého, čo je v štáte. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických [[Voľby|voľbách]], ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] je [[Pomerný volebný systém|pomerný]], výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú s názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu [[imperatívny mandát]]. Slovensko má jednokomorový parlament. K jeho základným právomociam patrí uznášať sa na ústave a zákonoch, rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády, schvaľovať štátny rozpočet, voliť a odvolávať sudcov.<ref name=":0" /> ==== Exekutíva ==== [[Vláda]] sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú [[Koalícia|koalíciu]], t. j. takú, ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí [[premiér]], ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government Office of the Slovak Republic {{!}} Úrad vlády SR|url=https://www.government.gov.sk/|vydavateľ=www.government.gov.sk|dátum prístupu=2019-07-14}}</ref> Vláda je zodpovedná Národnej rade. Jej funkciou je navrhovať zákony, vydávať vládne nariadenia a stanovovať programové vyhlásenia. Pre súhlas zákonov je nutná nadpolovičná väčšina, pre zmenu ústavy 3/5 väčšina hlasov. Vládu aktuálne vedie [[Eduard Heger]] za stranu [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]. [[Prezident Slovenskej republiky]] je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine. Prezident je hlavou štátu a má osobitné postavenie. Je volený v priamych voľbách na 5 rokov. Funkcia prezidenta je skôr reprezentatívna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnou radou]]. Prezident je veliteľom ozbrojených síl, okrem toho podpisuje medzinárodné zmluvy, menuje ústavných sudcov, vymenúva a odvoláva parlament, vyhlasuje referendum či udeľuje amnestiu. Súčasnou prezidentkou republiky je [[Zuzana Čaputová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovensko má prezidentku. Zuzana Čaputová zložila sľub|url=https://slovensko.hnonline.sk/1959146-slovensko-ma-prezidentku-zuzana-caputova-zlozila-slub|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-07-12|jazyk=sk}}</ref> ==== Justícia ==== Súdna moc kontroluje zákonodarnú a výkonnú moc. Podáva výklad ústavy a rieši konflikty. Súdnu moc Slovenskej republiky tvorí [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd SR]] a sústava súdov: [[Najvyšší súd Slovenskej republiky|Najvyšší súd SR]], krajské a okresné súdy. Najvyššiu právomoc má práve Ústavný súd, tvorený 13 sudcami menovanými prezidentom na 12 rokov. Posudzuje, či zákony a rozhodnutia vlády nie sú v rozpore s ústavou. Ďalej tiež kontroluje, či parlament a výkonné orgány dodržiavajú ústavnosť.<ref name=":0" /> Súdny systém ako celok je veľmi zaťažený, dôsledkom čoho mnohé súdne procesy trvajú nepomerne dlhú dobu. === Administratívne členenie === {{hlavný článok|Administratívne členenie Slovenska}} {{Klikacia mapa Slovenska|vloženie=náhľad{{!}}vpravo|veľkosť=330px|popis=Mapa zobrazujúca kraje Slovenska}} [[Súbor:Okresy97 Slovakia.svg|náhľad|Mapa zobrazujúca okresy Slovenska]] [[Súbor:Trencin hdr 001.jpg|náhľad|[[Trenčín]], slovenské mesto módy]] Administratívne členenie Slovenska sa v priebehu dejín často menilo. Napriek tomu, že určitá tradícia administratívneho členenia pretrváva, vyčlenené územné celky podliehajú zmenám. Nové územné a správne usporiadanie je výsledkom niekoľkoročného úsilia o zmenu priestorového usporiadania štátnej správy v SR. Samosprávne územné celky SR sú [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] a [[Vyšší územný celok|vyššie územné celky]] (VÚC, samosprávne kraje). Počet obcí nie je stabilný, vďaka územným zmenám sa mení. V posledných rokoch počas prebiehajúcej dezintegrácie obcí sa ich počet na Slovensku zvyšoval. Úspešné referendum v obci rozhodlo o územných zmenách i o zmenách názvov. Administratívne celky v SR sú [[Kraj (štátna správa)|kraje]] a [[Okresy Slovenska|okresy]]. Od roku [[1996]] je Slovensko rozdelené na osem krajov a 79 okresov. Kraje sú od roku [[2002]] zároveň [[samosprávny kraj|samosprávnymi krajmi]]. Pomenovanie dostali podľa sídla kraja. {| class="wikitable" style="margin-left: auto; margin-right: auto; border: none;" ! Názov kraja ! Krajské mesto ! Populácia <small>(2019)</small><ref>{{Obyvateľstvo-SK||SOURCE}}</ref> |- | [[File:Coat of Arms of Bratislava Region.svg|x20px]] [[Bratislavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Bratislava.svg|x20px]] [[Bratislava]] || 669 592 |- | [[File:Coat of Arms of Trnava Region.svg|x20px]] [[Trnavský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trnava.svg|x20px]] [[Trnava]] || 564 917 |- | [[File:Coat of Arms of Nitra Region.svg|x20px]] [[Nitriansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Nitra.svg|x20px]] [[Nitra]] || 674 306 |- | [[File:Coat of Arms of Trenčín Region.svg|x20px]] [[Trenčiansky kraj]] || [[File:Coat of Arms of Trenčín.svg|x20px]] [[Trenčín]] || 584 569 |- | [[File:Coat of Arms of Žilina Region.svg|x20px]] [[Žilinský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Žilina.svg|x20px]] [[Žilina]] || 691 509 |- | [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica Region.svg|x20px]] [[Banskobystrický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Banská Bystrica.svg|x20px]] [[Banská Bystrica]] || 645 276 |- | [[File:Coat of Arms of Prešov Region.svg|x20px]] [[Prešovský kraj]] || [[File:Coat of Arms of Prešov.svg|x20px]] [[Prešov]] || 826 244 |- | [[File:Coat of Arms of Košice Region.svg|x20px]] [[Košický kraj]] || [[File:Coat of Arms of Košice.svg|x20px]] [[Košice]] || 801 460 |} [[Súbor:Tourism regions of Slovakia sk- pastel version.jpg|thumb|right|[[Región cestovného ruchu|Regióny cestovného ruchu]] Slovenska]] Slovensko sa oddávna členilo na menšie územné celky, ktoré tvorili väčšinou jednotlivé kotliny, doliny alebo rôzne pohoria. V nich sa udržiavali osobité zvyky, medzi sebou sa odlišovali nárečím aj odevom (krojmi). Aj to umožňovalo, aby obyvatelia vedeli, že niekto je z nich kraja alebo z iného regiónu. Osobité, ale svojrázne územné celky boli súčasťou väčších regiónov. V rôznych obdobiach v minulosti sa nazývali [[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]], [[Komitát|komitáty]] či [[Stolica (územie)|stolice]]. Dodnes takto vyčlenené regióny používajú na svoje odlíšenie od ostatných častí Slovenska buď vžité, alebo historické označenie.<ref name=":2" /> * [[Historické župy na Slovensku]] * [[Župa (Česko-Slovensko)|Župy v Česko-Slovensku (1918–1928)]] * [[Krajinské zriadenie|Krajinské zriadenie 1928–1938 a 1945–1948]] * [[Župa (Slovenská republika 1939 – 1945)|Župy počas Slovenskej republiky (1939 – 1945)]] * [[Kraj (1949 – 1960)|Krajské zriadenie (1949–1960)]] a [[Kraj (1960 – 1990)|(1960 – 1990)]] '''Medzi známe historické regióny cestovného ruchu patria:'''<ref name=":2" /> * na východe Slovenska: [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]], [[Abovská župa|Abov]], [[Spiš]], [[Zamagurie]] * na severe Slovenska: [[Liptov (región)|Liptov]], [[Orava (región)|Orava]], [[Kysuce]], [[Horné Považie]] * na juhu Slovenska: [[Gemer (región)|Gemer]], [[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Hont (slovenský región)|Hont]] a [[Malohont]], [[Pohronie]] * v strede Slovenska: [[Turiec (región)|Turiec]], [[Horehronie]], [[Horná Nitra]], [[Podpoľanie]] * na západe Slovenska: [[Záhorie]], [[Podunajsko]], [[Ponitrie]], [[Považie]], [[Tekov (región)|Tekov]] === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Ozbrojené sily Slovenskej republiky}} [[Súbor:5th Special Forces Regiment.jpg|thumb|right|Príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]] počas cvičenia vo vojenskom priestore [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]]] [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] (do roku 2002 Armáda Slovenskej republiky) predstavujú [[Ozbrojené sily|ozbrojenú moc]] krajiny. Slúžia predovšetkým na ochranu bezpečnosti štátu, [[sloboda|slobody]] a [[Suverenita (právo)|zvrchovanosti]]. Ich nezanedbateľným významom je pomoc pri odstraňovaní následkov [[živelná pohroma|živelných pohrôm]] alebo iných [[mimoriadna udalosť|mimoriadnych udalostí]]. Od januára 2006, keď došlo k zrušeniu [[povinná vojenská služba|povinnej vojenskej služby]] pre obdobie mieru, sú slovenské ozbrojené sily plne [[profesionálna armáda|profesionálnou armádou.]]<ref>História povinnej vojenskej služby. Obrana, 8, 2005 s. 6 – 9 [Dostupné online http://www.mod.gov.sk/data/files/373.pdf]</ref> Vek pre dobrovoľný vstup do armády je pre mužov od 18 do 30 rokov. V armáde smú slúžiť aj ženy. Organizačne sa Ozbrojené sily SR delia na [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemné]] a [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily]]. Na ozbrojené sily Slovensko dáva ročne dlhodobo menej ako 2 % HDP (v roku 2011 asi 1,1 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štátny rozpočet, Výdavky podľa funkčnej klasifikácie – Obrana | url = http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/#sekcia5 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 09.09.2013 | dátum prístupu = 20.09.2013 | vydavateľ = Ministerstvo financií SR | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2015 mali ozbrojené sily k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov. [[Polícia]] je rozdelená na lokálnu a štátnu a tak ako napríklad v [[Česko|Česku]] bola silne zaťažená rozvojom kriminality v priebehu demokratizácie a liberalizácie zeme. Podľa nadácie ''Bertelsmann Stiftung'' nedochádza k ovplyvňovaniu vlády zo strany bezpečnostných síl – všetci významní politickí aktéri rešpektujú legitimitu demokratických inštitúcií.<ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=BTI 2010 —|periodikum=Slovakia Country Report|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=8|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref> === Zahraničné vzťahy === [[Súbor:Vlajka SR s vlajkou EU.JPG|thumb|right|Vlajka Slovenska s vlajkou EÚ]] Od roku 2004 je Slovensko členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|Európskej únie]], o tri roky neskôr sa stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Taktiež za viac ako dvadsaťročnú existenciu získalo členstvo v mnohých nadnárodných spoločenstvách ako je [[Organizácia Spojených národov|Organizácia spojených národov]] (OSN), [[Svetová obchodná organizácia]] (WTO), [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] (OSCE). Vedľa toho sa slovenská vláda angažuje napr. vo Vyšehradskej štvorke, ktorá združuje vlády Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska s cieľom presadzovania spoločných záujmov a prehlbovaním spolupráce. Zo svojich susedov udržuje Slovenská republika viac-menej korektné vzťahy s Rakúskom, Českom a Poľskom. Kedysi konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v ostatnom čase zlepšili. Vzťahy s Ukrajinou nehrajú po dlhú dobu v slovenskej zahraničnej politike významnú úlohu. == Ekonomika == {{hlavný článok|Ekonomika Slovenska}} [[Súbor:Bratislava10Slovakia7.JPG|náhľad|vľavo|Obchodné centrum [[Eurovea]] v Bratislave]] [[Súbor:Slovakia Exports Treemap 2017.svg|náhľad|Štruktúra [[vývoz (obchod)|vývozu]] Slovenska z roku 2017]] Slovenská republika je priemyselno-poľnohospodársky štát s [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Patrí medzi hospodársky [[Vyspelá krajina|vyspelejšie krajiny]]. Podobne ako ostatné pridružené štáty [[Európska únia|Európskej únie]] uskutočňuje rozsiahle ekonomické zmeny. V ostatných rokoch dosahuje miestna ekonomika vďaka reformám a zahraničným investíciám najvyššie tempá rastu v regióne.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=38}}</ref> Na prelome milénia došlo k stabilizácii bankového sektora. Zákonom uznávanou menovou jednotkou je [[euro]] (€). [[Inflácia (ekonomika)|Inflácia]] vykazuje 1,3 % (k roku [[2017]]).<ref name="CIA" /> Ekonomika krajiny sa delí na odvetvia: poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, obchod, služby a cestovný ruch. Ročný hrubý domáci produkt na obyvateľa činí 35 130 $ (k roku [[2018]]). Najväčší podiel na tvorbe HDP má sektor [[Služby|služieb]] (62 %) a [[priemysel]] (35 %), [[poľnohospodárstvo]] má klesajúci význam (4 %). V posledných rokoch má veľmi dôležitú pozíciu v ekonomike nevýrobná sféra a [[cestovný ruch]]. Jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý bude viditeľný ešte mnohé roky, sú veľké rozdiely medzi regiónmi a príliš jednostranné zameranie na automobilový priemysel. Najvýznamnejšie hospodárske centrá sú v metropolitných oblastiach [[Bratislava]] a [[Košice]] – [[Prešov]], v oblasti Považia od [[Trenčín|Trenčína]] po [[Liptovský Mikuláš]], Pohronia ([[Banská Bystrica]] – [[Zvolen]]) a regióne Podunajskej nížiny ([[Trnava]] – [[Nitra]]).<ref name=":72" /> Významné postavenie v ekonomike má [[zahraničný obchod]]. V štruktúre zahraničného obchodu prevláda vývoz nad dovozom (kladná platobná bilancia). Zo Slovenska sa vyvážajú priemyselne spracované výrobky, stroje a prepravné zariadenia (automobily). Dovážajú sa najmä priemyselné suroviny. Otvorenosť trhovej ekonomiky umožňuje spoluprácu so zahraničnými firmami. Najväčšími obchodnými partnermi Slovenska sú [[Česko]], [[Nemecko]], [[Rusko]], [[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Poľsko]], [[Rakúsko]] a iné. Celkovo je miestne hospodárstvo veľmi úspešné. === Poľnohospodárstvo === [[Súbor:Harvest Dubodiel2010.JPG|náhľad|Žatva pri obci [[Dubodiel]]]] [[Súbor:P1100224w.jpg|náhľad|Chov dojníc na družstve v obci [[Novoť]]]] Slovensko má rozvinuté [[poľnohospodárstvo]], ktoré využíva {{km2|19350}} poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, [[poľovníctvo]] a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov).<ref>Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401{{--}}404</ref> Úrodné pôdy sú vhodné pre '''rastlinnú výrobu'''. Najväčšie osevné plochy zaberajú obilniny (vyše polovice), hlavne [[pšenica]], [[kukurica]] a [[jačmeň]]. Rozširujú sa osevné plochy [[zelenina|zeleniny]], [[Strukovina|strukovín]] a [[olejnina|olejnín]] ([[Slnečnica ročná|slnečnica]], [[Kapusta repková pravá|repka olejná]]). Vo vyššie položených kotlinách sa dopestujú [[ľuľok zemiakový|zemiaky]], raž a jedno alebo viacročné krmoviny. Na Slovensku má dlhodobú tradíciu ovocinárstvo a vinohradníctvo, ktorého produkty sú známe aj v zahraničí. Väčšina [[Vinič hroznorodý|hrozna]] a iného [[Ovocie|ovocia]] sa pestuje na západnom Slovensku (Modra, Pezinok) a vo [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížine]] (Tokajská oblasť).<ref name="Némethová">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Némethová|meno=Jana|odkaz na autora=|titul=Poľnohospodárstvo Slovenska|url=https://web.archive.org/web/20160107211418/http://dam.fpv.ukf.sk/pluginfile.php/675/mod_resource/content/0/polnohospodarstvo_sr.pdf|dátum vydania=2008|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=20.8.2010|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Fakulta prírodných vied|miesto=}}</ref> V '''živočíšnej výrobe''' sa postupne znižuje počet hospodárskych zvierat. Najvýraznejšie klesajú stavy ošípaných a hovädzieho dobytka. Chov oviec je už trvalo nízky. Najpočetnejšie sú stavy hydiny. Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín. Na chov dobytka a oviec sa často využívajú aj pasienky a horské lúky. [[Rybolov]] má zatiaľ iba lokálny význam, realizuje sa predovšetkým na miestnych riekach a vodných nádržiach. K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Štatistický úrad SR | titul = Súpis hospodárskych zvierat k 31.12.2009 | url = http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/polnohospodarstvo/publikacie-stiahnutie/stavy-zvierat/supis-zvierat-2009.pdf | dátum vydania = Marec 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.8.2010 | vydavateľ = portal.statistics.sk | miesto = }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align: right" |- ! Druh ! Počet kusov v tisícoch |- | align="left" | Hovädzí dobytok | 471 |- | align="left" | Ošípané | 740 |- | align="left" | Ovce | 376 |- | align="left" | Kozy | 35 |- | align="left" | Kone | 7 |- | align="left" | Hydina (z toho sliepky) | 13 583 (6 252) |} Štruktúra pôdneho fondu na Slovensku v rokoch [[2007]]–[[2012]] bola nasledovná (všetky údaje v [[hektár|ha]] k 1. januáru daného roku):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Štruktúra pôdneho fondu | url = http://www.podnemapy.sk/portal/reg_pod_infoservis/struktura_pf_070101/struktura_pf.aspx | dátum vydania = 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-29| vydavateľ = Pôdny portál | miesto = }}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: right" |- ! Rok !! Spolu !! Poľnohospodárska <br />pôda !! Orná pôda !! Chmeľnice !! Vinice !! Záhrady !! Ovocné <br />sady !![[trvalý trávnatý porast|TTP]]!! Lesná pôda !! Vodné <br />plochy !! Zastavané <br />plochy !! Iné |- |'''[[2007]]'''|| 4 903 397 || 2 430 683 || 1 427 357 || 534 || 27 314 || 76 813 || 17 792 || 880 873 || 2 006 939 || 93 325 || 227 092 || 145 357 |- |'''[[2008]]'''|| 4 903 573 || 2 428 899 || 1 425 896 || 530|| 27 243 || 76 720 || 17 590 || 880 920 || 2 007 142 || 93 656 || 227 931 || 145 945 |- |'''[[2009]]'''|| 4 903 704 || 2 423 478 || 1 421 852 || 520|| 27 258 || 76 636 || 17 360 || 879 853 || 2 008 257 || 94 575 || 229 059 || 148 335 |- |'''[[2010]]'''|| 4 903 717 || 2 417 933 || 1 417 983 || 519|| 27 140 || 76 563 || 17 257 || 878 470 || 2 008 843 || 94 645 || 229 941 || 152 356 |- |'''[[2011]]'''|| 4 903 644 || 2 414 291 || 1 416 633 || 520|| 27 091 || 76 529 || 17 034 || 876 484 || 2 011 250 || 94 761 || 230 589 || 152 753 |- |'''[[2012]]'''|| 4 903 613 || 2 410 812 || 1 415 653 || 517|| 26 997 || 76 563 || 16 858 || 874 224 || 2 012 336 || 94 764 || 231 967 || 153 733 |} === Priemysel === [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|náhľad|Chladiace veže [[atómové elektrárne Mochovce|atómových elektrární]] v [[Mochovce (obec)|Mochovciach]]]] [[Súbor:Kia Sportage 4. generácia.jpg|thumb|[[Kia Sportage]], model auta vyrábaný v žilinskom závode [[Kia Motors Slovakia]]]] Priemysel je základným odvetvím hospodárstva. Rozvinul sa najmä na [[Baníctvo|baníckej ťažbe]]. Slovensko disponuje však malými zásobami [[Palivo|palív]], dovážajú sa preto z iných štátov (čierne uhlie z Česka, ropa a zemný plyn z Ruska). Viac než polovicu [[Elektrická energia|elektrickej energie]] dodávajú jadrové elektrárne ([[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Jaslovské Bohunice]], [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]), potom tepelné a vodné elektrárne (z vodných najviac [[Gabčíkovo (vodné dielo)|Gabčíkovo]] na Dunaji). Hutníctvo spracúvalo aj domáce, dnes už len dovážané suroviny ([[U. S. Steel Košice|U.S. Steel Košice]], [[Železiarne Podbrezová]], hlinikárne Žiar nad Hronom – bývalé [[Závody Slovenského národného povstania|Závody SNP]]) pre potreby strojárstva.<ref name=":1" /> Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z [[Automobilový priemysel|automobilového priemyslu]], ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného obyvateľa. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti [[Volkswagen]] v Bratislave, Stupave a Martine, PSA [[Peugeot]]-[[Citroën]] v Trnave, [[Jaguar]] v Nitre a [[Kia]] v Žiline. Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=SITA|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=http://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|dátum vydania=15.01.2014|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=16.01.2014|vydavateľ=sme.sk|miesto=|jazyk=}}</ref> Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger.''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Hobbs|meno=Joseph J.|odkaz na autora=|titul=World Regional Geography|vydavateľ=Cengage Learning|miesto=Belmont|rok=2009|isbn=0-495-38950-1|kapitola=|strany=145|jazyk=}}</ref> Druhý najdôležitejší priemysel je [[elektrotechnický priemysel]]. Pri Nitre má továreň spoločnosť [[Sony (spoločnosť)|Sony]], pri Galante spoločnosť [[Samsung]]. Významná je výroba strojov na strednom a hornom Považí. Najväčšie strojárske podniky sú v Bratislave (automobily), Galante (televízory a domáce spotrebiče), Poprade (vagónka, práčky), Tlmačoch (stroje pre energetiku). Najväčšie chemické závody sú v Bratislave ([[Slovnaft]], [[Istrochem]]), Šali ([[Duslo]]) a Novákoch ([[Fortischem]]). Ďalšie závody vyrábajú plasty a syntetické vlákna, lieky a gumárenské výrobky ([[Continental Matador Rubber]]). Najrovnomernejšie rozloženým priemyslom na Slovensku je [[potravinárstvo]], ktoré je zamerané prevažne na domácu spotrebu. Poľnohospodárske produkty sa spracúvajú v pekárňach, mliekarňach, mäsokombinátoch, cukrovaroch, pivovaroch či vinárskych závodoch. Dôležitú pozíciu v slovenskom hospodárstve má spracovanie [[Drevo|dreva]] (píly, drevokombináty, nábytok), výroba [[Celulóza (organická látka)|celulózy]] a [[Papier|papiera]] (Ružomberok, Žilina, Štúrovo, Harmanec). Vyváža sa mnoho surového, čiže nespracovaného dreva. Výrazný útlm zaznamenal [[Textilný priemysel|textilný]] a [[odevný priemysel]] (závody v Trenčíne a Púchove). Dôvodom je dovoz lacnejších výrobkov najmä z ázijských krajín. Do popredia sa dostávajú firmy zamerané na produkciu textílií a šitia poťahov pre automobilový priemysel (napr. v Liptovskom Mikuláši). Okrem toho je zastúpený aj [[Obuvníctvo|obuvnícky]] a [[Sklárstvo|sklársky]] priemysel.<ref name=":1" /> Do štátnej pokladnice prispievajú [[Remeslo|remeslá]] ako [[drotárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (výroba majoliky v [[Modra|Modre]]), [[rezbárstvo]] (výroba [[Valaška|valašiek]], hudobných nástrojov), tkanie látok a pod. Mnoho artefaktov končí ako suvenír turistov. === Služby === Pre hospodárstvo Slovenska majú význam služby, ako napríklad [[bankovníctvo]] a [[finančníctvo]]. Financie a štátny rozpočet Slovenska schvaľuje každoročne parlament. Emisnou bankou je štátna banka, ktorá vykonáva zúčtovanie platieb ako medzi miestnymi organizáciami, tak voči zahraničiu. Bankový sektor pozostáva zo štátnej národnej banky a viacerých komerčných bánk. V štruktúre bankového systému na Slovensku je na čele [[Národná banka Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EuroEkonóm.sk|url=https://www.euroekonom.sk/financie/bankovnictvo-a-banky/struktura-bankoveho-systemu-na-slovensku/|dátum prístupu=2019-11-28|jazyk=sk-SK|priezvisko=admin@euroekonom.sk}}</ref> Od roku 2009 je platnou menou [[euro]] (€), deliace sa na 100 [[Cent|centov]]. Tok peňazí prebieha voľne, ale je pomerne stabilný. === Cestovný ruch === [[Súbor:Jasná Ski Resort - gondola lift Kosodrevina - Chopok (4).jpg|náhľad|vľavo|Lyžiarske stredisko [[Chopok]] [[Jasná]]]] [[Súbor:Besenova 004.jpg|náhľad|Termálne kúpalisko v [[Bešeňová|Bešeňovej]]]] [[Súbor:Vihorlat (v zime) 046.jpg|náhľad|[[Vihorlatský prales]], lokalita [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]]]] Slovensko má pre cestovný ruch veľmi dobré predpoklady. Turistov lákajú pekné pohoria, jaskyne, jazerá, historické mestá, kúpele, hrady a zámky. Z veľkého množstva kultúrnych a prírodných pozoruhodností Slovenska je do Zoznamu [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] zapísaných sedem – dve prírodné ([[Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu|jaskyne Slovenského krasu]] a [[Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy|pralesy Východných Karpát]]) a päť kultúrnych (pamiatková rezervácia ľudovej architektúry [[Vlkolínec]], mestská pamiatková rezervácia [[Bardejov]], historické centrum [[Levoča]] a [[Spišský hrad]], [[Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka|drevené kostolíky slovenskej časti Karpát]], [[Banská Štiavnica]] a jej technické pamiatky jej okolia).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatky UNESCO na Slovensku – Slovenské dedičstvo UNESCO|url=http://www.unesco-slovakia.sk/sk/menu/pamiatky-unesco-na-slovensku|vydavateľ=www.unesco-slovakia.sk|dátum prístupu=2019-07-09}}</ref> Návštevnosť však stále limituje na európske pomery o čosi nižšia kvalita služieb v niektorých regiónoch krajiny. V roku [[2013]] navštívilo Slovensko celkovo 4 048 505 osôb, z toho zahraničných bolo 169 484. Najviac zahraničných návštevníkov prichádza z [[Česko|Česka]] (asi 26 %), [[Poľsko|Poľska]] (15 %) a [[Nemecko|Nemecka]] (11 %). Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto, pohorie [[Tatry]] a región [[Liptov (región)|Liptov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | autor2 = KA | titul = Turistov na Slovensku pribúda | url = http://aktualne.centrum.sk/cestovanie/clanek.phtml?id=240802 | dátum vydania = 30.06.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.10.2011 | vydavateľ = aktualne.centrum.sk | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Liptov vlani navštívilo skoro pol milióna turistov, najmä v lete | url = http://www.teraz.sk/regiony/liptov-vlani-navstevnost-turisti/184073-clanok.html | dátum vydania = 29.02.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Väčší rozvoj cestovného ruchu závisí od zvýšenia celkovej úrovne služieb, vrátane dopravnej infraštruktúry. V roku 2018 navštívilo Slovensko 5,6 milión turistov. Okrem toho, že najviac zahraničných turistov prichádza aj naďalej z Česka, Poľska a Nemecka, zaznamenal sa aj nárast turistov z iných krajín, napr. z [[Izrael|Izraela]] (+52%), [[Island|Islandu]] (+50%), a [[Rusko|Ruska]] (+22%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovensko v minulom roku navštívilo rekordne veľa turistov|url=https://ekonomika.sme.sk/c/20833508/slovensko-v-minulom-roku-navstivilo-rekordne-vela-turistov.html|dátum vydania=24.5.2019|dátum prístupu=12.10.2019|vydavateľ=}}</ref> Slovensku má rozvinutú infraštruktúru pre pešiu turistiku. Existuje viac ako {{km|15000 }} značkovaných turistických chodníkov pre pešiu a viac ako {{km|500}} pre lyžiarsku turistiku (stav k roku [[2019]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistické značkované trasy - Klub slovenských turistov | url = http://www.kst.sk/index.php/turisticke-znakovane-trasy-organizacia-134 | vydavateľ = kst.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Veda a výskum === Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými [[Zoznam vysokých škôl na Slovensku|vysokými školami]], odbornými ústavmi a [[Slovenská akadémia vied|Slovenskou akadémiou vied]] (založená v roku [[1953]]). Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Slovenskí vedci sú v Európe veľmi uznávaní. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú [[Technická veda|technické odbory]] a [[fyzika]]. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47 %. Veľká pozornosť je tiež venovaná podpore [[Múzejníctvo|múzejníctva]] a budovaniu verejných [[Knižnica|knižníc]]. Prvým veľkým vedcom, ktorý sa dá považovať za slovenského, bol lekár [[Ján Jesenius|Ján Jesenský]]. Zakladateľ modernej slovenskej vzdelanosti bol osvietenec [[Matej Bel]]. Najväčšie úspechy dosiahol fyzik a vynálezca [[Aurel Stodola]], ktorý rozvinul technológiu parných turbín. Významný slovenský konštruktér bol [[Ján Bahýľ]]. K rozvoju optiky výrazne prispel [[Jozef Maximilián Pecval|Josef Maximilián Petzval]]. Na konštrukcii padáku pracoval [[Štefan Banič]]. Priekopníkom bezdrôtovej komunikácie bol [[Jozef Murgaš]]. Zo súčasných výskumníkov je významný astronóm [[Peter Kušnirák]], ktorý objavil cez 230 planétok. V Bratislave sa narodil nemecký nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a nacistický exponent [[Filip Lenard|Philipp Lenard.]] == Doprava == [[Súbor:Križovatka Trnava.jpg|náhľad|vpravo|[[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] pri [[Trnava|Trnave]]]] [[Súbor:ZSSK 671.001.jpg|náhľad|vpravo|[[Elektrická jednotka 671|Elektrická poschodová jednotka radu 671]] na osobnom vlaku [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] na trati [[Žilina]] – [[Košice]]]] Slovensko bolo odpradávna križovatkou ciest medzi [[Jadranské more|Jadranským]] a [[Baltské more|Baltským morom]] a medzi [[Severné more|Severným]] a [[Čierne more|Čiernym morom]]. Prechod územím Slovenska umožňujú dôležité horské sedlá a priesmyky. Vedú nimi v súčasnosti významné európske cestné a železničné koridory, aj keď viaceré Slovensko i obchádzajú okolitými, rovinatejšími štátmi. Významná je medzinárodná plavebná dráha po [[Dunaj|Dunaji]]. Vďaka strategickej polohe vedú Slovenskom aj trasy ropovodov a plynovodov z [[Rusko|Ruska]] do [[Západná Európa|západnej Európy]].<ref name=":2" /> === Cestná doprava === Doprava osôb a preprava nákladov má väčšinou tranzitný charakter a uskutočňuje sa najmä po cestách. Celková dĺžka cestných komunikácií je {{km|42993|m}}. S tvrdým povrchom {{km|37533|m}} (vrátane {{km|415.5|m}} diaľnic a {{km|259|m}} rýchlostných ciest) a s nespevneným povrchom {{km|5460|m}}. Kategórie cestných komunikácií: [[Cesta I. triedy|cesty I. triedy]], [[Cesta II. triedy|cesty II. triedy]], [[Cesta III. triedy|cesty III. triedy]], rýchlostné komunikácie, diaľnice ([[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]], [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]], [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]). Cestná sieť sa v ostatnom čase rýchlo vylepšuje (výstavba diaľnic), stále však kvalitou nedosahuje požadované parametre. V štáte ešte neexistuje prepojenie diaľnicou z hlavného mesta do východnej metropoly, do Košíc. Kvalitné cestné spojenia však urýchľujú ekonomický rozvoj.<ref name=":72">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 2.ročník gymnázií|vydanie=1|vydavateľ=VKÚ|miesto=Harmanec|rok=2013|isbn=|strany=26,27}}</ref> === Železničná doprava === Železnice stoja tiež pred obdobím radikálnej modernizácie. Ich dĺžka, podobne ako u cestnej siete, je nadpriemerná.  V železničnej doprave prevláda preprava tovarov nad osobnou prepravou. Na Slovensku osobnú železničnú dopravu zabezpečujú Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a súkromní dopravcovia RegioJet a Leo Expres. [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] spravujú 3 690 kilometrov (2007)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zmluva o prevádzkovaní dráh na rok 2007 | url = http://www.zsr.sk/buxus/docs//Zmluva_o_vykone/Zmluva_o_prev_drah_2007.rtf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou {{km|43.3|m}}, 2 283 mostov s dĺžkou {{km|46.7|m}} a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: [[Bratislava]], [[Trnava]], [[Galanta]], [[Žilina]], [[Vrútky]], [[Košice]], [[Zvolen]], [[Leopoldov]] a [[Nové Zámky]]. Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je [[Čremošniansky tunel]] s dĺžkou {{m|4697|m}}, ktorý sa nachádza na trati [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|ŽSR č. 170]] [[Železničná stanica Vrútky|Vrútky]] – Turčianske Teplice – Banská Bystrica – [[Železničná stanica Zvolen|Zvolen osobná stanica]]. Železničná doprava má na Slovensku dlhú tradíciu. Medzi technické pamiatky patrí [[Čiernohronská železnica]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] a úvraťová [[Kysucko-oravská lesná železnica]] na [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovke]], ktorá bola v prevádzke v rokoch [[1926]] až [[1971]], dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia. Osobitné postavenie v železničnej doprave má mesto Čierna nad Tisou (pohraničná prechodová stanica pri hraniciach s Ukrajinou, slúžiaca ako prekladisko pre nákladné vlaky). Nedostatkom železničnej dopravy je jej pomalosť a zastaralá infraštruktúra. === Vodná doprava === [[Súbor:Un-slovakia.png|náhľad|Mapa Slovenska s vyznačenými administratívnymi hranicami, mestami, cestnou a riečnou sieťou]] Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach: [[Dunaj]] ({{km|172|m}}), [[Váh]] ({{km|78.8|m}}), [[Bodrog]] ({{km|7.8|m}}) a [[Topľa]] ({{km|20|m}}). Riečna doprava je najlacnejší a ekologicky najvýhodnejší druh dopravy, nevýhodou je pomalosť a závislosť od vodného stavu riek. Osobná vodná doprava sa využíva prevažne na rekreáciu a výlety, nákladná doprava má význam pre zahraničný obchod. Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách [[Bratislava]] a [[Komárno]]. Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]] s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť [[Dunaj]] cez [[Váh]] s [[Odra|Odrou]] a [[Visla|Vislou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Koncepcia rozvoja vodnej dopravy SR|url=http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=481|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=|vydavateľ=MDPT|miesto=|jazyk=}}</ref> Pod slovenskou vlajkou sa plaví cca 60 lodí, pričom Slovensko nevlastní žiadnu z nich. === Letecká doprava === [[Súbor:16-01-14-Flughafen Bratislava-DSCF7281.jpg|right|thumb|Lietadlá slovenských leteckých spoločností [[Go2Sky]] a [[AirExplore]] na [[Letisko M. R. Štefánika|Letisku M. R. Štefánika]] v [[Bratislava|Bratislave]]]] Význam leteckej dopravy neustále narastá. Na Slovensku sa nachádza 36 [[letisko|letísk]] (z toho 20 s tvrdým povrchom).<ref name=CIA>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Central Intelligence Agency | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v [[Letisko M. R. Štefánika|Bratislave]], [[Letisko Košice|Košiciach]], [[Letisko Piešťany|Piešťanoch]], [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]], [[Letisko Sliač|Sliači]] a [[Letisko Žilina|Žiline]]. Najväčšie letisko na Slovensku je [[Letisko M. R. Štefánika|Letisko Milana Rastislava Štefánika]] v Bratislave. V roku 2016 prepravilo 1 756 808 cestujúcich.<ref>http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/statisticke-udaje/</ref> Letecká doprava má význam najmä v medzinárodnom styku a v cestovnom ruchu. Počet letísk podľa dĺžky vzletových a pristávacích dráh:<ref name=CIA /> * viac ako {{m|3047|m}}: 1 * od 2 438 do {{m|3047|m}}: 3 * od 1 524 do {{m|2437|m}}: 3 * od 914 do {{m|1523|m}}: 12 * menej ako {{m|914|m}}: 17 === Potrubná doprava === Potrubná doprava je orientovaná najmä na dovoz surovín z Ruska a tým je zraniteľná. Cez Slovensko prechádzajú dva [[Ropovod|ropovody]] – [[Družba (ropovod)|Družba]] ({{km|506.6|m}}) a [[Ropovod Adria|Adria]] ({{km|8.5|m}}). Krajinou taktiež prechádza plynovod [[Bratstvo (plynovod)|Bratstvo]], na ktorý je nadviazaný slovenský distribučný systém plynovodov o dĺžke vyše {{km|30560|m}}.<ref name="tzbp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Széplaky | meno = D. | priezvisko2 = Lukáč | meno2 = L. | titul = Súčasnosť a budúcnosť tranzitnej prepravy zemného plynu na území Slovenska | url = http://www.tzbportal.sk/kurenie-voda-plyn/sucasnost-buducnost-tranzitnej-prepravy-zemneho-plynu-na-uzemi-slovenska.html | dátum vydania = 03.02.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 23.09.2014 | vydavateľ = tzbportal.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> K zemnému plynu má vďaka plynovodom prístup 95 % obyvateľov krajiny.<ref name="tzbp"/> Významné sú aj [[Vodovod|vodovody]], ktoré na mnohých miestach umožňujú zásobovanie obyvateľstva vodou zo vzdialených vodných nádrží. == Komunikácie == [[Súbor:Upside down Pyramid, Bratislava 03.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]]] [[Súbor:stvtower.jpg|thumb|Sídlo [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] v [[Mlynská dolina|Mlynskej doline]] v Bratislave]] [[Telekomunikácie]] sa od počiatku nového tisícročia významne modernizujú a rozvíjajú, predovšetkým využitie mobilných telefónov. K roku 2009 bolo v krajine používaných celkom 5,9 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny ľudí používalo [[internet]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Europe :: Slovakia — The World Factbook – Central Intelligence Agency|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/lo.html|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2019-07-12}}</ref> Celkovo je rozšírenie týchto služieb porovnateľné s ostatnými krajinami v regióne. Na Slovensku vysiela celkom asi 40 národných, regionálnych a miestnych televíznych staníc, väčšinou v súkromnom vlastníctve. Tri celonárodné televízne programy sú vysielané pod taktovkou spoločnosti [[Rozhlas a televízia Slovenska]], ktorá vznikla v januári 2011. Má dve organizačné zložky: [[Slovenský rozhlas]] a [[Slovenská televízia|Slovenskú televíziu]], ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=http://www.rtvs.eu/index.php?r=download/file/id/1|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}</ref> Na Slovensku funguje zhruba 20 rádiových programov. Napriek tomu je v krajine naďalej používaný [[Analógový signál|analógový]] systém, postupne sa prechádza na [[Digitálny signál|digitálne vysielanie]]. Zavádza sa tiež využitie optických vláken.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Predpokladaný harmonogram vypínania základných analógových televíznych vysielačov a zapínania vysielačov DVB T v roku 2011|url=http://www.digimedia.sk/?IDe=105034|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=3.6.2011|vydavateľ=MDVRR SR|miesto=|jazyk=}}</ref> === Rozhlas === Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (2. + 3. kvartál 2017) [[Rádio Expres]] (19,25 %), [[Rádio Slovensko]] (SRo 1, 17,03 %), [[Fun rádio]] (11 %), [[Rádio Jemné]] (7,3 %), [[Europa 2|Rádio Europa 2]] (6,86 %), [[Rádio Regina]] (SRo 4, 6,26 %), [[Rádio Vlna]] (5,34 %), [[Rádio Anténa Rock]] (2,97 %), [[Rádio FM]] (SRo 3, 2,56 %) a [[Rádio Lumen]] (2,5 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Počúvanosť rádií MML-TGI: 2. + 3. vlna 2017 (kĺzavé dáta) | url = https://www.radia.sk/pocuvanost/mml-tgi/vlny/2017-3 | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> Verejnoprávny [[Slovenský rozhlas]] vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: [[Rádio Slovensko]], [[Rádio Regina]], [[Rádio Devín]], [[Rádio FM]], [[Rádio Patria]] a [[Radio Slovakia International]]. Digitálne cez internet a od roku [[2015]] aj v digitálnej sieti [[Digital Audio Broadcasting-Terrestrial|DAB+]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Odštartoval digitálny rozhlas. V Bratislave, s programami RTVS | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/110867/odstartoval-digitalny-rozhlas-v-bratislave-s-programami-rtvs/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-15 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> vysiela: [[Rádio Klasika]], [[Rádio Litera]] a [[Rádio Junior]]. Sídlo Slovenského rozhlasu je na Mýtnej ulici v Bratislave. === Televízia === Televízne vysielanie pokrýva celé územie Slovenska. Je zabezpečené verejnoprávnymi i súkromnými médiami s rôznym regionálnym dosahom. Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – [[Slovenská televízia]], ktorá má tri kanály [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]], [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] a [[Trojka (RTVS)|Trojka]]. Jednotka (do roku 2004 STV 1) vysiela od roku 1956 všeobecný program, filmy, seriály, relácie a spravodajstvo. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela od roku 1970 prevažne slovenské dokumenty, šport, programy pre deti, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Trojka začala vysielať v roku 2008 ako športový kanál až do roku 2011. V roku 2019 obnovila svoje vysielanie a v súčasnosti vysiela filmy a relácie z archívu. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná [[TV Markíza]], ktorá je najsledovanejšou televíziou. Jej riaditeľom je Matthias Settele. Televízia spustila druhý, pre ženy určený kanál [[TV Doma]], tretí, pre mužov, s názvom [[TV Dajto]], aj štvrtý kanál [[TV Foor]], ktorý zanikol v roku 2014. Z televízie Global vznikla v roku 2002 [[TV JOJ]], ktorá spustila vysielanie druhého okruhu [[Plus (televízna stanica)|Plus]] a v roku 2013 ďalšie dva programy [[TV WAU]] a [[TV Senzi]]. Neskôr pribudli detské kanály Ťuki TV a [[TV RiK]]. Pre Česko bol spustený program JOJ FAMILY a premiérový kanál JOJ CINEMA pre Slovensko. Generálnym riaditeľom je Marcel Grega. Okrem týchto televízií s terestriálnym vysielaním sú na Slovensku aj spravodajská televízia [[TA3]], monotematická [[TVA]] (obchodné správy), [[Nautik TV]] (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), [[Music Box]] (hudobná stanica), ako aj ďalšie miestne a lokálne televízie. Poradie televízií podľa sledovanosti (október [[2017]]): [[TV Markíza]] (19,5 %), [[TV JOJ]] (16,2 %), [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] (10,1 %), [[TV Doma]] (4 %), [[TV Dajto]] (3,1 %), [[Plus (televízna stanica)|Plus]] (3 %), [[TV WAU]] (2,8 %), [[Dvojka (RTVS)|Dvojka]] (2,2 %) a [[TA3]] (1,6 %).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grafy a tabuľky | periodikum = medialne.etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.etrend.sk/televizia-grafy-a-tabulky.html | issn = 1337-0006 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> [[Televízia (prenos)|Televízia]] je dnes na Slovensku dôležitým spoločenským javom, je prostriedkom masovej komunikácie, má strategický význam pre hospodárstvo a zároveň má i kultúrnotvorný charakter. Pôsobí priamo na zmysly a to je jeden zo základných ukazovateľov jej komunikačnej funkcie. Ponúka svojim poslucháčom poučenie i [[Zábava (činnosť)|zábavu]], informácie, estetický zážitok, vychováva i vzdeláva. Široký záber pôsobenia televízie formuje celkový životný štýl Slovákov. Na Slovensku sa začali pravidelne vysielať televízne programy v roku [[1953]].<ref name=":3" /> === Tlač === Slovenská tlač má dlhoročnú tradíciu vo vydávaní časopisov a kníh. Vydavateľstvá a tlač plnia veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečujú vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Skalici, Komárne, Košiciach a ďalších mestách. Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (k roku [[2016]]):<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = im | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Tlač, rádiá i televízie. Ktoré médiá Slováci preferujú? | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/859553-prieskum-tlac-radia-i-televizie-ktore-media-slovaci-preferuju | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2016-11-14 | dátum prístupu = 2017-12-17 }}</ref> * Denníky – [[Nový Čas]] (15 %), [[SME]] (6 %), [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (6 %), [[Plus JEDEN DEŇ]] (5 %), [[Šport (denník)|Šport]] (4 %), [[Korzár (denník)|Korzár]] (3 %) a [[Hospodárske noviny]] (3 %). * Týždenníky – [[Plus 7 dní]] (8 %), [[Život (časopis)|Život]] (6 %), [[Nový Čas pre ženy]] (6 %), [[Báječná Žena]] (6 %), [[Eurotelevízia]] (4 %), [[Slovenka]] (4 %) a [[Katolícke noviny (1940)|Katolícke noviny]] (4 %). * Mesačníky – Záhradkár (8 %), Zdravie (7 %), Eva (5 %), EMMA (5 %), Nový čas Krížovky (4 %), Auto motor a šport (3 %) a Auto magazín (3 %). == Kultúra == {{Hlavný článok|Slovenská kultúra}} [[Súbor:Carpathian Bazaar of Tastes, Sanok 2010 97.JPG|náhľad|Slováci v tradičných krojoch|vľavo]] [[Súbor:Vlkolinec 02.jpg|náhľad|vľavo|Drevená vidiecka architektúra v dedinke [[Vlkolínec]]]] Slovensko patrí do európskeho kultúrneho regiónu. Hoci sa miestna kultúra vyvíjala súbežne s kultúrou ostatných slovanských národov, zachovala si svoju originalitu. Každý slovenský región má pestré ľudové [[zvyky a tradície]], ktoré sa viazali k životu a práci človeka. Pre všetky sú spoločné [[Kresťanstvo|kresťanské]] a v niektorých prípadoch aj predkresťanské sviatky a obrady. Najvýznamnejšie sú vianočné tradície, trojkráľové sviatky, Hromnice, veľkonočné sviatky, Všetkých svätých a i. V jednotlivých regiónoch sa pripravovali typické jedlá, nápoje, spievali sa svojrázne [[Pieseň|pesničky]] a tancovali jedinečné [[Tanec|tance]]. Aj dnes na mnohých miestach nájdeme ľudové [[Kroj|kroje]], ktoré bežne nosia hlavne starší obyvatelia. Ľudové tradície nám dnes približujú aj folklórne festivaly, napr. vo [[Východná (obec)|Východnej]], v [[Detva|Detve]], na [[Myjava (mesto)|Myjave]], v [[Zuberec|Zuberci]] a inde. [[Folklórny súbor|Folklórne súbory]] ako [[SĽUK]] či [[Lúčnica]] preslávili Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničí.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=TOLMÁČI|meno=L. a KOL.|titul=Geografia pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom|vydanie=2|vydavateľ=Orbis Pictus Istropolitana|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=|strany=}}</ref><ref name=":10" /> Tradičná ľudová kultúra Slovenska vychádza z kolektívnych vkusových noriem. Tie sa vyvíjali pomaly. Odovzdávali sa ústnym podaním z generácie na generáciu.<ref name=":3" /> Ústna ľudová slovesnosť má pôvod hlboko v minulosti, kedy do istej miery kompenzovala domácu písanú literatúru. S každodenným životom sa spájali [[Spev (forma)|spevy]] k rôznym príležitostiam ako boli [[Svadba|svadby]], narodenie dieťaťa, [[Pohreb|pohreby]] a oslavy sviatkov. Slovenská ľudová lyrika obsahuje junácke či milostné piesne; zaznamenané sú [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]] a [[Hádanka|hádanky]]. V epike sú to predovšetkým [[Rozprávka|rozprávky]] a [[Balada|balady]]. === Architektúra === [[Súbor:Bratislava, Hrad, Slovensko.jpg|náhľad|[[Bratislavský hrad]]]] [[Súbor:Bojnice (Bojnitz) Castle (by Pudelek).jpg|náhľad|[[Bojnický zámok]]]] Stavby sa budovali z rôznych stavebných materiálov s charakteristickou architektúrou. V hornatejších častiach Slovenska to bolo často drevo, ktorého je tam aj v súčasnosti dostatok. Stavby drevenej architektúry ([[Drevenica (dom)|drevenice]]) sú postavené ako zrub, kladením jednotlivých trámov po obvode. Strechy sa pokrývali dreveným šindľom a zdobenými štítmi. Na stavbu jednoduchších obydlí sa používala aj nepálená hlina so slamou. Takéto budovy boli typické najmä pre južné časti Slovenska, Záhorie a Považie. Hlinené stavby sa stavali technológiou "nabíjania", keď sa navozená čerstvá hlina utláčala, nabíjala kolmi medzi doskové debnenie, čím vznikli obvodové i priečne steny domu.<ref name=":3" /> Typickú architektúru jednotlivých regiónov uchovávajú pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Najznámejšie sú [[Veľké Leváre]], [[Brhlovce]], [[Sebechleby]], [[Čičmany]], [[Špania Dolina]], [[Vlkolínec]], [[Podbiel]] a [[Ždiar]]. Príkladom uchovávania nielen stavebných pamiatok, ale aj možností hospodárenia našich predkov sú skanzeny, múzeá v prírode. Na Slovensku je v súčasnosti 10 [[Skanzen|skanzenov]], ktoré prezentujú pamiatky ľudovej stavebnej kultúry, život ľudí a v neposlednom rade aj technické pamiatky, ktoré sa v minulosti používali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanzeny – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/skanzeny|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> Nachádzajú sa v rôznych častiach našej vlasti: Múzeum slovenskej dediny v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Turci, [[Vychylovka]] na Kysuciach, [[Zuberec]] na Orave, [[Pribylina]] na Liptove, [[Svidník]] na Šariši, [[Humenné]] na Zemplíne, [[Nitra]] v Podunajsku atď.<ref name=":2" /> Na Slovensku sa nachádza tiež mnoho hradov, zámkov, kostolov, kaštieľov a ďalších kultúrnych pamiatok. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. Pri ich výstavbe sa používal trvanlivejší kameň. Zaujímavé sú i mestské pamiatkové rezervácie, ktoré sú vo väčšine našich historických miest – [[Bratislava]], [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Levoča]], [[Banská Bystrica]] a i. Neodmysliteľnou súčasťou slovenskej architektúry sú [[drevené kostolíky]], ktoré sa na miestnom území stavali od druhej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Sú obrazom vnímania náboženského života a praktizovania viery dedinských ľudí. V súčasnosti môžeme na Slovensku vidieť okolo 40 drevených kostolov. Nie všetky sú sprístupnené a niektoré z nich sú súčasťou skanzenov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drevené kostoly – Poznaj Slovensko|url=https://www.poznajslovensko.sk/drevene-kostoly|vydavateľ=www.poznajslovensko.sk|dátum prístupu=2019-11-16}}</ref> === Výtvarné umenie === [[Súbor:Medzilaborce - Andy Warhol Museum 5.jpg|thumb|Interiér [[Múzeum moderného umenia Andyho Warhola|múzea]] [[Andy Warhol|Andyho Warhola]] v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]]] Korene výtvarného umenia na území Slovenska siahajú hlboko do minulosti. Najstarším umeleckým dielom sú napríklad [[Venuša (soška)|venuše]] z doby kamennej, kresby neolitických ľudí, šperky a ďalšie nájdené predmety. Najvýznamnejším stredovekým tvorcom bol [[Majster Pavol z Levoče]], tvorca najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorý sa nachádza v levočskom [[Chrám sv. Jakuba|Chráme sv. Jakuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spišské kostely se pyšní vzácnými dřevořezbami Mistra Pavla z Levoče|url=https://www.novinky.cz/cestovani/200471-spisske-kostely-se-pysni-vzacnymi-drevorezbami-mistra-pavla-z-levoce.html|vydavateľ=Novinky.cz|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Začiatkom [[20. storočie|20. storočia]] začína na Slovensku tvoriť generácia orientovaná na nové umelecké postupy. Slovenský umelecký život výrazne ovplyvnil maliar [[Gustáv Mallý]] či sochár [[Ján Koniarek]]. Po prvej svetovej vojne umelci vychádzali z domácich tradícií a nové formálne poznatky využívajú ako tvárny výrazový prostriedok. Rozbiehal sa spolkový život, tvorba bola rozmanitejšia.<ref name=":3" /> Spomedzi desiatok výtvarníkov dosiahli mnohí úspechy. Priekopníkom modernistickej maľby bol [[Martin Benka]], v jeho stopách šli [[Mikuláš Galanda]], [[Ľudovít Fulla]] a [[Janko Alexy]]. Ako grafici sa preslávili [[Koloman Sokol]] či [[Albín Brunovský]] a sochár [[Arpád Račko]]. Nemožno obísť obdobie [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Jeho princípy boli do umenia násilne implantované, ale osobnosti sa s nimi vysporadúvali rôzne. Najvýznamnejším výtvarným umelcom, narodeným slovenským emigrantom v USA, bol bezpochyby zakladateľ [[Popart|pop-artu]] [[Andy Warhol]]. V roku [[1991]] bolo neďaleko rodnej dediny jeho rodičov, v meste [[Medzilaborce]], otvorené múzeum venované jeho tvorbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Za Warholem do Medzilaborců, na konec světa|url=https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/andy-warhol-a-medzilaborce.A130926_130355_kolem-sveta_tom|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-29|dátum prístupu=2019-07-08}}</ref> Súčasné výtvarné umenie vytvárajú stovky autorov, väčšinou absolventov bratislavskej [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]]. Výtvarné dianie organizuje hlavne Slovenská výtvarná únia a okrem nej i [[Spolok výtvarníkov Slovenska]] a [[Umelecká beseda slovenská (budova)|Umelecká beseda Slovenska]], ktorá nadväzuje na tradície jedného z najstarších spolkov v krajine. Možnosť prezentácie súčasného výtvarného umenia poskytuje sieť [[Galéria|galérií]] a výstavných siení. Obraz výtvarného diania na Slovensku je neobyčajne pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev. Kvality závesného maliarstva tak rozvíjajú príslušníci staršej generácie výtvarníkov, zatiaľ čo mladšia generácia hľadá nové možnosti výtvarnej transformácie. V oblasti súčasného umenia pôsobí napríklad [[Blažej Baláž]].<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=HUMPHREYS|meno=R.|titul=Turistický průvodce – Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Jota|miesto=Brno|rok=2004|isbn=|strany=240-242}}</ref> Faktom zostáva, že umenie na Slovensku prekvitá a môže sa porovnávať so zahraničím. === Literatúra === [[Súbor:Ludovit Stur.jpg|thumb|200px|[[Ľudovít Štúr]], kodifikátor slovenského spisovného jazyka]] Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] prvým dielom [[Proglas (báseň)|Proglas]] od [[Konštantín Filozof|sv. Cyrila]]. Najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska je [[Nitriansky kódex]] (1083), latinský evanjeliár. V [[Slovenská humanistická a renesančná literatúra|humanizme a renesancii]] tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v [[Latinčina|latinčine]] a [[Čeština|češtine]]. Roku [[1784]] [[Jozef Ignác Bajza]], [[René mládenca príhody a skúsenosti]] prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] na čele s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili slovenskí autori najmä [[Poézia|poéziu]] – [[Ján Kollár]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Andrej Sládkovič]], [[Samo Chalupka]], [[Janko Kráľ]], [[Ján Botto]], [[Janko Matúška]] a i. V [[Realizmus|realizme]] sa do popredia dostala [[próza]]. Napriek tomu, [[Pavol Országh Hviezdoslav]], jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Po rozpade Uhorska nastáva pre slovenskú literatúru obdobie zvané ''slovenská moderna'', v ktorom dochádza k novému zvýrazneniu reálneho sociologického a psychologického rozmeru literatúry. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, autori: [[Ján Smrek]], [[Laco Novomeský]], [[Jozef Cíger-Hronský]], [[Margita Figuli]], [[František Švantner]] a iní. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne presadil [[Ladislav Mňačko]] a [[Milan Rúfus]]. Medzi súčasnú slovenskú literatúru sa radia napr. [[Jana Bodnárová]], [[Dušan Dušek]], [[Daniel Hevier]], [[Vincent Šikula]] či významný predstaviteľ detektívnej literatúry [[Dominik Dán]]. === Hudba a tanec === [[Súbor:The Pixies at Pohoda music festival 2006.jpg|thumb|Prezentácia modernej hudby na festivale [[Pohoda (festival)|Pohoda]] v [[Trenčín|Trenčíne]]]] Vývoj slovenskej hudby predstavuje tisícročný proces, bezprostredne súvisiaci s dejinnými udalosťami na Slovensku a ich kultúrno-spoločenským vývojom. K najstarším umeleckým prejavom zaraďujeme [[ľudová pieseň|ľudové piesne]], ktoré sú súčasťou obradového [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Patria sem rôzne vinše, vianočné a veľkonočné koledy, fašiangové veselice, zaklínadlá, popevky a pod. Ťažký život si slovenskí predkovia spríjemňovali spevom aj tancom. V slovenskom folklóre hovoríme o niekoľkých štýlových vrstvách ľudových piesní. Rozšírené sú piesne tzv. starej kultúry, kde zaraďujeme [[Rituál|rituálne]] [[Pieseň|piesne]] (nápevky svadobných piesní, plačky atď.), piesne roľníckej a pastierskej kultúry (napr. trávnice, žatevné piesne). Novú piesňovú kultúru reprezentujú najmä piesne s ľúbostnou a vojenskou tematikou. Typickým prvkom hudobných tradícií sú [[Viachlasný mužský spev|viachlasné mužské spevy]], ktoré sú na Slovensku jedinečné. Zaujímavými hudobnými nástrojmi Slovákov sú [[fujara]], [[ozembuch]] či [[gajdy]].<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=BEŇADIKOVÁ|meno=J. a KOL.|titul=Estetická výchova|vydanie=1|vydavateľ=SPN|miesto=|rok=1992|isbn=|strany=160}}</ref> Počiatky slovenskej modernej hudby sa datujú do obdobia povojnového [[Česko-Slovensko|Československa]] (1918). Pred hudobnými umelcami stála náročná úloha, ktorej cieľom bolo prekonať tradičnú zaostalosť krajiny i po stránke hudobného umenia. Kvôli vytvoreniu národnej novodobej hudby sa Slováci vydali cestou profesionalizácie hudobného života. Začali sa vytvárať hudobné školy, konzervatóriá a opery. Slovenský skladateľ [[Mikuláš Schneider-Trnavský]] sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v [[Bratislava|Bratislave]]. Postupne sa menil hudobný sloh z melodicko-harmonického na sónický, zvukovo bohatý. Najstarším predstaviteľom slovenskej hudobnej moderny bol [[Alexander Moyzes]], ktorého mladším súčasníkom bol [[Eugen Suchoň]] a [[Ján Cikker]]. Medzi priekopníkov slovenskej populárnej hudby patrili [[Gejza Dusík]] a [[František Krištof Veselý]]. Výrazne sa presadili aj operné speváčky [[Edita Gruberová]], [[Lucia Poppová]], [[Gabriela Beňačková]], z mužov [[Peter Dvorský]]. Kráľovnou česko-slovenského šansónu sa stala [[Hana Hegerová]]. V 80. rokoch 20. storočia prišla silná vlna slovenskej pop-music: [[Karol Duchoň]], [[Marika Gombitová]], [[Miroslav Žbirka]], [[Peter Nagy]], [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]], [[Pavol Hammel]], skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] ([[Vašo Patejdl]], [[Jozef Ráž|Jožo Ráž]]), [[Team]] ([[Pavol Habera]]) či [[Tublatanka]]. Po rozpade federácie sa objavili aj nové hviezdy, ako sú speváčky [[Katarína Knechtová]], [[Kristína (speváčka)|Kristína]], [[Zuzana Smatanová]], [[Jana Kirschner]], [[Nela Pocisková]], [[Mária Čírová]], [[Simona Martausová|Sima Martausová]], spevák [[Peter Cmorik|Peter Cmorík]], [[Marián Čekovský]] alebo skupiny [[IMT Smile]], [[No Name]], [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] a [[Desmod]]. [[Súbor:Hontianska parada 2003-DSC01328.JPG|thumb|Slovenský ľudový [[tanec]]]] S rôznosťou hudby súvisí i veľká rozmanitosť tancov. Tanec bol v minulosti často súčasťou náboženských obradov, ale i prostriedkom zábavy. V každej obci boli približne dve-tri tanečné [[Zábava (činnosť)|zábavy]] počas roka (tzv. "''muziky''"). Tanečný prejav je poznamenaný striedaním rýchleho, a hneď pomalého tempa. Medzi známe ľudové tance patrí [[verbunk]], [[odzemok]], palicový tanec, klobúkový tanec, zvykoslovné tance (napr. s kosou, o vienok, grošové a i.). Jedinečné sú dupavé tance – ženy často tancujú do kruhu, pre mužov je charakteristický šórový tanec v dvoch radoch oproti sebe.<ref name=":3" /> === Divadlo === [[Súbor:Bratyslawa Teatr Narodowy.jpg|thumb|Historická budova [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]]]] Divadelné predstavenie na území Slovenska existovalo už v ranom stredoveku vo forme náboženskej drámy. Najstaršie divadelné aktivity sa viažu na činnosť ochotníckych súborov a dramatikov (napr. [[Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]]). Prvé profesionálne [[Slovenské národné divadlo|divadlo]] vzniklo v marci [[1920]] v Bratislave. Profesionálny divadelný súbor uvádzal väčšinu svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa v repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci. Skutočným prelomom v slovenskom divadelníctve bol vznik [[Činohra Slovenského národného divadla|Slovenskej činohry SND]] (1932).<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História divadelníctva na území dnešnej Slovenskej republiky|url=http://www.teraz.sk/kultura/historia-divadelnictva-sr/97794-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=1970-01-01|dátum prístupu=2019-07-08|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Po roku [[1945]] sa zaznamenal aj rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý sa zavŕšil dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín a bábkových divadiel. Významnými osobnosťami boli [[Jozef Budský]] a [[Ján Jamnický]]. V roku [[1979]] rozhodli príslušné miesta o výstavbe novej budovy SND. Novú budovu otvorili 14. apríla [[2007]].<ref name=":5" /> Súčasnú divadelnú sieť na Slovensku vytvárajú viac ako dve desiatky stálych divadiel. V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí [[Radošinské naivné divadlo]] v Bratislave. V Banskej Bystrici pôsobí neštátne divadlo pre mentálne postihnutých hercov – [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]]. === Kinematografia === Filmová tvorba na Slovensku sa ako jedna z najmladších národných kinematografií zrodila až po druhej svetovej vojne. Od konca 40. rokov 20. storočia sa prikročilo k premietaniu krátkych reportážnych a dokumentárnych filmov. Prvý slovenský film natočil [[Eduard Schreiber]] ešte pred rokom [[1910]]. Vyvrcholením Schreiberovej filmárskej činnosti sa stala hraná dobrodružná [[anekdota (zábavný príbeh)|anekdota]] zvaná ''Únos''.<ref name=":4" /> K dnešným úspechom nemalým dielom prispela nová generácia režisérov a scenáristov. [[Ján Kadár]] je prvým a dosiaľ jediným Slovákom, ktorý získal filmovú cenu [[Cena Akadémie za najlepší film|Oscar]]. K tzv. československej novej vlne patri [[Štefan Uher]]. Netradičné režisérske postupy úspešne realizuje [[Juraj Jakubisko]]. V Hollywoode sa presadil [[Ivan Reitman]], režisér mnohých populárnych komédií (''Krotitelia duchov'', ''Dvojčatá'', ''Policajt zo škôlky'', ''Junior'' a i.). V hereckej práci sú tendencie stotožniť herca s autentickým správaním človeka v životnej realite. Ešte počas éry federácie sa preslávila rada slovenských hercov: [[Marián Labuda]], [[Emília Vášáryová]], [[Milan Lasica]], [[Július Satinský]], [[Milan Kňažko]], [[Ladislav Chudík]], [[Michal Dočolomanský]], [[Jozef Kroner]], [[Štefan Kvietik]], [[Zdena Studenková]], [[Július Pántik]], [[Božidara Turzonovová]], [[Martin Huba]], [[Kamila Magálová]], [[Emil Horváth]], [[Maroš Kramár]], [[Miroslav Noga]], [[Richard Stanke]], [[Jana Oľhová]], [[Marián Geišberg]], [[Štefan Skrúcaný]], [[Jozef Vajda]] či [[Táňa Radeva]]. Po rozpade federácie na domácej scéne vynikajú televízni a divadelní herci ako [[Táňa Pauhofová|Tatiana Pauhofová]], [[Zuzana Mauréry]], [[Tomáš Maštalír]], [[Petra Polnišová]], [[Vladimír Kobielsky|Vlado Kobielsky]], [[Diana Mórová]], [[Ján Koleník]], [[Éva Vica Kerekes|Vica Kerekes]], [[Michal Hudák]], [[Helena Krajčiová]], [[Zuzana Šebová]], [[Dano Heriban]], [[Branislav Deák]], [[Monika Hilmerová]], [[Michal Kubovčík]], [[Ján Jackuliak]], [[Lukáš Latinák]], [[Juraj Kemka]], [[Karin Haydu]], [[Marek Majeský]], [[Zuzana Porubjaková]] a iní. V zahraničných produkciách sa presadila [[Barbora Bobuľová]], v modelingu [[Adriana Karembeu]]. Slovenských predkov má slávna americká herečka a filmárka [[Angelina Jolie]]. === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Slovenská kuchyňa}} [[Súbor:Halusky kapustnica.jpg|thumb|[[Bryndzové halušky]], [[kapustnica]] a tmavé pivo [[Zlatý Bažant]] – príklad kaloricky bohatej slovenskej kuchyne]] Slovenská kuchyňa je relatívne ťažká a regionálne rôznorodá. Vidiecke obyvateľstvo sa muselo stravovať v súlade s ťažkou fyzickou prácou, aby mohlo prežiť. Impulzy dávala a dostávala od okolitých kuchýň, najmä [[Česká kuchyňa|českej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]], [[Rakúska kuchyňa|rakúskej]] a [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]]. Každodenná strava sa skladá z lokálnych surovín, v minulosti sa často jedávala najmä [[obilná kaša]]. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako [[bryndzové halušky]] a [[zemiakové placky]] na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú zastúpené jedlá spoločné s maďarskou a rakúskou kuchyňou, ako napríklad [[guláš]], [[lečo]], [[plnená paprika]], [[viedenský rezeň]]. Najtradičnejšou polievkou na Slovensku je [[kapustnica]] vyrobená obvykle z kyslej kapusty, húb a údeného mäsa. Obľúbeným nápojom slovenských predkov bola [[žinčica]], vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa pridávala k bryndzovým haluškám. Z alkoholických nápojov je najtradičnejšie červené a bielo [[víno]], [[Pivo|pivo,]] z destilátov [[slivovica]] a [[borovička (destilát)|borovička]]. Medzi slovenské výrobky patria<ref>{{PDFLink|[http://www.mpsr.sk/politikakvality/download.php?59 Zoznam výrobkov v Slovenskej republike ako chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie]}}</ref>: * syrové výrobky ako [[parenica]], [[ovčí syr]] (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové [[Korbáčik|korbáčiky]] (oravský a zázrivský korbáčik“), [[oštiepok]], [[bryndza]], tekovský salámový syr * mäsové výrobky ako [[spišské párky]], [[špekáčiky]], liptovská saláma, lovecká saláma * pekárske výrobky ako [[skalický trdelník]], [[bratislavský rožok]] == Šport == Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. V krajine sa budujú štadióny, športové siene a ihriská. Medzi populárne športy na Slovensku patria [[futbal]], [[ľadový hokej]], [[tenis]], [[atletika]], [[plávanie]], [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[basketbal]], [[volejbal]], [[vodný slalom]], [[cyklistika]], [[nohejbal]], [[hokejbal]], [[florbal]], [[lyžovanie]], [[biatlon]] a ďalšie. === Futbal === [[Súbor:Tehelne pole.jpg|thumb|right|[[Národný futbalový štadión]] v Bratislave]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenská národná futbalová reprezentácia]] nepatrila k absolútnej svetovej, či európskej špičke, ale futbal je na Slovensku populárny. [[Slovenský futbalový zväz]] riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako [[Fortuna liga]], [[2. slovenská futbalová liga|II. liga]] a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|MS vo futbale v Juhoafrickej republike]], a to prvýkrát v ére samostatnosti. Na [[Majstrovstvá Európy vo futbale]] sa prvý raz kvalifikoval na rok [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]. Medzi najznámejšie slovenské futbalové tímy patria [[ŠK Slovan Bratislava]], [[AS Trenčín]], [[MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava]]. Z futbalistov sa najviac presadili [[Marek Hamšík]], [[Martin Škrtel|Martin Škrteľ]], [[Milan Škriniar]] a [[Róbert Vittek]]. Taktiež pod vlajkou Česko-Slovenska uspela rada športovcov ([[Ján Popluhár]], [[Adolf Scherer]], [[Jozef Adamec]], [[Viliam Schrojf]], [[Titus Buberník|Titus Bubeník]], [[Ladislav Kubala]] a i.). === Hokej === [[Súbor:Slovakia2010WinterOlympicscelebration2.jpg|thumb|right|[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] oslavuje výhru v zápase proti [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsku]] na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2010 – Mužský turnaj|ZOH 2010]] vo [[Vancouver]]i v [[Kanada|Kanade]]]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji]] má za sebou viacero úspechov (napr. zlatá medaila v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002|2002]], strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2012|2012]], či bronz v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|2003]]). [[Slovenský zväz ľadového hokeja]] je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. [[Tipsport liga|Tipsport ligu]], [[1. hokejová liga SR|1. hokejovú ligu]], zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011|2011]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|2019]] sa v [[Bratislava|Bratislave]] a v [[Košice|Košiciach]] uskutočnili [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1925]] sa uskutočnili na prírodných klziskách vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia bol [[Vladimír Dzurilla]], slávni boli aj [[Jozef Golonka]], [[Vincent Lukáč]], [[Marián Šťastný]], [[Peter Šťastný]] a [[Stan Mikita]]. Titul majstra sveta v hokeji vybojovali okrem iných [[Miroslav Šatan]], [[Peter Bondra]], [[Žigmund Pálffy]] či [[Ján Lašák]], dve striebra má [[Zdeno Chára]]. Trojnásobným víťazom Stanley Cupu je [[Marián Hossa]], v NHL uspel aj [[Marián Gáborík]] a [[Pavol Demitra]]. Zlatú olympijskú medailu získal krasokorčuliar [[Ondrej Nepela]]. === Ostatné športy === Slovensko má dobré výsledky v tenise, v roku 2002 [[Slovenský fedcupový tím|Slovensko]] vyhralo [[Pohár federácie]]. Najlepší slovenskí tenisti sa dlhodobo pohybujú v TOP 100 svetového rebríčka (napr. [[Daniela Hantuchová]], [[Dominika Cibulková]], [[Martin Kližan]], [[Dominik Hrbatý]], kedysi [[Miloslav Mečíř]]). Centrom slovenského tenisu je [[Národné tenisové centrum (Bratislava)|Národné tenisové centrum]] v Bratislave. V posledných rokoch získava veľkú mediálnu popularitu cestná cyklistika najmä vďaka úspechom [[Peter Sagan|Petra Sagana]]. Najvýraznejšou postavou slovenskej dráhovej cyklistiky bol [[Anton Tkáč]]. Významné úspechy dosahujú aj slovenskí vodní športovci, hlavne v rýchlostnej kanoistike a vodnom slalome. Majstrovstvá vo vodnom slalome sa usporadúvajú na divokej vode v [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunove]] pri Bratislave. Tri zlaté olympijské medaile majú kanoisti [[Pavol Hochschorner]] a [[Peter Hochschorner]], dve zlaté ich kolegovia [[Michal Martikán]] a [[Elena Kaliská]] a tiež [[Ladislav Škantár]] a [[Peter Škantár]] vybojovali olympijské zlato. V oblasti atletiky získal ešte za éry Československa zlatú olympijskú medailu chodec [[Jozef Pribilinec]]. Dnes výrazné úspechy v atletike dosahuje chodec [[Matej Tóth]], olympijský víťaz v chôdzi na 50 km na [[Letné olympijské hry 2016|LOH 2016]]. Na Slovensku sú veľmi obľúbené zimné športy, vrátane lyžovania. V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva [[Skokanský mostík|skokanské mostíky]], na ktorých sa konali [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach]] ([[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1935|1935]], [[Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach 1970|1970]]) a viaceré [[Svetový pohár v skokoch na lyžiach|svetové poháre]]. Strediskom biatlonu je malá [[Národné biatlonové centrum Osrblie|obec Osrblie]], kde sa konali v roku 1997 [[Majstrovstvá sveta v biatlone]]. Zo zimných športov Slovensko vzorne reprezentuje lyžiarka [[Petra Vlhová]], ktorá nadviazala na úspechy slalomárky [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]] a biatlonistka [[Paulína Fialková]]. Paulína so sestrou [[Ivona Fialková|Ivonou]], [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] a [[Veronika Machyniaková|Veronikou Machyniakovou]] tvoria biatlonový tím po ukončení kariéry šesťnásobnej medailistky z OH [[Anastasiya Kuzmina|Anastasie Kuzminovej]]. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{reflist|2|refs= <ref name="mv-statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistické údaje o štátnych hraniciach | url = https://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-08 | miesto = Bratislava }} </ref> }} == Iné projekty == {{Projekt|q=Slovensko|commonscat=Slovakia|q_štítok=Slovensku|wikt|}} * {{wikivoyage|Slovakia|Slovensko}} == Externé odkazy == {{portál|Slovensko||Politika||}} * [http://www.slovakia.travel Slovakia.travel] – Oficiálny portál cestovného ruchu Slovenskej republiky * [http://www.slovensko.com Slovensko.com] – aktuálne správy, turistické informácie a diskusné fórum o Slovensku * [http://www.sacr.sk Slovenská agentúra pre cestovný ruch] * [http://www.government.gov.sk Úrad vlády SR] * [http://www.prezident.sk Prezident SR] {{Koncové šablóny|{{Kraje Slovenska}}|{{Okresy Slovenska}}|{{Európa}}|{{Dejiny Slovenska}}| {{Navboxes | title = Členstvo v medzinárodných organizáciách | state = collapsed | list = {{Krajiny V4}} {{Eurozóna}} {{NATO}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{WTO}} {{OECD}} {{OBSE}} }} }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Slovensko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] gl9nmtb12u5a91j1e55wkvve8lomtmw 0 2691 7417638 7415697 2022-07-30T19:36:51Z Teslaton 12161 /* Osobnosti */ akt., -Gustáv Ulický, narodil sa v Považskom Chlmci, poradie, typografia wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Považská Bystrica (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Považská Bystrica | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Povazska bystrica2.jpg | Popis obrázku = Pohľad na centrum mesta zo sídliska Rozkvet | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Trenčiansky | Okres = Považská Bystrica | Región = Horné Považie | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = Domanižanka | Zemepisná šírka = 49.116111 | Zemepisná dĺžka = 18.447222 | Nadmorská výška = 288 | Najvyšší bod = Veľký Manín | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1316 | Starosta = [[Karol Janas]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[Strana zelených (Slovensko)|SZ]] | PSČ = 017 01 | Kód = 512842 | EČV = PB | Predvoľba = +421-42 | Adresa = Mestský úrad<br/>Centrum 2/3<br/>017 01 Považská Bystrica | E-mail = | Telefón = 042/4305111 | Fax = 042/4326613 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.povazska-bystrica.sk | Commons = Považská Bystrica | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Manínská tiesňava.jpg|thumb|right|[[Manínska tiesňava]]]] [[Súbor:Povazsky hrad od Velkeho Manina.jpg|[[Považský hrad]] nad mestskou časťou [[Považské Podhradie]]|right|thumb]] [[Súbor:Kaplnka sv heleny.jpg|right|thumb|[[Kaplnka svätej Heleny]]]] [[Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|right|thumb|Výstavba [[Estakáda Považská Bystrica|Estakády Považská Bystrica]] na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]]]] [[Súbor:Povazska bystrica2.jpg|right|thumb|Pohľad na mesto]] [[Súbor:Manor house orlove2010.jpg|right|thumb|Kaštieľ Orlové]] '''Považská Bystrica''' ([[nemčina|nem.]] ''Waagbistritz'', [[maďarčina|maď.]] ''Vágbeszterce'') je okresné, priemyselné mesto na severozápade [[Slovensko|Slovenska]] na rieke [[Váh]]. Nachádza sa medzi mestami [[Púchov]] a [[Bytča]], leží v Trenčianskom kraji. Počtom obyvateľstva je trináste najväčšie mesto na Slovensku a tretie v [[Trenčiansky kraj|kraji]]. == Polohopis == Územie okresu Považská Bystrica zasahujú celky Slovensko-moravských Karpát a Fatransko-tatranskej oblasti. Považská Bystrica sa nachádza v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – [[Strážovské vrchy|Strážovskými vrchmi]], [[Súľovské vrchy|Súľovskými vrchmi]] a [[Javorníky|Javorníkmi]]. [[Panoráma (rozhľad)|Panoráme]] [[Mesto|mesta]] dominuje [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Veľký Manín]] s výškou {{m|891|m}}, ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta. Severným okrajom preteká [[Váh]], do ktorého sa tu vlieva [[Domanižanka]]. Medzi Veľkým a [[Malý Manín|Malým Manínom]] ({{m|812|m}}) sa severovýchodne od mesta nachádza turisticky atraktívna [[Manínska tiesňava|Manínska]] a [[Kostolecká tiesňava]]. Naproti nim sa nachádza zrúcanina [[Považský hrad|Považského hradu]], s výhľadom na Váh s kanálom a Veľký a Malý Manín s ich skalnými útvarmi. O niekoľko kilometrov ďalej sa nachádzajú [[Súľovské skaly]] so zrúcaninou [[Súľovský hrad|Súľovského hradu]]. Západne sa nachádzajú [[Javorníky]], ktoré ponúkajú dostatok možností na pešiu turistiku, cestnú a horskú [[Cyklistika|cyklistiku]] a v zime aj lyžiarom a bežcom na lyžiach (biela stopa). Len {{km|10|m}} vzdialené kúpele [[Nimnica]] nad hladinou [[Nosice (vodná nádrž)|Nosickej priehrady]] poskytujú relax v upravenom prostredí. Vo vzdialenosti {{km|20|m}} od mesta sa nachádzajú jedny z najznámejších [[:Kategória:Kúpele na Slovensku|slovenských kúpeľov]], [[Rajecké Teplice]]. == Časti mesta == [[Súbor:Považský hrad and a kaštieľ.JPG|thumb|right|Považský hrad so Száparyovským kaštieľom]] [[Súbor:Burg2010.jpg|thumb|right|Kaštieľ Burg pod hradom]] === Sídliská === * [[Centrum (Považská Bystrica)|Centrum]] * [[Rozkvet (Považská Bystrica)|Rozkvet]] * [[Lány (Považská Bystrica)|Lány]] * [[Stred (Považský Bystrica)|Stred]] * [[Sídlisko SNP (Považská Bystrica)|SNP]] * [[Zakvášov]] * [[Hliny (Považská Bystrica)|Hliny]] * [[Kolónia (Považská Bystrica)|Kolónia]] * [[Dedovec]] * [[Strojárenská štvrť]] === Mestské časti === * [[Dolný Moštenec]] * [[Horný Moštenec]] * [[Milochov]] * [[Orlové]] * [[Podmanín]] * [[Podvažie (Považská Bystrica)|Podvažie]] * [[Považská Teplá]] * [[Považské Podhradie]] * [[Praznov]] * [[Šebešťanová]] * [[Vrtižer]] * [[Zemiansky Kvášov]] == Dejiny == Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1316]], v spojitosti s [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom Trenčianskym]]. Ďalšia zmienka je listina konventu v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]] datovaná na [[13. júl]] [[1330]]. Mesto malo už v poslednej štvrtine 14. storočia mestské výsady. Charakter stredovekého mesta potvrdzujú listiny z rokov 1384 a 1399<ref>Marsina, Richard. Považská Bystrica v najstarších písomných prameňoch In Považská Bystrica z dejín mesta. Žilina: Knižné centrum, 2006. str. 41</ref>, ale taktiež architektonický rámec mesta, ktorý umožňoval jeho tvorbu. Keďže v hlavnými podmienkami vzniku stredovekého mesta bola rovné miesto pre tržisko, kopec pre strážny hrad a brod zabezpečujúci obchod a komunikáciu.<ref>Norberg-Schulz, Christian. Genius Loci: Towards a Phenomenology of Architecture. New York: Rizzoli, 1991. st. 85</ref> V roku [[1432]] bolo mesto vypálené husitskými vojskami. História mesta je úzko spätá s blízkym Považským zámkom, ktorý bol postavený v 13. storočí. Najznámejší vlastníci hradu boli rytieri [[Podmanickovci|Ján a Rafael Podmanickí]], známi z ich lúpeží. [[Podmanickovci|Rodina Podmanických]] sa stala vládcom mesta v roku [[1458]], keď uhorský kráľ [[Matej Korvín]] daroval zámok, mesto a 16 susedných obcí Ladislavovi Podmanickému. Počas ich panovania mesto prosperovalo. Z obdobia ich panovania pochádza dokument [[Articuli Podmanickyani]] z roku [[1506]], ktorý dokladá dobový vzťah medzi zemepánom a jeho poddanými. Zvláštnosťou dokumentu v období svojho vzniku bolo, že bol vydaný aj v [[slovenčina|slovenčine]]. Ďalších 100 rokov bolo ťažkých pre mesto aj celú oblasť, kvôli prevratu niekoľkých uhorských šľachticov. Mesto bolo vyplienené vojskami [[Štefan Bočkaj|Štefana Bočkaja]] v roku [[1604]], [[Imrich Tököli|Imricha Tökölyho]] v roku [[1679]], Bereczényiho a Očkaya a roku [[1707]]. Napriek ťažkým časom, mesto získalo viac výsad od uhorských kráľov počas tohto obdobia a vykazovalo vyššiu úroveň ako okolie. Toto sa skončilo v roku [[1886]], keď nová uhorská vláda zrušila všetky výsady. V roku [[1918]] sa mestečko stalo súčasťou [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V roku [[1929]] sa do Považskej Bystrice presťahovala výroba závodu na strelivo Roth z Bratislavy, čo výrazne zvýšilo zamestnanosť. Tieto zmeny vyvrcholili uznaní štatútu mesta v roku 1946. Od druhej svetovej vojny, hlavne v 70. a 80. rokoch 20. storočia mesto s miestnymi strojárňami výrazne rástlo. Centrum mesta prešlo kompletným prebudovaním, bolo postavených niekoľko panelových sídiel, v mestskej architektúre výrazne dominuje socialistický realizmus, preto je náročné nájsť nejakú historickú budovu. Miestna zbrojovka neskôr pretransformovaná na strojárne mala v 80. rokoch 20. storočia 15 tisíc zamestnancov a mesto sa stalo jedným z najdôležitejších priemyselných centier Česko-Slovenska. To z mesta spravilo premianta a tak sa v ňom budovali veľkolepé projekty s vyšším štandardom ako v iných mestách vtedajšieho Česko-Slovenska. V roku 1999 dosiahlo mesto najviac obyvateľov vo svojej histórií, 43 574. Od roku 1929 (keď do vtedajšej dediny prišla zbrojovka Roth) sa počet obyvateľov zdvadsaťnásobil. Po krachu strojárenského gigantu v meste nastal výrazný úpadok, čo sa prejavilo prudkým poklesom obyvateľstva, nárastom nezamestnanosti, rozšírením drog a alkoholu medzi obyvateľstvom, chátraním mesta a zastavením rozvoja. Od zaciatku 21. storočia je však areál bývalých strojární opäť využívaný niekoľkými veľkými stojárskymi firmami, ktoré zamestnali bývalých pracovníkov Považských strojární, čo prispelo k zastaveniu úpadku mesta. Nezamestnanosť sa v meste v roku 2021 pohybovala pod hranicou 6%, čo bolo pod slovenským priemerom (7,58%). == Politika == V meste v čase [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] žilo množstvo podporovateľov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] a [[Hlinkova garda|gardistov]], neskôr počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]] mala veľkú podporu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]]. Po páde socializmu sa mesto stalo baštou [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]] neskôr [[SMER – sociálna demokracia|SMERu-SD]]. Týmto stranám sa v meste vždy darilo vyhrávať aj s o polovicu väčším percentuálnym podielom ako na celoslovenskej úrovni. Na [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnej úrovni]] v meste 12 rokov zastával funkciu [[Primátor|primátora]] [[Ľuboš Lackovič]] ([[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]]), neskôr [[Miroslav Adame]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]). V súčasnosti je primátorom mesta od roku 2010 [[Karol Janas]] (SMER-SD, v súčasnosti HLAS-SD), ktorý v posledných voľbách získal 60 % hlasov, jeho hlavný vyzývateľ iba 35 %. Mesto sa tak po voľbách stalo najväčším mestom na Slovensku kde naďalej primátoruje nominant strany SMER-SD. == Kultúra a zaujímavosti == Považská Bystrica v súčasnej podobe je pomerne nové a moderné mesto bez historického centra. Väčšina starých historických budov bola zbúraná a nahradená v období od roku [[1950]] do [[1980]]. === Pamiatky === * [[Považský hrad]]<ref>Považský hrad[Online] rev. 2011-01-28. Lánoviny [http://www.lanoviny.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=63:povasky-hrad&catid=34:lanky&Itemid=2]</ref> je autenticky zachovanou torzálnou architektúrou, na ktorej sa najmenej posledné storočie nevykonávali žiadne nevhodné stavebné zásahy, nie sú na jeho stavebnej substancii aplikované novodobé materiály a technológie. Najznámejšími majiteľmi hradu boli '''bratia Ján a Rafael Podmanický.''' Preslávili sa ako známi lúpežníci<ref>Informácia o plnení úloh ústredného štátneho dohľadu pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2010[Online] rev. 2011-01-28. Ministerstvo kultúry</ref> * Funkcionalistická [[Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice (Považská Bystrica)|budova bývalej Roľníckej vzájomnej pokladnice]] (dnešnej Tatra Banky) postavená v roku 1928 architektom Milošom Svitavským. Ide o najhodnotnejšiu budovu modernej architektúry v meste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Doplnok č. 1 k VZN Mesta Považská Bystrica o miestnych pamätihodnostiach: EVIDENCIA PAMÄTIHODNOSTÍ MESTA POVAŽSKÁ BYSTRICA | url = http://www.povazska-bystrica.sk/download_file_f.php?id=109917 | dátum vydania = 2010-10-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-02-14 | vydavateľ = Mesto Považská Bystrica | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Administratívna budova štátnych orgánov|Administratívna budova ABŠO]] od architektov Ivana Meliša a Severína Ďuriša, vybudovaná v rokoch 1968 – 1976 je pozoruhodná svojim technickým riešením zavesenej konštrukcie jednotlivých podlaží.<ref>tamtiež</ref> * [[Estakáda Považská Bystrica|Diaľničná estakáda]] ponad mesto, ktorá získala v roku 2010 cenu [[Stavba roka]]. * [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Považská Bystrica)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] z [[15. storočia]] * [[Kostol svätého Juraja (Považská Bystrica)|Kostol sv. Juraja]] z roku [[1791]] * [[Kaplnka sv. Heleny]] z roku [[1728]] * Na kalvárii kaplnka sv. Márie Magdalény z roku [[1805]] * Na cintoríne kaplnka Sedembolestnej Panny Márie * [[Kaštieľ Orlové|Kaštieľ v Orlovom]] v súčasnosti v súkromných rukách po kompletnej rekonštrukcii funguje ako 4* Hotel Gino Park Palace, prístupný pre verejnosť a spoločenské akcie * [[Kaštieľ Burg]] v Považskom Podhradí z roku [[1631]], zrekonštruovaný, v súkromných rukách, občasné verejnosti prístupné podujatia * [[Száparayovský kaštieľ]] z roku [[1676]] * Považská knižnica === Šport === ==== Športové kluby ==== * Hokejový klub HK 95 PANTERS * Hádzanársky klub MŠK * Futbalový klub MŠK * Basketbalový klub BK IMC * Atletický oddiel Sparta PB * Plavecký Klub PBPO * Hokejbalový klub HBK PROTEF * Tanečný klub Stella * Šachový klub Sparta Považská Bystrica V meste pôsobí aj škola bojových umení či judo klub. == Hospodárstvo a infraštruktúra == === Priemysel === V meste bol rozvinutý najmä strojársky a dopravný priemysel a hlavným výrobným závodom boli [[Považské strojárne]]. Dnes sú rozdrobené na množstvo menších podnikov. Najväčšie z nich sú Danfoss a.s. a PSL a.s. Mesto bolo taktiež známe výrobou bývalych motocyklov [[Jawa Pionier]], [[Babetta]] a [[Manet|Manet.]] === Doprava === ==== Výstavba estakády ==== Spor o diaľnicu sa ťahal viac ako desať rokov a spočiatku išlo o [[konflikt]] medzi [[tunel]]ovými variantmi a [[Estakáda Považská Bystrica|estakádou]] priamo cez mesto. Estakáda vychádzala finančne lacnejšie, ale vzbudzovala odpor u časti obyvateľstva. Obyvatelia preferovali tunelové varianty, ktoré sú priaznivejšie k životnému prostrediu, ale sú drahšie. Oba tábory však tlačil čas, nakoľko tranzitná doprava prechádzajúca cez mesto bola stále hustejšia a všetky autá končili na hlavnej križovatke v centre mesta. V čase dopravnej špičky neboli výnimkou ani čakacie doby blížiace sa k tridsiatim minútam. Napokon sa rozhodlo o výstavbe estakády, ktorá sa začala budovať v roku [[2008]]. Estakáda bola slávnostne otvorená [[30. máj]]a [[2010]] a odovzdaná do užívania [[31. máj]]a 2010. ==== Cestná doprava ==== Do dostavby [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] v roku 2010 bolo mesto známe svojou neúnosnou dopravnou situáciou, pretože sa nachádza na hlavnom ťahu medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Žilina|Žilinou]] a tvorilo „úzke hrdlo“ na tomto úseku. Od roku 2010 vedie ponad Považskú Bystricu estakáda [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]], ktorá od tranzitnej dopravy odbremenila centrum mesta. Centrom vedúca [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cesta I/61]], spájajúca [[Trenčín]] so [[Žilina|Žilinou]] tu križuje [[Cesta II. triedy 517 (Slovensko)|cestu II/517]] na [[Rajec]] a pravý breh Váhu lemuje [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]] z [[Bytča|Bytče]] do [[Trenčín]]a. ==== Železničná doprava ==== Cez mesto prechádza [[železničná trať Bratislava – Žilina]] a na [[Železničná stanica Považská Bystrica|železničnej stanici]] zastavujú všetky vlaky osobnej dopravy okrem vlakov [[InterCity|IC]] ([[Viedeň]]) – [[Bratislava]] – [[Košice]]. Z mesta sú cez [[Púchov]] priame vlakové spojenia aj do [[Česko|Česka]]. ==== Mestská hromadná doprava ==== V Považskej Bystrici premáva [[mestská hromadná doprava]], ktorá sa vyznačuje vysokým počtom liniek. V septembri 2006 prevzala prevádzku MHD po SAD Trenčín novovzniknutá súkromná spoločnosť ''Mestská dopravná spoločnosť, a.s. (MDS),'' ktorá kompletne obnovila vozový park a zaviedla niekoľko nových liniek. Od novembra 2020 prevzal premávku liniek novovzniknutý [https://www.dpmpb.sk/sk/ ''Dopravný podnik mesta Považská Bystrica''] (DPMPB), až na linku 8, ktorú naďalej prevádzkuje MDS. Väčšina z 22 autobusov DPMPB je denne vypravovaných na 10 liniek. MDS prevádzkuje linku 8 s 3 autobusmi. Zaujímavosťou je tiež, že neexistuje linka č. 1, ktorá bola zrušená približne v roku 2007. V roku 2021 premávajú vozidlá MHD na linkách: 2, 3, 4, 5, 8, 9, 11, 32, 100. Linky č. 51 a 52 sú školské a premávajú len počas školského vyučovania, do mája 2017 premávala aj linka č. 99 k nákupnému centru Hypernova, ktorá bola zrušená na základe objednávateľa. Približne do roku 2013 premávala aj bezplatná linka č. 12 k nákupnému centru TESCO. Zrušená bola z dôvodu takmer identickej trasy s linkou č. 100. V marci 2019 došlo k zrušeniu liniek č. 10, 32 a nočnej linky N3 kvôli výraznému zníženiu počtu spojov na všetkých linkách. K aprílu 2021 používa MHD v Považskej Bystrici tieto typy autobusov: *[[Karosa B 952|Karosa B 952E]] (r.v. 2006) – 7ks *[[Irisbus Citelis 12M]] (r.v. 2006) – 1ks nízkopodlažné vozidlo *[[Irisbus Crossway LE|Irisbus Crossway LE 10,8M]] (r.v. 2011, 2013) – 2ks nízkopodlažné vozidlo *[[Iveco|IVECO Urbanway 12M]] (r.v. 2014, 2015, 2017 /5 ks/, 2019 /2ks/, 2020) – 10ks nízkopodlažné vozidlo *IVECO Urbanway 10,5M (r.v. 2020 /2ks/) - 2ks nízkopodlažné vozidlo *Rošero First FCLLI (r.v. 2019 /3ks/) – 3ks nízkopodlažné vozidlo Z celkového počtu 25 vozidiel je 18 nízkopodlažných a 16 klimatizovaných. Nízkopodlažné autobusy sa používajú na každej linke. Linky 3, 4 a 100 zastavujú aj pri nemocnici. Všetky autobusy disponujú wi-fi pripojením, najnovšie autobusy sú vybavené aj klimatizáciou pre cestujúcich i vodiča. V nasledujúcich rokoch plánuje DPMPB ďalšiu obnovu vozového parku. V roku 2018 sa začalo s postupným vyraďovaním starších autobusov. V septembri 2019 dojazdilo na cestách posledné kĺbové vozidlo a zároveň po 37 rokoch prevádzky skončili kĺbové vozidlá v Považskej Bystrici. == Osobnosti == === Rodáci === * [[Podmanickovci|Štefan Podmanický]] (1480{{--}}1530) – nitriansky biskup * [[Imro Weiner-Kráľ]] (1901{{--}}1978) – maliar a grafik * [[Michal Maximilián Scheer]] (1902{{--}}2000) – funkcionalistický architekt * [[Irena Blühová]] (1904{{--}}1991) – fotografka * [[Ondrej Demáček]] (1940{{--}}2022) – stredoškolský pedagóg, priekopník výuky informatiky * [[Jaro Gašpar Kremeň]] (1947) – spisovateľ * [[Peter Holka]] (1950) – spisovateľ, dramatik a publicista, autor literatúry pre deti a mládež * [[Ján Kroner (1956)|Ján Kroner]] (1956) – herec * [[Ivan Štefanec]] (1961) – politik * [[Marián Vajda]] (1965) – tenista, tréner * [[Juraj Smatana]] (1966) – politik, učiteľ a občiansky aktivista * [[Zuzana Kumanová]] (1970) – historička a etnografka * [[Jaroslav Baška]] (1975) – poslanec NR SR (SMER-SD) * [[Monika Kompaníková]] (1979) – spisovateľka * [[Michal Mertiňák]] (1979) – double tenista * [[Marián Mitaš]] (1980) – herec * [[Martin Poliačik]] (1980) – pedagóg, filozof a politik * [[Dorota Nvotová]] (1982) – herečka a speváčka * [[Andrej Meszároš]] (1985) – hokejista * [[Roman Tománek]] (1986) – hokejista * [[Simona Magušinová|Sima Magušinová]] (1988) – speváčka, skladateľka, herečka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Srbsko}} [[Báčska Palanka]], [[Srbsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Bełchatów]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Holešov]], [[Česko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Rožnov pod Radhoštěm]], [[Česko]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Sovietsk]], [[Ruská federácia]] * {{minivlajka|Litva}} [[Tauragė]], [[Litva]] * {{minivlajka|Česko}} [[Zubří (okres Vsetín)|Zubří]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Považský hrad]] * [[Zoznam ulíc a námestí v Považskej Bystrici]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Považskej Bystrici]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.povazska-bystrica.sk Oficiálna stránka] * [https://egov.povazska-bystrica.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Považská Bystrica] * [http://www.povazska.com Portál o meste] * [http://povazska-bystrica.otvorene.sk/ Považská Bystrica Otvorene – občiansky portál] * [http://povazska-bystrica.virtualne.sk Informačný portál PB] {{Mestské časti Považskej Bystrice}} {{Obce okresu Považská Bystrica}} [[Kategória:Považská Bystrica| ]] [[Kategória:Okres Považská Bystrica]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] ro8l4tz9rh30glvdoagzyeqgbgydegn 0 2752 7417530 7299052 2022-07-30T15:52:34Z Ondrejsv 49 /* Dejiny */ Mažem úplne neozdrojované tvrdenie, ktoré navyše nie je neutrálne napísané. wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Estónska republika | 2. pád názvu = Estónska | Vlajka = Flag of Estonia.svg | Znak = Estonia coatofarms.png | Poloha = EU-Estonia.svg | Motto = ''nie je'' | Hymna = [[Mu isamaa, mu õnn ja rõõm]]<br />(Moja rodná zem, moja radosť a šťastie)<br /><center>[[File:US Navy band - National anthem of Estonia.ogg|alt=sound file of Estonian National anthem]]</center> | Dlhý miestny názov = Eesti Vabariik | Krátky miestny názov = Eesti | Hlavné mesto = [[Tallinn]] | ŠírkaSt = 59 | ŠírkaMin = 25 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 24 | DĺžkaMin = 45 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = Tallinn | Úradné jazyky = [[estónčina]] | Demonym = Estónec, Estónka<ref>[http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Estónsko&s=exact&c=A496&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovenské slovníky]</ref> | Štátne zriadenie = [[Parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Alar Karis]]<br />[[Kaja Kallasová]] | Vznik = [[24. február]] [[1918]] | Susedia = [[Lotyšsko]], [[Rusko]] | Rozloha = 45 227 | Poradie rozloha = 129 | Rozloha vody = | Percento vody = 4,45 | Odhad počtu obyvateľov = 1 318 705 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2018 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 151 | Sčítanie počtu obyvateľov = 1 294 455 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011 | Hustota obyvateľstva = 29 | Poradie hustota = 188 | HDP = | Rok HDP = | Poradie HDP = | HDP na hlavu = 21 964 USD | Poradie HDP na hlavu = 40 | HDI = 0,865 | Rok HDI = 2015 | Poradie (HDI) = 30 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = EUR | Časové pásmo = | UTC posun = +2 | Letný čas = | UTC posun leto = +3 | Medzinárodný kód = EST / EE | Kód motorových vozidiel = EST | Internetová doména =[[.ee]] | Smerové telefónne číslo = +372 | Poznámky = }} [[Súbor:Estonia1925physical.jpg|thumb|right|Estónsko, 1920 – 1940]] [[Súbor:Estonian parliament building.jpg|right|thumb|Estónsky parlament v Tallinne]] [[Súbor:Drone video of Estonia 2021.webm|náhľad|Estónsko 2021]] '''Estónsko''' ({{V jazyku|est|Eesti}}), dlhý tvar '''Estónska republika''' ({{V jazyku|est|Eesti Vabariik}}), je štát v severovýchodnej [[Európa|Európe]], najsevernejšia z [[pobaltský štát|pobaltských krajín]]. Od Fínska ho na severe oddeľuje zhruba {{km|80|m}} široký [[Fínsky záliv]]. Na západe sa nachádza [[Baltské more]]. Suchozemskú hranicu má Estónsko na východe s [[Rusko]]m, no prevažná časť tejto hranice prechádza [[Čudské jazero|Čudským jazerom]]. Najdlhšia suchozemská hranica je na juhu s [[Lotyšsko]]m. Od roku 2004 je Estónsko členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]]. Od [[21. december|21. decembra]] [[2007]] je členom [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Od 1. januára [[2011]] je 17. členom [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|eurozóny]] a oficiálnou menou sa stalo [[euro]], ktoré vystriedalo [[Estónska koruna|estónsku korunu]]. == Dejiny == [[Súbor:Declaration of Estonian independence in Pärnu.jpg|thumb|right|Vyhlásenie nezávislosti v meste [[Pärnu]] (23. február 1918)]] Prvá možnosť na osídlenie Estónska sa naskytla, keď približne pred 10 000 – 14 000 rokmi z územia ustúpil kontinentálny [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovec]]. Najstaršie známe osídlenie v Estónsku bolo objavené pozdĺž rieky Pärnu, v blízkosti mestečka Sindi (pri dedine Pulli na pravom brehu rieky Pärnu). Toto sídlisko vzniklo niekedy v 8. tisícročí pred Kr. Estónsko prijalo [[kresťanstvo]] po dobytí južnej časti Estónska nemeckým križiackym [[Rád mečových bratov|Rádom mečových bratov]] a severnej časti [[Dánsko]]m. Reformáciou sa kresťanské obyvateľstvo ďalej vyprofilovalo a prijalo [[luteranizmus (náboženstvo)|luteranizmus]]. Celé Estónsko padlo do područia západných krajín v roku [[1227]], keď [[rád nemeckých rytierov]] získal kontrolu nad ostrovom [[Saaremaa (ostrov)|Saaremaa]]. Okrem križiakov a Dánov bolo Estónsko postupne v područí [[Švédsko|Švédska]], [[Poľsko|Poľska]] a nakoniec [[Rusko|Ruska]] (od roku 1710 de facto a od roku 1721 aj de jure – [[Nystadská zmluva]]). Šľachta a vyššia trieda bola až do roku [[1918]] z prevažnej väčšiny nemeckej národnosti. V priebehu [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] (konkrétne: na jeseň roku [[1939]]) rozhodol [[Adolf Hitler|Hitler]] o vysťahovaní pobaltských Nemcov z Estónska. Väčšina z nich poslúchla a do konca roku bolo do Nemecka presťahovaných cca 14 000 ľudí. Zvyšok vysťahoval po vojne [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]]. Po páde cárskeho Ruska, v dôsledku [[októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]] vyhlásilo Estónsko [[24. február]]a [[1918]] [[nezávislosť]], čo sa nestretlo s pochopením na ruskej strane. Nasledovala vojna za nezávislosť, ktorá skončila víťazstvom estónskych síl, čo bolo potvrdené zmluvou z Tartu podpísanej [[2. február]]a [[1920]]. Estónsko si udržalo nezávislosť 22 rokov. Po väčšinu tohto času bolo parlamentnou demokraciou, v rokoch [[1934]] – [[1938]] vládol krajine autoritársky režim [[Konstantin Päts|Konstantina Pätsa]]. Národný [[parlament]] Riigikogu bol volený občanmi staršími ako 18 rokov. Na základe tzv. tajného dodatku [[pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop-Molotov]] uzavretého medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a nacistickým Nemeckom bola krajina v júni [[1940]] obsadená sovietskymi vojskami. Potom nastali časy ťažkých represií, keď bolo veľa intelektuálnych a politických vodcov popravených, uväznených alebo deportovaných na [[Sibír]], vrátane prezidenta [[Konstantin Päts|Konstantina Pätsa]]. V rokoch [[1941]] – [[1944]] bola krajina okupovaná nemeckou [[Tretia ríša|Tretou ríšou]] a potom znovu dobytá [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Nasledovalo 46 rokov sovietskej [[okupácia|okupácie]]. Obyvateľstvo Estónska sa počas okupácie Nemeckom zachovalo rôzne, ale veľká časť obyvateľstva privítala Nemcov ako osloboditeľov. Nemci z [[Estónci|Estóncov]] sformovali i [[20. divízia granátnikov SS|20. divíziu granátnikov SS]]. V súčasnosti stretnutia veteránov tejto jednotky, ktorú mnoho Estóncov považuje za národných hrdinov, ktorí sa postavili proti sovietskej okupácii, výrazne zhoršuje vzťahy s Ruskom. Estónsko obnovilo svoju nezávislosť [[20. august]]a [[1991]], pričom právne nadviazalo na predvojnovú Estónsku republiku. 20. august bol z tohto dôvodu vyhlásený za štátny sviatok, hoci najdôležitejší štátny sviatok naďalej pripadá na deň nezávislosti, t. j. [[24. február]]a. Posledné ruské jednotky opustili krajinu [[31. august]]a [[1994]]. Estónsko sa stalo súčasťou [[NATO]] [[29. marec|29. marca]] [[2004]] a EÚ [[1. máj]]a toho istého roku. Po dlhých rokoch sporov podpísalo Estónsko [[18. máj]]a [[2005]] hraničnú dohodu s [[Rusko]]m, ktorá mierne mení hranicu neformálne platnú od roku [[1991]]. Estónsky [[parlament]] Riigikogu dohodu ratifikoval [[20. jún]]a [[2005]]. Parlament k textu pridal [[preambula|preambulu]], v ktorej sa odkazuje na neprerušenú právnu [[kontinuita|kontinuitu]] Estónskej republiky v priebehu sovietskej okupácie. Práve tento odkaz spôsobil, že ruská strana následne stiahla svoj podpis z uzavretej dohody a vyjadrila želanie otázku hraníc znovu otvoriť, napriek tomu že Estónsko opakovane zdôraznilo, že voči Rusku nemá žiadne územné nároky. == Politické usporiadanie == Estónsko je parlamentnou demokraciou, na čele ktorej stojí [[prezident]] volený jednokomorovým [[parlament]]om. Funkčné obdobie prezidenta je 5 rokov a jedna osoba môže byť prezidentom najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. [[Vláda|Vládu]] zostavuje [[Predseda vlády|premiér]] menovaný prezidentom. Počet [[Minister|ministrov]] nie je pevne daný, napr. v roku [[2005]] mal kabinet 15 členov. Vláda je menovaná prezidentom potom, ako bola schválená parlamentom. Zákonodarná moc je v rukách jednokomorového parlamentu nazývaného Riigikogu. Parlament má 101 [[poslanec|poslancov]] a je volený vo všeobecných parlamentných [[voľby|voľbách]], ktoré sa konajú každé 4 roky. Najvyššia súdna inštancia je Národný súd (Riigikohus) s 19 sudcami. Predseda súdu je nominovaný prezidentom a schvaľovaný parlamentom. Zvyšných sudcov potom nominuje predseda súdu, hoci na ich potvrdenie vo funkcii je opäť potrebné schválenie parlamentom. Okrem bežného hlasovania vo volebnej miestnosti je v Estónsku možné hlasovať aj prostredníctvom [[internet]]u. Elektronické hlasovanie bolo prvýkrát použité v komunálnych voľbách v roku 2005. == Administratívne členenie == {{Hlavný článok|Administratívne členenie Estónska}} Estónsko je rozdelené na 15 [[Kraj (Estónsko)|krajov]] (''Maakonnad''), a tie na 227 miest a obcí. == Prírodné pomery == Estónsko leží na východnom pobreží [[Baltské more|Baltského mora]] (po estónsky Läänemeri) v severozápadnej časti [[Východoeurópska rovina|Východoeurópskej roviny]] medzi 57,3° a 59,5° severnej šírky a 21,5° a 28,1° východnej dĺžky. Priemerná [[nadmorská výška]] dosahuje iba {{mnm|50|w}} Najvyšším bodom krajiny je [[Suur Munamägi]] na juhozápade ({{mnm|318}}). Nerastné bohatstvo je malé, hospodárske využitie majú iba ložiska [[ropné bridlice|ropných bridlíc]] a [[vápenec|vápenca]]. 47 % rozlohy krajiny pokrývajú [[les]]y. V Estónsku sa nachádza viac ako 1 400 [[jazero|jazier]] a značné množstvo [[močiar]]ov a [[rašelinisko|rašelinísk]]. Väčšina jazier je pomerne malých, no najväčšie [[Čudské jazero]] (po estónsky Peipsi järv) ležiace na východe krajiny zaberá úctyhodných {{km2|3555|m}}. {{km|3794|m}} dlhé pobrežie je značne členité s množstvom zálivov, zátok a prielivov. Počet [[ostrov]]ov a ostrovčekov sa odhaduje na 1 500, pričom dva najväčšie z nich – [[Saaremaa (ostrov)|Saaremaa]] a [[Hiiumaa (ostrov)|Hiiumaa]] – tvoria dokonca samostatne kraje. Podnebie je mierne, aj keď trochu chladnejšie ako na [[Slovensko|Slovensku]], so štyrmi približne rovnako dlhými ročnými obdobiami. Priemerná [[teplota]] sa pohybuje od 16,3 °C na ostrovoch do 17,1 °C vo vnútrozemí v júli, ktorý je najteplejším mesiacom, a od -3,5 °C na ostrovoch do -7,6 °C vo vnútrozemí v februári, čo je najchladnejší mesiac. Priemerný zrážkový súhrn je 568 milimetrov ročne, pričom najviac zrážok spadne v neskorom lete. == Hospodárstvo == [[Súbor:ESTCube-1 illustration.jpg|náhľad|[[ESTCube-1]]]] Po získaní nezávislosti v roku [[1991]] sa Estónsko významnou mierou sústredilo na obnovu hospodárstva krajiny a naštartovanie hospodárskeho rastu. V roku [[1992]] uviedlo do obehu vlastnú voľne zameniteľnú menu – estónsku korunu (eesti kroon, EEK), ktorá nahradila [[Sovietsky rubeľ|rubeľ]]. Nová mena bola pevne nadviazaná na [[nemecká marka|nemeckú marku]] v kurze 8 EEK = 1 DEM. Keď Nemecko nahradilo marku [[euro]]m, bol kurz zmenený na 15,6466 EEK za 1 euro. Nasledovala rozsiahla [[privatizácia]], vrátane privatizácie telekomunikácii, železníc a energetiky. V roku [[1994]] zaviedlo Estónsko ako vôbec prvá krajina na svete rovnú daň z príjmu vo výške 26 %. Od roku [[2000]] však právnické osoby nemusia túto daň platiť vôbec, a to ak svoj zisk reinvestujú. Daň je však stále platná v prípade vyplácania [[dividenda|dividend]]. V roku [[2005]] sa sadzba dane znížila na 24 %. Najhorším rokom pre estónske hospodárstvo od získania nezávislosti bol rok [[1999]], kedy v dôsledku ruskej krízy z predchádzajúceho roka poklesol [[hrubý domáci produkt]] o niekoľko percent. Odvtedy HDP neustále rastie tempom okolo 5 % ročne. HDP prepočítaný na jedného obyvateľa je 15 217 USD, čo je najviac z [[pobaltské krajiny|pobaltských krajín]]. Estónske hospodárstvo je založené prevažne na službách, významný je najmä sektor informačných technológií, telekomunikácie a bankovníctva. Z priemyselných odborov sú najdôležitejšie elektrotechnický, drevospracujúci a chemický [[priemysel]], ťažba ropných bridlíc a stavba lodí. Významnú úlohu zohráva tiež [[rybolov]]. Rýchly rast estónskeho hospodárstva je podporovaný prísunom [[kapitál]]u zo [[škandinávske krajiny|škandinávskych krajín]]. Cez estónske [[prístav]]y prechádza aj významná časť ruského zahraničného obchodu, okrem iného aj ruská [[ropa]]. Estónsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] (od roku [[2004]]) a [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO, od roku [[1999]]). 13. júla 2010 ministri financií Európskej únie dali definitívny súhlas Estónsku na vstup do [[eurozóna|eurozóny]] a 1. januára 2011 sa stalo v poradí jej sedemnástym členom. Konverzný kurz bol stanovený 1 EUR = 15,6466 EEK, teda rovnaký, aký bol zafixovaný 28. júna 2004 pri podaní prihlášky Estónska do [[ERM II]]. == Školstvo == [[Súbor:Tartu Ülikooli peahoone 2012.jpg|náhľad|[[Univerzita Tartu]] ]] Základné školy sú v Estónsku deväťročné (7-16 rokov) a sú povinné pre všetkých. Žiaci, ktorí absolvujú základnú školu, dostanú certifikát, ktorý im dáva právo pokračovať v ďalšom vzdelávaní. Existujú dva varianty ďalšieho štúdia (obidve po troch rokoch štúdia). Prvým z variantov sú všeobecné vzdelávacie školy (gymnázia), druhým potom odborne vzdelávacie školy. Bezprostredne po vyštudovaní gymnázia dostanú študenti certifikát, ktorý im dáva možnosť študovať ďalej. Vyššie vzdelávanie je zabezpečované univerzitami a takisto inštitúciami vyššieho vzdelávania. Štúdium na univerzite je rozdelené do niekoľkých častí. Prvou etapou sú bakalárske štúdia (zvyčajne trojročné), druhou magisterské štúdia (zvyčajne dvojročné) a treťou doktorské štúdia (zvyčajne štvorročné). Najslávnejšou estónskou inštitúciou terciárneho vzdelávania je Univerzita Tartu. == Obyvateľstvo == {{Hlavný článok|Obyvateľstvo Estónska}} [[Súbor:TÜ Rahvakunstiansambel SIVO festivalil -- kolme kandi lood.JPG|náhľad|Tanec]] Etnickí Estónci tvoria takmer 70 % obyvateľstva. Prvá a druhá generácia [[imigrant]]ov z rôznych častí bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], najmä z [[Rusko|Ruska]], predstavuje väčšinu zo zvyšných 30 %. Po rusky hovoriaca menšina sa nachádza v hlavnom meste [[Tallinn]] a v priemyselných oblastiach na severovýchode Estónska (Ida-Virumaa). Za zmienku stojí aj nepočetná fínska menšina. Úradným jazykom je [[estónčina]], uralský jazyk blízky [[Fínčina|fínskemu]]. [[Ruština]] nemá postavenie úradnej reči, ale väčšina ľudí vo veku 30 – 70 rokov jej aspoň rozumie, pretože bola povinným jazykom v školách v časoch, keď Estónsko bolo súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Mladší ľudia väčšinou hovoria dobre [[angličtina|po anglicky]]. Estónsko má druhú najvyššiu mieru výskytu [[HIV]] u dospelých v Európe po Ukrajine (1,1% v roku [[2001]]). Vírusom [[HIV]] je najviac postihnutá severovýchodná časť krajiny (Ida-Virumaa). Podľa sčítania ľudu z roku [[2003]] sa obyvateľstvo skladá z týchto etnických skupín: * 68,4 % Estóncov * 25,7 % Rusov * 2,1 % Ukrajincov * 1,2 % Bielorusov * 0,8 % Fínov * 1,7 % ostatných [[Súbor:Ruhnu puukirik.jpg|náhľad|[[Ruhnu]] cirkev (1643 – 44)]] == Náboženstvo == Estónci sú z veľkej väčšiny bez vyznania a vplyv [[cirkev|cirkví]] je pomerne malý. Prevládajúcim náboženstvom etnických Estóncov je [[kresťanstvo]], predstavované [[Evanjelická luteránska cirkev v Estónsku|Evanjelickou luteránskou cirkvou v Estónsku]]. Väčšina veriacich patriacich k ruskej menšine sa hlási k [[Ruská pravoslávna cirkev|ruskej pravoslávnej cirkvi]]. V súčasnosti sa k rôznym cirkvám hlási 31% dospelého obyvateľstva, pričom rozdelenie je nasledujúce: * 15 % estónska luteránska evanjelická cirkev * 14 % pravoslávna cirkev * 0,5 % baptistická cirkev * 0,5 % rímskokatolícka cirkev Prítomné sú aj ďalšie menšie protestantské cirkvi, židia a novodobí pohania vyznávajúci pradávneho estónskeho boha Taaru. == Významné mestá == [[Súbor:En-map.png|náhľad|Mapa Estónska s vyznačeným hlavným mestom]] {{Hlavný článok|Zoznam miest v Estónsku}} * [[Haapsalu]] * [[Jõhvi]] * [[Kärdla]] * [[Kohtla-Järve]] * [[Kunda (mesto v Estónsku)|Kunda]] * [[Kuressaare]] * [[Narva]] * [[Paldiski]] * [[Pärnu]] * [[Rakvere]] * [[Rapla]] * [[Tartu]] * [[Tallinn]] * [[Valga]] * [[Võru]] * [[Viljandi]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt=Estónsko|commonscat=Estonia}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/estonia/index_sk.htm Informácie o Estónsku] {{slk icon}} {{Administratívne členenie Estónska}} {{Eurozóna}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Estónsko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] pc19zz1lagdwgpnji8xpqvb9htsf4m0 0 2761 7417790 7381945 2022-07-31T10:32:57Z 109.230.19.224 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Španielske kráľovstvo | 2. pád názvu = Španielska | Vlajka = Flag_of_Spain.svg | Znak = Escudo de España.svg | Poloha = EU-Spain.svg | Motto = Plus Ultra ([[latinčina|lat]].)<br />(Ešte ďalej (za nejakú hranicu)) | Hymna = [[Marcha Real]]<br />(Kráľovský pochod) | Dlhý miestny názov = Reino de España ([[španielčina|šp]].), Regne d'Espanya ([[katalánčina|kat]].), Reino de España ([[galícijčina|gal]]), Espainiako Erresuma ([[baskičtina|bask]].) | Krátky miestny názov = España ([[španielčina|šp]]., [[galícijčina|gal]].), Espanya ([[katalánčina|kat]].), Espainia ([[baskičtina|bask]].) | Hlavné mesto = [[Madrid]] | ŠírkaSt = 40 | ŠírkaMin = 26 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 3 | DĺžkaMin = 42 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Madrid]] | Úradné jazyky = [[kastílčina]], [[katalánčina]] / [[valencijčina]] (v [[Katalánsko|Katalánsku]], [[Valencia|Valencii]] a na [[Baleárske ostrovy|Baleárskych ostrovoch]]), [[arančina]] (v [[Katalánsko|Katalánsku]]), [[galícijčina]] (v [[Galícia|Galícii]]) a [[baskičtina]] (v [[Baskicko|Baskicku]] a [[Navarra|Navarre]]) | Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Filip VI. (Španielsko)|Filip VI.]]<br />[[Pedro Sánchez]] | Vznik = [[1512]]/[[1516]]/[[1700]]/[[1716]]/[[1812]] | Susedia = [[Francúzsko]], [[Andorra (štát)|Andorra]], [[Portugalsko]], [[Gibraltár]]Maroko | Rozloha = 505 990 | Poradie rozloha = 51 | Rozloha vody = | Percento vody = 1,04 | Odhad počtu obyvateľov =46 733 038 | Rok odhad počtu obyvateľov =2018 | Poradie odhad počtu obyvateľov =30 | Sčítanie počtu obyvateľov = 46 549 045 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017 | Hustota obyvateľstva = 92 | Poradie hustota =112 | HDP = 1 506 mld. | Rok HDP = 2017 | Poradie HDP = 12 | HDP na hlavu = 40 290 | Poradie HDP na hlavu = 31 | HDI = 0,891 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 26 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[euro]] | Kód meny = € | Časové pásmo = [[CET]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[CEST]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = ESP / ES | Kód motorových vozidiel = E | Internetová doména = .es | Smerové telefónne číslo = 34 | Poznámky = ¹Zahŕňa aj [[Kanárske ostrovy]], autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a 3 miesta suverenity na pobreží [[Maroko|Maroka]] – [[Chafarinas]], [[Peñón de Vélez de la Gomera]] a [[Peñón de Alhucemas]]. }} '''Španielsko''' ({{V jazyku|spa|España}}), dlhý tvar '''Španielske kráľovstvo''' ({{V jazyku|spa|Reino de España}}), je krajina v juhozápadnej [[Európa|Európe]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] (s výnimkou malej pozemnej hranice s [[Gibraltár]]om), na severe s [[Francúzsko]]m, [[Andorra|Andorrou]], na severozápade s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]] a na západe s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a [[Portugalsko]]m. K územiu Španielska patria aj [[Baleárske ostrovy]] v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]], [[Kanárske ostrovy]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]] pri pobreží [[Afrika|Afriky]] a dve [[Enkláva (politická geografia)|enklávy]] v severnej Afrike, [[Ceuta]] a [[Melilla]] pri [[Maroko|Maroku]]. S plochou {{km2|505990}} je Španielsko štvrtou najväčšou krajinou [[Európa|Európy]]. Španielsko je [[demokracia]] vo forme [[parlament]]nej vlády v rámci [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]]. Je to krajina s dvanástou najväčšou ekonomikou ([[Zoznam štátov podľa HDP|HDP]]) a vysokou životnou úrovňou (vysoký [[Index ľudského rozvoja|HDI]]). Je členom [[OSN|Organizácie Spojených národov]], [[Európska únia|Európskej únie]], [[NATO]], [[OECD]] a [[WTO]]. == Dejiny == === Dejiny územia súčasného Španielska === ==== Paleolit a mezolit ==== Prvé známky ľudského osídlenia [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] sa datujú do obdobia [[paleolit]]u, konca treťohôr. Postupne sa tu objavovali [[okruhliakové industrie]] (najmä [[olduvan]]), rôzne staro- a stredo-paleotické kultúry a v mladom paleolite napríklad [[gravettien]], [[epigravettien]] a [[magdalenien]]. K najvýznamnejším náleziskám z paleolitu patria oblasti v blízkosti [[Soria|Sorie]], [[Madrid]]u a [[Lisabon]]u, jaskyňa [[Castillo (jaskyňa)|Castillo]] ([[Santander]]), terasy rieky [[Manzanares]]u, jaskyňa [[Negra (jaskyňa)|Negra]] ([[Valencia]]) a ďalšie. Paleolitický človek sa živil najmä lovom zvierat a rybolovom. Časť obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyznačovala jaskynným umením, ktoré sa okrem územia Francúzska zachovalo iba tu. Asi najznámejšou jaskynnou galériou je [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]], objavená [[Marcelino Sanz de Sautuola|Marcelinom de Sautuola]] v roku [[1879]]. V [[mezolit]]e asi došlo k splynutiu [[epigravettien|epigravettienského človeka]] a kultúry [[capsien]]u zo severnej Afriky. Na severe Španielska sa vyskytovala kultúra [[asturien]]. ==== Neolit ==== Neolit je charakteristický zmenou spôsobu života: z kočujúceho lovca-zberača sa stáva poľnohospodár, ktorý sa usadzuje v blízkosti vodných tokov a zakladá prvé stabilnejšie sídla. Objavujú sa prvé nálezy tkanín, kovových predmetov a nástrojov, ale najmä keramiky. Tento spôsob života a nové zručnosti sa sem dostávajú z [[Mezopotámia|Mezopotámie]], no má i svoje lokálne osobitosti: vzniká tu napríklad [[kultúra zvoncovitých pohárov]], známa neskôr aj v západnej Európe. Objavuje sa zreteľný kult uctievania mŕtvych a typické pohrebiská pre toto obdobie: [[dolmen]]y. ==== Bronzová doba ==== Približne v roku [[2000 pred Kr.]] sa v oblasti Pyrenejského polostrova rozvíja výroba [[bronz]]u – bohaté náleziská [[cínovec|cínovca]] boli najmä na severozápade. Najvýznamnejšie vykopávky z tohoto obdobia sa nachádzajú v [[Los Millares]] (provincia Almería). Nastáva pomerne pokojné obdobie s rozvojom poľnohospodárstva a keramiky. Okolo roku [[1100 pred Kr.]] sa sem z Blízkeho východu dostávajú [[Feničania]]. Usadzujú sa v Gadire (súčasný [[Cádiz]]) a začínajú ovplyvňovať dianie v tejto oblasti. Súčasne prekračujú stredoeurópske národy (najmä [[Kelti]]) [[Pyreneje]] a usadzujú sa na juhu od nich (údolie Ebra, stredomorské pobrežie). Následkom je postupné zvýrazňovanie kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými oblasťami polostrova: juhovýchod sa dostáva pod vplyv stredomorských národov, atlantické pobrežné pásmo je pod vplyvom západnej Európy a vnútrozemie ovplyvňujú prisťahovalci zo severu, ktorí so sebou prinášajú znalosti nového kovu – [[železo|železa]]. Najvýznamnejší vplyv na oblasť Pyrenejského polostrova v období posledného tisícročia pred Kr. mali mesto [[Tartessos]] a [[Kartágo]], [[Iberovia]], [[Feničania]], [[staroveké Grécko|Gréci]] a [[Kelti]]. Najmä Kartágo tu po strate [[Sicília|Sicílie]], [[Sardínia|Sardínie]] a [[Korzika|Korziky]] získalo vďaka generálovi [[Hamilkar Barkas|Hamilkarovi Barkasovi]] a jeho zaťovi [[Hasdrubal Krásny|Hasdrubalovi]] veľké územia: podarilo sa im dobyť celú južnú časť Pyrenejského polostrova až po rieku [[Ebro]] a potvrdiť ich podpisom tzv. „Dohody o Ebre“ s [[Staroveký Rím|Rímom]] v roku [[226 pred Kr.]] Hasdrubalov nástupca [[Hannibal Barkas|Hannibal]] sa rozhodol získané územie ešte viac rozšíriť; jeho vojenský úder na [[Saguntum]] vyvolal [[druhá púnska vojna|druhú púnsku vojnu]], ktorej dôsledkom bolo v roku [[206 pred Kr.]] vyhnanie Kartágincov Rimanmi z Pyrenejského polostrova. Grécky vplyv sa uplatňoval najmä prostredníctvom obchodu: Gréci mali na pobreží Stredozemného mora niekoľko prístavov (najvýznamnejším bol pravdepodobne [[Emporion]]), ktoré čulo obchodovali s vnútrozemím. Ich vplyv však po príchode Kartága do oblasti postupne zanikol. Kelti pôsobili na území polostrova vo viacerých skupinách; najvýznamnejšiu z nich tvorili [[Keltiberi]], ktorí tu žili ako samostatné spoločenstvo až do roku [[133 pred Kr.]], kedy Rimania dobyli ich hlavnú baštu, [[Numancia|Numanciu]]. ==== Romanizácia a vznik Hispánie ==== [[Súbor:Hispania2c.JPG|thumb|right|Rímska Galícia za čias cisára [[Dioklecián]]a (293)]] Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do [[staroveký Rím|rímskeho]] kultúrneho sveta. Začalo sa [[druhá púnska vojna|druhou púnskou vojnou]] ([[219 pred Kr.|219]]{{--}}[[202 pred Kr.]]). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody – bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť – [[Hispánia]]. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku [[218 pred Kr.]] až do [[19 pred Kr.]], kedy do rúk Ríma padli aj územia [[Galícia|Galície]], [[Astúria|Astúrie]] a [[Santander]]u. Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia: * ''[[218 pred Kr.]]{{--}}[[69]]'' – od vylodenia Rimanov v [[Ampurias]]e po udelenie rímskeho práva (ius Latii) [[Titus Flavius Vespasianus|Vespasiánom]] k bližšie neurčenému dátumu (69{{--}}79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónií, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá. * ''[[69]]{{--}}[[212]]'' – od začiatku vlády cisára Vespasiána (69{{--}}79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci – [[Marcus Valerius Martialis]], [[Marcus Fabius Quintilianus]], [[Marcus Annaeus Seneca|Seneca Starší]] a [[Lucius Annaeus Seneca|Mladší]], [[Pomponius Mela]], [[Lucius Iunius Moderatus Columella]], a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári [[Marcus Ulpius Nerva Traianus|Traján]], [[Hadrián]] a [[Nerva]]. * ''[[212]]{{--}}[[409]]'' – obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácií barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť [[kresťanstvo]]. Keď do oblasti prenikli [[germáni|germánske národy]] (z nich sa tu dlhšie udržali len [[Svébi]]), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu. ==== Barbari ==== Obdobie príchodu barbarov na [[Pyrenejský polostrov]] je chaotické a historicky málo preskúmané. Známa je zmluva medzi barbarskými národmi a [[Constantius III.|Constantiom III.]], zrejme z roku [[411]]. V nej si zmluvné strany rozdelili polostrov na štyri oblasti: tarragonskú (ktorá zostala pod rímskym velením), Gallaeciu, luzitánsko-kartáginskú oblast a Baetiku, ktoré boli priznané barbarom. Vplyvy a územia obsadené jednotlivými národmi sa rýchlo menili, okrem Svébov významnú úlohu zohrávali [[Vizigóti]]. Príčinou tejto nestability a častých zmien boli hlavne občianske vojny. Na konci vlády Vizigótov došlo v dejinách tohoto územia k ďalšiemu zásadnému prelomu: jedna z bojujúcich strán požiadala o pomoc [[moslimovia|moslimov]]. Kalif [[al-Walid I.]] sa tak stal právoplatným nástupcom posledných vizigótskych kráľov, čo malo v ďalšom období za následok masívne a dobrovoľné prestupovanie obyvateľov na moslimskú vieru. === Stredoveké Španielsko === [[Súbor:Age of Caliphs.png|thumb|left|Rozsah moslimského vplyvu v stredovekej Európe.]] Začiatok tohoto obdobia kladú niektorí historici do [[5. storočie|5. storočia]] (príchod barbarov), iní až do [[8. storočie|8. storočia]] (príchod moslimov na Pyrenejský polostrov v roku [[711]]). V každom prípade sa toto územie na dlhé storočia stalo moslimskou krajinou (známou ako [[Al-Andalus]]), čo výrazne ovplyvnilo miestne aj európske dejiny. [[Islam]] priniesol na polostrov jedno z vrcholných období španielskej kultúry a nastolil unikátnu politickú i hospodársku situáciu, ktorá nikde v Európe nemala obdoby. Významným faktom je aj to, že hoci sa tieto územia islamizovali, nedošlo k ich arabizácii – arabskí prisťahovalci tvorili totiž len veľmi malé percento celkového obyvateľstva. I to dokazuje, že súžitie islamu a kresťanstva bolo pokojné, islamizácia nenásilná a dobrovoľná. Kresťania v islamskom Španielsku sa nazývali [[mozarabi]] – pod podmienkou platenia určitých poplatkov mohli vyznávať svoju vieru a mať vlastné náboženské inštitúcie; moslimovia ich vo viere podporovali, prinášala im totiž zisk. Ako napísal jeden moslimský kronikár – kresťania prestupovali na moslimskú vieru len z troch dôvodov: ak chceli uniknúť kresťanskej spravodlivosti, nechceli platiť dane alebo chceli mať viac manželiek. Navyše otroci dostali slobodu. Kresťanské kráľovstvá, ktoré na polostrove vznikli ako reakcia na moslimský vpád, boli rovnako v porovnaní so svojimi náprotivkom na východe unikátne. Panovník tu mal oveľa vyššiu, takmer absolútnu moc; šľachta a duchovenstvo nevlastnili pôdu (všetka neobrábaná pôda patrila kráľovi) a žili len z toho, čo im on sám poskytol. Navyše na hranici medzi kresťanským a moslimským svetom v tomto období existovala hranica (la frontera) – akési „územie nikoho“, kde žila veľká skupina slobodných roľníkov, ktorí tu na vlastné riziko obrábali dostupnú pôdu – pritom v ostatnej Európe vládlo [[nevoľníctvo]]. Moslimovia žijúci na kresťanskom území sa nazývali [[mudejári]] – dosiahli vysokú kultúrnu vyspelosť: v neskorom stredoveku mali v [[Zaragoza|Zaragoze]] dokonca vlastnú univerzitu. Vo včasnom stredoveku existovali na Pyrenejskom polostrove dve úplne odlišné skupiny: kresťanská s vidieckym, nerozvinutým a primitívnym hospodárstvom, ktorého základom bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, a moslimská. Tá mala výrazne obchodný charakter, s prosperujúcim hospodárstvom mestského typu, s dostatkom pevnej meny, kontrolujúca celý európsky trh so [[zlato]]m. O znovudobytí moslimských území sa začalo v kresťanských oblastiach vážnejšie uvažovať až v 11. storočí, kedy boli kresťania už dostatočne silní: zrodila sa myšlienka [[reconquista|reconquisty]]. Príčinou bol náboženský ideál „šírenia viery s mečom v ruke,“ ktorý sa v Európe objavil a viedol k vzniku prvých [[Križiacka výprava|križiackych výprav]]. Dovtedy na boj nebol dôvod, pretože moslimovia na svojich územiach umožňovali slobodné vyznávanie kresťanskej viery. Od [[11. storočie|11. storočia]] prúdilo veľké množstvo moslimského zlata do kresťanských pokladníc prostredníctvom daní, ktoré moslimskí vládcovia platili vládcom kresťanským. Tieto dane, známe ako vazalské dávky (parias), sa s prestávkami vyberali až do polovice [[15. storočie|15. storočia]]. V tom čase priplávali [[portugalsko|Portugalci]] do [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]] a začali so strediskami v severnej Afrike ([[Sudán]]), produkujúcimi zlato obchodovať priamo. Tovar vyrábaný v moslimskej [[Granada|Granade]] stratil svoje odbytisko a Granada nebola ďalej schopná platiť. Katolícki králi potom tento štát zlikvidovali. Hoci je Pyrenejský polostrov považovaný za veľmi príjemnú a úrodnú oblasť, skutočnosť je odlišná. Veľké výkyvy teploty a časté obdobia sucha sú tu bežné. Početné hladomory z neúrody tak výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny, architektúru i umenie Španielska. Rovnako slová Hispánia a „España“ (Španielsko) nemali vždy rovnaký význam. Za vlády Vizigótov slovo označovalo celý polostrov, potom do [[12. storočie|12. storočia]] sa slovom „España“ v stredovekých kronikách označovali len moslimami ovládané územia. Potom sa znovu začal takto označovať celý polostrov bez ohľadu na územné členenie a aktuálnu politickú situáciu. Stredoveký obyvateľ Pyrenejského polostrova bol vždy veriaci: či už [[kresťan]] alebo [[moslim]]. Náboženské vedomosti obyčajných ľudí však boli veľmi slabé. Navyše vieru v tomto období veľmi výrazne ovplyvňovali povery, pričom nezáležalo na postavení. ==== Raný stredovek (8. – 11. storočie) ==== [[Súbor:Europe 814.jpg|thumb|right|Mapa Európy v roku 814]] Bolo to obdobie rozkvetu moslimských území na Pyrenejskom polostrove; ich postupný úpadok je zároveň jeho koncom. V ôsmom storočí boli [[Zoznam vizigótskych kráľov|vizigótski králi]] nahradení moslimským emirom, kresťanstvo islamom a vidiecke hospodárstvo mestským. Tento proces začal [[28. apríl]]a [[711]], kedy sa v oblasti Gibraltáru vylodil moslim [[Tárik ibn Zijád]], aby pomohol stúpencom [[Witiza]] proti vizigótskemu kráľovi [[Roderich]]ovi. Tárik zvíťazil v bitke pri rieke [[Guadalete (rieka)|Guadalete]] ([[19. júl|19.]]{{--}}[[26. júl]] [[711]], pri meste Lakka), v ktorej Roderich zahynul; to ho však nezastavilo a pokračoval v obsadzovaní ďalších území, až [[11. november|11. novembra]] [[711]] dobyl [[Toledo]]. V auguste [[712]] sa spája s [[Músá ibn Nusajr]]om, ktorý sa vylodil v [[Algeciras]]e, dobyl [[Sevilla|Sevillu]] a [[Mérida|Méridu]] a spoločne s Tárikom obsadil [[Zaragoza|Zaragozu]] ([[714]]) a [[Lugo]]. [[Al-Hurr]] sa v rokoch [[716]]{{--}}[[719]] zmocnil oblasti dnešného [[Katalánsko|Katalánska]]; [[as-Samh]] dobyl [[Narbonne]] ([[720]]) a [[Anbasa]] dokončil v tom istom roku obsadenie vizigótskej Septimánie. Zábor území mal dve formy: * ''sulh'' – násilné zabratie (kresťania na nich boli považovaní za chránencov) * ''ahd'' – nenásilné zabratie po vyjednávaní (uznával vlastníctvo pôdy, zachovával slobodu vyznania a politickú autonómiu; kresťania boli považovaní za spojencov) V oboch prípadoch mohli kresťania – ak platili dane – slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Moslimské sily boli malé, odhadujú sa dnes asi na 10&nbsp;000 mužov; väčšinu tvorili [[Berberi]] zo severnej Afriky, Arabov bolo málo. Neskôr prišli [[Sýrčania]] v počte asi 30&nbsp;000. Hranice medzi kresťanskými a moslimskými územiami v 8. storočí tvorila línia vedúca údolím Miña a Duera, navarrsko-aragonským krajom Las Bárdenas, Cinco Villas, pustinou Violada, oblasťou Los Monegros a La Litera a léridskou nížinou. Tieto územia boli väčšinou pusté, veľmi riedko obývané a medzi obomi skupinami tak zostali len dve významnejšie styčné oblasti: stredné povodie rieky [[Ebro]] a katalánske pobrežie. Kresťania v týchto miestach postavili veľké množstvo opevnení a [[hrad]]ov, podľa ktorých dostali neskôr svoje mená – [[Kastília]] ([[latinčina|lat]]. castella – hrad) a [[Katalánsko]] (krajina castlans, hradných pánov). ''Podrobnejšie informácie sú v článkoch o [[Córdobský emirát|Córdobskom emiráte]] a [[Córdobský kalifát|kalifáte]], [[Astúrske kráľovstvo|Astúrskom kráľovstve]].'' ==== Neskorý stredovek (13. – 15. storočie) ==== Toto obdobie bolo charakteristické rozmachom kresťanstva a vznikli tu základy budúceho zjednoteného Španielska. === Novovek === Španielsko ako štát vzniklo postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev v 15. a 16. storočí. Ako štátny útvar malo najväčší svetový vplyv v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]], kým nepodľahlo v boji o nadvládu nad morom [[Anglicko|Anglicku]]. Následné nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolúcie malo za následok ďalší pokles bohatstva i politického vplyvu až za [[Francúzsko]] a [[Nemecko]]. Krajina v oboch svetových vojnách zostala neutrálna, výrazne však utrpela v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne]] ([[1936]]{{--}}[[1939]]). Po smrti diktátora [[Francisco Franco|Francisca Franca]] v roku [[1975]] nastúpila krajina cestu k rýchlej demokratizácii a ekonomickému rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom Španielska do [[EU]] v roku [[1986]]. V súčasnosti bojuje najmä s vysokou nezamestnanosťou a útokmi teroristickej organizácie [[Baskicko a jeho sloboda]] (ETA). == Geografia == [[Súbor:Spain.png|thumb|upright=1.5|Fyzická mapa Španielska (bez Kanárskych ostrovov)]] {{Hlavný článok|Geografia Španielska}} Španielsko leží v juhozápadnej časti Európy, na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho severné hranice tvorí pobrežie s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]], severovýchodne susedí s [[Francúzsko]]m, kde tvoria prírodnú hranicu [[Pyreneje]], južne a juhovýchodne je hranicou pobrežie [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], západnú hranicu tvorí pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a hranica s [[Portugalsko]]m. Jeho hranice majú celkovo {{km|1917.8|m}} a hraničí s nasledovnými krajinami: * ''[[Andorra]]'' – {{km|63.7|m}} * ''[[Francúzsko]]'' – {{km|623|m}} * ''[[Gibraltár]]'' – {{km|1.2|m}} * ''[[Portugalsko]]'' – {{km|1214|m}} * ''[[Maroko]]'' – provincia [[Ceuta]] {{km|6.3|m}} a provincia [[Melilla]] {{km|9.6|m}} Pobrežie má celkovú dĺžku {{km|4964|m}}. Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Najnižším bodom je Atlantický oceán – 0 metrov nad morom, najvyšším [[Pico de Teide]] na ostrove [[Tenerife]] ([[Kanárske ostrovy]]) – 3&nbsp;718 metrov nad morom. Vnútrozemiu Španielska dominujú vysoké náhorné plošiny ({{V jazyku|spa|mesetas}}) ako [[Meseta León]] a [[La Mancha]] a pohoria [[Pyreneje]], [[Sierra Nevada (Španielsko)|Sierra Nevada]] a [[Kantábrijské vrchy]]. Z týchto pohorí vytekajú rieky [[Tajo]], [[Ebro]], [[Douro (rieka)|Duero]], [[Guadiana]] a [[Guadalquivir]]. Údolné nivy sú pozdĺž pobrežia, najväčšia z nich leží pri Guadalquivir v [[Andalúzia|Andalúzii]], na východe sú údolia riek [[Segura]], [[Júcar]] a [[Turia]]. Z východu Španielsko obmýva [[Stredozemné more]], v ktorom sa nachádzajú [[Baleáry|Baleárske ostrovy]]; zo severu [[Biskajský záliv]], zo západu [[Atlantický oceán]], v ktorom sa nachádzajú [[Kanárske ostrovy]]. Najvyššou horou je [[Pico de Teide]] ({{m|3718|m}}) na ostrove [[Tenerife]], jedna z najväčších [[sopka|sopiek]] sveta. Na pevninskom Španielsku náleží prvenstvo hore [[Mulhacén]] ({{m|3478|m}}) pri [[Granada|Granade]], nasleduje [[Pico de Aneto]] ({{m|3404|m}}), najvyšší vrchol [[Pyreneje|Pyrenejí]]. Španielsko je vcelku bohaté i na prírodné zdroje – [[uhlie]], [[železo|železnú]] a [[meď|medenú]] rudu, [[olovo]], [[zinok]], [[Urán (chemický prvok)|urán]], [[ortuť]], [[wolfrám]], [[magnezit]], [[kaolín]] a ďalšie. Má veľké plochy ornej pôdy – viac ako 27&nbsp;%, trvalo je obrábaných cca 10&nbsp;%. === Podnebie === Španielsko možno rozdeliť podľa [[podnebie (klíma)|podnebia]] do štyroch oblastí: * Pobrežie Stredozemného mora: najteplejšie na východnej a južnej časti krajiny; dažďové obdobia sú jar a jeseň. Pokojné letá s príjemnými teplotami. * Vnútrozemie: Veľmi studené zimy (na severe a v Madride často so snehom, teploty až −10&nbsp;°C) a veľmi horúce a suché letá (teploty až 40&nbsp;°C). * Severné atlantické pobrežie: ostré zimy s pokojnými letami (trošku chladnejšími). * Kanárske ostrovy: subtropické počasie, s príjemnými teplotami (18&nbsp;°C až 24&nbsp;°C) po celý rok. == Vláda a politika == [[Súbor:Mariano Rajoy cena con el Rey Juan Carlos y los expresidentes del Gobierno Rodríguez Zapatero, Aznar y González (cropped).jpg|náhľad|Bývalý španielsky kráľ [[Ján Karol I.]] (vládol 1975-2014) a s ním štyria bývalí španielski premiéri, zľava: [[José María Aznar]] (1996-2004), [[Mariano Rajoy]] (2011-2019), [[Felipe González]] (1982-1996) a [[José Luis Rodríguez Zapatero]] (2004-2011).]] [[Súbor:SpainCongressDiagram2019-11.svg|náhľad|Zloženie [[Kongres poslancov|Kongresu poslancov]] po španielskych parlamentných voľbách v novembri 2019. [[Španielska socialistická robotnícka strana|PSOE]] je zobrazená červenou, [[Ľudová strana (Španielsko)|PP]] modrou a [[VOX (politická strana)|VOX]] zelenou farbou.]] Najvyššími štátnymi orgánmi sú kráľ, parlament a vláda. Kráľ je hlavou štátu, reprezentuje štát navonok, zvoláva a rozpúšťa parlament. Má právomoc schvaľovať a vyhlasovať zákony. Je hlavou štátu na základe systému [[primogenitúra|primogenitúry]]. Španielsky parlament, oficiálne [[Generálne kortesy]], je dvojkomorový, skladá sa z dolnej komory, [[Kongres poslancov|Kongresu poslancov]] (350 poslancov) a hornej komory, [[Senát Španielska|Senátu]] (265 senátorov).<ref name="ustava">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Constitución Española | url = https://www.boe.es/diario_boe/txt.php?id=BOE-A-1978-31229 | vydavateľ = Agencia Estatal Boletín Oficial del Estado | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = es }}</ref> Obe komory sú volené naraz a na obdobie štyroch rokov, pričom do dolnej komory sa volí na základe pomerného zastúpenia a volebným obvodom je provincia. V Senáte má každá provincia štyroch svojich zástupcov. Kortesy majú legislatívnu moc a kontrolujú fungovanie vlády.<ref name="ustava"/> Výkonná a riadiaca moc je zverená [[Vláda Španielskeho kráľovstva|vláde]]. Jej poradným orgánom je Štátna rada. Predseda vlády môže byť zastúpený kráľom alebo parlamentom. V krajine sa po páde Francovho režimu vytvorila pluralitná politická štruktúra, v ktorej dlhodobo dominovali dve strany – [[Ľudová strana (Španielsko)|Ľudová strana]] (Partido Popular, PP) a [[Španielska socialistická robotnícka strana]] (Partido Socialista Obrero Espana, PSOE). Tieto strany boli schopné vytvoriť v 90. a 0. rokoch jednofarebné vlády s dostatočnou politickou podporou v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NSD | url = https://nsd.no/european_election_database/country/spain/parties.html | vydavateľ = nsd.no | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po roku 2010 začali rásť na význame aj ďalšie politické strany, pričom medzi najdôležitejšie patrí stredová liberálna strana [[Občania (Španielsko)|Občania]] (Ciudadanos, C's), ľavicová aliancia [[Unidas Podemos]] (Spoločne môžeme) a pravicová strana [[VOX (politická strana)|VOX]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Parra | meno = Aritz and Joseph WILSON | autor = | odkaz na autora = | titul = Far Right Vox Party Surges Amid Socialist Win in Spain | url = https://time.com/5723678/spain-elections-vox/ | vydavateľ = time.com | dátum vydania = 11.11.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Okrem celošpanielsky etnicky španielskych strán v krajine pôsobia aj regionalisticky či etnicky orientované strany a hnutia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Llach | meno = Laura | autor = | odkaz na autora = | titul = After the election deadlock, which parties could govern Spain? | url = https://www.euronews.com/2019/11/11/after-the-election-deadlock-which-parties-could-govern-spain | vydavateľ = euronews.com | dátum vydania = 2019-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi najvýznamnejšie patria [[Katalánsko|katalánske]] a [[Baskicko|baskické strany]]. Sem možno zaradiť otvorene autonomistické strany [[Junts per Catalunya]] (Spolu pre Katalánsko, JxCat) a [[Katalánska republikánska ľavica]] (Esquerra Republicana de Catalunya, ERC) či [[Baskická nacionalistická strana|Baskickú nacionalistickú stranu]] (Euzko Alderdi Jeltzalea/Partido Nacionalista Vasco, EAJ/PNV). Strana PP či jej predchodkyňa UCD vládla v rokoch 1979-1982, 1996-2004 a 2011-2019. PSOE zase v rokoch 1982-1996, 2004-2011 a od roku 2019. Najnovšie všeobecné voľby prebehli v novembri 2019, pričom v nich zvíťazila PSOE pred PP a 12. novembra 2019 PSOE sa dohodla na koaličnej spolupráci s Unidas Podemos.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cué | meno = Carlos | autor = | priezvisko2 = Marcos | meno2 = José | priezvisko3 = Santaeulalia | meno3 = Inés | odkaz na autora = | titul = Así se cerró en una hora la coalición imposible entre PSOE y Podemos | url = https://elpais.com/politica/2019/11/12/actualidad/1573580016_285966.html | vydavateľ = elpais.com | dátum vydania = 2019-11-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = | jazyk = es }}</ref> === Územné nároky === ==== Územia nárokované Španielskom ==== Španielsko žiada o navrátenie [[Gibraltár]]u, malej [[Spojené kráľovstvo|britskej]] dŕžavy na južnom pobreží. Bol obsadený počas [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]] v roku [[1704]] a bol priznaný Spojenému kráľovstvu v roku [[1713]] [[Utrechstská zmluva|Utrechtskou zmluvou]]. ==== Španielske územia nárokované inými štátmi ==== [[Maroko]] si nárokuje španielske mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a neobývané [[Španielske severoafrické dŕžavy]] na severnom pobreží [[Afrika|Afriky]]. Maroko vyhlasuje, že tieto územia boli získané neoprávnene, nemohlo nijako zabrániť obsadeniu týchto území a nikdy neboli podpísané zmluvy o predaji. [[Portugalsko]] neuznáva španielsku suverenitu nad územím [[Olivenza]]. Portugalsko si podľa Viedenskej zmluvy ([[1815]]), ktorú Španielsko podpísalo, vyhradzuje navrátenie územia. Španieli uvádzajú, že Viedenská zmluva je neplatná a podľa Badajozskej zmluvy patrí územie Španielsku a iba povzbudzuje obe strany k diplomatickému riešeniu. == Administratívne členenie == {{hlavný článok|Administratívne členenie Španielska}} Španielsko sa delí na 17 [[autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] (''Comunidades Autónomas'') a dve autonómne mestá (''Ciudad Autónoma''). {{Administratívne členenie Španielska (mapa)}} * [[Súbor:Bandera de Andalucía.svg|20px]] [[Andalúzia]] (Andalucía) * [[Súbor:Flag of Aragon.svg|20px]] [[Aragónsko]] (Aragón) * [[Súbor:Flag of Asturias.svg|20px]] [[Astúria]] (Asturias) * [[Súbor:Flag of the Balearic Islands.svg|20px]] [[Baleáry]] (Islas Baleares) * [[Súbor:Flag of Extremadura with COA.svg|20px]] [[Extremadura]] (Extremadura) * [[Súbor:Flag of Galicia.svg|20px]] [[Galícia]] (Galicia) * [[Súbor:Flag of Cantabria.svg|20px]] [[Kantábria]] (Cantabria) * [[Súbor:Bandera Castilla-La Mancha.svg|20px]] [[Kastília-La Mancha]] (Castilla La Mancha) * [[Súbor:Flag_of_Castile_and_León.svg|20px]] [[Kastília-León]] (Castilla y León) * [[Súbor:Flag of Catalonia.svg|20px]] [[Katalánsko]] (Cataluña) * [[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|20px]] [[Baskicko]] (País Vasco) * [[Súbor:Flag of La Rioja (with coat of arms).svg|20px]] [[La Rioja (Španielsko)|La Rioja]] (La Rioja) * [[Súbor:Flag of the Community of Madrid.svg|20px]] [[Madridské spoločenstvo|Madrid]] (Madrid) * [[Súbor:Flag of the Region of Murcia.svg|20px]] [[Murcijská oblasť|Murcia]] (Murcia) * [[Súbor:Flag of Navarre.svg|20px]] [[Navarra]] (Navarra) * [[Súbor:Flag of the Land of Valencia (official).svg|20px]] [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]] (Valencia) * [[Súbor:Flag of the Canary Islands.svg|20px]] [[Kanárske ostrovy]] (Islas Canarias) Súčasťou Španielska sú aj dve autonómne mestá, španielske [[enkláva|enklávy]] v severnej Afrike: * [[Súbor:Flag Ceuta.svg|20px]] [[Ceuta]] (Ceuta) * [[Súbor:Flag of Melilla.svg|20px]] [[Melilla]] (Melilla) Autonómne spoločenstva Španielska sa ďalej delia na 50 provincií. == Doprava == Doprava v krajine je charakterizovaná rozsiahlou sieťou ciest, diaľnic, železníc, vrátane vysokorýchlostných, letísk a prístavov. Geografická poloha Španielska robí z tohto štátu významnú spojnicu medzi Európou, Afrikou a oboma Amerikami. Väčšina siete ciest, diaľnic, železníc či iných druhov dopravy sa rozbieha z Madridu smerom k centrám jednotlivých oblastí. Krajina disponuje cestnou sieťou v dĺžke {{km|346858|m}} (odhad z roku 1997), z toho má nespevnený povrch len {{km|3469|m}}. Rozsiahla [[Diaľnice v Španielsku|sieť diaľnic]] a rýchlostných ciest – spolu {{km|14689|m}} – ju v hustote diaľničnej siete radí k popredným miestam v Európe. == Demografia == K [[1. január]]u [[2008]] obývalo Španielsko 46&nbsp;063&nbsp;511 obyvateľov;<ref>[http://www.ine.es/jaxi/menu.do?type=pcaxis&path=%2Ft20%2Fe245%2Fp04%2Fprovi&file=pcaxis&L=0&divi=&his= INE: Demografické údaje k 1. januáru 2008]</ref> priemerná hustota zaľudnenia činila 91,2 obyvateľov na km², čo je mierne pod priemerom [[Európska únia|EU]]. Rozloženie obyvateľstva je silno nerovnomerné: zatiaľčo pobrežné oblasti a ostrovy sú veľmi husto zaľudnené, centrálne Španielsko je takmer pusté (kastílska [[provincia Soria]] má len 9 obyv./km²), trpiace dlhodobým starnutím obyvateľstva a jeho odchodom hlavne do [[Madrid]]u, v ktorého aglomerácii žije 14&nbsp;% obyvateľstva krajiny. Veľa Španielov žije v západnej Európe, predovšetkým vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], ďalej v [[Spojené štáty americké|USA]], [[Kanada|Kanade]], latinskoamerických krajinách a v [[Maroko|Maroku]]. Naopak v Španielsku žije početná kolónia Maročanov, Latinskoameričanov, Afričanov čiernej pleti, Číňanov, Rumunov a ďalších prisťahovalcov. Prirodzený demografický rast je nízky, prírastky obyvateľstva tvoria [[prisťahovalectvo|imigranti]] ([[#Prisťahovalectvo|pozri nižšie]]). S ohľadom na rozlohu krajiny a ďalšie vplyvy u obyvateľov existujú určité rozdiely fyziologické, charakterové, náboženské, jazykové aj vo všeobecnom vzdelaní. Obyvatelia krajiny sa označujú ako [[Španieli]]; časť obyvateľov hovoriacich inými jazykmi než [[španielčina|kastílčinou]] považujú za Španielov len [[Kastílčania|Kastílčanov]] a sami sa často prehlasujú za [[Galícijčania|Galícijčanov]], [[Baskovia|Baskov]] a [[Katalánci|Kataláncov]]. Cez tri štvrtiny obyvateľov sa hlási k [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]], podiel ostatných náboženstiev je veľmi nízky.<ref>[http://www.cis.es/cis/opencms/-Archivos/Marginales/2760_2779/2761/e276100.html Prieskum CIS (Cientro de Investigaciones Sociológicas), apríl 2008, otázka 33]</ref> === Jazyky === [[Súbor:Spain languages.svg|thumb|right|upright=1.5|'''Jazyková mapa Španielska'''<br />{{Legenda|#ddf1b4|'''[[Španielčina|Španielčina (kastílčina)]]''', úradný jazyk na celom území}} {{Legenda|#f59053|'''[[Katalánčina]]''', úradný}} {{Legenda|#808080|'''[[Baskičtina]]''', úradný}} {{Legenda|#2b83ba|'''[[Galícijčina]]''', úradný}} {{Legenda|#d7191c|'''[[Arančina]]''', úradný}} {{Legenda|#91cba8|'''[[Astúrčina]]/[[Leónčina]]}} {{Legenda|#fede99|'''[[Aragónčina]]'''}} ]] Najvýznamnejším a zároveň úradným jazykom Španielska je [[španielčina]], označovaná tu ako [[kastílčina]]. K ďalším úradným jazykom patria regionálne jazyky [[katalánčina]] (používaná na východe Španielska), [[baskičtina]], [[galícijčina]] a [[arančina]]. Vedľa týchto jazykov sa v Španielsku vyskytujú tiež [[astúrčina]] (nie je síce regionálny úradný jazyk, ale v Astúrii je chránená miestnymi zákonmi), [[aragónčina]], [[extremadurčina]], [[leónčina]] a rôzne prechodné dialekty, ktoré však úradnými jazykmi nie sú. === Prisťahovalectvo === Zatiaľčo v 20. storočí bolo Španielsko krajinou, odkiaľ emigranti odchádzali (pred [[Španielska občianska vojna|občianskou vojnou]], [[Francisco Franco|frankizmom]] či ekonomickými krízami), na prelome 20. a 21. storočia zaznamenala silnú vlnu [[migrácia|migrácie]], ktorá, aj keď už o niečo slabšia, pokračuje dodnes. S čistou mierou imigrácie 1,5&nbsp;% v roku [[2005]] bolo po [[Cyprus]]e na druhom mieste v [[Európska únia|EU]].<ref>[http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-06-001 Eurostat: Población en Europa – 2005], [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-05-015 Población en Europa – 2004] (fr, en, de)</ref><ref>[http://indexmundi.com/g/r.aspx?v=27&l=es Index Mundi: Tasa de inmigración neta, comparación países]</ref> V roku [[2008]] tvorilo 5&nbsp;220&nbsp;000 cudzincov 11,8&nbsp;% obyvateľstva Španielska.<ref>[http://www.ine.es/prensa/np503.pdf INE: Avance del Padrón Municipal a 1 de enero de 2008. Datos provisionales]</ref> Spočiatku prevažovali medzi imigrantmi obyvatelia [[Afrika|Afriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] (hlavne [[Maroko|Maročania]] a [[Ekvádor]]ci), v posledných rokoch však medzi prichádzajúcimi prevážili Európania. Najväčšie zastúpenie majú [[Rumuni]] (729&nbsp;000), rýchlo stúpa podiel Britov (352&nbsp;000) a ďalších občanov starých štátov Európskej únie. Najviac imigrantov sa usadzuje v [[Madrid]]e a na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], naopak [[Galícia]] či [[Astúria]] príliv cudzincov takmer nepocítili. === Najväčšie mestá a aglomerácie === [[Súbor:Demografía urbana de España.png|upright=1.5|thumb|Mapa s aglomeráciami nad 300&nbsp;000 obyvateľov]] {{hlavný článok|Zoznam miest v Španielsku}} {| width="70%" | width="50%" valign="top" | '''10 najväčších miest''' {| class="wikitable" border="1" |- align=left !por. || mesto || obyvateľstvo |- align="left" | 1 || [[Madrid]] || 3 232 463 |- align="left" | 2 || [[Barcelona]] || 1 595 110 |- align="left" | 3 || [[Valencia (mesto)|Valencia]] || 797 654 |- align="left" | 4 || [[Sevilla]] || 699 145 |- align="left" | 5 || [[Zaragoza]] || 654 390 |- align="left" | 6 || [[Malaga]] || 561 250 |- align="left" | 7 || [[Murcia]] || 422 861 |- align="left" | 8 || [[Palma de Mallorca]] || 413 781 |- align="left" | 9 || [[Las Palmas de Gran Canaria]] || 377 203 |- align="left" | 10 || [[Bilbao]] || 353 168 |- align="left" |} | width="50%" valign="top" | '''10 najväčších metropolitných oblastí''' {| class="wikitable" border="1" |- align=left !por. || aglomerácia || obyvateľstvo |- align="left" | 1 || [[Madrid]] || 5 883 521 |- align="left" | 2 || [[Barcelona]] || 3 150 380 |- align="left" | 3 || [[Valencia]] || 1 810 663 |- align="left" | 4 || [[Sevilla]] || 1 438 451 |- align="left" | 5 || [[Malaga]] || 965 371 |- align="left" | 6 || [[Bilbao]] || 949 939 |- align="left" | 7 || [[Oviedo]]-[[Gijón]] || 857 495 |- align="left" | 8 || [[Alicante]]-[[Elche]] || 725 395 |- align="left" | 9 || [[Zaragoza]] || 688 643 |- align="left" | 10 || [[Vigo]] || 659 632 |- align="left" |} |} == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam vládcov Španielska]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Spain}} == Zdroje == * [http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/sp.html#Intro CIA - The World Factbook] {{Administratívne členenie Španielska}} {{Schengenský priestor}} {{Eurozóna}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategória:Španielsko| ]] [[Kategória:Monarchie]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Európe]] bf6144bxgk5fbhsgwgh1c19gwtif18p 0 3152 7417576 7197534 2022-07-30T17:16:14Z 84.47.20.8 /* Narodenia */ wikitext text/x-wiki {{Júl}} {{Deň v roku|212|[[Ignác]]}} == Udalosti == * [[1932]] – voľby do [[Ríšsky snem (weimarská republika a nacistické obdobie)|Ríšskeho snemu]] v Nemecku vyhrala [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]], získala 37,7 % hlasov * [[1971]] – [[Program Apollo]]: astronauti [[Apollo 15]] po prvýkrát vyskúšali [[lunar rover]] * [[1999]] – [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] plánovane naviedlo sondu [[Lunar Prospector]] na povrch [[Mesiac]]a, čo bol záver misie, ktorá mala odhaliť zamrznutú vodu na povrchu == Narodenia == [[Súbor:Bolek Polivka.jpg|thumb|upright|[[Bolek Polívka]] (* 1949)]] [[Súbor:Evonne Goolagong Cawley 2.jpg|náhľad|upright|[[Evonne Goolagongová Cawleyová|Evonne Goolagongová]] (* 1951)]] [[Súbor:J. K. Rowling 2010.jpg|thumb|upright|[[Joanne Rowlingová]] (* 1965)]] * [[1396]] – [[Filip III. (Burgundsko)|Filip III. Dobrý]], burgundský vojvoda († [[1467]]) * [[1527]] – [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]], rímsko-nemecký cisár, uhorský a český kráľ († [[1576]]) * [[1640]] – [[Michal (Poľsko)|Michał Korybut Wiśniowiecki]], poľský kráľ († [[1673]]) * [[1686]] – [[Benedetto Marcello]], taliansky právnik, politik a barokový hudobný skladateľ († [[1739]]) * [[1704]] – [[Gabriel Cramer]], švajčiarsky matematik († [[1752]]) * [[1800]] – [[Friedrich Wöhler]], nemecký chemik († [[1882]]) * [[1855]] – [[Guido Bodländer]], nemecký chemik († [[1904]]) * [[1901]] – [[Rudolf Slánský]], český komunistický politik († [[1952]]) * [[1910]] – [[Ján Bukový]], slovenský zubný lekár († [[1990]]) * [[1912]] – [[Milton Friedman]], americký ekonóm, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] († [[2006]]) * 1912 – [[Andrej Reiprich]], slovenský pedagóg entomológ – lepidopterológ († [[2002]]) * [[1913]] – [[Martin Katriak]], slovenský vysokoškolský pedagóg, sociológ, kultúrno-osvetový pracovník († [[1999]]) * [[1914]] – [[Louis de Funès]], francúzsky herec († [[1983]]) * [[1918]] – [[Paul Delos Boyer]], americký biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2018]]) * [[1919]] – [[Primo Levi]], taliansky spisovateľ a chemik († [[1987]]) * [[1923]] – [[Joseph Keller]], americký matematik († [[2016]]) * 1923 – [[Ľudmila Šunová]], slovenská maratónska bežkyňa († [[2008]]) * [[1926]] – [[Hilary Putnam]], americký filozof, predstaviteľ analytickej a postmodernej filozofie († [[2016]]) * [[1930]] – [[Oleg Konstantinovič Popov]], ruský klaun * [[1934]] – [[Ján Kavan]], slovenský architekt, urbanista († [[2017]]) * [[1944]] – [[Geraldine Chaplinová]], anglicko-americká herečka * [[1949]] – [[Bolek Polívka]], český herec, mím, dramatik a scenárista * [[1951]] – [[Evonne Goolagongová]], austrálska tenistka * [[1952]] – [[Miroslav Dudok]], slovenský jazykovedec, univerzitný profesor a básnik * [[1954]] – [[Roddy Piper]], kanadský wrestler († [[2015]]) * [[1955]] – [[Jozef Vajda]], slovenský herec * [[1956]] – [[Michael Biehn]], herec USA * [[1958]] – [[Bill Berry]], americký hudobník ([[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]]) * [[1962]] – [[Wesley Snipes]], americký herec * [[1965]] – [[Joanne Rowlingová]], britská spisovateľka * [[1966]] – [[Dean Cain]], americký herec * [[1967]] – [[Jozef Vozár (právnik)|Jozef Vozár]], slovenský právnik * [[1970]] – [[Ben Chaplin]], britský herec * [[1974]] – [[Emilia Foxová]], britská herečka * [[1975]] – [[Ján Kobezda]], slovenský hokejista († [[2017]]) * [[1979]] – [[Carlos Marchena]], španielsky futbalista * [[1980]] – [[Jiří Fischer]], český hokejista * [[1982]] – [[Anabel Medinová Garriguesová]], španielska tenistka * 1982 – [[Michel Miklík]], slovenský hokejista * 1982 – [[Marek Sapara]], slovenský futbalový reprezentant * [[1985]] – [[Brimin Kiprop Kipruto]], kenský atlét * [[1986]] – [[Jevgenij Vladimirovič Malkin]], ruský hokejista * [[1989]] – [[Viktorija Fiodorovna Azarenková]], bieloruská tenistka * [[1991]] – [[Filipa Azevedová]], portugalská speváčka == Úmrtia == [[Súbor:Louis-Michel van Loo - Portrait of Denis Diderot - WGA13440.jpg|thumb|upright|[[Denis Diderot]] († 1784)]] [[Súbor:Alan Parker (Director), London, 2012.jpg|náhled|upright|[[Alan Parker]] († 2020)]] * [[1547]] – [[František I. (Francúzsko)|František I.]], francúzsky kráľ (* [[1494]]) * [[1556]] – [[Ignác z Loyoly]], španielsky zakladateľ [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] (* [[1491]]) * [[1784]] – [[Denis Diderot]], francúzsky filozof, estetik a spisovateľ (* [[1713]]) * [[1849]] – [[Sándor Petőfi]], maďarský revolučný básnik (* [[1823]]) * [[1875]] – [[Andrew Johnson]], 17. prezident [[Spojené štáty|USA]] (* [[1808]]) * [[1886]] – [[Franz Liszt]], maďarský klavírny virtuóz a skladateľ (* [[1811]]) * [[1944]] – [[Antoine de Saint-Exupéry]], francúzsky pilot a spisovateľ (* [[1900]]) * [[1953]] – [[Nikolaj Dmitrijevič Zelinskij]], sovietsky chemik (* [[1861]]) * [[1955]] – [[Zdenka Schelingová]], slovenská rehoľníčka (* [[1916]]) * [[1966]] – [[Andrej Bagar]], slovenský herec a divadelný režisér (* [[1900]]) * [[1972]] – [[Paul-Henri Spaak]], belgický politik (* [[1899]]) * [[1991]] – [[Ervín Barta]], slovenský lekár, fyziológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1929]]) * [[1993]] – [[Baudouin I.]], belgický kráľ (* [[1930]]) * [[2000]] – [[Ján Frátrik]], slovenský básnik (* [[1916]]) * [[2003]] – [[Milan Šavlík]], slovenský architekt (* [[1928]]) * [[2005]] – [[František Hlavička]], slovenský učiteľ, básnik a výtvarník (* [[1924]]) * [[2009]] – [[Bobby Robson]], anglický futbalista a tréner (* [[1933]]) * [[2012]] – [[Gore Vidal]], americký spisovateľ (* [[1925]]) * [[2015]] – [[Roddy Piper]], kanadský wrestler (* [[1954]]) * [[2016]] – [[Faziľ Abdulovič Iskander]], abcházsky spisovateľ (* [[1929]]) * 2016 – [[Seymour Papert]], americký matematik a informatik a profesor na Massachusetts Institute of Technology (* [[1928]]) * [[2017]] – [[Jeanne Moreau]], francúzska herečka (* [[1928]]) * [[2020]] – [[Alan Parker]], britský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1944]]) {{mesiace}} [[Kategória:31. júl| ]] [[Kategória:Júl| 31]] [[Kategória:Dni|~0731]] pgpwm4tcxxrionfwny2qwg3b4o3wxjj 0 3986 7417578 7165721 2022-07-30T17:18:01Z 178.40.215.228 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Francúzska Polynézia | 2. pád názvu = Francúzskej Polynézie | Vlajka = Flag of French Polynesia.svg | Znak = Coat of arms of French Polynesia.svg | Poloha = French Polynesia on the globe (French Polynesia centered).svg | Motto = Liberté, Égalité, Fraternité | Hymna = [[Marseillaisa|La Marseillaise]] | Kráľovská hymna = | Dlhý miestny názov = – | Krátky miestny názov = Polynésie française | Hlavné mesto = [[Pape‘ete]] | ŠírkaSt = 17 | ŠírkaMin = 34 | ŠírkaSJ = j | DĺžkaSt = 149 | DĺžkaMin = 36 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = [[Fa‘a‘ā]] | Úradné jazyky = [[Francúzština]] | Regionálne jazyky = | Demonym = | Štátne zriadenie = [[Depedencia]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident Francúzska<br/>Prezident | Politickí predstavitelia = [[Emmanuel Macron]]<br/>[[Édouard Fritch]] | Vznik = 1842 | Susedia = | Rozloha = 4,167 | Poradie rozloha = 173 | Rozloha vody = ? | Percento vody = 12 | Odhad počtu obyvateľov = | Rok odhad počtu obyvateľov = | Poradie odhad počtu obyvateľov = | Sčítanie počtu obyvateľov = 268 270 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2012 | Hustota obyvateľstva = 76 | Poradie hustota = 130 | HDP = | Rok HDP = | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[CFP frank]] | Kód meny = XPF | Časové pásmo = | UTC posun = -10 | Letný čas = | UTC posun leto = -10 | Medzinárodný kód = PF | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = [[.pf]] | Smerové telefónne číslo = 689 | Poznámky = }} '''Francúzska Polynézia''' ({{V jazyku|fra|Polynésie française}}) je [[zámorská správna korporácia]] (''collectivité d'outre-mer'', skr. COM) [[Francúzsko|Francúzska]] v [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]] tvorená početnými ostrovmi. Zároveň má (v praxi len symbolické) postavenie ''zámorskej krajiny v rámci Republiky'' (skr. POM). Do začiatku 21. storočia mala postavenie [[zámorské územie (Francúzsko)|zámorského územia]] (''territoire d'outre-mer'', skr. TOM) Francúzska, ktoré ju, aspoň formálne, viac viazalo na materskú krajinu ako dnes{{--}}bola to typická [[kolónia (geopolitika)|kolónia]]. K Francúzskej Polynézii patria najmä: * [[Ostrovy Spoločnosti]] (Spoločenské ostrovy): ** [[Náveterné ostrovy (Tichý oceán)|Náveterné ostrovy]] (najmä [[Tahiti]]) ** [[Záveterné ostrovy (Tichý oceán)|Záveterné ostrovy]] (najmä Raiatea) * súostrovie [[Tuamotu]] (tiež ''Paumotu''; 78 ostrovov a koralových ostrovov) * súostrovie [[Markézy]] (17 ostrovov) * [[Gambierove ostrovy]] (20 vulkanických ostrovov) * súostrovie [[Tubuaï|Tubuai]] (početné drobné vulkanické ostrovy) * osamotené ostrovy [[Rapa]] a [[Marotiri]] == Pozri aj == * [[Administratívne členenie Francúzskej Polynézie]] == Iné projekty == {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} {{Projekt|commonscat=French Polynesia}} {{francúzsky výhonok}} {{Oceánia}} {{Administratívne členenie Francúzska}} [[Kategória:Francúzska Polynézia| ]] [[Kategória:Krajiny Austrálie a Oceánie]] [[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]] [[Kategória:Ostrovy Francúzska]] [[Kategória:Francúzske zámorské správne korporácie]] [[Kategória:Zvláštne územia EÚ]] dmj5s9xjtslwjt4z1gplwjs34cnh29p 0 4697 7417485 7412399 2022-07-30T13:16:52Z AY70 179233 Aktualizácia informácií. wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox diaľnica | KRAJINA = SK | TYP CESTY = D | ČÍSLO CESTY = 1 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 50 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 58 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY3 = 442 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY4 = 571 | MAPA = Motorway D1 SK map.svg | VÝSTAVBA = 1972 - ''2031/2035'' | CELKOVÁ DĹŽKA = 512 | V PREVÁDZKE = 395,9 | VO VÝSTAVBE = 28,4 | V PLÁNE = 87,7 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]],<br>[[Trenčiansky kraj]], [[Žilinský kraj]],<br>[[Prešovský kraj]], [[Košický kraj]] | ROZŠÍRENIA = 3+3: 36 km | VÝJAZDY = 65 (v prevádzke) | TUNELY = 7 (v prevádzke) | OBRÁZOK = D1 klcov atolentak.jpg | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 310px | OBRÁZOK-POPIS = Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši | OBJEKTY = {{Cesta|SK|ĎALEJ||[[Bratislava]]-[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-Pečňa<br>Pokračuje ako {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}<br>smer [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]/[[Kúty (okres Senica)|Kúty]]}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|65|[[Bratislava]]-Kapitulské pole<br><small>(vetvenie smer Maďarsko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|0|[[Bratislava]]-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|2|75}}<br><small>(vetvenie smer Česko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|1|Bratislava-Incheba {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ovsište 567 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|4|Bratislava-Petržalka-Ovsište {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Prístavný most]] ([[Dunaj]]) 1080 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|6|Bratislava-Nivy {{Cesta/SK-R-E|7|575}}{{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|SSÚD|7|SSÚD Bratislava|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] {{Cesta/SK-1|63}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Prievoz 1756 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|10|Bratislava-Trnávka <small>(vjazd len smer D2)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|11|[[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislava-Letisko]]|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-[[Zlaté Piesky]] {{Cesta/SK-1|61}}<br><small>(výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD||Bratislava-Pri mlyne <small>(len vjazd smer D2)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|15|Bratislava-východ {{Cesta/SK-D|4}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Triblavina}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|18|[[Bernolákovo]] {{Cesta/SK-2|127}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|27|[[Senec]] {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|31|[[Blatné]] {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Čataj}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|44|[[Voderady (okres Trnava)|Voderady]] {{Cesta/SK-3|1286}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Zeleneč}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Trnava]] {{Cesta/SK-R-E|1|58|571}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|66|[[Hlohovec]] {{Cesta/SK-2|513}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|68|[[Madunice]] {{Cesta/SK-1|61}} <small>(len výjazd)</small>}} {{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Piešťany}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|83|[[Piešťany]] {{Cesta/SK-2|499}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|91|[[Horná Streda]] {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Horná Streda 772 m ([[Váh]])}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|95|Lúka {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Hrádok <small>(vážnica)</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|106|[[Nové Mesto nad Váhom]] {{Cesta/SK-2|515}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Beckov (obec)|Beckov]]}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Beckov 336 m (Váh)}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50|572}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50}} {{Cesta/SK-R-E|2|572}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Kostolná {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Drietoma]] 238 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|124|[[Trenčín]]-západ {{Cesta/SK-PD|5}}}} {{Cesta|SK|SSÚD|126|SSÚD Trenčín}} {{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zamarovce}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Súčanka 404 m/486 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Újazd 486 m/490 m (Váh) }} {{Cesta|SK|VÝJAZD|138|[[Dubnica nad Váhom]] {{Cesta/SK-1|57}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Prejta {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|145|[[Ilava]] {{Cesta/SK-2|574}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kočkovský kanál 187 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Nosický kanál 227 m (Váh) }} {{Cesta|SK|VÝJAZD|153|Ladce {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ladce 186 m/189 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beluša}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|157|[[Púchov]]-juh {{Cesta/SK-R|6}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pružinka 902 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Sverepec {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec I 443 m/480 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec II 315 m/310 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|165|[[Považská Bystrica]]-juh {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kunovec}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Galanovec}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matúška}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Považská Bystrica {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Estakáda Považská Bystrica|Považská Bystrica]] 1444 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|169|[[Považská Bystrica]]-centrum {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hričovský kanál 1695 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Vrtižer (Váh)}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|174|[[Považská Bystrica]]-sever {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Plevník-Drienové 680 m (Váh) }} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Predmier 300 m (Váh) }} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Predmier}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|183|[[Bytča]] {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|188|[[Diaľničná križovatka Žilina|Žilina]] <small>(Hričovské Podhradie)</small> {{Cesta/SK-D-E|3|50|75}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dolný Hričov 1804 m}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Ovčiarsko 2275 m}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Žilina 1375 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lietavská Lúčka 1091 m {{Cesta/Polprofil}} (<small>dočasné)</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|199|[[Žilina]]-juh {{Cesta/SK-1|64b}} {{Cesta/Polprofil}} (<small>dočasné)</small>}} {{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1|64b}}</small>}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Turie|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turie {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 1|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 2|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Višňové 7520 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|D-ZAČIATOK||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|212|Dubná Skala, [[Vrútky]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Dubná Skala (Váh)}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turčianske Kľačany 442 m (Váh)}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|218|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{Cesta/SK-R|3}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Sučany]]}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kantorský potok}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turčianska Štiavnička}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turany (Váh)}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Krpelianský kanál}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}</small>}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šútovo 280 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Rieka 200 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovianske jazerá 230 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Fatra 686 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 183 m {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 229 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 230 m {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 304 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 97 m {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|235|[[Kraľovany]] {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-1|70}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Rojkov 1810 m/1745 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Stankovany 451 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Havran 2813 m/2838 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 1 - 428 m (Váh)|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|242|[[Ružomberok]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|242|[[Likavka]] {{Cesta/SK-R|3}}||FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 2 - 438 m (Váh)|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 1 - 138 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 2 - 324 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 3 - 485 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Čebrať 2026 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|249|[[Ružomberok]]-sever {{Cesta/SK-1-E|59|77}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 1 - 571 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 2 - 186 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 3 - 754 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|251|[[Ivachnová]] {{Cesta/SK-R|1}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Martinček 684 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lisková 228 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Ivachnová 601 m (Váh)|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|D-ZAČIATOK|257|<small>Prechod na/z I/18</small>}} {{Cesta|SK|ČSPH|258|Ivachnová <small>(ČS smer Žilina v pláne)</small> {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|259|Ivachnová {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dechtáre}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Čemice {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|272|[[Liptovský Mikuláš]] {{Cesta/SK-2|584}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|277|Závažná Poruba {{Cesta/SK-3|2337}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|279|[[Liptovský Ján]] {{Cesta/SK-3|2340}} <small>(bez výjazdu smer Žilina)</small>}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Podtureň (Váh) 1038 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Velínok <small>(v zime uzavreté)</small> {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jamníček 179 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|284|[[Liptovský Hrádok]] {{Cesta/SK-2|537}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Belá (potok)|Belá]] 308 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dovalovec 504 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Hybe}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hybica 571 m/565 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|292|Hybe {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Východná 380 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|297|[[Východná (obec)|Východná]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Východná}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jánošíková studnička 381 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beliansky potok 347 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Čierny jarok 184 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|303|[[Važec]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Važec 638 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Štrba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Štrba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|310|[[Štrba]] {{Cesta/SK-3|3060}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||nadmorská výška 902 m n. m.}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]] 250 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|315|[[Mengusovce]] ([[Svit (mesto)|Svit]]) {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|539}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Bôrik 999 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Batizovce ([[Poprad (rieka)|Poprad]])}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Batizovce]]}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|322|[[Poprad]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Velický potok}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|325|[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] {{Cesta/SK-2|534}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matejovce}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|329|Poprad-východ {{Cesta/SK-1|67}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt 100 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|341|[[Spišský Štvrtok]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Štvrtok 170 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Iliašovce 431 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kurimany 180 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bicír 100 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|350|[[Levoča]] {{Cesta/SK-2|533}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||MÚK Levoča 400 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Levoča 632 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Levoča}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Šibenik 591 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šibenik 200 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Hrhov 488 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Doľany 430 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Klčov 230 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Nemešany 330 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|360|[[Spišské Podhradie]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišské Podhradie 700 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|368|Beharovce {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||'''prechod na polovičný profil'''}} {{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||''spoplatnený polovičný profil''}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beharovce 225 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pongrácovce 102 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Korytné 343 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Branisko]] 4975 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|RC-KONIEC-D-ZAČIATOK||'''prechod na plný profil'''}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|379|[[Široké]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Fričovce 407 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|382|Fričovce {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 1 - 194 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 2 - 276 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 1 - 328 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 2 - 296 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 3 - 205 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 4 - 368 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Veľká Svinka 104 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chmiňany 288 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chminianska Nová Ves 71 m/257 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Svinia 303 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|393|[[Svinia]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Svinka 255 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malý Šariš 494 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Malý Šariš}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-R-E|4|371}} {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Prešov 2224 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Torysa]]}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|407|Prešov-juh {{Cesta/SK-3|3445}} {{Cesta/SK-3|3446}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Petrovany <small>(vážnica)</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|418|Lemešany {{Cesta/SK-3|3445}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Janovík}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|427|[[Košice]]-sever {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}} {{Cesta/SK-3|3339}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Vajkovce 541 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beniakovce {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beniakovce 132 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Rozhanovce]] {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|433|Košické Oľšany<br>{{Cesta/SK-R-E|4|58|71}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Košické Oľšany 245 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 1 - 264 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 2 - 175 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Olšavský potok 315 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|441|Bidovce {{Cesta/SK-2|576}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|19|50}}</small>}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Svinica|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Dargov 1050 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|454|Dargov {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Bačkov|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|462|Dvorianky {{Cesta/SK-1|79}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|472|[[Pozdišovce]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ČSPH||Pozdišovce|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|475|[[Michalovce]]-západ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|483|[[Michalovce]]-východ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Veľké Revištia|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|496|[[Sobrance]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ČSPH||Jenkovce|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|510|Záhor {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|HRANICA|511|Záhor - Storožnica {{minivlajka|Ukrajina}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|06}}{{Cesta/UA-M-E|08|50}}<br>smer [[Užhorod]]/[[Čop]]/[[Veľké Berezné]]|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] so [[Záhor|Záhorom]] v blízkosti [[Štátne hranice Slovenska|štátnych hraníc]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný [[hraničný priechod]], v blízkosti súčasného cestného [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] [[Vyšné Nemecké|Vyšné Nemecké - Užhorod]] na štátnej [[Štátne hranice Slovenska|hranic]]<nowiki/>i s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Trasa diaľnice D1 začína v [[Bratislava|Bratislave]] a pokračuje cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]] do [[Záhor|Záhoru]]. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou [[Bratislava]] – [[Žilina]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Ľvov]] a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] (Trenčín - Bidovce ''- hranica s Ukrajinou''), [[Európska cesta 58|E58]] (Bratislava - Trnava), [[Európska cesta 75|E75]] (Bratislava - Hričovské Podhradie), [[Európska cesta 442|E442]] (Bytča - Hričovské Podhradie) a [[Európska cesta 571|E571]] (Bratislava - Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj [[Európska únia|Európska Únia]], samotná organizácia výstavby však leží na [[Slovensko|Slovenských]] orgánoch [[Verejná správa|verejnej správy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] <ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dialnice|url=http://www.uzemneplany.sk/dialnice|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska.|jazyk=sk}}</ref> Výstavba diaľnice D1 začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom sa do roku 1999 formálne jednalo o diaľnicu [[Diaľnica D61 (Slovensko)|D61]]. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] - [[Pečňa]], kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] na [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]], neďaleko [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] [[Záhor]]. Trasa diaľnice vedie cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Vrútky]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Poprad]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Michalovce]] a [[Sobrance]]. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1 a to v úsekoch medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou.]] V príprave je na trase z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] už iba úsek medzi [[Turany|Turanmi]] a [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od [[Košice|Košíc]], v úseku od [[Bidovce|Bidoviec]] až po [[Záhor]] na hraniciach s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti, (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto [[diaľnica]] prejazdná medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Záhor]] najskôr v roku 2040. Na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] začína trasa diaľnice D1 v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] - [[Pečňa]] a pokračuje z [[Bratislava|Bratislavy]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]] a [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] až do [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčky]] pri [[Žilina|Žiline]], čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úseku [[Ladce]] - [[Sverepec]] a úseku [[Považská Bystrica]] Juh - [[Považská Bystrica]] Sever. V [[Hričovské Podhradie|Hričovskom Podhradí]] sa nachádza križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Lietavská Lúčka|Lietavskú Lúčku]]. Na severnom Slovensku je v úseku medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Prešov|Prešovom]], zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe vyše 28 kilometrov a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. Technicky mimoriadne náročná je prebiehajúca výstavba diaľnice v úseku [[Lietavská Lúčka]] - [[Dubná Skala]]. Tento 13,5 kilometrov dlhý úsek diaľnice prepojí už existujúci úsek diaľnice D1 medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a úsek medzi [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a [[Turany|Turanmi]]. Technickú náročnosť tohto úseku zvýrazňuje množstvo mostov ale aj najdlhší tunel vo výstavbe; [[tunel Višňové]]''.'' Predpoklad dokončenia tohto úseku diaľnice je rok 2024. Výstavba diaľnice D1 v súčasnosti prebieha aj v úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] - [[Ivachnová]]. Tento 15,2 kilometra dhý úsek tvorí severný obchvat [[Ružomberok|Ružomberku]]. Súčasťou tohto úseku je aj [[tunel Čebrať]]. Výstavba v tomto úseku bola zahájená ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných [[Geológia|geologických]] porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia po roku 2023. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] je aktuálne iba v príprave s predpokladom zahájenia výstavby v roku 2024 a predpokladom dokončenia v roku 2029. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] až po výjazd Prešov - západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R4]]. Na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] je sprevádzkovaný 27,5 kilometrový úsek diaľnice medzi [[Kraj (štátna správa)|krajskými]] mestami [[Prešov]] a [[Košice]]. Súčasne je od roku 2019 na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek [[Budimír]] - [[Bidovce]], ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi [[Prešov|Prešovom]] a [[Košice|Košicami]] a súčasne je aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od [[Košice|Košíc]]. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do [[Záhor|Záhoru]] na [[Štátna hranica|hraniciach]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín zahájenia výstavby. Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného [[Slovensko|Slovenska]], obzvlášť v úseku medzi [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť [[tunel]]ov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke sedem; [[tunel Branisko]] ''(4 975 )'', [[tunel Lučivná]] ''(250 m)'', [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', [[tunel Šibenik]] ''(591 m)'', [[tunel Ovčiarsko]] ''(2 360 m), ''[[tunel Žilina]] ''(655 m)'' a [[tunel Prešov]] (''2 244 m'').Vo výstavbe je momentálne [[tunel Čebrať]] (''3 600 m) a'' [[tunel Višňové]] ''(7 445 m)''. V príprave je výstavba tunelov [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] ''(5 868 m)'', [[Tunel Havran|Havran]] ''(2 820 m)'' a [[Tunel Dargov|Dargov]] ''(4 008 m)''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničn� tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/tunnels/tunnels.html|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=dialnice.szm.com}}</ref>''.'' Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé [[most]]y, [[viadukt (súčasnosť)|viadukty]] a [[Estakáda|estakády]], z ktorých najdlhšou je [[estakáda Hričovský kanál]], ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných [[Most|mostov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2040.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}</ref> == Prehľad úsekov diaľnice D1 == {| class="wikitable sortable" !Poradie úseku !Označenie úseku !Dĺžka úseku v km !Zahájenie výstavby úseku !Uvedenie úseku do prevádzky !Výjazdy a križovatky |- |1. |Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most |3,2 |2003 |2005 |1. Križovatka D1x[[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], Bratislava - Pečňa 2. Bratislava - Viedenská 3. Bratislava - Panónska |- |2. |Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz |3,0 |1977 |1983, ľavá polovica 1985, pravá polovica |4. Bratislava - Ovsište 5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]], premenované na Bratislava - Nivy I) |- |3. |Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová |2,6 |1984 |1990 |6. Bratislava - Mierová |- |4. |Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta |5,5 |1999 |2002 |7. Bratislava - Galvaniho 8. Bratislava - Letisko 9. Bratislava - Zlaté piesky |- |5. |Bratislava, Senecká cesta - Senec |13,0 |1972 |1975 |10. Bratislava - Vajnory 12. Triblavina 13. Senec |- style="background-color: #e56262" |5. |Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) |3,5 km, I.etapa 10,6 km, II.etapa |I. etapa 2022 II. etapa 2023 |I. etapa 2025 II. etapa 2026 |10. Bratislava - Vajnory, prestavba 11. Bratislava, východ II, križovatka D1x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]] (2025) 12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRIŽOVATKU TRIBLAVINA SME SPUSTILI DO OSTREJ PREVÁDZKY|url=https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum prístupu=2021-10-29}}</ref> 13. Senec, prestavba |- |6. |Senec - Trnava |23,1 |1975 |1978 |14. Senec - východ (Blatné) 15. Voderady 16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava |- style="background-color: #e56262" |6. |Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1 |19,9 |2025 |2030 |14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017 15. Voderady, prestavba 16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava, prestavba |- |7. |Trnava - Hlohovec |15,9 |1978 |1982 |17. Hlohovec |- |8. |Hlohovec - Piešťany |17,7 |1980 |1985 |18. Červeník 19. Piešťany |- |9. |Piešťany - Horná Streda |8,1 |1984 |1988 |20. Horná Streda |- |10. |Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom |14,4 |1997 |1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica |21. Lúka |- |11. |Nové Mesto nad Váhom - Chocholná |13,1 |1996 |1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica |22. Nové Mesto nad Váhom |- |12. |Chocholná - Skala |10,3 |1991 |1996 |23. Trenčín - juh (Chocholná) 24. Trenčín - západ 25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice |- |13. |Skala - Nemšová |7,6 |1994 |1996 |26. Dubnica nad Váhom |- |14. |Nemšová - Ladce |15,5 |1996 |1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica |27. Ilava 28. Ladce |- |15. |Ladce - Sverepec |11,3 |1998 |2004, úsek Ladce - Beluša 2005, zbytok úseku |29. Beluša (Púchov) Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]] |- |16. |Sverepec - Vrtižer |9,8 |2007, II.úsek 2008, I. úsek |2010, I. úsek 2010, II. úsek |30. Považská Bystrica - juh 31. Považská Bystrica - centrum |- |17. |Vrtižer - Hričovské Podhradie |12,9 |1998 |2007 |32. Považská Bystrica - sever 33. Bytča |- |18. |Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka |11,3 |2014 |2021 |34. Križovatka D1x[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] Žilina |- style="background-color: #ebbd41" |19. |Lietavská Lúčka - Dubná Skala |13,5 |2014<br /> |<s>12/2019</s> / 01/2021 - Výjazd Lietavská Lúčka, iba v nevyhnutnom rozsahu <s>12/2023</s> / <s>03/2024</s> / 12/2024 |35. Lietavská Lúčka |- |20. |Dubná Skala - Turany |13,5 + 3,3 privádzač |2011 |2015 |36. Dubná Skala Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]] 37. Martin 38. Turany 2 |- style="background-color: #e56262" |21. |Turany - Hubová |13,5 |2024 |2029 |37. Turany 1 |- style="background-color: #ebbd41" |22. |Hubová - Ivachnová |14,9 |2013 |<s>06/2018 /</s> <s>06/2022</s> <s>/</s> <s>12/2022 / 12/2023</s> / 12/2024 |39. Hubová 40. Likavka |- |23. |Ivachnová - Liptovský Mikuláš |15 |1973 |1977 |901. Provizórne napojenie na cestu I/18 41. Ivachnová |- |24. |Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján |6,4 |1972 |1976 |42. Liptovský Mikuláš 43. Liptovský Ján |- |25. |Liptovský Ján - Liptovský Hrádok |5,1 |1975 |1983 |44. Liptovský Hrádok |- |26. |Liptovský Hrádok - Hybe |8,2 |1983, ľavá polovica 1987, pravá polovica |1986, ľavá polovica 1990, pravá polovica |45. Hybe |- |27. |Hybe - Važec |10,4 |1996 |1998, pravá polovica 2000, ľavá polovica |46. Východná 47. Važec |- |28. |Važec - Mengusovce |12 |1998 |2007, ľavá polovica 2008, pravá polovica |48. Štrba 49. Mengusovce |- |29. |Mengusovce - Jánovce |26,4 |2005, II.úsek 2005, III. úsek - ľavá polovica 2006, I.úsek 2007, III. úsek - pravá polovica |2008, II. úsek 2008, III. úsek - ľavá polovica 2009, I. úsek 2009, III. úsek - pravá polovica |50. Poprad - západ 51. Vysoké Tatry 52. Poprad - východ 53. Jánovce |- |30. |Jánovce - Jablonov |19,2 |2011, I. úsek 2012, II. úsek |2015, I. úsek 2015, II. úsek |54. Levoča |- |31. |Jablonov - Studenec |4,7 |2009, pravá polovica 2010, ľavá polovica |2010, pravá polovica 2012, ľavá polovica |55. Jablonov |- |32. |Studenec - Beharovce |3,4 |2009 |2010 |Úsek bez výjazdov |- |33. |Beharovce - Fričovce |13,7 |1996, Široké obchvat 1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra 1997, Beharovce obchvat, pravá polovica 1997, Fričovce obchvat |2001, Široké obchvat 2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra 2003, Beharovce obchvat, pravá polovica 2003, Fričovce obchvat |56. Behárovce 57. Široké 58. Fričovce |- style="background-color: #e56262" |33. |Beharovce obchvat, ľavá polovica Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra |7,6 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |Úsek bez výjazdov |- |34. |Fričovce - Svinia |10,9 |2011 |2015 |Úsek bez výjazdov |- |35. |Svinia - Prešov, západ |6,8 |2005 |2010 |59. Svinia 60. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]], Prešov - západ |- |36. |Prešov, Západ - Prešov, juh |7,8 |2017 |2021 | Úsek bez výjazdov |- |37. |Prešov, juh - Ličartovce |10,6 |1978 |1982 |61. Prešov - juh 62. Lemešany |- |38. |Ličartovce - Budimír |9,1 |1983 |1988 |63. Nová Polhora 64. Košice - sever |- |39. |Budimír - Bidovce |14,4 |2016 |2019 |65. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], Rozhanovce 66. Bidovce |- style="background-color: #e56262" |40. |Bidovce - Dargov |12,6 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? | 67. Dargov |- style="background-color: #e56262" |41. |Dargov - Pozdišovce |18,2 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |68. Hriadky 69. Pozdišovce |- style="background-color: #e56262" |42. |Pozdišovce - Michalovce |12,1 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |70. Michalovce |- style="background-color: #e56262" |43. |Michalovce - Sobrance |15,8 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |71. Sobrance |- style="background-color: #e56262" |44. |Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina |15,5 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |72. Záhor |} == Priebeh výstavby diaľnice D1 == ''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]'' === Do roku 1989 === Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] sa tieto intenzity vrátili na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostali diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa [[10. apríl]]a [[1963]] došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá [[Praha]], [[Brno]], [[Uherské Hradiště]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Vrútky]], [[Ružomberok]], [[Poprad]], [[Košice]] a [[štátna hranica|štátnu hranicu]] s vtedajším [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] pri [[Užhorod]]e, diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. V súvislosti s plánovanou trasou stojí za zmienku, že pred rokom 1989 bolo plánované, že diaľnica medzi Považskou Bystricou a Žilinou povedie inou trasou, než aká sa nakoniec realizovala. Tieto plány predpokladali výstavbu diaľnice v Rajeckej doline, trasa mala viesť od Sverepca popri Rajci, Rajeckých Tepliciach a vyústiť mala v plánovanej diaľničnej križovatke s dnešnou diaľnicou D3 v blízkosti obce Strečno, odkiaľ mala D1 pokračovať ďalej na východ povrchovým variantom. Tieto plány nakoniec neboli realizované ani pokiaľ ide o diaľnicu D1 ani pokiaľ ide o diaľnicu D3. Výstavba diaľnic pred rokom 1989 neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. Ako prvý úsek súčasnej diaľnice D1 a vtedajšej diaľnice D61 bol dňa [[12. december|12. decembra]] [[1975]] sprejazdnený úsek [[Vajnory|Bratislava, Senecká cesta]] – [[Senec]]. Do konca roku 1989 bol ešte sprejazdnený úsek zo Senca do Piešťan, z Ivachnovej do Hybe a z Prešova do Budimíra. Celkovo tak do konca roku 1989 bolo sprejazdnených 141,5 kilometra súčasnej diaľnice D1. Ak uvážime, že výstava diaľnice započala v roku 1974, priemerne bolo v tomto období sprejazdnených 9,43 kilometra diaľnice ročne, naviac prakticky výlučne v stavebne jednoduchých úsekoch bez tunelov a dlhých mostov. === 1989 - 1993 === Po zvrhnutí komunistickej totality a s tým spojenými rozsiahlymi celospoločenskými zmenami dochádza k premene príkazového hospodárstva štátu na trhové. Tým nastávajú obrovské zmeny vo všetkých sférach života a spoločnosti. V tomto období dochádza taktiež k diskusiám o rozdelení a neskoršie aj k rozdeleniu vtedajšieho Československa. Na pozadí týchto zmien sa výstavba diaľnic a rýchlostných ciest ocitá v úzadí verejného záujmu a to vplyvom jednak pokračujúceho nedostatku financí a jednak nutnosti orientácie pozornosti na iné, významnejšie problémy. Medzi rokmi 1989 a 1993 tak na diaľnici D1 nedochádza prakticky k žiadnym významnejším zmenám. V rokoch 1989 až 1993 bolo sprejazdnených iba 2,6 kilometra diaľnice D1, teda 650 metrov ročne. === 1993 - 2006 === Prvé roky existencie samostatného Slovenska boli pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, spojené s viac či menej kritickým nedostatkom financií na výstavbu infraštruktúry. Výstavbu začína naviac ovplyvňovať aj nový fenomén demokratickej politiky. Silnie orientácia na stavebne jednoduché a hlavne ekonomicky nenáročné úseky, ktoré je možné postaviť a sprejazdniť v priebehu jedného volebného obdobia. V tomto období tak primárne pokračuje výstavba na Považí. Volebný rok 1998 bol v rámci predvolebnej kampane poznačený otváraním úsekov diaľnice za prítomnosti zahraničných osobností ([[Claudia Schifferová]], či [[Gérard Depardieu]]) a spustením výstavby ďalších úsekov diaľnice vládou Vladimíra Mečiara bez zabezpečenia finančného krytia v štátnom rozpočte. Po nástupe novej vlády [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]] sa tento nezodpovedný krok prejavil nevyhnutnosťou pozastavenia výstavby niektorých rozostavaných úsekov diaľnice pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba tak bola pozastavená na úseku Ladce – Sverepec, Vrtižer – Hričovské Podhradie a Važec – Mengusovce. V roku [[1999]] bola uznesením vlády Slovenska o koncepcii rozvoja diaľničnej infraštruktúry schválená nová sieť diaľnic a rýchlostných ciest a konečne tak dochádza k administratívnemu spojeniu dovtedajších diaľnic D61 a D1 do novotrasovanej diaľnice D1. Nový začiatok diaľnice D1 bol určený v križovatke s diaľnicou D2, v Bratislave - Pečni. Súčasne bol od diaľnice D1 odčlenený úsek z Bratislavy po štátne hranice s Rakúskom, dnes sa jedná o súčasť [[D4 (diaľnica na Slovensku)|diaľnice D4]]. Plánovaný úsek bývalej Československej diaľnice D1 zo súčasného hraničného priechodu Drietoma po Chocholnú pri Trenčíne bol z plánov výstavby úplne vypustený a Považské diaľničné spojenie s Českom je dnes v zmysle medzištátnej dohody plánované v koridore Púchov - Lysá pod Makytou - Zlín. Medzi rokmi 1993 až 2006 bolo sprejazdnených 105 kilometrov diaľnice D1, teda priemerne 8 kilometrov ročne, pričom hlavná časť úsekov bola sprejazdnená po roku 1998. === 2006 - 2010 === Po nástupe [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vlády Róberta Fica]] v roku [[2006]] bolo ohlásené urýchlenie výstavby [[Diaľnica|diaľnic]], pričom najväčšou prioritou bolo dokončenie diaľnice D1 po [[Košice]]. Vedenie štátu si dalo záväzok pripraviť všetky podklady pre začatie výstavby do konca roku 2010. V roku [[2007]] boli ohlásené takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Chýbajúce úseky diaľnice mal v rámci týchto projektov postaviť a následne 30 rokov spravovať súkromný investor, ktorému by štát hodnotu diaľnice 30 rokov splácal. Na diaľnici D1 boli vytvorené dva balíky PPP projektov, pričom prvý balík zahrňoval nepostavené úseky medzi Martinom a Prešovom, druhý balík zahrňoval úsek z Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu. Verejné obstarávanie prebiehalo za komplikovaných pomerov, vylúčení uchádzači podávali rôzne odvolania, no nakoniec oba balíky dostali svojho realizátora. Kritizovaná bola okrem samotného priebehu obstarávania aj výška sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi, ktorú mal štát za 30 rokov splatiť. Víťazom oboch balíkov sa ale v zmluvne stanovených termínoch nepodarilo zabezpečiť financovanie výstavby, čo napokon viedlo ku kolapsu uzavretých PPP zmlúv, keďže realizátori neboli schopní diaľnicu rozostavať. Došlo tak k paradoxnej situácií kedy výstavbu diaľnice D1 nedokázal zabezpečiť ani štát ani súkromný sektor, ktorý sa k tomu zmluvne zaviazal. V roku [[2009]] sa navyše objavil problém s trasou diaľnice v úseku Turany - Hubová. Pôvodne, pred rokom 2006 bola v tomto úseku plánovaná realizácia [[Tunel Korbeľka|tunela Korbeľka]], ktorý obchádzal úzku dolinu [[Váh]]u. Vláda Róberta Fica ale nekoncepčne rozhodla o zmene trasy čo vyvolalo nutnosť prepracovania projektu diaľnice. Nová trasa, tzv. údolný variant resp. úžinový variant, mala viesť po povrchu zhruba v koridore cesty I/18. V novom koridore trasy štát súčasne spustil aj prípravné práce (odlesnenie, výstavba prístupových ciest) s ohľadom na očakávané zahájenie výstavby v tomto úseku v rámci projektov PPP. Prípravné práce značne poškodili niektoré chránené územia európskeho významu, čo bolo prešetrované aj [[Európska komisia|Európskou komisiou]]. Po kolapse projektov PPP bol údolný variant s ohľadom na ekologické pomery zavrhnutý a znovu bola zahájená príprava projektu obsahujúceho tunel Korbeľka, avšak v mierne pozmenej trase, s mierne dlhším tunelom. Nekoncepčné zmeny tak viedli k premárneniu šiestich rokov. Medzi rokmi 2006 až 2010 bolo sprejazdnených 60,2 kilometrov diaľnice, teda 15,05 kilometra ročne. Hlavná časť odovzdaných úsekov však bola rozostavaná ešte pred nástupom Ficovej vlády. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vláda sľubuje sto kilometrov diaľnic za štyri roky | url = http://www.sme.sk/c/2834281/vlada-slubuje-sto-kilometrov-dialnic-za-styri-roky.html | dátum vydania = 3.8.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = SME | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvý balík PPP má odhadovanú cenu takmer 50 miliárd | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A071122_122236_sk_pludia_p01 | dátum vydania = 22.11.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyradení uchádzači v tendri na D1 podali žiadosť o nápravu | url = http://hnonline.sk/ekonomika/c1-22903960-vyradeni-uchadzaci-v-tendri-na-d1-podali-ziadost-o-napravu | dátum vydania = 6.2.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Hospodárske noviny | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = PPP projekty sú predražené, vláda trvá na podpise | url = http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1206667 | dátum vydania = 26.4.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Aktuálne.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnice za každú cenu. Na rade je vzácne rašelinisko v Rojkove | url = http://liptov.sme.sk/c/5350554/dialnice-za-kazdu-cenu-na-rade-je-vzacne-raselinisko-v-rojkove.html | dátum vydania = 28.4.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = SME | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Brusel o 1. balíku PPP do konca týždňa nerozhodne | url = http://www.webnoviny.sk/ekonomika/brusel-o-1-baliku-ppp-do-konca-tyzd/157441-clanok.html | dátum vydania = 10.6.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Webnoviny | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === 2010 - 2012 === Po zmene vlády v roku [[2010]] boli PPP projekty, svýnimkou projektu R1, ukončené, keďže predchádzajúcou Ficovou vládou vybraný koncesionár nebol schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Ficova vláda tento problém riešila tak, že koncesionárovi neustále predlžovala termín pre zabezpečenie finančného rámca. Napriek šesťnásobnému predlženiu termínu, nebol koncesionár do volieb v roku 2010 schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Po zmene vlády v roku 2010, vtedajší minister dopravy Ján Figeľ vyhlásil, že ďalšie posuny termínov už koncesionárovi vláda neposkytne. V zmysle zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a koncesionárom tak nastalo bez ďalšieho ukončenia zmluvy. Nová vláda súčasne rozhodla, že nepostavené úseky diaľnice, vrátane tunela Višňové budú financované z eurofondov a štátneho rozpočtu. Po nástupe [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] tak v roku 2010 došlo k vypršaniu PPP zmlúv, keďže súkromný sektor nebol schopný plniť svoje zmluvné záväzky plynúce z PPP zmlúv. Platnosť koncesnej zmluvy na tzv. prvý balík projektov PPP vypršala dňa [[31. august]]a [[2010]] a štát odmietol predĺžiť termín uzavretia definitívneho kontraktu z dôvodu neschopnosti investora zaistiť dostatočný kapitál. Podobná situácia nastala aj v prípade druhej koncesnej zmluvy, ktorej platnosť vypršala [[15. december|15. decembra]] [[2010]]. Vláda sa následne rozhodla stavať diaľnice za pomoci európskych fondov a dokončenie diaľnice medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] stanovila na rok [[2017]]. Medzi rokmi 2010 až 2012 bolo sprejazdnených 22 kilometrov diaľnice, teda 11 kilometrov ročne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štát ide vycúvať z predraženej PPP diaľnice | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-ide-vycuvat-z-predrazenej-ppp-dialnice.html | dátum vydania = 31.8.2010 | dátum prístupu = 16.12.2010 | vydavateľ = Trend | miesto = Bratislava | jazyk = slovenský }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncesná zmluva pre 3. balík PPP zanikne 15. decembra | url = http://www.webnoviny.sk/ekonomika/koncesna-zmluva-pre-3-balik-ppp-zanik/268087-clanok.html | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 16.12.2010 | vydavateľ = Webnoviny | miesto = Bratislava | jazyk = slovenský }}</ref> === 2012 - 2018 === Po nástupe druhej vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] bolo opäť avizované urýchlenie dostavby diaľnic. [[Robert Fico]] označil ako prioritu dobudovať diaľnicu D1 medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] do roku [[2017]]. Z dôvodu nedostatku peňazí v štátnom rozpočte sa znovu uvažovalo o obnovení PPP projektov, súkromný sektor ale stále nebol schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Výstavba diaľnice je v tomto období poznačená nekoncepčnosťou, nedostatkom financií a nedostatočnou projektovou prípravou. Medzi rokmi 2012 až 2018 bolo sprejazdnených 51,4 kilometra diaľnice D1, teda 8,5 kilometra ročne čo je výsledok porovnateľný s rokmi 1993 až 1998, kedy bola výstavba diaľnice silne poznačená pozastavením pre nedostatok finančných prostriedkov. == Budúcnosť výstavby == === Bratislava, Senecká cesta - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |13,0 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2021 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2022 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2026 |- | colspan="4" |Komentár: Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je potrebná, napriek tomu mešká. Bez nej zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Tento ťažko riešiteľný problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a minister Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia nechať nepripravenú časť prác v tomto uzle na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením plnenia šibeničného záväzku. Bude to mať mimoriadne vážne následky. I keď sa štát v koncesnej zmluve zaviazal prestavať a sprejazdniť križovatku diaľnic D1 a D4 do 31. januára 2019, doteraz práce ani len nezačali. Koncesionárovi stavby D4R7 tak vznikol nárok na značné finančné odškodnenie, ktoré bude štát musieť zaplatiť. Naviac, je tak už isté, že nadväzujúce práce koncesionára, ktorý tu má dobudovať rozsiahlu križovatku, sa posunú až o niekoľko rokov. Je ťažké pochopiť, ako je možné, že tento problém ministerstvo od roku 2015 doteraz nevyriešilo. Každým mesiacom rastú nároky, ktoré si bude môcť koncesionár uplatňovať z titulu meškania na strane štátu. Taktiež sa vzďaľuje horizont sprevádzkovania diaľnice D4 a najmä termín, kedy bude D4 nielen otvorená, ale aj prístupná pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy z diaľnice D1. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto o niekoľko rokov dlhšie. <ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506506-osempruh-mezi-bratislavou-a-trnavou-ma-byt-v-roku-2028-zdrzala-ich-triblavina/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref name="ref3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk}}</ref> |} '''<big>Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave</big>''' {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |19,9 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2024 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2025 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2030 |- | colspan="4" |Komentár: Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Hoci by to bolo prehnane veľkorysé a nákladné, NDS upustila od kolektorov až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila milióny eur a mnoho rokov času prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez "kolektorov", a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS. <ref name="ref2" /><ref name="ref3" /> |} === Úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala, vo výstavbe === {|- style="background-color: #f9ebc6" |- style="background-color: #ebbd41" ! colspan="6" |Prehľad úseku vo výstavbe |- |Dĺžka úseku |13,5 km |Zmluvný začiatok výstavby |Jún 2014 |Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy) |424 miliónov EUR + 345,9 miliónov EUR v novej súťaži |- |Zhotoviteľ |Prvý zhotoviteľ (do roku 2019): Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. Druhý zhotoviteľ (od roku 2021): Skanska |Zmluvný koniec výstavby |Prvý zhotoviteľ: December 2019 Tento termín nebol dodržaný Druhý zhotoviteľ: December 2023 Tento termín taktiež nebude dodržaný |Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy ) |410 miliónov EUR Cena bude navýšená v súvislosti s výberom nového zhotoviteľa o 255 miliónov EUR |- |Stavebný dozor |ESP Consult, s.r.o., INFRAPROJEKT s.r.o., SGS Czech republic s.r.o. |Predpoklad sprejazdnenia úseku |December 2024, prípadne aj neskôr |Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania |1. Najlacnejšia, ponuka spoločnosti Skanska po skončení opakovaného výberu zhotoviteľa v roku 2021 3. najdrahšia (Ponuka pôvodného zhotoviteľa Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. v roku 2014) |- | | | | |Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH |338 miliónov EUR (ponuka konzorcia Skanska a Strabag, pri prvom výbere zhotoviteľa v roku 2014) 255 miliónov EUR (ponuka spoločnosti Skanska pri opakovanom výbere zhotoviteľa v roku 2021) |- | colspan="6" |Komentár: Úsek diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly tvorí druhú časť južného obchvatu Žiliny a jeho súčasťou je [[tunel Višňové]]. Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku bolo v závere roku 2012 konzorcium spoločností Skanska s Strabag, ktorého najlacnejšia ponuka s hodnotou 338 miliónov EUR bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením stavby. Toto konzorcium malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS a.s. a na ministerstve dopravy pod vedením Jána Počiatka dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 až 2014, premrhanie 1,5 roka. Nakoniec NDS a.s. v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A., ktorých cenová ponuka bola s hodnotou 410 miliónov EUR v tendri tretia najdrahšia. Výsledkom tak bola nielen výrazne vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsunutie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019, predbežne až na koniec roku 2023. Mimoriadne zlé riadenie stavby zo strany združenia Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A. a jeho dlhoročné problémy s platením resp. neplatením prác subdodávateľov, vyvolali na prelome rokov 2018 a 2019 odchod subdodávateľov zo stavby a tým celkový kolaps výstavby. V januári 2019 ministerstvo dopravy a NDS a.s. oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. nie je schopné stavbu dokončiť. V marci 2019 uzatvorila NDS a.s. dohodu so združením o ukončení výstavby, stávajúce združenie tak toto rozostavané dielo nebude ďalej realizovať. Do konca roku 2019 mala NDS a.s. previesť jednak komplexnú inventarizáciu stavby za účelom zistenia ktoré objekty a v akom rozsahu a kvalite sú postavené a súčasne mala vyhlásiť a vyhodnotiť súťaž na nového zhotoviteľa diela. NDS ale nedodržala svoj vlastný termín a súťaž na nového zhotoviteľa nevyhlásila v auguste 2019 ale až 31. januára 2020. 11. mája 2020 NDS oznámila, že začína hodnotiť ponuky záujemcov o dokončenie tejto stavby. Záujem prejavili celkom štyria záujemcovia, spoločnosť Metrostav, konzorcium Strabag, Doprastav, Váhostav a TuCon, spoločnosť Skanska a konzorcium Ferrovial Agromán a Budimex. 18. augusta 2020 NDS oznámila, že k súťažnému dialógu prizvala prvých troch menovaných uchádzačov, vylúčený uchádzač konzorcium Ferrovial Agromán a Budimex proti vylúčeniu nepodal námietku. 21. decembra NDS oznámila, že najnižšiu cenovú ponuku na dostavbu tunela a priľahlej diaľnice dala spoločnosť Skanska, hodnota ponuky je 255 milionov EUR. Táto ponuka však nezahŕňa technológie v tuneli ani stredisko správy a údržby diaľnice, ktoré ani neboli predmetom súťažného dialógu. Proti tomuto vyhodnoteniu súťažného dialógu nepodal žiadny účastník odvolanie. K podpisu zmluvy došlo 23. apríla 2021. Spustenie stavebných prác na úseku v réžií spoločnosti Skanska prebehlo koncom apríla 2021 a termín dokončenia stavby, bez technológií a strediska správy a údržby bol zmluvne stanovený na december 2023. Všetky okolnosti ale už nasvedčujú, že tento termín nebude dodržaný. Stále nie je vyhlásená súťaž výstavbu strediska správy a údržby diaľnice. Súťaž na dodávku technológií v tuneli bola až vyhlásená 28. júla 2022. V posledných rokoch pritom NDS a.s. súťaže tohto typu nezvláda vyhodnotiť a podpísať zmluvu s víťazom za menej než rok. K tomu je ďalej potrebné pripočítať čas na samotnú inštaláciu technológií, ich odskúšanie a kolaudáciu. Po predchádzajúcom zhotoviteľovi bolo naviac odhalené značné množstvo chýb pri zhotovení stavby, ktorých odstránenie bude mať negatívny dopad na plnenie termínov. V máji 2022 minister dopravy priznal, že termín sprejazdnenia diaľnice sa nateraz odsúva na koniec roku 2024 a tento termín NDS spoločne s ministerstvom aktuálne prezentujú ako platný. Realisticky je už ale aj tento termín spochybnený. Prieťahy v súťaži na dodávku technológií, či prieťahy pri jej inštalácií či skúškach alebo aj zistenie ďalších nedostatkov na stavbe ľahko vyvolajú ďalšie odloženie sprejazdnenia stavby do polovice roku 2025. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokončenie tunela Višňové si vyžiada opravné práce vo veľkom rozsahu|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22802723/dokoncenie-tunela-visnove-si-vyziada-opravne-prace-vo-velkom-rozsahu.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strabag uznal prehru v súťaži o tunel Višňové. Skansku delia od zákazky dni|url=https://e.dennikn.sk/2273033/strabag-uznal-prehru-v-sutazi-o-tunel-visnove-skansku-delia-od-zakazky-dni/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-02-19|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najnižšiu cenu v súťaži o dokončenie|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2197050/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-12-21|dátum prístupu=2020-12-21|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Višňové? Všetko, čo bude skôr ako v roku 2023, bude super, hovorí diaľničný manažér|url=https://e.dennikn.sk/1403062/visnove-vsetko-co-bude-skor-ako-v-roku-2023-bude-super-hovori-dialnicny-manazer/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2019-03-11|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové chátra, termíny už znova neplatia, všetko bude drahšie a riziká na seba prevezme štát|url=https://e.dennikn.sk/2140019/tunel-visnove-chatra-terminy-uz-znova-neplatia-vsetko-bude-drahsie-a-rizika-na-seba-prevezme-stat/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-11-13|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pellegriniho nálet na Višňové má katastrofálne následky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/841897/pellegriniho-nalet-na-visnove-ma-katastrofalne-nasledky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnicu s tunelom Višňové postavia Skanska a Strabag|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/253077-dialnicu-s-tunelom-visnove-postavia-skanska-a-strabag/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2012-11-22|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pod Strečnom zhltne ešte 261 miliónov eur|url=https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/560454-dialnica-pod-strecnom-zhltne-este-261-milionov-eur/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-08-18|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy|url=https://ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/d1-s-tunelom-visnove-zaciname-s-hodnotenim-ziadosti-o-ucast-v-sutazi|vydavateľ=ndsas.sk|dátum prístupu=2020-05-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásili súťaž na dokončenie úseku D1 cez tunel Višňové|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22315146/sutaz-na-dokoncenie-useku-d1-cez-tunel-visnove-je-vyhlasena.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-02-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnicu s tunelom Višňové postavia Skanska a Strabag|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253077-dialnicu-s-tunelom-visnove-postavia-skanska-a-strabag/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2012-11-22|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=cesty.ineko.sk}}</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/491840-ersek-taliani-ani-sami-nevedia-kedy-dokoncia-tunel-pri-ziline/|dátum vydania=2018-11-16|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové je zlyhaním zhotoviteľa aj diaľničiarov, tvrdí bývalý šéf NDS|url=https://slovensko.hnonline.sk/1862227-tunel-visnove-je-zlyhanim-zhotovitela-aj-dialniciarov-tvrdi-byvaly-sef-nds|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nasa Doprava|url=https://nasadoprava.sk/zhotovitel-d1-s-tunelom-visnove-je-povinny-pokracovat-vo-vystavbe-oznamila-nds/|dátum vydania=2019-01-10|dátum prístupu=2019-01-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FinReport.sk|titul=Pellegriniho vláda tunel Višňové nedokončí, podľa OĽaNO stavba mešká viac ako rok|url=http://www.finreport.sk/agenturne-spravy/pellegriniho-vlada-tunel-visnove-nedokonci-podla-olano-stavba-meska-viac-ako-rok/|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.finreport.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhotoviteľ nevie tunel Višňové dokonÄ�iÅ¥. Érsek je pripravený aj na súd|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22035113/zhotovitel-nevie-tunel-visnove-dokoncit-ersek-je-pripraveny-aj-na-sud.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499408-ersek-zhotovitel-nevie-usek-d1-s-tunelom-visnove-dokoncit/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-01-22|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najdlhší tunel na Slovensku Višňové postaví spoločnosť prešovského veľkopodnikateľa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/254684/najdlhsi-tunel-na-slovensku-visnove-postavi-spolocnost-presovskeho-velkopodnikatela/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluva na tunel Višňové sa ukončí dohodou, stavenisko vypracú|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22068464/zmluva-na-d1-s-tunelom-visnove-sa-ukonci-dohodou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-03-06|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanska v piatok podpíše zmluvu na dokončenie úseku D1 s tunelom Višňové|url=https://www.aktuality.sk/clanok/883973/skanska-v-piatok-podpise-zmluvu-na-dokoncenie-useku-d1-s-tunelom-visnove/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> |- | colspan="6" |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]] |} === Úsek Turany - Hubová, v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |13,5 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2023 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2024 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2029 |- | colspan="4" |Komentár: Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2022 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. Minister dopravy v máji 2021 predpokladá výstavbu medzi rokmi 2024 až 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zosuv pri Šútove poriadne zamiešal kartami|url=https://myturiec.sme.sk/c/7708837/zosuv-pri-sutove-poriadne-zamiesal-kartami.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pri Fatre bude bez veľkého tunela|url=https://www.trend.sk/spravy/dialnica-pri-fatre-bude-bez-velkeho-tunela|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2012-12-07|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pre Doležala je prioritou čo najrýchlejšie vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic|url=https://www.trend.sk/spravy/pre-dolezala-je-prioritou-co-najrychlejsie-vybudovat-siet-chybajucich-dialnic|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506479-dialnica-z-turian-do-hubovej-ma-nakreslenu-novu-trasu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name="ref3" /> |} === Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe === {|- style="background-color: #f9ebc6" |- style="background-color: #ebbd41" ! colspan="6" |Prehľad úseku vo výstavbe |- |Dĺžka úseku |14,9 km |Zmluvný začiatok výstavby |December 2013 |Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy) |327 miliónov EUR |- |Zhotoviteľ |Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s. |Zmluvný koniec výstavby |<s>06/2018 /</s> <s>06/2022 /</s> <s>12/2023</s> <s>/</s> Nový termín nie je určený |Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy ) |289 miliónov EUR plus navýšenie o 50% |- |Stavebný dozor |AECOM Polska sp. z.o.o. |Predpoklad sprejazdnenia úseku |December 2023, tento termín nebude dodržaný, nový termín nemožno určiť |Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania |4. najdrahšia |- | | | | |Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH |207 miliónov EUR |- | colspan="6" |Komentár: Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, ktorá prešla významnou zmenou časti trasy, v čase po začatí výstavby. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou zmeny trasy sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s]]. Táto skutočnosť je o to viac nepochopiteľná, ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela bude možné až po postavení západného portálu tunela. Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovesnku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. Uvedené tak nezakladá mnoho dôvodov na optimizmus a skoré dokončenie tohto úseku, ale viac naznačujú možnosť hľadania nového zhotoviteľa, čo sprejazdnenie tohto úseku odloží o najmenej dva roky. V dôsledku rozhodnutia o zmene trasy diaľnice v roku 2015, NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 takmer nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia do februára 2019. Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023. Aktuálny odhad sprejazdnenia sa odsúva na december 2024. Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018. Okrem problémov zo samotnou výstavbou úseku, existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny register zmlúv {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&art_predmet=hubov%C3%A1&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=n%C3%A1rodn%C3%A1+dia%C4%BEni%C4%8Dn%C3%A1&nazov=&art_ico1=&ID=2171273&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&frm_id_frm_filter_3=6271447f09237|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZM/2022/0138 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://crz.gov.sk/zmluva/6310541/|vydavateľ=crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-04-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari budú v súvislosti s výstavbou problematického obchvatu Ružomberka využívať právne služby - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-budu-v-suvislosti-s-vystavbou-problematickeho-obchvatu-ruzomberka-vyuzivat-pravne-sluzby/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Razeniu tunela Čebrať z oboch strán už nič nebráni|url=https://myliptov.sme.sk/c/22684175/razeniu-tunela-cebrat-z-oboch-stran-uz-nic-nebrani.html|vydavateľ=myliptov.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vieme, kde sa ružomberská D1 zavŕtala do Čebraťa. Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/529062-vieme-kde-sa-ruzomberska-d1-zavrtala-do-cebrata-pozrite-si-video/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-10-13|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6998934/vahostav-stavia-za-stamiliony-dostal-usek-medzi-hubovou-a-ivachnovou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úsek D1 pri Ružomberku nemusí byť hotový ani do roku 2022 - diskusia (strana: 1) - diskusie.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy RTVS|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/266719#926|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-04-08|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]] |} === Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |7,3 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2024 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2025 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2029 |- | colspan="4" |Komentár: V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref>.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}</ref> <ref name="ref3" /> |} === Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úsekov v príprave |- |Dĺžka úseku |Bidovce - Dargov, 12,6 km Dargov - Pozdišovce, 18,2 km Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km Michalovce - Sobrance, 15,8 km Sobrance - Záhor, 15,5 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2027 - 2031 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2030 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2031 - 2035 |- | colspan="4" |Komentár: Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.<ref name=":2" /><ref name="ref3" /> |} == Úseky diaľnice == <big>'''Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most'''</big> Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd [[Viedenská cesta]] a končí vo výjazde s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]], od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z [[Pečnianska ulica|Pečnianskej ulice]], pri obchodnom centre [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], od [[Sad Janka Kráľa|Sadu Janka Kráľa]], od bývalého štadióna [[FC Petržalka 1898|MFK Petržalka]] a od [[Šustekova ulica|Šustekovej ulice]]). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/novy-dolezity-usek-dialnicneho-obchvatu-v-petrzalke-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku.html?page_id=10039 | dátum vydania = 11.4.2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.09.2009 | vydavateľ = Bratislavské noviny | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, ale s výstavbou sa začalo až [[20. marec|20. marca]] [[2003]]. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania [[4. december|4. decembra]] [[2005]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=76110&p1=51337 | dátum vydania = 1.12.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.09.2009 | vydavateľ = Mesto Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do [[jún]]a [[2006]]. <big>'''Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz'''</big> Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je [[Prístavný most]], ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie [[Dunaj]]a v Bratislave. [[Most]] je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od [[apríl]]a [[1978]] do [[december|decembra]] [[1985]]. Už v decembri [[1983]] bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová'''</big> Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby. <big>'''Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta'''</big> Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá [[estakáda Prievoz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/verheugennadialnic941540241.phtml | dátum vydania = 2.11.1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.03.2010 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]], [[Letisko M. R. Štefánika]], i prírodné kúpalisko [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]. Stavba začala [[15. jún]]a [[1999]]. Do prevádzky bol úsek uvedený [[31. august]]a [[2002]], ale definitívne dokončený bol až v decembri [[2007]]. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk. <big>'''Bratislava, Senecká cesta - Senec'''</big> Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci [[Chorvátsky Grob]], ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 22. hodinou večer. Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať 130]]. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]], obce Chorvátsky Grob do obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-04}}</ref>Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo [[Slovenské centrum dizajnu|Slovenského centra dizajnu]] preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.<ref name="dennikn-je-to-neospravedlnitelne">{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to neospravedlniteľné, hovorí šéf centra dizajnu o zničených preliezačkách na diaľničnej križovatke Triblavina|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2330105/je-to-neospravedlnitelne-hovori-sef-centra-dizajnu-o-znicenych-preliezackach-na-dialnicnej-krizovatke-triblavina/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-27|dátum prístupu=2021-03-27}}</ref> <big>'''Senec - Trnava'''</big> Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde [[Senec]] odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Senec]] - Východ obchádzajúc [[Senec]] zo severu. Trasa [[Diaľnica|diaľnice]] sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce [[Blatné]] zhruba paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I.triedy č.61]]. [[Diaľnica]] ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami [[Cífer]] a [[Slovenská Nová Ves]] a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]]. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec [[Zeleneč]] z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. [[Diaľnica]] má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením. Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd [[Senec]] - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd [[Blatné]]. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] nachádza malé [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]], bez akýchkoľvek služieb. Toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty [[Cesta III. triedy|III.triedy č.1047]]. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo [[Čataj]]. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] [[Čataj]] v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] a obec [[Čataj]]. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z [[Bratislava|Bratislav]]<nowiki/>y do [[Trnava|Trnavy]] je toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] vybavené motorestom a sociálnym zariadením. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1334]]. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na [[Cesta III. triedy|ceste III. triedy č. 1285.]] V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1286]], ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje [[Cesta III. triedy|cestu III.triedy č.1287.]] V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacou stanicou pohonných hmôt]] a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek. <big>'''Trnava - Hlohovec'''</big> Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 [[Trnava]], odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá [[Hlohovec]] a [[Leopoldov]] zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí. <big>'''Hlohovec - Piešťany'''</big> Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v [[jún]]i [[1980]]. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]]. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí [[Madunice]] a [[Drahovce]] a obchádza vodnú nádrž [[Sĺňava]]. Úsek končí vo výjazde [[Piešťany]]. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v [[júl]]i [[1985]]. <big>'''Piešťany - Horná Streda'''</big> Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda. <big>'''Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom'''</big> [[Súbor:križovatka Trnava.jpg|thumb|300px|Križovatka Trnava s [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]]]Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky [[Váh]]. Začína vo výjazde [[Horná Streda]]. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu [[Cesta II. triedy 515 (Slovensko)|II/515]] medzi [[Nové Mesto nad Váhom|Novým Mestom nad Váhom]] a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku [[1996]] a polovičný profil uviedli do prevádzky [[10. september|10. septembra]] [[1998]]. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený [[18. október|18. októbra]] [[2000]]. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dálniční úseky jako nouzové RWY - Fórum Airways.cz|url=https://forum.airways.cz/viewtopic.php?t=2795|vydavateľ=forum.airways.cz|dátum prístupu=2020-12-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhačky na silnicích. České silnice a dálnice měly sloužit letectvu|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/stihacky-na-dalnice-migy-tajna-letiste-cssr.A201125_094120_vojenstvi_mla|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}</ref> <big>'''Nové Mesto nad Váhom - Chocholná'''</big> 13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá [[Nové Mesto nad Váhom]] a [[Trenčín]]. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R2]]. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla [[Beckov (obec)|Beckov]] a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku [[1996]] a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od [[10. september|10. septembra]] [[1998]] spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000. <big>'''Chocholná - Nemšová'''</big> Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat [[Trenčín]]a a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo ''[[Zamarovce]]''. Je rozdelený na dva podúseky; [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala a Skala – [[Nemšová]]. Výstavba úseku [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala začala už v septembri [[1991]], zbytok úseku po [[Nemšová|Nemšovú]] bol rozostavaný v roku [[1994]]. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača [[Trenčín]], s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do [[18. september|18. septembra]] [[2002]], kedy bol privádzač odovzdaný do užívania. <big>'''Nemšová - Ladce'''</big> Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, [[Ilava]] a [[Ladce]]. S výstavbou úseku sa začalo v roku [[1996]] a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[10. december|10. debembra]] [[1998]]. Plný profil bol uvedený do prevádzky [[9. november|9. novembra]] [[2000]]. <big>'''Ladce - Sverepec'''</big> Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku [[1999]] bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer {{km|2.8|m}}, na pravom dvojpruhu (smer [[Žilina]]) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše {{km|2.5|m}}. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na {{km|100|m}}/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou {{km|1.9|m}} uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[24. júl]]a 2004 a v plnom profile [[26. august|26. augusta 2004]]. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky [[9. december|9. decembra]] [[2005]]. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera. <big>'''Sverepec - Vrtižer'''</big> [[File:Križovatka Beluša.jpg|thumb|300px|pred križovatkou [[Beluša]]]]Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]. Ďalej prechádza nad mestom [[Považská Bystrica]] [[estakáda Považská Bystrica|estakádou]] s dĺžkou {{m|1444|m}}. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou {{m|1694.5|m}}, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke {{m|2000|m}}, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený [[31. máj|31. mája 2010]]. <big>'''Vrtižer - Hričovské Podhradie'''</big> Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]]. Na trase sa nachádza aj výjazd [[Bytča]]. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile [[29. jún]]a [[2007]]. '''<big>Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka</big>''' Úsek [[Hričovské Podhradie]] - [[Lietavská Lúčka]] tvorí prvú časť južného obchvatu [[Žilina|Žiliny]] a jeho súčasťou sú tunely [[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]] a [[Tunel Žilina|Žilina]]. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021. Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]. Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?|url=https://dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-10-11|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dokončení diaľničného privádzača bude doprava od Bytčice smerovať cez kruhový objazd na Solinkách|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/11229/po-dokonceni-dialnicneho-privadzaca-bude-doprava-od-bytcice-smerovat-cez-kruhovy-objazd-na-solinkach|vydavateľ=Žilinak.sk|dátum vydania=2019-02-02|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|meno=INAQ|priezvisko=Media}}</ref> Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali sa práce na výstavbe tunela Ovčiarsko pri Žiline, obchvat Bratislavy bude meškať|url=https://www.sme.sk/c/2099645/zacali-sa-prace-na-vystavbe-tunela-ovciarsko-pri-ziline-obchvat-bratislavy-bude-meskat.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-12-17|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/521275-stat-si-vybral-najvacsiu-zakazku-ma-stavat-doprastav|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk}}</ref> <ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=INEKO|titul=Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019|url=https://dennikn.sk/blog/945418/dialnica-pri-ziline-bude-iba-pre-korculiarov-az-do-maja-2019/|dátum vydania=2017-11-18|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":9" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Som rozhorčený. Tunel Višňové sa viac ako dvojnásobne predraží. Urobíme hĺbkový audit, povedal Doležal|url=https://slovensko.hnonline.sk/2131727-som-rozhorceny-tunel-visnove-sa-viac-ako-dvojnasobne-predrazi-urobime-hlbkovy-audit-povedal-dolezal|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kontrolný deň pri tuneli Višňové|url=https://www.youtube.com/watch?v=ue7gk3d1Oes&feature=youtu.be|dátum vydania=16.4.2020|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Privádzač do Žiliny z novej diaľnice otvoria nedokončený|url=https://myzilina.sme.sk/c/22500313/privadzac-do-ziliny-z-novej-dialnice-otvoria-nedokonceny.html|vydavateľ=myzilina.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <big>'''Lietavská Lúčka - Dubná Skala'''</big> Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku do Dubnej Skaly bolo v závere roku 2012 združenie Skanska + Strabag, ktorého najnižšia ponuka bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením. Toto združenie malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 a 2014 premrhanie až 1,5 roka. Nakoniec NDS v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Salini Impregilo a Dúha a.s., ktorých cenová ponuka bola v tendri až tretia. Výsledkom je nielen vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsúvanie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019 predbežne až na koniec roku 2023. Zlé riadenie stavby zo strany zhotoviteľa a jeho problémy s platením prác dodávateľov v ostatnom období zvyšujú hrozbu scenára, že NDS bude musieť na dokončenie stavby hľadať iného zhotoviteľa, čo môže zdržanie ďalej zväčšiť.<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> <big>'''Dubná Skala - Turany'''</big> Úsek [[Dubná Skala]] – [[Turany]] je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin. Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo [[Turčianska Štiavnička]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.09.2009 | vydavateľ = Dopravoprojekt | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[26. október|26. októbra]] [[2011]], samotná výstavba začala [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji [[2014]] stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.<ref name="dskalaturanyukoncenie2015">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubná Skala - Turany | url = http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.04.2015 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania [[10. júl]]a [[2015]]. Po otvorení nasledujúceho úseku [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]], nastane skrátenie [[Diaľnica|diaľnice]] D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]] bude následne preklasifikovaný ako [[Diaľničný privádzač|privádzač]] D1 od cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy [[Diaľnica|diaľnice]] D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pri [[Krpeľany|Krpeľanoch]], cez [[Katastrálne územie|kataster]] obcí [[Šútovo]], [[Kraľovany]], [[Stankovany]] a [[Ľubochňa]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]]. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné [[Geológia|geologické]] podmienky a nutnosti značných zásahov do [[Životné prostredie|životného prostredia]] zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]], pokračuje priamo východným smerom cez tunel [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] popod vrch Kopa, a ďalej tunelom [[Tunel Havran|Havran]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde tento úsek končí. <big>'''Turany - Hubová'''</big> Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, čo je absolútne nereálne s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice. Trasa tohto 13,5 kilometra dlhého úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice tunelom Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 až 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 13 rokov. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už od jari 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete tohto roka sa začala projektová príprava, čo horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva predbežne na rok 2027. <ref name=":0" /> <big>'''Hubová - Ivachnová'''</big> 15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v tuneli Čebrať z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bude možný až po získaní stavebného povolenia, zrejme v priebehu roku 2019. Uvedenie úseku do užívania sa tak posúva na rok 2022. Prípadné ďalšie odvolania a prieťahy v procesoch územného a stavebného konania môžu ešte aj tento termín ohroziť.<ref name="ref3" /> <big>'''Ivachnová - Liptovský Mikuláš'''</big> [[Súbor:D1výstavbaRKa.jpg|náhľad|Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018]] Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami [[Ružomberok]] a [[Liptovský Mikuláš]]. Výstavba prebiehala od [[január]]a [[1973]] do [[December|decembra]] [[1977]] súčasne s výstavbou [[Liptovská Mara (priehrada)|vodného diela Liptovská Mara]]. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá [[Ivachnová]] (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. V rokoch [[2005]] až [[2006]] boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre | url = http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=83 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš. <big>'''Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján'''</big> Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Úsek bol vo výstavbe od [[Marec|marca]] [[1972]], pričom jeho časť sprejazdnili [[1. júl]]a [[1976]], zvyšok [[9. december|9. decembra]] 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek [[Diaľnica D1 (Slovensko)#Bratislava – Senec|Bratislava – Senec]]. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a [[Liptovský Ján]] aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na [[Športová (Liptovský Mikuláš)|Športovej ulici]] v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Liptovský Ján - Liptovský Hrádok'''</big> Úsek medzi [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]] a [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom]] s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od [[apríl]]a [[1975]] do [[December|decembra]] [[1983]] a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na [[Slovensko|Slovensku]] – [[Viadukt Podtureň]] dlhý 1 035 metrov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mosty – Viadukt Podtureň | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky [[Váh]] a obec [[Podtureň]]. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Liptovský Hrádok - Hybe'''</big> [[Súbor:D1 pri Dovalove.JPG|náhľad|300px|Diaľnica D1 pri [[Dovalovo|Dovalove]] na [[Liptov]]e.]]Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od [[apríl]]a [[1983]] do [[jún]]a [[1986]], pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli [[1987]] a dokončená bola až po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v [[Október|októbri]] [[1990]]. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný [[Most Dovalovec]] s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok [[Dovalovec]] a priľahlé územie vo výške 33,06 metra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mosty – Most „Dovalovec“ | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. <big>'''Hybe - Važec'''</big> Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri [[Biely Váh|Bielom Váhu]] meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od [[august]]a [[1996]] až do [[16. november|16. novembra]] [[2000]], pričom v polovičnom profile slúži už od roku [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/dialnicahybevaze974383493.phtml | dátum vydania = 16.11.2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Súčasťou stavby bol jeden výjazd [[Východná (obec)|Východná]], dostavanie ďalších dvoch [[Hybe]] a [[Važec]], deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do [[Bratislava|Bratislavy]]<ref name="Dalnice-silnice">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dálnice D1, Slovensko | url = http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm | dátum vydania = 18.01.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Dálnice-silnice.cz | miesto = | jazyk = český }}</ref>. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra [[2007]]. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy [[Slovenská koruna|slovenských korún]]<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Važec - Mengusovce'''</big> [[File:Diaľnica D1 - odpočívadlo Štrba.jpg|right|thumb|Najvyššie položený úsek Diaľnice D1 v lokalite Vlčia jama s odpočívadlami Štrba]] Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v [[august]]e [[1998]]. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov [[Važec]], [[Štrba]] a [[Mengusovce]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006 | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml | dátum vydania = 28.08.2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na [[september]] [[2001]] a v plnom profile na september [[2002]]. V roku [[1999]] bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku [[2003]], no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý [[Tunel Lučivná]]. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali [[11. december|11. decembra]] [[2007]], ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/poprad/podesiatichrokoch1197381480.phtml | dátum vydania = 11.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až [[14. september|14. septembra]] [[2008]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080914_121747_sk_pludia_p01 | dátum vydania = 14.09.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>, teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnice a tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=dialnice.szm.com}}</ref> <big>'''Mengusovce - Jánovce'''</big> Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza [[Popradská kotlina|Popradskou kotlinou]]. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce [[Mengusovce]] a ďalej pokračuje východným smerom cez [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', obchádza mesto [[Svit (mesto)|Svit]] zo severu a obec [[Batizovce]] z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I/18]] a k [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati]] a pokračuje s nimi paralelne až po [[Poprad]]. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa [[Letisko Poprad-Tatry|popradské letisko]] a mestskú časť [[Veľká]]. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti [[Spišská Sobota]] a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]]. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami [[Jánovce (okres Poprad)|Jánovce]] a [[Spišský Štvrtok]]. <big>'''Jánovce - Jablonov'''</big> Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[17. jún]]a [[2011]], stavať začali oficiálne [[20. jún]]a [[2011]] poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.<ref name="padmostapravda1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252544-pad-mosta-najvaecsia-tragedia-na-d1/| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = Pravda.sk| miesto = | jazyk =}}</ref><ref name="padmostapravda2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní | url = http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum vydania = 03.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk =}}</ref> Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania [[20. október|20. októbra]] [[2015]]. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] prechádzajúcu cez mesto [[Levoča]]. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový [[tunel Šibenik]] a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký [[most na diaľnici nad potokom Lodina]]. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená [[25. jún]]a [[2012]]. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[30. november|30. novembra]] [[2015]].<ref name="prilevoci">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút|url = https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/|dátum vydania = 2015-11-30|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2015-12-01|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}</ref> <big>'''Jablonov - Studenec'''</big> Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 [[most]]ných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Výstavba pravého pásu začala [[17. apríl]]a [[2009]] a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile [[7. jún]]a [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Jablonov – Studenec | url = http://www.ndsas.sk/stavby-2009/12949s?ids=12329&prm1=1&prm2=90 | dátum vydania = 17.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Výstavba druhého profilu bola dokončená [[14. december|14. decembra]] [[2012]].<ref name="dokonceniejabstud">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile| url = http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6638188/dialnica-pod-spisskym-hradom-je-uz-v-plnom-profile.html | dátum vydania =14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.12.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].<ref name="dokonceniejabstud" /> <big>'''Studenec - Beharovce'''</big> Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať [[2. apríl]]a [[2009]] v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]]. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov [[Euro|eur]]. Úsek bol odovzdaný do prevádzky [[7. jún]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/170-zacala-vystavba-dialnicneho-useku-d1-studenec-beharovce-ktory-vyprojektovala-spolocnost-dopravoprojekt-a.s?__lng=sk | dátum vydania = 2.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009| vydavateľ = Dopravoprojekt, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref>. <big>'''Beharovce - Fričovce'''</big> Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa [[1. apríl]]a [[1996]], 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne [[Tunel Branisko|tunela Branisko]]. Štôlňa bola prerazená [[19. december|19. decembra]] [[1997]], no razba južnej tunelovej rúry zo [[západ]]nej ([[Spiš (región)|spišskej]]) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, [[23. máj]]a 1997. Ešte v roku [[2001]] sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí [[Fričovce]] a [[Široké]] [[1. júl]]a [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pracenatunelibran998927778.phtml | dátum vydania = 27.8.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až [[1. máj]]a [[2002]]. Ešte v [[september|septembri]] [[2001]] však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce [[Široké]]. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa [[29. jún]]a [[2003]] spoločne s obchvatom obce [[Fričovce]] a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec [[Beharovce]]. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023. <big>'''Fričovce - Svinia'''</big> Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]] medzi obcami [[Svinia]] a [[Fričovce]]. Výstavba tohto úseku začala [[24. november|24. novembra]] [[2011]] a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[17. december|17. decembra]] [[2015]]. <big>'''Svinia - Prešov, Západ'''</big> Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od [[1. december|1. decembra]] [[2005]] do [[7. jún]]a [[2010]]. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch [[2005]] až [[2007]], potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], cestou II/[[Cesta II. triedy 546 (Slovensko)|546]] a v budúcnosti aj s [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R4]]. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi [[Prešov]]om a [[Chminianska Nová Ves|Chminianskou Novou Vsou]], no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami [[Malý Šariš]] a [[Župčany]]. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Svinia – Prešov,západ | url = http://www.highways.sk/highways/Svinia-Presov.html | dátum vydania = 26.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.09.2009| vydavateľ = Highways.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa. <big>'''Prešov, Západ - Prešov, Juh'''</big> Diaľničný [[Prešovský obchvat#Juhoz.C3.A1padn.C3.BD obchvat|obchvat Prešova]] meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.<ref>http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685</ref> Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií]] v [[Marec|marci]] roku [[2003]] odporučilo tunelový variant s [[Tunel Prešov|tunelom Prešov]] dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť [[most]]ov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/7690119/dialnicny-obchvat-presova-kadial-povedie-a-co-zmeni-v-meste.html | dátum vydania = 12.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2015 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Prešov | jazyk = }}</ref>. Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodatok č.4|url=https://crz.gov.sk/data/att/2920748.pdf|dátum prístupu=12.9.2021}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná spoločnosť spustí 28. októbra|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2571148/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-10-12|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk-SK}}</ref> <big>'''Prešov, Juh - Budimír'''</big> Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla [[1988]] v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – [[Ličartovce]], ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do [[jún]]a 1987, no sprevádzkovaný bol už v [[november|novembri]] [[1982]]. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po [[Budimír]] (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli [[1988]]. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Budimír - Bidovce'''</big> Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou [[Košický obchvat|diaľničného obchvatu Košíc]], ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]. Úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]] sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou [[Torysa (rieka)|Torysa.]] Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo [[Beniakovce]] a v smere do Prešova odpočívadlo [[Rozhanovce]]. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky [[Cesta III. triedy|ciest III. triedy]]. Okrem toho sa smerom od [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košickej Novej Vsi]] sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná [[25. august]]a [[2016]]<ref>http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c</ref>, samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. november|11.novembra]] [[2016]] a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019. <big>'''Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA'''</big> Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030 je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.<ref name=":0" /> == Hustota dopravy == Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlejTech.sk | odkaz na autora = | titul = Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 | url = https://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc | vydavateľ = ssc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" |+ !Úsek !Hustota dopravy |- |Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|2}}- Bratislava-Petržalka-Ovsište |53 941 |- |Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) |93 344 |- |Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) - Bratislava-Ružinov |82 959 |- |Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka |90 601 |- |Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko |67 576 |- |Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky |72 497 |- |Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory |60 146 |- |Bratislava-Vajnory - Senec |62 652 |- |Senec - Voderady |54 519 |- |Voderady - Trnava {{Cesta/SK-R|1}} |42 774 |- |Trnava {{Cesta/SK-R|1}} - Hlohovec |26 634 |- |Hlohovec - Piešťany |25 483 |- |Piešťany - Horná Streda |25 295 |- |Horná Streda - Lúka |24 755 |- |Lúka - Rakoľuby |28 168 |- |Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) |24 308 |- |Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) - Nemšová |26 971 |- |Nemšová - Ilava |26 210 |- |Ilava - Ladce |22 801 |- |Ladce - Beluša {{Cesta/SK-R|6}} |24 260 |- |Beluša {{Cesta/SK-R|6}} - Považská Bystrica-juh |21 866 |- |Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum |21 274 |- |Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever |23 121 |- |Považská Bystrica-sever - Bytča |22 379 |- |Bytča - Dolný Hričov {{Cesta/SK-D|3}} |23 956 |- |Dubná Skala - Martin {{Cesta/SK-R|3}} |10 482 |- |Martin {{Cesta/SK-R|3}} - Turany |11 047 |- |Ivachnová - Liptovský Mikuláš |16 904 |- |Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok |14 065 |- |Liptovský Hrádok - Hybe |13 133 |- |Hybe - Východná |14 012 |- |Východná - Važec |14 840 |- |Važec - Štrba |13 667 |- |Štrba - Mengusovce |14 837 |- |Mengusovce - Poprád-západ |14 756 |- |Poprad-západ - Vysoké Tatry |13 171 |- |Vysoké Tatry - Poprad-východ |13 444 |- |Poprad-východ - Spišský Štvrtok |12 027 |- |Spišský Štvrtok - Levoča |10 588 |- |Levoča - Spišské Podhradie |10 401 |- |Spišské Podhradie - Beharovce |9 629 |- |Beharovce - Široké {{Cesta/Polprofil}} |10 359 |- |Široké - Fričovce |11 344 |- |Fričovce - Svinia |11 512 |- |Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|4}}) |12 229 |- |Prešov-juh - Lemešany |16 440 |- |Lemešany - Budimír |16 560 |} <br /> == Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami == {| class="wikitable" ! colspan="5" | Diaľničné križovatky na diaľnici D1 |- | [[Súbor:D2-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (0) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke |- | [[Súbor:R7-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (6) || [[Bratislava]] – Prievoz || v prevádzke |- | [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (15) || [[Bratislava]] – východ || vo výstavbe |- | [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Trnava]] || v prevádzke |- | [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (119) || [[Trenčín]] – juh || v príprave |- | [[Súbor:R6-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (159) || [[Beluša]] || v prevádzke |- | [[Súbor:D3-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (187) || [[Žilina]] || v prevádzke |- | [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (218) || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || v prevádzke |- | [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (242) || [[Likavka]] || v príprave |- | [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (248) || [[Ivachnová]] || v príprave |- | [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (400) || [[Prešov]] – západ || vo výstavbe |- | [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (432) || [[Rozhanovce]] || v prevádzke |- |} Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť [[Mimoúrovňová križovatka|križovatiek]] s ostatnými [[diaľnica]]mi a [[Cesta pre motorové vozidlá|rýchlostnými cestami]]. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na [[Dopravná značka|dopravnom značení]] označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009. == Galéria == <gallery> Súbor:D1 pri Siladiciach.jpg|D1 pri obci [[Siladice]] Súbor:Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg| [[Viadukt Podtureň]] Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|[[Estakáda Považská Bystrica]], vo výstavbe február 2010 Súbor:D1 estakáda PB.jpg|[[Estakáda Považská Bystrica]] Súbor:D1 Petrzalka1.jpg|Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci Súbor:Slovak motorway D1 in Bratislava-Ruzinov.jpg|Výjazd Bratislava-Ružinov Súbor:Slovak motorway D1.JPG|Neďaleko [[Sverepec|Sverepca]] Súbor:D1 pri Dubnici nad Váhom.jpg|D1 pri [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] </gallery> == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] *[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Highway D1 (Slovakia)}} == Externé odkazy == {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} * [http://motorways-exitlists.com/europe/sk/d1.htm Diaľnica D1] * [http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d1&visible=1 Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Diaľnica D1}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)| ]] [[Kategória:Diaľnice na Slovensku|1]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Doprava v okrese Senec]] [[Kategória:Doprava v Senci]] [[Kategória:Doprava v okrese Trnava]] [[Kategória:Doprava v Trnave]] [[Kategória:Doprava v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Doprava v Piešťanoch]] [[Kategória:Doprava v okrese Piešťany]] [[Kategória:Doprava v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Doprava v okrese Trenčín]] [[Kategória:Doprava v Trenčíne]] [[Kategória:Doprava v okrese Ilava]] [[Kategória:Doprava v okrese Púchov]] [[Kategória:Doprava v okrese Považská Bystrica]] [[Kategória:Doprava v Považskej Bystrici]] [[Kategória:Doprava v okrese Bytča]] [[Kategória:Doprava v Bytči]] [[Kategória:Doprava v okrese Žilina]] [[Kategória:Doprava v Žiline]] [[Kategória:Doprava v okrese Martin]] [[Kategória:Doprava vo Vrútkoch]] [[Kategória:Doprava v Martine]] [[Kategória:Doprava v okrese Dolný Kubín]] [[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]] [[Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Doprava v Liptovskom Mikuláši]] [[Kategória:Doprava v okrese Poprad]] [[Kategória:Doprava v Poprade]] [[Kategória:Doprava v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Doprava v okrese Levoča]] [[Kategória:Doprava v Levoči]] [[Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves]] [[Kategória:Doprava v okrese Prešov]] [[Kategória:Doprava v Prešove]] [[Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]] [[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]] [[Kategória:Doprava v okrese Sobrance]] c2hlf17d95bup62lw4l8ai1psnrtl4v 7417487 7417485 2022-07-30T13:19:56Z AY70 179233 Aktualizácia informácií. wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox diaľnica | KRAJINA = SK | TYP CESTY = D | ČÍSLO CESTY = 1 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 50 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 58 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY3 = 442 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY4 = 571 | MAPA = Motorway D1 SK map.svg | VÝSTAVBA = 1972 - ''2031/2035'' | CELKOVÁ DĹŽKA = 512 | V PREVÁDZKE = 395,9 | VO VÝSTAVBE = 28,4 | V PLÁNE = 87,7 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]],<br>[[Trenčiansky kraj]], [[Žilinský kraj]],<br>[[Prešovský kraj]], [[Košický kraj]] | ROZŠÍRENIA = 3+3: 36 km | VÝJAZDY = 65 (v prevádzke) | TUNELY = 7 (v prevádzke) | OBRÁZOK = D1 klcov atolentak.jpg | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 310px | OBRÁZOK-POPIS = Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši | OBJEKTY = {{Cesta|SK|ĎALEJ||[[Bratislava]]-[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-Pečňa<br>Pokračuje ako {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}<br>smer [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]/[[Kúty (okres Senica)|Kúty]]}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|65|[[Bratislava]]-Kapitulské pole<br><small>(vetvenie smer Maďarsko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|0|[[Bratislava]]-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|2|75}}<br><small>(vetvenie smer Česko)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|1|Bratislava-Incheba {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ovsište 567 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|4|Bratislava-Petržalka-Ovsište {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Prístavný most]] ([[Dunaj]]) 1080 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|6|Bratislava-Nivy {{Cesta/SK-R-E|7|575}}{{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|SSÚD|7|SSÚD Bratislava|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] {{Cesta/SK-1|63}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Prievoz 1756 m|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|10|Bratislava-Trnávka <small>(vjazd len smer D2)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|11|[[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislava-Letisko]]|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-[[Zlaté Piesky]] {{Cesta/SK-1|61}}<br><small>(výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|VÝJAZD||Bratislava-Pri mlyne <small>(len vjazd smer D2)</small>|FARBA=bez úhrady}} {{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|15|Bratislava-východ {{Cesta/SK-D|4}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Triblavina}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|18|[[Bernolákovo]] {{Cesta/SK-2|127}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|27|[[Senec]] {{Cesta/SK-2|503}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|31|[[Blatné]] {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Čataj}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|44|[[Voderady (okres Trnava)|Voderady]] {{Cesta/SK-3|1286}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Zeleneč}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Trnava]] {{Cesta/SK-R-E|1|58|571}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|66|[[Hlohovec]] {{Cesta/SK-2|513}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|68|[[Madunice]] {{Cesta/SK-1|61}} <small>(len výjazd)</small>}} {{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Piešťany}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|83|[[Piešťany]] {{Cesta/SK-2|499}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|91|[[Horná Streda]] {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Horná Streda 772 m ([[Váh]])}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|95|Lúka {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Hrádok <small>(vážnica)</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|106|[[Nové Mesto nad Váhom]] {{Cesta/SK-2|515}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Beckov (obec)|Beckov]]}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Beckov 336 m (Váh)}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50|572}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50}} {{Cesta/SK-R-E|2|572}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Kostolná {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Drietoma]] 238 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|124|[[Trenčín]]-západ {{Cesta/SK-PD|5}}}} {{Cesta|SK|SSÚD|126|SSÚD Trenčín}} {{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zamarovce}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Súčanka 404 m/486 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Újazd 486 m/490 m (Váh) }} {{Cesta|SK|VÝJAZD|138|[[Dubnica nad Váhom]] {{Cesta/SK-1|57}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Prejta {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|145|[[Ilava]] {{Cesta/SK-2|574}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kočkovský kanál 187 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Nosický kanál 227 m (Váh) }} {{Cesta|SK|VÝJAZD|153|Ladce {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ladce 186 m/189 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beluša}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|157|[[Púchov]]-juh {{Cesta/SK-R|6}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pružinka 902 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Sverepec {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec I 443 m/480 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec II 315 m/310 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|165|[[Považská Bystrica]]-juh {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kunovec}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Galanovec}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matúška}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Považská Bystrica {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Estakáda Považská Bystrica|Považská Bystrica]] 1444 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|169|[[Považská Bystrica]]-centrum {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hričovský kanál 1695 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Vrtižer (Váh)}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|174|[[Považská Bystrica]]-sever {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Plevník-Drienové 680 m (Váh) }} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Predmier 300 m (Váh) }} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Predmier}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|183|[[Bytča]] {{Cesta/SK-2|507}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|188|[[Diaľničná križovatka Žilina|Žilina]] <small>(Hričovské Podhradie)</small> {{Cesta/SK-D-E|3|50|75}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dolný Hričov 1804 m}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Ovčiarsko 2275 m}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Žilina 1375 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lietavská Lúčka 1091 m {{Cesta/Polprofil}} (<small>dočasné)</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|199|[[Žilina]]-juh {{Cesta/SK-1|64b}} {{Cesta/Polprofil}} (<small>dočasné)</small>}} {{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1|64b}}</small>}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Turie|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turie {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 1|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 2|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Višňové 7520 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|D-ZAČIATOK||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|212|Dubná Skala, [[Vrútky]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Dubná Skala (Váh)}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turčianske Kľačany 442 m (Váh)}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|218|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{Cesta/SK-R|3}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Sučany]]}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kantorský potok}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turčianska Štiavnička}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turany (Váh)}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Krpelianský kanál}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}</small>}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šútovo 280 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Rieka 200 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovianske jazerá 230 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Fatra 686 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 183 m {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 229 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 230 m {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 304 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kraľovany 97 m {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|235|[[Kraľovany]] {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-1|70}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Rojkov 1810 m/1745 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Stankovany 451 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Havran 2813 m/2838 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 1 - 428 m (Váh)|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|242|[[Ružomberok]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|242|[[Likavka]] {{Cesta/SK-R|3}}||FARBA=plán}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 2 - 438 m (Váh)|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 1 - 138 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 2 - 324 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 3 - 485 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Čebrať 2026 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|249|[[Ružomberok]]-sever {{Cesta/SK-1-E|59|77}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 1 - 571 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 2 - 186 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 3 - 754 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|251|[[Ivachnová]] {{Cesta/SK-R|1}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Martinček 684 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lisková 228 m|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Ivachnová 601 m (Váh)|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|D-ZAČIATOK|257|<small>Prechod na/z I/18</small>}} {{Cesta|SK|ČSPH|258|Ivachnová <small>(ČS smer Žilina v pláne)</small> {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|259|Ivachnová {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dechtáre}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Čemice {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|272|[[Liptovský Mikuláš]] {{Cesta/SK-2|584}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|277|Závažná Poruba {{Cesta/SK-3|2337}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|279|[[Liptovský Ján]] {{Cesta/SK-3|2340}} <small>(bez výjazdu smer Žilina)</small>}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Podtureň (Váh) 1038 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Velínok <small>(v zime uzavreté)</small> {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jamníček 179 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|284|[[Liptovský Hrádok]] {{Cesta/SK-2|537}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Belá (potok)|Belá]] 308 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dovalovec 504 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Hybe}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hybica 571 m/565 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|292|Hybe {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Východná 380 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|297|[[Východná (obec)|Východná]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Východná}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jánošíková studnička 381 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beliansky potok 347 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Čierny jarok 184 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|303|[[Važec]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Važec 638 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Štrba}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Štrba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|310|[[Štrba]] {{Cesta/SK-3|3060}}}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||nadmorská výška 902 m n. m.}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]] 250 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|315|[[Mengusovce]] ([[Svit (mesto)|Svit]]) {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|539}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Bôrik 999 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Batizovce ([[Poprad (rieka)|Poprad]])}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Batizovce]]}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|322|[[Poprad]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Velický potok}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|325|[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] {{Cesta/SK-2|534}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matejovce}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|329|Poprad-východ {{Cesta/SK-1|67}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt 100 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|341|[[Spišský Štvrtok]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Štvrtok 170 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Iliašovce 431 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kurimany 180 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bicír 100 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|350|[[Levoča]] {{Cesta/SK-2|533}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||MÚK Levoča 400 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Levoča 632 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Levoča}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Šibenik 591 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šibenik 200 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Hrhov 488 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Doľany 430 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Klčov 230 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Nemešany 330 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|360|[[Spišské Podhradie]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišské Podhradie 700 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|368|Beharovce {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||'''prechod na polovičný profil'''}} {{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||''spoplatnený polovičný profil''}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beharovce 225 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pongrácovce 102 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Korytné 343 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Branisko]] 4975 m {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|RC-KONIEC-D-ZAČIATOK||'''prechod na plný profil'''}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|379|[[Široké]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Fričovce 407 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|382|Fričovce {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 1 - 194 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 2 - 276 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 1 - 328 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 2 - 296 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 3 - 205 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 4 - 368 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Veľká Svinka 104 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chmiňany 288 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chminianska Nová Ves 71 m/257 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Svinia 303 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|393|[[Svinia]] {{Cesta/SK-1|18}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Svinka 255 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malý Šariš 494 m}} {{Cesta|SK|ČSPH||Malý Šariš}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-R-E|4|371}} {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Prešov 2224 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Torysa]]}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|407|Prešov-juh {{Cesta/SK-3|3445}} {{Cesta/SK-3|3446}}}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Petrovany <small>(vážnica)</small>}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|418|Lemešany {{Cesta/SK-3|3445}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Janovík}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|427|[[Košice]]-sever {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}} {{Cesta/SK-3|3339}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Vajkovce 541 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beniakovce {{Cesta/Smer|D}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beniakovce 132 m}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Rozhanovce]] {{Cesta/Smer|H}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|433|Košické Oľšany<br>{{Cesta/SK-R-E|4|58|71}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Košické Oľšany 245 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 1 - 264 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 2 - 175 m}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Olšavský potok 315 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|441|Bidovce {{Cesta/SK-2|576}}}} {{Cesta|SK|D-KONIEC||<small>Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|19|50}}</small>}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Svinica|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Dargov 1050 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|454|Dargov {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Bačkov|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|462|Dvorianky {{Cesta/SK-1|79}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|472|[[Pozdišovce]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ČSPH||Pozdišovce|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|475|[[Michalovce]]-západ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|483|[[Michalovce]]-východ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|PARKOVISKO||Veľké Revištia|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|496|[[Sobrance]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ČSPH||Jenkovce|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|510|Záhor {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|HRANICA|511|Záhor - Storožnica {{minivlajka|Ukrajina}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|06}}{{Cesta/UA-M-E|08|50}}<br>smer [[Užhorod]]/[[Čop]]/[[Veľké Berezné]]|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] so [[Záhor|Záhorom]] v blízkosti [[Štátne hranice Slovenska|štátnych hraníc]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný [[hraničný priechod]], v blízkosti súčasného cestného [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] [[Vyšné Nemecké|Vyšné Nemecké - Užhorod]] na štátnej [[Štátne hranice Slovenska|hranic]]<nowiki/>i s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Trasa diaľnice D1 začína v [[Bratislava|Bratislave]] a pokračuje cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]] do [[Záhor|Záhoru]]. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou [[Bratislava]] – [[Žilina]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Ľvov]] a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] (Trenčín - Bidovce ''- hranica s Ukrajinou''), [[Európska cesta 58|E58]] (Bratislava - Trnava), [[Európska cesta 75|E75]] (Bratislava - Hričovské Podhradie), [[Európska cesta 442|E442]] (Bytča - Hričovské Podhradie) a [[Európska cesta 571|E571]] (Bratislava - Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj [[Európska únia|Európska Únia]], samotná organizácia výstavby však leží na [[Slovensko|Slovenských]] orgánoch [[Verejná správa|verejnej správy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] <ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dialnice|url=http://www.uzemneplany.sk/dialnice|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska.|jazyk=sk}}</ref> Výstavba diaľnice D1 začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom sa do roku 1999 formálne jednalo o diaľnicu [[Diaľnica D61 (Slovensko)|D61]]. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] - [[Pečňa]], kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] na [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]], neďaleko [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] [[Záhor]]. Trasa diaľnice vedie cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Vrútky]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Poprad]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Michalovce]] a [[Sobrance]]. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1 a to v úsekoch medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou.]] V príprave je na trase z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] už iba úsek medzi [[Turany|Turanmi]] a [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od [[Košice|Košíc]], v úseku od [[Bidovce|Bidoviec]] až po [[Záhor]] na hraniciach s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti, (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto [[diaľnica]] prejazdná medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Záhor]] najskôr v roku 2040. Na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] začína trasa diaľnice D1 v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] - [[Pečňa]] a pokračuje z [[Bratislava|Bratislavy]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]] a [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] až do [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčky]] pri [[Žilina|Žiline]], čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úseku [[Ladce]] - [[Sverepec]] a úseku [[Považská Bystrica]] Juh - [[Považská Bystrica]] Sever. V [[Hričovské Podhradie|Hričovskom Podhradí]] sa nachádza križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Lietavská Lúčka|Lietavskú Lúčku]]. Na severnom Slovensku je v úseku medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Prešov|Prešovom]], zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe vyše 28 kilometrov a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. Technicky mimoriadne náročná je prebiehajúca výstavba diaľnice v úseku [[Lietavská Lúčka]] - [[Dubná Skala]]. Tento 13,5 kilometrov dlhý úsek diaľnice prepojí už existujúci úsek diaľnice D1 medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a úsek medzi [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a [[Turany|Turanmi]]. Technickú náročnosť tohto úseku zvýrazňuje množstvo mostov ale aj najdlhší tunel vo výstavbe; [[tunel Višňové]]''.'' Predpoklad dokončenia tohto úseku diaľnice je rok 2024. Výstavba diaľnice D1 v súčasnosti prebieha aj v úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] - [[Ivachnová]]. Tento 15,2 kilometra dhý úsek tvorí severný obchvat [[Ružomberok|Ružomberku]]. Súčasťou tohto úseku je aj [[tunel Čebrať]]. Výstavba v tomto úseku bola zahájená ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných [[Geológia|geologických]] porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia po roku 2023. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] je aktuálne iba v príprave s predpokladom zahájenia výstavby v roku 2024 a predpokladom dokončenia v roku 2029. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] až po výjazd Prešov - západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R4]]. Na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] je sprevádzkovaný 27,5 kilometrový úsek diaľnice medzi [[Kraj (štátna správa)|krajskými]] mestami [[Prešov]] a [[Košice]]. Súčasne je od roku 2019 na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek [[Budimír]] - [[Bidovce]], ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi [[Prešov|Prešovom]] a [[Košice|Košicami]] a súčasne je aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od [[Košice|Košíc]]. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do [[Záhor|Záhoru]] na [[Štátna hranica|hraniciach]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín zahájenia výstavby. Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného [[Slovensko|Slovenska]], obzvlášť v úseku medzi [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť [[tunel]]ov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke sedem; [[tunel Branisko]] ''(4 975 )'', [[tunel Lučivná]] ''(250 m)'', [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', [[tunel Šibenik]] ''(591 m)'', [[tunel Ovčiarsko]] ''(2 360 m), ''[[tunel Žilina]] ''(655 m)'' a [[tunel Prešov]] (''2 244 m'').Vo výstavbe je momentálne [[tunel Čebrať]] (''3 600 m) a'' [[tunel Višňové]] ''(7 445 m)''. V príprave je výstavba tunelov [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] ''(5 868 m)'', [[Tunel Havran|Havran]] ''(2 820 m)'' a [[Tunel Dargov|Dargov]] ''(4 008 m)''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničn� tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/tunnels/tunnels.html|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=dialnice.szm.com}}</ref>''.'' Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé [[most]]y, [[viadukt (súčasnosť)|viadukty]] a [[Estakáda|estakády]], z ktorých najdlhšou je [[estakáda Hričovský kanál]], ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných [[Most|mostov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2040.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}</ref> == Prehľad úsekov diaľnice D1 == {| class="wikitable sortable" !Poradie úseku !Označenie úseku !Dĺžka úseku v km !Zahájenie výstavby úseku !Uvedenie úseku do prevádzky !Výjazdy a križovatky |- |1. |Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most |3,2 |2003 |2005 |1. Križovatka D1x[[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], Bratislava - Pečňa 2. Bratislava - Viedenská 3. Bratislava - Panónska |- |2. |Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz |3,0 |1977 |1983, ľavá polovica 1985, pravá polovica |4. Bratislava - Ovsište 5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]], premenované na Bratislava - Nivy I) |- |3. |Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová |2,6 |1984 |1990 |6. Bratislava - Mierová |- |4. |Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta |5,5 |1999 |2002 |7. Bratislava - Galvaniho 8. Bratislava - Letisko 9. Bratislava - Zlaté piesky |- |5. |Bratislava, Senecká cesta - Senec |13,0 |1972 |1975 |10. Bratislava - Vajnory 12. Triblavina 13. Senec |- style="background-color: #e56262" |5. |Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) |3,5 km, I.etapa 10,6 km, II.etapa |I. etapa 2022 II. etapa 2023 |I. etapa 2025 II. etapa 2026 |10. Bratislava - Vajnory, prestavba 11. Bratislava, východ II, križovatka D1x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]] (2025) 12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRIŽOVATKU TRIBLAVINA SME SPUSTILI DO OSTREJ PREVÁDZKY|url=https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum prístupu=2021-10-29}}</ref> 13. Senec, prestavba |- |6. |Senec - Trnava |23,1 |1975 |1978 |14. Senec - východ (Blatné) 15. Voderady 16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava |- style="background-color: #e56262" |6. |Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1 |19,9 |2025 |2030 |14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017 15. Voderady, prestavba 16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava, prestavba |- |7. |Trnava - Hlohovec |15,9 |1978 |1982 |17. Hlohovec |- |8. |Hlohovec - Piešťany |17,7 |1980 |1985 |18. Červeník 19. Piešťany |- |9. |Piešťany - Horná Streda |8,1 |1984 |1988 |20. Horná Streda |- |10. |Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom |14,4 |1997 |1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica |21. Lúka |- |11. |Nové Mesto nad Váhom - Chocholná |13,1 |1996 |1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica |22. Nové Mesto nad Váhom |- |12. |Chocholná - Skala |10,3 |1991 |1996 |23. Trenčín - juh (Chocholná) 24. Trenčín - západ 25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice |- |13. |Skala - Nemšová |7,6 |1994 |1996 |26. Dubnica nad Váhom |- |14. |Nemšová - Ladce |15,5 |1996 |1998, ľavá polovica 2000, pravá polovica |27. Ilava 28. Ladce |- |15. |Ladce - Sverepec |11,3 |1998 |2004, úsek Ladce - Beluša 2005, zbytok úseku |29. Beluša (Púchov) Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]] |- |16. |Sverepec - Vrtižer |9,8 |2007, II.úsek 2008, I. úsek |2010, I. úsek 2010, II. úsek |30. Považská Bystrica - juh 31. Považská Bystrica - centrum |- |17. |Vrtižer - Hričovské Podhradie |12,9 |1998 |2007 |32. Považská Bystrica - sever 33. Bytča |- |18. |Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka |11,3 |2014 |2021 |34. Križovatka D1x[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] Žilina |- style="background-color: #ebbd41" |19. |Lietavská Lúčka - Dubná Skala |13,5 |2014<br /> |<s>12/2019</s> / 01/2021 - Výjazd Lietavská Lúčka, iba v nevyhnutnom rozsahu <s>12/2023</s> / <s>03/2024</s> / 12/2024 |35. Lietavská Lúčka |- |20. |Dubná Skala - Turany |13,5 + 3,3 privádzač |2011 |2015 |36. Dubná Skala Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]] 37. Martin 38. Turany 2 |- style="background-color: #e56262" |21. |Turany - Hubová |13,5 |2024 |2029 |37. Turany 1 |- style="background-color: #ebbd41" |22. |Hubová - Ivachnová |14,9 |2013 |<s>06/2018 /</s> <s>06/2022</s> <s>/</s> <s>12/2022 / 12/2023</s> / 12/2024 |39. Hubová 40. Likavka |- |23. |Ivachnová - Liptovský Mikuláš |15 |1973 |1977 |901. Provizórne napojenie na cestu I/18 41. Ivachnová |- |24. |Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján |6,4 |1972 |1976 |42. Liptovský Mikuláš 43. Liptovský Ján |- |25. |Liptovský Ján - Liptovský Hrádok |5,1 |1975 |1983 |44. Liptovský Hrádok |- |26. |Liptovský Hrádok - Hybe |8,2 |1983, ľavá polovica 1987, pravá polovica |1986, ľavá polovica 1990, pravá polovica |45. Hybe |- |27. |Hybe - Važec |10,4 |1996 |1998, pravá polovica 2000, ľavá polovica |46. Východná 47. Važec |- |28. |Važec - Mengusovce |12 |1998 |2007, ľavá polovica 2008, pravá polovica |48. Štrba 49. Mengusovce |- |29. |Mengusovce - Jánovce |26,4 |2005, II.úsek 2005, III. úsek - ľavá polovica 2006, I.úsek 2007, III. úsek - pravá polovica |2008, II. úsek 2008, III. úsek - ľavá polovica 2009, I. úsek 2009, III. úsek - pravá polovica |50. Poprad - západ 51. Vysoké Tatry 52. Poprad - východ 53. Jánovce |- |30. |Jánovce - Jablonov |19,2 |2011, I. úsek 2012, II. úsek |2015, I. úsek 2015, II. úsek |54. Levoča |- |31. |Jablonov - Studenec |4,7 |2009, pravá polovica 2010, ľavá polovica |2010, pravá polovica 2012, ľavá polovica |55. Jablonov |- |32. |Studenec - Beharovce |3,4 |2009 |2010 |Úsek bez výjazdov |- |33. |Beharovce - Fričovce |13,7 |1996, Široké obchvat 1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra 1997, Beharovce obchvat, pravá polovica 1997, Fričovce obchvat |2001, Široké obchvat 2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra 2003, Beharovce obchvat, pravá polovica 2003, Fričovce obchvat |56. Behárovce 57. Široké 58. Fričovce |- style="background-color: #e56262" |33. |Beharovce obchvat, ľavá polovica Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra |7,6 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |Úsek bez výjazdov |- |34. |Fričovce - Svinia |10,9 |2011 |2015 |Úsek bez výjazdov |- |35. |Svinia - Prešov, západ |6,8 |2005 |2010 |59. Svinia 60. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]], Prešov - západ |- |36. |Prešov, Západ - Prešov, juh |7,8 |2017 |2021 | Úsek bez výjazdov |- |37. |Prešov, juh - Ličartovce |10,6 |1978 |1982 |61. Prešov - juh 62. Lemešany |- |38. |Ličartovce - Budimír |9,1 |1983 |1988 |63. Nová Polhora 64. Košice - sever |- |39. |Budimír - Bidovce |14,4 |2016 |2019 |65. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], Rozhanovce 66. Bidovce |- style="background-color: #e56262" |40. |Bidovce - Dargov |12,6 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? | 67. Dargov |- style="background-color: #e56262" |41. |Dargov - Pozdišovce |18,2 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |68. Hriadky 69. Pozdišovce |- style="background-color: #e56262" |42. |Pozdišovce - Michalovce |12,1 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |70. Michalovce |- style="background-color: #e56262" |43. |Michalovce - Sobrance |15,8 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |71. Sobrance |- style="background-color: #e56262" |44. |Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina |15,5 |Nezaradené do plánu pred rokom 2028 |? |72. Záhor |} == Priebeh výstavby diaľnice D1 == ''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]'' === Do roku 1989 === Po skončení druhej svetovej vojny došlo k prepadu intenzít cestnej dopravy, avšak už koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] sa tieto intenzity vrátili na predvojnovú úroveň. Kapacita cestnej siete v bývalom Československu bola čoraz rýchlejšie vyčerpávaná a do štátnej koncepcie cestnej dopravy sa znovu dostali diaľnice, ako kvalitné a predovšetkým kapacitné cestné komunikácie. Uznesením vlády ČSSR č. 286 zo dňa [[10. apríl]]a [[1963]] došlo k novému určeniu trás jednotlivých diaľnic na území bývalého Československa, pričom sa uvažovalo s výstavbou základnej diaľničnej siete do roku 2000 a doplnkovej siete rýchlostných ciest po roku 2000. Na území súčasného Slovenska v zmysle príslušného uznesenia vlády mali byť do roku 2000 uvedené do prevádzky tri diaľnice a to diaľnica D1, ktorá mala spájať mestá [[Praha]], [[Brno]], [[Uherské Hradiště]], [[Trenčín]], [[Žilina]], [[Vrútky]], [[Ružomberok]], [[Poprad]], [[Košice]] a [[štátna hranica|štátnu hranicu]] s vtedajším [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] pri [[Užhorod]]e, diaľnica D61, ktorá mala prepojiť Bratislavu, Trnavu, Piešťany a napojiť sa na diaľnicu D1 pri Trenčíne a diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. V súvislosti s plánovanou trasou stojí za zmienku, že pred rokom 1989 bolo plánované, že diaľnica medzi Považskou Bystricou a Žilinou povedie inou trasou, než aká sa nakoniec realizovala. Tieto plány predpokladali výstavbu diaľnice v Rajeckej doline, trasa mala viesť od Sverepca popri Rajci, Rajeckých Tepliciach a vyústiť mala v plánovanej diaľničnej križovatke s dnešnou diaľnicou D3 v blízkosti obce Strečno, odkiaľ mala D1 pokračovať ďalej na východ povrchovým variantom. Tieto plány nakoniec neboli realizované ani pokiaľ ide o diaľnicu D1 ani pokiaľ ide o diaľnicu D3. Výstavba diaľnic pred rokom 1989 neprebiehala predpokladaným tempom a už koncom 70. rokov bolo zrejmé, že dostavať základnú diaľničnú sieť do roku 2000 je úplne nereálne. Ako prvý úsek súčasnej diaľnice D1 a vtedajšej diaľnice D61 bol dňa [[12. december|12. decembra]] [[1975]] sprejazdnený úsek [[Vajnory|Bratislava, Senecká cesta]] – [[Senec]]. Do konca roku 1989 bol ešte sprejazdnený úsek zo Senca do Piešťan, z Ivachnovej do Hybe a z Prešova do Budimíra. Celkovo tak do konca roku 1989 bolo sprejazdnených 141,5 kilometra súčasnej diaľnice D1. Ak uvážime, že výstava diaľnice započala v roku 1974, priemerne bolo v tomto období sprejazdnených 9,43 kilometra diaľnice ročne, naviac prakticky výlučne v stavebne jednoduchých úsekoch bez tunelov a dlhých mostov. === 1989 - 1993 === Po zvrhnutí komunistickej totality a s tým spojenými rozsiahlymi celospoločenskými zmenami dochádza k premene príkazového hospodárstva štátu na trhové. Tým nastávajú obrovské zmeny vo všetkých sférach života a spoločnosti. V tomto období dochádza taktiež k diskusiám o rozdelení a neskoršie aj k rozdeleniu vtedajšieho Československa. Na pozadí týchto zmien sa výstavba diaľnic a rýchlostných ciest ocitá v úzadí verejného záujmu a to vplyvom jednak pokračujúceho nedostatku financí a jednak nutnosti orientácie pozornosti na iné, významnejšie problémy. Medzi rokmi 1989 a 1993 tak na diaľnici D1 nedochádza prakticky k žiadnym významnejším zmenám. V rokoch 1989 až 1993 bolo sprejazdnených iba 2,6 kilometra diaľnice D1, teda 650 metrov ročne. === 1993 - 2006 === Prvé roky existencie samostatného Slovenska boli pokiaľ ide o výstavbu diaľnic, spojené s viac či menej kritickým nedostatkom financií na výstavbu infraštruktúry. Výstavbu začína naviac ovplyvňovať aj nový fenomén demokratickej politiky. Silnie orientácia na stavebne jednoduché a hlavne ekonomicky nenáročné úseky, ktoré je možné postaviť a sprejazdniť v priebehu jedného volebného obdobia. V tomto období tak primárne pokračuje výstavba na Považí. Volebný rok 1998 bol v rámci predvolebnej kampane poznačený otváraním úsekov diaľnice za prítomnosti zahraničných osobností ([[Claudia Schifferová]], či [[Gérard Depardieu]]) a spustením výstavby ďalších úsekov diaľnice vládou Vladimíra Mečiara bez zabezpečenia finančného krytia v štátnom rozpočte. Po nástupe novej vlády [[Mikuláš Dzurinda|Mikuláša Dzurindu]] sa tento nezodpovedný krok prejavil nevyhnutnosťou pozastavenia výstavby niektorých rozostavaných úsekov diaľnice pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba tak bola pozastavená na úseku Ladce – Sverepec, Vrtižer – Hričovské Podhradie a Važec – Mengusovce. V roku [[1999]] bola uznesením vlády Slovenska o koncepcii rozvoja diaľničnej infraštruktúry schválená nová sieť diaľnic a rýchlostných ciest a konečne tak dochádza k administratívnemu spojeniu dovtedajších diaľnic D61 a D1 do novotrasovanej diaľnice D1. Nový začiatok diaľnice D1 bol určený v križovatke s diaľnicou D2, v Bratislave - Pečni. Súčasne bol od diaľnice D1 odčlenený úsek z Bratislavy po štátne hranice s Rakúskom, dnes sa jedná o súčasť [[D4 (diaľnica na Slovensku)|diaľnice D4]]. Plánovaný úsek bývalej Československej diaľnice D1 zo súčasného hraničného priechodu Drietoma po Chocholnú pri Trenčíne bol z plánov výstavby úplne vypustený a Považské diaľničné spojenie s Českom je dnes v zmysle medzištátnej dohody plánované v koridore Púchov - Lysá pod Makytou - Zlín. Medzi rokmi 1993 až 2006 bolo sprejazdnených 105 kilometrov diaľnice D1, teda priemerne 8 kilometrov ročne, pričom hlavná časť úsekov bola sprejazdnená po roku 1998. === 2006 - 2010 === Po nástupe [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vlády Róberta Fica]] v roku [[2006]] bolo ohlásené urýchlenie výstavby [[Diaľnica|diaľnic]], pričom najväčšou prioritou bolo dokončenie diaľnice D1 po [[Košice]]. Vedenie štátu si dalo záväzok pripraviť všetky podklady pre začatie výstavby do konca roku 2010. V roku [[2007]] boli ohlásené takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Chýbajúce úseky diaľnice mal v rámci týchto projektov postaviť a následne 30 rokov spravovať súkromný investor, ktorému by štát hodnotu diaľnice 30 rokov splácal. Na diaľnici D1 boli vytvorené dva balíky PPP projektov, pričom prvý balík zahrňoval nepostavené úseky medzi Martinom a Prešovom, druhý balík zahrňoval úsek z Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu. Verejné obstarávanie prebiehalo za komplikovaných pomerov, vylúčení uchádzači podávali rôzne odvolania, no nakoniec oba balíky dostali svojho realizátora. Kritizovaná bola okrem samotného priebehu obstarávania aj výška sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi, ktorú mal štát za 30 rokov splatiť. Víťazom oboch balíkov sa ale v zmluvne stanovených termínoch nepodarilo zabezpečiť financovanie výstavby, čo napokon viedlo ku kolapsu uzavretých PPP zmlúv, keďže realizátori neboli schopní diaľnicu rozostavať. Došlo tak k paradoxnej situácií kedy výstavbu diaľnice D1 nedokázal zabezpečiť ani štát ani súkromný sektor, ktorý sa k tomu zmluvne zaviazal. V roku [[2009]] sa navyše objavil problém s trasou diaľnice v úseku Turany - Hubová. Pôvodne, pred rokom 2006 bola v tomto úseku plánovaná realizácia [[Tunel Korbeľka|tunela Korbeľka]], ktorý obchádzal úzku dolinu [[Váh]]u. Vláda Róberta Fica ale nekoncepčne rozhodla o zmene trasy čo vyvolalo nutnosť prepracovania projektu diaľnice. Nová trasa, tzv. údolný variant resp. úžinový variant, mala viesť po povrchu zhruba v koridore cesty I/18. V novom koridore trasy štát súčasne spustil aj prípravné práce (odlesnenie, výstavba prístupových ciest) s ohľadom na očakávané zahájenie výstavby v tomto úseku v rámci projektov PPP. Prípravné práce značne poškodili niektoré chránené územia európskeho významu, čo bolo prešetrované aj [[Európska komisia|Európskou komisiou]]. Po kolapse projektov PPP bol údolný variant s ohľadom na ekologické pomery zavrhnutý a znovu bola zahájená príprava projektu obsahujúceho tunel Korbeľka, avšak v mierne pozmenej trase, s mierne dlhším tunelom. Nekoncepčné zmeny tak viedli k premárneniu šiestich rokov. Medzi rokmi 2006 až 2010 bolo sprejazdnených 60,2 kilometrov diaľnice, teda 15,05 kilometra ročne. Hlavná časť odovzdaných úsekov však bola rozostavaná ešte pred nástupom Ficovej vlády. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vláda sľubuje sto kilometrov diaľnic za štyri roky | url = http://www.sme.sk/c/2834281/vlada-slubuje-sto-kilometrov-dialnic-za-styri-roky.html | dátum vydania = 3.8.2006 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = SME | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvý balík PPP má odhadovanú cenu takmer 50 miliárd | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A071122_122236_sk_pludia_p01 | dátum vydania = 22.11.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vyradení uchádzači v tendri na D1 podali žiadosť o nápravu | url = http://hnonline.sk/ekonomika/c1-22903960-vyradeni-uchadzaci-v-tendri-na-d1-podali-ziadost-o-napravu | dátum vydania = 6.2.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Hospodárske noviny | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = PPP projekty sú predražené, vláda trvá na podpise | url = http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1206667 | dátum vydania = 26.4.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Aktuálne.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnice za každú cenu. Na rade je vzácne rašelinisko v Rojkove | url = http://liptov.sme.sk/c/5350554/dialnice-za-kazdu-cenu-na-rade-je-vzacne-raselinisko-v-rojkove.html | dátum vydania = 28.4.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = SME | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Brusel o 1. balíku PPP do konca týždňa nerozhodne | url = http://www.webnoviny.sk/ekonomika/brusel-o-1-baliku-ppp-do-konca-tyzd/157441-clanok.html | dátum vydania = 10.6.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2010 | vydavateľ = Webnoviny | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === 2010 - 2012 === Po zmene vlády v roku [[2010]] boli PPP projekty, svýnimkou projektu R1, ukončené, keďže predchádzajúcou Ficovou vládou vybraný koncesionár nebol schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Ficova vláda tento problém riešila tak, že koncesionárovi neustále predlžovala termín pre zabezpečenie finančného rámca. Napriek šesťnásobnému predlženiu termínu, nebol koncesionár do volieb v roku 2010 schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Po zmene vlády v roku 2010, vtedajší minister dopravy Ján Figeľ vyhlásil, že ďalšie posuny termínov už koncesionárovi vláda neposkytne. V zmysle zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a koncesionárom tak nastalo bez ďalšieho ukončenia zmluvy. Nová vláda súčasne rozhodla, že nepostavené úseky diaľnice, vrátane tunela Višňové budú financované z eurofondov a štátneho rozpočtu. Po nástupe [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] tak v roku 2010 došlo k vypršaniu PPP zmlúv, keďže súkromný sektor nebol schopný plniť svoje zmluvné záväzky plynúce z PPP zmlúv. Platnosť koncesnej zmluvy na tzv. prvý balík projektov PPP vypršala dňa [[31. august]]a [[2010]] a štát odmietol predĺžiť termín uzavretia definitívneho kontraktu z dôvodu neschopnosti investora zaistiť dostatočný kapitál. Podobná situácia nastala aj v prípade druhej koncesnej zmluvy, ktorej platnosť vypršala [[15. december|15. decembra]] [[2010]]. Vláda sa následne rozhodla stavať diaľnice za pomoci európskych fondov a dokončenie diaľnice medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] stanovila na rok [[2017]]. Medzi rokmi 2010 až 2012 bolo sprejazdnených 22 kilometrov diaľnice, teda 11 kilometrov ročne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štát ide vycúvať z predraženej PPP diaľnice | url = http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-ide-vycuvat-z-predrazenej-ppp-dialnice.html | dátum vydania = 31.8.2010 | dátum prístupu = 16.12.2010 | vydavateľ = Trend | miesto = Bratislava | jazyk = slovenský }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Koncesná zmluva pre 3. balík PPP zanikne 15. decembra | url = http://www.webnoviny.sk/ekonomika/koncesna-zmluva-pre-3-balik-ppp-zanik/268087-clanok.html | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 16.12.2010 | vydavateľ = Webnoviny | miesto = Bratislava | jazyk = slovenský }}</ref> === 2012 - 2018 === Po nástupe druhej vlády [[Robert Fico|Roberta Fica]] bolo opäť avizované urýchlenie dostavby diaľnic. [[Robert Fico]] označil ako prioritu dobudovať diaľnicu D1 medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] do roku [[2017]]. Z dôvodu nedostatku peňazí v štátnom rozpočte sa znovu uvažovalo o obnovení PPP projektov, súkromný sektor ale stále nebol schopný zabezpečiť financovanie výstavby. Výstavba diaľnice je v tomto období poznačená nekoncepčnosťou, nedostatkom financií a nedostatočnou projektovou prípravou. Medzi rokmi 2012 až 2018 bolo sprejazdnených 51,4 kilometra diaľnice D1, teda 8,5 kilometra ročne čo je výsledok porovnateľný s rokmi 1993 až 1998, kedy bola výstavba diaľnice silne poznačená pozastavením pre nedostatok finančných prostriedkov. == Budúcnosť výstavby == === Bratislava, Senecká cesta - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |13,0 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2021 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2022 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2026 |- | colspan="4" |Komentár: Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je potrebná, napriek tomu mešká. Bez nej zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Tento ťažko riešiteľný problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a minister Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia nechať nepripravenú časť prác v tomto uzle na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením plnenia šibeničného záväzku. Bude to mať mimoriadne vážne následky. I keď sa štát v koncesnej zmluve zaviazal prestavať a sprejazdniť križovatku diaľnic D1 a D4 do 31. januára 2019, doteraz práce ani len nezačali. Koncesionárovi stavby D4R7 tak vznikol nárok na značné finančné odškodnenie, ktoré bude štát musieť zaplatiť. Naviac, je tak už isté, že nadväzujúce práce koncesionára, ktorý tu má dobudovať rozsiahlu križovatku, sa posunú až o niekoľko rokov. Je ťažké pochopiť, ako je možné, že tento problém ministerstvo od roku 2015 doteraz nevyriešilo. Každým mesiacom rastú nároky, ktoré si bude môcť koncesionár uplatňovať z titulu meškania na strane štátu. Taktiež sa vzďaľuje horizont sprevádzkovania diaľnice D4 a najmä termín, kedy bude D4 nielen otvorená, ale aj prístupná pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy z diaľnice D1. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto o niekoľko rokov dlhšie. <ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506506-osempruh-mezi-bratislavou-a-trnavou-ma-byt-v-roku-2028-zdrzala-ich-triblavina/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref name="ref3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk}}</ref> |} '''<big>Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave</big>''' {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |19,9 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2024 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2025 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2030 |- | colspan="4" |Komentár: Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Hoci by to bolo prehnane veľkorysé a nákladné, NDS upustila od kolektorov až potom, čo dlhé roky živila nesplniteľné očakávania a premárnila milióny eur a mnoho rokov času prípravou zlého riešenia. O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez "kolektorov", a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS. <ref name="ref2" /><ref name="ref3" /> |} === Úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala, vo výstavbe === {|- style="background-color: #f9ebc6" |- style="background-color: #ebbd41" ! colspan="6" |Prehľad úseku vo výstavbe |- |Dĺžka úseku |13,5 km |Zmluvný začiatok výstavby |Jún 2014 |Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy) |424 miliónov EUR + 345,9 miliónov EUR v novej súťaži |- |Zhotoviteľ |Prvý zhotoviteľ (do roku 2019): Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. Druhý zhotoviteľ (od roku 2021): Skanska |Zmluvný koniec výstavby |Prvý zhotoviteľ: December 2019 Tento termín nebol dodržaný Druhý zhotoviteľ: December 2023 Tento termín taktiež nebude dodržaný |Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy ) |410 miliónov EUR Cena bude navýšená v súvislosti s výberom nového zhotoviteľa o 255 miliónov EUR |- |Stavebný dozor |ESP Consult, s.r.o., INFRAPROJEKT s.r.o., SGS Czech republic s.r.o. |Predpoklad sprejazdnenia úseku |December 2024, prípadne aj neskôr |Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania |1. Najlacnejšia, ponuka spoločnosti Skanska po skončení opakovaného výberu zhotoviteľa v roku 2021 3. najdrahšia (Ponuka pôvodného zhotoviteľa Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. v roku 2014) |- | | | | |Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH |338 miliónov EUR (ponuka konzorcia Skanska a Strabag, pri prvom výbere zhotoviteľa v roku 2014) 255 miliónov EUR (ponuka spoločnosti Skanska pri opakovanom výbere zhotoviteľa v roku 2021) |- | colspan="6" |Komentár: Úsek diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly tvorí druhú časť južného obchvatu Žiliny a jeho súčasťou je [[tunel Višňové]]. Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku bolo v závere roku 2012 konzorcium spoločností Skanska s Strabag, ktorého najlacnejšia ponuka s hodnotou 338 miliónov EUR bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením stavby. Toto konzorcium malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS a.s. a na ministerstve dopravy pod vedením Jána Počiatka dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 až 2014, premrhanie 1,5 roka. Nakoniec NDS a.s. v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A., ktorých cenová ponuka bola s hodnotou 410 miliónov EUR v tendri tretia najdrahšia. Výsledkom tak bola nielen výrazne vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsunutie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019, predbežne až na koniec roku 2023. Mimoriadne zlé riadenie stavby zo strany združenia Dúha a.s. a Salini Impregilo S.p.A. a jeho dlhoročné problémy s platením resp. neplatením prác subdodávateľov, vyvolali na prelome rokov 2018 a 2019 odchod subdodávateľov zo stavby a tým celkový kolaps výstavby. V januári 2019 ministerstvo dopravy a NDS a.s. oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. - Salini Impregilo S.p.A. nie je schopné stavbu dokončiť. V marci 2019 uzatvorila NDS a.s. dohodu so združením o ukončení výstavby, stávajúce združenie tak toto rozostavané dielo nebude ďalej realizovať. Do konca roku 2019 mala NDS a.s. previesť jednak komplexnú inventarizáciu stavby za účelom zistenia ktoré objekty a v akom rozsahu a kvalite sú postavené a súčasne mala vyhlásiť a vyhodnotiť súťaž na nového zhotoviteľa diela. NDS ale nedodržala svoj vlastný termín a súťaž na nového zhotoviteľa nevyhlásila v auguste 2019 ale až 31. januára 2020. 11. mája 2020 NDS oznámila, že začína hodnotiť ponuky záujemcov o dokončenie tejto stavby. Záujem prejavili celkom štyria záujemcovia, spoločnosť Metrostav, konzorcium Strabag, Doprastav, Váhostav a TuCon, spoločnosť Skanska a konzorcium Ferrovial Agromán a Budimex. 18. augusta 2020 NDS oznámila, že k súťažnému dialógu prizvala prvých troch menovaných uchádzačov, vylúčený uchádzač konzorcium Ferrovial Agromán a Budimex proti vylúčeniu nepodal námietku. 21. decembra NDS oznámila, že najnižšiu cenovú ponuku na dostavbu tunela a priľahlej diaľnice dala spoločnosť Skanska, hodnota ponuky je 255 milionov EUR. Táto ponuka však nezahŕňa technológie v tuneli ani stredisko správy a údržby diaľnice, ktoré ani neboli predmetom súťažného dialógu. Proti tomuto vyhodnoteniu súťažného dialógu nepodal žiadny účastník odvolanie. K podpisu zmluvy došlo 23. apríla 2021. Spustenie stavebných prác na úseku v réžií spoločnosti Skanska prebehlo koncom apríla 2021 a termín dokončenia stavby, bez technológií a strediska správy a údržby bol zmluvne stanovený na december 2023. Všetky okolnosti ale už nasvedčujú, že tento termín nebude dodržaný. Stále nie je vyhlásená súťaž výstavbu strediska správy a údržby diaľnice. Súťaž na dodávku technológií v tuneli bola až vyhlásená 28. júla 2022. V posledných rokoch pritom NDS a.s. súťaže tohto typu nezvláda vyhodnotiť a podpísať zmluvu s víťazom za menej než rok. K tomu je ďalej potrebné pripočítať čas na samotnú inštaláciu technológií, ich odskúšanie a kolaudáciu. Po predchádzajúcom zhotoviteľovi bolo naviac odhalené značné množstvo chýb pri zhotovení stavby, ktorých odstránenie bude mať negatívny dopad na plnenie termínov. V máji 2022 minister dopravy priznal, že termín sprejazdnenia diaľnice sa nateraz odsúva na koniec roku 2024 a tento termín NDS spoločne s ministerstvom aktuálne prezentujú ako platný. Realisticky je už ale aj tento termín spochybnený. Prieťahy v súťaži na dodávku technológií, či prieťahy pri jej inštalácií či skúškach alebo aj zistenie ďalších nedostatkov na stavbe ľahko vyvolajú ďalšie odloženie sprejazdnenia stavby do polovice roku 2025. Naviac, vzhľadom na prekročenie doby výstavby vinou neschopnosti slovenských úradníkov, Európska Únia sa nebude ďalej podielať na financovaní tejto stavby, ktorej dokončenie tak zaplatí štátny rozpočet. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokončenie tunela Višňové si vyžiada opravné práce vo veľkom rozsahu|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22802723/dokoncenie-tunela-visnove-si-vyziada-opravne-prace-vo-velkom-rozsahu.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Strabag uznal prehru v súťaži o tunel Višňové. Skansku delia od zákazky dni|url=https://e.dennikn.sk/2273033/strabag-uznal-prehru-v-sutazi-o-tunel-visnove-skansku-delia-od-zakazky-dni/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-02-19|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najnižšiu cenu v súťaži o dokončenie|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2197050/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-12-21|dátum prístupu=2020-12-21|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Višňové? Všetko, čo bude skôr ako v roku 2023, bude super, hovorí diaľničný manažér|url=https://e.dennikn.sk/1403062/visnove-vsetko-co-bude-skor-ako-v-roku-2023-bude-super-hovori-dialnicny-manazer/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2019-03-11|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové chátra, termíny už znova neplatia, všetko bude drahšie a riziká na seba prevezme štát|url=https://e.dennikn.sk/2140019/tunel-visnove-chatra-terminy-uz-znova-neplatia-vsetko-bude-drahsie-a-rizika-na-seba-prevezme-stat/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-11-13|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pellegriniho nálet na Višňové má katastrofálne následky|url=https://www.aktuality.sk/clanok/841897/pellegriniho-nalet-na-visnove-ma-katastrofalne-nasledky/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2020-12-16|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnicu s tunelom Višňové postavia Skanska a Strabag|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/253077-dialnicu-s-tunelom-visnove-postavia-skanska-a-strabag/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2012-11-22|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pod Strečnom zhltne ešte 261 miliónov eur|url=https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/560454-dialnica-pod-strecnom-zhltne-este-261-milionov-eur/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-08-18|dátum prístupu=2020-08-18|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy|url=https://ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/d1-s-tunelom-visnove-zaciname-s-hodnotenim-ziadosti-o-ucast-v-sutazi|vydavateľ=ndsas.sk|dátum prístupu=2020-05-13}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhlásili súťaž na dokončenie úseku D1 cez tunel Višňové|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22315146/sutaz-na-dokoncenie-useku-d1-cez-tunel-visnove-je-vyhlasena.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-02-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnicu s tunelom Višňové postavia Skanska a Strabag|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253077-dialnicu-s-tunelom-visnove-postavia-skanska-a-strabag/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2012-11-22|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=cesty.ineko.sk}}</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/491840-ersek-taliani-ani-sami-nevedia-kedy-dokoncia-tunel-pri-ziline/|dátum vydania=2018-11-16|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové je zlyhaním zhotoviteľa aj diaľničiarov, tvrdí bývalý šéf NDS|url=https://slovensko.hnonline.sk/1862227-tunel-visnove-je-zlyhanim-zhotovitela-aj-dialniciarov-tvrdi-byvaly-sef-nds|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nasa Doprava|url=https://nasadoprava.sk/zhotovitel-d1-s-tunelom-visnove-je-povinny-pokracovat-vo-vystavbe-oznamila-nds/|dátum vydania=2019-01-10|dátum prístupu=2019-01-11|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=FinReport.sk|titul=Pellegriniho vláda tunel Višňové nedokončí, podľa OĽaNO stavba mešká viac ako rok|url=http://www.finreport.sk/agenturne-spravy/pellegriniho-vlada-tunel-visnove-nedokonci-podla-olano-stavba-meska-viac-ako-rok/|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=www.finreport.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zhotoviteľ nevie tunel Višňové dokonÄ�iÅ¥. Érsek je pripravený aj na súd|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22035113/zhotovitel-nevie-tunel-visnove-dokoncit-ersek-je-pripraveny-aj-na-sud.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499408-ersek-zhotovitel-nevie-usek-d1-s-tunelom-visnove-dokoncit/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-01-22|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najdlhší tunel na Slovensku Višňové postaví spoločnosť prešovského veľkopodnikateľa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/254684/najdlhsi-tunel-na-slovensku-visnove-postavi-spolocnost-presovskeho-velkopodnikatela/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-01-22|jazyk=sk|priezvisko=Azet.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmluva na tunel Višňové sa ukončí dohodou, stavenisko vypracú|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22068464/zmluva-na-d1-s-tunelom-visnove-sa-ukonci-dohodou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-03-06|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skanska v piatok podpíše zmluvu na dokončenie úseku D1 s tunelom Višňové|url=https://www.aktuality.sk/clanok/883973/skanska-v-piatok-podpise-zmluvu-na-dokoncenie-useku-d1-s-tunelom-visnove/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-04-23|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref> |- | colspan="6" |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]] |} === Úsek Turany - Hubová, v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |13,5 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2023 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2024 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2029 |- | colspan="4" |Komentár: Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2022 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. Minister dopravy v máji 2021 predpokladá výstavbu medzi rokmi 2024 až 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zosuv pri Šútove poriadne zamiešal kartami|url=https://myturiec.sme.sk/c/7708837/zosuv-pri-sutove-poriadne-zamiesal-kartami.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pri Fatre bude bez veľkého tunela|url=https://www.trend.sk/spravy/dialnica-pri-fatre-bude-bez-velkeho-tunela|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2012-12-07|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pre Doležala je prioritou čo najrýchlejšie vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic|url=https://www.trend.sk/spravy/pre-dolezala-je-prioritou-co-najrychlejsie-vybudovat-siet-chybajucich-dialnic|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04|jazyk=sk}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506479-dialnica-z-turian-do-hubovej-ma-nakreslenu-novu-trasu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name="ref3" /> |} === Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe === {|- style="background-color: #f9ebc6" |- style="background-color: #ebbd41" ! colspan="6" |Prehľad úseku vo výstavbe |- |Dĺžka úseku |14,9 km |Zmluvný začiatok výstavby |December 2013 |Stavebné náklady spolu bez DPH (Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy) |327 miliónov EUR |- |Zhotoviteľ |Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s. |Zmluvný koniec výstavby |<s>06/2018 /</s> <s>06/2022 /</s> <s>12/2023</s> <s>/</s> Nový termín nie je určený |Stavebné náklady spolu bez DPH (Čiastka v zmysle zmluvy ) |289 miliónov EUR plus navýšenie o 50% |- |Stavebný dozor |AECOM Polska sp. z.o.o. |Predpoklad sprejazdnenia úseku |December 2023, tento termín nebude dodržaný, nový termín nemožno určiť |Poradie víťaznej cenovej ponuky vo verejnom obstarávania |4. najdrahšia |- | | | | |Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH |207 miliónov EUR |- | colspan="6" |Komentár: Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, ktorá prešla významnou zmenou časti trasy, v čase po začatí výstavby. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou zmeny trasy sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s]]. Táto skutočnosť je o to viac nepochopiteľná, ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela bude možné až po postavení západného portálu tunela. Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovesnku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. Uvedené tak nezakladá mnoho dôvodov na optimizmus a skoré dokončenie tohto úseku, ale viac naznačujú možnosť hľadania nového zhotoviteľa, čo sprejazdnenie tohto úseku odloží o najmenej dva roky. V dôsledku rozhodnutia o zmene trasy diaľnice v roku 2015, NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 takmer nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia do februára 2019. Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023. Aktuálny odhad sprejazdnenia sa odsúva na december 2024. Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018. Okrem problémov zo samotnou výstavbou úseku, existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, vinou neschopnosti slovenských úradníkov, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny register zmlúv {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&art_predmet=hubov%C3%A1&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=n%C3%A1rodn%C3%A1+dia%C4%BEni%C4%8Dn%C3%A1&nazov=&art_ico1=&ID=2171273&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&frm_id_frm_filter_3=6271447f09237|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZM/2022/0138 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://crz.gov.sk/zmluva/6310541/|vydavateľ=crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-04-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari budú v súvislosti s výstavbou problematického obchvatu Ružomberka využívať právne služby - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-budu-v-suvislosti-s-vystavbou-problematickeho-obchvatu-ruzomberka-vyuzivat-pravne-sluzby/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Razeniu tunela Čebrať z oboch strán už nič nebráni|url=https://myliptov.sme.sk/c/22684175/razeniu-tunela-cebrat-z-oboch-stran-uz-nic-nebrani.html|vydavateľ=myliptov.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vieme, kde sa ružomberská D1 zavŕtala do Čebraťa. Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/529062-vieme-kde-sa-ruzomberska-d1-zavrtala-do-cebrata-pozrite-si-video/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-10-13|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6998934/vahostav-stavia-za-stamiliony-dostal-usek-medzi-hubovou-a-ivachnovou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref name=":1" /><ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úsek D1 pri Ružomberku nemusí byť hotový ani do roku 2022 - diskusia (strana: 1) - diskusie.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy RTVS|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/266719#926|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-04-08|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]] |} === Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úseku v príprave |- |Dĺžka úseku |7,3 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2024 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2025 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2029 |- | colspan="4" |Komentár: V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref>.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}</ref> <ref name="ref3" /> |} === Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave === {|- style="background-color: #f7cfcf" |- style="background-color: #e56262" ! colspan="4" |Prehľad úsekov v príprave |- |Dĺžka úseku |Bidovce - Dargov, 12,6 km Dargov - Pozdišovce, 18,2 km Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km Michalovce - Sobrance, 15,8 km Sobrance - Záhor, 15,5 km |Predpoklad začiatku verejného obstarávania |2027 - 2031 |- | | |Predpoklad začiatku výstavby |2030 |- | | |Predpoklad uvedenia do prevádzky |2031 - 2035 |- | colspan="4" |Komentár: Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.<ref name=":2" /><ref name="ref3" /> |} == Úseky diaľnice == <big>'''Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most'''</big> Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd [[Viedenská cesta]] a končí vo výjazde s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]], od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z [[Pečnianska ulica|Pečnianskej ulice]], pri obchodnom centre [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], od [[Sad Janka Kráľa|Sadu Janka Kráľa]], od bývalého štadióna [[FC Petržalka 1898|MFK Petržalka]] a od [[Šustekova ulica|Šustekovej ulice]]). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/novy-dolezity-usek-dialnicneho-obchvatu-v-petrzalke-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku.html?page_id=10039 | dátum vydania = 11.4.2002 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.09.2009 | vydavateľ = Bratislavské noviny | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, ale s výstavbou sa začalo až [[20. marec|20. marca]] [[2003]]. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania [[4. december|4. decembra]] [[2005]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=76110&p1=51337 | dátum vydania = 1.12.2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.09.2009 | vydavateľ = Mesto Bratislava | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do [[jún]]a [[2006]]. <big>'''Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz'''</big> Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je [[Prístavný most]], ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie [[Dunaj]]a v Bratislave. [[Most]] je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od [[apríl]]a [[1978]] do [[december|decembra]] [[1985]]. Už v decembri [[1983]] bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová'''</big> Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby. <big>'''Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta'''</big> Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá [[estakáda Prievoz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/verheugennadialnic941540241.phtml | dátum vydania = 2.11.1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.03.2010 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]], [[Letisko M. R. Štefánika]], i prírodné kúpalisko [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]. Stavba začala [[15. jún]]a [[1999]]. Do prevádzky bol úsek uvedený [[31. august]]a [[2002]], ale definitívne dokončený bol až v decembri [[2007]]. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk. <big>'''Bratislava, Senecká cesta - Senec'''</big> Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci [[Chorvátsky Grob]], ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 22. hodinou večer. Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať 130]]. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]], obce Chorvátsky Grob do obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-04}}</ref>Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo [[Slovenské centrum dizajnu|Slovenského centra dizajnu]] preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.<ref name="dennikn-je-to-neospravedlnitelne">{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to neospravedlniteľné, hovorí šéf centra dizajnu o zničených preliezačkách na diaľničnej križovatke Triblavina|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2330105/je-to-neospravedlnitelne-hovori-sef-centra-dizajnu-o-znicenych-preliezackach-na-dialnicnej-krizovatke-triblavina/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-27|dátum prístupu=2021-03-27}}</ref> <big>'''Senec - Trnava'''</big> Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde [[Senec]] odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Senec]] - Východ obchádzajúc [[Senec]] zo severu. Trasa [[Diaľnica|diaľnice]] sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce [[Blatné]] zhruba paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I.triedy č.61]]. [[Diaľnica]] ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami [[Cífer]] a [[Slovenská Nová Ves]] a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]]. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec [[Zeleneč]] z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. [[Diaľnica]] má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením. Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd [[Senec]] - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd [[Blatné]]. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] nachádza malé [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]], bez akýchkoľvek služieb. Toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty [[Cesta III. triedy|III.triedy č.1047]]. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo [[Čataj]]. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] [[Čataj]] v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] a obec [[Čataj]]. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z [[Bratislava|Bratislav]]<nowiki/>y do [[Trnava|Trnavy]] je toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] vybavené motorestom a sociálnym zariadením. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1334]]. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na [[Cesta III. triedy|ceste III. triedy č. 1285.]] V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1286]], ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje [[Cesta III. triedy|cestu III.triedy č.1287.]] V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacou stanicou pohonných hmôt]] a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek. <big>'''Trnava - Hlohovec'''</big> Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 [[Trnava]], odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá [[Hlohovec]] a [[Leopoldov]] zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí. <big>'''Hlohovec - Piešťany'''</big> Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v [[jún]]i [[1980]]. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]]. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí [[Madunice]] a [[Drahovce]] a obchádza vodnú nádrž [[Sĺňava]]. Úsek končí vo výjazde [[Piešťany]]. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v [[júl]]i [[1985]]. <big>'''Piešťany - Horná Streda'''</big> Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda. <big>'''Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom'''</big> [[Súbor:križovatka Trnava.jpg|thumb|300px|Križovatka Trnava s [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]]]Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky [[Váh]]. Začína vo výjazde [[Horná Streda]]. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu [[Cesta II. triedy 515 (Slovensko)|II/515]] medzi [[Nové Mesto nad Váhom|Novým Mestom nad Váhom]] a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku [[1996]] a polovičný profil uviedli do prevádzky [[10. september|10. septembra]] [[1998]]. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený [[18. október|18. októbra]] [[2000]]. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dálniční úseky jako nouzové RWY - Fórum Airways.cz|url=https://forum.airways.cz/viewtopic.php?t=2795|vydavateľ=forum.airways.cz|dátum prístupu=2020-12-01}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhačky na silnicích. České silnice a dálnice měly sloužit letectvu|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/stihacky-na-dalnice-migy-tajna-letiste-cssr.A201125_094120_vojenstvi_mla|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}</ref> <big>'''Nové Mesto nad Váhom - Chocholná'''</big> 13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá [[Nové Mesto nad Váhom]] a [[Trenčín]]. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R2]]. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla [[Beckov (obec)|Beckov]] a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku [[1996]] a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od [[10. september|10. septembra]] [[1998]] spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000. <big>'''Chocholná - Nemšová'''</big> Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat [[Trenčín]]a a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo ''[[Zamarovce]]''. Je rozdelený na dva podúseky; [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala a Skala – [[Nemšová]]. Výstavba úseku [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala začala už v septembri [[1991]], zbytok úseku po [[Nemšová|Nemšovú]] bol rozostavaný v roku [[1994]]. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača [[Trenčín]], s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do [[18. september|18. septembra]] [[2002]], kedy bol privádzač odovzdaný do užívania. <big>'''Nemšová - Ladce'''</big> Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, [[Ilava]] a [[Ladce]]. S výstavbou úseku sa začalo v roku [[1996]] a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[10. december|10. debembra]] [[1998]]. Plný profil bol uvedený do prevádzky [[9. november|9. novembra]] [[2000]]. <big>'''Ladce - Sverepec'''</big> Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku [[1999]] bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer {{km|2.8|m}}, na pravom dvojpruhu (smer [[Žilina]]) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše {{km|2.5|m}}. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na {{km|100|m}}/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou {{km|1.9|m}} uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[24. júl]]a 2004 a v plnom profile [[26. august|26. augusta 2004]]. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky [[9. december|9. decembra]] [[2005]]. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera. <big>'''Sverepec - Vrtižer'''</big> [[File:Križovatka Beluša.jpg|thumb|300px|pred križovatkou [[Beluša]]]]Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]. Ďalej prechádza nad mestom [[Považská Bystrica]] [[estakáda Považská Bystrica|estakádou]] s dĺžkou {{m|1444|m}}. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou {{m|1694.5|m}}, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke {{m|2000|m}}, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený [[31. máj|31. mája 2010]]. <big>'''Vrtižer - Hričovské Podhradie'''</big> Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]]. Na trase sa nachádza aj výjazd [[Bytča]]. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile [[29. jún]]a [[2007]]. '''<big>Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka</big>''' Úsek [[Hričovské Podhradie]] - [[Lietavská Lúčka]] tvorí prvú časť južného obchvatu [[Žilina|Žiliny]] a jeho súčasťou sú tunely [[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]] a [[Tunel Žilina|Žilina]]. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021. Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]]. Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?|url=https://dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-10-11|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dokončení diaľničného privádzača bude doprava od Bytčice smerovať cez kruhový objazd na Solinkách|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/11229/po-dokonceni-dialnicneho-privadzaca-bude-doprava-od-bytcice-smerovat-cez-kruhovy-objazd-na-solinkach|vydavateľ=Žilinak.sk|dátum vydania=2019-02-02|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|meno=INAQ|priezvisko=Media}}</ref> Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali sa práce na výstavbe tunela Ovčiarsko pri Žiline, obchvat Bratislavy bude meškať|url=https://www.sme.sk/c/2099645/zacali-sa-prace-na-vystavbe-tunela-ovciarsko-pri-ziline-obchvat-bratislavy-bude-meskat.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-12-17|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <ref name=":6" /><ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/521275-stat-si-vybral-najvacsiu-zakazku-ma-stavat-doprastav|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk}}</ref> <ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=INEKO|titul=Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019|url=https://dennikn.sk/blog/945418/dialnica-pri-ziline-bude-iba-pre-korculiarov-az-do-maja-2019/|dátum vydania=2017-11-18|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":9" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Som rozhorčený. Tunel Višňové sa viac ako dvojnásobne predraží. Urobíme hĺbkový audit, povedal Doležal|url=https://slovensko.hnonline.sk/2131727-som-rozhorceny-tunel-visnove-sa-viac-ako-dvojnasobne-predrazi-urobime-hlbkovy-audit-povedal-dolezal|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-16|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kontrolný deň pri tuneli Višňové|url=https://www.youtube.com/watch?v=ue7gk3d1Oes&feature=youtu.be|dátum vydania=16.4.2020|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Privádzač do Žiliny z novej diaľnice otvoria nedokončený|url=https://myzilina.sme.sk/c/22500313/privadzac-do-ziliny-z-novej-dialnice-otvoria-nedokonceny.html|vydavateľ=myzilina.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> <big>'''Lietavská Lúčka - Dubná Skala'''</big> Pôvodným víťazom tendra pre výstavbu tohto úseku do Dubnej Skaly bolo v závere roku 2012 združenie Skanska + Strabag, ktorého najnižšia ponuka bola podložená výrazne optimalizovaným technickým riešením. Toto združenie malo veľmi dobré predpoklady stavbu zvládnuť v zmluvnom termíne 5,5 roka, teda do konca roku 2018. Námietka v tendri druhého Doprastavu a následne aj aktívna snaha zainteresovaných v NDS dodatočne vylúčiť najnižšiu ponuku spôsobila v rokoch 2013 a 2014 premrhanie až 1,5 roka. Nakoniec NDS v júni 2014 podpísala zmluvu so spoločnosťami s podstatne horšou reputáciou a to Salini Impregilo a Dúha a.s., ktorých cenová ponuka bola v tendri až tretia. Výsledkom je nielen vyššia cena, ale aj veľmi zlé riadenie stavby, výrazne narastajúce meškanie a odsúvanie termínu dokončenia tohto akútne potrebného úseku z konca roku 2019 predbežne až na koniec roku 2023. Zlé riadenie stavby zo strany zhotoviteľa a jeho problémy s platením prác dodávateľov v ostatnom období zvyšujú hrozbu scenára, že NDS bude musieť na dokončenie stavby hľadať iného zhotoviteľa, čo môže zdržanie ďalej zväčšiť.<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> <big>'''Dubná Skala - Turany'''</big> Úsek [[Dubná Skala]] – [[Turany]] je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin. Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo [[Turčianska Štiavnička]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 19.09.2009 | vydavateľ = Dopravoprojekt | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[26. október|26. októbra]] [[2011]], samotná výstavba začala [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji [[2014]] stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.<ref name="dskalaturanyukoncenie2015">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dubná Skala - Turany | url = http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.04.2015 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania [[10. júl]]a [[2015]]. Po otvorení nasledujúceho úseku [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]], nastane skrátenie [[Diaľnica|diaľnice]] D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]] bude následne preklasifikovaný ako [[Diaľničný privádzač|privádzač]] D1 od cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy [[Diaľnica|diaľnice]] D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pri [[Krpeľany|Krpeľanoch]], cez [[Katastrálne územie|kataster]] obcí [[Šútovo]], [[Kraľovany]], [[Stankovany]] a [[Ľubochňa]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]]. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné [[Geológia|geologické]] podmienky a nutnosti značných zásahov do [[Životné prostredie|životného prostredia]] zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]], pokračuje priamo východným smerom cez tunel [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] popod vrch Kopa, a ďalej tunelom [[Tunel Havran|Havran]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde tento úsek končí. <big>'''Turany - Hubová'''</big> Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, čo je absolútne nereálne s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice. Trasa tohto 13,5 kilometra dlhého úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice tunelom Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 až 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 13 rokov. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už od jari 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete tohto roka sa začala projektová príprava, čo horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva predbežne na rok 2027. <ref name=":0" /> <big>'''Hubová - Ivachnová'''</big> 15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v tuneli Čebrať z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bude možný až po získaní stavebného povolenia, zrejme v priebehu roku 2019. Uvedenie úseku do užívania sa tak posúva na rok 2022. Prípadné ďalšie odvolania a prieťahy v procesoch územného a stavebného konania môžu ešte aj tento termín ohroziť.<ref name="ref3" /> <big>'''Ivachnová - Liptovský Mikuláš'''</big> [[Súbor:D1výstavbaRKa.jpg|náhľad|Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018]] Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami [[Ružomberok]] a [[Liptovský Mikuláš]]. Výstavba prebiehala od [[január]]a [[1973]] do [[December|decembra]] [[1977]] súčasne s výstavbou [[Liptovská Mara (priehrada)|vodného diela Liptovská Mara]]. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá [[Ivachnová]] (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. V rokoch [[2005]] až [[2006]] boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre | url = http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=83 | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš. <big>'''Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján'''</big> Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Úsek bol vo výstavbe od [[Marec|marca]] [[1972]], pričom jeho časť sprejazdnili [[1. júl]]a [[1976]], zvyšok [[9. december|9. decembra]] 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek [[Diaľnica D1 (Slovensko)#Bratislava – Senec|Bratislava – Senec]]. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a [[Liptovský Ján]] aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na [[Športová (Liptovský Mikuláš)|Športovej ulici]] v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Liptovský Ján - Liptovský Hrádok'''</big> Úsek medzi [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]] a [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom]] s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od [[apríl]]a [[1975]] do [[December|decembra]] [[1983]] a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na [[Slovensko|Slovensku]] – [[Viadukt Podtureň]] dlhý 1 035 metrov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mosty – Viadukt Podtureň | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky [[Váh]] a obec [[Podtureň]]. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Liptovský Hrádok - Hybe'''</big> [[Súbor:D1 pri Dovalove.JPG|náhľad|300px|Diaľnica D1 pri [[Dovalovo|Dovalove]] na [[Liptov]]e.]]Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od [[apríl]]a [[1983]] do [[jún]]a [[1986]], pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli [[1987]] a dokončená bola až po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v [[Október|októbri]] [[1990]]. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný [[Most Dovalovec]] s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok [[Dovalovec]] a priľahlé územie vo výške 33,06 metra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mosty – Most „Dovalovec“ | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s | dátum vydania = 2005 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. <big>'''Hybe - Važec'''</big> Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri [[Biely Váh|Bielom Váhu]] meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od [[august]]a [[1996]] až do [[16. november|16. novembra]] [[2000]], pričom v polovičnom profile slúži už od roku [[1998]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/dialnicahybevaze974383493.phtml | dátum vydania = 16.11.2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Súčasťou stavby bol jeden výjazd [[Východná (obec)|Východná]], dostavanie ďalších dvoch [[Hybe]] a [[Važec]], deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do [[Bratislava|Bratislavy]]<ref name="Dalnice-silnice">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dálnice D1, Slovensko | url = http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm | dátum vydania = 18.01.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Dálnice-silnice.cz | miesto = | jazyk = český }}</ref>. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra [[2007]]. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy [[Slovenská koruna|slovenských korún]]<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Važec - Mengusovce'''</big> [[File:Diaľnica D1 - odpočívadlo Štrba.jpg|right|thumb|Najvyššie položený úsek Diaľnice D1 v lokalite Vlčia jama s odpočívadlami Štrba]] Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v [[august]]e [[1998]]. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov [[Važec]], [[Štrba]] a [[Mengusovce]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006 | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml | dátum vydania = 28.08.2003 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na [[september]] [[2001]] a v plnom profile na september [[2002]]. V roku [[1999]] bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku [[2003]], no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý [[Tunel Lučivná]]. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali [[11. december|11. decembra]] [[2007]], ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/poprad/podesiatichrokoch1197381480.phtml | dátum vydania = 11.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až [[14. september|14. septembra]] [[2008]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080914_121747_sk_pludia_p01 | dátum vydania = 14.09.2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.09.2009 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref>, teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnice a tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=dialnice.szm.com}}</ref> <big>'''Mengusovce - Jánovce'''</big> Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza [[Popradská kotlina|Popradskou kotlinou]]. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce [[Mengusovce]] a ďalej pokračuje východným smerom cez [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', obchádza mesto [[Svit (mesto)|Svit]] zo severu a obec [[Batizovce]] z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I/18]] a k [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati]] a pokračuje s nimi paralelne až po [[Poprad]]. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa [[Letisko Poprad-Tatry|popradské letisko]] a mestskú časť [[Veľká]]. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti [[Spišská Sobota]] a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]]. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami [[Jánovce (okres Poprad)|Jánovce]] a [[Spišský Štvrtok]]. <big>'''Jánovce - Jablonov'''</big> Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[17. jún]]a [[2011]], stavať začali oficiálne [[20. jún]]a [[2011]] poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.<ref name="padmostapravda1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252544-pad-mosta-najvaecsia-tragedia-na-d1/| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = Pravda.sk| miesto = | jazyk =}}</ref><ref name="padmostapravda2">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní | url = http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum vydania = 03.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk =}}</ref> Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania [[20. október|20. októbra]] [[2015]]. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] prechádzajúcu cez mesto [[Levoča]]. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový [[tunel Šibenik]] a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký [[most na diaľnici nad potokom Lodina]]. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená [[25. jún]]a [[2012]]. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[30. november|30. novembra]] [[2015]].<ref name="prilevoci">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút|url = https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/|dátum vydania = 2015-11-30|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2015-12-01|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}</ref> <big>'''Jablonov - Studenec'''</big> Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 [[most]]ných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Výstavba pravého pásu začala [[17. apríl]]a [[2009]] a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile [[7. jún]]a [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Jablonov – Studenec | url = http://www.ndsas.sk/stavby-2009/12949s?ids=12329&prm1=1&prm2=90 | dátum vydania = 17.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Výstavba druhého profilu bola dokončená [[14. december|14. decembra]] [[2012]].<ref name="dokonceniejabstud">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile| url = http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6638188/dialnica-pod-spisskym-hradom-je-uz-v-plnom-profile.html | dátum vydania =14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.12.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].<ref name="dokonceniejabstud" /> <big>'''Studenec - Beharovce'''</big> Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať [[2. apríl]]a [[2009]] v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]]. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov [[Euro|eur]]. Úsek bol odovzdaný do prevádzky [[7. jún]]a [[2010]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/170-zacala-vystavba-dialnicneho-useku-d1-studenec-beharovce-ktory-vyprojektovala-spolocnost-dopravoprojekt-a.s?__lng=sk | dátum vydania = 2.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009| vydavateľ = Dopravoprojekt, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref>. <big>'''Beharovce - Fričovce'''</big> Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa [[1. apríl]]a [[1996]], 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne [[Tunel Branisko|tunela Branisko]]. Štôlňa bola prerazená [[19. december|19. decembra]] [[1997]], no razba južnej tunelovej rúry zo [[západ]]nej ([[Spiš (región)|spišskej]]) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, [[23. máj]]a 1997. Ešte v roku [[2001]] sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí [[Fričovce]] a [[Široké]] [[1. júl]]a [[2002]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pracenatunelibran998927778.phtml | dátum vydania = 27.8.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až [[1. máj]]a [[2002]]. Ešte v [[september|septembri]] [[2001]] však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce [[Široké]]. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa [[29. jún]]a [[2003]] spoločne s obchvatom obce [[Fričovce]] a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec [[Beharovce]]. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023. <big>'''Fričovce - Svinia'''</big> Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]] medzi obcami [[Svinia]] a [[Fričovce]]. Výstavba tohto úseku začala [[24. november|24. novembra]] [[2011]] a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[17. december|17. decembra]] [[2015]]. <big>'''Svinia - Prešov, Západ'''</big> Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od [[1. december|1. decembra]] [[2005]] do [[7. jún]]a [[2010]]. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch [[2005]] až [[2007]], potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], cestou II/[[Cesta II. triedy 546 (Slovensko)|546]] a v budúcnosti aj s [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R4]]. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi [[Prešov]]om a [[Chminianska Nová Ves|Chminianskou Novou Vsou]], no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami [[Malý Šariš]] a [[Župčany]]. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Svinia – Prešov,západ | url = http://www.highways.sk/highways/Svinia-Presov.html | dátum vydania = 26.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.09.2009| vydavateľ = Highways.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa. <big>'''Prešov, Západ - Prešov, Juh'''</big> Diaľničný [[Prešovský obchvat#Juhoz.C3.A1padn.C3.BD obchvat|obchvat Prešova]] meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.<ref>http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685</ref> Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií]] v [[Marec|marci]] roku [[2003]] odporučilo tunelový variant s [[Tunel Prešov|tunelom Prešov]] dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť [[most]]ov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/7690119/dialnicny-obchvat-presova-kadial-povedie-a-co-zmeni-v-meste.html | dátum vydania = 12.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2015 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Prešov | jazyk = }}</ref>. Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodatok č.4|url=https://crz.gov.sk/data/att/2920748.pdf|dátum prístupu=12.9.2021}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná spoločnosť spustí 28. októbra|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2571148/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-10-12|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk-SK}}</ref> <big>'''Prešov, Juh - Budimír'''</big> Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla [[1988]] v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – [[Ličartovce]], ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do [[jún]]a 1987, no sprevádzkovaný bol už v [[november|novembri]] [[1982]]. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po [[Budimír]] (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli [[1988]]. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs<ref name="Dalnice-silnice" />. <big>'''Budimír - Bidovce'''</big> Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou [[Košický obchvat|diaľničného obchvatu Košíc]], ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]. Úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]] sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou [[Torysa (rieka)|Torysa.]] Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo [[Beniakovce]] a v smere do Prešova odpočívadlo [[Rozhanovce]]. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky [[Cesta III. triedy|ciest III. triedy]]. Okrem toho sa smerom od [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košickej Novej Vsi]] sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná [[25. august]]a [[2016]]<ref>http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c</ref>, samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. november|11.novembra]] [[2016]] a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019. <big>'''Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA'''</big> Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030 je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.<ref name=":0" /> == Hustota dopravy == Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlejTech.sk | odkaz na autora = | titul = Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 | url = https://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc | vydavateľ = ssc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" |+ !Úsek !Hustota dopravy |- |Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|2}}- Bratislava-Petržalka-Ovsište |53 941 |- |Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) |93 344 |- |Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) - Bratislava-Ružinov |82 959 |- |Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka |90 601 |- |Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko |67 576 |- |Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky |72 497 |- |Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory |60 146 |- |Bratislava-Vajnory - Senec |62 652 |- |Senec - Voderady |54 519 |- |Voderady - Trnava {{Cesta/SK-R|1}} |42 774 |- |Trnava {{Cesta/SK-R|1}} - Hlohovec |26 634 |- |Hlohovec - Piešťany |25 483 |- |Piešťany - Horná Streda |25 295 |- |Horná Streda - Lúka |24 755 |- |Lúka - Rakoľuby |28 168 |- |Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) |24 308 |- |Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) - Nemšová |26 971 |- |Nemšová - Ilava |26 210 |- |Ilava - Ladce |22 801 |- |Ladce - Beluša {{Cesta/SK-R|6}} |24 260 |- |Beluša {{Cesta/SK-R|6}} - Považská Bystrica-juh |21 866 |- |Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum |21 274 |- |Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever |23 121 |- |Považská Bystrica-sever - Bytča |22 379 |- |Bytča - Dolný Hričov {{Cesta/SK-D|3}} |23 956 |- |Dubná Skala - Martin {{Cesta/SK-R|3}} |10 482 |- |Martin {{Cesta/SK-R|3}} - Turany |11 047 |- |Ivachnová - Liptovský Mikuláš |16 904 |- |Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok |14 065 |- |Liptovský Hrádok - Hybe |13 133 |- |Hybe - Východná |14 012 |- |Východná - Važec |14 840 |- |Važec - Štrba |13 667 |- |Štrba - Mengusovce |14 837 |- |Mengusovce - Poprád-západ |14 756 |- |Poprad-západ - Vysoké Tatry |13 171 |- |Vysoké Tatry - Poprad-východ |13 444 |- |Poprad-východ - Spišský Štvrtok |12 027 |- |Spišský Štvrtok - Levoča |10 588 |- |Levoča - Spišské Podhradie |10 401 |- |Spišské Podhradie - Beharovce |9 629 |- |Beharovce - Široké {{Cesta/Polprofil}} |10 359 |- |Široké - Fričovce |11 344 |- |Fričovce - Svinia |11 512 |- |Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|4}}) |12 229 |- |Prešov-juh - Lemešany |16 440 |- |Lemešany - Budimír |16 560 |} <br /> == Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami == {| class="wikitable" ! colspan="5" | Diaľničné križovatky na diaľnici D1 |- | [[Súbor:D2-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (0) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke |- | [[Súbor:R7-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (6) || [[Bratislava]] – Prievoz || v prevádzke |- | [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (15) || [[Bratislava]] – východ || vo výstavbe |- | [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Trnava]] || v prevádzke |- | [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (119) || [[Trenčín]] – juh || v príprave |- | [[Súbor:R6-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (159) || [[Beluša]] || v prevádzke |- | [[Súbor:D3-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (187) || [[Žilina]] || v prevádzke |- | [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (218) || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || v prevádzke |- | [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (242) || [[Likavka]] || v príprave |- | [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (248) || [[Ivachnová]] || v príprave |- | [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (400) || [[Prešov]] – západ || vo výstavbe |- | [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (432) || [[Rozhanovce]] || v prevádzke |- |} Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť [[Mimoúrovňová križovatka|križovatiek]] s ostatnými [[diaľnica]]mi a [[Cesta pre motorové vozidlá|rýchlostnými cestami]]. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na [[Dopravná značka|dopravnom značení]] označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009. == Galéria == <gallery> Súbor:D1 pri Siladiciach.jpg|D1 pri obci [[Siladice]] Súbor:Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg| [[Viadukt Podtureň]] Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|[[Estakáda Považská Bystrica]], vo výstavbe február 2010 Súbor:D1 estakáda PB.jpg|[[Estakáda Považská Bystrica]] Súbor:D1 Petrzalka1.jpg|Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci Súbor:Slovak motorway D1 in Bratislava-Ruzinov.jpg|Výjazd Bratislava-Ružinov Súbor:Slovak motorway D1.JPG|Neďaleko [[Sverepec|Sverepca]] Súbor:D1 pri Dubnici nad Váhom.jpg|D1 pri [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] </gallery> == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] *[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Highway D1 (Slovakia)}} == Externé odkazy == {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} * [http://motorways-exitlists.com/europe/sk/d1.htm Diaľnica D1] * [http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d1&visible=1 Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Diaľnica D1}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)| ]] [[Kategória:Diaľnice na Slovensku|1]] [[Kategória:Doprava v Bratislave]] [[Kategória:Doprava v okrese Senec]] [[Kategória:Doprava v Senci]] [[Kategória:Doprava v okrese Trnava]] [[Kategória:Doprava v Trnave]] [[Kategória:Doprava v okrese Hlohovec]] [[Kategória:Doprava v Piešťanoch]] [[Kategória:Doprava v okrese Piešťany]] [[Kategória:Doprava v okrese Nové Mesto nad Váhom]] [[Kategória:Doprava v okrese Trenčín]] [[Kategória:Doprava v Trenčíne]] [[Kategória:Doprava v okrese Ilava]] [[Kategória:Doprava v okrese Púchov]] [[Kategória:Doprava v okrese Považská Bystrica]] [[Kategória:Doprava v Považskej Bystrici]] [[Kategória:Doprava v okrese Bytča]] [[Kategória:Doprava v Bytči]] [[Kategória:Doprava v okrese Žilina]] [[Kategória:Doprava v Žiline]] [[Kategória:Doprava v okrese Martin]] [[Kategória:Doprava vo Vrútkoch]] [[Kategória:Doprava v Martine]] [[Kategória:Doprava v okrese Dolný Kubín]] [[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]] [[Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Doprava v Liptovskom Mikuláši]] [[Kategória:Doprava v okrese Poprad]] [[Kategória:Doprava v Poprade]] [[Kategória:Doprava v okrese Kežmarok]] [[Kategória:Doprava v okrese Levoča]] [[Kategória:Doprava v Levoči]] [[Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves]] [[Kategória:Doprava v okrese Prešov]] [[Kategória:Doprava v Prešove]] [[Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie]] [[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]] [[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]] [[Kategória:Doprava v okrese Sobrance]] t6n62jtlcuhszg9utxfdg63he20rug8 0 4699 7417490 7413076 2022-07-30T13:29:36Z AY70 179233 wikitext text/x-wiki {{Infobox diaľnica | KRAJINA = SK | TYP CESTY = D | ČÍSLO CESTY = 4 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 58 | PODNADPIS = Obchvat Bratislavy | MAPA = Motorway D4 SK map.svg | VÝSTAVBA = 1996 – ''2035'' | CELKOVÁ DĹŽKA = 48 | V PREVÁDZKE = 32 | V PLÁNE = 16 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]] | VÝJAZDY = 6 (v prevádzke) | KRIŽOVATKY = 3 (v prevádzke) | TUNELY = | OBRÁZOK = D4 Diaľnica.png | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 300px | OBRÁZOK-POPIS = D4 v blízkosti jazera Zelená voda | OBJEKTY = {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/A-A-E|6|58}} smer [[Viedeň]]}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|0|Jarovce - Kittsee {{Minivlajka|Rakúsko}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|2|[[Bratislava]]-Jarovce {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|5|Bratislava-Petržalka {{Cesta/SK-1|2}}}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Rusovce 950 m}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Lužný most]] 3 090 m ([[Dunaj]])}} {{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Podunajské Biskupice 165 m}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|9|[[Bratislava]]-juh {{Cesta/SK-R-E|7|575}}}} {{Cesta|SK|ČSPH||Rovinka|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-Podunajské Biskupice {{Cesta/SK-1|63}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|18|Bratislava-Vrakuňa {{Cesta/SK-2|572}}}} {{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Malý Dunaj]] 120 m}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|25|[[Bratislava]] Ivanka pri Dunaji {{Cesta/SK-1|61}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|26|[[Bratislava]]-východ {{Cesta/SK-D-E|1|58|75}}|FARBA=stavba}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|27|Čierna Voda}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|30|Bratislava-Rača {{Cesta/SK-2|502}}}} {{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Karpaty 10 990 m|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|42|Bratislava-Záhorská Bystrica {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|44|[[Stupava]] {{Cesta/SK-D-E|2|65}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|VÝJAZD|45|Bratislava-Devínska Nová Ves {{Cesta/SK-2|505}} {{Cesta/Polprofil}}}} {{Cesta|SK|HRANICA-EÚ|50|Devínska Nová Ves - Marchegg {{Minivlajka|Rakúsko}}|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/A-S|8}} smer [[Viedeň]]|FARBA=plán}} {{Cesta|SK|LEGENDA}} }} '''Diaľnica D4''' (''D4'') je štvrtá najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po dokončení vytvorí [[vonkajší obchvat Bratislavy]]. Trasa diaľnice D4 je dlhá 48 kilometrov a začína na hranici s Rakúskom, v priestore diaľničného hraničného priechodu Jarovce, kde je umiestnený aj nultý kilometer diaľnice. Diaľnica tu plynule nadväzuje na rakúsku [[Diaľnica A6 (Rakúsko)|diaľnicu A6]]. Trasa diaľnice čiastočne obkolesuje Bratislavu, najprv z juhu, kde križuje [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicu D2]] a [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|rýchlostnú cestu R7]] potom sa stáča na sever, križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a napokon sa stáča na západ pričom znovu križuje diaľnicu D2 pri Stupave. Trasa diaľnice D4 je ukončená v priestore plánovaného nového diaľničného hraničného priechodu, kde má byť plynule napojená na plánovanú rakúsku [[Rýchlostná cesta S8 (Rakúsko)|rýchlostnú cestu S8]]. Úsek diaľnice D4 medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D1 bude po dokončení súčasťou [[Európska cesta 58|európskej cesty E58]]. Plány výstavby úseku medzi hraničným priechodom v Jarovciach na diaľnici a križovatkou s diaľnicou D2 pri Jarovciach pochádzajú ešte spred roku 1989. Vtedy bol tento dva kilometre dlhý úsek zaradený do niekdajšej diaľnice D61, ktorá mala pretnúť Bratislavu a končiť neďaleko Trenčína, napojením na plánovanú diaľnicu D1 z Prahy do Žiliny, Košíc a ďalej na hranice s Ukrajinou. S výstavbou čiastočného diaľničného okruhu Bratislavy v podobe dnešnej diaľnice D4 sa nepočítalo, tranzitná doprava mala byť riešená prieťahom diaľnic D2 a D61 cez mesto. K zahájeniu výstavby tohto úseku, ešte ako úseku diaľnice D61 a naviac bez koordinácie s Rakúskom, teda bez existencie diaľnice vo výstavbe na rakúskej strane, došlo v roku 1996. V roku 1999 bol tento úsek D61 slávnostne uvedený do prevádzky, vrátane moderného hraničného priechodu na diaľnici, avšak bez napojenia na rakúsku diaľničnú sieť. Rakúska diaľnica A6 bola v tej dobe iba v štádiu plánovania a nový hraničný priechod bol v Rakúsku núdzovo napojený na rakúsku cestu 307, ktorá viedla do [[Kittsee]]. Využitie novej diaľnice a priechodu bolo preto iba minimálne, keďže nový úsek fakticky tvoril zachádzku oproti vtedajším zavedeným trasám. Po otvorení diaľnice v roku 1999 bol tento úsek administratívne preradený do trasy súčasnej diaľnice D1. Samotná diaľnica D4 bola prvý krát zavedená do slovenskej diaľničnej siete až v roku 2010. Podkladom pre toto zaradenie bolo nariadenie vlády č. 406/2010, prvé technické štúdie možnej trasy novej diaľnice ale datujeme už do roku 2001. Napriek tejto skutočnosti, bol už v roku 2009 rozostavaný úsek v polovičnom profile pri Stupave ako úsek diaľnice D4. Už sprejazdnený úsek medzi Jarovcami a križovatkou s diaľnicou D2 bol v roku 2010 vyňatý z diaľnice D1 a prevedený do diaľnice D4. Úsek pri Stupave križujúci diaľnicu D2 bol uvedený do prevádzky v roku 2011. V roku 2016 bol rozostavaný úsek diaľnice D4 od križovatky s diaľnicou D2 pri Jarovciach cez novú križovatku s diaľnicou D1 pri [[Ivanka pri Dunaji|Ivanke pri Dunaji]], až po križovatku s [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestou II/502]], neďaleko miestnej časti [[Rača (miestna časť)|Bratislava-Rača.]] Celý úsek mal byť sprejazdnený v roku 2020, k tomu však s ohľadom na problémy pri výstavbe nedošlo v plnom rozsahu. Júlový termín bol splnený iba v prípade časti úseku medzi výjadzmi Bratislava - Juh a Bratislava - Podunajské Biskupice. V novembri 2020 bola sprejazdnená ďalšia časť úseku, od výjazdu Bratislava - Podunajské Biskupice po najbližší výjazd Bratislava - Vrakuňa. Sprejazdnenie nasledujúceho úseku po výjazd Bratislava-východ I, ktoré bolo očakávané do konca roku 2020, nastalo 11. februára 2021. Ostatné úseky boli otvorené na jeseň roku 2021, sprejazdnenie križovatky diaľnice D4 a diaľnice D1 je však odsunuté až na rok 2026. Z križovatky s cestou II/502 má diaľnica D4 ďalej prekonať [[Malé Karpaty]], napojiť sa na už prevádzkovaný úsek pri Stupave a pokračovať ďalej na hranice s Rakúskom, kde má končiť napojením na rakúsku rýchlostnú cestu S8. Trasa diaľnice cez Malé Karpaty zatiaľ nie je stabilizovaná, možnosťou je tak výstavba [[Tunel Karpaty|Tunelu Karpaty,]] alebo sústavy kratších tunelov. S ohľadom na vysokú finančnú náročnosť výstavby v tomto úseku je jeho realizácia pravdepodobná až vo vzdialenom horizonte. Žiaľ príprava nepostupuje rýchlo ani v Rakúsku, predpoklad spustenia výstavby prvých úsekov rýchlostnej cesty S8 pri [[Viedeň|Viedni]] je až v roku 2021, pokračovanie na slovenské hranice je zatiaľ plánované až vo vzdialenom horizonte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V nedeľu otvoria ďalšiu 3,5-kilometrovú časť bratislavského obchvatu, zatiaľ tam veľa áut nebude|url=https://e.dennikn.sk/2130017/v-nedelu-otvoria-dalsiu-35-kilometrovu-cast-bratislavskeho-obchvatu-zatial-tam-vela-aut-nebude/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-11-06|dátum prístupu=2020-11-06|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Doležal kritizoval výstavbu D4 a R7, firmu vyjadrenia prekvapili|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22394859/dolezal-kritizoval-vystavbu-d4-a-r7-firmu-vyjadrenia-prekvapili.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakúsko konečne otvára diaľnicu|url=https://www.sme.sk/c/3592944/rakusko-konecne-otvara-dialnicu.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetky zmluvy - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR|url=https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluvy-vsetky_zmluvy?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=2&p_p_col_count=3&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_articleId=3152115|vydavateľ=www.mzv.sk|dátum prístupu=2020-05-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S 8 Marchfeld Schnellstraße|url=https://www.bmk.gv.at/themen/strasse/infrastruktur/projekte/schnellstrassen/s8.html|vydavateľ=www.bmk.gv.at|dátum prístupu=2020-05-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=S 8 Marchfeld Schnellstraße Neubau Knoten S 1/S 8 - Gänserndorf/Obersiebenbrunn|url=https://www.asfinag.at/verkehrssicherheit/bauen/bauprojekte/s-8-marchfeld-schnellstrasse-neubau-knoten-s-1s-8-gaenserndorfobersiebenbrunn/|vydavateľ=www.asfinag.at|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=de-DE}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Rakúska cez nový hraničný priechod {{!}} Bratislavské noviny|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/8817-do-rakuska-cez-novy-hranicny-priechod|vydavateľ=www.bratislavskenoviny.sk|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=euractiv.sk|url=https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/news/bratislavska-spojka-na-zapad-prichadza-po-17-rokoch/|dátum vydania=2007-11-19|dátum prístupu=2020-05-03|jazyk=sk-SK}}</ref> == Prehľad úsekov diaľnice D4 == {| class="wikitable sortable" !Poradie !Označenie !Dĺžka v&nbsp;km !Zahájenie výstavby !Uvedenie do&nbsp;prevádzky !Výjazdy a križovatky |- |1. |Štátna hranica SK/AT – Bratislava, Jarovce |2,0 |1996 |1999 |Križovatka D4xD2, Bratislava-Jarovce |- |2. |Bratislava, Jarovce – Bratislava, Petržalka |2,5 |2016 |3.10.2021 |Bratislava-Petržalka |- |3. |Bratislava, Petržalka – Bratislava, juh |4,5 |2016 |26.9.2021 |Križovatka D4xR7, Bratislava-juh |- |4. |Bratislava, juh – Bratislava, Podunajské Biskupice |4,0 |2016 |19.7.2020 |Bratislava-Podunajské Biskupice |- |5. |Bratislava, Podunajské Biskupice – Bratislava, Vrakuňa |3,6 |2016 |8.11.2020 |Bratislava-Vrakuňa |- |6. |Bratislava, Vrakuňa – Bratislava, východ I |7,5 |2016 |11.2.2021 |Bratislava-východ I |- |7. |Bratislava, východ I – Bratislava, východ II, križovatka D4xD1 |1,0 |2016 |12.11.2021 |Aktuálne úsek bez výjazdov |- style="background-color: #ebbd41" |7. |Križovatka Bratislava, východ II, križovatka D4xD1 |0,0 |2016 |2025 |Bratislava-východ II, križovatka D4xD1 |- |8. |Bratislava, východ II – Bratislava, Vajnory |2,0 |2016 |12.11.2021 |Bratislava-Vajnory |- |9. |Bratislava, Vajnory – Bratislava, Rača |2,4 |2016 |5.9.2021 |Bratislava-Rača |- style="background-color: #e56262" |10. |Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica |12,4 |Nezaradené do&nbsp;plánu pred&nbsp;rokom 2028 |? |Bratislava-Záhorská Bystrica, dostavba |- |11. |Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devinska Nová Ves, ľavý jazdný pás |3,0 |2009 |2011 |Bratislava-Záhorská Bystrica, dočasné napojenie Križovatka D4xD2, Stupava Bratislava-Devínska Nová Ves, dočasné napojenie |- style="background-color: #e56262" |11. |Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devinska Nová Ves, pravý jazdný pás |3,0 |Nezaradené do&nbsp;plánu pred&nbsp;rokom 2028 |? |Bratislava-Devínska Nová Ves, dostavba |- style="background-color: #e56262" |12. |Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica SK/AT |3,6 |Nezaradené do&nbsp;plánu pred&nbsp;rokom 2028 |? |Úsek bez výjazdov, na hranici plynulé napojenie na rakúsku rýchlostnú cestu |} == Úseky diaľnice D4 == === Štátna hranica AT/SK (Jarovce) – Bratislava, Jarovce (križovatka D2) === Tento {{km|2|m}} dlhý úsek bol prvým vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku [[1999]]. Týmto úsekom prechádza [[európska cesta 58|E58]]. === Bratislava, Jarovce – Bratislava, Rača === Začiatok tohto úseku s dĺžkou 27 km je na diaľničnej križovatke s D2 ''Bratislava (Jarovce),'' odkiaľ trasa pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] pokračuje D4 estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia je {{km|3.09|m}}. Nasleduje križovatka s [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] ''Bratislava – juh'', obojstranné odpočívadlo pri [[Rovinka|Rovinke]] a výjazdy [[Rovinka]] a [[Most pri Bratislave]]. D4 následne prekonáva Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom. Nasleduje výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa kríži s [[diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]. Neďaleko sa nachádza ďalšia križovatka Čierna voda a úsek končí v križovatke Rača. Nachádza sa tu 9 križovatiek, jedno veľké obojstranné odpočívadlo a 31 mostov. Koncesná zmluva na výstavbu formou PPP projektu bola podpísaná [[20. máj]]a [[2016]], samotná výstavba sa oficiálne začala [[24. október|24. októbra]] [[2016]] s termínom dokončenia v roku 2020. Prvý úsek v dĺžke 4 km medzi križovatkou D4xR7 a výjazdom Bratislava - Podunajské Biskupice bol uvedený do prevádzky [[19. júl]]a [[2020]]. Diaľničný úsek postavilo a prevádzkuje počas 30 rokov konzorcium Obchvat Nula na čele so španielskou spoločnosťou Cintra Infraestructuras Internacional. Termín dokončenia sa na časti úseku nepodarí splniť, najvýraznejšie mešká dokončenie križovania diaľnice D1 a diaľnice D4, ktorého výstavba je rozdelená medzi štát a koncesionára. Štát sa síce zmluvne zaviazal do konca roku 2019 ukončiť úpravy diaľnice D1 tak, aby na tieto práce nadviazal koncesionár, tento termín sa však nepodarilo dodržať. Práce organizované štátom tak do konca roku 2019 nielenže neskončili, ale ani sa ešte nezačali. Až v začiatkom júla 2022 NDS a.s. ohlásila víťaza verejnej súťaže na dostavbu križovatky, ktorým je poľská spoločnosť Budimex. Táto skutočnosť ale nateraz neznamená skorý podpis zmluvy a zahájenie prác, nakoľko beží lehota pre odvolanie neúspešných uchádzačov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Víťazom na dostavbu križovatky D1/D4 je poľská firma|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/07/vitazom-tendra-na-dostavbu-dialnicnej-krizovatky-d1-d4-je-polska-firma/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-07-08|dátum prístupu=2022-07-17|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorili takmer polovicu nultého obchvatu Bratislavy|url=https://bratislava.sme.sk/c/22449903/otvorili-takmer-polovicu-nulteho-obchvatu-bratislavy.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2020-07-19|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> === Bratislava, Rača – Bratislava, Záhorská Bystrica === Začiatok tohto úseku dlhého 12,07&nbsp;km bude po dokončení na križovatke Rača, neďaleko ktorej sa diaľnica vnorí do podzemia [[tunel Karpaty|tunelom Karpaty]], ktorého celková dĺžka bude {{km|10.98|m}}, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Úsek končí v križovatke Bratislava-Záhorská Bystrica. V súčasnosti pre tento úsek existuje technická štúdia, no Ministerstvo dopravy v hodnotení štúdie odporučilo vypracovanie ďalších štúdií porovnávajúcich nové varianty, ktoré zvažujú vybudovanie iných tunelov pod Malými Karpatami namiesto tohto úseku. Najskorší možný začiatok výstavby je súčasnosti plánovaný na rok 2025 s dokončením v roku 2030. Odhadovaná cena úseku v prípade razenia pomocou plnoprofilového tunelovacieho stroja (TBM) presahuje 800 mil. eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Rozsah hodnotenia zámeru|url=https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/110559|dátum vydania=19.1.2017|dátum prístupu=27.11.2017|vydavateľ=Ministerstvo životného prostredia SR}}</ref> === Bratislava, Záhorská Bystrica – Bratislava, Devínska Nová Ves === Tento úsek s dĺžkou 3,025&nbsp;km je zatiaľ postavený v polprofile a prevádzkovaný ako rýchlostná cesta so zníženou rýchlosťou na 90&nbsp;km/h (v niektorých úsekoch 50&nbsp;km/h). Začína v križovatke Bratislava (Záhorská Bystrica) s pripojením na cestu I/2, pokračuje ku križovatke Stupava (juh) ponad diaľnicu D2 a končí napojením na cestu II/505 v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves). Úsek značne odľahčil križovatku Lamač na diaľnici D2 a priľahlé cesty od kamiónovej dopravy smerujúcej do továrne [[Volkswagen Slovakia]], pri ktorej sa úsek končí. === Bratislava, Devínska Nová Ves – štátna hranica Slovensko/Rakúsko === Tento úsek s dĺžkou 3,57 km je posledným úsekom diaľnice D4 pred štátnou hranicou s Rakúskom. Začína v križovatke Bratislava (Devínska Nová Ves) s napojením diaľnice D4 a cesty II/505, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße. Detaily projektu sú v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a začiatok výstavby je plánovaný na rok 2020. V budúcnosti by sa mala na rakúskom pokračovaní D4 dobudovať rakúska rýchlostná cesta [[Rýchlostná cesta S8 (Rakúsko)|S8]], jej výstavba až po slovenské hranice je však zatiaľ len v rovine úvahy. == Hustota dopravy == Hustota dopravy na diaľnici D4 podľa sčítania SSC z roku 2015. {| class="wikitable sortable" |+Hustota dopravy na diaľnici D4 !Úsek !Hustota dopravy |- |Štátna hranica SK/AT Jarovce-Kittsee - Bratislava-Jarovce |17 798 |- |Bratislava-Záhorská Bystrica - Stupava-juh {{Cesta/SK-D|2}} {{Cesta/Polprofil}} |10 423 |- |Stupava-juh {{Cesta/SK-D|2}} - Bratislava-Devínska Nová Ves {{Cesta/Polprofil}} |5 838 |} == Prečíslované a pretriedené úseky == === Diaľničný privádzač 2 === Diaľničný privádzač 2 bol [[diaľničný privádzač]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho začiatok sa nachádzal na križovatke diaľnic [[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]] a D4 a končil na križovatke s cestou [[Cesta III. triedy 1020 (Slovensko)|III/1020]] v [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovciach]]. Celková dĺžka PD 2 bola 1,76&nbsp;km. Od roku 2014 je samostatnou vetvou križovatky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MIESTOPISNÝ PRIEBEH CESTNÝCH KOMUNIKÁCIÍ. Stav siete cestných komunikácií k 1.1.2014. | url = http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2014/miestopis_k_01-01-2014.pdf | dátum vydania = 1.1.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref>; podľa aktuálnej projektovej dokumentácie sa s týmto úsekom po dostavbe D4 ďalej nepočíta a bude vyradený. == Kritika == Stavba diaľnice je a bola kritizovaná. V bratislavskej mestskej časti Jarovce mala v lete 2010 nedokonalá diaľničná kanalizácia poškodiť dozretú úrodu, obyvateľom tiež chýbali protihlukové steny.<ref name="uroda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kadvanová | meno = Michaela| odkaz na autora = | titul = Diaľnica ničí Jarovčanom úrodu | url = http://bratislava.sme.sk/c/5493030/dialnica-nici-jarovcanom-urodu.html | dátum vydania = 05.08.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Petit Press| miesto = | jazyk = }}</ref> Občianske združenie Malé Karpaty Ministerstvu dopravy okrem iného vyčíta nedokladovanie ekonomickej opodstatnenosti diaľnice, zdôrazňovanie cezhraničného spojenia napriek „zdržanlivému postoju„ rakúskej strany o rýchlostnej ceste S8, environmentálnu neprepracovanosť návrhu (zásah do biotopov v lokalite [[Šúr (národná prírodná rezervácia)|Šúr]]).<ref name="ozkritika">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Spolocné stanovisko k Správe o posudzovaní strategického dokumentu „Nový projekt výstavby dialnic a rýchlostných komunikácií – Doplnok c. 3 | url = http://www.ozmalekarpaty.sk/dokumenty/SEA-D4-stanovisko.pdf| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Občianske zruženie Malé Karpaty| miesto = Veľké Leváre| jazyk = }}</ref> Diaľničný úsek medzi Jarovcami a Ivankou pri Dunaji má tiež viesť cez [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|CHKO Dunajské luhy]].<ref name="chko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica D4, tzv. nultý okruh, sa má stavať 5 rokov | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/dialnica-d4-tzv.-nulty-okruh-sa-ma-stavat-5-rokov.html?page_id=169142| dátum vydania =18.06.2010| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.01.2013 | vydavateľ = Bratislavské noviny| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> V máji 2015 [[Denník N]] upozornil na predražený výkup pozemkov pod budúcim obchvatom diaľnice. Štát by mal na nákup pozemkov minúť približne 300 miliónov €. Parcely sa stávajú stavebnými hneď po určení výstavby. Cenový rozdiel medzi poľnohospodárskou pôdou a stavebným pozemkom môže byť až 100-násobný.<ref name="drahyvykup">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Rozbehol sa realitný obchod roka: Štát draho vykupuje pôdu pod diaľnicu pri Bratislave|url = https://dennikn.sk/133030/rozbehol-sa-realitny-obchod-roka-stat-draho-vykupuje-podu-pod-dialnicu-pri-bratislave/|dátum vydania = 19.05.2015|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 20.05.2015|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}</ref> Vo februári 2016 Denník N upozornil, že štát sa chystá podpísať tender na obchvat za 1,89 miliárd €. Tridsať rokov by mal splácať po 56,72 mil. €. Staviteľom a správcom má byť konzorcium okolo španielskej firmy Cintra. Podpis by sa mal uskutočniť len týždeň pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|voľbami]].<ref name=odkleppredvolbami>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Týždeň pred voľbami chce Smer odklepnúť obchvat za 2 miliardy | url = https://dennikn.sk/369071/tyzden-pred-volbami-chce-smer-odklepnut-obchvat-za-2-miliardy | dátum vydania = 2016-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-02-12 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pozri aj == * [[Zoznam diaľnic na Slovensku]] * [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]] *[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]] == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&filter_h=d4&visible=1 Národná diaľničná spoločnosť] == Externé odkazy == {{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}} * [http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11017861&p1=51737 Súčasné varianty D4] * [http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumenty=11017881 Súčasné varianty D4 - Mapa] {{Diaľnica D4}} {{Mosty v Bratislave}} {{Cestná infraštruktúra na Slovensku}} [[Kategória:Diaľnica D4 (Slovensko)| ]] [[Kategória:Diaľnice na Slovensku|4]] 61oyz6045zl6kn00ques2rl5ke46lew 0 5119 7417789 7417381 2022-07-31T10:31:27Z 185.46.132.28 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.235613|17.030767|format=dms|display=title}} {{Infobox Televízna stanica | názov = TV Markíza | logo = Markiza logo.png | popis = Logo TV Markíza | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Matthias Settele]] | premiéra = [[31. august]] [[1996]] | derniéra = | program = plnoformátová televízia | motto = | slogan = | formát obrazu = 4:3/16:9 | príjem = satelit, káblové vysielanie, IPTV, DVB-T (spoplatnené) | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]]<br>Markíza International | webstránka = https://www.markiza.sk | poznámky = }} [[Súbor:Budova TV Markíza.jpg|náhľad|Vchod do hlavnej budovy TV Markíza]] [[Súbor:Televízne noviny - Zlatica Švajdová Puškárová a Patrik Švajda.jpg|náhľad|Štúdio [[Televízne noviny|Televíznych novín]] v roku [[2022]]]] [[Súbor:Teleráno - Lucia Hlaváčková a Matúš Krnčok.jpg|náhľad|Štúdio [[Teleráno|Telerána]] v roku [[2022]]]] '''Televízia Markíza''' je súkromná komerčná televízia, ktorá na [[Slovensko|Slovensku]] vysiela od [[31. august]]a [[1996]]. Okrem vysielania samotnej Markízy prevádzkuje aj televízne stanice [[TV Doma|Doma]] (od roku [[2009]]), [[Dajto]] (od roku [[2012]]), [[Markíza International]] (od roku [[2016]]) a [[Markíza KRIMI]] (od roku [[2022]]). Televízia sídli v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]]. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ '''Markíza - Slovakia''' poskytovateľom televíznej programovej služby TV Markíza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Tlačová informácia zo zasadnutia RVR 1. 7. 2020|url=http://www.rvr.sk/zprava-tlacova-informacia-zo-zasadnutia-rvr-1-7-2020|vydavateľ=rvr.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=|jazyk=}}</ref> a ďalších, ktoré samy seba nazývajú '''skupina Markíza'''.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skupina Markíza aj v roku 2019 suverénne kraľovala televíznemu trhu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1985950_skupina-markiza-aj-v-roku-2019-suverenne-kralovala-televiznemu-trhu|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=2020-01-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == História, šírenie a sledovanosť == === História === <!-- 7. augusta 1995 licenciu získala 31. august 1996 - začiatok vysielania august 1998 obsadenie Kočnerom - Gamatex 2000/1 - Rusko predal časť svojho podielu Jánovi Kováčikovi a Milanovi Fiľovi. CME mala vtedy menej ako 35% 2000 - Rusko (J. Kováčik) vyplatili Kočnera 2005 - Rusko predal zbytok podielov v Markíze spoločnosti CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia okolo 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď vyplatili aj Kováčika a Fiľu 2020 CME (aj s Markízou) kúpil Kellner -->„Markíza je dieťaťom HZDS" <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Príbeh jednej televízie: Toto všetko si preskákala Markíza|periodikum=Život|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding, a. s.|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zivot.pluska.sk/clanok/14901/pribeh-jednej-televizie-toto-vsetko-si-preskakala-markiza|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk}}</ref> , tvrdila [[Emília Boldišová]], ktorá bola v roku 1994 šéfkou tzv. [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|licenčnej rady]], ktorá [[Pavol Rusko|Pavlovi Ruskovi]] odmietla dať vysielaciu licenciu, pretože zatajil spolumajiteľku zo zahraničia [[Sylvia Volzová|Sylviu Volzovú]]. Radu v decembri 1994 parlament odvolal a od novo vymenovanej rady Ruskova spoločnosť [[Markíza Slovakia Blatné]] licenciu získala 7. augusta 1995. Podľa Boldišovej vďaka za tento zvrat patrí vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR [[Ivan Gašparovič|Ivanovi Gašparovičovi]], jeho asistentovi [[Ľuboš Jurík|Ľubošovi Juríkovi]] a&nbsp;[[Oľga Keltošová|Oľge Keltošovej]]. Rusko dodnes odmieta, že by Markíza dostala licenciu vďaka [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], hoci [[Vladimír Mečiar]] bol v&nbsp;roku 1991 na jeho svadbe.<ref name=":0" /> === Majitelia === Rusko v roku 2018 tvrdil, že už od roku 1995 existovala zmluva, na základe ktorej tzv. malá Markíza (Markíza-Slovakia Blatné), ktorá držala vysielaciu licenciu, zverila vysielanie tzv. veľkej Markíze. Odmenou pre majiteľov malej Markízy bolo 10% zo zisku - teda 5% pre Ruska a 5% pre Volzovú. Podľa neho „Volzová nikdy majetkový podiel v TV Markíza nemala“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|titul=Pavol Rusko: Kočner to s vyhlásením, že som sa chcel zbaviť Volzovej, myslel inak|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652168/pavol-rusko-kocner-to-s-vyhlasenim-ze-som-sa-chcel-zbavit-volzovej-myslel-inak/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-17|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Ruskovým podporovateľom pre získanie licencie bol bývalý riaditeľ [[Divadlo Astorka Korzo ’90|divadla Korzo '90]] [[Ľubo Gregor]]. Podľa Gregora Rusko jemu a [[Zita Furková|Zite Furkovej]] v Markíze získať 15 až 20-percentný podiel. Furková na to mala aj zmluvu podpísanú Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ONLINE: Sýkorovci na súde s Ruskom a Černákom opisujú, ako robili ochranku Volzovej|url=https://www.aktuality.sk/clanok/898254/online-opat-sudia-pavla-ruska-a-byvalych-bosov-mafie-za-planovanie-vrazdy/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><!-- Gregor raz tvrdí 15 https://www.cas.sk/clanok/612648/lubo-gregor-73-pred-smrtou-odkryl-tajomstva-co-ste-o-ruskovi-nevedeli/ a inde 20% ... Gregor tiež tvrdí, že Rusko počas aféry Gamatex znenádvidel VOlzovú za to že ona uznala Kočnerovu požiadavku... obhajobou Pavla Ruska.. tvrdí, že u Mikuláša Černáka si nebol objednávať vraždu bývalej spoločníčky v televízii Markíza Sylvie Volzovej. Naopak, bol sa vraj u bossa podsvetia pýtať, či si jeho likvidáciu neobjednala ona. Echo údajne dostal od pravej ruky Vladimíra Mečiara Anny Nagyovej a zdrojom informácií mal byť Alexander Rozin. Nagyová aj Rozin to ale na predchádzajúcich výsluchoch popreli. No a podobne sa vyjadril aj bývalý premiér Mečiar. http://www.tvnoviny.sk/domace/1925316_exkluzivne-meciar-poprel-obhajobu-pavla-ruska-v-pripade-objednavky-vrazdy-sylvie-volzovej V roku 2021 Furkova spomenula aj konflikt medzi Ruskom a Gregorom, tak to bolo v období problémov z Gamatexu.POdal nej mala VOlzova podiely. Sama Furkova ale zistila ze jej zmluva je neplatná, "ale prečítal si ju jej manžel a povedal jej, že je neplatná". Sídlo bolo v záhorskej tvrdí Furková vo na dvore jej dabingového štúdia sa začínalo v auguste 96. vysielanie začalo 31.8.96 -->{{Hlavný článok|Kauza Gamatex}} V roku 1998 spoločnosť [[Gamatex]] získala pohľadávku [[Siloš Pohanka|Siloša Pohanku]] voči Pavlovi Ruskovi.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Robert Čulen|meno=|titul=Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené|vydanie=1999|vydavateľ=Ottovo nakladelství,|miesto=|rok=|isbn=8071812846|strany=}}</ref> [[Marián Kočner]] (Gamatex) uplatnením tejto pohľadávky právne získal rozhodujúci vplyv v [[Slovenská televízna spoločnosť|Slovenskej televíznej spoločnosti]] (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou [[Central European Media Enterprises|CME]] [[Central European Media Enterprises|(Central European Media Enterprises)]] prevádzkovala televíziu. Pôvodne CME Media Enterprises B.V., patrilo 49 % a 51% patrilo spoločnosti Markíza Slovakia.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od Ruska, Miku, cez Ťapákovú až po súčasnosť: Aký je príbeh televízneho lídra?|url=https://strategie.hnonline.sk/media/809039-lider-oslavuje-dvadsat-rokov-na-trhu|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Ševčíková|meno=Petronela|dátum vydania=}}</ref> 18. augusta 1998 do areálu televízie v [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] prišiel [[Marián Kočner|Kočner]] s ochrankou obsadiť Markízu, čo bol viditeľný začiatok [[Kauza Gamatex|kauzy Gamatex]]. Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V lete 2000 spor Markízy s Gamatexom (Kočnerom) sa urovnal dvoma zmluvami. Prvú uzavreli na prevod s firmou A.D.A.M. (matka Gamatexu), M. Kočner dostal 40 miliónov korún, a Š. Ágh 40 miliónov korún. Druhou zmluvou prevzala Kováčikova Forza dlh Gamatexu 1 milión eur. Čím sa spor, podľa Kováčika uzavrel a o zmenkách na 500 miliónov korún nevedel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: prokurátor odovzdal súdu kompletnú Kočnerovu Threemu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/733045/kauza-zmenky-kocnerovi-sa-nechce-na-sud-prisla-ruskova-zena/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kováčikova výpoveď o zmenkách je zásadná|url=https://dennikn.sk/minuta/1621759/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-10-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><!-- Zdroj: aktuality: Pavol Rusko nebol pri rokovaniach, ktoré viedol Kováčik na urovnanie sporu s Gamatexom, teda nebol pri spoločných rokovaniach s Kočnerom a Ághom. Zmluva s Kočnerom a Ághom sa podpisovala v banke na Mostovej ulici v Bratislave. --><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-ma-20-rokov.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-02|jazyk=sk|priezvisko=Poláš|meno=Martin|dátum vydania=}}</ref> Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia [[Ján Kováčik (prezident SFZ)|Ján Kováčik]] a [[Milan Fiľo]], ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii (Od Ruska kúpila podiel spoločnosť A.R.J v septembri 2000). J. Kováčik (firma Media Invest) následne, v novembri 2001, odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa väčšinovým vlastníkom a konateľom televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=vysielace.sk - Aktuálne : Podiel Volzovej v Markíze kúpil Produkčný dom FORZA|url=http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=226|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME. Definitívne vplyv v Markíze Rusko stratil v roku 2005, keď svoj zostávajúci podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza - Slovakia 80 percent. Markíza - Slovakia bola do 26. októbra 2006 51-percentným vlastníkom STS a po tomto dátume sa stala jej 100 % vlastníkom. Po získaní 100 % podielu Markízou - Slovakia v STS sa obe spoločnosti od januára 2007 zlúčili. Dovtedy boli vlastníkmi STS Markíza - Slovakia, spoločnosti A.R.J, a.s. so 46 %, Media Invest, spol. s r.o. s 20 % a CME Media Enterprises B.V. s 34 % podielom.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť CME sa stala jediným vlastníkom TV Markíza|url=https://ekonomika.sme.sk/c/3393818/spolocnost-cme-sa-stala-jedinym-vlastnikom-tv-markiza.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Trzby a zisk TV Markiza 2018.png|náhľad|Tržby a zisk TV Markíza v rokoch 2009 až 2018. Zdroj: Finstat: Markíza - Slovakia, https://finstat.sk/31444873]] Zvyšných 20% v Markíze získali Američania v júli 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Spoločnosť už vtedy bola vlastníkom licencie na televízne vysielanie platnej až do septembra 2019.<ref name=":6" /> Väčšinovým akcionárom CME bola firma [[WarnerMedia]].<ref name=":5" /> CME pôsobilo vo viacerých krajinách a okrem iných vlastní aj českú [[TV Nova]], ktorú ovládla prostredníctvom [[Vladimír Železný|Vladimíra Železného]] v roku 1996. Podľa výpovede [[Radka Doehring|Radky Doehring]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Sudca nariadil predviesť Petra Tótha na septembrový súd. Prísť by mal aj Kočner|url=https://www.aktuality.sk/clanok/710365/sud-s-kocnerom-a-ruskom-kauza-zmenky-bodor-toth-online/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-02|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> v [[Kauza zmenky TV Markíza|Kauze zmenky TV Markíza]] Rusko dostal za svoj podiel od CME 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €). Čínska energetická a investičná skupina [[CEFC]] a slovensko-česká finančná skupina [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta Investments]] v decembri 2017 predložili ponuku vo výške 1,7 miliardy € na kúpu podielu v spoločnosti CME.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Penta môže získať Markízu. Spoločne s Číňanmi mali podať jedinú ponuku|periodikum=HNOnline|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1662645-kellner-vycuval-z-boja-o-majitela-markizy-v-hre-uz-je-len-penta-v-spojeni-s-cinanmi|dátum prístupu=2018-02-22|jazyk=sk}}</ref> Už v marci 2018 CEFC oznámila nezáujem o zvyšovanie svojho podielu a v apríli 2018 po problémoch CEFC s financovaním a vyšetrovaním jej šéfa v Číne sa vstup Penty do CME neuskutočnil.<!-- „K špekuláciám sa nebudeme vyjadrovať,“ povedal hovorca Penty Ivo Mravinac. --><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Čínska CEFC má problémy, Markízu nakoniec nekúpi|periodikum=www.etrend.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.etrend.sk/firmy/cinska-cefc-ma-problemy-markizu-nakoniec-nekupi.html|dátum prístupu=2018-04-11|jazyk=sk}}</ref> 28. októbra 2019 sa skupina [[PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]] a [[Central European Media Enterprises|CME]] dohodli na prevzatí. Informovali o tom zverejnili obe zúčastnené strany. Podľa CME PPF zaplatí za prevzatie CME okolo 2,1 miliardy amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Markíza mení majiteľa, český miliardár Kellner sa dohodol na prevzatí CME|url=https://www.webnoviny.sk/televizia-markiza-meni-majitela-cesky-miliardar-kellner-sa-dohodol-na-prevzati-cme/|vydavateľ=SITA (Webnoviny.sk)|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2019-11-04|priezvisko=|meno=}}</ref> CME okrem Markízy a jej kanálov prevádzkuje televízne stanice aj v ďalších piatich krajinách, napríklad do jej portfólia patrí aj česká [[TV Nova|Nova]]. Dohodu najprv odsúhlasilo valné zhromaždenie CME a skoro po roku (6. septembra 2020) aj [[Európska komisia]] (transakcia bola Komisii oznámená 1. septembra 2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie: Komisia schvaľuje akvizíciu podniku CME spoločnosťou PPF|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|vydavateľ=Press corner, European Commission|dátum prístupu=2020-10-07|jazyk=en|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a následne schválená. === Vedenie, sledovanosť, program a príjmy === [[25. september|25. septembra]] [[2013]] bol za nového generálneho riaditeľa televízie vymenovaný [[Matthias Settele]]. Jeho predchodcovia sú vymenovaní v časti [[TV Markíza#Gener%C3%A1lni%20riaditelia|generálni riaditelia]]. Naposledy 15. februára 2015 zmenila Markíza celú staničnú grafiku. Predtým takéto zmeny robila častejšie.<ref name=":1" /> ==== Sledovanosť ==== Krátko po svojom nástupe na slovenský mediálny trh sa TV Markíza stala najsledovanejšou televíziou<ref name=":3" /> a túto pozíciu trhového lídra si udržala aj v roku 2017 <ref name=":4" /> až do roku 2022.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sledovanosť TV v roku 2020: Poznáme presné výsledky. Diváci strávili pri obrazovkách viac času|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/151113/sledovanost-tv-v-roku-2020-pozname-presne-vysledky-divaci-stravili-pri-obrazovkach-viac-casu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-03-01|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> Už rok po svojom vzniku, teda v roku 1997, mala Markíza podľa výsledkov spoločnosti Visio 47 % podiel na trhu, STV spadla zo 40-percentného podielu na 20,5%. Najvyššiu sledovanosť prežívala Markíza v roku 1998, keď na trhu dosiahla 80-percentný podiel z príjmov z predaja reklamy (79,3 % z 2,5 mld. Sk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskému televíznemu trhu vládne Markíza|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-September/slovenskemu-televiznemu-trhu-vladne-markiza.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}</ref>) a 60-percentnú sledovanosť.<ref name=":3" /> ==== Program ==== Základom programovej skladby sú cyklické relácie (seriály).<ref name=":1" /> Do vzniku konkurenčnej komerčnej televízie JOJ (2002) sa Markíze darilo monopolizovať svoje postavenie v uvádzaní úspešných zahraničných (aj seriálových) titulov<ref name=":1" /> pozri nižšie napr. [[TV Markíza#Akvizície|akvizície]], [[TV Markíza#Telenovely|telenovely]]. Pristupovala aj na podmienky [[Barter|barterového obchodu]], keď platila namiesto peňazí svojim reklamným vysielacím časom (v rokoch 1996, 1997, 1998 boli filmy od spoločnosti [[20th Century Fox|20-th Century Fox]] sponzorované Coca-Colou).<ref name=":1" /> ==== Príjmy ==== Okrem úspešného predaja reklamného času (s tzv. garantovanou sledovanosťou) sa Markíze darilo robiť aj [[Barter|bartrové]] obchody, ktoré zvyšovali jej popularitu (program bol podriadený načasovaniu reklamných kampaní).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kollár|meno=Miroslav|titul=Situácia verejnoprávnej televízie na televíznom trhu|url=http://www.mi.sk/situacia-tv.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=20119/07/25|vydavateľ=Mediálny inštitút, 1999|strany=60, 61}}</ref> Najvyšší zisk do roku 2019, podľa bývalej finančnej riaditeľky [[Radka Doehring|Radky Doehring]] mala mať Markíza v roku 2006, a to 550 miliónov korún (18,256 milióna eur).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Doehring o nich nevedela, Tóth zrejme vypovedať nepríde|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/520805-kauza-zmenky-sud-rozhodne-o-osude-komunikacie-medzi-kocnerom-a-bodorom/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-07-30|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk-SK}}</ref> Vysoké výnosy dosahovala Markíza aj po vstupe [[TV JOJ]] na trh v roku 2002 a to až do roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíze vlani narástli tržby, zisk zvýšila o polovicu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markize-vlani-narastli-trzby-zisk-zvysila-o-polovicu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> ==== Podiel na reklamnom trhu ==== Napriek konkurenčnému boju s televíziou JOJ v období 2012 - 2014 zostávala televízna reklama najväčším podielom vo výdajoch na propagáciu a s ňou aj príjmy TV Markíza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lipták|meno=Roman|titul=Analýza mediálneho trhu v Slovenskej republike|url=http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/07/25|vydavateľ=}}</ref> V uvedenej správe boli príjmy z reklamy na internete v roku 2012 už 65,8 mil. Eur (zdroj IAB Slovakia), čo predstavovalo 22% z celkových výdajov na reklamu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internetová reklama na Slovensku s medziročným nárastom 43% {{!}} mediahub.sk - správy o médiách, marketingu a reklame|url=https://www.mediahub.sk/internetova-reklama-na-slovensku-s-medzirocnym-narastom-43/|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=}}</ref> V roku 2017 aj vplyvom výmeny vedenia a spoplatnenia bola Markíza lídrom na reklamnom trhu avšak odstup ostatných (aj internetových) konkurentov je minimálny. <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Přehled: Zisky a ztráty slovenských médií v roce 2017|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2018/07/prehled-zisky-a-ztraty-slovenskych-medii-v-roce-2017/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> V roku 2019 mala Markíza v rôznych sektoroch a časoch trhový podiel 21% až 29%, čo predstavovalo náskok 4 až 7% pred konkurenčnou JOJ. Výsledky sú veľmi podobné ako v roku 2018, oproti ktorému si Markíza polepšila o menej ako 1%. Najsledovanejšími programami v roku 2019 sa stali film Psia duša, reality šou Utajený šéf a seriál Oteckovia.<ref name=":7" /> Cena za televíznu reklamu na Markíze sa v roku 2020 zvýšila oproti roku 2019 priemerne o 14,8%. Cena za oslovenie 1 % divákov v nákupnej cieľovej skupine 12 až 54 rokov narástla z 1 350 na 1 550 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza zverejnila obchodnú politiku na budúci rok. Cena za televíznu reklamu pôjde hore|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2029706-markiza-zverejnila-cenovu-politiku-na-buduci-rok-cena-za-televiznu-reklamu-pojde-hore|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://static.markiza.sk/a542/file/item/sk/0000/markiza_obchodny_model_2020_sk.MWRf.pdf|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> V roku 2020 a najviac divákov dokázali osloviť najmä tri veľké skupiny staníc: Markíza, JOJ a RTVS, ktoré dosiahli spolu 58 percentný trhový podiel v kategórii starších ako 12 rokov. Najviac - 38% sledovalo Ostatné TV, Markíza dosiahla 19,8%, TV JOJ 13,7%, Jednotka 8,0%<ref name=":8" /> === Hlavná spravodajská relácia === [[Televízne noviny (TV Markíza)]] sa vysielajú každý deň so začiatkom o 19:00. Pri príležitosti 25 rokov od začiatku vysielania Markízy, v auguste 2021, [[Henrich Krejča]] povedal: ''„Naše Televízne noviny zasiahli najmenej jednu generáciu, a myslím si, neskromne povedané, že aj naše správy sú súčasťou ich života.“'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 25. narodeniny. Oslávi ich špeciálnym dokumentom Televízne noviny 25|url=https://strategie.hnonline.sk/media/7684478-markiza-ma-25-narodeniny-oslavi-ich-specialnym-dokumentom-televizne-noviny-25|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Do konca roka 2009 bolo hlavné večerné spravodajstvo vysielalané v dvoch dvadsaťminútových reláciách – Televízne noviny a Dnes, medzi ktorými bola reklama. Od januára 2010 boli Televízne noviny 40-minútové a to bez reklamného brejku. Prerušiť spravodajstvo reklamným brejkom umožnila nová legislatívna úprava, ktorá zapracovala odporúčania EÚ a tak 1.2.2010 Markíza ako prvá na Slovensku prvýkrát prerušila hlavné správy reklamou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá reklama v Televíznych novinách Markízy divákov odlákala (video)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/prva-reklama-televiznych-novinach-markizy-divakov-odlakala-video|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2010-02-04|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Generácia poslucháčov Makízy (Generácia M) si na to musela zvyknúť, pretože aj konkurenčná televízia JOJ zaviedla prerušovanie správ reklamou a to až natoľko, že v roku 2013 boli obidve za tento priestupok pokutované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV Markíza a JoJ pykali za veľa reklamy, dostali od RVR pokutu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/tv-markiza-joj-reklama-media/42694-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-04-09|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Táto najdrahšia reklama v [[primetime]] bola obmedzená do roku 2018 pravidlom, že dovolených je najviac 12 minút reklamy za jednu hodinu (toto obmedzenie neplatí na vysielanie sponzorských odkazov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otázky a odpovede|url=https://klienti.markiza.sk/clanok/1842420|vydavateľ=klienti.markiza.sk|dátum vydania=2016-09-27|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref>). Od roku 2018 však vďaka zmene európskej legislatívy bolo toto pravidlo zrušené a novým limitom je maximálne 20 % pre reklamné vysielanie medzi 6. a 18. hodinou a rovnako 20 % v čase od 18. hodiny do polnoci. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvanásť minút reklamy za hodinu sa skončí. Televízie dostanú nové pravidlá|url=https://medialne.trend.sk/televizia/dvanast-minut-reklamy-hodinu-skonci-televizie-dostanu-nove-pravidla|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2018-11-08|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Podľa diskusií poslucháčov je úspechom Markízy, že do primetime spravodajskej relácie sa podarilo vtisnúť 2x 10 minútové reklamné bloky a upútavky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza prinesie dokument o Televíznych novinách. Najskôr bude v streamovacej službe Voyo|url=https://zive.aktuality.sk/diskusia/784zqw8/markiza-prinesie-dokument-o-televiznych-novinach-najskor-bude-v-streamovacej-sluzbe-voyo/|vydavateľ=Živé.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> === Šírenie === V [[DVB-T]] vysielaní bola Markíza do 31. decembra 2016 súčasťou [[komerčný multiplex|2. (komerčného) multiplexu]] s pokrytím pre 86 % obyvateľov. Od [[19. jún]]a [[2017]] už ako súčasť spoplatnenej [[Towercom]] [[Plustelka|Plustelky]] v [[4. multiplex]]e.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-20 | dátum prístupu = 2017-05-20 }}</ref> Sledovať Markízu teda môžu už len platiaci diváci. Podľa informácií z prostredia [[Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií|Asociácie prevádzkovateľov káblových telekomunikácií]] si Markíza od nich pýta mesačne približne jedno euro.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|titul=JOJ: Z ponúk nás nevyradia. S operátormi sme sa dohodli|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.zive.sk/clanok/124902/joj-k-nasmu-vyradeniu-nepride-s-operatormi-sme-sa-dohodli/|dátum prístupu=2018-06-28}}</ref> == Programová skladba == === Spravodajstvo === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Televízne noviny 12]] | Pondelok – piatok '''11:55''' | [[Ivana Krejčová]], [[Dominik Matulaj]], [[Danica Nejedlá]], [[Zuzana Čimová]], [[Marek Gudiak]] | – |- | [[Prvé Televízne noviny]] | Pondelok – piatok '''17:00''' | [[Danica Kleinová|Danica Nejedlá]], [[Viktor Vincze]] | [[Mária Pietrová]], [[Patrik Švajda]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Jaroslav Zápala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Marianna Ďurianová]], [[Miriam Kalisová]], [[Karol Farkašovský]] |- | [[Televízne noviny (TV Markíza)|Televízne noviny]] | Pondelok – nedeľa '''19:00''' | [[Danica Kleinová|Danica Nejedlá]], [[Miriam Kalisová]], [[Mária Pietrová]], [[Patrik Švajda]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Viktor Vincze]], [[Jaroslav Zápala]] | [[Aneta Parišková]], [[Branislav Ondruš]], [[Andrea Vadkerti]], [[Vladimír Repčík]], [[Ľubomír Karásek]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Marianna Ďurianová]], [[Karol Farkašovský]], [[Ivan Janda]], [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Športové noviny]] | Pondelok – nedeľa '''20:20''' | [[Jana Hospodárová]], [[Peter Varinský]], [[Daniel Očenáš (Moderátor)|Daniel Očenáš]] | [[Peter Čambor]], [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]], [[Jaroslav Zápala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Patrik Švajda]], [[Michal Arpáš]], [[Branislav Kríž]] |- | [[Počasie (TV Markíza)|Počasie]] | Pondelok – nedeľa '''20:05''' | [[Miroslava Almásy]], [[Katarína Kulová]] | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]], [[Jadranka Handlovská]], [[Lucia Dohňanská]], [[Ľubica Jurigová]], [[Martina Mečiarová]], [[Jozef Iľko]], [[Veronika Paulovičová]], [[Lenka Vavrinčíková]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Belohorcová]], [[Marián Labuda ml.]], [[Renáta Štuchalová]], [[Dominika Gidová]] |} === Publicistika, ostatné === {| class="wikitable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- |[[Na telo (televízna relácia)|Na telo]] |Nedeľa '''13:00''' |[[Michal Kovačič]] |[[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatica Švajdová Puškárová]], [[Gábor Grendel]], Vladimír Repčík, [[Elena Linczényová]], Soňa Bullová, Pavol Pavlík, [[Ľubomír Karásek]] |- | [[Reflex (televízna relácia)|Reflex]] | Pondelok – piatok '''17:25''' | [[Patrik Herman]], [[Kveta Horváthová]], [[Miriam Kalisová]] | [[Pavel Bruchala]], [[Martina Mečiarová]], [[Viktor Vincze]], [[Katarína Kulová]], [[Jana Hospodárová]] |- | [[Teleráno]] | Pondelok – piatok '''06:00''' | [[Kveta Horváthová]], [[Roman Juraško]], [[Tomáš Juríček]], [[Lucia Hlaváčková]], [[Lenka Šóošová]], [[Matúš Krnčok]] | [[Gregor Mareš]], [[Jozef Poláček]], [[Andy Timková]], [[Štefan Dvorský]], [[Pavel Bruchala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Erika Kresťanková]], [[Ján Dubnička (moderátor)|Ján Dubnička]], [[Linda Wágnerová]], [[Miroslava Almásy]], [[Diana Hágerová]], [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]], [[Táňa Timková]], [[Zuzana Novotná]], [[Noro Meszároš]], [[Viliam Rozboril]], [[Jozef Kuriľák]], [[Adriana Poláková]], [[Daro Richter]] |} === Cyklické relácie === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielací čas ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Smotánka (relácia)|Smotánka]] | Sobota '''18:20''' | [[Erika Judínyová]] | [[Erika Vincoureková]], [[Jana Hospodárová]], [[Lucia Hablovičová]] |} === Šou === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Stáli účinkujúci / Moderátori / Porotcovia ! |- | [[2 na 1]] | momentálne sa nevysiela | [[Adela Vinczeová]] (moderátorka), [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] (moderátor) | |- | [[Dobre vedieť!]] | momentálne sa nevysiela | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] (moderátor), [[Juraj Kemka]], [[Vladimír Kobielsky]] (kapitáni súťažných tímov) | |- | [[Extrémne premeny Slovensko]] | momentálne sa nevysiela | [[Maroš Molnár]], [[Chris Powell]] (zahraničný hosť) | |- | [[Farma (televízna relácia)|Farma XI]]V | momentálne sa nevysiela | [[Marek Fašiang]] (moderátor), [[Martin Bagár]] (hospodár) | |- | [[Chart Show]] | Piatok '''20:30''' | [[Adela Vinczeová]] (moderátorka), [[Juraj Čurný]] (hudobný dramaturg) | |- | [[Lego Masters]] |momentálne sa nevysiela |[[Eva Kramerová|Eva „Evelyn“ Kramerová]] (moderátorka) [[Matouš Ruml]] (moderátor) | |- |[[Let's Dance (Slovak TV series)|Let's Dance]] |momentálne sa nevysiela |[[Martina Maca Zabranská]](moderátorka [[Viktor Vincze]](moderátor) (porota) [[Jorge Gonzales]] [[Tatiana Drexler]] [[Adela Vinczeová]] [[Ján Ďurovčík]] | |- | [[Love Island]] | momentálne sa nevysiela | | |- | [[Na love]] |Pondelok - piatok '''18:00''' |[[Viktor Vincze]] (moderátor) | |- | [[Česko Slovenská SuperStar|SuperStar]] | momentálne sa nevysiela | [[Pavol Habera]], [[Monika Bagárová]], [[Marián Čekovský]], [[Patricie Pagáčová]], [[Leoš Mareš]] (porota), [[Ewa Farna]] (moderátor) | |- | [[Survivor Česko & Slovensko]] |momentálne sa nevysiela | [[Ondřej Novotný]] (moderátor) [[Martin Šmahel]] (moderátor) (porota) vyradený súťažiaci | |- |[[Svadba na prvý pohľad (reality šou)|Svadba na prvý pohľad]] |3. séria |epizódne postavy |momentálne sa nevysiela |- | [[Tvoja tvár znie povedome]] | momentálne sa nevysiela | [[Martin Nikodým]] (moderátor), [[Mário Kollár]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Lujza Garajová Schrameková]] (porota) | |- | [[Tvoja mini tvár znie povedome|Tvoja MINI tvár znie povedome]] | momentálne sa nevysiela | [[Martin Nikodým]] (moderátor), [[Mário Kollár]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] (porota), [[Martin Klinčuch]], [[Viktor Vincze]], [[Fero Joke]], [[Marek Fašiang]], [[Ivana Kuxova]], [[Jana Kovalčíková]], [[Mária Čírová]], (mentori) | |- |[[Utajený šéf]] |4. séria |epizódne postavy |Utorok '''20:30''' |- | [[Zámena manželiek]] | Utorok '''22:00''' | [[Filip Tůma]], Helena Krajčiová (komentár) | |} === Pôvodné seriály === {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]] | 1. séria | [[Vladimír Kobielsky]], [[Ján Koleník]], [[Lívia Bielovič]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Adam Bardy]], [[Dano Heriban]], [[Sarah Arató]], [[Jana Majeská]], [[Zuzana Norisová]], [[Michaela Majerníková]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Horná Dolná]] | 14. séria | [[Peter Brajerčík]], [[Daniel Heriban]], [[Štefan Kožka]], [[Michal Kubovčík]], [[Matej Landl]], [[Marek Majeský]], [[Petra Polnišová]], [[Peter Sklár]], [[Marta Sládečková]], [[Roman Slanina]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Juraj Tabáček]] | Pondelok '''21:50''' |- | [[Najhorší týždeň môjho života]] | 1. séria | [[Roman Poláčik]], [[Kristína Svarinská]], [[Jozef Vajda]], [[Dominika Kavaschová]], [[Vlado Černý]], [[Zdena Studenková]], [[Ľubomír Paulovič]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Oteckovia]] | 5. séria | [[Filip Tůma]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Marek Fašiang]], [[Branislav Mosný]], [[Daniel Žulčák]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Pán profesor]] | 3. séria | [[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Roman Luknár]], [[Petra Polnišová]], [[Samo Trnka]], [[Peter Nádasdi]] | momentálne sa nevysiela |- |[[Policajné prípady]] |3. séria |epizódne postavy |momentálne sa nevysiela |- | [[Rodinné prípady]] | 10. séria | epizódne postavy | Pondelok - piatok '''popoludní''' |- | [[Sestričky (seriál)|Sestričky]] | 4. séria | [[Kristína Svarinská]], [[Dana Košická]], [[Anikó Vargová]], [[Kristína Madarová]], [[Martin Mňahončák]], [[Milo Kráľ]], [[Branislav Mosný]], [[Juraj Loj]], [[Anna Šišková]], [[Elena Podzámska]], [[Helena Krajčiová]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Susedia (seriál)|Susedia]] | 10. séria | [[Peter Marcin]], [[Andrej Kraus|Andy Kraus]], [[Zuzana Tlučková]], [[Viki Ráková]], [[Marta Sládečková]], [[Dominika Richterová]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Susedské prípady]] | 6. séria | epizódne postavy | Pondelok - piatok '''popoludní''' |- | [[Svätý Max]] | 1. séria | [[Vincent Navratil]], [[Martina Zabranská]], [[Adam Mišík]], [[Marek Fašiang]], [[Jana Kovalčíková]], [[Matúš Kvietik]], [[Anna Šišková]], [[Lukáš Latinák]], [[Nela Pocisková]], [[Peter Brajerčík]], [[Zuzana Kocúriková]], [[Milo Kráľ]], [[Helena Krajčiová]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Šťastní vs. Šťastní]] | 1. séria | [[Max Bolf]], [[Marián Miezga]], [[Helena Krajčiová]], [[Dušan Cinkota]], [[Lucia Hurajová]], [[Adam Kubala]] | momentálne sa nevysiela |} == Minulosť == === Spravodajstvo === * [[Rýchle televízne noviny]] * [[Muchoviny]] * [[Nočné televízne noviny]] * [[Počasie s Jurajom Mokrým]] * [[Slovensko dnes]] * [[Správy]] * [[Športvíkend]] * [[Televízne Noviny dnes]] * [[Televízne Noviny Headlines]] * [[Top šport]] === Publicistika === * [[Lampáreň]] * [[Paľba]] * [[Sito (televízna relácia)|Sito]] * [[Teleráno Víkend]] * [[Šoubiz noviny]] === Relácie === * [[112 (televízna relácia)|112]] * [[Agent 002]] * [[Aj múdry schybí]] * [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]] * [[Deka hity]] * [[Domov na kľúč]] * [[Dr. EL]] * [[Hitbox]] * [[Hodina pravdy]] * [[Hviezda (televízna relácia)|Hviezda]] * [[Je to možné?]] * [[Knockout]] * [[Level majstrov]] * [[London Calling (relácia)|London Calling]] * [[Maxihra]] * [[Milionár (televízna relácia)|Milionár]] * [[Mokrý vidí všetko]] * [[Motorama]] * [[Music One]] * [[Najväčšie tragédie Slovenska]] * [[Na streche]] * [[Sedem s r.o.|Sedem s.r.o.]] * [[Skrytá kamera]] * [[Ste chytrejší ako piatak?]] * [[Zo zákulisia Markízy]] * [[O 3 štart]] * [[Opposite sex]] * [[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]] * [[Pokušenie]] * [[Telecvoking]] * [[Vo štvorici po Slovensku]] * [[Vox papuli]] * [[VILOmeniny]] * [[Vitajte]] * [[Vitajte Doma]] * [[Malá hra o Niké]] * [[WWW (televízna relácia)|WWW]] * [[Zlaté vajce]] === Šou === * [[4 svadby]] * [[Bailando]] * [[Big Brother: Súboj]] * [[Coca-Cola Popstar (Slovensko)|Coca-Cola Popstar]] * [[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]] * [[Let's Dance]] * [[MasterChef]] * [[Hlas Česko Slovenska]] * [[Modré z neba (televízna relácia)|Modré z neba]] * [[Mojsejovci]] * [[Nákupná horúčka]] * [[Nevesta pre milionára]] * [[Slovensko hľadá Superstar]] * [[Slovensko má talent]] * [[Srdcové záležitosti]] * [[Talentmánia]] * Ostrov * [[Rozvedení so záväzkami]] * Stena (zrušené pred uvedením) * Hypnoshow * [[Svorka (TV šou)|Svokra]] === Seriály === ==== Pôvodné ==== * [[Atletiko Cvernofka]] * [[Autoškola (seriál)|Autoškola]] * [[Áno, miláčik!]] (vysielané: 16. apríl 2008 – 25. jún 2008) * [[Búrlivé víno]] (vysielané: 1. január 2013 – 31. august 2017) * [[Chlapi neplačú]] (reprízy na [[TV Doma|TV DOMA]]) * [[Divoký Zapadákov]] * [[Doktori]] (vysielané: 17. október 2014 - 19. december 2014) * [[Druhý dych (seriál)|Druhý dych]] (reprízy na [[TV Doma|TV DOMA]] od 9.10.2017) * [[Horúca krv]] (vysielané: 21. august 2012 – 18. jún 2013) * [[Medzi nami]] (už sa nevysiela) * [[Mesto tieňov]] (reprízy na [[Markíza KRIMI]], vysielané: 11. apríl 2008) * [[Milenky (seriál)|Milenky]] * [[Ordinácia v ružovej záhrade]] (vysielané: 10. apríl 2007 – 19. jún 2012) * [[Priateľky]] (vysielané: 13. marec 2008 – 23. december 2008) * [[Rex (seriál)|Rex]] (reprízy na TV Markíza, vysielané: 7. september 2017 – 7 december 2017) * [[Sekerovci]] (vysielané: 8. január 2013 – 12. február 2013) * [[Silvánovci]] * Veľké srdce * [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] (reprízy na [[Markíza KRIMI]], vysielané: 2. september 2009) * [[Zita na krku]] (vysielané: 5. september 2011 – 12. december 2011) * [[Zlaté manželky]] (vysielané: 3. február 2014 – 24. február 2014) ==== Akvizície ==== * {{USA}} [[2 baby na mizine]] (2 Broke Girls) * [[8 jednoduchých pravidiel]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Akty X]] (The X-Files) * {{USA}} [[Mladý Sheldon]] (Young Sheldon) (vysielané v roku 2021) * Deception 2021 * {{FRA}} {{SUI}} [[Avignonské proroctvo]] (La Prophétie d'Avignon, vysielané: 9. máj 2008) * {{USA}} [[Bez stopy]] (už sa nevysiela) * [[Bláznivý Jimov život]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Bostonské vraždy]] (Rizzoli & Isles) * {{USA}} [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]] (Charmed, vysielané: 2005-2009) (reprízy na [[TV Doma]]) * {{ITA}} [[Dáma v závoji]] (La dama velata, vysielané: 2. jún 2015 - 25. jún 2015) * {{ITA}} [[Don Matteo]] * {{USA}} [[Dr. House]] (House, M.D.) * {{USA}} [[Dva a pol chlapa]] (Two and a half men, reprízy na [[TV Dajto]]) * [[E - Ring: Pentagón - krídlo E]](už sa nevysiela) * [[Elisa z Rivombrózy]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Hrdinovia]] (Heroes, vysielané: 30. jún 2008) * {{USA}} [[Hrozba z temnoty]] (Supernatural, už sa nevysiela) * {{USA}} [[Invázia (seriál)|Invázia]] (Invasion, vysielané: 3. júl 2008) * {{USA}} [[JAG]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Joan z Arkádie]] (Joan of Arcadia, vysielané: 2. júl 2007) * [[Kliatba dolmenu]] (už sa nevysiela) * [[Kliatby z temnôt]] (už sa nevysiela) * {{GER}} [[Kobra 11]] (Alarm für Cobra 11 - Die Autobahnpolizei, reprízy na [[Markíza KRIMI]] / TV Markíza) * {{AUT}} [[Komisár Rex]] (vysielané: 1996-2011, reprízy na [[TV Dajto]]) * {{ITA}} [[Komisár Rex|Komisár Rex: Opäť v akcií]] * {{USA}} [[Krok za krokom]] (Step by step) * [[LAPD: Oddelenie vrážd]] (reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[Lovec zločincov]] (Person of Interest, vysielané: 8. január 2013 – 12. jún 2013 (1. séria)) (reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[M*A*S*H]] * [[Médium (seriál)|Médium]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Mentalista]] (The Mentalist, momentálne sa nevysiela, reprízy v noci na [[TV Doma]] / TV Markíza) * {{USA}} [[Monk]] (od 10.1.2022 celý seriál od začiatku na TV Markíza, reprízy na [[TV Doma]] / TV Markíza) * {{GBR}} [[Mr. Bean]] * {{USA}} [[Myšlienky vraha]] (Criminal Minds) * {{USA}} [[Nemocnica Chicago Hope]] (Chicago Hope) * {{USA}} [[NCIS: Los Angeles]] (vysielané: 23. jún 2011) (reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] (Navy NCIS (1. séria), NCIS (ostatné), vysielané: od 2004, reprízy na [[TV Dajto]] / TV Markíza) * {{USA}} [[O.C. California]] (The OC, už sa nevysiela) * {{USA}} [[Odložený prípad]] (Cold case, vysielané: 13. január 2005, reprízy na [[TV Doma]] / TV Markíza) * {{USA}} [[Pán a pani Smithovci (seriál)|Pán a pani Smithovci]] (Undercovers) * {{USA}} [[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]] (Baywatch) * {{USA}} [[Povedz, kto ťa zabil]] (Pushing Daisies, vysielané: 26. júl 2010 – 24. august 2010) * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (Friends, reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[Smallville]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[SpongeBob v šortkách]] (SpongeBob SquarePants) * {{USA}} [[Stúpenci]] (The Following) * {{USA}} [[S.W.A.T. (seriál z roku 2017)|S.W.A.T.]] (momentálne sa nevysiela, vysielané na [[TV Dajto]]: 22. august 2020 – súčasnosť) * {{USA}} [[Škaredá Betty]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] (The Big Bang Theory, vysielané: 17. august 2011 – 22. december 2011, reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[Tučniaky z Madagaskaru]] (The Penguins of Madagascar) * {{USA}} [[V siedmom nebi]] (7th Heaven, už sa nevysiela) * {{USA}} [[Upírske denníky]] (The Vampire Diaries) * {{USA}} [[Veronika Marsová]] (Veronica Mars, vysielané: 6. október 2006 – 26. august 2009) * [[V tieni zločinu]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Walker, texaský ranger]] (už sa nevysiela, reprízy na [[TV Dajto]]) * [[Zverokruh (seriál)|Zverokruh]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Žalobca a obhajca]] (The Whole Truth) * {{USA}} [[Ženatý so záväzkami]] (Married... with Children, vysielané: 2007) * {{USA}} [[Ženy z rodu Gilmorovcov]] (Gilmore Girls) ==== Telenovely ==== * {{ARG}} [[Cabecita]] (už sa nevysiela) * {{ROU}} [[Cigánske srdce]] (Inimă de țigan, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (Destilando Amor, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Daniela (seriál)|Daniela]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Esmeralda (telenovela)|Esmeralda]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (Cuando seas mia, už sa nevysiela) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (La Tormenta, vysielané: 18. september 2008 – 5. marec 2009) * {{MEX}} [[Laberintos de pasión]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Las Vías del Amor]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (La Madrastra, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Maria de Nadie]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Mariana de la Noche|Mariana, dcéra noci]] (Mariana de la Noche, vysielané: 29. jún 2004 – 30. september 2004) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (Entre el amor y el odio, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Milady, la historia continúa]] (už sa nevysiela) * {{VEN}} [[Mujer Secreta]] (už sa nevysiela) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (Te Voy a Enseñar a Querer, už sa nevysiela) * {{COL}} {{USA}} [[Odplata (telenovela)|Odplata]] (La Venganza, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Perla Negra]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Prameň lásky]] (El manantial, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Pravá láska]] (Amor real, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Právo na lásku]] (El privilegio de amar, vysielané: 2001) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (Sos mi vida, vysielané: 1. október 2007 – 28. marec 2008) * {{VEN}} {{USA}} [[Rebeca]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (už sa nevysiela) * {{COL}} {{USA}} [[Skrytá vášeň]] (Pasión de gavilanes, už sa nevysiela) * {{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (Binbir Gece, vysielané: 3. január 2011) * {{USA}} [[Túžba tela]] (El cuerpo del deseo, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Yago, pasión Morena]] (už sa nevysiela) === Animované seriály === * {{ISL}} [[Lazy Town]] * {{USA}} [[My Little Pony: Priateľstvo je mágia]] (My Little Pony: Friendship is Magic) * {{GBR}} [[Noddy]] * {{USA}} [[Pound Puppies]] * {{USA}} [[Tom a Jerry]] (Tom and Jerry, reprízy na TV Markíza) * {{USA}} [[Transformers: Rescue Bots]] * {{GBR}} [[Staviteľ Bob]] == Generálni riaditelia == * [[1996]] – [[2000]]: [[Pavol Rusko]] – jeden zo zakladateľov a súčasne prvý generálny riaditeľ televízie Markíza * [[2000]] – [[2006]]: [[Vladimír Repčík]] * [[2006]] – [[2010]]: [[Václav Mika]] * [[2010]] – [[2013]]: [[Zuzana Ťapáková]] * [[2013]] – súčasnosť: [[Matthias Settele]] == Verejná doprava == * Bratislavská (TV Markíza) ** Autobusy: {{rcb|Doprava v Bratislave|36|inline=croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|inline=croute}} == Pozri aj == * [[TV Doma]] * [[TV Dajto]] * [[Markíza KRIMI]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=TV Markíza}} == Externé odkazy == * [http://www.markiza.sk Oficiálna webstránka TV Markíza] {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:TV Markíza| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 1996]] 24qzlpazv8xu87l6f76hhvqlw8zt13s 7417797 7417789 2022-07-31T10:40:11Z Gateshebe 193515 /* Dopravné spojenie */Prerobenie na aktuálne zobrazenie podla šablóny {{Zastávka}} wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48.235613|17.030767|format=dms|display=title}} {{Infobox Televízna stanica | názov = TV Markíza | logo = Markiza logo.png | popis = Logo TV Markíza | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = [[Matthias Settele]] | premiéra = [[31. august]] [[1996]] | derniéra = | program = plnoformátová televízia | motto = | slogan = | formát obrazu = 4:3/16:9 | príjem = satelit, káblové vysielanie, IPTV, DVB-T (spoplatnené) | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]]<br>Markíza International | webstránka = https://www.markiza.sk | poznámky = }} [[Súbor:Budova TV Markíza.jpg|náhľad|Vchod do hlavnej budovy TV Markíza]] [[Súbor:Televízne noviny - Zlatica Švajdová Puškárová a Patrik Švajda.jpg|náhľad|Štúdio [[Televízne noviny|Televíznych novín]] v roku [[2022]]]] [[Súbor:Teleráno - Lucia Hlaváčková a Matúš Krnčok.jpg|náhľad|Štúdio [[Teleráno|Telerána]] v roku [[2022]]]] '''Televízia Markíza''' je súkromná komerčná televízia, ktorá na [[Slovensko|Slovensku]] vysiela od [[31. august]]a [[1996]]. Okrem vysielania samotnej Markízy prevádzkuje aj televízne stanice [[TV Doma|Doma]] (od roku [[2009]]), [[Dajto]] (od roku [[2012]]), [[Markíza International]] (od roku [[2016]]) a [[Markíza KRIMI]] (od roku [[2022]]). Televízia sídli v [[Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]]. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ '''Markíza - Slovakia''' poskytovateľom televíznej programovej služby TV Markíza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Tlačová informácia zo zasadnutia RVR 1. 7. 2020|url=http://www.rvr.sk/zprava-tlacova-informacia-zo-zasadnutia-rvr-1-7-2020|vydavateľ=rvr.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=|jazyk=}}</ref> a ďalších, ktoré samy seba nazývajú '''skupina Markíza'''.<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Skupina Markíza aj v roku 2019 suverénne kraľovala televíznemu trhu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1985950_skupina-markiza-aj-v-roku-2019-suverenne-kralovala-televiznemu-trhu|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=2020-01-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> == História, šírenie a sledovanosť == === História === <!-- 7. augusta 1995 licenciu získala 31. august 1996 - začiatok vysielania august 1998 obsadenie Kočnerom - Gamatex 2000/1 - Rusko predal časť svojho podielu Jánovi Kováčikovi a Milanovi Fiľovi. CME mala vtedy menej ako 35% 2000 - Rusko (J. Kováčik) vyplatili Kočnera 2005 - Rusko predal zbytok podielov v Markíze spoločnosti CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza-Slovakia okolo 80 percent. Zvyšných 20% získala CME v roku 2007, keď vyplatili aj Kováčika a Fiľu 2020 CME (aj s Markízou) kúpil Kellner -->„Markíza je dieťaťom HZDS" <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Príbeh jednej televízie: Toto všetko si preskákala Markíza|periodikum=Život|odkaz na periodikum=|vydavateľ=News and Media Holding, a. s.|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://zivot.pluska.sk/clanok/14901/pribeh-jednej-televizie-toto-vsetko-si-preskakala-markiza|dátum prístupu=2019-10-09|jazyk=sk}}</ref> , tvrdila [[Emília Boldišová]], ktorá bola v roku 1994 šéfkou tzv. [[Rada pre vysielanie a retransmisiu|licenčnej rady]], ktorá [[Pavol Rusko|Pavlovi Ruskovi]] odmietla dať vysielaciu licenciu, pretože zatajil spolumajiteľku zo zahraničia [[Sylvia Volzová|Sylviu Volzovú]]. Radu v decembri 1994 parlament odvolal a od novo vymenovanej rady Ruskova spoločnosť [[Markíza Slovakia Blatné]] licenciu získala 7. augusta 1995. Podľa Boldišovej vďaka za tento zvrat patrí vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR [[Ivan Gašparovič|Ivanovi Gašparovičovi]], jeho asistentovi [[Ľuboš Jurík|Ľubošovi Juríkovi]] a&nbsp;[[Oľga Keltošová|Oľge Keltošovej]]. Rusko dodnes odmieta, že by Markíza dostala licenciu vďaka [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], hoci [[Vladimír Mečiar]] bol v&nbsp;roku 1991 na jeho svadbe.<ref name=":0" /> === Majitelia === Rusko v roku 2018 tvrdil, že už od roku 1995 existovala zmluva, na základe ktorej tzv. malá Markíza (Markíza-Slovakia Blatné), ktorá držala vysielaciu licenciu, zverila vysielanie tzv. veľkej Markíze. Odmenou pre majiteľov malej Markízy bolo 10% zo zisku - teda 5% pre Ruska a 5% pre Volzovú. Podľa neho „Volzová nikdy majetkový podiel v TV Markíza nemala“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrovič|meno=Ján|titul=Pavol Rusko: Kočner to s vyhlásením, že som sa chcel zbaviť Volzovej, myslel inak|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652168/pavol-rusko-kocner-to-s-vyhlasenim-ze-som-sa-chcel-zbavit-volzovej-myslel-inak/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-17|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}</ref> Ruskovým podporovateľom pre získanie licencie bol bývalý riaditeľ [[Divadlo Astorka Korzo ’90|divadla Korzo '90]] [[Ľubo Gregor]]. Podľa Gregora Rusko jemu a [[Zita Furková|Zite Furkovej]] v Markíze získať 15 až 20-percentný podiel. Furková na to mala aj zmluvu podpísanú Ruskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ONLINE: Sýkorovci na súde s Ruskom a Černákom opisujú, ako robili ochranku Volzovej|url=https://www.aktuality.sk/clanok/898254/online-opat-sudia-pavla-ruska-a-byvalych-bosov-mafie-za-planovanie-vrazdy/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-06-10|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}</ref><!-- Gregor raz tvrdí 15 https://www.cas.sk/clanok/612648/lubo-gregor-73-pred-smrtou-odkryl-tajomstva-co-ste-o-ruskovi-nevedeli/ a inde 20% ... Gregor tiež tvrdí, že Rusko počas aféry Gamatex znenádvidel VOlzovú za to že ona uznala Kočnerovu požiadavku... obhajobou Pavla Ruska.. tvrdí, že u Mikuláša Černáka si nebol objednávať vraždu bývalej spoločníčky v televízii Markíza Sylvie Volzovej. Naopak, bol sa vraj u bossa podsvetia pýtať, či si jeho likvidáciu neobjednala ona. Echo údajne dostal od pravej ruky Vladimíra Mečiara Anny Nagyovej a zdrojom informácií mal byť Alexander Rozin. Nagyová aj Rozin to ale na predchádzajúcich výsluchoch popreli. No a podobne sa vyjadril aj bývalý premiér Mečiar. http://www.tvnoviny.sk/domace/1925316_exkluzivne-meciar-poprel-obhajobu-pavla-ruska-v-pripade-objednavky-vrazdy-sylvie-volzovej V roku 2021 Furkova spomenula aj konflikt medzi Ruskom a Gregorom, tak to bolo v období problémov z Gamatexu.POdal nej mala VOlzova podiely. Sama Furkova ale zistila ze jej zmluva je neplatná, "ale prečítal si ju jej manžel a povedal jej, že je neplatná". Sídlo bolo v záhorskej tvrdí Furková vo na dvore jej dabingového štúdia sa začínalo v auguste 96. vysielanie začalo 31.8.96 -->{{Hlavný článok|Kauza Gamatex}} V roku 1998 spoločnosť [[Gamatex]] získala pohľadávku [[Siloš Pohanka|Siloša Pohanku]] voči Pavlovi Ruskovi.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Robert Čulen|meno=|titul=Televízia Markíza: fakty, ktoré mali zostať utajené|vydanie=1999|vydavateľ=Ottovo nakladelství,|miesto=|rok=|isbn=8071812846|strany=}}</ref> [[Marián Kočner]] (Gamatex) uplatnením tejto pohľadávky právne získal rozhodujúci vplyv v [[Slovenská televízna spoločnosť|Slovenskej televíznej spoločnosti]] (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou [[Central European Media Enterprises|CME]] [[Central European Media Enterprises|(Central European Media Enterprises)]] prevádzkovala televíziu. Pôvodne CME Media Enterprises B.V., patrilo 49 % a 51% patrilo spoločnosti Markíza Slovakia.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od Ruska, Miku, cez Ťapákovú až po súčasnosť: Aký je príbeh televízneho lídra?|url=https://strategie.hnonline.sk/media/809039-lider-oslavuje-dvadsat-rokov-na-trhu|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Ševčíková|meno=Petronela|dátum vydania=}}</ref> 18. augusta 1998 do areálu televízie v [[Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica|Záhorskej Bystrici]] prišiel [[Marián Kočner|Kočner]] s ochrankou obsadiť Markízu, čo bol viditeľný začiatok [[Kauza Gamatex|kauzy Gamatex]]. Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000 dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa. V lete 2000 spor Markízy s Gamatexom (Kočnerom) sa urovnal dvoma zmluvami. Prvú uzavreli na prevod s firmou A.D.A.M. (matka Gamatexu), M. Kočner dostal 40 miliónov korún, a Š. Ágh 40 miliónov korún. Druhou zmluvou prevzala Kováčikova Forza dlh Gamatexu 1 milión eur. Čím sa spor, podľa Kováčika uzavrel a o zmenkách na 500 miliónov korún nevedel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: prokurátor odovzdal súdu kompletnú Kočnerovu Threemu|url=https://www.aktuality.sk/clanok/733045/kauza-zmenky-kocnerovi-sa-nechce-na-sud-prisla-ruskova-zena/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kováčikova výpoveď o zmenkách je zásadná|url=https://dennikn.sk/minuta/1621759/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-10-17|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk-SK}}</ref><!-- Zdroj: aktuality: Pavol Rusko nebol pri rokovaniach, ktoré viedol Kováčik na urovnanie sporu s Gamatexom, teda nebol pri spoločných rokovaniach s Kočnerom a Ághom. Zmluva s Kočnerom a Ághom sa podpisovala v banke na Mostovej ulici v Bratislave. --><ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 20 rokov. Zmenila mediálny trh aj politiku|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-ma-20-rokov.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-08-02|jazyk=sk|priezvisko=Poláš|meno=Martin|dátum vydania=}}</ref> Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia [[Ján Kováčik (prezident SFZ)|Ján Kováčik]] a [[Milan Fiľo]], ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii (Od Ruska kúpila podiel spoločnosť A.R.J v septembri 2000). J. Kováčik (firma Media Invest) následne, v novembri 2001, odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa väčšinovým vlastníkom a konateľom televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=vysielace.sk - Aktuálne : Podiel Volzovej v Markíze kúpil Produkčný dom FORZA|url=http://www.vysielace.sk/clanok.php?id=226|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME. Definitívne vplyv v Markíze Rusko stratil v roku 2005, keď svoj zostávajúci podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza - Slovakia 80 percent. Markíza - Slovakia bola do 26. októbra 2006 51-percentným vlastníkom STS a po tomto dátume sa stala jej 100 % vlastníkom. Po získaní 100 % podielu Markízou - Slovakia v STS sa obe spoločnosti od januára 2007 zlúčili. Dovtedy boli vlastníkmi STS Markíza - Slovakia, spoločnosti A.R.J, a.s. so 46 %, Media Invest, spol. s r.o. s 20 % a CME Media Enterprises B.V. s 34 % podielom.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spoločnosť CME sa stala jediným vlastníkom TV Markíza|url=https://ekonomika.sme.sk/c/3393818/spolocnost-cme-sa-stala-jedinym-vlastnikom-tv-markiza.html|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2019-10-22|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> [[Súbor:Trzby a zisk TV Markiza 2018.png|náhľad|Tržby a zisk TV Markíza v rokoch 2009 až 2018. Zdroj: Finstat: Markíza - Slovakia, https://finstat.sk/31444873]] Zvyšných 20% v Markíze získali Američania v júli 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Spoločnosť už vtedy bola vlastníkom licencie na televízne vysielanie platnej až do septembra 2019.<ref name=":6" /> Väčšinovým akcionárom CME bola firma [[WarnerMedia]].<ref name=":5" /> CME pôsobilo vo viacerých krajinách a okrem iných vlastní aj českú [[TV Nova]], ktorú ovládla prostredníctvom [[Vladimír Železný|Vladimíra Železného]] v roku 1996. Podľa výpovede [[Radka Doehring|Radky Doehring]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Sudca nariadil predviesť Petra Tótha na septembrový súd. Prísť by mal aj Kočner|url=https://www.aktuality.sk/clanok/710365/sud-s-kocnerom-a-ruskom-kauza-zmenky-bodor-toth-online/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2019-08-02|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> v [[Kauza zmenky TV Markíza|Kauze zmenky TV Markíza]] Rusko dostal za svoj podiel od CME 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €). Čínska energetická a investičná skupina [[CEFC]] a slovensko-česká finančná skupina [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta Investments]] v decembri 2017 predložili ponuku vo výške 1,7 miliardy € na kúpu podielu v spoločnosti CME.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Penta môže získať Markízu. Spoločne s Číňanmi mali podať jedinú ponuku|periodikum=HNOnline|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1662645-kellner-vycuval-z-boja-o-majitela-markizy-v-hre-uz-je-len-penta-v-spojeni-s-cinanmi|dátum prístupu=2018-02-22|jazyk=sk}}</ref> Už v marci 2018 CEFC oznámila nezáujem o zvyšovanie svojho podielu a v apríli 2018 po problémoch CEFC s financovaním a vyšetrovaním jej šéfa v Číne sa vstup Penty do CME neuskutočnil.<!-- „K špekuláciám sa nebudeme vyjadrovať,“ povedal hovorca Penty Ivo Mravinac. --><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Čínska CEFC má problémy, Markízu nakoniec nekúpi|periodikum=www.etrend.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.etrend.sk/firmy/cinska-cefc-ma-problemy-markizu-nakoniec-nekupi.html|dátum prístupu=2018-04-11|jazyk=sk}}</ref> 28. októbra 2019 sa skupina [[PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]] a [[Central European Media Enterprises|CME]] dohodli na prevzatí. Informovali o tom zverejnili obe zúčastnené strany. Podľa CME PPF zaplatí za prevzatie CME okolo 2,1 miliardy amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia Markíza mení majiteľa, český miliardár Kellner sa dohodol na prevzatí CME|url=https://www.webnoviny.sk/televizia-markiza-meni-majitela-cesky-miliardar-kellner-sa-dohodol-na-prevzati-cme/|vydavateľ=SITA (Webnoviny.sk)|dátum vydania=2019-10-28|dátum prístupu=2019-11-04|priezvisko=|meno=}}</ref> CME okrem Markízy a jej kanálov prevádzkuje televízne stanice aj v ďalších piatich krajinách, napríklad do jej portfólia patrí aj česká [[TV Nova|Nova]]. Dohodu najprv odsúhlasilo valné zhromaždenie CME a skoro po roku (6. septembra 2020) aj [[Európska komisia]] (transakcia bola Komisii oznámená 1. septembra 2020)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fúzie: Komisia schvaľuje akvizíciu podniku CME spoločnosťou PPF|url=https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en|vydavateľ=Press corner, European Commission|dátum prístupu=2020-10-07|jazyk=en|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> a následne schválená. === Vedenie, sledovanosť, program a príjmy === [[25. september|25. septembra]] [[2013]] bol za nového generálneho riaditeľa televízie vymenovaný [[Matthias Settele]]. Jeho predchodcovia sú vymenovaní v časti [[TV Markíza#Gener%C3%A1lni%20riaditelia|generálni riaditelia]]. Naposledy 15. februára 2015 zmenila Markíza celú staničnú grafiku. Predtým takéto zmeny robila častejšie.<ref name=":1" /> ==== Sledovanosť ==== Krátko po svojom nástupe na slovenský mediálny trh sa TV Markíza stala najsledovanejšou televíziou<ref name=":3" /> a túto pozíciu trhového lídra si udržala aj v roku 2017 <ref name=":4" /> až do roku 2022.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sledovanosť TV v roku 2020: Poznáme presné výsledky. Diváci strávili pri obrazovkách viac času|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/151113/sledovanost-tv-v-roku-2020-pozname-presne-vysledky-divaci-stravili-pri-obrazovkach-viac-casu/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2021-02-16|dátum prístupu=2021-03-01|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> Už rok po svojom vzniku, teda v roku 1997, mala Markíza podľa výsledkov spoločnosti Visio 47 % podiel na trhu, STV spadla zo 40-percentného podielu na 20,5%. Najvyššiu sledovanosť prežívala Markíza v roku 1998, keď na trhu dosiahla 80-percentný podiel z príjmov z predaja reklamy (79,3 % z 2,5 mld. Sk.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskému televíznemu trhu vládne Markíza|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-September/slovenskemu-televiznemu-trhu-vladne-markiza.html|vydavateľ=www.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk|priezvisko=TREND.sk}}</ref>) a 60-percentnú sledovanosť.<ref name=":3" /> ==== Program ==== Základom programovej skladby sú cyklické relácie (seriály).<ref name=":1" /> Do vzniku konkurenčnej komerčnej televízie JOJ (2002) sa Markíze darilo monopolizovať svoje postavenie v uvádzaní úspešných zahraničných (aj seriálových) titulov<ref name=":1" /> pozri nižšie napr. [[TV Markíza#Akvizície|akvizície]], [[TV Markíza#Telenovely|telenovely]]. Pristupovala aj na podmienky [[Barter|barterového obchodu]], keď platila namiesto peňazí svojim reklamným vysielacím časom (v rokoch 1996, 1997, 1998 boli filmy od spoločnosti [[20th Century Fox|20-th Century Fox]] sponzorované Coca-Colou).<ref name=":1" /> ==== Príjmy ==== Okrem úspešného predaja reklamného času (s tzv. garantovanou sledovanosťou) sa Markíze darilo robiť aj [[Barter|bartrové]] obchody, ktoré zvyšovali jej popularitu (program bol podriadený načasovaniu reklamných kampaní).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kollár|meno=Miroslav|titul=Situácia verejnoprávnej televízie na televíznom trhu|url=http://www.mi.sk/situacia-tv.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=20119/07/25|vydavateľ=Mediálny inštitút, 1999|strany=60, 61}}</ref> Najvyšší zisk do roku 2019, podľa bývalej finančnej riaditeľky [[Radka Doehring|Radky Doehring]] mala mať Markíza v roku 2006, a to 550 miliónov korún (18,256 milióna eur).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kauza zmenky: Doehring o nich nevedela, Tóth zrejme vypovedať nepríde|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/520805-kauza-zmenky-sud-rozhodne-o-osude-komunikacie-medzi-kocnerom-a-bodorom/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-07-30|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk-SK}}</ref> Vysoké výnosy dosahovala Markíza aj po vstupe [[TV JOJ]] na trh v roku 2002 a to až do roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíze vlani narástli tržby, zisk zvýšila o polovicu|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/markize-vlani-narastli-trzby-zisk-zvysila-o-polovicu.html|vydavateľ=medialne.etrend.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|priezvisko=Medialne.sk}}</ref> ==== Podiel na reklamnom trhu ==== Napriek konkurenčnému boju s televíziou JOJ v období 2012 - 2014 zostávala televízna reklama najväčším podielom vo výdajoch na propagáciu a s ňou aj príjmy TV Markíza.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lipták|meno=Roman|titul=Analýza mediálneho trhu v Slovenskej republike|url=http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/07/25|vydavateľ=}}</ref> V uvedenej správe boli príjmy z reklamy na internete v roku 2012 už 65,8 mil. Eur (zdroj IAB Slovakia), čo predstavovalo 22% z celkových výdajov na reklamu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Internetová reklama na Slovensku s medziročným nárastom 43% {{!}} mediahub.sk - správy o médiách, marketingu a reklame|url=https://www.mediahub.sk/internetova-reklama-na-slovensku-s-medzirocnym-narastom-43/|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|dátum vydania=|vydavateľ=}}</ref> V roku 2017 aj vplyvom výmeny vedenia a spoplatnenia bola Markíza lídrom na reklamnom trhu avšak odstup ostatných (aj internetových) konkurentov je minimálny. <ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Přehled: Zisky a ztráty slovenských médií v roce 2017|url=https://www.mediaguru.cz/clanky/2018/07/prehled-zisky-a-ztraty-slovenskych-medii-v-roce-2017/|vydavateľ=MediaGuru.cz|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}</ref> V roku 2019 mala Markíza v rôznych sektoroch a časoch trhový podiel 21% až 29%, čo predstavovalo náskok 4 až 7% pred konkurenčnou JOJ. Výsledky sú veľmi podobné ako v roku 2018, oproti ktorému si Markíza polepšila o menej ako 1%. Najsledovanejšími programami v roku 2019 sa stali film Psia duša, reality šou Utajený šéf a seriál Oteckovia.<ref name=":7" /> Cena za televíznu reklamu na Markíze sa v roku 2020 zvýšila oproti roku 2019 priemerne o 14,8%. Cena za oslovenie 1 % divákov v nákupnej cieľovej skupine 12 až 54 rokov narástla z 1 350 na 1 550 eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza zverejnila obchodnú politiku na budúci rok. Cena za televíznu reklamu pôjde hore|url=https://strategie.hnonline.sk/media/2029706-markiza-zverejnila-cenovu-politiku-na-buduci-rok-cena-za-televiznu-reklamu-pojde-hore|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-11-04|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://static.markiza.sk/a542/file/item/sk/0000/markiza_obchodny_model_2020_sk.MWRf.pdf|vydavateľ=MARKÍZA – SLOVAKIA|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-02|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> V roku 2020 a najviac divákov dokázali osloviť najmä tri veľké skupiny staníc: Markíza, JOJ a RTVS, ktoré dosiahli spolu 58 percentný trhový podiel v kategórii starších ako 12 rokov. Najviac - 38% sledovalo Ostatné TV, Markíza dosiahla 19,8%, TV JOJ 13,7%, Jednotka 8,0%<ref name=":8" /> === Hlavná spravodajská relácia === [[Televízne noviny (TV Markíza)]] sa vysielajú každý deň so začiatkom o 19:00. Pri príležitosti 25 rokov od začiatku vysielania Markízy, v auguste 2021, [[Henrich Krejča]] povedal: ''„Naše Televízne noviny zasiahli najmenej jednu generáciu, a myslím si, neskromne povedané, že aj naše správy sú súčasťou ich života.“'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má 25. narodeniny. Oslávi ich špeciálnym dokumentom Televízne noviny 25|url=https://strategie.hnonline.sk/media/7684478-markiza-ma-25-narodeniny-oslavi-ich-specialnym-dokumentom-televizne-noviny-25|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Do konca roka 2009 bolo hlavné večerné spravodajstvo vysielalané v dvoch dvadsaťminútových reláciách – Televízne noviny a Dnes, medzi ktorými bola reklama. Od januára 2010 boli Televízne noviny 40-minútové a to bez reklamného brejku. Prerušiť spravodajstvo reklamným brejkom umožnila nová legislatívna úprava, ktorá zapracovala odporúčania EÚ a tak 1.2.2010 Markíza ako prvá na Slovensku prvýkrát prerušila hlavné správy reklamou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvá reklama v Televíznych novinách Markízy divákov odlákala (video)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/prva-reklama-televiznych-novinach-markizy-divakov-odlakala-video|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2010-02-04|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Generácia poslucháčov Makízy (Generácia M) si na to musela zvyknúť, pretože aj konkurenčná televízia JOJ zaviedla prerušovanie správ reklamou a to až natoľko, že v roku 2013 boli obidve za tento priestupok pokutované.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV Markíza a JoJ pykali za veľa reklamy, dostali od RVR pokutu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/tv-markiza-joj-reklama-media/42694-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2013-04-09|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> Táto najdrahšia reklama v [[primetime]] bola obmedzená do roku 2018 pravidlom, že dovolených je najviac 12 minút reklamy za jednu hodinu (toto obmedzenie neplatí na vysielanie sponzorských odkazov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otázky a odpovede|url=https://klienti.markiza.sk/clanok/1842420|vydavateľ=klienti.markiza.sk|dátum vydania=2016-09-27|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref>). Od roku 2018 však vďaka zmene európskej legislatívy bolo toto pravidlo zrušené a novým limitom je maximálne 20 % pre reklamné vysielanie medzi 6. a 18. hodinou a rovnako 20 % v čase od 18. hodiny do polnoci. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dvanásť minút reklamy za hodinu sa skončí. Televízie dostanú nové pravidlá|url=https://medialne.trend.sk/televizia/dvanast-minut-reklamy-hodinu-skonci-televizie-dostanu-nove-pravidla|vydavateľ=medialne.trend.sk|dátum vydania=2018-11-08|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk}}</ref> Podľa diskusií poslucháčov je úspechom Markízy, že do primetime spravodajskej relácie sa podarilo vtisnúť 2x 10 minútové reklamné bloky a upútavky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza prinesie dokument o Televíznych novinách. Najskôr bude v streamovacej službe Voyo|url=https://zive.aktuality.sk/diskusia/784zqw8/markiza-prinesie-dokument-o-televiznych-novinach-najskor-bude-v-streamovacej-sluzbe-voyo/|vydavateľ=Živé.sk|dátum prístupu=2021-09-08|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref> === Šírenie === V [[DVB-T]] vysielaní bola Markíza do 31. decembra 2016 súčasťou [[komerčný multiplex|2. (komerčného) multiplexu]] s pokrytím pre 86 % obyvateľov. Od [[19. jún]]a [[2017]] už ako súčasť spoplatnenej [[Towercom]] [[Plustelka|Plustelky]] v [[4. multiplex]]e.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Maxa | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = ČT1 a ČT2 Towercom cez anténu spoplatní. Zo základu vyradí aj erotiku | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.zive.sk/clanok/125245/ct1-a-ct2-towercom-cez-antenu-spoplatni-zo-zakladu-vyradi-aj-erotiku | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2017-05-20 | dátum prístupu = 2017-05-20 }}</ref> Sledovať Markízu teda môžu už len platiaci diváci. Podľa informácií z prostredia [[Asociácia prevádzkovateľov káblových telekomunikácií|Asociácie prevádzkovateľov káblových telekomunikácií]] si Markíza od nich pýta mesačne približne jedno euro.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Maxa|meno=Filip|titul=JOJ: Z ponúk nás nevyradia. S operátormi sme sa dohodli|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.zive.sk/clanok/124902/joj-k-nasmu-vyradeniu-nepride-s-operatormi-sme-sa-dohodli/|dátum prístupu=2018-06-28}}</ref> == Programová skladba == === Spravodajstvo === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Televízne noviny 12]] | Pondelok – piatok '''11:55''' | [[Ivana Krejčová]], [[Dominik Matulaj]], [[Danica Nejedlá]], [[Zuzana Čimová]], [[Marek Gudiak]] | – |- | [[Prvé Televízne noviny]] | Pondelok – piatok '''17:00''' | [[Danica Kleinová|Danica Nejedlá]], [[Viktor Vincze]] | [[Mária Pietrová]], [[Patrik Švajda]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Jaroslav Zápala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Marianna Ďurianová]], [[Miriam Kalisová]], [[Karol Farkašovský]] |- | [[Televízne noviny (TV Markíza)|Televízne noviny]] | Pondelok – nedeľa '''19:00''' | [[Danica Kleinová|Danica Nejedlá]], [[Miriam Kalisová]], [[Mária Pietrová]], [[Patrik Švajda]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]], [[Viktor Vincze]], [[Jaroslav Zápala]] | [[Aneta Parišková]], [[Branislav Ondruš]], [[Andrea Vadkerti]], [[Vladimír Repčík]], [[Ľubomír Karásek]], [[Martina Šimkovičová]], [[Rastislav Žitný]], [[Marianna Ďurianová]], [[Karol Farkašovský]], [[Ivan Janda]], [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Športové noviny]] | Pondelok – nedeľa '''20:20''' | [[Jana Hospodárová]], [[Peter Varinský]], [[Daniel Očenáš (Moderátor)|Daniel Očenáš]] | [[Peter Čambor]], [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]], [[Jaroslav Zápala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Patrik Švajda]], [[Michal Arpáš]], [[Branislav Kríž]] |- | [[Počasie (TV Markíza)|Počasie]] | Pondelok – nedeľa '''20:05''' | [[Miroslava Almásy]], [[Katarína Kulová]] | [[Juraj Mokrý (herec)|Juraj Mokrý]], [[Jadranka Handlovská]], [[Lucia Dohňanská]], [[Ľubica Jurigová]], [[Martina Mečiarová]], [[Jozef Iľko]], [[Veronika Paulovičová]], [[Lenka Vavrinčíková]], [[Barbora Krajčírová]], [[Zuzana Belohorcová]], [[Marián Labuda ml.]], [[Renáta Štuchalová]], [[Dominika Gidová]] |} === Publicistika, ostatné === {| class="wikitable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- |[[Na telo (televízna relácia)|Na telo]] |Nedeľa '''13:00''' |[[Michal Kovačič]] |[[Zlatica Švajdová-Puškárová|Zlatica Švajdová Puškárová]], [[Gábor Grendel]], Vladimír Repčík, [[Elena Linczényová]], Soňa Bullová, Pavol Pavlík, [[Ľubomír Karásek]] |- | [[Reflex (televízna relácia)|Reflex]] | Pondelok – piatok '''17:25''' | [[Patrik Herman]], [[Kveta Horváthová]], [[Miriam Kalisová]] | [[Pavel Bruchala]], [[Martina Mečiarová]], [[Viktor Vincze]], [[Katarína Kulová]], [[Jana Hospodárová]] |- | [[Teleráno]] | Pondelok – piatok '''06:00''' | [[Kveta Horváthová]], [[Roman Juraško]], [[Tomáš Juríček]], [[Lucia Hlaváčková]], [[Lenka Šóošová]], [[Matúš Krnčok]] | [[Gregor Mareš]], [[Jozef Poláček]], [[Andy Timková]], [[Štefan Dvorský]], [[Pavel Bruchala]], [[Martina Šimkovičová]], [[Erika Kresťanková]], [[Ján Dubnička (moderátor)|Ján Dubnička]], [[Linda Wágnerová]], [[Miroslava Almásy]], [[Diana Hágerová]], [[Milan Zimnýkoval|Milan „Junior“ Zimnýkoval]], [[Táňa Timková]], [[Zuzana Novotná]], [[Noro Meszároš]], [[Viliam Rozboril]], [[Jozef Kuriľák]], [[Adriana Poláková]], [[Daro Richter]] |} === Cyklické relácie === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielací čas ! Moderátori ! Bývalí moderátori |- | [[Smotánka (relácia)|Smotánka]] | Sobota '''18:20''' | [[Erika Judínyová]] | [[Erika Vincoureková]], [[Jana Hospodárová]], [[Lucia Hablovičová]] |} === Šou === {|class="wikitable sortable" ! Názov relácie ! Vysielanie ! Stáli účinkujúci / Moderátori / Porotcovia ! |- | [[2 na 1]] | momentálne sa nevysiela | [[Adela Vinczeová]] (moderátorka), [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] (moderátor) | |- | [[Dobre vedieť!]] | momentálne sa nevysiela | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] (moderátor), [[Juraj Kemka]], [[Vladimír Kobielsky]] (kapitáni súťažných tímov) | |- | [[Extrémne premeny Slovensko]] | momentálne sa nevysiela | [[Maroš Molnár]], [[Chris Powell]] (zahraničný hosť) | |- | [[Farma (televízna relácia)|Farma XI]]V | momentálne sa nevysiela | [[Marek Fašiang]] (moderátor), [[Martin Bagár]] (hospodár) | |- | [[Chart Show]] | Piatok '''20:30''' | [[Adela Vinczeová]] (moderátorka), [[Juraj Čurný]] (hudobný dramaturg) | |- | [[Lego Masters]] |momentálne sa nevysiela |[[Eva Kramerová|Eva „Evelyn“ Kramerová]] (moderátorka) [[Matouš Ruml]] (moderátor) | |- |[[Let's Dance (Slovak TV series)|Let's Dance]] |momentálne sa nevysiela |[[Martina Maca Zabranská]](moderátorka [[Viktor Vincze]](moderátor) (porota) [[Jorge Gonzales]] [[Tatiana Drexler]] [[Adela Vinczeová]] [[Ján Ďurovčík]] | |- | [[Love Island]] | momentálne sa nevysiela | | |- | [[Na love]] |Pondelok - piatok '''18:00''' |[[Viktor Vincze]] (moderátor) | |- | [[Česko Slovenská SuperStar|SuperStar]] | momentálne sa nevysiela | [[Pavol Habera]], [[Monika Bagárová]], [[Marián Čekovský]], [[Patricie Pagáčová]], [[Leoš Mareš]] (porota), [[Ewa Farna]] (moderátor) | |- | [[Survivor Česko & Slovensko]] |momentálne sa nevysiela | [[Ondřej Novotný]] (moderátor) [[Martin Šmahel]] (moderátor) (porota) vyradený súťažiaci | |- |[[Svadba na prvý pohľad (reality šou)|Svadba na prvý pohľad]] |3. séria |epizódne postavy |momentálne sa nevysiela |- | [[Tvoja tvár znie povedome]] | momentálne sa nevysiela | [[Martin Nikodým]] (moderátor), [[Mário Kollár]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Lujza Garajová Schrameková]] (porota) | |- | [[Tvoja mini tvár znie povedome|Tvoja MINI tvár znie povedome]] | momentálne sa nevysiela | [[Martin Nikodým]] (moderátor), [[Mário Kollár]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Zlatica Švajdová-Puškárová]] (porota), [[Martin Klinčuch]], [[Viktor Vincze]], [[Fero Joke]], [[Marek Fašiang]], [[Ivana Kuxova]], [[Jana Kovalčíková]], [[Mária Čírová]], (mentori) | |- |[[Utajený šéf]] |4. séria |epizódne postavy |Utorok '''20:30''' |- | [[Zámena manželiek]] | Utorok '''22:00''' | [[Filip Tůma]], Helena Krajčiová (komentár) | |} === Pôvodné seriály === {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]] | 1. séria | [[Vladimír Kobielsky]], [[Ján Koleník]], [[Lívia Bielovič]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Adam Bardy]], [[Dano Heriban]], [[Sarah Arató]], [[Jana Majeská]], [[Zuzana Norisová]], [[Michaela Majerníková]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Horná Dolná]] | 14. séria | [[Peter Brajerčík]], [[Daniel Heriban]], [[Štefan Kožka]], [[Michal Kubovčík]], [[Matej Landl]], [[Marek Majeský]], [[Petra Polnišová]], [[Peter Sklár]], [[Marta Sládečková]], [[Roman Slanina]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], [[Juraj Tabáček]] | Pondelok '''21:50''' |- | [[Najhorší týždeň môjho života]] | 1. séria | [[Roman Poláčik]], [[Kristína Svarinská]], [[Jozef Vajda]], [[Dominika Kavaschová]], [[Vlado Černý]], [[Zdena Studenková]], [[Ľubomír Paulovič]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Oteckovia]] | 5. séria | [[Filip Tůma]], [[Vladimír Kobielsky]], [[Marek Fašiang]], [[Branislav Mosný]], [[Daniel Žulčák]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Pán profesor]] | 3. séria | [[Tomáš Maštalír]], [[Gabriela Marcinková]], [[Roman Luknár]], [[Petra Polnišová]], [[Samo Trnka]], [[Peter Nádasdi]] | momentálne sa nevysiela |- |[[Policajné prípady]] |3. séria |epizódne postavy |momentálne sa nevysiela |- | [[Rodinné prípady]] | 10. séria | epizódne postavy | Pondelok - piatok '''popoludní''' |- | [[Sestričky (seriál)|Sestričky]] | 4. séria | [[Kristína Svarinská]], [[Dana Košická]], [[Anikó Vargová]], [[Kristína Madarová]], [[Martin Mňahončák]], [[Milo Kráľ]], [[Branislav Mosný]], [[Juraj Loj]], [[Anna Šišková]], [[Elena Podzámska]], [[Helena Krajčiová]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Susedia (seriál)|Susedia]] | 10. séria | [[Peter Marcin]], [[Andrej Kraus|Andy Kraus]], [[Zuzana Tlučková]], [[Viki Ráková]], [[Marta Sládečková]], [[Dominika Richterová]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Susedské prípady]] | 6. séria | epizódne postavy | Pondelok - piatok '''popoludní''' |- | [[Svätý Max]] | 1. séria | [[Vincent Navratil]], [[Martina Zabranská]], [[Adam Mišík]], [[Marek Fašiang]], [[Jana Kovalčíková]], [[Matúš Kvietik]], [[Anna Šišková]], [[Lukáš Latinák]], [[Nela Pocisková]], [[Peter Brajerčík]], [[Zuzana Kocúriková]], [[Milo Kráľ]], [[Helena Krajčiová]] | momentálne sa nevysiela |- | [[Šťastní vs. Šťastní]] | 1. séria | [[Max Bolf]], [[Marián Miezga]], [[Helena Krajčiová]], [[Dušan Cinkota]], [[Lucia Hurajová]], [[Adam Kubala]] | momentálne sa nevysiela |} == Minulosť == === Spravodajstvo === * [[Rýchle televízne noviny]] * [[Muchoviny]] * [[Nočné televízne noviny]] * [[Počasie s Jurajom Mokrým]] * [[Slovensko dnes]] * [[Správy]] * [[Športvíkend]] * [[Televízne Noviny dnes]] * [[Televízne Noviny Headlines]] * [[Top šport]] === Publicistika === * [[Lampáreň]] * [[Paľba]] * [[Sito (televízna relácia)|Sito]] * [[Teleráno Víkend]] * [[Šoubiz noviny]] === Relácie === * [[112 (televízna relácia)|112]] * [[Agent 002]] * [[Aj múdry schybí]] * [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]] * [[Deka hity]] * [[Domov na kľúč]] * [[Dr. EL]] * [[Hitbox]] * [[Hodina pravdy]] * [[Hviezda (televízna relácia)|Hviezda]] * [[Je to možné?]] * [[Knockout]] * [[Level majstrov]] * [[London Calling (relácia)|London Calling]] * [[Maxihra]] * [[Milionár (televízna relácia)|Milionár]] * [[Mokrý vidí všetko]] * [[Motorama]] * [[Music One]] * [[Najväčšie tragédie Slovenska]] * [[Na streche]] * [[Sedem s r.o.|Sedem s.r.o.]] * [[Skrytá kamera]] * [[Ste chytrejší ako piatak?]] * [[Zo zákulisia Markízy]] * [[O 3 štart]] * [[Opposite sex]] * [[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]] * [[Pokušenie]] * [[Telecvoking]] * [[Vo štvorici po Slovensku]] * [[Vox papuli]] * [[VILOmeniny]] * [[Vitajte]] * [[Vitajte Doma]] * [[Malá hra o Niké]] * [[WWW (televízna relácia)|WWW]] * [[Zlaté vajce]] === Šou === * [[4 svadby]] * [[Bailando]] * [[Big Brother: Súboj]] * [[Coca-Cola Popstar (Slovensko)|Coca-Cola Popstar]] * [[Hurikán (televízna relácia)|Hurikán]] * [[Let's Dance]] * [[MasterChef]] * [[Hlas Česko Slovenska]] * [[Modré z neba (televízna relácia)|Modré z neba]] * [[Mojsejovci]] * [[Nákupná horúčka]] * [[Nevesta pre milionára]] * [[Slovensko hľadá Superstar]] * [[Slovensko má talent]] * [[Srdcové záležitosti]] * [[Talentmánia]] * Ostrov * [[Rozvedení so záväzkami]] * Stena (zrušené pred uvedením) * Hypnoshow * [[Svorka (TV šou)|Svokra]] === Seriály === ==== Pôvodné ==== * [[Atletiko Cvernofka]] * [[Autoškola (seriál)|Autoškola]] * [[Áno, miláčik!]] (vysielané: 16. apríl 2008 – 25. jún 2008) * [[Búrlivé víno]] (vysielané: 1. január 2013 – 31. august 2017) * [[Chlapi neplačú]] (reprízy na [[TV Doma|TV DOMA]]) * [[Divoký Zapadákov]] * [[Doktori]] (vysielané: 17. október 2014 - 19. december 2014) * [[Druhý dych (seriál)|Druhý dych]] (reprízy na [[TV Doma|TV DOMA]] od 9.10.2017) * [[Horúca krv]] (vysielané: 21. august 2012 – 18. jún 2013) * [[Medzi nami]] (už sa nevysiela) * [[Mesto tieňov]] (reprízy na [[Markíza KRIMI]], vysielané: 11. apríl 2008) * [[Milenky (seriál)|Milenky]] * [[Ordinácia v ružovej záhrade]] (vysielané: 10. apríl 2007 – 19. jún 2012) * [[Priateľky]] (vysielané: 13. marec 2008 – 23. december 2008) * [[Rex (seriál)|Rex]] (reprízy na TV Markíza, vysielané: 7. september 2017 – 7 december 2017) * [[Sekerovci]] (vysielané: 8. január 2013 – 12. február 2013) * [[Silvánovci]] * Veľké srdce * [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] (reprízy na [[Markíza KRIMI]], vysielané: 2. september 2009) * [[Zita na krku]] (vysielané: 5. september 2011 – 12. december 2011) * [[Zlaté manželky]] (vysielané: 3. február 2014 – 24. február 2014) ==== Akvizície ==== * {{USA}} [[2 baby na mizine]] (2 Broke Girls) * [[8 jednoduchých pravidiel]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Akty X]] (The X-Files) * {{USA}} [[Mladý Sheldon]] (Young Sheldon) (vysielané v roku 2021) * Deception 2021 * {{FRA}} {{SUI}} [[Avignonské proroctvo]] (La Prophétie d'Avignon, vysielané: 9. máj 2008) * {{USA}} [[Bez stopy]] (už sa nevysiela) * [[Bláznivý Jimov život]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Bostonské vraždy]] (Rizzoli & Isles) * {{USA}} [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]] (Charmed, vysielané: 2005-2009) (reprízy na [[TV Doma]]) * {{ITA}} [[Dáma v závoji]] (La dama velata, vysielané: 2. jún 2015 - 25. jún 2015) * {{ITA}} [[Don Matteo]] * {{USA}} [[Dr. House]] (House, M.D.) * {{USA}} [[Dva a pol chlapa]] (Two and a half men, reprízy na [[TV Dajto]]) * [[E - Ring: Pentagón - krídlo E]](už sa nevysiela) * [[Elisa z Rivombrózy]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Hrdinovia]] (Heroes, vysielané: 30. jún 2008) * {{USA}} [[Hrozba z temnoty]] (Supernatural, už sa nevysiela) * {{USA}} [[Invázia (seriál)|Invázia]] (Invasion, vysielané: 3. júl 2008) * {{USA}} [[JAG]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Joan z Arkádie]] (Joan of Arcadia, vysielané: 2. júl 2007) * [[Kliatba dolmenu]] (už sa nevysiela) * [[Kliatby z temnôt]] (už sa nevysiela) * {{GER}} [[Kobra 11]] (Alarm für Cobra 11 - Die Autobahnpolizei, reprízy na [[Markíza KRIMI]] / TV Markíza) * {{AUT}} [[Komisár Rex]] (vysielané: 1996-2011, reprízy na [[TV Dajto]]) * {{ITA}} [[Komisár Rex|Komisár Rex: Opäť v akcií]] * {{USA}} [[Krok za krokom]] (Step by step) * [[LAPD: Oddelenie vrážd]] (reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[Lovec zločincov]] (Person of Interest, vysielané: 8. január 2013 – 12. jún 2013 (1. séria)) (reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[M*A*S*H]] * [[Médium (seriál)|Médium]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Mentalista]] (The Mentalist, momentálne sa nevysiela, reprízy v noci na [[TV Doma]] / TV Markíza) * {{USA}} [[Monk]] (od 10.1.2022 celý seriál od začiatku na TV Markíza, reprízy na [[TV Doma]] / TV Markíza) * {{GBR}} [[Mr. Bean]] * {{USA}} [[Myšlienky vraha]] (Criminal Minds) * {{USA}} [[Nemocnica Chicago Hope]] (Chicago Hope) * {{USA}} [[NCIS: Los Angeles]] (vysielané: 23. jún 2011) (reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] (Navy NCIS (1. séria), NCIS (ostatné), vysielané: od 2004, reprízy na [[TV Dajto]] / TV Markíza) * {{USA}} [[O.C. California]] (The OC, už sa nevysiela) * {{USA}} [[Odložený prípad]] (Cold case, vysielané: 13. január 2005, reprízy na [[TV Doma]] / TV Markíza) * {{USA}} [[Pán a pani Smithovci (seriál)|Pán a pani Smithovci]] (Undercovers) * {{USA}} [[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]] (Baywatch) * {{USA}} [[Povedz, kto ťa zabil]] (Pushing Daisies, vysielané: 26. júl 2010 – 24. august 2010) * {{USA}} [[Priatelia (seriál)|Priatelia]] (Friends, reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[Smallville]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[SpongeBob v šortkách]] (SpongeBob SquarePants) * {{USA}} [[Stúpenci]] (The Following) * {{USA}} [[S.W.A.T. (seriál z roku 2017)|S.W.A.T.]] (momentálne sa nevysiela, vysielané na [[TV Dajto]]: 22. august 2020 – súčasnosť) * {{USA}} [[Škaredá Betty]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Teória veľkého tresku (seriál)|Teória veľkého tresku]] (The Big Bang Theory, vysielané: 17. august 2011 – 22. december 2011, reprízy na [[TV Dajto]]) * {{USA}} [[Tučniaky z Madagaskaru]] (The Penguins of Madagascar) * {{USA}} [[V siedmom nebi]] (7th Heaven, už sa nevysiela) * {{USA}} [[Upírske denníky]] (The Vampire Diaries) * {{USA}} [[Veronika Marsová]] (Veronica Mars, vysielané: 6. október 2006 – 26. august 2009) * [[V tieni zločinu]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Walker, texaský ranger]] (už sa nevysiela, reprízy na [[TV Dajto]]) * [[Zverokruh (seriál)|Zverokruh]] (už sa nevysiela) * {{USA}} [[Žalobca a obhajca]] (The Whole Truth) * {{USA}} [[Ženatý so záväzkami]] (Married... with Children, vysielané: 2007) * {{USA}} [[Ženy z rodu Gilmorovcov]] (Gilmore Girls) ==== Telenovely ==== * {{ARG}} [[Cabecita]] (už sa nevysiela) * {{ROU}} [[Cigánske srdce]] (Inimă de țigan, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Čistá láska]] (Destilando Amor, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Daniela (seriál)|Daniela]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Esmeralda (telenovela)|Esmeralda]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Keď budeš moja]] (Cuando seas mia, už sa nevysiela) * {{COL}} [[La Tormenta: Pokušenie lásky]] (La Tormenta, vysielané: 18. september 2008 – 5. marec 2009) * {{MEX}} [[Laberintos de pasión]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Las Vías del Amor]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Macocha (telenovela)|Macocha]] (La Madrastra, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Maria de Nadie]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Mariana de la Noche|Mariana, dcéra noci]] (Mariana de la Noche, vysielané: 29. jún 2004 – 30. september 2004) * {{MEX}} [[Medzi láskou a nenávisťou]] (Entre el amor y el odio, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Milady, la historia continúa]] (už sa nevysiela) * {{VEN}} [[Mujer Secreta]] (už sa nevysiela) * {{COL}} [[Naučím ťa milovať]] (Te Voy a Enseñar a Querer, už sa nevysiela) * {{COL}} {{USA}} [[Odplata (telenovela)|Odplata]] (La Venganza, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Perla Negra]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Prameň lásky]] (El manantial, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Pravá láska]] (Amor real, už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Právo na lásku]] (El privilegio de amar, vysielané: 2001) * {{ARG}} [[Rany z lásky]] (Sos mi vida, vysielané: 1. október 2007 – 28. marec 2008) * {{VEN}} {{USA}} [[Rebeca]] (už sa nevysiela) * {{MEX}} [[Rosalinda]] (už sa nevysiela) * {{COL}} {{USA}} [[Skrytá vášeň]] (Pasión de gavilanes, už sa nevysiela) * {{TUR}} [[Tisíc a jedna noc (seriál)|Tisíc a jedna noc]] (Binbir Gece, vysielané: 3. január 2011) * {{USA}} [[Túžba tela]] (El cuerpo del deseo, už sa nevysiela) * {{ARG}} [[Yago, pasión Morena]] (už sa nevysiela) === Animované seriály === * {{ISL}} [[Lazy Town]] * {{USA}} [[My Little Pony: Priateľstvo je mágia]] (My Little Pony: Friendship is Magic) * {{GBR}} [[Noddy]] * {{USA}} [[Pound Puppies]] * {{USA}} [[Tom a Jerry]] (Tom and Jerry, reprízy na TV Markíza) * {{USA}} [[Transformers: Rescue Bots]] * {{GBR}} [[Staviteľ Bob]] == Generálni riaditelia == * [[1996]] – [[2000]]: [[Pavol Rusko]] – jeden zo zakladateľov a súčasne prvý generálny riaditeľ televízie Markíza * [[2000]] – [[2006]]: [[Vladimír Repčík]] * [[2006]] – [[2010]]: [[Václav Mika]] * [[2010]] – [[2013]]: [[Zuzana Ťapáková]] * [[2013]] – súčasnosť: [[Matthias Settele]] == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|TV Markíza|datum}} == Pozri aj == * [[TV Doma]] * [[TV Dajto]] * [[Markíza KRIMI]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=TV Markíza}} == Externé odkazy == * [http://www.markiza.sk Oficiálna webstránka TV Markíza] {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:TV Markíza| ]] [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 1996]] o34tjgoy8oj5c4i2oeozx7uxu6vboi1 0 6140 7417489 7272520 2022-07-30T13:28:50Z Niegodzisie 166980 /* Albumy */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Limp Bizkit | Obrázok = Limp Bizkit in Paris during the 2009 Unicorns N' Rainbows Tour.jpg | Popis obrázku = Limp Bizkit v roku 2009 | Krajina pôvodu = [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Rapcore]], [[Nu metal]], [[Rap metal]], [[Alternatívny rock]] | Roky pôsobenia = 1995 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Flip Records|Flip]], [[Interscope Records|Interscope]], [[Geffen Records|Geffen]] | Iné názvy = | Súvisiace články = [[Black Light Burns]], [[House of Pain]], [[La Coka Nostra]], Stereochemix | Webstránka = [http://www.limpbizkit.com www.limpbizkit.com] | Členovia skupiny = [[Fred Durst]]<br />[[Wes Borland]]<br />[[Sam Rivers]]<br />[[DJ Lethal]]<br />[[John Otto]] | Bývalí členovia = [[Mike Smith]] }} '''Limp Bizkit''' je [[Spojené štáty|americká]] [[rapcore]]/[[nu metal]]/[[rap metal]]ová skupina založená v roku [[1994]] v [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], na [[Florida|Floride]]. Členmi skupiny sú: [[Fred Durst]], [[Sam Rivers]], [[Wes Borland]] (keďže Wes kapelu opustil v októbri 2001, od roku 2003 ho nahradil Mike Smith, no v súčasnosti je Wes Borland opäť členom skupiny), [[John Otto]], [[DJ Lethal]]. Celosvetovo skupina predala viac ako 35 miliónov albumov.<ref>[http://www.ultimate-guitar.com/news/upcoming_releases/limp_bizkit_ready_first_album_in_over_5_years.html Limp Bizkit Ready First Album In Over 5 Years]</ref> ==Členovia== {{col-begin|width=75%}} {{col-2|width=75%}} ;Súčasní * [[Fred Durst]] – [[spev]] * [[Wes Borland]] – [[elektrická gitara]] * [[Sam Rivers]] – [[basová gitara]] * [[John Otto]] – [[bicie]], perkusie * [[DJ Lethal]] – [[Fonograf#Turntable|turntable]], klávesy, [[Samplovanie|sample]], [[Programovanie (hudba)|programovanie]], zvukové úpravy {{col-2|width=75%}} ;Bývalí * [[Mike Smith]] – gitary ;Štúdioví členovia *[[Scott Borland]] – klávesy <small>(1995 – 2000)</small> *[[Brian Welch|Brian 'Head' Welch]] – gitary <small>(2002 – 2003)</small> *[[Sammy Siegler]] – bicie, perkusie<small>(2005)</small> {{col-end|width=75%}} ;Časová os <div class="center"> <timeline> ImageSize = width:800 height:auto barincrement:30 PlotArea = left:100 bottom:60 top:0 right:50 Alignbars = justify DateFormat = mm/dd/yyyy Period = from:1995 till:02/01/2011 TimeAxis = orientation:horizontal format:yyyy Colors = id:Spev value:gray(0.6) legend:Spev id:Gitary value:green legend:Gitary id:Basgitara value:purple legend:Basgitara id:Bicie value:blue legend:Bicie id:Turntable value:orange legend:Turntable id:Vydania value:black legend:Vydania Legend = orientation:horizontal position:bottom ScaleMajor = increment:1 start:1995 LineData = at:07/01/1997 color:black layer:back at:06/22/1999 color:black layer:back at:10/17/2000 color:black layer:back at:09/23/2003 color:black layer:back BarData = bar:Durst text:"Fred Durst" bar:Borland text:"Wes Borland" bar:Smith text:"Mike Smith" bar:Rivers text:"Sam Rivers" bar:Otto text:"John Otto" bar:Lethal text:"DJ Lethal" PlotData= width:10 textcolor:black align:left anchor:from shift:(10,-4) bar:Durst from:01/01/1995 till:end color:Spev bar:Borland from:01/01/1995 till:10/01/2001 color:Gitary bar:Borland from:07/08/2004 till:07/08/2005 color:Gitary bar:Borland from:02/11/2009 till:end color:Gitary bar:Smith from:10/01/2002 till:07/07/2004 color:Gitary bar:Rivers from:01/01/1995 till:end color:Basgitara bar:Otto from:01/01/1995 till:end color:Bicie bar:Lethal from:01/01/1996 till:end color:Turntable </timeline> </div> == Diskografia == === Albumy === * (1997) – ''[[Three Dollar Bill Y'All]]'' #22 USA * (1999) – ''[[Significant Other (album)|Significant Other]]'' #1 USA, #10 UK * (2000) – ''[[Chocolate Starfish and the Hotdog Flavored Water]]'' #1 USA, #1 UK * (2001) – ''[[New Old Songs]]'' #26 USA * (2003) – ''[[Results May Vary]]'' #3 USA, #7 UK * (2005) – ''[[The Unquestionable Truth (Part 1)]]'' #24 USA, #71 UK * (2011) – ''[[Gold Cobra]]'' #16 USA, #30 UK * (2021) – [[Still Sucks|''Still Sucks'']] === Single === * „[[Counterfeit Countdown]]“ (1997) * „[[Faith (Limp Bizkit)|Faith]]“ (1998) * „[[Nookie]]“ (1999) * „[[Re-Arranged]]“ (1999) * „[[N 2 Gether Now]]“ / „[[Break Stuff]]“ (1999) * „[[Take a Look Around]]“ (2000) * „[[My Generation (Limp Bizkit)|My Generation]]“ (2000) * „[[Rollin’ (Air Raid Vehicle)]]“ (2001) * „[[My Way (Limp Bizkit)|My Way]]“ (2001) * „[[Boiler]]“ (2001) * „[[Eat You Alive]]“ (2003) * „[[Behind Blue Eyes]]“ (2003) * „[[Home Sweet Home/Bittersweet Symphony]]“ (2005) * „[[Shotgun]]“ (2011) * „[[Gold Cobra]]“ (2011) == Referencie == {{reflist}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Limp Bizkit}} == Externé odkazy == * [http://www.limpbizkit.com/Default.aspx limpbizkit.com] [[Kategória:Limp Bizkit| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Raprockové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Numetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1995]] 8dxprt4scpi3mntfp2yoqo142kq6om1 0 6941 7417678 7412953 2022-07-30T21:41:34Z 46.34.226.207 Opravil som vysvetlenie názvu tzv. Veľkej Moravy a jej umiestnenia. wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Veľká Morava | originálny názov = Morava | rok vzniku = 833 | rok zániku = 906/907 | viac pred = áno | pred 1 = Nitrianske kniežatstvo | pred 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | pred info = | pred 2 = Moravské kniežatstvo | pred 2 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 3 = Blatenské kniežatstvo | pred 3 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 4 = České kniežatstvo | pred 4 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | viac po = áno | po 1 = Nitrianske kniežatstvo | po 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | po 2 = Uhorské kniežatstvo | po 2 vlajka = Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg | po 3 = České kniežatstvo | po 3 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | po 4 = Poľské kniežatstvo | po 4 vlajka = Kingdom of Poland-flag.svg | po 5 = Východofranská ríša | po 5 vlajka = Triquetra-Cross.svg | šírka 1. stĺpca = | vlajka = | článok o vlajke = Vlajka Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | mapa = Nitriansko vo VM.jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = pravdepodobná najväčšia rozloha za panovania [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]<ref>{{Citácia knihy | editori = Pavol Kršák | titul = Ottov historický atlas Slovensko | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2009 | isbn = | počet strán = 978-80-7360-834-7 | strany = }}</ref> | hlavné mesto = [[Veligrad]]/[[Morava (mesto na Veľkej Morave)|Morava]](?) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]] | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka = | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[praslovančina]], neskôr najmä ako cirkevný jazyk [[staroslovienčina]] | národnostné zloženie = [[Veľká Morava#Obyvateľstvo|Slovania, Frankovia, Avari neskôr starí Maďari]] | náboženstvo = [[kresťanstvo]], [[Náboženstvo Slovanov|slovanské náboženstvo]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = | mena = komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty, …) | vznik = [[833]] | zánik = [[906]]/[[907]] }} '''Veľká Morava''' (pre obdobie po roku [[874]] nazývaná aj '''Veľkomoravská ríša''' alebo '''Svätoplukova ríša'''{{#tag:ref|„Preto o Veľkej Morave po roku 874 možno hovoriť azda ako o Svätoplukovej alebo Veľkomoravskej ríši.“<ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }}</ref>{{rp|108}}|group=pozn}}, '''Veľkomoravsko'''<ref name="BLS">MOJMÍR II. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VI M{{--}}N | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2017 | isbn = 978-80-8149-079-8 | počet strán = 796 | strany = 537{{--}}538 }}</ref>; {{v jazyku|lat|Magna Moravia}}, {{v jazyku|gkm|ἡ μεγάλη Μοραβία|hé megalé Morabia}}) bol [[Západní Slovania|západoslovanský]] [[štát]] existujúci medzi rokmi [[833]] a začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] (asi [[907]]). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej [[Morava (región)|Morave]] a [[Slovensko|Slovensku]] spolu so susediacim severným a stredným [[Maďarsko]]m. Bol to prvý väčší [[Slovania|slovanský]] štát vôbec. Najmä dnešné [[Slovensko]], ale aj dnešné [[Česko]] (tým, že sa dnešná Morava stala v roku [[1019]] súčasťou [[Dejiny Česka|Českého kniežatstva]]), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti. == Prehľad == Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské [[knieža]] [[Mojmír I.]] roku [[833]] dobyl [[Nitrianske kniežatstvo]]. Panovníkmi krajiny boli potom: * [[Mojmír I.]] ([[833]][[846|{{--}}846]]) * [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] ([[846]]{{--}}[[870]]) * franskí správcovia [[Viliam a Engelšalk]] * [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] ([[871]]) * [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]][[894|{{--}}894]]) * [[Mojmír II.]] ([[894]]{{--}}? ([[906]]/[[907]])) :''Pozri aj [[zoznam vládcov Veľkej Moravy]]'' Vláda Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]]) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]. [[Frankovia|Franské]] pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá ([[Devínsky hrad|Devín]], [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčice]] a i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku [[800]], povolal Rastislav okolo roku [[863]] do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov [[Konštantín Filozof|Konštantína]] a [[Svätý Metod|Metod]]a. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka [[písmo]], [[hlaholika|hlaholiku]], obaja sa stali zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci boli vyhnaní z Veľkej Moravy v roku [[885]] vykonávali misie po slovanských územiach [[Európa|Európy]] a vytvorili aj písmo [[cyrilika|cyriliku]]. Za Svätopluka ([[871]]{{--}}[[894]]), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku – krajinu oslabili. Útoky kočovných [[Starí Maďari|Starých Maďarov]] potom po troch [[bitka pri Bratislave|bitkách pri Bratislave]] zničili ústrednú moc Veľkej Moravy. == Názov == Názov „Veľká Morava“ použil okolo polovice 10. storočia [[Byzantská ríša|byzantský]] cisár [[Konštantín VII.]] Porfyrogenetos v diele ''De administrado imperio'', keď okrem tvaru ''Μοραβίαζ'' (zem Moravská) použil aj výraz ''μεγάλη Μοραβία'' (megalé Morabia, Veľká Morava).<ref name="M_II">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }}</ref>{{rp|100}} Tento je niekedy prekladaný tiež ako „vzdialená“, prípadne „nepokrstená“ Morava. Inak dobové pramene krajinu nazývajú spravidla jednoducho ''Marahava'', ''terra Maravorum'', ''regnum Margorum,'' ''regnum Marahavorum'', prípadne ďalšími variantmi odvodenými od základu ''-mar''.<ref name="M_II"/>{{rp|95--99}} Doložené sú aj názvy ''regnum Rastizi'' a ''regnum Zuentibaldi'' (kráľovstvo resp. kniežatstvo Rastislava, neskôr Svätopluka). V slovanských textoch z 9.{{--}}10. storočia sa používa názov ''Morava'', prípadne v plurále ''Moravy'', ''Moravьska oblastь'' (Moravská ríša), atď. Podobne ako v latinčine sú zaznamenané rôzne varianty s významom moravská zem alebo zem Moravanov. Zaznamenaný je aj názov „vyšná Morava“ s významom „horná“ (v genitíve ''vyšneje Moravy'', ''vyšňuju Moravu'').<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika | odkaz na titul = Starosloviensky jazyk | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 371 | strany = 51 }}</ref><ref>http://www.staramorava.euweb.cz/pociatkyrozmachazanik.htm#_Toc217439792</ref> Nie je pravda, že pojmy Vyšná Morava, Vzdialená Morava a pravdepodobne aj Veľká Morava majú zdôrazniť rozdiel voči – z pohľadu Byzantskej ríše – druhej Morave, ktorá sa nachádzala v oblasti [[Sirmium|Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica]]), vznikla však až v desiatom storočí. Nie je pravda, že spojenie Veľká Morava má zároveň vyjadriť rozdiel medzi pôvodnou Moravou a politickým útvarom, ktorý vznikol po pripojení [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] v roku [[833]]. Vyšné Moravy reprezentovali dve Moravy nad Dunajom, jedna na dnešnej českej rieke Morave na východ po rieku Hron, druhá východne od Dunaja a Hrona na druhej rieke Morave vytekajúcej zo Zálesia (Transilvánie), po rumunsky nazývanej Mureš. Pozostatkom mena Vyšnej Moravy nepokrstenej, teda tej východne od Dunaja, je župa Maramureš, teda Vyšná Moravam, pričom preklad Veľká Morava je nesprávny. Veľká Morava nikdy neexistovala pod týmto názvom a už vôbec nie na území dnešného Slovenska. == Územie Veľkej Moravy == [[Súbor:Great Moravia-slk.png|náhľad|upright=2|left| 1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 3: spolu s 2 alebo spolu s 4;<br /> 4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?) 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?) 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 6: od roku 858 do (?) 894: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 7: spolu s 2 alebo spolu s 22;<br /> 8: spolu s 6 alebo spolu s 20;<br /> 9: od vlády Rastislava (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (871{{--}}894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 10: spolu s 8 alebo spolu s 20;<br /> 11: od 874 do (?) 907: Visliansko;<br /> 12: pravdepodobne spolu s 11;<br /> 13: od 880 do?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);<br /> 14: pravdepodobne spolu s 13;<br /> 15: od 890 do 897: Lužica;<br /> 16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 18: pravdepodobne spolu s 15{{--}}17;<br /> 19: od 888/890 do 894: Čechy;<br /> 20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;<br /> 21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;<br /> 22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;<br /> 23: od 881/882 do 896: Zátisie;<br /> 24: pravdepodobne spolu s 23;<br /> 25: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do (?) 896;<br /> 26: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do?;<br /> 27: spolu s 23 alebo spolu s 24 ]] {{clear}} Uvedený je konsenzus súčasných akademických prác. Niekoľko autorov vypracovalo [[alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy]], ktoré jadro Veľkej Moravy lokalizujú na iné miesta než je zobrazené na tejto mape. Tieto teórie získali podporu niektorých zahraničných vedcov, ale väčšina stredoeurópskych historikov ich odmietla ako nepodložené. == Dejiny == === Vznik === Prvým známym politickým útvarom Slovanov v oblasti stredného Dunaja bola [[Samova ríša]]. Po [[Samo (kupec)|Samovej]] smrti ([[658]]) sa jeho ríša rozpadla a Avari prenikli aj na dnešné Slovensko, ktorého najjužnejšia časť sa stala priamou súčasťou [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]]. Najskôr v poslednej tretine až štvrtine 7. storočia vznikajú na Morave najstaršie opevnené sídliská.<ref name="M_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }}</ref>{{rp|246}} Od konca 7. storočia je možné na Morave, Slovensku aj Čechách zaregistrovať vzostup novej spoločenskej elity – jazdeckej bojovníckej vrstvy. V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] rastie spoločenská organizovanosť miestnych Slovanov, ktorú je možné doložiť ďalším budovaním a rozvojom opevnených sídiel. Na Morave sa tieto koncentrujú jednoznačne okolo rieky Moravy. Na Slovensku vznikajú opevnené sídliská v posledných desaťročiach 8. storočia v oblastiach, ktoré neboli pod bezprostredným avarským vplyvom.<ref name="M_I"/>{{rp|282}} Na prelome 8. a 9. storočia sa v strednej Európe zásadne mení politická situácia. Po sérii vojen medzi [[Franská ríša|Franskou ríšou]] a Avarmi dochádza k oslabeniu [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]], čo Slovania využívajú na vlastnú ofenzívu proti [[Avari (Stredná Ázia)|Avarom]].<ref name="JS(m)">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }}</ref>{{rp|56}} Charakteristickým javom na území Slovenska je expanzia na územia, ktoré boli predtým pod priamym avarským vplyvom. Nitra sa tak mení z lokality na pohraničnom území na nové centrum, s ktorým sa spája ďalšia integrácia Slovanov na juhozápadnom Slovensku. V roku [[822]] sa prvýkrát spomínajú Moravania, ktorých veľvyslanci vystupujú ako skupina na franskom sneme. Pravdepodobne v roku [[831]] dochádza ku krstu „všetkých Moravanov“ (pokrsteniu moravských elít). Presný priebeh integračného procesu Slovanov na území dnešnej Moravy a Slovenska nie je z písomných prameňov známy, historici predpokladajú sformovanie dvoch kniežatstiev – [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho]]. Písomné pramene ho zachytávajú až v jeho závere, keď v roku [[833]] vrcholí vyhnaním [[Pribina|Pribinu]] z Nitry [[Mojmír I.|Mojmírom I]]. Pribinova pozícia nie je z prameňov zrejmá. Je možné, že išlo o celkom nezávislé knieža, ale nie je možné vylúčiť ani predchádzajúci vplyv Moravanov na formovaní Nitrianska. V takomto prípade mohol byť Pribina Moravanom, resp. spravovať Nitru už ako Mojmírov podriadený.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2010|St=135}}</ref> Historici nie sú jednotní ani v spôsobe, akým prišlo k jeho vyhnaniu do exilu. Napr. podľa názoru [[Ján Steinhübel|Jána Steinhübela]] išlo o následok dobre pripraveného a prudkého útoku Moravanov, ktorému podľahli viaceré Pribinove hrady.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Z jeho interpretácie prameňov a porovnania s inými podobnými udalosťami vyplýva, že [[Pribina]] bol Mojmírom najprv zajatý a následne (bez súdu) vyhnaný ako porazený nepriateľ.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Inú hypotézu predkladá napr. [[Dušan Třeštík]], podľa ktorého išlo skôr o spor vnútri kmeňa, pričom [[Mojmír I.|Mojmír]] nad [[Pribina|Pribinom]] presadzoval svoju autoritu podobne, ako ju presadzoval nad ostatnými kniežaťami. Pribinovo vyhnanie bolo podľa neho právnym aktom.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=271}}</ref> Archeologicky doložený zánik niektorých hradísk na Slovensku v prvej polovici 9. storočia nemusí nevyhnutne súvisieť s touto udalosťou, ale môže byť výsledkom iných vnútorných konfliktov. Podľa [[Zdeněk Měřínský|Zdeňka Měřínského]] otvára otázku skoršej expanzie, napr. podobnosť hmotnej kultúry medzi hradiskom v [[Mikulčice|Mikulčiciach]] na Morave a hradiskom v [[Majcichov]]e na Slovensku.<ref name="M_I"/> Najnovšie datovanie vybraných hradísk vôbec spochybňuje včasný ich vznik na území Slovenska. Na preskúmaných hradiskách (Bratislava-hrad, Majcichov, Nitra, Pobedim) sa nezískal doklad o budovaní ich opevnení v prvej polovici 9. stor. alebo skôr. Dôkazy staršej stavebnej fázy opevnenia v Bojnej sa zatiaľ môžu oprieť len o stratigrafické pozorovania a nie o dendrochronologické či rádiokarbónové datovanie. Zároveň aj nové výskumy na viacerých lokalitách (Pobedim, Bratislava-hrad, Bíňa) preukázali, že pôvodné datovania sa nepotvrdili a často sa i zásadne zmenili. To oprávnene navodzuje otázku, čo je dostatočným argumentom pre konkrétne datovanie a či skutočne máme k dispozícii vierohodné archeologické doklady pre budovanie opevnení pred obdobím Veľkej Moravy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Henning | meno zborník = Joachim | kapitola zborník = Bojná a datovanie hradísk Nitrianskeho kniežatstva | autor zborník2 = et al | editori = Karol Pieta, Zbigniew Robak | titul = Bojná 2 : nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk | vydanie = 2 | typ vydania = rozšírené | miesto = Nitra | vydavateľ = [[Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8196-008-6 | url = https://www.academia.edu/31311493/Bojn%C3%A1_and_the_dating_of_hillforts_of_the_Nitra_Principality_contribution_of_natural_sciences_to_the_archaeological_research_In_BOJN%C3%81_2_NOV%C3%89_V%C3%9DSLEDKY_V%C3%9DSKUMOV_V%C4%8CASNOSTREDOVEK%C3%9DCH_HRAD%C3%8DSK | počet strán = 411 | strany = 335{{--}}345 }}</ref> [[Súbor:Nitra_a_Morava.jpg|náhľad|Približná rozloha [[Moravské kniežatstvo|Moravy]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] pred rokom [[833]]{{chýba zdroj}} ]] === Mojmír I. === {{hlavný článok|Mojmír I.}} Vyhnanie [[Pribina|Pribinu]] Mojmírom sa tradične považuje za vznik tzv. Veľkej Moravy. O [[Pribina|Pribinovom]] osude pozri [[Blatenské kniežatstvo]]. [[Nitrianske kniežatstvo]] sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu [[Mojmírovci|Mojmírovcov]]. O vláde [[Mojmír I.|Mojmíra I.]] ([[833]]{{--}}[[846]]) je toho známe veľmi málo. Dôležitá je vari len správa [[Bavorský geograf|Bavorského geografa]], ktorý k roku [[843]] alebo [[850]] v opise území severne od Dunaja udáva, že Slovania v dnešnom Slovensku majú 30, v dnešnej Morave 11, v Čechách 15 a v Bulharsku 5 hradov. Archeologické nálezy tieto čísla približne potvrdili. === Rastislav === {{hlavný článok|Rastislav (Veľká Morava)}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|thumb|Rastislav]] Problémy Veľkej Morave vznikli po roku [[843]], keď sa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] stal kráľom novo založenej Východofranskej ríše a rozhodol sa, že sa začne miešať do záležitostí svojich východných susedov. Roku [[846]] násilím dosadil za vládcu Veľkej Moravy Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]], ''Rastic, Rasticlao, Rastislaus''), Mojmírovho synovca narodeného na Slovensku. Potom sa stále snažil ovplyvňovať veľkomoravskú politiku. Okolo roku [[850]] sa ale Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Súčasne Rastislav pripojil k svojmu štátu územie medzi [[Dunaj]]om a [[Dyje|Dyjou]] (podľa iných prameňov sa to stalo už roku [[791]]). Roku [[855]] toho mal Ľudovít napokon plné zuby, zaútočil na Veľkú Moravu pri [[Devínsky hrad|Devíne]], kde však bol porazený. Koncom [[50. roky 9. storočia|50. rokov 9. stor.]] sa [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] (''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk''), synovec Rastislavov, stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva (od roku [[867]] potom lénnym kniežaťom). Roku [[858]] sa Rastislav spolčil s [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmanom]] (Karlmann), [[gróf]]om [[Východná marka|Východnej Marky]] a synom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. Dostal za to územie [[Piliš]]ských vrchov v dnešnom Maďarsku. Okolo roku [[861]] bojoval [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolman]], podporovaný Rastislavom, proti Ľudovítovi Nemcovi podporovanému Pribinom (pozri [[Blatenské kniežatstvo]]). Pri tom Pribina prišiel o život. [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmana]] porazili roku [[863]]. Približne v rovnakom čase ([[861]]) sa Rastislav rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na [[pápež]]a v Ríme s prosbou o učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov (podľa niektorých prameňov chcel biskupa), aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval. Byzantskí kňazi, ktorí už dávno boli takisto činní na Veľkej Morave, navrhli Rastislavovi, aby sa s rovnakou prosbou jednoducho obrátil na [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] Rastislav tak urobil v roku [[861]] alebo [[862]]. [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktorý sa tejto príležitosti v predvečer vznikajúcej východnej [[schizma|schizmy]] rád chopil, poslal asi roku 863 Rastislavovi [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Metod (svätec)|Metoda]]. Súčasne sa roku [[862]] po prvýkrát v Karpatskej kotline objavili kočovní [[starí Maďari]] (Uhri), ktorí vtedy podnikali spoza Karpát sporadické lúpežné výpravy do Európy. Druhýkrát prišli roku [[881]]. V týchto dvoch výpravách ich porazila Východofranská ríša. Roku [[889]] prišli tretíkrát. Tentoraz vyplienili Veľkú Moravu a [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]]. Roku [[892]] si však už Východní Frankovia najali starých Maďarov proti Veľkej Morave (pozri ďalej). [[Starí Maďari]] sa usadili v dnešnom Maďarsku až v rokoch [[896]] resp. [[901]], definitívne roku [[955]] (pozri aj [[Uhorsko]]). O dva roky neskôr ([[864]]) [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]], obkľúčeného v jeho hrade [[Devínsky hrad|Devín]], východofranské vojsko dočasne prinútilo uznať východofranskú zvrchovanosť. Toto je aj prvá istá písomná zmienka o [[Devínsky hrad|Devíne]] v dnešnej Bratislave. O rok neskôr však už bol Rastislav znova nepriateľom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. === Východofranská okupácia === Po opätovnom (neúspešnom) východofranskom útoku [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] dal [[Nitrianske kniežatstvo]] (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy) do léna svojmu synovcovi Svätoplukovi. De facto došlo tak k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti. Tak Rastislav ako aj Svätopluk museli potom v rokoch [[868]] a [[869]] odraziť ďalšie útoky. Roku [[870]] však Svätopluk prešiel na stranu nepriateľa a uznal východofranskú zvrchovanosť nad jeho Nitrianskym kniežatstvom. Potom, čo sa následne Rastislav pokúsil Svätopluka zajať, dal zajať Svätopluk Rastislava a odovzdal ho v novembri [[870]] Východným Frankom. Východní Frankovia ho dali oslepiť a strčili ho do väzenia. Okrem toho poslali vlastných ľudí (grófov [[Viliam (franský gróf)|Viliama]] a [[Engelšalk]]a) do Rastislavovej Moravy (čiže západnej Veľkej Moravy) ako regentov. [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] na Slovensku, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho spolu s Metodom (pozri ďalej) uväznili. Roku [[871]] potom v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením kňaza [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomíra]]. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave. === Svätopluk I. === {{hlavný článok|Svätopluk I. (Veľká Morava)}} [[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Listina Scire vos volumus adresovaná Svätoplukovi]] [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]]{{--}}[[894]]; ''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk'') musel odraziť ďalšie franské útoky ([[871]], [[872]]). V roku [[874]] uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom [[Forchheimský mier]]. Odvtedy začal [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia ([[Čechy]] a [[Lužica|Lužice]] 890, [[Sliezsko]] [[880]], [[Vislansko]] [[874]], Potisie [[881]]/[[884]] – pozri ďalej). Za Svätopluka dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša. V 70. rokoch 9. stor. Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. Práve ich veľkomoravské korene sú to, čo tieto štáty spájalo po celý [[stredovek]]. Roku [[880]] došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure [[kráľ]]om (hoci ho občas aj predtým označovali ako „''rex''“). Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor na území dnešného Slovenska. Roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karola III.]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Panónia|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch [[883]] a [[884]] dokonca pripojil k Veľkej Morave [[Panónia|Panóniu]], čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete roku [[884]] potvrdil [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III.]] na vrchu Chuomberg (''mons Comianus'') pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav (Sávia)|Braslav]] získal územie medzi [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. Roku [[885]] potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym, a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] stane novým východofranským kráľom ([[887]]) a Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold (kráľ)|Zwentibolda]] (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa mimochodom dostal aj dnešný [[Štátny znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli [[Cyril a Metod]] na Slovensko) do [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch [[888]]{{--}}[[889]] medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii. Roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku [[890]] uznal [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf Korutánsky]] na "Omuntesperch"u (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli [[892]] vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská [[Braslav (Sávia)|Braslava]]. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch [[892]] a [[893]]. === Mojmír II. === {{hlavný článok|Mojmír II.}} {{Citát|……tomto čase zomrel Svätopluk, kráľ moravských Slovanov, muž medzi svojimi najmúdrejší a duchom najbystrejší. Jeho kráľovstvo držali nešťastne jeho synovia iba krátky čas, pretože Maďari všetko až do základov spustošili|[[Reginova kronika]]}} V roku [[894]] zomrel Svätopluk a s ním sa skončilo aj vrcholné obdobie ríše. Novým panovníkom sa stal jeho starší syn [[Mojmír II.]], mladší [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] dostal do léna Nitrianske kniežatstvo.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">Podľa niektorých zdrojov mal Svätopluk aj tretieho syna, ktorý sa volal [[Predslav]] (Predeslaus), a ktorý dostal léna oblasť Bratislavy. Podľa novších názorov{{Chýba citácia}} Predslav tiež dal Bratislave jej bývalé nemecké meno (Brezalauspurc, neskôr Pressburg, čiže vlastne *Predslavburg = Predslavov hrad).</ref> [[Mojmír II.]] uzavrel mier s Bavormi ([[894]]) a v prospech Arnulfa Korutánskeho sa vzdal Panónskeho kniežatstva, ktoré bolo krátko predtým vyplienené [[starí Maďari|starými Maďarmi]].<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}} V roku [[895]] sa pri prvej príležitosti odtrhli Česi, ktorí sa stali Arnulfovými vazalmi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">V roku 897 sa Česi Arnulfovi sťažovali na veľmi krutý útlak zo strany Moravanov.</ref> Čechy teda boli súčasťou Veľkej Moravy len 4 až 7 rokov ([[888]]/[[890]]{{--}}[[894]]/[[895]]) a prešli svojim vlastným vývojom. Stratou Čiech sa zároveň prerušilo územné spojenie so Srbmi, nad ktorými Veľká Morava taktiež stratila svoj vplyv. S Maďarmi oslabenými v bulharsko-byzantskej vojne uzavreli Moravania dohodu ([[896]]). Na jej základe mohli Maďari prekročiť [[Karpaty]] a vstúpiť do Potisia.<ref name="JS(m)"/>{{rp|150}}<ref group="pozn">V tejto fáze prekročila Karpaty len časť z nich.</ref> Potisie s týmito Maďarmi, ktorých Moravania prijali medzi seba, tak bolo súčasťou Veľkej Moravy. Až do roku [[900]] bojovali Maďari vo veľkomoravskom vojsku alebo ako jeho spojenci.<ref name="JS(m)"/>{{rp|151}} V roku [[898]] vypukol spor medzi [[Mojmír II.|Mojmírom II.]] a [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätoplukom II.]],<ref name="JS(m)"/>{{rp|151-152}} čiastočne pod vplyvom bavorského grófa menom [[Aribo]](n) a jeho syna [[Isanrich]]a, ktorí sa často zdržiavali na veľkomoravskom kniežacom dvore. Dôsledkom tohoto sporu boli tri bavorské výpravy proti Veľkej Morave. Cisár [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] podporil Svätoplukova II. a vyslal mu na pomoc vojsko, ktoré plienilo krajinu. Keďže sa Veľká Morava po smrti arcibiskupa Metoda a strate [[Viching]]a opäť dostala do vplyvu bavorského kléru, Mojmír II. sa obrátil na pápeža v [[Rím]]e, aby znova posilnil cirkevnú nezávislosť veľkomoravskej provincie. V zime na prelome rokov [[898]]/[[899]] potom Bavori, rozhorčení touto prosbou, opäť vyplienili Veľkú Moravu. Napriek tomu sa [[Mojmír II.|Mojmírovi II.]] podarilo zadržať [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluka II.]] na dnes neznámom hrade, ktorého tretia bavorská výprava oslobodila a umožnila mu odísť spolu s ňou do Bavorska.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152}} Roku [[897]] [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] navštívil [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfa Korutánskeho]] vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] a stal sa jeho spojencom. Medzitým uzavrel [[Mojmír II.]] spojenectvo s markgrófom [[Isanrik|Isanrikom]]. Insanrik sa ako správca Východnej marky dostal do konfliktu s Arnulfom a po svojej porážke a zajatí ušiel k Moravanom. Veľkomoravské vojsko vpadlo do Východnej marky, dobylo ju a odovzdalo Insanrikovi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152-153}} V tom čase prišli na Veľkú Moravu pápežovi vyslanci a vysvätili nového arcibiskupa a troch biskupov, z ktorých mal jeden sídlo v Nitre.<ref name="JS(m)"/>{{rp|153}} V auguste [[899]] podnikli Maďari veľkú výpravu proti [[Lombardsko|Lombardsku]]. Podporovali ich pri tom buď bavorské alebo veľkomoravské vojská. Na jar v roku [[900]] sa však už nevrátili do Potisia, ale spolu s Moravanmi vyplienili [[Panónske kniežatstvo]] a usadili sa v ňom. S príchodom ďaľsích členov staromaďarského zväzu potrebovali ďalšie územia a tak ešte ten istý rok moravských spojencov vyhnali a dobyli od nich severovýchodné Zadunajsko.<ref name="JS(m)"/>{{rp|155}} Hoci ešte v lete v roku [[900]] Veľká Morava plienila spolu so staromaďarskými kmeňmi Bavorsko, nová situácia viedla k prehodnoteniu vzájomných vzťahov. [[Mojmír II.]] sa zmieril s východofranským kráľom [[Ľudovít IV. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Dieťom]] a vzdal sa vplyvu vo Východnej marke. Bavori s Moravanmi uzavreli spojenectvo namierené proti Maďarom. Tento mier ukončil aj konflikt medzi Veľkou Moravou a Čechmi, trvajúci od roku 895.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} V roku [[902]] zaútočili starí Maďari prvýkrát na centrálne územie Veľkej Moravy, boli však porazení.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} O dva roky neskôr, v roku [[904]] bavorské vojská zastavili starých Maďarov západne od [[Viedenský les|Viedenského lesa]]. Pri nasledujúcich rokovaniach [[Bavori]] zákerne zavraždili staromaďarského kmeňového náčelníka Kusala, čo malo za následok jednak ich pomstu a jednak posilnilo pozíciu iného staromaďarského náčelníka – [[Arpád]]a, zakladateľa dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. === Zánik === [[Súbor:Nitriansky hrad.jpg|thumb|[[Nitriansky hrad]]. Po zániku Veľkej Moravy sa stal sídelným hradom údelných kniežat, ktoré spravovali tretinu [[Uhorsko|Uhorska]].]] Zánik Veľkej Moravy pravdepodobne súvisí s viacerými faktormi. Okrem vojenských udalostí (vpád starých Maďarov) a vnútorných politických rozporov bol jej kolaps zrejme ovplyvnený aj sociálno-ekonomickými faktormi a vnútornou krízou, ktorou prešli aj iné ranostredoveké politické útvary. Základom politickej integrity Veľkej Moravy bola redistribúcia ziskov z vojnovej koristi, ktorá panovníkovi zabezpečovala lojalitu vojenskej družiny a obyvateľstva.<ref name="Das">{{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }}</ref> V období expanzie narástla organizačná zložitosť a bolo potrebné investovať prostriedky do infraštruktúry a správneho aparátu, čo bolo sprvoti úspešne kompenzované ziskom z výbojov a tribútmi. Stratou voľne pripojených území poklesol príjem "štátu". Bez ďalšej expanzie sa stal systém ťažko udržateľným, s možnými vážnymi dopadmi na vnútornú lojalitu kniežacej družiny a slobodných Moravanov.<ref name="Das"/> Obsadenie Panónie starými Maďarmi zároveň zablokovalo dôležité obchodné cesty a znemožnilo výnosný trh s otrokmi.<ref name="Das"/> [[Raffelstettenský colný štatút]] ukazuje, že v čase jeho vydania ([[904]]{{--}}[[906]]?) starí Maďari ešte nemali na Veľkej Morave vplyv a dunajská obchodná cesta s Bavorskom bola priechodná.<ref name="Das"/><ref name="DS"/>{{rp|122}} Kronika Analistu Saxa zmieňuje porážku staromaďarských vojsk Moravanmi v roku [[906]].<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Peter Ratkoš]] | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1968 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 4 | počet strán = 532 | strany = 330 }}</ref> Pritom pravdepodobne umreli [[Mojmír II.]] aj [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]], ktorý sa pravdepodobne roku [[901]] vrátil z Bavorska.{{Chýba zdroj}} Na druhej strane sa starým Maďarom podarilo poraziť Bavorov a prejsť na výprave do [[Sasko|Saského]] vojvodstva cez Veľkú Moravu. V lete roku [[907]] potom nasledovali rozhodujúce tri bitky pri Bratislave (''Brezalauspurcu''), ktoré sa tiež nazývajú bavorsko-maďarská vojna. Bavori utrpeli totálnu porážku a Východnú Marku ([[Rakúsko]]) potom až do roku [[955]] obsadili starí Maďari. Väčšina historických prameňov v tejto súvislosti Veľkú Moravu nespomína, ale jeden prameň (pozri [[Bitka pri Bratislave#Účastníci bitky a úloha Veľkej Moravy v bitke]]) hovorí, že veľkomoravské vojská bojovali spolu s Bavormi. Keďže sa v súvislosti s poslednou bitkou (9. augusta) navyše nepriamo spomína, že maďarské územie v oblasti juhozápadného Slovenska končilo na Dunaji, považuje sa až tento dátum za koniec centrálnej moci Veľkej Moravy. Krajina alebo mesto „Morava“ sa sporadicky spomína aj neskôr (napr. roku [[942]]).<ref name="DS"/>{{rp|124}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2013 | isbn = 978-80-8561-706-1 | počet strán = 400 | strany = 309 }}</ref> Osudy bývalých veľkomoravských centier sa líšia. Jednoznačné známky násilného dobývania sú archeologicky doložené v [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčiciach]]. V blízkom [[Pohansko|Pohansku]] je situácia menej jednoznačná a žiadne stopy dobývania nie sú známe z aglomerácie [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město – Uherské Hradište]].<ref name="Mazuch">MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = }}</ref>{{rp|154}} Celkovo je možné sledovať stratu mocenského významu juhomoravských centier<ref name="Mazuch"/>{{rp|153}} a naopak rastie dôležitosť severnejšie položených oblastí ([[Olomouc]]). Historicky nedoriešená je situácia vo východnej časti ríše, na dnešnom Slovensku.<ref name="Mazuch"/>{{rp|154}} Doložená je deštrukcia viacerých hradísk, ale zánik miestneho osídlenia je skôr výnimočným javom.<ref>{{Harvbz|Turčan|2012|St=88}}</ref> Archeologické nálezy vyvracajú tézy o prerušenej kontinuite osídlenia jednotlivých regiónov a to vrátane území prvotného maďarského záboru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = 215 }}</ref> V hlavnej nitrianskej aglomerácii nie doložený násilný zánik žiadneho zo sídlisk a kontinuálne sú používané aj viaceré miestne pohrebiská.<ref>{{Harvbz|Ruttkayová|Ruttkay|2012|St=5}}</ref> Územie Nitrianska sa stalo predmetom zájmu novovznikajúcich stredoeurópskych štátov a po ukončení poľského záboru sa stáva trvalou súčasťou Uhorska. Viaceré bývalé veľkomoravské hradiská sa menia na kamenné komitátne hrady ([[Nitriansky hrad|Nitra]], [[Bratislavský hrad|Bratislava]], [[Trenčiansky hrad|Trenčín]], [[Zemplínsky hrad|Zemplín]]) a/alebo v ich okolí vznikajú stredoveké mestá. Iné hradiská naopak v nových podmienkach strácajú svoj strategický význam a postupne upadajú. == Konštantín a Metod na Veľkej Morave == ''Pozri aj [[Cyril a Metod]]'' === Prvé roky na Veľkej Morave (863{{--}}867) === V roku [[863]] prišla na Veľkú Moravu misia vyslaná byzantským cisárom [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michalom III.]] a patriarchom [[Fotios|Fótiom]]. Viedli ju rodní bratia sv. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] zvaný Filozof (neskoršie prijal mníšske meno Cyril) a sv. [[Svätý Metod|Metod]]. Filozof Konštantín osobitne pre túto misiu vyvinul prvú [[Slovania|slovanskú]] abecedu – [[hlaholika|hlaholiku]], priniesol so sebou symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku), zvolil si [[staroslovienčina|staroslovienčinu]] (= starú cirkevnú slovančinu) za jazyk, ktorý bude počas misie používať, a priniesol so sebou prvé preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravil s Metodom. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[Biblia|Bibliu]], ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň [[Proglas (báseň)|Proglas]]. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ľudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku [[863]] Konštantín založil tzv. veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku [[885]] mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devínsky hrad|Devín]]. Vedúcim učilišťa bol najskôr Konštantín, po jeho smrti Metod. [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 07.JPG|thumb|[[rydlo (nástroj)|stilus]] z Mikulčíc]] [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 05.JPG|thumb|veľkomoravské gombíky]] === Cesta do Ríma (867{{--}}869) === [[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Svätý Cyril a Metod v Ríme]] V roku [[867]] sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Po ceste sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu ([[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený a [[Fotios|Fótios]] poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty. V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]], ktorý ich pozval do Ríma. Tam od rímskeho pápeža [[Hadrián II.|Hadriána II.]] ([[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] medzičasom zomrel) získali schválenie pre používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka. Vo februári [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a ďalších dvoch vysvätil na [[diakon]]ov. Rímsky pápež povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]]. [[14. február|14. februára]] [[869]] Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. === Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) === Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo veľkomoravskom učilišti. Keďže však bavorskí kňazi nechceli súhlasiť so schválením aktivít solúnskych bratov, vymenoval pápež trocha neskôr (začiatkom roka [[870]]) na popud Koceľa Metoda za [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým arcibiskupom. Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku [[870]] však nového arcibiskupa na rozkaz bavorských biskupov zajali, uväznili a mučili v Bavorsku (okrajová súčasť Východofranskej ríše). Až keď Veľká Morava roku [[872]] porazila [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]] (pozri vyššie), odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. V máji [[873]] sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom: * Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica|Sremská Mitrovica]]) a malého územia medzi Balatonom a ústím [[Hron]]u, bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom * Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z Biblie). * Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a veľkomoravské učilište začalo pod jeho vedením opäť pracovať. Po roku [[874]] často Metoda u Svätopluka a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – [[Ján z Benátok]] (zároveň Svätoplukov poradca) a [[Viching]] (Wiching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. Približne v tom istom čase ([[879]]/[[880]]) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa [[Metod (svätec)|Metoda]] vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho prvým biskupom sa stal [[Viching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave. Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od uvedených ohováračiek. Rímsky pápež uznal jeho pravovernosť, ale zároveň Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae]], v ktorom: * Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na úroveň Východofranskej ríši * potvrdil Metodove úlohy a funkcie * prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená) * prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor * schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (evanjelium sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky) * prikázal, aby sa bohoslužby mohli pre Svätopluka a jeho družinu konať v latinčine, ak by si to želal V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom. Neskôr na Veľkej Morave [[Metod (svätec)|Metod]] zosadil [[Viching]]a ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský“ list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Vichinga za to poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave. Niekedy v [[80. roky 9. storočia|80. rokoch 9. storočia]] pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]] Roku [[885]] [[Metod (svätec)|Metod]] na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. [[6. apríl|6. apríla]] [[885]] Metod zomrel na Veľkej Morave a bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole Veľkej Moravy. === Po Metodovej smrti (885{{--}}886) === Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti pápež [[Štefan V. (pápež)|Štefan V. (VI.)]] vymenoval [[Viching]]a (už druhýkrát) za nitrianskeho biskupa, ako aj za „cirkevného správcu“ Veľkej Moravy – nie však za arcibiskupa. Pretože Viching krátko pred Metodovou smrťou Metoda ohováral v Ríme, poslal pápež v zime roku [[885]]{{--}}[[886]] do Veľkej Moravy list „''Quia te zelo fidei''“, v ktorom spätne odsúdil Metodovu činnosť, Metoda exkomunikoval a dokonca zakázal používanie slovanského jazyka pre bohoslužby (liturgie) s výnimkou účelov kázaní a výkladu Biblie. Na Veľkú Moravu boli poslaní pápežskí vyslanci, ktorí zakázali [[Gorazd (Nitra)|Gorazdovi]] vyučovať, dali zatvoriť veľkomoravské učilište a [[Viching]] začal likvidovať prívržencov [[Metod (svätec)|Metoda]] a [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]]. Kňazov a diakonov, najmä [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]], [[Kliment Ochridský|Klimenta]], [[Naum Ochridský|Nauma]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sávu]] a [[Svätý Angelár|Angelára]]), ale aj Ďalších, ktorí odmietli akceptovať Vichinga a zriecť sa staroslovienčiny, uvrhnli do väzenia a potom (väčščinu z nich) uprostred zimy vyhnali z Veľkej Moravy. Títo vyhnanci z Veľkej Moravy a ich pokračovatelia potom vykonali cirkevno-jazykové misie prakticky po celej juhovýchodnej Európe a vytvorili dnešnú [[cyrilika|cyriliku]], ktorá nahradila hlaholiku. Na Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a nemeckí (východofranskí) kňazi. == Spoločnosť == === Obyvateľstvo === Meno obyvateľov je zachytené v latinčine vo formách ''Marharii'' (popri nich aj iní Moravania ''Merehani'')<ref group="pozn">[[Bavorský geograf]] týchto „tiež Moravanov“ bližie nelokalizuje.({{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Třeštík | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2001 | edícia = Česká historie | zväzok edície = 8 | isbn = 80-7106-482-3 | počet strán = 384 | strany = 134 }}) Zmienka o týchto druhých Moravanoch vedie k otázkam, či obyvatelia východnej časti útvaru tvorili samostatný ''gens''. Porovnaj napr.{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = Veda; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = 91 }}.</ref>, ''Sclavos Margenses'', ''Sclavos Marahenses'', ''Sclavi Marahenses'' a pod, alebo len ako ''Sclavos''.<ref name="M_II"/>{{rp|95-97}} V slovanských zdrojoch sú označovaní ako ''Moravjęne'', ''Morav(l)jęne'', Morav(l)jane, ''ljudьe Moravъštii'',<ref name="M_II"/>{{rp|100}}ale tiež jednoducho ''Sloväne'' – ''Sloviene''.<ref group="pozn">Pozri Život Metoda. Tvar Slovien je novotvar prevzatý z českého jazyka.{{Harv|Marsina|2001}} Pôvodnej hláske „jať“ (širokému e) zodpovedá v slovenčine bližšie „ä“ nie „ie“. Ako upozorňuje Marsina, jedným z problémov takéhoto pomenovania je aj jeho nepreložiteľnosť do iných jazykov.</ref> Názov Moravania sa zároveň používa v užšom význame na označenie slobodných Moravanov, resp. spoločenskej elity.<ref name="JS(m)"/>{{rp|142-144}} Iní zas tvrdia{{kto}}, že je pravdepodobné, že už vtedy sa obyvatelia západnej časti jadra Veľkej Moravy nazývali skôr Moravania, kým obyvatelia východnej časti skôr „slověne“ (budúci Slováci). Z výrazu „slověne", ktorý bol aj spoločným názvom pre Slovanov, vzniklo pomenovanie Slovákov (do 15. stor. „Slovenin“, aj v súčasnosti Slovenka/slovenský) ale aj Slovincov (Slovenci/Slovenec/Slovenka/slovenski). === Sídlisková štruktúra === [[Súbor:Fortified settlements in Slovakia, 8th-10th century.png|thumb|upright=1.75|<div>Opevnené sídla na území dnešného Slovenska v 8.{{--}}10. storočí podľa Šalkovského (2012).<br/>Legenda:<br/> <span style="color: red">červená</span> – dokázané, <span style="color: orange">oranžová</span> – indikované, vysoko pravdepodobné, <span style="color: blue">modrá</span> – čiastočne indikované, možné.</div>]] Centrami veľkomoravskej sídliskovej štruktúry boli opevnené [[hradisko|hradiská]], ktoré Slovania budovali vo výšinných aj nížinných polohách (močiare, ostrovy). Vo viacerých prípadoch využili a rozšírili opevnenia, ktoré existovali už pred ich príchodom. Okrem obrannej funkcie slúžili hlavné hradiská ako sídla elít a hospodárske a kultúrne centrá, v ktorých (alebo v ich blízkosti) sa koncentrovali remeslá a obchod. Tieto boli doplnené systémom hradísk, ktoré mali administratívnu funkciu v rámci regiónov, hradiskami s primárnou obrannou a strážnou funkciou a tými, ktoré neboli trvalo osídlené ale slúžili ako útočiská v prípade nebezpečenstva (refúgiá). Dobové písomné pramene sa priamo zmieňujú o [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrave]] ([[Nitra]], [[828]]), Dowine (spájaná najčastejšie s [[Devínsky hrad|Devínom]], [[864]]) a Brezalauspurcu ([[Bratislava]], [[907]]), archeologicky sú však doložené desiatky ďalších opevnených sídiel. [[Súbor:Kostolec-hradisko.jpg|thumb|left|[[Kostolec (hradisko)|Hradisko Kostolec]]]] Na území dnešnej Moravy boli významnými centrami napr. [[Mikulčice–Valy|Mikulčice]], [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]] ([[Uherské Hradiště]]), [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]], [[Pohanská (hradisko)|Pohansko]] (u [[Břeclav|Břeclavi]]), [[Brno-Líšeň]], [[Olomouc]] alebo [[Znojmo]]. Otázka hlavného mesta v dnešnom chápaní je vzhľadom na obdobie a charakter štátu problematická, popri lokalitách s "celoštátnym" významom je možné predpokladať aj pohyb panovníka v rámci ríše, ktorý zabraňoval nadmernej exploatácii miestnych zdrojov. Na Slovensku bola jednoznačne najvýznamnejšou lokalitou [[Nitra]], ktorá pozostávala z hradísk a ich hospodárskeho zázemia (neopevnenených sídlisk), pričom veľkosť celej aglomerácie presahovala územie dnešného Starého mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí archeológovia prepisujú históriu | url = http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23 | dátum vydania = 23.08.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-09 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi ďalšie významné lokality na dnešnom Slovensku patria [[Bojná]] (pozostávajúca taktiež z viacerých hradísk), [[Devínsky hrad|Devín]] (spolu s podpornými hradiskami na [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínskej Kobyle]]), [[Bratislava]], [[Trenčín]], [[Pobedim]], [[Kostolec (hradisko)|Ducové]], [[Brekov]], Zemplín, [[Divinka]], [[Mužľa]], [[Starý Tekov]], [[Zvolen]]-Môtová, [[Detva]]-Kalamárka, [[Čingov]], [[Dreveník]], [[Šarišské Sokolovce]], [[Spišské Tomášovce]], [[Kusín]], [[Vyšehrad (hradisko)|Vyšehrad]] (na Slovensku), [[Hronský Beňadik]], [[Nitrianska Blatnica]], [[Skalka nad Váhom]], [[Hrádok (okres Nové Mesto nad Váhom)|Hrádok]] a ďalšie. Na území dnešného Maďarska napr. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], [[Feldebrő]], na Ukrajine [[Užhorod]] (ak bol súčasťou ríše). Bežné obydlia boli zväčša zahĺbené zemnice alebo jednoduché nadzemné zrubové stavby. V prípade elít sú doložené reprezentatívne objekty zložitejšej konštrukcie s liatou maltovou alebo drevenou podlahou, resp. paláce z kameňa alebo s kamennou podmurovkou. === Spoločenská organizácia === Slovania prijímali dôležité rozhodnutia, ktoré sa týkali celého kmeňa na sneme.<ref name="JS(m)"/>{{rp|71}} Tento spôsob rozhodovania sa zachoval na Veľkej Morave, kde rozhodoval panovník spolu so svojimi kniežatami a „všetkými Moravanmi“ (snem slobodného obyvateľstva).<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} Ríša mala dvojstupňovú kniežaciu subordináciu,<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} panovník bol kniežaťom medzi kniežatami, v latinských prameňoch sa označuje ako dux alebo rex, t. j. knieža alebo kráľ (ranostredoveká terminológia ešte nebola celkom ustálená). V Živote Konštantína je napr. [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] označovaný ako ''„moravьskyj knęzь“''.<ref name="JS(m)"/>{{rp|77}} Moc sa odovzdávala v rámci širšieho príbuzenstva.<ref name="machacek779">{{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 779 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }}</ref> V dvoch prípadoch bol nástup nového panovníka priamym dôsledkom mocenského zásahu Franskej ríše (dosadenie Rastislava, v podstate aj nástup Svätopluka).<ref name="machacek779"/> Iba v jednom prípade, ku koncu existencie útvaru preberá moc prvorodený syn ([[primogenitúra]]). Vazalov kniežaťa označujeme ako veľmožov, hoci staroslovienske texty označujú aj knieža aj veľmožov ako „[[Kňaz (Slovania)|kňaz]]“ (v staršom slova zmysle). Chudobnejšia časť vládnucej vrstvy boli družinníci (voji, víťazi). Vojenskí velitelia, radcovia kniežaťa, sa nazývali župani a boli rozmiestnení po jednotlivých „civitates“ (hradských „mestách“, tzv. hradiskách, ktoré môžeme prirovnať k dnešnej miestnej štátnej správe). Mali v kompetencii súdnu právomoc, vyberanie naturálnych dávok v prospech panovníka, udržiavali pokoj a poriadok, a preto mohli organizovať vojsko. Najvyšším županom bol [[palatín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = 87 }}</ref> (dvorský alebo nádvorný župan), ktorý mal hlavnú hospodársku funkciu, spravoval kráľovský dvor a mal oprávnenie zastupovať panovníka v jeho neprítomnosti, pretože panovník nemal stále sídlo. Županom podliehali stotníci, desiatnici a dvorskí, zabezpečujúci dopravu a zásobovanie. Správa financií bola zverená taverníkovi{{Chýba citácia}} (jeho meno je odvodené od staroslovenského slova tovor, čo znamenalo truhla). Písomnosti, korešpondenciu, diplomatické veci a vzťah k zahraničiu zabezpečovala dvorská kancelária na čele s kancelárom (bol ním napr. biskup [[Viching]] alebo kňaz [[Ján z Benátok]]). K vládnucej triede napokon samozrejme patril aj vyšší klérus. V štáte žili aj početní kňazi. Zvyšok tvorilo obyvateľstvo (remeselníci, roľníci, obchodníci a podobne) prevažne viazané na vládnucu vrstvu zrejme protofeudálnymi vzťahmi (dokazujú to napríklad početné tzv. zamestnanecké názvy obcí, napr. [[Tesáre]], Vináre, Lovci, Dravci, podrobnejšie<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | rok = 1964 | edícia = Pamäti a dokumenty | zväzok edície = 18 | počet strán = 248 | strany = 20{{--}}22 }}</ref>). === Vojenstvo === Organizácia vojenských síl vychádzala z ranofeudálneho konceptu vojenskej služby, ktorá bola vykonávaná najmä príslušníkmi privilegovanej vrstvy.<ref name="VDS">{{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = }}</ref>{{rp|75}} Základom armády bola ''družina'', ktorá sa delila na staršiu družinu, ktorá zabezpečovala ochranu kniežaťa a významných predstaviteľov aristokracie a mladšiu družinu, vrstvu profesionálnych bojovníkov, ktorí tvorili vlastnú vojenskú silu kniežaťa.<ref name="VDS"/>{{rp|76}} Príslušníci družín boli zároveň najskúsenejšou a najlepšie vyzbrojenou časťou armády, ktorá sa podieľala na výbojoch do okolitých krajín. Pravdepodobne zohrávali aj dôležitú úlohu pri mobilizácii ďalších zložiek pri útoku alebo obrane. Táto vrstva elitných bojovníkov mala výslovne jazdecký charakter. V prípade potreby sa vojsko rozširovalo o členov vojenských družín miestnych veľmožov alebo o bojovníkov poskytovaných občinami. Pri väčšej mobilizácii sa k profesionálnym silám pripájala ''pohotovosť'', získavaná z radov slobodného obyvateľstva, v ktorej mala výraznú prevahu pechota.<ref name="VDS"/>{{rp|82}} Pohotovosť sa podieľala najmä na obrane, jej účasť na dobyvačných vojnách bola menej obvyklá. Maximálnu veľkosť armády odhaduje [[Alexander Ruttkay]] na 20 000{{--}}30 000 mužov.<ref name="VDS"/>{{rp|81}}. [[Dušan Třeštík]] odhaduje veľkosť Svätoplukovho vojska, ktoré sa zúčastnilo v rokoch [[883]]{{--}}[[884]] na bojoch v Panónii na 20 000{{--}}25 000 pešiakov, 8 000 jazdcov a 1 000 vozov.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=281}}</ref> Univerzálnou zbraňou jazdcov a pechoty bola [[kopija]], najmä pechota používala rôzne typy [[sekera|sekier]].<ref name="VDS"/>{{rp|91}} Do výzbroje elitných bojovníkov patrili dvojostré meče. V osobných súbojoch sa používali aj bojové nože. Zbrane, ktoré sa spájajú hlavne s avarským (všeobecne nomádskym) spôsobom boja ako šable, reflexné luky a niektoré typy kopií chýbajú.<ref name="VDS"/>{{rp|89}} Pri bojoch na vlastnom území mali významnú úlohu hradiská, ktoré boli chránené mohutnými drevozemnými valmi s roštovou alebo komorovou konštrukciou, pričom výška valov dosahovala aj niekoľko metrov. Obranný efekt bol znásobený priekopou a palisádou na vrchole valu, ktorý bol v niektorých prípadoch ešte posilnený kamenným plášťom z vonkajšej strany. === Hospodárstvo === Veľká Morava v zahraničnom obchode profitovala z napojenia na dve veľké európske obchodné trasy. [[Podunajská cesta]] spájala Veľkú Moravu s Franskou ríšou a ďalej pravdepodobne pokračovala až na územie Bulharov a do Byzancie.<ref name="Štefan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }}</ref>{{rp|10}} Druhou dôležitou obchodnou cestou bola stará [[jantárová cesta]], ktorá bola napojená na [[Dunaj]] v oblasti [[Carnuntum|Carnunta]] a spájala ju s najvýznamnejším stredomorským trhom v [[Benátky|Benátkach]].<ref name="Štefan"/>{{rp|10}} Vďaka prepojeniu [[Morava (rieka)|Moravy]] a Dunaja tak mohli centrá na dolnom toku rieky Moravy využívať obe cesty, pričom dôležitým strategickým bodom pre ich kontrolu bola oblasť Bratislavy<ref name="Štefan"/>{{rp|11}} (hradiská v Bratislave, na Devíne a Devínskej Kobyle). Najdôležitejší vývozným tovarom boli zrejme otroci, ktorých Veľkomoravania získavali pri svojich výbojoch. Otroci končili väčšinou na cieľových trhoch arabského sveta ale predávali sa aj na západ. Vnútorný trh nebol založený štandardných mechanizmoch ako sú dopyt a ponuka, ale na redistribúcii tovarov.<ref name="Štefan"/>{{rp|13}} Jeho fungovanie bolo obmedzené aj neexistenciou montárneho platidla – Veľká Morava nerazila vlastné mince. Toto zároveň viedlo aj k menej efektívnym formám výberu daní a ekonomická stabilita ríše tak bola do veľkej miery závislá skôr na ziskoch z výbojov, než na systematickom využívaní miestnych zdrojov. Ako predmincové platidlo sa v literatúre často zmieňujú sekerovité [[hrivna (polotovar)|hrivny]] (železné polotovary), táto ich funkcia však v súčasnosti nie je univerzálne akceptovaná.<ref name="Štefan"/>{{rp|12}} Nedostatočná prirodzená zásobovacia funkcia trhu bola riešená štruktúrou služobníckych osád, ktoré mali uložené produkovať konkrétny typ tovaru pre zásobovanie hradských centier. Rozvinuté boli remeslá ako [[kováčstvo]], [[šperkárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (vrátane produkcie exkluzívnej keramiky), [[dechtárstvo]], výroba textilu, výrobkov z kostí, doložené je aj [[sklárstvo]]. V oblasti poľnohospodárstva je možné zdokumentovať pestovanie obilnín ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[raž]], [[ovos]], [[proso]]), strukovín (napr. [[Hrach siaty|hrach]]), maku, [[ovocie|ovocia]], [[vinárstvo]] ([[vinársky nôž|vinárske nože]]), technických plodín (napr. [[Konopa siata|konope]]). Chovali sa obvyklé druhy hospodárskych zvierat ako [[hovädzí dobytok]], [[Koza domáca|kozy]] a [[Sviňa domáca|ošípané]]. == Umenie a kultúra == [[Súbor:Kopcany st. margaret 3.jpg|thumb|Kostol v Kopčanoch patrí medzi stavby s možným veľkomoravským alebo krátko poveľkomoravským pôvodom]] Konkrétnym dokladom šírenia kresťanstva na Veľkej Morave sú sakrálne stavby. V počiatkoch výskumu sa predpokladala iba existencia jednoduchých drevených kostolov. Tento typ bol vhodný pre prvotné misionárske aktivity vzhľadom na dostupnosť materiálu, jednoduchú konštrukciu a preto, že nevyžadoval vysvätenie.<ref name="Botek">{{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }}</ref>{{rp|40}} Po nálezoch v Starom Měste ([[1949]]) bol tento názor prehodnotený a od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sú známe murované sakrálne stavby aj z územia Slovenska. Kostoly patrili vôbec k prvým kamenným stavbách Slovanov, preto sa pri ich stavbe počíta aj s účasťou zahraničných odborníkov. Približne polovica z doteraz známych kostolov (12) pochádza z Mikulčíc. Zložitý chrámový komplex sa nachádza v lokalite Uherské Hradište – Sady a v literatúre býva označovaný ako Metodov arcibiskupský chrám.<ref name="Botek"/>{{rp|62}} Existenciu viacerých veľkomoravských kostolov je možné predpokladať v Nitre, ktorá si však zachovala významné postavenie aj po zániku Veľkej Moravy a neskoršie prestavby pravdepodobne zrejme viedli k zničeniu viacerých z nich.<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly sa väčšinou nachádzajú v areáloch hradísk, resp. dvorcov. Časť z nich sa považuje za tzv. „vlastnícke“ kostoly veľmožov. Väčšina veľkomoravských kostolov má jednoduchú konštrukciu, ide o jednoduché jednoloďové kostoly alebo o rotundy s jednou apsidou. Z Mikulčíc je doložená je aj rotunda s dvoma apsidami a rotunda s vnútornou tetrakonchou. Konštrukčne náročnejšími sú trojloďové baziliky z Mikulčíc (kostol III) a z Bratislavy (Hradný vrch).<ref name="Botek"/>{{rp|65}}. Na Devíne je doložený unikátny jednoloďový kostol s trolístkovým uzáverom (trikoncha).<ref name="Botek"/>{{rp|65}} Nejednotné sú názory na datovanie kostola na Martinskom Vrchu.<ref name="Botek"/>{{rp|92}} Zvyšky reprezentatívnej murovanej stavby z prvej polovice 9. storočia sú doložené v lokalite Nitra-Hrad, ale nie je jasné, či išlo o kostol alebo svetskú stavbu (palác)<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly boli stavané z lomového, zriedkavo aj riečneho kameňa, často s použitím materiálu z predslovanského obdobia (rímske tehly a škridle). Stavby boli zvnútra omietnuté a zdobené freskovou výzdobou.<ref name="Botek"/>{{rp|41}} Na veľkomoravskú sakrálnu architektúru vplývalo viacero zdrojov, čo súvisí s šírením kresťanstva z rôznych oblastí. Diskutuje sa najmä franských a dalmátsko-istrijských vplyvoch, juhovýchodné (antické a byzantské) sú hodnotené ako málo pravdepodobné.<ref name="Botek"/>{{rp|59}} Kým najstaršie nálezy kostolov boli iba tzv. negatívy (jamy po odstránení základových kameňov vyplnené druhotným materiálom), v súčasnosti sa diskutuje aj o možnom veľkomoravskom pôvode viacerých stále stojacich stavieb – [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]], [[Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)|Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom]] a [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Rotunda svätého Juraja nad Nitrianskou Blatnicou]]. Ich datovanie sa spresňuje karbónovou metódou a dendrochrológiou. [[Súbor:Bascanska ploca.jpg|thumb|[[Hlaholika]]]] Bohaté umelecké remeslo reprezentovali najmä meče podobné škandinávskym a karolínskym mečom, výzdoba koní, zámky, kľúče, vedierka a podobne. V oblasti šperkárstva sa vyrábali náušnice, prstene, závesky, gombíky zo striebra, zlata, bronzu, ojedinele zo skla. Rozlišujeme jednoduchý ľudový šperk a tzv. veligradský, nazývaný i byzantsko-orientálny vyrábaný sofiskovanými šperkárskymi technikami. Veľkomoravskú hudbu tvoril starosloviensky [[bohoslužobný spev]] a cirkevná hudba byzantského charakteru. Veľkomoravskú vzdelanosť reprezentuje predovšetkým [[veľkomoravské učilište]] ([[873]]{{--}}[[885]]), [[kultúrny jazyk na Veľkej Morave]] a [[staroslovienske písomníctvo]]: [[Kyjevské listy]], [[Proglas (báseň)|Proglas]], preklad Biblie, z právnych prameňov [[Zakon sudnyj ľudem]] (Súdny zákon pre laikov (ľud)), Nomokánon, [[Ustanovenia svätých otcov]], [[Anonymná homília]] (Napomenutia vladárom) a podobne. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn}} == Referencie == {{referencie|1}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * {{preklad|de|Großmähren|52995638}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | url = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska 1: Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * k časti o alternatívnych polohách Veľkej Moravy: {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | vydavateľ = Hiersemann | isbn = 3-7772-9502-7 | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} == Celkový prehľad základnej literatúry == === Pramene === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I{{--}}II | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1989{{--}}1992 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. (ed.) | odkaz na autora = | titul = Magnae Moraviae fontes historici I{{--}}V | url = | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně | miesto = Brno/Praha | rok = 1966{{--}}1977 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II | url = | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2001 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krajčovič | meno = Rudolf | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava v tisícročí slovami prameňov a legiend, kroník a krásnej spisby | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Codex diplomaticus nec non epistolaris Slovaciae. Tomus I.{{--}}II | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = | rok = 1971, 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Legendy stredovekého Slovenska: ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov | url = | vydavateľ = Rak : Osudy predkov, 1997 | miesto = Budmerice | rok = 1997 | isbn = 80-85501-08-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | miesto = Bratislava | rok = 1964 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1968 | vydanie = 2 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Veľkomoravské legendy a povesti | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 8022201642 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vašica | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Vašica | titul = Literární památky epochy velkomoravské 863{{--}}885 | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}(2. vyd. 1996. ISBN 80-7021-169-5, 3. vyd. 2014. ISBN 978-80-7429-217-0) * ďalšie pozri nižšie ako externé odkazy === Cyrilo-metodská misia === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Spolupatróni Európy. CO- Patrons of Europe | url = | vydavateľ = Mabuto Press | miesto = Banská Bystrica | rok = 1992 | isbn = 8090041035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Apoštoli Slovanov / Cyril a Metod a Veľká Morava | url = | vydavateľ = Cirkevné nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hnilica | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Svätí Cyril a Metod: horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi | url = | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-05-00707-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Michal LACKO: Svätý Cyril a Metod. 6. vydanie. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1992. * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Metodov boj | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | rok = 2012 | isbn = 9788080616472 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Eugen PAULÍNY – Šimon ONDRUŠ: Život a dielo Metoda prvoučiteľa národa slovienskeho. Bratislava: Tatran, 1985. * [[Ján Stanislav (1904)|Ján STANISLAV]]: Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom. Bratislava: Tatran, 1950. * Ján STANISLAV: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1950. * {{Citácia knihy | priezvisko = Škoviera | meno = Andrej | titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský komitét slavistov{{--}}[[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]] | rok = 2010 | isbn =978-80-89489-02-2 | url = http://www.academia.edu/26732089/Sv%C3%A4t%C3%AD_slovansk%C3%AD_sedmopo%C4%8Detn%C3%ADci._The_Seven_Holy_Slavonic_Saints._%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8._%D0%A1%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8B%D0%B5_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B5_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8._full_book_ | počet strán = 247 | strany = }} * {{Citácia knihy | editori = Andrej Škoviera | titul = Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = PostScriptum | rok = 2013 | isbn = 978-80-89567-23-2 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | titul = Církevní misie v dějinách Velké Moravy | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1963 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Cyril a Metoděj : mezi Konstantinopolí a Římem | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-7429-344-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vragaš | meno = Štefan | odkaz na autora = | titul = Život sv. Konštantína Cyrila a Život sv. Metoda | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 8070902035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Ostatné === {{stĺpce|2| * {{Citácia knihy | priezvisko = Avenarius | meno = Alexander | odkaz na autora = Alexander Avenarius | titul = Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v VI. – XII. storočí: k problému recepcie a transformácie | url = | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1992 | isbn = 80-224-0359-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina et al. (eds.) | odkaz na autora = | titul = Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom 6. bis 11. Jahrhundert: Symposium Nitra 6. bis 10. November 1994 | url = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Birnbaun | meno = Henrik | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zum (hoffentlich) letztenmal über den weitgereisten Method und die Lage Altmährens | periodikum = Byzantinoslavica | odkaz na periodikum = Byzantinoslavica | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 57 | číslo = 1 | strany = 188{{--}}193 | url = | dátum prístupu = | issn = 0007-7712 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie et al | odkaz na autora = | titul = Velké dějiny zemí Koruny české: Svazek 1. do roku 1197 | url = | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-7185-265-1 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Brather | meno = Sebastian | odkaz na autora = | titul = Archäologie der westlichen Slawen – Siedlung, Wirtschaft und Gesellschaft im früh- und hochmittelalterlichen Ostmitteleuropa | url = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * RATKOŠ, Peter. Veľkomoravské obdobie (do roku 907). In: {{Citácia knihy | editori = Samuel Cambel | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 88{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Čaplovič | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-88880-19-X | počet strán = 268 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dekan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava. Doba a umenie | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1976 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Dvořák | titul = Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa | url = | vydavateľ = Rak Budmerice | miesto = Budmerice | rok = 2004 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = slovenský }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | url = | vydavateľ = Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | isbn = 3-7772-9502-7 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Morava v 9. a 10. století. K problematice politického postavení, sociální a vládní struktury a organizace | url = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1978 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Velká Morava a středoevropští Slované | url = | vydavateľ = Státní pedagogicke ́nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1964 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | vydavateľ = Jota | miesto = V Brně | rok = 2013 | isbn = 978-80-7462-281-6 | počet strán = 398 | jazyk = po česky }} * HAVLÍK, Lubomír E. ''Moravské letopisy: dějiny Moravy v datech''. 1. vyd. Brno: Jota, 1993 ISBN 80-85617-10-2. (2009 ISBN 978-80-904363-0-5) * HAVLÍK, Lubomír E. ''Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů''. Brno: Jota 1994. ISBN 80-85617-19-6. * HAVLÍK, Lubomír E. ''Život a utrpení Rostislava, krále Moravanů''. In: Moravský historický sborník – Ročenka Moravského národního kongresu 1995. Brno: Moravský národní kongres 1996, s. 85 – 230; autoeditium, Brno 1999 * {{Citácia knihy | priezvisko = Chropovský | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | titul = Slovensko na úsvite dejín | url = | vydavateľ = SPN | miesto = Bratislava | rok = 1970 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Veľká Morava in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI (autorom hesla je podľa zoznamu v úvode knihy pravdepodobne [[Bohuslav Chropovský]]) * MORAVIA. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kazhdan | meno = Alexander P. | odkaz na autora = Alexandr Petrovič Každan | spoluautori = ed. | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 1409 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = 67{{--}}101 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan et al | odkaz na autora = | titul = Kronika Slovenska 1 Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika Českých zemí (od pravěku po současnost) | url = | vydavateľ = Fortuna Libri | miesto = Praha | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Postavy veľkomoravskej histórie | url = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 802170294X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny I | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Michala Vaška | miesto = Prešov | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Kráľ Svätopluk | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2010 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš (ed.) | odkaz na autora = | titul = Slovaks in the Central Danubian Region in the 6th to 11th century | url = http://web.archive.org/web/20070710124048/http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm | vydavateľ = Slovenské národné múzeum | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = anglický }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 775{{--}}789 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín | url = http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-19 | vydavateľ = Factum bonum }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Nitra v slovenských dejinách | url = | vydavateľ = Martin | miesto = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 2002 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Svätopluk 894{{--}}1994: materiály z konferencie ... Nitra, 3.-6. október 1994 | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1997 | isbn = 8088709342 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Marsina | odkaz na autora = Richard Marsina | editori = Dušan Kováč | titul = Slovak contributions to 19th International Congress of Historical Sciences | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = 80-224-0665-1 | kapitola = Where was Great Moravia? | strany = | jazyk = po anglicky }} * MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = 137{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }} (²2009. {{ISBN|978-80-7277-407-4}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Veľká Morava | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 951{{--}}952 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Pauliny | titul = Arabské správy o Slovanoch : (9.{{--}}12. storočie) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda; Bernolákova spoločnosť | rok = 1999 | isbn = 80-224-0593-0 | počet strán = 214 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = }} (²1990. {{ISBN|80-85174-91-X}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }} (²2016. {{ISBN|978-80-85501-64-3}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Juraj et al. | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy I | url = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefanovičová | meno = Tatiana | odkaz na autora = Tatiana Štefanovičová | titul = Osudy starých Slovanov | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta | rok = 1989 | edícia = Tradícia a dnešok | zväzok edície = 10 | počet strán = 176 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-7106-482-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Turčan | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | editori = Daniel Kollár | titul = Veľkomoravské hradiská | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Dajama | rok = 2012 | isbn = 978-80-8136-013-8 | edícia = Kultúrne krásy Slovenska | zväzok edície = | počet strán = 127 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. [recenzia] | periodikum = Český časopis historický | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 94 | číslo = | strany = 86{{--}}93 | url = http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm | dátum prístupu = 8.5.2019 | issn = 0862-6111 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Počátky Přemyslovců. Vstup Čechů do dějin (530 – 935) | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-138-0 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * TŘEŠTÍK, Dušan: (Recenzia) Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. in: Český časopis historický 94, 1006, s. 86{{--}}93 Dostupné online: [http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm] * WOLFRAM, H.: ''Moravien-Mähren oder nicht?'' in: Svätopluk 894{{--}}1994, Nitra 1996 (v slovenčine to isté vyšlo pod názvom: {{Citácia periodika | priezvisko = Wolfram | meno = Herwig | titul = Historické pramene a poloha (Veľkej) Moravy | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 1995 | mesiac = | ročník = 43 | číslo = 1 | strany = 3{{--}}15 | url = | dátum prístupu = 2020-02-26 | issn = 0018-2575 }}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Záborský | meno = Jonáš | odkaz na autora = Jonáš Záborský | titul = Dejiny kráľovstva uhorského | url = http://zaborsky.blogspot.sk/2006/06/cast-uvodnia.html | vydavateľ = | miesto = | rok = 1875 / 2010 | isbn = | kapitola = Časť úvodnia | strany = | jazyk = po slovensky }} (vyšlo aj knižne v roku 2012) }} == Externé odkazy == * [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=zapadni-slovania-velka-morava Veľká Morava v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku] * [http://www.angelfire.com/sk3/quality/Slav_states.html Podrobná časová os] {{eng icon}} * [http://www.angelfire.com/tx5/texasczech/Slav%20Origins/Great%20Moravia%20and%20Serb%20Moravia.htm Údajné alternatívne polohy Veľkej Moravy] {{eng icon}} * [http://www.historickarevue.com/?id=archiv_26 Ruttkay, A. T.: Na prahu vzniku Uhorska – O slovansko-maďarských vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy in: Historická revue] * [http://web.archive.org/web/20080116011113/http://staryweb.uniba.sk/uk_celkovy_pohlad/profesorske_prednasky/Stefanovicova.htm Pohľad známej archeologičky Štefanovičovej z roku 2001 na počiatky Slovanov, Slovákov a Veľkú Moravu (vrátane jej polohy)] * [http://www.moraviamagna.cz/archeologie/a_kopc06.htm Jeden z mála zachovaných veľkomoravských kostolov z 9. storočia (z obdobia vlády Rastislava I. (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (870{{--}}894))] * [http://digitalna.kniznica.info/s/84wRKVxzDA ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'']. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. 16 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] Primárne zdroje: * {{cite web|url=http://bsbdmgh.bsb.lrz-muenchen.de/dmgh_new/|title=Digitálne vydanie všetkých primárnych zdrojov k starým nemeckým dejinám (vrátane početných franských kroník a podobne relevantných pre Dejiny Veľkej Moravy)|archiveurl=http://archive.is/zwJ9|archivedate=2012-07-08}}, [http://www.geschichtsquellen.de/werke.html detto abecedne s komentármi] * [http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d Primárne zdroje o dejinách Slovenska v slovenčine] * [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html Primárne zdroje o Veľkej Morave v češtine (Magnae Moraviae Fontes Historici)] {{Dejiny Slovenska}} [[Kategória:Veľká Morava| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] ixepsp7t9nfyjv7l6l37urw383zwpas 7417679 7417678 2022-07-30T21:42:44Z 46.34.226.207 /* Názov */ oprava gramatiky wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Veľká Morava | originálny názov = Morava | rok vzniku = 833 | rok zániku = 906/907 | viac pred = áno | pred 1 = Nitrianske kniežatstvo | pred 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | pred info = | pred 2 = Moravské kniežatstvo | pred 2 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 3 = Blatenské kniežatstvo | pred 3 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 4 = České kniežatstvo | pred 4 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | viac po = áno | po 1 = Nitrianske kniežatstvo | po 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | po 2 = Uhorské kniežatstvo | po 2 vlajka = Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg | po 3 = České kniežatstvo | po 3 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | po 4 = Poľské kniežatstvo | po 4 vlajka = Kingdom of Poland-flag.svg | po 5 = Východofranská ríša | po 5 vlajka = Triquetra-Cross.svg | šírka 1. stĺpca = | vlajka = | článok o vlajke = Vlajka Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | mapa = Nitriansko vo VM.jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = pravdepodobná najväčšia rozloha za panovania [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]<ref>{{Citácia knihy | editori = Pavol Kršák | titul = Ottov historický atlas Slovensko | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2009 | isbn = | počet strán = 978-80-7360-834-7 | strany = }}</ref> | hlavné mesto = [[Veligrad]]/[[Morava (mesto na Veľkej Morave)|Morava]](?) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]] | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka = | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[praslovančina]], neskôr najmä ako cirkevný jazyk [[staroslovienčina]] | národnostné zloženie = [[Veľká Morava#Obyvateľstvo|Slovania, Frankovia, Avari neskôr starí Maďari]] | náboženstvo = [[kresťanstvo]], [[Náboženstvo Slovanov|slovanské náboženstvo]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = | mena = komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty, …) | vznik = [[833]] | zánik = [[906]]/[[907]] }} '''Veľká Morava''' (pre obdobie po roku [[874]] nazývaná aj '''Veľkomoravská ríša''' alebo '''Svätoplukova ríša'''{{#tag:ref|„Preto o Veľkej Morave po roku 874 možno hovoriť azda ako o Svätoplukovej alebo Veľkomoravskej ríši.“<ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }}</ref>{{rp|108}}|group=pozn}}, '''Veľkomoravsko'''<ref name="BLS">MOJMÍR II. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VI M{{--}}N | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2017 | isbn = 978-80-8149-079-8 | počet strán = 796 | strany = 537{{--}}538 }}</ref>; {{v jazyku|lat|Magna Moravia}}, {{v jazyku|gkm|ἡ μεγάλη Μοραβία|hé megalé Morabia}}) bol [[Západní Slovania|západoslovanský]] [[štát]] existujúci medzi rokmi [[833]] a začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] (asi [[907]]). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej [[Morava (región)|Morave]] a [[Slovensko|Slovensku]] spolu so susediacim severným a stredným [[Maďarsko]]m. Bol to prvý väčší [[Slovania|slovanský]] štát vôbec. Najmä dnešné [[Slovensko]], ale aj dnešné [[Česko]] (tým, že sa dnešná Morava stala v roku [[1019]] súčasťou [[Dejiny Česka|Českého kniežatstva]]), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti. == Prehľad == Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské [[knieža]] [[Mojmír I.]] roku [[833]] dobyl [[Nitrianske kniežatstvo]]. Panovníkmi krajiny boli potom: * [[Mojmír I.]] ([[833]][[846|{{--}}846]]) * [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] ([[846]]{{--}}[[870]]) * franskí správcovia [[Viliam a Engelšalk]] * [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] ([[871]]) * [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]][[894|{{--}}894]]) * [[Mojmír II.]] ([[894]]{{--}}? ([[906]]/[[907]])) :''Pozri aj [[zoznam vládcov Veľkej Moravy]]'' Vláda Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]]) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]. [[Frankovia|Franské]] pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá ([[Devínsky hrad|Devín]], [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčice]] a i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku [[800]], povolal Rastislav okolo roku [[863]] do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov [[Konštantín Filozof|Konštantína]] a [[Svätý Metod|Metod]]a. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka [[písmo]], [[hlaholika|hlaholiku]], obaja sa stali zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci boli vyhnaní z Veľkej Moravy v roku [[885]] vykonávali misie po slovanských územiach [[Európa|Európy]] a vytvorili aj písmo [[cyrilika|cyriliku]]. Za Svätopluka ([[871]]{{--}}[[894]]), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku – krajinu oslabili. Útoky kočovných [[Starí Maďari|Starých Maďarov]] potom po troch [[bitka pri Bratislave|bitkách pri Bratislave]] zničili ústrednú moc Veľkej Moravy. == Názov == Názov „Veľká Morava“ použil okolo polovice 10. storočia [[Byzantská ríša|byzantský]] cisár [[Konštantín VII.]] Porfyrogenetos v diele ''De administrado imperio'', keď okrem tvaru ''Μοραβίαζ'' (zem Moravská) použil aj výraz ''μεγάλη Μοραβία'' (megalé Morabia, Veľká Morava).<ref name="M_II">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }}</ref>{{rp|100}} Tento je niekedy prekladaný tiež ako „vzdialená“, prípadne „nepokrstená“ Morava. Inak dobové pramene krajinu nazývajú spravidla jednoducho ''Marahava'', ''terra Maravorum'', ''regnum Margorum,'' ''regnum Marahavorum'', prípadne ďalšími variantmi odvodenými od základu ''-mar''.<ref name="M_II"/>{{rp|95--99}} Doložené sú aj názvy ''regnum Rastizi'' a ''regnum Zuentibaldi'' (kráľovstvo resp. kniežatstvo Rastislava, neskôr Svätopluka). V slovanských textoch z 9.{{--}}10. storočia sa používa názov ''Morava'', prípadne v plurále ''Moravy'', ''Moravьska oblastь'' (Moravská ríša), atď. Podobne ako v latinčine sú zaznamenané rôzne varianty s významom moravská zem alebo zem Moravanov. Zaznamenaný je aj názov „vyšná Morava“ s významom „horná“ (v genitíve ''vyšneje Moravy'', ''vyšňuju Moravu'').<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika | odkaz na titul = Starosloviensky jazyk | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 371 | strany = 51 }}</ref><ref>http://www.staramorava.euweb.cz/pociatkyrozmachazanik.htm#_Toc217439792</ref> Nie je pravda, že pojmy Vyšná Morava, Vzdialená Morava a pravdepodobne aj Veľká Morava majú zdôrazniť rozdiel voči – z pohľadu Byzantskej ríše – druhej Morave, ktorá sa nachádzala v oblasti [[Sirmium|Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica]]), vznikla však až v desiatom storočí. Nie je pravda, že spojenie Veľká Morava má zároveň vyjadriť rozdiel medzi pôvodnou Moravou a politickým útvarom, ktorý vznikol po pripojení [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] v roku [[833]]. Vyšné Moravy reprezentovali dve Moravy nad Dunajom, jedna na dnešnej českej rieke Morave na východ po rieku Hron, druhá východne od Dunaja a Hrona na druhej rieke Morave vytekajúcej zo Zálesia (Transilvánie), po rumunsky nazývanej Mureš. Pozostatkom mena Vyšnej Moravy nepokrstenej, teda tej východne od Dunaja, je župa Maramureš, teda Vyšná Morava, pričom preklad Veľká Morava je nesprávny. Veľká Morava nikdy neexistovala pod týmto názvom a už vôbec nie na území dnešného Slovenska. == Územie Veľkej Moravy == [[Súbor:Great Moravia-slk.png|náhľad|upright=2|left| 1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 3: spolu s 2 alebo spolu s 4;<br /> 4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?) 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?) 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 6: od roku 858 do (?) 894: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 7: spolu s 2 alebo spolu s 22;<br /> 8: spolu s 6 alebo spolu s 20;<br /> 9: od vlády Rastislava (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (871{{--}}894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 10: spolu s 8 alebo spolu s 20;<br /> 11: od 874 do (?) 907: Visliansko;<br /> 12: pravdepodobne spolu s 11;<br /> 13: od 880 do?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);<br /> 14: pravdepodobne spolu s 13;<br /> 15: od 890 do 897: Lužica;<br /> 16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 18: pravdepodobne spolu s 15{{--}}17;<br /> 19: od 888/890 do 894: Čechy;<br /> 20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;<br /> 21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;<br /> 22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;<br /> 23: od 881/882 do 896: Zátisie;<br /> 24: pravdepodobne spolu s 23;<br /> 25: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do (?) 896;<br /> 26: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do?;<br /> 27: spolu s 23 alebo spolu s 24 ]] {{clear}} Uvedený je konsenzus súčasných akademických prác. Niekoľko autorov vypracovalo [[alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy]], ktoré jadro Veľkej Moravy lokalizujú na iné miesta než je zobrazené na tejto mape. Tieto teórie získali podporu niektorých zahraničných vedcov, ale väčšina stredoeurópskych historikov ich odmietla ako nepodložené. == Dejiny == === Vznik === Prvým známym politickým útvarom Slovanov v oblasti stredného Dunaja bola [[Samova ríša]]. Po [[Samo (kupec)|Samovej]] smrti ([[658]]) sa jeho ríša rozpadla a Avari prenikli aj na dnešné Slovensko, ktorého najjužnejšia časť sa stala priamou súčasťou [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]]. Najskôr v poslednej tretine až štvrtine 7. storočia vznikajú na Morave najstaršie opevnené sídliská.<ref name="M_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }}</ref>{{rp|246}} Od konca 7. storočia je možné na Morave, Slovensku aj Čechách zaregistrovať vzostup novej spoločenskej elity – jazdeckej bojovníckej vrstvy. V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] rastie spoločenská organizovanosť miestnych Slovanov, ktorú je možné doložiť ďalším budovaním a rozvojom opevnených sídiel. Na Morave sa tieto koncentrujú jednoznačne okolo rieky Moravy. Na Slovensku vznikajú opevnené sídliská v posledných desaťročiach 8. storočia v oblastiach, ktoré neboli pod bezprostredným avarským vplyvom.<ref name="M_I"/>{{rp|282}} Na prelome 8. a 9. storočia sa v strednej Európe zásadne mení politická situácia. Po sérii vojen medzi [[Franská ríša|Franskou ríšou]] a Avarmi dochádza k oslabeniu [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]], čo Slovania využívajú na vlastnú ofenzívu proti [[Avari (Stredná Ázia)|Avarom]].<ref name="JS(m)">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }}</ref>{{rp|56}} Charakteristickým javom na území Slovenska je expanzia na územia, ktoré boli predtým pod priamym avarským vplyvom. Nitra sa tak mení z lokality na pohraničnom území na nové centrum, s ktorým sa spája ďalšia integrácia Slovanov na juhozápadnom Slovensku. V roku [[822]] sa prvýkrát spomínajú Moravania, ktorých veľvyslanci vystupujú ako skupina na franskom sneme. Pravdepodobne v roku [[831]] dochádza ku krstu „všetkých Moravanov“ (pokrsteniu moravských elít). Presný priebeh integračného procesu Slovanov na území dnešnej Moravy a Slovenska nie je z písomných prameňov známy, historici predpokladajú sformovanie dvoch kniežatstiev – [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho]]. Písomné pramene ho zachytávajú až v jeho závere, keď v roku [[833]] vrcholí vyhnaním [[Pribina|Pribinu]] z Nitry [[Mojmír I.|Mojmírom I]]. Pribinova pozícia nie je z prameňov zrejmá. Je možné, že išlo o celkom nezávislé knieža, ale nie je možné vylúčiť ani predchádzajúci vplyv Moravanov na formovaní Nitrianska. V takomto prípade mohol byť Pribina Moravanom, resp. spravovať Nitru už ako Mojmírov podriadený.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2010|St=135}}</ref> Historici nie sú jednotní ani v spôsobe, akým prišlo k jeho vyhnaniu do exilu. Napr. podľa názoru [[Ján Steinhübel|Jána Steinhübela]] išlo o následok dobre pripraveného a prudkého útoku Moravanov, ktorému podľahli viaceré Pribinove hrady.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Z jeho interpretácie prameňov a porovnania s inými podobnými udalosťami vyplýva, že [[Pribina]] bol Mojmírom najprv zajatý a následne (bez súdu) vyhnaný ako porazený nepriateľ.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Inú hypotézu predkladá napr. [[Dušan Třeštík]], podľa ktorého išlo skôr o spor vnútri kmeňa, pričom [[Mojmír I.|Mojmír]] nad [[Pribina|Pribinom]] presadzoval svoju autoritu podobne, ako ju presadzoval nad ostatnými kniežaťami. Pribinovo vyhnanie bolo podľa neho právnym aktom.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=271}}</ref> Archeologicky doložený zánik niektorých hradísk na Slovensku v prvej polovici 9. storočia nemusí nevyhnutne súvisieť s touto udalosťou, ale môže byť výsledkom iných vnútorných konfliktov. Podľa [[Zdeněk Měřínský|Zdeňka Měřínského]] otvára otázku skoršej expanzie, napr. podobnosť hmotnej kultúry medzi hradiskom v [[Mikulčice|Mikulčiciach]] na Morave a hradiskom v [[Majcichov]]e na Slovensku.<ref name="M_I"/> Najnovšie datovanie vybraných hradísk vôbec spochybňuje včasný ich vznik na území Slovenska. Na preskúmaných hradiskách (Bratislava-hrad, Majcichov, Nitra, Pobedim) sa nezískal doklad o budovaní ich opevnení v prvej polovici 9. stor. alebo skôr. Dôkazy staršej stavebnej fázy opevnenia v Bojnej sa zatiaľ môžu oprieť len o stratigrafické pozorovania a nie o dendrochronologické či rádiokarbónové datovanie. Zároveň aj nové výskumy na viacerých lokalitách (Pobedim, Bratislava-hrad, Bíňa) preukázali, že pôvodné datovania sa nepotvrdili a často sa i zásadne zmenili. To oprávnene navodzuje otázku, čo je dostatočným argumentom pre konkrétne datovanie a či skutočne máme k dispozícii vierohodné archeologické doklady pre budovanie opevnení pred obdobím Veľkej Moravy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Henning | meno zborník = Joachim | kapitola zborník = Bojná a datovanie hradísk Nitrianskeho kniežatstva | autor zborník2 = et al | editori = Karol Pieta, Zbigniew Robak | titul = Bojná 2 : nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk | vydanie = 2 | typ vydania = rozšírené | miesto = Nitra | vydavateľ = [[Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8196-008-6 | url = https://www.academia.edu/31311493/Bojn%C3%A1_and_the_dating_of_hillforts_of_the_Nitra_Principality_contribution_of_natural_sciences_to_the_archaeological_research_In_BOJN%C3%81_2_NOV%C3%89_V%C3%9DSLEDKY_V%C3%9DSKUMOV_V%C4%8CASNOSTREDOVEK%C3%9DCH_HRAD%C3%8DSK | počet strán = 411 | strany = 335{{--}}345 }}</ref> [[Súbor:Nitra_a_Morava.jpg|náhľad|Približná rozloha [[Moravské kniežatstvo|Moravy]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] pred rokom [[833]]{{chýba zdroj}} ]] === Mojmír I. === {{hlavný článok|Mojmír I.}} Vyhnanie [[Pribina|Pribinu]] Mojmírom sa tradične považuje za vznik tzv. Veľkej Moravy. O [[Pribina|Pribinovom]] osude pozri [[Blatenské kniežatstvo]]. [[Nitrianske kniežatstvo]] sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu [[Mojmírovci|Mojmírovcov]]. O vláde [[Mojmír I.|Mojmíra I.]] ([[833]]{{--}}[[846]]) je toho známe veľmi málo. Dôležitá je vari len správa [[Bavorský geograf|Bavorského geografa]], ktorý k roku [[843]] alebo [[850]] v opise území severne od Dunaja udáva, že Slovania v dnešnom Slovensku majú 30, v dnešnej Morave 11, v Čechách 15 a v Bulharsku 5 hradov. Archeologické nálezy tieto čísla približne potvrdili. === Rastislav === {{hlavný článok|Rastislav (Veľká Morava)}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|thumb|Rastislav]] Problémy Veľkej Morave vznikli po roku [[843]], keď sa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] stal kráľom novo založenej Východofranskej ríše a rozhodol sa, že sa začne miešať do záležitostí svojich východných susedov. Roku [[846]] násilím dosadil za vládcu Veľkej Moravy Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]], ''Rastic, Rasticlao, Rastislaus''), Mojmírovho synovca narodeného na Slovensku. Potom sa stále snažil ovplyvňovať veľkomoravskú politiku. Okolo roku [[850]] sa ale Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Súčasne Rastislav pripojil k svojmu štátu územie medzi [[Dunaj]]om a [[Dyje|Dyjou]] (podľa iných prameňov sa to stalo už roku [[791]]). Roku [[855]] toho mal Ľudovít napokon plné zuby, zaútočil na Veľkú Moravu pri [[Devínsky hrad|Devíne]], kde však bol porazený. Koncom [[50. roky 9. storočia|50. rokov 9. stor.]] sa [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] (''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk''), synovec Rastislavov, stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva (od roku [[867]] potom lénnym kniežaťom). Roku [[858]] sa Rastislav spolčil s [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmanom]] (Karlmann), [[gróf]]om [[Východná marka|Východnej Marky]] a synom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. Dostal za to územie [[Piliš]]ských vrchov v dnešnom Maďarsku. Okolo roku [[861]] bojoval [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolman]], podporovaný Rastislavom, proti Ľudovítovi Nemcovi podporovanému Pribinom (pozri [[Blatenské kniežatstvo]]). Pri tom Pribina prišiel o život. [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmana]] porazili roku [[863]]. Približne v rovnakom čase ([[861]]) sa Rastislav rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na [[pápež]]a v Ríme s prosbou o učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov (podľa niektorých prameňov chcel biskupa), aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval. Byzantskí kňazi, ktorí už dávno boli takisto činní na Veľkej Morave, navrhli Rastislavovi, aby sa s rovnakou prosbou jednoducho obrátil na [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] Rastislav tak urobil v roku [[861]] alebo [[862]]. [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktorý sa tejto príležitosti v predvečer vznikajúcej východnej [[schizma|schizmy]] rád chopil, poslal asi roku 863 Rastislavovi [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Metod (svätec)|Metoda]]. Súčasne sa roku [[862]] po prvýkrát v Karpatskej kotline objavili kočovní [[starí Maďari]] (Uhri), ktorí vtedy podnikali spoza Karpát sporadické lúpežné výpravy do Európy. Druhýkrát prišli roku [[881]]. V týchto dvoch výpravách ich porazila Východofranská ríša. Roku [[889]] prišli tretíkrát. Tentoraz vyplienili Veľkú Moravu a [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]]. Roku [[892]] si však už Východní Frankovia najali starých Maďarov proti Veľkej Morave (pozri ďalej). [[Starí Maďari]] sa usadili v dnešnom Maďarsku až v rokoch [[896]] resp. [[901]], definitívne roku [[955]] (pozri aj [[Uhorsko]]). O dva roky neskôr ([[864]]) [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]], obkľúčeného v jeho hrade [[Devínsky hrad|Devín]], východofranské vojsko dočasne prinútilo uznať východofranskú zvrchovanosť. Toto je aj prvá istá písomná zmienka o [[Devínsky hrad|Devíne]] v dnešnej Bratislave. O rok neskôr však už bol Rastislav znova nepriateľom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. === Východofranská okupácia === Po opätovnom (neúspešnom) východofranskom útoku [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] dal [[Nitrianske kniežatstvo]] (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy) do léna svojmu synovcovi Svätoplukovi. De facto došlo tak k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti. Tak Rastislav ako aj Svätopluk museli potom v rokoch [[868]] a [[869]] odraziť ďalšie útoky. Roku [[870]] však Svätopluk prešiel na stranu nepriateľa a uznal východofranskú zvrchovanosť nad jeho Nitrianskym kniežatstvom. Potom, čo sa následne Rastislav pokúsil Svätopluka zajať, dal zajať Svätopluk Rastislava a odovzdal ho v novembri [[870]] Východným Frankom. Východní Frankovia ho dali oslepiť a strčili ho do väzenia. Okrem toho poslali vlastných ľudí (grófov [[Viliam (franský gróf)|Viliama]] a [[Engelšalk]]a) do Rastislavovej Moravy (čiže západnej Veľkej Moravy) ako regentov. [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] na Slovensku, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho spolu s Metodom (pozri ďalej) uväznili. Roku [[871]] potom v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením kňaza [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomíra]]. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave. === Svätopluk I. === {{hlavný článok|Svätopluk I. (Veľká Morava)}} [[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Listina Scire vos volumus adresovaná Svätoplukovi]] [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]]{{--}}[[894]]; ''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk'') musel odraziť ďalšie franské útoky ([[871]], [[872]]). V roku [[874]] uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom [[Forchheimský mier]]. Odvtedy začal [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia ([[Čechy]] a [[Lužica|Lužice]] 890, [[Sliezsko]] [[880]], [[Vislansko]] [[874]], Potisie [[881]]/[[884]] – pozri ďalej). Za Svätopluka dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša. V 70. rokoch 9. stor. Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. Práve ich veľkomoravské korene sú to, čo tieto štáty spájalo po celý [[stredovek]]. Roku [[880]] došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure [[kráľ]]om (hoci ho občas aj predtým označovali ako „''rex''“). Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor na území dnešného Slovenska. Roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karola III.]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Panónia|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch [[883]] a [[884]] dokonca pripojil k Veľkej Morave [[Panónia|Panóniu]], čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete roku [[884]] potvrdil [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III.]] na vrchu Chuomberg (''mons Comianus'') pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav (Sávia)|Braslav]] získal územie medzi [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. Roku [[885]] potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym, a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] stane novým východofranským kráľom ([[887]]) a Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold (kráľ)|Zwentibolda]] (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa mimochodom dostal aj dnešný [[Štátny znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli [[Cyril a Metod]] na Slovensko) do [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch [[888]]{{--}}[[889]] medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii. Roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku [[890]] uznal [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf Korutánsky]] na "Omuntesperch"u (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli [[892]] vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská [[Braslav (Sávia)|Braslava]]. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch [[892]] a [[893]]. === Mojmír II. === {{hlavný článok|Mojmír II.}} {{Citát|……tomto čase zomrel Svätopluk, kráľ moravských Slovanov, muž medzi svojimi najmúdrejší a duchom najbystrejší. Jeho kráľovstvo držali nešťastne jeho synovia iba krátky čas, pretože Maďari všetko až do základov spustošili|[[Reginova kronika]]}} V roku [[894]] zomrel Svätopluk a s ním sa skončilo aj vrcholné obdobie ríše. Novým panovníkom sa stal jeho starší syn [[Mojmír II.]], mladší [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] dostal do léna Nitrianske kniežatstvo.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">Podľa niektorých zdrojov mal Svätopluk aj tretieho syna, ktorý sa volal [[Predslav]] (Predeslaus), a ktorý dostal léna oblasť Bratislavy. Podľa novších názorov{{Chýba citácia}} Predslav tiež dal Bratislave jej bývalé nemecké meno (Brezalauspurc, neskôr Pressburg, čiže vlastne *Predslavburg = Predslavov hrad).</ref> [[Mojmír II.]] uzavrel mier s Bavormi ([[894]]) a v prospech Arnulfa Korutánskeho sa vzdal Panónskeho kniežatstva, ktoré bolo krátko predtým vyplienené [[starí Maďari|starými Maďarmi]].<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}} V roku [[895]] sa pri prvej príležitosti odtrhli Česi, ktorí sa stali Arnulfovými vazalmi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">V roku 897 sa Česi Arnulfovi sťažovali na veľmi krutý útlak zo strany Moravanov.</ref> Čechy teda boli súčasťou Veľkej Moravy len 4 až 7 rokov ([[888]]/[[890]]{{--}}[[894]]/[[895]]) a prešli svojim vlastným vývojom. Stratou Čiech sa zároveň prerušilo územné spojenie so Srbmi, nad ktorými Veľká Morava taktiež stratila svoj vplyv. S Maďarmi oslabenými v bulharsko-byzantskej vojne uzavreli Moravania dohodu ([[896]]). Na jej základe mohli Maďari prekročiť [[Karpaty]] a vstúpiť do Potisia.<ref name="JS(m)"/>{{rp|150}}<ref group="pozn">V tejto fáze prekročila Karpaty len časť z nich.</ref> Potisie s týmito Maďarmi, ktorých Moravania prijali medzi seba, tak bolo súčasťou Veľkej Moravy. Až do roku [[900]] bojovali Maďari vo veľkomoravskom vojsku alebo ako jeho spojenci.<ref name="JS(m)"/>{{rp|151}} V roku [[898]] vypukol spor medzi [[Mojmír II.|Mojmírom II.]] a [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätoplukom II.]],<ref name="JS(m)"/>{{rp|151-152}} čiastočne pod vplyvom bavorského grófa menom [[Aribo]](n) a jeho syna [[Isanrich]]a, ktorí sa často zdržiavali na veľkomoravskom kniežacom dvore. Dôsledkom tohoto sporu boli tri bavorské výpravy proti Veľkej Morave. Cisár [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] podporil Svätoplukova II. a vyslal mu na pomoc vojsko, ktoré plienilo krajinu. Keďže sa Veľká Morava po smrti arcibiskupa Metoda a strate [[Viching]]a opäť dostala do vplyvu bavorského kléru, Mojmír II. sa obrátil na pápeža v [[Rím]]e, aby znova posilnil cirkevnú nezávislosť veľkomoravskej provincie. V zime na prelome rokov [[898]]/[[899]] potom Bavori, rozhorčení touto prosbou, opäť vyplienili Veľkú Moravu. Napriek tomu sa [[Mojmír II.|Mojmírovi II.]] podarilo zadržať [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluka II.]] na dnes neznámom hrade, ktorého tretia bavorská výprava oslobodila a umožnila mu odísť spolu s ňou do Bavorska.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152}} Roku [[897]] [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] navštívil [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfa Korutánskeho]] vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] a stal sa jeho spojencom. Medzitým uzavrel [[Mojmír II.]] spojenectvo s markgrófom [[Isanrik|Isanrikom]]. Insanrik sa ako správca Východnej marky dostal do konfliktu s Arnulfom a po svojej porážke a zajatí ušiel k Moravanom. Veľkomoravské vojsko vpadlo do Východnej marky, dobylo ju a odovzdalo Insanrikovi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152-153}} V tom čase prišli na Veľkú Moravu pápežovi vyslanci a vysvätili nového arcibiskupa a troch biskupov, z ktorých mal jeden sídlo v Nitre.<ref name="JS(m)"/>{{rp|153}} V auguste [[899]] podnikli Maďari veľkú výpravu proti [[Lombardsko|Lombardsku]]. Podporovali ich pri tom buď bavorské alebo veľkomoravské vojská. Na jar v roku [[900]] sa však už nevrátili do Potisia, ale spolu s Moravanmi vyplienili [[Panónske kniežatstvo]] a usadili sa v ňom. S príchodom ďaľsích členov staromaďarského zväzu potrebovali ďalšie územia a tak ešte ten istý rok moravských spojencov vyhnali a dobyli od nich severovýchodné Zadunajsko.<ref name="JS(m)"/>{{rp|155}} Hoci ešte v lete v roku [[900]] Veľká Morava plienila spolu so staromaďarskými kmeňmi Bavorsko, nová situácia viedla k prehodnoteniu vzájomných vzťahov. [[Mojmír II.]] sa zmieril s východofranským kráľom [[Ľudovít IV. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Dieťom]] a vzdal sa vplyvu vo Východnej marke. Bavori s Moravanmi uzavreli spojenectvo namierené proti Maďarom. Tento mier ukončil aj konflikt medzi Veľkou Moravou a Čechmi, trvajúci od roku 895.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} V roku [[902]] zaútočili starí Maďari prvýkrát na centrálne územie Veľkej Moravy, boli však porazení.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} O dva roky neskôr, v roku [[904]] bavorské vojská zastavili starých Maďarov západne od [[Viedenský les|Viedenského lesa]]. Pri nasledujúcich rokovaniach [[Bavori]] zákerne zavraždili staromaďarského kmeňového náčelníka Kusala, čo malo za následok jednak ich pomstu a jednak posilnilo pozíciu iného staromaďarského náčelníka – [[Arpád]]a, zakladateľa dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. === Zánik === [[Súbor:Nitriansky hrad.jpg|thumb|[[Nitriansky hrad]]. Po zániku Veľkej Moravy sa stal sídelným hradom údelných kniežat, ktoré spravovali tretinu [[Uhorsko|Uhorska]].]] Zánik Veľkej Moravy pravdepodobne súvisí s viacerými faktormi. Okrem vojenských udalostí (vpád starých Maďarov) a vnútorných politických rozporov bol jej kolaps zrejme ovplyvnený aj sociálno-ekonomickými faktormi a vnútornou krízou, ktorou prešli aj iné ranostredoveké politické útvary. Základom politickej integrity Veľkej Moravy bola redistribúcia ziskov z vojnovej koristi, ktorá panovníkovi zabezpečovala lojalitu vojenskej družiny a obyvateľstva.<ref name="Das">{{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }}</ref> V období expanzie narástla organizačná zložitosť a bolo potrebné investovať prostriedky do infraštruktúry a správneho aparátu, čo bolo sprvoti úspešne kompenzované ziskom z výbojov a tribútmi. Stratou voľne pripojených území poklesol príjem "štátu". Bez ďalšej expanzie sa stal systém ťažko udržateľným, s možnými vážnymi dopadmi na vnútornú lojalitu kniežacej družiny a slobodných Moravanov.<ref name="Das"/> Obsadenie Panónie starými Maďarmi zároveň zablokovalo dôležité obchodné cesty a znemožnilo výnosný trh s otrokmi.<ref name="Das"/> [[Raffelstettenský colný štatút]] ukazuje, že v čase jeho vydania ([[904]]{{--}}[[906]]?) starí Maďari ešte nemali na Veľkej Morave vplyv a dunajská obchodná cesta s Bavorskom bola priechodná.<ref name="Das"/><ref name="DS"/>{{rp|122}} Kronika Analistu Saxa zmieňuje porážku staromaďarských vojsk Moravanmi v roku [[906]].<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Peter Ratkoš]] | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1968 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 4 | počet strán = 532 | strany = 330 }}</ref> Pritom pravdepodobne umreli [[Mojmír II.]] aj [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]], ktorý sa pravdepodobne roku [[901]] vrátil z Bavorska.{{Chýba zdroj}} Na druhej strane sa starým Maďarom podarilo poraziť Bavorov a prejsť na výprave do [[Sasko|Saského]] vojvodstva cez Veľkú Moravu. V lete roku [[907]] potom nasledovali rozhodujúce tri bitky pri Bratislave (''Brezalauspurcu''), ktoré sa tiež nazývajú bavorsko-maďarská vojna. Bavori utrpeli totálnu porážku a Východnú Marku ([[Rakúsko]]) potom až do roku [[955]] obsadili starí Maďari. Väčšina historických prameňov v tejto súvislosti Veľkú Moravu nespomína, ale jeden prameň (pozri [[Bitka pri Bratislave#Účastníci bitky a úloha Veľkej Moravy v bitke]]) hovorí, že veľkomoravské vojská bojovali spolu s Bavormi. Keďže sa v súvislosti s poslednou bitkou (9. augusta) navyše nepriamo spomína, že maďarské územie v oblasti juhozápadného Slovenska končilo na Dunaji, považuje sa až tento dátum za koniec centrálnej moci Veľkej Moravy. Krajina alebo mesto „Morava“ sa sporadicky spomína aj neskôr (napr. roku [[942]]).<ref name="DS"/>{{rp|124}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2013 | isbn = 978-80-8561-706-1 | počet strán = 400 | strany = 309 }}</ref> Osudy bývalých veľkomoravských centier sa líšia. Jednoznačné známky násilného dobývania sú archeologicky doložené v [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčiciach]]. V blízkom [[Pohansko|Pohansku]] je situácia menej jednoznačná a žiadne stopy dobývania nie sú známe z aglomerácie [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město – Uherské Hradište]].<ref name="Mazuch">MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = }}</ref>{{rp|154}} Celkovo je možné sledovať stratu mocenského významu juhomoravských centier<ref name="Mazuch"/>{{rp|153}} a naopak rastie dôležitosť severnejšie položených oblastí ([[Olomouc]]). Historicky nedoriešená je situácia vo východnej časti ríše, na dnešnom Slovensku.<ref name="Mazuch"/>{{rp|154}} Doložená je deštrukcia viacerých hradísk, ale zánik miestneho osídlenia je skôr výnimočným javom.<ref>{{Harvbz|Turčan|2012|St=88}}</ref> Archeologické nálezy vyvracajú tézy o prerušenej kontinuite osídlenia jednotlivých regiónov a to vrátane území prvotného maďarského záboru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = 215 }}</ref> V hlavnej nitrianskej aglomerácii nie doložený násilný zánik žiadneho zo sídlisk a kontinuálne sú používané aj viaceré miestne pohrebiská.<ref>{{Harvbz|Ruttkayová|Ruttkay|2012|St=5}}</ref> Územie Nitrianska sa stalo predmetom zájmu novovznikajúcich stredoeurópskych štátov a po ukončení poľského záboru sa stáva trvalou súčasťou Uhorska. Viaceré bývalé veľkomoravské hradiská sa menia na kamenné komitátne hrady ([[Nitriansky hrad|Nitra]], [[Bratislavský hrad|Bratislava]], [[Trenčiansky hrad|Trenčín]], [[Zemplínsky hrad|Zemplín]]) a/alebo v ich okolí vznikajú stredoveké mestá. Iné hradiská naopak v nových podmienkach strácajú svoj strategický význam a postupne upadajú. == Konštantín a Metod na Veľkej Morave == ''Pozri aj [[Cyril a Metod]]'' === Prvé roky na Veľkej Morave (863{{--}}867) === V roku [[863]] prišla na Veľkú Moravu misia vyslaná byzantským cisárom [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michalom III.]] a patriarchom [[Fotios|Fótiom]]. Viedli ju rodní bratia sv. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] zvaný Filozof (neskoršie prijal mníšske meno Cyril) a sv. [[Svätý Metod|Metod]]. Filozof Konštantín osobitne pre túto misiu vyvinul prvú [[Slovania|slovanskú]] abecedu – [[hlaholika|hlaholiku]], priniesol so sebou symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku), zvolil si [[staroslovienčina|staroslovienčinu]] (= starú cirkevnú slovančinu) za jazyk, ktorý bude počas misie používať, a priniesol so sebou prvé preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravil s Metodom. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[Biblia|Bibliu]], ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň [[Proglas (báseň)|Proglas]]. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ľudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku [[863]] Konštantín založil tzv. veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku [[885]] mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devínsky hrad|Devín]]. Vedúcim učilišťa bol najskôr Konštantín, po jeho smrti Metod. [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 07.JPG|thumb|[[rydlo (nástroj)|stilus]] z Mikulčíc]] [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 05.JPG|thumb|veľkomoravské gombíky]] === Cesta do Ríma (867{{--}}869) === [[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Svätý Cyril a Metod v Ríme]] V roku [[867]] sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Po ceste sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu ([[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený a [[Fotios|Fótios]] poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty. V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]], ktorý ich pozval do Ríma. Tam od rímskeho pápeža [[Hadrián II.|Hadriána II.]] ([[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] medzičasom zomrel) získali schválenie pre používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka. Vo februári [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a ďalších dvoch vysvätil na [[diakon]]ov. Rímsky pápež povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]]. [[14. február|14. februára]] [[869]] Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. === Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) === Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo veľkomoravskom učilišti. Keďže však bavorskí kňazi nechceli súhlasiť so schválením aktivít solúnskych bratov, vymenoval pápež trocha neskôr (začiatkom roka [[870]]) na popud Koceľa Metoda za [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým arcibiskupom. Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku [[870]] však nového arcibiskupa na rozkaz bavorských biskupov zajali, uväznili a mučili v Bavorsku (okrajová súčasť Východofranskej ríše). Až keď Veľká Morava roku [[872]] porazila [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]] (pozri vyššie), odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. V máji [[873]] sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom: * Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica|Sremská Mitrovica]]) a malého územia medzi Balatonom a ústím [[Hron]]u, bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom * Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z Biblie). * Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a veľkomoravské učilište začalo pod jeho vedením opäť pracovať. Po roku [[874]] často Metoda u Svätopluka a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – [[Ján z Benátok]] (zároveň Svätoplukov poradca) a [[Viching]] (Wiching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. Približne v tom istom čase ([[879]]/[[880]]) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa [[Metod (svätec)|Metoda]] vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho prvým biskupom sa stal [[Viching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave. Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od uvedených ohováračiek. Rímsky pápež uznal jeho pravovernosť, ale zároveň Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae]], v ktorom: * Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na úroveň Východofranskej ríši * potvrdil Metodove úlohy a funkcie * prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená) * prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor * schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (evanjelium sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky) * prikázal, aby sa bohoslužby mohli pre Svätopluka a jeho družinu konať v latinčine, ak by si to želal V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom. Neskôr na Veľkej Morave [[Metod (svätec)|Metod]] zosadil [[Viching]]a ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský“ list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Vichinga za to poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave. Niekedy v [[80. roky 9. storočia|80. rokoch 9. storočia]] pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]] Roku [[885]] [[Metod (svätec)|Metod]] na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. [[6. apríl|6. apríla]] [[885]] Metod zomrel na Veľkej Morave a bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole Veľkej Moravy. === Po Metodovej smrti (885{{--}}886) === Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti pápež [[Štefan V. (pápež)|Štefan V. (VI.)]] vymenoval [[Viching]]a (už druhýkrát) za nitrianskeho biskupa, ako aj za „cirkevného správcu“ Veľkej Moravy – nie však za arcibiskupa. Pretože Viching krátko pred Metodovou smrťou Metoda ohováral v Ríme, poslal pápež v zime roku [[885]]{{--}}[[886]] do Veľkej Moravy list „''Quia te zelo fidei''“, v ktorom spätne odsúdil Metodovu činnosť, Metoda exkomunikoval a dokonca zakázal používanie slovanského jazyka pre bohoslužby (liturgie) s výnimkou účelov kázaní a výkladu Biblie. Na Veľkú Moravu boli poslaní pápežskí vyslanci, ktorí zakázali [[Gorazd (Nitra)|Gorazdovi]] vyučovať, dali zatvoriť veľkomoravské učilište a [[Viching]] začal likvidovať prívržencov [[Metod (svätec)|Metoda]] a [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]]. Kňazov a diakonov, najmä [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]], [[Kliment Ochridský|Klimenta]], [[Naum Ochridský|Nauma]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sávu]] a [[Svätý Angelár|Angelára]]), ale aj Ďalších, ktorí odmietli akceptovať Vichinga a zriecť sa staroslovienčiny, uvrhnli do väzenia a potom (väčščinu z nich) uprostred zimy vyhnali z Veľkej Moravy. Títo vyhnanci z Veľkej Moravy a ich pokračovatelia potom vykonali cirkevno-jazykové misie prakticky po celej juhovýchodnej Európe a vytvorili dnešnú [[cyrilika|cyriliku]], ktorá nahradila hlaholiku. Na Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a nemeckí (východofranskí) kňazi. == Spoločnosť == === Obyvateľstvo === Meno obyvateľov je zachytené v latinčine vo formách ''Marharii'' (popri nich aj iní Moravania ''Merehani'')<ref group="pozn">[[Bavorský geograf]] týchto „tiež Moravanov“ bližie nelokalizuje.({{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Třeštík | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2001 | edícia = Česká historie | zväzok edície = 8 | isbn = 80-7106-482-3 | počet strán = 384 | strany = 134 }}) Zmienka o týchto druhých Moravanoch vedie k otázkam, či obyvatelia východnej časti útvaru tvorili samostatný ''gens''. Porovnaj napr.{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = Veda; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = 91 }}.</ref>, ''Sclavos Margenses'', ''Sclavos Marahenses'', ''Sclavi Marahenses'' a pod, alebo len ako ''Sclavos''.<ref name="M_II"/>{{rp|95-97}} V slovanských zdrojoch sú označovaní ako ''Moravjęne'', ''Morav(l)jęne'', Morav(l)jane, ''ljudьe Moravъštii'',<ref name="M_II"/>{{rp|100}}ale tiež jednoducho ''Sloväne'' – ''Sloviene''.<ref group="pozn">Pozri Život Metoda. Tvar Slovien je novotvar prevzatý z českého jazyka.{{Harv|Marsina|2001}} Pôvodnej hláske „jať“ (širokému e) zodpovedá v slovenčine bližšie „ä“ nie „ie“. Ako upozorňuje Marsina, jedným z problémov takéhoto pomenovania je aj jeho nepreložiteľnosť do iných jazykov.</ref> Názov Moravania sa zároveň používa v užšom význame na označenie slobodných Moravanov, resp. spoločenskej elity.<ref name="JS(m)"/>{{rp|142-144}} Iní zas tvrdia{{kto}}, že je pravdepodobné, že už vtedy sa obyvatelia západnej časti jadra Veľkej Moravy nazývali skôr Moravania, kým obyvatelia východnej časti skôr „slověne“ (budúci Slováci). Z výrazu „slověne", ktorý bol aj spoločným názvom pre Slovanov, vzniklo pomenovanie Slovákov (do 15. stor. „Slovenin“, aj v súčasnosti Slovenka/slovenský) ale aj Slovincov (Slovenci/Slovenec/Slovenka/slovenski). === Sídlisková štruktúra === [[Súbor:Fortified settlements in Slovakia, 8th-10th century.png|thumb|upright=1.75|<div>Opevnené sídla na území dnešného Slovenska v 8.{{--}}10. storočí podľa Šalkovského (2012).<br/>Legenda:<br/> <span style="color: red">červená</span> – dokázané, <span style="color: orange">oranžová</span> – indikované, vysoko pravdepodobné, <span style="color: blue">modrá</span> – čiastočne indikované, možné.</div>]] Centrami veľkomoravskej sídliskovej štruktúry boli opevnené [[hradisko|hradiská]], ktoré Slovania budovali vo výšinných aj nížinných polohách (močiare, ostrovy). Vo viacerých prípadoch využili a rozšírili opevnenia, ktoré existovali už pred ich príchodom. Okrem obrannej funkcie slúžili hlavné hradiská ako sídla elít a hospodárske a kultúrne centrá, v ktorých (alebo v ich blízkosti) sa koncentrovali remeslá a obchod. Tieto boli doplnené systémom hradísk, ktoré mali administratívnu funkciu v rámci regiónov, hradiskami s primárnou obrannou a strážnou funkciou a tými, ktoré neboli trvalo osídlené ale slúžili ako útočiská v prípade nebezpečenstva (refúgiá). Dobové písomné pramene sa priamo zmieňujú o [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrave]] ([[Nitra]], [[828]]), Dowine (spájaná najčastejšie s [[Devínsky hrad|Devínom]], [[864]]) a Brezalauspurcu ([[Bratislava]], [[907]]), archeologicky sú však doložené desiatky ďalších opevnených sídiel. [[Súbor:Kostolec-hradisko.jpg|thumb|left|[[Kostolec (hradisko)|Hradisko Kostolec]]]] Na území dnešnej Moravy boli významnými centrami napr. [[Mikulčice–Valy|Mikulčice]], [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]] ([[Uherské Hradiště]]), [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]], [[Pohanská (hradisko)|Pohansko]] (u [[Břeclav|Břeclavi]]), [[Brno-Líšeň]], [[Olomouc]] alebo [[Znojmo]]. Otázka hlavného mesta v dnešnom chápaní je vzhľadom na obdobie a charakter štátu problematická, popri lokalitách s "celoštátnym" významom je možné predpokladať aj pohyb panovníka v rámci ríše, ktorý zabraňoval nadmernej exploatácii miestnych zdrojov. Na Slovensku bola jednoznačne najvýznamnejšou lokalitou [[Nitra]], ktorá pozostávala z hradísk a ich hospodárskeho zázemia (neopevnenených sídlisk), pričom veľkosť celej aglomerácie presahovala územie dnešného Starého mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí archeológovia prepisujú históriu | url = http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23 | dátum vydania = 23.08.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-09 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi ďalšie významné lokality na dnešnom Slovensku patria [[Bojná]] (pozostávajúca taktiež z viacerých hradísk), [[Devínsky hrad|Devín]] (spolu s podpornými hradiskami na [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínskej Kobyle]]), [[Bratislava]], [[Trenčín]], [[Pobedim]], [[Kostolec (hradisko)|Ducové]], [[Brekov]], Zemplín, [[Divinka]], [[Mužľa]], [[Starý Tekov]], [[Zvolen]]-Môtová, [[Detva]]-Kalamárka, [[Čingov]], [[Dreveník]], [[Šarišské Sokolovce]], [[Spišské Tomášovce]], [[Kusín]], [[Vyšehrad (hradisko)|Vyšehrad]] (na Slovensku), [[Hronský Beňadik]], [[Nitrianska Blatnica]], [[Skalka nad Váhom]], [[Hrádok (okres Nové Mesto nad Váhom)|Hrádok]] a ďalšie. Na území dnešného Maďarska napr. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], [[Feldebrő]], na Ukrajine [[Užhorod]] (ak bol súčasťou ríše). Bežné obydlia boli zväčša zahĺbené zemnice alebo jednoduché nadzemné zrubové stavby. V prípade elít sú doložené reprezentatívne objekty zložitejšej konštrukcie s liatou maltovou alebo drevenou podlahou, resp. paláce z kameňa alebo s kamennou podmurovkou. === Spoločenská organizácia === Slovania prijímali dôležité rozhodnutia, ktoré sa týkali celého kmeňa na sneme.<ref name="JS(m)"/>{{rp|71}} Tento spôsob rozhodovania sa zachoval na Veľkej Morave, kde rozhodoval panovník spolu so svojimi kniežatami a „všetkými Moravanmi“ (snem slobodného obyvateľstva).<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} Ríša mala dvojstupňovú kniežaciu subordináciu,<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} panovník bol kniežaťom medzi kniežatami, v latinských prameňoch sa označuje ako dux alebo rex, t. j. knieža alebo kráľ (ranostredoveká terminológia ešte nebola celkom ustálená). V Živote Konštantína je napr. [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] označovaný ako ''„moravьskyj knęzь“''.<ref name="JS(m)"/>{{rp|77}} Moc sa odovzdávala v rámci širšieho príbuzenstva.<ref name="machacek779">{{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 779 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }}</ref> V dvoch prípadoch bol nástup nového panovníka priamym dôsledkom mocenského zásahu Franskej ríše (dosadenie Rastislava, v podstate aj nástup Svätopluka).<ref name="machacek779"/> Iba v jednom prípade, ku koncu existencie útvaru preberá moc prvorodený syn ([[primogenitúra]]). Vazalov kniežaťa označujeme ako veľmožov, hoci staroslovienske texty označujú aj knieža aj veľmožov ako „[[Kňaz (Slovania)|kňaz]]“ (v staršom slova zmysle). Chudobnejšia časť vládnucej vrstvy boli družinníci (voji, víťazi). Vojenskí velitelia, radcovia kniežaťa, sa nazývali župani a boli rozmiestnení po jednotlivých „civitates“ (hradských „mestách“, tzv. hradiskách, ktoré môžeme prirovnať k dnešnej miestnej štátnej správe). Mali v kompetencii súdnu právomoc, vyberanie naturálnych dávok v prospech panovníka, udržiavali pokoj a poriadok, a preto mohli organizovať vojsko. Najvyšším županom bol [[palatín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = 87 }}</ref> (dvorský alebo nádvorný župan), ktorý mal hlavnú hospodársku funkciu, spravoval kráľovský dvor a mal oprávnenie zastupovať panovníka v jeho neprítomnosti, pretože panovník nemal stále sídlo. Županom podliehali stotníci, desiatnici a dvorskí, zabezpečujúci dopravu a zásobovanie. Správa financií bola zverená taverníkovi{{Chýba citácia}} (jeho meno je odvodené od staroslovenského slova tovor, čo znamenalo truhla). Písomnosti, korešpondenciu, diplomatické veci a vzťah k zahraničiu zabezpečovala dvorská kancelária na čele s kancelárom (bol ním napr. biskup [[Viching]] alebo kňaz [[Ján z Benátok]]). K vládnucej triede napokon samozrejme patril aj vyšší klérus. V štáte žili aj početní kňazi. Zvyšok tvorilo obyvateľstvo (remeselníci, roľníci, obchodníci a podobne) prevažne viazané na vládnucu vrstvu zrejme protofeudálnymi vzťahmi (dokazujú to napríklad početné tzv. zamestnanecké názvy obcí, napr. [[Tesáre]], Vináre, Lovci, Dravci, podrobnejšie<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | rok = 1964 | edícia = Pamäti a dokumenty | zväzok edície = 18 | počet strán = 248 | strany = 20{{--}}22 }}</ref>). === Vojenstvo === Organizácia vojenských síl vychádzala z ranofeudálneho konceptu vojenskej služby, ktorá bola vykonávaná najmä príslušníkmi privilegovanej vrstvy.<ref name="VDS">{{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = }}</ref>{{rp|75}} Základom armády bola ''družina'', ktorá sa delila na staršiu družinu, ktorá zabezpečovala ochranu kniežaťa a významných predstaviteľov aristokracie a mladšiu družinu, vrstvu profesionálnych bojovníkov, ktorí tvorili vlastnú vojenskú silu kniežaťa.<ref name="VDS"/>{{rp|76}} Príslušníci družín boli zároveň najskúsenejšou a najlepšie vyzbrojenou časťou armády, ktorá sa podieľala na výbojoch do okolitých krajín. Pravdepodobne zohrávali aj dôležitú úlohu pri mobilizácii ďalších zložiek pri útoku alebo obrane. Táto vrstva elitných bojovníkov mala výslovne jazdecký charakter. V prípade potreby sa vojsko rozširovalo o členov vojenských družín miestnych veľmožov alebo o bojovníkov poskytovaných občinami. Pri väčšej mobilizácii sa k profesionálnym silám pripájala ''pohotovosť'', získavaná z radov slobodného obyvateľstva, v ktorej mala výraznú prevahu pechota.<ref name="VDS"/>{{rp|82}} Pohotovosť sa podieľala najmä na obrane, jej účasť na dobyvačných vojnách bola menej obvyklá. Maximálnu veľkosť armády odhaduje [[Alexander Ruttkay]] na 20 000{{--}}30 000 mužov.<ref name="VDS"/>{{rp|81}}. [[Dušan Třeštík]] odhaduje veľkosť Svätoplukovho vojska, ktoré sa zúčastnilo v rokoch [[883]]{{--}}[[884]] na bojoch v Panónii na 20 000{{--}}25 000 pešiakov, 8 000 jazdcov a 1 000 vozov.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=281}}</ref> Univerzálnou zbraňou jazdcov a pechoty bola [[kopija]], najmä pechota používala rôzne typy [[sekera|sekier]].<ref name="VDS"/>{{rp|91}} Do výzbroje elitných bojovníkov patrili dvojostré meče. V osobných súbojoch sa používali aj bojové nože. Zbrane, ktoré sa spájajú hlavne s avarským (všeobecne nomádskym) spôsobom boja ako šable, reflexné luky a niektoré typy kopií chýbajú.<ref name="VDS"/>{{rp|89}} Pri bojoch na vlastnom území mali významnú úlohu hradiská, ktoré boli chránené mohutnými drevozemnými valmi s roštovou alebo komorovou konštrukciou, pričom výška valov dosahovala aj niekoľko metrov. Obranný efekt bol znásobený priekopou a palisádou na vrchole valu, ktorý bol v niektorých prípadoch ešte posilnený kamenným plášťom z vonkajšej strany. === Hospodárstvo === Veľká Morava v zahraničnom obchode profitovala z napojenia na dve veľké európske obchodné trasy. [[Podunajská cesta]] spájala Veľkú Moravu s Franskou ríšou a ďalej pravdepodobne pokračovala až na územie Bulharov a do Byzancie.<ref name="Štefan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }}</ref>{{rp|10}} Druhou dôležitou obchodnou cestou bola stará [[jantárová cesta]], ktorá bola napojená na [[Dunaj]] v oblasti [[Carnuntum|Carnunta]] a spájala ju s najvýznamnejším stredomorským trhom v [[Benátky|Benátkach]].<ref name="Štefan"/>{{rp|10}} Vďaka prepojeniu [[Morava (rieka)|Moravy]] a Dunaja tak mohli centrá na dolnom toku rieky Moravy využívať obe cesty, pričom dôležitým strategickým bodom pre ich kontrolu bola oblasť Bratislavy<ref name="Štefan"/>{{rp|11}} (hradiská v Bratislave, na Devíne a Devínskej Kobyle). Najdôležitejší vývozným tovarom boli zrejme otroci, ktorých Veľkomoravania získavali pri svojich výbojoch. Otroci končili väčšinou na cieľových trhoch arabského sveta ale predávali sa aj na západ. Vnútorný trh nebol založený štandardných mechanizmoch ako sú dopyt a ponuka, ale na redistribúcii tovarov.<ref name="Štefan"/>{{rp|13}} Jeho fungovanie bolo obmedzené aj neexistenciou montárneho platidla – Veľká Morava nerazila vlastné mince. Toto zároveň viedlo aj k menej efektívnym formám výberu daní a ekonomická stabilita ríše tak bola do veľkej miery závislá skôr na ziskoch z výbojov, než na systematickom využívaní miestnych zdrojov. Ako predmincové platidlo sa v literatúre často zmieňujú sekerovité [[hrivna (polotovar)|hrivny]] (železné polotovary), táto ich funkcia však v súčasnosti nie je univerzálne akceptovaná.<ref name="Štefan"/>{{rp|12}} Nedostatočná prirodzená zásobovacia funkcia trhu bola riešená štruktúrou služobníckych osád, ktoré mali uložené produkovať konkrétny typ tovaru pre zásobovanie hradských centier. Rozvinuté boli remeslá ako [[kováčstvo]], [[šperkárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (vrátane produkcie exkluzívnej keramiky), [[dechtárstvo]], výroba textilu, výrobkov z kostí, doložené je aj [[sklárstvo]]. V oblasti poľnohospodárstva je možné zdokumentovať pestovanie obilnín ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[raž]], [[ovos]], [[proso]]), strukovín (napr. [[Hrach siaty|hrach]]), maku, [[ovocie|ovocia]], [[vinárstvo]] ([[vinársky nôž|vinárske nože]]), technických plodín (napr. [[Konopa siata|konope]]). Chovali sa obvyklé druhy hospodárskych zvierat ako [[hovädzí dobytok]], [[Koza domáca|kozy]] a [[Sviňa domáca|ošípané]]. == Umenie a kultúra == [[Súbor:Kopcany st. margaret 3.jpg|thumb|Kostol v Kopčanoch patrí medzi stavby s možným veľkomoravským alebo krátko poveľkomoravským pôvodom]] Konkrétnym dokladom šírenia kresťanstva na Veľkej Morave sú sakrálne stavby. V počiatkoch výskumu sa predpokladala iba existencia jednoduchých drevených kostolov. Tento typ bol vhodný pre prvotné misionárske aktivity vzhľadom na dostupnosť materiálu, jednoduchú konštrukciu a preto, že nevyžadoval vysvätenie.<ref name="Botek">{{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }}</ref>{{rp|40}} Po nálezoch v Starom Měste ([[1949]]) bol tento názor prehodnotený a od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sú známe murované sakrálne stavby aj z územia Slovenska. Kostoly patrili vôbec k prvým kamenným stavbách Slovanov, preto sa pri ich stavbe počíta aj s účasťou zahraničných odborníkov. Približne polovica z doteraz známych kostolov (12) pochádza z Mikulčíc. Zložitý chrámový komplex sa nachádza v lokalite Uherské Hradište – Sady a v literatúre býva označovaný ako Metodov arcibiskupský chrám.<ref name="Botek"/>{{rp|62}} Existenciu viacerých veľkomoravských kostolov je možné predpokladať v Nitre, ktorá si však zachovala významné postavenie aj po zániku Veľkej Moravy a neskoršie prestavby pravdepodobne zrejme viedli k zničeniu viacerých z nich.<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly sa väčšinou nachádzajú v areáloch hradísk, resp. dvorcov. Časť z nich sa považuje za tzv. „vlastnícke“ kostoly veľmožov. Väčšina veľkomoravských kostolov má jednoduchú konštrukciu, ide o jednoduché jednoloďové kostoly alebo o rotundy s jednou apsidou. Z Mikulčíc je doložená je aj rotunda s dvoma apsidami a rotunda s vnútornou tetrakonchou. Konštrukčne náročnejšími sú trojloďové baziliky z Mikulčíc (kostol III) a z Bratislavy (Hradný vrch).<ref name="Botek"/>{{rp|65}}. Na Devíne je doložený unikátny jednoloďový kostol s trolístkovým uzáverom (trikoncha).<ref name="Botek"/>{{rp|65}} Nejednotné sú názory na datovanie kostola na Martinskom Vrchu.<ref name="Botek"/>{{rp|92}} Zvyšky reprezentatívnej murovanej stavby z prvej polovice 9. storočia sú doložené v lokalite Nitra-Hrad, ale nie je jasné, či išlo o kostol alebo svetskú stavbu (palác)<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly boli stavané z lomového, zriedkavo aj riečneho kameňa, často s použitím materiálu z predslovanského obdobia (rímske tehly a škridle). Stavby boli zvnútra omietnuté a zdobené freskovou výzdobou.<ref name="Botek"/>{{rp|41}} Na veľkomoravskú sakrálnu architektúru vplývalo viacero zdrojov, čo súvisí s šírením kresťanstva z rôznych oblastí. Diskutuje sa najmä franských a dalmátsko-istrijských vplyvoch, juhovýchodné (antické a byzantské) sú hodnotené ako málo pravdepodobné.<ref name="Botek"/>{{rp|59}} Kým najstaršie nálezy kostolov boli iba tzv. negatívy (jamy po odstránení základových kameňov vyplnené druhotným materiálom), v súčasnosti sa diskutuje aj o možnom veľkomoravskom pôvode viacerých stále stojacich stavieb – [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]], [[Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)|Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom]] a [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Rotunda svätého Juraja nad Nitrianskou Blatnicou]]. Ich datovanie sa spresňuje karbónovou metódou a dendrochrológiou. [[Súbor:Bascanska ploca.jpg|thumb|[[Hlaholika]]]] Bohaté umelecké remeslo reprezentovali najmä meče podobné škandinávskym a karolínskym mečom, výzdoba koní, zámky, kľúče, vedierka a podobne. V oblasti šperkárstva sa vyrábali náušnice, prstene, závesky, gombíky zo striebra, zlata, bronzu, ojedinele zo skla. Rozlišujeme jednoduchý ľudový šperk a tzv. veligradský, nazývaný i byzantsko-orientálny vyrábaný sofiskovanými šperkárskymi technikami. Veľkomoravskú hudbu tvoril starosloviensky [[bohoslužobný spev]] a cirkevná hudba byzantského charakteru. Veľkomoravskú vzdelanosť reprezentuje predovšetkým [[veľkomoravské učilište]] ([[873]]{{--}}[[885]]), [[kultúrny jazyk na Veľkej Morave]] a [[staroslovienske písomníctvo]]: [[Kyjevské listy]], [[Proglas (báseň)|Proglas]], preklad Biblie, z právnych prameňov [[Zakon sudnyj ľudem]] (Súdny zákon pre laikov (ľud)), Nomokánon, [[Ustanovenia svätých otcov]], [[Anonymná homília]] (Napomenutia vladárom) a podobne. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn}} == Referencie == {{referencie|1}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * {{preklad|de|Großmähren|52995638}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | url = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska 1: Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * k časti o alternatívnych polohách Veľkej Moravy: {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | vydavateľ = Hiersemann | isbn = 3-7772-9502-7 | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} == Celkový prehľad základnej literatúry == === Pramene === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I{{--}}II | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1989{{--}}1992 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. (ed.) | odkaz na autora = | titul = Magnae Moraviae fontes historici I{{--}}V | url = | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně | miesto = Brno/Praha | rok = 1966{{--}}1977 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II | url = | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2001 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krajčovič | meno = Rudolf | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava v tisícročí slovami prameňov a legiend, kroník a krásnej spisby | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Codex diplomaticus nec non epistolaris Slovaciae. Tomus I.{{--}}II | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = | rok = 1971, 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Legendy stredovekého Slovenska: ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov | url = | vydavateľ = Rak : Osudy predkov, 1997 | miesto = Budmerice | rok = 1997 | isbn = 80-85501-08-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | miesto = Bratislava | rok = 1964 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1968 | vydanie = 2 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Veľkomoravské legendy a povesti | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 8022201642 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vašica | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Vašica | titul = Literární památky epochy velkomoravské 863{{--}}885 | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}(2. vyd. 1996. ISBN 80-7021-169-5, 3. vyd. 2014. ISBN 978-80-7429-217-0) * ďalšie pozri nižšie ako externé odkazy === Cyrilo-metodská misia === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Spolupatróni Európy. CO- Patrons of Europe | url = | vydavateľ = Mabuto Press | miesto = Banská Bystrica | rok = 1992 | isbn = 8090041035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Apoštoli Slovanov / Cyril a Metod a Veľká Morava | url = | vydavateľ = Cirkevné nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hnilica | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Svätí Cyril a Metod: horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi | url = | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-05-00707-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Michal LACKO: Svätý Cyril a Metod. 6. vydanie. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1992. * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Metodov boj | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | rok = 2012 | isbn = 9788080616472 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Eugen PAULÍNY – Šimon ONDRUŠ: Život a dielo Metoda prvoučiteľa národa slovienskeho. Bratislava: Tatran, 1985. * [[Ján Stanislav (1904)|Ján STANISLAV]]: Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom. Bratislava: Tatran, 1950. * Ján STANISLAV: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1950. * {{Citácia knihy | priezvisko = Škoviera | meno = Andrej | titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský komitét slavistov{{--}}[[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]] | rok = 2010 | isbn =978-80-89489-02-2 | url = http://www.academia.edu/26732089/Sv%C3%A4t%C3%AD_slovansk%C3%AD_sedmopo%C4%8Detn%C3%ADci._The_Seven_Holy_Slavonic_Saints._%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8._%D0%A1%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8B%D0%B5_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B5_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8._full_book_ | počet strán = 247 | strany = }} * {{Citácia knihy | editori = Andrej Škoviera | titul = Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = PostScriptum | rok = 2013 | isbn = 978-80-89567-23-2 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | titul = Církevní misie v dějinách Velké Moravy | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1963 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Cyril a Metoděj : mezi Konstantinopolí a Římem | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-7429-344-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vragaš | meno = Štefan | odkaz na autora = | titul = Život sv. Konštantína Cyrila a Život sv. Metoda | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 8070902035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Ostatné === {{stĺpce|2| * {{Citácia knihy | priezvisko = Avenarius | meno = Alexander | odkaz na autora = Alexander Avenarius | titul = Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v VI. – XII. storočí: k problému recepcie a transformácie | url = | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1992 | isbn = 80-224-0359-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina et al. (eds.) | odkaz na autora = | titul = Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom 6. bis 11. Jahrhundert: Symposium Nitra 6. bis 10. November 1994 | url = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Birnbaun | meno = Henrik | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zum (hoffentlich) letztenmal über den weitgereisten Method und die Lage Altmährens | periodikum = Byzantinoslavica | odkaz na periodikum = Byzantinoslavica | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 57 | číslo = 1 | strany = 188{{--}}193 | url = | dátum prístupu = | issn = 0007-7712 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie et al | odkaz na autora = | titul = Velké dějiny zemí Koruny české: Svazek 1. do roku 1197 | url = | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-7185-265-1 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Brather | meno = Sebastian | odkaz na autora = | titul = Archäologie der westlichen Slawen – Siedlung, Wirtschaft und Gesellschaft im früh- und hochmittelalterlichen Ostmitteleuropa | url = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * RATKOŠ, Peter. Veľkomoravské obdobie (do roku 907). In: {{Citácia knihy | editori = Samuel Cambel | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 88{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Čaplovič | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-88880-19-X | počet strán = 268 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dekan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava. Doba a umenie | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1976 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Dvořák | titul = Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa | url = | vydavateľ = Rak Budmerice | miesto = Budmerice | rok = 2004 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = slovenský }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | url = | vydavateľ = Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | isbn = 3-7772-9502-7 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Morava v 9. a 10. století. K problematice politického postavení, sociální a vládní struktury a organizace | url = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1978 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Velká Morava a středoevropští Slované | url = | vydavateľ = Státní pedagogicke ́nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1964 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | vydavateľ = Jota | miesto = V Brně | rok = 2013 | isbn = 978-80-7462-281-6 | počet strán = 398 | jazyk = po česky }} * HAVLÍK, Lubomír E. ''Moravské letopisy: dějiny Moravy v datech''. 1. vyd. Brno: Jota, 1993 ISBN 80-85617-10-2. (2009 ISBN 978-80-904363-0-5) * HAVLÍK, Lubomír E. ''Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů''. Brno: Jota 1994. ISBN 80-85617-19-6. * HAVLÍK, Lubomír E. ''Život a utrpení Rostislava, krále Moravanů''. In: Moravský historický sborník – Ročenka Moravského národního kongresu 1995. Brno: Moravský národní kongres 1996, s. 85 – 230; autoeditium, Brno 1999 * {{Citácia knihy | priezvisko = Chropovský | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | titul = Slovensko na úsvite dejín | url = | vydavateľ = SPN | miesto = Bratislava | rok = 1970 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Veľká Morava in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI (autorom hesla je podľa zoznamu v úvode knihy pravdepodobne [[Bohuslav Chropovský]]) * MORAVIA. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kazhdan | meno = Alexander P. | odkaz na autora = Alexandr Petrovič Každan | spoluautori = ed. | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 1409 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = 67{{--}}101 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan et al | odkaz na autora = | titul = Kronika Slovenska 1 Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika Českých zemí (od pravěku po současnost) | url = | vydavateľ = Fortuna Libri | miesto = Praha | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Postavy veľkomoravskej histórie | url = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 802170294X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny I | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Michala Vaška | miesto = Prešov | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Kráľ Svätopluk | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2010 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš (ed.) | odkaz na autora = | titul = Slovaks in the Central Danubian Region in the 6th to 11th century | url = http://web.archive.org/web/20070710124048/http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm | vydavateľ = Slovenské národné múzeum | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = anglický }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 775{{--}}789 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín | url = http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-19 | vydavateľ = Factum bonum }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Nitra v slovenských dejinách | url = | vydavateľ = Martin | miesto = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 2002 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Svätopluk 894{{--}}1994: materiály z konferencie ... Nitra, 3.-6. október 1994 | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1997 | isbn = 8088709342 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Marsina | odkaz na autora = Richard Marsina | editori = Dušan Kováč | titul = Slovak contributions to 19th International Congress of Historical Sciences | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = 80-224-0665-1 | kapitola = Where was Great Moravia? | strany = | jazyk = po anglicky }} * MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = 137{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }} (²2009. {{ISBN|978-80-7277-407-4}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Veľká Morava | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 951{{--}}952 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Pauliny | titul = Arabské správy o Slovanoch : (9.{{--}}12. storočie) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda; Bernolákova spoločnosť | rok = 1999 | isbn = 80-224-0593-0 | počet strán = 214 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = }} (²1990. {{ISBN|80-85174-91-X}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }} (²2016. {{ISBN|978-80-85501-64-3}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Juraj et al. | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy I | url = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefanovičová | meno = Tatiana | odkaz na autora = Tatiana Štefanovičová | titul = Osudy starých Slovanov | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta | rok = 1989 | edícia = Tradícia a dnešok | zväzok edície = 10 | počet strán = 176 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-7106-482-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Turčan | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | editori = Daniel Kollár | titul = Veľkomoravské hradiská | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Dajama | rok = 2012 | isbn = 978-80-8136-013-8 | edícia = Kultúrne krásy Slovenska | zväzok edície = | počet strán = 127 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. [recenzia] | periodikum = Český časopis historický | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 94 | číslo = | strany = 86{{--}}93 | url = http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm | dátum prístupu = 8.5.2019 | issn = 0862-6111 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Počátky Přemyslovců. Vstup Čechů do dějin (530 – 935) | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-138-0 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * TŘEŠTÍK, Dušan: (Recenzia) Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. in: Český časopis historický 94, 1006, s. 86{{--}}93 Dostupné online: [http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm] * WOLFRAM, H.: ''Moravien-Mähren oder nicht?'' in: Svätopluk 894{{--}}1994, Nitra 1996 (v slovenčine to isté vyšlo pod názvom: {{Citácia periodika | priezvisko = Wolfram | meno = Herwig | titul = Historické pramene a poloha (Veľkej) Moravy | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 1995 | mesiac = | ročník = 43 | číslo = 1 | strany = 3{{--}}15 | url = | dátum prístupu = 2020-02-26 | issn = 0018-2575 }}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Záborský | meno = Jonáš | odkaz na autora = Jonáš Záborský | titul = Dejiny kráľovstva uhorského | url = http://zaborsky.blogspot.sk/2006/06/cast-uvodnia.html | vydavateľ = | miesto = | rok = 1875 / 2010 | isbn = | kapitola = Časť úvodnia | strany = | jazyk = po slovensky }} (vyšlo aj knižne v roku 2012) }} == Externé odkazy == * [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=zapadni-slovania-velka-morava Veľká Morava v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku] * [http://www.angelfire.com/sk3/quality/Slav_states.html Podrobná časová os] {{eng icon}} * [http://www.angelfire.com/tx5/texasczech/Slav%20Origins/Great%20Moravia%20and%20Serb%20Moravia.htm Údajné alternatívne polohy Veľkej Moravy] {{eng icon}} * [http://www.historickarevue.com/?id=archiv_26 Ruttkay, A. T.: Na prahu vzniku Uhorska – O slovansko-maďarských vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy in: Historická revue] * [http://web.archive.org/web/20080116011113/http://staryweb.uniba.sk/uk_celkovy_pohlad/profesorske_prednasky/Stefanovicova.htm Pohľad známej archeologičky Štefanovičovej z roku 2001 na počiatky Slovanov, Slovákov a Veľkú Moravu (vrátane jej polohy)] * [http://www.moraviamagna.cz/archeologie/a_kopc06.htm Jeden z mála zachovaných veľkomoravských kostolov z 9. storočia (z obdobia vlády Rastislava I. (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (870{{--}}894))] * [http://digitalna.kniznica.info/s/84wRKVxzDA ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'']. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. 16 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] Primárne zdroje: * {{cite web|url=http://bsbdmgh.bsb.lrz-muenchen.de/dmgh_new/|title=Digitálne vydanie všetkých primárnych zdrojov k starým nemeckým dejinám (vrátane početných franských kroník a podobne relevantných pre Dejiny Veľkej Moravy)|archiveurl=http://archive.is/zwJ9|archivedate=2012-07-08}}, [http://www.geschichtsquellen.de/werke.html detto abecedne s komentármi] * [http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d Primárne zdroje o dejinách Slovenska v slovenčine] * [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html Primárne zdroje o Veľkej Morave v češtine (Magnae Moraviae Fontes Historici)] {{Dejiny Slovenska}} [[Kategória:Veľká Morava| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] k4h9kc8t5fed7j6ss8l41qbbhibcbvp 7417683 7417679 2022-07-30T21:52:16Z Teslaton 12161 rv., voľná tvorba bez zdroja wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox zaniknutý štát | názov = Veľká Morava | originálny názov = Morava | rok vzniku = 833 | rok zániku = 906/907 | viac pred = áno | pred 1 = Nitrianske kniežatstvo | pred 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | pred info = | pred 2 = Moravské kniežatstvo | pred 2 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 3 = Blatenské kniežatstvo | pred 3 vlajka = Blank shield with border.svg | pred 4 = České kniežatstvo | pred 4 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | viac po = áno | po 1 = Nitrianske kniežatstvo | po 1 vlajka = Flag of the Principality of Nitra.svg | po 2 = Uhorské kniežatstvo | po 2 vlajka = Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg | po 3 = České kniežatstvo | po 3 vlajka = Banner of Přemyslid family.svg | po 4 = Poľské kniežatstvo | po 4 vlajka = Kingdom of Poland-flag.svg | po 5 = Východofranská ríša | po 5 vlajka = Triquetra-Cross.svg | šírka 1. stĺpca = | vlajka = | článok o vlajke = Vlajka Slovenska | vlajka veľkosť = | znak = | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | mapa = Nitriansko vo VM.jpg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = pravdepodobná najväčšia rozloha za panovania [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]]<ref>{{Citácia knihy | editori = Pavol Kršák | titul = Ottov historický atlas Slovensko | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | rok = 2009 | isbn = | počet strán = 978-80-7360-834-7 | strany = }}</ref> | hlavné mesto = [[Veligrad]]/[[Morava (mesto na Veľkej Morave)|Morava]](?) | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]] | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = [[Dunaj]] | najdlhšia rieka poznámka = | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = [[praslovančina]], neskôr najmä ako cirkevný jazyk [[staroslovienčina]] | národnostné zloženie = [[Veľká Morava#Obyvateľstvo|Slovania, Frankovia, Avari neskôr starí Maďari]] | náboženstvo = [[kresťanstvo]], [[Náboženstvo Slovanov|slovanské náboženstvo]] | štátne zriadenie = [[monarchia]] | materský štát = | mena = komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty, …) | vznik = [[833]] | zánik = [[906]]/[[907]] }} '''Veľká Morava''' (pre obdobie po roku [[874]] nazývaná aj '''Veľkomoravská ríša''' alebo '''Svätoplukova ríša'''{{#tag:ref|„Preto o Veľkej Morave po roku 874 možno hovoriť azda ako o Svätoplukovej alebo Veľkomoravskej ríši.“<ref name="DS">{{Citácia knihy | editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]] | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = }}</ref>{{rp|108}}|group=pozn}}, '''Veľkomoravsko'''<ref name="BLS">MOJMÍR II. In: {{Citácia knihy | titul = Biografický lexikón Slovenska | odkaz na titul = Biografický lexikón Slovenska | zväzok = VI M{{--}}N | miesto = Martin | vydavateľ = Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav | rok = 2017 | isbn = 978-80-8149-079-8 | počet strán = 796 | strany = 537{{--}}538 }}</ref>; {{v jazyku|lat|Magna Moravia}}, {{v jazyku|gkm|ἡ μεγάλη Μοραβία|hé megalé Morabia}}) bol [[Západní Slovania|západoslovanský]] [[štát]] existujúci medzi rokmi [[833]] a začiatkom [[10. storočie|10. stor.]] (asi [[907]]). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej [[Morava (región)|Morave]] a [[Slovensko|Slovensku]] spolu so susediacim severným a stredným [[Maďarsko]]m. Bol to prvý väčší [[Slovania|slovanský]] štát vôbec. Najmä dnešné [[Slovensko]], ale aj dnešné [[Česko]] (tým, že sa dnešná Morava stala v roku [[1019]] súčasťou [[Dejiny Česka|Českého kniežatstva]]), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti. == Prehľad == Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské [[knieža]] [[Mojmír I.]] roku [[833]] dobyl [[Nitrianske kniežatstvo]]. Panovníkmi krajiny boli potom: * [[Mojmír I.]] ([[833]][[846|{{--}}846]]) * [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] ([[846]]{{--}}[[870]]) * franskí správcovia [[Viliam a Engelšalk]] * [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomír]] ([[871]]) * [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]][[894|{{--}}894]]) * [[Mojmír II.]] ([[894]]{{--}}? ([[906]]/[[907]])) :''Pozri aj [[zoznam vládcov Veľkej Moravy]]'' Vláda Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]]) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]]. [[Frankovia|Franské]] pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá ([[Devínsky hrad|Devín]], [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčice]] a i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku [[800]], povolal Rastislav okolo roku [[863]] do Veľkej Moravy z politických dôvodov byzantských učencov [[Konštantín Filozof|Konštantína]] a [[Svätý Metod|Metod]]a. Konštantín vytvoril pre potreby slovanského jazyka [[písmo]], [[hlaholika|hlaholiku]], obaja sa stali zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci boli vyhnaní z Veľkej Moravy v roku [[885]] vykonávali misie po slovanských územiach [[Európa|Európy]] a vytvorili aj písmo [[cyrilika|cyriliku]]. Za Svätopluka ([[871]]{{--}}[[894]]), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]], boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov – jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku – krajinu oslabili. Útoky kočovných [[Starí Maďari|Starých Maďarov]] potom po troch [[bitka pri Bratislave|bitkách pri Bratislave]] zničili ústrednú moc Veľkej Moravy. == Názov == Názov „Veľká Morava“ použil okolo polovice 10. storočia [[Byzantská ríša|byzantský]] cisár [[Konštantín VII.]] Porfyrogenetos v diele ''De administrado imperio'', keď okrem tvaru ''Μοραβίαζ'' (zem Moravská) použil aj výraz ''μεγάλη Μοραβία'' (megalé Morabia, Veľká Morava).<ref name="M_II">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]] | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }}</ref>{{rp|100}} Tento je niekedy prekladaný tiež ako „vzdialená“, prípadne „nepokrstená“ Morava. Inak dobové pramene krajinu nazývajú spravidla jednoducho ''Marahava'', ''terra Maravorum'', ''regnum Margorum,'' ''regnum Marahavorum'', prípadne ďalšími variantmi odvodenými od základu ''-mar''.<ref name="M_II"/>{{rp|95--99}} Doložené sú aj názvy ''regnum Rastizi'' a ''regnum Zuentibaldi'' (kráľovstvo resp. kniežatstvo Rastislava, neskôr Svätopluka). V slovanských textoch z 9.{{--}}10. storočia sa používa názov ''Morava'', prípadne v plurále ''Moravy'', ''Moravьska oblastь'' (Moravská ríša), atď. Podobne ako v latinčine sú zaznamenané rôzne varianty s významom moravská zem alebo zem Moravanov. Zaznamenaný je aj názov „vyšná Morava“ s významom „horná“ (v genitíve ''vyšneje Moravy'', ''vyšňuju Moravu'').<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Stanislav | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904) | titul = Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika | odkaz na titul = Starosloviensky jazyk | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | rok = 1978 | počet strán = 371 | strany = 51 }}</ref><ref>http://www.staramorava.euweb.cz/pociatkyrozmachazanik.htm#_Toc217439792</ref> Pojmy Vyšná Morava, Vzdialená Morava a pravdepodobne aj Veľká Morava majú zdôrazniť rozdiel voči – z pohľadu Byzantskej ríše – druhej Morave, ktorá sa nachádzala v oblasti [[Sirmium|Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica]]), vznikla však až v desiatom storočí. Spojenie Veľká Morava má zároveň vyjadriť rozdiel medzi pôvodnou Moravou a politickým útvarom, ktorý vznikol po pripojení [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] v roku [[833]]. == Územie Veľkej Moravy == [[Súbor:Great Moravia-slk.png|náhľad|upright=2|left| 1: od 833 do 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 2: od 833 do 907: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 3: spolu s 2 alebo spolu s 4;<br /> 4: od 833 alebo od vlády Rastislava do (?) 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 5: spolu s 1 alebo od roku 853/54 do (?) 907: Moravské kniežatstvo;<br /> 6: od roku 858 do (?) 894: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 7: spolu s 2 alebo spolu s 22;<br /> 8: spolu s 6 alebo spolu s 20;<br /> 9: od vlády Rastislava (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (871{{--}}894) do 896: Nitrianske kniežatstvo;<br /> 10: spolu s 8 alebo spolu s 20;<br /> 11: od 874 do (?) 907: Visliansko;<br /> 12: pravdepodobne spolu s 11;<br /> 13: od 880 do?: Sliezsko (podľa niektorých názorov nebolo pripojené);<br /> 14: pravdepodobne spolu s 13;<br /> 15: od 890 do 897: Lužica;<br /> 16: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 17: veľmi pravdepodobne spolu s 15;<br /> 18: pravdepodobne spolu s 15{{--}}17;<br /> 19: od 888/890 do 894: Čechy;<br /> 20: od 883/884 do 894: Panónske kniežatstvo;<br /> 21: veľmi pravdepodobne spolu s 20;<br /> 22: spolu s 20 (a 21): možno Panónske kniežatstvo;<br /> 23: od 881/882 do 896: Zátisie;<br /> 24: pravdepodobne spolu s 23;<br /> 25: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do (?) 896;<br /> 26: od vlády Svätopluka (871{{--}}894) do?;<br /> 27: spolu s 23 alebo spolu s 24 ]] {{clear}} Uvedený je konsenzus súčasných akademických prác. Niekoľko autorov vypracovalo [[alternatívne teórie o polohe Veľkej Moravy]], ktoré jadro Veľkej Moravy lokalizujú na iné miesta než je zobrazené na tejto mape. Tieto teórie získali podporu niektorých zahraničných vedcov, ale väčšina stredoeurópskych historikov ich odmietla ako nepodložené. == Dejiny == === Vznik === Prvým známym politickým útvarom Slovanov v oblasti stredného Dunaja bola [[Samova ríša]]. Po [[Samo (kupec)|Samovej]] smrti ([[658]]) sa jeho ríša rozpadla a Avari prenikli aj na dnešné Slovensko, ktorého najjužnejšia časť sa stala priamou súčasťou [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]]. Najskôr v poslednej tretine až štvrtine 7. storočia vznikajú na Morave najstaršie opevnené sídliská.<ref name="M_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }}</ref>{{rp|246}} Od konca 7. storočia je možné na Morave, Slovensku aj Čechách zaregistrovať vzostup novej spoločenskej elity – jazdeckej bojovníckej vrstvy. V priebehu [[8. storočie|8. storočia]] rastie spoločenská organizovanosť miestnych Slovanov, ktorú je možné doložiť ďalším budovaním a rozvojom opevnených sídiel. Na Morave sa tieto koncentrujú jednoznačne okolo rieky Moravy. Na Slovensku vznikajú opevnené sídliská v posledných desaťročiach 8. storočia v oblastiach, ktoré neboli pod bezprostredným avarským vplyvom.<ref name="M_I"/>{{rp|282}} Na prelome 8. a 9. storočia sa v strednej Európe zásadne mení politická situácia. Po sérii vojen medzi [[Franská ríša|Franskou ríšou]] a Avarmi dochádza k oslabeniu [[Avarský kaganát|Avarského kaganátu]], čo Slovania využívajú na vlastnú ofenzívu proti [[Avari (Stredná Ázia)|Avarom]].<ref name="JS(m)">{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }}</ref>{{rp|56}} Charakteristickým javom na území Slovenska je expanzia na územia, ktoré boli predtým pod priamym avarským vplyvom. Nitra sa tak mení z lokality na pohraničnom území na nové centrum, s ktorým sa spája ďalšia integrácia Slovanov na juhozápadnom Slovensku. V roku [[822]] sa prvýkrát spomínajú Moravania, ktorých veľvyslanci vystupujú ako skupina na franskom sneme. Pravdepodobne v roku [[831]] dochádza ku krstu „všetkých Moravanov“ (pokrsteniu moravských elít). Presný priebeh integračného procesu Slovanov na území dnešnej Moravy a Slovenska nie je z písomných prameňov známy, historici predpokladajú sformovanie dvoch kniežatstiev – [[Moravské kniežatstvo|Moravského]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho]]. Písomné pramene ho zachytávajú až v jeho závere, keď v roku [[833]] vrcholí vyhnaním [[Pribina|Pribinu]] z Nitry [[Mojmír I.|Mojmírom I]]. Pribinova pozícia nie je z prameňov zrejmá. Je možné, že išlo o celkom nezávislé knieža, ale nie je možné vylúčiť ani predchádzajúci vplyv Moravanov na formovaní Nitrianska. V takomto prípade mohol byť Pribina Moravanom, resp. spravovať Nitru už ako Mojmírov podriadený.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2010|St=135}}</ref> Historici nie sú jednotní ani v spôsobe, akým prišlo k jeho vyhnaniu do exilu. Napr. podľa názoru [[Ján Steinhübel|Jána Steinhübela]] išlo o následok dobre pripraveného a prudkého útoku Moravanov, ktorému podľahli viaceré Pribinove hrady.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Z jeho interpretácie prameňov a porovnania s inými podobnými udalosťami vyplýva, že [[Pribina]] bol Mojmírom najprv zajatý a následne (bez súdu) vyhnaný ako porazený nepriateľ.<ref name="JS(m)"/>{{rp|83}} Inú hypotézu predkladá napr. [[Dušan Třeštík]], podľa ktorého išlo skôr o spor vnútri kmeňa, pričom [[Mojmír I.|Mojmír]] nad [[Pribina|Pribinom]] presadzoval svoju autoritu podobne, ako ju presadzoval nad ostatnými kniežaťami. Pribinovo vyhnanie bolo podľa neho právnym aktom.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=271}}</ref> Archeologicky doložený zánik niektorých hradísk na Slovensku v prvej polovici 9. storočia nemusí nevyhnutne súvisieť s touto udalosťou, ale môže byť výsledkom iných vnútorných konfliktov. Podľa [[Zdeněk Měřínský|Zdeňka Měřínského]] otvára otázku skoršej expanzie, napr. podobnosť hmotnej kultúry medzi hradiskom v [[Mikulčice|Mikulčiciach]] na Morave a hradiskom v [[Majcichov]]e na Slovensku.<ref name="M_I"/> Najnovšie datovanie vybraných hradísk vôbec spochybňuje včasný ich vznik na území Slovenska. Na preskúmaných hradiskách (Bratislava-hrad, Majcichov, Nitra, Pobedim) sa nezískal doklad o budovaní ich opevnení v prvej polovici 9. stor. alebo skôr. Dôkazy staršej stavebnej fázy opevnenia v Bojnej sa zatiaľ môžu oprieť len o stratigrafické pozorovania a nie o dendrochronologické či rádiokarbónové datovanie. Zároveň aj nové výskumy na viacerých lokalitách (Pobedim, Bratislava-hrad, Bíňa) preukázali, že pôvodné datovania sa nepotvrdili a často sa i zásadne zmenili. To oprávnene navodzuje otázku, čo je dostatočným argumentom pre konkrétne datovanie a či skutočne máme k dispozícii vierohodné archeologické doklady pre budovanie opevnení pred obdobím Veľkej Moravy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Henning | meno zborník = Joachim | kapitola zborník = Bojná a datovanie hradísk Nitrianskeho kniežatstva | autor zborník2 = et al | editori = Karol Pieta, Zbigniew Robak | titul = Bojná 2 : nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk | vydanie = 2 | typ vydania = rozšírené | miesto = Nitra | vydavateľ = [[Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied]] | rok = 2017 | isbn = 978-80-8196-008-6 | url = https://www.academia.edu/31311493/Bojn%C3%A1_and_the_dating_of_hillforts_of_the_Nitra_Principality_contribution_of_natural_sciences_to_the_archaeological_research_In_BOJN%C3%81_2_NOV%C3%89_V%C3%9DSLEDKY_V%C3%9DSKUMOV_V%C4%8CASNOSTREDOVEK%C3%9DCH_HRAD%C3%8DSK | počet strán = 411 | strany = 335{{--}}345 }}</ref> [[Súbor:Nitra_a_Morava.jpg|náhľad|Približná rozloha [[Moravské kniežatstvo|Moravy]] a [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianska]] pred rokom [[833]]{{chýba zdroj}} ]] === Mojmír I. === {{hlavný článok|Mojmír I.}} Vyhnanie [[Pribina|Pribinu]] Mojmírom sa tradične považuje za vznik tzv. Veľkej Moravy. O [[Pribina|Pribinovom]] osude pozri [[Blatenské kniežatstvo]]. [[Nitrianske kniežatstvo]] sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu [[Mojmírovci|Mojmírovcov]]. O vláde [[Mojmír I.|Mojmíra I.]] ([[833]]{{--}}[[846]]) je toho známe veľmi málo. Dôležitá je vari len správa [[Bavorský geograf|Bavorského geografa]], ktorý k roku [[843]] alebo [[850]] v opise území severne od Dunaja udáva, že Slovania v dnešnom Slovensku majú 30, v dnešnej Morave 11, v Čechách 15 a v Bulharsku 5 hradov. Archeologické nálezy tieto čísla približne potvrdili. === Rastislav === {{hlavný článok|Rastislav (Veľká Morava)}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|thumb|Rastislav]] Problémy Veľkej Morave vznikli po roku [[843]], keď sa [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovít Nemec]] stal kráľom novo založenej Východofranskej ríše a rozhodol sa, že sa začne miešať do záležitostí svojich východných susedov. Roku [[846]] násilím dosadil za vládcu Veľkej Moravy Rastislava ([[846]]{{--}}[[870]], ''Rastic, Rasticlao, Rastislaus''), Mojmírovho synovca narodeného na Slovensku. Potom sa stále snažil ovplyvňovať veľkomoravskú politiku. Okolo roku [[850]] sa ale Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Súčasne Rastislav pripojil k svojmu štátu územie medzi [[Dunaj]]om a [[Dyje|Dyjou]] (podľa iných prameňov sa to stalo už roku [[791]]). Roku [[855]] toho mal Ľudovít napokon plné zuby, zaútočil na Veľkú Moravu pri [[Devínsky hrad|Devíne]], kde však bol porazený. Koncom [[50. roky 9. storočia|50. rokov 9. stor.]] sa [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] (''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk''), synovec Rastislavov, stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva (od roku [[867]] potom lénnym kniežaťom). Roku [[858]] sa Rastislav spolčil s [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmanom]] (Karlmann), [[gróf]]om [[Východná marka|Východnej Marky]] a synom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. Dostal za to územie [[Piliš]]ských vrchov v dnešnom Maďarsku. Okolo roku [[861]] bojoval [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolman]], podporovaný Rastislavom, proti Ľudovítovi Nemcovi podporovanému Pribinom (pozri [[Blatenské kniežatstvo]]). Pri tom Pribina prišiel o život. [[Karolman (Východofranská ríša)|Karolmana]] porazili roku [[863]]. Približne v rovnakom čase ([[861]]) sa Rastislav rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na [[pápež]]a v Ríme s prosbou o učiteľov, ktorí by mohli vychovať lokálnych kňazov (podľa niektorých prameňov chcel biskupa), aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval. Byzantskí kňazi, ktorí už dávno boli takisto činní na Veľkej Morave, navrhli Rastislavovi, aby sa s rovnakou prosbou jednoducho obrátil na [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] Rastislav tak urobil v roku [[861]] alebo [[862]]. [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktorý sa tejto príležitosti v predvečer vznikajúcej východnej [[schizma|schizmy]] rád chopil, poslal asi roku 863 Rastislavovi [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Metod (svätec)|Metoda]]. Súčasne sa roku [[862]] po prvýkrát v Karpatskej kotline objavili kočovní [[starí Maďari]] (Uhri), ktorí vtedy podnikali spoza Karpát sporadické lúpežné výpravy do Európy. Druhýkrát prišli roku [[881]]. V týchto dvoch výpravách ich porazila Východofranská ríša. Roku [[889]] prišli tretíkrát. Tentoraz vyplienili Veľkú Moravu a [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]]. Roku [[892]] si však už Východní Frankovia najali starých Maďarov proti Veľkej Morave (pozri ďalej). [[Starí Maďari]] sa usadili v dnešnom Maďarsku až v rokoch [[896]] resp. [[901]], definitívne roku [[955]] (pozri aj [[Uhorsko]]). O dva roky neskôr ([[864]]) [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]], obkľúčeného v jeho hrade [[Devínsky hrad|Devín]], východofranské vojsko dočasne prinútilo uznať východofranskú zvrchovanosť. Toto je aj prvá istá písomná zmienka o [[Devínsky hrad|Devíne]] v dnešnej Bratislave. O rok neskôr však už bol Rastislav znova nepriateľom [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]]. === Východofranská okupácia === Po opätovnom (neúspešnom) východofranskom útoku [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] dal [[Nitrianske kniežatstvo]] (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy) do léna svojmu synovcovi Svätoplukovi. De facto došlo tak k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti. Tak Rastislav ako aj Svätopluk museli potom v rokoch [[868]] a [[869]] odraziť ďalšie útoky. Roku [[870]] však Svätopluk prešiel na stranu nepriateľa a uznal východofranskú zvrchovanosť nad jeho Nitrianskym kniežatstvom. Potom, čo sa následne Rastislav pokúsil Svätopluka zajať, dal zajať Svätopluk Rastislava a odovzdal ho v novembri [[870]] Východným Frankom. Východní Frankovia ho dali oslepiť a strčili ho do väzenia. Okrem toho poslali vlastných ľudí (grófov [[Viliam (franský gróf)|Viliama]] a [[Engelšalk]]a) do Rastislavovej Moravy (čiže západnej Veľkej Moravy) ako regentov. [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] na Slovensku, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho spolu s Metodom (pozri ďalej) uväznili. Roku [[871]] potom v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením kňaza [[Slavomír (Veľká Morava)|Slavomíra]]. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätoplukovo víťazstvo znamenalo definitívny koniec akejkoľvek východofranskej nadvlády vo Veľkej Morave. === Svätopluk I. === {{hlavný článok|Svätopluk I. (Veľká Morava)}} [[Súbor:Letter svatopluk.jpg|thumb|Listina Scire vos volumus adresovaná Svätoplukovi]] [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] ([[871]]{{--}}[[894]]; ''Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk'') musel odraziť ďalšie franské útoky ([[871]], [[872]]). V roku [[874]] uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom [[Forchheimský mier]]. Odvtedy začal [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluk]] k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia ([[Čechy]] a [[Lužica|Lužice]] 890, [[Sliezsko]] [[880]], [[Vislansko]] [[874]], Potisie [[881]]/[[884]] – pozri ďalej). Za Svätopluka dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Často sa preto označuje aj ako Veľkomoravská ríša. V 70. rokoch 9. stor. Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. Jeho model potom neskôr použili aj štáty [[Čechy]], [[Poľsko]] a [[Uhorsko]]. Práve ich veľkomoravské korene sú to, čo tieto štáty spájalo po celý [[stredovek]]. Roku [[880]] došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. V tom istom roku vyhlásil pápež Veľkú Moravu za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s Východofranskou ríšou. Samotný Svätopluk sa tým stal de jure [[kráľ]]om (hoci ho občas aj predtým označovali ako „''rex''“). Asi o rok neskôr bol v Nitre založený prvý kláštor na území dnešného Slovenska. Roku [[882]] vpochodoval Svätopluk ako spojenec [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karola III.]] do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v [[Panónia|Panónii]] [[Arnulf Korutánsky|Arnulfovi Korutánskemu]], ktorý potom presvedčil [[Bulharsko]], aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk. Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch [[883]] a [[884]] dokonca pripojil k Veľkej Morave [[Panónia|Panóniu]], čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete roku [[884]] potvrdil [[Karol III. (Východofranská ríša)|Karol III.]] na vrchu Chuomberg (''mons Comianus'') pri [[Viedenský les|Viedenskom lese]]. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou. Arnulf Korutánsky pri týchto rokovaniach získal [[Bavorsko]] a istý slovanský knieža [[Braslav (Sávia)|Braslav]] získal územie medzi [[Dráva|Drávou]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]]. Roku [[885]] potom Svätopluk uzavrel aj mier s Arnulfom Korutánskym, a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] stane novým východofranským kráľom ([[887]]) a Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna [[Zwentibold (kráľ)|Zwentibolda]] (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]]. Prostredníctvom Zuentibolda sa mimochodom dostal aj dnešný [[Štátny znak Slovenska|slovenský znak]] (ktorý priniesli [[Cyril a Metod]] na Slovensko) do [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]] ako tzv. [[lotrinský kríž]]. Napriek mieru vznikli v rokoch [[888]]{{--}}[[889]] medzi Arnulfom Korutánskym a Svätoplukom konflikty kvôli Panónii. Roku [[888]] zomrel [[Bořivoj I.]], knieža Čiech, a Svätopluk sa stal aj panovníkom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. Roku [[890]] uznal [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf Korutánsky]] na "Omuntesperch"u (dnes [[Amandhegy-Pannonhalma]] alebo [[Omuntesdorf]]) mierom, ktorý dlho nevydržal, Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice. V júli [[892]] vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská [[Braslav (Sávia)|Braslava]]. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila. Konflikty s Arnulfom znova vypukli v rokoch [[892]] a [[893]]. === Mojmír II. === {{hlavný článok|Mojmír II.}} {{Citát|……tomto čase zomrel Svätopluk, kráľ moravských Slovanov, muž medzi svojimi najmúdrejší a duchom najbystrejší. Jeho kráľovstvo držali nešťastne jeho synovia iba krátky čas, pretože Maďari všetko až do základov spustošili|[[Reginova kronika]]}} V roku [[894]] zomrel Svätopluk a s ním sa skončilo aj vrcholné obdobie ríše. Novým panovníkom sa stal jeho starší syn [[Mojmír II.]], mladší [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] dostal do léna Nitrianske kniežatstvo.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">Podľa niektorých zdrojov mal Svätopluk aj tretieho syna, ktorý sa volal [[Predslav]] (Predeslaus), a ktorý dostal léna oblasť Bratislavy. Podľa novších názorov{{Chýba citácia}} Predslav tiež dal Bratislave jej bývalé nemecké meno (Brezalauspurc, neskôr Pressburg, čiže vlastne *Predslavburg = Predslavov hrad).</ref> [[Mojmír II.]] uzavrel mier s Bavormi ([[894]]) a v prospech Arnulfa Korutánskeho sa vzdal Panónskeho kniežatstva, ktoré bolo krátko predtým vyplienené [[starí Maďari|starými Maďarmi]].<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}} V roku [[895]] sa pri prvej príležitosti odtrhli Česi, ktorí sa stali Arnulfovými vazalmi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|147}}<ref group="pozn">V roku 897 sa Česi Arnulfovi sťažovali na veľmi krutý útlak zo strany Moravanov.</ref> Čechy teda boli súčasťou Veľkej Moravy len 4 až 7 rokov ([[888]]/[[890]]{{--}}[[894]]/[[895]]) a prešli svojim vlastným vývojom. Stratou Čiech sa zároveň prerušilo územné spojenie so Srbmi, nad ktorými Veľká Morava taktiež stratila svoj vplyv. S Maďarmi oslabenými v bulharsko-byzantskej vojne uzavreli Moravania dohodu ([[896]]). Na jej základe mohli Maďari prekročiť [[Karpaty]] a vstúpiť do Potisia.<ref name="JS(m)"/>{{rp|150}}<ref group="pozn">V tejto fáze prekročila Karpaty len časť z nich.</ref> Potisie s týmito Maďarmi, ktorých Moravania prijali medzi seba, tak bolo súčasťou Veľkej Moravy. Až do roku [[900]] bojovali Maďari vo veľkomoravskom vojsku alebo ako jeho spojenci.<ref name="JS(m)"/>{{rp|151}} V roku [[898]] vypukol spor medzi [[Mojmír II.|Mojmírom II.]] a [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätoplukom II.]],<ref name="JS(m)"/>{{rp|151-152}} čiastočne pod vplyvom bavorského grófa menom [[Aribo]](n) a jeho syna [[Isanrich]]a, ktorí sa často zdržiavali na veľkomoravskom kniežacom dvore. Dôsledkom tohoto sporu boli tri bavorské výpravy proti Veľkej Morave. Cisár [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulf]] podporil Svätoplukova II. a vyslal mu na pomoc vojsko, ktoré plienilo krajinu. Keďže sa Veľká Morava po smrti arcibiskupa Metoda a strate [[Viching]]a opäť dostala do vplyvu bavorského kléru, Mojmír II. sa obrátil na pápeža v [[Rím]]e, aby znova posilnil cirkevnú nezávislosť veľkomoravskej provincie. V zime na prelome rokov [[898]]/[[899]] potom Bavori, rozhorčení touto prosbou, opäť vyplienili Veľkú Moravu. Napriek tomu sa [[Mojmír II.|Mojmírovi II.]] podarilo zadržať [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluka II.]] na dnes neznámom hrade, ktorého tretia bavorská výprava oslobodila a umožnila mu odísť spolu s ňou do Bavorska.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152}} Roku [[897]] [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]] navštívil [[Arnulf (Východofranská ríša)|Arnulfa Korutánskeho]] vo [[Worms (mesto v Nemecku)|Wormse]] a stal sa jeho spojencom. Medzitým uzavrel [[Mojmír II.]] spojenectvo s markgrófom [[Isanrik|Isanrikom]]. Insanrik sa ako správca Východnej marky dostal do konfliktu s Arnulfom a po svojej porážke a zajatí ušiel k Moravanom. Veľkomoravské vojsko vpadlo do Východnej marky, dobylo ju a odovzdalo Insanrikovi.<ref name="JS(m)"/>{{rp|152-153}} V tom čase prišli na Veľkú Moravu pápežovi vyslanci a vysvätili nového arcibiskupa a troch biskupov, z ktorých mal jeden sídlo v Nitre.<ref name="JS(m)"/>{{rp|153}} V auguste [[899]] podnikli Maďari veľkú výpravu proti [[Lombardsko|Lombardsku]]. Podporovali ich pri tom buď bavorské alebo veľkomoravské vojská. Na jar v roku [[900]] sa však už nevrátili do Potisia, ale spolu s Moravanmi vyplienili [[Panónske kniežatstvo]] a usadili sa v ňom. S príchodom ďaľsích členov staromaďarského zväzu potrebovali ďalšie územia a tak ešte ten istý rok moravských spojencov vyhnali a dobyli od nich severovýchodné Zadunajsko.<ref name="JS(m)"/>{{rp|155}} Hoci ešte v lete v roku [[900]] Veľká Morava plienila spolu so staromaďarskými kmeňmi Bavorsko, nová situácia viedla k prehodnoteniu vzájomných vzťahov. [[Mojmír II.]] sa zmieril s východofranským kráľom [[Ľudovít IV. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Dieťom]] a vzdal sa vplyvu vo Východnej marke. Bavori s Moravanmi uzavreli spojenectvo namierené proti Maďarom. Tento mier ukončil aj konflikt medzi Veľkou Moravou a Čechmi, trvajúci od roku 895.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} V roku [[902]] zaútočili starí Maďari prvýkrát na centrálne územie Veľkej Moravy, boli však porazení.<ref name="JS(m)"/>{{rp|156}} O dva roky neskôr, v roku [[904]] bavorské vojská zastavili starých Maďarov západne od [[Viedenský les|Viedenského lesa]]. Pri nasledujúcich rokovaniach [[Bavori]] zákerne zavraždili staromaďarského kmeňového náčelníka Kusala, čo malo za následok jednak ich pomstu a jednak posilnilo pozíciu iného staromaďarského náčelníka – [[Arpád]]a, zakladateľa dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]]. === Zánik === [[Súbor:Nitriansky hrad.jpg|thumb|[[Nitriansky hrad]]. Po zániku Veľkej Moravy sa stal sídelným hradom údelných kniežat, ktoré spravovali tretinu [[Uhorsko|Uhorska]].]] Zánik Veľkej Moravy pravdepodobne súvisí s viacerými faktormi. Okrem vojenských udalostí (vpád starých Maďarov) a vnútorných politických rozporov bol jej kolaps zrejme ovplyvnený aj sociálno-ekonomickými faktormi a vnútornou krízou, ktorou prešli aj iné ranostredoveké politické útvary. Základom politickej integrity Veľkej Moravy bola redistribúcia ziskov z vojnovej koristi, ktorá panovníkovi zabezpečovala lojalitu vojenskej družiny a obyvateľstva.<ref name="Das">{{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }}</ref> V období expanzie narástla organizačná zložitosť a bolo potrebné investovať prostriedky do infraštruktúry a správneho aparátu, čo bolo sprvoti úspešne kompenzované ziskom z výbojov a tribútmi. Stratou voľne pripojených území poklesol príjem "štátu". Bez ďalšej expanzie sa stal systém ťažko udržateľným, s možnými vážnymi dopadmi na vnútornú lojalitu kniežacej družiny a slobodných Moravanov.<ref name="Das"/> Obsadenie Panónie starými Maďarmi zároveň zablokovalo dôležité obchodné cesty a znemožnilo výnosný trh s otrokmi.<ref name="Das"/> [[Raffelstettenský colný štatút]] ukazuje, že v čase jeho vydania ([[904]]{{--}}[[906]]?) starí Maďari ešte nemali na Veľkej Morave vplyv a dunajská obchodná cesta s Bavorskom bola priechodná.<ref name="Das"/><ref name="DS"/>{{rp|122}} Kronika Analistu Saxa zmieňuje porážku staromaďarských vojsk Moravanmi v roku [[906]].<ref>{{Citácia knihy | editori = [[Peter Ratkoš]] | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | vydanie = 2 | typ vydania = opr. a rozš. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1968 | edícia = Odkazy našej minulosti | zväzok edície = 4 | počet strán = 532 | strany = 330 }}</ref> Pritom pravdepodobne umreli [[Mojmír II.]] aj [[Svätopluk II. (Nitrianske kniežatstvo)|Svätopluk II.]], ktorý sa pravdepodobne roku [[901]] vrátil z Bavorska.{{Chýba zdroj}} Na druhej strane sa starým Maďarom podarilo poraziť Bavorov a prejsť na výprave do [[Sasko|Saského]] vojvodstva cez Veľkú Moravu. V lete roku [[907]] potom nasledovali rozhodujúce tri bitky pri Bratislave (''Brezalauspurcu''), ktoré sa tiež nazývajú bavorsko-maďarská vojna. Bavori utrpeli totálnu porážku a Východnú Marku ([[Rakúsko]]) potom až do roku [[955]] obsadili starí Maďari. Väčšina historických prameňov v tejto súvislosti Veľkú Moravu nespomína, ale jeden prameň (pozri [[Bitka pri Bratislave#Účastníci bitky a úloha Veľkej Moravy v bitke]]) hovorí, že veľkomoravské vojská bojovali spolu s Bavormi. Keďže sa v súvislosti s poslednou bitkou (9. augusta) navyše nepriamo spomína, že maďarské územie v oblasti juhozápadného Slovenska končilo na Dunaji, považuje sa až tento dátum za koniec centrálnej moci Veľkej Moravy. Krajina alebo mesto „Morava“ sa sporadicky spomína aj neskôr (napr. roku [[942]]).<ref name="DS"/>{{rp|124}}<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | miesto = V Brně | vydavateľ = Jota | rok = 2013 | isbn = 978-80-8561-706-1 | počet strán = 400 | strany = 309 }}</ref> Osudy bývalých veľkomoravských centier sa líšia. Jednoznačné známky násilného dobývania sú archeologicky doložené v [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Mikulčiciach]]. V blízkom [[Pohansko|Pohansku]] je situácia menej jednoznačná a žiadne stopy dobývania nie sú známe z aglomerácie [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město – Uherské Hradište]].<ref name="Mazuch">MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = }}</ref>{{rp|154}} Celkovo je možné sledovať stratu mocenského významu juhomoravských centier<ref name="Mazuch"/>{{rp|153}} a naopak rastie dôležitosť severnejšie položených oblastí ([[Olomouc]]). Historicky nedoriešená je situácia vo východnej časti ríše, na dnešnom Slovensku.<ref name="Mazuch"/>{{rp|154}} Doložená je deštrukcia viacerých hradísk, ale zánik miestneho osídlenia je skôr výnimočným javom.<ref>{{Harvbz|Turčan|2012|St=88}}</ref> Archeologické nálezy vyvracajú tézy o prerušenej kontinuite osídlenia jednotlivých regiónov a to vrátane území prvotného maďarského záboru.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = 215 }}</ref> V hlavnej nitrianskej aglomerácii nie doložený násilný zánik žiadneho zo sídlisk a kontinuálne sú používané aj viaceré miestne pohrebiská.<ref>{{Harvbz|Ruttkayová|Ruttkay|2012|St=5}}</ref> Územie Nitrianska sa stalo predmetom zájmu novovznikajúcich stredoeurópskych štátov a po ukončení poľského záboru sa stáva trvalou súčasťou Uhorska. Viaceré bývalé veľkomoravské hradiská sa menia na kamenné komitátne hrady ([[Nitriansky hrad|Nitra]], [[Bratislavský hrad|Bratislava]], [[Trenčiansky hrad|Trenčín]], [[Zemplínsky hrad|Zemplín]]) a/alebo v ich okolí vznikajú stredoveké mestá. Iné hradiská naopak v nových podmienkach strácajú svoj strategický význam a postupne upadajú. == Konštantín a Metod na Veľkej Morave == ''Pozri aj [[Cyril a Metod]]'' === Prvé roky na Veľkej Morave (863{{--}}867) === V roku [[863]] prišla na Veľkú Moravu misia vyslaná byzantským cisárom [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michalom III.]] a patriarchom [[Fotios|Fótiom]]. Viedli ju rodní bratia sv. [[Konštantín Filozof|Konštantín]] zvaný Filozof (neskoršie prijal mníšske meno Cyril) a sv. [[Svätý Metod|Metod]]. Filozof Konštantín osobitne pre túto misiu vyvinul prvú [[Slovania|slovanskú]] abecedu – [[hlaholika|hlaholiku]], priniesol so sebou symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku), zvolil si [[staroslovienčina|staroslovienčinu]] (= starú cirkevnú slovančinu) za jazyk, ktorý bude počas misie používať, a priniesol so sebou prvé preklady liturgických a biblických textov, ktoré už predtým pripravil s Metodom. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[Biblia|Bibliu]], ale aj liturgické texty a mnohé iné. Konštantín napísal prvú slovanskú báseň [[Proglas (báseň)|Proglas]]. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ľudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže východofranských) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku [[863]] Konštantín založil tzv. veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku [[885]] mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devínsky hrad|Devín]]. Vedúcim učilišťa bol najskôr Konštantín, po jeho smrti Metod. [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 07.JPG|thumb|[[rydlo (nástroj)|stilus]] z Mikulčíc]] [[Súbor:Mikulčice Archaeopark 05.JPG|thumb|veľkomoravské gombíky]] === Cesta do Ríma (867{{--}}869) === [[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Svätý Cyril a Metod v Ríme]] V roku [[867]] sa vybrali na cestu späť z Veľkej Moravy. Po ceste sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, Pribinovho syna, a krátku dobu tam vyučovali. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v Nitrianskom kniežatstve) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu ([[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený a [[Fotios|Fótios]] poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty. V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]], ktorý ich pozval do Ríma. Tam od rímskeho pápeža [[Hadrián II.|Hadriána II.]] ([[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláš I.]] medzičasom zomrel) získali schválenie pre používanie staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka. Vo februári [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a ďalších dvoch vysvätil na [[diakon]]ov. Rímsky pápež povolil aj slovanský liturgický jazyk (staroslovienčinu) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]]. [[14. február|14. februára]] [[869]] Konštantín v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. === Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) === Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám Rastislavovi (približne dnešná Morava), Svätoplukovi (približne dnešné Slovensko) a Koceľovi (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo veľkomoravskom učilišti. Keďže však bavorskí kňazi nechceli súhlasiť so schválením aktivít solúnskych bratov, vymenoval pápež trocha neskôr (začiatkom roka [[870]]) na popud Koceľa Metoda za [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým arcibiskupom. Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku [[870]] však nového arcibiskupa na rozkaz bavorských biskupov zajali, uväznili a mučili v Bavorsku (okrajová súčasť Východofranskej ríše). Až keď Veľká Morava roku [[872]] porazila [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]] (pozri vyššie), odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. V máji [[873]] sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom: * Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica|Sremská Mitrovica]]) a malého územia medzi Balatonom a ústím [[Hron]]u, bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom * Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z Biblie). * Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a veľkomoravské učilište začalo pod jeho vedením opäť pracovať. Po roku [[874]] často Metoda u Svätopluka a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – [[Ján z Benátok]] (zároveň Svätoplukov poradca) a [[Viching]] (Wiching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. Približne v tom istom čase ([[879]]/[[880]]) sa Veľká Morava prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa [[Metod (svätec)|Metoda]] vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho prvým biskupom sa stal [[Viching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave. Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od uvedených ohováračiek. Rímsky pápež uznal jeho pravovernosť, ale zároveň Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae]], v ktorom: * Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na úroveň Východofranskej ríši * potvrdil Metodove úlohy a funkcie * prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená) * prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor * schválil používanie slovanského písma (hlaholiky) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (evanjelium sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky) * prikázal, aby sa bohoslužby mohli pre Svätopluka a jeho družinu konať v latinčine, ak by si to želal V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom. Neskôr na Veľkej Morave [[Metod (svätec)|Metod]] zosadil [[Viching]]a ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falšovaný „pápežský“ list, podľa ktorého sa má Metod vyhnať z Veľkej Moravy. Vichinga za to poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave. Niekedy v [[80. roky 9. storočia|80. rokoch 9. storočia]] pokrstil Metod na Veľkej Morave vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]] Roku [[885]] [[Metod (svätec)|Metod]] na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu na arcibiskupskom stolci. [[6. apríl|6. apríla]] [[885]] Metod zomrel na Veľkej Morave a bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole Veľkej Moravy. === Po Metodovej smrti (885{{--}}886) === Po [[Svätý Metod|Metodovej]] smrti pápež [[Štefan V. (pápež)|Štefan V. (VI.)]] vymenoval [[Viching]]a (už druhýkrát) za nitrianskeho biskupa, ako aj za „cirkevného správcu“ Veľkej Moravy – nie však za arcibiskupa. Pretože Viching krátko pred Metodovou smrťou Metoda ohováral v Ríme, poslal pápež v zime roku [[885]]{{--}}[[886]] do Veľkej Moravy list „''Quia te zelo fidei''“, v ktorom spätne odsúdil Metodovu činnosť, Metoda exkomunikoval a dokonca zakázal používanie slovanského jazyka pre bohoslužby (liturgie) s výnimkou účelov kázaní a výkladu Biblie. Na Veľkú Moravu boli poslaní pápežskí vyslanci, ktorí zakázali [[Gorazd (Nitra)|Gorazdovi]] vyučovať, dali zatvoriť veľkomoravské učilište a [[Viching]] začal likvidovať prívržencov [[Metod (svätec)|Metoda]] a [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]]. Kňazov a diakonov, najmä [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]], [[Kliment Ochridský|Klimenta]], [[Naum Ochridský|Nauma]], [[Sáva (Sedmopočetník)|Sávu]] a [[Svätý Angelár|Angelára]]), ale aj Ďalších, ktorí odmietli akceptovať Vichinga a zriecť sa staroslovienčiny, uvrhnli do väzenia a potom (väčščinu z nich) uprostred zimy vyhnali z Veľkej Moravy. Títo vyhnanci z Veľkej Moravy a ich pokračovatelia potom vykonali cirkevno-jazykové misie prakticky po celej juhovýchodnej Európe a vytvorili dnešnú [[cyrilika|cyriliku]], ktorá nahradila hlaholiku. Na Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a nemeckí (východofranskí) kňazi. == Spoločnosť == === Obyvateľstvo === Meno obyvateľov je zachytené v latinčine vo formách ''Marharii'' (popri nich aj iní Moravania ''Merehani'')<ref group="pozn">[[Bavorský geograf]] týchto „tiež Moravanov“ bližie nelokalizuje.({{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Třeštík | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | miesto = Praha | vydavateľ = NLN, Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2001 | edícia = Česká historie | zväzok edície = 8 | isbn = 80-7106-482-3 | počet strán = 384 | strany = 134 }}) Zmienka o týchto druhých Moravanoch vedie k otázkam, či obyvatelia východnej časti útvaru tvorili samostatný ''gens''. Porovnaj napr.{{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = Veda; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = 91 }}.</ref>, ''Sclavos Margenses'', ''Sclavos Marahenses'', ''Sclavi Marahenses'' a pod, alebo len ako ''Sclavos''.<ref name="M_II"/>{{rp|95-97}} V slovanských zdrojoch sú označovaní ako ''Moravjęne'', ''Morav(l)jęne'', Morav(l)jane, ''ljudьe Moravъštii'',<ref name="M_II"/>{{rp|100}}ale tiež jednoducho ''Sloväne'' – ''Sloviene''.<ref group="pozn">Pozri Život Metoda. Tvar Slovien je novotvar prevzatý z českého jazyka.{{Harv|Marsina|2001}} Pôvodnej hláske „jať“ (širokému e) zodpovedá v slovenčine bližšie „ä“ nie „ie“. Ako upozorňuje Marsina, jedným z problémov takéhoto pomenovania je aj jeho nepreložiteľnosť do iných jazykov.</ref> Názov Moravania sa zároveň používa v užšom význame na označenie slobodných Moravanov, resp. spoločenskej elity.<ref name="JS(m)"/>{{rp|142-144}} Iní zas tvrdia{{kto}}, že je pravdepodobné, že už vtedy sa obyvatelia západnej časti jadra Veľkej Moravy nazývali skôr Moravania, kým obyvatelia východnej časti skôr „slověne“ (budúci Slováci). Z výrazu „slověne", ktorý bol aj spoločným názvom pre Slovanov, vzniklo pomenovanie Slovákov (do 15. stor. „Slovenin“, aj v súčasnosti Slovenka/slovenský) ale aj Slovincov (Slovenci/Slovenec/Slovenka/slovenski). === Sídlisková štruktúra === [[Súbor:Fortified settlements in Slovakia, 8th-10th century.png|thumb|upright=1.75|<div>Opevnené sídla na území dnešného Slovenska v 8.{{--}}10. storočí podľa Šalkovského (2012).<br/>Legenda:<br/> <span style="color: red">červená</span> – dokázané, <span style="color: orange">oranžová</span> – indikované, vysoko pravdepodobné, <span style="color: blue">modrá</span> – čiastočne indikované, možné.</div>]] Centrami veľkomoravskej sídliskovej štruktúry boli opevnené [[hradisko|hradiská]], ktoré Slovania budovali vo výšinných aj nížinných polohách (močiare, ostrovy). Vo viacerých prípadoch využili a rozšírili opevnenia, ktoré existovali už pred ich príchodom. Okrem obrannej funkcie slúžili hlavné hradiská ako sídla elít a hospodárske a kultúrne centrá, v ktorých (alebo v ich blízkosti) sa koncentrovali remeslá a obchod. Tieto boli doplnené systémom hradísk, ktoré mali administratívnu funkciu v rámci regiónov, hradiskami s primárnou obrannou a strážnou funkciou a tými, ktoré neboli trvalo osídlené ale slúžili ako útočiská v prípade nebezpečenstva (refúgiá). Dobové písomné pramene sa priamo zmieňujú o [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrave]] ([[Nitra]], [[828]]), Dowine (spájaná najčastejšie s [[Devínsky hrad|Devínom]], [[864]]) a Brezalauspurcu ([[Bratislava]], [[907]]), archeologicky sú však doložené desiatky ďalších opevnených sídiel. [[Súbor:Kostolec-hradisko.jpg|thumb|left|[[Kostolec (hradisko)|Hradisko Kostolec]]]] Na území dnešnej Moravy boli významnými centrami napr. [[Mikulčice–Valy|Mikulčice]], [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]] ([[Uherské Hradiště]]), [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]], [[Pohanská (hradisko)|Pohansko]] (u [[Břeclav|Břeclavi]]), [[Brno-Líšeň]], [[Olomouc]] alebo [[Znojmo]]. Otázka hlavného mesta v dnešnom chápaní je vzhľadom na obdobie a charakter štátu problematická, popri lokalitách s "celoštátnym" významom je možné predpokladať aj pohyb panovníka v rámci ríše, ktorý zabraňoval nadmernej exploatácii miestnych zdrojov. Na Slovensku bola jednoznačne najvýznamnejšou lokalitou [[Nitra]], ktorá pozostávala z hradísk a ich hospodárskeho zázemia (neopevnenených sídlisk), pričom veľkosť celej aglomerácie presahovala územie dnešného Starého mesta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí archeológovia prepisujú históriu | url = http://spravy.pravda.sk/slovenski-archeologovia-prepisuju-historiu-fni-/sk_domace.asp?c=A100823_183213_sk_domace_p23 | dátum vydania = 23.08.2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-09 | vydavateľ = [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi ďalšie významné lokality na dnešnom Slovensku patria [[Bojná]] (pozostávajúca taktiež z viacerých hradísk), [[Devínsky hrad|Devín]] (spolu s podpornými hradiskami na [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínskej Kobyle]]), [[Bratislava]], [[Trenčín]], [[Pobedim]], [[Kostolec (hradisko)|Ducové]], [[Brekov]], Zemplín, [[Divinka]], [[Mužľa]], [[Starý Tekov]], [[Zvolen]]-Môtová, [[Detva]]-Kalamárka, [[Čingov]], [[Dreveník]], [[Šarišské Sokolovce]], [[Spišské Tomášovce]], [[Kusín]], [[Vyšehrad (hradisko)|Vyšehrad]] (na Slovensku), [[Hronský Beňadik]], [[Nitrianska Blatnica]], [[Skalka nad Váhom]], [[Hrádok (okres Nové Mesto nad Váhom)|Hrádok]] a ďalšie. Na území dnešného Maďarska napr. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], [[Feldebrő]], na Ukrajine [[Užhorod]] (ak bol súčasťou ríše). Bežné obydlia boli zväčša zahĺbené zemnice alebo jednoduché nadzemné zrubové stavby. V prípade elít sú doložené reprezentatívne objekty zložitejšej konštrukcie s liatou maltovou alebo drevenou podlahou, resp. paláce z kameňa alebo s kamennou podmurovkou. === Spoločenská organizácia === Slovania prijímali dôležité rozhodnutia, ktoré sa týkali celého kmeňa na sneme.<ref name="JS(m)"/>{{rp|71}} Tento spôsob rozhodovania sa zachoval na Veľkej Morave, kde rozhodoval panovník spolu so svojimi kniežatami a „všetkými Moravanmi“ (snem slobodného obyvateľstva).<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} Ríša mala dvojstupňovú kniežaciu subordináciu,<ref name="JS(m)"/>{{rp|72}} panovník bol kniežaťom medzi kniežatami, v latinských prameňoch sa označuje ako dux alebo rex, t. j. knieža alebo kráľ (ranostredoveká terminológia ešte nebola celkom ustálená). V Živote Konštantína je napr. [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] označovaný ako ''„moravьskyj knęzь“''.<ref name="JS(m)"/>{{rp|77}} Moc sa odovzdávala v rámci širšieho príbuzenstva.<ref name="machacek779">{{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 779 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }}</ref> V dvoch prípadoch bol nástup nového panovníka priamym dôsledkom mocenského zásahu Franskej ríše (dosadenie Rastislava, v podstate aj nástup Svätopluka).<ref name="machacek779"/> Iba v jednom prípade, ku koncu existencie útvaru preberá moc prvorodený syn ([[primogenitúra]]). Vazalov kniežaťa označujeme ako veľmožov, hoci staroslovienske texty označujú aj knieža aj veľmožov ako „[[Kňaz (Slovania)|kňaz]]“ (v staršom slova zmysle). Chudobnejšia časť vládnucej vrstvy boli družinníci (voji, víťazi). Vojenskí velitelia, radcovia kniežaťa, sa nazývali župani a boli rozmiestnení po jednotlivých „civitates“ (hradských „mestách“, tzv. hradiskách, ktoré môžeme prirovnať k dnešnej miestnej štátnej správe). Mali v kompetencii súdnu právomoc, vyberanie naturálnych dávok v prospech panovníka, udržiavali pokoj a poriadok, a preto mohli organizovať vojsko. Najvyšším županom bol [[palatín]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = 87 }}</ref> (dvorský alebo nádvorný župan), ktorý mal hlavnú hospodársku funkciu, spravoval kráľovský dvor a mal oprávnenie zastupovať panovníka v jeho neprítomnosti, pretože panovník nemal stále sídlo. Županom podliehali stotníci, desiatnici a dvorskí, zabezpečujúci dopravu a zásobovanie. Správa financií bola zverená taverníkovi{{Chýba citácia}} (jeho meno je odvodené od staroslovenského slova tovor, čo znamenalo truhla). Písomnosti, korešpondenciu, diplomatické veci a vzťah k zahraničiu zabezpečovala dvorská kancelária na čele s kancelárom (bol ním napr. biskup [[Viching]] alebo kňaz [[Ján z Benátok]]). K vládnucej triede napokon samozrejme patril aj vyšší klérus. V štáte žili aj početní kňazi. Zvyšok tvorilo obyvateľstvo (remeselníci, roľníci, obchodníci a podobne) prevažne viazané na vládnucu vrstvu zrejme protofeudálnymi vzťahmi (dokazujú to napríklad početné tzv. zamestnanecké názvy obcí, napr. [[Tesáre]], Vináre, Lovci, Dravci, podrobnejšie<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | rok = 1964 | edícia = Pamäti a dokumenty | zväzok edície = 18 | počet strán = 248 | strany = 20{{--}}22 }}</ref>). === Vojenstvo === Organizácia vojenských síl vychádzala z ranofeudálneho konceptu vojenskej služby, ktorá bola vykonávaná najmä príslušníkmi privilegovanej vrstvy.<ref name="VDS">{{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = }}</ref>{{rp|75}} Základom armády bola ''družina'', ktorá sa delila na staršiu družinu, ktorá zabezpečovala ochranu kniežaťa a významných predstaviteľov aristokracie a mladšiu družinu, vrstvu profesionálnych bojovníkov, ktorí tvorili vlastnú vojenskú silu kniežaťa.<ref name="VDS"/>{{rp|76}} Príslušníci družín boli zároveň najskúsenejšou a najlepšie vyzbrojenou časťou armády, ktorá sa podieľala na výbojoch do okolitých krajín. Pravdepodobne zohrávali aj dôležitú úlohu pri mobilizácii ďalších zložiek pri útoku alebo obrane. Táto vrstva elitných bojovníkov mala výslovne jazdecký charakter. V prípade potreby sa vojsko rozširovalo o členov vojenských družín miestnych veľmožov alebo o bojovníkov poskytovaných občinami. Pri väčšej mobilizácii sa k profesionálnym silám pripájala ''pohotovosť'', získavaná z radov slobodného obyvateľstva, v ktorej mala výraznú prevahu pechota.<ref name="VDS"/>{{rp|82}} Pohotovosť sa podieľala najmä na obrane, jej účasť na dobyvačných vojnách bola menej obvyklá. Maximálnu veľkosť armády odhaduje [[Alexander Ruttkay]] na 20 000{{--}}30 000 mužov.<ref name="VDS"/>{{rp|81}}. [[Dušan Třeštík]] odhaduje veľkosť Svätoplukovho vojska, ktoré sa zúčastnilo v rokoch [[883]]{{--}}[[884]] na bojoch v Panónii na 20 000{{--}}25 000 pešiakov, 8 000 jazdcov a 1 000 vozov.<ref>{{Harvbz|Třeštík|2008|St=281}}</ref> Univerzálnou zbraňou jazdcov a pechoty bola [[kopija]], najmä pechota používala rôzne typy [[sekera|sekier]].<ref name="VDS"/>{{rp|91}} Do výzbroje elitných bojovníkov patrili dvojostré meče. V osobných súbojoch sa používali aj bojové nože. Zbrane, ktoré sa spájajú hlavne s avarským (všeobecne nomádskym) spôsobom boja ako šable, reflexné luky a niektoré typy kopií chýbajú.<ref name="VDS"/>{{rp|89}} Pri bojoch na vlastnom území mali významnú úlohu hradiská, ktoré boli chránené mohutnými drevozemnými valmi s roštovou alebo komorovou konštrukciou, pričom výška valov dosahovala aj niekoľko metrov. Obranný efekt bol znásobený priekopou a palisádou na vrchole valu, ktorý bol v niektorých prípadoch ešte posilnený kamenným plášťom z vonkajšej strany. === Hospodárstvo === Veľká Morava v zahraničnom obchode profitovala z napojenia na dve veľké európske obchodné trasy. [[Podunajská cesta]] spájala Veľkú Moravu s Franskou ríšou a ďalej pravdepodobne pokračovala až na územie Bulharov a do Byzancie.<ref name="Štefan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }}</ref>{{rp|10}} Druhou dôležitou obchodnou cestou bola stará [[jantárová cesta]], ktorá bola napojená na [[Dunaj]] v oblasti [[Carnuntum|Carnunta]] a spájala ju s najvýznamnejším stredomorským trhom v [[Benátky|Benátkach]].<ref name="Štefan"/>{{rp|10}} Vďaka prepojeniu [[Morava (rieka)|Moravy]] a Dunaja tak mohli centrá na dolnom toku rieky Moravy využívať obe cesty, pričom dôležitým strategickým bodom pre ich kontrolu bola oblasť Bratislavy<ref name="Štefan"/>{{rp|11}} (hradiská v Bratislave, na Devíne a Devínskej Kobyle). Najdôležitejší vývozným tovarom boli zrejme otroci, ktorých Veľkomoravania získavali pri svojich výbojoch. Otroci končili väčšinou na cieľových trhoch arabského sveta ale predávali sa aj na západ. Vnútorný trh nebol založený štandardných mechanizmoch ako sú dopyt a ponuka, ale na redistribúcii tovarov.<ref name="Štefan"/>{{rp|13}} Jeho fungovanie bolo obmedzené aj neexistenciou montárneho platidla – Veľká Morava nerazila vlastné mince. Toto zároveň viedlo aj k menej efektívnym formám výberu daní a ekonomická stabilita ríše tak bola do veľkej miery závislá skôr na ziskoch z výbojov, než na systematickom využívaní miestnych zdrojov. Ako predmincové platidlo sa v literatúre často zmieňujú sekerovité [[hrivna (polotovar)|hrivny]] (železné polotovary), táto ich funkcia však v súčasnosti nie je univerzálne akceptovaná.<ref name="Štefan"/>{{rp|12}} Nedostatočná prirodzená zásobovacia funkcia trhu bola riešená štruktúrou služobníckych osád, ktoré mali uložené produkovať konkrétny typ tovaru pre zásobovanie hradských centier. Rozvinuté boli remeslá ako [[kováčstvo]], [[šperkárstvo]], [[hrnčiarstvo]] (vrátane produkcie exkluzívnej keramiky), [[dechtárstvo]], výroba textilu, výrobkov z kostí, doložené je aj [[sklárstvo]]. V oblasti poľnohospodárstva je možné zdokumentovať pestovanie obilnín ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[raž]], [[ovos]], [[proso]]), strukovín (napr. [[Hrach siaty|hrach]]), maku, [[ovocie|ovocia]], [[vinárstvo]] ([[vinársky nôž|vinárske nože]]), technických plodín (napr. [[Konopa siata|konope]]). Chovali sa obvyklé druhy hospodárskych zvierat ako [[hovädzí dobytok]], [[Koza domáca|kozy]] a [[Sviňa domáca|ošípané]]. == Umenie a kultúra == [[Súbor:Kopcany st. margaret 3.jpg|thumb|Kostol v Kopčanoch patrí medzi stavby s možným veľkomoravským alebo krátko poveľkomoravským pôvodom]] Konkrétnym dokladom šírenia kresťanstva na Veľkej Morave sú sakrálne stavby. V počiatkoch výskumu sa predpokladala iba existencia jednoduchých drevených kostolov. Tento typ bol vhodný pre prvotné misionárske aktivity vzhľadom na dostupnosť materiálu, jednoduchú konštrukciu a preto, že nevyžadoval vysvätenie.<ref name="Botek">{{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }}</ref>{{rp|40}} Po nálezoch v Starom Měste ([[1949]]) bol tento názor prehodnotený a od [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sú známe murované sakrálne stavby aj z územia Slovenska. Kostoly patrili vôbec k prvým kamenným stavbách Slovanov, preto sa pri ich stavbe počíta aj s účasťou zahraničných odborníkov. Približne polovica z doteraz známych kostolov (12) pochádza z Mikulčíc. Zložitý chrámový komplex sa nachádza v lokalite Uherské Hradište – Sady a v literatúre býva označovaný ako Metodov arcibiskupský chrám.<ref name="Botek"/>{{rp|62}} Existenciu viacerých veľkomoravských kostolov je možné predpokladať v Nitre, ktorá si však zachovala významné postavenie aj po zániku Veľkej Moravy a neskoršie prestavby pravdepodobne zrejme viedli k zničeniu viacerých z nich.<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly sa väčšinou nachádzajú v areáloch hradísk, resp. dvorcov. Časť z nich sa považuje za tzv. „vlastnícke“ kostoly veľmožov. Väčšina veľkomoravských kostolov má jednoduchú konštrukciu, ide o jednoduché jednoloďové kostoly alebo o rotundy s jednou apsidou. Z Mikulčíc je doložená je aj rotunda s dvoma apsidami a rotunda s vnútornou tetrakonchou. Konštrukčne náročnejšími sú trojloďové baziliky z Mikulčíc (kostol III) a z Bratislavy (Hradný vrch).<ref name="Botek"/>{{rp|65}}. Na Devíne je doložený unikátny jednoloďový kostol s trolístkovým uzáverom (trikoncha).<ref name="Botek"/>{{rp|65}} Nejednotné sú názory na datovanie kostola na Martinskom Vrchu.<ref name="Botek"/>{{rp|92}} Zvyšky reprezentatívnej murovanej stavby z prvej polovice 9. storočia sú doložené v lokalite Nitra-Hrad, ale nie je jasné, či išlo o kostol alebo svetskú stavbu (palác)<ref name="Botek"/>{{rp|98}} Kostoly boli stavané z lomového, zriedkavo aj riečneho kameňa, často s použitím materiálu z predslovanského obdobia (rímske tehly a škridle). Stavby boli zvnútra omietnuté a zdobené freskovou výzdobou.<ref name="Botek"/>{{rp|41}} Na veľkomoravskú sakrálnu architektúru vplývalo viacero zdrojov, čo súvisí s šírením kresťanstva z rôznych oblastí. Diskutuje sa najmä franských a dalmátsko-istrijských vplyvoch, juhovýchodné (antické a byzantské) sú hodnotené ako málo pravdepodobné.<ref name="Botek"/>{{rp|59}} Kým najstaršie nálezy kostolov boli iba tzv. negatívy (jamy po odstránení základových kameňov vyplnené druhotným materiálom), v súčasnosti sa diskutuje aj o možnom veľkomoravskom pôvode viacerých stále stojacich stavieb – [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch]], [[Kostolík svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)|Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom]] a [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|Rotunda svätého Juraja nad Nitrianskou Blatnicou]]. Ich datovanie sa spresňuje karbónovou metódou a dendrochrológiou. [[Súbor:Bascanska ploca.jpg|thumb|[[Hlaholika]]]] Bohaté umelecké remeslo reprezentovali najmä meče podobné škandinávskym a karolínskym mečom, výzdoba koní, zámky, kľúče, vedierka a podobne. V oblasti šperkárstva sa vyrábali náušnice, prstene, závesky, gombíky zo striebra, zlata, bronzu, ojedinele zo skla. Rozlišujeme jednoduchý ľudový šperk a tzv. veligradský, nazývaný i byzantsko-orientálny vyrábaný sofiskovanými šperkárskymi technikami. Veľkomoravskú hudbu tvoril starosloviensky [[bohoslužobný spev]] a cirkevná hudba byzantského charakteru. Veľkomoravskú vzdelanosť reprezentuje predovšetkým [[veľkomoravské učilište]] ([[873]]{{--}}[[885]]), [[kultúrny jazyk na Veľkej Morave]] a [[staroslovienske písomníctvo]]: [[Kyjevské listy]], [[Proglas (báseň)|Proglas]], preklad Biblie, z právnych prameňov [[Zakon sudnyj ľudem]] (Súdny zákon pre laikov (ľud)), Nomokánon, [[Ustanovenia svätých otcov]], [[Anonymná homília]] (Napomenutia vladárom) a podobne. == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn}} == Referencie == {{referencie|1}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == * {{preklad|de|Großmähren|52995638}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | url = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Kronika Slovenska 1: Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * k časti o alternatívnych polohách Veľkej Moravy: {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | vydavateľ = Hiersemann | isbn = 3-7772-9502-7 | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} == Celkový prehľad základnej literatúry == === Pramene === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia I{{--}}II | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1989{{--}}1992 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. (ed.) | odkaz na autora = | titul = Magnae Moraviae fontes historici I{{--}}V | url = | vydavateľ = Universita J. E. Purkyně | miesto = Brno/Praha | rok = 1966{{--}}1977 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II | url = | vydavateľ = Literárne informačné centrum | miesto = Bratislava | rok = 2001 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krajčovič | meno = Rudolf | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava v tisícročí slovami prameňov a legiend, kroník a krásnej spisby | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1985 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Codex diplomaticus nec non epistolaris Slovaciae. Tomus I.{{--}}II | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = | rok = 1971, 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Legendy stredovekého Slovenska: ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov | url = | vydavateľ = Rak : Osudy predkov, 1997 | miesto = Budmerice | rok = 1997 | isbn = 80-85501-08-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Eugen | odkaz na autora = Eugen Pauliny | titul = Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry]] | miesto = Bratislava | rok = 1964 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Pramene k dejinám Veľkej Moravy | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1968 | vydanie = 2 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Veľkomoravské legendy a povesti | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 8022201642 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vašica | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Vašica | titul = Literární památky epochy velkomoravské 863{{--}}885 | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1966 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}(2. vyd. 1996. ISBN 80-7021-169-5, 3. vyd. 2014. ISBN 978-80-7429-217-0) * ďalšie pozri nižšie ako externé odkazy === Cyrilo-metodská misia === * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Spolupatróni Európy. CO- Patrons of Europe | url = | vydavateľ = Mabuto Press | miesto = Banská Bystrica | rok = 1992 | isbn = 8090041035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bagin | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Apoštoli Slovanov / Cyril a Metod a Veľká Morava | url = | vydavateľ = Cirkevné nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1987 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hnilica | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Svätí Cyril a Metod: horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi | url = | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-05-00707-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Michal LACKO: Svätý Cyril a Metod. 6. vydanie. Rím: Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1992. * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Metodov boj | url = | vydavateľ = Bratislava | miesto = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | rok = 2012 | isbn = 9788080616472 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Eugen PAULÍNY – Šimon ONDRUŠ: Život a dielo Metoda prvoučiteľa národa slovienskeho. Bratislava: Tatran, 1985. * [[Ján Stanislav (1904)|Ján STANISLAV]]: Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov v Živote Klimentovom. Bratislava: Tatran, 1950. * Ján STANISLAV: Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1950. * {{Citácia knihy | priezvisko = Škoviera | meno = Andrej | titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Slovenský komitét slavistov{{--}}[[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]] | rok = 2010 | isbn =978-80-89489-02-2 | url = http://www.academia.edu/26732089/Sv%C3%A4t%C3%AD_slovansk%C3%AD_sedmopo%C4%8Detn%C3%ADci._The_Seven_Holy_Slavonic_Saints._%D0%A1%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B8_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D1%86%D0%B8._%D0%A1%D0%B2%D1%8F%D1%82%D1%8B%D0%B5_%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%8F%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B5_%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%BC%D0%BE%D1%87%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8._full_book_ | počet strán = 247 | strany = }} * {{Citácia knihy | editori = Andrej Škoviera | titul = Pramene o živote svätých Cyrila a Metoda a ich učeníkov | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = PostScriptum | rok = 2013 | isbn = 978-80-89567-23-2 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | titul = Církevní misie v dějinách Velké Moravy | url = | vydavateľ = Lidová demokracie | miesto = Praha | rok = 1963 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Cyril a Metoděj : mezi Konstantinopolí a Římem | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-7429-344-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Vragaš | meno = Štefan | odkaz na autora = | titul = Život sv. Konštantína Cyrila a Život sv. Metoda | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 8070902035 | kapitola = | strany = | jazyk = }} === Ostatné === {{stĺpce|2| * {{Citácia knihy | priezvisko = Avenarius | meno = Alexander | odkaz na autora = Alexander Avenarius | titul = Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v VI. – XII. storočí: k problému recepcie a transformácie | url = | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1992 | isbn = 80-224-0359-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bialeková | meno = Darina et al. (eds.) | odkaz na autora = | titul = Ethnische und kulturelle Verhältnisse an der mittleren Donau vom 6. bis 11. Jahrhundert: Symposium Nitra 6. bis 10. November 1994 | url = | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 1996 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Birnbaun | meno = Henrik | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Zum (hoffentlich) letztenmal über den weitgereisten Method und die Lage Altmährens | periodikum = Byzantinoslavica | odkaz na periodikum = Byzantinoslavica | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 57 | číslo = 1 | strany = 188{{--}}193 | url = | dátum prístupu = | issn = 0007-7712 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Bláhová | meno = Marie et al | odkaz na autora = | titul = Velké dějiny zemí Koruny české: Svazek 1. do roku 1197 | url = | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha | rok = 1999 | isbn = 80-7185-265-1 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Botek | meno = Andrej | titul = Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Post Scriptum | rok = 2014 | isbn = 978-80-89567-37-9 | počet strán = 200 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Brather | meno = Sebastian | odkaz na autora = | titul = Archäologie der westlichen Slawen – Siedlung, Wirtschaft und Gesellschaft im früh- und hochmittelalterlichen Ostmitteleuropa | url = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * RATKOŠ, Peter. Veľkomoravské obdobie (do roku 907). In: {{Citácia knihy | editori = Samuel Cambel | titul = Dejiny Slovenska | zväzok = I : (do roku 1526) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1986 | počet strán = 534 | strany = 88{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Čaplovič | meno = Dušan | odkaz na autora = Dušan Čaplovič | titul = Včasnostredoveké osídlenie Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Academic Electronic Press | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = 80-88880-19-X | počet strán = 268 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dekan | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Veľká Morava. Doba a umenie | url = | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1976 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Dvořák | meno = Pavel | odkaz na autora = Pavel Dvořák | titul = Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa | url = | vydavateľ = Rak Budmerice | miesto = Budmerice | rok = 2004 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = slovenský }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Eggers | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuinterpretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhundert. | url = | vydavateľ = Hiersemann | miesto = Stuttgart | rok = 1995 | isbn = 3-7772-9502-7 | kapitola = | strany = | jazyk = po nemecky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Hanuliak | meno = Milan | titul = Veľkomoravské pohrebiská : pochovávanie v 9. – 10. storočí na území Slovenska | vydanie = 1 | miesto = Nitra | vydavateľ = Archeologický ústav SAV | rok = 2004 | isbn = 80-88709-72-5 | edícia = Archeologica Slovaca Monographiae. Studia | zväzok edície = 8 | počet strán = 391 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Morava v 9. a 10. století. K problematice politického postavení, sociální a vládní struktury a organizace | url = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1978 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E. | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Velká Morava a středoevropští Slované | url = | vydavateľ = Státní pedagogicke ́nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1964 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Havlík | meno = Lubomír E | odkaz na autora = Lubomír Emil Havlík | titul = Kronika o Velké Moravě | vydanie = 2 | typ vydania = dopl. a upr. | vydavateľ = Jota | miesto = V Brně | rok = 2013 | isbn = 978-80-7462-281-6 | počet strán = 398 | jazyk = po česky }} * HAVLÍK, Lubomír E. ''Moravské letopisy: dějiny Moravy v datech''. 1. vyd. Brno: Jota, 1993 ISBN 80-85617-10-2. (2009 ISBN 978-80-904363-0-5) * HAVLÍK, Lubomír E. ''Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů''. Brno: Jota 1994. ISBN 80-85617-19-6. * HAVLÍK, Lubomír E. ''Život a utrpení Rostislava, krále Moravanů''. In: Moravský historický sborník – Ročenka Moravského národního kongresu 1995. Brno: Moravský národní kongres 1996, s. 85 – 230; autoeditium, Brno 1999 * {{Citácia knihy | priezvisko = Chropovský | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | titul = Slovensko na úsvite dejín | url = | vydavateľ = SPN | miesto = Bratislava | rok = 1970 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * Veľká Morava in: [[Encyklopédia Slovenska]] VI (autorom hesla je podľa zoznamu v úvode knihy pravdepodobne [[Bohuslav Chropovský]]) * MORAVIA. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Kazhdan | meno = Alexander P. | odkaz na autora = Alexandr Petrovič Každan | spoluautori = ed. | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 1409 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Klein | meno = Bohuš | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ruttkay | meno2 = Alexander | odkaz na autora2 = Alexander Ruttkay | meno3 = Richard | priezvisko3 = Marsina | odkaz na autora3 = Richard Marsina | titul = Vojenské dejiny Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = I : Stručný náčrt do roku 1526 | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Bratislava : Ministerstvo obrany SR | rok = [1994] | isbn = 80-967113-1-8 | počet strán = 177 | strany = 67{{--}}101 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan et al | odkaz na autora = | titul = Kronika Slovenska 1 Od najstarších čias do konca 19. stor. | url = | vydavateľ = Fortuna Print, Adox | miesto = Bratislava | rok = 1998 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív | meno = | odkaz na autora = | titul = Kronika Českých zemí (od pravěku po současnost) | url = | vydavateľ = Fortuna Libri | miesto = Praha | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = Matúš Kučera | titul = Postavy veľkomoravskej histórie | url = | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1991 | isbn = 802170294X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Slovenské dejiny I | url = | vydavateľ = Vydavateľstvo Michala Vaška | miesto = Prešov | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš | odkaz na autora = | titul = Kráľ Svätopluk | url = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | rok = 2010 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Matúš (ed.) | odkaz na autora = | titul = Slovaks in the Central Danubian Region in the 6th to 11th century | url = http://web.archive.org/web/20070710124048/http://www.snm.sk/old/zbornik/zbornik_contents.htm | vydavateľ = Slovenské národné múzeum | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = anglický }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kuzmík | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Kuzmík | titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | odkaz na titul = Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1983 | edícia = Dokumentácia | zväzok edície = | počet strán = 608 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Macháček | meno = Jiří | odkaz na autora = | titul = „Velkomoravský stát“ – kontroverze středoevropské medievistiky | periodikum = Archeologické rozhledy | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | miesto = Praha | rok = 2012 | mesiac = | ročník = LXIV | číslo = 4 | strany = 775{{--}}789 | url = http://www.arup.cas.cz/?attachment_id=24528 | url2 = https://www.academia.edu/2220659/_Velkomoravsk%C3%BD_st%C3%A1t_kontroverze_st%C5%99edoevropsk%C3%A9_medievistiky | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0323-1267 }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marsina | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín | url = http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/5-3-9.htm | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-19 | vydavateľ = Factum bonum }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Nitra v slovenských dejinách | url = | vydavateľ = Martin | miesto = Vydavateľstvo Matice slovenskej | rok = 2002 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | meno = Richard (ed.) | odkaz na autora = | titul = Svätopluk 894{{--}}1994: materiály z konferencie ... Nitra, 3.-6. október 1994 | url = | vydavateľ = Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied | miesto = Nitra | rok = 1997 | isbn = 8088709342 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Richard | meno = Marsina | odkaz na autora = Richard Marsina | editori = Dušan Kováč | titul = Slovak contributions to 19th International Congress of Historical Sciences | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2000 | isbn = 80-224-0665-1 | kapitola = Where was Great Moravia? | strany = | jazyk = po anglicky }} * MAZUCH, Marian. Výzkumy severního podhradí hradiště Valy u Mikulčic: k otázce násilného zániku velkomoravských mocenských center na počátku 10. věku. In: {{Citácia knihy | editori = Jiří Doležel, Martin Wihoda | titul = Mezi raným a vrcholným středověkem : Pavlu Kouřilovi k šedesátým narozeninám přátelé, kolegové a žáci | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Brno | vydavateľ = Archeologický ústav AV ČR | rok = 2012 | isbn = 978-80-86023-76-2 | počet strán = 686 | url = https://www.academia.edu/5048826/V%C3%BDzkumy_severn%C3%ADho_podhrad%C3%AD_hradi%C5%A1t%C4%9B_Valy_u_Mikul%C4%8Dic_k_ot%C3%A1zce_n%C3%A1siln%C3%A9ho_z%C3%A1niku_velkomoravsk%C3%BDch_mocensk%C3%BDch_center_na_po%C4%8D%C3%A1tku_10._v%C4%9Bku._Excavation_of_the_northern_suburbium_of_the_Mikul%C4%8Dice-Valy_fort_and_violent_downfall_of_the_Great_Moravian_centres_at_the_beginning_of_the_10th_century | strany = 137{{--}}159 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | odkaz na autora = Zdeněk Měřínský | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = I | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2002 | isbn = 80-7277-104-3 | počet strán = 564 | strany = }} (²2009. {{ISBN|978-80-7277-407-4}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Měřínský | meno = Zdeněk | titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2006 | isbn = 80-7277-105-1 | počet strán = 967 | strany = }} * {{Citácia knihy | kapitola zborník = Veľká Morava | priezvisko = Novotný | meno = Bohuslav | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Encyklopédia archeológie | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1986 | počet strán = 1032 | strany = 951{{--}}952 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pauliny | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Pauliny | titul = Arabské správy o Slovanoch : (9.{{--}}12. storočie) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda; Bernolákova spoločnosť | rok = 1999 | isbn = 80-224-0593-0 | počet strán = 214 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Ratkoš | meno = Peter | odkaz na autora = Peter Ratkoš | titul = Slovensko v dobe veľkomoravskej | vydanie = 1 | vydavateľ = Východoslovenské vydavateľstvo | miesto = Košice | rok = 1988 | strany = }} (²1990. {{ISBN|80-85174-91-X}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Steinhübel | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Steinhübel | titul = Nitrianske kniežatstvo : počiatky stredovekého Slovenska : rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava; Budmerice | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; Rak | rok = 2004 | isbn = 80-224-0812-3 | počet strán = 576 | strany = }} (²2016. {{ISBN|978-80-85501-64-3}}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Šedivý | meno = Juraj et al. | odkaz na autora = | titul = Dejiny Bratislavy I | url = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2012 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | odkaz na autora = | titul = Velká Morava, státnost a archeologie. „Úpadek a pád“ jednoho raně středověkého útvaru | url = https://is.muni.cz/el/1421/jaro2015/AEA_16/um/54996803/Stefan_VM.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.7.2019 | vydavateľ = | miesto = | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Štefan | meno = Ivo | titul = Proč zanikla Velká Morava? Nový pohled na staré téma | periodikum = Dějiny a současnost. Kulturně historická revue | rok = 2011 | ročník = 33 | číslo = 3 | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | url = https://www.academia.edu/33596292/Why_Great_Moravia_diasappeared_Pro%C4%8D_zanikla_Velk%C3%A1_Morava | dátum prístupu = 26.7.2019 | issn = 0418-5129 | strany = 41{{--}}43 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Štefanovičová | meno = Tatiana | odkaz na autora = Tatiana Štefanovičová | titul = Osudy starých Slovanov | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Martin | vydavateľ = Osveta | rok = 1989 | edícia = Tradícia a dnešok | zväzok edície = 10 | počet strán = 176 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Vznik Velké Moravy : Moravané, Čechové a střední Evropa v letech 791{{--}}871 | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2001 | isbn = 80-7106-482-3 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Turčan | meno = Vladimír | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | editori = Daniel Kollár | titul = Veľkomoravské hradiská | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Dajama | rok = 2012 | isbn = 978-80-8136-013-8 | edícia = Kultúrne krásy Slovenska | zväzok edície = | počet strán = 127 | strany = }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. [recenzia] | periodikum = Český časopis historický | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 94 | číslo = | strany = 86{{--}}93 | url = http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm | dátum prístupu = 8.5.2019 | issn = 0862-6111 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Třeštík | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Počátky Přemyslovců. Vstup Čechů do dějin (530 – 935) | url = | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2008 | isbn = 978-80-7106-138-0 | kapitola = | strany = | jazyk = po česky }} * TŘEŠTÍK, Dušan: (Recenzia) Martin Eggers, Das „Großmährische Reich“ Realität oder Fiktion? Eine Neuintepretation der Quellen zur Geschichte des mittleren Donauraumes im 9. Jahrhunert (Monographien zur Geschichte des Mittealters, hg. v. F. Prinz, Bd. 40). Stuttgart 1995, 525 s. in: Český časopis historický 94, 1006, s. 86{{--}}93 Dostupné online: [http://web.archive.org/web/20070610013233/http://www.sendme.cz/trestik/recenzeEggers.htm] * WOLFRAM, H.: ''Moravien-Mähren oder nicht?'' in: Svätopluk 894{{--}}1994, Nitra 1996 (v slovenčine to isté vyšlo pod názvom: {{Citácia periodika | priezvisko = Wolfram | meno = Herwig | titul = Historické pramene a poloha (Veľkej) Moravy | periodikum = Historický časopis | odkaz na periodikum = Historický časopis | rok = 1995 | mesiac = | ročník = 43 | číslo = 1 | strany = 3{{--}}15 | url = | dátum prístupu = 2020-02-26 | issn = 0018-2575 }}) * {{Citácia knihy | priezvisko = Záborský | meno = Jonáš | odkaz na autora = Jonáš Záborský | titul = Dejiny kráľovstva uhorského | url = http://zaborsky.blogspot.sk/2006/06/cast-uvodnia.html | vydavateľ = | miesto = | rok = 1875 / 2010 | isbn = | kapitola = Časť úvodnia | strany = | jazyk = po slovensky }} (vyšlo aj knižne v roku 2012) }} == Externé odkazy == * [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=zapadni-slovania-velka-morava Veľká Morava v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku] * [http://www.angelfire.com/sk3/quality/Slav_states.html Podrobná časová os] {{eng icon}} * [http://www.angelfire.com/tx5/texasczech/Slav%20Origins/Great%20Moravia%20and%20Serb%20Moravia.htm Údajné alternatívne polohy Veľkej Moravy] {{eng icon}} * [http://www.historickarevue.com/?id=archiv_26 Ruttkay, A. T.: Na prahu vzniku Uhorska – O slovansko-maďarských vzťahoch po rozpade Veľkej Moravy in: Historická revue] * [http://web.archive.org/web/20080116011113/http://staryweb.uniba.sk/uk_celkovy_pohlad/profesorske_prednasky/Stefanovicova.htm Pohľad známej archeologičky Štefanovičovej z roku 2001 na počiatky Slovanov, Slovákov a Veľkú Moravu (vrátane jej polohy)] * [http://www.moraviamagna.cz/archeologie/a_kopc06.htm Jeden z mála zachovaných veľkomoravských kostolov z 9. storočia (z obdobia vlády Rastislava I. (846{{--}}870) alebo Svätopluka I. (870{{--}}894))] * [http://digitalna.kniznica.info/s/84wRKVxzDA ''Dejiny Veľkej Moravy a počiatky Uhorska'']. Turč. sv. Martin : Matica slovenská, 1929. 16 s. – dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]] Primárne zdroje: * {{cite web|url=http://bsbdmgh.bsb.lrz-muenchen.de/dmgh_new/|title=Digitálne vydanie všetkých primárnych zdrojov k starým nemeckým dejinám (vrátane početných franských kroník a podobne relevantných pre Dejiny Veľkej Moravy)|archiveurl=http://archive.is/zwJ9|archivedate=2012-07-08}}, [http://www.geschichtsquellen.de/werke.html detto abecedne s komentármi] * [http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d Primárne zdroje o dejinách Slovenska v slovenčine] * [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html Primárne zdroje o Veľkej Morave v češtine (Magnae Moraviae Fontes Historici)] {{Dejiny Slovenska}} [[Kategória:Veľká Morava| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] 3xhbi25fh2rfkl6sgg6u0qdnn6borff 0 7280 7417587 7407580 2022-07-30T18:14:39Z 176.116.111.95 /* Partnerské mestá */ wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trebišov | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Trebisov vlastivedne muzeum.jpg | Popis obrázku = Andrášiovský kaštieľ | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Trebišov | Región = [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]] | Časti = | Rieka = [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.633611 | Zemepisná dĺžka = 21.717222 | Nadmorská výška = 109 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1204]]^{[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=8&obec=1050]}/[[1254]]^{[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=440811&lstObec=528099&Okruh=zaklad]} | Starosta = [[Marek Čižmár]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 075 01 | Kód = 528099 | EČV = TV | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Mestský úrad<br/>M. R. Štefánika 862/204<br/>075 01 Trebišov | E-mail = trebisov@trebisov.sk | Telefón = 056 / 671 33 39 | Fax = 056 / 672 66 68 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trebisov.sk | Commons = Trebišov | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Trebišovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Trebišovčan}}</ref> }} '''Trebišov''' ({{V jazyku|hun|''Tőketerebes''}}, {{v jazyku|deu|''Trebischau''}}) je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == [[Súbor:Rieka Trnavka pretekajúca cez Trebišov.jpg|thumbnail|left|Sútok Drehňovca a Trnávky počas povodní v máji 2005]] Okolie Trebišova predstavuje prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, [[Lužný les|lužné lesy]] s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je [[tokajská vinohradnícka oblasť]], ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality. Trebišov ako centrum južného [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] sa rozprestiera v juhozápadnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]]. Nachádza sa v nadmorskej výške {{m|109|m}} zväčša na pravom brehu potoka [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávka]], prítoku Ondavy. Mestom vedie [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|cesta I/79]] ([[Vranov nad Topľou]]{{--}}[[Slovenské Nové Mesto]]), ako aj [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|železničné trate Trebišov – Vranov nad Topľou]] a [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Michaľany – Łupków]]. Cez Trebišov je vedená aj [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodná trať do Košíc]]. Mesto leží {{Km|35|m|w}} východne od [[Košice|Košíc]], {{Km|10|m|w}} južne od [[Sečovce|Sečoviec]], {{Km|20|m|w}} juhozápadne od [[Michalovce|Michaloviec]] a {{Km|25|m|w}} severne od pohraničného [[Nové Mesto pod Šiatrom|Nového Mesta pod Šiatrom]]. === Časti mesta === * ''Mestské časti'': Milhostov, Nový Majer, Olšina * ''Sídliská'': Juh, Sever, Stred * ''Ostatné časti'': Vojenské Lúčky, Nová Koronč, Paričov, Stará Koronč * ''Osady'': Čeriaky, Sady === Najväčšie ulice === * M.R.Štefánika * Komenského * Berehovská * Varichovská == Podnebie == {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Trebišov (1931 – 1960) |Jan_MEAN_°C = -3.8 |Feb_MEAN_°C = -1.9 |Mar_MEAN_°C = 3.2 |Apr_MEAN_°C = 9.5 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18.2 |Jul_MEAN_°C = 20.3 |Aug_MEAN_°C = 19.4 |Sep_MEAN_°C = 15.3 |Oct_MEAN_°C = 9.3 |Nov_MEAN_°C = 3.9 |Dec_MEAN_°C = -0.5 |Year_MEAN_°C = 8.6 |Jan_Precip_mm = 30 |Feb_Precip_mm = 26 |Mar_Precip_mm = 25 |Apr_Precip_mm = 38 |May_Precip_mm = 59 |Jun_Precip_mm = 76 |Jul_Precip_mm = 70 |Aug_Precip_mm = 70 |Sep_Precip_mm = 43 |Oct_Precip_mm = 42 |Nov_Precip_mm = 47 |Dec_Precip_mm = 39 |Year_Precip_mm = 565 |source = ÚPN Sečovce |accessdate=24. august 2011<ref name="ÚPNSa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mačáková | meno = Eva | titul = Územný plán obce Sečovce - Návrh | url = http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=35377 | druh nosiča = PDF online | dostupnosť = Dostupné aj v Postcript verzii | dátum vydania = 2007-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-08-24 | vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | miesto = Sečovce}}</ref>}} == Symboly mesta == Mestské symboly sú: * erb mesta Trebišov, * vlajka mesta Trebišov, * pečať mesta Trebišov, * mestské insígnie '''Erb''' mesta tvorí v modrom neskorogotickom štíte z veľkého položeného a prevráteného strieborného lemeša vyrastajú tri zlaté bezosté klasy sprevádzané dvoma zlatými hviezdičkami, vpravo hore menšie ľavošikmo sklonené strieborné čerieslo. Najstarším historickým prameňom erbu mesta je pečatidlo z roku 1695, v štíte ktorého sú figúry čeriesla, lemeša, klasov a hviezdičiek. Staršou podobou erbu mesta je predloha pochádzajúca z 15. storočia, ktorá dokazuje používanie pečate Trebišova s vyobrazením obrazu Panny Márie. '''Mestská vlajka''' pozostáva z pravidelne sa dvakrát opakujúcich troch pozdĺžnych pruhov vo farbe bielej, žltej a modrej. Vlajka je zakončená dvoma cípmi. '''Pečať''' mesta Trebišov tvorí erb mesta Trebišov s kruhopisom: „MESTO TREBIŠOV". '''Insígnie''' predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Trebišov. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri: -slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, -iných významných slávnostných príležitostiach, -občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta. Symboly mesta Trebišov sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky, ktorého agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR pod signatúrou HR: T-5/1991. Prvá písomná zmienka o meste: 1254 == Obyvateľstvo == K meste Trebišov tvoria väčšinu obyvateľstva príslušníci slovenskej národnosti. Z menšín má výraznejšie zastúpenie rómska menšina. Po náboženskej stránke je zloženie obyvateľstva pestrejšie. V meste žijú okrem [[Latinská cirkev|rímskokatolíkov]] aj veriaci [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi a tiež [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaní]], [[Jehovovi svedkovia]] a členovia iných náboženských spoločenstiev. V meste je aj [[monastier]] [[Baziliáni|baziliánov]]. === Etnické zloženie obyvateľstva === (podľa údajov z roku 2001) * Slováci – 86,86 % * Rómovia – 8,87 % * Maďari – 1,75 % * Česi – 0,64 % * Ukrajinci – 0,18 % * Rusíni – 0,17 %<br /> iní === Náboženské zloženie obyvateľstva === (podľa údajov z roku 2001) * [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 52,60 % * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 24,93 % * bez vyznania – 10,85 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 2,11 % * iní (reformovaní, evanjelici a. v., Jehovovi Svedkovia,…) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Hrad Parič]], torzo vodného hradu založeného pravdepodobne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Išlo o tehlovú stavbu, ktorá je dnes súčasťou parku andrášiovského kaštieľa. V [[15. storočie|15. storočí]] patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. Hrad zanikol po roku [[1684]] v súvislosti s dobytím vojskami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] a jeho následným vyhodením do vzduchu. V rokoch [[1972]] – [[1975]] bol archeologicky preskúmaný, pričom boli objavené fragmenty stredovekej keramiky a kachlíc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nížinný vodný hrad Parič | url = http://www.trebisov.sk/kulturne-pamiatky/nizinny-vodny-hrad-paric | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Trebišov | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Trebisov Hrad-02.JPG|Hrad Parič Súbor:Trebisov Hrad-01.JPG Súbor:Trebisov Hrad-03.JPG Súbor:Trebisov Hrad-04.JPG Súbor:Trebisov Hrad-05.JPG </gallery> * Andrášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne [[barok|neskorobaroková]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1786]]. Kaštieľ nechal vybudovať Imrich Čáki, na stavbu bol údajne použitý materiál zo zničeného hradu Parič. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] bol kaštieľ upravený v duchu [[historizmus|neorenesancie]]. Zariadenie kaštieľa bolo v roku [[1914]] prevezené do iných andrášiovských sídiel v [[Budapešť|Budapešti]] a [[Tiszadob]]e. V rokoch [[1949]] – [[1978]] slúžil ako nemocnica s poliklinikou. V nasledujúcom období prešiel obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trebišov | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trebisov | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečelie kaštieľa má stredný trojosový [[rizalit]] s [[portikus|portikom]] so združenými stĺpmi, ukončený monumentálnym štítom s prelamovanou rímsou a erbom Čákiovcov. Na nárožiach sa nachádzajú vežice kryté kopulou. Fasády sú členené lizénami a kvádrovaním na prízemí a [[pilaster|pilastrami]] na poschodí. V súčasnosti v kaštieli sídli vlastivedné múzeum. Súčasťou areálu kaštieľa je rozsiahly krajinársky park a francúzska záhrada. Zachovali sa aj hospodárske budovy, jazdiareň, čeľadník a maštale. <gallery> Súbor:Kaštieľ v Trebišove.jpg|Andrášiovský kaštieľ Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-01.jpg Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-17.jpg Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-10.JPG|Portikus kaštieľa Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-04.JPG|Detail štítu </gallery> * Mauzóleum Júliusa Andrášiho, [[neogotika|neogotická]] stavba na pôdoryse štvorca s polygonálnym záverom z roku [[1893]]. Autorom stavby je nemecký architekt Arthur Meining. V interiéri sa nachádza sarkofág grófa Júliusa Andrášiho od budapeštianskeho sochára Juraja Zalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho | url = http://www.trebisov.sk/kulturne-pamiatky/mauzoleum-grofa-juliusa-andrassyho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Trebišov | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta. Stavba je ukončená bohatou [[atika|atikou]] a osemuholníkovou helmicou. <gallery> Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-05.jpg|Mauzóleum Júliusa Andrášiho Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-01.JPG Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-07.JPG|Detail portálu Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-15.JPG|Detail atiky Súbor:Trebisov, az Andrássy család mauzóleuma. 1895-1899 között. - Fortepan 83491.jpg|Mauzóleum na historickej fotografii </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1404]]. Stojí na mieste staršej stavby. Od roku [[1504]] patrí rádu [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|Pavlínov]]. Upravovaný bol v polovici [[15. storočie|15. storočia]] a na začiatku [[16. storočie|16. storočia]]. V roku [[1770]] prešiel [[barok]]ovou úpravou. Interiér je zaklenutý sieťovou [[klenba|klenbou]]. V interiéri sa nachádzaja [[rokoko]]vá výmaľba s vyobrazením Videnie Sobieskeho pri obliehaní Viedne a Hold pred Máriou Teréziou z roku [[1777]]. [[Krstiteľnica]] pochádza z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Sú tu umiestnené dva stredoveké [[epitaf]]y Jána a Imricha Peréniovcov z rokov [[1400]] a [[1519]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie | url = http://www.trebisov.sk/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol-navstevy-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Trebišov | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda kostola je členená opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a gotickými kružbami. Veža je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená ihlancovou helmicou. * Pavlínsky konvent, dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku [[1502]]. Upravovaný bol v druhej polovici 17. storočia, v roku [[1760]] a [[1876]]. Počas obdobia [[reformácia|reformácie]] v rokoch [[1530]] – [[1662]] bol kláštor prázdny, neskôr obnovený. Kláštor bol definitívne zrušený v rámci reforiem [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku [[1786]]. Pri úprave v roku 1876 bola fasáda doplnená o nárožné pilastre a atiku. V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola a rímskokatolícky farský úrad. Pri najnovšej úprave bola fasáda doplnená o satelitnú parabolu v nadčasovom slohu Art Digi. * Mariánske súsošie z roku [[1800]]. Súsošiu dominuje socha Immaculaty šliapajúca na hada umiestnená na kanelovanom stĺpe. Immaculatu lemujú sochy [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] a [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]]. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1817]] – [[1825]]. V roku [[1844]] došlo k zrúteniu kostolnej veže, ktorá bola následne novo vybudovaná. Zariadenie chrámu vrátane [[ikonostas]]u pochádza z roku [[1886]]. Fasády chrámu sú členené lizénami, veža vyrastá z rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Rimskokatolicky kostol 12.jpg|Kostol Navštívenia Panny Márie Súbor:Trebisov Kostol Nanebovzatia Panny Marie-05.jpg Súbor:Trebisov Kostol Nanebovzatia Panny Marie-04.jpg Súbor:Trebisov Klastor paulinov-04.JPG|Pavlínsky kláštor Súbor:Trebisov Klastor paulinov-02.jpg Súbor:Mariánske súsošie.jpg|Mariánske súsošie </gallery> === Divadlo === V meste pôsobí aj ochotnícky súbor Divadlo „G“, ktoré pôsobí pod vedením Júliusa Galgana. Divadlo funguje už od roku 1956. Popri Divadle „G“ pôsobí aj Divadlo „Malé G“, ktoré je zložené zo študentov [[Gymnázium Trebišov|gymnázia]]. Súbor Divadlo "G" je známe po celom Slovensku, zúčastnil sa mnohých súťažných prehliadok. Divadlo „G“ poznajú aj zahraniční Slováci z Rumunska, Poľska, Maďarska, a i. === Múzeá === V Trebišove sa nachádza [[Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove]]. Od roku 1987 sídli v priestoroch barokovo-klasicistického kaštieľa Andrášiovcov. Múzeum okrem výnimočných výstav ponúka aj niekoľko stálych expozícií:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Expozičná činnosť|url=http://www.muzeumtv.sk/expozicie|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-12-04|vydavateľ=}}</ref> * Parná oracia súprava * Expozícia poľovníctva a ochrany zveri * Vývoj mlatby * Poľnohospodárske stroje a mechanizmy * [[Vinohradnícka oblasť Tokaj|Tokajské vinohradníctvo]] a vinárstvo * Archív [[Tokajské víno|tokajských vín]] * Tradičné remeslá južného Zemplína * Ľudový odev južného Zemplína * Ľudová drevorezba a plastika Zemplína * Andrássyovci na Trebišovsku === Knižnice === V priestoroch ''Mestského kultúrneho strediska'' sídli od roku 1986 [[Zemplínska knižnica v Trebišove]], ktorá je regionálnou [[Verejná knižnica|verejnou knižnicou]] pre [[Trebišov (okres)|okres Trebišov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zriaďovacia listina Zemplínskej knižnice v Trebišove|url=http://kniznicatv.sk/zriadovacia-listina/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-04-11|vydavateľ=}}</ref> V knižničnom fonde sa nachádza vyše 50 000 dokumentov. Knižnica realizuje bohatú klubovú činnosť, mnoho kultúrno-vzdelávacích podujatí pre širokú verejnosť. Každoročne sa zapája do [[Týždeň slovenských knižníc|Týždňa slovenských knižníc]] a tiež do projektu [[Vyšehradská skupina|V4]] ''Celé Slovensko číta deťom'' / [[Vyšehrad číta deťom]], v lete organizuje ''Festival detskej knihy'' a týždenný detský letný čitateľský tábor ''Knihovníček''. === Mestský park === Mestský park má rozlohu {{ha|62|m}}. Vznikol koncom 18. storočia podľa vzoru anglických parkov. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta. <gallery> Súbor:Mestsky park-jazierko.jpg|Mestský park na jar – jazierko Súbor:Mestsky park-jazierko 3.jpg|Mestský park na jeseň – jazierko Súbor:Park-trebisov.jpg|Park za záhradou kaštieľa </gallery> === Pravidelné podujatia === * Dni mesta Trebišov (pravidelne každý rok v posledný augustový víkend) * Divadelný Trebišov – Malá krajská Scénicka žatva ochotníckych divadelných súborov Košického kraja (organizuje sa každý rok koncom apríla, v r. 2007 sa organizovalo 10.krát) * Festival divadelných hier s dedinskou tematikou (organizuje sa každý rok koncom júna, v r. 2007 sa organizovalo 15.krát) *[[Skapal pes fest|Skapal Pes Fest]] – multižánrový festival [[Alternatívna kultúra|alternatívnej kultúry]] (organizuje sa od r. 2013 každý rok začiatkom septembra) == Doprava == V meste sa nachádza autobusová aj [[Železničná stanica Trebišov|železničná stanica]], kedysi aj letisko. Premáva tiež [[Mestská hromadná doprava|MHD]] (3 linky). Cez železničnú stanicu prechádza trať [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Michaľany – Lupków]] a odbočujú z nej trate [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|Košice – Čierna nad Tisou]]. == Školstvo == === Základné školy === [[Súbor:Základná škola Gorkého.jpg|thumb|Cirkevná základná škola sv. Juraja]] * ZŠ Komenského * ZŠ Pribinova * Cirkevná základná škola sv. Juraja * ZŠ M. R. Štefánika * ZŠ Ivana Krasku === Stredné školy === * Cirkevné gymnázium sv. Jána Krstiteľa * [[Gymnázium (Trebišov, Komenského 32)|Gymnázium Trebišov]] * Obchodná akadémia * Cirkevná stredná odborná škola sv. Jozafáta * [[Súkromná stredná odborná škola DSA Trebišov|Súkromná stredná odborná škola DSA]] == Šport == * [[BKT Trebišov]] – Bedmintonový klub Trebišov * [[FK Slavoj Trebišov]] – futbalový klub * [[HK Trebišov]] – hokejový klub * FBC Mladosť Trebišov – florbalový klub * [[HK Slavoj Trebišov]] – hadzanárský klub * Klub stolného tenisu PLUS 40 Trebišov * SSC Trebišov – inline korčuľovanie * HSKP Tebišov – hokejbalový klub * ŠKP Trebišov – Plavecký Klub (tréner Miroslav Princík ml., Veronika Paľova) * TK Slavoj Deva Trebišov – tenisový klub * NK 99 Trebišov – nohejbalový klub *HK Zemplín Trebišov - Hádzanárzky klub == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Július Andráši (1860)|Július Andráši]] (* [[1860]] – † [[1929]]), uhorský [[politik]] * Dušan Karpatský (* [[1935]] – † [[2017]]), kroatista a [[prekladateľ]] pôsobiaci v Prahe * [[Marián Čalfa]] (* [[1946]]), politik, predseda česko-slovenskej vlády * [[Bruno Ciberej]] (* [[1978]]), [[moderátor]] * [[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] (* [[1983]]), futbalista, slovenský reprezentant *[[Radoslav Fedor]], Riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach === Pôsobili tu === * [[Ján Pivarník]] (* [[1947]]), [[futbalista]], majster Európy [[1976]] * [[Táňa Radeva]] (* [[1957]]), [[herečka]] * [[Mária Ďurišinová]] (* [[1960]]), hádzanárka, československá reprezentantka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Hodonín]], [[Česko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Chełm]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Jasło]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Kutná Hora]], [[Česko]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Debrecín]], [[Maďarsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trebišove]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Trebišov}}. == Externé odkazy == * [http://www.trebisov.sk Oficiálna stránka mesta] * [https://egov.trebisov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Trebišov] * [http://www.muzeumtv.sk/ Vlastivedné múzeum] * [http://www.kniznicatv.sk Zemplínska knižnica] {{Obce okresu Trebišov}} [[Kategória:Trebišov| ]] [[Kategória:Okres Trebišov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] 1ccwjiw4zuua4y1q9xpmpp3ziksb0wc 7417588 7417587 2022-07-30T18:15:49Z PeterWiki3 212380 Revízia 7417587 používateľa [[Special:Contributions/176.116.111.95|176.116.111.95]] ([[User talk:176.116.111.95|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Trebišov | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Trebisov vlastivedne muzeum.jpg | Popis obrázku = Andrášiovský kaštieľ | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Trebišov | Región = [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]] | Časti = | Rieka = [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávka]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.633611 | Zemepisná dĺžka = 21.717222 | Nadmorská výška = 109 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1204]]^{[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=8&obec=1050]}/[[1254]]^{[http://www.statistics.sk/mosmis/prvav2.jsp?txtUroven=440811&lstObec=528099&Okruh=zaklad]} | Starosta = [[Marek Čižmár]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 075 01 | Kód = 528099 | EČV = TV | Predvoľba = +421-56 | Adresa = Mestský úrad<br/>M. R. Štefánika 862/204<br/>075 01 Trebišov | E-mail = trebisov@trebisov.sk | Telefón = 056 / 671 33 39 | Fax = 056 / 672 66 68 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.trebisov.sk | Commons = Trebišov | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Trebišovčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Trebišovčan}}</ref> }} '''Trebišov''' ({{V jazyku|hun|''Tőketerebes''}}, {{v jazyku|deu|''Trebischau''}}) je [[Mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == [[Súbor:Rieka Trnavka pretekajúca cez Trebišov.jpg|thumbnail|left|Sútok Drehňovca a Trnávky počas povodní v máji 2005]] Okolie Trebišova predstavuje prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, [[Lužný les|lužné lesy]] s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je [[tokajská vinohradnícka oblasť]], ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality. Trebišov ako centrum južného [[Zemplín (slovenský región)|Zemplína]] sa rozprestiera v juhozápadnej časti [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskej nížiny]]. Nachádza sa v nadmorskej výške {{m|109|m}} zväčša na pravom brehu potoka [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávka]], prítoku Ondavy. Mestom vedie [[Cesta I. triedy 79 (Slovensko)|cesta I/79]] ([[Vranov nad Topľou]]{{--}}[[Slovenské Nové Mesto]]), ako aj [[Železničná trať Trebišov – Vranov nad Topľou|železničné trate Trebišov – Vranov nad Topľou]] a [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Michaľany – Łupków]]. Cez Trebišov je vedená aj [[Železničná trať Užhorod – Haniska|širokorozchodná trať do Košíc]]. Mesto leží {{Km|35|m|w}} východne od [[Košice|Košíc]], {{Km|10|m|w}} južne od [[Sečovce|Sečoviec]], {{Km|20|m|w}} juhozápadne od [[Michalovce|Michaloviec]] a {{Km|25|m|w}} severne od pohraničného [[Nové Mesto pod Šiatrom|Nového Mesta pod Šiatrom]]. === Časti mesta === * ''Mestské časti'': Milhostov, Nový Majer, Olšina * ''Sídliská'': Juh, Sever, Stred * ''Ostatné časti'': Vojenské Lúčky, Nová Koronč, Paričov, Stará Koronč * ''Osady'': Čeriaky, Sady === Najväčšie ulice === * M.R.Štefánika * Komenského * Berehovská * Varichovská == Podnebie == {{Infobox Počasie |metric_first=yes |single_line=yes |location=Trebišov (1931 – 1960) |Jan_MEAN_°C = -3.8 |Feb_MEAN_°C = -1.9 |Mar_MEAN_°C = 3.2 |Apr_MEAN_°C = 9.5 |May_MEAN_°C = 15 |Jun_MEAN_°C = 18.2 |Jul_MEAN_°C = 20.3 |Aug_MEAN_°C = 19.4 |Sep_MEAN_°C = 15.3 |Oct_MEAN_°C = 9.3 |Nov_MEAN_°C = 3.9 |Dec_MEAN_°C = -0.5 |Year_MEAN_°C = 8.6 |Jan_Precip_mm = 30 |Feb_Precip_mm = 26 |Mar_Precip_mm = 25 |Apr_Precip_mm = 38 |May_Precip_mm = 59 |Jun_Precip_mm = 76 |Jul_Precip_mm = 70 |Aug_Precip_mm = 70 |Sep_Precip_mm = 43 |Oct_Precip_mm = 42 |Nov_Precip_mm = 47 |Dec_Precip_mm = 39 |Year_Precip_mm = 565 |source = ÚPN Sečovce |accessdate=24. august 2011<ref name="ÚPNSa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mačáková | meno = Eva | titul = Územný plán obce Sečovce - Návrh | url = http://www.secovce.sk/download_file_f.php?id=35377 | druh nosiča = PDF online | dostupnosť = Dostupné aj v Postcript verzii | dátum vydania = 2007-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-08-24 | vydavateľ = Mestský úrad Sečovce | miesto = Sečovce}}</ref>}} == Symboly mesta == Mestské symboly sú: * erb mesta Trebišov, * vlajka mesta Trebišov, * pečať mesta Trebišov, * mestské insígnie '''Erb''' mesta tvorí v modrom neskorogotickom štíte z veľkého položeného a prevráteného strieborného lemeša vyrastajú tri zlaté bezosté klasy sprevádzané dvoma zlatými hviezdičkami, vpravo hore menšie ľavošikmo sklonené strieborné čerieslo. Najstarším historickým prameňom erbu mesta je pečatidlo z roku 1695, v štíte ktorého sú figúry čeriesla, lemeša, klasov a hviezdičiek. Staršou podobou erbu mesta je predloha pochádzajúca z 15. storočia, ktorá dokazuje používanie pečate Trebišova s vyobrazením obrazu Panny Márie. '''Mestská vlajka''' pozostáva z pravidelne sa dvakrát opakujúcich troch pozdĺžnych pruhov vo farbe bielej, žltej a modrej. Vlajka je zakončená dvoma cípmi. '''Pečať''' mesta Trebišov tvorí erb mesta Trebišov s kruhopisom: „MESTO TREBIŠOV". '''Insígnie''' predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Trebišov. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri: -slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, -iných významných slávnostných príležitostiach, -občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta. Symboly mesta Trebišov sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky, ktorého agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR pod signatúrou HR: T-5/1991. Prvá písomná zmienka o meste: 1254 == Obyvateľstvo == K meste Trebišov tvoria väčšinu obyvateľstva príslušníci slovenskej národnosti. Z menšín má výraznejšie zastúpenie rómska menšina. Po náboženskej stránke je zloženie obyvateľstva pestrejšie. V meste žijú okrem [[Latinská cirkev|rímskokatolíkov]] aj veriaci [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] cirkvi a tiež [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaní]], [[Jehovovi svedkovia]] a členovia iných náboženských spoločenstiev. V meste je aj [[monastier]] [[Baziliáni|baziliánov]]. === Etnické zloženie obyvateľstva === (podľa údajov z roku 2001) * Slováci – 86,86 % * Rómovia – 8,87 % * Maďari – 1,75 % * Česi – 0,64 % * Ukrajinci – 0,18 % * Rusíni – 0,17 %<br /> iní === Náboženské zloženie obyvateľstva === (podľa údajov z roku 2001) * [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 52,60 % * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 24,93 % * bez vyznania – 10,85 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 2,11 % * iní (reformovaní, evanjelici a. v., Jehovovi Svedkovia,…) == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Hrad Parič]], torzo vodného hradu založeného pravdepodobne v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]]. Išlo o tehlovú stavbu, ktorá je dnes súčasťou parku andrášiovského kaštieľa. V [[15. storočie|15. storočí]] patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. Hrad zanikol po roku [[1684]] v súvislosti s dobytím vojskami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]] a jeho následným vyhodením do vzduchu. V rokoch [[1972]] – [[1975]] bol archeologicky preskúmaný, pričom boli objavené fragmenty stredovekej keramiky a kachlíc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nížinný vodný hrad Parič | url = http://www.trebisov.sk/kulturne-pamiatky/nizinny-vodny-hrad-paric | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Trebišov | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Trebisov Hrad-02.JPG|Hrad Parič Súbor:Trebisov Hrad-01.JPG Súbor:Trebisov Hrad-03.JPG Súbor:Trebisov Hrad-04.JPG Súbor:Trebisov Hrad-05.JPG </gallery> * Andrášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne [[barok|neskorobaroková]] stavba na pôdoryse písmena U z roku [[1786]]. Kaštieľ nechal vybudovať Imrich Čáki, na stavbu bol údajne použitý materiál zo zničeného hradu Parič. Koncom [[19. storočie|19. storočia]] bol kaštieľ upravený v duchu [[historizmus|neorenesancie]]. Zariadenie kaštieľa bolo v roku [[1914]] prevezené do iných andrášiovských sídiel v [[Budapešť|Budapešti]] a [[Tiszadob]]e. V rokoch [[1949]] – [[1978]] slúžil ako nemocnica s poliklinikou. V nasledujúcom období prešiel obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Trebišov | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/trebisov | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečelie kaštieľa má stredný trojosový [[rizalit]] s [[portikus|portikom]] so združenými stĺpmi, ukončený monumentálnym štítom s prelamovanou rímsou a erbom Čákiovcov. Na nárožiach sa nachádzajú vežice kryté kopulou. Fasády sú členené lizénami a kvádrovaním na prízemí a [[pilaster|pilastrami]] na poschodí. V súčasnosti v kaštieli sídli vlastivedné múzeum. Súčasťou areálu kaštieľa je rozsiahly krajinársky park a francúzska záhrada. Zachovali sa aj hospodárske budovy, jazdiareň, čeľadník a maštale. <gallery> Súbor:Kaštieľ v Trebišove.jpg|Andrášiovský kaštieľ Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-01.jpg Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-17.jpg Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-10.JPG|Portikus kaštieľa Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (main building)-04.JPG|Detail štítu </gallery> * Mauzóleum Júliusa Andrášiho, [[neogotika|neogotická]] stavba na pôdoryse štvorca s polygonálnym záverom z roku [[1893]]. Autorom stavby je nemecký architekt Arthur Meining. V interiéri sa nachádza sarkofág grófa Júliusa Andrášiho od budapeštianskeho sochára Juraja Zalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho | url = http://www.trebisov.sk/kulturne-pamiatky/mauzoleum-grofa-juliusa-andrassyho | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Trebišov | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta. Stavba je ukončená bohatou [[atika|atikou]] a osemuholníkovou helmicou. <gallery> Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-05.jpg|Mauzóleum Júliusa Andrášiho Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-01.JPG Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-07.JPG|Detail portálu Súbor:Trebisov Andrassyovsky kastiel (Mausoleum)-15.JPG|Detail atiky Súbor:Trebisov, az Andrássy család mauzóleuma. 1895-1899 között. - Fortepan 83491.jpg|Mauzóleum na historickej fotografii </gallery> * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Navštívenia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia okolo roku [[1404]]. Stojí na mieste staršej stavby. Od roku [[1504]] patrí rádu [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|Pavlínov]]. Upravovaný bol v polovici [[15. storočie|15. storočia]] a na začiatku [[16. storočie|16. storočia]]. V roku [[1770]] prešiel [[barok]]ovou úpravou. Interiér je zaklenutý sieťovou [[klenba|klenbou]]. V interiéri sa nachádzaja [[rokoko]]vá výmaľba s vyobrazením Videnie Sobieskeho pri obliehaní Viedne a Hold pred Máriou Teréziou z roku [[1777]]. [[Krstiteľnica]] pochádza z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Sú tu umiestnené dva stredoveké [[epitaf]]y Jána a Imricha Peréniovcov z rokov [[1400]] a [[1519]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie | url = http://www.trebisov.sk/kulturne-pamiatky/rimskokatolicky-kostol-navstevy-panny-marie | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Oficiálne stránky mesta Trebišov | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda kostola je členená opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a gotickými kružbami. Veža je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená ihlancovou helmicou. * Pavlínsky konvent, dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku [[1502]]. Upravovaný bol v druhej polovici 17. storočia, v roku [[1760]] a [[1876]]. Počas obdobia [[reformácia|reformácie]] v rokoch [[1530]] – [[1662]] bol kláštor prázdny, neskôr obnovený. Kláštor bol definitívne zrušený v rámci reforiem [[Jozef II.|Jozefa II.]] v roku [[1786]]. Pri úprave v roku 1876 bola fasáda doplnená o nárožné pilastre a atiku. V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola a rímskokatolícky farský úrad. Pri najnovšej úprave bola fasáda doplnená o satelitnú parabolu v nadčasovom slohu Art Digi. * Mariánske súsošie z roku [[1800]]. Súsošiu dominuje socha Immaculaty šliapajúca na hada umiestnená na kanelovanom stĺpe. Immaculatu lemujú sochy [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]] a [[Florián z Lorchu|sv. Floriána]]. * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícky]] kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov [[1817]] – [[1825]]. V roku [[1844]] došlo k zrúteniu kostolnej veže, ktorá bola následne novo vybudovaná. Zariadenie chrámu vrátane [[ikonostas]]u pochádza z roku [[1886]]. Fasády chrámu sú členené lizénami, veža vyrastá z rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Rimskokatolicky kostol 12.jpg|Kostol Navštívenia Panny Márie Súbor:Trebisov Kostol Nanebovzatia Panny Marie-05.jpg Súbor:Trebisov Kostol Nanebovzatia Panny Marie-04.jpg Súbor:Trebisov Klastor paulinov-04.JPG|Pavlínsky kláštor Súbor:Trebisov Klastor paulinov-02.jpg Súbor:Mariánske súsošie.jpg|Mariánske súsošie </gallery> === Divadlo === V meste pôsobí aj ochotnícky súbor Divadlo „G“, ktoré pôsobí pod vedením Júliusa Galgana. Divadlo funguje už od roku 1956. Popri Divadle „G“ pôsobí aj Divadlo „Malé G“, ktoré je zložené zo študentov [[Gymnázium Trebišov|gymnázia]]. Súbor Divadlo "G" je známe po celom Slovensku, zúčastnil sa mnohých súťažných prehliadok. Divadlo „G“ poznajú aj zahraniční Slováci z Rumunska, Poľska, Maďarska, a i. === Múzeá === V Trebišove sa nachádza [[Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove]]. Od roku 1987 sídli v priestoroch barokovo-klasicistického kaštieľa Andrášiovcov. Múzeum okrem výnimočných výstav ponúka aj niekoľko stálych expozícií:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Expozičná činnosť|url=http://www.muzeumtv.sk/expozicie|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-12-04|vydavateľ=}}</ref> * Parná oracia súprava * Expozícia poľovníctva a ochrany zveri * Vývoj mlatby * Poľnohospodárske stroje a mechanizmy * [[Vinohradnícka oblasť Tokaj|Tokajské vinohradníctvo]] a vinárstvo * Archív [[Tokajské víno|tokajských vín]] * Tradičné remeslá južného Zemplína * Ľudový odev južného Zemplína * Ľudová drevorezba a plastika Zemplína * Andrássyovci na Trebišovsku === Knižnice === V priestoroch ''Mestského kultúrneho strediska'' sídli od roku 1986 [[Zemplínska knižnica v Trebišove]], ktorá je regionálnou [[Verejná knižnica|verejnou knižnicou]] pre [[Trebišov (okres)|okres Trebišov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zriaďovacia listina Zemplínskej knižnice v Trebišove|url=http://kniznicatv.sk/zriadovacia-listina/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-04-11|vydavateľ=}}</ref> V knižničnom fonde sa nachádza vyše 50 000 dokumentov. Knižnica realizuje bohatú klubovú činnosť, mnoho kultúrno-vzdelávacích podujatí pre širokú verejnosť. Každoročne sa zapája do [[Týždeň slovenských knižníc|Týždňa slovenských knižníc]] a tiež do projektu [[Vyšehradská skupina|V4]] ''Celé Slovensko číta deťom'' / [[Vyšehrad číta deťom]], v lete organizuje ''Festival detskej knihy'' a týždenný detský letný čitateľský tábor ''Knihovníček''. === Mestský park === Mestský park má rozlohu {{ha|62|m}}. Vznikol koncom 18. storočia podľa vzoru anglických parkov. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta. <gallery> Súbor:Mestsky park-jazierko.jpg|Mestský park na jar – jazierko Súbor:Mestsky park-jazierko 3.jpg|Mestský park na jeseň – jazierko Súbor:Park-trebisov.jpg|Park za záhradou kaštieľa </gallery> === Pravidelné podujatia === * Dni mesta Trebišov (pravidelne každý rok v posledný augustový víkend) * Divadelný Trebišov – Malá krajská Scénicka žatva ochotníckych divadelných súborov Košického kraja (organizuje sa každý rok koncom apríla, v r. 2007 sa organizovalo 10.krát) * Festival divadelných hier s dedinskou tematikou (organizuje sa každý rok koncom júna, v r. 2007 sa organizovalo 15.krát) *[[Skapal pes fest|Skapal Pes Fest]] – multižánrový festival [[Alternatívna kultúra|alternatívnej kultúry]] (organizuje sa od r. 2013 každý rok začiatkom septembra) == Doprava == V meste sa nachádza autobusová aj [[Železničná stanica Trebišov|železničná stanica]], kedysi aj letisko. Premáva tiež [[Mestská hromadná doprava|MHD]] (3 linky). Cez železničnú stanicu prechádza trať [[Železničná trať Michaľany – Łupków|Michaľany – Lupków]] a odbočujú z nej trate [[Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou|Košice – Čierna nad Tisou]]. == Školstvo == === Základné školy === [[Súbor:Základná škola Gorkého.jpg|thumb|Cirkevná základná škola sv. Juraja]] * ZŠ Komenského * ZŠ Pribinova * Cirkevná základná škola sv. Juraja * ZŠ M. R. Štefánika * ZŠ Ivana Krasku === Stredné školy === * Cirkevné gymnázium sv. Jána Krstiteľa * [[Gymnázium (Trebišov, Komenského 32)|Gymnázium Trebišov]] * Obchodná akadémia * Cirkevná stredná odborná škola sv. Jozafáta * [[Súkromná stredná odborná škola DSA Trebišov|Súkromná stredná odborná škola DSA]] == Šport == * [[BKT Trebišov]] – Bedmintonový klub Trebišov * [[FK Slavoj Trebišov]] – futbalový klub * [[HK Trebišov]] – hokejový klub * FBC Mladosť Trebišov – florbalový klub * [[HK Slavoj Trebišov]] – hadzanárský klub * Klub stolného tenisu PLUS 40 Trebišov * SSC Trebišov – inline korčuľovanie * HSKP Tebišov – hokejbalový klub * ŠKP Trebišov – Plavecký Klub (tréner Miroslav Princík ml., Veronika Paľova) * TK Slavoj Deva Trebišov – tenisový klub * NK 99 Trebišov – nohejbalový klub *HK Zemplín Trebišov - Hádzanárzky klub == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Július Andráši (1860)|Július Andráši]] (* [[1860]] – † [[1929]]), uhorský [[politik]] * Dušan Karpatský (* [[1935]] – † [[2017]]), kroatista a [[prekladateľ]] pôsobiaci v Prahe * [[Marián Čalfa]] (* [[1946]]), politik, predseda česko-slovenskej vlády * [[Bruno Ciberej]] (* [[1978]]), [[moderátor]] * [[Marek Čech (1983)|Marek Čech]] (* [[1983]]), futbalista, slovenský reprezentant *[[Radoslav Fedor]], Riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach === Pôsobili tu === * [[Ján Pivarník]] (* [[1947]]), [[futbalista]], majster Európy [[1976]] * [[Táňa Radeva]] (* [[1957]]), [[herečka]] * [[Mária Ďurišinová]] (* [[1960]]), hádzanárka, československá reprezentantka == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Hodonín]], [[Česko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Chełm]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Jasło]], [[Poľsko]] * {{minivlajka|Česko}} [[Kutná Hora]], [[Česko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trebišove]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Trebišov}}. == Externé odkazy == * [http://www.trebisov.sk Oficiálna stránka mesta] * [https://egov.trebisov.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Trebišov] * [http://www.muzeumtv.sk/ Vlastivedné múzeum] * [http://www.kniznicatv.sk Zemplínska knižnica] {{Obce okresu Trebišov}} [[Kategória:Trebišov| ]] [[Kategória:Okres Trebišov]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] auta1xvfj1ci09vqemqayi2et9gptj0 0 7290 7417571 7383523 2022-07-30T16:50:20Z 178.18.77.6 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Svidník (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Svidník | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Central Svidnik.JPG | Popis obrázku = Centrum mesta | Znak = Coat of Arms of Svidník.svg | Vlajka = Svidník (vlajka).jpg | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = Ladomirka | Zemepisná šírka = 49.305556 | Zemepisná dĺžka = 21.567778 | Nadmorská výška = 225 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1355]]^{[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=7&obec=2009]} | Starosta = Marcela Ivančová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 089 01 | Kód = 527106 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = Mestský úrad<br/>Sovietskych hrdinov 200/33<br/>089 01 Svidník | E-mail = primator@svidnik.sk | Telefón = 054 / 752 11 54 | Fax = 054 / 752 23 94 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.svidnik.sk | Commons = Svidník | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Svidník''' je na piču mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == === Poloha === Okresné mesto Svidník leží v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], na nivnej terase pri ústí rieky [[Ladomirka|Ladomirky]] do [[Ondava|Ondavy]]. Nadmorská výška v strede mesta je {{mnm|230|w}}, v [[Katastrálne územie|chotári]] je to od 220 až do {{m|500|m}}. [[Mesto (všeobecne)|Mesto]] vzniklo v roku [[1944]] zlúčením obcí Nižný Svidník, ležiacej pri ľavom brehu [[Ladomirka|Ladomirky]] a Vyšný Svidník, ležiacej na ľavom brehu [[Ondava|Ondavy]]. Povrch katastra je mierne zvlnená [[pahorkatina]], iba v západnej a východnej časti mierne členitá. Tvoria ho [[Flyšové pásmo|flyšové vrstvy]] (pieskovce, ílovce), štvrtohorné náplavy (štrky, piesky) a svahové hliny. Má nivné, oglejené a hnedé lesné pôdy. Stredná časť chotára je odlesnená, súvislý les s prevahou buka, hrabu a brezy je v severnej častí, na nivách sú nesúvislé [[lužný les|lužné lesy]]. V [[Ondava|Ondave]] povyše sútoku s Ladomirkou žije [[vydra riečna]], v lesoch [[Jariabok hôrny|jariabok]]. Priemerná ročná teplota je 7°C, ročný úhrn zrážok 700 – {{mm|800|m}}. === Vodné toky === Západným okrajom mesta preteká [[Ondava]], ktorá na území Svidníka priberá [[Ladomirka|Ladomirku]] a niekoľko menších prítokov. == Symboly mesta == === Erb === V červenom štíte strieborná silueta duklianskeho pamätníka. Historický symbol Svidníka tvoril z pažite vyrastajúci strom a po stranách stáli dva kone. Svidník získal v roku [[1964]] štatút mesta a pri príležitosti desiateho výročia tejto udalosti bol schválený novotvar erbu, pozostávajúci zo štvrtinového štítu. V jeho prvom a štvrtom červenom poli bola silueta duklianskeho pamätníka a dva stromy. Druhé a tretie pole bolo modré, bez figúry. Takého riešenie [[erb]]u nebolo v súlade so zvyklosťami domácej mestskej heraldickej tvorby, preto mesto roku 1984 pristúpilo k jeho heraldickej úprave. Z erbu sa vypustili nefunkčné modré polia i motív stromov a hlavnou erbovou figúrou zostal motív duklianskeho pamätníka, ktorý i keď nestojí na území mesta, je s ním úzko spätý. Autormi erbu sú Jozef Leško a [[Ladislav Čisárik]] a mesto ho prijalo [[27. február]]a [[1987]]. [[Vlajka]] mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych bielo-červených a červeno-bielych pruhov. V hornom pruhu pri žrdi je biely a v dolnom pruhu červený štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Symboly mesta sú zapísané v heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom S-22/1991. == Dejiny == Administratívne centrum Podduklianskeho regiónu – tzv. Rusínska. Mesto vzniklo v roku 1944 zlúčením Vyšného a Nižného Svidníka. === Vyšný Svidník === {{Hlavný článok|Vyšný Svidník}} === Nižný Svidník === {{Hlavný článok|Nižný Svidník}} == Obyvateľstvo == === Počet obyvateľov === Vyšný Svidník mal v roku 1869 – 461 obyvateľov, 1880 – 541 obyvateľov, 1890 – 511 obyvateľov, 1900 – 745 obyvateľov, 1910 – 685 obyvateľov, 1921 – 623 obyvateľov, v roku 1930 - 668 obyvateľov a v roku 1940 v obci žilo 867 obyvateľov. Nižný Svidník mal v roku 1869 – 302 obyvateľov, v roku 1880 – 332 obyvateľov, v roku 1890 – 357 obyvateľov, v roku 1900 – 390 obyvateľov, v roku 1910 – 309 obyvateľov, po vzniku ČSR v roku 1921 – 256 obyvateľov, v roku 1930 – 339 obyvateľov, v roku 1940 spolu 358 obyvateľov. Po zlúčení obidvoch obcí mal v roku [[1948]] Svidník 1 037 obyvateľov, v roku 1961 – 2 039 obyvateľov, v roku 1970 mal 3 518 obyvateľov. Rozloha územia Svidníka dosahuje 2 020 ha. === Etnické zloženie obyvateľstva === [[Súbor:Svidnik.jpg|thumb|Svidník z diaľky]] * Slováci – 56,61 % * Rusíni – 29,80 % * Rómovia – 3,57 % * Ukrajinci – 1,12 % * Maďari –  0,10 % * Poliaci - 0,06 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 41,10 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 25,82 % * [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 24,13 % * bez vyznania (ateisti) – 5,17 % * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]] – 0,93 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]], dnes Galéria D. Millyho, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, pôvodne zo [[17. storočia]]. Na konci [[18. storočia]] bol [[barok|neskorobarokovo]] upravený. [[Klasicizmus|Klasicistickými]] úpravami prešiel v [[19. storočí]]. Fasády sú členené dekoratívnymi reliéfnymi kazetami a oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18083 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Precelie galerie Dezidera Millyho Svidník ZeliPV.jpg|Galéria Dezidera Millyho Súbor:Svidnik Priecelie galeria Dezidera Millyho.jpg Súbor:Svidnik Presovsky kraj-Dezider Milly Gallery-outside.jpg Súbor:Svidnik Presovsky kraj-Dezider Milly Gallery-inside-2.jpg|Interiér galérie Súbor:Svidník galeria interier.jpg </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka]] kaplnka sv. Paraskevy, jednoloďová klasicistická stavba s bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia rokov [[1785]]-[[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18011 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Úpravami prešiel v rokoch [[1937]] a [[1999]]-[[2005]], keď bol pôvodný chrám zásadne prestavaný a rozšírený o novostavbu Chrámu Božej múdrosti, historická budova sa tak stala bočnou kaplnkou. Presbytérium chrámu je pravdepodobne staršou stavbou. Nachádza sa tu [[rokoko]]vý [[ikonostas]] z 18. storočia, hlavné ikony sú z prvej polovice 19. storočia. Fasády kaplnky sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nad presbytériom je umiestnená vežica s barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svidník - Chrám Božej múdrosti a kaplnka sv. Paraskevy | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svidnik-chram-bozej-mudrosti-a-kaplnka-sv-paraskevy | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Pri chráme sa nachádza pôvodný ohradný múr s bránou so štítom s prelamovanou rímsou a nikou. * Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18013 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Úpravami prešiel v 90. rokoch [[20. storočia]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický [[oltár]] z konca 18. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s maľovanými hodinami a barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svidník - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svidnik-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM, dvojpodlažná trojtrakotvá [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z 90. rokov 19. storočia. Úpravami prešiel v 80. rokoch 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18086 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter má pásovú rustiku. Okná poschodia sú lemované šambránami s nadokennými rímsami, nárožia majú [[Bosáž (murivo)|bosáže]]. * Podduklianske osvetové stredisko, dvojpodlažná trojtrakotvá [[eklekticizmus|eklektická]] stavba na pôdoryse písmena U z prelomu 19. a 20. storočia. Úpravami prešla v roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18111 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené kordónovými rímsami a lizénami s bosážou. Okná majú profilované šambrány a nadokenné rímsy, alebo trojuholníkové štíty s [[tympanón]]mi. <gallery> Súbor:Svidnik greckokatolicka cerkva1.jpg|Kaplnka sv. Paraskevy s chrámom Božej múdrosti Súbor:Svidnik1.jpg|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky Súbor:Svidnik greckokatolicka cirkev2.jpg Súbor:Muzejna budova ukrajinsko rusinskej kultury vo Svidniku (cropped).jpg|Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM Súbor:Svidník muzeum kultury ukraińskiej 15.08.08 p.jpg </gallery> * Pamätník sovietskej armády s cintorínom, pamätné miesto budované v štýle [[Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku|socialistického realizmu]] v roku [[1954]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18040 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Autormi architektúry sú K. Lodro, V. Šedivý a J. Krumprecht. Skladá sa z dvoch terás a príjazdovej cesty. Na hornej terase je umiestnený travertínový [[obelisk]] vysoký 37 metrov, na vrchole ktorého je umiestnená päťcípa hviezda. Pred obelisk je umiestnená nadživotná socha sovietskeho seržanta od J. Bartoša a J. Hanu. Na podstavci pamätníka sa nachádzajú reliéfy Partizánska hliadka počas [[SNP]] a Útok Sovietskej armády. Na priľahlom cintoríne sa nachádzajú štyri masové hroby s vyše 9000 sovietskymi vojakmi, ktorí zahynuli na východnom Slovensku v rokoch 1944-1945. <gallery> Súbor:Svidnik14Slovakia1.jpg|Pamätník sovietskej armády s cintorínom Súbor:Svidník - Vojnový pamätník a cintorín sovietskej armády (by Pudelek).jpg|Obelisk Súbor:Svidník - Vojnový pamätník a cintorín sovietskej armády (by Pudelek) 2.jpg Súbor:Svidnik relief pamatnik 2.jpg|Jeden z reliéfov Súbor:Súsošie Smelý pohľad do budúcnosti.jpg|Postranné súsošia </gallery> === Múzeá === * Múzeum ukrajinskej kultúry (do r. 1993) bolo zlúčené so Slovenským národným múzeom (SNM) ešte pod názvom Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry dňa [[1. apríl]]a [[2002]]. Od 1. januára 2007 sa znovu premenovalo na Múzeum ukrajinskej kultúry. Múzeum je vo Svidníku od roku 1964, vzniklo v Krásnom Brode v roku [[1956]]. Umeleckohistorická expozícia múzea podáva svedectvo rozvoja umeleckých remesiel, výtvarného umenia a bývania vo Svidníckom regióne, od polovice 18. storočia do začiatku 20. storočia. Jeho súčasťou je skanzen a galéria Dezidera Millyho. [[File:SVIDNIK nemocnica gen Ludvika Svobodu.jpg|náhľad|vľavo|Nemocnica armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku.]] [[Súbor:Svidnik skansen sawmill.jpg|náhľad|Národopisná expozícia v prírode SNM - Múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry]] * Skanzen: komplexná národopisná expozícia v prírode SNM – Múzea ukrajinskej kultúry (SNM-MUK – Národopisná expozícia v prírode), sprístupnená v roku 1982, prezentuje životné podmienky [[Rusíni|Rusínov-Ukrajincov]]. Národopisná expozícia v prírode sa rozprestiera na rozlohe 10 ha a sú tu sústredené pamiatky ľudovej architektúry dedinského obyvateľstva v Nízkych Beskydách. V drevených zrubových historických objektoch sa nachádza ľudový nábytok, domáci inventár a tradičné pracovné náradie. Okrem hlavných typov obydlí sú v expozícii zastúpené aj všetky druhy tradičných hospodárskych budov: stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice, studne a ďalšie menšie stavby. Tieto objekty sú využité pre inštaláciu tradičného poľnohospodárskeho náradia –rôznych typov vozov, drevených pluhov, brán, súsekov, košov na obilie a iného rozmanitého náčinia. Technické a hospodárske budovy z 19. a začiatku 20. storočia sú zastúpené vodným mlynom, veterným mlynom, vodnou pílou. [[Súbor:Nová Polianka, cerkiew św. Paraskewy (HB6).jpg|náhľad|[[Cerkev]] z Novej Polianky je súčasťou národopisnej expozície]] Zo sakrálnych stavieb bola do skanzenu nainštalovaná drevená [[Nová Polianka (okres Svidník)|Cerkev z Novej Polianky]], zasvätená svätej Paraskieve a postavená v roku 1766. V roku 1961 bola demontovaná a v roku 1986 prevezená do skanzenu a podľa dokumentácie nanovo postavená. Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúc sa v poradí presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp [[Najsvätejšia Trojica|Svätej Trojice]]. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. [[Ikonostas]] v cerkvi bol zhotovený v 18. storočí a je z bývalej obce [[Repejov|Pravroviec]], dnes pričlenenej k Repejovu (okres Medzilaborce). Vyjadruje architektonické tendencie ostatných cerkví z [[Svidník (okres)|okresu Svidník]]. [[Súbor:Svidník, Pravoslavny chrám.jpg|náhľad|vľavo|Pravoslávna cerkov vo Svidníku bola vysvätená v prvom desaťročí 21. storočia]] Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabaniu. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky, ktoré sa zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne okrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria. Od roku 1993 sa v cerkvi slávia aj bohoslužby. Od roku 1986 je v národopisnej expozícii v prírode program slávností, ktorý má folklórno-etnografický charakter: „Poklady ľudu“, kde je predstavovaná historická rusínska svadba, vítanie jari s dôrazom na veľkonočné zvyky (tradičné tance, z ktorých sú známe hoja ďunďa na deväť krokov), oslava narodenia nového člena rodiny v podobe krstín, priadky, detské hry, jarmoky, ľudové zábavy na dedine (tance chromá, mazúrka), ukážky tradičných ľudových remesiel a pod. === Galéria [[Dezider Milly|Dezidera Millyho]] === [[Súbor:Precelie galerie Dezidera Millyho Svidník ZeliPV.jpg|náhľad|Galéria Dezidera Millyho]] Je súčasťou múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Jej sídlo je v barokovom kaštieli z 18. storočia, na ľavej strane Ladomirky. V jeho priestoroch sa môžete stretnúť s výtvarnou tvorbou ľudových a profesionáloch umelcov rusínskeho pôvodu od 16. storočia až po súčasnosť. V jeho exponátoch sú vzácne ikony sakrálneho umenia zo 16. až 18. storočia. Významné miesto zaujímajú diela rusína Dezidera Millyho, ktorý získal ocenenie v Československu ako národný umelec. Patril medzi zakladateľov skupiny Generácie 1909. Zvlášť hodnotný je jeho prínos pre slovenskú krajinomaľbu. === Vojenské múzeum Svidník === [[Súbor:Svidnik war museum 07.jpg|náhľad|Vojenské múzeum vo Svidníku je zamerané na dokumentáciu KDO]] Vojenské múzeum vo Svidníku vzniklo v roku [[1965]] a otvorené pre verejnosť bolo pri príležitosti 25. výročia bojov o [[Dukliansky priesmyk]] 4. októbra 1969. Pôvodný názov bol Dukelské múzeum. V súčasnosti je to múzejné oddelenie Svidník podliehajúce pod Vojenské múzeum Piešťany, zriadené Vojenským historickým ústavom. Od roku 1994 múzeum riadi Vojenský historický ústav v Bratislave. Múzeum je špecializované na dokumentáciu národnooslobodzovacieho hnutia so zameraním na [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-dukliansku operáciu]] a na širšiu dokumentáciu novšej vojenskej histórie na východnom Slovensku. Sídli v budove, v ktorej sú pracovné, expozičné aj depozitárne priestory. Múzeum má exponáty v exteriéri duklianskeho bojiska. === Folklór === * Folklórny súbor Makovica ** Umelecký vedúci: PhDr. Mária Pajzinková ** Choreograf a vedúci tanečnej zložky: Mgr. Milan Vaňuga ** Vedúci hudobnej a speváckej zložky, primáš: PaedDr. Slavomír Kaliňák * Detský folklórny súbor Makovička ** Umelecká vedúca: PhDr. Mária Pajzinková ** Vedúca tanečnej zložky: Mgr. Marta Bojkasová ** Vedúci hudobnej zložky: PaedDr. Slavomír Kaliňák ** Vedúca speváckej zložky: Mgr. Ingrid Lukáčová ** Korepetítorka: Mgr. Mária Vaňugová === Pamätník === {{spojiť s|Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku}} Vo Svidníku je postavený monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954, pri oslavách 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli Českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári – národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec [[František Gibala]]. Pomník má výšku {{m|37|m}}, päťramenná hviezda na jeho vrchole meria {{m|3.5|m}}. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú [[Slovenské národné povstanie]] a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníkom je bronzová socha sovietskeho vojaka, ktorá symbolizuje čestnú stráž a vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je {{m|4|m}} a jej autormi sú Jaroslav Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sochy sú vysekané položené mramorové lipové vence. Architektonický komplex pamätníka dotvárajú tri pieskovcové súsošia: Hanovo, Stretnutie a Gibalovo. Na štvorcovom piedestáli pamätníku sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945. Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov. V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park vojenskej bojovej techniky, používanej v čase Karpatsko-duklianskej operácie. V jeho blízkosti pri gréckokatolíckej cerkvi je vojenský cintorín pochovaných ruských vojakov z prvej svetovej vojny. Na ľavej strane Ladomirky je ďalší vojenský cintorín, kde sú pochovaní vojaci Rakúsko-Uhorskej armády. Vo Svidníku je pochovaných asi 750 vojakov z tohto obdobia. Vo Svidníku na budove Obvodného úradu je pamätná tabuľa M. I. Kutuzovovi, ktorý týmto mestom prechádzal po [[Bitka pri Slavkove|bitke troch cisárov]] pri Slavkove, v januári 1806. Taktiež na schodisku tejto budovy sa nachádzajú dve pieskovcové sochy od F. Gibalu, na ktorých naďalej steká voda z odkvapových žľabov. Pred Domom kultúry je socha básnikovi, buditeľovi "Makovice" [[Alexander Pavlovič|Alexandrovi Pavlovičovi]]. [[Súbor:Svidnik Ludvik Svoboda.jpg|thumb|Bronzová plastika [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]]] V katastrálnom území Svidníka na križovatke ciest Svidník-Ladomírova a Svidník-Kapišová sú na kamennom podstavci vystavené originálne vojenské exponáty z obdobia 2. svetovej vojny. Sovietsky tank T-34 symbolicky vytvára dojem, že svojimi pásmi ničí nemecký tank PzKpfw IV. Spôsob inštalovania znázorňuje ideu tankového boja a v ňom víťazstvo sovietskych tankistov. Tieto vojenské exponáty nám pripomínajú najťažšie tankové boje na území bývalého Česko-Slovenska po Ostravskej tankovej bitke. Od 80. rokov 20. storočia je vo Svidníku na hlavnej ulici bronzová socha od národného umelca [[Ján Kulich|Jána Kulicha]]. V majestátnej póze zobrazuje veliteľa 1. československého armádneho zboru armádneho generála Ludvíka Svobodu s kyticou kvetov, ktorý svoj pohľad "zacielil v ústrety budúcnosti". Meno Ludvíka Svobodu povojnová generácia obyvateľov podduklianskeho kraja s úctou a pietou spomína už aj preto, že im nechal postaviť prvú barakovú (drevenú) nemocnicu. Dovtedy museli obyvatelia kvôli zložitejším vyšetreniam cestovať do {{km|70|m}} vzdialeného Prešova. Ján Kulich veľmi realisticky zobrazil Ludvíka Svobodu. Jeho vojenský plášť s vojenskými narámeníkmi je detailne prepracovaný a plápolá vo vetre. Je to výtvarné dielo, ktoré patrí medzi skvosty bronzovej plastiky Slovenského výtvarného umenia. Na podstavci pomníka je na bronzovej doske podpis generála Ludvíka Svobodu. === Pravidelné podujatia === * Medzinárodné majstrovstvá regiónu vo varení pirohov * Národný festival rusínsko-ukrajinskej kultúry * Festival kultúry Rusínov Slovenska * Dni remesiel a ľudových tradícií s ukážkami remeselnej výroby === Zaujímavosti === Južne od Svidníka pri Ondave sa vypína nápadný vrch Kaštielik s riedkym dubovým porastom. Kužeľovitý vrch má z troch strán veľmi prudké takmer neschodné svahy, iba južný svah je trochu miernejší. Na jeho vrchole sa nachádzajú zvyšky opevneného útvaru, ktoré je možné pozorovať na základe dosť výrazných terénnych vĺn a priehlbní. Objekt má oválno-obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 65 x {{m|40|m}} a dlhšou osou v smere sever-juh. Vrcholná plošina kopca bola prístupná iba z južnej strany, odtiaľ bol i opevnený tvar chránený {{m|8|m}} širokou a viac ako {{m|2|m}} hlbokou šijovou priekopou a zemným valom. Obranyschopnosť objektu umocňovali z tejto strany ešte aj polkruhové bašty s priemerom {{m|6|m}} na nárožiach obvodového opevnenia, ktoré vybiehali do priekopy. V juhovýchodnej časti interiéru opevneného útvaru je kráter s priemerom {{m|7|m}}. Podľa miestnej tradície by to mala byť studňa. Fragmenty tehál by mohli nepriamo dokladať existenciu tehlovej stavby vnútri objektu, ktorá mala pravdepodobne obytný charakter. Z pokusných sond, ktoré vykonali pracovníci Múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry boli získané zlomky keramiky zo 14. – 15. storočia. Zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia svedčí nielen o existencii hradu v tomto období, ale aj o vysokých nárokoch majiteľov na bytovú kultúru. Priame písomne pramene o tomto objekte sa však nezachovali. Podľa pôdorysného členenia a nálezov vznikol v polovici 14. storočia. == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste pôsobí veľká strojárska spoločnosť a spoločnosť vyrábajúca odevy. == Školstvo == [[Súbor:Svidnik Budova skoly.JPG|thumb|V 60. rokoch 20. storočia v tejto budove bola základná deväťročná škola]] [[Súbor:Svidník bank 15.08.08 p.jpg|thumb|V tejto budove mal byť dom kultúry, dnes sú v nej bankové inštitúcie]] Dňa 14. septembra 1948 bolo v meste zriadené Štátne ruské gymnázium Dukelských hrdinov s ruským vyučovacím jazykom. V roku 1953 sa zmenilo na jedenásťročnú strednú školu s ukrajinským vyučovacím jazykom (dnešné Gymnázium duklianskych hrdinov aj so slovenskými pobočkami). V roku 1960 vznikla stredná priemyselná škola odevná s večerným vyučovaním, organizačne patriaca k strednej priemyselnej škole stavebnej v [[Bardejov]]e. Denné štúdium sa začalo realizovať po dvadsiatich rokoch od školského roka [[1980]], keď tam bol zo strednej priemyselnej školy strojníckej v [[Prešov]]e presunutý študijný odbor odevníctvo. V roku 1991 bol zavedený odbor návrhárstvo a modelárstvo odevov, postupne odbor so zameraním na odevníctvo, technické a informatické služby (od roku 1993). Na škole vznikla i atraktívna výučba scénickej kostýmovej tvorby, najnovšie odbor propagačné výtvarníctvo a propagačná grafika (od roku 2006/2007). Počas svojho 28 ročného pôsobenia škola vychovala vyše 2 800 absolventov. === Stredná zdravotnícka škola milosrdného Samaritána === Od roku 1991 pripravuje kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v odboroch zdravotnícky asistent a sanitár. Vo výchovno-vzdelávacom programe sú akceptované odporúčania, Medzinárodnej rady sestier v Európskej únii, ktoré určujú základnú líniu a perspektívu rozvoja ošetrovateľstva. ''Hlavný článok:'' [[Stredná zdravotnícka škola milosrdného Samaritána]] V roku 1963 pri Odevných závodoch kpt. Nálepku vzniklo odborné učilište. === Spojená škola === {{hlavný článok|Spojená škola Svidník}} V meste sídli aj Spojená škola, ktorá vznikla v roku [[2005]] organizačným zlúčením ZŠ Centrálna a Obchodnej akadémie s Hotelovou akadémiou == Šport == * FK Drustav Svidník – futbal * TJ Slávia Svidník – volejbal * Hbk Lion Svidník - hokejbal == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Juraj Lažo]] (* [[1867]] - † [[1929]]), kultúrny a politický pracovník Rusínov * [[Ivan Mikloš]] (* [[1960]]), poslanec NR SR, bývalý podpredseda vlády SR pre ekonomiku (1998-2002) a bývalý minister financií vlády SR (2002-2006) * [[Kristina|Kristína Peláková]] (* [[1987]]), [[speváčka]] === Čestné občianstvo === * Armádny generál [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[prezident]] ČSSR, udelené 6. októbra 1967 * Generálmajor [[Oldřich Kvapil]] , udelené 19. januára 1985<ref>http://www.svidnik.sk/navstevnik/cestni-obcania/oldrich-kvapil/</ref> * [[Alexander Pavlovič]], rusínsky národný buditeľ, básnik a gréckokatolícky kňaz, udelené 29. septembra 2011<ref>http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=1362</ref> == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Chrudim]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Świdnik]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Strzyzow]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Rachiv]], [[Ukrajina]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Svidnik skansen - city view 2.jpg|800px|Panoráma zo skanzenu}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Svidník}} == Literatúra == * B. Kartous; J. Novák; L.Vrteľ: ''Erby a vlajky miest v Slovenskej republike''; [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], Ministerstvo vnútra SR 1991, str. 103 * ''Heraldický register Slovenskej republiky'', III. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica slovenska, Martin 2003, str. 174 – 175 * Slepcov Igor: ''Z histórie karpatskej ofenzívy ruských vojsk v rokoch 1914 – 1915''. In: Vojenská história, ročník 4, 2/2002 * Gymnázium duklianskych hrdinov Svidník, ''Pamätnica''; Tlačiareň svidnícka, s.r.o. Svidník 2008, str. 6 – 12 * Ivan Mindoš, Ervín Pauliak: ''Dukla a okolie''; Vlastivedno-turistický sprievodca; Šport slovenské telovýchovné vydavateľstvo Bratislava 1984, str. 27 – 46; 52 – 35 * ''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1987. * ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944'', 5 zväzok; ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania]]'', Nakladateľstvo Pravda, 1984. str. 115 Dukelské múzeum * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' 2. Zv. E-J, Martin 1987, 34 * ''Michal Slivka, Adrián Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku'', Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str.204. == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Svidníku]] == Externé odkazy == * [http://www.svidnik.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.e-dukla.sk/ E-Dukla]- týždenník kraja pod Duklou * [http://www.podduklianskenovinky.sk/ Podduklianske novinky.sk]- týždenník regiónu Svidníka, Stropkova a Giraltoviec {{Obce okresu Svidník}} [[Kategória:Svidník| ]] [[Kategória:Okres Svidník]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] 409bg8cy54fpgu2rdsj5g3gzueouvyx 7417572 7417571 2022-07-30T16:50:58Z 178.18.77.6 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Svidník (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Svidník | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Central Svidnik.JPG | Popis obrázku = Centrum mesta | Znak = Coat of Arms of Svidník.svg | Vlajka = Svidník (vlajka).jpg | Kraj = Prešovský | Okres = Svidník | Región = Šariš | Časti = | Rieka = Ondava | Rieka 1 = Ladomirka | Zemepisná šírka = 49.305556 | Zemepisná dĺžka = 21.567778 | Nadmorská výška = 225 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = [[1355]]^{[http://obce.info/index.php?make=mapa&id=7&obec=2009]} | Starosta = Marcela Ivančová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 089 01 | Kód = 527106 | EČV = SK | Predvoľba = +421-54 | Adresa = Mestský úrad<br/>Sovietskych hrdinov 200/33<br/>089 01 Svidník | E-mail = primator@svidnik.sk | Telefón = 054 / 752 11 54 | Fax = 054 / 752 23 94 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.svidnik.sk | Commons = Svidník | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Svidník''' je okresné mesto ležiace v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. == Polohopis == === Poloha === Okresné mesto Svidník leží v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], na nivnej terase pri ústí rieky [[Ladomirka|Ladomirky]] do [[Ondava|Ondavy]]. Nadmorská výška v strede mesta je {{mnm|230|w}}, v [[Katastrálne územie|chotári]] je to od 220 až do {{m|500|m}}. [[Mesto (všeobecne)|Mesto]] vzniklo v roku [[1944]] zlúčením obcí Nižný Svidník, ležiacej pri ľavom brehu [[Ladomirka|Ladomirky]] a Vyšný Svidník, ležiacej na ľavom brehu [[Ondava|Ondavy]]. Povrch katastra je mierne zvlnená [[pahorkatina]], iba v západnej a východnej časti mierne členitá. Tvoria ho [[Flyšové pásmo|flyšové vrstvy]] (pieskovce, ílovce), štvrtohorné náplavy (štrky, piesky) a svahové hliny. Má nivné, oglejené a hnedé lesné pôdy. Stredná časť chotára je odlesnená, súvislý les s prevahou buka, hrabu a brezy je v severnej častí, na nivách sú nesúvislé [[lužný les|lužné lesy]]. V [[Ondava|Ondave]] povyše sútoku s Ladomirkou žije [[vydra riečna]], v lesoch [[Jariabok hôrny|jariabok]]. Priemerná ročná teplota je 7°C, ročný úhrn zrážok 700 – {{mm|800|m}}. === Vodné toky === Západným okrajom mesta preteká [[Ondava]], ktorá na území Svidníka priberá [[Ladomirka|Ladomirku]] a niekoľko menších prítokov. == Symboly mesta == === Erb === V červenom štíte strieborná silueta duklianskeho pamätníka. Historický symbol Svidníka tvoril z pažite vyrastajúci strom a po stranách stáli dva kone. Svidník získal v roku [[1964]] štatút mesta a pri príležitosti desiateho výročia tejto udalosti bol schválený novotvar erbu, pozostávajúci zo štvrtinového štítu. V jeho prvom a štvrtom červenom poli bola silueta duklianskeho pamätníka a dva stromy. Druhé a tretie pole bolo modré, bez figúry. Takého riešenie [[erb]]u nebolo v súlade so zvyklosťami domácej mestskej heraldickej tvorby, preto mesto roku 1984 pristúpilo k jeho heraldickej úprave. Z erbu sa vypustili nefunkčné modré polia i motív stromov a hlavnou erbovou figúrou zostal motív duklianskeho pamätníka, ktorý i keď nestojí na území mesta, je s ním úzko spätý. Autormi erbu sú Jozef Leško a [[Ladislav Čisárik]] a mesto ho prijalo [[27. február]]a [[1987]]. [[Vlajka]] mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych bielo-červených a červeno-bielych pruhov. V hornom pruhu pri žrdi je biely a v dolnom pruhu červený štvorec. Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Symboly mesta sú zapísané v heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom S-22/1991. == Dejiny == Administratívne centrum Podduklianskeho regiónu – tzv. Rusínska. Mesto vzniklo v roku 1944 zlúčením Vyšného a Nižného Svidníka. === Vyšný Svidník === {{Hlavný článok|Vyšný Svidník}} === Nižný Svidník === {{Hlavný článok|Nižný Svidník}} == Obyvateľstvo == === Počet obyvateľov === Vyšný Svidník mal v roku 1869 – 461 obyvateľov, 1880 – 541 obyvateľov, 1890 – 511 obyvateľov, 1900 – 745 obyvateľov, 1910 – 685 obyvateľov, 1921 – 623 obyvateľov, v roku 1930 - 668 obyvateľov a v roku 1940 v obci žilo 867 obyvateľov. Nižný Svidník mal v roku 1869 – 302 obyvateľov, v roku 1880 – 332 obyvateľov, v roku 1890 – 357 obyvateľov, v roku 1900 – 390 obyvateľov, v roku 1910 – 309 obyvateľov, po vzniku ČSR v roku 1921 – 256 obyvateľov, v roku 1930 – 339 obyvateľov, v roku 1940 spolu 358 obyvateľov. Po zlúčení obidvoch obcí mal v roku [[1948]] Svidník 1 037 obyvateľov, v roku 1961 – 2 039 obyvateľov, v roku 1970 mal 3 518 obyvateľov. Rozloha územia Svidníka dosahuje 2 020 ha. === Etnické zloženie obyvateľstva === [[Súbor:Svidnik.jpg|thumb|Svidník z diaľky]] * Slováci – 56,61 % * Rusíni – 29,80 % * Rómovia – 3,57 % * Ukrajinci – 1,12 % * Maďari –  0,10 % * Poliaci - 0,06 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] – 41,10 % * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]] – 25,82 % * [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]] – 24,13 % * bez vyznania (ateisti) – 5,17 % * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a. v.]] – 0,93 % == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Kaštieľ]], dnes Galéria D. Millyho, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, pôvodne zo [[17. storočia]]. Na konci [[18. storočia]] bol [[barok|neskorobarokovo]] upravený. [[Klasicizmus|Klasicistickými]] úpravami prešiel v [[19. storočí]]. Fasády sú členené dekoratívnymi reliéfnymi kazetami a oknami so šambránami a nadokennými rímsami. Priečeliu dominuje trojosový [[rizalit]] ukončený trojuholníkovým štítom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18083 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> <gallery> Súbor:Precelie galerie Dezidera Millyho Svidník ZeliPV.jpg|Galéria Dezidera Millyho Súbor:Svidnik Priecelie galeria Dezidera Millyho.jpg Súbor:Svidnik Presovsky kraj-Dezider Milly Gallery-outside.jpg Súbor:Svidnik Presovsky kraj-Dezider Milly Gallery-inside-2.jpg|Interiér galérie Súbor:Svidník galeria interier.jpg </gallery> * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka]] kaplnka sv. Paraskevy, jednoloďová klasicistická stavba s bočnými kaplnkami, polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z obdobia rokov [[1785]]-[[1800]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18011 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Úpravami prešiel v rokoch [[1937]] a [[1999]]-[[2005]], keď bol pôvodný chrám zásadne prestavaný a rozšírený o novostavbu Chrámu Božej múdrosti, historická budova sa tak stala bočnou kaplnkou. Presbytérium chrámu je pravdepodobne staršou stavbou. Nachádza sa tu [[rokoko]]vý [[ikonostas]] z 18. storočia, hlavné ikony sú z prvej polovice 19. storočia. Fasády kaplnky sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou. Nad presbytériom je umiestnená vežica s barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svidník - Chrám Božej múdrosti a kaplnka sv. Paraskevy | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svidnik-chram-bozej-mudrosti-a-kaplnka-sv-paraskevy | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Pri chráme sa nachádza pôvodný ohradný múr s bránou so štítom s prelamovanou rímsou a nikou. * Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z prvej polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18013 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Úpravami prešiel v 90. rokoch [[20. storočia]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický [[oltár]] z konca 18. storočia. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s maľovanými hodinami a barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Svidník - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/svidnik-chram-narodenia-presvatej-bohorodicky | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM, dvojpodlažná trojtrakotvá [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z 90. rokov 19. storočia. Úpravami prešiel v 80. rokoch 20. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18086 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter má pásovú rustiku. Okná poschodia sú lemované šambránami s nadokennými rímsami, nárožia majú [[Bosáž (murivo)|bosáže]]. * Podduklianske osvetové stredisko, dvojpodlažná trojtrakotvá [[eklekticizmus|eklektická]] stavba na pôdoryse písmena U z prelomu 19. a 20. storočia. Úpravami prešla v roku 2005.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18111 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Fasády sú členené kordónovými rímsami a lizénami s bosážou. Okná majú profilované šambrány a nadokenné rímsy, alebo trojuholníkové štíty s [[tympanón]]mi. <gallery> Súbor:Svidnik greckokatolicka cerkva1.jpg|Kaplnka sv. Paraskevy s chrámom Božej múdrosti Súbor:Svidnik1.jpg|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky Súbor:Svidnik greckokatolicka cirkev2.jpg Súbor:Muzejna budova ukrajinsko rusinskej kultury vo Svidniku (cropped).jpg|Múzeum Ukrajinskej kultúry SNM Súbor:Svidník muzeum kultury ukraińskiej 15.08.08 p.jpg </gallery> * Pamätník sovietskej armády s cintorínom, pamätné miesto budované v štýle [[Socialistický realizmus v architektúre na Slovensku|socialistického realizmu]] v roku [[1954]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18040 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }} </ref> Autormi architektúry sú K. Lodro, V. Šedivý a J. Krumprecht. Skladá sa z dvoch terás a príjazdovej cesty. Na hornej terase je umiestnený travertínový [[obelisk]] vysoký 37 metrov, na vrchole ktorého je umiestnená päťcípa hviezda. Pred obelisk je umiestnená nadživotná socha sovietskeho seržanta od J. Bartoša a J. Hanu. Na podstavci pamätníka sa nachádzajú reliéfy Partizánska hliadka počas [[SNP]] a Útok Sovietskej armády. Na priľahlom cintoríne sa nachádzajú štyri masové hroby s vyše 9000 sovietskymi vojakmi, ktorí zahynuli na východnom Slovensku v rokoch 1944-1945. <gallery> Súbor:Svidnik14Slovakia1.jpg|Pamätník sovietskej armády s cintorínom Súbor:Svidník - Vojnový pamätník a cintorín sovietskej armády (by Pudelek).jpg|Obelisk Súbor:Svidník - Vojnový pamätník a cintorín sovietskej armády (by Pudelek) 2.jpg Súbor:Svidnik relief pamatnik 2.jpg|Jeden z reliéfov Súbor:Súsošie Smelý pohľad do budúcnosti.jpg|Postranné súsošia </gallery> === Múzeá === * Múzeum ukrajinskej kultúry (do r. 1993) bolo zlúčené so Slovenským národným múzeom (SNM) ešte pod názvom Múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry dňa [[1. apríl]]a [[2002]]. Od 1. januára 2007 sa znovu premenovalo na Múzeum ukrajinskej kultúry. Múzeum je vo Svidníku od roku 1964, vzniklo v Krásnom Brode v roku [[1956]]. Umeleckohistorická expozícia múzea podáva svedectvo rozvoja umeleckých remesiel, výtvarného umenia a bývania vo Svidníckom regióne, od polovice 18. storočia do začiatku 20. storočia. Jeho súčasťou je skanzen a galéria Dezidera Millyho. [[File:SVIDNIK nemocnica gen Ludvika Svobodu.jpg|náhľad|vľavo|Nemocnica armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku.]] [[Súbor:Svidnik skansen sawmill.jpg|náhľad|Národopisná expozícia v prírode SNM - Múzeu ukrajinsko-rusínskej kultúry]] * Skanzen: komplexná národopisná expozícia v prírode SNM – Múzea ukrajinskej kultúry (SNM-MUK – Národopisná expozícia v prírode), sprístupnená v roku 1982, prezentuje životné podmienky [[Rusíni|Rusínov-Ukrajincov]]. Národopisná expozícia v prírode sa rozprestiera na rozlohe 10 ha a sú tu sústredené pamiatky ľudovej architektúry dedinského obyvateľstva v Nízkych Beskydách. V drevených zrubových historických objektoch sa nachádza ľudový nábytok, domáci inventár a tradičné pracovné náradie. Okrem hlavných typov obydlí sú v expozícii zastúpené aj všetky druhy tradičných hospodárskych budov: stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice, studne a ďalšie menšie stavby. Tieto objekty sú využité pre inštaláciu tradičného poľnohospodárskeho náradia –rôznych typov vozov, drevených pluhov, brán, súsekov, košov na obilie a iného rozmanitého náčinia. Technické a hospodárske budovy z 19. a začiatku 20. storočia sú zastúpené vodným mlynom, veterným mlynom, vodnou pílou. [[Súbor:Nová Polianka, cerkiew św. Paraskewy (HB6).jpg|náhľad|[[Cerkev]] z Novej Polianky je súčasťou národopisnej expozície]] Zo sakrálnych stavieb bola do skanzenu nainštalovaná drevená [[Nová Polianka (okres Svidník)|Cerkev z Novej Polianky]], zasvätená svätej Paraskieve a postavená v roku 1766. V roku 1961 bola demontovaná a v roku 1986 prevezená do skanzenu a podľa dokumentácie nanovo postavená. Pôdorys cerkvi tvoria tri pozdĺžne usporiadané objekty vzájomné harmonicky, včleňujúc sa v poradí presbytérium, loď a babinec. V tomto usporiadaní je zvýraznený princíp [[Najsvätejšia Trojica|Svätej Trojice]]. Orientácia v smere východ – západ vychádza z bohoslužobného aktu. [[Ikonostas]] v cerkvi bol zhotovený v 18. storočí a je z bývalej obce [[Repejov|Pravroviec]], dnes pričlenenej k Repejovu (okres Medzilaborce). Vyjadruje architektonické tendencie ostatných cerkví z [[Svidník (okres)|okresu Svidník]]. [[Súbor:Svidník, Pravoslavny chrám.jpg|náhľad|vľavo|Pravoslávna cerkov vo Svidníku bola vysvätená v prvom desaťročí 21. storočia]] Hmota stavby je zrubová z ihličnanov a je osadená na jednoduchú kamennú podmurovku. Väzba zrubových trámov a hranolov bola zabezpečovaná tesárskymi zámkami pomocou čapov, rozčapov a zadlabaniu. Na spoje tesárskych väzieb sa použili spravidla dubové kolíky, ktoré sa zatĺkali do trámových vyvŕtaných otvorov. Okná sú osadené na južnej strane. Dvojstupňová strecha je pokrytá šindľom a na jej začiatku je dekoratívne okrášlená čipkovým lemom. Západná veža je najvyššia a svojou formou sa odlišuje od lode a presbytéria. Od roku 1993 sa v cerkvi slávia aj bohoslužby. Od roku 1986 je v národopisnej expozícii v prírode program slávností, ktorý má folklórno-etnografický charakter: „Poklady ľudu“, kde je predstavovaná historická rusínska svadba, vítanie jari s dôrazom na veľkonočné zvyky (tradičné tance, z ktorých sú známe hoja ďunďa na deväť krokov), oslava narodenia nového člena rodiny v podobe krstín, priadky, detské hry, jarmoky, ľudové zábavy na dedine (tance chromá, mazúrka), ukážky tradičných ľudových remesiel a pod. === Galéria [[Dezider Milly|Dezidera Millyho]] === [[Súbor:Precelie galerie Dezidera Millyho Svidník ZeliPV.jpg|náhľad|Galéria Dezidera Millyho]] Je súčasťou múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. Jej sídlo je v barokovom kaštieli z 18. storočia, na ľavej strane Ladomirky. V jeho priestoroch sa môžete stretnúť s výtvarnou tvorbou ľudových a profesionáloch umelcov rusínskeho pôvodu od 16. storočia až po súčasnosť. V jeho exponátoch sú vzácne ikony sakrálneho umenia zo 16. až 18. storočia. Významné miesto zaujímajú diela rusína Dezidera Millyho, ktorý získal ocenenie v Československu ako národný umelec. Patril medzi zakladateľov skupiny Generácie 1909. Zvlášť hodnotný je jeho prínos pre slovenskú krajinomaľbu. === Vojenské múzeum Svidník === [[Súbor:Svidnik war museum 07.jpg|náhľad|Vojenské múzeum vo Svidníku je zamerané na dokumentáciu KDO]] Vojenské múzeum vo Svidníku vzniklo v roku [[1965]] a otvorené pre verejnosť bolo pri príležitosti 25. výročia bojov o [[Dukliansky priesmyk]] 4. októbra 1969. Pôvodný názov bol Dukelské múzeum. V súčasnosti je to múzejné oddelenie Svidník podliehajúce pod Vojenské múzeum Piešťany, zriadené Vojenským historickým ústavom. Od roku 1994 múzeum riadi Vojenský historický ústav v Bratislave. Múzeum je špecializované na dokumentáciu národnooslobodzovacieho hnutia so zameraním na [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-dukliansku operáciu]] a na širšiu dokumentáciu novšej vojenskej histórie na východnom Slovensku. Sídli v budove, v ktorej sú pracovné, expozičné aj depozitárne priestory. Múzeum má exponáty v exteriéri duklianskeho bojiska. === Folklór === * Folklórny súbor Makovica ** Umelecký vedúci: PhDr. Mária Pajzinková ** Choreograf a vedúci tanečnej zložky: Mgr. Milan Vaňuga ** Vedúci hudobnej a speváckej zložky, primáš: PaedDr. Slavomír Kaliňák * Detský folklórny súbor Makovička ** Umelecká vedúca: PhDr. Mária Pajzinková ** Vedúca tanečnej zložky: Mgr. Marta Bojkasová ** Vedúci hudobnej zložky: PaedDr. Slavomír Kaliňák ** Vedúca speváckej zložky: Mgr. Ingrid Lukáčová ** Korepetítorka: Mgr. Mária Vaňugová === Pamätník === {{spojiť s|Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku}} Vo Svidníku je postavený monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954, pri oslavách 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli Českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári – národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec [[František Gibala]]. Pomník má výšku {{m|37|m}}, päťramenná hviezda na jeho vrchole meria {{m|3.5|m}}. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú [[Slovenské národné povstanie]] a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníkom je bronzová socha sovietskeho vojaka, ktorá symbolizuje čestnú stráž a vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je {{m|4|m}} a jej autormi sú Jaroslav Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sochy sú vysekané položené mramorové lipové vence. Architektonický komplex pamätníka dotvárajú tri pieskovcové súsošia: Hanovo, Stretnutie a Gibalovo. Na štvorcovom piedestáli pamätníku sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945. Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov. V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park vojenskej bojovej techniky, používanej v čase Karpatsko-duklianskej operácie. V jeho blízkosti pri gréckokatolíckej cerkvi je vojenský cintorín pochovaných ruských vojakov z prvej svetovej vojny. Na ľavej strane Ladomirky je ďalší vojenský cintorín, kde sú pochovaní vojaci Rakúsko-Uhorskej armády. Vo Svidníku je pochovaných asi 750 vojakov z tohto obdobia. Vo Svidníku na budove Obvodného úradu je pamätná tabuľa M. I. Kutuzovovi, ktorý týmto mestom prechádzal po [[Bitka pri Slavkove|bitke troch cisárov]] pri Slavkove, v januári 1806. Taktiež na schodisku tejto budovy sa nachádzajú dve pieskovcové sochy od F. Gibalu, na ktorých naďalej steká voda z odkvapových žľabov. Pred Domom kultúry je socha básnikovi, buditeľovi "Makovice" [[Alexander Pavlovič|Alexandrovi Pavlovičovi]]. [[Súbor:Svidnik Ludvik Svoboda.jpg|thumb|Bronzová plastika [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]]]] V katastrálnom území Svidníka na križovatke ciest Svidník-Ladomírova a Svidník-Kapišová sú na kamennom podstavci vystavené originálne vojenské exponáty z obdobia 2. svetovej vojny. Sovietsky tank T-34 symbolicky vytvára dojem, že svojimi pásmi ničí nemecký tank PzKpfw IV. Spôsob inštalovania znázorňuje ideu tankového boja a v ňom víťazstvo sovietskych tankistov. Tieto vojenské exponáty nám pripomínajú najťažšie tankové boje na území bývalého Česko-Slovenska po Ostravskej tankovej bitke. Od 80. rokov 20. storočia je vo Svidníku na hlavnej ulici bronzová socha od národného umelca [[Ján Kulich|Jána Kulicha]]. V majestátnej póze zobrazuje veliteľa 1. československého armádneho zboru armádneho generála Ludvíka Svobodu s kyticou kvetov, ktorý svoj pohľad "zacielil v ústrety budúcnosti". Meno Ludvíka Svobodu povojnová generácia obyvateľov podduklianskeho kraja s úctou a pietou spomína už aj preto, že im nechal postaviť prvú barakovú (drevenú) nemocnicu. Dovtedy museli obyvatelia kvôli zložitejším vyšetreniam cestovať do {{km|70|m}} vzdialeného Prešova. Ján Kulich veľmi realisticky zobrazil Ludvíka Svobodu. Jeho vojenský plášť s vojenskými narámeníkmi je detailne prepracovaný a plápolá vo vetre. Je to výtvarné dielo, ktoré patrí medzi skvosty bronzovej plastiky Slovenského výtvarného umenia. Na podstavci pomníka je na bronzovej doske podpis generála Ludvíka Svobodu. === Pravidelné podujatia === * Medzinárodné majstrovstvá regiónu vo varení pirohov * Národný festival rusínsko-ukrajinskej kultúry * Festival kultúry Rusínov Slovenska * Dni remesiel a ľudových tradícií s ukážkami remeselnej výroby === Zaujímavosti === Južne od Svidníka pri Ondave sa vypína nápadný vrch Kaštielik s riedkym dubovým porastom. Kužeľovitý vrch má z troch strán veľmi prudké takmer neschodné svahy, iba južný svah je trochu miernejší. Na jeho vrchole sa nachádzajú zvyšky opevneného útvaru, ktoré je možné pozorovať na základe dosť výrazných terénnych vĺn a priehlbní. Objekt má oválno-obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 65 x {{m|40|m}} a dlhšou osou v smere sever-juh. Vrcholná plošina kopca bola prístupná iba z južnej strany, odtiaľ bol i opevnený tvar chránený {{m|8|m}} širokou a viac ako {{m|2|m}} hlbokou šijovou priekopou a zemným valom. Obranyschopnosť objektu umocňovali z tejto strany ešte aj polkruhové bašty s priemerom {{m|6|m}} na nárožiach obvodového opevnenia, ktoré vybiehali do priekopy. V juhovýchodnej časti interiéru opevneného útvaru je kráter s priemerom {{m|7|m}}. Podľa miestnej tradície by to mala byť studňa. Fragmenty tehál by mohli nepriamo dokladať existenciu tehlovej stavby vnútri objektu, ktorá mala pravdepodobne obytný charakter. Z pokusných sond, ktoré vykonali pracovníci Múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry boli získané zlomky keramiky zo 14. – 15. storočia. Zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia svedčí nielen o existencii hradu v tomto období, ale aj o vysokých nárokoch majiteľov na bytovú kultúru. Priame písomne pramene o tomto objekte sa však nezachovali. Podľa pôdorysného členenia a nálezov vznikol v polovici 14. storočia. == Hospodárstvo a infraštruktúra == V meste pôsobí veľká strojárska spoločnosť a spoločnosť vyrábajúca odevy. == Školstvo == [[Súbor:Svidnik Budova skoly.JPG|thumb|V 60. rokoch 20. storočia v tejto budove bola základná deväťročná škola]] [[Súbor:Svidník bank 15.08.08 p.jpg|thumb|V tejto budove mal byť dom kultúry, dnes sú v nej bankové inštitúcie]] Dňa 14. septembra 1948 bolo v meste zriadené Štátne ruské gymnázium Dukelských hrdinov s ruským vyučovacím jazykom. V roku 1953 sa zmenilo na jedenásťročnú strednú školu s ukrajinským vyučovacím jazykom (dnešné Gymnázium duklianskych hrdinov aj so slovenskými pobočkami). V roku 1960 vznikla stredná priemyselná škola odevná s večerným vyučovaním, organizačne patriaca k strednej priemyselnej škole stavebnej v [[Bardejov]]e. Denné štúdium sa začalo realizovať po dvadsiatich rokoch od školského roka [[1980]], keď tam bol zo strednej priemyselnej školy strojníckej v [[Prešov]]e presunutý študijný odbor odevníctvo. V roku 1991 bol zavedený odbor návrhárstvo a modelárstvo odevov, postupne odbor so zameraním na odevníctvo, technické a informatické služby (od roku 1993). Na škole vznikla i atraktívna výučba scénickej kostýmovej tvorby, najnovšie odbor propagačné výtvarníctvo a propagačná grafika (od roku 2006/2007). Počas svojho 28 ročného pôsobenia škola vychovala vyše 2 800 absolventov. === Stredná zdravotnícka škola milosrdného Samaritána === Od roku 1991 pripravuje kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov v odboroch zdravotnícky asistent a sanitár. Vo výchovno-vzdelávacom programe sú akceptované odporúčania, Medzinárodnej rady sestier v Európskej únii, ktoré určujú základnú líniu a perspektívu rozvoja ošetrovateľstva. ''Hlavný článok:'' [[Stredná zdravotnícka škola milosrdného Samaritána]] V roku 1963 pri Odevných závodoch kpt. Nálepku vzniklo odborné učilište. === Spojená škola === {{hlavný článok|Spojená škola Svidník}} V meste sídli aj Spojená škola, ktorá vznikla v roku [[2005]] organizačným zlúčením ZŠ Centrálna a Obchodnej akadémie s Hotelovou akadémiou == Šport == * FK Drustav Svidník – futbal * TJ Slávia Svidník – volejbal * Hbk Lion Svidník - hokejbal == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Juraj Lažo]] (* [[1867]] - † [[1929]]), kultúrny a politický pracovník Rusínov * [[Ivan Mikloš]] (* [[1960]]), poslanec NR SR, bývalý podpredseda vlády SR pre ekonomiku (1998-2002) a bývalý minister financií vlády SR (2002-2006) * [[Kristina|Kristína Peláková]] (* [[1987]]), [[speváčka]] === Čestné občianstvo === * Armádny generál [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[prezident]] ČSSR, udelené 6. októbra 1967 * Generálmajor [[Oldřich Kvapil]] , udelené 19. januára 1985<ref>http://www.svidnik.sk/navstevnik/cestni-obcania/oldrich-kvapil/</ref> * [[Alexander Pavlovič]], rusínsky národný buditeľ, básnik a gréckokatolícky kňaz, udelené 29. septembra 2011<ref>http://www.grkatpo.sk/?spravy&id=1362</ref> == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Chrudim]], [[Česko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Świdnik]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Strzyzow]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Ukrajina}} [[Rachiv]], [[Ukrajina]] == Panoráma == {{Široký obrázok|Svidnik skansen - city view 2.jpg|800px|Panoráma zo skanzenu}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Svidník}} == Literatúra == * B. Kartous; J. Novák; L.Vrteľ: ''Erby a vlajky miest v Slovenskej republike''; [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], Ministerstvo vnútra SR 1991, str. 103 * ''Heraldický register Slovenskej republiky'', III. zväzok, Ministerstvo vnútra SR, Matica slovenska, Martin 2003, str. 174 – 175 * Slepcov Igor: ''Z histórie karpatskej ofenzívy ruských vojsk v rokoch 1914 – 1915''. In: Vojenská história, ročník 4, 2/2002 * Gymnázium duklianskych hrdinov Svidník, ''Pamätnica''; Tlačiareň svidnícka, s.r.o. Svidník 2008, str. 6 – 12 * Ivan Mindoš, Ervín Pauliak: ''Dukla a okolie''; Vlastivedno-turistický sprievodca; Šport slovenské telovýchovné vydavateľstvo Bratislava 1984, str. 27 – 46; 52 – 35 * ''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1987. * ''Dejiny Slovenského národného povstania 1944'', 5 zväzok; ''[[Encyklopédia odboja a Slovenského národného povstania]]'', Nakladateľstvo Pravda, 1984. str. 115 Dukelské múzeum * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' 2. Zv. E-J, Martin 1987, 34 * ''Michal Slivka, Adrián Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku'', Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1991, str.204. == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok vo Svidníku]] == Externé odkazy == * [http://www.svidnik.sk/ Oficiálna stránka mesta] * [http://www.e-dukla.sk/ E-Dukla]- týždenník kraja pod Duklou * [http://www.podduklianskenovinky.sk/ Podduklianske novinky.sk]- týždenník regiónu Svidníka, Stropkova a Giraltoviec {{Obce okresu Svidník}} [[Kategória:Svidník| ]] [[Kategória:Okres Svidník]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Rusínske obce okresu Svidník]] 4y3sh9pw0jiz4rie1z2uyvp5oolmq96 0 7645 7417593 7387861 2022-07-30T18:21:42Z 176.116.111.95 /* Partnerské mestá */ wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Rožňava (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Rožňava | Iné názvy = {{V jazyku|hun|Rozsnyó}} | Prezývka = | Obrázok = Rožňava (6).jpg | Popis obrázku = Rožňavská katedrála a kostol sv. Anny | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Košický | Okres = Rožňava | Región = Gemer | Časti = | Rieka = Slaná | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.658333 | Zemepisná dĺžka = 20.530833 | Nadmorská výška = 313 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1291 | Starosta = Michal Domik<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 048 01 | Kód = 525529 | EČV = RV | Predvoľba = +421-58 | Adresa = Mestský úrad<br/>Šafárikova 29<br/>048 01 Rožňava | E-mail = primator@roznava.sk | Telefón = 058 / 777 31 11 | Fax = 058 / 732 45 09 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.roznava.sk | Commons = Rožňava | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:Strazna veza.jpg|náhľad|[[Strážna veža (Rožňava)|Strážna veža]]]] [[image:Rožňava (24).jpg|thumb|Rožňavská katedrála]] [[image:Rožňava (25).jpg|thumb|Kostol sv. Anny]] [[image:Rožňava (20).jpg|thumb|Evanjelický kostol]] [[image:Rožňava (27).jpg|thumb|Biskupský úrad a socha Immaculaty]] [[image:Rožňava market Square.jpg|thumb|Stará radnica]] [[image:Rožňava Františka Andrássy monument.jpg|thumb|Pomník Františky Andrášiovej]] [[Súbor:Rožňava -a.jpg|náhľad|Pohľad na mesto]] '''Rožňava''' ({{V jazyku|hun|Rozsnyó}}, {{v jazyku|deu|Rosenau}}) je [[okresné mesto]] na Slovensku ležiace v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. == Polohopis == === Vodné toky === Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v [[Rožňavská kotlina|Rožňavskej kotline]]. Z južnej strany mesto obkolesuje [[Slovenský kras]], zo severu úpätia [[Volovské vrchy|Volovských vrchov]]. Cez mesto preteká [[Rožňavský potok]] Drázus a rieka [[Slaná]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku [[1291]]. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomskému]] [[arcibiskup]]ovi Ladomérovi kráľom [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrejom III.]] Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský [[kostol]] (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku [[1304]]. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočia]] reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej [[renesancia|renesančným]] vstupným [[portál (architektúra)|portálom]] a [[gotika|neskorogotickým]] pastofóriom na severnej strane [[presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku [[1382]], ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I.]] Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, [[meď|medi]] a neskôr [[Železná ruda|železnej rudy]]. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku [[1382]]. V [[stredovek]]u sa tu ťažilo najmä [[zlato]] a [[striebro]], neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.<ref>[http://www.roznava.sk/portal/informacie/index.php?ids=17 Stručná história mesta]</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov: 18 368 (k 31. decembru 2014) ;Národnostné zloženie (2011): {| class="wikitable" ! Národnosť || Počet || Percento |- | Slováci || 11 816 || 59,96 % |- | Maďari || 3 909 || 19,84 % |- | Rómovia || 470 || 2,38 % |- | Česi || 79 || 0,40 % |- | nezistená || 3 301 || 16,75 % |} ;Vierovyznanie: {| class="wikitable" ! Vierovyznanie || Percento |- | Rímskokatolícke || 41,1% |- | Bez vyznania || 32,3% |- | Evanjelické || 12,0% |- | Gréckokatolícke || 1,3% |- | nezistené || 4,0% |} == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === Historické jadro Rožňavy pozostáva z priestranného štvorcového námestia, druhého najväčšieho svojho druhu na Slovensku<ref name=":183">{{Citácia knihy|autor=Kliment Ondrejka|titul=Rekordy Slovenska - človek a spoločnosť|isbn=978-80-8067-077-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mapa Slovakia|rok=2002|strany=183}}</ref> a niekoľkých priľahlých ulíc. Od roku [[1991]] je chránené ako [[pamiatková zóna]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamiatková zóna Rožňava | url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/zasady-ochrany-pz-roznava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Rožňava)|Katedrála nanebovzatia Panny Márie]], dvojloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], bez veže, pôvodne z [[13. storočie|13. storočia]]. Stavba bola výrazne prestavovaná v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]]. Interiér je [[neogotika|neogoticky]] upravený. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu nachádza [[empora]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická? | url = http://gotickacesta.sk/je-zapadna-empora-v-katedralnom-kostole-v-roznave-goticka/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Gotická cesta | miesto = | jazyk = }}</ref>, hodnotné vežové [[pastofórium]] z roku [[1509]] a gotický obraz Metercia, teda zobrazenie [[Anna (svätica)|sv. Anny samotretej]] z roku [[1513]]. Hlavný [[oltár]] je [[barok]]ový z dielne Jozefa Godeho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. [[Portál]] kostola je gotický, ukončený oslím chrbtom s [[Fiála|fiálou]] s reliéfom veraikonu neseného anjelom. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca neskorobaroková [[zvonica]] členená kordónovými rímsami a [[pilaster|pilastrami]] s barokovou helmicou s laternou z rokov [[1776]]-[[1779]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19840 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] kostol [[František Xaverský|sv. Františka Xaverského]], jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1650]]. Kostol dal postaviť na mieste starej radnice a protestantskej školy arcibiskup Juraj Lipai. Stavba patrila najskôr [[Spoločnosť Ježišova|jezuitom]] a neskôr, od začiatku [[19. storočie|19. storočia]] [[Premonštráti|premonštrátom]]. Na hlavnej fasáde, po stranách okolo portálu sa nachádzajú dve [[Nika (architektúra)|niky]] s drevenými sochami [[Dávid (biblická postava)|kráľa Dávida]] a [[Mojžiš]]a. Pod kostolom sa nachádzajú premonštrátske hrobky umiestnené v priestoroch, ktoré boli pravdepodobne pivnicami pôvodnej radnice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rožňava | url = http://www.retep.sk/roznava/roznava.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Retep.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z rokov [[1784]]-[[1786]]. V interiéri sa nachádza priebežná murovaná [[empora]]. Zariadenie v štýle luiséz je z dielne Jozefa Godeho, [[oltár]], [[kazateľnica]] a [[krstiteľnica]]. Na oltári sa nachádzajú dva vyrezávané reliéfy, [[Posledná večera]] a Vzkriesený [[Ježiš Kristus|Kristus]] medzi anjelmi. [[Organ]] z roku [[1785]] je dielom majsta Jána Gertnera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Evanjelický kostol, vzhľad a historické prvky | url = http://www.ecav-rv.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2:evanjelicky-kostol-vzhad-a-historicke-prvky&catid=1:z-historie-cirkevneho-zboru&Itemid=3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Cirkevný zbor ECAV Rožňava | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami. Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Kratšie strany pôdorysu sú ukončené prelamovanými štítmi. * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[neogotika|neogotická]] stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov [[1904]]–[[1905]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20202 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má výraznú dekoratívnu fasádu členenú opornými piliermi s kombináciou hrubej omietky a režnej tehly. Uplatňuje sa tu neogotické tvaroslovie s prvkami [[secesia|secesie]]. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. ==== Ostatné pamiatky ==== * [[Strážna veža (Rožňava)|Strážna veža]], [[renesancia|neskororenesančná]] stavba na pôdoryse štvorca z rokov [[1643]]-[[1654]]. Pôvodne išlo o súčasť gotickej radnice. Vznikla v dôsledku [[Osmanská ríša|tureckého]] nebezpečenstva. Dokončená bola v roku [[1654]] za richtára Mateja Bakoša. Stavbu dokončil [[Spišská župa (Uhorsko)|spišský]] staviteľ Juraj Gerscheuer. Je 38 metrov vysoká. Ukončená je drevenou ochodzou, ktorá dnes slúži ako vyhliadka a drevenou [[šindeľ|šindľovou]] strechou. Na južnej strane veže je osadená renesančná pamätná tabuľa s menami richtárov a datáciou stavby. Nad ňou je umiestnená kamenná turecká delová guľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strážna veža v Rožňave | url = https://www.roznava.sk/strazna-veza-v-roznave-2312 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Roznava.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> * Biskupský úrad, sídlo [[Rožňavská rímskokatolícka diecéza|Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy]], dvojpodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmea U z rokov [[1776]]-[[1778]]. Biskupstvo v Rožňave založila cisárovná [[Mária Terézia]] v roku [[1776]]. Úpravami prešla v polovici [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19837 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda paláca je členená dvoma nárožnými a stredným rizalitom s osovým balkónom a [[atika|atikou]]. Fasády sú členené kordónovou rímsou a dekoratívnymi kazetami. Okná rizalitov majú segmentové [[frontón]]y. * Staré premonštrátske gymnázium, neskôr detská nemocnica, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1778. Úpravami prešla v roku [[1808]] a v polovici [[20. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20156 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Radnica]], trojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1711]]. Klasicisticky bola stavba upravená v prvej polovici 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19836 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> * Kláštor Vincentiek, dvojpodlažná neorenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku [[1866]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20037 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavbe dominuje stredný rizalit s oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány. * Gymnázium P. J. Šafárika, trojpodlažná [[eklekticizmus|eklektická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1906]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=20144 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> === Pomníky === * Morový stĺp so sochou Immaculaty, baroková socha z roku [[1710]]. Úpravami prešla v roku [[1730]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19844 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa na Námestí baníkov pred biskupským palácom. * Socha Františky Andrášiovej (1838 – 1902), patrónky chudobných, mramorová [[secesia|secesná]] socha odhalená 29. 10. [[1905]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19845 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa na námestí pred mestskou vežou. * Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] (Rožňava vtedy patrila [[Miklós Horthy|Horthyho]] Maďarsku), na Námestí baníkov. * Socha [[Ľudovít Košut|Ľudovíta Košuta]], uhorského politika. Je umiestnená sekundárne pri budove Baníckeho múzea. * Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne. * Busta [[Štefan Moyzes|Štefana Moyzesa]] (prvého predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte). * Pamätník [[Pavel Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárika]]. Nachádza sa pred budovou Osvetového kultúrneho centra. === Divadlo === * V mestskom divadle ACTORES v priestoroch budovy OKC sa hrajú rôzne divadelné predstavenia, ale aj iné výchovné koncerty a podobne. === Múzeá === * Banícke múzeum – V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904. * Mestská galéria === Verejné ustanovizne === * Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave * Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM * Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave * Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer<ref>[http://www.gemer.biz www.gemer.biz]</ref> * [[Gemerská hvezdáreň Rožňava]] === Parky === * Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako [[Július Pósch|Póschova]] záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred * Park pri Obchodnej Akadémii * Mestský park pri Gemerskej knižnici === Médiá === * Rožňavská televízia (RVTV) – pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku == Školstvo == * Ústav vzdelávania UPJŠ Košice * Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice * [[Gymnázium Pavla Jozefa Šafárika - Pavol Jozef Šafárik Gimnázium|Gymnázium P. J. Šafárika]] * Obchodná akadémia Rožňava * SPŠ – stavebná * Stredná odborná škola technická * Združená stredná škola služieb * Stredná zdravotnícka škola == Šport == * MBK Agrotrade Rožňava – basketbal ženy * TJ Geológ Rožňava – stolný tenis (Extraliga) * BK ŠPD Rožňava – basketbal muži * Taekwondo Hakimi Rožňava – taekwondo WTF * Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) – bedminton *GEMERUNNERS – bežecký klub *MFK Rožňava - Futbalový tím == Pravidelné podujatia == * Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) – výročie vzniku Rožňavy * Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) – výročie udelenia mestských privilégií * Vianočné trhy (3. decembrový týždeň) * Tempus Art –  Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september) * Novoročný výstup na vrch [[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1293 m)|Volovec]] ({{mnm|1293}}) (prvá sobota v roku) == Doprava == === Cestná doprava === Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy: * [[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|Cesta I/16]] ([[Európska cesta 58|E 58]] a [[Európska cesta 571|E 571]]) východo-západným smerom * [[Cesta I. triedy 67 (Slovensko)|Cesta I/67]] severojužným smerom ''Cestné vzdialenosti z Rožňavy'': * Bratislava – {{km|329|m}} * Nitra – {{km|238|m}} * Zvolen – {{km|143|m}} * Banská Bystrica – {{km|143|m}} * Poprad – {{km|74|m}} * Košice – {{km|70|m}} === Autobusová doprava === Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [http://www.autobusovastanica.sk/roznava]. === Železničná doprava === Južným okrajom mesta vedie [[železničná trať Zvolen – Košice]], na ktorú sa pripája [[Železničná trať Rožňava – Dobšiná|trať do Dobšinej]]. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo [[Zvolen]]e. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov. === Letecká doprava === Najbližšie letiská sa nachádzajú v [[Letisko Poprad|Poprade]] a v [[Letisko Košice|Košiciach]]. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Ján Silaši]] (* [[1705]] - † [[1782]]), slovenský zlatník * [[Kálmán Tichy]] (* [[1888]] – † [[1968]]), [[Maliar (umelec)|maliar]], od roku 1930 viedol miestne múzeum. * [[Michal Bacúrik]] (* [[1914]] – † [[1983]]), speleológ * [[Ladislav Baffy]] (* [[1944]] – † [[1992]]), speleológ * [[Vladimír Oravský]] (* [[1947]]), [[spisovateľ]], [[dramatik]], filmový a divadelný [[režisér]] * [[Agáta Klimeková]] (* [[1955]]), bibliografka a [[spisovateľka]] * [[Adam Szentpétery]] (* [[1956]]), akademický maliar * [[Asen Almáši]] (* [[1965]]), kultúrny pracovník, [[básnik]] * [[Erik Šille]] (* [[1978]]), výtvarník === Pôsobili tu === * [[Pavel Jozef Šafárik]] (* [[1795]] – † [[1861]]), básnik, [[historik]], [[etnograf]], [[slavista]] a univerzitný profesor * [[Samo Tomášik]] (* [[1813]] – † [[1887]]), [[evanjelický farár]], romantický prozaik a básnik, autor piesne [[Hej, Slováci]] * [[Jur Hronec]] (* [[1881]] – † [[1959]]), [[matematik]] * [[Ján Kadár]] (* [[1918]] – † [[1979]]), režisér oscarového filmu [[Obchod na korze]] * [[Michal Bubnič]] (* [[1877]] – † [[1945]]), katolícky biskup, mučeník == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Srbsko}} [[Bačka Topola]], [[Srbsko]], [[2006]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Budapešť|Budapešť V., okres Belváros-Lipotváros]], [[Maďarsko]], [[1997]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Cieszyn]], [[Poľsko]], [[2001]] * {{Flagicon|Česko}} [[Český Těšín]], [[Česko]], 2001 * {{Flagicon|Švajčiarsko}} [[Glarus (mesto)|Glarus]], [[Švajčiarsko]], [[1998]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Szerencs]], [[Maďarsko]], [[1991]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Szeged]], [[Maďarsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Rožňave]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Rožňava}} == Externé odkazy == * [http://www.roznava.sk Oficiálna stránka mesta] * [https://egov.roznava.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Rožňava] {{Obce okresu Rožňava}} [[Kategória:Rožňava| ]] [[Kategória:Okres Rožňava]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Banské sídla na Slovensku]] srq67b6sldaprzdwvz3xe88xf8goiog 4 11203 7417711 7417232 2022-07-30T22:57:43Z KingisNitro 91359 /* Rozlišovačky po n-té inak */ nová sekcia wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] == Proteín a rozlišovačky == Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...: "''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo "proteín" staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&type=revision&diff=7307194&oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''" Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC) :{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC) :Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené. ::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC) :: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC) :::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC) ::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli "s vyššími právami" než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC) :::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC) ::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC) ::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC) ::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC) ::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa. ::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC) :::Baví ma veta "Evidentne sa používa." Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj<ref>{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}</ref> z roku 1980 rozdeľuje proteíny na "jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd." Pojem "proteid" vôbec nepoužíva. Tento zdroj<ref>{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}</ref> (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza "Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''." na strane 53; na strane 79 hovorí "Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její struktury." Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}</ref> "proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''" tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC) :::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba). :::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) ::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}</ref> uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="proteid" - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}</ref>, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&s=exact&c=f711&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}</ref>, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}</ref> :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať "jednoduché bielkoviny" a "zložené bielkoviny" na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC) :::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. :::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC) :::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty "nevidíš dôvod" neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba: Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty "nevidíš dôvod", hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu "Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]", ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC) :::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D "ani reagovať nebudem" ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. :::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&limit=200&hideredirs=1&hidelinks=1&target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na "Cirhóza" ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku "pre cirhózu pečene pozri tento článok")). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. :::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. :::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď "Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov", evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC) {{Referencie}} == Byrokrat == Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby. Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}. Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:16, 31. marec 2022 (UTC) :Gratulujem {{Úsmev|;)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:20, 31. marec 2022 (UTC) == 2022 Board of Trustees Call for Candidates == ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' '''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]''' The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees. The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees. The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team. '''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].''' Thank you for your support, Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC) == Články bez zdroja == Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]] [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC) == Šablóna ZL a mazanie všeobecne == Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&type=revision&diff=7365551&oldid=7364477&diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC) :Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC) ::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť. ::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC) :::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC) ::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: :::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna). :::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu) :::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel. :::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC) ::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&type=revision&diff=7366201&oldid=7365549&diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci ("14 dní bez úpravy", pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}. ::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril. ::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC) :Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC) ::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC) :::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC) ::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&type=revision&diff=7381513&oldid=7381483&diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny. ::::Takisto netuším, kde si vzal, že "sa mi to tak páči" - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš. ::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC) :::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC) :::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC) :::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval. :::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC) ::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy. ::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to "14 dní nikto neupravil" a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&diff=next&oldid=7357216&diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D ::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&diff=next&oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky. ::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC) :::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC) {{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&diff=prev&oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC) :::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo. :::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na "minimálny článok"/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov. :::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} "... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''". Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme. :::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC) : ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&diff=prev&oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili. : K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:37, 12. máj 2022 (UTC) :Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:17, 12. máj 2022 (UTC) ::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC) ::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“). ::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC) ::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC) :::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať). :::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC) ::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny. ::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC) ::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC) ==Vandalizmus== Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC) : [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&curid=663158&diff=7381677&oldid=7302851&diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&curid=661287&diff=7381681&oldid=7150636&diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&curid=662007&diff=7381686&oldid=7154055&diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&curid=662066&diff=7381687&oldid=7184067&diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&diff=prev&oldid=7359190&diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&diff=prev&oldid=7362495&diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&diff=prev&oldid=7353530&diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&diff=prev&oldid=7353167&diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&diff=prev&oldid=7352759&diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&diff=prev&oldid=7352657&diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&diff=prev&oldid=7348881&diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&diff=prev&oldid=7346222&diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&diff=prev&oldid=7341856&diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&diff=prev&oldid=7341260&diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&diff=prev&oldid=7337671&diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&diff=prev&oldid=7337675&diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&diff=prev&oldid=7336298&diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne "natruc". Za to vnímam ako "natruc" a "chovanie ako urazený fagan" tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov. :Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC) ::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&diff=prev&oldid=7341260&diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:12, 12. máj 2022 (UTC) :::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC) ::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} "''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''"? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu???? ::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC) :::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:48, 12. máj 2022 (UTC) == Významnosť prezidentských poradcov == Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC) == Autopatrolled flag == Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki. Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu. Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:42, 13. jún 2022 (UTC) == Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav == Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]] :Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia (Sobor Pokrovu, čo je na Priekope). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC) :Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo. :Čo sa týka budov, i [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v [https://www.topky.sk/tag/242397/Svetove-obchodne-centrum bulváre] alebo i [https://www.ta3.com/tag/4140/svetove-obchodne-centrum v spravodajstve], tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:44, 24. júl 2022 (UTC) ::Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare [[Chung-chaj ťing-mi kung-jie]]. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: "''Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.''“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:18, 24. júl 2022 (UTC) :OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo). :Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá</u>''']]. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež. :Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad [[Ostankinskaja telebašňa|Ostankinská televízna veža]] (vyslovene len generické označenie objektu + kde), [[Čhing-tao tien-š' tcha|Čching-taoská televízna veža]], [[Tchien-ťi po tien-š' tcha|Tiencinská vysielacia a televízna veža]] (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. [[Tókjó sukai curí|''Tókjó sukai curí'']] je z anglického Tokyo Skytree alebo [[N Soul tawo|''N Soul tawo'']] (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). [[Diskusia:Kuang-čou tcha|'''<u>Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny</u>''']] a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestie Tchien-an-men]] na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď [https://beliana.sav.sk/heslo/jang-lien <u>'''prekladá aspoň slovo ''námestie'''''</u>], alebo [https://beliana.sav.sk/heslo/komunisticka-strana-ciny <u>'''prekladá názov celý'''</u>]), [[Čching-ma ta-čchiao|most Čching-ma]] je na Čching-ma ta-čchiao, [[Icukušima-džindža|svätyňa Icukušima]] je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach. :Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. [[:en:Wikipedia:Article_titles#Use_commonly_recognizable_names|<u>anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn</u>]]. :Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.<br> === Predbežný návrh pravidla === :'''<big>NÁVRH PRAVIDIEL:</big>'''   :'''<u>1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný</u>''' :'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom <u>existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum</u> (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (''Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola'' '''NIE''' Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža). :'''(B)''' Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. ''Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise''), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.). :'''(C)''' Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže: :* '''(Ca)''' použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského); :* '''(Cb)''' preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. <small>|| V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „''Tour de télévision du Chamois''“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola ''„Veža Jozefa Mrkvu“'') – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.</small> :* '''(Cc)''' použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.   :'''(D)''' Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté: :* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom; :* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve. :Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.<br> :'''<u>2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný</u>''' :'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom <u>existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum</u> a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto: :* '''(Aa)''' ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie ''„Näsiská ihla“'')'','' Kaknästornet; :* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad ''Petronas Twin Towers;'' :* '''(Ac)''' ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten; :* '''(Ad)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. <small>|| Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. ''Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža''. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. ''Taškentská'' televízna veža, nie ''Toškentská''). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.</small> :'''(B)''' ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný. :'''(C)''' Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté: :* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom; :* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve. :Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.<br> :'''<u>3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke</u>''' :'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne: :* '''(Aa)''' ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten; :* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. ''Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101''. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). <small>|| Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.</small> :* '''(Ac)''' ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – ''Dračia veža'', 青岛电视塔 – ''Čching-taoská televízna veža'', 吳淞無線電塔 – ''Wusungská rádiová veža'', Останкинская телебашня – ''Ostankinská televízna veža,'' Київська телевежа – ''Kyjevská televízna veža'' atď. <small>'''||''' Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.</small> :* Preklad býva buď: :** '''(Ac1) kompletný''' – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: ''Wusungská rádiová veža'', ''Čching-taoská televízna veža.'' Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. ''Tiencinská'' rozhlasová a televízna veža, nie ''Tchien-ťinská'') :** '''(Ac2) čiastočný''' – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang). :<small>|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo ''„drak veža“'', čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).</small> :<small>|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia ''Liao-ning'' (辽宁 liáoníng), ''vysielanie [rozhlasom]'' (广播 guǎngbō), ''televízia'' (电视 diànshì) a ''veža'' (塔 tǎ), pričom ale názov provincie ''Liao-ning'' sa skladá zo znakov pre významy ''rozľahlý, nekonečný'' (辽 liáo) a ''pokojný'' (宁 níng), ''vysielanie [rozhlasom]'' zo znakov pre významy ''široký'' (广 guǎng) a ''vysielať'' (播 bō), ''televízia'' zo znakov pre významy ''elektrina'' (电 diàn) a ''pozerať sa'' (视 shì) a ''veža'' je ''veža'' (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku ''„rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“'', jeho o chlp menej blbý kumpán by získal ''„Liao-ning vysielanie televízia veža“''. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža''.</small> :* '''(Ad)''' Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova ''wat'' ako ''chrám'') a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „''slovenské národné špecifikum“''. :'''(B)''' Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom ''burdž'' (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. ''Burdž chalífa, Burdž al-Arab'' (namiesto prekladov typu ''Kalifova veža, Veža Arabov'' či ''Caliph Tower, Tower of the Arabs''). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. ''Jumeirah Emirates Hotel Tower'', ''Emirates Office Tower'' (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib). :Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.<br> :'''<u>4. Spoločné záverečné vyjadrenie</u>''' :Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku '''ALE''' Eurovea Tower; Hotel Lux '''ALE''' Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška '''ALE''' Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku. :'''<big>KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL.</big>''' [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:01, 25. júl 2022 (UTC) ::Návrh/y by bolo dobré ešte doladiť a rozdeliť do jednotlivých kategórii [[Wikipédia:Názov článku#Pamätníky, mauzóleá, sochy, ozdobné brány, morové stĺpy a fontány|viď]]. Neviem, skús si to dať zatiaľ do piesku a dôsledne to premyslieť. Potom ak to budeš mať hotové môže sa to dať do [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy]].--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:42, 27. júl 2022 (UTC) ::Všeobecne k návrhu: ::* Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci). ::* Text pravidla mi pripadá miestami príliš obšírny. Pokiaľ je potrebný komentár, treba ho zahrnúť vo forme poznámok pod čiarou. Niektoré pasáže komentára pokladám za nadbytočné, napr. metodologickú pasáž o preklade z čínštiny, keďže redaktori vedia, že čínština je jazykom s logografickým písmom. ::* Ak je písm. (D) rovnaké pri bodoch 1 a 2, treba to zahrnúť ako spoločné ustanovenie, nech sa to neopakuje. ::Ad Bod 1: ::* Ad (A) a (B) – zaužívaný slovenský názov by mal mať prednosť. ::* Ad (Cb) – preklad treba mať doložený spoľahlivým zdrojom. ::* Nerozumiem potrebe mať (Cc). Ak hrozí zámena s iným miestom pre identické pomenovanie, používa sa rozlišovacia stránka. „Generické označenie“ by sa malo používať len pokiaľ pre danú stavbu neexistuje vlastné meno. ::Ad Bod 2: ::* Ad (Ab) nie je dôvod používať anglický názov pokiaľ existuje pôvodný oficiálny názov v latinke. Jedine, že by ten anglický názov mal prednosť v slovenskojazyčných spoľahlivých zdrojoch. ::* Ad (Ad) platí to isté, čo pri Bode 1 (Cb). ::* Ad (B) – poriadne nerozumiem, čo sa snaží tento odsek povedať. Nejaký príklad? ::Ad Bod 3: ::* Ad (Ab) ::** ''„miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu“'' – to by nemalo byť rozhodujúce. Napr. za hypotetického predpokladu, že oficiálny názov stavby je 東京スカイツリ (a stavba nemá oficiálny anglický názov), tak je to pre nás – v [[Prepis z japonského písma do latinky|rómadži]] – ''Tókjó sukai curí''. Nám nenáleží zaoberať sa pôvodom názvu. ::** osobne sa mi protiví uprednostňovať anglický názov, ktorý je nevyhnutnosťou na prilákanie kapitálu, pred miestnym názvom, ale pokiaľ ide o oficiálny anglický názov, zrejme má väčší zmysel prikloniť sa k nemu (sranda nastane v momente, keď tam bude oficiálny názov aj v inom jazyku, ktorý používa latinku); ::* Ad (Ac) – nuž toto je ten najkontroverznejší bod. Nielen že vytvoriť správny prepis si od redaktora vyžaduje isté znalosti, pri preklade je potrebná aspoň obstojná znalosť prekladaného jazyka, inak to budú preklady sprostredkované cez angličtinu. Ruštinu tu ovláda viacero redaktorov, japončinu zopár, čínštinu pravdepodobne nikto z aktívnych redaktorov a to sme ešte pri tých najmainstreamovejších jazykoch s nelatinským písmom (taká thajčina či bengálčina bude ešte problematickejšia). Ideálne by zrejme bolo postupne zozbierať tieto názvy a potom dať celý súbor preložiť profesionálnemu úradnému prekladateľovi alebo (poprípade aj českému) orientalistovi v danom odbore.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:23, 29. júl 2022 (UTC) :::Zverejnený text je moja predstava, nemal som zámer koncipovať to rovno ako záväzné pravidlo "se vším všudy" podľa predošlých návrhov pravidiel (v živote som to nerobil), takže niektoré pasáže netreba brať automaticky celkom relevantne (obšírnosť textu, komentáre, opakovanie bodu D). :::Nuž ale k jednotlivým bodom: :::'''Všeobecné:''' :::* "''Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci).''" Delenie podľa zrozumiteľnosti malo za cieľ vyhradiť okruh názvov, kde vieme zachovať pôvodný názov a nebolo by to pre priemerného čitateľa kontraproduktívne (nezrozumiteľnosť). Iste, vždy sa nájde niekto, kto môže niečomu nerozumieť, ale nedá sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo absolútne komukoľvek. Tam to potom možno trochu suplovať presmerovačkami. K vysoko zrozumiteľným som zaradil prevažne tie jazyky, ktoré sa na slovenských školách zväčša vyučujú ako prvé (druhé) cudzie alebo je veľmi blízky (čeština). Takéto delenie latinkových názvov zároveň malo odlíšiť prípady, pri ktorých sa latinkovými grafémami zapisujú iné fonémy, než zvykneme my (resp. okruh zrozumiteľných jazykov), teda by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu vlastne viedlo k nesprávnemu chápaniu výslovnosti (niektoré africké, ázijské ap. jazyky s latinkou), alebo by nebol zrozumiteľný ("vieme prečítať znaky a máme správnu výslovnosť, ale netušíme, čo tie znaky dokopy znamenajú"). :::'''Bod 1:''' :::* '''(A, B)''' Zaužívaný slovenský preklad som uviedol schválne až po prvej možnosti (hoci so "silou" ju prebiť), lebo sa môže stať, že sa daná veža premenuje alebo je zaužívaný slovenský preklad chybný. Ale za bežných okolností by bol ten zaužívaný preklad nadradený, ak zodpovedá tomu, čomu má. :::* '''(Cb)''' Ten preklad som uvádzal pre situácie, keď je oficiálny/pôvodný názov z nejakého dôvodu nepoužiteľný a zaužívaný slovenský preklad nie je (nie je zaužívaný preklad = nie sú zdroje). Pokojne sa môže stať, že tu niekto bude chcieť písať o nejakej málo známej cudzokrajnej stavbe, kde to inak nepôjde, keďže ten pôvodný názov by bol fakt nepoužiteľný. Zmienka o vyjadrení viacerých redaktorov mala teda za cieľ, že sa na vzniknuvší preklad pozrie niekoľko ľudí a posúdi jeho vhodnosť, čo by istým spôsobom nahrádzalo práve neexistenciu vhodných pomenovaní. :::* '''(Cc)''' Tam som mal na mysli prípady, keby boli viaceré podobné názvy (najmä tie najtriviálnejšie) a s ohľadom na tie šablóny na spodku článku, čiže by boli napr. tri názvy ''lieskovský televízny vysielač'' a jeden sa týka obce Liesková, druhý obce Lieskovo a tretí obce Lieskové. Teda ten bod vlastne hovorí, že vhodnejší tvar by bol ''Televízny vysielač (Liesková)'', ''Televízny vysielač (Lieskovo)'', ''Televízny vysielač (Lieskové)''. Ale zrejme by sa to dalo riešiť aj rozlišovačkou či nejako inak. :::'''Bod 2:''' :::* '''(Ab)''' Toto je bod hlavne s ohľadom na tie menej zrozumiteľné jazyky, keď je síce pekné, že je názov v latinke, ale reálne je tak významovo priezračný, že by mohol byť aj v marťanskom písme. Ak existuje nejaký <u>'''oficiálny'''</u> anglický názov, ktorý je rozšírený a zrozumiteľnejší než miestny a k tým vežiam nie sú žiadne relevantné slovenské zdroje s iným riešením, tak pokladám za vhodnejšie nazvať článok tým globálnym anglickým názvom (hoci potom sa na prvom mieste v texte článku môže uviesť pôvodný), pod ktorým si človek vie dohľadať aj iné zdroje na internete. :::* '''(B)''' To je taký hypotetický, špekulatívny a v praxi asi veľmi nepoužiteľný preventívny bod. Mal som na mysli situácie, kedy by sa napríklad vytvorila nejaká nová, diametrálne odlišná vysielacia technológia alebo bol použitý na stavbu materiál (a prejaví sa to v názve), pre ktorý proste neexistuje žiadny vhodný ekvivalent a potrebovali by sme to nejako zachytiť. Čiže príklad nemám uviesť aký, ale keby sa to náhodou stalo, tak by sme vedeli, čo s tým. :::'''Bod 3:''' :::* '''(Ab)''' Tento bod mal riešiť súčasnú situáciu, keď vlastne prepisujeme prepisy, lebo tie nelatinkové písma nejako potrebujú zachytiť anglický latinkový názov. Neviem si celkom predstaviť situáciu, keby by stavba síce nemala oficiálny anglický názov, ale zároveň by bol jej oficiálny názov prepisom anglického názvu. Ak by však stavba nemala anglický ekvivalent a zároveň to nevieme preložiť, proti prepisu nič nemám, no tu sa prepisovali aj také triviálne názvy typu [televízna veža + kde], ktoré by sme vedeli úplne v pohode preložiť a zachovať význam a zrozumiteľnosť. Ázijský oficiálny názov v latinke, ale nie angličtine, pokladám v súčasnosti za vysoko hypotetickú situáciu. :::* '''(Ac)''' Ono v takýchto prípadoch dochádza k situácii, že ak je nejaká takáto stavba v krajine bez latinky s trochu kreatívnym menom, tak je ako-tak známa a zväčša už na ňu existujú nejaké zdroje (ktoré, ak neberú rovno EN názov, to zväčša riešia tak, že generickú časť názvu preložia a to konkrétne vlastné meno prepíšu). Potom tu ostávajú také všeobecné, triviálne pomenovania, kde by som skutočne nepovedal, že treba úradného prekladateľa. Napr. 辽宁广播电视塔 je názov veže v Liao-ningu a to pomenovanie sa skladá zo znakov s významami <u>''Liao-ning''</u> (辽宁), <u>''vysielať [rozhlasom]''</u> (广播), <u>''televízia''</u> (电视) a <u>''veža''</u> (塔), teda preklad v podobe ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (tú kongruenciu si tam musíme pri preklade dodať sami) mi príde adekvátny a omnoho prínosnejší než nikým nekázaný fonetický prepis ''Liao-ning kuang-po tien-š' tcha''. Spomínal som to u Jetam2-a na diskusnej stránke Vasiľovi, že mám doma fajn česko-čínsky (čínsko-český) slovník. Na umelecký preklad by som si netrúfol, ale tento druh pomenovaní je fakt skutočne taký primitívny a triviálny (kde? + čo?), že sa to dá preložiť bez ujmy. Takisto napríklad Останкинская телебашня (Ostankinská televízna veža), skutočne si nemyslím, že by sme normálnym prekladom akokoľvek riskovali. Možno sa dá trochu s výsledkom pohrať v slovenčine, aby to bolo čo najvhodnejšie (spojky, slovosled, ap.), ale inak fakt nevidím dôvod držať to v takýchto prípadoch na tých prepisových tvaroch. Pri tých nemainstreamových jazykoch, ak v ich krajinách vôbec budú relevantné stavby, to potom možno riešiť úradným prekladom. :::[[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 18:28, 29. júl 2022 (UTC) ::::{{Re|V&#38;ltz}} Po odrážkach zhora: ::::* Nesúhlasím s kritériom „chápania výslovnosti“ u priemerného čitateľa. Nás by pri názve článku mala zaujímať písomná podoba názvu, nie blízkosť jazyka k slovenskej výslovnosti. Napr. na [[Đồng Hới]] smeruje presmerovanie z tvaru bez diakritických znamienok ([[Dong Hoi]]) a výslovnosť (ideálne [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]) patrí do úvodu článku. Všetky tie grafémy, ktoré sú nám kvázi cudzie sú ošetrované presmerovaniami. ::::* 1. (A, B) Treba to potom stanoviť tak, že prednosť má zaužívaný slovenský názov doložený spoľahlivými zdrojmi, pričom výnimkou je prípad, kedy je takýto názov nesprávny. ::::* 1. (Cb) Lenže ak ide o vlastný preklad do slovenčiny, „posúdiť jeho vhodnosť“ môže len redaktor, ktorý ten jazyk ovláda. Nakoľko sa tento bod má týkať tých „Slovákom blízkych“ jazykov, niet dôvodu vymýšľať vlastné preklady, treba tam dať originál. ::::* 1. (Cc) Objekt má buď vlastný názov alebo je opísaný len všeobecným názvom. Ak by čisto hypoteticky bol vlastný názov „Lieskový televízny vysielač“, tak to musí byť v názve článku a v prípade ďalších rovnako pomenovaných objektov treba použiť rozlišovacie zátvorky. Lenže ak to je len všeobecné pomenovanie „televízny vysielač“ s pripojením miesta, tam sa používa to riešenie „Televízny vysielač (Liesková)“. ::::* 2. (Ab) Nerozumiem potrebe pchať tam angličtinu, ak to má miestny názov a dokonca ešte aj v latinke. Platí to isté, čo pri prvej odrážke – presmerovania to istia. Aby potom nevznikli absurdnosti ako že [[vi:Chùa Trấn Quốc|Chùa Trấn Quốc]] dostane anglický názov „Trấn Quốc Pagoda“. ::::* 2. (B) To mi príde ako nadbytočný futureproofing. Každopádne, východisková pozícia by mala byť použiť pôvodný názov. ::::* 3. (Ab) Problém spočíva v tom, že redaktor neznalý jazyka sa môže domnievať, že ide napr. o japonský prepis anglického názvu, avšak pokojne môže o jedno z mnohých [[:en:List of gairaigo and wasei-eigo terms|zdomácnených slov cudzieho pôvodu v japončine]]. K vysoko hypotetickým situáciám napr.: [[Laoština|lao.]]ໂຮງຮຽນສາກົນພາສາຝຣັ່ງນະຄອນຫຼວງວຽງ{{--}}{{fra|Lycée français International de Vientiane}}. ::::* 3. (Ac) Áno, jednoduché názvy televíznych veží zrejme vyzerajú ako jednoduchá úloha, avšak jednak by som nepreceňoval svoje schopnosti pokiaľ ten jazyk neovládam aspoň na akej-takej obstojnej úrovni, jednak pod takéto pravidlo spadá široká škála stavieb (a inštitúcií), pre ktoré tie názvy nebudú tak jednoznačné (pre ilustráciu [[:en:Category:Buildings and structures in China|toto]]).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 20:44, 29. júl 2022 (UTC) == Rozlišovačky po ''n''-té inak == Pozerám práve na stránku [[Substrát]] a zaujala ma jedna vec. Niektoré uvedené významy sa vôbec neodkazujú na nejakú stránku - len vysvetľujú možný význam daného slova. Vzhľadom na to, že sme na Wikipédii a predsa len je to ''rozlišovacia stránka'', myslím si, že by nutne(!) za každým možným významom mal byť odkaz na stránku o danom význame. Na rozlišovacích stránkach by nemal byť výčet možných významov, nie sme slovník, ale encyklopédia, a úloha [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovacích stránok]] je "[obsahovať] zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov". Teda navrhujem sa týchto bezvýznamných vyložení daného slova zbavovať a skutočne na rozlišovacích stránkach ponechať len významy s odkazmi na ostatné články s podobným menom. (Tento návrh sa týka mnohých ďalších stránok, nie len [[substrát]]; ale i [[ale]]; [[Amerika]]; [[anonym]] (kde je popísaný význam, ale vlastne žiadna stránka neobsahuje nič o anonymoch, takže rozlišovačka vôbec neplní svoj zmysel); [[brázda]]; [[Briti]] obsahuje vysvetlenie s Britániou (ale neodkazuje sa na ňu) a [[Brit]] namiesto vysvetlenia odkazuje na Briti; [[cenzúra]]...), niektoré z nich potom vymenovávajú tie isté stránky niekoľkokrát (zbytočne), ev. hlavne ak ide o ovocie (viď [[ananás]] a [[čerešňa]]). Bol by v tom nejaký problém? Odstraňovať zbytočné slovníkové definície, ktoré nevedú na žiadny obsah?<br /> Fascinuje ma inak, že máme takmer 24 000 rozlišovačiek, to je skoro 10 % celkového počtu stránok Skwiki. (U Cswiki je ich asi 13 000, teda 2,5 %, u Enwiki je to asi 4 %). Možno by to chcelo viac obsahu a menej rozlišovačiek. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:57, 30. júl 2022 (UTC) eyp2dx76x1rk387hchqt84lhwxiue42 7417743 7417711 2022-07-31T04:10:34Z Teslaton 12161 /* Rozlišovačky po n-té inak */ re wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl o '''wikipolitike''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o aktuálnej a navrhovanej internej politike Wikipédie. Prosíme, neumiestňujte sem diskusné príspevky na tému politickej situácie na Slovensku alebo inde vo svete. Budú bez diskusie odstránené. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole wikipolitiky|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív diskusií o wikipolitike == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu diskusií. * '''archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2021|2021]] == Proteín a rozlišovačky == Presúvam konverzáciu z [[Diskusia k portálu:Chémia]] sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...: "''Podľa stránky [[Proteín]] je slovo "proteín" staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bielkovina&type=revision&diff=7307194&oldid=7304051 priamo na stránke Bielkovina] a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 moja zmena vrátená]. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu.''" Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:08, 19. január 2022 (UTC) :{{Re|KingisNitro}} Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{tl|pozri aj}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:20, 21. január 2022 (UTC) :Vyjadril som sa v mojej diskusii: [[Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín]]. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 21. január 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené. ::{{Re|Jetam2}} Ďakujem za názor. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:42, 21. január 2022 (UTC) :: A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou [[Cirhóza]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 14:57, 21. január 2022 (UTC) :::{{Re|KingisNitro}} Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:50, 21. január 2022 (UTC) ::::Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli "s vyššími právami" než mám napr. ja. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:31, 21. január 2022 (UTC) :::::Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:42, 30. január 2022 (UTC) ::::::{{Ping|KingisNitro}} Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS [[Proteín]] ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:40, 31. január 2022 (UTC) ::::::Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:51, 31. január 2022 (UTC) ::Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:26, 1. február 2022 (UTC) ::Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa. ::Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:35, 1. február 2022 (UTC) :::Baví ma veta "Evidentne sa používa." Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj<ref>{{Citácia knihy|titul=Biochemie známá i neznámá|url=http://worldcat.org/oclc/320413939|vydavateľ=Avicenum|rok=1980|meno=Koštíř, Josef V. (Josef Václav),|priezvisko=1907-2000.}}</ref> z roku 1980 rozdeľuje proteíny na "jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd." Pojem "proteid" vôbec nepoužíva. Tento zdroj<ref>{{Citácia knihy|edícia=2., opr. vyd|titul=Biochemie|url=https://www.worldcat.org/oclc/37674398|vydavateľ=Academia|rok=1996|miesto=Praha|isbn=80-200-0600-1|meno=Zdeněk|priezvisko=Vodrážka}}</ref> (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza "Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím '''bílkoviny složené'''." na strane 53; na strane 79 hovorí "Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její struktury." Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of proteid {{!}} Dictionary.com|url=https://www.dictionary.com/browse/proteid|vydavateľ=www.dictionary.com|dátum prístupu=2022-02-01|jazyk=en}}</ref> "proteid, n. ''A protein. No longer in scientific use.''" tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 10:18, 1. február 2022 (UTC) :::Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba). :::Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:28, 1. február 2022 (UTC) ::::Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bielkoviny|url=https://biopedia.sk/biomolekuly/bielkoviny|vydavateľ=Biopedia.sk|dátum prístupu=2022-02-02|jazyk=sk}}</ref> uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="proteid" - slovenský pravopis - Slovnik.sk|url=https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/?q=proteid|vydavateľ=slovnik.aktuality.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}</ref>, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské slovníky|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=proteid&s=exact&c=f711&cs=&d=kssj4&d=psp&d=ogs&d=sssj&d=orter&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ssn&d=hssj&d=bernolak&d=noundb&d=orient&d=locutio&d=obce&d=priezviska&d=un&d=pskfr&d=pskcs&d=psken#|vydavateľ=slovnik.juls.savba.sk|dátum prístupu=2022-02-02}}</ref>, čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSP|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf|dátum prístupu=2.2.2022}}</ref> :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať "jednoduché bielkoviny" a "zložené bielkoviny" na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej [[Cirhóza|cirhózy]]; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:53, 2. február 2022 (UTC) :::::Ahoj {{ping|KingisNitro}} nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch [[Diskusia: Yoko Ono]], alebo [[Diskusia:Japonská kozmická agentúra]]. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem [[Samsung Electronics]] a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie. :::::Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri [[Pavol Peter Gojdič]] a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. [[Redaktor:KasciJ|KasciJ]] 08:02, 3. február 2022 (UTC) :::: 1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty "nevidíš dôvod" neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba: Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty "nevidíš dôvod", hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu "Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]", ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. [[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A|2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A]] 04:00, 3. február 2022 (UTC) :::::Ešte ty si nám tu chýbal. :D "ani reagovať nebudem" ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické. :::::Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna [[Šablóna:Pozri]]? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia ''pravdepodobne'' hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem&limit=200&hideredirs=1&hidelinks=1&target=%C5%A0abl%C3%B3na%3APozri&namespace=0 celý zoznam stránok], ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na "Cirhóza" ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku "pre cirhózu pečene pozri tento článok")). Tak šup, máte pred sebou kopu práce. :::::Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol. :::::Týmto každopádne asi končím, lebo i keď "Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov", evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 09:36, 3. február 2022 (UTC) {{Referencie}} == Byrokrat == Stewardi včera oficiálně [https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Log&logid=47277385 vyhodnotili žádost o práva byrokrata]. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád. Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby. Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl {{U|Teslaton|Teslatona}}, {{U|Pelex|Pelexe}}, {{U|Pe3kZA|Pe3kaZA}}. Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:16, 31. marec 2022 (UTC) :Gratulujem {{Úsmev|;)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 08:20, 31. marec 2022 (UTC) == 2022 Board of Trustees Call for Candidates == ''[[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates/Short|You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.]]'' '''The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Announcement/Call_for_Candidates|Read more on Meta-wiki.]]''' The [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022|2022 Board of Trustees election]] is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees. The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees. The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team. '''Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the [[metawiki:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_elections/2022/Apply_to_be_a_Candidate|Apply to be a Candidate page]].''' Thank you for your support, Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees [[Redaktor:MNadzikiewicz (WMF)|MNadzikiewicz (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:MNadzikiewicz (WMF)|diskusia]]) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC) == Články bez zdroja == Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič ([[alkán|zvyčajne]] [[Hygroskopia|sa]] [[Kyslosť|jedná]] [[kyselina|články]] [[Kyanovodík|chemického]] [[nukleotid|rázu]], [[Galón|ale]] [[ušnica|zďaleka]] [[nos|nie]] [[List (botanika)|len]] [[Zemský plášť|v]] [[Kilometer|tejto]] [[Indus|oblasti]]). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]], ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{tl|Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:00, 4. máj 2022 (UTC) == Šablóna ZL a mazanie všeobecne == Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú. Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu ([[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne#Odpady_-_školní_kurz?|riešené tu]]). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, [[Hygroskopia|ktoré]] [[Povodie|to]] [[Objemový prietok|potrebujú]] [[Elektrický náboj|omnoho]] [[Moderné umenie|urgentnejšie]] [[Južná Ázia|a]] [[Imperializmus|tento]] [[Urbanizácia|zoznam]] zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] šablónou na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelen%C3%BD_odpad&type=revision&diff=7365551&oldid=7364477&diffmode=source rýchle zmazanie] s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú ''rozhodne bližšie'' k zmazaniu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 08:16, 11. máj 2022 (UTC) :Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 13:07, 11. máj 2022 (UTC) ::Na margo ''„prečo sa púšťajú len do nových článkov“'': tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť. ::Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:17, 11. máj 2022 (UTC) :::: Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--[[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 20:04, 11. máj 2022 (UTC) ::::: Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy: :::::# rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna). :::::# zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu) :::::# rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel. :::::Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{tl|zmazať}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] ([[Diskusia s redaktorom:Eryn Blaireová|diskusia]]) 18:39, 12. máj 2022 (UTC) ::: Minimalistický ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Vasi%C4%BE&type=revision&diff=7366201&oldid=7365549&diffmode=source a občas možno až urážlivý]) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci ("14 dní bez úpravy", pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i [http://Pomoc:Minimálny_článok kritériá na minimálny článok], ktoré potom sami odkazujú na {{tl|Na revíziu}} a {{tl|Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{tl|Urgentne upraviť}}. ::: Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku ''zmazať''. Myslím, že v niektorých prípadoch by bohate stačila šablóna {{tl|Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej [https://en.wikipedia.org/wiki/Template:Incomprehensible Template:Incomprehensible]. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články_bez_zdroja|téme vyššie]], ku ktorým sa nikto nevyjadril. ::: Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, {{Odpoveď|Vasiľ}}. Ktoré [[Wikipédia:Kritériá na rýchle zmazanie|kritéria na rýchle zmazanie]] spĺňajú tieto články? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 16:37, 11. máj 2022 (UTC) :Môj pohľad: šablóna {{tl|Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad [[Záujmové združenie žien Aspekt]] je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022]] alebo [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] alebo [[Zvolen Patriots]] alebo [[Radvanskovci]] alebo [[Hoa Nguyen Dinh]] v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 11. máj 2022 (UTC) ::O význame šablóny {{tl|Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku [[Biodegradácia polymérov]], kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{tl|Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:47, 11. máj 2022 (UTC) :::Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 22:02, 11. máj 2022 (UTC) ::::Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika#Články bez zdroja|v téme vyššie]], ako som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikipolitika&type=revision&diff=7381513&oldid=7381483&diffmode=source písal pred chvíľou], i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny. ::::Takisto netuším, kde si vzal, že "sa mi to tak páči" - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš. ::::Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{tl|Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 23:30, 11. máj 2022 (UTC) :::::Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku [[Zoopark (rádiolokačný systém)]] a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:22, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Sekcia [[Zoopark (rádiolokačný systém)#Vznik a vývoj|Vznik a vývoj]] nemá žiaden zdroj, sekcia [[Zoopark_(rádiolokačný_systém)#1L219_Zoopark-1|1L219_Zoopark-1]] nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC) :::::::Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:27, 12. máj 2022 (UTC) :::::Ad ''„keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“'': pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval. :::::Čo sa týka šablón {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{tl|wikifikovať}}) a čl. ponechať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 11. máj 2022 (UTC) ::::::Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy. ::::::Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to "14 dní nikto neupravil" a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gumov%C3%A1_drvina&diff=next&oldid=7357216&diffmode=source Tento článok] je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D ::::::[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Korytna%C4%8Dka_mo%C4%8Diarna&diff=next&oldid=7380620 Táto úprava] je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky. ::::::Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 00:13, 12. máj 2022 (UTC) :::::::To ''„14 dní neupravené“'' je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:35, 12. máj 2022 (UTC) {{tl|urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.{{break}}Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{tl|ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Albert_Apponyi&action=history], ktorý dokonca prežil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Albert Aponi|hlasovanie o zmazaní]] a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).{{break}}Zmazanie textu z článku [[korytnačka močiarna]] so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:TeslaBot/Copyvio_Watchdog&diff=prev&oldid=7380619]). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:23, 12. máj 2022 (UTC) :::::::# Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo. :::::::# Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na "minimálny článok"/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov. :::::::# Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{tl|na úpravu}}, {{tl|bez zdroja}} "... ''autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému''". Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme. :::::::# S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 07:05, 12. máj 2022 (UTC) : ''Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :)'' – v tomto souhlas s [[User:Teslaton|Teslatonem]]. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:AngryBiceps&diff=prev&oldid=7362088]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili. : K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit [[:meta:Universal Code of Conduct]]. Nevím, co to bude obnášet, [[:meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines]] se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám {{úsmev}}). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly]], [[Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom]] a [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky]] . -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 08:37, 12. máj 2022 (UTC) :Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to {{Re|Teslaton}} nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Adonxs&oldid=7381429 populární] osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s [[User:Jetam2|Jetamem]] a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 09:17, 12. máj 2022 (UTC) ::Tady souhlasím s OJJem.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:36, 12. máj 2022 (UTC) ::Ad ''„se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“'': to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“). ::Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 12. máj 2022 (UTC) ::: Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/Wikimedia_Slovensko#Aktu%C3%A1lne_prebiehaj%C3%BAci_editaton_WikiGap_2022 apriori predpojatosť tu] alebo prístup [[Kotryna Teterevkovová|v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému]] a ďalšie a ďalšie prípady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:11, 12. máj 2022 (UTC) :::: Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať). :::: Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:32, 12. máj 2022 (UTC) ::::: Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny. ::::: Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:35, 12. máj 2022 (UTC) ::AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: [[diskusia:Dvojhlavý sval ramena]]. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:24, 13. máj 2022 (UTC) ==Vandalizmus== Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu ''bez zdroja'' do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 10:27, 12. máj 2022 (UTC) : [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ald%C3%B3za&curid=663158&diff=7381677&oldid=7302851&diffmode=source Hovoríš] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=I%C3%B3nov%C3%A1_sila&curid=661287&diff=7381681&oldid=7150636&diffmode=source o] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edmanova_degrad%C3%A1cia&curid=662007&diff=7381686&oldid=7154055&diffmode=source vkladaní] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ly%C3%A1za&curid=662066&diff=7381687&oldid=7184067&diffmode=source natruc]? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nukleotid&diff=prev&oldid=7359190&diffmode=source Šablónu] {{tl|Bez zdroja}} [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyanovod%C3%ADk&diff=prev&oldid=7362495&diffmode=source používam] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_fumarov%C3%A1&diff=prev&oldid=7353530&diffmode=source už] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aktivovan%C3%BD_komplex&diff=prev&oldid=7353167&diffmode=source dlhšiu] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sacharid&diff=prev&oldid=7352759&diffmode=source dobu], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=U%C5%A1nica&diff=prev&oldid=7352657&diffmode=source pretože] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Citr%C3%A1tov%C3%BD_cyklus&diff=prev&oldid=7348881&diffmode=source mnoho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trimetoprim&diff=prev&oldid=7346222&diffmode=source starších] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kyselina_listov%C3%A1&diff=prev&oldid=7341856&diffmode=source článkov] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&diff=prev&oldid=7341260&diffmode=source tie] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Okupa%C4%8Dn%C3%A9_z%C3%B3ny_Rak%C3%BAska&diff=prev&oldid=7337671&diffmode=source zdroje] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juhosl%C3%A1via_(1943_%E2%80%93_1992)&diff=prev&oldid=7337675&diffmode=source jednoducho] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Astma&diff=prev&oldid=7336298&diffmode=source nemá]. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne "natruc". Za to vnímam ako "natruc" a "chovanie ako urazený fagan" tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov. :Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na [http://Wikipédia:Nástenka_správcov Nástenku správcov] a má najprv [[Wikipédia:Vandalizmus|prebiehať upozornením]]. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:04, 12. máj 2022 (UTC) ::Olepovat obecné informace jako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypovitamin%C3%B3za&diff=prev&oldid=7341260&diffmode=source] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]], doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. {{Úsmev}} -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 11:12, 12. máj 2022 (UTC) :::V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 11:25, 12. máj 2022 (UTC) ::::{{Re|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B}} "''Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad.''"? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{tl|Bez zdroja}}, majú šablónu {{tl|Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu???? ::::{{Re|OJJ}} Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 12:19, 12. máj 2022 (UTC) ::::::Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. [[Nunavut]]), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B|2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B]] 12:44, 12. máj 2022 (UTC) :::::{{Re|KingisNitro}} Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako [[Wikipédia:WikiProjekt Kvalita]]. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 12:48, 12. máj 2022 (UTC) == Významnosť prezidentských poradcov == Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom [[Jana Kobzová]], ale formulujme všeobecnejšie závery).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:33, 24. máj 2022 (UTC) == Autopatrolled flag == Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na [[:en:Wikipedia:Autopatrolled]]. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki. Ve stručnosti, správcům se na seznamu [[Špeciálne:NovéStránky|nových stránek]] zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu. Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]^{[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]} 06:42, 13. jún 2022 (UTC) == Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav == Diskusia z : [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam]] :Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie. Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in [https://beliana.sav.sk/heslo/kia-motors-corporation ''Encyclopaedia Beliana''] vs. [[Kia Čadongčcha]] in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in [[Encyclopaedia Beliana]] a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad ''Terénní automobily encyklopedie od A do Z''. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre. Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne [[Wikipédia:Názov článku]]. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia (Sobor Pokrovu, čo je na Priekope). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in [https://bigenc.ru/fine_art/text/1901523 Большая российская энциклопедия]; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in [https://beliana.sav.sk/heslo/kazansky-chanat Encyclopaedia Beliana]). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in [https://beliana.sav.sk/heslo/kao-siung Encyclopaedia Beliana]; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: ''Tuntex Sky Tower'' in Beliana vs [[Kao-siung 85 ta-lou]] in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. [[Empire State Building]] nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--[[Špeciálne:Príspevky/78.99.213.106|78.99.213.106]] 13:00, 22. júl 2022 (UTC) :Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo. :Čo sa týka budov, i [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v [https://www.topky.sk/tag/242397/Svetove-obchodne-centrum bulváre] alebo i [https://www.ta3.com/tag/4140/svetove-obchodne-centrum v spravodajstve], tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 01:44, 24. júl 2022 (UTC) ::Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare [[Chung-chaj ťing-mi kung-jie]]. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: "''Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.''“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:18, 24. júl 2022 (UTC) :OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo). :Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a [[Diskusia s redaktorom:Dr Labrador/Koncepty#Ďalšia odpoveď z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra|'''<u>aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá</u>''']]. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež. :Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad [[Ostankinskaja telebašňa|Ostankinská televízna veža]] (vyslovene len generické označenie objektu + kde), [[Čhing-tao tien-š' tcha|Čching-taoská televízna veža]], [[Tchien-ťi po tien-š' tcha|Tiencinská vysielacia a televízna veža]] (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. [[Tókjó sukai curí|''Tókjó sukai curí'']] je z anglického Tokyo Skytree alebo [[N Soul tawo|''N Soul tawo'']] (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). [[Diskusia:Kuang-čou tcha|'''<u>Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny</u>''']] a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad [[Tchien-an-men kuang-čchang|Námestie Tchien-an-men]] na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď [https://beliana.sav.sk/heslo/jang-lien <u>'''prekladá aspoň slovo ''námestie'''''</u>], alebo [https://beliana.sav.sk/heslo/komunisticka-strana-ciny <u>'''prekladá názov celý'''</u>]), [[Čching-ma ta-čchiao|most Čching-ma]] je na Čching-ma ta-čchiao, [[Icukušima-džindža|svätyňa Icukušima]] je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach. :Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. [[:en:Wikipedia:Article_titles#Use_commonly_recognizable_names|<u>anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn</u>]]. :Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.<br> === Predbežný návrh pravidla === :'''<big>NÁVRH PRAVIDIEL:</big>'''   :'''<u>1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný</u>''' :'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom <u>existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum</u> (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (''Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola'' '''NIE''' Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža). :'''(B)''' Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. ''Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise''), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.). :'''(C)''' Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže: :* '''(Ca)''' použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského); :* '''(Cb)''' preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. <small>|| V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „''Tour de télévision du Chamois''“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola ''„Veža Jozefa Mrkvu“'') – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.</small> :* '''(Cc)''' použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.   :'''(D)''' Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté: :* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom; :* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve. :Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.<br> :'''<u>2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný</u>''' :'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom <u>existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum</u> a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto: :* '''(Aa)''' ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie ''„Näsiská ihla“'')'','' Kaknästornet; :* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad ''Petronas Twin Towers;'' :* '''(Ac)''' ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten; :* '''(Ad)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. <small>|| Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. ''Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža''. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. ''Taškentská'' televízna veža, nie ''Toškentská''). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.</small> :'''(B)''' ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný. :'''(C)''' Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté: :* tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom; :* uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve. :Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.<br> :'''<u>3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke</u>''' :'''(A)''' Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne: :* '''(Aa)''' ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten; :* '''(Ab)''' ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. ''Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101''. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). <small>|| Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.</small> :* '''(Ac)''' ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – ''Dračia veža'', 青岛电视塔 – ''Čching-taoská televízna veža'', 吳淞無線電塔 – ''Wusungská rádiová veža'', Останкинская телебашня – ''Ostankinská televízna veža,'' Київська телевежа – ''Kyjevská televízna veža'' atď. <small>'''||''' Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.</small> :* Preklad býva buď: :** '''(Ac1) kompletný''' – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: ''Wusungská rádiová veža'', ''Čching-taoská televízna veža.'' Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. ''Tiencinská'' rozhlasová a televízna veža, nie ''Tchien-ťinská'') :** '''(Ac2) čiastočný''' – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang). :<small>|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo ''„drak veža“'', čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).</small> :<small>|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia ''Liao-ning'' (辽宁 liáoníng), ''vysielanie [rozhlasom]'' (广播 guǎngbō), ''televízia'' (电视 diànshì) a ''veža'' (塔 tǎ), pričom ale názov provincie ''Liao-ning'' sa skladá zo znakov pre významy ''rozľahlý, nekonečný'' (辽 liáo) a ''pokojný'' (宁 níng), ''vysielanie [rozhlasom]'' zo znakov pre významy ''široký'' (广 guǎng) a ''vysielať'' (播 bō), ''televízia'' zo znakov pre významy ''elektrina'' (电 diàn) a ''pozerať sa'' (视 shì) a ''veža'' je ''veža'' (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku ''„rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“'', jeho o chlp menej blbý kumpán by získal ''„Liao-ning vysielanie televízia veža“''. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža''.</small> :* '''(Ad)''' Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova ''wat'' ako ''chrám'') a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „''slovenské národné špecifikum“''. :'''(B)''' Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom ''burdž'' (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. ''Burdž chalífa, Burdž al-Arab'' (namiesto prekladov typu ''Kalifova veža, Veža Arabov'' či ''Caliph Tower, Tower of the Arabs''). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. ''Jumeirah Emirates Hotel Tower'', ''Emirates Office Tower'' (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib). :Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.<br> :'''<u>4. Spoločné záverečné vyjadrenie</u>''' :Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku '''ALE''' Eurovea Tower; Hotel Lux '''ALE''' Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška '''ALE''' Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku. :'''<big>KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL.</big>''' [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 08:01, 25. júl 2022 (UTC) ::Návrh/y by bolo dobré ešte doladiť a rozdeliť do jednotlivých kategórii [[Wikipédia:Názov článku#Pamätníky, mauzóleá, sochy, ozdobné brány, morové stĺpy a fontány|viď]]. Neviem, skús si to dať zatiaľ do piesku a dôsledne to premyslieť. Potom ak to budeš mať hotové môže sa to dať do [[Wikipédia:Kaviareň/Návrhy]].--[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 09:42, 27. júl 2022 (UTC) ::Všeobecne k návrhu: ::* Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci). ::* Text pravidla mi pripadá miestami príliš obšírny. Pokiaľ je potrebný komentár, treba ho zahrnúť vo forme poznámok pod čiarou. Niektoré pasáže komentára pokladám za nadbytočné, napr. metodologickú pasáž o preklade z čínštiny, keďže redaktori vedia, že čínština je jazykom s logografickým písmom. ::* Ak je písm. (D) rovnaké pri bodoch 1 a 2, treba to zahrnúť ako spoločné ustanovenie, nech sa to neopakuje. ::Ad Bod 1: ::* Ad (A) a (B) – zaužívaný slovenský názov by mal mať prednosť. ::* Ad (Cb) – preklad treba mať doložený spoľahlivým zdrojom. ::* Nerozumiem potrebe mať (Cc). Ak hrozí zámena s iným miestom pre identické pomenovanie, používa sa rozlišovacia stránka. „Generické označenie“ by sa malo používať len pokiaľ pre danú stavbu neexistuje vlastné meno. ::Ad Bod 2: ::* Ad (Ab) nie je dôvod používať anglický názov pokiaľ existuje pôvodný oficiálny názov v latinke. Jedine, že by ten anglický názov mal prednosť v slovenskojazyčných spoľahlivých zdrojoch. ::* Ad (Ad) platí to isté, čo pri Bode 1 (Cb). ::* Ad (B) – poriadne nerozumiem, čo sa snaží tento odsek povedať. Nejaký príklad? ::Ad Bod 3: ::* Ad (Ab) ::** ''„miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu“'' – to by nemalo byť rozhodujúce. Napr. za hypotetického predpokladu, že oficiálny názov stavby je 東京スカイツリ (a stavba nemá oficiálny anglický názov), tak je to pre nás – v [[Prepis z japonského písma do latinky|rómadži]] – ''Tókjó sukai curí''. Nám nenáleží zaoberať sa pôvodom názvu. ::** osobne sa mi protiví uprednostňovať anglický názov, ktorý je nevyhnutnosťou na prilákanie kapitálu, pred miestnym názvom, ale pokiaľ ide o oficiálny anglický názov, zrejme má väčší zmysel prikloniť sa k nemu (sranda nastane v momente, keď tam bude oficiálny názov aj v inom jazyku, ktorý používa latinku); ::* Ad (Ac) – nuž toto je ten najkontroverznejší bod. Nielen že vytvoriť správny prepis si od redaktora vyžaduje isté znalosti, pri preklade je potrebná aspoň obstojná znalosť prekladaného jazyka, inak to budú preklady sprostredkované cez angličtinu. Ruštinu tu ovláda viacero redaktorov, japončinu zopár, čínštinu pravdepodobne nikto z aktívnych redaktorov a to sme ešte pri tých najmainstreamovejších jazykoch s nelatinským písmom (taká thajčina či bengálčina bude ešte problematickejšia). Ideálne by zrejme bolo postupne zozbierať tieto názvy a potom dať celý súbor preložiť profesionálnemu úradnému prekladateľovi alebo (poprípade aj českému) orientalistovi v danom odbore.--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 16:23, 29. júl 2022 (UTC) :::Zverejnený text je moja predstava, nemal som zámer koncipovať to rovno ako záväzné pravidlo "se vším všudy" podľa predošlých návrhov pravidiel (v živote som to nerobil), takže niektoré pasáže netreba brať automaticky celkom relevantne (obšírnosť textu, komentáre, opakovanie bodu D). :::Nuž ale k jednotlivým bodom: :::'''Všeobecné:''' :::* "''Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci).''" Delenie podľa zrozumiteľnosti malo za cieľ vyhradiť okruh názvov, kde vieme zachovať pôvodný názov a nebolo by to pre priemerného čitateľa kontraproduktívne (nezrozumiteľnosť). Iste, vždy sa nájde niekto, kto môže niečomu nerozumieť, ale nedá sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo absolútne komukoľvek. Tam to potom možno trochu suplovať presmerovačkami. K vysoko zrozumiteľným som zaradil prevažne tie jazyky, ktoré sa na slovenských školách zväčša vyučujú ako prvé (druhé) cudzie alebo je veľmi blízky (čeština). Takéto delenie latinkových názvov zároveň malo odlíšiť prípady, pri ktorých sa latinkovými grafémami zapisujú iné fonémy, než zvykneme my (resp. okruh zrozumiteľných jazykov), teda by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu vlastne viedlo k nesprávnemu chápaniu výslovnosti (niektoré africké, ázijské ap. jazyky s latinkou), alebo by nebol zrozumiteľný ("vieme prečítať znaky a máme správnu výslovnosť, ale netušíme, čo tie znaky dokopy znamenajú"). :::'''Bod 1:''' :::* '''(A, B)''' Zaužívaný slovenský preklad som uviedol schválne až po prvej možnosti (hoci so "silou" ju prebiť), lebo sa môže stať, že sa daná veža premenuje alebo je zaužívaný slovenský preklad chybný. Ale za bežných okolností by bol ten zaužívaný preklad nadradený, ak zodpovedá tomu, čomu má. :::* '''(Cb)''' Ten preklad som uvádzal pre situácie, keď je oficiálny/pôvodný názov z nejakého dôvodu nepoužiteľný a zaužívaný slovenský preklad nie je (nie je zaužívaný preklad = nie sú zdroje). Pokojne sa môže stať, že tu niekto bude chcieť písať o nejakej málo známej cudzokrajnej stavbe, kde to inak nepôjde, keďže ten pôvodný názov by bol fakt nepoužiteľný. Zmienka o vyjadrení viacerých redaktorov mala teda za cieľ, že sa na vzniknuvší preklad pozrie niekoľko ľudí a posúdi jeho vhodnosť, čo by istým spôsobom nahrádzalo práve neexistenciu vhodných pomenovaní. :::* '''(Cc)''' Tam som mal na mysli prípady, keby boli viaceré podobné názvy (najmä tie najtriviálnejšie) a s ohľadom na tie šablóny na spodku článku, čiže by boli napr. tri názvy ''lieskovský televízny vysielač'' a jeden sa týka obce Liesková, druhý obce Lieskovo a tretí obce Lieskové. Teda ten bod vlastne hovorí, že vhodnejší tvar by bol ''Televízny vysielač (Liesková)'', ''Televízny vysielač (Lieskovo)'', ''Televízny vysielač (Lieskové)''. Ale zrejme by sa to dalo riešiť aj rozlišovačkou či nejako inak. :::'''Bod 2:''' :::* '''(Ab)''' Toto je bod hlavne s ohľadom na tie menej zrozumiteľné jazyky, keď je síce pekné, že je názov v latinke, ale reálne je tak významovo priezračný, že by mohol byť aj v marťanskom písme. Ak existuje nejaký <u>'''oficiálny'''</u> anglický názov, ktorý je rozšírený a zrozumiteľnejší než miestny a k tým vežiam nie sú žiadne relevantné slovenské zdroje s iným riešením, tak pokladám za vhodnejšie nazvať článok tým globálnym anglickým názvom (hoci potom sa na prvom mieste v texte článku môže uviesť pôvodný), pod ktorým si človek vie dohľadať aj iné zdroje na internete. :::* '''(B)''' To je taký hypotetický, špekulatívny a v praxi asi veľmi nepoužiteľný preventívny bod. Mal som na mysli situácie, kedy by sa napríklad vytvorila nejaká nová, diametrálne odlišná vysielacia technológia alebo bol použitý na stavbu materiál (a prejaví sa to v názve), pre ktorý proste neexistuje žiadny vhodný ekvivalent a potrebovali by sme to nejako zachytiť. Čiže príklad nemám uviesť aký, ale keby sa to náhodou stalo, tak by sme vedeli, čo s tým. :::'''Bod 3:''' :::* '''(Ab)''' Tento bod mal riešiť súčasnú situáciu, keď vlastne prepisujeme prepisy, lebo tie nelatinkové písma nejako potrebujú zachytiť anglický latinkový názov. Neviem si celkom predstaviť situáciu, keby by stavba síce nemala oficiálny anglický názov, ale zároveň by bol jej oficiálny názov prepisom anglického názvu. Ak by však stavba nemala anglický ekvivalent a zároveň to nevieme preložiť, proti prepisu nič nemám, no tu sa prepisovali aj také triviálne názvy typu [televízna veža + kde], ktoré by sme vedeli úplne v pohode preložiť a zachovať význam a zrozumiteľnosť. Ázijský oficiálny názov v latinke, ale nie angličtine, pokladám v súčasnosti za vysoko hypotetickú situáciu. :::* '''(Ac)''' Ono v takýchto prípadoch dochádza k situácii, že ak je nejaká takáto stavba v krajine bez latinky s trochu kreatívnym menom, tak je ako-tak známa a zväčša už na ňu existujú nejaké zdroje (ktoré, ak neberú rovno EN názov, to zväčša riešia tak, že generickú časť názvu preložia a to konkrétne vlastné meno prepíšu). Potom tu ostávajú také všeobecné, triviálne pomenovania, kde by som skutočne nepovedal, že treba úradného prekladateľa. Napr. 辽宁广播电视塔 je názov veže v Liao-ningu a to pomenovanie sa skladá zo znakov s významami <u>''Liao-ning''</u> (辽宁), <u>''vysielať [rozhlasom]''</u> (广播), <u>''televízia''</u> (电视) a <u>''veža''</u> (塔), teda preklad v podobe ''Liao-ningská vysielacia a televízna veža'' (tú kongruenciu si tam musíme pri preklade dodať sami) mi príde adekvátny a omnoho prínosnejší než nikým nekázaný fonetický prepis ''Liao-ning kuang-po tien-š' tcha''. Spomínal som to u Jetam2-a na diskusnej stránke Vasiľovi, že mám doma fajn česko-čínsky (čínsko-český) slovník. Na umelecký preklad by som si netrúfol, ale tento druh pomenovaní je fakt skutočne taký primitívny a triviálny (kde? + čo?), že sa to dá preložiť bez ujmy. Takisto napríklad Останкинская телебашня (Ostankinská televízna veža), skutočne si nemyslím, že by sme normálnym prekladom akokoľvek riskovali. Možno sa dá trochu s výsledkom pohrať v slovenčine, aby to bolo čo najvhodnejšie (spojky, slovosled, ap.), ale inak fakt nevidím dôvod držať to v takýchto prípadoch na tých prepisových tvaroch. Pri tých nemainstreamových jazykoch, ak v ich krajinách vôbec budú relevantné stavby, to potom možno riešiť úradným prekladom. :::[[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 18:28, 29. júl 2022 (UTC) ::::{{Re|V&#38;ltz}} Po odrážkach zhora: ::::* Nesúhlasím s kritériom „chápania výslovnosti“ u priemerného čitateľa. Nás by pri názve článku mala zaujímať písomná podoba názvu, nie blízkosť jazyka k slovenskej výslovnosti. Napr. na [[Đồng Hới]] smeruje presmerovanie z tvaru bez diakritických znamienok ([[Dong Hoi]]) a výslovnosť (ideálne [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]) patrí do úvodu článku. Všetky tie grafémy, ktoré sú nám kvázi cudzie sú ošetrované presmerovaniami. ::::* 1. (A, B) Treba to potom stanoviť tak, že prednosť má zaužívaný slovenský názov doložený spoľahlivými zdrojmi, pričom výnimkou je prípad, kedy je takýto názov nesprávny. ::::* 1. (Cb) Lenže ak ide o vlastný preklad do slovenčiny, „posúdiť jeho vhodnosť“ môže len redaktor, ktorý ten jazyk ovláda. Nakoľko sa tento bod má týkať tých „Slovákom blízkych“ jazykov, niet dôvodu vymýšľať vlastné preklady, treba tam dať originál. ::::* 1. (Cc) Objekt má buď vlastný názov alebo je opísaný len všeobecným názvom. Ak by čisto hypoteticky bol vlastný názov „Lieskový televízny vysielač“, tak to musí byť v názve článku a v prípade ďalších rovnako pomenovaných objektov treba použiť rozlišovacie zátvorky. Lenže ak to je len všeobecné pomenovanie „televízny vysielač“ s pripojením miesta, tam sa používa to riešenie „Televízny vysielač (Liesková)“. ::::* 2. (Ab) Nerozumiem potrebe pchať tam angličtinu, ak to má miestny názov a dokonca ešte aj v latinke. Platí to isté, čo pri prvej odrážke – presmerovania to istia. Aby potom nevznikli absurdnosti ako že [[vi:Chùa Trấn Quốc|Chùa Trấn Quốc]] dostane anglický názov „Trấn Quốc Pagoda“. ::::* 2. (B) To mi príde ako nadbytočný futureproofing. Každopádne, východisková pozícia by mala byť použiť pôvodný názov. ::::* 3. (Ab) Problém spočíva v tom, že redaktor neznalý jazyka sa môže domnievať, že ide napr. o japonský prepis anglického názvu, avšak pokojne môže o jedno z mnohých [[:en:List of gairaigo and wasei-eigo terms|zdomácnených slov cudzieho pôvodu v japončine]]. K vysoko hypotetickým situáciám napr.: [[Laoština|lao.]]ໂຮງຮຽນສາກົນພາສາຝຣັ່ງນະຄອນຫຼວງວຽງ{{--}}{{fra|Lycée français International de Vientiane}}. ::::* 3. (Ac) Áno, jednoduché názvy televíznych veží zrejme vyzerajú ako jednoduchá úloha, avšak jednak by som nepreceňoval svoje schopnosti pokiaľ ten jazyk neovládam aspoň na akej-takej obstojnej úrovni, jednak pod takéto pravidlo spadá široká škála stavieb (a inštitúcií), pre ktoré tie názvy nebudú tak jednoznačné (pre ilustráciu [[:en:Category:Buildings and structures in China|toto]]).--<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 20:44, 29. júl 2022 (UTC) == Rozlišovačky po ''n''-té inak == Pozerám práve na stránku [[Substrát]] a zaujala ma jedna vec. Niektoré uvedené významy sa vôbec neodkazujú na nejakú stránku - len vysvetľujú možný význam daného slova. Vzhľadom na to, že sme na Wikipédii a predsa len je to ''rozlišovacia stránka'', myslím si, že by nutne(!) za každým možným významom mal byť odkaz na stránku o danom význame. Na rozlišovacích stránkach by nemal byť výčet možných významov, nie sme slovník, ale encyklopédia, a úloha [[Wikipédia:Rozlišovacia stránka|rozlišovacích stránok]] je "[obsahovať] zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov". Teda navrhujem sa týchto bezvýznamných vyložení daného slova zbavovať a skutočne na rozlišovacích stránkach ponechať len významy s odkazmi na ostatné články s podobným menom. (Tento návrh sa týka mnohých ďalších stránok, nie len [[substrát]]; ale i [[ale]]; [[Amerika]]; [[anonym]] (kde je popísaný význam, ale vlastne žiadna stránka neobsahuje nič o anonymoch, takže rozlišovačka vôbec neplní svoj zmysel); [[brázda]]; [[Briti]] obsahuje vysvetlenie s Britániou (ale neodkazuje sa na ňu) a [[Brit]] namiesto vysvetlenia odkazuje na Briti; [[cenzúra]]...), niektoré z nich potom vymenovávajú tie isté stránky niekoľkokrát (zbytočne), ev. hlavne ak ide o ovocie (viď [[ananás]] a [[čerešňa]]). Bol by v tom nejaký problém? Odstraňovať zbytočné slovníkové definície, ktoré nevedú na žiadny obsah?<br /> Fascinuje ma inak, že máme takmer 24 000 rozlišovačiek, to je skoro 10 % celkového počtu stránok Skwiki. (U Cswiki je ich asi 13 000, teda 2,5 %, u Enwiki je to asi 4 %). Možno by to chcelo viac obsahu a menej rozlišovačiek. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:57, 30. júl 2022 (UTC) :Väčšina z odkazovaných rozlišovačiek, vrátane [[substrát]]u, prekliky na rozlišované čl. obsahuje. Že je časť (niekde väčšina) z nich červená, nepokladám za dôvod ich odstraňovať. Inkluzionistický pohľad na vec je ten, že keď už nemáme o dotyčných významoch heslá, dá sa z RS dozvedieť aspoň tá slovníková definícia (a teda skutočnosť, že taký význam existuje). Plus aj tie červené linky, podobne ako trebárs v navboxoch a zoznamoch, nesú nejakú informáciu – žiadúci tvar názvu; existencia chýbajúceho hesla (napr. pre agregácie ako [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov]]). :No a napokon je tu potom ešte ten aspekt, že keď už do toho niekto niekedy investoval čas a energiu (a nie sú to vyložené bludy), príde mi deštruktívne investovať ďalšiu energiu do premazávania/redukovania, lebo „sa mi to nepáči“. Energia sa tu dá investovať aj užitočnejšie, napr. do napĺňania toho „viac obsahu a menej rozlišovačiek“ skôr cestou vytvárania chýbajúcich čl., než cestou mazania alebo redukcie obsahu RS. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:10, 31. júl 2022 (UTC) 3fjsxs2x0rais4pmedy5i04pthefuoc 0 14841 7417674 7291271 2022-07-30T21:16:46Z Dagmaraka 94786 faktické upresnenie wikitext text/x-wiki '''Charta 77''' bola občianska iniciatíva v [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačnom]] [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensku]], nazvaná podľa svojho prvého dokumentu – ''Prohlášení Charty 77'' z [[1. január]]a [[1977]].<ref name="totalita-charta77-prepis" /> Kritizovala "politickú a štátnu moc" za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv, k čomu sa ČSSR zaviazala pri podpise [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] v Helsinkách v roku [[1975]]. Charta vydala celkovo 598 dokumentov, prevažne upozorňujúcich na porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd. Chartu reprezentovali traja hovorcovia, ktorí overovali pravosť zverejnených dokumentov. Trestom za angažovanie bolo prenasledovanie tých, ktorí prehlásenie Charty podpísali, alebo s ňou spolupracovali. Aj z tohto dôvodu sa signatári Charty (chartisti) nazývali aj [[disident]]i. Do roku [[1989]] podpísalo Chartu asi 1883 signatárov, z ktorých bolo [[Zoznam slovenských signatárov Charty 77|menej ako 50 zo Slovenska]].<!-- Menej ako 50 je z létáku UPN z 2017 (ako externý zdroj na konci) https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-9_10.pdf Viacerí Slováci podpísali v Čechách alebo žili v Čechách . Miklos Duray je maďarská výnimka. Podľa Mlynárika ich bolo 42 (ale 2 z toho, vrátane Hany Ponickej, podpísali až v decembri 1989)--čiže ich bolo max. 40. --> Najznámejší z nich boli [[Dominik Tatarka]] a [[Hana Ponická]] (Hana Ponická však podpísala Chartu až v decembri 1989). Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] medzi najznámejších chartistov zo Slovenska patrili [[Miroslav Kusý]] a [[Miklós Duray]]. == Význam == Hoci deklarovaným zámerom autorov Charty bolo, aby signatári reprezentovali rôzne povolania, politické postoje i náboženské vyznania, fakticky spoločenstvo okolo Charty tvorili takmer výhradne ľavicoví intelektuáli z pražského prostredia, často bývalí členovia komunistickej strany. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]] sa viacerí signatári Charty 77 výrazne zapojili do verejného života (napríklad [[Václav Havel]]). Charta 77 je dnes historikmi<ref name="cisarovska-precan-2007-dokumenty" /> považovaná za jednu z najvýznamnejších akcií odporu voči režimu v období normalizácie po roku [[1968]], čo je však spôsobené aj faktom, že v čase jej vzniku a pôsobenia žiadne ďalšie viditeľné organizované opozičné akcie proti režimu prakticky neexistovali. Skutočný vplyv Charty na dianie v krajine bol obmedzený tým, že počet signatárov Charty bol vzhľadom k celkovému počtu obyvateľov malý, a zároveň ich pôsobenie bolo cenzúrované<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Patnáct měsíců existence Charty|url=http://www.csds.cz/cs/g6/3336-DS.html|vydavateľ=www.csds.cz|dátum prístupu=2019-09-09|priezvisko=Prečan|meno=Vilém|dátum vydania=máj 1978}}</ref> a k občanom sa dostávalo najmä prostredníctvom vysielania "štvavých vysielačiek" [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] a [[Hlas Ameriky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slobodná Európa - štvavá šesťdesiatnička|url=https://domov.sme.sk/c/5871873/slobodna-europa-stvava-sestdesiatnicka.html|vydavateľ=domov.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk|meno=Ivan|priezvisko=Štulajter|dátum vydania=}}.</ref> Podiel na slabom povedomí obyvateľstva o dianí okolo Charty malo aj vysoko intelektuálske prostredie, ktoré sa okolo Charty utvorilo.<ref name=":0" /> Tým, že nezískala výraznejšiu podporu obyvateľstva sa Charta 77 zásadne líšili od poľského odborového hnutia [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]], ktoré sa čoskoro po svojom vzniku v roku [[1980]] stalo masovým a vyzvalo [[komunistický režim]] k boju o politickú moc a neskôr aj prispelo k jeho pádu. == Vznik == Jedným z podnetov vzniku Charty 1977 bol represívny postup mocenských orgánov proti [[underground]]ovej skupine [[The Plastic People of the Universe]]. Taký postup (zadržanie) bol možný preto, že v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] sa v praxi nikdy nepristupovalo k dodržiavaniu ľudských práv tak, ako s k tomu zaviazal prezident [[Gustáv Husák]] svojím podpisom pod [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] ([[Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe|KBSE]]) v [[Helsinki|Helsinkách]] v roku [[1975]]. Organizátori začali v [[december|decembri]] [[1976]] zhromažďovať podpisy občanov rôzneho politického aj profesijného zamerania pod vyhlásenie Charty 77. Text vyhlásenia poukazoval na to, že pakty podpísané v Helsinkách (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ktoré boli v [[október|októbri]] [[1976]] zverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dodržiavané a reálne tak platia iba na papieri. Prvých 242 signatárov text podpísalo už koncom [[december|decembra]] [[1976]] na samostatných kartičkách s textom „Súhlasím s vyhlásením Charty 77 z 1.1.1977.“. Jeden z nich neskôr svoj podpis odvolal.<ref name="precan-1990-charta77-od-moralni-k-demokraticke-revoluci" /> Ďalšie podpisy však aj napriek represiám pribúdali. V prevažnej väčšine bolo vyhlásenie podpisované v Česku. Do konca roka [[1989]] Chartu podpísalo 1&nbsp;889 signatárov.<ref name="cisarovska-precan-2007-dokumenty" /> Mená signatárov boli priebežne zverejňované v podpisových dokumentoch, vydávaných hovorcami Charty. Nie všetky podpisové lístky sa však k hovorcom dostali. Straty, zničenia kartičiek, zásahy [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]] (VB) a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] (ŠtB) spôsobili, že identitu tejto skupiny signatárov bolo možné čiastočne zrekonštruovať až dodatočne, po roku [[1989]].<ref name="gruntorad-2014-nezverejneni" /> <div style="display: table; width: 650px; margin: 2em auto 0 auto;"> {{#invoke:Diagram | stĺpcový | výška = 500 | šírka = 650 | legenda y šírka = 45 | skupina 1 = 833:106:80:49:44:34:34:26:28:35:71:109:440 | jednotky za = | názvy skupín = počet zverejnených podpisov | farby = #8888FF | legenda x = 1977:1978:1979:1980:1981:1982:1983:1984:1985:1986:1987:1988:1989 }}</div> Ročné prírastky zverejňovaných podpisov podľa zoznamu 1&nbsp;889 signatárov v zdroji.<ref name="cisarovska-precan-2007-dokumenty" /> Tri mená bez uvedeného dátumu zverejnenia sú priradené k roku [[1989]]. == Reakcia == {{hlavný článok|Anticharta|Akcia Asanácia}} Hoci samotný text vyhlásenia Charty nezverejnilo v januári 1977 žiadne oficiálne česko-slovenské médium, režim voči nemu spustil ostrú kampaň. [[Rudé právo]] uverejnilo [[12. január]]a [[1977]] vyhlásenie pod názvom ''Ztroskotanci a samozvanci''.<ref name="rude-pravo-1977-01-12-stroskotanci" /> Na&nbsp;[[28. január|28. januára]]&nbsp;[[1977]]&nbsp;boli do&nbsp;[[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]]&nbsp;v&nbsp;[[Praha|Prahe]]&nbsp;pozvaní&nbsp;[[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národní umelci]],&nbsp;[[herec|herci]]&nbsp;a iné osobnosti známe z kultúrneho života. Na zhromaždení prečítala herečka&nbsp;[[Jiřina Švorcová]]&nbsp;vyhlásenie česko-slovenských výborov umeleckých zväzov&nbsp;''Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru'', ktoré vyjadrovalo lojalitu [[Komunizmus|komunistickému]]&nbsp;režimu.<ref name="za-nove-tvurci-ciny" />&nbsp;Prítomní (a neskôr ďalší) podpisom vyjadrovali súhlas s týmto prejavom, čo dostalo názov [[anticharta]]. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] realizovala v rokoch [[1978]]{{--}}[[1984]] operáciu s krycím názvom [[Akcia Asanácia]] („''Akce Asanace''“), v rámci ktorej zastrašovala a šikanovala nepohodlné osoby, najmä signatárov Charty 77 a snažila sa ich donútiť vysťahovať sa z Česko-Slovenska.<ref name="idnes-2009-asanace">{{Citácia periodika | priezvisko = Navara | meno = Luděk | titul = Abeceda komunistických zločinů: Od „androše“ k Asanaci | periodikum = iDnes | dátum vydania = 2009-01-03 | url = http://zpravy.idnes.cz/abeceda-komunistickych-zlocinu-od-androse-k-asanaci-fhn-/domaci.asp?c=A090102_155231_domaci_ton }} </ref> Pri akcii boli používané rôzne formy psychického aj fyzického nátlaku a vydierania. V rámci akcie boli k emigrácii nútení napr. [[Milan Hlavsa]], [[Vratislav Brabenec]], [[Jaroslav Hutka]], [[Svatopluk Karásek]], [[Václav Malý]], [[Karol Sidon]] alebo [[Pavel Landovský]], pričom časť z nich na emigráciu pristúpila. Celkovo opustilo Česko-Slovensko až 280 signatárov Charty, tzn. približne 15%.<ref name="idnes-2009-asanace" /> == Činnosť == Charta 77 si vytýčila za cieľ viesť konštruktívny dialóg s politickou a štátnou mocou. Upozorňovala najmä na rôzne konkrétne prípady porušovania ľudských práv, viedla ich dokumentáciu a tiež navrhovala riešenia. Počas dobu svojej existencie sa vyjadrila k radu spoločenských problémov, ako napríklad k diskriminácii v zamestnaní a povolaní, ku slobode cestovania, ku stavu životného prostredia, k právam veriacich občanov a stavu rádov, stavu ekonomiky, problematike dôchodcov, k toxikománii a mnohým ďalším. Niekoľkokrát tiež žiadala amnestiu pre konkrétnych uväznených politických väzňov. Od roku 1978 vydávala nezávislá skupina signatárov časopis Informácie o Charte 77 („Infoch“). V ňom boli publikované dokumenty Charty 77, vyjadrenia [[Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných|Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných]] (VONS) a informácie o [[samizdat]]ových novinkách. Časopis bol nezávislý nielen od štátnej moci, ale aj od samotnej Charty 77. Avšak úzko spolupracoval s jej hovorcami. Na podporu Charty 77 bola v [[Štokholm]]e v roku [[1978]] založená ''Nadácia Charty 77'', v novembri [[1989]] presťahovaná do Česko-Slovenska a po jeho rozdelení bola tiež rozdelená na slovenskú a českú nadáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nadácia Charty 77|url=http://charta77.sk/onadacii.html|dátum prístupu=2017-07-30|vydavateľ=charta77.sk}}</ref> === Hovorcovia === {{hlavný článok|Zoznam hovorcov Charty 77}} Navonok bola skupina reprezentovaná hovorcami Charty 77, ktorí ručili za pravosť dokumentov, vydávaných v jej mene. Každý rok bola určená trojica hovorcov, celkovo sa v tejto funkcii počas činnosti Charty vystriedalo 44 rôznych osôb. Boli vyberaní tak, aby zastupovali čo možno najširšie spektrum Charty, v ktorej sa miešali rôzne filozofické, politické a spoločenské názory. Hovorcovia patrili k najviac prenasledovaným signatárom.<ref name="idnes-2017-Patocka" /> === Na Slovensku === {{hlavný článok|Zoznam slovenských signatárov Charty 77}} Počty uvádzaných slovenských signatárov sa pohybujú v rozsahu 36{{--}}42, tzn. približne len 2&nbsp;% z celkových 1&nbsp;889 signatárov. Článok ''Akcia „KNIHA“ : Charta 77 na Slovensku'' historika [[Ústav pamäti národa|ÚPN]] Petra Baluna, vydaného v roku [[2007]] v periodiku ''Pamäť národa'' uvádza s odvolávkou na súkromný archív [[Miroslav Lehký|Miroslava Lehkého]], jedného z trojice hovorcov Charty 77 v roku [[1990]], zoznam 36 signatárov.<ref name="balun-2007-charta77-na-slovensku" /> Publikácia ''Charta&nbsp;77'' historika a zakladateľa Ústavu soudobých dějin ČSAV [[Vilém Prečan|Viléma Prečana]] z roku 1990 uvádza 38 signatárov.<ref name="precan-1990-charta77-od-moralni-k-demokraticke-revoluci" /> Slovenský historik žijúci v Prahe a jeden z prvých signatárov Charty [[Ján Mlynárik]] uvádza, že v zozname chýbajú najmenej štyria pražskí Slováci a ich celkový počet je aspoň 42.<ref name="sme-pisko-2007" /> Počet slovenských signatárov nielenže nikdy nedosiahol ani päťdesiatku, väčšina prvých slovenských signatárov navyše žila v Prahe alebo to boli slovenskí Česi. Na Slovensku okolo Charty 77 nikdy nevzniklo žiadne funkčné zoskupenie, zostalo to na jednotlivcoch, ktorých komunistická represívna moc oveľa ľahšie izolovala.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Charta 77 bola česká a bola predohrou konca Československa|url=https://komentare.sme.sk/c/20425285/charta-77-bola-ceska-bolo-to-predohrou-konca-ceskoslovenska.html|vydavateľ=komentare.sme.sk|dátum prístupu=2019-09-11|jazyk=sk|meno=LUBOŠ|priezvisko=PALATA|dátum vydania=}}</ref> Dôvody, prečo Charta nenašla na Slovensku širšiu odozvu zhŕňa ďalší slovenský signatár z roku 1977, marxistický filozof [[Miroslav Kusý]], nasledovne:<ref name="kusy-2007-charta-a-ludske-prava" /> *[[Normalizácia (ČSSR)|normalizácia]] bola na Slovensku miernejšia než v Česku, bolo preto aj podstatne menej existenčne postihnutých Slovákov * pre mnohých Slovákov zostávala prioritou nedoriešená slovensko-česká otázka, ktorej sa Charta nevenovala, hoci sa o nej aj medzi chartistickými kruhmi diskutovalo. „''Tvrdenie, Že „Slováci boli federalizáciou saturovaní“ nezodpovedá skutočnosti. Saturovaní boli iba husákovci, v normalizačných čistkách preverení Slováci, ktorým federácia poskytla nové príležitosti. Ten typ, o ktorom sa vtedy začalo v Prahe posmešne hovoriť: „on tady dělá Slováka“. Lenže to bol len zlomok Slovákov.''“ * slabé zastúpenie slovenských osobností v chartistickej reprezentácii, napriek tomu, že napr. [[Dominik Tatarka]] a [[Ján Mlynárik]] žili v tom čase v Prahe a boli medzi prvými signatármi. Slováci [[Miroslav Lehký]] a [[Hana Ponická]] sa stali hovorcami až v čase po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]]. * nezaangažovanie vrcholného predstaviteľa a symbolu [[Pražská jar|Pražskej jari]] [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] do prípravy Charty<ref name=":1" /> * Charta sa poukázaním na slobodu náboženského vyznania snažila osloviť aj veriacich. Otázka náboženských slobôd však už mala na Slovensku svojho zástancu – tzv. „[[tajná cirkev|tajnú cirkev]]“. Charta teda slovenským veriacim v tomto smere neprinášala nič výrazne nové. „''Tajná cirkev na základe svojich dlhoročných skúseností postupovala inou cestou ako Charta, nešla do konfrontácie s režimom, volila skôr postup pomocou „mierneho pokroku v medziach Zákona“. ... Slovenskí veriaci vtedy necítili potrebu prejsť do vyššej roviny boja za občianske a politické práva vôbec, reprezentovanej Chartou. Predstavitelia tajnej cirkvi ([[Ján Chryzostom Korec|Biskup Korec]] a jeho asistent [[František Mikloško]]) mi vtedy povedali: naši veriaci nám nedali mandát na prechod do tejto občiansko-politickej roviny!''“ S viacerými Kusého argumentami sa stotožňuje aj [[Ján Budaj]], ktorý podobne ako ďalší slovenskí odporcovia režimu s rozširovaním Charty na Slovensku pomáhal, hoci nebol signatárom. <blockquote>„''Nenadchol ma ''[základný dokument Charty]'', pretože nebol proti komunistickému režimu. Bola to síce opozícia, ale zasadzujúca sa za dodržiavanie zákonov režimu. ... Charta vracala do hry aj svet vyhnancov a exulantov, ku ktorým sme sa naučili chovať ako k mŕtvym. Bola to „svet vracajúca hra“ s hrdinským pátosom – ale signatárovi dávala nulovú šancu pokračovať v ilegalite, v undergounde. A to bolo to, čo som robil v roku 1977 práve ja – a nemienil som prestať!''“. Povedal Budaj.</blockquote>Chartu pokladá z veľkej časti za dielo pražských ľavicových intelektuálov (hoci ich režim označoval ako „pravicových oportunistov“) a reformných komunistov. Vznik Charty zároveň pre jej charakter považuje za moment, kedy sa začal rozchod oboch národných komunít (Čechov a Slovákov) do vlastných štátov.<ref name="budaj-2017-zaciatok-rozchodu" /> [[Ján Čarnogurský]] naopak považuje časť uvedených argumentov za mýty.<ref name="carnogursky-2009-myty" /> Podrobnejší rozbor vzťahu Charty 77 a Slovenska spracoval historik Vilém Prečan v príspevku ''Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77'', vydanom v roku 2007 v Česko-slovenskej historickej ročenke.<ref name="precan-2007-charta77-na-slovensku" /> == Zánik == V roku [[1992]] bola činnosť Charty 77, ktorá sa stala v [[70. roky 20. storočia|70.]] – [[80. roky 20. storočia|80.]] rokoch centrom opozície v Česko-Slovensku, oficiálne ukončená. == Kontroverzie a konšpiračné teórie == Publicista a bývalý politický väzeň [[Miroslav Dolejší]] publikoval v roku 1990 [[Konšpiračná teória|konšpiračné teóriu]], podľa ktorej bola Charta 77 založená ako [[Slobodomurárstvo|slobodomurárska lóža]] a ovládali ju [[Židia]], slobodomurári a komunisti. V auguste 1991 v rozhovore povedal, že celú analýzu (Analýza 17. listopadu a změn ve východní Evropě v roce 1989) napísal za päť dní a že podkladom k niektorým tvrdeniam mu boli materiály ministerstva vnútra, ku ktorým sa dostal, keď bol v roku 1990 členom občianskej komisie, ktorá preverovala pracovníkov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Spustili to Židi, zednáři a estébáci“|url=https://www.lidovky.cz/noviny/spustili-to-zidi-zednari-a-estebaci.A091114_000091_ln_noviny_sko|vydavateľ=Lidovky.cz|dátum vydania=2009-11-14|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=cs|priezvisko=ZÍDEK|meno=PETR}}</ref> Chartista a [[disident]] [[Jiří Wolf]] obvinil vedúcich predstaviteľov Charty, že spreneverovali zahraničnú finančnú pomoc. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Drsná kritika Havla a Charty. Disident Wolf vypráví|url=https://abbartos.wordpress.com/2012/01/31/drsna-kritika-havla-a-charty-disident-wolf-vypravi/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/9/9|vydavateľ=}}</ref> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="totalita-charta77-prepis">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Charta 77 – text vyhlásenia | url = http://www.totalita.cz/txt/txt_ch77_dok_1977_01_01.php | vydavateľ = totalita.cz | dátum vydania = 1977-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> <ref name="precan-1990-charta77-od-moralni-k-demokraticke-revoluci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | autor = | odkaz na autora = | titul = Charta 77 : 1977{{--}}1989 : od morální k demokratické revoluci : dokumentace | vydanie = 1 | vydavateľ = Čs. středisko nezávislé literatury | miesto = Praha | rok = 1990 | počet strán = 526 | isbn = 80-900422-1-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} </ref> <ref name="balun-2007-charta77-na-slovensku">{{Citácia periodika | priezvisko = Balun | meno = Peter | titul = Akcia „KNIHA“ : Charta 77 na Slovensku | periodikum = Pamäť národa | odkaz na periodikum = | url = http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2007.pdf | issn = 1336-6297 | vydavateľ = [[Ústav pamäti národa|ÚPN]] | miesto = Bratislava | rok = 2007 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 1 | strany = 83{{--}}95 | dátum prístupu = 2017-06-21 }} </ref> <ref name="precan-2007-charta77-na-slovensku">{{Citácia periodika | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | titul = Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 | periodikum = Česko-slovenská historická ročenka | odkaz na periodikum = | url = http://www.csds.cz/cs/g6/3361-DS.html | issn = 1214-8334 | vydavateľ = Masarykova univerzita | miesto = Brno | rok = 2007 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = | strany = 277{{--}}360 | dátum prístupu = 2017-06-21 }} </ref> <ref name="cisarovska-precan-2007-dokumenty">{{Citácia knihy | priezvisko = Císařovská | meno = Blanka | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prečan | meno2 = Vilém | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Charta 77 : Dokumenty 1977{{--}}1989 | vydanie = | vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 1804 | isbn = 978-80-7285-084-6 | url = http://www.csds.cz/cs/publikace/2120-DS/2166-DS.html | jazyk = }} </ref> <ref name="idnes-2017-Patocka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mikulička | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Hodiny výslechu, pak mrtvice. Před 40 lety utýrali chartistu Patočku | url = http://liberec.idnes.cz/pred-40-lety-utyrali-chartistu-patocku-dxq-/liberec-zpravy.aspx?c=A170313_084010_liberec-zpravy_jape | vydavateľ = idnes.cz | dátum vydania = 2017-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-14 | miesto = | jazyk = }} </ref> <ref name="rude-pravo-1977-01-12-stroskotanci">{{Citácia periodika | titul = Ztroskotanci a samozvanci | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/1/12/2.png | issn = | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | miesto = Praha | rok = 1977 | mesiac = január | deň = 12 | ročník = 57 | číslo = 9 | strany = 2 | dátum prístupu = 2017-07-21 }} </ref> <ref name="za-nove-tvurci-ciny">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za nové tvůrčí činy ve jménu socialismu a míru | url = http://www.totalita.cz/txt/txt_ch77_antit.php | vydavateľ = totalita.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-15 | miesto = | jazyk = }} </ref> <ref name="kusy-2007-charta-a-ludske-prava">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kusý | meno = Miroslav | odkaz na autora = Miroslav Kusý | titul = Charta '77 a ľudské práva : | url = http://www.olp.sk/docs/charta_77_prof_kusy.pdf | vydavateľ = olp.sk | dátum vydania = 2007-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-15 | miesto = }} </ref> <ref name="sme-pisko-2007">{{Citácia periodika | priezvisko = Piško | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Charta 77 znela Slovákom cudzo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/5073278/charta-77-znela-slovakom-cudzo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2009-10-22 | dátum prístupu = 2017-07-16 }} </ref> <ref name="gruntorad-2014-nezverejneni">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gruntorád | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Poznámka ke zveřejnění dosud neznámých jmen signatářů Charty 77 | url = http://www.libpro.cz/cs/archiv/charta77/nezverejneni | vydavateľ = Libri prohibiti | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-20 | miesto = Praha | jazyk = }} </ref> <ref name="budaj-2017-zaciatok-rozchodu">{{Citácia periodika | priezvisko = Budaj | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Budaj | titul = Charta 77, začiatok českého rozchodu. | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/charta-77-zaciatok-ceskeho-rozchodu/ | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-01-03 | dátum prístupu = 2017-07-20 }} </ref> <ref name="carnogursky-2009-myty">{{Citácia periodika | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Čarnogurský | titul = Mýty o protikomunistickom odboji | periodikum = Impulz revue | odkaz na periodikum = | url = http://www.impulzrevue.sk/article.php?466 | issn = 1336-6955 | vydavateľ = Hlbiny | miesto = Bratislava | rok = 2009 | číslo = 3 | dátum prístupu = 2017-07-20 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[:Kategória:Signatári Charty 77|Kategória:Signatári Charty 77]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Císařovská | meno = Blanka | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prečan | meno2 = Vilém | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Charta 77 : Dokumenty 1977{{--}}1989 | vydanie = | vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR | miesto = Praha | rok = 2007 | počet strán = 1804 | isbn = 978-80-7285-084-6 | url = http://www.csds.cz/cs/publikace/2120-DS/2166-DS.html | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.csds.cz/cs/zpravy/3334-DS.html Webová dokumentácia Charty 77] na stránke ''Československého dokumentačního střediska'' {{ces icon}} * [http://charta77.sk Nadácia Charty 77] {{ces icon}} * [http://www.totalita.cz/txt/txt_ch77_dok_1977_01_01.php Vyhlásenie Charty 77 zo dňa 1. 1. 1977] {{ces icon}} *[http://www.totalita.cz/vysvetlivky/ch77.php Zoznam 1898 signatárov na totalita.cz (podľa českej wiki nepresný a neúplný)] *[http://www.libpro.cz/cs/archiv/charta77/podpisy Databáza 268 naskenovaných / fotografovaných originálnych podpisových lístkov] * [http://www.upn.gov.sk/sk/videozaznam-diskusneho-vecera-upn-na-temu---charta-77-a-slovensko/ Charta 77 a Slovensko] – videozáznam diskusného večera ÚPN (2017) *[https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-9_10.pdf Skladačka (brožúra) ÚPN o Charte 77] [[Kategória:Charta 77| ]] [[Kategória:Spolky v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Nežná revolúcia]] [[Kategória:Komunizmus v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Politika v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Ľudské práva v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Normalizácia (ČSSR)]] nvpvzu1say0mi18lq6clx7hhcsfp7ze 0 21820 7417750 5241701 2022-07-31T05:32:28Z Georgeo88 61234 ib, kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Lukáš Moesch |Portrét = |Popis = |Dátum narodenia = [[4. september]] [[1651]] |Miesto narodenia = [[Mohuč]], [[Rímsko-nemecká ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1701|3|24|1651|9|4}} |Miesto úmrtia = [[Mikulov]], [[Habsburská monarchia]] }} '''Lukáš Moesch''' (* [[4. september]] [[1651]], [[Mohuč]], [[Nemecko]] – † [[24. marec]] [[1701]], [[Mikulov]]) bol slovenský pedagóg a autor učebníc. Narodil sa 4. septembra [[1651]] v Mohuči. Spočiatku pôsobil ako vychovávateľ v [[poľsko|poľských]] šľachtických rodinách, roku [[1686]] sa ako vojenský inžinier zúčastnil obliehania [[Budín]]a. Bol učiteľom na piaristickom gymnáziu v [[Prievidza|Prievidzi]] (pravdepodobne od roku [[1687]]), vyučoval aj [[matematika|matematiku]]. Príslušníkom piaristickej rehole bol od roku [[1668]], v roku [[1682]] ho dokonca menovali zástupcom predstaveného rehole v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Ako pedagóg a hodnostár rádu sa zaslúžil o reformu školského systému piaristov, bol autorom ich celokrajinského školského poriadku ([[1695]]). Od roku [[1700]] žil v [[Mikulov]]e. V rámci širšej literárnej činnosti napísal aj učebnicu matematiky (''Arithmeticus practicus…'' [[Trnava]] [[1697]]), ktorá mala v uhorských pomeroch prekvapivo vysokú úroveň, okrem iných v nej sa stretávame prvý raz v učebnicovej literatúre na Slovensku s [[logaritmus|logaritmami]]. Matematické práce sa nachádzajú aj v jeho rukopisnej pozostalosti. Zomrel 24. marca [[1701]] v Mikulove. == Externé odkazy == * {{MUSAV|147}} {{DEFAULTSORT:Moesch, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] 5cwi5f2eqn1qw647rl66t6nabf9c72c 7417751 7417750 2022-07-31T05:32:55Z Georgeo88 61234 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Lukáš Moesch |Portrét = |Popis = |Dátum narodenia = [[4. september]] [[1651]] |Miesto narodenia = [[Mohuč]], [[Rímsko-nemecká ríša]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1701|3|24|1651|9|4}} |Miesto úmrtia = [[Mikulov]], [[Habsburská monarchia]] }} '''Lukáš Moesch''' (* [[4. september]] [[1651]], [[Mohuč]], [[Nemecko]] – † [[24. marec]] [[1701]], [[Mikulov]]) bol slovenský pedagóg a autor učebníc. Narodil sa 4. septembra [[1651]] v Mohuči. Spočiatku pôsobil ako vychovávateľ v [[poľsko|poľských]] šľachtických rodinách, roku [[1686]] sa ako vojenský inžinier zúčastnil obliehania [[Budín]]a. Bol učiteľom na piaristickom gymnáziu v [[Prievidza|Prievidzi]] (pravdepodobne od roku [[1687]]), vyučoval aj [[matematika|matematiku]]. Príslušníkom piaristickej rehole bol od roku [[1668]], v roku [[1682]] ho dokonca menovali zástupcom predstaveného rehole v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Ako pedagóg a hodnostár rádu sa zaslúžil o reformu školského systému piaristov, bol autorom ich celokrajinského školského poriadku ([[1695]]). Od roku [[1700]] žil v [[Mikulov]]e. V rámci širšej literárnej činnosti napísal aj učebnicu matematiky (''Arithmeticus practicus…'' [[Trnava]] [[1697]]), ktorá mala v uhorských pomeroch prekvapivo vysokú úroveň, okrem iných v nej sa stretávame prvý raz v učebnicovej literatúre na Slovensku s [[logaritmus|logaritmami]]. Matematické práce sa nachádzajú aj v jeho rukopisnej pozostalosti. Zomrel 24. marca [[1701]] v Mikulove. == Externé odkazy == * {{MUSAV|147}} {{DEFAULTSORT:Moesch, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Osobnosti z Mainzu]] puu5j4auc3qdmosqpxh73sl00v1p74m 0 25657 7417605 7209434 2022-07-30T18:35:51Z Akul59 168826 wikilinky, ext. odkazy wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Fulianka | Iné názvy = | Obrázok = Slovakia Fulianka 3.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Prešovský | Okres = Prešov | Región = | Časti = | Rieka = [[Sekčov (rieka)|Sekčov]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.0651 | Zemepisná dĺžka = 21.3299 | Nadmorská výška = 275 | Prvá zmienka = 1410 | Starosta = Miroslav Leško<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2018}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 082 12 (pošta [[Kapušany]]) | Kód = 524417 | EČV = PO | Predvoľba = +421-51 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = fulianka.sk | Commons = Fulianka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Fulianka''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]]. Fulianka leží na styku [[Šarišská vrchovina|Šarišskej vrchoviny]] a [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]], v doline [[Sekčov (rieka)|Sekčova]]. Prvá zmienka o tejto malebnej dedinke je z roku [[1410]] kedy sa ešte nazývala Fwyan. V roku [[1773]] ju nazvali Fulanka, neskôr Fuľanka ([[1920]]), a až v roku [[1948]] dostala názov Fulianka, ktorý ma dodnes. Za zmienku stojí aj gréckokatolícky kostolík z roku [[1880]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Prešov}} [[Kategória:Fulianka| ]] [[Kategória:Obce okresu Prešov]] ks42a56c619h0iznkkb313s0q43368e 0 30528 7417759 7017177 2022-07-31T06:13:37Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Zbyněk Fišer | obrázok = | veľkosť obrázka = | popis = | pseudonym = Egon Bondy | dátum narodenia = [[20. január]] [[1930]] | miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2007|4|9|1930|1|20}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | zamestnanie = filozof, básnik | národnosť = česká | obdobie = | žáner = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | manželka = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnený = | významné ocenenia = Cena Egona Hostovského | podpis = | web = | poznámky = }} '''Egon Bondy''', vlastným menom '''Zbyněk Fišer''', (* [[20. január]] [[1930]], [[Praha]] – † [[9. apríl]] [[2007]], [[Bratislava]]) bol český básnik, prozaik a filozof. Egon Bondy sa narodil ako Zbyněk Fišer v rodine generála čsl. armády.<ref name="reflex-2015-bondy" /> Ako mladý [[marxizmus|marxista]] vstúpil v roku [[1947]] do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Bezprostredne po „''[[Februárový prevrat|Víťaznom februári]]''“ však odhalil nový režim ako [[fašizmus|fašistický]] a v roku [[1948]] zo strany vystúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fenomén Underground: Předci a paralely | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10419676635-fenomen-underground/412235100221006-predci-a-paralely/8112-egon-bondy/ | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-16 | miesto = Praha | jazyk = }} </ref> Po stupňujúcom sa [[antisemitizmus|antisemitizme]] v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vydal na protest spolu s priateľmi literárny [[samizdat]] ''Židovské jména'', v ktorom uverejnili svoje texty pod židovskými pseudonymami. Zbyněk Fišer si vybral meno Egon Bondy. V prvej polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] sa stretával s [[Bohumil Hrabal|Bohumilom Hrabalom]] a [[Vladimír Boudník|Vladimírom Boudníkom]]. Písal poéziu „''totálneho realizmu''“ a študoval [[filozofia|filozofiu]]. V rokoch [[1957]]{{--}}[[1961]] študoval diaľkovo filozofiu a [[psychológia|psychológiu]] na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] a strážil veľrybu v Národnom múzeu v Prahe. Od roku [[1967]] bol invalidný dôchodca. Koncom 60. rokov mu oficiálne vyšli pod občianskym menom filozofické práce ''Útěcha z ontologie'', ''Otázky bytí a existence'' a ''Buddha''. Keď začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] [[underground]]ová skupina [[The Plastic People of the Universe]] zhudobnila niektoré Bondyho básne, stáva sa Bondy kľúčovou osobnosťou [[český underground|českého undergroundu]]. Po novembri [[1989]] je ako [[marxizmus|marxista]] opäť v opozícii voči režimu. Začiatkom 90. rokov prednáša [[India|indickú]] a [[Čína|čínsku]] filozofiu na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe a [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Od polovice [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] žil v Bratislave. Rozpracovával svoj model nesubstančnej ontológie, spieval s [[Požoň Sentimentál]] a žil v undergrounde. == Život == Narodil sa ako Zbyněk Fišer v rodine generála česko-slovenskej armády. Koncom štyridsiatych rokov sa spoznal s [[Karel Teige|Karlom Teigem]] a [[Záviš Kalandra|Závišom Kalandrom]] a nadviazal priateľstvo s básnikom [[Ivo Vodseďálek|Ivom Vodseďálkom]], nonkonformnou literátkou [[Honza Krejcarová|Honzou Krejcarovou]], neskôr s výtvarníkom [[Vladimír Boudník|Vladimírom Boudníkom]] a spisovateľom [[Bohumil Hrabal|Bohumilom Hrabalom]]. S Honzou Krejcarovo nadviazal aj intímny vzťah a v roku [[1949]] s ňou pripravil [[Surrealizmus|surrealistický]] zborník „Židovská jména“, ktorý obsahoval 15 textov. Každý autor si zvolil židovské meno ako pseudonym na protest proti antisemitskému podfarbeniu politických súdnych procesov v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Od tohoto okamihu Zbyněk Fišer používal meno Egon Bondy. V nasledujúcich rokoch písal poéziu, sníval o svetovej revolúcii a o ľahkom zbohatnutí a žil na hrane zákona. Vo svojom živote na okraji spoločnosti sa dostal nakrátko aj do väzenia počas svojrázneho výletu (pokusu o emigráciu) do Rakúska. Zažil tu aj kuriózne dobrodružstvo s francúzskou tajnou službou, ktorej ponúkol vykonanie atentátu na vedenie sovietskeho štátu. „''Vec je jednoduchá ako slnko. Potrebujeme dve krabičky od zápaliek s blchami – tie som bol dokonca ochotný dodať gratis – naočkovanými všetkými potvorskými mormi sveta... a moji agenti z lásky vypustia tie blchy pri manifestácii 7. novembra pod tribúnou na Červenom námestí. Vznikne síce nejaký ten počet epidémií, ale blchy preskáču samozrejme zaručene aj na tribúnu a skočia na maršala [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]], na maršala [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilov]]a, na súdruha [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]] i na súdruha [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]] a ďalších.''“<ref>BONDY, Egon: ''Prvních deset let''. Praha : Maťa, 2002, s. 54. ISBN 80-7287-062-9</ref> Z pokusu samozrejme nebolo nič, ale Bondy aspoň zinkasoval od nich nejaké peniaze. Záujem o filozofiu, predovšetkým [[Marxistická filozofia|marxistickú]], čínsku a indickú ho donútil ku štúdiu. V roku [[1957]] odmaturoval, toho roku sa dostal na diaľkové štúdium filozofie a psychológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, aj keď nepodal načas prihlášku. Uviedol: „''Šel jsem rovnou za děkanem. Ten tam samozřejmě nebyl, ale byl tam jeho tajemník Salač. Byl to alkoholik. Jak jsme na sebe dýchli, tak jsme poznali bratry v triku. Salač mne okamžitě, jakožto dělnického kádra, vzal ke zkušební komisi, že naposled mají ještě přezkoušet mne. A tím to ovšem bylo hotovo...''“<ref>BONDY, Egon: ''Prvních deset let''. Praha : Maťa, 2002, s. 88. ISBN 80-7287-062-9</ref> Štúdium absolvoval v roku [[1961]], v rokoch [[1957]]{{--}}[[1962]] navyše pracoval ako nočný strážnik v Národnom múzeu. V období [[1962]]{{--}}[[1967]] bol zamestnaný v bibliografickom oddelení Štátnej knižnice ČSSR. V tej dobe začal publikovať vo vedeckých časopisoch („Dějiny a současnost“, „Filozofický časopis“ a i.). V 1967 mu vyšla pod vlastným menom prvá kniha „Otázky bytí a existence“, v roku [[1967]] získal titul doktora-kandidáta vied. Od toho istého roku bol v invalidnom dôchodku. V 70-tych rokoch sa zoznámil s [[Ivan Martin Jirous|Ivanom Martinom Jirousom]], manažérom českej hudobnej formácie [[The Plastic People of the Universe]], ktorá zhudobnila časť jeho textov. V 80-tych rokoch ovplyvnil ranú tvorbu [[Jáchym Topol|Jáchyma Topola]] aj [[J. H. Krchovský|J. H. Krchovského]]. Bondy sa vo svojej tvorbe nikdy nestotožnil s podobou pofebruárového režimu a stal sa jeho vytrvalým kritikom. Súčasne však v rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]], 1961{{--}}1968 pod krycím menom „Klíma“, v 1973{{--}}1977 pod nickom „Mao“ a v 1985{{--}}1989 pod krycím menom „Oskar“ spolupracoval so [[Štátna bezpečnosť|štátnou bezpečnosťou]]. Mal veľké výhrady voči politickej situácii po roku [[1989]]. Angažoval sa v ultraľavicových politických formáciách (strana „Levý blok“, príspevky do Haló novin a i.), písal politologické eseje. Hlásil sa aj k [[Trockizmus|trockizmu]], neskôr k [[Maoizmus|maoizmu]], blízko mal aj k [[Anarchizmus|anarchizmu]]. V roku [[1981]] dostal cenu [[Egon Hostovský|Egona Hostovského]]. V roku [[1989]] sa presťahoval do mesta [[Telč]], odkiaľ sa v roku 1993 presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]] na protest proti rozdeleniu [[Česko-Slovensko|Československa]]<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Egon Bondy, Czech Writer and Critic, Dies at 77|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=https://www.nytimes.com/2007/04/15/books/15bondy.html|vydavateľ=The New York Times Company|miesto=|dátum=15.04.2007|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}</ref>. Tu v rokoch [[1993]]{{--}}[[1995]] vyučoval na univerzite filozofiu. Prekvapivo pôsobil posledné obdobie života aj ako spevák v skupine [[Požoň sentimental]] hrajúcej krčmové folklórne piesne. Z manželstva s Jaroslavou Krčmaříkovou má syna [[Zbyňek Fišer ml.|Zbyňka Fišera ml.]] (1959), príležitostného básnika (zbierka „Lesbický sen“ (1993)). V roku [[1963]] sa mu životnou družkou stala Julie Nováková ([[1920]]{{--}}[[1994]]). V roku [[1981]] napísal knihu pamätí „Prvních deset let“ zachycujúcu jeho búrlivé obdobie medzi 1947{{--}}1957. Pôvodne mali vyjsť 50 rokov po autorovej smrti, nakoniec vyšli v [[2003]]. Do obecného povedomia verejnosti vošiel však hlavne vďaka knihám [[Bohumil Hrabal|Bohumila Hrabala]] „Morytáty a legendy“ a „Nežný barbar“ (sfilmovaný v 1989). Zomrel v pondelok [[9. apríl]]a [[2007]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo veku 77 rokov na následky popálenín tretieho stupňa, ktoré utrpel po vzplanutí pyžama od cigarety. == Tvorba == === Poézia === * ''Pražský život'', * ''Nesmrtelná dívka'', * ''Básně 1988 aneb čas spíše chmurný'', * ''Odplouvání'', * ''Dvě léta : básně 1989 a 1990'', * ''Ples upírů'', * ''Zbytky eposu'', * ''Velká kniha'', * ''Sbírečka'' * Básnické dílo Egona Bondyho I. – Epické básně z padesátých let (Pražský život, Zbytky eposu, Nesmrtelná dívka), * Básnické dílo Egona Bondyho II. – Básnické sbírky z let 1950 – 1953 (Totální realismus, Trapná poesie, Dagmara aneb Nademocionalita, Für Bondy's unbekannte Geliebte aneb Nepřeberné bohatství, Karibské moře, Velká kniha, Malá kniha, příležitostné básně), * Básnické dílo Egona Bondyho III. – Básnické sbírky z let 1954 – 1963 (Básně Egona Bondyho od srpna 1954 do září 1958, Básně z let 1958 – 1959 (tzv. filosofické básně), Básně od ledna 1960 do června 1963, příležitostné básně), * Básnické dílo Egona Bondyho IV. – Naivita, V. – Kádrový dotazník, Básnické sbírky z let 1963 – 1970 (Kádrový dotazník, Básně od července 1963 do konce roku [[1970]], příležitostné básně), * Básnické dílo Egona Bondyho VI. – Deník dívky která hledá Egona Bondyho, * Básnické dílo Egona Bondyho VII. – Básnické sbírky z let 1971 – 1974 (Zápisky z počátku let sedmdesátých, Pokračující chorobopis, Sbírečka, příležitostné básně (Pour Hélene la Belle – říkánky pro malé holky)), * Básnické dílo Egona Bondyho VIII. – Básnické sbírky z let 1974 – 1976, Příšerné příběhy (Trhací kalendář, Mirka, Zbytečné verše, The Plastic People of the Universe, Příšerné příběhy), * Básnické dílo Egona Bondyho IX. – Básnické sbírky z let 1977 – 1987 (Praha 1977. básně z roku [[1978]], O počasí, Chcípání, Petřiny, Básně další, Soupis tiskových chyb v I. – VIII. sv. B.d.E.B.) === Filozofia === * ''Otázky bytí a existence'' * ''Útěcha z ontologie'' * ''Buddha'' ==== Súborné vydania ==== * ''Filosofické eseje I. (Útěcha z ontologie)'', * ''Filosofické eseje II. (Juliiny otázky, „Doslov“)'', * ''Filosofické eseje III. (Pár stránek, Páté pojednání o ontologii, Markétě Machovcové, Úvaha o eschatologii, Nesubstanční ateismus a nesubstanční teismus), * ''Filosofické eseje IV. (Dopis příteli, Odpověď doktoru teologie, Výhledy, Další bod, Ontologie beze všech určení, doplněno polemickými studiemi Milana Balabána: Kritika apersonálního pojetí boha u Bondyho, K Bondyho pojetí mýtu)'' ==== Práce z odboru dejín filozofie ==== * ''Poznámky k dějinám filosofie – I. Indická filosofie,'' * ''Poznámky k dějinám filosofie – II. Čínská filosofie'', * ''Poznámky k dějinám filosofie – III. Antická filosofie'' * ''Poznámky k dějinám filosofie – IV. Filosofie sklonku antiky a křesťanského středověku'' * ''Poznámky k dějinám filosofie – V. Středověká islámská a židovská filosofie, Filosofie renesance a reformace'' * ''Poznámky k dějinám filosofie – VI. Evropská filosofie XVII. a XVIII. století'' === Próza === * ''Invalidní sourozenci'' (Sixty-Eight Publishers, Toronto 1981; Archa, Bratislava 1991; Akropolis, Praha 2012), * ''Sklepní práce'' (Sixty-Eight Publishers, Toronto 1988; Votobia, Olomouc 1997; Akropolis, Praha 2018), * ''Orwelliáda'' (''Afghánistán +'' próza Alexandra Kabakova: ''Emigrant;'' Tvorba, Praha 1990'')'', * ''3x Egon Bondy – Šaman, Mníšek, Nový věk'' (Panorama, Praha 1990), * ''Gottschalk, Kratés, Jao Li'', ''Doslov'' ("Zvláštní vydání...", Brno 1991), * ''Cesta Českem našich otců'' (Česká expedice, Praha 1992), * ''Nepovídka'' („Zvláštní vydání...”, Brno 1994), * ''Hatto'' („Zvláštní vydání...”, Brno 1995), * ''Příšerné příběhy'' (Maťa, Praha 1995), * ''Leden na vsi'' (Torst, Praha 1995 a 2007), * ''Severin'' (Votobia, Olomouc 1996), *''Agónie. Epizóda '96'' (Prístrojová technika /PT/, Bratislava 1997), * ''Cybercomics'' („Zvláštní vydání...”, Brno 1997), * ''Týden v tichém městě'' (PT, Bratislava 1998), * ''Údolí'' (PT, Bratislava 1998) *''677'' ("Zvláštní vydání...", Brno 2001), *''Bezejmenná'' ("Zvláštní vydání...", Brno 2001; Akropolis, Praha 2019), *''Afghánistán'' ("Zvláštní vydání...", Brno 2002), *''Šaman'' (Akropolis, Praha 2006), *''Máša a Běta'' (Akropolis, Praha 2006), *''Bratři Ramazovi'' (Akropolis, Praha 2007), *''Mníšek. Vylitý nočník'' (Akropolis, Praha 2008), *''Gottschalk. Hatto'' (Akropolis, Praha 2017), *''Nový věk. Nepovídka'' (Akropolis, Praha 2017). == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="reflex-2015-bondy">{{Citácia periodika | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | titul = Egon Bondy | periodikum = Reflex | odkaz na periodikum = | url = http://www.reflex.cz/clanek/causy/73273/egon-bondy.html | issn = 1213-8991 | vydavateľ = Czech News Center | miesto = Praha | dátum = 2015-06-18 | dátum prístupu = 2017-07-16 }} </ref> }} == Externé odkazy == * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=915 Egon Bondy] v slovníku české literatury * [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/egon-bondy Egon Bondy] – Literárne informačné centrum * [http://egonbondy.info/ egonbondy.info] – stránky venované dielam a osobe Egona Bondyho == Zdroj == * {{preklad|cs|Egon Bondy|8857185}} {{autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bondy, Egon}} [[Kategória:Českí filozofi]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Agenti ŠtB]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Teoretici marxizmu]] [[Kategória:Pseudonymy]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] gb1liq5tdrwibydyxoyy0qb21q4xk2y 0 32816 7417805 7351102 2022-07-31T10:48:54Z Palik0071 173051 Pridaný 10.ročník v Slovenskej hokejovej lige (1.miesto 2021/22) wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFF00; background-color:#008000; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Vlci Žilina''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#000000; background-color:#FFFF00; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1925]] |- || '''Liga''' || {{minivlajka|Slovensko}}[[Tipos Slovenská hokejová liga]] |- ||Sezóna 2020/21||2. miesto |- || '''Predseda predstavenstva'''|| {{minivlajka|Slovensko}}[[Rastislav Chovanec|Ing. Rastislav Chovanec, PhD]] |- || '''Športový manažér''' || {{minivlajka|Slovensko}}[[Peter Húževka]] |- || '''Kapitán''' || {{minivlajka|Slovensko}}[[Marek Drtina]] |- || '''Tréner''' || {{minivlajka|Slovensko}}[[Stanislav Škorvánek]] |- || '''Klubové farby''' || Žltá, Zelená | |- || '''Adresa''' || Športová ulica č. 5, 010 01 Žilina |- || '''Kontakt''' || Tel: 421 (41) 562 16 76,<br /> Fax: 421 (41) 562 21 11 |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFF00; background-color:#008000; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Štadión''' |- || '''Názov''' || [[Zimný štadión Žilina]] – Niké Aréna |- || '''Kapacita''' ||6 800 na sedenie (1 000) na státie) |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1961]] |- || '''Fanklub''' || [[Žilina Hockey Fans]] {{colorbox|yellow}} {{colorbox|green}} |- |- align="center" style="font-size: medium; color:#000000; background-color:#FFFF00; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Internet''' |- bgcolor="#FFFFFF" |valign="top" | Homepage || colspan="2" | [https://vlcizilina.hockeyslovakia.sk www.vlcizilina.hockeyslovakia.sk] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:sekretariat@mshkzilina.sk] |- bgcolor="#FFFFFF" |Fanklub || colspan="2" | [http://www.ultraszilina.sk/] |} '''Vlci Žilina''' je slovenský hokejový klub, momentálne účastník 2. najvyššej slovenskej hokejovej súťaže [[ Tipos Slovenská hokejová liga]]. Najväčšími úspechmi klubu sú zisk titulu v sezóne [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/2006]] a zisk bronzovej medaily v sezóne [[Tipsport liga 2016/2017|2016/2017]] v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži. == História klubu == Hokejový oddiel bol v [[Žilina|Žiline]] založený v roku [[1925]] pod názvom ŠK Žilina. V období pred [[Druhá svetová vojna|2. svetovou vojnou]] a počas nej hrala Žilina župné majstrovstvá a turnaje. V rokoch [[1945]]–[[1949|49]] sa podarilo vybudovať umelú ľadovú plochu, čo značne prispelo k zvýšeniu záujmu o hokej v Žiline. Na krátky čas sa dokonca Žilina dostala do celoštátnej hokejovej ligy. V roku [[1961]] bola ľadová plocha zastrešená. V sezóne [[1964]]/[[1965|65]] získala Žilina titul majstra Slovenska, ale do celoštátnej ligy sa jej nepodarilo prebojovať. Do elitnej súťaže sa dostala až po osamostatnení [[Slovensko|Slovenska]] v sezóne [[2000]]/[[2001|01]]. V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] sa klub stal majstrom Slovenska, no hneď v ďalšej sezóne sa umiestnil na poslednom desiatom mieste. Posledným úspechom bol zisk bronzovej medaily v sezóne [[Tipsport liga 2016/2017|2016/2017]]. V sezóne [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]] klub po 18 rokoch zostúpil do [[Slovenská hokejová liga|Slovenskej hokejovej ligy]]. V máji 2020 bolo 100% akcií odkúpených spoločnosťou LUPIZA s.r.o., čím sa klub stal súkromným. V júni dostal klub nové logo a nové meno – Vlci Žilina. == Staršie názvy == * Športový klub Žilina * Sokol Slovena Žilina * Iskra Slovena Žilina * Dynamo Žilina * Jednota Žilina * ZVL Žilina * Drevoindustria Žilina * Tatran Žilina * Hokejový klub Žilina * VTJ Žilina Hokejový * Športový Klub polície Žilina * ŠKP PCHZ Žilina * MsHK KP Žilina * MsHK Žilina a.s. * MsHK Garmin Žilina * MsHK DOXXbet Žilina * MsHK Žilina * Vlci Žilina (*) == Športové úspechy == * [[2004]]/[[2005|05]] – 6. miesto v [[Slovenská hokejová extraliga|extralige]] * [[2005]]/[[2006|06]] – [[Majster Slovenska v ľadovom hokeji|majster Slovenska]] * [[2016]]/[[2017|17]] – 3. miesto v [[Tipsport liga 2016/2017|Tipsport lige]] === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] – '''22. ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1964/1965|1964/65]] * '''3. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1965/1966|1965/66]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1967/1968|1967/68]] * '''4. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1969/1970|1969/70]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]] * '''5. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1966/1967|1966/67]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1968/1969|1968/69]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1973/1974|1973/74]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|1971/72]] * '''7. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1963/1964|1963/64]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]] * '''10. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1970/1971|1970/71]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]] * '''11. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] – '''8. ročníkov''' (skupiny stred a západ) * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]](s), [[2. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]](s) * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]](z), [[2. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]](s), [[2. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]](s) * '''3. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]](z), [[2. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]](s), [[2. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]](z) === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipsport liga]] – '''14. ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[T-Com extraliga 2005/2006|2005/06]] * '''3. miesto:''' [[Tipsport liga 2016/2017|2016/17]] * '''5. miesto:''' [[ST extraliga 2003/2004|2003/04]] * '''6. miesto:''' [[ST extraliga 2004/2005|2004/05]] * '''7. miesto:''' [[Tipsport extraliga 2011/2012|2011/12]], 2017/2018 * '''8. miesto:''' [[Boss extraliga 2001/2002|2001/02]], [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]], [[Slovnaft extraliga 2007/2008|2007/08]] * '''9. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2008/2009|2008/09]], [[Tipsport extraliga 2012/2013|2012/13]] * '''10. miesto: ''' [[Slovnaft extraliga 2006/2007|2006/07]], [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]], [[Slovnaft extraliga 2010/2011|2010/11]], [[Tipsport extraliga 2013/2014|2013/14]], [[Tipsport extraliga 2014/2015|2014/15]] * '''12. miesto:''' [[Tipsport liga 2018/2019|2018/19]] {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská hokejová liga]] – '''10. ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]], [[TIPOS Slovenská hokejová liga 2021/2022|2021/22]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1998/99|1998/99]], [[1. hokejová liga SR 2020/21|2020/21]] * '''5. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1999/00|1999/00]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1994/95|1994/95]] * '''7. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1995/96|1995/96]] * '''9. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1993/94|1993/94]], [[1. hokejová liga SR 1996/97|1996/97]], [[1. hokejová liga SR 1997/98|1997/98]] == Žilina na medzinárodnej scéne == === [[Super Six]] === * [[2007]] : finálová skupina ([[Petrohrad]]) '''4. miesto''' ({{minivlajka|Česko}}[[HC Sparta Praha]] 4:2, {{minivlajka|Fínsko}}[[HPK Hämeenlinna]] 0:7) == Tréneri v jednotlivých sezónach == * [[2001]]/[[2002]] – [[Vincent Lukáč]], [[Jozef Bukovinský]], [[Peter Slanina]] * [[2002]]/[[2003]] – [[Vincent Lukáč]], [[Peter Slanina]] v priebehu sezóny [[Peter Mikula]] a [[Štefan Blaho (tréner)|Štefan Blaho]] * [[2003]]/[[2004]] – * [[2004]]/[[2005]] – * [[2005]]/[[2006]] – [[Ján Šterbák]], [[Anton Tomko]] * [[2006]]/[[2007]] – * [[2007]]/[[2008]] – * [[2008]]/[[2009]] – * [[2009]]/[[2010]] – [[Ladislav Spišiak]], [[Róbert Rehák]] v priebehu sezóny [[Anton Tomko]], [[Róbert Rehák]] * [[2010]]/[[2011]] – * [[2011]]/[[2012]] – * [[2012]]/[[2013]] – * [[2013]]/[[2014]] – * [[2014]]/[[2015]] – [[Josef Zavadil]]<ref>[http://www.hokej.sk/zapas-hviezd-2014/clanok123410-Trener_Zavadil_zo_zdravotnych_dovodov_skoncil_v_Ziline.htm? Tréner Zavadil zo zdravotných dôvodov skončil v Žiline], www.hokej.sk, 30.09.2014</ref> (v priebehu sezóny [[Peter Mikula]]) <ref>[http://www.hokej.sk/zapas-hviezd-2014/clanok123501-Zilinu_povedie_Mikula_podpisal_zmluvu_do_konca_sezony_s_opciou.htm? Žilinu povedie Mikula, podpísal zmluvu do konca sezóny s opciou], www.hokej.sk, 03.10.2014</ref> a [[Martin Groma]] * [[2015]]/[[2016]] – [[Milan Jančuška]] <ref>[http://www.hokej.sk/zapas-hviezd-2014/clanok131685-Zilinu_povedie_Jancuska_s_klubom_podpisal_dvojrocny_kontrakt_s_opciou.htm? Žilinu povedie Jančuška, s klubom podpísal dvojročný kontrakt s opciou], www.hokej.sk, 22.05.2015</ref> == Majstrovský káder == * '''2005/06''' '''Brankári:''' [[Miroslav Lipovský]], [[Marek Laco]]<br /> '''Obrancovia:''' [[Jan Dlouhý]], [[Ivan Droppa]], [[Tomáš Ficenc]], [[Dalibor Kusovský]], [[Tomáš Nádašdi]], [[Adam Ratulovský]], [[Lukáš Sedláček]], [[Miroslav Sekáč]], [[Juraj Senko]], [[Stanislav Škorvánek]]<br /> '''Útočníci:''' [[Tomáš Červený]], [[Martin Gálik]], [[Stanislav Gron]], [[Michal Hreus]], [[Jaroslav Jabrocký]], [[Michal Kokavec]], [[Roman Kontšek]], [[Róbert Krajči]], [[Václav Král]], [[Pavol Melicherčík]], [[Martin Opatovský]], [[Tomáš Oravec]], [[Róbert Rehák]], [[Gabriel Spilar]], [[Martin Tomko]], [[Rudolf Verčík]]<br /> '''Tréneri:''' [[Ján Šterbák]], [[Anton Tomko]] == História bránkoviska == * [[Marián Holák]] (1995 – 2001) * [[Richard Vodjanický]] (1997 – 1998) * [[Rastislav Rovnianek]] (1997 – 1998) * [[Ján Lašák]] (1997 – 1998) * [[Radovan Červeňan]] (1998 – 1999) * [[Marek Laco]] (1998 – 2001), (2003 – 2008), (2010 – 2014) * [[Karel Čermák]] (1999 – 2000) * [[Stanislav Kožuch]] (2000 – 2003) * [[Miroslav Lipovský]] (2001 – 2002), (2005 – 2007), (2009 – 2011) * [[Miroslav Hála]] (2002 – 2003), (2009 – 2010) * [[Martin Vojtek]] (2002 – 2003) * [[Richard Marko (hokejový brankár)|Richard Marko]] (2002 – 2003) * [[Miroslav Šimonovič]] (2003 – 2005) * [[Jozef Vodička]] (2004 – 2005) * [[Jozef Urdák]] (2004 – 2007) * [[Imrich Petrík]] (2006 – 2007) * [[Markus Ottosson]] (2007 – 2008) * [[Miroslav Bielik]] (2007 – 2008) * [[Peter Ševela]] (2007 – 2008) * [[Jakub Beňo]] (2007 – 2010) * [[Michal Laníček]] (2008 – 2009) * [[Petr Prikryl]] (2008 – 2009) * [[Martin Kučera (hokejista)|Martin Kučera]] (2008 – 2009) * [[Jozef Ondrejka]] (2009 – 2010) * [[Igor Murín]] (2010 – 2012) * [[Richard Johanes]] (2010 – 2014) * [[Dávid Bacikovský]] (2010 – 2011) * [[Maroš Mikoláš]] (2012 – súčasnosť) * [[Štefan Žigárdy]] (2012 – 2013) * [[Marek Peksa (hokejový brankár)|Marek Peksa]] (2013 – 2014) * [[Vladislav Koutský]] (2013 – 2014) * [[Filip Landsman]] (2014 – 2015) * [[Karol Križan]] (2014 – 2015) * [[Igor Cibuľa (hokejový brankár)|Igor Cibuľa]] (2014 – 2016) * [[Kamil Kosowski]] (2014 – 2015) * [[Tomáš Tomek]] (2015 – 2018) * [[Tomáš Fučík]] (2018 – 2019) * [[Ľuboš Horčička]] (2018 – 2019) * [[Jakub Lackovič]] (2018 – 2020) * [[Jakub Sihelský]] (2019 – súčasnosť) * [[Patrik Romančík]] (2020 – 2021) * [[Filip Kubiridzak]] (2020 – 2021) * [[Stanislav Škovránek]] (2021 – súčasnosť) == Slávni hráči == * [[Roman Kontšek]] * [[Michal Hreus]] * [[Ronald Petrovický]] – sezóna [[2004]]/[[2005|05]] *[[Miroslav Lipovský]] *[[Karol Križan]] == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * [http://mshkzilina.tipsportextraliga.sk/ Oficiálna stránka klubu] * [http://www.hlasvlkov.sk Oficiálna stránka fanklubu] * [http://www.forum.hlasvlkov.sk Oficiálne fórum o MsHK Garmin Žilina] {{Portál|Žilina|Žilinský}} {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Slovnaft extraliga 2009/2010}} {{Slovnaft extraliga 2007/2008}} [[Kategória:MsHK Žilina| ]] [[Kategória:Šport v Žiline]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Žilina, MsHK]] [[Kategória:Slovnaft extraliga|Žilina, MsHK]] d0e3jt5jc8eolbq96r0wxsfz6ytlskh 0 34073 7417477 7410460 2022-07-30T12:41:58Z 178.40.245.65 zmena kadra (draft), doplnene sezony a umiestenia, doplnene posty kapitanov a trenerov v minulosti az po sucasnost wikitext text/x-wiki {{Infobox NHL klub |názov klubu = Montreal Canadiens<br />(Canadiens de Montréal) |bg_color = #BF2F38 |text_color = white |obrázok loga = Montreal Canadiens.svg |konferencia = [[Východná konferencia (NHL)|Východná]] |divízia = [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická]] |založený = [[4. december]] [[1909]] |história = '''Montreal Canadiens'''<br /> 1910 – súčasnosť |štadión = [[Bell Centre]] |mesto = [[Montreal]], [[Quebec]] |mediálne pobočky = [[CJAD (AM)|CJAD (800 AM)]]<br />[[Réseau des sports|RDS]]<br />[[CKAC (AM)|CKAC (730 AM)]] |farby klubu = modrá, biela a červená<br />{{box farby|#CE2029}} {{box farby|#FFFFFF}} {{box farby|#082567}} |vlastník = {{Minivlajka|USA}} [[Geoff Molson]] |generálny manažér = {{Minivlajka|Kanada}} [[Kent Hughes]] |tréner = {{Minivlajka|Kanada}} [[Martin St. Louis]] |ligové pobočky = [[Laval Rocket]] ([[American Hockey League|AHL]])<br />[[Trois-Rivières Lions]] ([[ECHL]]) |stanley cup = 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 |víťaz konferencie = 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21 |víťaz divízie = 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15 |kapitán={{Minivlajka|Kanada}} [[Shea Weber]] (do 2022)}} [[File:Montreal canadiens unif.png|thumb|200px|Uniforms]] '''Le Club de Hockey Canadien''', známejší pod neoficiálnymi názvami po angl. '''Montreal Canadiens''' a po fr. '''Canadiens de Montréal''', je [[ľadový hokej|hokejový]] klub [[NHL]] sídliaci v [[Kanada|kanadskom]] [[Montreal]]e. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku [[1909]] a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v [[Bell Centre]]. Dvadsaťštyrikrát vyhral [[Stanley Cup]], čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.<ref name="MostCups">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nhl.com/cup/champs.html|titul=Stanley Cup Champions and Finalists|vydavateľ=NHL.com|rok=2007}}</ref> Posledný Stanley Cup získal v sezóne [[NHL 1992/1993|1992/1993]] (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).<ref name="CanadaCup">{{cite web|url=http://proicehockey.about.com/od/stanleycupbunker/a/stanley_cuplist.htm|title=The Complete List of Stanley Cup Champions|publisher=About.com|year=2007}}</ref> V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v [[Hokejová sieň slávy|Sieni slávy NHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeysiteincanada.com/MontrealCanadiens.shtml|titul=Montreal Canadiens Franchise History}}</ref> Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "'''C'''lub de '''H'''ockey Canadien" (názov používaný od roku [[1917]]). == História == Montreal Canadiens bol založený v roku [[1909]] (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže [[NHA]]. Zakladateľ ligy NHA [[Ambrose O'Brien]] bol presvedčený, že liga potrebuje popri [[Montreal Shamrocks]] a [[Montreal Wanderers]] aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens [[5. január]]a [[1910]], trénerom bol [[Jack Laviolette]].<ref name=sportsecyclopedia>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sportsecyclopedia.com/nhl/montreal/canadiens.html|titul=Montreal Canadiens|vydavateľ=Sportsecyclopedia.com|rok=2007}}</ref> Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne [[NHA 1915/1916|1915/1916]], keď zvíťazili nad Portlandom. V roku [[1924]] klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom [[Howie Morenz|Howiem Morenzom]], [[Aurel Joliat|Aurelom Joliatom]] a [[Billy Boucher|Billym Boucherom]]. Zdolal [[Calgary Tigers]] a [[Vancouver Maroons]] v zmiešanom formáte play-off. Od sezóny [[NHL 1926/1927|1926/1927]] hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena. === 1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six === Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]], v sezóne [[NHL 1935/1936|1935/1936]] dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne [[NHL 1936/1937|1936/1937]], ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov. [[Súbor:Montreal Canadiens hockey team, October 1942.jpg|left|thumb|Tím z roku 1942]] Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne [[NHL 1939/1940|1939/1940]] dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku [[1940]] sa stal novým trénerom [[Dick Irvin]]. V sezóne [[NHL 1943/1944|1943/1944]] získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia [[Maurice Richard]], [[Toe Blake]] a [[Elmer Lach]] sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu [[NHL]], keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku [[1945]] 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s [[Toronto Maple Leafs|Torontom]]. V sezóne [[NHL 1945/1946|1945/1946]] opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off [[Boston Bruins]] 4 : 1 na zápasy. V roku [[1957]] kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] boli najslávnejšou érou Canadiens.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0005404|titul=Montreal Canadiens|vydavateľ=The Canadian Encyclopedia}}</ref> Od roku [[1951]] až do roku [[1960]] sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku [[1955]] [[Toe Blake]] a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli [[Jean Beliveau]], [[Bernie Geoffrion]], či brankár [[Jacques Plante]]. Spolu s [[Maurice Richard|Mauricom Richardom]] a jeho mladším bratom [[Henri Richard|Henrim]] patrili k najlepším hráčom tej doby. === 1967 – 1986: Expanzia NHL === Ku koncu [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku [[1967]] bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej [[Original Six]] (Pôvodná šestka). V sezóne [[NHL 1966/1967|1966/1967]] sa [[Toronto Maple Leafs|Torontu]] podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní. V roku [[1970]] sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal [[Boston Bruins]], keď jeho súper [[St. Louis Blues]] skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu. V nasledujúcej sezóne [[NHL 1970/1971|1970/1971]] sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s [[Phil Esposito|Philom Espositom]] a [[Bobby Orr|Bobbym Orrom]] v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens [[Ken Dryden]]. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie [[Chicago Blackhawks]]. Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch [[1976]] až [[1979]]. Klub vtedy trénoval [[Scotty Bowman]]. Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka [[Mats Näslund|Matsa Näslunda]], [[Guy Carbonneau|Guya Carbonneaua]] a mladého obrancu [[Chris Chelios|Chrisa Cheliosa]]. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom [[Patrick Roy|Patrickom Royom]] doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu. === Od roku 1986 – moderná NHL === V sezóne [[NHL 1985/1986|1985/1986]] získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali [[Calgary Flames]]. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne [[NHL 1992/1993|1992/1993]]. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti [[Los Angeles Kings]]. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s [[Wayne Gretzky|Waynom Grezkym]] privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca [[Eric Desjardins]] a dvakrát [[John LeClair]]. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup. V roku [[1995]] sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s [[Detroit Red Wings|Detroitom]] 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára [[Patrick Roy|Patricka Roya]] do [[Colorado Avalanche]].<ref name=sportsecyclopedia/> [[Súbor:Intérieur du Centre Bell Center Inside.JPG|right|thumb|Interiér [[Bell Centre]]]] [[11. marec|11. marca]] [[1996]] odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku [[1926]]). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník [[Andrej Kovalenko]]. Novým štadiónom sa stalo [[Molson Centre]] (v roku [[2003]] premenované na [[Bell Centre]]).<ref name="Renamed">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/sports/story/2002/02/26/bellcentre020226.html|titul=Molson Centre renamed Bell Centre|dátum prístupu=2007-02-14|rok=2002|vydavateľ=CBC Sports}}</ref> Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od [[1999]] do roku [[2001]]. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v [[Montreal]]e. Na jeseň [[2001]] sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so [[Saku Koivu|Saku Koivom]], ktorý v ňom hral už od roku [[1995]]. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. V roku [[2002]] sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára [[José Theodore|Josého Theodora]]. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli [[Carolina Hurricanes|Caroline Hurricanes]]. === Posledné sezóny === [[13. január]]a [[2006]] sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi [[Claude Julien|Claudovi Julienovi]]. Nahradil ho [[Bob Gainey]], generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara [[David Aebischer|Davida Aebischera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/magazin/sirena/theodore-a-aebischer---smutny-osud-brankarskych-hviezd|titul=Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2007}}</ref> V sezóne [[NHL 2005/2006|2005/2006]] skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nbc11.com/sports/8972340/detail.html|titul=Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT|dátum vydania=2006|vydavateľ=NBC11.com}}</ref> nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tsn.ca/nhl/feature/?fid=4964&hubname=nhl|titul=2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off|dátum vydania=2006|vydavateľ=TSN.ca}}</ref> Montreal získal v sezóne [[NHL 2006/2007|2006/2007]] v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s [[Toronto Maple Leafs|Torontom]] a [[New York Islanders|NY Islanders]]. Do zostavy sa vrátil brankár [[Cristobal Huet]], ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/02/08/AR2007020802328.html|titul=Islanders Secure Playoff Berth|vydavateľ=Washington post|dátum vydania=8. apríl 2007}}</ref> V sezóne [[NHL 2007/2008|2007/2008]] získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal [[Boston Bruins]] 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. [[29. december|29. decembra]] [[2008]] sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad [[Florida Panthers|Floridou]] stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbssports.com/nhl/gamecenter/recap/NHL_20081229_MON@FLA|titul=Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory|vydavateľ=CBS Sports|dátum vydania=29. december 2008}}</ref> {{Pozri aj|Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06|Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07}} == Symboly klubu == Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku [[1914]]. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku [[1917]]. Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'. Od sezóny [[NHL 2004/2005|2004/2005]] má klub svojho maskota, je ním [[Youppi]], ktorý býval maskotom bejzbalového klubu [[Montreal Expos]]. == Súčasný káder == <small>''Stav k [[3. október|3. októbru]] [[2015]]'' <ref>Team Roster [http://canadiens.nhl.com/club/roster.htm]</ref></small> {| class="wikitable" |+ Brankári |- ! Číslo ! ! Hráč ! Chytá ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''31''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Carey Price]] | Ľ | [[2005]] | [[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]] |- | '''34''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jake Allen]] | Ľ | [[2020]] | Fredericton, [[New Brunswick]], [[Kanada]] |- |'''35''' |{{minivlajka|Kanada}} |[[Samuel Montembeault]] |Ľ |[[2021]] |Becancour, [[Centré-du-Quebec]], [[Kanada]] |} {| class="wikitable" |+ Obrancovia |- ! Číslo ! ! Hráč ! Strieľa ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''52''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Justin Barron]] | R | [[2022]] | [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]], [[Nova Scotia]], [[Kanada]] |- | '''43''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Kale Clague]] | Ľ | [[2021]] | Regina, [[Saskatchewan]], [[Kanada]] |- | '''44''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Joel Edmundson]] | Ľ | [[2020]] | Brandon, [[Kanada]] |- | '''54''' | {{minivlajka|USA}} | [[Jordan Harris]] | Ľ | [[2021]] | [[Haverhill]], [[Spojené štáty|USA]] |- | '''84''' | {{minivlajka|Švédsko}} | [[William Lagesson]] | Ľ | [[2021]] | [[Gothenburg]], [[Švédsko]] |- | '''26''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Mike Matheson]] | Ľ | [[2022]] | [[Pointe-Claire]], [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''58''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[David Savard]] | P | [[2021]] | [[St-Hyacinthe]], [[Kanada]] |- |'''6''' |{{minivlajka|USA}} |[[Chris Wideman]] |P |[[2021]] |[[St. Louis|St.Louis]], [[Spojené štáty|USA]] |} {| class="wikitable" |+ Útočníci |- ! Číslo ! ! Hráč ! Strieľa ! Pozícia ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''17''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Josh Anderson]] | P | PK | [[2020]] | [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] |- | '''40''' | {{minivlajka|Fínsko}} | [[Joel Armia]] | P | PK | [[2018]] | [[Pori]], [[Fínsko]] |- | '''41''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Paul Byron]] - '''A''' | Ľ | ĽK | [[2015]] | [[Ottawa]], [[Kanada]] |- | '''22''' | {{minivlajka|USA}} | [[Cole Caufield]] | P | PK | [[2019]] | [[Stevens Point]], [[Spojené štáty|USA]] |- | '''77''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Kirby Dach]] | P | C | [[2022]] | [[Fort Saskatchewan]], [[Kanada]] |- | '''11''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Brendan Gallagher]] - '''A''' | P | PK | [[2010]] | [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] |- | '''63''' | {{minivlajka|Rusko}} | [[Evgenii Dadonov]] | Ľ | PK | [[2022]] | [[Čeľabinsk|Chelyabinsk]], [[Rusko]] |- | '''45''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Laurent Dauphin]] | Ľ | C | [[2021]] | Repentigny, [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''92''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jonathan Drouin]] | Ľ | ĽK | [[2017]] | Ste-Agathe, [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''28''' | {{minivlajka|USA}} | [[Christian Dvorak]] | Ľ | ĽK | [[2021]] | Palos, [[Spojené štáty|USA]] |- | '''71''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jake Evans]] | P | C | [[2014]] | [[Toronto]], [[Kanada]] |- | '''68''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Mike Hoffman]] | Ľ | C | [[2021]] | [[Kitchener]], [[Ontário]], [[Kanada]] |- | '''20''' | {{minivlajka|Slovensko}} | [[Juraj Slafkovský]] | Ľ | ĽK | [[2022]] | [[Košice]], [[Slovensko]] |- | '''55''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Michael Pezzetta]] | Ľ | ĽK | [[2016]] | [[Toronto]], [[Kanada]] |- |'''32''' | {{minivlajka|Kanada}} |[[Rem Pitlick]] |Ľ |C |[[2021]] |[[Ottawa]], [[Kanada]] |- |'''14''' |{{minivlajka|Kanada}} |[[Nick Suzuki]] - '''A''' |P |C |[[2019]] |[[London (Ontário)|London]], [[Kanada]] |} == Sezóny a rekordy == === Výsledky === ''Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri [[Sezóny Montrealu Canadiens]]'' '''''Vysvetlivky:''' Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty'' {| class="wikitable" |- align="center" style="font-size: small; font-weight:bold; background-color:#dddddd; padding:5px;" | |Sezóna || Z || V || P || PvP || NG || IG || B || TM || Koniec || Play-off |- |[[NHL 2010/2011|2010/2011]] || 82 || 44 || 30 || 8 || 216 || 209 || 96 || || 2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 ([[Boston Bruins]]) |- |[[NHL 2011/2012|2011/2012]] || 82 || 31 || 35 || 16 || 212 || 226 || 78 || || 5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |[[NHL 2012/2013|2012/2013]]¹|| 48 || 29 || 14 || 5 || 149 || 126 || 63 || || 1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 ([[Ottawa Senators]]) |- |[[NHL 2013/2014|2013/2014]] || 82 || 46 || 28 || 8 || 215 || 204 || 100 || || 3 z 8., Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 ([[New York Rangers]]) |- |[[NHL 2014/2015|2014/2015]] || 82 || 50 || 22 || 10 || 221 || 189 || 110 || || 1 z 8., Atlantická 2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 ([[Tampa Bay Lightning]]) |- |[[NHL 2015/2016|2015/2016]] |82 |38 |38 |6 |221 |236 |82 | |6 z 8., Atlantická 13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |[[NHL 2016/2017|2016/2017]] |82 |47 |26 |9 |226 |200 |103 | |1 z 8.,Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige |Prehra v prvom kole 2-4 ([[New York Rangers]]) |- |[[NHL 2017/2018|2017/2018]] |82 |29 |40 |13 |209 |264 |71 | |6 z 8.,Atlantická 14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |2018/2019 |82 |44 |30 |8 |249 |236 |96 | |4 z 8.,Atlantická 9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |2019/2020² |71 |31 |31 |9 |212 |221 |71 | |5 z 8.,Atlantická 13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige |Prehra v prvom kole 2-4 ([[Philadelphia Flyers]]) |- |2020/2021³ |56 |24 |21 |11 |159 |168 |59 | |4 z 7.,Severná 18 z 31., V celej Lige |Prehra vo finále o [[Stanleyho pohár|Stanleyho Pohár]] 1-4 ([[Tampa Bay Lightning]]) |- |2021/2022 |82 |22 |49 |11 |221 |319 |55 | |8 z 8.,Atlantická 16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |} :¹ <small>Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.</small> :2 _{Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off} :3 _{Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.} === Individuálne rekordy === ==== Kariéra ==== * Najviac sezón: [[Henri Richard]], 20 * Najviac zápasov: Henri Richard, 1256 * Najviac gólov: [[Maurice Richard]], 544 * Najviac asistencií: [[Guy Lafleur]], 728 * Najviac bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A) * Najviac trestných minút: [[Chris Nilan]], 2248 * Najviac shutoutov: [[George Hainsworth]], 75 ==== Lídri kanadského bodovania ==== '''''Poznámka:''' B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas'' {| class="wikitable" |- ! Pozícia ! Meno ! Z ! G ! A ! B ! V (min) ! B/Z ! V (min)/Z |- | 1 | [[Guy Lafleur]] (PK) | 961 | 518 | 728 | 1246 | 381 | 1,30 | 0,40 |- | 2 | [[Jean Béliveau]] (C) | 1125 | 507 | 712 | 1219 | 1029 | 1,08 | 0,91 |- | 3 | [[Henri Richard]] (C) | 1256 | 358 | 688 | 1046 | 928 | 0,83 | 0,74 |- | 4 | [[Maurice Richard]] (PK) | 978 | 544 | 421 | 965 | 1285 | 0,99 | 1,31 |- | 5 | [[Larry Robinson]] (O) | 1202 | 197 | 686 | 883 | 706 | 0,73 | 0,59 |- | 6 | [[Yvan Cournoyer]] (PK) | 968 | 428 | 435 | 863 | 255 | 0,89 | 0,26 |- | 7 | [[Jacques Lemaire]] (C) | 853 | 366 | 469 | 835 | 217 | 0,98 | 0,25 |- | 8 | [[Steve Shutt]] (ĽK) | 871 | 408 | 368 | 776 | 400 | 0,89 | 0,46 |- | 9 | [[Bernie Geoffrion]] (PK) | 766 | 371 | 388 | 759 | 636 | 0,99 | 0,83 |- | 10 | [[Saku Koivu]] (C) | 792 | 191 | 450 | 641 | 623 | 0,80 | 0,00 |} ==== Sezóna ==== * Najviac gólov za sezónu: [[Steve Shutt]] (1976/1977) a [[Guy Lafleur]] (1977/1978), 60 * Najviac presilovkových gólov za sezónu: [[Yvan Cournoyer]] (1966/1967), 20 * Najviac asistencií za sezónu: [[Pete Mahovlich]] (1974/1975), 82 * Najviac bodov za sezónu: [[Guy Lafleur]] (1976/1977), 136 * Najviac trestných minút za sezónu: [[Chris Nilan]] (1984/1985), 358 * Najviac bodov za sezónu, obranca: [[Larry Robinson]] (1976/1977), 85 * Najviac bodov za sezónu, nováčik: [[Mats Naslund]] (1982/1983) a [[Kjell Dahlin]] (1985/1986), 71 <!-- * Najviac Výhier za sezónu: [[Jacques Plante]]; [[Ken Dryden]], 42 (1955 – 56 a 1961 – 62; 1975 – 76) --> * Najviac shutoutov za sezónu: [[George Hainsworth]] (1928/1929), 22 <!-- * Najviac Gólov za sezónu, obranca: [[Sheldon Souray]], 26 (2006 – 07) --> == Vodcovia klubu v histórii == === Kapitáni === * [[Jack Laviolette]], 1909 – 1910 * [[Newsy Lalonde]], 1910 – 1911 * [[Jack Laviolette]], 1911 – 1912 * [[Newsy Lalonde]], 1912 – 1913 * [[Jimmy Gardner]], 1913 – 1915 * [[Howard McNamara]], 1915 – 1916 * [[Newsy Lalonde]], 1916 – 1922 * [[Sprague Cleghorn]], 1922 – 1925 * [[Billy Coutu]], 1925 – 1926 * [[Sylvio Mantha]], 1926 – 1932 * [[George Hainsworth]], 1932 – 1933 * [[Sylvio Mantha]], 1933 – 1936 * [[Albert Babe Siebert|Albert "Babe" Siebert]], 1936 – 1939 * [[Walter Buswell]], 1939 – 1940 * [[Toe Blake]], 1940 – 1948 * [[Bill Durnan]], 1948 <small> (január – apríl)</small> * [[Emile Bouchard]], 1948 – 1956 * [[Maurice Richard]], 1956 – 1960 * [[Doug Harvey]], 1960 – 1961 * [[Jean Beliveau]], 1961 – 1971 * [[Henri Richard]], 1971 – 1975 * [[Yvan Cournoyer]], 1975 – 1979 * [[Serge Savard]], 1979 – 1981 * [[Bob Gainey]], 1981 – 1989 * [[Guy Carbonneau]] & [[Chris Chelios]], 1989 – 1990 <small> (spolu-kapitáni)</small> * [[Guy Carbonneau]], 1990 – 1994 * [[Kirk Muller]], 1994 – 1995 * [[Mike Keane]], 1995 <small> (apríl – december)</small> * [[Pierre Turgeon]], 1995 – 1996 * [[Vincent Damphousse]], 1996 – 1999 * [[Saku Koivu]], 1999 – 2009 * [[Brian Gionta]], 2010 – 2014 * [[Max Pacioretty]], 2015 – 2018 * [[Shea Weber]], 2018 – 2022 === Tréneri === * [[Jack Laviolette|Jean-Baptiste "Jack" Laviolette]], 1909 – 1910 * [[Adolphe Lecours]], 1910 – 1911 * [[Napoléon Dorval|Napoleon Dorva]], 1911 – 1913 * [[Jimmy Gardner|James Henry "Jimmy" Gardner]], 1913 – 1915 * [[Edouard Lalonde|Edouard "Newsy" Lalonde]], 1915 – 1921 * Edouard "Newsy" Lalonde<br />a [[Leo Dandurand]], 1921 – 1922 * Leo Dandurand, 1922 – 1926 * [[Cecil Hart]], 1926 – 1932 * Edouard Lalonde, 1932 – 1934 * Edouard "Newsy" Lalonde<br />a Leo Dandurand, 1934 – 1935 * [[Sylvio Mantha]], 1935 – 1936 * Cecil Hart, 1936 – 1938 * Cecil Hart a [[Jules Dugal]], 1938 – 1939 * [[Albert Babe Siebert|Albert "Babe" Siebert]], 1939 * [[Alfred Lepine|Alfred "Pit" Lepine]], 1939 – 1940 * [[Dick Irvin]], 1940 – 1955 * [[Toe Blake|Hector "Toe" Blake]], 1955 – 1968 * [[Claude Ruel]], 1968 – 1971 * [[Al MacNeil]], 1971 * [[Scotty Bowman]], 1971 – 1979 * [[Bernie Geoffrion]], 1979 * Claude Ruel, 1979 – 1981 * [[Bob Berry (hokejista)|Bob Berry]], 1981 – 1984 * [[Jacques Lemaire]], 1984 – 1985 * [[Jean Perron]], 1985 – 1988 * [[Pat Burns]], 1988 – 1992 * [[Jacques Demers]], 1992 – 1995 * [[Mario Tremblay]], 1995 – 1997 * [[Alain Vigneault]], 1997 – 2000 * [[Michel Therrien]], 2000 – 2003 * [[Claude Julien]], 2003 – 2006 * [[Bob Gainey]], 2006 <small> (január – máj) (medziobdobový tréner)</small> * [[Guy Carbonneau]], 2006 – 2009 * [[Bob Gainey]], 2009 <small> (marec – jún) (medziobdobový tréner)</small> * [[Jacques Martin]], 2009 – 2011 * [[Randy Cunneyworth]], 2011 – 2012 * [[Michel Therrien]], 2012 – 2017 * [[Claude Julien]], 2017 - 2021 * [[Dominique Ducharme]], 2021 - 2022 * [[Martin St. Louis]], 2022 - súčasnosť == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Canadiens de Montréal}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.canadiens.com/ Oficiálna stránka Montreal Canadiens] {{NHL}} [[Kategória:Montreal Canadiens| ]] [[Kategória:Hokejové kluby NHL]] g5lh4jdnzs77wqu2i2x4cmlde9xcgwm 7417478 7417477 2022-07-30T12:45:28Z 178.40.245.65 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Montreal Canadiens}} {{Infobox NHL klub |názov klubu = Montreal Canadiens<br />(Canadiens de Montréal) |bg_color = #BF2F38 |text_color = white |obrázok loga = Montreal Canadiens.svg |konferencia = [[Východná konferencia (NHL)|Východná]] |divízia = [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická]] |založený = [[4. december]] [[1909]] |história = '''Montreal Canadiens'''<br /> 1910 – súčasnosť |štadión = [[Bell Centre]] |mesto = [[Montreal]], [[Quebec]] |mediálne pobočky = [[CJAD (AM)|CJAD (800 AM)]]<br />[[Réseau des sports|RDS]]<br />[[CKAC (AM)|CKAC (730 AM)]] |farby klubu = modrá, biela a červená<br />{{box farby|#CE2029}} {{box farby|#FFFFFF}} {{box farby|#082567}} |vlastník = {{Minivlajka|USA}} [[Geoff Molson]] |generálny manažér = {{Minivlajka|Kanada}} [[Kent Hughes]] |tréner = {{Minivlajka|Kanada}} [[Martin St. Louis]] |ligové pobočky = [[Laval Rocket]] ([[American Hockey League|AHL]])<br />[[Trois-Rivières Lions]] ([[ECHL]]) |stanley cup = 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 |víťaz konferencie = 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21 |víťaz divízie = 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15 |kapitán={{Minivlajka|Kanada}} [[Shea Weber]] (do 2022)}} [[File:Montreal canadiens unif.png|thumb|200px|Uniforms]] '''Le Club de Hockey Canadien''', známejší pod neoficiálnymi názvami po angl. '''Montreal Canadiens''' a po fr. '''Canadiens de Montréal''', je [[ľadový hokej|hokejový]] klub [[NHL]] sídliaci v [[Kanada|kanadskom]] [[Montreal]]e. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku [[1909]] a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v [[Bell Centre]]. Dvadsaťštyrikrát vyhral [[Stanley Cup]], čo je najviac spomedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.<ref name="MostCups">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nhl.com/cup/champs.html|titul=Stanley Cup Champions and Finalists|vydavateľ=NHL.com|rok=2007}}</ref> Posledný Stanley Cup získal v sezóne [[NHL 1992/1993|1992/1993]] (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).<ref name="CanadaCup">{{cite web|url=http://proicehockey.about.com/od/stanleycupbunker/a/stanley_cuplist.htm|title=The Complete List of Stanley Cup Champions|publisher=About.com|year=2007}}</ref> V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v [[Hokejová sieň slávy|Sieni slávy NHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeysiteincanada.com/MontrealCanadiens.shtml|titul=Montreal Canadiens Franchise History}}</ref> Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "'''C'''lub de '''H'''ockey Canadien" (názov používaný od roku [[1917]]). == História == Montreal Canadiens bol založený v roku [[1909]] (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže [[NHA]]. Zakladateľ ligy NHA [[Ambrose O'Brien]] bol presvedčený, že liga potrebuje popri [[Montreal Shamrocks]] a [[Montreal Wanderers]] aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens [[5. január]]a [[1910]], trénerom bol [[Jack Laviolette]].<ref name=sportsecyclopedia>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sportsecyclopedia.com/nhl/montreal/canadiens.html|titul=Montreal Canadiens|vydavateľ=Sportsecyclopedia.com|rok=2007}}</ref> Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne [[NHA 1915/1916|1915/1916]], keď zvíťazili nad Portlandom. V roku [[1924]] klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom [[Howie Morenz|Howiem Morenzom]], [[Aurel Joliat|Aurelom Joliatom]] a [[Billy Boucher|Billym Boucherom]]. Zdolal [[Calgary Tigers]] a [[Vancouver Maroons]] v zmiešanom formáte play-off. Od sezóny [[NHL 1926/1927|1926/1927]] hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena. === 1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six === Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]], v sezóne [[NHL 1935/1936|1935/1936]] dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne [[NHL 1936/1937|1936/1937]], ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov. [[Súbor:Montreal Canadiens hockey team, October 1942.jpg|left|thumb|Tím z roku 1942]] Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne [[NHL 1939/1940|1939/1940]] dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku [[1940]] sa stal novým trénerom [[Dick Irvin]]. V sezóne [[NHL 1943/1944|1943/1944]] získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia [[Maurice Richard]], [[Toe Blake]] a [[Elmer Lach]] sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu [[NHL]], keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku [[1945]] 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s [[Toronto Maple Leafs|Torontom]]. V sezóne [[NHL 1945/1946|1945/1946]] opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off [[Boston Bruins]] 4 : 1 na zápasy. V roku [[1957]] kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] boli najslávnejšou érou Canadiens.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0005404|titul=Montreal Canadiens|vydavateľ=The Canadian Encyclopedia}}</ref> Od roku [[1951]] až do roku [[1960]] sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku [[1955]] [[Toe Blake]] a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli [[Jean Beliveau]], [[Bernie Geoffrion]], či brankár [[Jacques Plante]]. Spolu s [[Maurice Richard|Mauricom Richardom]] a jeho mladším bratom [[Henri Richard|Henrim]] patrili k najlepším hráčom tej doby. === 1967 – 1986: Expanzia NHL === Ku koncu [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku [[1967]] bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej [[Original Six]] (Pôvodná šestka). V sezóne [[NHL 1966/1967|1966/1967]] sa [[Toronto Maple Leafs|Torontu]] podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní. V roku [[1970]] sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal [[Boston Bruins]], keď jeho súper [[St. Louis Blues]] skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu. V nasledujúcej sezóne [[NHL 1970/1971|1970/1971]] sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s [[Phil Esposito|Philom Espositom]] a [[Bobby Orr|Bobbym Orrom]] v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens [[Ken Dryden]]. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie [[Chicago Blackhawks]]. Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch [[1976]] až [[1979]]. Klub vtedy trénoval [[Scotty Bowman]]. Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka [[Mats Näslund|Matsa Näslunda]], [[Guy Carbonneau|Guya Carbonneaua]] a mladého obrancu [[Chris Chelios|Chrisa Cheliosa]]. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom [[Patrick Roy|Patrickom Royom]] doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu. === Od roku 1986 – moderná NHL === V sezóne [[NHL 1985/1986|1985/1986]] získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali [[Calgary Flames]]. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne [[NHL 1992/1993|1992/1993]]. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti [[Los Angeles Kings]]. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s [[Wayne Gretzky|Waynom Grezkym]] privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca [[Eric Desjardins]] a dvakrát [[John LeClair]]. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup. V roku [[1995]] sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s [[Detroit Red Wings|Detroitom]] 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára [[Patrick Roy|Patricka Roya]] do [[Colorado Avalanche]].<ref name=sportsecyclopedia/> [[Súbor:Intérieur du Centre Bell Center Inside.JPG|right|thumb|Interiér [[Bell Centre]]]] [[11. marec|11. marca]] [[1996]] odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku [[1926]]). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník [[Andrej Kovalenko]]. Novým štadiónom sa stalo [[Molson Centre]] (v roku [[2003]] premenované na [[Bell Centre]]).<ref name="Renamed">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/sports/story/2002/02/26/bellcentre020226.html|titul=Molson Centre renamed Bell Centre|dátum prístupu=2007-02-14|rok=2002|vydavateľ=CBC Sports}}</ref> Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od [[1999]] do roku [[2001]]. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v [[Montreal]]e. Na jeseň [[2001]] sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so [[Saku Koivu|Saku Koivom]], ktorý v ňom hral už od roku [[1995]]. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. V roku [[2002]] sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára [[José Theodore|Josého Theodora]]. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli [[Carolina Hurricanes|Caroline Hurricanes]]. === Posledné sezóny === [[13. január]]a [[2006]] sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi [[Claude Julien|Claudovi Julienovi]]. Nahradil ho [[Bob Gainey]], generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara [[David Aebischer|Davida Aebischera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/magazin/sirena/theodore-a-aebischer---smutny-osud-brankarskych-hviezd|titul=Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2007}}</ref> V sezóne [[NHL 2005/2006|2005/2006]] skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nbc11.com/sports/8972340/detail.html|titul=Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT|dátum vydania=2006|vydavateľ=NBC11.com}}</ref> nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tsn.ca/nhl/feature/?fid=4964&hubname=nhl|titul=2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off|dátum vydania=2006|vydavateľ=TSN.ca}}</ref> Montreal získal v sezóne [[NHL 2006/2007|2006/2007]] v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s [[Toronto Maple Leafs|Torontom]] a [[New York Islanders|NY Islanders]]. Do zostavy sa vrátil brankár [[Cristobal Huet]], ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/02/08/AR2007020802328.html|titul=Islanders Secure Playoff Berth|vydavateľ=Washington post|dátum vydania=8. apríl 2007}}</ref> V sezóne [[NHL 2007/2008|2007/2008]] získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal [[Boston Bruins]] 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. [[29. december|29. decembra]] [[2008]] sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad [[Florida Panthers|Floridou]] stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbssports.com/nhl/gamecenter/recap/NHL_20081229_MON@FLA|titul=Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory|vydavateľ=CBS Sports|dátum vydania=29. december 2008}}</ref> {{Pozri aj|Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06|Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07}} == Symboly klubu == Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku [[1914]]. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku [[1917]]. Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'. Od sezóny [[NHL 2004/2005|2004/2005]] má klub svojho maskota, je ním [[Youppi]], ktorý býval maskotom bejzbalového klubu [[Montreal Expos]]. == Súčasný káder == <small>''Stav k [[3. október|3. októbru]] [[2015]]'' <ref>Team Roster [http://canadiens.nhl.com/club/roster.htm]</ref></small> {| class="wikitable" |+ Brankári |- ! Číslo ! ! Hráč ! Chytá ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''31''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Carey Price]] | Ľ | [[2005]] | [[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]] |- | '''34''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jake Allen]] | Ľ | [[2020]] | Fredericton, [[New Brunswick]], [[Kanada]] |- |'''35''' |{{minivlajka|Kanada}} |[[Samuel Montembeault]] |Ľ |[[2021]] |Becancour, [[Centré-du-Quebec]], [[Kanada]] |} {| class="wikitable" |+ Obrancovia |- ! Číslo ! ! Hráč ! Strieľa ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''52''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Justin Barron]] | R | [[2022]] | [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]], [[Nova Scotia]], [[Kanada]] |- | '''43''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Kale Clague]] | Ľ | [[2021]] | Regina, [[Saskatchewan]], [[Kanada]] |- | '''44''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Joel Edmundson]] | Ľ | [[2020]] | Brandon, [[Kanada]] |- | '''54''' | {{minivlajka|USA}} | [[Jordan Harris]] | Ľ | [[2021]] | [[Haverhill]], [[Spojené štáty|USA]] |- | '''84''' | {{minivlajka|Švédsko}} | [[William Lagesson]] | Ľ | [[2021]] | [[Gothenburg]], [[Švédsko]] |- | '''26''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Mike Matheson]] | Ľ | [[2022]] | [[Pointe-Claire]], [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''58''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[David Savard]] | P | [[2021]] | [[St-Hyacinthe]], [[Kanada]] |- |'''6''' |{{minivlajka|USA}} |[[Chris Wideman]] |P |[[2021]] |[[St. Louis|St.Louis]], [[Spojené štáty|USA]] |} {| class="wikitable" |+ Útočníci |- ! Číslo ! ! Hráč ! Strieľa ! Pozícia ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''17''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Josh Anderson]] | P | PK | [[2020]] | [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] |- | '''40''' | {{minivlajka|Fínsko}} | [[Joel Armia]] | P | PK | [[2018]] | [[Pori]], [[Fínsko]] |- | '''41''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Paul Byron]] - '''A''' | Ľ | ĽK | [[2015]] | [[Ottawa]], [[Kanada]] |- | '''22''' | {{minivlajka|USA}} | [[Cole Caufield]] | P | PK | [[2019]] | [[Stevens Point]], [[Spojené štáty|USA]] |- | '''77''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Kirby Dach]] | P | C | [[2022]] | [[Fort Saskatchewan]], [[Kanada]] |- | '''11''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Brendan Gallagher]] - '''A''' | P | PK | [[2010]] | [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] |- | '''63''' | {{minivlajka|Rusko}} | [[Evgenii Dadonov]] | Ľ | PK | [[2022]] | [[Čeľabinsk|Chelyabinsk]], [[Rusko]] |- | '''45''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Laurent Dauphin]] | Ľ | C | [[2021]] | Repentigny, [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''92''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jonathan Drouin]] | Ľ | ĽK | [[2017]] | Ste-Agathe, [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''28''' | {{minivlajka|USA}} | [[Christian Dvorak]] | Ľ | ĽK | [[2021]] | Palos, [[Spojené štáty|USA]] |- | '''71''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jake Evans]] | P | C | [[2014]] | [[Toronto]], [[Kanada]] |- | '''68''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Mike Hoffman]] | Ľ | C | [[2021]] | [[Kitchener]], [[Ontário]], [[Kanada]] |- | '''20''' | {{minivlajka|Slovensko}} | [[Juraj Slafkovský]] | Ľ | ĽK | [[2022]] | [[Košice]], [[Slovensko]] |- | '''55''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Michael Pezzetta]] | Ľ | ĽK | [[2016]] | [[Toronto]], [[Kanada]] |- |'''32''' | {{minivlajka|Kanada}} |[[Rem Pitlick]] |Ľ |C |[[2021]] |[[Ottawa]], [[Kanada]] |- |'''14''' |{{minivlajka|Kanada}} |[[Nick Suzuki]] - '''A''' |P |C |[[2019]] |[[London (Ontário)|London]], [[Kanada]] |} == Sezóny a rekordy == === Výsledky === ''Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri [[Sezóny Montrealu Canadiens]]'' '''''Vysvetlivky:''' Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty'' {| class="wikitable" |- align="center" style="font-size: small; font-weight:bold; background-color:#dddddd; padding:5px;" | |Sezóna || Z || V || P || PvP || NG || IG || B || TM || Koniec || Play-off |- |[[NHL 2010/2011|2010/2011]] || 82 || 44 || 30 || 8 || 216 || 209 || 96 || || 2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 ([[Boston Bruins]]) |- |[[NHL 2011/2012|2011/2012]] || 82 || 31 || 35 || 16 || 212 || 226 || 78 || || 5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |[[NHL 2012/2013|2012/2013]]¹|| 48 || 29 || 14 || 5 || 149 || 126 || 63 || || 1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 ([[Ottawa Senators]]) |- |[[NHL 2013/2014|2013/2014]] || 82 || 46 || 28 || 8 || 215 || 204 || 100 || || 3 z 8., Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 ([[New York Rangers]]) |- |[[NHL 2014/2015|2014/2015]] || 82 || 50 || 22 || 10 || 221 || 189 || 110 || || 1 z 8., Atlantická 2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 ([[Tampa Bay Lightning]]) |- |[[NHL 2015/2016|2015/2016]] |82 |38 |38 |6 |221 |236 |82 | |6 z 8., Atlantická 13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |[[NHL 2016/2017|2016/2017]] |82 |47 |26 |9 |226 |200 |103 | |1 z 8.,Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige |Prehra v prvom kole 2-4 ([[New York Rangers]]) |- |[[NHL 2017/2018|2017/2018]] |82 |29 |40 |13 |209 |264 |71 | |6 z 8.,Atlantická 14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |2018/2019 |82 |44 |30 |8 |249 |236 |96 | |4 z 8.,Atlantická 9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |2019/2020² |71 |31 |31 |9 |212 |221 |71 | |5 z 8.,Atlantická 13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige |Prehra v prvom kole 2-4 ([[Philadelphia Flyers]]) |- |2020/2021³ |56 |24 |21 |11 |159 |168 |59 | |4 z 7.,Severná 18 z 31., V celej Lige |Prehra vo finále o [[Stanleyho pohár|Stanleyho Pohár]] 1-4 ([[Tampa Bay Lightning]]) |- |2021/2022 |82 |22 |49 |11 |221 |319 |55 | |8 z 8.,Atlantická 16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |} :¹ <small>Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.</small> :2 _{Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off} :3 _{Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.} === Individuálne rekordy === ==== Kariéra ==== * Najviac sezón: [[Henri Richard]], 20 * Najviac zápasov: Henri Richard, 1256 * Najviac gólov: [[Maurice Richard]], 544 * Najviac asistencií: [[Guy Lafleur]], 728 * Najviac bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A) * Najviac trestných minút: [[Chris Nilan]], 2248 * Najviac shutoutov: [[George Hainsworth]], 75 ==== Lídri kanadského bodovania ==== '''''Poznámka:''' B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas'' {| class="wikitable" |- ! Pozícia ! Meno ! Z ! G ! A ! B ! V (min) ! B/Z ! V (min)/Z |- | 1 | [[Guy Lafleur]] (PK) | 961 | 518 | 728 | 1246 | 381 | 1,30 | 0,40 |- | 2 | [[Jean Béliveau]] (C) | 1125 | 507 | 712 | 1219 | 1029 | 1,08 | 0,91 |- | 3 | [[Henri Richard]] (C) | 1256 | 358 | 688 | 1046 | 928 | 0,83 | 0,74 |- | 4 | [[Maurice Richard]] (PK) | 978 | 544 | 421 | 965 | 1285 | 0,99 | 1,31 |- | 5 | [[Larry Robinson]] (O) | 1202 | 197 | 686 | 883 | 706 | 0,73 | 0,59 |- | 6 | [[Yvan Cournoyer]] (PK) | 968 | 428 | 435 | 863 | 255 | 0,89 | 0,26 |- | 7 | [[Jacques Lemaire]] (C) | 853 | 366 | 469 | 835 | 217 | 0,98 | 0,25 |- | 8 | [[Steve Shutt]] (ĽK) | 871 | 408 | 368 | 776 | 400 | 0,89 | 0,46 |- | 9 | [[Bernie Geoffrion]] (PK) | 766 | 371 | 388 | 759 | 636 | 0,99 | 0,83 |- | 10 | [[Saku Koivu]] (C) | 792 | 191 | 450 | 641 | 623 | 0,80 | 0,00 |} ==== Sezóna ==== * Najviac gólov za sezónu: [[Steve Shutt]] (1976/1977) a [[Guy Lafleur]] (1977/1978), 60 * Najviac presilovkových gólov za sezónu: [[Yvan Cournoyer]] (1966/1967), 20 * Najviac asistencií za sezónu: [[Pete Mahovlich]] (1974/1975), 82 * Najviac bodov za sezónu: [[Guy Lafleur]] (1976/1977), 136 * Najviac trestných minút za sezónu: [[Chris Nilan]] (1984/1985), 358 * Najviac bodov za sezónu, obranca: [[Larry Robinson]] (1976/1977), 85 * Najviac bodov za sezónu, nováčik: [[Mats Naslund]] (1982/1983) a [[Kjell Dahlin]] (1985/1986), 71 <!-- * Najviac Výhier za sezónu: [[Jacques Plante]]; [[Ken Dryden]], 42 (1955 – 56 a 1961 – 62; 1975 – 76) --> * Najviac shutoutov za sezónu: [[George Hainsworth]] (1928/1929), 22 <!-- * Najviac Gólov za sezónu, obranca: [[Sheldon Souray]], 26 (2006 – 07) --> == Vodcovia klubu v histórii == === Kapitáni === * [[Jack Laviolette]], 1909 – 1910 * [[Newsy Lalonde]], 1910 – 1911 * [[Jack Laviolette]], 1911 – 1912 * [[Newsy Lalonde]], 1912 – 1913 * [[Jimmy Gardner]], 1913 – 1915 * [[Howard McNamara]], 1915 – 1916 * [[Newsy Lalonde]], 1916 – 1922 * [[Sprague Cleghorn]], 1922 – 1925 * [[Billy Coutu]], 1925 – 1926 * [[Sylvio Mantha]], 1926 – 1932 * [[George Hainsworth]], 1932 – 1933 * [[Sylvio Mantha]], 1933 – 1936 * [[Albert Babe Siebert|Albert "Babe" Siebert]], 1936 – 1939 * [[Walter Buswell]], 1939 – 1940 * [[Toe Blake]], 1940 – 1948 * [[Bill Durnan]], 1948 <small> (január – apríl)</small> * [[Emile Bouchard]], 1948 – 1956 * [[Maurice Richard]], 1956 – 1960 * [[Doug Harvey]], 1960 – 1961 * [[Jean Beliveau]], 1961 – 1971 * [[Henri Richard]], 1971 – 1975 * [[Yvan Cournoyer]], 1975 – 1979 * [[Serge Savard]], 1979 – 1981 * [[Bob Gainey]], 1981 – 1989 * [[Guy Carbonneau]] & [[Chris Chelios]], 1989 – 1990 <small> (spolu-kapitáni)</small> * [[Guy Carbonneau]], 1990 – 1994 * [[Kirk Muller]], 1994 – 1995 * [[Mike Keane]], 1995 <small> (apríl – december)</small> * [[Pierre Turgeon]], 1995 – 1996 * [[Vincent Damphousse]], 1996 – 1999 * [[Saku Koivu]], 1999 – 2009 * [[Brian Gionta]], 2010 – 2014 * [[Max Pacioretty]], 2015 – 2018 * [[Shea Weber]], 2018 – 2022 === Tréneri === * [[Jack Laviolette|Jean-Baptiste "Jack" Laviolette]], 1909 – 1910 * [[Adolphe Lecours]], 1910 – 1911 * [[Napoléon Dorval|Napoleon Dorva]], 1911 – 1913 * [[Jimmy Gardner|James Henry "Jimmy" Gardner]], 1913 – 1915 * [[Edouard Lalonde|Edouard "Newsy" Lalonde]], 1915 – 1921 * Edouard "Newsy" Lalonde<br />a [[Leo Dandurand]], 1921 – 1922 * Leo Dandurand, 1922 – 1926 * [[Cecil Hart]], 1926 – 1932 * Edouard Lalonde, 1932 – 1934 * Edouard "Newsy" Lalonde<br />a Leo Dandurand, 1934 – 1935 * [[Sylvio Mantha]], 1935 – 1936 * Cecil Hart, 1936 – 1938 * Cecil Hart a [[Jules Dugal]], 1938 – 1939 * [[Albert Babe Siebert|Albert "Babe" Siebert]], 1939 * [[Alfred Lepine|Alfred "Pit" Lepine]], 1939 – 1940 * [[Dick Irvin]], 1940 – 1955 * [[Toe Blake|Hector "Toe" Blake]], 1955 – 1968 * [[Claude Ruel]], 1968 – 1971 * [[Al MacNeil]], 1971 * [[Scotty Bowman]], 1971 – 1979 * [[Bernie Geoffrion]], 1979 * Claude Ruel, 1979 – 1981 * [[Bob Berry (hokejista)|Bob Berry]], 1981 – 1984 * [[Jacques Lemaire]], 1984 – 1985 * [[Jean Perron]], 1985 – 1988 * [[Pat Burns]], 1988 – 1992 * [[Jacques Demers]], 1992 – 1995 * [[Mario Tremblay]], 1995 – 1997 * [[Alain Vigneault]], 1997 – 2000 * [[Michel Therrien]], 2000 – 2003 * [[Claude Julien]], 2003 – 2006 * [[Bob Gainey]], 2006 <small> (január – máj) (medziobdobový tréner)</small> * [[Guy Carbonneau]], 2006 – 2009 * [[Bob Gainey]], 2009 <small> (marec – jún) (medziobdobový tréner)</small> * [[Jacques Martin]], 2009 – 2011 * [[Randy Cunneyworth]], 2011 – 2012 * [[Michel Therrien]], 2012 – 2017 * [[Claude Julien]], 2017 - 2021 * [[Dominique Ducharme]], 2021 - 2022 * [[Martin St. Louis]], 2022 - súčasnosť == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Canadiens de Montréal}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.canadiens.com/ Oficiálna stránka Montreal Canadiens] {{NHL}} [[Kategória:Montreal Canadiens| ]] [[Kategória:Hokejové kluby NHL]] {{DEFAULTSORT:Montreal_Canadiens}} f8r8cdmqcd48ibjkz385fq5es1o2trl 7417480 7417478 2022-07-30T12:47:11Z 178.40.245.65 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:Montreal Canadiens}} {{Infobox NHL klub |názov klubu = Montreal Canadiens<br />(Canadiens de Montréal) |bg_color = #BF2F38 |text_color = white |obrázok loga = Montreal Canadiens.svg |konferencia = [[Východná konferencia (NHL)|Východná]] |divízia = [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická]] |založený = [[4. december]] [[1909]] |história = '''Montreal Canadiens'''<br /> 1910 – súčasnosť |štadión = [[Bell Centre]] |mesto = [[Montreal]], [[Quebec]] |mediálne pobočky = [[CJAD (AM)|CJAD (800 AM)]]<br />[[Réseau des sports|RDS]]<br />[[CKAC (AM)|CKAC (730 AM)]] |farby klubu = modrá, biela a červená<br />{{box farby|#CE2029}} {{box farby|#FFFFFF}} {{box farby|#082567}} |vlastník = {{Minivlajka|USA}} [[Geoff Molson]] |generálny manažér = {{Minivlajka|Kanada}} [[Kent Hughes]] |tréner = {{Minivlajka|Kanada}} [[Martin St. Louis]] |ligové pobočky = [[Laval Rocket]] ([[American Hockey League|AHL]])<br />[[Trois-Rivières Lions]] ([[ECHL]]) |stanley cup = 1915 – 16, 1923 – 24, 1929 – 30, 1930 – 31, 1943 – 44, 1945 – 46, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1957 – 58, 1958 – 59, 1959 – 60, 1964 – 65, 1965 – 66, 1967 – 68, 1968 – 69, 1970 – 71, 1972 – 73, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1992 – 93 |víťaz konferencie = 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1985 – 86, 1988 – 89, 1992 – 93, 2020 - 21 |víťaz divízie = 1927 – 28, 1928 – 29, 1929 – 30, 1930 – 31, 1931 – 32, 1936 – 37, 1967 – 68, 1968 – 69, 1972 – 73, 1974 – 75, 1975 – 76, 1976 – 77, 1977 – 78, 1978 – 79, 1979 – 80, 1980 – 81, 1981 – 82, 1984 – 85, 1987 – 88, 1988 – 89, 1991 – 92, 2007 – 08, 2012 – 13, 2014 – 15 |kapitán={{Minivlajka|Kanada}} [[Shea Weber]] (do 2022)}} [[File:Montreal canadiens unif.png|thumb|200px|Uniforms]] '''Montreal Canadiens''', známy aj ako '''Le Club de Hockey Canadien''' alebo. '''Canadiens de Montréal''', je [[ľadový hokej|hokejový]] klub [[NHL]] sídliaci v [[Kanada|kanadskom]] [[Montreal]]e. Klub hrá v Atlantickej divízii Východnej konferencie. Bol založený v roku [[1909]] a je súčasťou tzv. Original Six, pôvodnej šestice klubov NHL. Svoje domáce zápasy hrá v [[Bell Centre]]. Dvadsaťštyrikrát vyhral [[Stanley Cup]], čo je najviac spmedzi klubov, ktoré kedy hrali NHL.<ref name="MostCups">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nhl.com/cup/champs.html|titul=Stanley Cup Champions and Finalists|vydavateľ=NHL.com|rok=2007}}</ref> Posledný Stanley Cup získal v sezóne [[NHL 1992/1993|1992/1993]] (ako zatiaľ posledný klub z Kanady).<ref name="CanadaCup">{{cite web|url=http://proicehockey.about.com/od/stanleycupbunker/a/stanley_cuplist.htm|title=The Complete List of Stanley Cup Champions|publisher=About.com|year=2007}}</ref> V drese Montrealu nastupovali legendárni hráči, po mnohých sú v súčasnosti nazvané prestížne trofeje. 40 bývalých hráčov Montrealu je v [[Hokejová sieň slávy|Sieni slávy NHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hockeysiteincanada.com/MontrealCanadiens.shtml|titul=Montreal Canadiens Franchise History}}</ref> Logo klubu označuje začiatočné písmená názvu "'''C'''lub de '''H'''ockey Canadien" (názov používaný od roku [[1917]]). == História == Montreal Canadiens bol založený v roku [[1909]] (jeho predchodcom bol Haileybury Hockey Club). Vznikol ešte pred začiatkom NHL a bol súčasťou jej predchodcu, súťaže [[NHA]]. Zakladateľ ligy NHA [[Ambrose O'Brien]] bol presvedčený, že liga potrebuje popri [[Montreal Shamrocks]] a [[Montreal Wanderers]] aj ďalšieho rivala z Montrealu. Svoj prvý zápas odohrali Canadiens [[5. január]]a [[1910]], trénerom bol [[Jack Laviolette]].<ref name=sportsecyclopedia>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sportsecyclopedia.com/nhl/montreal/canadiens.html|titul=Montreal Canadiens|vydavateľ=Sportsecyclopedia.com|rok=2007}}</ref> Prvýkrát vyhrali Stanley Cup v sezóne [[NHA 1915/1916|1915/1916]], keď zvíťazili nad Portlandom. V roku [[1924]] klub získal Stanley Cup znova; dopomohla mu k tomu nová útočná formácia, tvorená nováčikom [[Howie Morenz|Howiem Morenzom]], [[Aurel Joliat|Aurelom Joliatom]] a [[Billy Boucher|Billym Boucherom]]. Zdolal [[Calgary Tigers]] a [[Vancouver Maroons]] v zmiešanom formáte play-off. Od sezóny [[NHL 1926/1927|1926/1927]] hrali Canadiens svoje domáce zápasy na štadióne Montreal Forum, presťahovali sa sem kvôli problémom s ľadom v Mount Royal Arena. === 1932 – 1967: Koniec Morenza a Original Six === Hviezdy Canadiens (Morenz a Joliat) zhasli na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]], v sezóne [[NHL 1935/1936|1935/1936]] dosiahli najhorší výsledok a skončili na poslednom mieste. Dobrý výsledok sa klubu podaril v nasledujúcej sezóne [[NHL 1936/1937|1936/1937]], ale vzápätí prišiel šok v podobe smrti Morenza, ktorý mal iba 34 rokov. [[Súbor:Montreal Canadiens hockey team, October 1942.jpg|left|thumb|Tím z roku 1942]] Nasledovali ďalšie nevýrazné sezóny; v sezóne [[NHL 1939/1940|1939/1940]] dosiahli Canadiens iba 10 víťazstiev, čo je najmenej počas celej histórie klubu. V roku [[1940]] sa stal novým trénerom [[Dick Irvin]]. V sezóne [[NHL 1943/1944|1943/1944]] získali Canadiens Stanley Cup; útočná formácia [[Maurice Richard]], [[Toe Blake]] a [[Elmer Lach]] sa stala slávnou, keď v základnej časti sezóny Canadiens prehrali iba 5 zápasov. Maurice Richard prepisoval históriu [[NHL]], keď sa mu ako prvému hráčovi podarilo streliť v roku [[1945]] 50 gólov (v 50 zápasoch). Napriek sile Canadiens nakoniec prehrali vo semifinále play-off s [[Toronto Maple Leafs|Torontom]]. V sezóne [[NHL 1945/1946|1945/1946]] opäť získali Stanley Cup, keď zdolali vo finále play-off [[Boston Bruins]] 4 : 1 na zápasy. V roku [[1957]] kúpili klub bratia Molsonovci, vlastníci pivovaru Molson. [[50. roky 20. storočia|50. roky]] boli najslávnejšou érou Canadiens.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.thecanadianencyclopedia.com/index.cfm?PgNm=TCE&Params=A1ARTA0005404|titul=Montreal Canadiens|vydavateľ=The Canadian Encyclopedia}}</ref> Od roku [[1951]] až do roku [[1960]] sa každý rok prebojovali do finále play-off, pričom šesťkrát boli úspešní. Novým trénerom po Irvinovi sa stal v roku [[1955]] [[Toe Blake]] a klub bol doplnený o viacero výborných hráčov, akými boli [[Jean Beliveau]], [[Bernie Geoffrion]], či brankár [[Jacques Plante]]. Spolu s [[Maurice Richard|Mauricom Richardom]] a jeho mladším bratom [[Henri Richard|Henrim]] patrili k najlepším hráčom tej doby. === 1967 – 1986: Expanzia NHL === Ku koncu [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v USA nachádzalo viacero klubov, ktoré boli schopné konkurovať špičke vtedajšej NHL. V roku [[1967]] bolo do NHL pribraných šesť klubov (Philadelphia, St. Louis, Minnesota, Los Angeles, Oakland a Pittsburgh), ktoré vytvorili svoju vlastnú divíziu. Nastal koniec slávnej éry NHL nazývanej [[Original Six]] (Pôvodná šestka). V sezóne [[NHL 1966/1967|1966/1967]] sa [[Toronto Maple Leafs|Torontu]] podarilo prerušiť víťazné roky Montrealu, keď Maple Leafs zdolali Canadiens 4 : 2 na zápasy. Nasledujúce dve sezóny však boli Canadiens opäť úspešní. V roku [[1970]] sa Montrealu ani Torontu nepodarilo dostať do play-off; bolo to prvýkrát v histórii, čo v play-off chýbali kanadské mužstvá. Ten rok Stanley Cup získal [[Boston Bruins]], keď jeho súper [[St. Louis Blues]] skončil tretíkrát po sebe vo finále bez vyhratého zápasu. V nasledujúcej sezóne [[NHL 1970/1971|1970/1971]] sa Montrealu podarilo zdolať favorizovaný Boston na čele s [[Phil Esposito|Philom Espositom]] a [[Bobby Orr|Bobbym Orrom]] v prvom kole play-off. Veľkou mierou sa o to zaslúžil brankár Canadiens [[Ken Dryden]]. Canadiens pokračovali až do finále, kde si poradili s dominantným klubom západnej divízie [[Chicago Blackhawks]]. Canadiens sa tešili zo zisku Stanley Cupu štyrikrát po sebe v rokoch [[1976]] až [[1979]]. Klub vtedy trénoval [[Scotty Bowman]]. Väčšina slávnych hráčov Canadiens skončila s aktívnou činnosťou v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] (okrem Lafluera, Robinsona, či Gaineyho). Klubu sa podarilo získať švédskeho útočníka [[Mats Näslund|Matsa Näslunda]], [[Guy Carbonneau|Guya Carbonneaua]] a mladého obrancu [[Chris Chelios|Chrisa Cheliosa]]. Táto kombinácia spolu s brankárskym hrdinom [[Patrick Roy|Patrickom Royom]] doviedla Canadiens k zisku Stanley Cupu. === Od roku 1986 – moderná NHL === V sezóne [[NHL 1985/1986|1985/1986]] získali hráči Canadiens Stanley Cup, keď vo finále zdolali [[Calgary Flames]]. Potom nasledovalo šesť sezón bez väčšieho úspechu, ale zmena prišla v sezóne [[NHL 1992/1993|1992/1993]]. Canadiens sa prebojovali do finále play-off, kde nastúpili proti [[Los Angeles Kings]]. V prvom zápase prehrali 4 : 1. Väčšina fanúšikov predpokladala, že Los Angeles na čele s [[Wayne Gretzky|Waynom Grezkym]] privedie toto finále do úspešného konca. Canadiens ale v ďalších zápasoch zabojovali a diváci boli svedkami predĺžení. V nich rozhodli hráči Canadiens; obranca [[Eric Desjardins]] a dvakrát [[John LeClair]]. Piaty zápas sa hral v Montreale, Canadiens vyhrali 4 : 1 a získali svoj zatiaľ posledný Stanley Cup. V roku [[1995]] sa Canadiens nedostali do play-off prvýkrát za posledných 25 rokov, v decembri toho roku prehrali doma zahanbujúco s [[Detroit Red Wings|Detroitom]] 1 : 11. Krátko po zápase klub vymenil brankára [[Patrick Roy|Patricka Roya]] do [[Colorado Avalanche]].<ref name=sportsecyclopedia/> [[Súbor:Intérieur du Centre Bell Center Inside.JPG|right|thumb|Interiér [[Bell Centre]]]] [[11. marec|11. marca]] [[1996]] odohrali Canadiens svoj posledný zápas na štadióne Montreal Forum, na ktorom hrali domáce zápasy od roku [[1926]]). V tomto zápase vyhrali nad Dallas Stars 4 : 1 a víťazný gól strelil ruský útočník [[Andrej Kovalenko]]. Novým štadiónom sa stalo [[Molson Centre]] (v roku [[2003]] premenované na [[Bell Centre]]).<ref name="Renamed">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbc.ca/sports/story/2002/02/26/bellcentre020226.html|titul=Molson Centre renamed Bell Centre|dátum prístupu=2007-02-14|rok=2002|vydavateľ=CBC Sports}}</ref> Canadiens chýbali v play-off v troch po sebe nasledujúcich sezónach - od [[1999]] do roku [[2001]]. V tom čase sa dokonca uvažovalo o presune klubu do amerického mesta. Americký investor nakoniec sľúbil, že klub zostane v [[Montreal]]e. Na jeseň [[2001]] sa ukázalo, že klub možno nebude môcť rátať so [[Saku Koivu|Saku Koivom]], ktorý v ňom hral už od roku [[1995]]. Bola mu diagnostikovaná rakovina a jeho ďalšie účinkovanie bolo otázne. Našťastie sa uzdravil, vrátil sa už nasledujúcu sezónu a získal [[Bill Masterton Memorial Trophy]]. V roku [[2002]] sa Canadiens prebojovali do play-off, aj vďaka kvalitným výkonom brankára [[José Theodore|Josého Theodora]]. Dostali sa do druhého kola, kde podľahli [[Carolina Hurricanes|Caroline Hurricanes]]. === Posledné sezóny === [[13. január]]a [[2006]] sa vedenie rozhodlo dať výpoveď trénerovi [[Claude Julien|Claudovi Julienovi]]. Nahradil ho [[Bob Gainey]], generálny manažér klubu. Neskôr sa počas tejto sezóny rozhodlo o výmene na poste brankára; José Theodore, ktorý odohral viacero nevydarených zápasov, prestúpil do Colorada a namiesto neho angažovali Švajčiara [[David Aebischer|Davida Aebischera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sport.aktuality.sk/magazin/sirena/theodore-a-aebischer---smutny-osud-brankarskych-hviezd|titul=Theodore a Aebischer – smutný osud brankárskych hviezd|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2007}}</ref> V sezóne [[NHL 2005/2006|2005/2006]] skončili Canadiens na treťom mieste v Severovýchodnej divízii Východnej konferencie. Vo Východnej konferencii sa umiestnili na 7. mieste z 15. mužstiev a postúpili do play-off. Tu sa v prvom kole stretli s Carolina Hurricanes, aj napriek vedeniu 2 : 0 na zápasy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nbc11.com/sports/8972340/detail.html|titul=Canadiens Shock Hurricanes In Double-OT|dátum vydania=2006|vydavateľ=NBC11.com}}</ref> nakoniec sériu prehrali 2 : 4 a nepostúpili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.tsn.ca/nhl/feature/?fid=4964&hubname=nhl|titul=2) Carolina Hurricanes vs. (7) Montreal Canadiens 2005-06 play-off|dátum vydania=2006|vydavateľ=TSN.ca}}</ref> Montreal získal v sezóne [[NHL 2006/2007|2006/2007]] v základnej časti 90 bodov, najproduktívnejším hráčom bol kapitán Saku Koivu. Ku koncu sezóny 2006/2007 sa klub ocitol na hrane postupu do play-off. V posledných zápasoch bojoval o miesto v play-off s [[Toronto Maple Leafs|Torontom]] a [[New York Islanders|NY Islanders]]. Do zostavy sa vrátil brankár [[Cristobal Huet]], ktorý dostal príležitosť na rozhodujúci posledný zápas sezóny proti Torontu. Montreal tento napínavý zápas nakoniec prehral 5 : 6 a do play-off nepostúpil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/02/08/AR2007020802328.html|titul=Islanders Secure Playoff Berth|vydavateľ=Washington post|dátum vydania=8. apríl 2007}}</ref> V sezóne [[NHL 2007/2008|2007/2008]] získal Montreal v základnej časti 104 bodov, vďaka čomu bol prvý vo Východnej konferencií. V prvom kole play-off zdolal [[Boston Bruins]] 4 : 3 na zápasy, ale v druhom kole prehral s Philadelphiou 1 : 4 na zápasy. [[29. december|29. decembra]] [[2008]] sa Canadiens výhrou 5 : 2 nad [[Florida Panthers|Floridou]] stal prvým klubom NHL, ktorý dosiahol métu 3000 víťazstiev v základnej časti NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.cbssports.com/nhl/gamecenter/recap/NHL_20081229_MON@FLA|titul=Lapierre nets final three to lift Canadiens to 3,000th victory|vydavateľ=CBS Sports|dátum vydania=29. december 2008}}</ref> {{Pozri aj|Káder Montreal Canadiens v sezóne 2005/06|Káder Montreal Canadiens v sezóne 2006/07}} == Symboly klubu == Klubové farby červená, modrá a biela sa používajú od roku [[1914]]. Tradičné farby sú tiež farbami franko-kanadskej kultúry. Logo klubu, ktoré patrí k najstarším a najrozpoznávanejším športovým logám a ktoré pozostáva z písmen 'C' a 'H', sa používa od roku [[1917]]. Domáci dres klubu je prevažne červenej farby a obsahuje štyri modré a biele pruhy. Dres používaný pre zápasy vonku pozostáva prevažne z bielej farby a obsahuje jeden červený a jeden modrý pruh na páse a hrubý červený pruh na ramenách. Tento dizajn je používaný s menšími obmenami od roku 1914 a dres býva označovaný ako 'La sainte flanelle'. Od sezóny [[NHL 2004/2005|2004/2005]] má klub svojho maskota, je ním [[Youppi]], ktorý býval maskotom bejzbalového klubu [[Montreal Expos]]. == Súčasný káder == <small>''Stav k [[3. október|3. októbru]] [[2015]]'' <ref>Team Roster [http://canadiens.nhl.com/club/roster.htm]</ref></small> {| class="wikitable" |+ Brankári |- ! Číslo ! ! Hráč ! Chytá ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''31''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Carey Price]] | Ľ | [[2005]] | [[Anahim Lake]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]] |- | '''34''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jake Allen]] | Ľ | [[2020]] | Fredericton, [[New Brunswick]], [[Kanada]] |- |'''35''' |{{minivlajka|Kanada}} |[[Samuel Montembeault]] |Ľ |[[2021]] |Becancour, [[Centré-du-Quebec]], [[Kanada]] |} {| class="wikitable" |+ Obrancovia |- ! Číslo ! ! Hráč ! Strieľa ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''52''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Justin Barron]] | R | [[2022]] | [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]], [[Nova Scotia]], [[Kanada]] |- | '''43''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Kale Clague]] | Ľ | [[2021]] | Regina, [[Saskatchewan]], [[Kanada]] |- | '''44''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Joel Edmundson]] | Ľ | [[2020]] | Brandon, [[Kanada]] |- | '''54''' | {{minivlajka|USA}} | [[Jordan Harris]] | Ľ | [[2021]] | [[Haverhill]], [[Spojené štáty|USA]] |- | '''84''' | {{minivlajka|Švédsko}} | [[William Lagesson]] | Ľ | [[2021]] | [[Gothenburg]], [[Švédsko]] |- | '''26''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Mike Matheson]] | Ľ | [[2022]] | [[Pointe-Claire]], [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''58''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[David Savard]] | P | [[2021]] | [[St-Hyacinthe]], [[Kanada]] |- |'''6''' |{{minivlajka|USA}} |[[Chris Wideman]] |P |[[2021]] |[[St. Louis|St.Louis]], [[Spojené štáty|USA]] |} {| class="wikitable" |+ Útočníci |- ! Číslo ! ! Hráč ! Strieľa ! Pozícia ! Získaný ! Miesto narodenia |- | '''17''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Josh Anderson]] | P | PK | [[2020]] | [[Burlington (Ontário)|Burlington]], [[Kanada]] |- | '''40''' | {{minivlajka|Fínsko}} | [[Joel Armia]] | P | PK | [[2018]] | [[Pori]], [[Fínsko]] |- | '''41''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Paul Byron]] - '''A''' | Ľ | ĽK | [[2015]] | [[Ottawa]], [[Kanada]] |- | '''22''' | {{minivlajka|USA}} | [[Cole Caufield]] | P | PK | [[2019]] | [[Stevens Point]], [[Spojené štáty|USA]] |- | '''77''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Kirby Dach]] | P | C | [[2022]] | [[Fort Saskatchewan]], [[Kanada]] |- | '''11''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Brendan Gallagher]] - '''A''' | P | PK | [[2010]] | [[Edmonton]], [[Alberta]], [[Kanada]] |- | '''63''' | {{minivlajka|Rusko}} | [[Evgenii Dadonov]] | Ľ | PK | [[2022]] | [[Čeľabinsk|Chelyabinsk]], [[Rusko]] |- | '''45''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Laurent Dauphin]] | Ľ | C | [[2021]] | Repentigny, [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''92''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jonathan Drouin]] | Ľ | ĽK | [[2017]] | Ste-Agathe, [[Quebec]], [[Kanada]] |- | '''28''' | {{minivlajka|USA}} | [[Christian Dvorak]] | Ľ | ĽK | [[2021]] | Palos, [[Spojené štáty|USA]] |- | '''71''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Jake Evans]] | P | C | [[2014]] | [[Toronto]], [[Kanada]] |- | '''68''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Mike Hoffman]] | Ľ | C | [[2021]] | [[Kitchener]], [[Ontário]], [[Kanada]] |- | '''20''' | {{minivlajka|Slovensko}} | [[Juraj Slafkovský]] | Ľ | ĽK | [[2022]] | [[Košice]], [[Slovensko]] |- | '''55''' | {{minivlajka|Kanada}} | [[Michael Pezzetta]] | Ľ | ĽK | [[2016]] | [[Toronto]], [[Kanada]] |- |'''32''' | {{minivlajka|Kanada}} |[[Rem Pitlick]] |Ľ |C |[[2021]] |[[Ottawa]], [[Kanada]] |- |'''14''' |{{minivlajka|Kanada}} |[[Nick Suzuki]] - '''A''' |P |C |[[2019]] |[[London (Ontário)|London]], [[Kanada]] |} == Sezóny a rekordy == === Výsledky === ''Toto je čiastočný zoznam výsledkov Canadiens v posledných sezónach. Pre kompletný zoznam sezón pozri [[Sezóny Montrealu Canadiens]]'' '''''Vysvetlivky:''' Z = Zápasy, V = Výhry, P = Prehry, PvP = Prehry v predĺžení, B = Body, NG = Nastrieľané góly, IG = Inkasované góly, TM = Trestné minúty'' {| class="wikitable" |- align="center" style="font-size: small; font-weight:bold; background-color:#dddddd; padding:5px;" | |Sezóna || Z || V || P || PvP || NG || IG || B || TM || Koniec || Play-off |- |[[NHL 2010/2011|2010/2011]] || 82 || 44 || 30 || 8 || 216 || 209 || 96 || || 2 z 5., Severovýchodná 6 z 15., Východná Konferencia 14 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 3-4 ([[Boston Bruins]]) |- |[[NHL 2011/2012|2011/2012]] || 82 || 31 || 35 || 16 || 212 || 226 || 78 || || 5 z 5 Severovýchodná 15 z 15., Východná Konferencia 28 z 30., V celej Lige || Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |[[NHL 2012/2013|2012/2013]]¹|| 48 || 29 || 14 || 5 || 149 || 126 || 63 || || 1 z 5., Severovýchodná 2 z 15., Východná Konferencia 4 z 30., V celej Lige || Prehra v štvrťfinále konferencie 1-4 ([[Ottawa Senators]]) |- |[[NHL 2013/2014|2013/2014]] || 82 || 46 || 28 || 8 || 215 || 204 || 100 || || 3 z 8., Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 9 z 30., V celej Lige || Prehra vo finále konferencie 2-4 ([[New York Rangers]]) |- |[[NHL 2014/2015|2014/2015]] || 82 || 50 || 22 || 10 || 221 || 189 || 110 || || 1 z 8., Atlantická 2 z 16., Východná Konferencia 2 z 30., V celej Lige || Prehra v druhom kole 2-4 ([[Tampa Bay Lightning]]) |- |[[NHL 2015/2016|2015/2016]] |82 |38 |38 |6 |221 |236 |82 | |6 z 8., Atlantická 13 z 16., Východná Konferencia 22 z 30., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |[[NHL 2016/2017|2016/2017]] |82 |47 |26 |9 |226 |200 |103 | |1 z 8.,Atlantická 4 z 16., Východná Konferencia 7 z 30., V celej Lige |Prehra v prvom kole 2-4 ([[New York Rangers]]) |- |[[NHL 2017/2018|2017/2018]] |82 |29 |40 |13 |209 |264 |71 | |6 z 8.,Atlantická 14 z 16., Východná Konferencia 28 z 31., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |2018/2019 |82 |44 |30 |8 |249 |236 |96 | |4 z 8.,Atlantická 9 z 16., Východná Konferencia 14 z 31., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |- |2019/2020² |71 |31 |31 |9 |212 |221 |71 | |5 z 8.,Atlantická 13 z 16 ., Východná Konferencia 24 z 31., V celej Lige |Prehra v prvom kole 2-4 ([[Philadelphia Flyers]]) |- |2020/2021³ |56 |24 |21 |11 |159 |168 |59 | |4 z 7.,Severná 18 z 31., V celej Lige |Prehra vo finále o [[Stanleyho pohár|Stanleyho Pohár]] 1-4 ([[Tampa Bay Lightning]]) |- |2021/2022 |82 |22 |49 |11 |221 |319 |55 | |8 z 8.,Atlantická 16 z 16., Východná Konferencia 32 z 32., V celej Lige |Tím sa nekvalifikoval do play-off |} :¹ <small>Sezóna bola skrátená kvôli lockoutu.</small> :2 _{Sezóna bola skrátená kvôli pandémii, neskôr dokončené play-off} :3 _{Sezóna bola skrátena kvôli dohraniu play-off minulej sezóny. Zmenené divízie kvôli pandémii.} === Individuálne rekordy === ==== Kariéra ==== * Najviac sezón: [[Henri Richard]], 20 * Najviac zápasov: Henri Richard, 1256 * Najviac gólov: [[Maurice Richard]], 544 * Najviac asistencií: [[Guy Lafleur]], 728 * Najviac bodov: Guy Lafleur, 1246 (518G, 728A) * Najviac trestných minút: [[Chris Nilan]], 2248 * Najviac shutoutov: [[George Hainsworth]], 75 ==== Lídri kanadského bodovania ==== '''''Poznámka:''' B/Z = body za zápas, V (min)/Z vylúčenia v minútach za zápas'' {| class="wikitable" |- ! Pozícia ! Meno ! Z ! G ! A ! B ! V (min) ! B/Z ! V (min)/Z |- | 1 | [[Guy Lafleur]] (PK) | 961 | 518 | 728 | 1246 | 381 | 1,30 | 0,40 |- | 2 | [[Jean Béliveau]] (C) | 1125 | 507 | 712 | 1219 | 1029 | 1,08 | 0,91 |- | 3 | [[Henri Richard]] (C) | 1256 | 358 | 688 | 1046 | 928 | 0,83 | 0,74 |- | 4 | [[Maurice Richard]] (PK) | 978 | 544 | 421 | 965 | 1285 | 0,99 | 1,31 |- | 5 | [[Larry Robinson]] (O) | 1202 | 197 | 686 | 883 | 706 | 0,73 | 0,59 |- | 6 | [[Yvan Cournoyer]] (PK) | 968 | 428 | 435 | 863 | 255 | 0,89 | 0,26 |- | 7 | [[Jacques Lemaire]] (C) | 853 | 366 | 469 | 835 | 217 | 0,98 | 0,25 |- | 8 | [[Steve Shutt]] (ĽK) | 871 | 408 | 368 | 776 | 400 | 0,89 | 0,46 |- | 9 | [[Bernie Geoffrion]] (PK) | 766 | 371 | 388 | 759 | 636 | 0,99 | 0,83 |- | 10 | [[Saku Koivu]] (C) | 792 | 191 | 450 | 641 | 623 | 0,80 | 0,00 |} ==== Sezóna ==== * Najviac gólov za sezónu: [[Steve Shutt]] (1976/1977) a [[Guy Lafleur]] (1977/1978), 60 * Najviac presilovkových gólov za sezónu: [[Yvan Cournoyer]] (1966/1967), 20 * Najviac asistencií za sezónu: [[Pete Mahovlich]] (1974/1975), 82 * Najviac bodov za sezónu: [[Guy Lafleur]] (1976/1977), 136 * Najviac trestných minút za sezónu: [[Chris Nilan]] (1984/1985), 358 * Najviac bodov za sezónu, obranca: [[Larry Robinson]] (1976/1977), 85 * Najviac bodov za sezónu, nováčik: [[Mats Naslund]] (1982/1983) a [[Kjell Dahlin]] (1985/1986), 71 <!-- * Najviac Výhier za sezónu: [[Jacques Plante]]; [[Ken Dryden]], 42 (1955 – 56 a 1961 – 62; 1975 – 76) --> * Najviac shutoutov za sezónu: [[George Hainsworth]] (1928/1929), 22 <!-- * Najviac Gólov za sezónu, obranca: [[Sheldon Souray]], 26 (2006 – 07) --> == Vodcovia klubu v histórii == === Kapitáni === * [[Jack Laviolette]], 1909 – 1910 * [[Newsy Lalonde]], 1910 – 1911 * [[Jack Laviolette]], 1911 – 1912 * [[Newsy Lalonde]], 1912 – 1913 * [[Jimmy Gardner]], 1913 – 1915 * [[Howard McNamara]], 1915 – 1916 * [[Newsy Lalonde]], 1916 – 1922 * [[Sprague Cleghorn]], 1922 – 1925 * [[Billy Coutu]], 1925 – 1926 * [[Sylvio Mantha]], 1926 – 1932 * [[George Hainsworth]], 1932 – 1933 * [[Sylvio Mantha]], 1933 – 1936 * [[Albert Babe Siebert|Albert "Babe" Siebert]], 1936 – 1939 * [[Walter Buswell]], 1939 – 1940 * [[Toe Blake]], 1940 – 1948 * [[Bill Durnan]], 1948 <small> (január – apríl)</small> * [[Emile Bouchard]], 1948 – 1956 * [[Maurice Richard]], 1956 – 1960 * [[Doug Harvey]], 1960 – 1961 * [[Jean Beliveau]], 1961 – 1971 * [[Henri Richard]], 1971 – 1975 * [[Yvan Cournoyer]], 1975 – 1979 * [[Serge Savard]], 1979 – 1981 * [[Bob Gainey]], 1981 – 1989 * [[Guy Carbonneau]] & [[Chris Chelios]], 1989 – 1990 <small> (spolu-kapitáni)</small> * [[Guy Carbonneau]], 1990 – 1994 * [[Kirk Muller]], 1994 – 1995 * [[Mike Keane]], 1995 <small> (apríl – december)</small> * [[Pierre Turgeon]], 1995 – 1996 * [[Vincent Damphousse]], 1996 – 1999 * [[Saku Koivu]], 1999 – 2009 * [[Brian Gionta]], 2010 – 2014 * [[Max Pacioretty]], 2015 – 2018 * [[Shea Weber]], 2018 – 2022 === Tréneri === * [[Jack Laviolette|Jean-Baptiste "Jack" Laviolette]], 1909 – 1910 * [[Adolphe Lecours]], 1910 – 1911 * [[Napoléon Dorval|Napoleon Dorva]], 1911 – 1913 * [[Jimmy Gardner|James Henry "Jimmy" Gardner]], 1913 – 1915 * [[Edouard Lalonde|Edouard "Newsy" Lalonde]], 1915 – 1921 * Edouard "Newsy" Lalonde<br />a [[Leo Dandurand]], 1921 – 1922 * Leo Dandurand, 1922 – 1926 * [[Cecil Hart]], 1926 – 1932 * Edouard Lalonde, 1932 – 1934 * Edouard "Newsy" Lalonde<br />a Leo Dandurand, 1934 – 1935 * [[Sylvio Mantha]], 1935 – 1936 * Cecil Hart, 1936 – 1938 * Cecil Hart a [[Jules Dugal]], 1938 – 1939 * [[Albert Babe Siebert|Albert "Babe" Siebert]], 1939 * [[Alfred Lepine|Alfred "Pit" Lepine]], 1939 – 1940 * [[Dick Irvin]], 1940 – 1955 * [[Toe Blake|Hector "Toe" Blake]], 1955 – 1968 * [[Claude Ruel]], 1968 – 1971 * [[Al MacNeil]], 1971 * [[Scotty Bowman]], 1971 – 1979 * [[Bernie Geoffrion]], 1979 * Claude Ruel, 1979 – 1981 * [[Bob Berry (hokejista)|Bob Berry]], 1981 – 1984 * [[Jacques Lemaire]], 1984 – 1985 * [[Jean Perron]], 1985 – 1988 * [[Pat Burns]], 1988 – 1992 * [[Jacques Demers]], 1992 – 1995 * [[Mario Tremblay]], 1995 – 1997 * [[Alain Vigneault]], 1997 – 2000 * [[Michel Therrien]], 2000 – 2003 * [[Claude Julien]], 2003 – 2006 * [[Bob Gainey]], 2006 <small> (január – máj) (medziobdobový tréner)</small> * [[Guy Carbonneau]], 2006 – 2009 * [[Bob Gainey]], 2009 <small> (marec – jún) (medziobdobový tréner)</small> * [[Jacques Martin]], 2009 – 2011 * [[Randy Cunneyworth]], 2011 – 2012 * [[Michel Therrien]], 2012 – 2017 * [[Claude Julien]], 2017 - 2021 * [[Dominique Ducharme]], 2021 - 2022 * [[Martin St. Louis]], 2022 - súčasnosť == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Canadiens de Montréal}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.canadiens.com/ Oficiálna stránka Montreal Canadiens] {{NHL}} [[Kategória:Montreal Canadiens| ]] [[Kategória:Hokejové kluby NHL]] {{DEFAULTSORT:Montreal_Canadiens}} edmrtv8urozgffkr65jk3qst345xmj2 0 37819 7417720 7332530 2022-07-31T00:51:33Z Lalina 22926 /* Zaujímavé miesta */ ow wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Tunis | other_name = تونس | category = hlavné mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Tunis | image_size = 300 <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Tunisko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 36 | lat_m = 49 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 11 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 212.630 <!-- *** Population *** --> | population = 728453 | population_date = 31. 12. 2007 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = približne v roku - 200 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = [[Abbes Mohsen]] | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = http://www.commune-tunis.gov.tn/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tunis''' (niekedy tiež '''Túnis''') je [[Hlavné mesto|hlavným mestom]] [[Tunisko|Tuniska]]. V roku [[2010]] tu podľa [[Sčítanie obyvateľstva|sčítania ľudu]] žilo 780 000 obyvateľov a v celej [[Aglomerácia|aglomerácii]] to bolo 2 500 000 obyvateľov. == Názov mesta == Pôvod dnešného názvu Tunisu siaha pravdepodobne do [[Starovek|staroveku]], do obdobia pred [[Púnske vojny|púnskymi vojnami]]. [[Staroveké Grécko|Grécky]] [[historik]] a [[politik]] [[Polybios|Polybios z Megalapole]] (asi [[200 pred Kr.]] - [[120 pred Kr.]]) ho uvádza ako ''Tines''. [[Arabi]] mesto nazývali buď ''Túnus'' alebo ''Túnis''. == Prírodné podmienky == Tunis leží na severozápadnom [[Pobrežie|pobreží]] Tuniska v blízkosti jazera [[Le Lac]]. Hoci najvyšší bod mesta leží vo výške 150 m. n. m., jeho priemerná [[nadmorská výška]] sa pohybuje okolo 3 m. Priemerná [[teplota]] sa v [[Január|januári]] pohybuje okolo 10 ° C, v [[Júl|júli]] okolo 26 ° C. V januári spadne priemerne 70 mm, v júli 0 mm zrážok. == História mesta == Tunis je jedným z najstarších miest na Zemi. Prvú osadu pomenovanú [[Kartágo]] tu okolo roku [[814 pred Kr.]] založili [[Feničania]], v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] tu vzniklo opevnenie, ktoré malo mesto chrániť. V roku [[146 pred Kr.]] v rámci [[Tretia púnska vojna|tretej púnskej vojny]] mesto dobyli a zrovnali so zemou [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. V [[5. storočie|5. storočí]] sa tu usadil [[Germáni|germánsky]] kmeň [[Vandali|Vandalov]], v [[6. storočie|6. storočí]] oblasť ovládla vtedy mocná [[Byzantská ríša]]. V [[7. storočie|7. storočí]] bol Tunis založený ako arabské mesto. V [[13. storočie|13. storočí]] získal status hlavného mesta východomagribského štátu Chavsidovskej dynastie. Ich štát sa nazýval, rovnako ako je súčasný názov krajiny, Tunisko. V roku [[1535]] mesto dobyli vojská [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], kráľa [[Španielsko|Španielska]]. V roku [[1574]] sa Tunis dostal pod nadvládu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a stal sa hlavným mestom jej tuniskej provincie. Od roku [[1883]] mal Tunis rolu administratívneho strediska francúzskeho protektorátu. 20. marca [[1956]], kedy bola vyhlásená [[nezávislosť]] krajiny, sa Tunis stal hlavným mestom Tuniska. V roku [[1960]] tu bola založená univerzita. == Dnešné mesto == Výstavba nového mesta začala v [[19. storočie|19. storočí]]. Hlavná trieda mesta je pomenovaná podľa [[Habib Burgiba|Habiba Burgibu]], prvého prezidenta Tuniska. Lemujú ju budovy, kde sídlia banky, obchodné firmy, vládne úrady a ďalšie inštitúcie. Obytné štvrte metropoly sa nachádzajú hlavne v severnej časti, smerujúce k parku Belveder. Na zalesnených svahoch parku stojí zoologická záhrada a moslimský pavilón. V meste stojí rad potravinárskych, strojárenských, hutníckych, cementárenských a chemických závodov. Nachádza sa tu aj rafinéria [[Ropa|ropy]]. == Zaujímavé miesta == Okolo kopca, na ktorom stojí citadela [[Kasba]] s mešitou, sa rozkladá staré mesto Arabov [[Medina]], ktorá je jedným z najlepšie zachovaných islamských stredovekých miest. Jej stredom je veľká mešita pochádzajúci z [[8. storočie|8. storočia]], dnes v nej sídli Moslimská univerzita. V bývalom paláci Beje sídli múzeum Bardo, kde je vystavené mnoho pamiatok zo starovekého Kartága, na ruinách Antoniových kúpeľov je postavené Národné múzeum. Celá Medina bola v roku [[1979]] zaradená na zoznam [[Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru|UNESCO]]. Neďaleko mesta sa nachádza to, čo zostalo z Kartága, toto miesto je častým cieľom turistov.[[Súbor:Tunis Nasa satellite image.jpg|thumb|Satelitný pohľad na mesto]] == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Alžírsko}} [[Alžír]], [[Alžírsko]] * {{Flagicon|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] * {{Flagicon|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|France}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] * {{Flagicon|Austria}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tunis}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] [[Kategória:Mestá v Tunisku]] [[Kategória:Prístavné mestá Stredozemného mora]] b1ed6fd6qibxhafgbj0yfa7id3d0sxi 7417721 7417720 2022-07-31T00:58:16Z Gitanes232 142243 Revízia 7417720 používateľa [[Special:Contributions/Lalina|Lalina]] ([[User talk:Lalina|diskusia]]) bola vrátená - Medina ako cast mesta Tunis, nie je to iste co mesto Medina v Saudskej Arabii wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Tunis | other_name = تونس | category = hlavné mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Tunis | image_size = 300 <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Tunisko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 36 | lat_m = 49 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 11 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 212.630 <!-- *** Population *** --> | population = 728453 | population_date = 31. 12. 2007 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = približne v roku - 200 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = [[Abbes Mohsen]] | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = http://www.commune-tunis.gov.tn/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tunis''' (niekedy tiež '''Túnis''') je [[Hlavné mesto|hlavným mestom]] [[Tunisko|Tuniska]]. V roku [[2010]] tu podľa [[Sčítanie obyvateľstva|sčítania ľudu]] žilo 780 000 obyvateľov a v celej [[Aglomerácia|aglomerácii]] to bolo 2 500 000 obyvateľov. == Názov mesta == Pôvod dnešného názvu Tunisu siaha pravdepodobne do [[Starovek|staroveku]], do obdobia pred [[Púnske vojny|púnskymi vojnami]]. [[Staroveké Grécko|Grécky]] [[historik]] a [[politik]] [[Polybios|Polybios z Megalapole]] (asi [[200 pred Kr.]] - [[120 pred Kr.]]) ho uvádza ako ''Tines''. [[Arabi]] mesto nazývali buď ''Túnus'' alebo ''Túnis''. == Prírodné podmienky == Tunis leží na severozápadnom [[Pobrežie|pobreží]] Tuniska v blízkosti jazera [[Le Lac]]. Hoci najvyšší bod mesta leží vo výške 150 m. n. m., jeho priemerná [[nadmorská výška]] sa pohybuje okolo 3 m. Priemerná [[teplota]] sa v [[Január|januári]] pohybuje okolo 10 ° C, v [[Júl|júli]] okolo 26 ° C. V januári spadne priemerne 70 mm, v júli 0 mm zrážok. == História mesta == Tunis je jedným z najstarších miest na Zemi. Prvú osadu pomenovanú [[Kartágo]] tu okolo roku [[814 pred Kr.]] založili [[Feničania]], v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] tu vzniklo opevnenie, ktoré malo mesto chrániť. V roku [[146 pred Kr.]] v rámci [[Tretia púnska vojna|tretej púnskej vojny]] mesto dobyli a zrovnali so zemou [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. V [[5. storočie|5. storočí]] sa tu usadil [[Germáni|germánsky]] kmeň [[Vandali|Vandalov]], v [[6. storočie|6. storočí]] oblasť ovládla vtedy mocná [[Byzantská ríša]]. V [[7. storočie|7. storočí]] bol Tunis založený ako arabské mesto. V [[13. storočie|13. storočí]] získal status hlavného mesta východomagribského štátu Chavsidovskej dynastie. Ich štát sa nazýval, rovnako ako je súčasný názov krajiny, Tunisko. V roku [[1535]] mesto dobyli vojská [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], kráľa [[Španielsko|Španielska]]. V roku [[1574]] sa Tunis dostal pod nadvládu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a stal sa hlavným mestom jej tuniskej provincie. Od roku [[1883]] mal Tunis rolu administratívneho strediska francúzskeho protektorátu. 20. marca [[1956]], kedy bola vyhlásená [[nezávislosť]] krajiny, sa Tunis stal hlavným mestom Tuniska. V roku [[1960]] tu bola založená univerzita. == Dnešné mesto == Výstavba nového mesta začala v [[19. storočie|19. storočí]]. Hlavná trieda mesta je pomenovaná podľa [[Habib Burgiba|Habiba Burgibu]], prvého prezidenta Tuniska. Lemujú ju budovy, kde sídlia banky, obchodné firmy, vládne úrady a ďalšie inštitúcie. Obytné štvrte metropoly sa nachádzajú hlavne v severnej časti, smerujúce k parku Belveder. Na zalesnených svahoch parku stojí zoologická záhrada a moslimský pavilón. V meste stojí rad potravinárskych, strojárenských, hutníckych, cementárenských a chemických závodov. Nachádza sa tu aj rafinéria [[Ropa|ropy]]. == Zaujímavé miesta == Okolo kopca, na ktorom stojí citadela [[Kasba]] s mešitou, sa rozkladá staré mesto Arabov [[Medina (rozlišovacia stránka)|Medina]], ktorá je jedným z najlepšie zachovaných islamských stredovekých miest. Jej stredom je veľká mešita pochádzajúci z [[8. storočie|8. storočia]], dnes v nej sídli Moslimská univerzita. V bývalom paláci Beje sídli múzeum Bardo, kde je vystavené mnoho pamiatok zo starovekého Kartága, na ruinách Antoniových kúpeľov je postavené Národné múzeum. Celá Medina bola v roku [[1979]] zaradená na zoznam [[Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru|UNESCO]]. Neďaleko mesta sa nachádza to, čo zostalo z Kartága, toto miesto je častým cieľom turistov.[[Súbor:Tunis Nasa satellite image.jpg|thumb|Satelitný pohľad na mesto]] == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Alžírsko}} [[Alžír]], [[Alžírsko]] * {{Flagicon|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] * {{Flagicon|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|France}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] * {{Flagicon|Austria}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tunis}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] [[Kategória:Mestá v Tunisku]] [[Kategória:Prístavné mestá Stredozemného mora]] gww75d3phf64qifyq3jizrip3ruh96s 7417723 7417721 2022-07-31T01:05:28Z Lalina 22926 /* Zaujímavé miesta */ oprava, predtým som zle odklepla wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Tunis | other_name = تونس | category = hlavné mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Tunis | image_size = 300 <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Tunisko | country_flag = 1 | state = | region = | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 36 | lat_m = 49 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 10 | long_m = 11 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 212.630 <!-- *** Population *** --> | population = 728453 | population_date = 31. 12. 2007 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = približne v roku - 200 | established_type = Prvá písomná zmienka | mayor = [[Abbes Mohsen]] | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = http://www.commune-tunis.gov.tn/ <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Tunis''' (niekedy tiež '''Túnis''') je [[Hlavné mesto|hlavným mestom]] [[Tunisko|Tuniska]]. V roku [[2010]] tu podľa [[Sčítanie obyvateľstva|sčítania ľudu]] žilo 780 000 obyvateľov a v celej [[Aglomerácia|aglomerácii]] to bolo 2 500 000 obyvateľov. == Názov mesta == Pôvod dnešného názvu Tunisu siaha pravdepodobne do [[Starovek|staroveku]], do obdobia pred [[Púnske vojny|púnskymi vojnami]]. [[Staroveké Grécko|Grécky]] [[historik]] a [[politik]] [[Polybios|Polybios z Megalapole]] (asi [[200 pred Kr.]] - [[120 pred Kr.]]) ho uvádza ako ''Tines''. [[Arabi]] mesto nazývali buď ''Túnus'' alebo ''Túnis''. == Prírodné podmienky == Tunis leží na severozápadnom [[Pobrežie|pobreží]] Tuniska v blízkosti jazera [[Le Lac]]. Hoci najvyšší bod mesta leží vo výške 150 m. n. m., jeho priemerná [[nadmorská výška]] sa pohybuje okolo 3 m. Priemerná [[teplota]] sa v [[Január|januári]] pohybuje okolo 10 ° C, v [[Júl|júli]] okolo 26 ° C. V januári spadne priemerne 70 mm, v júli 0 mm zrážok. == História mesta == Tunis je jedným z najstarších miest na Zemi. Prvú osadu pomenovanú [[Kartágo]] tu okolo roku [[814 pred Kr.]] založili [[Feničania]], v [[2. storočie pred Kr.|2. storočí pred Kr.]] tu vzniklo opevnenie, ktoré malo mesto chrániť. V roku [[146 pred Kr.]] v rámci [[Tretia púnska vojna|tretej púnskej vojny]] mesto dobyli a zrovnali so zemou [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. V [[5. storočie|5. storočí]] sa tu usadil [[Germáni|germánsky]] kmeň [[Vandali|Vandalov]], v [[6. storočie|6. storočí]] oblasť ovládla vtedy mocná [[Byzantská ríša]]. V [[7. storočie|7. storočí]] bol Tunis založený ako arabské mesto. V [[13. storočie|13. storočí]] získal status hlavného mesta východomagribského štátu Chavsidovskej dynastie. Ich štát sa nazýval, rovnako ako je súčasný názov krajiny, Tunisko. V roku [[1535]] mesto dobyli vojská [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]], kráľa [[Španielsko|Španielska]]. V roku [[1574]] sa Tunis dostal pod nadvládu [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a stal sa hlavným mestom jej tuniskej provincie. Od roku [[1883]] mal Tunis rolu administratívneho strediska francúzskeho protektorátu. 20. marca [[1956]], kedy bola vyhlásená [[nezávislosť]] krajiny, sa Tunis stal hlavným mestom Tuniska. V roku [[1960]] tu bola založená univerzita. == Dnešné mesto == Výstavba nového mesta začala v [[19. storočie|19. storočí]]. Hlavná trieda mesta je pomenovaná podľa [[Habib Burgiba|Habiba Burgibu]], prvého prezidenta Tuniska. Lemujú ju budovy, kde sídlia banky, obchodné firmy, vládne úrady a ďalšie inštitúcie. Obytné štvrte metropoly sa nachádzajú hlavne v severnej časti, smerujúce k parku Belveder. Na zalesnených svahoch parku stojí zoologická záhrada a moslimský pavilón. V meste stojí rad potravinárskych, strojárenských, hutníckych, cementárenských a chemických závodov. Nachádza sa tu aj rafinéria [[Ropa|ropy]]. == Zaujímavé miesta == Okolo kopca, na ktorom stojí citadela [[Kasba]] s mešitou, sa rozkladá staré mesto Arabov [[Medina (urbanizmus)|Medina]], ktorá je jedným z najlepšie zachovaných islamských stredovekých miest. Jej stredom je veľká mešita pochádzajúci z [[8. storočie|8. storočia]], dnes v nej sídli Moslimská univerzita. V bývalom paláci Beje sídli múzeum Bardo, kde je vystavené mnoho pamiatok zo starovekého Kartága, na ruinách Antoniových kúpeľov je postavené Národné múzeum. Celá Medina bola v roku [[1979]] zaradená na zoznam [[Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru|UNESCO]]. Neďaleko mesta sa nachádza to, čo zostalo z Kartága, toto miesto je častým cieľom turistov. [[Súbor:Tunis Nasa satellite image.jpg|thumb|Satelitný pohľad na mesto]] == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Alžírsko}} [[Alžír]], [[Alžírsko]] * {{Flagicon|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]] * {{Flagicon|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|France}} [[Paríž]], [[Francúzsko]] * {{Flagicon|Austria}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Tunis}} {{Geografický výhonok}} [[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]] [[Kategória:Mestá v Tunisku]] [[Kategória:Prístavné mestá Stredozemného mora]] cb84rr18easzdbffubf5mj7rxbsjm87 0 38910 7417534 7414994 2022-07-30T16:12:08Z 46.34.245.133 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Válek | pseudonym = | popis osoby = slovenský básnik, publicista,<br/> prekladateľ a komunistický politik | obrázok = Medaila Miroslav Valek.jpg | popis obrázka = Medaila Válka od [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] | rodné meno = | dátum narodenia = [[17. júl]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1991|1|27|1927|7|17}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie =predseda Zväzu slovenských spisovateľov, minister kultúry SSR, predseda Zväzu československých spisovateľov | manžel = | manželka =Marianna Mihalkovičová, Zora Zorinová | partner = | deti =Miroslava Vallová | vzťahy =Matúš Vallo (vnuk) | žáner =neskorá moderna | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' (1959) | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený =Ladislav Novomeský | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = Valek podpis.jpg | poznámky = | web = | portál1 = Politika | portál2 =Kultúra }} '''Miroslav Válek''' (* [[17. júl]] [[1927]], [[Trnava]] – † [[27. január]] [[1991]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[publicista]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], kultúrny organizátor, [[politik]], [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačný]] [[Minister kultúry Slovenskej republiky|minister kultúry]] (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej [[Slovensko|slovenskej]] [[poézia|poézie]] a autor literatúry pre deti a mládež. == Životopis == Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom [[Gymnázium Jána Hollého|Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu]], odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na [[VŠE|Vysokej škole obchodnej v Bratislave]] (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov ([[Tuberkulóza (MKCH-10)|tuberkulóza]]). V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Miroslav Válek {{!}} osobnosti.sk|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/miroslav-valek-1328|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-03-28|vydavateľ=www.osobnosti.sk}}</ref> Prešiel redakciami viacerých časopisov ([[Slovenský roľník]], Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]. Od roku 1957 bol v časopise [[Mladá tvorba]], kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]. Zároveň zastával funkciu tajomníka [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] (ZSS), ktorý [[Romboid (časopis)|Romboid]] vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.<ref name=":0">Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/miroslav-valek Online]</ref> V roku 1962 vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Po vzniku [[Federatívne usporiadanie|federatívneho usporiadania]] ČSSR od 1. januára 1969 sa stal [[Minister kultúry Slovenskej republiky|ministrom kultúry SSR]] a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva [[ÚV KSS]].<ref name=":0" /> Ako politik sa hlásil k praxi tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]]. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (SNR). Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]]) pôsobil ako predseda [[Zväz česko-slovenských spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]] (ZČSS) v Prahe<ref name=":0" /> a poslanec SNR. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave. Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. <ref>MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Valek_Kalend_03.pdf Online]</ref> <ref name=":2">Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: ''HN Magazín'', 27.2.2016 [https://style.hnonline.sk/vikend/592900-valek-v-hn-magazine-komunisticky-politik-ktoreho-zeny-spachali-samovrazdu Online]</ref> == Tvorba == Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (''[[Plameň (časopis)|Plameň]]'', ''Rozvoj'', ''Rozhľady'', ''Jas'', ''Nová práca''). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' a výber z nich vyšiel knižne až v roku [[1971]] ako rozšírené vydanie ''Dotykov'' pod názvom ''Zápalky''. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.<ref name="Portréty">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Zambor | meno zborník = J | kapitola zborník = Miroslav Válek | editori = [[Ján Zambor]] | titul = Portréty slovenských spisovateľov | zväzok = 3 | typ zväzku = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2003 | isbn = 80-223-1779-9 | počet strán = 115 | strany = }}</ref>{{rp|53}} Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov. V roku [[1951]] však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.</ref> Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu ''Dotyky'' (1959). Prvá časť ''(Nite'') sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti ''Rovina'' už využíva len voľný verš.<ref name="Portréty"/>{{rp|56}} Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' (1961), ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' (1963) a ''[[Milovanie v husej koži]]'' (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako ''Štyri knihy nepokoja''. V ''Príťažlivosti'' sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky ''Nepokoj'' dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka ''Milovanie v husej koži'' vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.<ref name="Portréty"/>{{rp|62}} Piata básnická skladba ''Slovo'' z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal [[Valér Mikula]] v roku 2005.<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.</ref> [[Eduard Chmelár]] má k tomuto rozboru prof. [[Valér Mikula|Mikulu]] ostré výhrady: ''Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.''<!-- Hodnotí skôr básnika ako jeho poéziu, čo je nie vždy šťastné (pomyslime si, ako by vyzerala svetová literatúra, keby sa na hodnoty povedzme Borgesovho diela pozeralo výlučne cez prizmu jeho problematických politických postojov). Táto póza editora je dosť nepresvedčivá, najmä vo svetle jeho známeho hodnotenia iných autorov, ku ktorým nie je taký nemilosrdný (viď tvorba Dominika Tatarku v päťdesiatych rokoch). Valér Mikula zabudol (alebo pre svoju zaujatosť jednoducho nedokázal) vyzdvihnúť hodnoty, ktoré odolali skúške času. Človek by až povedal, že editor má nejaké osobné problémy. Škoda tohto ideologického doslovu. Bez ohľadu na Válkovo politické zmýšľanie zostáva tento autor jedným z najväčších slovenských básnikov. Jeho moderná, čistá poézia stavia báseň výsostne racionálne, vďaka čomu básnik po celý čas drží pevne v rukách významové smerovanie textu a neuchyľuje sa k patetickým pózam. Nielen ľúbostné, jemne erotické verše, ale aj všeľudská, filozofická poloha básnika je niečo, k čomu sa vyplatí vracať. Som presvedčený, že vnímavého čitateľa Válkova poézia osloví aj bez editorovho záverečného agitpropu. --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelár | meno = Eduard | odkaz na autora = Eduard Chmelár | titul = Na noži – Hodnotný výber so zlomyseľným koncom | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | dátum vydania = 25.1.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.6.2021 | miesto = Bratislava }}</ref> Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v [[ruština|ruštine]], [[poľština|poľštine]], [[čeština|češtine]], [[bulharčina|bulharčine]], [[ukrajinčina|ukrajinčine]], [[maďarčina|maďarčine]], [[taliančina|taliančine]], [[nemčina|nemčine]] a [[fínčina|fínčine]]. [[File:Valek.jpg|thumb|Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|SPŠ dopravnej]] v Trnave]] == Ocenenia == * [[1966]] – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda * [[1972]] – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu * [[1974]] – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou * [[1975]] – [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] * [[1977]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] * [[1977]] – nositeľ Radu práce * [[2019]] – čestné občianstvo mesta Trnava == Kritika == Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala [[KGB]] hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo ''Umenie a revolúcia'', Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané [[Jurij Vladimirovič Andropov|Andropovovi]] a styčnej kancelárii KGB v Prahe.<ref name="MA_I"/> Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna [[Hotel Radisson Blu Carlton|hotela Carlton]] zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ ([[Sviečková manifestácia]]) [[25. marec|25. marca]] [[1988]].<ref>KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]</ref> Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho|url=https://dennikn.sk/88416/ako-chcel-miroslav-valek-riesit-divadlo-a-ako-divadlo-vyriesilo-jeho/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-03-31|dátum prístupu=2019-11-27|jazyk=sk-SK|meno=Oliver|priezvisko=Rehák}}</ref> zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom [[Gymnázium Jána Hollého|cirkevného gymnázia]]. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.<ref name=":1" /> Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa [[Viliam Plevza|Viliama Plevzu]] boli Válek a bývalý&nbsp; predseda vlády [[Peter Colotka]] jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák]] na Slovensku<ref name=":2" />). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]] pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.) Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra [[Štefan Lazar]]. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 [[Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris]] usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz [[Dom odborov Istropolis|Istropolis]]), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dubovský|meno=Patrik|titul=Sviečková manifestácia 25. marca 1988|url=http://www.upn.gov.sk/data/svieckova-manifestacia/svieckova%20-manifestacia-25-marec-1988-studia.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/11/27|vydavateľ=Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa}}</ref> Podľa kňaza [[Ladislav Stromček|Ladislava Stromčeka]] na tomto zasadaní boli Válek, [[Vincent Máčovský|Máčovský]] a ďalší, pričom ''„predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v [[Hotel Radisson Blu Carlton|Carltone]] a riadili zásah proti manifestácii.“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šimulčík|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Čas svitania : sviečková manifestácia – 25. marec 1988|vydanie=3|vydavateľ=Michal Vaško|miesto=Prešov|rok=2018|počet strán=277|url=|isbn=978-80-8198-012-1|kapitola=|strany=50|jazyk=}} In: {{Citácia knihy|priezvisko zborník=Stromček|meno zborník=Ladislav|kapitola zborník=Kľúčové bolo podať správu Hlinkovi|url kapitoly zborník=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/svieckova-manifestacia-I.pdf#page=148|editori=Peter Jašek a kol|titul=Sviečková manifestácia I : štúdie, spomienky a svedectvá|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2015|počet strán=274|url=|isbn=978-80-89335-75-6|kapitola=|strany=147|jazyk=}}</ref> „Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Vévoda | meno zborník = Rudolf | kapitola zborník = VÁLEK Miroslav | editori = Petr Anev, Matěj Bílý | titul = Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921{{--}}1989) | zväzok = L{{--}}Z | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]; Ústav pro studium totalitních režimů | rok = 2018 | isbn = 978-80-200-2973-7 | isbn2 = 978-80-88292-15-9 | počet strán = 658 | strany = 509{{--}}512 }}</ref> == Dielo == === Básnické zbierky === * [[1959]] – ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' * [[1961]] – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' * [[1963]] – ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' * [[1965]] – ''[[Milovanie v husej koži]]'' * [[1973]] – ''Súvislosti'' * [[1975]] – ''Štyri knihy nepokoja'' (reedícia) * [[1976]] – ''[[Slovo]]'' * [[1977]] – ''Z vody'' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[1983]] – ''Básne'' (súborné vydanie) === Zhudobnené básne === * [[Miroslav Žbirka]] – Jesenná láska * [[Marián Varga]] – Smutná ranná električka * [[Pavol Hammel]] – Po písmenku * [[Andy Ďurica]] a STEREO – Po písmenku * [[Mloci]] –Záhradka (báseň Kaplnka) * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – Dáma so závojom === Diela pre deti a mládež === * [[1959]] – ''Kúzla pod stolom'' * [[1960]] – ''Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí '' * [[1961]] – ''Kde žijú vtáčky '' * [[1964]] – ''Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov '' * [[1970]] – ''Do Tramtárie '' * [[1975]] – ''Panpulóni'' (výber) * [[2006]] – ''Lastovička vo fraku'' === Eseje === * [[1979]] – ''O literatúre a kultúre'' * [[1999]] – ''Inšpirácie'' === Preklady === * [[1961]] – [[Julian Tuwim]]: ''Zázraky a divy'' * [[1962]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Nový Figaro'' * [[1964]] a [[1980]] – A. Voznesenský: ''Trojuholníková hruška '' * [[1967]] – G. Ajgi: ''Žena sprava '' * [[1969]] a [[1977]] [[Paul Verlaine]]: ''2 výbery z poézie P. Verlaina'' * [[1968]] – [[Rainer Maria Rilke]]: ''Piesne o láske'' (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom) * [[1968]] – G. Corso: ''Zmŕtvychvstanie smrti'' (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským) * [[1977]] – [[Paul Verlaine]]: ''Vôňa tvojho tela '' * J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor [[Vladimír Reisel]]) === Preklady pre deti === * [[1957]] – ''Raj domova'' (český básnik J. Čarka) * [[1961]] – ''Zázraky a divy'' (poľský básnik [[Julian Tuwim]]) * [[1964]] – ''Prvé písmená'' (sovietsky prozaik S. Baruzdin) === Výber z prekladateľskej tvorby === * [[1977]] – ''Preklady '' === Súborné dielo a výbery z poézie === * [[1967]] – ''Tri knihy nepokoja '' * [[1971]] – ''Štyri knihy nepokoja '' * [[1973]] – ''Súvislosti '' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[2005]] – ''Básnické dielo'' * 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne) === Film === * [[2018]]: ''[[Válek (film)|Válek]]'' == Referencie == {{referencie|1|refs= <ref name="MA_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrew | meno = Christopher | priezvisko2 = Mitrochin | meno2 = Vasilij | prekladatelia = Ondřej Novák | titul = Neznámé špionážní operace KGB : Mitrochinův archiv | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2001 | isbn = 80-200-0810-1 | počet strán = 696 | strany = 284{{--}}285 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = [[Valér Mikula]] | titul = Básnické dielo | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Kalligram]] | rok = 2005 | isbn = 80-7149-795-9 | edícia = Knižnica slovenskej literatúry | zväzok edície = 2 | počet strán = 553 | strany = }} * BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: ''Portréty slovenských spisovateľov 3.'' Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. {{ISBN|80-223-1779-9}} * SEDLÁK, I. a kol.: ''Dejiny slovenskej literatúry II.'' Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009. * KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]. * ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. {{ISBN|978-80-8119-075-9}} * ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66{{--}}84. == Iné projekty == {{projekt|q=Miroslav Válek}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/miroslav-valek Miroslav Válek] – Literárne informačné centrum * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=V%C3%A1lek,+Miroslav,+1927-1991&sort=dateOldest&theme=system Diela Miroslava Válka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Válek, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 80s0r1jthjiorsdj0wrma80gbbtk20p 7417548 7417534 2022-07-30T16:26:19Z Teslaton 12161 Revízia 7417534 používateľa [[Special:Contributions/46.34.245.133|46.34.245.133]] ([[User talk:46.34.245.133|diskusia]]) bola vrátená, treba to uviesť aj do textu a doložiť citáciami wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Miroslav Válek | pseudonym = | popis osoby = slovenský básnik, publicista,<br/> prekladateľ a komunistický politik | obrázok = Medaila Miroslav Valek.jpg | popis obrázka = Medaila Válka od [[Ján Kulich|Jána Kulicha]] | rodné meno = | dátum narodenia = [[17. júl]] [[1927]] | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1991|1|27|1927|7|17}} | miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' (1959) | významné práce = | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnená = | ovplyvnená skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | ovplyvnila = | ovplyvnila skryť = | podpis = Valek podpis.jpg | poznámky = | web = | portál1 = Politika | portál2 = }} '''Miroslav Válek''' (* [[17. júl]] [[1927]], [[Trnava]] – † [[27. január]] [[1991]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[publicista]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], kultúrny organizátor, [[politik]], [[Normalizácia (ČSSR)|normalizačný]] [[Minister kultúry Slovenskej republiky|minister kultúry]] (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej [[Slovensko|slovenskej]] [[poézia|poézie]] a autor literatúry pre deti a mládež. == Životopis == Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom [[Gymnázium Jána Hollého|Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu]], odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na [[VŠE|Vysokej škole obchodnej v Bratislave]] (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov ([[Tuberkulóza (MKCH-10)|tuberkulóza]]). V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Miroslav Válek {{!}} osobnosti.sk|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/miroslav-valek-1328|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-03-28|vydavateľ=www.osobnosti.sk}}</ref> Prešiel redakciami viacerých časopisov ([[Slovenský roľník]], Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]]. Od roku 1957 bol v časopise [[Mladá tvorba]], kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu [[Romboid (časopis)|Romboid]]. Zároveň zastával funkciu tajomníka [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] (ZSS), ktorý [[Romboid (časopis)|Romboid]] vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS.<ref name=":0">Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, [http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/miroslav-valek Online]</ref> V roku 1962 vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Po vzniku [[Federatívne usporiadanie|federatívneho usporiadania]] ČSSR od 1. januára 1969 sa stal [[Minister kultúry Slovenskej republiky|ministrom kultúry SSR]] a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva [[ÚV KSS]].<ref name=":0" /> Ako politik sa hlásil k praxi tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]]. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom [[Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]]. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] (SNR). Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]]) pôsobil ako predseda [[Zväz česko-slovenských spisovateľov|Zväzu československých spisovateľov]] (ZČSS) v Prahe<ref name=":0" /> a poslanec SNR. Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave. Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. <ref>MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Valek_Kalend_03.pdf Online]</ref> <ref name=":2">Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: ''HN Magazín'', 27.2.2016 [https://style.hnonline.sk/vikend/592900-valek-v-hn-magazine-komunisticky-politik-ktoreho-zeny-spachali-samovrazdu Online]</ref> == Tvorba == Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (''[[Plameň (časopis)|Plameň]]'', ''Rozvoj'', ''Rozhľady'', ''Jas'', ''Nová práca''). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' a výber z nich vyšiel knižne až v roku [[1971]] ako rozšírené vydanie ''Dotykov'' pod názvom ''Zápalky''. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.<ref name="Portréty">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Zambor | meno zborník = J | kapitola zborník = Miroslav Válek | editori = [[Ján Zambor]] | titul = Portréty slovenských spisovateľov | zväzok = 3 | typ zväzku = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Univerzita Komenského | rok = 2003 | isbn = 80-223-1779-9 | počet strán = 115 | strany = }}</ref>{{rp|53}} Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov. V roku [[1951]] však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.</ref> Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu ''Dotyky'' (1959). Prvá časť ''(Nite'') sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti ''Rovina'' už využíva len voľný verš.<ref name="Portréty"/>{{rp|56}} Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' (1961), ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' (1963) a ''[[Milovanie v husej koži]]'' (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako ''Štyri knihy nepokoja''. V ''Príťažlivosti'' sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky ''Nepokoj'' dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka ''Milovanie v husej koži'' vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.<ref name="Portréty"/>{{rp|62}} Piata básnická skladba ''Slovo'' z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal [[Valér Mikula]] v roku 2005.<ref>MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: ''Básnické dielo.'' Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.</ref> [[Eduard Chmelár]] má k tomuto rozboru prof. [[Valér Mikula|Mikulu]] ostré výhrady: ''Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka.''<!-- Hodnotí skôr básnika ako jeho poéziu, čo je nie vždy šťastné (pomyslime si, ako by vyzerala svetová literatúra, keby sa na hodnoty povedzme Borgesovho diela pozeralo výlučne cez prizmu jeho problematických politických postojov). Táto póza editora je dosť nepresvedčivá, najmä vo svetle jeho známeho hodnotenia iných autorov, ku ktorým nie je taký nemilosrdný (viď tvorba Dominika Tatarku v päťdesiatych rokoch). Valér Mikula zabudol (alebo pre svoju zaujatosť jednoducho nedokázal) vyzdvihnúť hodnoty, ktoré odolali skúške času. Človek by až povedal, že editor má nejaké osobné problémy. Škoda tohto ideologického doslovu. Bez ohľadu na Válkovo politické zmýšľanie zostáva tento autor jedným z najväčších slovenských básnikov. Jeho moderná, čistá poézia stavia báseň výsostne racionálne, vďaka čomu básnik po celý čas drží pevne v rukách významové smerovanie textu a neuchyľuje sa k patetickým pózam. Nielen ľúbostné, jemne erotické verše, ale aj všeľudská, filozofická poloha básnika je niečo, k čomu sa vyplatí vracať. Som presvedčený, že vnímavého čitateľa Válkova poézia osloví aj bez editorovho záverečného agitpropu. --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chmelár | meno = Eduard | odkaz na autora = Eduard Chmelár | titul = Na noži – Hodnotný výber so zlomyseľným koncom | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]] | dátum vydania = 25.1.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 6.6.2021 | miesto = Bratislava }}</ref> Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v [[ruština|ruštine]], [[poľština|poľštine]], [[čeština|češtine]], [[bulharčina|bulharčine]], [[ukrajinčina|ukrajinčine]], [[maďarčina|maďarčine]], [[taliančina|taliančine]], [[nemčina|nemčine]] a [[fínčina|fínčine]]. [[File:Valek.jpg|thumb|Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe [[Stredná priemyselná škola dopravná (Trnava, Študentská 23)|SPŠ dopravnej]] v Trnave]] == Ocenenia == * [[1966]] – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda * [[1972]] – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu * [[1974]] – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou * [[1975]] – [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] * [[1977]] – [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] * [[1977]] – nositeľ Radu práce * [[2019]] – čestné občianstvo mesta Trnava == Kritika == Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala [[KGB]] hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo ''Umenie a revolúcia'', Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané [[Jurij Vladimirovič Andropov|Andropovovi]] a styčnej kancelárii KGB v Prahe.<ref name="MA_I"/> Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna [[Hotel Radisson Blu Carlton|hotela Carlton]] zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ ([[Sviečková manifestácia]]) [[25. marec|25. marca]] [[1988]].<ref>KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]</ref> Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho|url=https://dennikn.sk/88416/ako-chcel-miroslav-valek-riesit-divadlo-a-ako-divadlo-vyriesilo-jeho/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2015-03-31|dátum prístupu=2019-11-27|jazyk=sk-SK|meno=Oliver|priezvisko=Rehák}}</ref> zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom [[Gymnázium Jána Hollého|cirkevného gymnázia]]. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.<ref name=":1" /> Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika KSČ „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe (podľa [[Viliam Plevza|Viliama Plevzu]] boli Válek a bývalý&nbsp; predseda vlády [[Peter Colotka]] jedinými skutočnými priateľmi vtedajšieho prezidenta [[Gustáv Husák]] na Slovensku<ref name=":2" />). Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca [[Nežná revolúcia|novembra 1989]] pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.) Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra [[Štefan Lazar]]. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 [[Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris]] usporiadalo jubilejné zasadanie v Dome ROH (teraz [[Dom odborov Istropolis|Istropolis]]), na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dubovský|meno=Patrik|titul=Sviečková manifestácia 25. marca 1988|url=http://www.upn.gov.sk/data/svieckova-manifestacia/svieckova%20-manifestacia-25-marec-1988-studia.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019/11/27|vydavateľ=Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa}}</ref> Podľa kňaza [[Ladislav Stromček|Ladislava Stromčeka]] na tomto zasadaní boli Válek, [[Vincent Máčovský|Máčovský]] a ďalší, pričom ''„predstavitelia režimu tam prvýkrát a výslovne potvrdili, že naozaj boli v [[Hotel Radisson Blu Carlton|Carltone]] a riadili zásah proti manifestácii.“''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šimulčík|meno=Ján|autor=|odkaz na autora=|titul=Čas svitania : sviečková manifestácia – 25. marec 1988|vydanie=3|vydavateľ=Michal Vaško|miesto=Prešov|rok=2018|počet strán=277|url=|isbn=978-80-8198-012-1|kapitola=|strany=50|jazyk=}} In: {{Citácia knihy|priezvisko zborník=Stromček|meno zborník=Ladislav|kapitola zborník=Kľúčové bolo podať správu Hlinkovi|url kapitoly zborník=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/svieckova-manifestacia-I.pdf#page=148|editori=Peter Jašek a kol|titul=Sviečková manifestácia I : štúdie, spomienky a svedectvá|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2015|počet strán=274|url=|isbn=978-80-89335-75-6|kapitola=|strany=147|jazyk=}}</ref> „Akokoľvek je jeho politický odkaz vnímaný rozporuplne, jeho literárne dielo je oceňované bez toho, aby jeho hodnota vyvolávala väčšie kontroverzie.“<ref>{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Vévoda | meno zborník = Rudolf | kapitola zborník = VÁLEK Miroslav | editori = Petr Anev, Matěj Bílý | titul = Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921{{--}}1989) | zväzok = L{{--}}Z | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]; Ústav pro studium totalitních režimů | rok = 2018 | isbn = 978-80-200-2973-7 | isbn2 = 978-80-88292-15-9 | počet strán = 658 | strany = 509{{--}}512 }}</ref> == Dielo == === Básnické zbierky === * [[1959]] – ''[[Dotyky (básnická zbierka)|Dotyky]]'' * [[1961]] – ''[[Príťažlivosť (básnická zbierka)|Príťažlivosť]]'' * [[1963]] – ''[[Nepokoj (básnická zbierka)|Nepokoj]]'' * [[1965]] – ''[[Milovanie v husej koži]]'' * [[1973]] – ''Súvislosti'' * [[1975]] – ''Štyri knihy nepokoja'' (reedícia) * [[1976]] – ''[[Slovo]]'' * [[1977]] – ''Z vody'' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[1983]] – ''Básne'' (súborné vydanie) === Zhudobnené básne === * [[Miroslav Žbirka]] – Jesenná láska * [[Marián Varga]] – Smutná ranná električka * [[Pavol Hammel]] – Po písmenku * [[Andy Ďurica]] a STEREO – Po písmenku * [[Mloci]] –Záhradka (báseň Kaplnka) * [[Richard Müller (spevák)|Richard Müller]] – Dáma so závojom === Diela pre deti a mládež === * [[1959]] – ''Kúzla pod stolom'' * [[1960]] – ''Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí '' * [[1961]] – ''Kde žijú vtáčky '' * [[1964]] – ''Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov '' * [[1970]] – ''Do Tramtárie '' * [[1975]] – ''Panpulóni'' (výber) * [[2006]] – ''Lastovička vo fraku'' === Eseje === * [[1979]] – ''O literatúre a kultúre'' * [[1999]] – ''Inšpirácie'' === Preklady === * [[1961]] – [[Julian Tuwim]]: ''Zázraky a divy'' * [[1962]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Nový Figaro'' * [[1964]] a [[1980]] – A. Voznesenský: ''Trojuholníková hruška '' * [[1967]] – G. Ajgi: ''Žena sprava '' * [[1969]] a [[1977]] [[Paul Verlaine]]: ''2 výbery z poézie P. Verlaina'' * [[1968]] – [[Rainer Maria Rilke]]: ''Piesne o láske'' (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom) * [[1968]] – G. Corso: ''Zmŕtvychvstanie smrti'' (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským) * [[1977]] – [[Paul Verlaine]]: ''Vôňa tvojho tela '' * J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor [[Vladimír Reisel]]) === Preklady pre deti === * [[1957]] – ''Raj domova'' (český básnik J. Čarka) * [[1961]] – ''Zázraky a divy'' (poľský básnik [[Julian Tuwim]]) * [[1964]] – ''Prvé písmená'' (sovietsky prozaik S. Baruzdin) === Výber z prekladateľskej tvorby === * [[1977]] – ''Preklady '' === Súborné dielo a výbery z poézie === * [[1967]] – ''Tri knihy nepokoja '' * [[1971]] – ''Štyri knihy nepokoja '' * [[1973]] – ''Súvislosti '' * [[1977]] – ''Zakázaná láska'' * [[2005]] – ''Básnické dielo'' * 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne) === Film === * [[2018]]: ''[[Válek (film)|Válek]]'' == Referencie == {{referencie|1|refs= <ref name="MA_I">{{Citácia knihy | priezvisko = Andrew | meno = Christopher | priezvisko2 = Mitrochin | meno2 = Vasilij | prekladatelia = Ondřej Novák | titul = Neznámé špionážní operace KGB : Mitrochinův archiv | odkaz na titul = | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 2001 | isbn = 80-200-0810-1 | počet strán = 696 | strany = 284{{--}}285 }}</ref> }} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | editori = [[Valér Mikula]] | titul = Básnické dielo | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Kalligram]] | rok = 2005 | isbn = 80-7149-795-9 | edícia = Knižnica slovenskej literatúry | zväzok edície = 2 | počet strán = 553 | strany = }} * BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: ''Portréty slovenských spisovateľov 3.'' Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. {{ISBN|80-223-1779-9}} * SEDLÁK, I. a kol.: ''Dejiny slovenskej literatúry II.'' Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009. * KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: ''SME'', 29. 1. 2016. Dostupné [http://kultura.sme.sk/c/20082398/nestastny-muz-miroslav-valek.html on-line]. * ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. {{ISBN|978-80-8119-075-9}} * ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66{{--}}84. == Iné projekty == {{projekt|q=Miroslav Válek}} == Externé odkazy == * [https://www.litcentrum.sk/autor/miroslav-valek Miroslav Válek] – Literárne informačné centrum * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=V%C3%A1lek,+Miroslav,+1927-1991&sort=dateOldest&theme=system Diela Miroslava Válka] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{DEFAULTSORT:Válek, Miroslav}} [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí prekladatelia]] [[Kategória:Ministri kultúry Slovenskej republiky]] [[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]] [[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] [[Kategória:Politici KSS]] [[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]] [[Kategória:Laureáti Ceny Jána Hollého]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] oyliz2dnyl2yfnhob9xvf2h46pnka63 0 39956 7417623 6650810 2022-07-30T19:12:22Z 78.98.41.154 Aktualizoval som údaj wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ľubomír Ftáčnik |Portrét = ftacnik_lubomir_20081025_berlin_bundesliga.jpg |Popis = Ftáčnik v roku 2008 v Berlíne |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = {{dnv|1957|10|30}} |Miesto narodenia = [[Bratislava]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = }} '''Ľubomír Ftáčnik''' (* [[30. október]] [[1957]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[šach (hra)|šachový]] veľmajster. Najvyššie [[ELO (rating)|ELO]] dosiahol v roku 2001, bolo to 2618. V súčasnosti (júl 2022) má ELO 2483. <ref>{{cite web |url=http://ratings.fide.com/card.phtml?event=14900017 |title= Chess Player Information |publisher= World Chess federation |accessdate= 4. november 2008}}</ref> Ftáčnik sa naučil hrať šach, keď mal 13 rokov. Napriek tomu mal už ako junior úspechy: v roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy v [[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningene]]. V tom istom roku bol druhý na juniorských majstrovstvách sveta a dostal titul medzinárodného majstra, v roku 1980 sa stal veľmajstrom, druhým slovenským - po [[Ján_Plachetka|Plachetkovi]]. Trénoval ho majster [[Ján Šefc]]. V osemdesiatych rokoch vyhral rad turnajov: [[Cienfuegos]] 1980, [[Dortmund]] 1981, [[Esbjerg]] 1982, [[Trnava]] 1983, [[Altensteig]] 1987 a open v [[Baden-Baden]]e v roku 1987. Potom vyhral turnaje v [[Sydney]] 1991, [[Neuchâtel (mesto)|Neuchâtel]] 1996, [[Išia]] 1996, [[Hamburg]] 1998, [[Los Angeles]] 1999 , [[Gold Coast (Austrália)|Gold Coast]] 2000, [[Deizisau]] 2001. Štyrikrát bol majstrom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (1981, 1982, 1983 a 1985). Ftáčnik hral za [[ČSSR]] sedemkrát na šachovej olympiáde a rovnako zodpovedne a úspešne pristupuje aj k reprezentácii SR. V roku 2002 bol majstrom Slovenska. Do r. 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke. Už dlhé roky pracuje pre firmu [[ChessBase]]. Jeho starší brat je politik [[Milan Ftáčnik]], dvojčaťom je fyzik Ján. == Referencie == <references /> * Nevrlý, Čomaj: Šachová Bratislava - Od Kempelena po Ftáčnika, Bratislava - Pressburg, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2005 == Publikácie == * Ľ. Ftáčnik, J. Kozma, J. Plachetka: ''Šachové Olympiády'', Šport, Bratislava 1984 * D. Kopec a Ľ. Ftáčnik: ''Winning the Won Game'', Batsford/Chrysalis Publishers 2004 * Ľ. Ftáčnik, D. Kopec, W. Browne: ''Chess Champions of the New Millennium'', Quality Chess 2009 * Ľ. Ftáčnik: ''Grandmaster Repertoire 6: The Sicilian Defence'', Quality Chess 2010 * Ľ. Ftáčnik: ''Sicilská s Ľubomírem Ftáčnikem'', ŠACHinfo 2011 == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ľubomír Ftáčnik}} == Externé odkazy == * [http://www.chessgames.com/perl/chessplayer?pid=17586 partie Ftáčnika na chessgames.com] * [http://ratings.fide.com/id.phtml?event=14900017 Vývoj ratingu Ľ. Ftáčnika] * [http://www.olimpbase.org/players/yco8soyg.html olympiády Ftáčnika na olimpbase.org] {{Slovenskí veľmajstri}} {{DEFAULTSORT:Ftáčnik, Ľubomír}} [[Kategória:Česko-slovenskí šachisti]] [[Kategória:Slovenskí šachisti]] [[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]] [[Kategória:Šachoví veľmajstri]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Dvojčatá]] 9qgow90krntvsuvkn95j1fvnn8rxmz5 0 41767 7417524 7280825 2022-07-30T15:38:43Z Eryn Blaireová 2374 malé doplnenie, kat. wikitext text/x-wiki '''Psí Capricorni''' (ψ Cap) je [[hviezda typu F hlavnej postupnosti]] v súhvezdí [[Kozorožec (súhvezdie)|Kozorožec]]. Má [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivú hviezdnu veľkosť]] 4,1 a nachádza sa vo vzdialenosti 48 [[Svetelný rok|ly]] od nás. Neboli pri nej detegované žiadne [[Planéta|planéty]], ani disk materiálu, ani hviezdny spoločník. {{Portál|Astronómia||Hviezda}} {{výhonok hviezda}} [[Kategória:Bayerove objekty]] [[Kategória:Súhvezdie Kozorožec]] [[Kategória:Žltobiele trpaslíky]] nhrf3vvxa87yinnvl2lecj57df05nts 0 46206 7417715 6830036 2022-07-31T00:24:33Z 777sms 38203 ([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Apple Macintosh Powerbook Duo 2300C.jpg]] → [[File:Apple Macintosh Powerbook Duo 2300c.jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error) · the official name is 2300c not 2300C wikitext text/x-wiki '''PowerBook''' bol názov notebooku spoločnosti [[Apple Computer]], prenosnej verzie [[osobný počítač|osobného počítača]] [[Apple Macintosh|Macintosh]] pre profesionálne využitie. Počítače PowerBook boli na trhu od roku [[1991]], výroba a predaj boli ukončené v roku [[2006]]. Od roku [[1999]] vyrábalo Apple aj notebooky [[iBook]] určené pre domáce využitie. Počítače PowerBook boli nahrádzané novými modelmi nazvanými [[MacBook Pro]]. == Notebooky Apple pred érou PowerBookov == V rokoch [[1989]] až [[1991]] sa notebooky založené na procesoroch [[Intel]] 80286 a 80386 stávali čoraz výkonnejšími, prepracovanejšími a cenovo dostupnejšími. S príchodom [[operačný systém|operačného systému]] [[Microsoft Windows]] 3.0 z roku [[1990]] bolo jasné, že Apple stráca lukratívny trhový segment. Pred uvedením PowerBookov na trh sa Apple pokúsilo vytvoriť prenosný počítač [[Macintosh Portable]], ktorý bol založený na počítači [[Macintosh SE]], no s dvakrát rýchlejším procesorom, aktívnym [[LCD]] displejom namiesto bežného [[CRT]] monitora, a výkonným oloveným akumulátorom, ktorý umožňoval až 10 hodín práce. Macintosh Portable však vážil {{kg|7.2}} a ani zďaleka sa nepredával podľa očakávaní Apple. Keďže na trhu nebol žiadny skutočný notebook od Apple, užívatelia dostali možnosť využiť ponuku kompatibilných počítačov ako Outbound Laptop z roku 1989. Kvôli problému s autorskými právami si však užívateľ počítača Outbound musel poskytnúť sadu pamätí ROM z iného počítača Macintosh, čo samozrejme kúpu výrazne predražilo; tieto počítače boli omnoho drahšie ako podobné počítače s Windows, no stále boli cenovo porovnateľné s Macintosh Portable. == Prvé Powerbooky == Zakladateľ Apple [[Steve Jobs]] sa vyjadril už v roku [[1984]] po predstavení Macintosha, že by rád videl Mac v notebooku, ale technologické limity zapríčinili sedemročné zdržanie. Prvé notebooky PowerBook boli uvedené na trh v októbri 1991: základný model PowerBook 100, model strednej triedy PowerBook 140 a najvýkonnejší PowerBook 170. PowerBooky spôsobili v počítačovom priemysle okamžité vzrušenie: napr. už kvôli samotnému kompaktnému telu v tmavom, plaste, no tiež pre použitie trackballu ako [[polohovacie zariadenie|polohovacieho zariadenia]] a klávesnici, ktorá bola umiestnená priamo pod monitorom, čo umožňovalo ponechanie miesta pre zápästia na tele notebooku. Tieto vlastnosti sa dnes javia ako úplne samozrejmé, no v tom čase prenosné osobné počítače zvykli mať klávesnicu bližšie k používateľovi a za ňou prázdne miesto – takže išlo o prekvapujúcu inováciu. PowerBook 140 a 170 boli originálnym dizajnom od Apple, dizajn PowerBooku 100 bol však navrhnutý spoločnosťou Sony a od ostatných dvoch modelov sa líšil. PowerBook 100 sa pôvodne nepredával najlepšie, ale zníženie ceny zo strany Apple docielilo rýchle vypredanie všetkých zásob. V roku [[1992]] uviedlo Apple na trh hybrid medzi prenosným a stolným počítačom nazvaný [[PowerBook Duo]]. Bol to mimoriadne ľahký a tenký notebook len s minimálnym vybavením, no mohol byť pripojený k dokovacej stanici, ktorá rozširovala systémovú videopamäť, poskytovala väčší [[pevný disk]], obsahovala vstupno/výstupné zásuvky (sériové a SCSI) a tiež umožňovala použitie externého monitora. Prvé série PowerBookov boli veľmi úspešné a Apple dosiahlo až 40-percentný podiel na trhu s prenosnými počítačmi. Podiel si však neudržalo, keďže inžinieri a dizajnéri pôvodného tímu prešli k spoločnosti [[Compaq]]. Do polovice dekády mnohé spoločnosti okopírovali dizajn Apple a vzhľadom na uvedenie nového procesora 80486 od Intelu, Apple už nebolo schopné udržať si trhový podiel, a to i napriek ďalším inováciám akými bolo napr. použitie farebných displejov. Pôvodné Powerbooky boli aktualizované niekoľkokrát: Modely 100, 140 a 170 boli nahradené modelmi 145, 160 a 180 v roku 1992, pričom 160 a 180 mali video výstup umožňujúci pripojenie externého monitora. Model 180 mal dokonca aktívny čierno-biely displej. V roku 1993 bol prvým notebook s faberným displejom model 165c, neskôr nasledovaný modelom 180c. Posledným modelom rovnakého dizajnu bol model 150 strednej triedy z roku 1994. PowerBook 190 z roku [[1995]] už nebol založený na rovnakých základoch, no bol to posledný model s procesorom Motorola typu 68k. Od roku [[1994]] sa vyrábala nová séria PowerBookov 500, ktoré už štandardne boli vybavené stereo reproduktormi a novým polohovacím zariadením, trackpadom, ktorý nahradil trackball. Voliteľne obsahovali i aktívny farebný displej a tiež zásuvku pre rozširujúce karty [[PCMCIA]] (užívateľ však musel obetovať priestor pre druhú batériu). == Éra PowerPC == [[Súbor:Apple Macintosh Powerbook Duo 2300c.jpg|náhľad|Apple Macintosh PowerPC Duo 2300c]] V roku [[1995]] prišiel na trh prvý PowerBook s procesorom PowerPC. Dlho očakávaný PowerBook 5300 je však dodnes považovaný za najhorší produkt toho obdobia. Napriek tomu, že výkonný model 5300ce mal napr. TFT displej s rozlíšením 800x600 bodov, 117 MHz PPC, 32 MB RAM a 1.1GB pevný disk a bol pravdepodobne najvýkonnejším notebookom na trhu v tom čase, po stránke kvality bol nevyhovujúci. Množstvo notebookov bolo nefunkčných pri kúpe a niektoré, používané v Apple, dokonca zvykli samovoľne vzplanúť kvôli problémom s novou lítiovo-iónovou batériou od Sony (čím si vyslúžili prezývku „HindenBook“ – podľa katastrofy vzducholode [[Hindenburg (vzducholoď)|Hindenburg]]). Napriek tomu, že takýto prípad sa nestal žiadnemu zo zákazníkov, Apple stiahlo notebooky z trhu a neskôr ich dodávalo s osvedčenými NiMH batériami. Nadôvažok, Apple ponúklo zákazníkom program predĺženej záruky, ale zlého mena sa už PowerBook 5300 nezbavil. Po debakli s modelom 5300, Apple predstavilo v rokoch [[1996]] a [[1997]] tri nové modely: PowerBook 1400 (zameraný na stredný segment trhu), 2400 (tenký nástupca modelu PowerBook Duo) a 3400 (luxusný model). Modely 1400 a 3400 boli prvé PowerBooky, ktoré mali internú [[CD]] mechaniku, čo bolo v tom čase pre notebooky veľmi nezvyčajné. Neskôr sa, prirodzene, stala CD mechanika štandardnou výbavou prenosných počítačov. == PowerBook G3 == Koncom roku 1997 bol PowerBook 3400 upravený na prvý PowerBook G3 s kódovým označením ''Kanga''. Tento notebook bol oficiálne najvýkonnejším notebook na svete. Druhý PowerBook G3 bol uvedený na trh [[1998]] a bol úplne prepracovaný – bol ľahší, dostupný vo viacerých konfiguráciách i veľkostiach (12-, 13- a 14-palcové monitory). Všetky umožňovali výmenu príslušenstva v priestore pre optickú mechaniku; v ponuke bola disketová mechanika, disky CD alebo [[DVD]], druhý pevný disk a druhá batéria. Medzi rokmi [[1999]] a [[2000]] Apple modelovú radu opäť zmodernizovalo. Model ''Lombard'' bol opäť ľahší a tenší, mal dlhšie výdrž batérie a zabudované zásuvky [[Univerzálna sériová zbernica|USB]] a [[SCSI]]. Model ''Pismo'' vymenil jedinú zásuvku [[SCSI]] za dve zásuvky [[FireWire]], pridal grafiku [[AGP]] a 100-MHz zbernicu. Model ''Pismo'' ponúkal i možnosť bezdrôtového [[AirPort]], ktoré bolo po prvý raz predstavené na modeloch [[iBook]] z júla 1999. ''Pismo'' je tiež možné dodnes používať (okrem iného) i s najnovším operačným systémom [[Mac OS X]]. == PowerBook G4 == V roku [[2000]] Steve Jobs rozhodol o kompletnom prepracovaní dizajnu nových PowerBooku s procesorom G4. V januári [[2001]] bol predstavený model s [[titán]]ovým povrchom a 15,2-palcovým širokouhlým displejom vhodným na sledovanie DVD filmov alebo prácu s tabuľkovými procesormi. Vzhľadom na vysoký výkon, tento model bol nazývaným „prvým prenosným superpočítačom“. Bol tiež ľahší ({{kg|2.5}}) a tenší ({{cm|2.8|m}}) ako väčšina notebookov s procesormi [[Intel]]. Tento model, prezývaný ''TiBook'' sa predával postupne s procesorom taktovaným na od 400 MHz do 1 GHz. V roku [[2003]] uviedlo Apple na trh 12-palcový a 17-palcový (širokouhlý) model, čo v tom čase boli najmenší plne funkčný notebook a notebook s najväčšou obrazovkou na svete. Oba mali povrch s anodizovaného [[hliník]]a (čím si vyslúžili prezývku ''AlBook''), bezdrôtový [[AirPort|Airport Extreme]] a [[Bluetooth]]. Neskôr v roku 2003 získal nový, „hliníkový“ dizajn aj 15-palcový model. 12-palcový [[LCD]] panel v PowerBooku bol rovnaký ako v 12-palcovom [[iBook]]u, 17-palcový PowerBook mal rovnaký displej ako 17-palcový [[iMac]], no s tenším podsvietením. Tieto modely, aj keď postupne aktualizované, boli na trhu do roku [[2006]] (posledná aktualizácia prebehla v októbri [[2005]]), postupne boli nahradené novým notebookom nazvaným [[MacBook Pro]]. Prvý MacBook Pro s 15-palcovým displejom bol predstavený v januári 2006, neskôr bol na trh uvedený aj 17-palcový model. 12-palcový PowerBook bol nahradený 13-palcovým [[MacBook]]om so širokouhlým displejom v máji 2006. == Externé odkazy == * [http://www.apple.com/powerbook/ Apple.com] – PowerBooky na Apple.com (v angličtine) * [http://www.apple.sk/slo/apple/hardware/powerbook/ Apple.sk] – PowerBooky na Apple.sk (v slovenčine) * [http://pbreadme.nexuswebs.net/index.html PowerBook Readme] – Základné informácie pre užívateľov PowerBookov (v angličtine) * [http://tuxmobil.org/apple.html Linux on Apple PowerBooks] – [[GNU/Linux]] na PowerBookoch (v angličtine) * [http://pbfixit.com/Guide/ Do-It-Yourself Repair] – Svojpomocné opravy (v angličtine) * [http://www.apple-history.com/ Apple-History] – História Apple (v angličtine) * [http://mactracker.ca/ MacTracker] – Databáza modelov Apple (v angličtine) {{Hardvér Apple od roku 1998}} {{Apple}} [[Kategória:Hardvér firmy Apple]] 9imt3d2o2ask63a8821p65drooesk48 0 83305 7417554 7415196 2022-07-30T16:34:40Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Cmorik | Obrázok = PETER STREKOV.jpg | Popis obrázku = Peter Cmorik, Strekovský festival vína | Popis umelca = | Rodné meno = Peter Cmorik | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|3|22}} | Miesto narodenia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[skladateľ]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[AC/DC]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Deep Purple]], [[Led Zeppelin]], [[Eric Clapton]] | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG]], CMORO, s.r.o | Webstránka = {{url|http://www.petercmorik.sk}} }} '''Peter Cmorik''' (* [[22. marec]] [[1980]], [[Rožňava]]) je slovenský spevák, hudobník, skladateľ, textár a víťaz súťaže ''[[Slovensko hľadá Superstar]] II'' (2006). Má na konte štúdiové albumy, jednu [[Kompilačný album|kompiláciu]] ''Best of'' a mnoho [[Singel (hudba)|singlov]], spoluprác a piesní do filmov a seriálov. Je päťnásobným [[Zlatý slávik|Zlatým slávikom]] a získal mnoho ďalších ocenení. == Zo života == Peter Cmorik sa narodil 22. marca 1980 v [[Rožňava|Rožňave]]. Začínal ako učiteľ klavíra a gitary v základnej umeleckej škole a popritom hral vo viacerých kapelách (Amadeus, Hematit, Aeroplane, Humana). S kapelou OK Band hral 6 mesiacov v [[Japonsko|Japonsku]]. Po návrate sa prihlásil do súťaže [[Slovensko hľadá Superstar|''Slovensko hľadá Superstar'']], ktorú v roku 2006 vyhral. Vtedy začala jeho spolupráca s renomovanými hudobníkmi ako Juraj Kupec, Martin Gašpar, [[Marcel Buntaj]], či [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]]. Spolu s Jurajom Kupcom napísali prvé hity „Dážď“ a „Mám pocit“, ktoré sa stali zároveň hitmi roka. V roku 2006 vydal album ''Nádherný deň'', ktorý sa stal multiplatinový. Tento rok sa niesol v znamení veľkých úspechov, kde v ankete [[Slávik (anketa)|Slávik]] získal hneď tri ocenenia, Objav roka, Spevák roka a Hit roka, a absolvoval celoslovenské úspešné turné. Nasledoval druhý album ''Žijem Ako Viem'' (2007), z ktorého sa skladba „Nemusíš sa báť“ tiež stala Hitom roka a Peter získal opäť titul Zlatý Slávik. Hity „Čo to znamená“ a „Mám Ťa rád“ boli najhranejšími skladbami. Diváci ho mohli prvýkrát vidieť aj na doskách divadla, kde dostal hlavnú úlohu v muzikáli ''Traja mušketieri''. So skladbou „Mám pocit“ vyhral v roku 2008 medzinárodnú súťaž v poľskom [[Rzeszów|Rzeszow]]<nowiki/>e a absolvoval československé turné ako hosť skupiny [[Team|TEAM]]. Rok 2009 priniesol album ''Jedno si želám'' s rovnomenným hitom. Štvrtý album ''…O Tebe'' (2013) priniesol skladby „Kam som rozum dal“, či „Premýšľam nad tebou“, ktorá odznela aj v hudobnej komédii ''Tak Fajn''. Rok 2014 priniesol ďalšie dve muzikálové príležitosti, a to v muzikáli ''Krysař'' (rola Osud) a v muzikáli ''Rómeo a Júlia'' (páter Vavrinec).V medziobdobí vzniklo niekoľko duetov, s [[Adam Ďurica|Adamom Ďuricom]] („Pôvabná“), so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]] („Čo má prísť, príde“), neskôr s [[Robo Opatovský|Robom Opatovským]] („Niečo je tu zlé“), s [[Martin Harich|Martinom Harichom]] („Oh My Bro“) a [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]] („Vietor“). S Ondřejom absolvoval počas dvoch rokov aj turné po Česku. V roku 2015 napísal titulnú pieseň k seriálu ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' a dostal ďalšiu muzikálovú úlohu v muzikáli [[Jesus Christ Superstar|''Jesus Christ Superstar'']], kde dodnes hrá rolu Ježiša v Ostravskom divadle. V roku 2016 vydal svoj prvý Best Of album a absolvoval turné k 10. výročiu na scéne. Rok 2017 priniesol úspešný singel „Spolu zostarnúť“ (feat. [[Daniela Lovlin]]). V roku 2018 nahral s kapelou Peter Cmorik Band [[Extended play|EP]] ''Životom'' (singel „Taká ako Ty“) a spolupracoval s Marekom Wolfom na albume ''K Výškam...'' Začiatkom roka 2019 vyšiel opäť nový singel s názvom „Dva prúdy riek“ a vystúpil ako support act na turné Habera a TEAM 2019 v dvanástich českých mestách. S kapelou Peter Cmorik Band vydáva novú pieseň „Dnes to príde“. Získal spolu 5 zlatých a dvoch strieborných Slávikov. ==Súkromný život== Žije v [[Nová Dedinka|Novej Dedinke]] s manželkou Danielou a s dvojičkami Štefanom a Petrom. == Diskografia == === Albumy === * 2006: ''[[Nádherný deň]]'' – [[Sony BMG]], CD * 2007: ''[[Žijem ako viem]]'' – Sony BMG, CD * 2009: ''[[Jedno si želám]]'' – Sony BMG, CD * 2013: ''[[...o Tebe]]'' – [[Cmoro, s.r.o]], CD, Digital * 2016: ''[[10 Best Of]]'' – Cmoro, s.r.o, CD * 2018: ''[[Životom]]'' – Cmoro, s.r.o, EP, Digital === Single === * 2009: „Keď spíš“ – [[Sony BMG]], CD * 2013: „Kam som rozum dal“ – [[Cmoro, s.r.o,]] CD, Digital * 2015: „Odraz duše“ – Peter Cmorik & [[INSIDE|Inside]], CD * 2015: „Uuuú...“ – Peter Cmorik, [[Radovan Orth|Radovan „Vrabec“ Orth]], Diophan Toss, FFC Group, CD * 2015: „Oh My Bro“ – Peter Cmorik & [[Martin Harich]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2017: „Spolu zostarnúť“ – Peter Cmorik feat. [[Daniela Lovlin]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2018: „Taká ako ty“ – [[Peter Cmorik Band]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2019: „Dva prúdy riek“ – Peter Cmorik Band, Cmoro, s.r.o, Digital === Spolupráca na albumoch === * 2006: ''[[Niečo s nami je]]'' – [[I.M.T. Smile]] – Universal Music 171348-9, CD, 05. „Patrí len nám“ – I.M.T. Smile, [[Adam Ďurica]], Peter Cmorik, [[Samo Tomeček]] * 2010: ''[[Kuko Sanchez]]'' – HS records, CD, 04. „Príde k Nám“ * 2010: ''[[Gemini]]'' – [[Zuzana Smatanová]] – Sony Music Enterteinment Czech Republic, s.r.o, „Čo má prísť, príde“ (singel) – Zuzana Smatanová & Peter Cmorik * 2011: ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll]]'' – [[Adam Ďurica]] – Universal Music, 03. „Pôvabná“ – Adam Ďurica a Peter Cmorik * 2013: ''[[HUMANA]]'' – Humana – Cmoro, s.r.o, CD * 2013: ''[[Priatelia Vianoc]]'' – V.A. – Lidl, CD, „Šťastné a Veselé“ * 2014: ''[[Môj život]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 07. „Niečo je tu zlé“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2014: ''[[Identity]]'' – [[Ondřej Brzobohatý]] – Supraphon, a.s. , CD, Digital, 09. „Vietor“ – Ondřej Brzobohatý & Peter Cmorik * 2016: ''[[Vianočné duetá]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 12. „Vianočný blázinec“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2018: ''[[K výškam...]]'' – Peter Cmorik & [[Marek Wolf]] – Indies Happy Trails, CD === Hudba k filmu a seriálu === * 2012: „Tak fajn“, „Premýšľam nad tebou“ – BrainZone, CD * 2013: ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' (seriál [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), „Životné cesty“, titulná pieseň k seriálu * 2016: ''[[Muzzikanti]]'', ''Muzzikanti'' – Petarda Production, a.s. , CD, Digital, 02. „Všichni jsme muzikanti“, 06. „Život je šapitó“, 11. „Tohle je náš boj“, 14. „Hej sokoly“ – Peter Cmorik & [[Kollárovci]], 16. „Zapomenout“ – [[Marta Jandová]] & Peter Cmorik, 20. „Kříž svůj neseme“ – [[Jarek Nohavica]] & Peter Cmorik == Ocenenia == * 2006 – ''[[Slávik (anketa)|Zlatý Slávik]]'' * 2007 – ''Zlatý Slávik'' * 2008 – ''Zlatý Slávik'' * 2009 – ''Zlatý Slávik'' * 2010 – ''Strieborný Slávik'' * 2011 – ''Strieborný Slávik'' * 2012 – ''Zlatý Slávik'' == Peter Cmorik Band == === 2006 – 2011 === *Peter Cmorik – [[Spevák|spev]], gitara *[[Juraj Kupec]] – gitara *[[Martin Gašpar]] – basgitara *[[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]] – klávesy *[[Marcel Buntaj]] – bicie === 2011 – 2014 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Štefan Lengyel|Pišta Lengyel]] – gitara *Martin Gašpar – basgitara *Juraj Tatár – klávesy *[[Stanislav Kociov|Stanko Kociov]] – bicie === 2014 – 2016 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Maroš Goga]] – gitara *[[Marek Jamber]] – basgitara *[[Martin Tomeš]] – bicie === 2016 – súčasnosť === *Peter Cmorik – spev, gitara *Maroš Goga – gitara *Marek Jamber – basgitara *[[Kristóf Kiss]] – klávesy *Martin Tomeš – bicie == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.petercmorik.sk/ petercmorik.sk – Oficiálna stránka] {{DEFAULTSORT:Cmorik, Peter}} [[Kategória:Peter Cmorik]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Rožňavy]] 5nz8j92hx4nus3j58ghg1voykhlm8bl 7417570 7417554 2022-07-30T16:50:07Z Bojars 6357 {{Peter Cmorik}} wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Cmorik | Obrázok = PETER STREKOV.jpg | Popis obrázku = Peter Cmorik, Strekovský festival vína | Popis umelca = | Rodné meno = Peter Cmorik | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|3|22}} | Miesto narodenia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[skladateľ]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[AC/DC]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Deep Purple]], [[Led Zeppelin]], [[Eric Clapton]] | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG]], CMORO, s.r.o | Webstránka = {{url|http://www.petercmorik.sk}} }} '''Peter Cmorik''' (* [[22. marec]] [[1980]], [[Rožňava]]) je slovenský spevák, hudobník, skladateľ, textár a víťaz súťaže ''[[Slovensko hľadá Superstar]] II'' (2006). Má na konte štúdiové albumy, jednu [[Kompilačný album|kompiláciu]] ''Best of'' a mnoho [[Singel (hudba)|singlov]], spoluprác a piesní do filmov a seriálov. Je päťnásobným [[Zlatý slávik|Zlatým slávikom]] a získal mnoho ďalších ocenení. == Zo života == Peter Cmorik sa narodil 22. marca 1980 v [[Rožňava|Rožňave]]. Začínal ako učiteľ klavíra a gitary v základnej umeleckej škole a popritom hral vo viacerých kapelách (Amadeus, Hematit, Aeroplane, Humana). S kapelou OK Band hral 6 mesiacov v [[Japonsko|Japonsku]]. Po návrate sa prihlásil do súťaže [[Slovensko hľadá Superstar|''Slovensko hľadá Superstar'']], ktorú v roku 2006 vyhral. Vtedy začala jeho spolupráca s renomovanými hudobníkmi ako Juraj Kupec, Martin Gašpar, [[Marcel Buntaj]], či [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]]. Spolu s Jurajom Kupcom napísali prvé hity „Dážď“ a „Mám pocit“, ktoré sa stali zároveň hitmi roka. V roku 2006 vydal album ''Nádherný deň'', ktorý sa stal multiplatinový. Tento rok sa niesol v znamení veľkých úspechov, kde v ankete [[Slávik (anketa)|Slávik]] získal hneď tri ocenenia, Objav roka, Spevák roka a Hit roka, a absolvoval celoslovenské úspešné turné. Nasledoval druhý album ''Žijem Ako Viem'' (2007), z ktorého sa skladba „Nemusíš sa báť“ tiež stala Hitom roka a Peter získal opäť titul Zlatý Slávik. Hity „Čo to znamená“ a „Mám Ťa rád“ boli najhranejšími skladbami. Diváci ho mohli prvýkrát vidieť aj na doskách divadla, kde dostal hlavnú úlohu v muzikáli ''Traja mušketieri''. So skladbou „Mám pocit“ vyhral v roku 2008 medzinárodnú súťaž v poľskom [[Rzeszów|Rzeszow]]<nowiki/>e a absolvoval československé turné ako hosť skupiny [[Team|TEAM]]. Rok 2009 priniesol album ''Jedno si želám'' s rovnomenným hitom. Štvrtý album ''…O Tebe'' (2013) priniesol skladby „Kam som rozum dal“, či „Premýšľam nad tebou“, ktorá odznela aj v hudobnej komédii ''Tak Fajn''. Rok 2014 priniesol ďalšie dve muzikálové príležitosti, a to v muzikáli ''Krysař'' (rola Osud) a v muzikáli ''Rómeo a Júlia'' (páter Vavrinec).V medziobdobí vzniklo niekoľko duetov, s [[Adam Ďurica|Adamom Ďuricom]] („Pôvabná“), so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]] („Čo má prísť, príde“), neskôr s [[Robo Opatovský|Robom Opatovským]] („Niečo je tu zlé“), s [[Martin Harich|Martinom Harichom]] („Oh My Bro“) a [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]] („Vietor“). S Ondřejom absolvoval počas dvoch rokov aj turné po Česku. V roku 2015 napísal titulnú pieseň k seriálu ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' a dostal ďalšiu muzikálovú úlohu v muzikáli [[Jesus Christ Superstar|''Jesus Christ Superstar'']], kde dodnes hrá rolu Ježiša v Ostravskom divadle. V roku 2016 vydal svoj prvý Best Of album a absolvoval turné k 10. výročiu na scéne. Rok 2017 priniesol úspešný singel „Spolu zostarnúť“ (feat. [[Daniela Lovlin]]). V roku 2018 nahral s kapelou Peter Cmorik Band [[Extended play|EP]] ''Životom'' (singel „Taká ako Ty“) a spolupracoval s Marekom Wolfom na albume ''K Výškam...'' Začiatkom roka 2019 vyšiel opäť nový singel s názvom „Dva prúdy riek“ a vystúpil ako support act na turné Habera a TEAM 2019 v dvanástich českých mestách. S kapelou Peter Cmorik Band vydáva novú pieseň „Dnes to príde“. Získal spolu 5 zlatých a dvoch strieborných Slávikov. ==Súkromný život== Žije v [[Nová Dedinka|Novej Dedinke]] s manželkou Danielou a s dvojičkami Štefanom a Petrom. == Diskografia == === Albumy === * 2006: ''[[Nádherný deň]]'' – [[Sony BMG]], CD * 2007: ''[[Žijem ako viem]]'' – Sony BMG, CD * 2009: ''[[Jedno si želám]]'' – Sony BMG, CD * 2013: ''[[...o Tebe]]'' – [[Cmoro, s.r.o]], CD, Digital * 2016: ''[[10 Best Of]]'' – Cmoro, s.r.o, CD * 2018: ''[[Životom]]'' – Cmoro, s.r.o, EP, Digital === Single === * 2009: „Keď spíš“ – [[Sony BMG]], CD * 2013: „Kam som rozum dal“ – [[Cmoro, s.r.o,]] CD, Digital * 2015: „Odraz duše“ – Peter Cmorik & [[INSIDE|Inside]], CD * 2015: „Uuuú...“ – Peter Cmorik, [[Radovan Orth|Radovan „Vrabec“ Orth]], Diophan Toss, FFC Group, CD * 2015: „Oh My Bro“ – Peter Cmorik & [[Martin Harich]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2017: „Spolu zostarnúť“ – Peter Cmorik feat. [[Daniela Lovlin]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2018: „Taká ako ty“ – [[Peter Cmorik Band]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2019: „Dva prúdy riek“ – Peter Cmorik Band, Cmoro, s.r.o, Digital === Spolupráca na albumoch === * 2006: ''[[Niečo s nami je]]'' – [[I.M.T. Smile]] – Universal Music 171348-9, CD, 05. „Patrí len nám“ – I.M.T. Smile, [[Adam Ďurica]], Peter Cmorik, [[Samo Tomeček]] * 2010: ''[[Kuko Sanchez]]'' – HS records, CD, 04. „Príde k Nám“ * 2010: ''[[Gemini]]'' – [[Zuzana Smatanová]] – Sony Music Enterteinment Czech Republic, s.r.o, „Čo má prísť, príde“ (singel) – Zuzana Smatanová & Peter Cmorik * 2011: ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll]]'' – [[Adam Ďurica]] – Universal Music, 03. „Pôvabná“ – Adam Ďurica a Peter Cmorik * 2013: ''[[HUMANA]]'' – Humana – Cmoro, s.r.o, CD * 2013: ''[[Priatelia Vianoc]]'' – V.A. – Lidl, CD, „Šťastné a Veselé“ * 2014: ''[[Môj život]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 07. „Niečo je tu zlé“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2014: ''[[Identity]]'' – [[Ondřej Brzobohatý]] – Supraphon, a.s. , CD, Digital, 09. „Vietor“ – Ondřej Brzobohatý & Peter Cmorik * 2016: ''[[Vianočné duetá]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 12. „Vianočný blázinec“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2018: ''[[K výškam...]]'' – Peter Cmorik & [[Marek Wolf]] – Indies Happy Trails, CD === Hudba k filmu a seriálu === * 2012: „Tak fajn“, „Premýšľam nad tebou“ – BrainZone, CD * 2013: ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' (seriál [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), „Životné cesty“, titulná pieseň k seriálu * 2016: ''[[Muzzikanti]]'', ''Muzzikanti'' – Petarda Production, a.s. , CD, Digital, 02. „Všichni jsme muzikanti“, 06. „Život je šapitó“, 11. „Tohle je náš boj“, 14. „Hej sokoly“ – Peter Cmorik & [[Kollárovci]], 16. „Zapomenout“ – [[Marta Jandová]] & Peter Cmorik, 20. „Kříž svůj neseme“ – [[Jarek Nohavica]] & Peter Cmorik == Ocenenia == * 2006 – ''[[Slávik (anketa)|Zlatý Slávik]]'' * 2007 – ''Zlatý Slávik'' * 2008 – ''Zlatý Slávik'' * 2009 – ''Zlatý Slávik'' * 2010 – ''Strieborný Slávik'' * 2011 – ''Strieborný Slávik'' * 2012 – ''Zlatý Slávik'' == Peter Cmorik Band == === 2006 – 2011 === *Peter Cmorik – [[Spevák|spev]], gitara *[[Juraj Kupec]] – gitara *[[Martin Gašpar]] – basgitara *[[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]] – klávesy *[[Marcel Buntaj]] – bicie === 2011 – 2014 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Štefan Lengyel|Pišta Lengyel]] – gitara *Martin Gašpar – basgitara *Juraj Tatár – klávesy *[[Stanislav Kociov|Stanko Kociov]] – bicie === 2014 – 2016 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Maroš Goga]] – gitara *[[Marek Jamber]] – basgitara *[[Martin Tomeš]] – bicie === 2016 – súčasnosť === *Peter Cmorik – spev, gitara *Maroš Goga – gitara *Marek Jamber – basgitara *[[Kristóf Kiss]] – klávesy *Martin Tomeš – bicie == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.petercmorik.sk/ petercmorik.sk – Oficiálna stránka] {{Peter Cmorik}} {{DEFAULTSORT:Cmorik, Peter}} [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Rožňavy]] 8sl8q3z3tnmaywhvyaqngr1apuaowrs 7417573 7417570 2022-07-30T16:51:18Z Bojars 6357 [[Kategória:Peter Cmorik]] wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Cmorik | Obrázok = PETER STREKOV.jpg | Popis obrázku = Peter Cmorik, Strekovský festival vína | Popis umelca = | Rodné meno = Peter Cmorik | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|3|22}} | Miesto narodenia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[skladateľ]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[AC/DC]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Deep Purple]], [[Led Zeppelin]], [[Eric Clapton]] | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG]], CMORO, s.r.o | Webstránka = {{url|http://www.petercmorik.sk}} }} '''Peter Cmorik''' (* [[22. marec]] [[1980]], [[Rožňava]]) je slovenský spevák, hudobník, skladateľ, textár a víťaz súťaže ''[[Slovensko hľadá Superstar]] II'' (2006). Má na konte štúdiové albumy, jednu [[Kompilačný album|kompiláciu]] ''Best of'' a mnoho [[Singel (hudba)|singlov]], spoluprác a piesní do filmov a seriálov. Je päťnásobným [[Zlatý slávik|Zlatým slávikom]] a získal mnoho ďalších ocenení. == Zo života == Peter Cmorik sa narodil 22. marca 1980 v [[Rožňava|Rožňave]]. Začínal ako učiteľ klavíra a gitary v základnej umeleckej škole a popritom hral vo viacerých kapelách (Amadeus, Hematit, Aeroplane, Humana). S kapelou OK Band hral 6 mesiacov v [[Japonsko|Japonsku]]. Po návrate sa prihlásil do súťaže [[Slovensko hľadá Superstar|''Slovensko hľadá Superstar'']], ktorú v roku 2006 vyhral. Vtedy začala jeho spolupráca s renomovanými hudobníkmi ako Juraj Kupec, Martin Gašpar, [[Marcel Buntaj]], či [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]]. Spolu s Jurajom Kupcom napísali prvé hity „Dážď“ a „Mám pocit“, ktoré sa stali zároveň hitmi roka. V roku 2006 vydal album ''Nádherný deň'', ktorý sa stal multiplatinový. Tento rok sa niesol v znamení veľkých úspechov, kde v ankete [[Slávik (anketa)|Slávik]] získal hneď tri ocenenia, Objav roka, Spevák roka a Hit roka, a absolvoval celoslovenské úspešné turné. Nasledoval druhý album ''Žijem Ako Viem'' (2007), z ktorého sa skladba „Nemusíš sa báť“ tiež stala Hitom roka a Peter získal opäť titul Zlatý Slávik. Hity „Čo to znamená“ a „Mám Ťa rád“ boli najhranejšími skladbami. Diváci ho mohli prvýkrát vidieť aj na doskách divadla, kde dostal hlavnú úlohu v muzikáli ''Traja mušketieri''. So skladbou „Mám pocit“ vyhral v roku 2008 medzinárodnú súťaž v poľskom [[Rzeszów|Rzeszow]]<nowiki/>e a absolvoval československé turné ako hosť skupiny [[Team|TEAM]]. Rok 2009 priniesol album ''Jedno si želám'' s rovnomenným hitom. Štvrtý album ''…O Tebe'' (2013) priniesol skladby „Kam som rozum dal“, či „Premýšľam nad tebou“, ktorá odznela aj v hudobnej komédii ''Tak Fajn''. Rok 2014 priniesol ďalšie dve muzikálové príležitosti, a to v muzikáli ''Krysař'' (rola Osud) a v muzikáli ''Rómeo a Júlia'' (páter Vavrinec).V medziobdobí vzniklo niekoľko duetov, s [[Adam Ďurica|Adamom Ďuricom]] („Pôvabná“), so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]] („Čo má prísť, príde“), neskôr s [[Robo Opatovský|Robom Opatovským]] („Niečo je tu zlé“), s [[Martin Harich|Martinom Harichom]] („Oh My Bro“) a [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]] („Vietor“). S Ondřejom absolvoval počas dvoch rokov aj turné po Česku. V roku 2015 napísal titulnú pieseň k seriálu ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' a dostal ďalšiu muzikálovú úlohu v muzikáli [[Jesus Christ Superstar|''Jesus Christ Superstar'']], kde dodnes hrá rolu Ježiša v Ostravskom divadle. V roku 2016 vydal svoj prvý Best Of album a absolvoval turné k 10. výročiu na scéne. Rok 2017 priniesol úspešný singel „Spolu zostarnúť“ (feat. [[Daniela Lovlin]]). V roku 2018 nahral s kapelou Peter Cmorik Band [[Extended play|EP]] ''Životom'' (singel „Taká ako Ty“) a spolupracoval s Marekom Wolfom na albume ''K Výškam...'' Začiatkom roka 2019 vyšiel opäť nový singel s názvom „Dva prúdy riek“ a vystúpil ako support act na turné Habera a TEAM 2019 v dvanástich českých mestách. S kapelou Peter Cmorik Band vydáva novú pieseň „Dnes to príde“. Získal spolu 5 zlatých a dvoch strieborných Slávikov. ==Súkromný život== Žije v [[Nová Dedinka|Novej Dedinke]] s manželkou Danielou a s dvojičkami Štefanom a Petrom. == Diskografia == === Albumy === * 2006: ''[[Nádherný deň]]'' – [[Sony BMG]], CD * 2007: ''[[Žijem ako viem]]'' – Sony BMG, CD * 2009: ''[[Jedno si želám]]'' – Sony BMG, CD * 2013: ''[[...o Tebe]]'' – [[Cmoro, s.r.o]], CD, Digital * 2016: ''[[10 Best Of]]'' – Cmoro, s.r.o, CD * 2018: ''[[Životom]]'' – Cmoro, s.r.o, EP, Digital === Single === * 2009: „Keď spíš“ – [[Sony BMG]], CD * 2013: „Kam som rozum dal“ – [[Cmoro, s.r.o,]] CD, Digital * 2015: „Odraz duše“ – Peter Cmorik & [[INSIDE|Inside]], CD * 2015: „Uuuú...“ – Peter Cmorik, [[Radovan Orth|Radovan „Vrabec“ Orth]], Diophan Toss, FFC Group, CD * 2015: „Oh My Bro“ – Peter Cmorik & [[Martin Harich]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2017: „Spolu zostarnúť“ – Peter Cmorik feat. [[Daniela Lovlin]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2018: „Taká ako ty“ – [[Peter Cmorik Band]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2019: „Dva prúdy riek“ – Peter Cmorik Band, Cmoro, s.r.o, Digital === Spolupráca na albumoch === * 2006: ''[[Niečo s nami je]]'' – [[I.M.T. Smile]] – Universal Music 171348-9, CD, 05. „Patrí len nám“ – I.M.T. Smile, [[Adam Ďurica]], Peter Cmorik, [[Samo Tomeček]] * 2010: ''[[Kuko Sanchez]]'' – HS records, CD, 04. „Príde k Nám“ * 2010: ''[[Gemini]]'' – [[Zuzana Smatanová]] – Sony Music Enterteinment Czech Republic, s.r.o, „Čo má prísť, príde“ (singel) – Zuzana Smatanová & Peter Cmorik * 2011: ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll]]'' – [[Adam Ďurica]] – Universal Music, 03. „Pôvabná“ – Adam Ďurica a Peter Cmorik * 2013: ''[[HUMANA]]'' – Humana – Cmoro, s.r.o, CD * 2013: ''[[Priatelia Vianoc]]'' – V.A. – Lidl, CD, „Šťastné a Veselé“ * 2014: ''[[Môj život]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 07. „Niečo je tu zlé“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2014: ''[[Identity]]'' – [[Ondřej Brzobohatý]] – Supraphon, a.s. , CD, Digital, 09. „Vietor“ – Ondřej Brzobohatý & Peter Cmorik * 2016: ''[[Vianočné duetá]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 12. „Vianočný blázinec“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2018: ''[[K výškam...]]'' – Peter Cmorik & [[Marek Wolf]] – Indies Happy Trails, CD === Hudba k filmu a seriálu === * 2012: „Tak fajn“, „Premýšľam nad tebou“ – BrainZone, CD * 2013: ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' (seriál [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), „Životné cesty“, titulná pieseň k seriálu * 2016: ''[[Muzzikanti]]'', ''Muzzikanti'' – Petarda Production, a.s. , CD, Digital, 02. „Všichni jsme muzikanti“, 06. „Život je šapitó“, 11. „Tohle je náš boj“, 14. „Hej sokoly“ – Peter Cmorik & [[Kollárovci]], 16. „Zapomenout“ – [[Marta Jandová]] & Peter Cmorik, 20. „Kříž svůj neseme“ – [[Jarek Nohavica]] & Peter Cmorik == Ocenenia == * 2006 – ''[[Slávik (anketa)|Zlatý Slávik]]'' * 2007 – ''Zlatý Slávik'' * 2008 – ''Zlatý Slávik'' * 2009 – ''Zlatý Slávik'' * 2010 – ''Strieborný Slávik'' * 2011 – ''Strieborný Slávik'' * 2012 – ''Zlatý Slávik'' == Peter Cmorik Band == === 2006 – 2011 === *Peter Cmorik – [[Spevák|spev]], gitara *[[Juraj Kupec]] – gitara *[[Martin Gašpar]] – basgitara *[[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]] – klávesy *[[Marcel Buntaj]] – bicie === 2011 – 2014 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Štefan Lengyel|Pišta Lengyel]] – gitara *Martin Gašpar – basgitara *Juraj Tatár – klávesy *[[Stanislav Kociov|Stanko Kociov]] – bicie === 2014 – 2016 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Maroš Goga]] – gitara *[[Marek Jamber]] – basgitara *[[Martin Tomeš]] – bicie === 2016 – súčasnosť === *Peter Cmorik – spev, gitara *Maroš Goga – gitara *Marek Jamber – basgitara *[[Kristóf Kiss]] – klávesy *Martin Tomeš – bicie == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.petercmorik.sk/ petercmorik.sk – Oficiálna stránka] {{Peter Cmorik}} {{DEFAULTSORT:Cmorik, Peter}} [[Kategória:Peter Cmorik]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Rožňavy]] 53dcki07wz910c75ayf63woiy2qiws4 7417766 7417573 2022-07-31T07:38:35Z Bojars 6357 /* Diskografia */ drobnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Peter Cmorik | Obrázok = PETER STREKOV.jpg | Popis obrázku = Peter Cmorik, Strekovský festival vína | Popis umelca = | Rodné meno = Peter Cmorik | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1980|3|22}} | Miesto narodenia = [[Rožňava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Pop rock]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = [[spevák]], [[skladateľ]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[AC/DC]], [[Queen (skupina)|Queen]], [[Deep Purple]], [[Led Zeppelin]], [[Eric Clapton]] | Hudobný vydavateľ = [[Sony BMG]], CMORO, s.r.o | Webstránka = {{url|http://www.petercmorik.sk}} }} '''Peter Cmorik''' (* [[22. marec]] [[1980]], [[Rožňava]]) je slovenský spevák, hudobník, skladateľ, textár a víťaz súťaže ''[[Slovensko hľadá Superstar]] II'' (2006). Má na konte štúdiové albumy, jednu [[Kompilačný album|kompiláciu]] ''Best of'' a mnoho [[Singel (hudba)|singlov]], spoluprác a piesní do filmov a seriálov. Je päťnásobným [[Zlatý slávik|Zlatým slávikom]] a získal mnoho ďalších ocenení. == Zo života == Peter Cmorik sa narodil 22. marca 1980 v [[Rožňava|Rožňave]]. Začínal ako učiteľ klavíra a gitary v základnej umeleckej škole a popritom hral vo viacerých kapelách (Amadeus, Hematit, Aeroplane, Humana). S kapelou OK Band hral 6 mesiacov v [[Japonsko|Japonsku]]. Po návrate sa prihlásil do súťaže [[Slovensko hľadá Superstar|''Slovensko hľadá Superstar'']], ktorú v roku 2006 vyhral. Vtedy začala jeho spolupráca s renomovanými hudobníkmi ako Juraj Kupec, Martin Gašpar, [[Marcel Buntaj]], či [[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]]. Spolu s Jurajom Kupcom napísali prvé hity „Dážď“ a „Mám pocit“, ktoré sa stali zároveň hitmi roka. V roku 2006 vydal album ''Nádherný deň'', ktorý sa stal multiplatinový. Tento rok sa niesol v znamení veľkých úspechov, kde v ankete [[Slávik (anketa)|Slávik]] získal hneď tri ocenenia, Objav roka, Spevák roka a Hit roka, a absolvoval celoslovenské úspešné turné. Nasledoval druhý album ''Žijem Ako Viem'' (2007), z ktorého sa skladba „Nemusíš sa báť“ tiež stala Hitom roka a Peter získal opäť titul Zlatý Slávik. Hity „Čo to znamená“ a „Mám Ťa rád“ boli najhranejšími skladbami. Diváci ho mohli prvýkrát vidieť aj na doskách divadla, kde dostal hlavnú úlohu v muzikáli ''Traja mušketieri''. So skladbou „Mám pocit“ vyhral v roku 2008 medzinárodnú súťaž v poľskom [[Rzeszów|Rzeszow]]<nowiki/>e a absolvoval československé turné ako hosť skupiny [[Team|TEAM]]. Rok 2009 priniesol album ''Jedno si želám'' s rovnomenným hitom. Štvrtý album ''…O Tebe'' (2013) priniesol skladby „Kam som rozum dal“, či „Premýšľam nad tebou“, ktorá odznela aj v hudobnej komédii ''Tak Fajn''. Rok 2014 priniesol ďalšie dve muzikálové príležitosti, a to v muzikáli ''Krysař'' (rola Osud) a v muzikáli ''Rómeo a Júlia'' (páter Vavrinec).V medziobdobí vzniklo niekoľko duetov, s [[Adam Ďurica|Adamom Ďuricom]] („Pôvabná“), so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]] („Čo má prísť, príde“), neskôr s [[Robo Opatovský|Robom Opatovským]] („Niečo je tu zlé“), s [[Martin Harich|Martinom Harichom]] („Oh My Bro“) a [[Ondřej Brzobohatý|Ondřejom Brzobohatým]] („Vietor“). S Ondřejom absolvoval počas dvoch rokov aj turné po Česku. V roku 2015 napísal titulnú pieseň k seriálu ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' a dostal ďalšiu muzikálovú úlohu v muzikáli [[Jesus Christ Superstar|''Jesus Christ Superstar'']], kde dodnes hrá rolu Ježiša v Ostravskom divadle. V roku 2016 vydal svoj prvý Best Of album a absolvoval turné k 10. výročiu na scéne. Rok 2017 priniesol úspešný singel „Spolu zostarnúť“ (feat. [[Daniela Lovlin]]). V roku 2018 nahral s kapelou Peter Cmorik Band [[Extended play|EP]] ''Životom'' (singel „Taká ako Ty“) a spolupracoval s Marekom Wolfom na albume ''K Výškam...'' Začiatkom roka 2019 vyšiel opäť nový singel s názvom „Dva prúdy riek“ a vystúpil ako support act na turné Habera a TEAM 2019 v dvanástich českých mestách. S kapelou Peter Cmorik Band vydáva novú pieseň „Dnes to príde“. Získal spolu 5 zlatých a dvoch strieborných Slávikov. ==Súkromný život== Žije v [[Nová Dedinka|Novej Dedinke]] s manželkou Danielou a s dvojičkami Štefanom a Petrom. == Diskografia == ;Štúdiové albumy * 2006: ''[[Nádherný deň]]'' – [[Sony BMG]], CD * 2007: ''[[Žijem ako viem]]'' – Sony BMG, CD * 2009: ''[[Jedno si želám]]'' – Sony BMG, CD * 2013: ''[[...o tebe]]'' – [[Cmoro, s.r.o]], CD, Digital ;EP * ''[[Životom (časť prvá)]]'' – Cmoro, s.r.o, EP, Digital ;Kompilácie * 2016: ''[[Best Of (Peter Cmorik)|Best Of]]'' – Cmoro, s.r.o, CD ;Single * „[[Peter Cmorik (singel)|Peter Cmorik]]“ * 2009: „Keď spíš“ – [[Sony BMG]], CD * 2013: „Kam som rozum dal“ – [[Cmoro, s.r.o,]] CD, Digital * 2015: „Odraz duše“ – Peter Cmorik & [[INSIDE|Inside]], CD * 2015: „Uuuú...“ – Peter Cmorik, [[Radovan Orth|Radovan „Vrabec“ Orth]], Diophan Toss, FFC Group, CD * 2015: „Oh My Bro“ – Peter Cmorik & [[Martin Harich]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2017: „Spolu zostarnúť“ – Peter Cmorik feat. [[Daniela Lovlin]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2018: „Taká ako ty“ – [[Peter Cmorik Band]], Cmoro, s.r.o, Digital * 2019: „Dva prúdy riek“ – Peter Cmorik Band, Cmoro, s.r.o, Digital === Spolupráca na projektoch === * 2006: ''[[Niečo s nami je]]'' – [[I.M.T. Smile]] – Universal Music 171348-9, CD, 05. „Patrí len nám“ – I.M.T. Smile, [[Adam Ďurica]], Peter Cmorik, [[Samo Tomeček]] * 2010: ''[[Kuko Sanchez]]'' – HS records, CD, 04. „Príde k Nám“ * 2010: ''[[Gemini (Zuzana Smatanová)|Gemini]]'' – [[Zuzana Smatanová]] – Sony Music Enterteinment Czech Republic, s.r.o, „Čo má prísť, príde“ (singel) – Zuzana Smatanová & Peter Cmorik * 2011: ''[[Dávno zomrel Rock ‘n’ Roll]]'' – [[Adam Ďurica]] – Universal Music, 03. „Pôvabná“ – Adam Ďurica a Peter Cmorik * 2013: ''[[HUMANA]]'' – Humana – Cmoro, s.r.o, CD * 2013: ''[[Priatelia Vianoc]]'' – V.A. – Lidl, CD, „Šťastné a Veselé“ * 2014: ''[[Môj život]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 07. „Niečo je tu zlé“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2014: ''[[Identity]]'' – [[Ondřej Brzobohatý]] – Supraphon, a.s. , CD, Digital, 09. „Vietor“ – Ondřej Brzobohatý & Peter Cmorik * 2016: ''[[Vianočné duetá]]'' – [[Robo Opatovský]] – Záverečná, s.r.o, CD, 12. „Vianočný blázinec“ – Robo Opatovský & Peter Cmorik * 2018: ''[[K výškam...]]'' – Peter Cmorik & [[Marek Wolf]] – Indies Happy Trails, CD ==== Hudba k filmu a seriálu ==== * 2012: „Tak fajn“, „Premýšľam nad tebou“ – BrainZone, CD * 2013: ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' (seriál [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]]), „Životné cesty“, titulná pieseň k seriálu * 2016: ''[[Muzzikanti]]'', ''Muzzikanti'' – Petarda Production, a.s. , CD, Digital, 02. „Všichni jsme muzikanti“, 06. „Život je šapitó“, 11. „Tohle je náš boj“, 14. „Hej sokoly“ – Peter Cmorik & [[Kollárovci]], 16. „Zapomenout“ – [[Marta Jandová]] & Peter Cmorik, 20. „Kříž svůj neseme“ – [[Jarek Nohavica]] & Peter Cmorik == Ocenenia == * 2006 – ''[[Slávik (anketa)|Zlatý Slávik]]'' * 2007 – ''Zlatý Slávik'' * 2008 – ''Zlatý Slávik'' * 2009 – ''Zlatý Slávik'' * 2010 – ''Strieborný Slávik'' * 2011 – ''Strieborný Slávik'' * 2012 – ''Zlatý Slávik'' == Peter Cmorik Band == === 2006 – 2011 === *Peter Cmorik – [[Spevák|spev]], gitara *[[Juraj Kupec]] – gitara *[[Martin Gašpar]] – basgitara *[[Juraj Tatár (hudobník)|Juraj Tatár]] – klávesy *[[Marcel Buntaj]] – bicie === 2011 – 2014 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Štefan Lengyel|Pišta Lengyel]] – gitara *Martin Gašpar – basgitara *Juraj Tatár – klávesy *[[Stanislav Kociov|Stanko Kociov]] – bicie === 2014 – 2016 === *Peter Cmorik – spev, gitara *[[Maroš Goga]] – gitara *[[Marek Jamber]] – basgitara *[[Martin Tomeš]] – bicie === 2016 – súčasnosť === *Peter Cmorik – spev, gitara *Maroš Goga – gitara *Marek Jamber – basgitara *[[Kristóf Kiss]] – klávesy *Martin Tomeš – bicie == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.petercmorik.sk/ petercmorik.sk – Oficiálna stránka] {{Peter Cmorik}} {{DEFAULTSORT:Cmorik, Peter}} [[Kategória:Peter Cmorik]] [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Rožňavy]] kkgef35x1r8dsirlx6ycpzcrdb4ouyk 0 85039 7417516 7406173 2022-07-30T14:41:44Z 188.123.108.20 /* Doprava */Aktualizované informácie o autobusovom spojení wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mestská časť | Časť čoho = [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] | Názov = Palúdzka | Iné názvy = | Obrázok = Liptovský Mikuláš-Palúdzka - Palugyayovský kaštieľ.JPG | Popis obrázku = Paluďaiovský kaštieľ | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Kraj = Žilinský | Okres = Liptovský Mikuláš | Región = [[Liptov (región)|Liptov]] | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.08338 | Zemepisná dĺžka = 19.59699 | Nadmorská výška = | Prvá zmienka = | Starosta = | Politická strana = | PSČ = | Kód = | EČV = LM | Predvoľba = +421-44 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = | Commons = Palúdzka | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Palúdzka''' ([[maďarčina|maď.]] ''Kispalugya'') je mestská časť [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. K [[30. júl]]u [[2009]] tu žilo 3 200 obyvateľov. [[File:Liptovský Mikuláš - Palúdzka - evanjelický kostol.JPG|200px|vpravo|náhľad|Evanjelický kostol]] == Polohopis == Palúdzka leží v západnej časti mesta, priamo na brehu vodnej nádrže [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Zo severu a z východu ju obklopuje rieka [[Váh]], ktorá severozápadne od centra Palúdzky ústi do vodnej nádrže. Približne stredom mestskej časti preteká v smere juh - sever riečka [[Demänovka (riečka)|Demänovka]]. === Zoznam ulíc === {{Stĺpce|2| * A. Gromu * A. Kostolného * A. Lutonského * Baranovská * Budovateľská * Čemického * Demänovská * Družby * E. Balla * E. Penkalu * F. Klimeša * Chrenoviská * Jánošíkova * J. Lenka * [[Kamenné pole]] * Kokavcova * Kurucká * Lesnícka * L. Hanusa * Malý Rím * Mlynská * M. Štalmacha * Nábrežie K. Petroviča * Námestie SNP * Okružná * Osadná * Palúdžanská * Palugyayho * Parková * Priečna * Priehradná * P. Štraussa * SNP * Športovcov * Švermova * V luhoch * Vranovská * Za Bocianom * Zádvorie * Za luhami * Za mlynom * Žuffova }} == Dejiny == Prvá písomná zmienka pochádza z roku [[1282]], kde bola spomínaná ako okrajová časť dnes už zatopenej dediny [[Paludza]]. V roku [[1283]] bola spolu s obcou [[Bodice]] vyčlenená z jej chotára a dostala sa do držby Ondreja, notára zvolenského župana Demetra, predka zemianskej rodiny Palúckovcov - Paluďajovcov, ktorí obec vlastnili až do roku [[1848]]. Roku [[1960]] bola pripojená k Liptovskému Mikulášu. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Kaštieľ Vranovo, dvojpodlažná trojtraktová [[renesancia|renesančná]] stavba v tvare písmena U z obdobia pred rokom [[1610]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7770 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Kaštieľ Vranovo dal podľa tabule nad vchodom vybudovať František Paluďai s manželkou Zuzanou [[Dávidovci|Dávidovou]], ktorých erby sú na tabuli vytesané. Postavený je na starších stredovekých základoch z [[15. storočie|15.]]-[[16. storočie|16. storočia]]. Úpravami prešiel v roku [[1636]]. V roku [[1713]] bol na tomto mieste väznený [[Juraj Jánošík]]. Na konci [[19. storočie|19. storočia]] bol prefasádovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palúdzka (Liptovský Mikuláš) - Kaštieľ Vranovo | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/paludzka-liptovsky-mikulas-kastiel-vranovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Prízemná časť stavby je dekorovaná kvádrovaním, poschodie má okná s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. K stavbe patrí štvorcová nárožná veža s nárožnou bosážou, krytá stanovou strechou. Vstup je riešený ako oblúkový podjazd s portálom, nad ktorým je umiestnený erb. <gallery> Súbor:Liptovský Mikuláš-Palúdzka - kaštieľ Vranovo.JPG|Kaštieľ Vranovo Súbor:Liptovský Mikuláš - Palúdzka - Kaštieľ Vranovo - erb.JPG Súbor:COA Palugyay Ferenc David Zsuzsanna.jpg Súbor:Liptovský Mikuláš-Palúdzka -socha Jánošíka.JPG|Socha Jánošíka pri kaštieli </gallery> * Paluďaiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z obdobia okolo roku [[1650]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7769 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Kaštieľ prešiel úpravami v druhej tretine [[17. storočie|17. storočia]] a [[barok|neskorobarokovou]] na konci [[18. storočie|18. storočia]]. Kaštieľu dominuje [[rizalit]], na prízemí s otvorenou arkádou, ukončený barokovou helmicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palúdzka (Liptovský Mikuláš) - Kaštieľ Bocian | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/paludzka-liptovsky-mikulas-kastiel-bocian | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené pilastrami, okná majú profilované šambrány. V [[atika|atike]] je umiestnený reliéfny erb Paluďaiovcov. V súčasnosti sa v kaštieli nachádza hotel. Ku kaštieľu patrí objekt sýpky z polovice [[19. storočie|19. storočia]]. * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Ján (apoštol)|sv. Jána apoštola]], jednoloďová [[klasicizmus|neskoroklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1854]]. V interiéri sa nachádza výmaľba od M. Štalmacha z roku [[1943]]. Nachádza sa tu [[oltár]] s obrazom [[Matúš (apoštol)|sv. Matúša]], klasicistická stĺpová architektúra z roku [[1856]]. [[Kazateľnica]] pochádza z rovnakého obdobia, na parapete je reliéf Rozsiavač, ukončená je sochou [[Ján Krstiteľ|sv. Jána Krstiteľa]]. Z tohto kostola pochádza [[gotika|neskorogotický]] krídlový oltár Troch kráľov z rokov [[1510]]-[[1520]], ktorý sa nachádza v zbierkach [[SNG]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palúdzka (Liptovský Mikuláš) - Kostol sv. Jána apoštola | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/paludzka-liptovsky-mikulas-kostol-sv-jana-apostola | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Kostolu dominuje priečelie s vežou vstavaou do štítu s prelamovanou rímsou. Fasády sú členené pilastrami, veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou. * Kaplnka [[Ján Nepomucký|sv. Jána Nepomuckého]], neskoroklasicistická stavba na pôdoryse šesťuholníka z roku 1856.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palúdzka (Liptovský Mikuláš) - Kaplnka sv. Jána Nepomuckého | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/paludzka-liptovsky-mikulas-kaplnka-sv-jana-nepomuckeho | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Nad vchodom do kaplnky je nápisová tabuľa s erbom nitrianskeho biskupa Imricha Paluďaia. Fasády sú členené pilastrami a výraznou korunnou rímsou. Ukončená je stanovou strechou s malým [[sanktusník]]om. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov [[1940]]-[[1941]]. Autorom projektu je J. Hlavaj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Palúdzka (Liptovský Mikuláš) - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/paludzka-liptovsky-mikulas-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> V interiéri sa nachádza betónový kazetový strop. Svätyňa je dekorovaná výmaľbou s motívom žehnajúceho [[Ježiš Kristus|Krista]] a symbolmi apoštolov. Fasády kostola sú dekorované šambránami okien, veža je členená priebežným lizénovým rámom a ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:COA Palugyay Farkas Pletrich Johana.jpg|Paluďaiovský erb na kaštieli Súbor:Liptovský Mikuláš - Palúdzka - katolícky kostol.JPG|Kostol sv. Jána apoštola </gallery> == Občianska vybavenosť == Začiatkom [[21. storočie|21. storočia]] tu nastala hromadná vilová (lokalita ''Pod horičkou'') a bytová výstavba (''sídlisko Palúdzka''), ktorá sa neustále rozširuje. Naplánovaná je aj výstavba rodinných domov v areáli zrušenej fabriky Glejona. V súčasnosti tu stojí areál mikulášskej [[nemocnica|nemocnice]], areál Združenej poľnohospodárskej školy, Obchodná akadémia, základná škola, materská škola, kultúrny dom, hotel Bocian a futbalový štadión - FC 34 Palúdzka. Služby dopĺňa vináreň, krčma, pekáreň, obchod, lekáreň (v areáli nemocnice) a tiež obchodný dom [[Kaufland]]. Na katastrálnom území mestskej časti sa nachádza tiež novovybudovaný komplex v lokalite [[Kamenné pole]], ktorý zahŕňa [[obchodné centrum Liptov]] s hypermarketom TESCO, obchodné centrá JYSK, NAY Elektrodom, Koberce TREND, INTERSPORT a KIK. Stojí tu tiež reštaurácia [[McDonald’s]] s čerpacou stanicou. == Doprava == Mestská časť je rozložená popri [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I. triedy č. 18]], ktorá smeruje z mesta na juhozápad do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Na juhovýchode obchádza Palúdzku diaľničný privádzač (súčasť [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|cesty II. triedy 584]]), z juhu diaľnica [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]. Zo západu ju obklopuje [[Železničná trať Žilina – Košice|železničná trať Žilina – Košice]]. Palúdzka je spojená so zvyškom mesta dvoma cestnými mostami, plánuje sa výstavba cestného mosta do [[Liptovská Ondrašová|Liptovskej Ondrašovej]]. Premávajú sem viaceré linky miestnej [[MAD Liptovský Mikuláš|MHD]], konkrétne č. 2, 3, 5, 7, 14, okrem toho na zastávkach Palúdzka, nemocnica a Palúdzka, ZŠ zastavujú aj spoje prímestskej autobusovej dopravy. == Osobnosti obce == === Rodáci === * [[Imrich Palugyai]] (* [[1780]] - † [[1858]]), [[rímskokatolícky kňaz]], [[biskup]], [[cirkevný historik]] * [[Ján Drahotín Ondruš]] (* [[1816]] - † [[1845]]), [[básnik]] * [[Andrej Lanštiak]] (* [[1821]] - † [[1908]]), [[evanjelický farár]], [[spisovateľ]] * [[Hubertus Ludovicus Gallus Giegl]] (* [[1857]] - † [[1894]]), [[rímskokatolícky kňaz]] * [[Peter Július Kern]] (* [[1881]] - † [[1963]]), [[maliar]], [[reštaurátor]] * [[Andrej Kostolný]] (* [[1903]] - † [[1984]]), [[literárny historik]], [[prekladateľ]] * [[Milan Kokavec]] (* [[1927]] - † [[2004]]), [[lekár]], [[pedagóg]] * [[Katarína Biathová]] (* [[1933]] - † [[1995]]), historička umenia * [[Egon Gál]] (* [[1940]]), [[filozof]] * [[Ján Vilikovský]] (* [[1937]]), prekladateľ, redaktor, diplomat, pedagóg * [[Pavel Vilikovský]] (* [[1941]] - † [[2020]]), prozaik, prekladateľ a publicista * [[Július Filo]] (* [[1950]]), generálny [[biskup]] Evanjelickej cirkvi * [[Peter Rajniak]] (* [[1953]] - † [[2000]]), basketbalista a reprezentant * [[Irena Rajniaková]] (* [[1956]]), basketbalistka a reprezentantka == Referencie == <references /> == Literatúra == * VÍTEK, Peter – ŠMELKOVÁ, Anna: ''Z dejín obce Palúdzka.'' Liptovský Mikuláš : Dom Matice slovenskej v Lipt. Mikuláši – Múzeum Janka Kráľa, 2013. 85 s. ISBN 978-80-971426-1-2 == Externé odkazy == * [https://www.mikulas.sk/ Oficiálna stránka mesta Liptovský Mikuláš] {{Mestské časti Liptovského Mikuláša}} [[Kategória:Mestské časti Liptovského Mikuláša]] 14f4sfwqtikppaboaoqaq81a44vwzth 3 87881 7417533 7416904 2022-07-30T16:05:22Z Teslaton 12161 /* Zdroje vs. Referencie */ re wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div class="hlist"> * Archív diskusií: * [[/2006|2006]] * [[/2007|2007]] * [[/2008|2008]] * [[/2009|2009]] * [[/2010|2010]] * [[/2011|2011]] * [[/2012|2012]] * [[/2013|2013]] * [[/2014|2014]] * [[/2015|2015]] * [[/2016|2016]] * [[/2017|2017]] * [[/2018|2018]] * [[/2019|2019]] * [[/2020|2020]] * [[/2021|2021]] </div> {| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;" | style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]] | <big>'''Predtým, než mi napíšete..'''</big><br> Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br> Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].<br> '''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.''' |} <!-- PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY. --> == Dom sociálnych služieb == Mohla by byť obnovená stránka Dom sociálnych služieb, ktorá bola označená na urgentné doplnenie a následne doplnená, ale potom JeTam2 zmazaná 3.1.2022 kvôli nedoriešenému urgent oznamu, ktorý ale vymazať som nemohol... Ako výhonok by stránka byť mohla... [[Špeciálne:Príspevky/188.167.229.201|188.167.229.201]] 19:20, 3. január 2022 (UTC) Dobrý večer. Článok bol v nevyhovujúcom stave a kvôli tomu bol zmazaný. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 19:31, 3. január 2022 (UTC) == Hoax == Čomu presne chýba zdroj v umazaných 20 000 bajtoch hesla [[Hoax]] + ako sa zdrojujú jediné a prvoplánové pohnútky či deriváty vo virtuálnom prostredí? :) Ďakujem. Neokropi. Dobrý deň. Odpovedal som v [[Diskusia:Hoax]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:31, 6. január 2022 (UTC) == Proteín == Zdravím, zajuímal by ma dôvod existencie rozlišovačky [[Proteín]] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prote%C3%ADn&oldid=prev&diff=7307196 reverzia mojej zmeny]. To slovo sa v tomto význame (prakticky) nepoužíva, nevidím dôvod mať preňho samostatnú rozlišovačku a neuviesť to priamo pod stránku [[Bielkovina]]. Presne z toho dôvodu som i presunul celý význam a popis + zdroje priamo na stránku Bielkovina. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:53, 18. január 2022 (UTC) :<nowiki>Ja ako autor väčšiny textu v tom článku ešte doodpoviem: Tu odbornosť nehrá žiadnu rolu. Ja som molekulárny biológ, pracujem a pracoval na špičkových vedeckých pracoviskách a tak ako všetci ľudia vzdelaní v prírodovede viem že bielkovina je proteín. Bohužiaľ, vzdelanie na slovenskej wikipédii nehrá žiadnu rolu a Vasiľ ti nájde odkaz na bohvie akú publikáciu z roku pána 1970 a neberie do úvahy. že zdroj môže byť aj nesprávny alebo neaktuálny. Z tohto dôvodu už slovenskú wikipediu needitujem, aj keď si myslím, že mám čím prispieť, ľudia ako Vasiľ mi to úplne znechucujú. V podstate čakám kým Vasiľ odijde, potom sa na to možno podujmem. --~~~~</nowiki> [[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Máš tam jasne odcitované zdroje, to nie je na zlúčenie. Existencia RS rozlišuje pojmy, aby v nich nebol neporiadok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:20, 19. január 2022 (UTC) :Aha, takže existencia zdrojov je dostatočná na to, aby sme vytvárali rozlišovacie stránky? A rozdeľovali texty na úplne zbytočné ďalšie stránky? Proteín je aktuálne vnímané ako synonymum slova bielkovina. Že sa jedná o starší termín tam môže byť uvedené, ale nevidím dôvôd tvoriť novú stránku. :A keď už bola moja zmena vrátená, čo tak opraviť i text priamo na stránke [[Bielkovina]], aby tam nebol zvýraznený termín proteín? (Hrubý text je prakticky výhradne využívaný na slová, ktoré vedú na danú stránku; tj. stránka a všetky presmerovania.) Prečo si to teda neupravil i tam, aby sa tá stránka odkazovala na stránku [[Proteín]]? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:27, 19. január 2022 (UTC) :Existencia zdrojov ako učebnica organickej chémie a encyklopédie ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'' je dostatočná, aby odôvodnila existenciu rozlišovacej stránky. Aktuálne je synonymum pre bielkovinu, evidentne pred pár rokmi to bolo synonymum aj pre niečo odlišné, preto bola založená RS. Wikipédia ako encyklopédia má reflektovať aj staršie zdroje, aby bola nápomocná. :Hrubý text je používaný pre synonymá, bez ohľadu na to, či na stránku vedú priamo alebo cez RS (ak má dané synonymum ešte nejaké iné významy). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 20:22, 20. január 2022 (UTC) :V RS proteín je jasne odcitované čo (a podľa akých zdrojov) je iný význam slova proteín. Pre iné jazyky má slovo proteín asi jediný význam, pre slovenčinu evidentne nie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:13, 21. apríl 2022 (UTC) ::Nie je nutné vytvárať rozlišovačku. Stačí starší význam spomenúť v texte článku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:47, 21. apríl 2022 (UTC) ::Postup, že starší význam stačí spomenúť v článku je chybný. Druhý význam nie je staršie synonymum, je to označenie pre istú podskupinu bielkovín. V úvahu pri prichádzalo ešte riešenie cez {{tl|pozri}}. V terajšej podobe cez RS mi to príde ako čistejšie riešenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:08, 21. apríl 2022 (UTC) ::: Tento význam ale doslova nikto v normálnej literatúre nepoužíva. Použitie vo význame na rozlišovačke je ojedinelé. Absolútne nechápem túto posadlosť vytvárať rozlišovačky na úplne všetko (nielen v tomto konkrétnom prípade), pričom je to absolútne zbytočné. Hlavne v tomto prípade ide - presne ako bolo uvedené - o podskupinu. Nie je dôvod to nezahrnúť a nespomenúť na hlavnej stránke [[Bielkovina]], že sa to občas používa v uvedenom význame. Stránku "jednoduchá bielkovina" aj tak nikdy pravdepodobne mať nebudeme. Respektíve, ak niekto tak urputne bojuje za rozlišovačky, mal by podľa mňa danú stránku vytvoriť. Inak v tomto kompletne súhlasím s [[Redaktor:Pažo|Pažo]]m. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:14, 23. apríl 2022 (UTC) ::::Alternatívne, lepším riešením by mi pripadalo urobiť stránky napr. "[[Veľká Británia (rozlišovacia stránka)]]", tak, ako je to na anglickej Wiki. Takto sa nedá odkázať na daný článok priamo, ale je nutné hľadať konkrétny podnadpis stránky, ak sa na ňu chcem odkázať. Zároveň je to nepohodlné pre používateľa, ktorý pri hľadaní "[[Veľká Británia]]" zvyčajne hľadá ostrov ale namiesto toho sa stretne s rozlišovačkou, kde si musí následne naklikať, čo z toho potrebuje. Alebo napr. [[Česká republika]]; pravdepodobne nikto nehľadá krajinu z rokov 1990-1992, ale aktuálne zriadenie. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:27, 23. apríl 2022 (UTC) :::::U Vasiľa by som nehľadal žiadnu logiku, ja čakám, kedy možno z Wiki odíde, aby sa tu normálne dalo pracovať. Jediná správna možnosť je mať jednu stránku pre bielkovinu a proteín, pretože bielkovina=proteín. Všetci chemici a biológovia to vieme, ale Vasiľ má svoju pravdu s úžasnou encyklopédiou Pyramída, o ktorej normálny chemik a biológ v živote nepočul, lebo je absolútne irelevantná. --[[Redaktor:Pažo|Pažo]] ([[Diskusia s redaktorom:Pažo|diskusia]]) 08:24, 25. apríl 2022 (UTC) Podoba RS proteín je v poriadku. Obsah je riadne odcitovaný. Prosté presmerovanie by bolo riešenie, ktoré by znižovalo informačnú hodnotu a nereflektovalo by zdroje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:31, 25. apríl 2022 (UTC) == Podnet == Zdravím, adresu info@BanskaBystrica.sk by bolo fajn vymeniť za podatelna@banskabystrica.sk , táto je oficiálna. [[Špeciálne:Príspevky/91.219.132.21|91.219.132.21]] 07:05, 23. január 2022 (UTC) Dobrý deň. Pokojne doplňte. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:42, 25. január 2022 (UTC) == Mám podozrenie, že som vandal == Kazím stránku slovenska 188.123.115.236 12:40, 12. marec 2022 (UTC) Dobrý deň. Váš edit bol oprávne revertnutý. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 21:43, 13. marec 2022 (UTC) == Vašavské kniežatstvo == Dobrý deň, poupravil som heslo Varšavské kniežatstvo. Mohli by ste prosím odstrániť šablónu? [[Redaktor:Seminar1780|Seminar1780]] ([[Diskusia s redaktorom:Seminar1780|diskusia]]) 18:39, 5. apríl 2022 (UTC) Dobrý deň. Kniha {{Citácia knihy | priezvisko = Murphy | meno = Sean D | odkaz na autora = | titul = United States Practice in International Law | zväzok = 1: 1999{{--}}2001 | typ zväzku = Vol. | vydanie text = [online] | miesto = Cambridge | vydavateľ = [[Cambridge University Press]] | rok = 2009 | isbn = 9780511493799 | kapitola = II - State Diplomatic and Consular Relations | edícia = | zväzok edície = | doi = 10.1017/CBO9780511493799.003 | počet strán = 512 | strany = 17{{--}}42 }} ktorú citujete v danej kapitole nič o Poľsku nepíše. Asi to bude omyl. Pre slovenské názvy treba citovať slovenské zdroje, to sa týka názvov „Varšavské veľkokniežactvo“ a „napoleonské Poľsko“. Článok je asi preklad z angličtiny, tak tam treba vložiť {{tl|preklad}}. Zvyšné veci upravím. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:53, 6. apríl 2022 (UTC) == Spišský hrad == Ahoj, zdá sa, že v tých revertoch z 5. apríla sa stratila značná časť článku [[Spišský hrad]], mohol by si sa na to prosím pozrieť? Ďakujem, [[Redaktor:Pescan|Pescan]] ([[Diskusia s redaktorom:Pescan|diskusia]]) 10:08, 21. apríl 2022 (UTC) Zdravím. Už by to malo byť v poriadku. Ďakujem za upozornenie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:16, 21. apríl 2022 (UTC) == Biodegradácia polymérov == Zdravím, chcem sa spýtať aký je ešte problém s článkom '''Biodegradácia polymérov'''. K článku bola pridaná šablóna urgentne upraviť do 14 dní, s odôvodnením od redaktora že treba pridať zdroje. Odvtedy bol článok značne upravovaný a bolo pridaných 17 zdrojov aj s referenciami. Po 14 dňoch bol aj tak článok navrhnutý na vymazanie, tentokrát bez uvedenia poriadneho dôvodu, preto by som rád vedel aký je problém. Vďaka. [[Redaktor:Michal Ďurfina|Michal Ďurfina]] ([[Diskusia s redaktorom:Michal Ďurfina|diskusia]]) 12:53, 5. máj 2022 (UTC) Dobrý deň. Člákok nemá štruktúru hesla z wikipédie. Chýba úvodná definícia, tabuľka je zbytočná, zdroje sú citované zle (niektoré chýbajú úplne, iné sú zasa len odkazy na zhrnutia, ktoré sa môžu meniť). Článok píše aj o iných degradáciach, čo však k nemu už nepatrí. Za mňa to v poriadku a na zotrvanie rozhodne nie je. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:16, 5. máj 2022 (UTC) :A je skutočne vhodné takéto články označiť na kompletné zmazanie??? Ten článok možno nemá úpravu a kvalitu najlepších článkov, ale je ROZHODNE výrazne lepší, než iné. Toto je podľa mňa len úplná demotivácia prispievania na Wikipédiu a zároveň absolútne nulová spätná väzba pre zlepšenie do budúcnosti. Je článok na väčšie úpravy? Áno. Je článok úplne na zahodenie? Vôbec nie. Zvážil by som teda prehodnotenie postoja a perfekcionizmu k článkom a ich osbahu. :That said, niektoré časti článku som upravil a článok rozdelil a presunul na miesta, kam jednotlivé sekcie patria. Pridal som úvodnú definíciu, tabuľka sa presunula na [[Degradácia polymérov]], zdroje som však nekontroloval (nemám na to teraz čas). [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 18:59, 5. máj 2022 (UTC) :Ak máš kapacity a vedomosti na zmysluplné upravenie, tak nemám problém. O oboch však pochybujem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:07, 6. máj 2022 (UTC) ::{{Re|Vasiľ}} To je nejaká snaha o osobnú urážku alebo ako si to mám vyložiť? [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 21:44, 6. máj 2022 (UTC) ::Pochybnosť o editorových schopnostiach. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:27, 8. máj 2022 (UTC) == Zelený odpad == Zdravím, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Zelený odpad''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. V šablóne v článku je dostatočne uvedené. Článok čerpá zo zdrojov spôsobom, ktorý je viac plagiátorstvom než citovaním (a za 2 týždne sa na tom nič nezmenilo). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:21, 11. máj 2022 (UTC) == Skládka odpadov == Zdravím, podobne, ako pri predchádzajúcom článku, chcem sa spýtať aký je hlavný dôvod, že článkom '''Skládka odpadov''' je "kandidátom na rýchle zmazanie". Vďaka. [[Redaktor:Suttogo|Suttogo]] Dobrý deň. Zle naformátované, externé odkazy v texte, dvojité umiestnenie <nowiki><references /></nowiki>. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 11. máj 2022 (UTC) == Csak Máté == Nagy hazugság az egész.Szlivákua nem létezett!Csak Máté szlovák nemzeti hős????Vicces!!! [[Špeciálne:Príspevky/2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1|2A0A:F640:1004:7A84:0:0:0:1]] 13:51, 19. jún 2022 (UTC) Please try it in Slovak, English or German. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:11, 20. jún 2022 (UTC) == PowerPlay Studio == Príjemný dobrý deň. Prepáčte že ruším, ale smiem poznať dôvod prečo ste vrátili šablóny o encyklopedickej významnosti aj o vymazaní? Ako je vidieť z diskusie k heslu aktívne je celú dobu stránka upravovaná presne podľa želaní @[[Redaktor:Pelex|Pelex]] a @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] , čo znamená že "stránka zjavne nespĺňa kritériá pre rýchle zmazanie". @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] v diskusii potvrdil, že stránka spĺňa encyklopedickú významnosť. Šablóna tak nie je ďalej potrebná. Ďakujem za vysvetlenie. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:32, 8. júl 2022 (UTC) Dobrý deň. Odstránenie šablón treba nechať na niekoho iného. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:37, 8. júl 2022 (UTC) :Ďakujem veľmi pekne. A smel by som Vás poprosiť aby ste to boli Vy? Prosím, pozorne si pozrite diskusiu aj samotné heslo, ak mi napíšete v diskusii pod heslom, čo treba podľa Vás upraviť, opravím. [[Redaktor:Jirilebis|Jirilebis]] ([[Diskusia s redaktorom:Jirilebis|diskusia]]) 08:41, 8. júl 2022 (UTC) == Zdroje vs. Referencie == Nazdar. Zazrel som, že už aj ty máš tendenciu umiestňovať zoznam referencií do sekcie s názvom ''Zdroje'' (umiestňovanej v chronológii sekcií na miesto sekcie ''Referencie''). Som si vedomý, že to Bronto razí už nejakú dobu (pričom mu, s ohľadom na jeho obvyklú prístupnosť akýmkoľvek argumentom a povahe prispievania nemá moc zmysel písať), nepokladám to ale za dobrý nápad. Zaužívaný systém, tzn. dvojica ''Referencie/Literatúra'' vychádza z toho, že časť referencií môže byť skrátená a odkazovať nižšie do sekcie ''Literatúra'' (kde sú plné citácie prác). Používa sa to bežne pri harvardskom citovaní, dá sa to ale použiť aj v kombinácii s bežnými cit., viď napr. [[Regulárny výraz#Referencie]]. A zase sekcia ''Zdroj''/-e/ tu má zaužívanú funkciu ako miesto na uvedenie priameho zdroja textu (preklad, import). Pre konzistentnosť by som preto navrhoval držať sa zaužívanej konvencie a nezavádzať si ad-hoc svoje odlišné systémy. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:55, 28. júl 2022 (UTC) Keď úplne od základu upravujem článok, tak to z času na čas urobím. Názov sekcie „Referencie“ je proste chybný, to je celé. Som si vedomý, že sa to koliduje so „Zdroje“ ako sekcia pre preklad, to ale nie je prípad mojich úprav/článkov. Kombinovať harvard a číselný systém/priebežné citovanie mi nepríde ako dobrý nápad. Rovnako skrátené citácie používa len harvard, inak som sa s tým na wiki nestretol. To čo mal výhodu - viacnásobné citovanie konkrétnych strán či rozsahov za mňa vyriešila elegantne {{tl|rp}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2022 (UTC) :Osobne mi tiež prekáža ten nevhodný názov „Referencie“ (natvrdo prevzatý výraz ''References'' z&nbsp;anglickej Wikipédie), ale nie je vhodné to „partizánsky“ meniť; treba to otvoriť v&nbsp;Kaviarni. <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 07:26, 29. júl 2022 (UTC) :Jeden z významov slova referencia (hoci teda nie zrovna primárny), je aj v slovenčine odkaz, vrátane bibliografického (SSS, Katuščák), tzn. celkom mimo to nie je. Čo sa týka kombinácie skrátených a plnohodnotných cit., nevidím v tom zásadnejší problém (výstup {{tl|rp}} rovnako nie je formou úplne čistý). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:04, 30. júl 2022 (UTC) 9b1wzye7p5u8gk2jittyxd7vmzz40tv 0 91356 7417476 6265000 2022-07-30T12:34:38Z 2A01:C844:2090:CC00:3828:EAD7:A33F:191D /* Externé odkazy */ wikitext text/x-wiki '''Bontón''' (fr.) je dobré, uhladené spoločenské vystupovanie, [[správanie]]. == Externé odkazy == * {{filit|fvb/bonton.html}}[[More Bu]] [[Kategória:Ľudské správanie]] hz4a1fe53tueao4v4r8y9blqznes64l 7417491 7417476 2022-07-30T13:52:14Z DurMar12 181423 Revízia 7417476 používateľa [[Special:Contributions/2A01:C844:2090:CC00:3828:EAD7:A33F:191D|2A01:C844:2090:CC00:3828:EAD7:A33F:191D]] ([[User talk:2A01:C844:2090:CC00:3828:EAD7:A33F:191D|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki '''Bontón''' (fr.) je dobré, uhladené spoločenské vystupovanie, [[správanie]]. == Externé odkazy == * {{filit|fvb/bonton.html}} [[Kategória:Ľudské správanie]] 82z1tquwcxk3mdsanx6u5or6nnifv8r 0 92200 7417584 7212895 2022-07-30T18:08:05Z Gerd Eichmann 139840 gallery added wikitext text/x-wiki {{pozri|type náboženskej budovy|dharmšála (budova)}} [[File:Strato en McLeod Ganj.jpg|thumb|Dharmšála]] '''Dharmšála''' alebo presnejším prepisom '''Dharmšálá''' (po hindsky धर्मशाला) je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v severnej [[India|Indii]] v okrese [[Kángra]], exilové sídlo [[dalajláma XIV.|14. dalajlámu]]. Má 19 034 obyvateľov (2001).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Consensus of India 2001 | url = www.censusindia.net/results/town.php?stad=A&state5=999 | url archivu = https://web.archive.org/web/20040616075334/www.censusindia.net/results/town.php?stad=A&state5=999 | dátum prístupu = 2008-9-5 | jazyk = anglicky }}</ref> == Obrazová galéria == <br><gallery class=center caption="Dharmšála - Dharamsala"> Dharamsala-McLeod Gunj-10-Gompa-Gassen-gje.jpg Dharamsala-Kora-04-Manisteine-gje.jpg Dharamsala-Gyuto-Karmapa-10-gje.jpg Dharamsala-Frauenkloster Dolma Ling-10-Meditationshalle-gje.jpg Dharamsala-Norbulingka-24-Gompa-gje.jpg Dharamsala-Kinderdorf-16-Sportplatz-gje.jpg Dharamsala-Tse Chok Ling-28-Lakhang innen-gje.jpg Dharamsala-Tse Chok Ling-26-Rad des Lebens-gje.jpg </gallery> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.tibinfo.cz/clanek.php?id=443 Dharamsala - hlavní město tibetského exilu] {{indický výhonok}} [[Kategória:Mestá v Indii]] 8i3vu0t37rhhzlrjxo7jvy73vswh55l 0 96033 7417510 7416734 2022-07-30T14:12:39Z Nelliette 31909 pridaná [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki [[Súbor:Výtvarné umenie 18 Slovakia 10.jpg|náhľad|[[Ľudovít Štúr]] – kodifikátor modernej slovenčiny.]] '''Slovenská literatúra''' je literatúra [[Slováci|Slovákov]], súčasť [[slovenské umenie|slovenského umenia]], výrazná súčasť [[slovenská kultúra|slovenskej kultúry]], osobitná kultúrna entita. Patrí do [[stredoeurópska literatúra|stredoeurópskej literatúry]]. Je to literatúra písaná v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] autormi nachádzajúcimi sa aj v iných krajinách sveta ako je [[Slovensko]]. Výskumom slovenskej literatúry sa zaoberá najmä slovenská [[literárna veda]]. Slovenská literatúra má históriu tiahnucu sa od dôb [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Jej prvým dielom je [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proglas-recenzia|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/proglas litcentrum|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> od [[Konštantín_Filozof|Konštantína Filozofa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry-/Staršia slovenská literatúra-800-1780|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/starsia-slovenska-literatura-800-1780/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> V období [[Humanizmus|humanizmu]] a [[Renesancia|renesancie]] tvorili na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] hlavne v [[latinčina|latinčine]] a [[čeština|češtine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlatá niť slovenskej literatúry/novšia slovenská literatúra|url=http://www.ulib.sk/sk/stredisko-unesco/pamat-sveta/pamat-slovenska/zlata-nit-slovenskej-literatury/novsia-slovenska-literatura/|dátum prístupu=2021-06-14|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> Ďalším veľmi významným obdobím bol [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne [[Kodifikácia|kodifikovať]] spisovnú [[Slovenčina|slovenčinu]] používanú s úpravami dodnes. Zaslúžili sa o to najmä [[štúrovci]] vedení [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]]. Za základ si vybrali [[stredoslovenské nárečia]], ktoré boli jazykom ľudu. V [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizme]] tvorili najmä [[poézia|poéziu]]. ==Stredoveká literatúra (800{{--}}1500)<ref name=´smatlak´>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4.|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn= 978-80-89222-28-5|strany=37 etc.|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>== ===Staroslovienska literatúra === Ranostredoveká slovenská literatúra sa datuje od doby začiatku pôsobenia vierozvestcov [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref name="PK">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=profil.kultury.sk/Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/ profil.kultury.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica}}</ref> a ich ďalších piatich učeníkov, ktorí bývajú nazývaní aj [[sedmopočetníci]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Svätí slovanskí sedmopočetníci|vydavateľ=Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=978-80-89489-02-2|strany=247}}</ref>, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].<ref name="HR">{{Citácia periodika|titul=Stručná periodizácia staroslovienskeho a cirkevnoslovanského písomníctva|periodikum=Historická revue|priezvisko=Žeňuch|meno=Peter|odkaz na periodikum=www.sahi.sk|vydavateľ=Slovenský archeologický a historický inštitút = SAHI- občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXX|číslo=6/2019}}</ref> K historicky doloženým autorom patria:<ref name=´smatlak´></ref> * [[Konštantín Filozof]] (neskôr sv. Cyril), *[[827]]{{--}}† [[869]], vierozvestca, autor písma [[hlaholika]] a prvého [[Staroslovienčina|staroslovienskeho]] textu [[Proglas (báseň)|''Proglas'']]<ref name="HR" /> napísaného v hlaholike, ako aj autor prekladu Biblie do staroslovienčiny.<ref name="Encyklo">{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, I. zväzok A - D.,heslo: Cyril a Metod a ďalšie,|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=strany 345 - 346|odkaz na autora=Vladimír Hajko a kolektív}}</ref> * [[Metod (svätec)|Metod]] (* [[815]]{{--}}†[[885]]), vierozvestca a možný spolutvorca [[Hlaholika|hlaholiky]], narodený v [[Solún]]e, autor a spoluautor prekladu [[Biblia|Biblie]] do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a viacerých ďalších cirkevných diel<ref name="grkat.nfo.sk" /><ref name="Encyklo"/>, ktoré prekladal spolu so sedempočetníkmi * [[sv. Angelár]], jeden z učeníkov sv. Metoda * [[Gorazd (Nitra)|Gorazd]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), žiak Cyrila a Metoda, pripisujú sa mu diela: [[Život Metodov|''Život Metodov'']], [[Kyjevské listy|''Kyjevské listy'']] a ďalšie diela, čo však nie je dokázané.<ref name="grkat.nfo.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sedmopočetníci|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Grécko-katolícka cirkev}}http://www.grkat.nfo.sk/Texty/sedmopocetnici.html</ref> * [[Kliment Ochridský]] (koniec [[9. storočie|9. storočia]]), je autorom asi 50 diel v [[Hlaholika|hlaholike]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svätý Kliment Ochridský|url=http://www.grkat.nfo.sk/Texty/kliment-ochridsky.html Svätý Kliment Ochridský (sloviensky), grkat.nfo.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=grécko-katolícka cirkev|autor=Andrej Škoviera}}</ref> * [[Sáva (Sedmopočetník)|Sáva]], vie sa, že zostal v [[Konštantinopol]]e počas svojej misie asi v roku [[882]]. Pripisujú sa mu dve diela: ''Služba sv. Cyrilovi a Rozprava o žaltári''.<ref name="grkat.nfo.sk" /> * [[Naum Ochridský]] (* okolo [[830]]{{--}}† [[23. december]] [[910]] ) K ďalším žiakom sv. Metoda patril [[Konštantín Preslavský]] (Presbyter), autor [[Cyrilika|cyriliky]],<ref name="C-M">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovania vo včasnom stredoveku/cyrilo-metodská misia|url=http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Slovania vo včasnom stredoveku|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. Po vyhnaní Metodových a Konštantínových žiakov v roku [[887]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|miesto=|rok=1986|strany=197|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, alebo v roku [[886]]<ref name=´smatlak´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chronológia starších slovenských dejín|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600427|dátum prístupu=2022-01-26|priezvisko=Lukačka|meno=Ján|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Hán Lukačka a kol.}}</ref> z územia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] sa [[Sloveni]] na jej území ocitli pod vplyvom západného kresťanského obradu a tým aj [[Latinčina|latinčiny]], ktorá sa stala jediným literárnym a cirkevným jazykom.<ref name="PK" /> Po porážke [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukových]] synov v [[Bavori (Germáni)|bavorsko]]-[[Starí Maďari|staromaďarskej]] bitke pri [[Bratislava|Bratislave]] (dobový názov [[Brezalauspurc]]) [[9. august]]a [[907]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Postavy veľkomoravskej histórie|priezvisko=Kučera|meno=Matúš|vydanie=2.|vydavateľ=Osveta|rok=1986|strany=198|odkaz na autora=Matúš Kučera}}</ref>, sa [[hlaholika]] a [[staroslovienčina]] prestávala používať, no hlavne od nástupu [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] k moci. V slovenskom ľudovom prostredí však pretrvávala ľudová [[staroslovienčina]], vyvíjala sa ľudová slovesnosť a pôsobili [[Igric|igrici]]. Igrici šírili verbálne a hudobne sloviensku kultúru ešte ďalšie storočia, hoci v písanej forme neexistovala. Príkladom pre toto tvrdenie je pieseň [[Nitra milá Nitra|''Nitra milá Nitra'']], čo je najtajomnejšia historická hymnická pieseň, ktorú [[Ján Kollár]] uviedol vo svojich ''Národných spievankách'' a považoval ju za ľudovú, no podľa analýzy je autorským dielom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref><ref group="pozn">Pieseň večne mladá, výber zo štúrovskej poézie, vydalo: Mladé letá 1983,Bratislava, pieseň Nitra, milá Nitra, str. 125, verzia od Ľudovíta Štúra, 66-042-83: Nitra, milá Nitra/ty vysoká Nitra!/Kdeže sú tie časy,/v ktorých si ty kvitla_/Nitra, milá Nitra,/ty slovenská mati!/Čo pozriem na teba,/musím zaplakati./Ty si bola niekedy/všetkých krajín hlava,/v ktorých tečie Dunaj,/Visla i Morava./Ty si bola sídlo/kráľa Svätopluka,/keď tu panovala/jeho mocná ruka./Ty si bola sväté/mesto Metodovo,/keď tu našim otcom/kázal božie slovo. </ref> Igrici boli kultúrny fenomén, ktorého diela nie sú písomne doložené, no je spomínaný v iných písomnostiach vtedajšej latinskej spisby. Významný zdroj tohto tvrdenia je [[Anonymus|Anonymova]] kronika ''Gesta hungarorum'' ([[1200]]) obsahujúca zmienku o igricoch, ktorí vystupovali na verejnosti a na dvoroch slovanskej šľachty v období 10.{{--}}12. storočia a zmieňuje sa aj o povestiach kolujúcich v dedinskom ľude, tzv. „fabulae rusticorum”, hoci formou „per negationem”, teda odmietania tejto kultúry<ref>{{Citácia knihy |titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydanie=4. |vydavateľ=Literárne informačné centrum |miesto=Bratislava |rok=2007 |isbn=978-80-89222-28-5 |strany=113{{--}}115 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Anonymus bol notárom na dvore uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]] a mal za úlohu spísať dejiny [[Maďari|Maďarov]] od doby „zaujatia vlasti” na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. [[Súbor:Kyjevské listy.gif|náhľad|[[Kyjevské listy]] sú napísané v najstaršom type hlaholiky tzv. [[hlaholská unciála|hlaholskej unciále]], kde nie sú ešte veľké písmená.<ref>hlaholika In: {{Citácia knihy |titul=Encyklopédia archeológie |priezvisko=Novotný |meno=Bohuslav |vydavateľ=OBZOR |miesto=Bratislava |strany=321 |odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref>]] ====Diela v staroslovienskom jazyku<ref> {{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=345|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>==== * [[Proglas (báseň)|Proglas]], autor je [[Konštantín Filozof]], pôvodné dielo v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] v písme [[hlaholika]], úvod k prekladu biblie<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=89-93|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Frizinské pamiatky]], cirkevná literatúra písaná [[Hlaholika|hlaholikou]] pôvodne v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] * [[Adhortácia k vladárom]], staroslovienčina v hlaholike, slov. [[Napomenutie vladárom]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok N -Q,heslo: Napomenutie vladárom|vydavateľ=VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=32|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Napomenutie vladárom|url=http://www.klasici.sk/node/87 Univerzitná knižnica - Napomenutie vladárom|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> * [[Adhortácia k pokániu]], staroslovienčina v hlaholike * [[Zakon sudnyj ľudem]], staroslovienčina v hlaholike<ref>{{Citácia periodika|titul=Zakon sudnyj ľjudem|periodikum=Historická revue |priezvisko=Ličková|meno=Darina|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXIII|číslo=6/2012}}</ref> * [[Kánon na počesť svätého Demetera Solúnskeho]], staroslovienčina v hlaholike * [[Moravsko-panónske legendy]], v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] dve biografie sv. [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]]<ref>{{Citácia knihy|titul=[[Encyklopédia archeológie]], IV. zväzok N - Q, heslo:Napomenutie vladárom|priezvisko=Novotný|meno=Bohuslav|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1980|strany=665|odkaz na autora=Bohuslav Novotný}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Konštantína|url=http://www.klasici.sk/node/487 Univerzitná knižnica- Život Konštantína|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ˇZivot Metoda|url=http://www.klasici.sk/node/484 Univerzitná knižnica - Život Metoda|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=94-99|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]], preložené z latinčiny do staroslovienčiny v hlaholike * [[Kyjevské listy]] - staroslovienčina v [[Hlaholika|hlaholike]] * [[Svätoemerámske glosy]] - nad latinskými vetami sú rydlom vyryté staroslovienske slová ===Literatúra v latinčine=== Latinská tvorba zahŕňa poéziu, prózu, vecnú literatúru, náučnú literatúru a vedecké a cirkevné pojednania. Dráma v stredoveku sa orientovala na frašky a na mystériové a moralitné hry prispôsobené svetskému a reálnemu mysleniu. Texty hier sa však dodnes nezachovali. Niektoré príklady tvorby v stredovekej literatúre: [[Súbor:Képes Krónika 1360.jpg|náhľad|Uhorská kronika]] * [[Moravsko-panónske legendy]] - preložené zo [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] do [[Latinčina|latinčiny]], vznik [[9. storočie]] * [[Legenda o svätých Svoradovi a Benediktovi]] ([[1064]]), autor je [[Maurus (Nitra)|Maurus]], biskup v Nitre, (asi [[1000]]{{--}}[[1070]]), v latinskom jazyku<ref name="PK" /><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=113-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref> * [[Nitriansky kódex]] približne z roku [[1083]], dnes uložený v [[Nitra|Nitre]] * [[Kronika Jána z Turca|Uhorská kronika]], autor [[Ján z Turca]] (asi [[1435]]{{--}}[[1488]]/89), v [[Latinčina|latinčine]]<ref name="PK" /> * [[Vítaj, milý Spasiteľu]], hymnus, vyznačujúci sa jednoduchým, ale sugestívnym poetickým jazykom<ref name=´Profil´></ref>, [[14. storočie]]. * [[Chváloreč na básnické umenie]] ([[1461]]), lat. ''Laudes artis poeticae'' od [[Krištof Petschmessing|Krištofa Petschmessinga]] je „príkladom vysokej jazykovej, rétorickej a básnickej kultúry, odlišujúcej sa od plebejského jazyka. Toto dielo pripravilo pôdu pre nástup humanizmu a renesancie v podmienkach slovenskej literatúry a kultúry”<ref name=´Profil´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Profil kultúry - Stredovek|url=https://profil.kultury.sk/sk/stredovek/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref>. V inom prameni sa meno autora nachádza v tvare [[Krištof Petschmessingsloer]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=13-115|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>, magister, ktorý pochádzal z [[Levoča|Levoče]]. Prepísal dielo ''Satiry'' od rímskeho básnika [[Iuvenalis|Decima Junia Juvenala]] a pridal vlastný úvod o básnickom umení ''Laudes artis poeticae''. Dielo je stredovekou literárno-teoretickou rozpravou o poézii a rétorike. Petschmessingsloer postavil teóriu stredovekého poetického diela na antických autoroch a [[Tomáš Akvinský|Tomášovi Akvinskom]], [[Boethius]]ovi a súpútnikoch, pričom definuje jednotlivé druhy poézie, jej kompozičné princípy a štyri príčiny tvorby diela. Tiež sa zaoberá členením viet a súvetí a tematikou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chvála básnického umenia“ (Laudes artis poeticae, 1461) z pera Levočana Christophora PetschmessingsloeraForum Historiae 2/20082|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=698935|dátum prístupu=2022-01-25|priezvisko=Novacká|meno=Mária|vydavateľ=CEEOL-wikipedialibrary|odkaz na autora=Mária Novacká}}</ref> Zaujímavou etapou vývoja bolo založenie univerzity [[Universitas Istropolitana|Academia Istropolitana]] v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[1465]] pápežskou zakladacou listinou, ktorá mala vplyv na vývoj humanistickej literatúry väčšinou písanej v [[Latinčina|latinčine]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Humanizmus a vzdelanosť na dvore Mateja Korvína|periodikum=Historická revue č. 5/2017|priezvisko=Homoľa|meno=Tomáš|vydavateľ=SAHI - občianske združenie|miesto=Bratislava|ročník=XXVIII|číslo=5/2017}}</ref>. ===Literatúra v českom jazyku=== [[14. storočie]] znamenalo posilnenie slovenskej vzdelanosti a tým aj literatúry. K tomu prispelo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]] ([[1348]]), čo iniciovalo používanie [[Čeština|češtiny]] na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Začali sa objavovať texty v češtine, napríklad mestské kroniky (viď. [[Žilinská kronika|''Žilinská kronika'']] z roku [[1451]]). V týchto záznamoch sú zistiteľné aj čiastočné prejavy slovenských nárečí. Veľký podnet pre uplatnenie českého jazyka v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] znamenal vpád [[Husiti|husitov]] a hlavne vojsk [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]], ktoré v polovici [[15. storočie|15. storočia]] okupovali všetky slovenské [[Stolica (územie)|župy]]. Čeština sa presadila aj u vtedajšej vládnucej elity, evanjelického duchovenstva a meštianstva a pretrvávala ako literárny jazyk v 15. a [[16. storočie|16. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dejiny slovenskej literatúry, Hlava I., Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Vlček |meno=Jaroslav |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME |odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> ==Humanizmus a [[renesancia]] (1500{{--}}1650)<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=45{{--}}99|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Literárny humanizmus a renesancia v Uhorsku sa dá charakterizovať ako literárne hnutie, ktoré postupne prešlo od stredovekého štúdia latinskej a gréckej kultúry k jej napodobňovaniu čo sa týka formy aj obsahu. Spočiatku bol hlavným komunikačným nástrojom latinský jazyk, neskôr sa prešlo k češtine, slovenčine či bibličtine. Renesancia znamenala protichodný proces voči stredovekému humanizmu, postavila sa proti feudalizmu a jeho výrobným vzťahom, rodil sa nový kapitalistický systém. V užšom zmysle renesancia vo výtvarnom umení a literatúre spracúvala bezprostrednejšie citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu. Mala bližšie k ľudovému folklóru a národným jazykom. Renesančnú kultúru a vzdelanosť pomohla nastoliť aj [[Beatrix Aragónska|Beatrice Aragónska]], ktorá ju priniesla z Neapola zároveň so svojím venom na dvor kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]]. Matej Korvín túto tendenciu mohutne podporil. Kultúrny vývoj v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]] usmernilo aj založenie [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]] ([[1635]]{{--}}[[1755]]). Vzdelávanie v ňom riadili a vykonávali [[jezuiti]] a tým sa stalo, že v učebniciach literatúry sa ocitol dlhý rad katolíckych duchovných, ktorí každý vlastným spôsobom prispeli k vývoju slovenského jazyka. [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev]] mala samozrejme tiež svoj mohutný záber na kultivovanie slovenského jazyka a literatúry. V tomto období však začal rásť aj počet laických spisovateľov. Situáciu komplikovali okrem husitských výbojov na Slovensko aj [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska|url=https://www.valka.cz/12222-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-I valka.cz|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=www.valka.cz}}</ref>, ktoré sa viedli na území [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Rakúsko|Rakúska]]. Uhorská šľachta bola názorovo rozdelená a jej politické ambície spôsobovali ďalší chaos v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Šľachtické vojny nedovoľovali, aby sa laickí autori z radov šľachty mohli literárne realizovať tak, ako to v tej dobe bolo v západnej Európe. Pomalší vývoj humanistickej vzdelanosti a tým aj literatúry v Uhorsku zapríčiňoval veľmi slabý rozvoj [[Kníhtlač|kníhtlače]] na jeho území, ktorá koncom [[15. storočie|15. storočia]] ešte na území [[Slovensko|Slovenska]] nebola rozvinutá<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry I.|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|isbn=978-80-89222-28-5|strany=138|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Z toho vyplývala nedostatočná vzdelanosť nielen nižších vrstiev, ale aj kňazov a šľachty. Humanistická a renesančná literatúra sa naplno prejavila až od druhej polovice [[16. storočie|16. storočia]]. Od začiatku [[16. storočie|16. stor.]] sa vzdelanosť začala prudko rozvíjať vplyvom [[Reformácia|reformačného hnutia]] na celom území Slovenska. Mestá podporovali zakladanie škôl rôznych stupňov. Významné boli mestská škola v [[Bardejov]]e, kde študoval aj [[Martin Rakovský]] z Turca, [[Prešovská škola]] a ďalšie mestské školy, v ktorých sa vyučovala latinčina po latinsky. V [[Bardejov]]e bola publikovaná prvá tlačená kniha na Slovensku v roku [[1581]]. Bol to preklad diela ''Der kleine Kathechismus od [[Martin Luther|Martina Luthera]] so slovenským názvom ''Malý katechizmus'' a vydal ju tlačiar [[Dávid Gutgesel|David Guttgesell]]. Predpokladaným prekladateľom katechizmu do slovakizovanej češtiny bol Severinus Sculteti, [[slovenčina|slov.]] [[Severín Škultéty]] ([[1550]]−[[1600]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bardejovský katechizmus z roku 1581, str. 120|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=205820|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Žitný|meno=Milan|vydavateľ=CEEOL-Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Milan Žitný}}</ref> Počas humanizmu a renesancie sa ďalej rozvíjala dráma. V jej rámci sa dominantne vydeľovalo školské divadlo, ktoré hrávalo náboženské, polosvetské a svetské hry. Písali ich evanjelickí aj katolícki autori v latinčine. Tematika bola buď vieroučná alebo starozákonná biblická. Ján Duchoň napísal hru ''Veľké tajomstvo zbožnosti'' ([[1628]]), Juraj Lippay tvoril pašiové hry. Polosvetské a svetské hry evanjelické spracovávali pastiersku bukoliku, napríklad ''Eklóga Simeon a Galileus'' od [[Ján Duchoň|Jána Duchoň]]a. Od polovice [[15. storočie|15. storočia]] sa rozvíjala [[ľudová slovesnosť]]. Vydeľovali sa folklórne žánre: ľudové piesne obradné, lyrické, [[Koleda|koledné]] a [[Hádanka|hádanky]], [[Porekadlo|porekadlá]], [[Príslovie|príslovia]], [[Pranostika|pranostiky]], dramatické výstupy, svadobné piesne a pohrebné vykladania. Piesňová lyrika sa stávala samostatným žánrom (ľúbostné, [[Uspávanka|uspávanky]], [[trávnice]], vojenské, pastierske, žartovné piesne). [[Balada|Baladické piesne]] o kráľovi Matejovi Korvínovi a osmanských vojnách zrkadlili súdobé historické udalosti. Od konca [[16. storočie|16. storoči]]a sa tvorili regrútske a vojenské piesne a [[Balada|balady]]. Medzi prekáravé piesne patrí ''Žalo dievča, žalo trávu'', k alegorickým piesňam zase ''Prečs´kalina, v kríčku stála''. Tieto ľudové žánre majú starú históriu a bohatosť diel. Tiež vznikali mnohé piesne s tematikou rodiny a vzťahov v nej: ''Naša pani kňahne'', ''Kdeže si bola Anička moja'', ''V tom inglickom poli jedna krčma stojí'' alebo ''A na hure hori cirňovy ohničok''. ===Básnici=== [[Súbor:Johannes Sambucus.jpg|náhľad|Ján Sambucus]] Známym a dobre doloženým autorom obdobia humanizmu je polyhistor [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]), ktorý ako príslušník slovenského etnika písal v [[Latinčina|latinčine]]. Preložil z [[Maďarčina|maďarčiny]] do latinčiny báseň ''Dobytie Szigetu'' na žiadosť cisára [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]], čím získal jeho štipendium. Básnická zbierka ''Poemata'' ([[Padova]], [[1555]]) vyšla počas jeho pracovného a študijného pobytu v [[Padova|Padove]]. V [[Český jazyk|českom jazyku]] tvoril [[Ján Silván]] ([[1493]]{{--}}[[1572]]), ktorý pôvodom zo [[Slovensko|Slovenska]] ale pôsobiaci v [[Čechy|Čechách]] dosiahol ako prvý publicitu svojou [[Poézia|poéziou]] nielen cirkevnou (prebásnenie [[žaltár]]a) ale aj subjektívnou lyrickou tvorbou. Silván vydal svoje jediné samostatné dielo ''Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy'' ([[Praha]] [[1571]]) ako zbierku piesní (kancionál) a žalmov. [[Martin Bošňák]] (asi [[1500]]{{--}}[[1566]]), vojak a básnik, je zaujímavý zjav v dejinách slovenskej literatúry tým, že napísal jednu historickú epickú poému v českom jazyku, ktorá bola medzi prvými v histórii slovenskej literatúry. Tento dôležitý posun vo vývoji sa udial v polovici [[16. storočie|16. storočia]] (okolo [[1549]]), keď vytvoril epickú poému ''[[Píseň o zámku muránském]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o zámku Muránskem|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/188/Bosnak_Pisen-o-zamku-Muranskem/1 zlatyfond.sme.sk:Pisen-o-zamku-Muranskem/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Bošňák|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Martin Bošňák}}</ref> Druhá historická poéma ''[[Píseň o sigetském zámku]]'', ktorá zrejme vznikla okolo roku [[1566]], kedy bol zámok Sziget (slov. Sihoť) dobytý armádou [[sultán]]a [[Sulejman II.|Sulejmana II.]], je podľa slovenskej literárnej vedy dielom anonyma, i keď býva pripisovaný tiež [[Martin Bošňák|Martinovi Bošňákovi]] ako účastníkovi bitky o tento hrad. Historická poéma je napísaná v slovakizovanej češtine, čo je ďalší významný jav slovenskej literatúry a jazyka. Táto poéma sa zároveň považuje za veľmi hodnotné básnické dielo. Čo sa týka jeho formy, je skomponované zo sto 5-veršových slôh, ktoré majú striedavo 6-slabičné a 7-slabičné verše.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Píseň o Sigetském zámku|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/96/Anonym_Pisen-o-Sigetskem-zamku zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Martin Rakovský]] (asi [[1535]]{{--}}[[1579]]) bol básnik tvoriaci poéziu v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]], ktorej témami už nie sú cirkevné inšpirácie ale je v nich prítomná občiansko-politická téma. Zveršované pojednania v elegickom distichu ''O svetskej vrchnosti'' a ''O rozvrstvení obyvateľstva a príčinách prevratov v kráľovstvách a impériách'' sú tematicky zamerané na ideál vrchnosti a mestské a štátne zriadenie. Písal aj príležitostnú poéziu, napr. ''Palusus'' ako hold cisárovi [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánovi II.]] Jeho latinské [[Óda|ódy]], [[Elégia|elégie]], žartovné básne a preklady sa zachovali a vyšli v zbierke ''[[Opera omnia]]'' v roku [[1974]], čo naznačuje význam jeho diela.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=62-67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Vavrinec Benedikt z Nedožier]] ([[1555]]{{--}}[[1615]]) je dôležitý nielen svojím pedagogickým vedeckým dielom, ale aj matematickým a literárnovedným. Bol významným humanistickým [[polyhistor]]om, doživotným profesorom na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] a jej [[prorektor]]om. Vavrinec Benedikt napísal v roku [[1607]] latinskú básnickú skladbu v [[Hexameter|hexametroch]], ktorá hovorila o novej zreformovanej školskej sústave pod názvom ''Penitioris scholae structura'' (Vnútorná školská sústava, resp. Štruktúra nižšej školy). Špeciálnym prípadom je uhorský vojak a básnik [[Valentín Balaša]] zo [[Zvolen]]a a [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameň]]a ([[1554]]{{--}}[[1594]]) ovládajúci viaceré cudzie jazyky. Písal [[Maďarčina|maďarsky]], [[Slovenčina|slovensky]] a [[Turečtina|turecky]]. V prevažnej miere je maďarským autorom, no v jeho literárnej pozostalosti sa našli niektoré slovenské texty. Tento zakladateľ modernej maďarskej lyrickej poézie napísal prvú slovenskú báseň o láske ''Pieseň v mene peknej devy'' (pozri [[Kódex Jána Jóba Fanchaliho]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kódex Jána Jóba Fanchaliho |url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/88/Fanchali-JobJobdeFanchali_Kodex-Jana-Fanchaliho---Joba/1 |dátum prístupu=2021-06-15 |priezvisko=Fanchali |meno=Ján Jób |vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>) a v [[Slovenčina|slovenčine]] nábožensky ladené básne. Podľa jedného prameňa napísal aj divadelnú hru ''Credulus a Júlia'' v slovenskom jazyku, ktorá je pravdepodobne prekladom maďarskej komédie ''Krásna maďarská komédia'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bálint Balassi - Valentín Balaša|url=https://docplayer.cz/106848800-Balint-balassi-valentin-balasa.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Matisková|meno=Elena|dátum vydania=|vydavateľ=Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene}}</ref>. Uveďme ešte básnika [[Daniel Pribiš|Daniela Pribiša]] ([[1580]]{{--}}[[1645]]), ktorý sa vyznačuje tým, že do svojho diela z roku [[1634]], čo bol preklad [[Martin Luther|Luthera]] Katechizmy (''Rosarum animae, O způsobu modlení, Písně duchovní''), zaradil do pripojeného spevníka aj slovenské piesne, ktoré zobrazujú vtedajší sociálny život v [[Uhorsko|Uhorsku]]. [[Ján Bocatius]] ([[1569]]{{--}}[[1621]]) bol uhorský humanistický básnik nemeckého pôvodu, ktorý po štúdiách v Nemecku odišiel pôsobiť do Uhorska a stal sa pedagógom a autorom píšucim latinsky a nemecky. Jeho význam spočíva v šírení humanizmu na východnom Slovensku. Pracoval ako pedagóg, verejný činiteľ a tvorivý básnik. V roku [[1599]] vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní vydanú v [[Uhorsko|Uhorsku]] pod názvom ''Päť kníh uhorských básní'' (lat. ''Hungaridos libri poematum'') v latinčine rozdelených na päť tematicky rozdielnych častí. Od [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] dostal titul poeta laureatus caesareus. ===Prozaici=== Humanistická próza je ukážkou toho, ako ťažko a zložito sa vymaňovala slovenská reč a literatúra z neexistencie. Pomaly a nenápadne sa cez drámu dostávala k ušiam a očiam divákov. Tu sa cez komediálne kusy dostala na slobodu prostredníctvom češtiny, slovakizovanej češtiny a ľudového jazyka. [[Ján Sambucus]] ([[1531]]{{--}}[[1581]]) okrem poézie tvoril prózu s využitím výlučne latinského jazyka. No napísal ''Obrazy starších a mladších lekárov a filozofov'' vydaných roku [[1574]], v ktorých sa priznáva k slovenskému pôvodu. Písal historické diela, napríklad komentáre k ''Ransanus – Epitome rerum hungaricarum a Goltzius, C. – Caesar sive historiae''. Zložil aj smútočnú reč nad hrobom cisára Ferdinanda ''Oratio cum epigrammatis aliquot epitaphiisin obitum Imp. Ferdinandi primi'', čo mu zabezpečilo pozíciu dvorného historika. Vydal zbierku emblémov s názvom ''Emblemata'' ([[1564]]) v [[Antverpy|Antverpách]], v dobových podmienkach to znamenalo súbeh [[drevoryt]]u, [[Motto|motta]] a [[epigram]]u na danú osobnosť. Bol dvorným lekárom a nositeľom viacerých titulov a hodností na dvoroch [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Medzi humanistických prozaikov patrili väčšinou autori cirkevných diel. Takým bol [[Izák Abrahamides]] ([[1557]]{{--}}[[1621]]) píšuci v latinskom jazyku a [[Pavel Kyrmezer]] ( [[1530]]{{--}}[[1589]]), ktorý písal nielen latinské cirkevné diela, ale aj v češtine bibliou inšpirované hry, z ktorých sa zachovali viaceré veršované komédie v ľudovom jazyku. V tejto fáze tvorby sa Kyrmezer ocitol na pôde už nie cirkevnej ale na pôde meštianskeho laického divadla. To implikovalo, že sa jeho hry zaradili na vrchol českej a slovenskej dobovej literatúry. Sú to biblické drámy vo veršoch ''[[Komedia o Tobiášovi]], [[Komedia nová o vdově]] a [[Komedia česká o bohatci a Lazarovi]]''. Protestant [[Jur Tesák Mošovský]] ([[1545]]{{--}}[[1617]]) napísal veľa cirkevných traktátov v latinčine a viacero českých komédií, ktoré sa však stali obeťou [[Jezuita|jezuitského]] cenzora Koniáša. Dodnes sa zachovala len jediná, a to ''[[Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth]] ([[1604]]'' zásluhou jeho syna Adama, ktorý ju dal vydať v Prahe. Vo veršovanej komédii použil živý dobový jazyk (český) a ľudový zemitý humor. Táto hra predstavuje typ nábožensko-reformačnej renesančnej dramatickej tvorby. Člen protestantskej šľachty, vzdelanec aj vojak [[Peter Révai]] ([[1568]]{{--}}[[1622]]) písal historické a právnické diela v latinčine, v ktorých ako uhorský historik objasňoval starobylosť Slovanov a o Uhorsku písal ako o mnohonárodnom štáte. V súkromnej korešpondencii používal slovenčinu. Spomedzi viacerých treba vyzdvihnúť obsiahlejšie historické dielo ''De monarchia et sacra corona regni hungariae centuriae septem''. Jeho tvorba mala vplyv na neskoršiu slovenskú [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] a [[Štúrovci|obrodenecké hnutie]]. [[Súbor:Tranovsky exlibris.jpg|náhľad|[[Juraj Tranovský]]. ex libris]] [[Juraj Tranovský]], alias Tranoscius ([[1592]]{{--}}[[1637]]) tvoril na predele medzi renesanciou a barokom. Tento česko-poľský [[Evanjelici|evanjelický]] farár bol nútený odísť po [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej Hore]] do [[exil]]u, čím sa ocitol v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]]. Jeho najdôležitejším dielom je spevník ''Cithara Sanctorum'', ktorá obsahovala v pôvodnej verzii 412 piesní duchovného, lyrického a sociálneho charakteru. Viac ako 150 piesní preložil alebo zložil sám Tranovský. Kancionál bol v biblickej češtine: ''Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené.'' ==Barok ([[1650]]{{--}}[[1780]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava,|rok=1984|strany=62{{--}}67|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Staršia slovenská literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1953/Fordinalova_Starsia-slovenska-literatura/4|dátum prístupu=2021-10-23|priezvisko=Fordinálová|meno=Eva|dátum vydania=2018-01-01|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Eva Fordinálová}}</ref>== V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pokračovali zložité historické deje, prenasledovanie evanjelických kňazov a spisovateľov donútených k exilu alebo poslaných na galeje. Niektorí stihli o tom napísať len svoj dobrodružný životopis, iní dokázali v zlých podmienkach aj tvoriť, čo je obdivuhodné. V barokovej literatúre na území dnešného Slovenska sa prejavili niektoré podobné témy a štýl ako v európskych literatúrach. Charakteristickými črtami sú heroizmus a rozvíjajúca sa [[racionalita]], no absolútnu vedúcu úlohu malo povinné prejavovanie zbožnosti. Najrýchlejším vývojom prešiel [[Slovenské divadlo|divadelný]] žáner, ktorý v sebe niesol aj misiu rozvíjať ľudovú slovenčinu a prostredníctvom nej komunikovať s divákmi. V tomto období vývoja tvorcovia začali preferovať slovakizovanú češtinu a kultúrny západoslovenský dialekt. Dráma pokračovala v tvorbe divadelných školských hier v slovakizovanej češtine, nemčine a latinčine. Polosvetské a svetské hry mali úlohu náučnú a mravoučnú, pričom využívali tému politickú, alegorickú historickú a antickú. Slovenské svetské a polosvetské hry boli však zriedkavé. Uhorský barok v jeho literatúre sa začal už v období [[Manierizmus|manierizmu]], čo bola posledná fáza [[Renesancia|renesancie]]. Barokové obdobie je charakterizované myšlienkovou a náboženskou krízou a z toho plynúcou pochmúrnosťou v umení. Tieto javy boli spôsobené vyššie spomenutým chaosom sociálnym, ekonomicko-politickým a náboženským. Pod ne sa podpísala [[protireformácia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanské vojny]], ekonomika na nízkej úrovni, [[absolutizmus]], rekatolizačné vojny a protireformačný útlak. Sociálny tlak na nižšie vrstvy spoločnosti zavinil ľudové vzbury (napríklad prípad [[Juraj Jánošík|Jánošík]]). ===Básnici=== [[Benedikt Sőlőši]] ([[1609]]{{--}}[[1656]]) bol slovenský jezuitský kňaz, ktorý napísal ako prvý spevník v [[Slovenčina|slovenčine]], vytlačený v roku [[1655]]. Obsahoval 290 piesní aj s notami. Pod názvom ''Písne katholické latinské i slovenské, nové i starodávné (Cantus catholici)'' sa skrývajú piesne slovenského aj českého pôvodu určené pre príležitosti vianočné, veľkonočné, mariánske a didaktické. Piesne sú latinsky, česky a piesne zo slovenského prostredia v ľudovej reči, ktorých je vyše 40. [[Peter Benický]] ([[1603]]{{--}}[[1664]]), rodák z [[Trnava|Trnavy]] a potomok zemianskeho rodu sa ako vojak zúčastnil kráľovského posolstva do [[Konštantinopol]]u. Je autorom básnickej zbierky ''Slovenské verše'' ([[1652]]) (vyšli až v 1873) v slovenčine a ďalšej zbierky ''Maďarské rytmy'' (Magyar rhitmusok) ([[1666]]) [[Maďarčina|maďarčine]]). Slovenské verše však [[Jaroslav Vlček]] kritizuje ako menej hodnotnú poéziu, s čím ale treba polemizovať. Čistokrvnú ľudovú slovenskú prozódiu a lyrickú tému nachádza len v jednej pesničke o Bátoryčke, ktorá začína veršom ''Brodil sa kôň sivý podľa panskej nivy...''atď.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2, II. Prvá kolonizácia husitská v pätnástom storočí|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/901/Vlcek_Dejiny-slovenskej-literatury/2|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Vlček|meno=Jaroslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jaroslav Vlček}}</ref> Františkán [[Hugolín Gavlovič]] ([[1712]]{{--}}[[1787]]) tvoril výhradne v predspisovnej forme slovenčiny. Nechal po sebe dielo, z ktorého sa veľa stratilo, no predsa sa našlo deväť jeho rukopisov, zbierok básní a jedna zbierka kázní. Významná je zbierka ''Valaská škola mravúv stodola''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valaská škola, mravúv stodola|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/165/Gavlovic_Valaska-skola-mravuv-stodola/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Gavlovič|meno=Hugolín|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Hugolín Gavlovič}}</ref> (knižne vyšlo až v roku [[1830]]{{--}}[[1831]]). Je to didakticko-reflexívna poézia, ktorá čerpá námet zo života pastierov. Katolícky kňaz [[Ján Sekáč]] ([[1767]]{{--}}[[1818]]) bol barokový básnik tvoriaci v slovakizovanej češtine. Vydal básnickú skladbu ''Rapsódia o francúzkéj vojne a revolúcii'' a v roku [[1800]] zborník básní ''Laskavé karhání smíšno-pochabých svetských mravúv''. Zbierka obsahovala veršované príbehy a anekdoty, historky zo života rôznych spoločenských vrstiev. Bola to svetská literatúra, ktorá mala čitateľa poučiť aj zabaviť. Evanjelický kňaz [[Bohuslav Tablic]] ([[1769]]{{--}}[[1832]]) napísal svoje najvýraznejšie dielo v češtine s názvom ''Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců''. Jedná sa o prvú prácu o dejinách slovenskej poézie vôbec. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov. Poezye je výber básnickej tvorby vlastnej ako aj Tablicových prekladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tablic Bohuslav 1769-1832|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/tablic-bohuslav-1769-1832/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> [[Súbor:Matej Bel Painting.jpg|náhľad|Matej Bel]] [[Štefan Ferdinand Selecký]] napísal obsiahlu báseň s 332 veršami ''Obraz panej krásnej perem malovaný, která má v Trnave svoje prebývání'' ([[1701]]), ktorá má alegoricky opisovať [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskú univerzitu]]. Obraz univerzity splýva s obrazom krásnej ženy, ktorú opisuje autor ako nadpozemskú bytosť. ===Prozaici=== Medzi prozaikov je treba zaradiť polyhistora a encyklopedistu [[Matej Bel|Mateja Bela]] ([[1684]]{{--}}[[1749]]), najvýznamnejšieho barokového učenca [[18. storočie|18. storočia]]. Bel písal v slovakizovanej češtine, maďarčine, nemčine a latinčine. Je autorom rôznych vedeckých spisov. Skladal duchovné piesne a písal poéziu. Jeho najvýznamnejšie celoživotné dielo ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku'' (lat. ''Notitia Hungariae novae historico geographica'') sčasti vydaný tlačou v 4 zväzkoch, stihol publikovať sám, po jeho smrti zvyšné rukopisy skončili pri nehode na [[Dunaj]]i vo vode a vážne sa poškodili. Bel napísal úvod ku ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavel Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), v ktorom sa pochvalne vyjadril o slovenčine nezaostávajúcej za svetovými jazykmi. [[Súbor:Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellania.jpg|náhľad|Autor: Martin Sentiváni]] [[Martin Sentiváni (filozof)|Martin Sentiváni]] alebo Martin Svätojánsky ([[1633]]{{--}}[[1705]]), alias Sentivanius, bol slovenský [[polyhistor]] a filozof. Ako člen starého slovenského šľachtického rodu zostal verný svojmu pôvodu. Je autorom prvej [[Encyklopédia|encyklopédie]] vydanej na Slovensku ''Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III.'', slov. ''Vzácnejšie rozmanitosti vybrané z rôznych vedných odborov''), zv. I.{{--}}III. Publikoval množstvo diel, všetko v latinčine a jedno v slovenčine: ''Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná''. Magister filozofie Sentiváni sa zaoberal viacerými vednými odbormi, bol profesorom, správcom kníhtlačiarne, prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v [[Trnava|Trnave]] a vydavateľom. Vo svojich spisoch obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska. [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]] ([[1648]]{{--}}[[1708]]) rodom zo [[Spišské Vlachy|Spišských Vlachov]] písal [[cestopis]]y a [[Memoáre|memoáre]] v slovakizovanej [[Bibličtina|bibličtine]]. Obhajoval význam materinskej reči pre Slovákov. K námetu cestopisu ''Krátke opísanie toho, čo sa stalo s kňazmi uhorskej evanjelickej cirkvi'' (''Brevis consignatio eorum, quae facta sunt cum ministris ev. ecclesiae Hungaricae'') ([[1676]]) sa dostal tak, že sa zúčastnil [[Vesselényiho sprisahanie|Vesselényiho sprisahania]]. Dali ho do väznice v [[Leopoldov]]e a odsúdili na [[Galeja|galeje]]. Cestou na [[neapol]]ské galeje ušiel spolu s [[Tobiáš Masník|Tobiášom Masníkom]], po ich opätovnom zajatí ich vykúpil istý nemecký kupec. Simonides potom precestoval viacero štátov a usadil sa v [[Nemecko|Nemecku]]. Posledných dvadsaťpäť rokov prežil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Celkom je známych jeho šesť diel [[Žáner (umelecký druh)|žánrovo]] zaradených medzi [[cestopis]]y, [[memoáre]], kázne, úvod ku [[Katechizmus|katechizmu]] (slovakizovaná bibličtina) a [[Denník (literatúra)|denník]]. [[Daniel Krman|Daniel Krman ml.]] ([[1663]]{{--}}[[1740]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Významný činiteľ slovenského kultúrneho života a spisovateľ – Daniel Krman ml.|url=https://www.omsenie.sk/daniel-krman.html|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Malová|meno=Marcela|vydavateľ=Obec Omšenie - online stránka}}</ref> je výnimočný tým, že už v období [[barok]]a zostavil a vydal ''Základy slovanskej gramatiky'' (lat. ''Rudimenta grammaticae Slavicae'') ([[1740]]). Pritom, za slovenský jazyk považoval češtinu, ktorá bola vlastná [[Evanjelici|evanjelikom]] čítajúcim [[Kralická biblia|Kralickú bibliu]] v bibličtine. Ďalším dielom, ktoré má aj literárny aj historický význam je [[cestopis]] ''Itinerarium'', cestovný denník z rokov [[1708]]{{--}}[[1709]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Itinerarium (Cestovný denník z rokov 1708{{--}}1709)|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1249/Krman_Itinerarium-Cestovny-dennik-z-rokov-1708-1709/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Krman ml.|meno=Daniel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Krman ml.}}</ref> Jeho význam podčiarkuje aj jeho publikovanie v roku [[1969]] v [[Bratislava|Bratislave]] vo forme bilingválneho latinsko-slovenského vydania cestovného denníka. Daniel Krman uskutočnil cestu za švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]] a bol svedkom [[Bitka pri Poltave|bitky pri Poltave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Krman a jeho cesty|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=676076|dátum prístupu=2022-02-01|priezvisko=Zmeták|meno=Igor|dátum vydania=2016-02-02|vydavateľ=The Central and Eastern European Online Library - Ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Igor Zmeták}}</ref> [[Súbor:Móric-Benovský.jpg|náhľad|Móric Beňovský]] Cestovateľ, kolonizátor a kráľ [[Madagaskar]]u [[Móric Beňovský]] ([[1746]]{{--}}[[1786]]) zo slovenského [[Vrbové]]ho zasiahol rozhodnou rukou aj do literatúry, keď napísal cestopis vo [[Francúzsky jazyk|francúzskom jazyku]], ktorý publikovali v roku [[1808]] v [[Slovenčina|slovenčine]]. Z angličtiny preložené ''Pamäti a cesty Mórica Augusta Beňovského, magnáta kráľovstiev uhorského a poľského, jedného z vodcov poľskej konfederácie, pozostávajúcich z jeho vojenských operácií, jeho vyhnanstva na Kamčatke, jeho úteku a cesty z toho polostrova cez severný Tichý oceán, s krátkym pristátím v Japonsku a na Tchajwane, do Kantonu v Číne, so správou pre francúzske úrady, bol poverený vládnuť nad ostrovom Madagaskar'' sa stali celosvetovým [[bestseller]]om preloženým do mnohých rečí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamäti a cesty - Móric August Beňovský|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/pamati-cesty-moric-august-benovsky|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Bábik|meno=Ján|vydavateľ=LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava|odkaz na autora=Ján Bábik}}</ref> [[Ján Baltazár Magin]] ([[1681]]{{--}}[[1735]]), absolvent kňazského seminára v [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] a [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] odišiel slúžiť ako kňaz na slovenské fary. Keď vydal Michal Bencsik v roku [[1721]] svoje právnické dielo s vecne chybnou časťou o pôvode Slovákov v Uhorsku určené uhorskému snemu ''Novissima dieata'' (slov. ''Najnovšiemu snemu''), Magin napísal polemický spis v [[Latinský jazyk|latinskom jazyku]] ''Ostne alebo obrana slávnej Trenčianskej stolice a mesta tohože mena'' ([[1728]]),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Magin - Apologia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1523/Magin_Apologia/1 zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Magin|meno=Ján Baltazár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Baltazár Magin}}</ref>, v ktorom zdôrazňuje [[autochtónnosť]] Slovákov v [[Uhorsko|Uhorsku]], jeho starobylosť a etnickú celistvosť. Dielo sa stalo jedným zo základov sebauvedomovania sa slovenského národa ako etnického celku. Okrem tejto [[Apológia|apológie]] Magin napísal rozsiahlu oslavnú báseň ''Ekloga'' ([[1729]]) pre Jozefa Ilesházyho, syna trenčianskeho župana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Baltazár Magin|url=https://ommtrnava.webnode.sk/news/jan-baltazar-magin1/ Odbor mladých matičiarov Trnava|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Matica slovenská v Trnave}}</ref> [[Samuel Hruškovic]] ([[1694]]{{--}}[[1748]]) slovenský evanjelický kňaz, písal slovenské modlitby, slovenskú mytologickú [[Komédia|komédiu]] ''Polyfémus'', preklad z nemčiny ''Katechismus D. M. L., kterýž slove menší'', (''Lutherov malý katechizmus''). V latinčine vydal vlastnú biografiu a dielo ''Rozprava obsahujúca preskúmanie ducha Brendelovho'' (''Dissertatio continens explorationem spiritus Brendeliani''). Hruškovic napísal 17 vlastných piesní v slovenčine a 74 prekladov nemeckých piesní do slovenčiny, všetky [[barok]]ového charakteru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SAMUEL HRUŠKOVIC , ev. a. v. kňaz, neskôr biskup, básnik a editor|url=https://www.krupina.sk/historicke-osobnosti/AX_PRINT krupina.sk - Hruškovic|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miloslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miloslav Lukáč}}</ref> [[Eliáš Ladiver]] ([[1633]]{{--}}[[1686]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historické osobnosti: Eliáš Ladiver|url=http://efilozof.netkosice.sk/dtb/filozofi/?filozof=99 efilozof.netkosice.sk-Ladiver|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Lukáč|meno=Miroslav|vydavateľ=Mestský úrad Krupina|odkaz na autora=Miroslav Lukáč}}</ref> bol žiakom [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], tvoril v latinčine filozofické rozpravy a divadelné hry. V roku [[1668]] zverejnil hru s biblickým príbehom ''Vo viere stály Eleazár'' (lat. ''Eleazar constans''), ktorá pojednáva o téme vernosti svojej viere. V [[1669]] publikoval hru s antickým námetom o etických východiskách čo sa týka bezprávia a násilia ''Udatný Papinián'' (lat. ''Papinianus tetragonos''). Ladiver, [[Aristoteles|Aristotelov]] prívrženec, tvoril v latinskom jazyku a ako [[Jan Amos Komenský|Komenského]] žiak uplatňoval jeho inovácie vo vzdelávaní. [[Ján Rezik]] (asi [[50. roky 17. storočia]]{{--}}[[1711]]) bol laický autor, učiteľ a rektor lýcea v [[Prešov]]e. Jeho latinské hry boli z pôvodného znenia preložené do slovenčiny neskôr. Boli to v roku [[1707]] ''Lenivosť, nepriateľ školy, odvlečená na Kaukaz'' (lat. ''Pigritius scholarum hostis ad Caucasum deportatus''), školská dráma ''Themistokles'' v roku [[1708]], nezachovala sa celá, len s načrtnutím deja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rezik|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/204/Jan-Rezik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Rezik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Rezik}}</ref> [[Juraj Láni]] ([[1646]]{{--}}[[1701]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Láni|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/225/Juraj-La zlatyfond.sme.sk-Juraj Láni|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Láni|meno=Juraj|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Juraj Láni}}</ref> sa profiloval podobne ako všetci evanjelickí autori, ktorých postihlo prenasledovanie a exil. Písal školské divadelné hry, dišputy a kázne, do diel vkladá emócie, dobrodružné zážitky, používa ľudové vyjadrovacie prostriedky, píše latinsky a nemecky. Filozof, dramatik a teológ [[Izák Caban]] ([[1632]]{{--}}[[1707]]) je predstaviteľ [[Prešovská škola|Prešovskej školy]]. Napísal vedeckú prácu ''Existencia atómov'' (''Existentia atomorum'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izák Caban - Filozof a pedagóg.|url=http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=27 mat.savba.sk|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=SAV Bratislava}}</ref> ([[1667]]), dva súbory divadelných hier ako zdramatizovaná učebná látka pre [[lýceum]] a jeden zdramatizovaný biblický príbeh ''David''. [[Daniel Speer]] ([[1636]]{{--}}[[1707]]) bol barokový hudobník pôvodom zo [[Sliezsko|Sliezska]], ktorý napísal v nemčine dobrodružnú cestopisnú prózu ''Uhorský Simplicissmus'' ([[1683]]). Toto dielo je zároveň aj autobiografiou, ktorá opisuje zážitky z cestovania v období svojej mladosti od siedmeho do dvadsiatehopiateho roku života. Cestopis je dielom, ktoré zobrazuje reálie barokového života v [[Horné Uhorsko|Hornom Uhorsku]], jeho atmosféru aj prírodné krásy, opisy východoslovenských miest, poznámky o krojoch a zvykoch, poverách a sociálne zloženie nižších vrstiev slovenskej pospolitosti.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=129|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> {{Hlavný článok|Baroková literatúra}} ==Klasicizmus ([[1780]]{{--}}[[1840]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Šmatlák|meno= Stanislav|vydanie=4|vydavateľ=LIC|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-89222-28-5|strany=297{{--}}310|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko= Pišút|meno= Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|strany=171{{--}}231|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V období [[Klasicizmus|klasicizmu]] pokračovala literatúra písaná v rôznych formách [[Slovenčina|slovenčiny]] a [[Čeština|češtiny]]. Bola to buď slovakizovaná čeština, slovakizovaná [[bibličtina]] a pridala sa slovenčina vytvorená na základe západoslovenského dialektu{{--}}[[bernolákovčina]]. Posledný spomenutý variant však už v [[19. storočie|19. storočí]] neprežil súperenie so stredoslovenskou formou slovenského jazyka kodifikovaného [[Štúrovci|štúrovcami]]. V tejto etape vývoja literatúry sa už vynecháva latinský jazyk ako hlavný oficiálny tvorivý nástroj. Jednoznačný vplyv na zrod éry slovenského klasicizmu mal [[Tolerančný patent]] ([[1781]]) cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý umožnil slobodu tvorby autorom evanjelickej, grécko-katolíckej a kalvínskej viery. Ideovou podstatou uhorského klasicizmu bola filozofia [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. V tomto období sa sekularizovalo vedecké poznanie, čo značilo oddelenie vedy od teológie. Sprístupnilo sa vzdelávanie pre širšie vrstvy poddaných a uskutočnili sa spoločenské reformy. Významne zapôsobili tereziánske reformy aj v kultúre. V [[18. storočie|18. storočí]] sa zrýchlila dynamika vývoja literatúry v Rakúsko-Uhorsku, lebo vznikla sloboda tvorby. Preto sa mohli začať zakladať rôzne spolky a asociácie združujúce tvorivých jednotlivcov. Významný urýchľovač rozvoja bolo [[Slovenské učené tovarišstvo]] založené v [[1792]], ktoré malo celoslovenskú pôsobnosť. Tovarišstvo malo svoje vydavateľstvo a šírilo knihy v dobovej slovenčine. Ústrednou zakladateľskou postavou spolku bol [[Anton Bernolák]], ktorý prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[1784]] doštudovať teológiu na generálnom seminári<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kňazský seminár|url=https://beliana.sav.sk/heslo/knazsky-seminar|dátum prístupu=2022-01-26|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>. Bernolák od ukončenia seminára v rýchlom slede vydával latinsky písané diela, v ktorých vysvetľoval po latinsky potrebu kodifikácie, boli to: ''Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách'' (lat. Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum, [[1787]]), s pripojeným návrhom pravopisu ''Ortographica''. V roku [[1790]] vydal ''Grammatica slavica'' (Slovenská gramatika) a v roku [[1791]] ''Odvodzovanie slovenských slov'' (lat. Etymologia vocum slavicarum). Dôležitý čin bol zostavenie [[Päťjazyčný slovník slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský|päťjazyčného slovníka slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarského]], ktorý vydal [[Jur Palkovič]] až po Bernolákovej smrti. Tým sa podarili vytvoriť prvotné základy jednotného literárneho jazyka. Komunita slovenských obrodencov bola názorovo nejednotná čo sa týkalo výberu jazyka. Pretrvávali klasici používajúci rôzne varianty češtiny, stúpenci [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a západoslovenčiny a na konci obdobia klasicizmu stúpenci [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a jeho kodifikácie na základe stredoslovenského dialektu. Klasicistická literatúra sa vyznačovala snahou písať [[Poézia|poéziu]] v časomernom prozodickom systéme, čo presadzoval [[Anton Bernolák]] ako ústredná postava Spoločnosti pre pestovanie slovenského jazyka na generálnom seminári v Bratislave v osobitnej kapitole ''O prozódii'' v základnom diele [[Grammatica slavica]] ([[1790]]). Slovenskí klasici vyvíjali snahu písať básne v [[Časomerný veršový systém|časomernej prozódii]], pretože sa domnievali, že to slovenskú poéziu zrovnoprávni s najväčšími literatúrami [[Európa|Európy]], hlavne [[Grécka literatúra|gréckou]] a [[Latinská literatúra|latinskou]].<ref name="Beliana">klasicizmus In: {{Citácia elektronického dokumentu |titul=[[Encyclopaedia Beliana]] |url=https://beliana.sav.sk/heslo/klasicizmus Beliana.sav.sk |dátum prístupu=2021-06-15 |vydavateľ=[[Encykloepdický ústav Slovenskej akadémie vied]] |miesto= Bratislava |isbn=978-80-89524-30-3}}</ref> ===Básnici=== [[Augustín Doležal]] ([[1737]]{{--}}[[1802]]) bol slovenský básnik, evanjelický kňaz a učiteľ. Autor ódy ''Veselost rolí boží hybské pod rakouským skřivánkem'' ([[1781]]), oslavná báseň pri príležitosti vydania [[Tolerančný patent|Tolerančného patentu]] a ''Pamětná celému světu tragoedia'' ([[1791]]), veršovaná náboženská rozprava o Adamovi a Eve a ich synovi; vo svojej dobe bola najväčšou tlačou vydanou veršovanou skladbou. [[Karol Kuzmány]] ([[1806]]{{--}}[[1866]]) zložil zbierku 13 sonetov ''Hrání fantazie'', ktorými sa hlásil ku [[Ján Kollár|Kollárovmu]] dielu. Písal [[Balada|balady]], [[epos]], spevník s 94 piesňami a v roku [[1848]] krásnu a dokonalú báseň [[Kto za pravdu horí]]. [[Štefan Leška]] ([[1757]]{{--}}[[1818]]) napísal v rokoch [[1781]]{{--}}[[1795]] ''Básne príležitostné'', ''Nová kniha zpěvů'' ([[1796]]) a ''Pjesničky duchovní'' ([[1810]]). [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)]] bol profesor [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Bratislavského evanjelického lýcea]], poslanec [[Uhorský snem|uhorského snemu]] a plodný autor v slovenskom jazyku napísal okrem iných diel [[Divadlo (umenie)|divadelnú]] veselohru ''Dva buchy a tri šuchy'', napísanú v slovakizovanej češtine. Činil sa aj ako organizátor kultúrneho života a umožnil [[Ľudovít Štúr|Ľudovítovi Štúrovi]] začať učiť na [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|lýceu]]. Je autorom básne ''Muza ze slovenských hor'' ([[1801]]) a ''Zpěvopanna ze slovenských hor'' ([[1798]]), ktorá však zostala nevydaná. [[Ján Hollý (spisovateľ)|Ján Hollý]] ([[1785]]{{--}}[[1849]]) bol slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ. Hollý písal poéziu v intenciách klasicizmu, v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], v časomernej prozódii. V roku [[1828]] preložil [[Vergílius|Vergíliovu]] [[Eneida (Vergílius)|''Eneidu'']] ako prvý medzi slovanskými spisovateľmi. Hollý zaujal pevnú pozíciu na klasicistickej scéne svojimi historickými eposmi ''Cyrillo-Metodiada'' ([[1835]]), alegorickým eposom ''Sláv'' ([[1839]]) s národnohistorickým posolstvom<ref name="Beliana" /> a eposom Svatopluk [[1830]] s dvanástimi spevmi. Ku koncu života Hollý súhlasil so štúrovskou kodifikáciou slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia<ref>{{Citácia periodika|titul=Stratil zrak aj majetok, ale ľudí spájal ako málokto|periodikum=HN magazín|miesto=Bratislava|ročník=7|číslo=21}}</ref>. [[Juraj Rohoň]] ([[1773]]{{--}}[[1831]]) vydal v roku [[1791]] v latinčine ''Ode in honorem Michaeli Járossy'', ktorej text sa stratil. V [[1791]] napísal veršovanú obranu národa ''Chvála Slováků'' a zbierku v čiastočne bohemizovanej slovenčine ''Kratochvílne zpěvy pro mládež rolníckou'' ([[1802]]). V [[1827]] vydal zbierku ľudových piesní ''Starodávne zpěvy lidu slovenského v Uhrách''. [[Pavol Jozef Šafárik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=P.J. Šafárik:Človek preto človekom je, že môže zomrieť za idey|url=https://www.teraz.sk/kultura/pj-safarik-clovek-preto-clovekom-je-moze/134518-clanok.html Teraz.sk:P.J.Šafárik|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=TASR|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> písal [[Nemecký jazyk|nemecky]] a [[Český jazyk|česky]]. V roku [[1814]] napísal príležitostnú oslavnú [[Óda|ódu]] na baróna a kolonela Ondreja Mariassyho, patróna [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Kežmarského lýcea]], pri príležitosti jeho návratu z vojny proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]ovi s názvom ''Ode festiva''. Tvoril poéziu podľa [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] vzoru ''Tatranská múza s lyrou slovanskou'' ([[Levoča]], [[1814]]) a podľa ľudovej legendy napísal báseň ''Juraj Jánošík''.<ref name="Beliana" /> ===Prozaici=== [[Súbor:Bernolak Anton.jpg|náhľad|[[Anton Bernolák]], autor slovenskej gramatiky Grammatica Slavica (1790)]] [[Anton Bernolák]] ([[1762]]{{--}}[[1813]]), šľachtic a katolícky kňaz, s kvalitným vzdelaním na [[Pázmaneum|Pázmaneu]] vo [[Viedeň|Viedni]] ([[teológia]]), na Štefaneu v [[Trnava|Trnave]] a Emerciáne v [[Bratislava|Bratislave]] ([[Rétorika (rečnícke umenie)|rétorika]], [[filozofia]] a [[poetika]]) bol najvplyvnejšou osobnosťou [[Slovenské učené tovarišstvo|Slovenského učeného tovarišstva]]. A. Bernolák sa stretol s myšlienkami osvietenstva už na štúdiu na generálnom seminári v Bratislave a stal sa ich presvedčeným šíriteľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná identita u Antona Bernoláka|url=https://matica.sk/narodna-identita-u-antona-bernolaka/ Matica.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Mulík|meno=Peter|vydavateľ=Slovenský historický ústav Matice slovenskej|odkaz na autora=Peter Mulík}}</ref> Za jeho najvýznamnejšie dielo dnes považujeme prvú normotvornú gramatiku slovenského jazyka [[Grammatica Slavica|''Grammatica Slavica'']] (vyšla: Bratislava 1790).<ref name="Beliana" /> Polyglot Bernolák napísal viaceré lingvistické diela: ''Stručná a zároveň ľahká ortografia, Etymológia slovenských slov, Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí''. Katolícky farár [[Jozef Ignác Bajza]] ([[1755]]{{--}}[[1836]]) vstúpil do literatúry pokusom o vydanie zbierky básní{{--}} [[epigram]]ov, ktoré sa nepodarilo vydať kvôli názoru slovenského cenzora v Bratislave. Zbierka ''Rozličné verše'' dokončená v roku [[1782]] obsahoval 300 epigramov, často veľmi kritických voči cirkvi, radným pánom, šľachte a byrokracii v úradoch. Zo zbierky sa zachoval len prvý diel. V roku [[1784]] mu vydali [[René mládenca príhody a skúsenosti]],<ref name="Beliana" /> v [[Slovenský jazyk|slovenskom jazyku]] napísaný prvý pôvodný [[román]], ktorý mal sentimentálny aj didaktický charakter. Napriek zásahom cenzúry sa stal román zenitom Bajzovej literárnej činnosti. Prvý diel rozpráva o exotických príhodách mládenca Reného na jeho cestách z [[Benátky|Benátok]] do [[Tripolis]]u, kde chce zachrániť svoju sestru. Druhý diel obsahuje už otvorenú kritiku cirkevných pomerov na Slovensku. Z druhého dielu sa zachovali dva výtlačky. ''Slovenské dvojnásobné epigrammatá jednako-konco-hlasné a zvuko-mírné'' je Bajzove posledné básnické dielo. Zbierka [[Epigram|epigramov]] má v sebe zahrnuté aj epigramy z ''Rozličných veršov''. Treba podotknúť, že dielo J. I. Bajzu je napísané v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]], je celé klasicistické a na konci života sa v ňom nachádza odmietnutie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. [[Juraj Fándly]] ([[1750]]{{--}}[[1811]]) ako katolícky kňaz neurobil v cirkvi kariéru, pretože napísal kritické dielo ako svoju prvotinu v [[Bernolákovčina|bernolákovčine]] ''Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích''. Fándly bol stúpencom [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]] a ideológie [[Osvietenstvo|osvietenstva]]. Tvoril hlavne náučnú literatúru o poľnohospodárstve - ''Piľní domajší a poľní hospodár'', ''O nemocách ai o viléčeňú nezdravéj rožnéj lichvi'', vyšlo aj druhé vydanie v roku [[1825]], o včelárstve - ''O úhoroch ai včelách rozmlúváňí'', knihu ''Slovenskí včelár'', o bylinkách - ''Zeľinkár'', dielo, ku ktorému napísal len predslov a zotriedil ho, obsah prevzal z diela [[Ján Tonsoris|Jána Tonsorisa]] ''Sana consilia medica, aneb Zdravá radda lékařská'' ([[1771]], [[1793]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdrawá radda lékařská|url=https://books.google.cz/books?vid=NKP:1002041548&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false|dátum prístupu=2021-12-01|priezvisko=Tonsoris|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Tonsoris}}</ref>. Napísal historické dielo ''Krátke dejiny slovenského národa'' (lat. ''Compendiata historia gentis Slavae'') a básne ''Vzdych a nárek'' (lat. ''Gemitus et lamentatio''), ''Prátelské porozumeňí'' (lat. ''Amica cointelligentia''). [[Ján Chalupka]] ([[1791]]{{--}}[[1871]]), evanjelický kňaz, dramatik, publicista a prozaik vyštudoval okrem teológie aj filológiu a filozofiu. Ako [[Bernolákovci|bernolákovec]] vystupoval proti [[Maďari|maďarskému]] [[Šovinizmus|šovinizmu]]. Svoju literárnu kariéru začal pôsobením v divadelnej branži, kde začal novú éru slovenského moderného divadla kusom ''Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali''. Bola to [[veselohra]], ktorá znamenala začiatok sústavného pôsobenia ochotníkov v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. Chalupka napísal desať veselohier, satirické románové dielo ''Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donkichotiáda podľa najnovšej módy'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bendeguz, Gyula Kolompos a Pišta Kurtaforint. Donquijotiáda podľa najnovšej módy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/32/Chalupka_Bendeguz-Gyula-Kolompos-a-Pista-Kurtaforint-Donquijotiada-podla-najnovsej-mody zlatyfond.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Chalupka|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Chalupka}}</ref>, zložil 45 duchovných piesní a vydal ''Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791''. Chalupkov tvorivý odkaz je stále živý v jeho veselohrách, ktoré sa hrávajú aj dnes. Opäť spomeňme [[Pavol Jozef Šafárik|Pavla Jozefa Šafárik]]a ([[1795]]{{--}}[[1861]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Jozef Šafárik - životopis|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1474/Safarik_Safarik-o-sebe/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Šafárik|meno=Pavol Jozef|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Jozef Šafárik}}</ref> ako plodného autora vedeckých diel. ''Slovanské starožitnosti'' ([[1837]] a [[1865]], [[Praha]]) a ''Slovanský národopis'' ([[1842]]{{--}}2 vydania, [[Praha]]) sú dve súdobé diela najviac uznávané odborníkmi na históriu a etnológiu. Šafárik zbieral ľudové slovenské piesne ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích. Sebrané a vydané od P. J. Šafárika, Jána Blahoslava a jiných'' a písal etnografické, historické a lingvistické vedecké publikácie. ==Preromantizmus a biedermeier== [[Preromantizmus|Preromantickú]] líniu predstavuje [[Ján Kollár]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preromantizmus a biedermeier|url=https://profil.kultury.sk/sk/preromantizmus-a-biedermaier/|dátum prístupu=2021-06-15|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref> tiež českojazyčný autor, svojou básnickou poémou [[Slávy dcera]] ([[1824]]), v ktorej kritici zisťujú [[Francesco Petrarca|petrarkovský]] štýl a národný ideál prepojený s láskou k žene. V prvom vydaní obsahovala 150 sonetov. ''Slávy dcéra'' sa stala inšpiráciou pre nasledujúcu generáciu [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantikov]] a vydobila pre Kollára úctu vrchnosti vo Viedni<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik a mesto : Viedenské roky Jána Kollára|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=600293|dátum prístupu=2022-01-28|priezvisko=Ivantyšinová|meno=Tatiana|vydavateľ=ceeol-com.wikipedialibrary|odkaz na autora=Tatiana Ivantyšinová a kolektív}}</ref>. [[Ján Kollár]] ([[1793]]{{--}}[[1852]]) je jeden z veľkých klasikov našej literatúry a postava slovenského obrodenia (no zároveň aj česko-slovenského). Tiež napísal zbierku básní ''Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích'' ([[1845]]). Kollárovou prvotinou bola báseň ''Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku'' (lat. ''Deploratio praesentis status Hungariae''). V [[1821]] mu v [[Praha|Prahe]] vyšla zbierka ''Básně Jana Kollára'' zložená z dvoch cyklov, 37 a 39 [[sonet]]ov, [[Elégia|elégií]], vlasteneckých básní a [[epigram]]ov. V [[1823]] vydal zbierku slovenských [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Písně světské lidu slovenského v Uhřích'' I. diel. Ján Kollár bol presvedčený [[Čechoslovakizmus|čechoslovakista]] a nikdy neprijal [[Štúrovci|štúrovskú]] kodifikáciu slovenčiny. Do preromantickej kategórie bol zaradený pomerne neskoro, pretože preromantizmus bol definovaný až v prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]]. [[Biedermeier]] je smer, ktorý mal v slovenskej literatúre kratšie trvanie. V [[30. roky 19. storočia|30. rokoch 19. storočia]] sa v [[almanach]]och ''Hronka'' a ''Zorka'' začali uverejňovať autori, ktorým sa zapáčil [[biedermeier]]ovský štýl. Vydavateľ Hronky [[Karol Kuzmány]] v ňom publikoval svoj idylický epos ''Běla'' ([[1836]]), ktorý sa považuje za typický príklad tohto nemeckého štýlu obľúbeného vrstvou meštianskej a buržoáznej spoločnosti. V próze tvoril biedermeierovské diela [[Anton Ottmayer]], ktorý publikoval v almanachu ''Zorka'' novely<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajomná láska|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/957/Ottmayer_Tajomna-laska/1|dátum prístupu=2021-06-15|priezvisko=Ottmayer|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Ottmayer}}</ref>. ==Romantizmus ([[1830]]{{--}}[[1850]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej liteatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=235 – 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Romantická literatúra znamenala rýchlu zmenu nielen jazykovú ale aj tvorivú, spôsobila zameranie sa na iné témy a významne urýchlila kodifikáciu slovenského jazyka. Romantický idealizmus nasmeroval štúrovskú generáciu k témam [[Slovenské národné obrodenie|národného obrodenia]], [[Osmanské vojny v Európe|osmanských vojen]], staroslovienskej literatúry a histórii, [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]] a folklórnemu umeniu. Po zlyhaní vyjednávaní s českými národoveckými lingvistami (napr. Palacký) o zjednotení českého a slovenského jazyka sa [[štúrovci]] obrátili k stredoslovenskému nárečiu ako základu novej slovenčiny. Básnici romantizmu sa pustili do skladania balád, poém, lyricko-reflexívnej poézie, národno-oslobodeneckých elégií. Uznávanými autormi, ktorí tvorili vysoko profilovanú poéziu boli [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].<ref name="romant">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Romantizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213637/https://profil.kultury.sk/sk/romantizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref> Slovenský romantizmus sa po revolúcii v [[1848]] postupne rozdelil na dva protipóly: jedným bol [[mesianizmus]] ([[Ľudovít Štúr]], [[Samo Bohdan Hroboň]], [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Podhradský]], [[Janko Kráľ]]), a na pragmatizmus, ktorému sa darilo u ostatných Štúrovcov. Čo sa týka žánrov a formy, autori slovenského obrodenia všeobecne najradšej tvorili poéziu a piesne v sylabickom veršovom systéme.<ref name="romant" /> [[11. júl]]a [[1843]] sa stretli Štúr, Hodža a Hurban na Hurbanovej evanjelickej fare v [[Hlboké|Hlbokom]], aby si dohodli postup uvedenia [[Kultúrna stredoslovenčina|kultúrnej stredoslovenčiny]] do jej spisovnej formy. V roku [[1846]] vydal Štúr ''Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí'', ktoré však bolo napísané ním už v roku [[1844]]. V roku [[1844]] vyšiel druhý ročník [[almanach]]u ''Nitra'' v kodifikovanej štúrovskej slovenčine. V roku [[1845]] publikovali [[Slovenskje národňje novini|''Slovenskje národňje novini'']] s literárnou prílohou ''[[Orol tatránski]]'' a v [[1846]] časopis ''Slovenskje pohladi'', všetko v novej kodifikovanej slovenčine. V roku [[1846]] vyšli verejne štúrove pravidlá slovenskej gramatiky pod názvom [[Nauka reči Slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nauka reči slovenskej|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/nrs/nauka_reci_slovenskej.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jayzkový ústav Ľudovíta Štúra SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref> V roku [[1851]] až [[1852]] sa dohodli [[bernolákovci]] a [[štúrovci]] na reforme slovenčiny z etymologického princípu na fonetický (pravidlo „Píš ako počuješ”). Rozhodovania sa zúčastnili [[Michal Miloslav Hodža|Michal M. Hodža]] a katolík [[Martin Hattala]], ďalší zúčastnení boli [[Ľudovít Štúr]], [[Jozef M. Hurban]], [[Ján Palárik]], [[Andrej Radlinský]] a [[Štefan Závodník]]. V roku [[1851]] publikoval [[Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma|Hodžovsko-hattalovskú jazykovú reformu]], pod predhovorom ktorej sa podpísali traja štúrovci a štyria bernolákovci. V roku [[1852]] vyšla [[Krátka mluvnica slovenská]] na základe ďalšej novelizácie hodžovsko-hattalovskej reformy, ktorá sa do veľkej miery už podobala dnešnej slovenčine. [[Ľudovít Štúr]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kto bol Ľudovít Štúr|url=https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-ludovit-stur|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Podolan|meno=Peter|vydavateľ=Denník N|odkaz na autora=Peter Podolan}}</ref> ([[1815]]{{--}}[[1856]]) ako rodený evanjelik a syn učiteľa z obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov<ref>{{Citácia knihy|titul=Ľudovít Štúr - biografia|priezvisko=Ruttkay|meno=Fraňo|vydanie=1|vydavateľ=OBZOR - redakcia TATRAPRESS, pre Slovenský úrad pre tlač a informácie|miesto=Bratislava|rok=1971|strany=105|odkaz na autora=Dr. Fraňo Ruttkay}}</ref>. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to ''Óda na Hronku'' ([[1836]] ) a cyklus básní ''Dumky večerní'' (časopis ''Květy'', [[1838]]{{--}}40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis ''Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839'' (vyšlo v Časopis českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis ''Starý a nový věk Slováků'', ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[Esej|eseje]] ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci ''Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov'' ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis v nemčine ''Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus'' (doslova Devätnáste storočie a maďarizmus), ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nárečja slovenskô|url=https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Štúr|meno=Ľudovít|vydavateľ=Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, SAV Bratislava|odkaz na autora=Ľudovít Štúr}}</ref>. Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo ''Das Slawenthum und die Welt der Zukunft'', (v slovenčine Slovanstvo a svet budúcnosti), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade ako ''Slavjanstvo i mir buduščego'', neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis ''O národních písních a pověstech plemen slovanských'' a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku ''Spevy a piesne''. [[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]]{{--}}[[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848{{--}} 1849)|slovenského povstania]] v 1848{{--}}1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom ''Nepi pálenku'' v roku [[1845]], pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii ''Plody'', ktorým bola epická skladba ''Meč Křivdy'' ([[1836]]) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického ''Zpěvníka'' v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] ''Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo''. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme ''Matora'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|meno=Michal Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}} ([[1857]])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matora (1853 – 1857) - Michal Miloslav Hodža - Edičný čin|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Vongrej|meno=Pavol|vydavateľ=LIC|odkaz na autora=Pavol Vongrej}}</ref>, v básnickej skladbe ''Slavomiersky'' ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme ''Vieroslavín'' ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Miloslav Hodža|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hodža|vydavateľ=beliana.sav.sk|odkaz na autora=Michal Miloslav Hodža}}</ref> [[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]]{{--}}[[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra {{--}}publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]]{{--}} a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník ''Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách'' ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad ''Prítomnosť a obrazy zo života tatranského''; ''Prechádzka po Považskom svete''. V roku [[1846]] publikoval v almanachu ''Nitra'' romantický príbeh [[Olejkár]] a v roku [[1847]] satirické príbehy ''Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka''; ''Divadlo duchov nad Tatrami'' a satirickú novelu ''Od Silvestra do Troch kráľov'', ktorá patrí k jeho najvydarenejším prózam. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román ''Gottšalk'' z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní ''Piesne nateraz''. Gottšalk bol knieža pobaltských Slovanov, korého zabili jeho súkmeňovci kvôli šíreniu kresťanstva. Piesne nateraz napísal Hurban v roku [[1861]] ako reakciu na víťazstvo maďarskej Kossúthovej revolúcie. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Miloslav Hurban|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban zlatyfond.sme.sk-Hurban|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súputníkom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]]. [[Súbor:Losonc024.JPG |náhľad|vpravo|Janko Kráľ]] [[Janko Kráľ]] ([[1822]]{{--}}[[1876]]), romantický búrlivák a najradikálnejšia postava spomedzi dejateľov štúrovskej revolučnej generácie sa zároveň stal aj najvplyvnejším básnikom slovenského romantizmu. Bol uznávaný pre svoj vytríbený poetický formát. Už v skoršom období počas štúdií v Bratislave napísal báseň [[Duma bratislavská]] v novej kodifikovanej slovenčine a v dokonalom verši bez umelých novotvarov či zložených slov, v slovanskej rytmike a bezchybnom rýme. Je to aj prvá báseň v Štúrovej slovenčine, ktorú pochválil aj Štúr. Prvých osem debutových básní mu uverejnili v almanachu Nitra ([[1844]]), medzi nimi vyniká báseň [[Zverbovaný]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zverbovaný|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/177/Kral_Zverbovany zlatyfond.sme.sk/Zverbovaný|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban|meno=Jozef Miloslav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> a [[Duma bratislavská]]. Medzi rokmi 1845]{{--}}1847 mu vyšlo v časopise ''Orol Tatránski'' ďalších jedenásť básní, z nich jeden preklad. Týchto osemnásť básní sa stalo jadrom novej slovenskej poézie, ktorá mala za základ ľudovú slovenčinu. V roku [[1849]] bol ako vzbúrenec zatknutý a uväznený vo väznici v [[Šahy|Šahách]] a mal byť popravený, čo sa na príhovor [[bán]]a [[Josip Jelačič|Jelačiča]] nestalo. V tom istom roku ho prepustili na slobodu z väzenia v [[Pešť|Pešti]]. Z tohto zážitku čerpal inšpiráciu pre báseň ''Šahy'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šahy|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/173/Kral_Sahy/1 zlatyfond.sme.sk/Šahy zlatyfond.sme.sk/Šahy|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kráľ|meno=Janko|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. Veršovaná balada ''Zakliata panna vo Váhu a divný Janko'' sa stala dielom vloženým do zlatého fondu slovenskej kultúry. J. Kráľ si zvolil národnú tému ako tematický základ tvorby, bol oduševnený pre vec slovenského národa. Po zložení zbraní slovenských vzbúrencov sa jeho romantizmus zvrtol smerom k [[Mesianizmus|mesianizmu]] a po roku [[1861]] prestal písať a publikovať. Jeho stratené či pozabúdané rukopisy dávali publikovať niektorí ich držitelia zo skupiny štúrovcov. [[Andrej Sládkovič]] (rodné meno: Andrej Braxatoris) ([[1820]]{{--}}[[1872]]), básnik romantizmu, evanjelický kňaz a národný buditeľ bol aj prekladateľ, literárny kritik a publicista. Jeho poéma [[Marína (Sládkovič)|Marína]] ([[1846]]) je najdlhšou známou ľúbostnou básňou na svete, má 291 strof<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Racionálny romantik Andrej Sládkovič|url=https://www.litcentrum.sk/clanok/racionalny-romantik-andrej-sladkovic litcentrum.sk/ A.Sládkovič|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier|meno=Daniel|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Daniel Hevier}}</ref>. Do roku [[1842]] písal poéziu v češtine, od kodifikácie slovenčiny v roku [[1843]] v štúrovskej slovenčine. Ďalším významným dielom je lyricko-epická skladba [[Detvan (Sládkovič)|Detvan]] napísaná medzi rokmi [[1845]]{{--}}[[1847]], ale uverejnená v roku [[1853]] v almanachu Nitra. Detvan je napísaný v štúrovskom pravopise, foneticky a v origináli má o jednu [[Strofika|strofu]] viac, na ktorú Sládkovič zabudol pri odovzdávaní do tlače. Písal národnobuditeľskú poéziu (napr. ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', [[1848]]), príležitostné básne (''Svätomartiniáda'', ''Pamiatka pre deň 4. augusta'', ''Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti''), ľúbostné básne (''Opustená'', ''Žaloba'', ''Vraví oko tvoje''). Okrem poetickej tvorby prekladal z francúzskeho jazyka, pozri diela ''Zaira'', ''Sokrates'', ''Smrť Cézara'' od [[Voltaire|Voltaira]] a ''Phaedra'' od [[Jean Racine|Jeana Racina]]. Napísal aj štyri diela pre deti (''Kĺzačka'', ''Obri a zakrpenci'', ''Malý Kristus'', ''Prázdniny a škola''). O Sládkovičovi sa v [[19. storočie|19. storočí]] písalo ako o najväčšom slovenskom básnikovi a v súčasnosti je zaraďovaný k prominentnej romantickej štvorici básnikov. [[Samo Chalupka]] ([[1812]]{{--}}[[1883]]), evanjelický kňaz, básnik romantizmu, bol aj aktívny národný buditeľ. Je autorom najznámejšej slovenskej básne [[Mor ho!]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mor ho!|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 zlatyfond.sme.sk/Mor ho!<|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Chalupka|meno=Samo|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Samo Chalupka}}</ref>. Jeho tvorba patrí do žánrov ľudová pieseň, balada a historická epická poézia, písal aj lyriku. Zaradil sa veľmi skoro medzi romantikov, ktorí si zvolili historické námety [[Mor ho!|(Mor ho!]]) a motívy protitureckých vojen (''Turčín Poničan''), stredoveké uhorské príbehy (''Likavský väzeň''). Samozrejme, písal aj národnú vlasteneckú poéziu, ľudovo-výchovnú spisbu a duchovnú poéziu. Jeho poetická tvorba vyšla zhrnutá do jedinej zbierky poézie pod názvom ''Spevy'' ([[1868]]) obsahujúcej veľmi populárne básne Turčín Poničan, Valibuk, Kozák, Branko, Kráľohorská a hrdinskú poému Mor ho!. Ako Stredoslovák z Hornej Lehoty preferoval stredoslovenský dialekt v rámci štúrovskej slovenčiny. Samo Chalupka, brat [[Ján Chalupka|Jána Chalupku]], po návrate z poľskej vojny proti cárskemu samoderžaviu ([[1831]]) vyučoval a vyštudoval vo [[Viedeň|Viedni]] teológiu. Ku koncu života mal zlý zrak ako následok zranenia v poľskej vojne, no napriek tomu svoje básne písal kriedou na stenu, odkiaľ ich prepisovali na papier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/367135-samo-chalupka-velky-bard-pravdy-z-horskych-zakuti/ Pravda/Samo Chalupka, veľký bard pravdy z horských zákutí|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Krno|meno=Martin|vydavateľ=Pravda, denník|odkaz na autora=Martin Krno}}</ref> [[Ján Botto]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/49/Jan-Botto/zlatyfond.sme.sk/Ján Botto|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Botto|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Botto}}</ref> ([[1829]]{{--}}[[1881]]), laický romantik z [[Vyšný Skálnik|Vyšného Skálnika]] sa stihol v mladosti vyučiť za [[geodet]]a, stať sa spoluzakladateľom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a písať pochmúrne balady na folklórne motívy. Botto začal písať poéziu v dobe svojho pobytu v [[Levoča|Levoči]], kde ho ovplyvnili [[štúrovci]], ktorí odišli z [[Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)|Evanjelického lýcea]] v [[Bratislava|Bratislave]] spolu so Štúrom. Tam sa stretol aj s [[Ján Francisci|Jánom Franciscim]], ktorý spolu s [[Pavol Dobšinský|Pavlom Dobšinským]] zbieral po Slovensku ľudové [[Balada|balady]]. Botto sa k nim pripojil a táto činnosť mala vplyv na zvolenie témy pre jeho romantickú básnickú tvorbu. Je autor viacerých balád (''Žltá ľalia, Margita a Besná''), alegorických skladieb (''Orol. orol vták, Báj na Dunaji'') a vlasteneckých a príležitostných básní (''Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy''<ref name=´permon´></ref>). Zložil rozsiahlejšie básnické skladby ''Pieseň Jánošíkova'', ''Krížne cesty'', ''Smrť Jánošíkova'' a prebásnil ľudové povesti ''Báj na Dunaji'', ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Povesť bez konca''.<ref name=´permon´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Botto a Banská Bystrica|url=https://www.permonrevue.sk/jan-botto-a-banska-bystrica/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Borguľová|meno=Jana|vydavateľ=Bystrický permon|odkaz na autora=Jana Borguľová}}</ref> V romantizme sa na Slovensku zrodili kvalitní, nadaní autori inšpirujúci ďalšie nastupujúce generácie. Okrem vyššie spomenutých siedmich štúrovcov sú významnými autormi [[Ján Kalinčiak]] ([[1822]]{{--}}[[1871]]), autor humoresky [[Reštavrácia (Kalinčiak)|Reštavrácia]], [[Ján Francisci-Rimavský]] ([[1822]]{{--}}[[1905]]), ktorý je autorom prvej tlačenej publikácie v štúrovskej slovenčine ''Svojim vrstovňíkom na pamjatku'', [[Janko Matúška]] ([[1821]]{{--}}[[1877]]), ktorý napísal dnešnú slovenskú hymnu [[Nad Tatrou sa blýska]], [[Viliam Pauliny-Tóth]] ([[1826]]{{--}} [[1877]]) autor veselohry ''Pansláv'', [[Karol Štúr]] (1811{{--}}1851) autor dvojdielnej poémy ''Ozvena Tatry'', [[Janko Čajak]] (1830{{--}} 1867), pozri: Súborné dielo ''Zrná'' z roku [[1979]], [[Pavol Dobšinský]] (1828{{--}}1885), autor zbierky ''Prostonárodné slovenské povesti'', [[Mikuláš Dohnány]] ([[1824]]{{--}}[[1852]]), ako účastník revolúcie [[1848]] napísal ''História povstania slovenského z roku 1848'' (Skalica), [[Samo Tomášik]] ([[1813]]{{--}}[[1887]]), autor známej hymny [[Hej, Slováci]], [[Samo Vozár]], básnik, novinár, prekladateľ, (1823{{--}}1850). {{Hlavný článok|Romantizmus v slovenskej literatúre}} ==Medzi romantizmom a realizmom ([[1849]] – [[1875]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== V tomto období [[romantizmus]] doháral a v tvorbe sa prejavovala celková únava z maďarizačného útlaku a enormného ekonomického tlaku, ktorý často vyústil do biedy viacerých tvorivých osobností. V literatúre sa objavoval ústup od umeleckej tvorby a sústredenie sa na žurnalistiku, tvorbu učebníc, súkromné vyučovanie v rodinách a podobne. Autori romantizmu v medziobdobí vydávali almanachy, kalendáre a návody ako viesť gazdovstvo modernejším spôsobom. Tvorila generácia autorov narodená na začiatku storočia, [[Ján Palárik]] ([[1822]] – [[1870]]), [[Jonáš Záborský]] ([[1812]] – [[1876]]) a [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]] ([[1824]] – [[1908]]), ktorá niesla štafetu slovenskej literatúry v období depresie vyvolanej ústupom revolucionárov v roku [[1849]], [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] a neúspechom [[Memorandum národa slovenského|memorandového hnutia]]. Uvedené tri osobnosti boli mostom od romantizmu k [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]]. V medzidobí sa menil literárny štýl a v [[60. roky 19. storočia|60. rokoch]] sa zmenili aj témy, autori sa začali zaoberať súdobými reáliami, štýl sa zbavuje ornamentálnosti a patetizmu, začína prijímať do svojich textov hovorovú reč. Je to zistiteľné v próze aj v dráme. Vzhľadom ku zmene tém sa menili aj hrdinovia diel, strácal sa romantický hrdina, hlavne u [[Jonáš Záborský|Jonáša Záborského]]. Vznikla bohatá tvorba satirickej a dokumentárnej prózy, čo je výrazné u Viliama Paulíniho -Tótha a Gustáva Zechentera-Laskomerského. V lyrickej tvorbe sa postupne vynechával folklórny verš. [[Jonáš Záborský]] má dodnes svoj vplyv v divadle, hráva sa [[Najdúch (divadelná hra)|''Najdúch'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jonáš Záborský: Najdúch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1039/Zaborsky_Najduch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (veselohra v 5 dejstvách), [[Pansláv (Záborský)|''Pansláv'']]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pansláv|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/150/Zaborsky_Panslavisticky-farar/1 zlatyfond.sme.sk/Pansláv|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška v 3. dejstvách) či ''Frndolína''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/57/Zaborsky_Frndolina/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský-Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref> (fraška)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frndolína - TV archív|url=https://www.tv-archiv.sk/frndolina TV archív" Frndolína|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=tv-archív.sk}}</ref>. Záborský si volil námety z histórie [[Srbi|Srbov]], [[Rusi|Rusov]], [[Slováci|Slovákov]]. Písal aj poéziu, ktorá sa však presadila menej výrazne v konkurencii romantickej tvorby, prózy písal väčšinou kratšie, s ironickým humorom a poučným zámerom (napríklad ''Chruňo a Mandragora''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chruňo a Mandragora|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/245/Zaborsky_Chruno-a-Mandragora/1 zlatyfond.sme.sk/Záborský:Chruňo a Mandragora|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Záborský|meno=Jonáš|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Jonáš Záborský}}</ref>). Významná postava slovenského dramatického umenia [[Ján Palárik]] písal aj kritiky na divadelné kusy, venoval sa teórii drámy a publikoval tieto teoretické state, napríklad ''Dôležitosť dramatickej národnej literatúry'',[[1860]]; ''Posúdenie dramatických spisov'', [[1863]]. Nakoniec, bol aj úspešným autorom hier. Populárne boli aj sú veselohra [[Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>, ''Drotár'' (veselohra)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Drotár|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/919/Palarik_Drotar/1 zlatyfond.sme.sk/palárik:Drotár|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Palárik|meno=Ján|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ján Palárik}}</ref>. Rovnako kvalitné diela sú veselohra [[Inkognito (veselohra)|''Inkognito'']] (veselohra) a ''Dimitrij Samozvanec'' (tragédia). Palárik bol katolícky kňaz, publicista, organizátor národného života a spoluzakladateľ almanachov ''Concordia'' a ''Lipa''. [[Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský|url=https://www.quark.sk/gustav-kazimir-zechenter-laskomersky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Prikryl|meno=Ľubomír|vydavateľ=Quark - Magazín o vede a technike|odkaz na autora=Ľubomír Prikryl}}</ref> disponoval viacerými talentami, bol doktorom medicíny a aktívne vykonával toto povolanie po celý život, okrem toho aj plodný spisovateľ a publicista a politický aktivista počas národno-obrodeneckého hnutia. Bojoval v dobrovoľníckych oddieloch počas revolučných bojov na Slovensku. Zechenter-Laskomerský bol najlepším humoristom v pomatičnom období, písal aj satirické články do slovenskej tlače, tiež [[Humoreska|humoresky]] (''Žarty a rozmary''), cestopisy (''Zo Slovenska do Carihradu'', ''Zo Slovenska do Ríma''), poviedky a autobiografiou ''Päťdesiat rokov slovenského života'' zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí v [[19. storočie|19. storočí]]. Je autorom jednoaktoviek ''Komédia bez zaľúbenia'' a ''Starý zaľúbenec''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rodinná dráma národovca a lekára: Úspešne vyliečil zástupy ľudí, vlastným deťom pomôcť nevedel|url=https://history.hnonline.sk/profily/2104366-rodinna-drama-narodovca-a-lekara-uspesne-vyliecil-zastupy-ludi-vlastnym-detom-pomoct-nevedel|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=2020-03-03|vydavateľ=HNonline - History|odkaz na autora=Daniel Hevier ml.}}</ref> V medziobdobí tvorili aj autori [[Leopold Abaffy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leopold Branislav Abbafy|url=https://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/10076|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Grujič Litavský|meno=Ivica|vydavateľ=Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov|odkaz na autora=Ivica Grujič Litavský}}</ref> ([[1827]] – [[1883]]), [[Koloman Banšell]] ([[1850]], autor ''Túhy mladosti'', zbierka poézie – [[1887]]), [[Karol Ľudovít Černo]] ([[1820]] – [[1894]]), autor básne ''Na Trenčín'', [[Peter Kellner-Hostinský]] ([[1823]] – [[1873]]), autor drámy ''Svätoslavičovci'' ([[1869]]), [[Ľudovít Kubáni]] ([[1830]] – [[1869]]), autor prózy ''Mendík'' (1860) a [[Daniel Gabriel Lichard]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na storočnú pamiatku narodenia Daniela Licharda|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1823/Lichard_Vyber-z-clankov/1|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Lichard|meno=Daniel Gabriel|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Daniel Gabriel Lichard}}</ref> ([[1812]] – [[1882]]), autor množstva článkov, odborných kníh, vydavateľ kalendárov, náučnej literatúry. Lichard bol prvým slovenským profesionálnym novinárom, ktorý písal v slovenčine. ==Realizmus ([[1870]]{{--}}[[1918]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Realizmus<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Realizmus|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213814/https://profil.kultury.sk/sk/realizmus/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave}}</ref> vznikol ako reakcia na [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]], ktorý vyčerpal svoje zdroje inšpirácie a nebol účinný pri stvárnení života Slovákov a Sloveniek. Reagoval na potrebu popísania [[Objektívna realita|objektívnej reality]] prostredníctvom poznávacej schopnosti autora a jeho zmyslov. Realizmus tiež poprel estetické princípy romantizmu a zmenil jeho kánon v poézii, próze aj dráme. Prvýkrát bolo publikované básnické dielo realizmu v almanachu [[Napred]]{{--}}zábavník mládeže slovenskej od [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]] ''Len ma ľúb'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3https://zlatyfond.sme.sk/dielo/446/Bansell_Tuhy-mladosti/3 zlatyfond.sme.sk/ Len ma ľúb - zbierka Túhy mladosti|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref> v roku [[1871]]. Vydanie almanachu zostavili [[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslav]] a Banšell<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. V realizme sa naplno presadil prozaický žáner, románová tvorba, novely, poviedky, črty, čo bola významná zmena oproti nadvláde poézie v romantizme. Písali sa spoločenské romány, veršované eposy, viacdielny lyrický cyklus, ktoré dovtedy neboli rozvinuté. Realizmus v slovenskej literatúre sa vyvinul do zrelého literárneho smeru po roku [[1870]] v tvorbe [[Svetozár Hurban-Vajanský|Svetozára Hurbana-Vajanského]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetozár Hurban Vajanský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetozar-hurban-vajansky/|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=LIC}}</ref>, [[Terézia Vansová|Terézie Vansovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[P. O. Hviezdoslav]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref>, [[Martin Kukučín|Martina Kukučína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-kukucin/|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> a [[Elena Šoltésová|Eleny Šoltésovej]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html%20Teraz.sk/Elena%20Mar%C3%B3thy-%C5%A0olt%C3%A9sov%C3%A1|dátum prístupu=2021-06-16|vydavateľ=TERAZ.sk}}</ref> a [[Koloman Banšell|Kolomana Banšella]]. Títo autori sú zaraďovaní do prvej vlny realizmu, ktorá sa prevalila medzi rokmi [[1870]] - [[1900]] a zmenila celkom formu literárneho boja o emancipáciu národa. V druhej vlne realizmu medzi rokmi [[1900]]{{--}}[[1918]] sa prestalo písať o spoločenskej vrstve [[Zeman|zemanov]], čo je aj hlavný rozdiel medzi dvoma vlnami realizmu v literatúre. [[Jozef Gregor Tajovský|Jozef Gregor Tajovský]], [[Božena Slančíková-Timrava]], [[Ľudmila Podjavorinská]], [[Janko Jesenský]], [[Ján Čajak]], [[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav N. Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-16|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|dátum aktualizácie=|edícia=|miesto=|strany=|doi=|poznámka=|jazyk=}}</ref> sa sústredili na neagresívne stvárnenie realistických príbehov zo života, na psychologickú zložku príbehu, na sociálne podmienky postáv a ich emocionálny stav. Zmena v poézii v druhej vlne realizmu mala tiež svoje významnejšie znaky: zjednodušila sa jazyková a gramatická zložka poetického textu, tematicky prevládala subjektívne{{--}} lyrická tvorba. Dráma sa v prvej vlne nemenila, no v druhej vlne dominovali životné konflikty postáv vyjadrené ľudovou rečou, rôznymi [[Dialekt|dialektami]] či [[Archaizmus|archaizmami]]. ===Prvá vlna realizmu ([[1870]]{{--}}[[1900]])=== [[Svetozár Hurban-Vajanský]] ([[1847]]{{--}}[[1916]]), spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik pochádzal z rodiny štúrovca [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefa Miloslava Hurbana]] a [[Anna Jurkovičová|Aničky Jurkovičovej]]. Vajanský napísal zbierku básní ''Tatry a more'' (1879)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatry a more|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/300/Vajansky_Tatry-a-more/2 zlatyfond.sme.sk/ tatry a more|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>, ktorá zaujala už v počiatočnej etape tvorby svojím novátorstvom v zmysle intenzívneho nástupu realizmu. V poézii sa Hurban pokúsil zaviesť nový [[Sylabotonický veršový systém|sylabotonický prozodický systém]], čo sa mu aj podarilo v spomenutej zbierke. Celkovo je autorom piatich zbierok poézie. Bol redaktorom v [[Národné noviny|Národných novinách]] v Martine a v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]] od [[1881]] spolu s [[Jozef Škultéty|Jozefom Škultétym]]. V próze sa uviedol črtami, poviedkami, novelami a románom ''Suchá ratolesť'' ([[1884]]). Témou Suchej ratolesti je zbližovanie stavu zemianstva s národným hnutím. Možno spomenúť aj román ''Kotlín'' ([[1901]]), ktorý je Vajanského najrozsiahlejším dielom. Je to typ diskurzívneho a polemického románu presahujúceho do žánru román-pamflet<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kotlín|url=https://books.google.sk/books?id=0rA4AAAAYAAJ&q=Kotl%C3%ADn&dq=Kotl%C3%ADn&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjZgIKP3qDtAhXHyaQKHQXBCgkQ6AEwAHoECAQQAg|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Hurban Vajanský|meno=Svetozár|vydavateľ=Google books|odkaz na autora=Svetozár Hurban Vajanský}}</ref>.Vajanského ideový základ v tvorbe je vyskladaný sčasti z konzervativizmu, kresťanstva a nacionalizmu. Literárny realizmus je však uňho novým moderným elementom.<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry |priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=285 - 307|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> [[Terézia Vansová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/91/Terezia-Vansova|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> ([[1857]] – [[1942]]) sa v prvej vlne realizmu zaslúžila o rozvoj románovej a novelistickej tvorby. Bola najvýznamnejšou dovtedajšou ženskou autorkou slovenskej literatúry. Napísala prvý román pre ženy v dejinách slovenskej literatúry v roku [[1889]], ktorý bol vytvorený ženou o ženskom údele pod názvom [[Sirota Podhradských (román)|''Sirota Podhradských'']]. Vansová písala kvalitnú poviedkovú a novelistickú tvorbu v modernejšej slovenčine. Z mnohých prozaických textov možno oceniť príbeh ''Pani veľkomožná''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pani veľkomožná|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1238/Vansova_Pani-velkomozna/1 zlatyfond.sme.sk/Pani veľkomožná|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref>. Novela zachytáva historické obdobie začiatku prvej svetovej vojny a ako tento zasiahol do života rodiny a dediny. Napísala divadelné hry ''Potopa'' (1886), ''V salóne speváčky'' (1889), ''Môj Jožko'' (1906, veselohra), ''Ľúbezní hostia'' (1901, jednoaktovka) a ''Svedomie'' (1897, dráma o 5. dejstvách). Zozbierala aj kuchársku knihu (1914), založila časopis [[Dennica]], ktorý sa stal platformou pre literárny smer slovenská moderna. V súčasnosti je známy celoslovenský festival prednesu ''Vansovej Lomnička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Terézia Vansová|url=https://www.litcentrum.sk/autor/terezia-vansova litcentrum.sk/ Terézia Vansová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Vansová|meno=Terézia|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Terézia Vansová}}</ref> [[Pavol Országh Hviezdoslav]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh-Hviezdoslav|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/56/Pavol-Orszagh-Hviezdoslav|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Országh Hviezdoslav|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-orszagh-hviezdoslav/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1849]]{{--}}[[1921]]) bol mimoriadny zjav v slovenskom realizme. V situácii, keď všetci chceli písať prózu, Hviezdoslav tvoril poéziu, prekladal a písal divadelné hry. Epická poézia bola živená biblickými námetmi (''Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov'') a príbehmi zo slovenského prostredia (''Hájnikova žena, Bútora a Čútora, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský''). Lyrická poézia dosiahla vysoké kvality, boli to ''Krvavé sonety'' ([[1914]]) ako umelecká odozva na prvú svetovú vojnu (vyšli až v [[1918]]), ''Letorosty I. až III, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Sonety''. Hviezdoslav je autorom drám ''Herodes a Herodias'', ''Pomsta, Oblaky, Otčim, Vzhledanie''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hviezdoslav Pavol Országh|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/14-hviezdoslav.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kováčiková|meno=Nina|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Nina Kováčiková}}</ref> Založil tiež almanach [[Napred]] ([[1871]]), v ktorom začali spolu s Banšellom uverejňovať prvé diela slovenského realizmu, čo sa stalo terčom útokov konzervatívnych romantikov na čele s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Országh Hviezdoslav|url=https://matica.sk/pavol-orszagh-hviezdoslav-a-matica-slovenska/|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Parenička, doc.|meno=Pavol|vydavateľ=Matica slovenská|odkaz na autora=Pavol Parenička}}</ref>. Po prvej svetovej vojne ([[1919]]) ho zvolili do kresla predsedu [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] ako jedného zo štyroch predsedov. V roku [[1918]] viedol delegáciu zo Slovenska na oslavy 50. výročia založenia ''Českého národného divadla'' v [[Praha|Prahe]], kde dal vo svojom prejave najavo nádeje v spolužitie v spoločnom štáte. Hviezdoslavova predstava o pokojnom rozvoji slovenskej kultúry pod ochranou spoločného štátu sa naplnila. On sám čoskoro (v [[1921]]) zomrel. V súvislosti s Hviezdoslavom sa používajú superlatívy ako geniálny básnik a jeho tvorba má pevné a stále miesto v učebniciach literatúry. [[Martin Kukučín]], (vlastným menom Matej Bencúr, [[1860]]{{--}}[[1928]]) a jeho vlastný dobrodružný život sa vymykajú z rámca biografických príbehov ostatných realistov. Kukučín nebol len spisovateľ a dramatik, ale aj lekár, cestovateľ, publicista, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Pre svoje dielo čerpal témy z prostredia slovenskej dediny (''Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dies irae''), [[Chorvátsko|chorvátskeho]] ostrova [[Brač]] (román ''Dom v stráni''), z ciest po [[Patagónia|Patagónii]] (''Črty z ciest'', ''Prechádzky po Patagónii'', cestopis), zo svojej cesty po Francúzsku ''Dojmy z Francúzska''(1924), zo svojho pätnásťročného pobytu v [[Čile]] (''Mať volá'', román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile). Napísal tri drámy (''Komasácia, Bacuchovie dvor, Obeta'') a dva historické romány ''Bohumil Valizlosť Zábor'' a ''Lukáš Blahosej Krasoň'' (obidva vydal v [[1927]]). Kukučín v neskoršom období častejšie vkladal do svojej prózy skepsu a disharmonické črty. Dielo [[Dom v stráni|''Dom v stráni'']] je hodnotené ako najlepší slovenský román vydaný do roku [[1918]]''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/551624-pred-160-rokmi-sa-narodil-martin-kukucin/ Kultura.pravda.sk/Pred 160 rokmi sa narodil Martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Pravda|odkaz na autora=Pravda}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Kukučín|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/58/Martin-Kukucin zlatyfond.sme.sk/martin Kukučín|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kukučín|meno=Martin|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref>. '' [[Elena Šoltésová]] ([[1855]]{{--}}[[1939]]), bola jedna z mála slovenských spisovateliek prvej vlny realizmu, redaktorka a publicistka, zakladajúca osobnosť ženského spolku [[Živena]] a výrobného a obchodného spolku [[Lipa]], ktoré poskytovalo prácu slovenským ženám - vyšívačkám. Šoltésová je považovaná za priekopníčku ženskej emancipácie na Slovensku a autorku druhého ženského románu po [[Terézia Vansová|Terézii Vansovej]]. Je to dvojzväzkový román ''[[Proti prúdu (román)|Proti prúdu]]'', ktorý tematicky čerpá z prostredia slovenskej šľachty. Písala novely a poviedky, v ktorých autorsky spracovávala tému slovenského života v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elena Maróthy-Šoltésová bola nezlomnou hrdinkou slovenských žien|url=https://www.teraz.sk/kultura/elena-marothy-soltesova-bola-nezlomn/113138-clanok.html Teraz.sk/Elena Maróthy-Šoltésová|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Anton Bielek]] ([[1857]]{{--}}[[1911]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anton-Bielek|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/87/Anton-Bielek|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Bielek|meno=Anton|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Anton Bielek}}</ref> bol kysucký prozaik, ospevovateľ prírody [[Kysuce|Kysúc]]. Keď prešiel peripetiami vzdelávacieho procesu deformovaného maďarizáciou, učil v malých dedinkách v okolí [[Trenčín]]a, neskôr pracoval v tlačiarni. Jeho prozaický debut bol úspešný a dostal cenu od Antona Jégého (otec spisovateľa Pavla Nádaši-Jégého) za novelu ''V zátiší horskom'' ([[1882]]) publikovaná v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. V ďalších novelách a poviedkach opisuje život v panskom prostredí (''Osudná návšteva'', [[1885]]), ktoré nadviazali na postromantickú prózu. Vyššie hodnotená je jeho tvorba novej dokumentárno-analytickej realistickej prózy, príbehov z dedinského prostredia, v ktorých kontrastuje ľudová hovorová reč v dialógoch s autorskou patetickou štylizáciou rozprávača. V najlepších prácach sa Bielekovi vydarila realistická poviedka so zložitým náročne komponovaným dejom a psychologicky stvárnenými postavami príbehu (''Rozprávka z Poľany''). Bielek písal aj sociálne balady v próze (''Bože môj, otče môj, však je ten svet zmotaný''), ktoré zobrazujú vývoj ekonomických vzťahov smerom ku kapitalizmu. Obraz národného útlaku v sociálnej balade ''Z dôb utrpenia'' je expresívne zobrazený príbeh detí - sirôt, pozostalých po epidémii cholery ([[1873]]), ktoré odvážali do Dolnej zeme (Maďarska) na osvojenie v rámci maďarizačnej politiky. Patrí k najúspešnejším prózam v tomto žánri v slovenskej literatúre. Bielek odišiel do emigrácie v USA, vyšli mu tam dejepisné práce, nakoniec zomrel v Rakúsku v ústave pre duševne chorých. [[Koloman Banšell]] ([[1850]]{{--}}[[1887]]), slovenský básnik, prozaik, literárny teoretik, ktorý počas svojho krátkeho života stihol založiť almanach [[Napred]] spolu s Hviezdoslavom a uverejniť v ňom prvé dielo realizmu. Význam Banšellovho diela spočíva v novátorskom prístupe k tvorbe, v ktorej uplatnil nové realistické princípy a prešiel tak od [[preromantizmu]] k realizmu. Okrem poézie a kratších foriem prózy napísal tieto literárno-teoretické práce: ''Rozbor znelky'', teoretická úvaha (periodikum Dennica), ''Dľa čoho sa má súdiť báseň?'', teoretická úvaha (Dennica), ''Duch maďarskej revolučnej poézie'', teoretická úvaha ([[Slovenské novinárstvo v matičnej dobe|Slovenské noviny]], [[1874]]). Banšell stihol popri svojich psychických peripetiách zozbierať a vydať aj básnickú zbierku ''Túhy mladosti'' ([[1886]]) obsahujúcu jeho subjektívnu lyriku skombinovanú s národne-buditeľskými myšlienkami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/105/Koloman-Bansell|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Banšell|meno=Koloman|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Koloman Banšell}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Koloman Banšell|url=https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/ksllv/Mikula_dokumenty/publikacie/Realizmus1_Bansell.pdf|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Univerzita Komenského, filozofická fakulta}}</ref>. ===Druhá vlna realizmu ([[1900]]{{--}}[[1918]]) === [[Jozef Gregor Tajovský]] ([[1874]]{{--}}[[1940]]), prozaik a dramatik druhej vlny realizmu. Bol jej najvplyvnejšou osobnosťou. Pre svoju prózu aj drámu si bral námety zo života Slovákov v jeho rodisku v [[Tajov]]e a jeho okolí, z miest kde študoval ([[Tajov]], [[Banská Bystrica]], [[Kláštor pod Znievom]]), zo svojej armádnej služby v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (''Na vojnu, Do vlasti''), z činnosti v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách v Rusku]] (''V légiách, Revolúcia, Rozprávky z Ruska''). Zaujímala ho hlavne sociálna situácia pracujúceho ľudu. Veľkú prácu vykonal pre slovenskú dramatickú tvorbu. Je autorom mnohých divadelných hier, ktoré predstavujú na javisku život slovenského ľudu, napríklad ''Ženský zákon'', [[Statky-zmätky]], ''Matka'', ''Smrť Ďurka Langsfelda'', ''Blúznivci,'' ''Hrdina''. Napísal množstvo kratších aj dlhších prozaických diel (''Maco Mlieč, Apoliena, Nové časy'', ''Besednice'', ''Mamka Pôstková, Horký chlieb''). Po roku [[1918]] napísal a vydal zbierky krátkych próz ''Obrázky nové i staré'' (1928), ''Úhrabky'' (1929). Pred vojnou v [[1907]] sa oženil s neskoršou spisovateľkou [[Hana Gregorová (spisovateľka)|Hanou Gregorovou]] a presťahoval sa s rodinou do [[Bratislava|Bratislavy]], kde žil do konca života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Gregor Tajovský|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/70/Jozef-Gregor-Tajovsky|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref> [[Božena Slančíková-Timrava]] ([[1867]]{{--}}[[1951]]), alias [[Timrava]] si zvolila autorka podľa názvu studničky Timrava v ich chotári, bola spisovateľka slovenského kritického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dielo Slančíkovej-Timravy predstavuje vrchol slovenského realizmu|url=https://www.teraz.sk/kultura/literatura-dielo-slancikovej-timravy/283547-clanok.html Teraz.sk/ Dielo Slančíkovej-Timravy|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|odkaz na autora=TASR}}</ref>. Jej debutom je novela ''Skúsenosť'' z pobytu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. Timrava bola z väčšej časti novelistka: ''Pomocník, Ťažké položenie, Tak je darmo, Pozde, Nemilí, Bál,'' ''Boj'' ([[1896]]{{--}}[[1900]]), no napísala aj divadelné hry (''Chudobná rodina'' ([[1921]]), ''Páva'' ([[1923]]), ''Odpoveď'' ([[1934]]), ''Prekážky'' (koniec 40. rokov). Ako slovensky píšuca autorka sa do roku [[1918]] len ťažko prebíjala životom. Písala príbehy zo života slovenského malomesta a dediny. Za prózu ''Dve doby'' dostala štátnu cenu. Známa je jej poviedka ''Za koho ísť'' ([[1893]]), ktorá je ironickým príbehom o hľadaní ženícha. Zaujímavým paradoxom v Timravinom diele je, že stála na ideovej pozícii buržoázneho demokratizmu, no vydala pravdivé svedectvo o socialistickom hnutí, ktoré však sama nepochopila. V roku [[1947]] bola ocenená titulom [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národná umelkyňa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Božena Slančíková Timrava|url=https://www.litcentrum.sk/autor/bozena-slancikova-timrava/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Súbor:Portrait podjavorinska-ludmila.jpg|náhľad|vpravo|[[Ľudmila Podjavorinská]]]] [[Ľudmila Podjavorinská]] ([[1872]]{{--}}[[1951]]) mala podobný osud ako [[Timrava]], nevydala sa a žila z publikovania svojich diel. Jej realistické príbehy zo slovenského prostredia mali zo začiatku humoristické sfarbenie (''Kmotrovia figliari, Fako Ďura Kotúlku, Pod svietňom'' - [[Humoreska|humoresky]]), v neskoršej tvorbe nabrali vážnejší tón. Pochádzala z učiteľskej rodiny, ktorá ju podporovala v literárnej tvorbe. Boli to hlavne jej strýko Ľudovít Rizner a [[Ján Pravoslav Leška]]. V začiatkoch tvorby písala lyricko-epické (''Z vesny života'', zbierka lyrických veršov) a epické básne: ''Balady'' [[1930|(1930]]) a ''Balady a povesti'' ([[1946]]), táto poézia bola vrcholom jej básnickej tvorby. Próza sa však stala jej dominantným žánrom (novely ''Za neistými túžbami, Rôznymi cestami, Za šťastím, Z domova, Postupne''). Podjavorinská sa zaujímala o ľudovú reč, dialekty, zbierala porekadlá a idiomatické výrazy (''Povery z Horných Bziniec'', 1892, ''Zvláštnejšie príslovia a porekadlá z Horných Bziniec'', 1900). Je známa aj ako autorka literatúry pre deti (''Čin-čin'', veršovaná rozprávka, ''Sadaj, slnko, sadaj'', báseň), ktorej sa stala zakladateľkou. Dielka pre deti boli často adaptované v rozhlase, na javiskách a neskôr v televízii. V roku [[1947]] dostala titul národnej umelkyne. Jej tvorbu zaraďujú na úroveň vplyvných autorov realizmu ako boli [[Vajanský]], [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovský]] a [[Martin Kukučín|Kukučín]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľudmila Podjavorinská|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ludmila-podjavorinska/zivotopis-autora litcentrum.sk/Ľudmila Podjavorinská|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Janko Jesenský]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Jesenský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/|dátum prístupu=2021-06-17|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1874]]{{--}}[[1945]]) patrí medzi spisovateľov druhej vlny slovenského realizmu, pričom jeho tvorba presahuje aj do symbolizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=janko Jesenský = Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-jesensky/komplexna-charakteristika-tvorby litcentrum.sk Jesenský-charakteristika diela|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref>. Jesenský napísal významný román kritického realizmu ''Demokrati'', ktorý bol zároveň jedným z mála v dovtedajšej románovej spisbe v slovenskom jazyku. Toto dielo sa zaoberá politickou témou, vyšlo v roku [[1934]]. Jesenský opísal v románe vlastné skúsenosti z advokátskej praxe a práce v štátnej správe. Ironizuje v ňom spôsoby v politike medzi dvoma vojnami, aj názov Demokrati je myslený ironicky. Novela ''Pani Rafiková'' podrobuje kritike malomeštiacky štýl života, ktorý autor ironizuje či zosmiešňuje. Iné podobné príbehy si možno prečítať v zbierkach poviedok ''Malomestské rozprávky, Zo starých časov''). Jesenský pristupuje humorne-ironicky aj ku svojej téme o dedinskej inteligencii (Hríby, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí, Vádium, Medecína). U Jesenského je poézia dôležitou súčasťou jeho tvorby, použil v nej ľahkú piesňovú formu kontrastujúcu s drsnejším textom. Jeho verše vznikali na východnom fronte v [[Rusko|Rusku]] (zbierka ''Zo zajatia''), aj počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Posledné ilegálne prenášali do [[Londýn]]a, odkiaľ boli vysielané v rádiu [[BBC]]. Táto zbierka básní vyšla pod názvom ''Na zlobu dňa''. Jesenský bol presvedčený čechoslovakista. [[Súbor:Portrait nadasi-jege-ladislav.jpg|náhľad|vpravo|[[Ladislav Nádaši-Jégé|Ladislav Nádaši - Jégé]]]] [[Ladislav Nádaši-Jégé]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jégé Ladislav Nádaši|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/17-jege-ladislav-nadasi.html|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Kurišová|meno=Bibiána|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Bibiána Kurišová}}</ref> ([[1866]]{{--}}[[1940]]) tvoril v neskorej fáze slovenského realizmu, vplýval naňho [[Émile Zola|Zolov]] [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]] a realizmus ruských klasikov [[19. storočie|19. storočia]]. Nádaši-Jégé bol výhradne prozaik, stal sa najplodnejším autorom románov spomedzi slovenských spisovateľov. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] napísal viacero prác s historickými námetmi, z toho dva romány (''Adam Šangala''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Adam Šangala|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/199/Nadasi-Jege_Adam-Sangala zlatyfond.sme.sk/Adam Šangala|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=Nádaši-Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Ladislav Nádaši-Jégé}}</ref> ([[1923]]), ''Svätopluk'' (1928)), v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] opäť dva (''Alina Orságová, S duchom času'') a viacero historických noviel (''Wieniawského legenda'', ''Z dávnych časov'' (1927), ''Kuruci, Itália,''obe [[1931]], ''Magister rytier Donč<ref>{{Citácia periodika|titul=Magister Rytier Donč|periodikum=Slovenské pohľady|priezvisko=Nádaši Jégé|meno=Ladislav|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Turčiansky sv. Martin|dátum=1926|číslo=6-8}}</ref>, Horymír'').'' V prózach ''Krásne časy rokoka'', ''Jaríkovský kostol'', ''Pán biskup'' sa objavuje Jégého ironický humor a stráca sa jeho naturalistické pero. V ostatných prácach s historickou témou sa významne prejavuje [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmus]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopédia Slovenska, zväzok IV. písmená N-Q, heslo naturalizmus|priezvisko=Hajko|meno=Vladimír|vydavateľ=Slovenská akadémia vied, encyklopedický ústav|rok=1980|strany=64|odkaz na autora=Vladimír Hajko}}</ref> Písal prózu aj o súdobom spoločenskom živote, ku ktorému sa staval kriticky, napríklad satirický román ''Cesta životom'' ([[1930]]. Kritik [[Ján Števček]] hovorí v súvislosti s ním o pikaresknom naturalizme. Väčšinu života prežil v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], kde aj pôsobil ako lekár a publicista. [[Ján Čajak]] ([[1863]]{{--}}[[1944]]) bol slovenský spisovateľ a prekladateľ, ktorý študoval na slovenských gymnáziách, teológiu v Bratislave nedokončil. Po učiteľskej činnosti na Slovensku odišiel v [[1899]] nastálo do [[Báčsky Petrovec (mesto)|Báčskeho Petrovca]] v [[Srbsko|Srbsku]], kde začal písať prózu ovplyvnenú [[Jozef Gregor Tajovský|Jozefom Gregorom Tajovským.]] Stal sa reprezentantom kultúry dolnozemských [[Slováci|Slovákov]]. Napísal svoj jediný román ''Rodina Rovesných'' ([[1909]]), prózy s tematikou prostredia [[Dolná zem|Dolnej zeme]] (''Vysťahovalec, Obyčajná história, Baťa Kalinský, Suchoty'' a i.) a ďalšie poviedky. V roku [[1914]] vydal svoj ''Dejepis Slovákov'', ktorý sa stal populárnym čítaním. Čajak bol organizátor kultúrneho života v [[Báčsky Petrovec (mesto)|Petrovci]], spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci a redaktor mesačníka ''Náš život''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čajak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-cajak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-17|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> - ==Moderna<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=OBZOR|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=437- 456|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref>== Slovenská literárna moderna sa začala rozvíjať od roku [[1905]] (pozri: ''Verše I.,'' básnická zbierka [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]), ale hlavne po prvej svetovej vojne, kedy zároveň doznieval realizmus. Dovtedy lineárny vývoj vždy jedného smeru sa rozvinul do pestrého vejára [[Avantgarda (umelecké obdobie)|avantgardných]] smerov prevzatých zo západných európskych literatúr alebo ovplyvnených nimi. Názov „moderna” sa začal používať až v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderna fungovala aj bez toho, aby sa tak volala|url=https://dennikn.sk/212912/moderna-fungovala-aj-bez-toho-aby-sa-tak-volala/|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rakúsová|meno=Gabriela|vydavateľ=dennikn.sk}}</ref>. Medzi avantgardnými smermi moderny prevládali [[Symbolizmus|symbolizmu]]s a [[expresionizmus]]. Filozofickým základom moderny boli [[Nietzsche]]ho a [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauer]]ove ideové konštrukty obohatené o [[ Charles Darwin|Darwin]]ov prírodný výber, Strindbergov boj pohlaví a protikladný [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus]] [[Henri Bergson|Bergson]]a, pričom sa prihliadalo aj na [[Sigmund Freud|Freudovu]] psychoanalýzu. Znamenalo to významnú zmenu v modeloch nielen myslenia ale aj tvorby. V slovenských podmienkach sa k týmto novým ideovým východiskám pridávali maďarizačný tlak a celkové postavenie slovenského národa v rámci monarchie, problémy, ktoré prevládali v mysliach slovenskej inteligencie nad umeleckými témami až do vzniku [[Tomáš Masaryk|Masaryk]]ovho [[Česko-Slovensko|Československa]]. Hoci autori slovenskej moderny nikdy nezostavili spoločný modernistický manifest, stretli sa na spoločnej platforme ''Sborníka slovenskej mládeže'' vo vydaní v [[1909]], keď v ňom publikovali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]] a [[Vladimír Roy]]. K najvýznamnejším autorom moderny patria [[Janko Jesenský]], [[Ivan Krasko]], [[Ivan Gall]], [[František Votruba]], [[Ľudmila Groeblová]] a [[Vladimír Roy]]. Žánre, ktoré sa progresívne rozvíjali v slovenských podmienkach boli hlavne poézia a to subjektívna lyrika ľúbostná a erotická, angažovaná občianska a sociálna lyrika. V poézii začína rozväzovanie verša, nadobúda znaky modernistickej poetiky, napríklad lyrizmus, hudobnosť, opakovanie motívov, symboly. V próze sa písali malé formy - novely, črty, poviedky, poznámky, zápisky, úryvky z denníkov. Mala lyrický charakter a postupne sa stierali rozdiely medzi prózou a poéziou natoľko, že vznikol žáner [[báseň v próze|básne v próze]] (Vladimír Roy: Brezy, Zvony<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brezy, Zvony|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1708/Roy_Ked-miznu-hmly/3|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Vladimír Roy}}</ref>. V dráme sa tiež prejavoval záujem tvoriť krátke formy, napríklad jednoaktovky či dramatické skice, ktoré tvorili [[Vladimír Hurban]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plukovník Vladimír Svetozár Hurban|url=http://www.vhu.sk/plukovnik-vladimir-svetozar-hurban/|dátum prístupu=2021-11-20|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|dátum vydania=2012-04-26|vydavateľ=Vojenský historický ústav|odkaz na autora=Miloslav Čaplovič}}</ref> inak aj VHS - Vladimír Hurban Svetozárov a Vladimír Hurban Vladimírov: VHV ([[Vladimír Hurban Vladimírov]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská moderna|priezvisko=Hučková - zostavovateľka výberu|meno=Dana|vydanie=1|vydavateľ=Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV|miesto=Bratislava|rok=2011|isbn=978-80-8101-567-0|strany=620}}</ref> ===Prvá vlna moderny ([[1905]]{{--}}[[1918]])=== [[Ivan Krasko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Krasko - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-krasko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Zambor|meno=Ján|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Ján Zambor}}</ref>, rodený Ján Botto ( [[1876]] – [[1958]]) súčasť slovenskej moderny a básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] slovenského aj svetového, tiež jeho zakladateľ. Na jeho básnickú tvorbu vplýval francúzsky [[symbolizmus]], no próza je postrealistická a novoromantická. Potomok romantika [[Ján Botto|Jána Botta]] zdedil po ňom zmysel pre temnotu a pochmúrnosť a vkladal ich do svojej poézie. Jeho zbierka básní ''Nox et Solitudo'' ([[1909]]) je plne symbolistická subjektívna lyrika a zbierka ''Verše II.'' ([[1912]]) je jej vystupňovaním s pridaním náboženského lyrizmu. Na štúdiách v Prahe získal rozhľad nielen v českej literatúre ale aj svetovej. V tomto období sa dostal do dosahu skupiny [[Hlasisti|hlasistov]] a pracoval v spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]]. Z pražskej životnej etapy si Krasko odniesol svoj preklad [[Richard Derhmel|Richarda Derhmela]] ''Príroda, symbol, umenie,'' ktorý mu vyšiel v [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]]. Svoje verše publikoval v tlačových orgánoch hlasistov aj u „starých”. Z Prahy odišiel s titulom doktor prírodných vied. V Čechách dozrel v autora, ktorý napísal svoju programovú báseň ''Poetika starej lyriky'' pripomínajúcu Verlainovu báseň ''Art poétique'', ktoré signalizovali nový smer [[symbolizmus]]. Veľmi kladne naň reagovali Hviezdoslav aj Vajanský. Krasko tvoril osobnú lyriku aj sociálne protestné verše. Jeho prozaická časť tvorby je realistická so silným dôrazom na psychologizáciu postáv: ''Naši'' ([[1907]]), ''Svadba, Almužna'' (obe v [[1908]]), ''List mŕtvemu'' ([[1911]]). [[Slovenská akadémia vied]] mu vydala súborné dielo v [[1966]] s názvom ''Dielo''. [[Janko Jesenský]] ([[1874]]{{--}}[[1945]]), v próze realista, v poézii ranný [[Symbolizmus|symbolista]]. Vo veršoch je prechod od realizmu k [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]], hlavne pod vplyvom zážitkov z [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. To znamená, že v poézii je Jesenský členom prvej vlny slovenskej [[Moderna|moderny]]. No aj v próze je považovaný za prvého autora-realistu, píšuceho skutočnú modernú realistickú prózu. Vydal viaceré zbierky poézie, napríklad: ''Vyznanie'', báseň (vyšla v časopise [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenské pohľady]]), debut v roku [[1897]], ''Verše J. Jesenského'', zbierka básní ([[1905]]), ''Po búrkach'' ([[1932]]), ''Náš hrdina'' ([[1944]]){{--}}lyricko-epická skladba, ''Na zlobu dňa'' ([[1945]]), ''Jesenný kvet'' ([[1948]]) - vydaná po jeho smrti. [[Martin Rázus]] ([[1888]]{{--}}[[1937]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/martin-razus/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Šmatlák|meno=Stanislav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Martin Rázus|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/martin-razus-389|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=osobnosti.sk}}</ref> evanjelický kňaz, politik a spisovateľ slovenskej moderny, ktorý písal poéziu čiastočne novoromantickú, s prírodnou lyrikou, okrajovo sa dotýkajúcu aj [[Symbolizmus|symbolizmu]]. V poézii sa významnejšie priklonil k [[Epika|epickej]] a baladickej forme. Názorovo stál pevne na základoch slovenského nacionalizmu, zo začiatku [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], ktorý sa postupne menil smerom k [[Autonomizmus|autonomizmu]]. Rázus bol predsedom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]] a poslancom [[Národné zhromaždenie Československej republiky|Národného zhromaždenia]]. Dohodol politickú koalíciu s [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou]]. Napísal viacero zbierok poézie, ktoré mu vychádzali až do jeho skonu v [[1937]]: ''Z tichých a búrnych chvíľ'' ([[1917]]), debut, ''Hoj, zem drahá'' ([[1919]]), ''To je vojna!'' ([[1919]]), ''Kameň na medzi'' ([[1925]]), ''Kresby a hovory'' ([[1926]]), ''Šípy duše'' ([[1929]]), ''Bača Putera'', veršovaný román ([[1934]]), ''Cestou'' ([[1935]]). Napísal aj divadelné hry ''Hana, Ahaswer, Obrodenie a Malý detektív'', z ktorých posledné dve neboli publikované. Okrem zbierky krátkej prózy ''Z drobnej prózy'' ([[1926]]) vydal 4-dielny román ''Svety'' ([[1929]]) opisujúci život na dedine a pozoruhodný historický román ''Júlia'' ([[1930]]). Umelecky hodnotné romány ''Maroško'' a ''Maroško študuje'' vydané v rokoch [[1932]]{{--}}[[1933]] boli určené deťom, no stali sa veľmi obľúbeným čítaním nielen mládeže. V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] boli s úspechom natočené pre [[Slovenská televízia|slovenskú televíziu]]. V roku [[1937]] mu vyšli novely ''Bombura a Surovcovci'', ktoré sú považované za jeho najpôsobivejšie diela. V tom istom roku Rázus predčasne skonal. ===Druhá vlna moderny ([[1920]]{{--}}[[1930]])<ref name=´moderna II´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna Druhá vlna moderny|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Druhá vlna moderny<ref name=´moderna II´></ref> znamená ešte výraznejšie roztrieštenie jednotného názoru na to, aké literárne postupy tvorby sa majú používať. Môžeme začať u [[Milo Urban|Mila Urbana]], ktorého psychologické postupy v jeho realistickej próze sa nachádzajú na opačnom brehu literárnej rieky moderny, než vplyvy západných avantgardných autorov. So zamietnutím konzervativizmu a tradicionalizmu sa v literárnej tvorbe ocitli mnohé avantgardné prúdy a školy. U niektorých boli hlavnou metódou tvorby, u ďalších len marginálne či efemérne dotyky so zahraničnými literatúrami. Aj autori s najvýraznejším modernistickým prejavom oscilujú medzi viacerými štýlmi písania a majú viacznačný výpovedný efekt. Deje sa to i v rámci jediného diela, napríklad zbierky poviedok, v ktorej možno nájsť odlišné umelecké postupy. Spomeňme tu autorov, ktorí zanechali najvýraznejšie stopy v medzivojnovej literatúre druhej vlny modernizmu. [[Súbor:Portrait halamova-masa.jpg|náhľad|vpravo|Maša Haľamová]] [[Maša Haľamová]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maša Haľamová - komplexná charakteristika tvorby|url=https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Petrík|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> ([[1908]]{{--}}[[1995]]) bola jednou z mála poetiek slovenskej moderny, ktorá svojou tvorbou náleží k symbolizmu [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]], no nielen k nemu. Jedna z jej raných básní je ''Agonia'' vydaná v Slovenských pohľadoch roku [[1926]], keď mala osemnásť rokov<ref>Slovenské pohľady, 1926,vydavateľ Matica slovenská,1926, číslo 6-8,strana 424</ref> Po [[Symbolizmus|symbolizme]] možno aj pod vplyvom svojej cesty do [[Francúzsko|Francúzska]] ([[1929]]{{--}}[[1930]]) prešla k ďalším avantgardným smerom, čomu nasvedčuje aj jej často používaný voľný verš. Haľamová písala ľúbostnú lyriku (zbierky ''Básne, Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová''), no zaujímala sa aj pod vplyvom [[Jiří Wolker|Jiřího Wolkra]] aj o sociálnu tému. Maša Haľamová sa zaslúžila aj o žáner literatúry pre deti (''Svrček a mravci'', 1957, ''Mechúrik Košťúrik s kamarátmi'', 1962, ''Petrišorka'',1965, ''Hodinky, leporelo'', ''O sýkorke z kokosového domčeka'', 1976). [[Vladimír Roy]] ([[1885]]{{--}}[[1936]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Roy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-roy|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Roy|meno=Vladimír|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je básnik zaraďovaný do druhej vlny moderny, ktorý bol ovplyvnený tvorbou [[Ivan Krasko|Ivana Kraska]] a [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]]. Debutoval epickou skladbou o [[M. R. Štefánik]]ovi ''Náš Ikarus'' ([[1920]]) a pokračoval vydaním ďalších šiestich zbierok poézie: ''Keď miznú hmly, Rosou a tŕním'' (obe [[1921]]), ''Cez závoj a Peruťou sudba máva'' (obe [[1927]]), ''Zvlnený prameň'' ([[1933]]), ''In memoriam'' ([[1934]]) a výber poézie ''Básne'' ([[1963]]). Jeho prózy ''Môjmu mladému životu, Čierna krv, Pri ohni'' a i. zostali v rukopisnej forme. Písal aj estetické a literárno-historické eseje, napríklad o [[Pavol Országh Hviezdoslav|P. O. Hviezdoslavovi]], [[Samo Chalupka|Samovi Chalupkovi]], [[Alois Jirásek|Aloisovi Jiráskovi]], [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánikovi]], [[Robert Browning|R. Browningov]]i a ďalších. [[Vladimír Roy]] je považovaný za vedúceho básnika druhej vlny moderny, hoci dosť osciloval medzi realizmom a symbolizmom, čo vytváralo eklektický dojem z jeho tvorby. [[Janko Alexy]] ([[1894]] – [[1970]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janko Alexy|url=https://www.litcentrum.sk/autor/janko-alexy/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, okrem svojej hlavnej činnosti výtvarného umelca písal aj prózu s črtami podobnými Gašparovej tvorbe. Preferoval fikciu pred realitou, nostalgia, sentimentalita, intimita, naivita, clivota boli jeho témami, s ktorými sa stotožňoval v pozícii rozprávača. Typický je preňho baladicko-elegický tón, z ktorého sa vymaňuje opäť príbehmi z umeleckej bohémy, kde ženskými postavami sú ikony lásky ako ciele lyrického blúznenia nesúceho znaky fetišistického posadnutia. Jeho tvorba má však aj inú stránku, tam, kde využíva inšpiráciu svojím detstvom a mladosťou používa láskavý humor, naivitu a ako rozprávač podáva príbeh z pohľadu rojčiaceho chlapca. Alexy sa zaoberal osudmi malých detí, často smutnými, bol ich obrancom a tým aj kritikom sociálnych krívd páchaných na deťoch. Písal krátke prózy - ''Jarmilka''([[1924]]){{--}}knižka krátkych próz; úvod jej napísal [[Štefan Krčméry]], ''Grétka'' ([[1925]]){{--}}zbierka krátkych próz, ''Veľká noc'' ([[1930]]){{--}} zbierka krátkych próz, ''Ondrejko'' ([[1956]]). Vydal viacero románov, debut s názvom ''Hurá !''([[1935]], dvojdielny), ''Už je chlap na nohách'' ([[1936]]), ''Zlaté dno'' ([[1940]]), ''Dom horí'' ([[1942]]){{--}} román o osudoch jeho rodiny, ''Profesor Klopačka'' ([[1949]]). Je autorom beletrizovaných životných príbehov slovenských výtvarníkov ''Osudy slovenských výtvarníkov'' ([[1948]]). [[Súbor:Portrait zguriska-zuzka.jpg|náhľad|vpravo|alt=Autorka humoristickej prózy|Zuzka Zguriška]] [[Zuzka Zguriška]] ([[1900]]{{--}}[[1984]]) vlastným menom Ľudmila Šimonovičová, vydatá Dvořáková,([[1900]]{{--}}[[1984]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zuzka-zguriska/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Rampáková|meno=Ľudmila|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Ľudmila Rampáková}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZGURIŠKA, Zuzka (* 1900 – † 1984)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/zguriska-zuzka/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bola slovenská spisovateľka, prekladateľka a dramatička, ktorá sa spočiatku ťažko prebíjala rakúsko-uhorským vzdelávacím systémom. V roku [[1924]] po maturite, učiteľskej praxi a vydaji sa presťahovala s manželom do [[Bratislava|Bratislavy]], kde tvorila a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] vyštudovala na [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] dejiny umenia a filozofiu. Školu ukončila s doktorátom z filozofie a po vojne odišla aj s manželom do [[Praha|Prahy]]. Debutovala už v roku [[1922]] prozaickou črtou ''Pri muzike''. Pokračovala v písaní humorne ladenej krátkej prózy, ktorú umiestňovala v [[Živena|Živene]], [[Robotnícke noviny|Robotníckych novinách]], [[Slovenské pohľady (1881)|Slovenských pohľadoch]] a [[Elán (časopis)|Elán]]e, (zbierka próz ''Obrázky z kopaníc'' ([[1929]]), knihy poviedok ''Dvanásť do tucta'' ([[1932]]) a ''Ženích s mašinou'' ([[1935]]). Svojím pohľadom na život a tvorivým spracovávaním humorných príbehov z prostredia myjavských kopaníc je ju možné považovať za autorku humoristickej prózy. Vytvorila zbierky rozhlasových humoresiek ''Svadba'' ([[1943]]), ''Hostina'' ([[1947]]) ''Podobizne'' ([[1957]] a ''Manželstvo na úver'' ([[1967]]). Jej najúspešnejším dielom je román ''Bičianka z doliny'' ([[1938]] o príbehu ženy z [[Myjava (okres)|myjavských]] [[Kopanice (región)|kopaníc]], bohatej gazdinej, ktorá musela prejsť svojím zložitým obdobím počas vojny, aby sa zmenila na lepšiu a život chápajúcu bytosť. Po úspechu Bičianky začala písať románovú trilógiu, tiež z prostredia jej rodného kraja [[Myjava (okres)|Myjava]] ''Metropola pod slamou'' ([[1949]]), v ktorom sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom [[1918]]. Druhý diel trilógie ''Mestečko na predaj'' ([[1954]]) rozpráva o medzivojnovej realite rokov [[1918]]{{--}}[[1929]] a tretí diel ''Zbojnícke chodníčky'' predstavujú krátku históriu Slovenskej republiky v rozmere malého mestečka [[1939]]{{--}}[[1945]] napísanú v štýle socialistického realizmul<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zuzka Zguriška v paradoxe života a tvorby|url=https://www.snm.sk/?umenie&clanok=zuzka-zguriska-v-paradoxe-zivota-a-tvorby|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Trúsik|meno=Pavol|vydavateľ=Slovenské Národné Múzeum|odkaz na autora=Pavol Trúsik}}</ref>. Zguriška napísala aj historické romány pre mládež ''Husitská nevesta'' ([[1962]]) a ''Kráľova zajatkyňa'' ([[1982]]), divadelnú hru ''Mor na farme'' (1967), ojedinelý cestopis ''Španielske pohľadnice'' ([[1931]]), preložila [[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]] a tvorivé obdobie zavŕšila autobiografickým beletrizovaným dielom ''Strminou liet'' ([[1972]]). [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] ([[1904]]{{--}}[[1960]])<ref name=´moderna II´></ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dr. Ivan Horváth|url=https://horvatha.edupage.org/a/6731?eqa=dGV4dD10ZXh0L2Fib3V0JnN1YnBhZ2U9MQ%3D%3D|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Gymnázium Ivana Horvátha Bratislava}}</ref> je tiež žánrovo aj štýlovo polymorfný autor, ktorý osciluje medzi [[Impresionizmus|impresionizmom]], [[novoromantizmus |novoromantizmom]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadenciou]], [[Expresionizmus|expresionizmom]], [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmom]] a i. Horváth bol prozaik, publicista, diplomat a politik, ktorý okrem fakulty práva v [[Bratislava|Bratislave]] absolvoval aj diplomatické vedy v [[Paríž]]i. Bol účastníkom [[Protifašistický odboj na Slovensku|protifašistického odboja na Slovensku]], členom [[ÚV KSČ|Ústredného výboru KSČ]] od roku [[1944]]. Po roku [[1945]] zastával vysoké funkcie v [[SNR]], v Zbore povereníkov [[Slovenská národná rada (1848 – 1849)|Slovenskej národnej rady]] od [[18. september|18. septembra]] [[1945]] do [[16. august]]a [[1946]] a v [[Národné zhromaždenie|Národnom zhromaždení ČSR]]. Nakoniec bol ambasadorom [[Česko-Slovensko|ČSR]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. V roku [[1950]] ho odsúdili za [[buržoázny nacionalizmus]] a uväznili na 18 rokov, po 9 rokoch dostal milosť (Iný zdroj uvádza príčinu uväznenia rozsudok za velezradu a špionáž). Krátko nato skonal v [[Bratislava|Bratislave]]. Jeho debutová práca ''Mozaika života a snov'' ([[1923]]) bola časopisecky publikovaná zbierka poviedok. Čo sa týka témy, spracovával rozpor medzi skutočnosťou a snom, sústredil sa na emocionálnosť vo vzťahoch. [[Poetizmus (smer)|Poetizmus]] sa objavil v jeho novele ''Laco a Bratislava'', je to lyricky a sviežo podfarbený príbeh zo života študentov v Bratislave. Za jeho najlepšie dielo je považovaný súbor piatich noviel [[Vízum do Európy]] ([[1930]]), v ktorom opisuje atmosféry európskych metropol. Novely sa vyznačujú pútavým dejom, psychologickým uhlom pohľadu. V [[1944]] vydal zbierku noviel ''Tak sa to malo stať'' ([[1944]]), ktorou pokračuje v psychologickom nazeraní na konanie postáv. V roku [[1948]] vyšiel jeho dokument o atmosfére v jeho umeleckej generácii pod názvom ''Život s Laurou'', ktorá sa zaoberá témou vzťahu umelec a jeho múza. V roku [[2004]] vyšla jeho zbierka esejí ''Európa koktail'', ktorý bol zbierkou portrétov slovenských spisovateľov. [[Kvetoslav Florián Urbanovič]] ([[1885]]{{--}}[[1963]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvetoslav Florián Urbanovič|url=https://www.litcentrum.sk/autor/kvetoslav-florian-urbanovic/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol celý život učiteľom na západnom [[Slovensko|Slovensku]]. Napísal romány ''Poklesky'' ([[1922]]), ''Tridsať strieborných'' ([[1923]]), voľne nadväzujúci román ''Bez vesla'' ([[1926]]), dvojdielny román ''Oráčina'' ([[1933]]). Písal aj drámy, ktoré vyšli v súbornom diele v roku [[1925]]. Osobitne vydal hru ''Vyvrheli'' ([[1929]]). Urbanovičova tvorba patrí ku komerčnej aj bulvárnej spisbe zameranej na sociálnu vrstvu bratislavskej [[Elita|elity]] a s ňou sa prelínajúcej umeleckej bohémy a sveta sociálnej periférie. [[Ivan Minárik]] ([[1909]]{{--}}[[1967]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ivan-minarik|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je autor, ktorý pokračoval v postupoch tvorby podľa Tida Gašpara a Hrušovského, charakteristických pre štýl „fin de siècle”. Venoval sa témam ako je [[mysticizmus]], [[spiritualizmus]] a dekadentne spodobený katolicizmus, [[satanizmus]] a [[okultizmus]]. Minárik je teda autorom [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]] konca [[19. storočie|19. storočia]], jeho postavy končia dezintegráciou ega.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920 – 1930|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/druha-moderna|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Habaj - editor|meno=Michal|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Michal Habaj}}</ref> V začiatkoch tvorby bol príslušník literárnej skupiny „Utópia”. Vyšla mu zbierka prozaických prác ''Smaragdový amulet'' ([[1946]]), no po roku [[1943]] sa autorsky odmlčal. Posmrtne mu vydali výbery próz ''Purpurový medveď'' ([[1967]]) a ''Vášeň'' ([[1970]]). Je autor románu s historickým námetom ''Sprisahanie v Prešporku'' ([[1940]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Minárik|url=https://www.aktuality.sk/osobnost/ivan-minarik/|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Ringier Axel Springer SK, a.s.}}</ref> [[Milan Thomka Mitrovský]] ([[1875]] – [[1943]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Thomka Mitrovský: M. Th. M - autobiografia|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1292/Mitrovsky_M-Th-M/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> bol slovenský [[Neoklasicizmus|neoklasicistický]] akademický maliar. Popri svojej výtvarnej činnosti napísal zbierku noviel ''Pani Helène'' ([[1930]]), za ktorú dostal štátnu cenu. Témou týchto próz je prostredie umeleckej bohémy vo [[Florencia|Florencii,]] ktoré boli reakciou na jeho študijný pobyt v tomto meste. Mitrovský písal aj literárnu a umeleckú publicistiku, napríklad ''Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maiestas artis. Umenie, veda a literatúra|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1299/Mitrovsky_Maiestas-artis-Umenie-veda-a-literatura/1|dátum prístupu=2021-06-18|priezvisko=Thomka Mitrovský|meno=Milan|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Milan Thomka Mitrovský}}</ref> Ďalší autori sa druhej vlny dotkli len okrajovo alebo chvíľkovo: [[Ján Poničan|Ján Rob Poničan]]([[1902]]-[[1978]]), [[Jarko Elen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jarko Elen|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jarko-elen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Štefan Letz]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Letz|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-letz|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Peter Zván]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Zván|url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-zvan/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-18|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Vladimír Wagner]], [[Imro Frits]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Frič Imrich (Frits) - Slovnik vyznamnych osobnosti mesta Trencin - 20. storocie.pdf|url=https://www.vkmr.sk/buxus/docs/Slovnik%20vyznamnych%20osobnosti%20mesta%20Trencin%20-%2020.%20storocie.pdf|dátum prístupu=2022-05-27|vydavateľ=Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne}}</ref>. ===Lyrizovaná próza ([[1920]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lyrizovaná próza|url=https://www.rtvs.sk/clanok/91837/slovnik-l|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=RTVS}}</ref>=== Lyrizovaná próza je špecifický literárny štýl týkajúci sa skupiny prozaikov slovenskej moderny, ktorí lyrizovali svoje prozaické texty vkladaním postáv a statí s lyrickými výjavmi, snami, spomienkami a fantastickými predstavami, pričom používali aj témy zo slovenských balád a rozprávok. Týmto dosahovali subjektívne ladenie umeleckého textu, ktorým sa im podarilo vytvoriť rozšírený obraz vedomia rozprávača, novú rozšírenú realitu v próze. Termín „Lyrizovaná próza” prvýkrát použil [[Ján Števček]] vo svojom literárnovednom diele Lyrizovaná próza<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Števček|url=https://www.litcentrum.sk/node/97864/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref>. Časť literárnych kritikov však považuje tento smer za súčasť slovenského [[naturizmus|naturizmu]], iní kritici považujú naturizmus len za iný názov lyrizovanej prózy. Predstavitelia spomenutí nižšie sú hlavné literárne osobnosti, zakladatelia lyrizovanej prózy na Slovensku: [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]), [[Dobroslav Chrobák]] ([[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Margita Figuli]] ([[1909]] – [[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tido Jozef Gašpar|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tido-jozef-gaspar/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. ====Prvá generačná vrstva lyrizovanej prózy==== [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) bol básnik a písal aj prózu pre dospelých, deti a mládež. Stal sa priekopníkom estetizmu lyrizovanej prózy a zakladateľom jej ideovo-estetických princípov v rámci slovenskej literatúry. Bol to autor, ktorý vzišiel zo stredoslovenského prostredia. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] sa stretol so slovenskými komunistami a v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] naňho vplývali národné idey. Od [[1938]] žil v [[Bratislava|Bratislave]] až do konca života. Debutoval v [[1932]] hneď dvoma básnickými dielami, zbierkou ''Bez návratu'' a lyricko-epickou poémou ''Martin Nociar Jakubovie''. Je to poézia emocionálne blízka Ivanovi Kraskovi a Vladimírovi Royovi a štýlovo sa pohybuje medzi modernou a lyrizovanou prózou. Zbierka ''Mámenie'' (1936) a ''Pijanské piesne'' (1941) sú obe podfarbené smútkom a pesimizmom a [[Milan Pišút]] považuje túto stránku Ondrejova za dekadentnú. Opakom je autorova tvorba pre mládež: ''Rozprávky z hôr'' ([[1932]]), ktoré sú oslavou života horalov v prírode, ''Tátoš a človek'' (jedná sa o históriu odprírodnenia koňa), ''O zlatej jaskyni'' ([[1935]]), vyznačuje sa žánrovými inováciami - syntézou [[sci-fi]], [[Groteska|grotesky]] a [[Paródia|paródie]]. Táto próza obsahuje scény s trpaslíkmi, obyvateľmi hviezdy spolu so zbojníckymi a tuláckymi motívmi. Ondrejovov ''Africký zápisník'' ([[1936]]), v ktorom okrem iného odsúdil prejavy nadradenosti bielej rasy a rôzne vlastnosti kolonializmu bol cestopisom bez cestovania, fiktívnym rozprávaním náučného charakteru. Nasledovali žánrovo totožné knižky - fiktívne cestopisy ''Horami Sumatry'' a ''Príhody v divočine'' ([[1940]]). Posmrtne mu vydali ''Keď pôjdeš horou'' ([[1963]]), rozprávanie o lesných stromoch. Vrcholom Ondrejovovej tvorby pre mládež je ''Zbojnícka mladosť'', román o vlastnom detstve v prírode s lyricko-mystickým akcentom. Ďalší román previazaný so Zbojníckou mladosťou hlavným hrdinom je [[Jerguš Lapin]], v ktorom sa príbeh presúva z hôr do mesta a na vojnový front, padá monarchia a vzniká Československo. Literárne je zmesou rôznych štýlov rozvíjania deja, no stále má vlastnosti lyrizovanej prózy. Voľným pokračovaním je román ''Na zemi sú tvoje hviezdy''. Tri romány tvoria voľnú trilógiu ''Slnko vystúpilo nad hory'' ([[1956]]). [[Tido J. Gašpar]] ([[1893]]{{--}}[[1972]]) je cenený ako jeden zo zakladateľov avantgardnej prózy, v ktorej sa prejavuje [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencia]], kult formy, estétstvo, ornamentalizmus a lyrický pátos. Takéto postupy tvorby mali byť prejavom vycibreného vkusu a elitnejšej kultúry. Diela mali nielen delikátnejšiu formu ako predošlý realizmus ale aj delikátnejší obsah spojený s vlnami extázy, striedaním nálad a túžob. Láska, krása a sny, to sú témy, ktoré majú v jeho diele ukázať krajšiu, príjemnejšiu realitu, čo ale kontrastuje so smútkom, ktorý sa v jeho tvorbe často spája s láskou. V súvislosti s týmito pojmami sa v Gašparovej próze vyvinul typ ženskej postavy - „femme fatale”, ktorá je obrazom zlých vlastností ako milovníčka luxusu, ničnerobenia, členka mondénnej spoločnosti. Inšpiratívnym prameňom tohto ženského profilu boli Gašparovi [[Gustav Klimt]] a [[Arthur Schnitzler]]. Gašpar písal hlavne novely, napríklad ''Karambol a iné novely'' ([[1925]]), ''V cudzine a iné rozprávky''([[1935]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=GAŠPAR, Tido Jozef|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/gaspar-tido-j/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Vozárová|meno=Katarína|vydavateľ=Slovník divadelných kritikov a publicistov|odkaz na autora=Katarína Vozárová}}</ref> [[Ján Hrušovský]] ([[1892]]{{--}}[[1975]]) bol výhradne prozaik. Debutoval prózami s témou [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] ''Zo svetovej vojny'' (1919), ''Muž s protézou'' (1925), ''Peter Pa- vel na prahu nového sveta'' (1930), ''František Ferdinand'' (1935) a ''Sprisahanie proti svetu'' - 4 diely([[1941]] – 42). Vydal zbierky poviedok: ''Pompiliova Madona'' ([[1923]]), ''Zmok a iné poviedky, Dolorosa'' (obe [[1925]]), ''Kariéra'' ([[1961]]) a ''Rozmarné poviedky'' ([[1974]]). Písal dobrodružnú, detektívnu a historickú beletriu. Bol tiež autorsky plodný novinár a publicista. Jeho románopisné dielo tiež nie je malé: ''Jánošík 1{{--}}4'' ([[1933]]), ''Dráma na ostrove, Verný hrdina'' (oba [[1935]]), ''Búrka nad Devínom'' ([[1936]]), ''Neuveriteľný príbeh dr. Gallusa'' ([[1937]]), ''Dva železné dvory 1{{--}}2'' ([[1938]]), ''Prízrak'' ([[1941]]), ''Pohroma'' ([[1962]]), ''Čarovný kľúč'' ([[1966]]) a ''Rákócziho pochod''. [[Súbor:Portrait urban-milo.jpg|náhľad|vpravo|[[Milo Urban]] je významný predstaviteľ lyrizovanej prózy. Narodil sa v lesnej horárni na [[Babia hora|Babej Hore]] a svoju životnú kariéru ukončil v [[Bratislava|Bratislave]], kam sa prisťahoval v roku [[1974]].]] ====Druhá generačná vrstva==== [[Milo Urban]] ([[1904]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milo Urban|url=https://www.osobnosti.sk/osobnost/milo-urban-339|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=|vydavateľ=Osobnosti.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/milo-urban/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> je románopisec, ktorý písal realisticko-psychologickú prózu. Je autorom kľúčového románu slovenskej medzivojnovej literatúry ''Živý bič'' (dva diely [[1927]]). Jeho dielo je ovplyvnené realizmom [[Vajanský|Vajanského]], [[Martin Kukučín|Kukučín]]a, [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] a Andrejeva. Vo veku 16 - 17 rokov napísal prvotiny ''Nešťastník, Už je pozde, Vanitas vanitatum'' a v osemnástich publikoval prvotinu ''Jašek Kutliak spod Bučinky'', v ktorej ako mladý autor prvýkrát použil svoju metódu koncentrovanej epiky. Táto metóda kulminovala v zbierke próz ''Výkriky bez ozveny'' a najmä v novele ''Za vyšným mlynom''. Posledná menovaná novela je syntézou tvorivých postupov, ktorými sa dostáva do psychologickej hĺbky postáv a tým aj deja. V tomto štýle napísal aj ''Živý bič'' publikovaný s veľkým úspechom, keď mal 23 rokov. Bol preložený do [[Nemčina|nemčiny]], no po nástupe [[Nacizmus|nacizmu]] bol v [[Nemecko|Nemecku]] pálený spolu s knihami [[Thomas Mann|Thomasa Manna]], [[Erich Maria Remarque|E. M. Remarqua]] a iných. Román je zobrazením života na [[Orava (región)|oravskom]] vidieku koncom prvej svetovej vojny, jeho dej oživujú postavy vo vleku svojho osudu, ktorému sa bránia, no nedarí sa im to. Ich profily sú vykresľované psychologickou metódou, čo v súčinnosti so silne dramatizovaným dejom vytvára napínavý príbeh. Po vojne a takmer dvadsaťročnej pauze tvorby (kvôli svojej práci šéfredaktora novín [[Gardista (noviny)|Gardista]] a ďalších periodík [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej strany]]) pokračoval v románe ''Živý bič'' dielmi ''Zhasnuté svetlá'' a ''Kto seje vietor'', ktorým však kritika vyčíta [[schematizmus]] a povrchné stvárnenie pováh. V memoárových prózach ''Zelená krv'' (''Spomienky hájnikovho syna''), ''Kade-tade po Halinde, Na brehu krvavej rieky a Sloboda nie je špás'' sa Milo Urban vrátil ku svojmu dramatickému rozprávačskému štýlu a psychologickej hĺbke postáv. Je vysoko oceňovaným románopiscom a má trvalé miesto v dejinách slovenskej literatúry. ====Tretia generačná vrstva==== [[Súbor:Portrait figuli-margita.jpg|náhľad|vpravo|[[Margita Figuli]] bola priama potomkyňa [[Jan Amos Komenský|Jana Amosa Komenského]], ktorý vydal svoju dcéru za Petra Figulusa Jablonského, svojho chovanca. Margita Figuli sa narodila v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] v tom istom dome ako sa narodil [[Pavol Országh Hviezdoslav|P.O. Hviezdoslav]].]] [[Margita Figuli]] (rodné priezvisko Figuliová, vydatá Šustrová, [[1909]]{{--}} [[1995]]), absolvovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a pracovala ako banková úradníčka v Bratislave. V roku [[1941]] prišla v Tatrabanke o prácu kvôli publikovanej novele ''Olovený vták'', ktorej dej sa týkal vojenského napadnutia [[Poľsko|Poľska]] Nemeckom. Od tej chvíle sa sústavne venovala len literárnej tvorbe. V roku [[1936]] vydala debutovú novelu ''Uzlík tepla'', ktorú ilustroval umelec [[Koloman Sokol]]. V roku [[1937]] jej publikovali zbierku desiatich noviel ''Pokušenie'', v ktorých hľadá svoj štýl písania v rámci romantizujúceho [[naturizmus|naturizmu]] až po okrajové dotyky s [[Impresionizmus|impresionizmom]]. Jej poviedka ''Tri noci a tri sny'' ([[1942]]) bola bibliofilským vydaním s ilustráciami maliara [[Ľudovít Fulla|Ľudovíta Fullu]]. V emblematickom románe slovenského naturizmu [[Tri gaštanové kone]] ([[1940]]) sa Figuli zaoberá konfliktom zákonov prírody a zákonov civilizačného procesu, pohanským fatalizmom a kresťanskými normami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Figuli Margita|url=http://osobnosti.oravskakniznica.sk/osobnosti-oravy/9-figuli-margita.html|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Nosková|meno=Božena|vydavateľ=Oravská knižnica|odkaz na autora=Božena Nosková}}</ref>. Vynútenú prestávku počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v publikovaní využila na písanie 4-zväzkového historického románu [[Babylon]] ([[1946]]), za ktorý jej v roku [[1947]] udelili štátnu cenu. Je to fiktívny príbeh na pozadí rozvratu [[Babylonská ríša|Babylonskej ríše]] napadnutej [[Perzská ríša|Perzskou ríšou]]. Jedná sa o rozsiahlu epickú prózu, ktorá mohla byť alegóriou na [[Jozef Tiso|Tisov]] bábkový režim, čím sa stalo, že toto dielo nemalo šancu na uverejnenie do konca druhej svetovej vojny. Po roku [[1948]] mal ''Babylon'' problém s komunistickou cenzúrou. Táto ho skrátila kvôli autorkinej kritike diktátorského režimu v diele. Figuli sa vynútene ako spisovateľka odmlčala do roku [[1956]], kedy vydala svoj autobiografický román ''Mladosť''. V roku [[1964]] jej vyšla memoárová esej ''Ariadnina niť'' a v roku [[1974]] román ''Víchor v nás''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Autorka Troch gaštanových koní M. Figuli sa narodila pred 110 rokmi|url=https://www.teraz.sk/kultura/autorka-troch-gastanovych-koni-m-fig/421609-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Margita Figuli - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/margita-figuli/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Valček|meno=Peter|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Valček}}</ref> [[František Švantner]] ([[1912]]{{--}}[[1950]]) dosiahol na najvyšší stupeň lyrizovanej prózy [[naturizmus]], ktorý spoznávame v jeho kratšom ale umelecky koncentrovanom diele. Ako autor bol ovplyvnený [[Jean Giono|Jeanom Gionom]], Ramuzom a slovenskými autormi lyrizovanej prózy ([[Margita Figuli]]). Švantnerove prozaické diela [[Nevesta hôľ]] (román) a [[Malka]] (zbierka noviel)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner II. (1912-1950) 1. časť|url=https://www.rtvs.sk/clanok/82723/frantisek-svantner-ii-1912{{--}}1950-1-cast|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Hamada|meno=Milan|vydavateľ=RTVS|odkaz na autora=Milan Hamada}}</ref> sú považované za vrchol tvorby slovenského [[naturizmus|naturizmu]] (inak aj lyrizovaná próza). V príbehu, ktorý rámuje slovenská príroda, lesy, lúky, rieky, sa nachádza niekoľko vrstiev, reálny život popretkávaný lyrickými, magickými, hororovými časťami príbehu a všetko toto prepojené s historickými javmi (prvá svetová vojna, [[SNP|Povstanie v 1944]]) a starými mýtmi (tajomná nevesta hôľ). Švantnerova výstavba príbehu je natoľko plastická, že ju možno nazvať aj rozšírenou realitou. Napísal, respektíve nedokončil tiež román ''Život bez konca'', ktorý bol poňatý ako široká historická freska v rozmedzí rokov [[1894]]{{--}}[[1934]]. František Švantner predčasne zomrel, no jeho pozostalý román je predsa len svedectvom doby medzi dvoma svetovými vojnami na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Švantner - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-svantner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Dobroslav Chrobák]] (rodným menom Ľudovít Mistrík, [[1907]]{{--}}[[1951]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dobroslav Chrobák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> zostavil zbierku poviedok ''Kamarát Jašek'' ([[1934]]) a napísal románovú novelu ''Drak sa vracia'' ([[1943]]), ktoré sa stali tiež emblematickými dielami slovenského naturizmu. Drak sa vracia je naturisticko-psychologická novela, v ktorej sa spracúva dramatický príbeh vzťahu troch postáv v rámci života horalskej dediny zarámcovaný prírodou. Nechýba napätie a tajomno, no autor na rozdiel od Švantnera vynechal mystiku a fantastičnosť. Na jeho tvorbu mali vplyv autori [[Hermann Hesse]], [[Henri Pourrat]] aj [[Knut Hamsun]]. Chrobák pôsobil po štúdiu v [[Praha|Prahe]] na Vysokom učení technickom v Bratislave, kde sa stal redaktorom Rádiožurnálu v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. Od roku [[1947]] sa stal hlavným riaditeľom rádia na Slovensku. V roku [[1946]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]]. Kariéru mu zahatala vážna choroba a v mladom veku 44 rokov skonal. [[Štefan Gráf]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Gráf|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-graf/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1905]]{{--}}[[1989]]) je autor prozaického diela zaradeného slovenskou kritikou medzi autorov lyrizovanej prózy. Ako autor debutoval básnickými zbierkami ''V horúcom príboji'' ([[1937]]) a ''Žeravý bod'' ([[1940]]) uverejňovanými od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] v rôznych časopisoch (Slovenské smery, [[Slovenské pohľady]], [[Elán (časopis)|Elán]]). Napísal romány ''Zmätok'' ([[1938]]), jeho voľné pokračovanie ''Oceľové vlny'' ([[1941]]), ''Zápas'' ([[1939]]), ''Cesta za snom'' ([[1942]]) a dvojdielny román ''Jur Janošiak'' ([[1944]]). Po dlhšej odmlke spôsobenej politickými podmienkami mu vyšiel výber z noviel ''V horúcom príboji'' ([[1968]]), neskôr poviedkový triptych ''Nábrežie Františka Jozefa'' ([[1975]]) a venoval sa prekladaniu diel [[Alois Jirásek|Aloisa Jiráska]], J. Š. Baara, T. Novákovej, z nemčiny T. Storma a W. Raabeho. Ďalšími autormi tretej vrstvy sú [[Ľudo Ondrejov]] ([[1901]]{{--}}[[1962]]) a [[Jozef Cíger Hronský]] ([[1896]]{{--}}[[1960]]). Ondrejov písal poéziu a detskú literatúru (''Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy''), u Cígera Hronského sa hlavne zdôrazňuje jeho próza ''[[Jozef Mak (román)|Jozef Mak]]'', ktorá opisuje slovenského človeka ako bezvýznamnú a osudom bitú bytosť. Títo dvaja autori mali zložitý ideologický a politický postoj (čo nebol výnimočný jav medzivojnových generácií autorov). Ondrejov sa po [[Arizácia|arizácii]] známeho kníhkupectva ''Steiner'' a udania majiteľov pokúsil o nápravu obrazu o sebe a odišiel do [[SNP]]. [[Jozef Cíger-Hronský|Cíger Hronský]] v roku [[1945]] emigroval zo strachu, že ho budú súdiť za jeho ľudácku činnosť počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]]. Cíger Hronský napísal v exile povstalecký román [[Svet na Trasovisku]], v ktorom sa ako rozprávač príbehu stavia do pozície kritika [[SNP]]. Román je napísaný z pohľadu ľudáckeho voliča, ktorý nemal výhrady ani voči nemeckej okupácii, ani voči [[Jozef Tiso|Tisovej]] bábkovej vláde či akceptácii [[Nacizmus|nacizmu]], čo je v opozícii voči jeho tvrdeniam, že [[Slovenský štát]] bol samostatný štátny útvar a [[SNP]] narušilo tento jeho štatút. Po páde [[Komunizmus|komunizmu]] bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. V roku [[1993]] previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na [[Národný cintorín v Martine|Národnom cintoríne]]. Symbolicky ho pochovali spolu so [[Štefan Krčméry|Štefanom Krčmérym]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=K poetike románu J. C. Hronského Svet na Trasovisku|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/chovanec1/subor/68.pdf|dátum prístupu=2022-01-12|priezvisko=Krišková|meno=Miriama|vydavateľ=pulib.sk/Univerzitná knižnica v Prešove|odkaz na autora=Miriama Krišková}}</ref> ===[[Katolícka moderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katolícka moderna|url=https://beliana.sav.sk/heslo/katolicka-moderna|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref> ([[1933]]{{--}}[[1948]])=== Katolícku modernu rozvinuli do literárneho smeru mladí autori zjednotení okolo osoby františkána [[Rudolf Dilong|Rudolfa Dilonga]]. Tento prúd moderny obsahuje hlavne medzivojnovú a vojnovú tvorbu poézie. Za prvé programové vystúpenie autorov katolíckej moderny sa považuje ''Antológia mladej slovenskej poézie'', ktorej zostavovateľ bol Dilong. Autorov možno rozdeliť do dvoch vetiev podľa miesta výskytu, jedna skupina zostala na [[Slovensko|Slovensku]], druhá v zahraničnej emigrácii. Písali lyricko-reflexívnu poéziu s náboženskou, nacionálnou a vlasteneckou tematikou, ich umelecké postupy tvorby boli inšpirované avantgardnými smermi západnej Európy ([[symbolizmus]], [[poetizmus]], [[surrealizmus]], [[existencializmus]]). Domácimi prameňmi inšpirácie im bola raná stredoveká literatúra ([[Proglas (báseň)|Proglas]], [[Moravsko-panónske legendy|Moravsko-Panónske legendy]]), [[Klasicizmus|klasicizmus]] ([[Anton Bernolák|Bernolák]], Fándly, [[Ján Hollý (spisovateľ)|Hollý]], [[Ján Kollár|Kollár]]), spevníky (Cantus catholici - [[Benedikt Szőllősi]], Cithara sanctorum - [[Juraj Tranovský]]), [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmus]] ([[Samo Chalupka]], [[Jozef Miloslav Hurban|Hurban]], Hodža, [[Andrej Sládkovič]], realisti (Záborský, Palárik, [[P. O. Hviezdoslav]]). ====Prvá generácia==== [[Rudolf Dilong]] ([[1905]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong|url=https://zlatyfond.sme.sk/autor/86/Rudolf-Dilong|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Dilong - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-dilong/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DILONG, RUDOLF (* 1905 – † 1986)|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/dilong-rudolf-1905-1986/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> je spoluzakladajúca osobnosť katolíckej moderny. Spisovateľ, publicista, katolícky kňaz a františkánsky mních sústredil okolo časopisov ''Postup'' ([[1934]] - [[1935]]) a ''Prameň'' ([[1936]]{{--}}[[1937]]) mladú generáciu katolíckych autorov moderny. Okrem toho, v roku [[1933]] vydal prácu ''Antológia mladej slovenskej poézie''. Dilong sa od svojho debutu ''Budúci ľudia'' ([[1931]]) vyvíjal štýlovo aj významovo od konzervatívnych foriem k avantgardnej tvorbe. Začal [[Poetizmus (smer)|poetizmom]] v zbierkach ''Helena nosí ľaliu'' a ''Mladý svadobník''. ''Ja, svätý František'' je kniha, v ktorej uplatnil svoj pohľad na vieru v spirituálnom a meditatívnom štýle. [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia]] boli venované v jeho tvorbe smerom [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a [[Surrealizmus|surrealizmus]] (zbierka ''Mesto s Ružou''). [[Stanislav Šmatlák]] definoval medzivojnovú Dilongovu tvorbu ako „...bytostné osvojenie si a subjektívne prežitie i básnické artikulovanie novej podoby lyrizmu...”. Protivojnovo ladené básne ''Konvália, Nevolaj, nevolaj'' a iné sú v ideovom konflikte s jeho agitačnými veršami v zbierkach (''Gardisti na stráž!, Vojna''), ktoré zase kontrastujú s príbehom jeho celoživotnej lásky a básnickej múzy [[Valéria Reiszová|Valérie Reiszovej]], ktorá bola židovského pôvodu. Dilong musel v období vojny prerušiť bohatú tvorivú a publikačnú činnosť odchodom na východný front v hodnosti poľného kuráta slovenskej armády. Od chvíle jeho emigrácie z [[Rím]]a do [[Argentína|Argentíny]] a [[USA]] bola jeho tvorba po roku [[1948]] bielym miestom na mape slovenskej literatúry. V exile napísal viac ako 70 básnických zbierok, prozaické texty aj drámu v [[Slovenčina|slovenskom jazyku]]. Po roku [[1989]] vyšli na Slovensku ''Ja, Rudolf Dilong, trubadúr'' (výber z diela so silným sentimentom túžby po vlasti), ''Mladosť z očistca'' (denník). [[Andrej Žarnov]] (vlastným menom František Šubík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Žarnov|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-zarnov/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, [[1903]]{{--}}[[1982]]) bol univ. prof. v Patologickom ústave Slov. univerzity v Bratislave, odborník na patológiu, člen medzinárodnej komisie, ktorá vyšetrovala zločiny proti ľudskosti v Katyńskom lese. Nielen kvôli výsledku vyšetrovania bol po roku [[1945]] prenasledovaný komunistickou vládou a preto v roku [[1952]] definitívne emigroval do [[USA]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Andrej Žarnov, jeho kresťanstvo a československá Štátna bezpečnosť|url=https://www.christianitas.sk/andrej-zarnov-jeho-krestanstvo-a-ceskoslovenska-statna-bezpecnost/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Katrebová-Blhová|meno=Beáta|vydavateľ=Christianitas.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>, kde vykonával lekársku prax do roku [[1974]]. Žarnov bol aj významný autor slovenskej moderny tvoriaci poéziu od roku [[1925]], kedy začal vydávať zbierky poézie ''Stráž na Morave'', ''Nástup otrávených'' ([[1925]]), ''Brázda cez úhory'' ([[1929]]), ''Hlas krvi'' ([[1932]]), zbierka lyriky ''Kocky'' ([[1936]]) a zbierka ''Štít'' ([[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najťažší žarnov v živote Andreja Žarnova|url=https://literarnytyzdennik.sk/najtazsi-zarnov-v-zivote-andreja-zarnova/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kániková|meno=Margita|vydavateľ=Kultúrno-literárny týždenník|odkaz na autora=Margita Kániková}}</ref>. Bol aj výborný prekladateľ [[Dante]]ho, napríklad prvá časť [[Božská komédia|Božskej komédie]] Peklo a ''Väzenská balada'' od [[Oscar Wilde|Oscara Wilda]]). Žarnov tvoril aj politickú lyriku, kvôli ktorej mal problémy s československým režimom kvôli [[autonomizmus|autonomizmu]] v jeho básnickej zbierke ''Stráž na Morave''. Po smrti jeho prvorodeného syna Ivana vydal zbierku básní Mŕtvy ([[1941]]). ====Druhá generácia==== [[Valentín Beniak]] ([[1894]]{{--}}[[1973]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je uznávaný básnik [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Poetizmus (smer)|poetizmu]]. Medzi dvoma vojnami vydával zbierky poézie inšpirované cestami do [[Taliansko|Talianska]] a [[Francúzsko|Francúzska]] (''Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark''). V zbierke ''Poštový holub'' reflektuje už blížiacu sa [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], dobovú spoločenskú atmosféru blížiacej sa vojnovej a politickej kataklizmy odzrkadlil v zbierke ''Bukvica'' ([[1938]]). Medzi rokmi [[1939]]{{--}}[[1944]] sa tematicky sústredil na prežívanie negatívnych emócií vyvolaných vojnou a túžbu po mieri (zbierky ''Žofia, Popolec, Igric''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenský igric sa búri aj žalostí|priezvisko=Beniak|meno=Valentín|vydanie=1|vydavateľ=Hlbiny|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-89743-21-6|strany=|odkaz na autora=Valentín Beniak|priezvisko2=Pašteka - editor|meno2=Július|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref><ref group="pozn">Slovenský igric sa búri aj žalostí, zbierka ''Igric zotrváva pri poézii'' /IV. kapitola/...Stratení sami do seba,/s komediantským srdcom ľahkým,/hľadáme cestu do neba/a nemáme už plakať nad kým,/otvoril sa nám vzdušný vír,/lež trochu svetla vyšlo z temna, - /ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná./ Narazíš na svet básnikov,/čo krúži vesmírom, jak dúhy,/a pozmeníš sa vo vzácny kov/v zelenom dopadnutí v luhy/až peklo vo mne zahrmí,/tam sladko do náručia ber ma, -/ja sťahujem si obrvy,/budeš mi lepšie viditeľná.</ref>. [[Július Pašteka]] v predhovore k výberu Beniakových básní v zbierke ''Slovenský igric sa búri aj žalostí'' charakterizuje jeho tvorbu: „''V roku 1939 povedal, že národ nám dnes žije z dvoch fondov, z kresťanstva a nacionalizmu, i jeho poézia žila z týchto zdrojov, z kresťanského a nacionálneho. Univerzalistický kresťanský svetonázor umožnil mu ten nadhľadový výšvih ponad zúžené nacionálno-politické hľľadiská i ponímanie domácej reality v širšom, európskom kontexte.''” Beniaka po roku [[1947]] komunistická vláda zakázala publikovať ako bývalého pracovníka sekretariátu ministra vnútra [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] ([[1939]]{{--}}[[1945]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The page of Beniak, Valentin, Slovak biography|url=https://www.babelmatrix.org/works/hu-all/Beniak,_Valentin-1894/biography?doc_lang=sk|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Jakus|meno=Laura|vydavateľ=Babelmatrix|odkaz na autora=Laura Jakus}}</ref>. Beniak sa tak ocitol v spoločenskom vákuu, no neprestal písať. Jeho básnická šuplíková tvorba presahuje kvalitu aj kvantitu tvorby do roku [[1945]], sú to zbierky ''Plačúci Amor'' ([[1969]]), ''Sonety podvečerné'' ([[1970]]), ''Medailóny a medailónky'' ([[1971]]). Vigílie I., Vigílie II., Popolec. Stal sa básnickým solitérom s výnimočným umeleckým prejavom a dnes je zaraďovaný k veľkým autorom ako sú [[Ján Smrek]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Laco Novomeský]], [[Miroslav Válek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valentín Beniak - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/valentin-beniak/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Emil Boleslav Lukáč]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.litcentrum.sk/autor/emil-boleslav-lukac|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1900]]{{--}}[[1979]]) bol básnik [[Neosymbolizmus|neosymbolista]], evanjelický kňaz a učiteľ. Zaoberal sa publikačnou činnosťou, prekladateľstvom, divadelnou kritikou a napísal [[libreto]] k opere ''Detvan'' od [[Viliam Figuš-Bystrý|Viliama Figuša-Bystrého]]. Je autorom trinástich zbierok poézie, v ktorých sa zrkadlí jeho silné náboženské presvedčenie a humanistické zmýšľanie. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený [[Vladimír Roy|Vladimírom Royom]], [[P. O. Hviezdoslav]]om a [[Martin Rázus|Martinom Rázusom]]. Jeho najlepšie diela sú zbierky básní ''Dunaj a Seina'' ([[1925]]), ''O láske neláskavej'' ([[1928]]), ''Moloch'' ([[1938]]), ''Bábel'' ([[1944]]), ''Parížske romance'' ([[1969]]) a ''Srdce pod Kaukazom'' ([[1978]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LUKÁČ, Emil Boleslav|url=https://kritici.theatre.sk/kritici-a-publicisti/lukac-emil-boleslav/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Babulícová|meno=Petra|vydavateľ=kritici.theatre.sk|odkaz na autora=Petra Babulícová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred 120 rokmi sa narodil básnik Emil Boleslav Lukáč|url=https://www.teraz.sk/magazin/pred-120-rokmi-sa-narodil-basnik-emil-b/504428-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Pavol Ušák Oliva]] ([[1914]]{{--}}[[1941]]) bol mladý básnik katolíckej moderny, ktorý predčasne skonal na tuberkulózu. Počas svojho života stihol vydať jednu básnickú zbierku ''Oblaky'' (1939)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Ušák Oliva: Oblaky|url=https://zlatyfond.sme.sk/dielo/641/UsakOliva_Oblaky/1|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Ušák Oliva|meno=Pavol|vydavateľ=Zlatý fond denníka SME|odkaz na autora=Pavol Ušák Oliva}}</ref> a posmrtne mu vydali ''Čierne kvietie'' (nedatovaná bibliofília), ''Tak umieral básnik Paľo Oliva'' ([[1942]]), zostavili [[Janko Silan]] a [[Mikuláš Šprinc]] a výber z diela ''Bozk pozná smútok úst'' ([[1991]]), ktorý zostavil [[Štefan Moravčík]]. Ušák Oliva písal nielen viazaný rýmovaný verš s náboženským vytržením prepojeným s platonickou láskou k žene, ale aj voľný verš, v lyrickom štýle poetizmu a surrealizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paľo Oliva - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/palo-oliva/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Kekeliaková|meno=Monika|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Monika Kekeliaková}}</ref>. [[Karol Strmeň]] ([[1921]]{{--}}[[1994]]) (vlastným menom Karol Bekényi)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karol Strmeň|url=https://www.litcentrum.sk/autor/karol-strmen/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> vydal na Slovensku len dve prvé zbierky ''Výžinok života'' (1943) a ''Testament'' (1945), zvyšných šesť v [[USA]] a [[Taliansko|Taliansku]] (''Putovné piesne'' 1950, prvá exilová kniha, spoluautor Mikuláš Šprinc), ''Čakajú nivy jar'' (1963, Cleveland), ''Žalm cyrilometodský'' (1963, Cleveland), ''Znamenie Ryby'' ([[1969]], Rím), ''Preblahoslavená'', zbierka lyricko{{--}}reflexívnych básní ([[1977]], Rím), ''Sfinga spieva pri jasličkách'', [[1991]], výber z celoživotnej tvorby. Strmeň celý svoj aktívny život strávil v emigrácii, no bol ocenený medailami [[Rad Bieleho dvojkríža]], ''Medaila Spolku slovenských spisovateľov'' a ''Medaila Matice slovenske'' na území Slovenska. [[Mikuláš Šprinc]] ([[1914]]{{--}}[[1986]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikuláš Šprinc|url=https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-sprinc/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí k spisovateľom katolíckej moderny, ktorí väčšinu svojej tvorby publikovali v emigrácii okrem debutovej zbierky ''Ozveny v samotách'' ([[1939]]). Jeho príspevok slovenskej moderne v exile zahŕňa šestnásť zbierok poézie, napríklad ''Na Floride sám'' ([[1953]] Cleveland), ''Tvárou proti slnku'' ([[1955]], Cleveland), ''Z poludnia a polnoci'' ([[1960]], Cleveland), ''Mladosť orla'' ([[1962]], Cleveland), ''Oči moje pútnice'' ([[1965]], Cleveland), ''Andante'' ([[1967]], Rím), ''Bratislavský park'' ([[1968]], Rím). Šprinc je autorom literárno-vednej práce ''Paul Verlaine'' ([[1953]], Cleveland) a dvoch cestopisných memoárov. Ideová stránka jeho diela zobrazuje názorový svet katolíckeho kňaza. Obsahuje subjektívne reflexie, emócie, predstavy. [[Svetloslav Veigl]], rodným menom Ferdinand Veigl, ([[1915]]{{--}}[[2010]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svetloslav Veigl - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/svetloslav-veigl/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Šikulová|meno=Anna|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anna Šikulová}}</ref> slovenský básnik, rehoľný kňaz františkánskeho rádu a gymnaziálny profesor napísal rozsiahlejšie poetické dielo. Jeho tvorba bola prerušená na 22 rokov potom, ako publikoval ''Cestami vetrov'' ([[1938]]), ''Výstup na horu Tábor'' ([[1939]]), ''Menom ťa neviem osloviť'' ([[1941]]), ''Kvety na troskách'' ([[1945]]), ''Láska smrť'' ([[1946]]), Volanie z diaľky [[1946]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Mesto na návrší''. Nastalo obdobie nepriaznivé pre tvorbu katolíckej moderny, až v roku [[1990]] začal uverejňovať postupne ďalších 10 zbierok poézie. Veiglova poetika stojí na základoch viazaného verša a morálnych hodnotách kresťanstva a dáva najavo lásku k človeku, Bohu a kresťanstvu. Báseň ''Ako chutí moc'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako chutí moc (Svetloslav Veigl)|url=https://www.postoj.sk/51931/ako-chuti-moc-svetloslav-veigl|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Postoj.sk}}</ref> zo zbierky ''Keď anjel v tebe spieva'' ([[2006]]) dokazuje ako Veigl zľahka narába z výrazovými prostriedkami a jazykom, pričom morálne ponaučenie nie je násilné či suchopárne. [[Ján Frátrik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Frátrik|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-fratrik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2000]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Život|url=http://www.janfratrik.sk/zivot/|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Frátrik|meno=Ján|vydavateľ=janfratrik.sk}}</ref> Jeho príspevok k moderne zahŕňa celkovo šestnásť zbierok poézie okrem debutu z roku [[1941]] (''Vám moji rodní''), ktoré boli publikované po [[1968]]. Napísal aj dve literárno-vedné diela ''Moderné postupy pri rozbore verša'' [[1972]]) a ''K rozboru literárneho diela'' ([[1976]]. Nakoniec, svojim kolegom z katolíckej moderny venoval a zostavil antológiu ''Slovenská katolícka moderna v premenách času'' ([[1994]]). [[Štefan Sandtner]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Sandtner|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1916]]{{--}}[[2006]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-sandtner/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, saleziánsky kňaz s kvalitným vzdelaním (vyštudoval teológiu v Ríme, slovenčinu a históriu na FFUK v Bratislave) sa stal ako mnoho ďalších jeho kolegov obeťou komunistickej čistky v cirkvi. V roku [[1960]] ho omilostili po deviatich rokoch väzby, v ktorej sa ocitol za údajnú velezradu. Do roku [[1968]] pracoval ako skladový robotník v Pezinku. Od roku [[1989]] žil v saleziánskom domove v [[Bratislava|Bratislave]] a redigoval časopis [[Don Bosco]]. Sandtner pokračoval v smere katolíckej moderny aj v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] až do konca svojho života. Tvoril aj v žalári, a to viazaný verš s rýmom, ktorý najprv zložil spamäti a po jeho naučení naspamäť ho prepisoval na papier. Rýmovaný verš sa ľahšie zapamätal. Inšpiroval sa prírodou, hviezdnym nebom, biblickými príbehmi (''Z litánií o stromoch, Všetky žiarivé hviezdy, Vtáčia symfónia, Tie šaštínske zvony''). [[Ján Motulko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1920]]{{--}}[[2013]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-motulko/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-19|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> nedokončil štúdium na [[FiF UK]] v Bratislave, lebo bol povolaný do armády a odišiel na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východný front]], neskôr ho poslali na [[taliansky front]]. Aj v tomto období písal básne, ktoré publikovali ako zbierku ''Blížence'', považovanú za prekvapivo zrelé dielo, ktoré reaguje na tvorbu českého [[Poetizmus (smer)|poetizmu]], [[Rainer Maria Rilke|Reinera Maria Rilkeho]] a celkovo katolícku modernu. Po vojne sa stal redaktorom [[Spolok sv. Vojtecha|Spolku sv. Vojtecha v Trnave]]. Následne sa presťahoval do Bratislavy, kde bol v rokoch [[1959]] až [[1987]] redaktorom [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]]. ''V mimózach vietor'' je zbierka publikovaná v roku [[1947]] a prózy ''Z ohňa a krvi'' ([[1948]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Motulko|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-motulko-1920-2013/|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Ústav pamäti národa}}</ref>, po ktorých sa básnik publikačne odmlčal a v roku [[1970]] stihol vydať zbierku ''Zobúdzanie popola'' ([[1970]]). Potom opäť nútená odmlka do roku [[1992]]. Od tohto roku postupne vydával ďalšie zbierky básní (''Fialové žalmy, Strmé schody, Čas Herodes, Na Božej brúske, Jesenné paberky''). [[Gorazd Zvonický]] ([[1913]]{{--}}[[1995]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gorazd Zvonický|url=https://www.litcentrum.sk/autor/gorazd-zvonicky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> patrí ku skupine proskribovaných básnikov katolíckej moderny, ktorí museli emigrovať pod tlakom komunistického systému. Zvonický bol [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, ktorý odišiel z vlasti v roku [[1950]] cez [[Taliansko]] do [[Buenos Aires]], kde bol farárom vo štvrti [[La Boca]] medzi [[1951]]{{--}}[[1963]]. Od [[1963]] do [[1990]] pôsobil ako profesor humanitných vied na Slov. gymnáziu A. Bernoláka pri Slov. ústave sv. Cyrila a Metoda v [[Rím]]e. Svoju tvorbu začal zbierkou poézie ''Sejba perál'' ([[1943]]), ''Mýtnik pred Madonou'' ([[1948]]) bola nasledujúca zbierka, ktorú mu zhabali na zásah cenzúry. Exilová tvorba pozostáva zo zbierok poézie ''S ukazovákom na mraku'' ([[1958]]), ''Prebúdza sa zem'' ([[1964]]), ''Na jubilejné víno'' ([[1965]]), ''Slnko ma miluje'' ([[1967]]), ''Len črepy…, Prekutávam lovištia'' (obe [[1968]]), ''Na Igricovom kare'' ([[1973]]), ''Napárať čím viac lyka'' ([[1978]]), ''Obolus'' ([[1985]]), ''Smer Mariánska hora'' ([[1988]]) a antológiu ''Si krajšia, moja vlasť'' ([[1993]]). Zvonický prekladal aj [[Francesco Petrarca|Francesca Petrarcu]] a [[Ugo Foscolo|Uga Foscola]] a napísal knihu esejí ''Keď mlčať nie je zlato'' ([[1988]]). [[Severín Zrubec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Severín Zrubec|url=https://www.litcentrum.sk/autor/severin-g-zrubec/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ([[1921]]{{--}}[[2011]]) napísal pätnásť zbierok subjektívnej lyriky, debutoval zbierkou ''Hodina stromov'' ([[1965]]). Svoje dielo venoval väčšinou rodine a priateľom v malých nákladoch. Celý život prežil vo svojej vlasti. [[Imrich Kružliak]] ([[1914]]{{--}}[[2019]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Imrich Kružliak|url=https://www.litcentrum.sk/autor/imrich-kruzliak/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-19|vydavateľ=Literárne informačné centrum}}</ref> okrem rôznej spoločenskej, politickej a publikačnej činnosti napísal jedinú básnickú zbierku ''Piesne a smútky'' ([[Rím]] [[1974]]). Patrí k exilovej časti katolíckej moderny. ===[[Vitalizmus (literatúra)|Vitalizmus]]=== [[Ján Smrek]] (rodným menom Ján Čietek<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-smrek/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Smrek|url=http://www.old.melcice-lieskove.sk/osobnosti/jan-smrek|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=MÚ Melčice - Lieskové, rodisko J.Smreka}}</ref>, [[1898]] – [[1982]]) sa vypracoval na významnú osobnosť slovenskej literatúry z chovanca [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] na autora poézie [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmu]], zakladateľa [[Elán (časopis)|časopisu Elán]] a organizátora literárneho života. V roku [[1916]] uverejnil prvú báseň ''Heydukovi'' v časopise Slovenský týždenník. V roku [[1913]] začal písať básne v meste Petrovec, až kým v roku [[1917]] narukoval k delostrelcom. V roku [[1918]] sa s rakúsko-uhorskou armádou dostal do [[Istanbul|Istanbulu]] a na [[Palestína (územie)|palestínsky]] front. Napriek tomu, že tu ochorie na maláriu, svoju poetickú múzu nezastaví a píše básne, ktoré posiela z [[Blízky východ|Blízkeho východu]] do časopisu ''Živena''. Prvý debut ''Odsúdený k večitej žízni'' mu publikovali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. V roku [[1924]] edične pripravil antológiu ''Zborník mladej slovenskej literatúry'', v ktorej dôkladne opísal stav povojnovej slovenskej literatúry a charakterizoval jej autorov. V období [[1925]]{{--}}[[1929]] písal v ''Národných novinách'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e politické a kultúrne články a úvodníky, v tomto období tiež vydal svoju zbierku básní ''Cválajúce dni'' ([[1925]]<ref name=´Smrek´>{{Citácia knihy|titul=Knihy slnečné|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1963|strany=340|odkaz na autora=Ján Smrek|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref>, ktorá ho posunula do centra literárneho diania. Paralelne s týmito činnosťami založil a viedol Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) vydávanú v Mazáčovom nakladateľstve v [[Praha|Prahe]]. V roku [[1929]] vydal zbierku básní ''Božské uzly''<ref name=´Smrek´></ref>. V rámci Mazáčovho vydavateľstva založil a viedol časopis [[Elán (časopis)|Elán]] ([[1930]]{{--}}[[1947]]). V roku [[1931]] editoval reprezentatívnu publikáciu ''Slovenská prítomnosť literárna a umelecká'', v ktorej poprední odborníci hodnotia slovenskú literatúru a umenie v desaťročí po prevrate. Následne vydával zbierky poézie ''Iba oči'' ([[1933]])<ref name=´Smrek´></ref>, básnickú skladbu ''Básnik a žena'' ([[1934]])<ref name=´Smrek´></ref> a zbierku básní ''Zrno'' ([[1935]])<ref name=´Smrek´></ref>. Po rozpade Česko-slovenska v [[1939]] odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. [[Elán (časopis)|Časopis Elán]] sa stal súčasťou [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]. Vydal zbierku ''Hostina'' v roku [[1944]], kedy Elánu zakázali vychádzať a v roku [[1945]] mu vyšla protifašistická básnická zbierka ''Studňa''. V roku [[1948]] vydal výber z poézie pod názvom ''Knihy mladosti''. Okrem vitalistickej poézie napísal aj libreto k opere [[Ján Cikker|Jána Cikkera]] ''Beg Bajazid'', ktorá sa stále hráva a vydal preklad básnickej skladby ''Ruslan a Ľudmila'' od [[Alexander Puškin|Puškina]]. Do roku [[1965]], kedy mu udelili titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], ešte vydával poéziu (''Obraz sveta'' [[1958|(1958]]), ''Struny''([[1962]]), ''Nerušte kruhy moje'' ([[1965]]) a ''Písané na sude'' [[1964]]). V roku 1989 mu vydali dvojdielne memoáre ''Poézia, moja láska''.Po jeho smrti v roku [[1993]] vydala jeho rodina (syn Ivan Čietek) zbierku nepublikovanej šuplíkovej tvorby so silným antikomunistickým názorom ''Proti noci''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Poézia, moja láska|priezvisko=Smrek|meno=Ján|vydanie=1.|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1989|isbn=80-220-0032-9|strany=233-238|odkaz na autora=Ján Smrek}}</ref> ===[[Nadrealizmus]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref>=== Slovenský nadrealizmus tu treba chápať ako pokračovanie [[Surrealizmus|surrealizmu]] francúzskeho pôvodu, v štýle ktorého začal tvoriť [[Rudolf Fabry]] ovplyvnený prekladmi z francúzštiny do českého jazyka. {{Hlavný článok|Nadrealizmus}} [[Rudolf Fabry]] ([[1915]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Literatúra v rokoch 1918 – 1945|url=https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20200110213949/https://profil.kultury.sk/sk/literatura-v-rokoch-1918-%e2%80%93-1945/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Fabry|url=https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/fabry-rudolf/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Spolok slovenských spisovateľov}}</ref> bol slovenský [[Nadrealizmus|nadrealista]], zakladateľ tohto smeru v [[Poézia|poézii]] aj výtvarnej [[Grafika (výtvarné umenie)|grafike]] a [[Kresba (umenie)|kresbe]]. Po prvotnom kontakte s pražským prostredím surrealistov vrátane [[Vítězslav Nezval|Nezvala]] a [[Karel Teige|Teigeho]] Fabry odštartoval nadrealistickú tvorbu v Bratislave svojou debutovou zbierkou ''Uťaté ruky'' ([[1935]]). Prvá signálna zbierka bola zároveň aj prvou nadrealistickou zbierkou v slovenskej literatúre. V tvorbe poézie pokračoval nadrealistickými zbierkami ''Vodné hodiny, hodiny piesočné'' ([[1938]]) a vrcholom jeho poézie ''Ja je niekto iný'' ([[1946]]). ''Kytice tomuto životu'' ([[1953]]) bola zbierka, v ktorej podľahol démonovi [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Najlepšími a hodnotovo ucelenými sú jeho knihy publikované v [[30. roky 20. storočia|30.]] a [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia.]] ''Skala nekamenná bralo neskalnaté'' je z tých najlepších básní a je venovaná pamiatke romantika [[Janko Kráľ|Janka Kráľa]]. Po prestávke v tvorbe úspešne pokračoval poéziou ''Nad hniezdami smrti vánok'' ([[1969]]), ''Metamorfózy metafor'' (zbierka vlastných koláží s vlastnými komentármi na aktuálne témy, všetko v štýle nadrealizmu, [[1978]]). Vydal aj prózu, zbierku poviedok ''Takým zvony nezvonia'' ([[1978]]). [[Štefan Žáry]] ([[1918]]{{--}}[[2007]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> je nadrealista, ktorý začal tvoriť pomerne skoro a vo svojich dvadsiatich rokoch veku vydal prvé básne pod názvom ''Srdcia na mozaike'', ktoré však ešte neboli nadrealistické. Do roku [[1948]] publikoval celkovo deväť zbierok poézie, osem z nich v štýle nadrealizmu ovplyvneného českým [[Surrealizmus|surrealizmom]] a jeho guru Nezvalom (''Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Slnovraty,'' ''Dobrý deň pán Villon, Zasľúbená zem, Meč a vavrín''). Nadrealistickú zbierku básní ''Pečať plných amfor'' ([[1944]]) vydal v Ríme počas svojej vojnovej misie. Žáryho tvorba bola kladne poznačená jeho pobytom v [[Taliansko|Taliansku]], jednak účasťou vo vojne ([[1944]]) a mierovou činnosťou po nej (''Apeninský vzduch'', súbor noviel, [[1947]] a ''Dolu na juhu'', novely, [[1955]]). V ďalšej umeleckej etape vývoja vydal ešte pätnásť mimo-nadrealistických zbierok básní a spomienkovú knihu ''Bratislavský chodec'' ([[2004]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žáry, Štefan Bratislavský chodec|url=http://www.iliteratura.cz/Clanek/16829/zary-stefan-bratislavsky-chodec|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kršáková|meno=Dana|vydavateľ=iliteratura.cz|odkaz na autora=Dana Kršáková}}</ref>, v ktorej rozpráva o živote nadrealistov v Bratislave. Svojimi humornými prozaickými textami si Žáry získaval tiež priazeň čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefan Žáry = komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-zary/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> [[Vladimír Reisel]] ([[1919]]{{--}}[[2007]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Reisel - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vladimir-reisel/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pred sto rokmi sa narodil básnik Vladimír Reisel|url=https://www.vtedy.sk/basnik-vladimir-reisel|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> tvoril surrealistickú poéziu, prvá vydaná zbierka ''Vidím všetky dni a noci'' ([[1939]]) obsahuje básne z rokov [[1936]] – [[1938]]. Reisel pokračuje publikovaním nadrealistických diel do roku [[1945]]: ''Temná Venuša'' obsahuje texty z obdobia [[1938]] – [[1940]], publikované však v [[1967]], ''V zrkadle a za zrkadlom'' (básnický cyklus, [[1945]]). Po roku [[1951]] sa obrátil k aktuálnym požiadavkám vydavateľstiev písať ideologicky angažovanú literatúru, ktorá zapadla do [[Schematizmus|schematizmu]]. Jeho zbierky básní ''Svet bez pánov'' (lyricko-epická skladba, [[1951]]), zbierka ''Doma'' ([[1953]]), ''Dobrí vtáci'' [[1954]]), ''Milovaní milujúci'' ([[1954]]), ''Spevy sveta'' ([[1955]]), ''Ďakujem ti'' ([[1957]]) a ''More bez odlivu'' ([[1960]]) sa venovali témam triedneho boja, Povstania, oslobodenia, industrializácie, združstevňovania, vlastenectva, internacionalizmu. Jeho poézia uviazla v [[Socialistický realizmus|socialistickom realizme]], takisto aj novinárske fejtóny a pamflety, ktoré obhajovali diktatúru proletariátu vykazujú čiernobielu zjednodušenosť, vyhýbanie sa surrealistickej paradoxnosti a obrat k idealizovaniu socialistickej prítomnosti. V období uvoľnenia diktatúry koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] Reisel začal postupovať vo svojej tvorbe spätne k surrealistickému smeru, kde však uviazol v socializme s ľudskou tvárou a do rozpornej ale pravdivej surreálnej nadskutočnosti sa už neprepracoval. Po roku [[1970]] v období normalizácie vydal ''Oči a brezy'' ([[1972]]) a ''Moja jediná'' ([[1975]]). Znamenali návrat k oslavovaniu [[ZSSR]] a [[SNP]], čo zaklincovalo vydanie výberu z jeho poézie [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Neskôr v období [[Gustáv Husák|Husákovho]] režimu vydáva výbery zo skoršej erotickej poézie ''Lásky stolisté'' ([[1976]]), ''Premeny milovania'' ([[1979]], 2. vydanie [[1980]]), ''Taká si, taký som'' ([[1985]]), výber z juvenílií ''Trpké plánky'' ([[1988]]), ''S tebou bez teba'' ,[[1988]])). V roku [[1983]] vydal svoju novú básnickú skladbu ''Žena a muž'', v ktorej formou dialógu predstavuje intímny život dvojice, čo je nový originálny nápad v jeho poetickej tvorbe. Reisel urobil dobrú prácu v prekladaní z francúzskeho jazyka, čo znamenalo, že priblížil slovenskej poetickej scéne diela francúzskych surrealistov ([[Guillaume Apollinaire|Apollinaire]], [[André Breton|Breton]], [[Paul Éluard|Eluard]], [[René Char|Char]], [[Pierre Reverdy|Reverdy]], [[Jacques Prévert|Prévert]]). Ďalší významní nadrealisti v slovenskej literatúre boli [[Pavel Bunčák]] ([[1915]]{{--}}[[2000]]), básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý tvoril aj pod vplyvom poetizmu, [[Ján Rak]] ([[1915]]{{--}}[[1969]]), básnik a prekladateľ prekliatych básnikov, [[Ján Brezina]] ([[1917]]{{--}}[[1997]]), básnik a literárny vedec a [[Július Lenko]] ([[1914]]{{--}}[[2000]]), básnik ovplyvnený aj poetizmom a prekladateľ, národný umelec v roku [[1985]]. ===Proletárska literatúra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Socialistický realizmus v poézii |url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>=== Proletárska literatúra medzi dvoma vojnami bola jedným zo žánrov slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]]. Je tvorená proletárskou poéziou a literátmi spomedzi [[Davisti|davistov]]. Po prevrate vo februári [[1948]] sa tento prúd transformoval a niektorým sa podarilo zjednotiť sa zdarne so socialistickým realizmom, čo ale neplatilo pre autorov zo skupiny [[DAV]], pozri súdne procesy s tzv. [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznymi nacionalistami]]. Proletárskych autorov, ktorí začali tvoriť v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] možno považovať za spontánny jav v slovenskej literatúre vzhľadom ku sociálnej situácii väčšiny [[Slováci|Slovákov]]. Naopak, po komunistickom prevrate sa zmenila pozícia proletariátu vo vládnucu vrstvu a spisba socialistických realistov sa už nedá nazvať spontánnou ale násilne vnútenou režimom, keď bol prevzatý [[socialistický realizmus]] stalinského typu. Proletárski autori sa v prvotnej fáze vývoja štýlovo prejavovali ako [[Expresionizmus|expresionisti]], [[Konštruktivizmus|konštruktivisti]] [[Futurizmus|futuristi]], básnici [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Senzualizmus (filozofia)|senzualizmu]], opierali sa však o aktuálnu tému sociálnej situácie nižších pracujúcich vrstiev. [[Fraňo Kráľ]] ([[1903]]{{--}}[[1955]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fraňo Kráľ|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frano-kral/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol slovenský básnik, prozaik a povojnový komunistický politik proletárskeho pôvodu. Spočiatku písal proletársku poéziu a publikoval ju v [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]] a [[Nový Život|Novom živote]]. Na jeho socialistický názor mali vplyv českí avantgardní umelci [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Josef Hora]] a [[Stanislav Kostka Neumann]], ktorých stretol počas liečenia tuberkulózy v [[Čechy|Čechách]]. Neskôr sa priklonil k [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Symbolizmus|symbolizmu]]. Jeho básnický debut ''Čerň na palete'', zbierka básní, vyšiel v [[1930]]. Pracoval ako učiteľ, no v jeho bratislavskom období bol predčasne poslaný do dôchodku. Medzi dvoma vojnami napísal dva romány ''Cesta zarúbaná'' (1934) a ''Stretnutie'' (1937) a ďalšie zbierky poézie ''Balt'' (1931), ''Pohľadnice'' (1936) a dve knihy o deťoch pre deti ''Jano'' ([[1931]]) a [[Čenkovej deti]] ([[1932]]), ktoré boli vložené do „Zlatého fondu slovenskej literatúry”. Po vojne mu vyšli zbierky básní ''Z noci do úsvitu'' (1945) a ''Jarnou cestou'' ([[1952]]) a román ''Bude ako nebolo'' ([[1952]]). V roku [[1961]] mu vyšla kniha ''Fraňo Kráľ učiteľom'', zbierka prejavov, článkov, listov a iných dokumentov. V roku [[1953]] obdržal titul Národný umelec. Fraňo Kráľ bol činný v bratislavskom protifašistickom komunistickom odboji počas bábkovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čenkovej deti od F. Kráľa patria do zlatého fondu slovenskej literatúry|url=https://www.vtedy.sk/frano-kral-spisovatel-narodny-umelec|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Peter Jilemnický]] ([[1901]]{{--}}[[1949]]) bol rodák z Čiech píšuci a hovoriaci veľmi dobre slovensky, prozaik a novinár proletárskeho pôvodu. Pôsobil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]], dva roky strávil v [[ZSSR]] štúdiom žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Medzi dvoma vojnami bol členom ľavicovej skupiny [[DAV]]. Po roku [[1939]] sa podľa nariadenia [[Jozef Tiso|Tisovej]] vlády musel vysťahovať do Čiech. Tu sa zapojil do miestneho protifašistického odboja a dostal sa do koncentračných táborov. Po návrate pracoval na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave, v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé v [[Moskva|Moskve]], kde v roku [[1949]] zomrel. Jilemnický zo začiatku písal v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]], no čoskoro prešiel k [[Socialistický realizmus|socialistickému realizmu]]. Viaceré jeho diela sú považované za schematické či tendenčné. Dielo je dokumentárneho charakteru s menšími známkami lyrizmu. Je autorom románov ''Víťazný pád'' (1929), ''Zuniaci krok'' (1930), ''Pole neorané'' (1932), či ''Kus cukru'' (1934), ktoré zobrazujú situáciu slovenského proletariátu. Poviedkový súbor ''Kompas v nás'' (1937), román ''Kronika'' (1947) boli tiež v origináli napísané v slovenskom jazyku. Väčšina jeho tvorby nebola vydávaná, vychádzala až po roku [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spisovateľ a učiteľ Peter Jilemnický sa narodil pred 115 rokmi|url=https://www.teraz.sk/knihy/spisovatel-ucitel-jilemnicky-vyrocie/187352-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Ján Poničan]] ([[1902]]{{--}}[[1978]]), autorský pseudonym Ján Rob Poničan, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Poničan|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-ponican/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>bol advokát, básnik, člen skupiny [[DAV]]. Ľavicovo orientovaný nielen [[Vitalizmus (literatúra)|vitalista]] v roku [[1924]] spoluzakladal časopis DAV spolu s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]], [[Eduard Urx|Eduardom Urxom]], [[Andrej Sirácky|Andrejom Siráckym]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Sirácky|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-siracky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Daniel Okáli|Danielom Okálim]]. V tom istom roku vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a bol aktívny ako redaktor nielen v DAV-e ale neskôr aj v komunistickej [[Pravda (slovenský denník)|Pravde]]. V roku [[1923]] vydal Poničan vlastným nákladom svoju prvú básnickú zbierku ''Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím.'' Ilustroval ju [[Ľudovít Fulla]]. Táto zbierka básní inklinuje k „fin de siècle”, [[Expresionizmus|expresionizmu]] a proletárskej poézii <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Rob Poničan (Som, myslím, cítim, milujem všetko, len temno nenávidím)|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/01111246--SL-2008-4-Habaj-261-274.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk/journals}}</ref>. Po incidente počas exekúcie bol Poničan ako advokát súdený za poburovanie, ale pred konečným rozsudkom, ktorým mu prisúdili dva týždne väzenia stihol v roku [[1929]] vydať zbierku poézie ''Demontáž''. Demontáž flirtuje s viacerými literárnymi smermi: [[Konštruktivizmus|konštruktivizmus,]] [[futurizmus]], [[expresionizmus]] a [[proletárska poézia |proletárska poézia]]<ref name=´Ponican´>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Básnik v čase. Poézia Jána Poničana 1929 – 1942|url=Michal Habaj: Poet in Time. Ján Poničanʼs Poetry between 1929 and 1942. SLOVENSKÁ LITERATÚRA 62, No. 6, p. 449 – 468.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Habaj|meno=Michal|vydavateľ=sav.sk}}</ref>. Jej obálku vytvoril opäť [[Ľudovít Fulla]] a patrí k najkrajším slovenským knižným vydaniam. V roku [[1932]] napísal [[Utopizmus|utopistickú]] divadelnú hru ''Všetkostroj''. Poničan tu vymyslel stroj, ktorý vyrobí všetko a tým vytvorí davy nezamestnaných. Jedná sa tu o klasický problém proletariát verzus výrobné prostriedky. V roku [[1932]] vydal v [[Umelecká beseda slovenská|Umeleckej besede]] tretiu básnickú zbierku ''Večerné svetlá''. Kritika ju označuje za [[Impresionizmus|impresionistickú]] medzihru, literárna štúdia Michala Habaja zaraďuje túto zbierku do žánrov [[Vitalizmus (literatúra)|vitalizmus,]] [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], senzualizmus a Apollinairov surrealizmus, ale bez rámca avantgardnej poetiky<ref name=´Ponican´/>. Jedna z jej básní ''Momenty z väzenia'' je napísaná pod dojmom pobytu vo väznici v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sedel za poburovanie. Ďalšiu divadelnú hru napísal na tému vzbury vedenej [[Štefan Major|Štefanom Majorom]], ktorého kauzu riešil. Pod názvom ''Vzbura na rozkaz'' (Toronto, [[1936]]) sa skrýva opäť téma proletárskeho boja. V roku [[1934]] vydal básnickú zbierku ''Angara'' inšpirovanú cestovaním po [[ZSSR]]. Podobne ako ''Demontáž'' má multižánrový poetický obsah. Nasledovali romány ''Stroje sa pohli'' a ''Pavučina'', opäť napísané pod vplyvom zážitkov z riešenia súdnych sporov kvôli antiexekučným demonštráciám. V divadelnej hre ''Iskry bez ohňa'' v celom druhom dejstve Poničan zobrazil skutočný súdny proces, čo stupňuje emocionálny postoj k nespravodlivého rozsudku. [[Laco Novomeský]] ([[1904]]{{--}}[[1976]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ladislav Laco Novomeský|url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-laco-novomesky/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko=Pišút|meno=Milan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1984|strany=578-583|odkaz na autora=Milan Pišút}}</ref> bol básnik spočiatku medzivojnovej proletárskej poézie, [[esejista]], literárny teoretik a kritik proletárskej predvojnovej literatúry. Ovplyvnil ho básnik [[Walt Whitman]], česká proletárska poézia, symbolisti. Jeho tvorba a činnosť v politike majú však presah do obdobia po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], kedy sa zjednotil s prúdom [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Pred vojnou sa stal spoluzakladateľom periodika skupiny ľavicových intelektuálov [[DAV]]. Novomeský pochopil zmenu paradigmy proletárskej ideológie po vojne, keď sa zmenil stav prvotne opozičnej úlohy [[proletariát]]u v jeho vládnucu pozíciu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrat]]e v roku [[1948]]. Novomeského prispôsobovanie sa však nestačilo, v roku [[1951]] sa ocitol vo väzení za svoju údajnú činnosť „buržoázneho nacionalistu” spolu s viacerými členmi DAV-u. Počas výkonu trestu napísal asi štyritisíc básní na cigaretové papieriky, ktoré sčasti vyfajčil s tabakom, ale nie je známe, ako naložil so zvyškom. Novomeský literárne debutoval v roku [[1924]] básňou-pásmom ''Nedeľa''. V roku [[1925]] vstúpil do komunistickej strany. Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] vstúpil do viacerých ľavicových organizácií a zapojil sa do protestov a demonštrácií po udalostiach v [[Košúty|Košútoch]]. Bol činný ako politický aktivista. V [[1943]] sa stal členom „V. ilegálneho výboru Komunistickej strany Československa”, čím sa ocitol v boji proti [[Fašizmus|fašizmu]] na pôde [[Bratislava|Bratislavy]]. V rámci svojej povstaleckej činnosti v [[SNP]] odišiel ako delegát [[SNR]] do [[Londýn]]a rokovať s [[Edvard Beneš|E. Benešom]] a následne do [[Moskva|Moskvy]] s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. V poézii Novomeský pokračoval v rýchlo sa rozvíjajúcej tvorbe od raného [[Symbolizmus|symbolizmu]] k revolučnej proletárskej poézii. Tento prechod prispel k vytvoreniu nového svojského štýlu najviac oceňovanému kritikou. V roku [[1924]] publikoval básne ''Vy a ja'', ''Zradcom zeme'', ai. [[20. júl]]a [[1924]] uverejnil dve básne ''Večer v parku, Veľký deň'' v časopise „Proletárska nedeľa” (príloha Pravdy chudoby). Novomeský sa stal konštantným prispievateľom do proletárskej tlače. Tematicky sa inšpiroval revolučným hnutím a [[Jiří Wolker|Jiřím Wolkerom]]. Formálne tvaroval svoju poéziu ako balady, poloepické básne, rozsiahle pásma ''Nedeľa, Noc, Mesto, Slúžka, Tuberkulóza, Dve balady''. Socialistická kritika (Milan Pišút) považuje za vrchol poetickej tvorby Novomeského ''Svätý za dedinou'', triptich ''Vila Tereza'', ''Do mesta 30 min.,'' ''Stamodtiaľ''. V roku [[1932]] vydal druhú zbierku ''Romboid'' ([[1932]]), ''Otvorené okná'' ([[1935]]), a ''Svätý za dedinou'' ([[1939]]), ktoré kritika považuje tiež za kvalitatívne kulminovanie jeho tvorby. V jeho poetickej tvorbe pretrváva [[Poetizmus (smer)|poetizmus]] a snúbia sa v nej [[Modernizmus (literatúra)|modernizmus]] a [[Avantgarda (utopický socializmus)|avantgarda]] so sociálnou baladickou témou. V [[1948]] vydal zbierku ''Pašovanou ceruzkou'' (vydanou v [[1940]]-[[1941]]) v časopise [[Elán (časopis)|Elán]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodnota básnickej tvorby Laca Novomeského ani rokmi neklesá|url=https://www.teraz.sk/import/hodnota-basnickej-tvorby-laca-novomesk/215565-clanok.html|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=TASR}}</ref> [[Daniel Okáli]] ([[1903]] – [[1987]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Daniel Okáli|url=https://www.litcentrum.sk/autor/daniel-okali/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol chovanec [[Modranský sirotinec|Modranského sirotinca]] od útleho veku, medzivojnový proletársky básnik, absolvent [[Karlova univerzita v Prahe|Karlovej univerzity v Prahe]] (fakulta práva), člen skupiny [[DAV]], v roku [[1951]] obvinený spolu s viacerými členmi skupiny DAV z [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] a väznený do roku [[1960]]. Po štúdiu pôsobil ako advokát v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. V [[1932]] vydal zbierku proletárskej poézie ''Ozvena krvi a zápasov''. Zaoberal sa hlavne literárnou kritikou z hľadiska marxistickej ideológie. Po roku [[1960]] propagoval literatúru [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]] (''Výboje a súboje diel 1 a 2'', 1973 a iné), písal o medzivojnovej proletárskej literatúre (''Literárna teória a kritika davistov'', 1976), tendenčné normalizačné texty, napr. ''O prekonávaní krízy v našej literatúre'', [[1981]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Advokáti Davisti: Daniel Okáli|url=http://www.nasaadvokacia.sk/okali.html|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Kerecman|meno=Peter|vydavateľ=nasaadvokacia.sk|odkaz na autora=Peter Kerecman}}</ref> Súčasťou proletárskej literatúry bola [[Skupina R{{--}}10]], ktorá bola aktívna krátko medzi [[1933]] až [[1934]] rokom. Jej členmi boli básnici [[Ján Kostra]], ([[1910]]{{--}}[[1975]]), autor milostnej lyriky, [[Alexander Matuška]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Alexander Matuška|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alexander-matuska/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>literárny kritik a prekladateľ, [[Kazimír Bezek]] ([[1908]] – [[1952]]), básnik, politik, V. Klimeš, [[Michal Chorváth]] ([[1910]]{{--}}[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Chorváth|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-chorvath|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, literárny kritik. Všetci títo autori sa zaradili po roku [[1948]] do smeru [[Socialistický realizmus|socialistický realizmus.]] ==Socialistický realizmus== Literárny smer socialistický realizmus na Slovensku sa dá definovať ako napodobenina socialistického realizmu, ktorého model vytvorili v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a jeho kultúrni komisári. V slovenských podmienkach to malo niektoré odchýlky, napríklad využívanie umeleckých tvorivých metód [[nadrealizmus|nadrealizmu]], [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] či senzitivizmu. Aj téma bola daná podľa inštrukcií marxistov v kultúrnych štátnych inštitúciách, čo zasahovalo do celkovej koncepcie diela, deja, postáv aj základnej myšlienky. Poslušnosť v tvorbe podľa ich pravidiel viedla do močiara schematickej tvorby, čo sa prejavovalo v oslabení umeleckej výpovede u viacerých autorov od začiatku [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] až do polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]. Socialistickí literárni kritici jav dekadentného schematizmu buď obchádzajú alebo si nasadzujú ružové okuliare pri jeho definovaní (napr. Milan Pišút). Pohľad dnešnej literárnej vedy je zložitejší pri popise tejto tvorby, no priamočiary pri konečnom závere: ''To, čo uvádzame, je len mozaika, no v celom úvodníku ide o komplexne vystavanú služobnosť novej ideológii, pripravenú plniť príkazy jedinej'' ''komunistickej strany a oslavovať toto násilie na umení a pritom túto evidentnú demonštráciu sily umenia treba zneužiť na vlastné ciele.'' (komentár na úvodník [[Michal Chorvát|Michala Chorvátha]], predsedu [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v literatúrach strednej Európy|url=https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Ustavy/Ustav_filologickych_studii/Philologia/Philologia_2017-1/PHILOLOGIA_XXVII_1__M.Batorova.pdf|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|vydavateľ=fedu.uniba.sk|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus v slovenskej poézii|url=https://www.litcentrum.sk/ukazka/socialisticky-realizmus-v-slovenskej-poezii|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Mikula|meno=Valér|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Valér Mikula}}</ref> [[Ján Kostra]] ([[1910]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry|priezvisko-Pišút|meno-Milan|vydavateľ OBZOR|miesto-Bratislava|rok-1984|strany-599-600|odkaz na autora-Milan Pišút}}</ref>, [[básnik]], [[maliar]], esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol členom spolku slovenských študentov [[Detvan (spolok)|Detvan]] a súčasťou skupiny slovenských študentov [[R-10 (literatúra)|R-10]]. Kostra publikoval v slovenských ľavicových časopisoch, ale aj v Elán-e, Slovenských pohľadoch a mnohých iných. Čo sa týka jeho umeleckej metódy, vyvinul sa postupne od senzitivistu k reflexívnemu lyrikovi<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul-Ján Kostra - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-kostra/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ:[[Literárne informačné centrum|Literárne informačné centrum Bratislava]]|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> a nakoniec sa zakalil v socialistickom realizme (pozri zbierka ''Na Stalina'', [[1949]]). Kostra si získal rešpekt básnika ešte v medzivojnovom období, keď mal mohutnú konkurenciu v množstve tvorivých básnikov. Do roku [[1948]] mu vyšlo sedem zbierok poézie: ''Hniezda, Moja rodná, Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Ave Eva, Presila smútku''. [[Andrej Plávka]] ([[1907]]{{--}}1[[1982]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Andrej Plávka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/andrej-plavka/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, básnik, prozaik a politik proletárskeho pôvodu sa začlenil do smeru [[socialistický realizmus]] po roku [[1948]], v medzivojnovom období patril k proletárskej literatúre. Debutoval v roku [[1928]] zbierkou poézie ''Z noci i rána''. Celkovo vydal dvadsať zbierok poézie. Tvoril v štýle [[Poetizmus (smer)|poetizmu]] a [[Nadrealizmus|nadrealizmu]]. Bol obsypaný štátnymi cenami a rôznymi funkciami v štátnom aparáte. Bol osem rokov riaditeľom vydavateľstva [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]], tri roky predsedom [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave]], 1965 - 1968 opäť riaditeľom Tatranu, v rokoch [[1969]] - [[1982]] predsedom [[Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska|Zväzu slovenských spisovateľov]]. Je autorom próz ''Obrátenie Pavla'' ([[1941]]), zbierky noviel ''Návrat Petra Hugáňa'' ([[1949]]) a ''Siedmi'' ([[1952]]). [[Pavol Horov]] ([[1914]]{{--}}[[1975]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-horov/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Timura|meno=Viktor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Viktor Timura}}</ref> bol tiež proletársky básnik medzivojnvého obdobia, neskôr aktér socialistického realizmu. Vo svojej tvorbe sa priblížil k nadrealizmu [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]], ktorý bol jeho vzorom. Debutoval zbierkou básní ''Zradné vody spodné'' ([[1940]]) a do roku [[1948]] pokračoval troma zbierkami ''Nioba matka naša, Návraty, Defilé'', všetko s protivojnovou témou. Po prevrate vo februári 1948 napísal ďalšie zbierky poézie: ''Moje poludnie'' (1952), ''Slnce nad nami'' (1954), ''Balada o sne'' (1960), ''Vysoké letné nebe'' (1960), ''Koráby z Janova'' (1966), ''Ponorná rieka'' (1972), ''Asonancia'' (1976), ''Z posledných'' ([[1977]]). Horov je nositeľom titulu Národný umelec z roku [[1973]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Horov|url=https://www.zkgz.sk/page.html?m=79df95b8249faac6507e3a890ccc6da5&p=3d3c1c026900534f53b53bcdfb6721c5&s=0 Knižnica Gorazda Zvonickéh|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=|vydavateľ=Knižnica Gorazda Zvonického}}</ref> [[František Hečko]] ([[1905]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=František Hečko|url=https://www.litcentrum.sk/autor/frantisek-hecko|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> pochádzal z rodiny vinohradníka a počas vojny pracoval v „Ústrednom úverovom družstve” v Bratislave. Napísal tri predvojnové zbierky poézie „Vysťahovalci, Na pravé poludnie a Slovenské verše”. Je autorom známych románov ''Červené víno'' ([[Červené víno (televízny film)|Červené víno]]) a [[Drevená dedina]]. ''Červené víno'' je dielom ešte medzivojnovým, v ktorom je prejavený sociálny súcit, ''Drevená dedina'' je dielom socialistického realizmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Denníky 1938 – 1960 - František Hečko – Mária Jančová - Ojedinelé memoáre|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/denniky-1938-1960-frantisek-hecko-maria-jancova-ojedinele-memoare|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Tretí román ''Svätá tma'' zostal v nedokončenom tvare. [[Vojtech Mihálik]] [[1926|(1926]] – [[2001]]) bol básnik tvoriaci v prevažnej miere až po roku [[1948]] (výnimkou je debutová zbierka Anjeli z [[1947]]). Po prvotine, ktorá sa radila ku [[Katolícka moderna|katolíckej moderne]] písal už len poéziu náležiacu do [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], ideovo jednoznačnú angažovanú a jasne sa vyjadrujúcu v prospech proletariátu. Jeho politická kariéra mu zabezpečila angažmán vo významných kultúrnych inštitúciách. Po schematizme [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] (pozri napríklad ''Neumriem na slame'', zbierka básní z [[1955]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Neumriem na slame|priezvisko=Mihálik|meno=Vojtech|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|miesto=Bratislava|rok=1955|strany=137}}</ref>) sa jeho tvorba [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] čiastočne oslobodila od socialistického kánonu (napr. zbierka Tŕpky, Appassionata, Útek za Orfeom) a jeho poézia nabrala vyššie kvality, no v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] jeho tvorivá vypätosť povolila. Mihálik sa navyše smutne preslávil uplatňovaním zákazu publikovania pre celú skupinu básnikov mladšej a strednej generácie - skupine [[Osamelí bežci]], do ktorej patrili [[Ivan Štrpka]], [[Ivan Laučík]] a [[Peter Repka]] a básnikom [[Štefan Moravčík]], [[Milan Richter]], [[Ján Švantner]]. K vrcholom jeho tvorby patria básnické skladby ''Appassionata'' (názov podľa [[Ludwig van Beethoven|Beethoven]]ovej sonáty) a ''Útek za Orfeom''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vojtech Mihálik - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/vojtech-mihalik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-27|priezvisko=Hochel|meno=Igor|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Igor Hochel}}</ref> ==Socialistický realizmus a jeho problematizácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Socialistický realizmus a jeho problematizácia|url=https://profil.kultury.sk/sk/socialisticky-realizmus-a-jeho-problematizacia/|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=profil.kultury.sk/}}</ref>== Zároveň s vývojom literatúry socialistického realizmu sa začal diskurz o správnosti jeho umeleckých postupov. Viacerí slovenskí autori napísali aj vydali diela, ktoré postupne spochybňovali stalinský model. Boli to [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]]. Nariadenými témami boli [[Kolektivizácia poľnohospodárstva|kolektivizácia]] roľníkov, [[Industrializácia|industrializácia]], [[SNP]], [[druhá svetová vojna]]. Jedinou správnou hlavnou postavou bol triedne uvedomelý hrdina pochádzajúci z proletariátu. Autori tvoriaci s kritickým pohľadom na uvedené tematické piliere diela socialistického realizmu sú zároveň medzivojnoví autori, ktorí sa zaradili do socialistického realizmu tesne po roku [[1948]], no už v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa začali od neho odkláňať. [[Dominik Tatarka]] ([[1913]]{{--}}[[1989]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka|url=https://www.litcentrum.sk/autor/dominik-tatarka/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|priezvisko=Halvoník |meno=Alexander |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Alexander Halvoník}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Panna zázračnica - Dominik Tatarka - Anabella, svetlo v temnotách |url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/panna-zazracnica-dominik-tatarka-anabella-svetlo-v-temnotach |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Mráz |meno=Peter |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Peter Mráz}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dominik Tatarka |url=http://www.zssd-mt.edu.sk/spisovatelia/spis/dtat.html |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=zssd-mt.edu.sk}}</ref> bol spisovateľ - prozaik a ikona disentu na Slovensku od roku [[1977]]. Začínal v [[40. roky 20. storočia|40.rokoch]] ako prozaik, ktorý míňal rady autorov naturizmu a mieril do nového prozaického smeru, ktorý nazýval “sujetovo zovretou prózou”. Po prvý krát nazval sujetovým básnikom spisovateľa [[Ján Červeň|Jána Červeňa]], ktorý vydal v [[1942]] zbierku noviel ''Modrá katedrála''. Táto tendencia ho zároveň priviedla ku kritike spomenutej lyrizovanej prózy. Tatarka si definoval nového prozaika ako sujetového básnika. Išlo mu o nové sociologické námety, organizačné princípy novej spoločnosti, čo si vyžadovalo ustanoviť nový hlavný sujet diela. Už jeho debut ''V úzkosti hľadania'' ([[1942]]) obsahoval nový pohľad na spoločenské vzťahy vo význame jeho tézy o dôležitosti sujetu. Tatarka však bol nielen "sujetový básnik" ale aj autor, ktorý cítil kresťanskú duchovnosť a "tragický pocit života", čo si osvojil z diela [[Miguel de Unamuno|Miguela de Unamuna]]. Z toho vyplýva jeho predstava sveta ako modelu [[Kreacionizmus|kreacionizmu]]. Zaoberal sa aj protikladom anarchie a poriadku<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny slovenskej literatúry 2 |priezvisko=Šmatlák |meno=Stanislav |vydavateľ=Národné literárne centrum |miesto=Bratislava |rok=1999 |isbn=80-888-78- 50-0 |strany=492{{--}}497 |odkaz na autora=Stanislav Šmatlák}}</ref>. Počas [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] vydal protivojnové novely (''Pach'', 1943, ''Posol prichádza'',1940) a zbierku noviel ''V úzkosti hľadania''. V roku [[1944]] mu vyšla [[Panna zázračnica]] - príbeh múzy Annabelly, ktorý je Tatarkovou modifikáciou pohľadu na súdobú spoločnosť “lyrických bláznov”. Kľúčovým dielom, ktoré otočilo jeho pohľad na dobovú literatúru a politiku a tým jeho celkový tvorivý profil, bola dvojnovela [[Démon súhlasu|''Démon súhlasu'']],([[1956]]). Dielo je alegorickou groteskou spochybňujúcou spoločenské vzťahy v socializme a etiku konania jeho protagonistov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vnútorná emigrácia ako gesto slobody (Dominik Tatarka a Ludvík Vaculík po roku 1968)|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=119222|dátum prístupu=2022-02-05|priezvisko=Bátorová|meno=Mária|dátum vydania=2009-02-02|vydavateľ=CEEOL - wikipedia library|odkaz na autora=Mária Bátorová}}</ref> [[Peter Karvaš]] ([[1920]]{{--}}[[1999]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Peter Karvaš |url=https://www.litcentrum.sk/autor/peter-karvas |dátum prístupu=2021-06-20 |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> bol významný slovenský dramatik, prozaik a teoretik drámy. Uhoľným kameňom jeho tvorby je dráma. Po vymanení sa z osudu prenasledovaných v dobe slovenského fašizmu a povstania sa stal dramaturgom v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]], na [[Nová scéna|Novej Scéne]] a [[SND]] a kultúrnym atašé v Rumunsku. Diskusiu o socialistickom realizme a prehodnocovanie schematizmu ako neželaného javu spôsobil jeho román ''Pokolenie v útoku'' ([[1952]]) končiaci zmenou socialistického modelu [[SNP]] a nadväzujúci na román ''Toto pokolenie'' (1949)(nedokončenú trilógiu). Po pokuse o širší pohľad Karvaš vydáva satirické prózy ''Čert nespí'' (1954), ''Čertovo kopýtko'' (1957). Kariéru mu prerušila okupácia [[ČSSR]] v [[1968]], s ktorou odmietol súhlasiť. Pred 68. rokom napísal prózy ''Niet prístavov'', ''Polohlasom'', ''Toto pokolenie'', ''S nami a proti nám'', v ktorých realistickou metódou spracúval psychologické novely, historický sociálny román, reportáže a črty. Dobovú spoločenskú atmosféru zobrazoval v humoristicko - satirickom štýle. Písal nielen humoresky, ale aj knižky pre deti. V roku [[1979]] po vynútenej pauze mu vyšiel román o povstaní ''Noc v mojom meste''. V [[1968]] vydal zbierky humoresiek ''Humoresky a iné kratochvíle'',( I, II), ''Posledné humoresky a iné kratochvíle'' v [[1989]]. V porevolučnom období 89-teho je zaujímavý jeho súbor [[Causerie|causerií]] ''V úvozovkách'', čo je zriedkavo sa vyskytujúci žáner v slovenskej literatúre. Písanie divadelných hier bola Karvašova celoživotná činnosť, ktorú začal v roku [[1943]] hrou ''Hanibal pred bránami''”, pokračoval so ''Spolok piatich''”, ''Meteor''”, obidve 1945, ''Hra o básnikovi'', 1946, ''Bašta'', 1948 a najznámejšia dráma [[Polnočná omša|''Polnočná omša'']] [[1959]]. Ako divadelný kritik písal teoretické diela ''Kapitoly o rozhlase'', ''K základným otázkam súčasného divadla'', ''Úvod do základných problémov našej drámy'', všetko v [[1984]], v [[1956]] publikoval ''K niektorým otázkam našej drámy''. Vydali mu reportáže z ciest po [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Nemecká demokratická republika|NDR]]. Význam jeho tvorby spočíva v oslobodení sa zo schematizmu hroziaceho poslušným, ktorí dodržiavali stanovený kánon socialistického realizmu. [[Ladislav Mňačko]] ([[1919]]{{--}}[[1994]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/zivotopis-autora |dátum prístupu=2021-06-20 |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ladislav Mňačko - Komplexná charakteristika |url=https://www.litcentrum.sk/autor/ladislav-mnacko/komplexna-charakteristika-tvorby |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Petrík |meno=Vladimír |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |miesto=Bratislava} |odkaz na autora=Vladimír Petrík}}</ref> bol spisovateľ a novinár pôvodom z proletárskeho prostredia Banskej Bystrice. V [[40. roky 20. storočia|40.]] a [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] sa aktivizoval v radoch socialistických realistov po druhej svetovej vojne, až v [[1963]] mu vyšli ''Oneskorené reportáže'', v ktorých opisoval vykonštruované procesy v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] a ktoré dokázali otvoriť oči novým nastupujúcim generáciám. Napísal aj ďalšie knihy svojim myšlienkovým dosahom rozhodujúce pre profil vzbúrenca proti režimu: v [[1968]] publikoval ''[[Ako chutí moc]]''<ref>{{Citácia knihy|titul=Ako chutí moc |priezvisko=Mňačko |meno=Ladislav |vydanie=2 |vydavateľ=[[Slovenský spisovateľ]] |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-220-0171-6 |strany=201 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, románový pamflet o hypnotizujúcej moci totalitného režimu, v [[1972]] ''Súdruh Münchhausen''”, satirický román v [[Orwellova filozofia dejín|orwellovskom]] štýle a groteskné rozprávanie o povojnových dejinách [[KSČ]]. V románe sa prezentujú postavy zo skutočnej politiky s pozmenenými menami (Husár – [[Gustáv Husák]], Gotles – [[Klement Gottwald]]...). Mňačko sa po okupácii a úteku do [[Rakúsko|Rakúska]] pustil do písania kritických diel voči [[Komunizmus|komunizmu]], v slovenskom aj nemeckom jazyku. Medzi tieto premeny v jeho tvorbe patrí aj politická esej ''Siedma noc''”<ref>{{Citácia knihy |titul=Siedma noc |priezvisko=Mňačko|meno=Ladislav |vydanie=1 |vydavateľ=Práca, vydavateľstvo a nakl. odborov na Slovensku |miesto=Bratislava |rok=1990 |isbn=80-7094-204-5 |strany=197 |odkaz na autora=Ladislav Mňačko}}</ref>, publikovaná v [[1968]]. V eseji navodil atmosféru posledného augustového týždňa po vpáde vojsk [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], v ktorej opisuje politické súvislosti aj spoločenskú situáciu z vlastného pohľadu novinára. [[Alfonz Bednár]] ([[1914]]{{--}}[[1989]]) prozaik, scenárista, dramaturg a prekladateľ, začal tvoriť po roku [[1945]], kedy zároveň pracoval na [[Povereníctvo|Povereníctve]] informácií. Oceňovaný je jeho prvý román [[Sklený vrch|''Sklený vrch'']], [[1954]] a veľmi úspešný film podľa jeho scenára [[Slnko v sieti]], podľa ktorého je pomenovaná slovenská filmová cena. Bednárov prínos do literatúry spočíva v neschematickom prístupe k tvorbe prózy a scenárov. „Jeho tvorivý postup pozostával z prvkov sujet s tajomstvom, striedanie niekoľkých časových rovín, intímna denníková forma záznamov, vynikajúce rozprávačstvo a suverénne ovládanie rozmanitých rozprávačských techník a postupov modernej, najmä anglosaskej prózy“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfonz Bednár - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/alfonz-bednar/komplexná charakteristika |dátum prístupu=2021-06-20 |priezvisko=Baláž |meno=Anton |miesto=Bratislava |vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava |odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref>. Novátorstvo mu vynieslo cenzorské zásahy a negatívne reakcie socialistických kritikov. [[Rudolf Jašík]] ([[1919]]{{--}}[[1960]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rudolf Jašík - Komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/rudolf-jasik/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-06-20|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> prozaik, básnik a publicista, tvoriť začal po roku 1945. Jeho témami bola vojna, povstanie, cestovanie a spoznávanie iných kultúr. Vo svojich krátkych prózach použil metódu naturizmu, v románoch zase postupy moderného európskeho románu. Významné sú román ''Námestie sv. Alžbety''<ref>{{Citácia knihy|titul=Námestie svätej Alžbety|priezvisko=Jašík|meno=Rudolf|vydanie=1|vydavateľ=Mladé Letá|miesto=Bratislava|rok=1958|strany=268|odkaz na autora=Rudolf Jašík}}</ref> a scenáre k trilógii [[Mŕtvi nespievajú|''Mŕtvi nespievajú'']]. Po sebe zanechal aj tri zbierky [[Nadrealizmus|nadrealistickej]] poézie v rukopise ''Ypsilon'', ''Dve rieky'', ''Moje mesto''. Viacero jeho diel zostalo nedokončených. ==[[Generácia 56]]== Generácia 56 bola skupina autorov, hlavne prozaikov, ktorí publikovali svoje diela v časopise [[Mladá tvorba]]. Bol to iný druh literatúry, než sa vyžadoval politickou elitou tej doby. Kánon socialistického realizmu odmietli a písali realistickú prózu sústredenú na sociálne, rodinné a intímne vzťahy, používali modernú slovenčinu, realistický štýl. K týmto autorom patrili [[Ján Johanides]], [[Jozef Kot]], [[Vincent Šikula]], [[Dušan Kužel]], [[Pavel Vilikovský]], [[Peter Jaroš]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Beňo (spisovateľ)|Ján Beňo]], [[Rudolf Sloboda]] a autori, ktorí publikovali začiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]]: [[Anton Hykisch]], [[Marína Čeretková-Gállová]], [[Peter Balgha]] a [[Jaroslava Blažková]]. {{Hlavný článok|Generácia 56}} ==Exilová literatúra 1939{{--}}1990 <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny exil 1939 - 1990|priezvisko=Cabadaj|meno=Peter|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2002|isbn=80-7090-647-2|strany=201|odkaz na autora=Peter Cabadaj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exilová literatúra|url=https://profil.kultury.sk/sk/exilova-literatura/|dátum prístupu=2021-08-26|vydavateľ=SAV Bratislava - Profil slovenskej literatúry}}</ref>== V histórii slovenskej literatúry sa často vyskytujú autori donútení k exilu, nielen jednotlivci, ale aj celé emigračné vlny. Od čias, keď vyhnali [[Sv. Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]] a ich učeníkov, sa tieto objavujú opakovane. V uhorskom [[Baroková literatúra|barok]]u pod tlakom [[Rekatolizácia|rekatolizácie]] boli donútení odísť mnohí barokoví protestantskí autori, napríklad [[Ján Simonides (spisovateľ)|Ján Simonides]], [[Tobiáš Masník]], [[Daniel Krman]], [[Eliáš Ladiver]], [[Juraj Láni]], [[Izák Caban]] či [[Daniel Sinapius-Horčička]]. V období [[Romantizmus v slovenskej literatúre|romantizmu]] emigrovali zo [[Slovensko|Slovenska]] [[štúrovci]] [[Michal Miloslav Hodža]], [[Jozef Miloslav Hurban]]. V [[20. storočie|20. storočí]] sa striedali viaceré exilové vlny. Tvorivé osobnosti slovenskej literatúry sa rozišli do 26 krajín sveta a skoro všetkých kontinentov. V období [[1939]]{{--}}[[1945]], kedy vznikla [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] odišli z vlasti viacerí židovskí autori, napríklad [[Gejza Vámoš]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=286}}</ref> do [[Čína|Číny]] a [[Brazília|Brazílie]]. Časť tejto protihitlerovsky orientovanej generácie autorov píšucich slovensky sa vrátila po páde [[Jozef Tiso|Tisovho]] režimu späť - [[Jozef Slávik-Neresnický]], [[Theo H. Florin|Teo Herkeľ Florin]], iní zotrvali v exile, napríklad [[Gejza Vámoš]], [[Štefan Osuský]], [[Klement Šimončič]], Peter a Jozef Prídavkovci. Medzi rokmi [[1945]] - [[1950]] emigrovala temer celá tvorivá skupina [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]] a jednotlivci slovenskej [[Moderna (začiatok 20. storočia)|moderny]] do viacerých krajín. Po roku [[1948]] odišla vlna emigrácie z dôvodu ideologicko-politického, medzi ktorými boli hlavne politici z [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. V tomto období sa stala centrom literárneho života [[Argentína]]. V dekáde rokov [[1950]]{{--}}[[1960]] v [[Cleveland (Ohio)|Cleveland]]e v [[USA]] bol v [[1950]] založený ''Slovenský ústav'' a revue kultúry ''Most'' v [[1954]]. Táto dekáda znamenala aj ďalší únik tých slovenských autorov z vlasti, ktorí si uvedomili definitívny koniec nádejí na demokraciu v Československu. Štvrtá vlna utečencov vznikla v rokoch [[1968]]{{--}}[[1990]]. V tomto období odišli autori do západoeurópskych krajín, centrum slovenskej emigračnej kultúry sa presunulo z Argentíny a USA do [[Taliansko|Talianska]], [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], [[Kanada|Kanady]] a [[Nemecko|Nemecka]]. Dôležitým organizátorom kultúrneho života v [[Argentína|Argentíne]] sa stal [[Rudolf Dilong]], ktorý pokračoval aj v tvorbe poézie. Po príchode v [[1948]] vydal zbierky ''Balady'', ''Listy z emigrácie'', ''Diaľky bez domova'' a viaceré ďalšie. Písal aj lyrizovanú prózu: ''Bez matky'', ''Cesty vyhnanca'', ''Agónia veku''. Dilong sa v roku [[1965]] presťahoval do USA{{--}}[[Pittsburgh]]u, kde sa začala kumulovať slovenská literárna emigrácia, aby tam vytvorila nové kultúrne centrum Slovákov. Spomedzi dlhého zástupu básnikov, publicistov a prekladateľov v americkom exile spomeňme [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]], ktorý po odchode z Československa a na ceste do USA vydal v Taliansku svoju jedinú exilovú knihu poézie ''Presievač piesku''. V [[Kanada|Kanade]] sa udomácnila [[Jaroslava Blažková]], známa svojou novelou '''Nylonový mesiac''<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská a česká literatúra na dlani|priezvisko=Floriánová|meno=Anna|vydavateľ=Príroda|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=80-07-00473-4|strany=25}}</ref>, podľa ktorej bol natočený v Československu rovnomenný film. V Kanade napísala zbierku poviedok ''Svadba v Káne Galilejskej'', ktorá tam aj vyšla v [[1973]]. V antológii československých spisovateliek v exile ''Doba páření'' jej vyšla poviedka ''Cesta do N''. Blažková bola na Slovensku členkou skupiny autorov [[Generácia 56]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jaroslava Blažková|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jaroslava-blazkova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> [[Peter Klas]], prozaik, je najplodnejším exilovým autorom. Publikoval zbierku poviedok ''Na strome života'' v [[1959]], román ''Svetlo pod halenou'' v [[1974]]. Tieto diela sú napísané v štýle [[Expresionizmus|expresionizmu]]. Jeho najznámejší román je ''Satan proti Bohu'' z roku [[1983]]. Zachytil v ňom udalosti a atmosféru povstaleckého roku [[1944]] na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Román je postavený na protikladnom pohľade na deje, ktoré prebehli počas ozbrojeného povstania, voči názoru autorov, ktorých vydávala vláda počas [[Socializmus v Česko-Slovensku|socializmu]], aj proti súčasnému pohľadu na toto obdobie. Román má napínavý dej, dramatickú výstavbu a psychologické stvárnenie pováh. V [[Taliansko|Taliansku]], [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] a [[Kanada|Kanade]] publikoval [[Gorazd Zvonický]], člen veľkej skupiny [[Katolícka moderna|katolíckej moderny]]. Prvú zbierku básní v exile vydal v [[Buenos Aires]] pod názvom ''S ukazovákom na mraku'' v [[1958]]. Zvonický napísal a vydal v [[Rím|Ríme]] básne, eseje a preklady. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka ''Len črepy...Výkriky pri invázii.'' Táto kniha bola aj preložená do taliančiny ako ''Soltanto rovine... Esclamazioni durante l´ ivasione''. Početnejšie diela vytvoril v talianskom exile [[Eugen Vesnin]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eugen Vesnin - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/eugen-vesnin/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-10-01|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>, vlastným menom Ignác Zelenka. Už počas štúdií na [[Pápežská gregoriánska univerzita v Ríme|Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme]] publikoval časopisecky poéziu v štýle [[Katolícka moderna|katolíckej moderny.]] Po vojnovom odmlčaní začal publikovať v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] v [[Buenos Aires]]. Jeho prvá zbierka poézie ''Zo zátišia mimóz'' z roku [[1965]] mala širší čitateľský úspech, a bola preložená aj do taliančiny{{--}}''L´oasi delle mimose'' v [[1967]], v preklade profesora [[Leo Magnino|Leo Magnina]]<ref group="pozn">„Vesninova poézia je v prvom rade jednoduchá a spontánna. A toto sú dve podstatné podmienky pre skutočného básnika. Ako sme už poznamenali, v prírode nachádza svoj prameň najlepšej inšpirácie. A tento naturalistický zmysel života, tento pôvab, ktorý pociťuje pri dotyku s krajinami Stredomoria, plnými farieb, svetla a s ich niekoľkotisícročnými civilizáciami, znamenajú najväčšiu hodnotu jeho poetického umenia a autentickosti jeho lyriky. “: Leo Magnino ku Oasi delle mimose, 1967</ref>. Vesnin pokračoval vo vydávaní série zbierok poézie ''Z temena mojich hôr'', ''Cesta na Ponzu'', ''Ja nie som potomok zlatokopov'', ''Aj v etruských záhradách'', ''Ó more, ó more'', ''Prehŕňajúc svoj rímsky náčrtník'', ''Tam, kde kvitnú eukalypty'' a iné. Poézia je lyrická, s romantickými opismi a inšpiráciami prírody. Úspešná zbierka je ''Kytica nezábudok'', ktorá je považovaná za najpôsobivejšiu lyriku v jeho diele. Do [[Nemecko|Nemecka]] odišli [[Roman Bednár]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Bednár - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-bednar/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|priezvisko=Baláž|meno=Anton|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Anton Baláž}}</ref> - prozaik a cestovateľ, ktorý sa zaoberal tvorbou literatúry faktu, poézie a prózy, [[Imrich Kružliak]] - básnik, esejista, prekladateľ a [[Leopold Lahola]] - dramatik, prozaik, básnik, ktorý vydal v exile drámy ''Škvrny na Slnku'' v [[1955]] a ''Inferno'' v [[1960]]. V roku [[1968]] mu vyšla zbierka poviedok ''Posledná vec.'' Čo sa týka poézie, Lahola tvoril nadrealistické básne, napríklad ''Ako jed škorpióna'' v [[1995]]. Posledným Laholovým dielom bola experimentálna filmová snímka ''Sladký čas Kalimagdory'', ktorej premiéry sa nedožil. Do Nemecka emigroval v roku [[1949]]. Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] tvorila a tvorí prevažne nemecky stále [[Irena Brežná]] - prozaička, prekladateľka, autorka detskej literatúry, ktorá je súčasťou emigračnej vlny v [[1968]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Irena Brežná - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/irena-brezna/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ= informačné centrum Bratislava}}</ref> Tamtiež sa usadil prozaik [[Dušan Šimko]], ktorý vyštudoval univerzitu v [[Bazilej-mesto|Bazileji]]. V emigrácii vydal zbierku poviedok ''Maratón Juana Zabalu'' v [[Londýn]]e, slovensky vyšla v [[1991]] a cestopisnú novelu ''Japonský diván'', tiež v českom jazyku. V [[Česko|Česku]] publikoval historický román ''Eszterházyho lokaj'' v roku [[2000]] v českom jazyku. ''Gubbio'' s podtitulom ''Kniha udavačov'' ([[2009]]) je sonda do problému udavačstva, ktoré Šimko analyzuje noeticky - z viacerých pohľadov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-29|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=Proudy - STŘEDOEVROPSKÝ ČASOPIS PRO VĚDU A LITERATURU|odkaz na autora=Dana Hučková}}</ref>. Až do vzdialenej [[Austrália (štát)|Austrálie]] zamieril [[Pavol Hrtus Jurina]], prozaik, ktorý upozornil na seba ešte na Slovensku svojim rozprávačským talentom, lyrickým cítením a témou rodných [[Kysuce|Kysúc]] v prózach ''Preťaté ohnivá'', ''Kameň na kameni''. Do exilu odišiel v [[1948]] a ďalšie diela vydával v [[Austrália (štát)|Austrálii]]: ''Dávno a potom'' v [[1969]], ''Daň z krvi'' [[1972]], ''Jazvy'' v [[1979]], ''My vrchári'' v 1979, ''Šľapaje'' v [[1982]], ''Návrat na výšiny'' v [[1991]] a iné. Hrtús Jurina tvoril [[lyrizovaná próza|lyrizovanú prózu]] kontinuálne od čias na Slovensku na tému života a prírody na [[Kysuce|Kysuciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Hrtús-Jurina - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-hrtus-jurina/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> V [[Rakúsko|Rakúsku]] od roku [[1951]] tvorila [[Zdenka Beckerová]], ktorá si vo svojich prózach volila tému emigrácie pred [[1989]], napríklad ''Za vrchom vrch'' v [[1995]], román ''V zatmení mesiaca'' v roku [[1999]] a prekladala do nemčiny diela slovenských autorie a poéziu slovenských básnikov (Míla Haugová, J. Kákošová). Pravidelne publikuje svoje diela v nemeckom jazyku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zdenka Beckerová - komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/zdenka-beckerova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-08-28|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> ==[[Postmoderna]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderna|url=https://profil.kultury.sk/sk/postmoderna/|dátum prístupu=2021-09-07|vydavateľ=Profil slovenskej kultúry - Univerzitná knižnica Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Postmoderné postupy v slovenskej próze 60. rokov Ivana GIBOVÁ|url=http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/olostiak4/subor/Gibova.pdf|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Gibová|meno=Ivana|vydavateľ=Pulib.sk - Prešovská univerzitná knižnica|odkaz na autora=Ivana Gibová|strany=7|jazyk=slovensky}}</ref>== Prvé dotyky postmoderny so slovenskou literatúrou nachádzame v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20.stor.]] v dielach [[Pavel Hrúz|Pavla Hrúza]] ''Dokumenty o výhľadoch'' ([[1966]])<ref>[[Pavel Hrúz]]: Dokumenty o výhľadoch, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6,str. 461- 462</ref> a ''Okultizmus'' ([[1968]]) <ref>[[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydavateľstvo Kalligram 2007 a Ústav slovenskejliteratúry SAV, Bratislava, ISBN 978-80-8101-015-6, str.9-220</ref> obsahujúcich typické postmodernistické umelecké postupy ako sú [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=http://hyperlexikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/terminus/a/intertextualita|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=Jambor|meno=Ján|vydavateľ=Ústav svetovej literatúry SAV|odkaz na autora=Ján jambor}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intertextualita|url=https://www.czechency.org/slovnik/INTERTEXTUALITA|dátum prístupu=2021-09-08|priezvisko=|meno=Petr|vydavateľ=czechEncy - Nový encyklopedický slovník češtiny online|odkaz na autora=prof. PhDr. Petr Karlík, CSc.}}</ref>, ironický postoj narátora, pluralita hlasov, [[Eklekticizmus (umenie)|eklekticizmus]] jazykov a štýlov, prelínanie popkultúry a elitnej kultúry, [[Nostalgia|nostalgia]], fragmentarizácia textu, hra so slovom. V diele [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] ''Citová výchova v marci'' ([[1965]]) sú vložené implicitné citácie v poviedkach a parodovanie citovosti, ktoré sa vyskytujú aj v textoch ''Eskalácia citu'', [[1989]]; ''Slovenský Casanova'', [[1991]] (napísal so spoluautorom [[Lajos Grendel|Lajosom Grendelom]]) a ''Krutý strojvodca'' ([[1996]]). Tieto spomenuté umelecké postupy vedú k demýtizácii protagonistu príbehu pochádzajúceho z proletariátu, ktorý býval stvárňovaný v literatúre [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]]. Čiastkovo sa postmodernizmus objavil aj v debute [[Dušan Mitana|Dušana Mitanu]] ''Psie dni'' ([[1970]]). Postmoderna sa však nerozvíjala ďalej kvôli politicko-ideologickým prekážkam. Po roku [[1989]] s nástupom [[Sloboda slova|slobody slova]] začali publikovať svoje postmodernistické diela opäť [[Dušan Mitana]] a [[Dušan Dušek]]. Posledným postmoderným prozaickým dielom Dušana Dušeka je zbierka ''Ponožky pred odletom'' z roku [[2015]], pre ktorú je charakteristický postmodernistický znak vrstvenia žánrov v jednom texte, teda [[intertextualita]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=lntertextualita v slovenskej postmodernej próze - Podoby medzitextového nadväzovania v prozaickom diele Dušana Dušeka ''Ponožky pred odletom''|url=https://www.sav.sk/journals/uploads/02120907--SL-2016-2-porizekova-134-139.pdf|dátum prístupu=2021-09-19|priezvisko=Parížeková|meno=Adriana|vydavateľ=SAV.sk|odkaz na autora=Adriana Parížeková}}</ref>. Inými umeleckými metódami týchto dvoch autorov sú [[metatextualita]] - (text v texte) a [[hypertextualita]] - (prepisovanie základného diela pomocou princípov [[travestia|travestie]], [[pastiš|pastišu]] alebo [[Paródia|paródie]]). K postmodernistom možno priradiť okrem [[Dušan Mitana|Mitanu]] a [[Dušan Dušek|Dušeka]] [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]], [[Martin Bútora|Martina Bútoru]], [[Ján Johanides|Jána Johanidesa]], [[Pavel Vilikovský|Pavla Vilikovského]] a [[Dominik Tatarka|Dominika Tatark]]u (''Písačky, Navrávačky''). V ich prózach sa vyskytuje vo fiktívnych príbehoch zmiešaná reč autora a priama reč postáv príbehu, citácie z iných textov, polopriama reč a nevlastná priama reč. Slovenskí postmodernisti využívajú okrem parodizácie žánru, napríklad [[Peter Pišťanek]] v románe ''Rivers of Babylon'', [[Mýtus (rozlišovacia stránka)|mýtus]] ako rozprávačskú konštrukciu, napríklad dramatik [[Karol Horák]] a [[Subverzia|subverziu]] rétorizmu (zosmiešňovanie), napríklad [[Eman Erdélyi]] a [[Marek Vadas]] v románe ''Univerzita'', [[1997]], alebo [[Peter Macsovszky|Peter Maczovszky]] v texte ''Cvičná pitva'' ([[1997]]).<ref>{{Citácia knihy|titul=Postmoderná literatúra a film|priezvisko=Žilka|meno=Tibor|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=2006|isbn=80-8094-041-X|strany=188|odkaz na autora=Tibor Žilka}}</ref> [[Dráma]] sa v období slovenskej postmoderny prebudila v roku 1987/88 inscenovaním absurdnej hry [[Karol Horák|Karola Horáka]] ''Cesta'' na [[Divadlo Nová scéna|Novej Scéne]] a ďalšej vlastnej hry ''Medzivojnový muž'' v Martinskom divadle. V [[1989]] vydal [[Dušan Mitana]] hru ''Koniec hry''. V sezóne 1986/87 inscenovali hru [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]] ''Súkromná oslava'' a jeho viaceré hry ''Nultá hodina'' v Martine, ''Zadný vchod'' vo Zvolene a ''Vlastenci z mesta YO'' v Poetickom súbore Novej Scény. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied a Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|odkaz na autora3=|doi=|edícia=|kapitola=|zväzok=|url=|poznámka=|jazyk=}}</ref> ==Slovenská literatúra po 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta stredoeurópskych štúdií, Katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6|strany=174}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Aktéri a tendencie literárnej kultúry na slovensku po roku 1989|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=978-80-223-4041-0|strany=112|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tematické piliere slovenskej prózy 1990 – 2012|url=https://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/studie/2012/2/Huckova-temata-sk-literatury.php#articleBegin|dátum prístupu=2021-08-27|priezvisko=Hučková|meno=Dana|vydavateľ=PROUDY středoevropský časopis pro vědu a literaturu|odkaz na autora=Dana Hučková|jazyk=slovenský}}</ref>== Po politickom prevrate nazvanom [[Nežná revolúcia]] nastali zmeny v systéme literárnych inštitúcií, vydavateľstvá sa privatizovali a vznikali nové. Autori získali slobodu slova a teda aj tvorby. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] končili s tvorbou autori, ktorých hlavná časť kariéry patrila do predrevolučného diania. Boli to napríklad [[Vojtech Mihálik]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Mojík]], [[Ján Ondruš]] {{--}}člen [[Trnavská skupina|Trnavskej skupiny]], poetka [[Lýdia Vadkerti-Gavorníková]], básnik [[Vojtech Kondrót]], [[Miroslav Válek]] a predčasne odišiel aj [[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]]. Publikovať mohli opäť po dištancoch udelených komunistickou mocou [[Osamelí bežci]], básnici [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], členovia [[Trnavská skupina |Trnavskej skupiny]] a niekoľkí slovenskí disidenti [[Zlata Solivajsová]], [[Albert Marenčin]], [[Ivan Kupec]], [[Ivan Kadlečík]], [[Oleg Pastier]]. Po roku [[1989]] je možné určiť päť literárnych prúdov, z ktorých sa však výrazné tvorivé osobnosti snažili uvoľniť a tvoriť v individualistických rámcoch. Tieto prúdy sa definujú ako: * Vplyv [[Miroslav Válek|Miroslava Válka]] a [[Konkretizmus (poézia)|konkretistov]] v [[Trnavská skupina|Trnavskej skupine]], ktorí nadviazali na vzburu básnikov konca [[80. roky 20. storočia|80. rokov]]{{--}}[[Jozef Urban (básnik)|Jozef Urban]], [[Ivan Kolenič]], [[Taťjana Lehenová]] a [[Barbarská generácia]]. * Inšpirácia tvorbou [[Osamelí bežci|Osamelých bežcov]] * Nadviazanie na tvorbu [[Katolícka moderna|Katolíckej moderny]], úspešné publikácie boli ''Katolícke piesne z Važca'' a román ''[[Dom opustenosti]]'', ktoré vydal [[Janko Silan]] a [[Milan Rúfus]], ktorý publikoval ''Modlitbičky'' v [[1990]]. * Odmietanie akejkoľvek vývinovej etapy a štýlov pred rokom [[1989]] a polemizovanie o podstate poézie a jej komunikačnom štatúte, napríklad [[Agda Bavi Pain]] * Ženský emancipačný prúd s neo-feministickými inšpiráciami, v ktorom sa darilo poetkám [[Stanislava Reparová|Stanislava Chrobáková Repar]], [[Taťjana Lehenová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taťjana Lehenová-komplexná charakteristika|url=https://www.litcentrum.sk/autor/tatjana-lehenova/komplexna-charakteristika-tvorby|dátum prístupu=2021-07-11|priezvisko=Šrank|meno=Jaroslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Jaroslav Šrank}}</ref>, [[Ľubica Somolayová]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubica Schmarcová|url=https://www.anasoftlitera.sk/main/anasoft-litera/porota/schmarcova-lubica/|dátum prístupu=2021-12-05|vydavateľ=anasoftlitera.sk}}</ref>, [[Mária Ferenčuhová]], [[Nóra Ružičková]] a [[Katarína Kucbelová]]. Z týchto prúdov sa vyvinula na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] aj [[Postmodernizmus|postmoderná literatúra]] zdôrazňujúca prácu s textom a pohrávanie sa so slovom. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] sa začala postupná premena štruktúry platforiem združujúcich tvorcov. Neskôr nastalo rozdrobovanie až atomizovanie rôznych literárnych asociácií a neformálnych zoskupení.<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9|strany=292|odkaz na autora=Marián Grupač}}</ref> ===Próza po roku 1990=== Prozaici, ktorí zostali vo vlasti a dištancovali sa od normalizačných metód od roku [[1968]] až po [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]] a rôznym spôsobom sa buď vyhýbali publikovaniu umeleckej literatúry alebo tvorili iné žánre, napríklad preklady, po roku 1990 začali naplno tvoriť a publikovať svoje odložené diela. Do tejto kategórie patria [[Ján Johanides]], [[Rudolf Sloboda]]<ref group="pozn">Citácia z knihy ''Ako vzniká deň'',str. 320, citát R. Slobodu: Spisovateľ sa snaží , aby na triviálnej asociácii založil čosi neobvyklé. Ale toto neobvyklé má tiež svoje zákony a neraz prídeme na to, že to, čo sme považovali za svojskosť, vymyslel už alebo povedal niekto pred nami... Vymyslíme niečo, čo náš kolega zatiaľ nevymyslí. Skoncentrujeme sa, zamyslíme, poprevraciame všetko naruby, a plody: Nové asociácie.</ref> [[Pavel Vilikovský]]<ref group="pozn">Citát z knihy ''Ako vzniká deň'', str.249: Zobrazovanie postáv ako nositeľov vlastností, typizácia atď. nemajú v poviedke miesta, postavy sú možnosti čitateľovho vnútra.</ref>, [[Pavel Hrúz]], [[Dušan Dušek]], [[Dušan Mitana]], [[Alta Vášová]], [[Stanislav Rakús]] a tiež [[Lajos Grendel]], ktorý robil maďarsko-slovenské preklady. Uvedení spisovatelia sa zaoberali témami života v totalite, slobody jednotlivca, post-totalitného rozpadu hodnôt, analýzou zla v uvedených súvislostiach. Autori používajú pri tom rôzne tvorivé metódy, ako je [[irónia]], [[paródia]] a technika [[brikoláž]]e (brikoláž je ovplyvnená intertextuálnosťou, formovaním významov textu odkazom na iné texty), [[persifláž]]e a [[travestia|travestie]] (zosmiešňujúca obmena vážneho literárneho diela, druh paródie). ===Dráma po roku 1989<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989|priezvisko=Šenkár|meno=Patrik|vydanie=1|vydavateľ=Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta stredoeurópskych štúdií, katedra areálových kultúr|miesto=Nitra|rok=2011|isbn=978-80-8094-898-6}}</ref>=== Postmoderná dráma na Slovensku začala ožívať opäť už od roku [[1987]] inscenovaním slovenských autorov ako boli [[Karol Horák]] a jeho hry ''Medzivojnový muž'' a ''Cesta''. Znova sa začali dávať hry [[Peter Karvaš|Petra Karvaša]], tieto divadelné kusy patria do žánru absurdného divadla, ktoré je súčasťou slovenskej postmoderny. <ref>{{Citácia knihy|titul=Literárny text v postmoderne - Dráma a próza|vydanie=1|vydavateľ=Vysoká škola pedagogická v Nitre, Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie|miesto=Nitra|rok=1994|isbn=80-88738-59-8|strany=95}}</ref> Kým dráma po roku [[1989]] prekonávala rekonštrukciu svojich inštitúcií, ktoré sa rušili a znova etablovali, zaznamenala tvorivý útlm vo viacerých svojich disciplínach. V najpriaznivejšej situácii sa ocitli autori divadelných súborov alternatívnych javiskových foriem. Pokračovali [[Stanislav Štepka]], [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], [[Rudolf Sloboda]], [[Karol Horák]], [[Peter Scherhaufer]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maťašík - Peter Scherhaufer|url=http://www.udfv.sav.sk/dokumenty/Matasik-Peter.Scherhaufer.pdf|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=Maťašík|meno=Andrej|vydavateľ=udfv.sav.sk|odkaz na autora=Andrej Maťašík}}</ref>, [[Blaho Uhlár]] a [[Viliam Klimáček]]. Autori, ktorí okrem iných žánrov písali aj drámu boli [[Peter Karvaš]], [[Peter Kováčik]], ktorý uviedol hru ''Boží vták'' v [[1993]] a ''Svätý z Hlbokého'' v roku [[1998]]. Zo satirikov bol aktívny [[Ľubomír Feldek]] novými scenármi, ktoré boli paródiami na folklór a literárne témy, napríklad ''Smrť v ružovom'' o [[Édith Piaf]] v [[1995]], ''Teta z Prahy'', ''Horor v horárni'' podľa ''Hájnikovej ženy''. Ponovembrová scéna divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ´90]] uviedla úspešné divadelné kusy od [[Rudolf Sloboda|Rudolfa Slobodu]] ''Armagedon na Grbe'' v [[1993]] a ''Macocha'' v [[1996]]. [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]] publikovali v súbornom vydaní všetko, čo odohrali na rôznych scénach. [[Mikuláš Kočan]] uviedol hru ''Húsky, húsky, kam letíte''. [[Milka Zimková]] uvádzala a vydala [[Monodráma|monodrámy]] v ''Divadle jedného herca''. Najplodnejším autorom v rámci malých javiskových foriem je [[Viliam Klimáček]], dramatik, prozaik a zakladateľ divadla GUnaGU<ref>{{Citácia knihy|titul=Súčasná slovenská literatúra po roku 1989|priezvisko=Grupač|meno=Marián|vydanie=1|vydavateľ=Matica slovenská|miesto=Martin|rok=2015|isbn=978-80-8128-138-9}}</ref>. Prozaik a dramatik [[Pavol Weiss]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pavol Weiss - životopis|url=https://www.litcentrum.sk/autor/pavol-weiss/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|priezvisko=|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> napísal hry ''Priateľky'' a ''Bajmann Brothers'' v [[2005]] s dobovými aktuálnymi témami. Prozaik [[Michal Hvorecký]] publikoval hru ''Plyš'' podľa svojho rovnomenného románu v postmodernom štýle. Ďalší významnejší autor je [[Peter Scherhaufer]] s postmodernou hrou ''Kemu ce treba?''. [[Blaho Uhlár]] začal uvádzať hry v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] a pokračoval aj po prevrate v [[1989]] absurdnými scénickými kusmi ''Kolaps'', ''IM-PASSE'' a ''Dyp inaf'', všetky v [[1991]], ''Eo ipso'' v [[1994]], ''Komora'' v [[1995]], ''Tváre'' v [[1997]], ''DNO - Óda na McWorld'' v [[1998]]. Absurdita dobového života je zobrazená metódou nespojitých výjavov, aby tak zobrazil chaos prežívania. [[Michal Babiak]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Babiak|url=https://www.spisskedivadlo.sk/ludia-v-sd/michal-babiak|dátum prístupu=2022-02-14|vydavateľ=Spišské divadlo|odkaz na autora=Michal Babiak}}</ref>vydal svoje hry v spoločnej publikácii ''Tri scenáre'' v [[1997]]. [[Rastislav Ballek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rastislav Ballek|url=https://snd.sk/profil/2031/rastislav-ballek#|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=snd.sk}}</ref> vo svojom dramatickom diele používal témy z diel iných autorov, aby tak satirizoval Vajanského či polemizoval s [[Gejza Vámoš|Gejzom Vámošom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako dnes čítame, inscenujeme drámu, divadelný text?|url=https://www-ceeol-com.wikipedialibrary.idm.oclc.org/search/viewpdf?id=16208|dátum prístupu=2022-01-21|priezvisko=Podmaková|meno=Dagmar|dátum vydania=|vydavateľ=CEEOL -Central and Eastern European Online Library|odkaz na autora=Dagmar Podmaková}}</ref>. Ballekove prózy [[Južná pošta (film)|Južná pošta]], [[Pomocník (film)|Pomocník]] a [[Agáty (film)|Agáty]] boli filmovo spracované. Literárni vedci radia jeho dielo do zlatého fondu slovenskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pisár dlhých zápiskov|periodikum=Knižná revue č. 5/2021|priezvisko=Chmel|meno=Rudolf|vydavateľ=www.litcenrum.sk|miesto=Bratislava|dátum=20.máj 2021|ročník=XXXI|číslo=5}}</ref> Dlhodobo tvoriaci dramatici, ktorí vydávali hry aj po prevrate v [[1989]] sú [[Osvald Zahradník]], [[Karol Horák]], [[Stanislav Štepka]], [[Jana Bodnárová]], [[Eva Maliti-Fraňová]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Miloš Karásek]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Karásek Miloš|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karasek-milos|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=beliana.sav.sk}}</ref>, [[Silvester Lavrík]], [[Tomáš Horváth (literárny vedec a spisovateľ)|Tomáš Horváth]], [[Peter Pavlac]], [[Roman Olekšák]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roman Olekšák|url=https://www.litcentrum.sk/autor/roman-oleksak|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref> a [[Michal Ditte]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Michal Ditte|url=https://www.litcentrum.sk/autor/michal-ditte/zivotopis-autora|dátum prístupu=2021-07-10|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava}}</ref>. == Literárne súťaže na Slovensku == * ''Jurinova jeseň'', [[Čadca]] * ''Krídla Ivana Laučíka'', [[Liptovský Mikuláš]] * ''Literárne dni Pavla Dobšinského'' * ''Literárna Senica Ladislava Novomeského'', [[Senica]] * ''Literárna súťaž Jozefa Braneckého'', [[Trenčín]] * ''Petržalské súzvuky Ferka Urbánka'', [[Bratislava]] - [[Petržalka]] ==Antológie== * ''Slovenský klasicizmus – poézia'' je vlastne reedíciou staršej antológie ''Na lutnu''. Výber zo slovenskej klasicistickej poézie (edične pripravil C. Kraus) z roku 1986.<ref name="litcentr" /> * ''Slovenský klasicizmus – próza'', editor C. Kraus<ref name="litcentr">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=klasicizmus – poézia, Slovenský klasicizmus – próza - Opakovanie dejín (aj s chybami)|url=https://www.litcentrum.sk/recenzia/slovensky-klasicizmus-poezia-slovensky-klasicizmus-proza-opakovanie-dejin-aj-s-chybami|dátum prístupu=2021-06-21|priezvisko=Vojtech|meno=Miloslav|vydavateľ=Literárne informačné centrum Bratislava|odkaz na autora=Miloslav Vojtech}}</ref> == Referencie == {{referencie|3}} == Poznámky == <references group="pozn" /> == Iné projekty == {{projekt}} == Pozri aj == {{col-begin}} {{col-break|width=50%}} * [[Zlatý fond denníka SME]] * [[zoznam slovenských prozaikov]] * [[zoznam slovenských básnikov]] * [[hlaholika]] * [[romantizmus v slovenskej literatúre]] * [[slovenská literárna fantastika]] * [[Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky]] * [[Trnavská skupina]] * [[Konkretizmus (poézia)]] {{col-break}} * [[Eugen Vesnin]] * [[Štefan Gráf]] * [[Generácia 56]] * [[Barbarská generácia]] * [[Peter Scherhaufer]] * [[Jozef Kot]] * [[Jean Giono]] * [[Pierre Carlet de Chamblain de Marivaux]] {{col-end}} == Bibliografia == * [[Encyklopédia Slovenska]], I. zväzok A - D., strany 345 - 346, heslo: Cyril a Metod a ďalšie, vydal: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied]], Bratislava, [[1980]] * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 32, heslo: Napomenutie vladárom, vydal: VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied, Bratislava, rok 1980 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Jaroslav Vlček]], [[Zlatý fond denníka SME]], e-book * [[Encyklopédia Slovenska]], IV. zväzok N -Q, strana 94, heslo: Nitra-literárny almanach,strany 382-383, heslo: poézia * [[Encyklopédia archeológie]], autor: [[Bohuslav Novotný]] a kolektív, [[Vydavateľstvo Obzor|vydavateľstvo OBZOR]], str. 321 * [[Valentín Beniak]]: Slovenský igric sa búri aj žalostí, editor:[[Július Pašteka]],vydavateľstvo Hlbiny,2017, ISBN 978-80-89743-21-6 * [[Ján Smrek]]: Poézia, moja láska, vydavateľstvo [[Slovenský spisovateľ]], editor [[Vladimír Petrík]],1989,memoáre, ISBN 80-220-0032-9 * [[Ján Smrek]]: Knihy slnečné, [[Slovenský spisovateľ|Slovenský spisovateľ]], [[1963]], výber tvorby: Cválajúce dni,Božské uzly, Iba oči, Básnik a žena, Zrno, ilustrácie akad.sochár Jozef Kostka * Pieseň večne mladá,výber zo štúrovskej poézie, vydalo: [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] 1983,Bratislava * Postavy veľkomoravskej histórie [[Matúš Kučera]], vydavateľstvo Osveta Martin, fotografie, rok 1986, 2. vydanie, rok 2007, strany 231 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Stanislav Šmatlák]] a kolektív, vydalo [[Literárne informačné centrum]], Bratislava, rok 2007, 4. vydanie, 345 str., ISBN 978-80-89222-28-5 * Dejiny slovenskej literatúry, [[Milan Pišút]] a kolektív, vydavateľstvo [[Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov|OBZOR]] Bratislava, rok 1984, str. 1002 * Dejiny slovenskej literatúry 2, 19. storočie a prvá polovica 20. storočia,[[Stanislav Šmatlák]], 1925-2008, Vyd.údaje:Bratislava: Národné literárne centrum, 1999,559 s,2. vyd., v NLC 1, Edícia: Prameň zv. č. 13, ISBN 80-88878-50-0 * Dejiny slovenskej literatúry: Od stredoveku po súčasnosť, Men.Reg.[[Zuzana Kákošová]].Vec.Reg.[[Stanislav Šmatlák]], autor:Šmatlák, Stanislav, 1925-2008, Vyd. údaje:Bratislava: Tatran, 1988, 623 str., * Slovenská poézia, próza a dráma po roku 1989 alebo 89 autorov po roku 1989, [[Patrik Šenkár]], [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]], Nitra, 2011, ISBN 978-80-8094-898-6 * Súčasná slovenská literatúra po roku 1989, [[Marián Grupač]] a kol., vydal [[Matica slovenská]], s podporou Ministerstva kultúry SR, Martin, 2015, ISBN 978-80-8128-138-9 * Ľudovít Štúr, biografia, autor [[Fraňo Ruttkay|Fraňo Ruttkay,]] vydavat. [[Vydavateľstvo Obzor|OBZOR]] - redakcia TATRAPRESS pre Slovenský úrad pre tlač a informácie, rok 1971, strán 105 * [[Rudolf Jašík]]: Námestie svätej Alžbety. 1. vyd. Bratislava : [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé Letá]], 1958. S. 268. * Ako vzniká deň - Generácia 56, autor [[Vincent Šabík]], vydavateľstvo [[Tatran (vydavateľstvo)|TATRAN]], Bratislava, rok 1970, str. 328 * Literárny text v postmoderne - Dráma a próza, vydanie1., vydavateľ:[[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Vysoká škola pedagogická v Nitre]], Fakulta humanitných vied, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Nitra, rok1994, str.95, ISBN 80-88738-59-8 {{Portál|Literatúra|Literárny}} * [[Pavel Hrúz]]: Okultizmus a iné prózy, vydanie 1., Vydavateľ:Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, rok 2007, str. 523, ISBN 978-80-8101-015-6 [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku| ]] [[Kategória:Slovenčina]] [[Kategória:Gréckokatolícka cirkev na Slovensku]] . cjctcnk1pmjhii4gkgrwlaoclyhf6qs 0 96871 7417771 7382376 2022-07-31T08:59:46Z 195.3.170.195 wikitext text/x-wiki '''Miliarda''' (skratka mld.) je desať [[milión]]ov, čiže 10⁹; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva [[bilión]]. {{Veľké čísla}} [[Kategória:Čísla]] oq4ya9br26hrvnnd9r04muf4tq3a5mh 7417780 7417771 2022-07-31T10:06:03Z DurMar12 181423 Revízia 7417771 používateľa [[Special:Contributions/195.3.170.195|195.3.170.195]] ([[User talk:195.3.170.195|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki '''Miliarda''' (skratka mld.) je tisíc [[milión]]ov, čiže 10⁹; v USA, a v minulosti v bývalom ZSSR sa toto číslo nazýva [[bilión]]. {{Veľké čísla}} [[Kategória:Čísla]] kshiyxudrbc9f1lt2l1zd6akwihlcrk 0 101327 7417698 7409862 2022-07-30T22:23:25Z KingisNitro 91359 Nemusi ist nutne o stiepenie wikitext text/x-wiki '''Substrát''' ([[latinčina|lat.]]) môže byť: *všeobecne: **základ, podklad (najmä činnosti, stavu, vlastnosti) **živné prostredie, podklad pre vznik niečoho **to, čo je podložené, podklad; materiál *vo filozofii: **všeobecný podklad/základ jednoty rôznych javov, nositeľ ich vlastností **nemenný podklad/základ zmien, absolútny nositeľ vlastností, [[substancia]] bez [[vlastnosť|vlastností]] *v biológii: **pevné prostredie poskytujúce suchozemským rastlinám živný podklad, pozri [[substrát (botanika)]] **živná pôda na pestovanie mikroorganizmov, kultivačné médium, pozri [[substrát (mikroorganizmy)]] *v ekológii: organické látky v odpadových vodách slúžiace ako potrava pre mikroorganizmy, pozri [[substrát (odpadové vody)]] *v pedológii: [[pôdotvorná hornina]] *v geológii: vrstva zemského plášťa pod zemskou kôrou, pozri [[susbstrát (geológia)]] *v chémii: **molekula, ktorú enzým katalyticky premieňa na inú molekulu, pozri [[substrát (biochémia)]] **organický pigment schopný absorbovať z farebných roztokov farbivo, pozri [[substrát (pigment)]] *vo farmakológii: základná látka, ku ktorej sa pridáva vlastná účinná látka, pozri [[substrát (farmakológia)]] *v doprave: zásielka prepravovaná osobnou alebo nákladnou dopravou alebo dopravou správ, pozri [[substrát (doprava)]] *v integrovaných odvodoch: materiál, v/na ktorom je vytvorený integrovaný obvod *v jazykovede: jazyk (jazykové prvky) zaniknutého podmaneného etnického celku zachovaný (zachované) v jazyku etnického celku, ktorý si ho podmanil, pozri [[substrát (jazykoveda)]] {{Rozlišovacia stránka}} 3rtli7r974aqw9pvswjpwuwb4wlx25k 0 113998 7417776 5943864 2022-07-31T09:23:09Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki '''[[Stefan]] Lazar I. Hrebeljanović''' (okolo [[1329]], [[Prilepac]], [[Kosovo]] – [[28. jún]] [[1389]], [[Kosovo pole]]) alebo '''knieža Lazar''' (po srbsky ''Кнез Лазар'' / ''Knez Lazar'' - knieža Lazar) alebo '''cár Lazar''' bol [[Srbsko|srbský]] [[Despota (titul)|despota]], [[knieža]] (1371–1389) a [[cár]] (1389). V Srbsku sa stal legendárnou postavou a [[pravoslávna cirkev]] ho uznáva ako [[svätec|svätca]]. == Meno == {{Hlavný článok|Stefan}} ''Stefan'' je meno s významom ''ovenčený'', ktorý používali vládcovia [[Srbsko|Srbska]] ako čestný titul. Priezvisko ''Hrebeljanović'' pochádza z neskoršieho podania, podľa ktorého predkom rodiny bol ''Hrebalj'', respektíve rodina pochádzala z [[Grbalj]]a v [[Kotorský záliv|Kotorskom zálive]]. == Život == [[Súbor:Krusevac-lazar hrebljanovic.JPG|right|thumb|Socha Lazara Hrebeljanovića v meste [[Kruševac]].]] Princov otec menom [[Pribac]] bol nižší šľachtic na dvore cára [[Stefan Uroš IV. Dušan Nemanjić|Stefana Uroša IV. Dušana]] a Lazar vyrastal na dvore v [[Prizren]]e. V&nbsp;roku 1362 sa spomína ako dvoran Dušanovho následníka [[Stefan Uroš V.|Stefana Uroša V.]], ktorý ho okolo roku 1371 povýšil na knieža. Neskôr Lazar opustil Prizren a konsolidoval svoju moc na severe Srbska. Aj keď bol [[vazal]]om cára Stefana Uroša V., odmietol sa zúčastniť [[bitka pri rieke Marica|bitky pri rieke Marica]], v ktorej osmanské sily porazili väčšiu časť srbskej armády a ovládali oblasti južne a východne od Kosova. Čoskoro na to cár Stefan Uroš zomrel ako posledný mužský potomok dynastie [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]]. Lazar sa vďaka diplomacii, vojenským víťazstvám a v neposlednom rade vďaka dynastickému manželstvu s Milicou Nemanjićovou stal najsilnejším srbským šľachticom. Prisvojil si cisárske tituly ''Stefan'' a ''[[autokrat]]'' a povýšil sa aj nad svojho spojenca, bosnianskeho [[bán]]a [[Tvrtko Kotromanić|Tvrtka Kotromanića]], ktorý používal titul ''Stefan kráľ Srbov a Bosny'' a bol po otcovej matke potomok Nemanjićovcov, takže jeho dynastické nároky boli každopádne legitímnejšie. Lazar si vybojoval silnú pozíciu na Balkáne a ovládal dnešné centrálne Srbsko a časť Kosova. Hlavným mestom jeho kniežatstva bolo mesto [[Kruševac]]. Kládol silný odpor postupujúcej [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]], napríklad vo víťaznej [[Bitka pri Pločniku|bitke pri Pločniku]] v roku 1387. Lazarovo kniežatstvo sa stalo útočiskom mnohých mníchov, spisovateľov, architektov a umelcov z Bulharska, Grécka a južného Srbska, ktoré boli pod kontrolou Turkov. Aj keď jeho rozloha bola asi štvrtinová v porovnaní s Dušanovým cisárstvom, zjednotil centrálne Srbsko so severnými provinciami [[Mačva]], [[Kučevo]] a [[Braničevo]]. Jeho územie chránili vazalskí vládcovia, ktorých si zaviazal manželstvom so svojimi dcérami. Patrili k nim [[Mikuláš II. Gorjanský|Mikuláš Gorjanský]] v Mačve, [[Đurađ II. Balšić]] v [[Zeta|Zete]] ([[Čierna Hora]]), [[Vuk Branković]] v [[Raška|Raške]] ([[Kosovo]]). V predvečer [[Bitka pri Kosovom poli|bitky pri Kosovom poli]] ho korunovali za [[cár]]a, ale v bitke ho Turci zajali a po bitke popravili. Ortodoxná cirkev ho vyhlásila za svätého mučeníka. == Rodina == * otec [[Pribac]], dvoran cára [[Stefan Uroš IV. Dušan Nemanjić|Stefana Uroša IV.]] * manželka Milica, dcéra [[princ Vratko|princa Vratka]] z rodu [[Nemanjićovci|Nemanjićovcov]] (od 1353) ** dcéra Mara *** neskôr manželka [[Vuk Branković|Vuka Brankovića]] ** syn [[Stefan Lazarević]], Lazarov následník, srbské knieža a despota ** syn Vuk (popravený 6. júla 1410) ** dcéra [[Mara Lazarevićová|Mara]] alebo Dragana *** neskôr manželka bulharského cára [[Ivan Šišman|Ivana Šišmana]] ** dcéra [[Teodora Lazarevićová|Teodora]] *** neskôr manželka [[Mikuláš II. Gorjanský|Mikuláša II. Gorjanského]] (iné pramene udávajú, že jeho manželkou bola jej mladšia sestra Jelena) ** dcéra Jela alebo [[Jelena Lazarevićová|Jelena]], *** neskôr manželka čiernohorského kniežaťa [[Đurađ Stracimirović|Đurađa Stracimirovića]] z rodu [[Balšićovci|Balšićovcov]] (Đurađ II. Balšić) *** neskôr manželka [[Sandalj Hranić|Sandalja Hranića]], synovca [[Vlatko Vuković|Vlatka Vukovića]] ** dcéra [[Olivera Despina Lazarevićová|Olivera Despina]] *** neskôr „manželka“ (t. j. zaradená do [[hárem]]u) tureckého sultána [[Bajazid I.|Bajazida I.]] == Externé odkazy == * [http://www.srpska-mreza.com/bookstore/kosovo/kosovo10.htm Prologue to Kosovo: The Era of Prince Lazar] (en) * [http://www.rastko.org.yu/kosovo/istorija/zfajfric-lazarevici.html Sveta loza kneza Lazara] (sr) [[Kategória:Narodenia v 1329|Hrebeljanović, Sefan Lazar I.]] [[Kategória:Úmrtia v 1389|Hrebeljanović, Sefan Lazar I.]] [[Kategória:Vládcovia Srbska|Hrebeljanović, Sefan Lazar I.]] [[Kategória:Pravoslávni svätci|Hrebeljanović, Sefan Lazar I.]] [[Kategória:Popravené osobnosti]] ja3b2utf7v77koecdwtiw4nrv0c2esx 0 118142 7417481 7356135 2022-07-30T12:48:24Z Of 11561 new chapter: Plánované trate wikitext text/x-wiki {{Infobox električková sieť | názov = Električková doprava v Košiciach | obrázok = Staničné námestie v Košiciach.jpg | popis = Električky [[Vario LF2 plus|Vario LF2+]] na [[Staničné námestie|Staničnom námestí]] <!-- Základné údaje --> | štát = Slovensko | mesto = [[Košice]] | prevádzkovateľ = [[Dopravný podnik mesta Košice]] | ids = [[IDS Východ]] | zahájenie prevádzky = [[14. novembra]] [[1891]] | zahájenie el. prevádzky = [[30. decembra]] [[1913]] | ukončenie prevádzky = | trakcia = [[1891]] – [[1914]] [[Konská železnica|konská]]<br/>[[1895]] – [[1914]] [[Parná električka|parná]]<br/>od [[1913]] [[Električka|elektrická]] <!-- Infraštruktúra --> | dĺžka tratí = 33,7 [[km]] | rozchod = {{mm|1435|m}} (normálny) | napätie = 600 V DC | počet zastávok = 48 | vozovne = [[vozovňa na Bardejovskej ulici]] <!-- Prevádzka --> | počet liniek = 7 mestských a 8 železiarenských | dĺžka liniek = | počet vozov = 110 {{malé|(2020)}}<ref name="vozpark">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Súčasný evidenčný stav vozidiel| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/evidencny-stav| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> | počet cestujúcich = 25,524 mil./rok {{malé|(2009)}} | dopravný výkon = | mapa = TRAM LINES IN KOSICE.svg | popis mapy = Aktuálna mapa električkových liniek v Košiciach | poznámky = }} '''Električková doprava v Košiciach''' je spolu s [[Električková doprava v Bratislave|bratislavskou električkovou dopravou]] jediný systém tohto druhu [[Mestská hromadná doprava|mestskej dopravy]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Električková sieť má dĺžku {{km|34|m}}, [[rozchod koľají]] je štandardný {{mm|1435|m}}. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská [[Košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]], spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom [[U. S. Steel Košice|U. S. Steel]] v dĺžke {{km|13|m}}. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] v Košiciach. == Dejiny == === 1891 – 1948 === [[Obrázok:TováreňVČermeli.jpg|thumb|Trojvozňový vlak mestskej dráhy s parným rušňom pri továrni na poľnohospodárske stroje v Čermeli]] [[Obrázok:KošiceHlavná.jpg|thumb|V Košiciach v roku 1913 zahajovali dopravu električky vyrobené v [[Győr]]e]] Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[Uhorsko|Uhorské]] ministerstvo obchodu povolilo výstavbu mestskej pouličnej železnice pre osobnú a nákladnú dopravu [[Budapešť|budapeštianskemu]] inžinierovi [[Štefan Popper|Štefanovi Popperovi]]. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek [[Kôň domáci|konskej]] železnice zo [[Železničná stanica Košice|železničnej stanice]] cez [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnú ulicu]] po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti [[Čermeľ (železnica)|Čermeľ]] po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku [[1972]]). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)''. Prepravca okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate, ku ktorým boli vystavané koľajové [[Vlečka (železnica)|vlečky]]. Podnik vlastnil 15 osobných a jeden nákladný vozeň. Medzi rokmi [[1895]] a [[1913]] zaradil do premávky i sedem [[parný rušeň|parných rušňov]]. Duálna prevádzka konskej i parnej trakcie sa ukázala ako nerentabilná a až do elektrifikácie celej siete zostali Košice v rokoch [[1909]] – [[1913]] bez mestskej dopravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Počiatky a konce konskej a parnej sily v doprave (1881 - 1909)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10709/Historia-MHD-v-Kosiciach-Pociatky-a-konce-konskej-a-parnej-sily-v-doprave-1881-1909| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Miestnu dráhu nechalo mesto elektrifikovať [[Berlín|berlínskou]] firmou ''Gesselschaft für Bau und Betrieb von Eisenbahnen, Henning Hartwich & Co''. Tá spustila prevádzku električky až tesne pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Dodaných bolo 18 električiek typu B z vagónky v [[Győr]]e, päť vlečných uzavretých a päť vlečných otvorených letných vozňov. Trate na uliciach [[Masarykova ulica (Košice)|Masarykovej]], Bencúrovej, Floriánskej (k pivovaru) a Moldavskej (k teheľni) sa využívali iba pre nákladnú dopravu. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, [[Kuzmányho ulica (Košice)|Kuzmányho]], Masarykova a [[Bencúrova ulica (Košice)|Bencúrova]]) ako aj trať k ''Franckovej továrni'' a [[Verejný cintorín|verejnému cintorínu]] ([[1915]]). Mestská osobná doprava tak bola zabezpečovaná na troch linkách (podľa dnešných názvov):<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Na počiatku električky (1909 - 1918)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10711/Historia-MHD-v-Kosiciach-Na-pociatku-elektricky-1909-1918| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * 1. ''Železničná stanica – Hlavná – [[Komenského ulica (Košice)|Komenského]] – Čermeľ'' * 2. ''[[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]] – Južná trieda – verejný cintorín'' * 3. ''Železničná stanica – Kuzmányho – [[Námestie Maratónu mieru]] - Hlavná - železničná stanica'' Po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Československej republiky]] prešla prevádza električiek pod [[Viedeň|viedenskú]] firmu ''Vereinigte Elektrische Gesselschaft''. V roku [[1920]] značne poklesol dopyt po využívaní električkovej dopravy vzhľadom na 150% nárast cien za prepravu. Napriek tomu v roku [[1924]] inicioval generál [[Česko-slovenská armáda|Československej armády]] a veliteľ košickej [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] [[Radola Gajda]] výstavbu električkovej trate s linkou č. 4 ku [[Radola Gajda|Gajdovým]] kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku [[1968]]). Po veľkej hospodárskej kríze prepravca odmietol ďalej investovať do chátrajúcej dopravnej infraštruktúry, preto podnik v roku [[1936]] odkúpilo mesto Košice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Medzivojnové roky (1919 - 1936)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/15961/Historia-MHD-v-Kosiciach-Medzivojnove-roky-1919-1936| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2016-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Po opätovnom pripojení Košíc k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] (v rokoch [[1938]] - [[1945]]) sa realizovalo niekoľko zásadných zmien v linkovom vedení, pričom podnik prvýkrát pristúpil k zdvojkoľajeniu niektorých vyťažených úsekov v centre mesta. V roku [[1939]] bola zavedená linka č. 5 i po východnom mestskom okruhu (dnešná Masarykova a Bencúrova) a v roku [[1942]] linka č. 6 ku tehelni (dnes Moldavská). Od roku [[1941]] linkové vedenie reflektovalo zmeny v urbánnej štruktúre mesta, pričom najzaťaženejší prepravný ťah v severojužnom smere z Komenského po verejný cintorín bol obslúžený jednou linkou bez prestupu (najprv linka č. 1 z Čermeľa, neskôr 2 alebo 4 od Gajdových kúpeľov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Električka v rukách mesta (1937 - 1944)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10712/Historia-MHD-v-Kosiciach-Elektricka-v-rukach-mesta-1936-1944| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Na sklonku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, [[trolejové vedenie|trolejového vedenia]] a vozovne a k odvlečeniu desiatich električiek do [[Nemecko|Nemecka]]. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky až 48 vyradených [[Praha|pražských]] električiek [[Ringhoffer]], ktoré boli vyrobené vo firme ''František Ringhoffer Smíchov'' v rokoch [[1905]] - [[1909]]. Niektoré z nich poslúžili na výrobu desiatich vlastných vozidiel miestnej produkcie, ktoré boli vyrobené v rokoch [[1948]] – [[1952]] (vyradené do roku [[1968]]). Linkové vedenie od roku [[1946]] definitívne ustálilo vedenie najvyťaženejšej linky č. 1 v severojužnom smere (Čermeľ - verejný cintorín). Spojenie severnej časti mesta so železničnou stanicou zabezpečovala odvtedy linka č. 2 a prevádzka na [[Mestský okruh číslo 1 (Košice)|vnútornom mestskom okruhu]] pripadla linke č. 3.<ref name="45a55">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Obnova dopravy a príchod socializmu (1945 - 1955)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10713/Historia-MHD-v-Kosiciach-Obnova-dopravy-a-prichod-socializmu-1945-1955| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> === 1948 – 1989 === [[Obrázok:Komeského Košice.jpg|thumb|Električka T2 na Komenského ulici]] [[Obrázok:Električka na Hlavnej v Košiciach.jpg|thumb|Súprava električiek T3 pred [[Dóm svätej Alžbety|Dómom svätej Alžbety]], 70. roky 20. storočia]] [[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]] [[Súbor:Orientačný plán MHD v Košiciach 1981.jpg|thumb|Schéma siete mestskej dopravy v roku 1981]] V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako [[Socializmus|socialistickej]] metropoly [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej dopravy ako rozhodujúcej trakcie pri zabezpečovaní prepravy obyvateľstva zo [[Košické sídliská|sídliskových]] štvrtí do novovybudovaných priemyselných areálov. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla trať do mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] ([[1952]]), na sídlisko Solovjevova ([[1959]], dnes trať ku [[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Botanickej záhrade]]) a predĺženie jednokoľajnej trate z Aničky do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] ([[1960]], zrušená však už po piatich rokoch prevádzky). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T ([[Tatra T1|T1]] v rokoch [[1956]] – [[1957]] spolu 11 kusov, [[Tatra T2|T2]] v rokoch [[1958]] – [[1962]] spolu 32 kusov a [[Tatra T3|T3]] v rokoch [[1963]] – [[1989]] spolu 192 kusov).<ref name="45a55"/><ref name="56a69">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Električková revolúcia (1956 - 1969)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10715/Historia-MHD-v-Kosiciach-Elektrickova-revolucia-1956-1969| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> V roku [[1960]] električky zabezpečovali dopravu na siedmich linkách: * 1. ''Havlíčkova – Barca'' * 2. ''Havlíčkova – Železničná stanica'' * 3. ''Železničná stanica – Kuzmányho – Železničná stanica'' * 4. ''Čermeľ – Barca'' * 5. ''Havlíčkova – Ťahanovce'' * 6. ''Železničná stanica – Moldavská'' * 7. ''Námestie Maratónu mieru – Solovjevova (Botanická záhrada)'' V roku [[1964]] bola spustená do prevádzky [[Košická rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]) cez sídlisko [[Košice-Západ|Terasa]] po Triede SNP v dĺžke {{km|13|m}}. Plánovaná odbočka z rýchlodráhy do satelitného železiarenskeho mesta [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]] sa však nerealizovala. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu dnešnej vozovne na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do [[Hutníctvo|hutníckeho]] kombinátu VSŽ boli od roku [[1979]] prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov.<ref name="56a69"/> V roku [[1978]] došlo k najväčšej tragédii v dejinách mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Pri neubrzdení schádzajúcej električky na linke 6 zo sídliska Terasa na zastávku [[Amfiteáter Košice|Amfiteáter]] prišlo o život deväť ľudí a niekoľko desiatok skončilo s ťažkými zraneniami.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20946514/od-najvacsej-dopravnej-tragedie-v-kosiciach-uplynie-40-rokov.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-10-28| dátum prístupu = 2020-12-28}}</ref> Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na [[Košické sídliská|husto obývané sídliská]] Terasa ([[1964]] – [[1966]]) a [[Nad jazerom]] ([[1983]]). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] ([[1965]]) a Čermeľa ([[1972]]), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. Okrem týchto menej využitých úsekov bola premávka zastavená aj na okružnej linke 3 ([[1968]]), čo v konečnom dôsledku viedlo k poklesu vnútromestských liniek zo siedmich na štyri. V 70. a 80. rokoch už väčšinu novovzniknutých prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na kopcovité sídliská [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košické sídliská|KVP]] sa počítalo so zavedením [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusovej trakcie]] (prevádzkovaná v rokoch [[1993]] – [[2015]]). Električky prestali premávať i po Hlavnej ulici z dôvodu rekonštrukcie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu svätej Alžbety]] a [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]]. Náhradou za túto kľúčovú košickú dopravnú os bola obnova električkovej trate po paralelnej Kuzmányho ulici v roku [[1986]]. Posledná dosiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici z roku [[1989]] výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta. V tomto roku dosiahla električková doprava v Košiciach svoje maximum s nasledujúcimi linkami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Ropná kríza a obrodenie elektrickej trakcie (1980 - 1989)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10717/Historia-MHD-v-Kosiciach-Ropna-kriza-a-obrodenie-elektrickej-trakcie-1980-1989| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * 1. ''Havlíčkova – Kuzmányho – Nad jazerom'' * 2. ''Havlíčkova – Kuzmányho – Železničná stanica'' * 3. ''Železničná stanica – Nad jazerom'' * 4. ''Havlíčkova – Kuzmányho – Barca'' * 5. ''Amfiteáter – [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] – Námestie osloboditeľov – Nad jazerom'' * 6. ''Železničná stanica – Trieda SNP – Námestie Maratónu mieru'' * 7. ''Botanická záhrada – Kuzmányho – Nad jazerom'' * 8. ''Amfiteáter – Alejová – Barca'' * 9. ''Havlíčkova – Trieda SNP – Alejová – Nad jazerom'' * R1. ''Železničná stanica – VSŽ'' * R2. ''Nad jazerom – Alejová - VSŽ'' * R3. ''Havlíčkova – [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] - VSŽ'' * R4. ''Botanická záhrada – Trieda SNP - VSŽ'' * R5. ''Železničná stanica – VSŽ'' * R6. ''Vozovňa Bardejovská – VSŽ'' * R7. ''Amfiteáter – Trieda SNP - VSŽ'' * R8. ''Ryba – Námestie osloboditeľov - VSŽ'' === 1990 – 2014 === [[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] v tradičnom krémovo-červenom nátere v roku 1993 na Námestí osloboditeľov]] Po [[Nežná revolúcia|revolúcii 1989]] došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku [[1990]] nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozňov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Baran| meno = Sebastián| autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Stagnácia dopravy (1990 - 1999)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/10718/Historia-MHD-v-Kosiciach-Stagnacia-dopravy-1990-1999| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Po roku [[1989]] boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (v rokoch [[1986]] – [[1991]] spolu 40 kusov) a [[T6A5]] (v rokoch [[1992]] – [[1993]] spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do [[Miškovec|Miškolca]] ([[Maďarsko]], 10 kusov), [[Strausberg|Strausbergu]] ([[Nemecko]], 3 kusy) a [[Sarajevo|Sarajeva]] ([[Bosna a Hercegovina]], 4 kusy). Na električkách typu [[T6A5]] boli vymenené automatické hlavy spriahadiel za klasické pražské (zhodné s typom na vozidlách typu T3). Na trvalých súpravách bolo ponechané medzi vozňami automatické spriahadlo, ktoré umožňovalo jazdu iba na jeden [[Pantograf (zberač prúdu)|pantograf]]. V rokoch [[2003]] – [[2009]] prešlo 8 kusov električiek [[KT8D5]] vložením stredného nízkopodlažného článku rekonštrukciou na typ [[KT8D5R.N2]] a niekoľko električiek [[T3]] bolo taktiež zmodernizovaných (elektronické panely, nový interiér, nový náter), z toho jedna na typ [[T3Mod]], ktorý napokon nebol pre nevyhovujúcu výzbroj, závadu na brzdách a veľmi časté poruchy zaradený do pravidelnej prevádzky. Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel [[Uhlík|uhlíkom]] zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie [[Výhybka|výhybiek]] sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku [[2008]], keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku [[2010]] v žlto-modrom nátere. V apríli roku [[2011]] bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky [[Vario LF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = História MHD v Košiciach: Po zavedení prestupnej tarify (2008 - 2013)| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/12642/Historia-MHD-v-Kosiciach-Po-zavedeni-prestupnej-tarify-od-roku-2008| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = 2013-11-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> <gallery> Obrázok:Košice, Tatra T3SUCS (1).jpg|Súprava T3 (1993) Obrázok:Košice, Tatra T6A5 (1).jpg|Súprava T6 (1993) Obrázok:Tatra KT8D5, vjíždí do vozovny DPMK.jpg|KT8 vo vozovni Obrázok:Kosice, tramvaje na obratišti Nad Jazerom.jpg|Obratisko Važecká </gallery> <gallery> Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|T3 pri zastávke Amfiteáter Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|KT8D5R.N2 na [[Trieda SNP (Košice)|Triede SNP]] Obrázok:T6A5 03.jpg|Súprava T6A5 na rýchlodráhe Obrázok:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|KT8D5 prechádza povrchovou spojkou Californien na Kuzmányho ulici </gallery> == Obnova siete 2014 – 2018 == [[Obrázok:Električky na Námestí osloboditeľov.jpg|thumb|Električky [[Vario LF2 plus|Vario LF2+]] na Námestí osloboditeľov]] [[Súbor:Časť električkového depa DPMK.jpg|thumb|Časť električkového depa DPMK]] [[Súbor:T3 MOD 359.jpg|thumb|Depo v roku [[2006]]]] Havarijný stav tratí a zastaranosť vozidlového parku si vynútili rozsiahlu investíciu do električkovej dopravy v Košiciach, financovanú zo štrukturálnych fondov [[Európska únia|Európskej únie]] od roku [[2014]] (Operačný program Doprava - [[Kohézny fond|Kohézny fond EÚ]]). V rokoch 2014 – [[2018]] bolo dodaných 46 nových, článkových, čiastočne nízkopodlažných električiek [[Vario LF2 plus|Vario LF2+]]. === 1. etapa === V rámci prvej etapy sa v rokoch [[2014]]{{--}}[[2015]] zrekonštruovala centrálna časť košickej mestskej siete na úseku:<ref name="IKD">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = master5228| titul = Integrovaná koľajová doprava| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/15175/15175| dátum vydania = 2016-11-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-30| vydavateľ = imhd.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * Námestie Maratónu mieru * Hviezdoslavova * Kuzmányho * Štúrova * Námestie osloboditeľov * [[Senný trh (Košice)|Senný trh]] * [[Staničné námestie |Staničné námestie]] Tento úsek bol rekonštruovaný s parametrami pre výhľadovú premávku vozidiel tram-train, ktoré by zachádzali zo [[Železničná trať|železničnej trate]] aj na tento vnútromestský okruh zo severu a od juhu (od železničnej stanice). Realizácia tohto zámeru pod názvom ''Integrovaná koľajová doprava'' (IKD) však bola odložená na neurčito, v dôsledku čoho koľajové napojenia tohto úseku neboli prepojené so železničnou traťou a zostali provizórne zaslepené.<ref name="IKD"/> ===2. etapa=== Na prvú etapu IKD nadväzovala v roku 2015 druhá etapa pod názvom ''Modernizácia električkových uzlov'' (MEU), v rámci ktorej sa opravili tieto úseky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = master5228| titul = Modernizácia električkových uzlov| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/15176/15176| dátum vydania = 2016-11-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-30| vydavateľ = imhd.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná * obratisko Amfiteáter * obratisko Havlíčkova * Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]] ===3. etapa=== V rámci tretej etapy (''MET1'') sa v rokoch [[2016]] – [[2018]] zrekonštruovali úseky v širšom centre Košíc:<ref name="MET1">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno = | odkaz na autora = master5228| titul = Modernizácia električkových tratí, 1. etapa| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/15178/15178| dátum vydania = 2016-11-26| dátum aktualizácie = 2019-08-13| dátum prístupu = 2020-12-28| vydavateľ = imhd.sk| miesto = Košice| jazyk = }}</ref> * Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku) * Kruhový objazd (kruhové križovanie Moldavská, [[Trieda SNP (Košice)|Trieda SNP]], Alejová do štyroch smerov) * Trieda SNP * Zimná a Boženy Němcovej * obratisko Botanická záhrada * Komenského ulica * VSS, križovatka Projekt MET1 zahŕňal komplexnú rekonštrukciu [[Električková trať|električkovej trate]] vrátane pridania niekoľkých nových zastávok na Komenského a Štúrovej ulici, výstavbu nových meniarní na Havlíčkovej ulici a v areáli DPMK na Bardejovskej ulici. Rekonštrukciou prešla aj meniareň na Popradskej ulici. Trať na Triede SNP je pokrytá umelým trávnikom uloženým na absorpčných rohožiach s funkciou retencie vody.<ref name="MET1"/> ===Plánované rekonštruckie=== V rámci projektu MET2 sa plánuje rekonštrukcia tratí v južnej časti mesta:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = master5228| titul = Modernizácia električkových tratí, 2. etapa| url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/15626/15626| dátum vydania = 2016-11-26| dátum aktualizácie = 2019-09-11| dátum prístupu = 2020-12-28| vydavateľ = imhd.sk| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> * Južná trieda * Alejová * VSS, križovatka – Barca * VSS, križovatka – Nad jazerom – Krásna Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu električkovej vozovne na Bardejovskej ulici, v rámci ktorej sa majú vykonať nasledujúce úpravy: * vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou {{m|22.6|m}}) * rekonštrukcia umyvárne električiek * rekonštrukcia haly denného ošetrenia * modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie * rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami. <gallery> Obrázok:Vario na Štúrovej2.jpg|Štúrova ulica Obrázok:Vario na Štúrovej.jpg|Križovatka Štúrovej a Moyzesovej ulice Obrázok:Vario na Československej armády.jpg|Ulica Československej armády Obrázok:Vario pri Hlavnej pošte.jpg|Kuzmányho ulica Obrázok:Kruhový objazd v Košiciach.jpg|Kruhová električková križovatka, jediná tohto typu na Slovensku </gallery> == Vozidlový park == V roku [[2020]] evidoval Dopravný podnik mesta Košice 111 vozidiel (z toho 95 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel bol 17,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel 56,1% (55 vozidiel).<ref name="vozpark"/> Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej električkovej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom Dopravného podniku mesta Košice. V marci [[2021]] DPMK vyhlásil verejnú súťaž na nákup ďalších 30 električiek. Odhadovaná hodnota zákazky bola 79 miliónov [[Euro|eur]] bez [[DPH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik mesta Košice plánuje nakúpiť 30 električiek| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/22610360/dopravny-podnik-mesta-kosice-planuje-nakupit-30-elektriciek.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2021-03-04| dátum prístupu = 2021-03-04}}</ref> {|class="wikitable" |- ! Obrázok ! Typ ! Modifikácie a podtypy ! Počet ! Poznámky |- |[[Súbor:RinghofferKE.jpg|110px]] |'''[[Ringhoffer]]''' |Ringhoffer |2 |V roku [[1963]] bola dodaná štvorica električiek z DP hl. m. Prahy, neskôr v roku [[1985]] boli zakúpené pôvodne služobné električky rovnakého typu z DP hl. m. Prahy. Tieto vozy prešli v rokoch [[1948]] – [[1967]] rekonštrukciou, ktorá zmenila vzhľad električky z boku. Ako historické vozidlá sú zachované dva kusy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › Ringhoffer #1 - 39| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/654/Ringhoffer-1-39| vydavateľ = imhd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:TatraT1KE.jpg|110px]] |'''[[Tatra T1]]''' |Tatra T1 |1 |V rokoch [[1956]] – [[1957]] bolo spolu dodaných 11 električiek. Po vyraďovaní v roku [[1966]] ostal len jeden kus, ktorý slúži ako historické vozidlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T1| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/268/ČKD-Tatra-T1| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:TatraT2KE.jpg|110px]] |'''[[Tatra T2]]''' |Tatra T2 |1 |V rokoch [[1958]] – [[1962]] bolo spolu dodaných 11 električiek. Po vyraďovaní v rokoch [[1983]] – [[1990]] ostal len jeden kus, ktorý slúži ako historické vozidlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T2| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/269/ČKD-Tatra-T2| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:T3 tram.jpg|120px]] | '''[[Tatra T3]]''' | [[Tatra T3SUCS]], [[Tatra T3Mod]] | 3 |V rokoch 1963 – 1989 bolo dodaných spolu 192 vozidiel. Po vyraďovaní a odpredávaní v rokoch [[2001]] – [[2017]] zostali v Košiciach tri kusy, ktoré slúžia ako historické vozidlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T3| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/237/ČKD-Tatra-T3| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:Tatra KT8D5, Moldavská cesta.jpg|120px]] | '''[[Tatra KT8D5]]''' | Tatra KT8D5, [[Tatra KT8D5R.N2]] | 19 |V rokoch [[1986]] – [[1991]] bolo dodaných spolu 40 kusov. V rokoch 1992 – [[2003]] bolo 21 vozidiel odpredaných do Miškolca, Sarajeva, Strausbergu, [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno|Brna]]. Z 19 košických vozidiel bolo 8 zmodernizovaných na typ [[Tatra KT8D5R.N2|R.N2]], nasadzované na linky 6 a 9.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › ČKD Tatra KT8| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/225/ČKD-Tatra-KT8| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:T6a5.jpg|120px]] | '''[[Tatra T6A5]]''' | Tatra T6A5 | 29 |V rokoch 1991 – 1992 bolo dodaných spolu 30 vozidiel. Vyradené bolo iba jedno vozidlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › ČKD Tatra T6| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/224/ČKD-Tatra-T6| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:VarioLF, Námestie osloboditeľov.JPG|120px]] | '''[[Vario LF]]''' | Vario LFR.S | 1 |Jedno vozidlo zaradené do prevádzky v roku 2011. Od roku 2017 slúži ako tzv. "studená záloha" a v uliciach ju vidno len zriedka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › Pragoimex VarioLF| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/640/Pragoimex-VarioLF| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | [[Súbor:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|120px]] | '''[[Vario LF2+]]''' | Vario LF2+ |46 |Nasadzované na všetky linky, okrem linky 5.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = imhd.sk| odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Električky › TWT / Pragoimex VarioLF2+| url = https://imhd.sk/ke/popis-typu-vozidla/763/TWT-Pragoimex-VarioLF2| vydavateľ = imhd.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-28| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> |- | | | '''Spolu''' |110 | |} == Linkové vedenie == Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých [[Mestské časti Košíc|mestských častiach]], čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (10 minút v rannej špičke, 15 minút v sedle, 12 minút v poobedňajšej špičke, 20 minút večer). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch [[Košice - Krásna|Krásna]] – Trieda SNP (linka 9) a Havlíčkova – centrum (linky 2 a 4), v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami. {| class="wikitable" ! Číslo ! Trasa ! <abbr title="Linka s výhradne nízkopodlažnými vozidlami">[[Súbor:Wheelchair symbol.svg|15px]]</abbr> ! Poznámky |- ! style="align: center; background: #E6E6E6;" colspan="7" | Električkové linky |- |- align="center" | bgcolor="#AF9778" | <span style="color:white">{{big|'''1'''}}</span> |Važecká – Nám. osloboditeľov – Nám. Maratónu mieru – Havlíčkova |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#d2005c" | <span style="color:white">{{big|'''2'''}}</span> |Staničné námestie – Námestie osloboditeľov – Hlavná pošta – Námestie Maratónu mieru – Havlíčkova |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#55bace" | <span style="color:white">{{big|'''3'''}}</span> |Staničné námestie – Námestie osloboditeľov – Ryba – Važecká |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#7477b0" | <span style="color:white">{{big|'''4'''}}</span> |Havlíčkova – Hlavná pošta – Námestie osloboditeľov – Ryba – Barca |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#bfbfb9" | <span style="color:black">{{big|'''5'''}}</span> |Staničné námestie – Námestie osloboditeľov – OC Optima |[[Súbor:X mark 18x18 02.svg|15px]] |Premáva len v nedeľu počas školského roka ako návoz študentov na internáty Technickej univerzity |- align="center" | bgcolor="#ea7b08" | <span style="color:white">{{big|'''6'''}}</span> |Važecká – Alejová, gymnázium – Magistrát mesta Košice – Amfiteáter – Námestie Maratónu mieru – Havlíčkova |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#5cbf14" | <span style="color:white">{{big|'''7'''}}</span> |Botanická záhrada – Hlavná pošta – Námestie osloboditeľov – Važecká |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#f5d907" | <span style="color:black">{{big|'''9'''}}</span> |Staničné námestie – Námestie osloboditeľov – SOŠ automobilová – Magistrát mesta Košice – Námestie Maratónu mieru |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 10/15/12/20 |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R1'''}}</span> |Staničné námestie – Námestie osloboditeľov – SOŠ automobilová – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 20/60/20/60 |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R2'''}}</span> |Važecká – Železníky, križovatka – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |11 spojov za deň |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R3'''}}</span> |Havlíčkova – Amfiteáter – Magistrát mesta Košice – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |9 spojov za deň |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R4'''}}</span> |Botanická záhrada – Amfiteáter – Magistrát mesta Košice – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |Interval 20 minút v špičke v úseku OC Optima – Botanická záhrada, do U. S. Steel iba 3 spoje za deň |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R5'''}}</span> |Ryba – Námestie osloboditeľov – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |1 ranný spoj za deň |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R6'''}}</span> |Dopravný podnik mesta Košice – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |6 spojov za deň |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R7'''}}</span> |Amfiteáter – Magistrát mesta Košice – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |7 spojov za deň |- align="center" | bgcolor="#0377ae" | <span style="color:white">{{big|'''R8'''}}</span> |Barca – Alejová, gymnázium – OC Optima – Vstupný areál U. S. Steel |[[Súbor:Black check.svg|15px]] |1 ranný spoj za deň |- |} == Plánované trate == Podľa dokumentu '''''Stratégia rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice''''' z roku 2015 a jej aktualizácie z roku 2022 by sa mesto Košice malo usilovať o zvýšenie efektivity električkovej dopravy ako nosného systému verejnej dopravy s obmedzením súbehu kapacitných autobusových liniek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Stratégia rozvoja dopravy a dopravných stavieb mesta Košice, Aktualizácia dokumentu | url = https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/strategia-rozvoja-dopravy-dopravnych-stavieb-mesta-kosice-aktualizacia | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.07.2022 | vydavateľ = enviroportal.sk | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Do roku '''2040''' sa navrhujú vybudovať a upraviť tieto trate: * nová električková trať na letisko * nová električková trať z Barce smerom k priemyselnému parku Valaliky * napriamenie trate rýchlodráhy a mosta pri Pereši pre zvýšenie rýchlosti, celková modernizácia zvršku a trolejového vedenia, zabezpečovacieho zariadenie pre prevádzkovanie rýchlosťou nad 65 km/h Do roku '''2045''' sa navrhujú realizovať tieto trate: * Halvíčkova - Anička, trať cez plánovanú mestskú štvrť na Aničke * trať na Sídlisko Ťahanovce, od Staničného námestia cez Štefánikovu ulicu, od Námestia Maratónu mieru po Masarykovej ulici a cez železničný koridor, mestskú časť Ďžungľa, Magnezitársku ulicu na Americkú triedu * trať cez Nové mestské centrum Po roku '''2050''' sa navrhujú realizovať tieto trate: * Krásna - Krásna nad Hornádom - Východné mesto * Pri prachárni - Košická futbalová aréna Električky majú zohrať rozhodujúcu úlohu pri napojení '''Nového mestského centra Košíc''' na súčasnú urbánnu štruktúru vnútorného mesta. Podľa víťazného urbanistického návrhu na Nové mestské centrum sa počíta s vedením dvoch paralelných električkových tratí v tejto novej mestskej štvrti, a to pozdĺž železničnej trate a pozdĺž koryta Hornádu s troma vzájomnými prepojeniami cez rieku Hornád.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nové srdce Košíc pri Hornáde spoznalo svoju podobu | url = https://www.kosice.sk/clanok/nove-srdce-kosic-pri-hornade-spoznalo-svoju-podobu | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 30.07.2022 | vydavateľ = kosice.sk | miesto = Košice | jazyk = }}</ref> Tieto nové trate majú byť prepojené so súčasnou sieťou troma spojkami: * od Staničného námestia tunelom ku korytu Hornádu * od Námestia Maratónu mieru cez Masarykovu ulicu tunelom ku korytu Hornádu * od Polikliniky Sever cez Ulicu Slovenskej jednoty a Alvinciho ulicu nadjazdom na Rampovú ulicu s pokračovaním na Sídlisko Ťahanovce == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Košická rýchlodráha]] * [[Autobusová doprava v Košiciach]] * [[Trolejbusová doprava v Košiciach]] * [[Dopravný podnik mesta Košice]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Trams in Košice}} == Zdroje == {{Portál|Košice|Košický}} * [http://www.imhd.sk/ke/ Imhd.sk - detailné informácie o dejinách a súčasnosti električkovej dopravy v Košiciach] * ''90 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach''. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. 232 s. * ''100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach''. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 168 s. ISBN 80-234-0066-5. * LOSOS, Ludvík. ''Atlas tramvají''. Praha : Nadas, 1981. 398 s. * ''Malý atlas městské dopravy 2002''. Praha : Gradis Bohemia, 2002. 288 s. ISBN 80-902791-5-5. * TATRANSKÝ, Adam. ''Košické koľaje 1891 - 2004''. Brno, 2004. 92 s. ISBN 80-239-3979-3. * TATRANSKÝ, Adam. ''Storočnica košických električiek 1913 - 2013''. Brno, 2013. 232 s. ISBN 978-80-260-4365-2. {{MHD na Slovensku}} {{Košice}} [[Kategória:Električková doprava v Košiciach| ]] [[Kategória:Električková doprava na Slovensku|Košice]] 3mbnxy4g88qsyi1d7ew2v9bvx8b9qv9 0 122807 7417718 7395690 2022-07-31T00:48:32Z Lalina 22926 /* Sobáš a samostatná vláda */ ow wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ľudovít IX. |Portrét = Louis_IX.jpg |Popis osoby = francúzsky kráľ |Dátum narodenia = [[25. apríl]] [[1214]] |Miesto narodenia = [[Poissy]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1270|8|25|1214|4|25}} |Miesto úmrtia = [[Tunis]] |Portál1 = Francúzsko }} '''Ľudovít IX.''', známy ako '''Svätý Ľudovít''' (* [[25. apríl]] [[1214]], [[Poissy]], [[Francúzsko]] – † [[25. august]] [[1270]], [[Tunis]]) bol francúzsky kráľ v rokoch [[1226]] až [[1270]]. Patril do hlavnej línie [[Kapetovci|Kapetovcov]]. == Životopis == === Detstvo a mladosť === [[Súbor:BlankaKastaLudvik9 narozeni.jpg|upright|thumb|left|Narodenie Ľudovíta IX.]] Narodil sa ako tretí z početného potomstva [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovíta VIII.]] ([[1187]] – [[1226]]) a [[Blanka Kastílska|Blanky Kastílskej]] ([[1188]] – [[1252]]), dcéry [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Alfonz VIII.|Alfonza VIII.]] Bol druhým synom svojich rodičov, ktorého meno poznáme. Jeho starší brat Filip, ktorý sa narodil v roku [[1209]], zomrel ako deväťročný a štvorročný Ľudovít sa v roku [[1218]] stal následníkom trónu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Le Goff | meno = Jacques | odkaz na autora = | titul = Svatý Ludvík | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 724 | isbn = 978-80-257-0685-5 | poznámky = ďalej len ''Svatý Ludvík'' | strany = 35–36}}</ref> Podľa dobových svedectiev princ zdedil blond vlasy a jemný vzhľad po rode z Hainaut.<ref name = "Blanka97">{{Citácia knihy | priezvisko = Pernoudová | meno = Régine | titul = Królowa Blanka | vydavateľ = Państwowy Instytut Wydawniczy | miesto = Warszawa | rok = 1989 | počet strán = 257 | isbn = 83-06-01432-4 | poznámky = ďalej len ''Królowa Blanka'' | strany = 97 | jazyk = poľsky}}</ref> V detskom veku mu najmä matka dopriala starostlivú výchovu a veľa času trávil aj so starým otcom [[Filip II. (Francúzsko)|Filipom II.]], ktorý po víťazstve v [[Bitka pri Bouvines|bitke pri Bouvines]] prenechal bojovanie i správu kráľovstva synovi Ľudovítovi VIII. a skúseným kráľovským radcom.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 38.</ref> Bol starším bratom [[Sicília (ostrov)|sicílskeho]] a [[neapol]]ského kráľa [[Karol I. (Neapolsko)|Karola I.]] ([[1227]] – [[1285]]), grófa z Anjou a Provence. Ľudovít mal iba 12 rokov, keď jeho otec pri návrate z [[Križiacka výprava proti albigéncom|križiackej výpravy proti albigéncom]] nečakane zomrel 8. novembra 1226 na [[Bacilová červienka|úplavicu]]. [[29. november|29. novembra]] [[1226]] v [[Reims]] ho biskup zo Soissons, Jacques de Bazoches, pomazal a korunoval za kráľa. Regentkou sa stala jeho matka, [[Blanka Kastílska]]{{#tag:ref|K Ľudovítovej korunovácii bola zložená skladba ''Gaude, felix Francia'' (Raduj sa, šťastné Francúzsko).<ref>''Królowa Blanka'', s. 98.</ref>|group="pozn."}}. Vzhľadom na jeho vek nemohol vládnuť samostatne.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ehlers | meno = Joachim | odkaz na autora = | priezvisko2 = Müller | meno2 = Heribert | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Schneidmüller | meno3 = Bernd | odkaz na autora3 = | spoluautori = a kol. | titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 420 | isbn = 80-7203-465-0 | poznámky = ďalej len ''Francouzští králové v období středověku'' | strany = 169-171}}</ref> Pri ceste do Reims bol Ľudovít pri zastávke v [[Soissons]] pasovaný na [[rytier (stredovek)|rytiera]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 75.</ref>{{#tag:ref|Bolo obvyklé, že k pasovaniu na rytiera dochádzalo až vo veku okolo 20 rokov, kedy boli noví rytieri schopní nosiť zbraň a dobre ju ovládať. V prípade Ľudovíta bolo pasovanie urýchlené, lebo kráľ musel byť rytierom.<ref name = "Blanka97"/>|group="pozn."}} Ihneď po pohrebe svojho manžela sa kráľovná matka ujala bránenia práv svojho syna.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 70.</ref> Pri správe kráľovstva Blanka Kastílska mohla počítať s podporou skupiny verných kastelánskych rodov z ktorých okruhu pochádzali arcibiskup v Sens [[Gautier Cornut]], kráľovský veliteľ [[Matúš II. z Montmorency]] alebo kráľovský maršál [[Jean III. Clément]]. Podporovali ju i senliský biskup a kancelár [[Guérin (biskup)|Guérin]] a komorník [[Bartolomej z Roye]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hallam | meno = Elizabeth M. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Everard | meno2 = Judith | odkaz na autora2 = | titul = Francja w czasach Kapetyngów 987–1328 | vydavateľ = Wydawnictwo naukowe PWN | miesto = Warszawa | rok = 2006 | vydanie = 1 | počet strán = 460 | isbn = 83-01-14861-6 | poznámky = ďalej len ''Francja w czasach Kapetyngów'' | jazyk = poľsky | strany = 271}}</ref> === Regentstvo kráľovnej-matky === [[Súbor:Louis9 Blanche.jpg|upright|thumb|Ľudovít a jeho matka Blanka Kastílska na ceste do Reims na korunováciu]] Aby kráľovná-matka obmedzila riziká spojené s prípadnými ambíciami [[Filip Hurepel|Filipa Hurepela]], nevlastného brata svojho zosnulého manžela, daroval mu nový kráľ hneď po svojej korunovácii z jej podnetu dva z troch hradov, ktoré vlastnil na jeho panstvách. Zároveň dostal do [[léno|léna]] saintpolské grófstvo a na začiatku roka [[1227]] dostal i doživotnú rentu vo výške 6 000 tourských libier. Filip Hurepel sa za seba i za svojich potomkov musel zaviazať, že nebude vznášať žiadne ďalšie požiadavky ohľadne dedičstva.<br />6. januára 1227 dal kráľ prepustiť flámskeho grófa [[Ferdinand Portugalský|Ferdinanda]], ktorý bol v zajatí od [[Bitka pri Bouvines|bitky pri Bouvines]]. Pri svojom prepustení zložil kráľovi výkupné a poskytol záruky vhodného správania. V ďalších rokoch potom Ferdinand Ľudovítovi vždy verne slúžil.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 78.</ref> Čoskoro po korunovácii sa proti mladému kráľovi vytvorila koalícia veľmožov, ktorí od posilnenia kráľovskej moci očakávali ujmu na svojom postavení. Patrili k nim najmä [[bretónsko|bretónsky vojvoda]] [[Peter I. (Bretónsko)|Peter Mauclerc]], gróf zo Champagne [[Theobald I. (Navarra)|Theobald V.]] a gróf z Marche [[Hugo X. z Lusignanu]]. Spoliehali sa pritom na pomoc [[Anglicko|anglického kráľa]] [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]], ktorému záležalo na znovuzískaní stratených území vo Francúzsku a ktorý vzbúrencom sľuboval rôzne výhody.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 172.</ref> Kráľovnej-matke sa podarilo s podporou pápežského legáta zhromaždiť veľké vojsko, s ktorým vytiahla na juh. Medzitým sa Theobald zo Champagne nepohodol so svojimi spojencami a prešiel na stranu kráľovnej-matky. V tejto pre vzbúrencov nepriaznivej situácii sa Peter Mauclerc a Hugo z Lusignanu v marci 1227 poddali kráľovnej-matke. Pri tej príležitosti boli dohovorené sobáše medzi deťmi kráľovnej a príslušníkmi rodov [[Lusignanovci|z Lusignanu]] a [[Dynastia Dreux|z Dreux]]. Zároveň bolo uzavreté prímerie s anglickým kráľom.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 272.</ref> Upokojenie situácie bolo len zdanlivé, pretože už v roku 1227 sa francúzski baróni zišli v [[Corbeil-Essonnes|Corbeil]] a rozhodli sa, že sa zmocnia kráľa. Do svojho čela postavili Filipa Hurepela a Petra Mauclerka. Cieľom barónov nebola otvorená vzbura proti kráľovi, ale snaha zbaviť sa vplyvu kráľovnej-matky. Poprední šľachtici by potom v mene kráľa mohli vládnuť sami. Pri svojej ceste z Orléans bol kráľ v [[Montlhéry]] zastavený barónskym vojskom a oslobodil ho až ozbrojený parížsky ľud.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 79.</ref><ref>''Królowa Blanka'', s. 107–109.</ref> {{Citát|A rozprával mi svätý kráľ, že on a jeho matka boli v Montlhéry a neodvažovali sa vrátiť do Paríža, kým pre nich neprišli parížski obyvatelia v zbrani. Rozprával mi, že z Montlhéry bola po celej ceste tlačenica ozbrojených i neozbrojených ľudí až do Paríža a že všetci volali k nášmu Pánovi, aby mu doprial šťastný a dlhý život a aby ho bránil a chránil pred jeho nepriateľmi.|Jean de Joinville<ref>''Svatý Ludvík'', s. 79–80.</ref>|200}} [[Súbor:Blanche of Castile and King Louis IX of France.jpg|upright|left|thumb|Ľudovít a Blanka Kastílska ([[Biblia svätého Ľudovíta]])]] V rokoch 1227 – [[1229]] pokračovala kráľovská armáda pod vedením [[Humbert V. z Beaujeu|Humberta z Beaujeu]] v [[Križiacka výprava proti albigéncom|križiackej výprave proti albigéncom]] začatej Ľudovítovým otcom. Sám kráľ sa ťaženia nezúčastnil a nie je známe, do akej miery sa podieľal na konci križiackej výpravy. Výprava bola skončená [[Parížska zmluva (1229)|parížskou zmluvou]] podpísanou 12. apríla 1229. Toulouskému grófovi [[Raimond VII. z Toulouse|Raimondovi VII.]] sa síce podarilo udržať väčšinu svojich území, ale jeho dcéra a jediná dedička [[Jana z Toulouse|Jana]] sa mala vydať za jedného z Ľudovítových bratov a priniesť mu venom Toulouse a toulouský kraj. Ak by Raimond nemal ďalších potomkov, mala Jana zdediť i ostatné jeho panstvá. Keby sa Jana sa svojim manželom nedočkala potomkov, malo sa celé jej panstvo stať súčasťou francúzskej koruny. Ľudovít zmluvou získal severnú časť albigénskeho kraja vrátane mesta [[Albi]]. Získal tiež do zálohy sedem hradov vrátane citadely v Toulouse.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 273.</ref><ref>''Svatý Ludvík'', s. 83.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tyerman | meno = Christopher | odkaz na autora = | titul = Svaté války : dějiny křížových výprav | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 926 | isbn = 978-80-7422-091-3 | poznámky = ďalej len ''Svaté války'' | strany = 592}}</ref> V septembri 1229 uzavrel Ľudovít zmluvu i s ďalším vzbúrencom z južného Francúzska [[Raimund II. Trencavel|Raimundom II. Trencavelom]]. Na jej základe získal Ľudovít [[Carcassonne]] s okolím. Francúzske korunné územie tak prvý raz dosiahlo až ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] a Ľudovít tu neskôr založil prístav [[Aigues-Mortes]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 83–84.</ref>{{#tag:ref|Hoci prístav získal od Ľudovíta významné privilégiá, nikdy sa nestal obchodným strediskom a plnil skôr úlohu hlavného východzieho bodu križiakov a pútnikov smerujúcich do Svätej zeme.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 321.</ref>|group="pozn."}} V roku 1229 Ľudovít spolu so svojou matkou založil [[Kláštor Royaumont]]. Plnil tak otcovu vôľu, ktorý vo svojom [[závet]]e odkázal veľkú finančnú sumu na založenie kláštora pri Paríži. Kláštor mal byť pôvodne fundáciou rádových kanonikov z parížskeho opátstva svätého Viktora, ale Ľudovít spolu so svojou matkou previedli fundáciu na [[cisterciánsky rád]]. Na výstavbe nového kláštora sa Ľudovít osobne podieľal.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 92–93.</ref> {{Citát|A keď sa mnísi podľa zvyklostí rádu zo Cîteaux po tercii rozišli po svojej práci a nosili kamene a maltu na miesto, kde sa staval múr, požehnaný kráľ sa chopil nosidiel a šiel vpredu, a jeden mních ich niesol vzadu, a tak to vtedy požehnaný kráľ učinil niekoľkokrát.|[[Viliam zo Saint-Pathus]]<ref>''Svatý Ludvík'', s. 93.</ref>|200}} V rokoch [[1233]] – [[1234]] Ľudovít pomohol vyriešiť spor o grófstvo Champagne. O práva na grófstvo sa totiž prihlásila [[Alica zo Champagne|Alica]], cyperská kráľovná a sesternica grófa Theobalda IV. V roku 1234 prišlo k dohode, keď sa Alica vzdala svojich práv na grófstvo výmenou za 40 000 tourských libier v hotovosti a ročnú rentu 2 000 libier. Pretože Theobald nebol schopný tak vysokú čiastku zaplatiť, obrátil sa so žiadosťou o pomoc na Ľudovíta. Ľudovít uhradil Alici všetky pohľadávky. Za to sa Theobald v kráľov prospech vzdal lénnej držby grófstva Blois, Chartres, Sancerre a châteaudunského vikomstva.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 85–86.</ref> === Sobáš a samostatná vláda === [[Súbor:Marguerite-svatba.jpg|upright|thumb|Sobáš Ľudovíta IX. a Margaréty Provensalskej]] V roku [[1233]] bol Ľudovít IX. stále slobodný. Vinili jeho matku, ktorá vraj bránila jeho svadbe, aby nebol oslabený jej vplyv na kráľa. Čoskoro sa však situácia zmenila a Ľudovítovou vyvolenou sa stala len trinásťročná [[Margaréta Provensalská|Margaréta]], dcéra provensalského grófa [[Raimond Bérenger IV. (Provensalsko)|Raimonda Bérengera IV.]] a [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojskej]]. Snúbenci boli síce príbuzní štvrtého stupňa, ale [[Dišpenz (cirkevné právo)|dišpenz]]om z 2. januára 1234 ich pápež [[Gregor IX.]] tejto prekážky zbavil.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 97–99.</ref> {{Citát|Roku Pána 1234, v ôsmom roku vlády Ľudovíta Svätého a v devätnástom roku jeho života Ľudovít Svätý vyslovil želanie, že by chcel plod svojho tela, ktorý by po ňom prevzal kráľovstvo, a povedal, že sa chce oženiť, nie však z dôvodov smilných, ale preto, aby zaistil pokračovanie rodu.|[[Vilém z Nangis]]<ref>''Svatý Ludvík'', s. 98.</ref>|200}} Sobáš sa uskutočnil [[27. máj]]a [[1234]] v [[Sens]]. Ako veno vyplatil neveste jej otec 8 000 mariek striebra neskôr zvýšených o ďalších 2 000 mariek.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 99.</ref> Deň po svadbe 28. mája bola novomanželka korunovaná. Všetky náklady na svadbu dosiahli čiastku 2 526 parížskych libier.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 102.</ref> Je pravdepodobné, že potom, čo sa oženil s Margarétou, tak v tom roku, či najneskôr o rok neskôr, vo veku 21 rokov, sa ujal samostatnej vlády. I potom si však [[Blanka Kastílska]] zachovala autoritu a významný vplyv na dvore svojho syna.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 74, 97.</ref> Novomanželia boli do seba zamilovaní a kráľova matka nevidela rada, že kráľ trávi toľko času so svojou manželkou, miesto aby sa staral o správu kráľovstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pernoudová | meno = Regine | odkaz na autora = | titul = Kobieta w czasach wypraw krzyżowych | vydavateľ = Marabut | miesto = Gdańsk | rok = 2002 | počet strán = 301 | isbn = 83-916703-3-3 | poznámky = ďalej len ''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'' | strany = 162 | jazyk = poľsky}}</ref> Prvé dieťa sa manželom narodilo až šesť rokov po svadbe.{{#tag:ref|Dochované pramene nedávajú odpoveď na otázku či sa tak stalo z dôvodu neskoršej plodnosti kráľovnej alebo, či prípadné predošlé tehotenstvá skončili potratom.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 105.</ref>|group="pozn."}} [[Súbor:HolyCrown.JPG|upright|thumb|left|Kristova [[tŕňová koruna]], ktorú Ľudovít IX. získal od Balduina II.]] Na konci tridsiatych rokov získal Ľudovít od [[Latinské cisárstvo|konštantínopolského cisára]] [[Balduin II. (Konštantinopol)|Balduina II.]] [[tŕňová koruna|Kristovu tŕňovú korunu]] {{#tag:ref|Predtým než Tŕňovú korunu získal Ľudovít IX. bola v dobe najväčšej núdze [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]] niekoľkokrát založená. Prvý raz skupine benátskych a janovských urodzencov a opátok [[kláštor]]a Sainta-Maria de Percheio za vlády cisára Jána z Brienne (1231–1237)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Angold | meno = Michael | odkaz na autora = | titul = The Fourth Crusade : Event and Context | vydavateľ = Longman | miesto = Harlow ; New York | rok = 2003 | počet strán = 281 | isbn = 0-58235610-5 | poznámky = ďalej len ''The Fourth Crusade : Event and Context'' | strany = 237 | jazyk = anglicky}}</ref> alebo pravdepodobnejšie krátko po jeho smrti v marci 1237 za vlády regentskej rady. Tŕňová koruna bola založená za pôžičku vo výške 13 134 hyperpyronov. Na vyplatenie zálohu si regentská rada opätovne požičala peniaze od Nicolu Quirina, ktorý sa stal jej novým záložným majiteľom. V decembri bola koruna odvezená do [[Benátky|Benátok]], kde ju zo zálohu vykúpili so súhlasom Balduina II. zástupcovia francúzskeho kráľa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Regentská rada Latinského cisárstva v Konstantinopoli zastavuje tŕňovú korunu za 13 134 hyperpyronů | odkaz na titul = | spoluautori = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | strany = 329}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Zpráva arcibiskupa Gautiera Cornuta o translaci Kristovy trnové koruny z Konstantinopole do Paříže | odkaz na titul = | spoluautori = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zsborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | poznámky = ďalej len ''Zpráva arcibiskupa Gautiera Cornuta o translaci Kristovy trnové koruny'' | strany = 333–335}}</ref>|group="pozn."}}, ktorú dal v roku 1239 previezť do Francúzska.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 105–107.</ref> Ľudovít za tŕňovú korunu pravdepodobne zaplatil 10 000 parížskych livrov a doprava do Francúzska stála ďalších 2 000 livrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Kristova trnová koruna a Sainte-Chapelle v Paříži. Skutečná cena trnové koruny, datum zasvěcení kaple a slavnostní osvětlení Sainte-Chapelle | periodikum = Umění/Art | odkaz na periodikum = | rok = 2011 | mesiac = | ročník = 59 | číslo = 6 | strany = 462-479 | url = http://www.umeni-art.cz/cz/soubory/kovac.pdf | issn = 0049-5123}}</ref> {{Citát|V roku tisícdvestotridsiatomdeviatom, nazajtra po sviatku Vavrinca mučeníka, je tento poklad, onen vzácny klenot, odvezený do Sens, pričom sa mu po ceste ponáhľa v ústrety všetok ľud; zástupy ľudí bez rozdielu pohlavia a veku jasajú. Ihneď po vstupe do mesta si kráľ vkladá sväté bremeno na ramená a nesie ho; je pri tom bosý a odetý len do tuniky (tunica) – a je s ním i jeho brat gróf Róbert, ktorý prejavuje pokoru podobne. Sprevádzajú ich i predchádzajú vojaci, ktorí tiež odložili svoju obuv. V ústrety im vychádza rozradostené mesto, do procesie prichádzajú zbory klerikov: klerici matky cirkvi sú odetí v hodvábe a mnísi s ostatnými rehoľníkmi prinášajú väčšie i menšie ostatky svätých, takže zbožný človek si môže predstavovať, ako by si [sami] priali ísť v ústrety prichádzajúcemu Pánovi. Opreteky znejú chvály Pánovi; kobercami a prikrývkami vyzdobené mesto ponúka svoje poklady, znie [celé] zvonmi, organmi i potleskom jasajúceho ľudu. Voskovice a krútené sviečky sú zapaľované priestranstvách medzi domami a v každej ulici. Skrinka [s tŕňovou korunou] je vnesená do chrámu mučeníka Štefana a odhalená zrakom ľudí. Tak vychádza najavo dôvod tejto veľkej radosti.|[[Gautier Cornut]]<ref>''Zpráva arcibiskupa Gautiera Cornuta o translaci Kristovy trnové koruny'', s. 340–341.</ref>|200}} Pre novo získanú cennú [[Relikvia|relikviu]] dal postaviť novú [[kaplnka|kaplnku]] známu ako [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]] (Svätá kaplnka). Bola postavená v rekordnom čase vrátane výzdoby mozaikových okien a pravdepodobne i sôch. Vysvätená bola 26. apríla [[1248]]. Už za života Ľudovíta IX. bola považovaná za majstrovské dielo.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 109.</ref> Ľudovítovi sa v nej podarilo zhromaždiť veľkolepú kolekciu svätých ostatkov. Okrem [[tŕňová koruna|tŕňovej koruny]], ktorá zohrala dôležitú úlohu pri vytváraní kapetovského monarchistického kultu,<ref>''Svaté války'', s. 552.</ref> išlo o dva veľké fragmenty svätého Kríža (z ktorých jeden bol nazývaný ''Crux triumphalis''), železný [[Kopija osudu|hrot kopije]], ktorou bol prebodnutý bok Ježiša Krista, časť Kristovho rubáša, kameň z Božieho hrobu a tiež rôzne iné ostatky, ako lebky [[Kliment I.|sv. Klimenta]] a [[Svätý Blažej|sv. Blažeja]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pysiak | meno = Jerzy | odkaz na autora = | titul = Kult relikvií umučení Páně v ideologii královské vlády ve Francii a v Anglii ve 13. století : Ludvík Svatý a Jindřich III | odkaz na titul = | priezvisko zostaviteľa = Kováč | meno zostaviteľa = Peter | spoluzostavitelia = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | strany = 209-233}}</ref> Po dosiahnutí plnoletosti svojich mladších bratov Ľudovít naplnil otcov závet a odovzdal im do správy ich dedičstvo. Tak sa [[Róbert I. (Artois)|Róbert]] stal v roku [[1237]] grófom z Artois, [[Alfonz z Poitiers|Alfonz]] v roku [[1241]] grófom z Poitiers a [[Karol I. (Neapolsko)|Karol]] v roku [[1246]] grófom z Anjou. Pri tejto príležitosti boli všetci traja Ľudovítom pasovaní na rytierov.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 103–104.</ref> === Križiacka výprava === {{hlavný článok|Siedma križiacka výprava}} 10. decembra 1244 Ľudovít vážne ochorel (pravdepodobne na úplavicu). Počas niekoľkých dní sa jeho stav rýchlo zhoršil a kráľovo okolie sa začalo obávať najhoršieho. Dňa 14. decembra v predtuche smrti a s prianím, aby zomrel zmierený s Bohom, menoval dvoch zmierovacích sudcov, ktorí mali urovnať jeho spory s kapitulou [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrály Notre-Dame]]. V celom kráľovstve sa konali modlitby a procesie za kráľovo zdravie. Kráľovná dokonca dala do [[Pontoise]], kde Ľudovít ochorel, priviezť relikvie z kráľovskej kaplnky, aby sa ich dotkol.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 116.</ref> [[Súbor:Ludvik9 1244.jpg|thumb|Kráľ Ľudovít prijíma kríž]] {{Citát|I stalo sa roku 1244 a Boh dopustil, že kráľa schvátila v Paríži zlá choroba a vodilo sa mu vraj tak zle, že jedna z paní, ktoré ho ošetrovali, chcela mu už cez obličaj pretiahnuť pokrývku a tvrdila, že je mŕtvy, ale iná pani, ktorá stála z druhej strany lôžka, to nedovolila, hovoriac, že ešte dýcha. Kráľ začul hádku oboch žien, Pán náš v ňom zasiahol a vrátil mu ihneď zdravie, hoci bol onemel a stratil schopnosť reči. Hneď ako bol schopný prehovoriť, požiadal, aby mu podali kríž, čo sa i stalo.|[[Jean de Joinville]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Joinville | meno = Jean de | odkaz na autora = | titul = Paměti křižákovy | vydavateľ = Státní nakladatelství krásné literatury a umění | miesto = Praha | rok = 1965 | počet strán = 206 | poznámky = ďalej len ''Paměti křižákovy'' | strany = 29 | isbn = }}</ref>|200}} Po uzdravení z vážnej choroby kráľ ohlásil svoj zámer usporiadať [[siedma križiacka výprava|križiacku výpravu]] do [[Palestína (územie)|Palestíny]]. Ľudovítovo rozhodnutie sa nestretlo s pochopením jeho matky. Ona sama i parížsky biskup Viliam z Auvergne sa pokúsili uzdraveného Ľudovíta odvrátiť od jeho zámeru s tým, že sľub, ktorý zložil vo chvíli, kedy nevládol všetkými svojimi duševnými schopnosťami, nie je platný. Presvedčiť sa im ho však nepodarilo.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 118–119.</ref> Ani nie dva mesiace potom, čo Ľudovít prijal kríž, súhlasil pápež s vyhlásením križiackej výpravy a jej organizáciou bol poverený legát [[Odo zo Châteauroux]]. Situáciu dosť komplikovalo to, že v rovnakej dobe bola vyhlasovaná aj križiacka výprava proti cisárovi [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichovi II.]] Vojaci križiackej výpravy pochádzali z celého územia francúzskeho kráľovstva. V roku [[1245]] Ľudovít IX. zvolal zhromaždenie barónov, aby získal ich súhlas a podporu pre križiacku výpravu. O tri roky neskôr na jar [[1248]] zvolal zhromaždenie znovu, aby baróni zložili lénny hold jeho deťom pre prípad, že by sa z výpravy nevrátil.<ref>''Svaté války'', s. 762–765.</ref> Kráľ sa i s celým vojskom nalodil 25. augusta 1248 v [[Aigues-Mortes]]. Spolu s ním vyrazila na výpravu i skoro celá jeho najbližšia rodina. Veľkosť jeho vojska dosahovala asi 25 000 mužov, z toho vyše 2 500 rytierov. Cieľom plavby sa stal [[Cyprus]], ktorý bol vybraný za zhromaždisko celého vojska.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 135.</ref><ref>''Svaté války'', s. 770.</ref> Do [[Limassol]]u na Cypre Ľudovít dorazil 17. septembra.<ref>''Svaté války'', s. 772.</ref> V polovici mája [[1249]] vyplávalo križiacke vojsko vedené z Cypru. Vzhľadom na nepriazeň počasia dorazila flotila k Damiette až 4. júna. Skoro ráno 5. júna začali križiaci pod ochranou strelcov z kuší s vyloďovaním. Podarilo sa im získať predmostie a vybudovať tábor. Sultán as-Sálih zatiaľ s hlavnou moslimskou armádou vyčkával po prúde Nílu za Damiettou. Obrancovia Damietty tak mesto radšej opustili, než by riskovali smrť v boji, alebo hladom pri obliehaní mesta. Damietta tak padla do rúk prekvapených útočníkov po iba niekoľkých hodinách boja. Kresťania v meste získali veľké zásoby potravín a bojového materiálu a tiež tu oslobodili 53 kresťanských zajatcov, ktorí tu boli uväznení od [[Piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]].<ref>''Svaté války'', s. 775–776.</ref> Celé mesto bolo obsadené so stratou iba jediného muža.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Barber | meno = Malcolm | odkaz na autora = | titul = Noví rytíři : dějiny templářského řádu | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 433 | isbn = 80-7203-764-1 | poznámky = ďalej len ''Noví rytíři'' | strany = 172}}</ref> Po dobytí mesta nariadil Ľudovít zvýšiť opevnenie mesta, opraviť priekopy a posilniť múry. Dal tiež obnoviť kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol predtým zmenený na mešitu.<ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 167.</ref> Uvažoval i o kolonizácii dobytých území v Egypte.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 131–132.</ref> {{Citát|Po obsadení Damietty trápila kráľa jediná starosť, a to, že nemá dosť ľudí na stráženie a osídlenie dobytých území a území, ktoré ešte dobyť chcel. Kráľ so sebou priviezol pluhy, brány, rýle a ďalšie oracie náradie.|Matúš Parížsky<ref>''Svatý Ludvík'', s. 131.</ref>|200}} [[Súbor:Seventh crusade.jpg|thumb|left|Ľudovítovo loďstvo na ceste do Egypta]] Zdržanie na Cypre neumožnilo kráľovi sformovať armádu k pochodu na juh ešte pred začiatkom pravidelných nílskych záplav. Živé spomienky na neúspech [[piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]] viedli k tomu, že sa križiaci rozhodli zostať cez leto v dobytom meste. Získaný čas využil Ľudovít na to, aby jeho vojsko bolo posilnené ďalšími oddielmi vrátane oddielu jeho mladšieho brata Alfonza. Alfonz dorazil do Egypta 24. októbra v dobe, kedy v Egypte začínalo najvhodnejšie obdobie na boj. V tábore pri Damiette zvažovali križiaci dva možné scenáre ďalšieho postupu. Zatiaľ čo časť vojska chcela uskutočniť relatívne bezpečný útok na Alexandriu, Ľudovít spolu so svojim bratom [[Róbert z Artois|Róbertom z Artois]] chceli zaútočiť priamo na [[Káhira|Káhiru]]. Robert z Artois argumentoval tým, že „kto chce zabiť hada, musí mu najprv rozťať hlavu“. Rozhodujúci bol Ľudovítov názor, pretože na jeho finančných zdrojoch závisela väčšina križiackych vodcov. Miestom ďalšieho križiackeho postupu sa tak stala Káhira. Ešte pred odjazdom z mesta menoval Ľudovít v Damiette arcibiskupa a stálu kapitulu katedrálnych kanonikov.<ref>''Svaté války'', s. 777, 789.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wolff | meno = Robert L. | priezvisko2 = Hazard | meno2 = Harry W. | spoluautori = a kol. | titul = A History of the Crusades. Vol. 2, The later Crusades, 1189-1311 | vydavateľ = University of Wisconsin Press | miesto = Madison | rok = 1969 | počet strán = 871 | isbn = | poznámky = ďalej len ''The later Crusades, 1189-1311'' | strany = 497–498 | jazyk = anglicky | url = http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusTwo&isize=M}}</ref> === Bitka pri al-Mansúre === [[Súbor:Damietta1249.jpg|thumb|Dobytie Damietty]] 20. novembra 1249 vyrazilo križiacke vojsko z Damietty ku Káhire. Postupovalo veľmi pomaly a denne neprešlo viac než tri kilometre. Hlavné vojsko sprevádzala po vode početná flotila určená na boj na [[Níl]]e. Počas pomalého križiackeho postupu zomrel na konci novembra pri al-Mansúre egyptský sultán [[as-Sálih Ajjúb]]. Po jeho smrti prešla reálna moc v Egypte na jeho vdovu [[Šadžar ad-Durr]] a Fachr ad-Dína. Sultánovmu dedičovi al-Mu’azzamovi Túránšáhovi totiž trvalo tri mesiace, kým sa vrátil do Egypta. Moslimovia sa neúspešne pokúsili zastaviť križiacky postup 7. decembra, kedy sa stretli s templárskym predvojom. O štrnásť dní neskôr dorazili križiaci k nílskemu kanálu Bahr as-Saghír, kde si oproti egyptskému táboru postavili vlastný opevnený tábor. Obe vojská na sebe navzájom útočili, ale rameno Nílu bránilo uskutočneniu veľkej bitky.<ref>''Svaté války'', s. 778–780.</ref> Situáciu zmenilo až niekoľko egyptských zbehov, ktorí križiakov informovali o existencii hlbokého brodu nižšie po prúde rieky. Ľudovít sa rozhodol zaútočiť, pretože na dlho trvajúcu pozičnú vojnu nemal dostatok síl. Ráno 8. februára začal útok cez brod. Hĺbka vody umožňovala prebrodenie len jazdcom na koňoch. Rytieri mali zaistiť breh oproti a až potom mala pechota prejsť na druhý breh. Predsunutý oddiel poverený zaistením opačného brehu viedol kráľov brat Róbert z Artois. Bol posilnený o templárov a johanitov a anglický oddiel vedený [[Viliam II. Longespée|Viliamom Longespé]]. Oddiel sa úspešne dostal cez rameno Nílu. Tu však nevyčkal na Ľudovíta, ale hneď zaútočil na egyptský tábor, kde zastihol úplne nepripravených obrancov. Počas útoku bol zabitý veliteľ egyptských vojsk a faktický vládca Egypta [[Fachr ad-Dín Júsuf]], ktorý bol zaskočený pri rannej očiste. Zaskočení Egypťania hľadali záchranu pri al-Mansúre. Križiaci nadšení úspechom nevyčkali, kým sa zhromaždí celé vojsko a pokračovali v útoku a v prenasledovaní nepriateľov do al-Mansury. Úzke a spletité mestské uličky však útočiace jazdné vojsko zbavili všetkých výhod a dovtedajší triumf sa zmenil na masaker kresťanských rytierov.<ref>''Svaté války'', s. 780–781.</ref> {{Citát|Keď im prišlo na myseľ vrátiť sa, Turci ich v úzkych uliciach mesta Mansurah zasypali trámami a brvnami. Tam prišiel o život i gróf z Artois, urodzený pán z Coucy, menom Raul, a taký počet iných rytierov, že boli odhadnutí na tristo. Templári, ako mi ich veľmajster neskôr zveril, tam stratili štrnásťkrát dvadsať mužov v zbroji a vždy v sedle.|Jean de Joinville<ref>''Paměti křižákovy'', s. 62.</ref>|200}} [[Súbor:Mansura.jpg|thumb|upright|left|Bitka pri al-Mansure]] Medzitým sa kráľ Ľudovít i s hlavným jazdným oddielom dostal na druhý breh. Tu musel čeliť opakovaným egyptským protiútokom. Boje prebiehali po celý deň a až za súmraku sa kresťanskému vojsku podarilo opanovať celé bojisko. Egypťania síce boli porazení, ale ich vojsko nebolo zničené a al-Mansura nebola dobytá. Cesta do Káhiry tak zostávala stále blokovaná. Koncom februára dorazil do egyptského tábora u al-Mansury nový sultán [[Al-Muazzam Turanšáh|Turanšáh]]. S postupujúcim časom sa postavenie križiackeho vojska zhoršovalo. Zatiaľ čo moslimské vojsko bolo neustále doplňované posilami a vojenským materiálom, križiaci začali mať nedostatok potravín a začali ich trápiť choroby, najmä [[skorbut]] a [[úplavica]]. Egypťanom sa navyše podarilo previesť po súši časť člnov poniže po prúde križiackeho tábora a odrezať tak križiacky tábor od zásob v Damiette. Zhoršujúce sa podmienky viedli Ľudovíta k tomu, že na konci marca sa stiahol naspäť na druhú stranu kanálu Bahr as-Saghír.<ref>''Svaté války'', s. 781–783.</ref> === Zajatie === Prebiehajúce diplomatické rokovania medzi križiakmi a Egypťanmi o výmene Damietty za Jeruzalem tiež neviedli k cieľu. Sultán si bol totiž vedomý toho, že sa jeho postavenie stále viac zlepšuje a rokovanie preto preťahoval, keď ponúkal neprijateľné podmienky dohody. 5. apríla 1250 sa chorý Ľudovít rozhodol k definitívnemu ústupu k Damiette.<ref>''Svaté války'', s. 783–784.</ref> {{Citát|Zo všetkého domáceho služobníctva nezostal u zbožného kráľa nikto okrem jediného, ktorý sa menoval Isambart; všetci ostatní boli totiž chorí. Kráľ bol tak chorý, že drkotal zubami, farba jeho obličaja bola bledá a vyhasnutá, mal hnačku a bol taký vychudnutý, že mu chrbtové kosti ostro vyčnievali. Isambart musel kráľa vždy prenášať, keď chcel vykonať svoju potrebu, musel ho dokonca vyzliekať.|Viliam zo Saint-Pathus<ref name="hroch221">{{Citácia knihy | priezvisko = Hrochová | meno = Věra | odkaz na autora = | titul = Křížové výpravy ve světle soudobých kronik | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 255 | isbn = | poznámky = ďalej len ''Křížové výpravy ve světle soudobých kronik'' | strany = 221}}</ref>|200}} Sultán nenechal nič na náhodu a za každú cenu chcel zabrániť, aby sa križiacke vojsko stiahlo k Damiette. Sústredené moslimské útoky, vyčerpanie križiakov a ich upadajúca morálka viedli k tomu, že počas ústupu došlo k praktickému rozpadu vojska. Väčšina križiackej armády tak bola buď zmasakrovaná, alebo sa vzdala. Len malému množstvu lodí sa podarilo uniknúť až k Damiette. Kapituloval i samotný Ľudovít, ktorý bol po zajatí spolu so svojim sprievodom v reťaziach prevezený do al-Mansúry. Zajatie kráľa a rozbitie križiackej výpravy znamenalo absolútne moslimské víťazstvo.<ref>''Svaté války'', s. 784–785.</ref> {{Citát|V noci na stredu tretieho muharramu roku 648 (7. apríla 1250), žiarivej noci, ktorá osvetlila veľké víťazstvo a nádherný triumf, sa Frankovia vydali na pochod so všetkými silami smerom k Damiette, kde sa chceli brániť. Ich lode zatiaľ plávali po prúde Nílu ako rezerva. Hneď ako sa to dozvedeli moslimovia, vyrazili za nimi a boli im stále v pätách. Keď v zmieňovanú stredu vyšlo slnko, moslimovia Frankov obkľúčili, zaútočili na nich, spôsobili im veľa strát a vzali veľa zajatcov, takže sa nezachránil ani jeden. Hovorí sa, že počet zabitých prevyšoval tridsaťtisíc. ... Zlorečený francúzsky kráľ a najvýznamnejšie franské kniežatá ustúpili na vrch al-Munja, kde sa chceli vzdať výmenou za sľub zachovania života. Eunuch Džamal-ad-Dín Muhsin as-Sáhilí im to sľúbil a na základe toho sa vzdali. Zajali ich všetkých a odviedli ich do al-Mansury, kde k nohe francúzskeho kráľa prikovali reťaz rovnako ako k nohám jeho druhov.|Ibn Wásil<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gabrieli | meno = Francesco | odkaz na autora = | titul = Křížové výpravy očima arabských kronikářů | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 344 | isbn = 978-80-257-0333-5 | poznámky = ďalej len ''Křížové výpravy očima arabských kronikářů'' | strany = 255–256}}</ref>|200}} Po zajatí kráľa chceli obrancovia Damietty mesto okamžite opustiť. Ich zámeru zabránila kráľovná apelom na svoj stav, keď bola krátko po pôrode, a tiež sľubom, že zaplatí všetky ich náklady, vrátane jedla. Údajne išlo o čiastku 360 000 tourských livrov. To, že sa kráľovnej podarilo Damiettu udržať hralo neskôr dôležitú úlohu pri rokovaní o Ľudovítovom prepustení zo zajatia.<ref>''Svaté války'', s. 785.</ref> {{Citát|Vzácni páni, pre lásku božiu toto mesto neopúšťajte! Veď predsa vidíte, že ako urodzený kráľ, tak všetci, kto boli zajatí, sú stratení ak bude mesto vydané. A ak to nestačí, kiež pocítite sústrasť so mnou, úbožiačkou, ktorá tu ležím, aby ste počkali aspoň kým budem môcť vstať.|Jean de Joinville<ref>''Paměti křižákovy'', s. 116.</ref>|200}} Prevedený prevrat nič nezmenil na dojednanej dohode s križiakmi. Tak bol 6. mája prepustený zo zajatia kráľ Ľudovít a Damietta bola odovzdaná moslimom. Počas nasledujúcich dvoch dní bola zaplatená polovica výkupného za zajatých križiakov.<ref name ="Svaté války787">''Svaté války'', s. 787.</ref> Pri zhromažďovaní a počítaní výkupného sa zistilo, že chýba ešte 30 000 livrov. Kráľ súhlasil s návrhom Jeana de Joinville, aby sa chýbajúca čiastka požičala od templárov. Templársky komtúr Štefan z Otricourtu to však odmietol s tým, že rád nemôže požičiavať peniaze, ktoré mu zverili iní ľudia. Joinville tak získal potrebné peniaze až pod vyhrážkou použitia násilia.<ref>''Noví rytíři'', s. 175–176.</ref> === Cesta do Svätej zeme === [[File:Louis9+Nazareth.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít IX. zvyšuje opevnenie (vľavo) a putuje do Nazaretu (vpravo)]] Po zaplatení polovice výkupného a po prepustení všetkých významných zajatcov odplával Ľudovít z Egypta do [[Akkon]]u, kde pristál 12. alebo 13. mája. Čoskoro po pristátí zvolal v Akkone poradu svojich [[lénnik]]ov o budúcich plánoch. Blanka Kastílska totiž v liste vyzývala svojho syna k urýchlenému návratu do Francúzska. Ľudovítovi bratia a flámsky gróf radili návrat. 3. júla oznámil kráľ svoje rozhodnutie. Jeho bratia a každý, kto sa chcel vrátiť, sa mali vrátiť domov. Samotný kráľ, spolu s tými čo nechceli odísť, sa rozhodol zostať v Palestíne. Kráľovi bratia sa vydali domov asi v polovici júla. S kráľom zostalo len asi 1 400 mužov. Je možné, že dôvodom zotrvania v Svätej zemi nebola len zbožnosť, ale aj snaha napraviť neúspechom poškodenú povesť francúzskeho kráľa. V nasledujúcich rokoch Ľudovít vynaložil veľké finančné sumy na obnovu opevnenia [[Jaffa|Jaffy]], Caesareje, [[Sidon]]u a Akkonu.<ref name ="Svaté války787"/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Runciman | meno = Steven | odkaz na autora = | titul = A history of the Crusades. vol. 3, The kingdom of Acre and the later crusades | vydavateľ = Penguin Books | miesto = London ; New-York ; Toronto | rok = 1990 | počet strán = 529 | isbn = 0-14-013705-X | poznámky = ďalej len ''The kingdom of Acre and the later crusades'' | strany = 274–275 | jazyk = anglicky}}</ref> V Jaffe navštívil Ľudovíta i nový [[Antiochijské kniežastvo|antiochijský knieža]] [[Bohemund VI. z Antiochie|Bohemund VI.]] Aj jemu venoval potrebné financie na posilnenie opevnenia Antiochie. Počas pobytu v Svätej zemi Ľudovít dosiahol prepustenie všetkých križiakov držaných v egyptskom zajatí. Okrem zajatcov získal od vodcu egyptských mamelukov darom i zebru a slona.<ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 171–172.</ref> 27. novembra zomrela Ľudovítova matka Blanka Kastílska. Správa o jej smrti sa dostala k Ľudovítovi až na jar roku [[1253]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 147.</ref> Hoci Ľudovítova križiacka výprava bola najlepšie naplánovanou a zorganizovanou križiackou výpravou na východ, skončila nezdarom. Ani jej neúspech však neviedol k zániku nadšenia pre križiacku vec v ďalších rokoch.<ref>''Svaté války'', s. 790.</ref> === Návrat z križiackej výpravy === 24. alebo 25. apríla [[1254]] sa Ľudovít spolu so svojou manželkou a troma deťmi narodenými na výprave (Janom Tristanom, Petrom a Blankou) nalodil v Palestíne na loď a vydal sa na cestu domov. Po viac než dva mesiace trvajúcej plavbe sa vylodil na európskom pobreží 10. júla v [[Hyères]]. Odtiaľ pokračoval v sprievode Jeana de Joinville do [[Aix-en-Provence]], odkiaľ sa vydal na púť k [[Mária Magdaléna|svätej Márii Magdaléne]] do [[Saint-Maximin-la-Sainte-Baume]]. Ďalej pokračoval do [[Beaucaire]], kde sa rozlúčil s Joinvillom. Už na francúzskom území potom pokračoval cez [[Aigues-Mortes]], [[Saint-Gilles (Gard)|Saint-Gilles]], [[Nîmes]], [[Le Puy-en-Velay|Le Puy]], [[Clermont]], do [[Bazilika Saint-Denis|baziliky]] v [[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]], kde uložil prápor a kríž. Konečne 7. septembra 1254 dorazil do Paríža.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 149–152.</ref><ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 172.</ref> {{Citát|Francúzsky kráľ, skormútený na duchu i na tvári, nechcel prijať žiadnu útechu. Ani hudba, ani žartovné či chlácholivé slova ho nepotešili a neprinútili k úsmevu. Ani návrat do rodnej zeme a vlastného kráľovstva, ani úctivé pozdravy zástupov ľudu, ktoré mu vyšli v ústrety, ani hold jeho panovaniu, sprevádzaný darmi ho neutešili; klopil oči, často vzdychal a v duchu premietal o svojom zajatí a všeobecnej hanbe, ktorú privodilo celému kresťanstvu.|Matúš Parížsky<ref>''Svatý Ludvík'', s. 152.</ref>|200}} Poznamenaný prežitým utrpením a rozčarovaním z neúspechu križiackej výpravy sa Ľudovít stal ešte zbožnejším a pokornejším. V celom Francúzsku začal uplatňovať prísnu morálku, zakazoval prostitúciu, hazardné hry a po celom kráľovstve vysielal kontrolórov, aby odstránili všetko, čo sa podľa jeho názoru priečilo Božím prikázaniam.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Svatá kaple pro Kristovu trnovou korunu | odkaz na titul = | priezvisko zostaviteľa = Kováč |meno zostaviteľa = Peter | odkaz na zostaviteľa = | spoluzostavitelia = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | strany = 81}}</ref> Prostý šat, ktorý Ľudovít obliekal ako účastník križiackej výpravy odkladal v nasledujúcich rokoch len výnimočne. Aj v jedle a v pití bol ešte striedmejší ako pred odjazdom na križiacku výpravu. Od prostého života tak Ľudovít postupne prešiel k prísnej striedmosti, ktorá sa stala hlavnou myšlienkou jeho politiky. Myšlienkou platnou pre všetkých obyvateľov jeho ríše a ktorá mala viesť k nastoleniu mravného a kresťanského rádu.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 153.</ref> === Mier s Aragónskom a Anglickom === [[Súbor:Jaime I de Aragón y los Fueros de Aragón.jpg|thumb|upright|Jakub I. Aragónsky]] V 50. rokoch sa opäť vystupňovalo napätie medzi Francúzskom a [[Aragónsko]]m, keď aragónsky kráľ [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I.]] opätovne vzniesol svoje nároky na mesto [[Millau]], grófstva Foix a Gévaudan a vikomstvo Fenouilledès. Obaja panovníci však dali prednosť mierovému urovnaniu sporu. V roku [[1255]] určili dvoch cirkevných zmierovacích sudcov (Francúza a Aragónčana) a prijali ich návrh. Výsledkom bolo podpísanie [[Zmluva z Corbeil|mierovej zmluvy]] v [[Corbeil]] 11. mája [[1258]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 178–179.</ref> Keď v rokoch 1253 – 1254 potlačil anglický kráľ Henrich III. šľachtickú vzburu v [[Gaskonsko|Gaskonsku]], vracal sa do Anglicka cez Francúzsko. Na Ľudovítovo pozvanie strávil Vianoce roku 1254 v Paríži. Tu sa stretli štyri dcéry zosnulého provensalského grófa: francúzska kráľovná Margaréta, anglická kráľovná Eleonóra, Sancha, manželka Richarda z Cornwallu a Beatrix, manželka Karola z Anjou. Počas stretnutia obaja králi pocítili sympatie a Ľudovít dokonca daroval Henrichovi slona, ktorého si priviezol z Egypta.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 180.</ref><ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 174–175.</ref> [[Súbor:Henry3 LouisIX.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít IX. so švagrom Henrichom III.]] {{Citát|Pretože máme za ženy dve sestry a naše deti sú vlastnými bratancami a sesternicami, preto sa sluší, aby bol mier. Jest mi preveľkou cťou mier, ktorý činím s kráľom anglickým, pretože jest mojim človekom, ktorým nebol prve...|''Ľudovít IX.''<ref name="život27">{{Citácia knihy | priezvisko = Joinville | meno = Jean de | odkaz na autora = | titul = Život svatého Ludvíka, krále francouzského | vydavateľ = Antonín Ludvík Stříž | miesto = Stará Říše na Moravě | rok = 1917 | počet strán = 224 | isbn = |strany = 27}}</ref>}} V roku [[1258]] po dlhých a náročných rokovaniach uzavreli [[Parížska zmluva (1258)|zmluvu]]. Ľudovít bez boja predal Henrichovi bývalé dŕžavy [[Plantagenetovci|jeho predkov]] – [[Limuzínsko (región)|Limuzínsko]], [[Périgord]] a Saintonge. Na oplátku sa Henrich III. zriekol nárokov na [[Normandia|Normandiu]], [[Anjou (provincia)|Anjou]] a [[Poitou]] a svoje dŕžavy [[Akvitánsko]] a [[Gaskonsko]] prijal od Ľudovíta v [[léno]] za veľkolepých slávností v decembri 1259. {{Citát|Proti tomuto mieru sa veľmi vzpierali jeho radcovia, a hovorili mu toto: „Sir, žasneme nad Vašim rozhodnutím, že mienite dať kráľovi anglickému tak veľký diel svojej zeme, ktorú ste Vy a Vaši predkovia získali na ňom, a to pre jeho lénnu spreneveru. Preto sa nám zdá, že ak si myslíte, že naň nemáte práva, nedávate dobrú náhradu anglickému kráľovi, ak mu nevraciate všetko, čo ste vy a Vaši predkovia vzali Anglicku; a ak sa domnievate, že naň právo máte, zdá sa nám, že strácate všetko čo mu vraciate.“ Na to odpovedal svätý kráľ takto: „Páni, som si istý, že predkovia anglického kráľa úplne po práve stratili zeme čo držím; a zem ktorú mu dávam, mu nedávam ako niečo, čím som povinný jemu, alebo jeho dedičom, ale aby medzi mojimi a jeho deťmi panovala láska, lebo sú rodnými bratancami a sesternicami. A zdá sa mi, že s tým, čo mu dávam, dobre činím, lebo on nebol mojim vazalom a tým prichádza vo vazalskú závislosť na mne.“|Jean de Joinville<ref>''Svatý Ludvík'', s. 181.</ref>|200}} Kráľovstvo zažilo celých pätnásť rokov mieru.<ref name="ferro61">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferro | meno = Marc | odkaz na autora = | titul = Dějiny Francie | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = | isbn = 80-7106-888-8 | poznámka = ďalej len ''Dějiny Francie'' | strany = 61}}</ref> === Mincové reformy === [[Súbor:Gros tournois sous Louis IX dit Saint Louis.jpg|thumb|upright|Tourský groš Ľudovíta IX.]] Ku koncu svojej vlády (v rokoch 1262 – 1270) vykonal Ľudovít niekoľko dôležitých mincových reforiem. Nariadením z roku [[1262]] zaviedol kráľovské mince ako jediné obeživo vo Francúzsku a zakázal ich napodobňovanie a falšovanie. Výnimku mali mince šľachticov s právom razby mincí. Ich obeh však bol obmedzený len na ich vlastné panstvo. Ďalšie dve nariadenia z rokov 1262 – 1265 žiadali od všetkých kráľovských poddaných prísahu, že nebudú používať anglické mince ''esterliny''. Ako najneskorší termín ich použitia bol stanovený august 1266. V júli [[1266]] bola ďalším nariadením obnovená razba parížskeho denára a bola novo stanovená jeho váha a obsah drahého kovu v ňom.{{#tag:ref|Nové denáre mali väčšiu hmotnosť (1,2881 g miesto 1,2237 g), ale menší obsah rýdzeho striebra (0,4791 g miesto 0,5009 g) než ich predchodcovia.<ref name = "Ludvík172">''Svatý Ludvík'', s. 172.</ref>|group="pozn."}} Bola tiež vyhlásená i razba novej mince tourského groša. Niekedy v rokoch 1266 – 1270 potom vydal nariadenie, ktorým zaviedol novú mincu zlatý denár so štítom (''deniers d’or à l’écu'') nazývaný skrátene écu.{{#tag:ref|Stal sa tak prvým francúzskym kráľom, ktorý razil zlaté denáre.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 48.</ref>|group="pozn."}} Razba zlatých mincí vo vtedajšej Európe patrila skôr k výnimkám.{{#tag:ref|Zlaté mince razil [[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]], poslední normanskí sicílski králi a [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]]. Ich razby mali najmä slúžiť na zlepšenie povesti a nemali takmer žiadny ekonomický význam. Naproti tomu z ekonomických dôvodov začali s razbou zlatých mincí talianske mestá ([[Lucca]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Florencia]] a [[Benátky (mesto)|Benátky]]), ktoré ich využívali v medzinárodnom obchode. Z politických dôvodov začal s razbou zlatých mincí i anglický kráľ [[Henrich III. (Anglicko)|Henrich III.]]<ref name = "Ludvík172"/>|group="pozn."}} Zatiaľ čo obnovený parížsky denár a ''écu'' sa neujali, tourský groš sa tešil veľkej obľube i na medzinárodnom trhu a používal sa i v [[14. storočie|14. storočí]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 171–173.</ref> === Ďalšia križiacka výprava === {{hlavný článok|Ôsma križiacka výprava}} [[File:Tours et remparts sud d'Aigues Mortes-VO-201212311.jpg|thumb|upright|Hradby Aigues-Mortes]] V septembri [[1266]] sa Ľudovít, hoci chatrného zdravia, rozhodol pre [[Ôsma križiacka výprava|ďalšiu krížovú výpravu]]. {{Citát|Veľký hriech spáchali tí, ktorí mu radili, by sa vydal v tej veľkej slabosti, v akej bolo jeho telo, lebo nezniesol ani cestu vo voze ani na koni. Bol tak slabý, že dovolil, aby som ho niesol v náručí... A predsa keby bol, trebárs tak slabý, zostal vo Francúzsku, bol by snáď ešte dlho živ a vykonal mnoho dobrého a dobrých skutkov...|''Jean de Joinville''<ref name="život217">''Život svatého Ludvíka, krále francouzského'', str. 217</ref>}} [[25. marca]] [[1267]] pri rituáli v [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]] prijal kríž spolu so svojimi tromi synmi, ďalšími rodinnými príslušníkmi a prednými predstaviteľmi francúzskej šľachty. Napriek všetkej Ľudovítovej snahe sa nepodarilo dostatočne skoordinovať postup jednotlivých križiackych vojsk. Aragónsky kráľ vyrazil už v júni [[1269]] a väčšina jeho lodí bola počas plavby do Svätej zeme zničená v búrke. Francúzska flotila vyrazila až 2. júla [[1270]] z [[Aigues-Mortes]]. 4. júla dorazila do [[Cagliari]], kde čakala na príchod ďalších križiakov. Tu Ľudovít 13. júla oficiálne oznámil, že cieľom križiackej výpravy je Tunis. Výhodou Tunisu bolo, že bol pre Ľudovíta veľmi dobre dosiahnuteľný po mori. Navyše dobytie mesta by veľmi poslúžilo Ľudovítovmu bratovi, sicílskemu kráľovi Karolovi z Anjou.<ref>''Svaté války'', s. 797–800.</ref> Svoju úlohu vo výbere cieľa kruciáty mohla hrať i súdobá neznalosť zemepisu, kedy sa Ľudovít spolu so svojimi súčasníkmi zrejme domnieval, že Tunis leží oveľa bližšie k Egyptu ako v skutočnosti, a že by sa mohol stať vhodnou základňou pre neskorší útok na egyptského sultána.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 203.</ref> V Tunise sa francúzske vojsko vylodilo 18. júla a o necelý týždeň neskôr sa presunulo smerom ku Kartágu, kde boli lepšie podmienky na postavenie tábora vrátane lepšieho zdroja vody. Tu Ľudovít čakal na svojho brata, ktorý v tej dobe len začal zbrojiť svoju flotilu. V tábore sa rozšírilo nebezpečné nákazlivé onemocnenie (asi [[týfus]], alebo [[úplavica]]). Na jeho následky zomrel kráľov syn [[Ján Tristan z Nevers|Ján Tristan]] a ochorel i Ľudovít spolu so svojim následníkom Filipom. Ľudovít, ťažko zasiahnutý stratou mladšieho syna, chorobe podľahol.<ref>''Svaté války'', s. 800–801.</ref> [[Súbor:Louis9+Death1270.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít IX. na smrteľnej posteli]] {{Citát|Jeruzalem, Jeruzalem!|Údajne posledné slova Ľudovíta IX.<ref>''Svaté války'', s. 801.</ref>}} Novým francúzskym kráľom sa stal princ [[Filip III. (Francúzsko)|Filip]] a vodcom výpravy (kvôli Filipovmu veku) Karol z Anjou. Karolovi sa podarilo vyjednať s emirom dohodu o voľnom obchode a ochrane kresťanských mníchov. Tým pre Francúzov výprava skončila a vracali sa späť na európsky kontinent. Pri plavbe do [[Trapani]] zastihla flotilu víchrica a výprava stratila asi štyridsať v vojnových lodí. Mladý kráľ Filip s manželkou si s biedou zachránili holý život. Vydesení cestovatelia sa rozhodli radšej pre cestu po súši. Do vlasti sa ich napriek tomu vrátilo len pár. Nemoci podľahol navarrský kráľ [[Theobald II. (Navarra)|Theobald II.]], jeho manželka [[Izabela Francúzska (1242 – 1271)|Izabela]] (Ľudovítova dcéra) zomrela o rok neskôr. Mladú kráľovnú Francúzska [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabelu]] zhodil kôň, čo viedlo k predčasnému pôrodu mŕtveho chlapca a Izabelinej smrti o pár dní neskôr. August roku 1271 sa stal osudným pre Ľudovítovho brata [[Alfonz z Poitiers|Alfonza z Poitiers]] a jeho ženu [[Jana z Toulouse|Janu]]. Zavraždený bol syn [[Richard z Cornwallu|Richarda z Cornwallu]] [[Henrich z Almainu]]. Vo chvíli modlitby ho v kostole zákerne prepadli a ubodali [[Guy z Montfortu]] a [[Simon VI. z Montfortu]], synovia [[Simon V. z Montfortu|Simona V. z Montfortu]]. Bola to pomsta za opustenie radov vzbúrencov proti kráľovi [[Henrich III. (Anglicko)|Henrichovi III.]] Sprievod s truhlou plnou kostí mŕtveho kráľa{{#tag:ref|Telo zosnulého bolo kvôli preprave do vlasti varom zbavené mäkkých tkanív a tie boli pochované v sicílskej [[katedrála v Monreale|katedrále v Monreale]].<ref>[http://www.landrucimetieres.fr/spip/spip.php?article370 www.landrucimetieres.fr]</ref>|group="pozn."}} dorazil do Paríža až v máji 1271. Ľudovít bol posledný francúzsky panovník, ktorý sa postavil do čela križiackej výpravy. == Svätorečenie == [[Súbor:Louis9 Canonization.jpg|thumb|upright|Svätorečenie Ľudovíta IX.]] {{Citát|A tak ako spisovateľ napísal knihu iluminuje ju zlatom a azúrom, iluminoval rečený kráľ svoje kráľovstvo krásnymi opátstvami, ktoré v ňom založil, a mnohými nemocnicami a domami kazateľov, františkánov a iných rehoľných rádov...|''Jean de Joinville''<ref name="život222">''Život svatého Ludvíka, krále francouzského'', str. 222</ref>}} A anonymný básnik sa pripojil slovami: {{Citát|Právo je pochované a kráľovstvo mŕtve. Ku komu budú sa teraz odvolávať chudobní ľudia, keď dobrý kráľ je mŕtvy, ktorý ich dokázal tak milovať!|<ref name="joinville">''Paměti křižákovy'', s. 20–21.</ref>}} [[Súbor:Ludvik9sv.gif|thumb|upright|left|Svätý Ľudovít IX. na dobovej iluminácii]] Rýchlo po svojej smrti získal Ľudovít povesť svätosti pre svoju hlbokú zbožnosť a aj pre činy vykonané pre kresťanstvo, ktoré zodpovedali konaniu „svätého kráľa“.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 184.</ref> Prvú iniciatívu vo veci [[kanonizácia (cirkev)|svätorečenia]] vyvinul pápež [[Gregor X.]], ktorý 4. marca 1272 napísal [[Sviatosť zmierenia|spovedníkovi]] Ľudovíta IX. [[Geoffroy z Beaulieu|Geoffroyovi z Beaulieu]], aby mu zaslal čo najviac informácií o živote Ľudovíta IX., ktorého pápež považoval za ''pravý vzor pre všetkých kresťanských panovníkov''.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 208.</ref> Ako odpoveď na pápežský list spísal Geoffroy z Beaulieu okolo roku 1274 prvý životopis zosnulého kráľa, v ktorom zhrnul, že podľa jeho názoru je Ľudovít hodný oficiálneho svätorečenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pysiak | meno = Jerzy | odkaz na autora = | titul = Ludwik Święty : portret hagiograficzny idealnego władcy | periodikum = Kwartalnik Historyczny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 103 | číslo = 4 | strany = 57{{--}}86 | url = | issn = 0023-5903 | jazyk = poľsky | poznámky = ďalej len ''Portret hagiograficzny idealnego władcy'' }}</ref> Skúmanie svätosti kráľa trvalo niekoľko rokov a až v roku [[1281]] bolo začaté oficiálne konanie. Počas neho bolo zdokumentovaných vyše 330 svedectiev o zázrakoch a zhromaždených 38 výpovedí. Napriek tomu sa proces ťahal až do roku [[1297]], kedy Ľudovíta IX. svätorečil pápež [[Bonifác VIII.]] Po svätorečení sa úcta k Ľudovítovi ešte zvýšila. Kráľ Filip IV. dal 17. mája [[1306]] dopraviť Ľudovítovu lebku do Sainte-Chapelle. Rôzne ďalšie ostatky potom rozosielal kostolom v celej krajine.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 184–185.</ref> 25. augusta [[1298]] sa uskutočnil v katedrále v Saint-Denis za prítomnosti Filipa IV. slávnostný obrad, pri ktorom boli kosti svätého Ľudovíta exhumované a uložené do relikviára za oltárom.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 210.</ref> == Hodnotenie == Po prekonaní ťažkostí v začiatkoch svojej vlády sa Ľudovítovi podarilo rozšíriť svoju jurisdikciu na nezávislé kráľovské léna za hranicami jeho korunnej domény. Tu všade napomáhal vymáhaniu práva, dodržiavaniu mieru a ochraňoval cirkev. Za jeho vlády tak bol položený základ pre právnu jednotu neskoršieho francúzskeho národa.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 173.</ref> V neskoršom období svojej vlády prijal Ľudovít za svoj asketický spôsob života. To vzbudilo kritiku osôb, ktoré sa domnievali, že taký spôsob života je nezlučiteľný s hodnosťou kráľa.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 338.</ref> V dobe úmrtia Ľudovíta IX. bolo Francúzsko najbohatšou krajinou Európy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mundy | meno = John Hine | odkaz na autora = | titul = Evropa vrcholného středověku 1150-1300 | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 446 | isbn = 978-80-7021-927-0 | strany = 240}}</ref> == Rodina == [[27. máj]]a [[1234]] v katedrále v [[Sens]] sa oženil s [[Margaréta Provensálska|Margarétou Provensalskou]] ([[1221]] – [[1295]]), dcérou provensalského grófa Raimunda Berengera IV. a [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojskej]]. Mali 11 detí: * Blanche (* [[4. december]] [[1240]] – † [[29. apríl]] [[1243]]) * [[Izabela Francúzska (1242)|Izabela Francúzska]] (* [[2. marec]] [[1242]] – † [[28. január]] [[1271]]) ∞ [[1255]] [[Theobald II. (Navarra)|Theobald II.]], navarrský kráľ (* [[1238]] – † [[1270]]) * Ľudovít (* [[25. február]] [[1244]] – † január [[1260]]) * [[Filip III. (Francúzsko)|Filip III. Smelý]] (* [[1. máj]] [[1245]] – † [[5. október]] [[1285]]) ∞ ** 1/ [[1262]] aragónska infantka [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabela Aragónska]] (* [[1247]] – † [[1271]]) ** 2/ [[1274]] brabantská princezná [[Mária Brabantská]] (* [[1254]] – † [[1321]]) * Jean (*/† [[1248]]) * Jean-Tristan (* [[1250]] – † [[3. august]] [[1270]]), gróf z Valois a Nevers ∞ [[1266]] [[Jolanda Burgundská]] (* [[1247]] – † [[1280]]) * [[Peter I. (Alençon)|Peter]] (* [[1251]] – † [[1284]]), gróf z Alençon a Perche ∞ [[1272]] [[Jana zo Châtillonu]] (* [[1258]] – † [[1291]]) * [[Blanka Francúzska (1252)|Blanka Francúzska]] (* [[1252]] – † [[1320]]) ∞ [[1268]] kastílsky infant [[Ferdinanda de la Cerda]] (* [[1253]] – † [[1275]]) * [[Margaréta Francúzska (1254)|Margaréta Francúzska]] (* [[1254]] – † [[1271]]) ∞ [[1270]] vojvoda [[Ján I. (Brabantsko)|Ján I. Brabantský]] (* [[1253]] – † [[1294]]) * [[Róbert z Clermontu|Róbert]] (* [[1256]] – † [[7. február]] [[1317]]) gróf z Clermontu ∞ [[1279]] [[Beatrix Burgundská (1257)|Beatrix Burgundská]] (* [[1257]] – † [[1310]]) * [[Anežka Francúzska (1260)|Anežka Francúzska]] (* [[1260]] – † [[19. december]] [[1327]]) ∞ [[1279]] vojvoda [[Róbert II. (Burgundsko)|Róbert II. Burgundský]] (* [[1248]] – † [[1306]]) == Rodokmeň Ľudovíta IX. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Ľudovít IX.''' |2 = [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] |3 = [[Blanka Kastílska]] |4 = [[Filip II. (Francúzsko)|Filip II.]] |5 = [[Izabela Henegavská]] |6 = [[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]] |7 = [[Eleonóra Anglická (1162 – 1214)|Eleonóra Anglická]] |8 = [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovít VII.]] |9 = [[Adela zo Champagne]] |10 = [[Balduin V. (Henegavsko)|Balduin V.]] |11 = [[Margaréta I. (Flandersko)|Margaréta I.]] |12 = [[Sancho III. (Kastília)|Sancho III.]] |13 = [[Blanka Navarrská (1156)|Blanka Navarrská]] |14 = [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]] |15 = [[Eleonóra Akvitánska]] |16 = [[Ľudovít VI. (Francúzsko)|Ľudovít VI.]] |17 = [[Adela Savojská]] |18 = [[Teobald II. (Champagne)|Teobald II. zo Champagne]] |19 = [[Matilda Korutánska]] |20 = [[Balduin IV. (Henegavsko)|Balduin IV.]] |21 = [[Alica Namurská]] |22 = [[Teodor Alsaský]] |23 = [[Sybila z Anjou]] |24 = [[Alfonz VII. (Kastília)|Alfonz VII.]] |25 = [[Berengaria z Barcelony]] |26 = [[Garcia IV. (Navarra)|Garcia IV.]] |27 = [[Margaréta z L’Aigle]] |28 = [[Geoffrey V. z Anjou]] |29 = [[Cisárovná Maud]] |30 = [[Viliam X. (Akvitánsko)|Viliam X.]] |31 = [[Eleonóra zo Châtelleraultu]] }} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Louis IX of France}} {{Vládca | Štát = [[Zoznam monarchov Francúzska|Francúzsko]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Kapetovci]] | Titul = kráľ | Od = [[1226]]| Do = [[1270]]| Predchodca = [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] | Meno = Ľudovít IX. | Nástupca = [[Filip III. Smelý]] | }} {{Panovníci Francúzska (2)}} [[Kategória:Králi Francúzska]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] [[Kategória:Francúzski katolícki svätci]] [[Kategória:Kanonizovaní Bonifácom VIII.]] 4kzrw62ohtb8zmadk5sykehm3l3yiiu 7417719 7417718 2022-07-31T00:49:29Z Lalina 22926 /* Regentstvo kráľovnej-matky */ ow wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ľudovít IX. |Portrét = Louis_IX.jpg |Popis osoby = francúzsky kráľ |Dátum narodenia = [[25. apríl]] [[1214]] |Miesto narodenia = [[Poissy]], [[Francúzsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1270|8|25|1214|4|25}} |Miesto úmrtia = [[Tunis]] |Portál1 = Francúzsko }} '''Ľudovít IX.''', známy ako '''Svätý Ľudovít''' (* [[25. apríl]] [[1214]], [[Poissy]], [[Francúzsko]] – † [[25. august]] [[1270]], [[Tunis]]) bol francúzsky kráľ v rokoch [[1226]] až [[1270]]. Patril do hlavnej línie [[Kapetovci|Kapetovcov]]. == Životopis == === Detstvo a mladosť === [[Súbor:BlankaKastaLudvik9 narozeni.jpg|upright|thumb|left|Narodenie Ľudovíta IX.]] Narodil sa ako tretí z početného potomstva [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovíta VIII.]] ([[1187]] – [[1226]]) a [[Blanka Kastílska|Blanky Kastílskej]] ([[1188]] – [[1252]]), dcéry [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Alfonz VIII.|Alfonza VIII.]] Bol druhým synom svojich rodičov, ktorého meno poznáme. Jeho starší brat Filip, ktorý sa narodil v roku [[1209]], zomrel ako deväťročný a štvorročný Ľudovít sa v roku [[1218]] stal následníkom trónu.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Le Goff | meno = Jacques | odkaz na autora = | titul = Svatý Ludvík | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 724 | isbn = 978-80-257-0685-5 | poznámky = ďalej len ''Svatý Ludvík'' | strany = 35–36}}</ref> Podľa dobových svedectiev princ zdedil blond vlasy a jemný vzhľad po rode z Hainaut.<ref name = "Blanka97">{{Citácia knihy | priezvisko = Pernoudová | meno = Régine | titul = Królowa Blanka | vydavateľ = Państwowy Instytut Wydawniczy | miesto = Warszawa | rok = 1989 | počet strán = 257 | isbn = 83-06-01432-4 | poznámky = ďalej len ''Królowa Blanka'' | strany = 97 | jazyk = poľsky}}</ref> V detskom veku mu najmä matka dopriala starostlivú výchovu a veľa času trávil aj so starým otcom [[Filip II. (Francúzsko)|Filipom II.]], ktorý po víťazstve v [[Bitka pri Bouvines|bitke pri Bouvines]] prenechal bojovanie i správu kráľovstva synovi Ľudovítovi VIII. a skúseným kráľovským radcom.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 38.</ref> Bol starším bratom [[Sicília (ostrov)|sicílskeho]] a [[neapol]]ského kráľa [[Karol I. (Neapolsko)|Karola I.]] ([[1227]] – [[1285]]), grófa z Anjou a Provence. Ľudovít mal iba 12 rokov, keď jeho otec pri návrate z [[Križiacka výprava proti albigéncom|križiackej výpravy proti albigéncom]] nečakane zomrel 8. novembra 1226 na [[Bacilová červienka|úplavicu]]. [[29. november|29. novembra]] [[1226]] v [[Reims]] ho biskup zo Soissons, Jacques de Bazoches, pomazal a korunoval za kráľa. Regentkou sa stala jeho matka, [[Blanka Kastílska]]{{#tag:ref|K Ľudovítovej korunovácii bola zložená skladba ''Gaude, felix Francia'' (Raduj sa, šťastné Francúzsko).<ref>''Królowa Blanka'', s. 98.</ref>|group="pozn."}}. Vzhľadom na jeho vek nemohol vládnuť samostatne.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ehlers | meno = Joachim | odkaz na autora = | priezvisko2 = Müller | meno2 = Heribert | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Schneidmüller | meno3 = Bernd | odkaz na autora3 = | spoluautori = a kol. | titul = Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498) | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2003 | počet strán = 420 | isbn = 80-7203-465-0 | poznámky = ďalej len ''Francouzští králové v období středověku'' | strany = 169-171}}</ref> Pri ceste do Reims bol Ľudovít pri zastávke v [[Soissons]] pasovaný na [[rytier (stredovek)|rytiera]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 75.</ref>{{#tag:ref|Bolo obvyklé, že k pasovaniu na rytiera dochádzalo až vo veku okolo 20 rokov, kedy boli noví rytieri schopní nosiť zbraň a dobre ju ovládať. V prípade Ľudovíta bolo pasovanie urýchlené, lebo kráľ musel byť rytierom.<ref name = "Blanka97"/>|group="pozn."}} Ihneď po pohrebe svojho manžela sa kráľovná matka ujala bránenia práv svojho syna.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 70.</ref> Pri správe kráľovstva Blanka Kastílska mohla počítať s podporou skupiny verných kastelánskych rodov z ktorých okruhu pochádzali arcibiskup v Sens [[Gautier Cornut]], kráľovský veliteľ [[Matúš II. z Montmorency]] alebo kráľovský maršál [[Jean III. Clément]]. Podporovali ju i senliský biskup a kancelár [[Guérin (biskup)|Guérin]] a komorník [[Bartolomej z Roye]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hallam | meno = Elizabeth M. | odkaz na autora = | priezvisko2 = Everard | meno2 = Judith | odkaz na autora2 = | titul = Francja w czasach Kapetyngów 987–1328 | vydavateľ = Wydawnictwo naukowe PWN | miesto = Warszawa | rok = 2006 | vydanie = 1 | počet strán = 460 | isbn = 83-01-14861-6 | poznámky = ďalej len ''Francja w czasach Kapetyngów'' | jazyk = poľsky | strany = 271}}</ref> === Regentstvo kráľovnej-matky === [[Súbor:Louis9 Blanche.jpg|upright|thumb|Ľudovít a jeho matka Blanka Kastílska na ceste do Reims na korunováciu]] Aby kráľovná-matka obmedzila riziká spojené s prípadnými ambíciami [[Filip Hurepel|Filipa Hurepela]], nevlastného brata svojho zosnulého manžela, daroval mu nový kráľ hneď po svojej korunovácii z jej podnetu dva z troch hradov, ktoré vlastnil na jeho panstvách. Zároveň dostal do [[léno|léna]] saintpolské grófstvo a na začiatku roka [[1227]] dostal i doživotnú rentu vo výške 6 000 tourských libier. Filip Hurepel sa za seba i za svojich potomkov musel zaviazať, že nebude vznášať žiadne ďalšie požiadavky ohľadne dedičstva.<br />6. januára 1227 dal kráľ prepustiť flámskeho grófa [[Ferdinand Portugalský|Ferdinanda]], ktorý bol v zajatí od [[Bitka pri Bouvines|bitky pri Bouvines]]. Pri svojom prepustení zložil kráľovi výkupné a poskytol záruky vhodného správania. V ďalších rokoch potom Ferdinand Ľudovítovi vždy verne slúžil.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 78.</ref> Čoskoro po korunovácii sa proti mladému kráľovi vytvorila koalícia veľmožov, ktorí od posilnenia kráľovskej moci očakávali ujmu na svojom postavení. Patrili k nim najmä [[bretónsko|bretónsky vojvoda]] [[Peter I. (Bretónsko)|Peter Mauclerc]], gróf zo Champagne [[Theobald I. (Navarra)|Theobald V.]] a gróf z Marche [[Hugo X. z Lusignanu]]. Spoliehali sa pritom na pomoc [[Anglicko|anglického kráľa]] [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]], ktorému záležalo na znovuzískaní stratených území vo Francúzsku a ktorý vzbúrencom sľuboval rôzne výhody.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 172.</ref> Kráľovnej-matke sa podarilo s podporou pápežského legáta zhromaždiť veľké vojsko, s ktorým vytiahla na juh. Medzitým sa Theobald zo Champagne nepohodol so svojimi spojencami a prešiel na stranu kráľovnej-matky. V tejto pre vzbúrencov nepriaznivej situácii sa Peter Mauclerc a Hugo z Lusignanu v marci 1227 poddali kráľovnej-matke. Pri tej príležitosti boli dohovorené sobáše medzi deťmi kráľovnej a príslušníkmi rodov [[Lusignanovci|z Lusignanu]] a [[Dynastia Dreux|z Dreux]]. Zároveň bolo uzavreté prímerie s anglickým kráľom.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 272.</ref> Upokojenie situácie bolo len zdanlivé, pretože už v roku 1227 sa francúzski baróni zišli v [[Corbeil-Essonnes|Corbeil]] a rozhodli sa, že sa zmocnia kráľa. Do svojho čela postavili Filipa Hurepela a Petra Mauclerka. Cieľom barónov nebola otvorená vzbura proti kráľovi, ale snaha zbaviť sa vplyvu kráľovnej-matky. Poprední šľachtici by potom v mene kráľa mohli vládnuť sami. Pri svojej ceste z Orléans bol kráľ v [[Montlhéry (obec)|Montlhéry]]]] zastavený barónskym vojskom a oslobodil ho až ozbrojený parížsky ľud.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 79.</ref><ref>''Królowa Blanka'', s. 107–109.</ref> {{Citát|A rozprával mi svätý kráľ, že on a jeho matka boli v Montlhéry a neodvažovali sa vrátiť do Paríža, kým pre nich neprišli parížski obyvatelia v zbrani. Rozprával mi, že z Montlhéry bola po celej ceste tlačenica ozbrojených i neozbrojených ľudí až do Paríža a že všetci volali k nášmu Pánovi, aby mu doprial šťastný a dlhý život a aby ho bránil a chránil pred jeho nepriateľmi.|Jean de Joinville<ref>''Svatý Ludvík'', s. 79–80.</ref>|200}} [[Súbor:Blanche of Castile and King Louis IX of France.jpg|upright|left|thumb|Ľudovít a Blanka Kastílska ([[Biblia svätého Ľudovíta]])]] V rokoch 1227 – [[1229]] pokračovala kráľovská armáda pod vedením [[Humbert V. z Beaujeu|Humberta z Beaujeu]] v [[Križiacka výprava proti albigéncom|križiackej výprave proti albigéncom]] začatej Ľudovítovým otcom. Sám kráľ sa ťaženia nezúčastnil a nie je známe, do akej miery sa podieľal na konci križiackej výpravy. Výprava bola skončená [[Parížska zmluva (1229)|parížskou zmluvou]] podpísanou 12. apríla 1229. Toulouskému grófovi [[Raimond VII. z Toulouse|Raimondovi VII.]] sa síce podarilo udržať väčšinu svojich území, ale jeho dcéra a jediná dedička [[Jana z Toulouse|Jana]] sa mala vydať za jedného z Ľudovítových bratov a priniesť mu venom Toulouse a toulouský kraj. Ak by Raimond nemal ďalších potomkov, mala Jana zdediť i ostatné jeho panstvá. Keby sa Jana sa svojim manželom nedočkala potomkov, malo sa celé jej panstvo stať súčasťou francúzskej koruny. Ľudovít zmluvou získal severnú časť albigénskeho kraja vrátane mesta [[Albi]]. Získal tiež do zálohy sedem hradov vrátane citadely v Toulouse.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 273.</ref><ref>''Svatý Ludvík'', s. 83.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tyerman | meno = Christopher | odkaz na autora = | titul = Svaté války : dějiny křížových výprav | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2012 | počet strán = 926 | isbn = 978-80-7422-091-3 | poznámky = ďalej len ''Svaté války'' | strany = 592}}</ref> V septembri 1229 uzavrel Ľudovít zmluvu i s ďalším vzbúrencom z južného Francúzska [[Raimund II. Trencavel|Raimundom II. Trencavelom]]. Na jej základe získal Ľudovít [[Carcassonne]] s okolím. Francúzske korunné územie tak prvý raz dosiahlo až ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] a Ľudovít tu neskôr založil prístav [[Aigues-Mortes]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 83–84.</ref>{{#tag:ref|Hoci prístav získal od Ľudovíta významné privilégiá, nikdy sa nestal obchodným strediskom a plnil skôr úlohu hlavného východzieho bodu križiakov a pútnikov smerujúcich do Svätej zeme.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 321.</ref>|group="pozn."}} V roku 1229 Ľudovít spolu so svojou matkou založil [[Kláštor Royaumont]]. Plnil tak otcovu vôľu, ktorý vo svojom [[závet]]e odkázal veľkú finančnú sumu na založenie kláštora pri Paríži. Kláštor mal byť pôvodne fundáciou rádových kanonikov z parížskeho opátstva svätého Viktora, ale Ľudovít spolu so svojou matkou previedli fundáciu na [[cisterciánsky rád]]. Na výstavbe nového kláštora sa Ľudovít osobne podieľal.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 92–93.</ref> {{Citát|A keď sa mnísi podľa zvyklostí rádu zo Cîteaux po tercii rozišli po svojej práci a nosili kamene a maltu na miesto, kde sa staval múr, požehnaný kráľ sa chopil nosidiel a šiel vpredu, a jeden mních ich niesol vzadu, a tak to vtedy požehnaný kráľ učinil niekoľkokrát.|[[Viliam zo Saint-Pathus]]<ref>''Svatý Ludvík'', s. 93.</ref>|200}} V rokoch [[1233]] – [[1234]] Ľudovít pomohol vyriešiť spor o grófstvo Champagne. O práva na grófstvo sa totiž prihlásila [[Alica zo Champagne|Alica]], cyperská kráľovná a sesternica grófa Theobalda IV. V roku 1234 prišlo k dohode, keď sa Alica vzdala svojich práv na grófstvo výmenou za 40 000 tourských libier v hotovosti a ročnú rentu 2 000 libier. Pretože Theobald nebol schopný tak vysokú čiastku zaplatiť, obrátil sa so žiadosťou o pomoc na Ľudovíta. Ľudovít uhradil Alici všetky pohľadávky. Za to sa Theobald v kráľov prospech vzdal lénnej držby grófstva Blois, Chartres, Sancerre a châteaudunského vikomstva.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 85–86.</ref> === Sobáš a samostatná vláda === [[Súbor:Marguerite-svatba.jpg|upright|thumb|Sobáš Ľudovíta IX. a Margaréty Provensalskej]] V roku [[1233]] bol Ľudovít IX. stále slobodný. Vinili jeho matku, ktorá vraj bránila jeho svadbe, aby nebol oslabený jej vplyv na kráľa. Čoskoro sa však situácia zmenila a Ľudovítovou vyvolenou sa stala len trinásťročná [[Margaréta Provensalská|Margaréta]], dcéra provensalského grófa [[Raimond Bérenger IV. (Provensalsko)|Raimonda Bérengera IV.]] a [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojskej]]. Snúbenci boli síce príbuzní štvrtého stupňa, ale [[Dišpenz (cirkevné právo)|dišpenz]]om z 2. januára 1234 ich pápež [[Gregor IX.]] tejto prekážky zbavil.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 97–99.</ref> {{Citát|Roku Pána 1234, v ôsmom roku vlády Ľudovíta Svätého a v devätnástom roku jeho života Ľudovít Svätý vyslovil želanie, že by chcel plod svojho tela, ktorý by po ňom prevzal kráľovstvo, a povedal, že sa chce oženiť, nie však z dôvodov smilných, ale preto, aby zaistil pokračovanie rodu.|[[Vilém z Nangis]]<ref>''Svatý Ludvík'', s. 98.</ref>|200}} Sobáš sa uskutočnil [[27. máj]]a [[1234]] v [[Sens]]. Ako veno vyplatil neveste jej otec 8 000 mariek striebra neskôr zvýšených o ďalších 2 000 mariek.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 99.</ref> Deň po svadbe 28. mája bola novomanželka korunovaná. Všetky náklady na svadbu dosiahli čiastku 2 526 parížskych libier.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 102.</ref> Je pravdepodobné, že potom, čo sa oženil s Margarétou, tak v tom roku, či najneskôr o rok neskôr, vo veku 21 rokov, sa ujal samostatnej vlády. I potom si však [[Blanka Kastílska]] zachovala autoritu a významný vplyv na dvore svojho syna.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 74, 97.</ref> Novomanželia boli do seba zamilovaní a kráľova matka nevidela rada, že kráľ trávi toľko času so svojou manželkou, miesto aby sa staral o správu kráľovstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pernoudová | meno = Regine | odkaz na autora = | titul = Kobieta w czasach wypraw krzyżowych | vydavateľ = Marabut | miesto = Gdańsk | rok = 2002 | počet strán = 301 | isbn = 83-916703-3-3 | poznámky = ďalej len ''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'' | strany = 162 | jazyk = poľsky}}</ref> Prvé dieťa sa manželom narodilo až šesť rokov po svadbe.{{#tag:ref|Dochované pramene nedávajú odpoveď na otázku či sa tak stalo z dôvodu neskoršej plodnosti kráľovnej alebo, či prípadné predošlé tehotenstvá skončili potratom.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 105.</ref>|group="pozn."}} [[Súbor:HolyCrown.JPG|upright|thumb|left|Kristova [[tŕňová koruna]], ktorú Ľudovít IX. získal od Balduina II.]] Na konci tridsiatych rokov získal Ľudovít od [[Latinské cisárstvo|konštantínopolského cisára]] [[Balduin II. (Konštantinopol)|Balduina II.]] [[tŕňová koruna|Kristovu tŕňovú korunu]] {{#tag:ref|Predtým než Tŕňovú korunu získal Ľudovít IX. bola v dobe najväčšej núdze [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]] niekoľkokrát založená. Prvý raz skupine benátskych a janovských urodzencov a opátok [[kláštor]]a Sainta-Maria de Percheio za vlády cisára Jána z Brienne (1231–1237)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Angold | meno = Michael | odkaz na autora = | titul = The Fourth Crusade : Event and Context | vydavateľ = Longman | miesto = Harlow ; New York | rok = 2003 | počet strán = 281 | isbn = 0-58235610-5 | poznámky = ďalej len ''The Fourth Crusade : Event and Context'' | strany = 237 | jazyk = anglicky}}</ref> alebo pravdepodobnejšie krátko po jeho smrti v marci 1237 za vlády regentskej rady. Tŕňová koruna bola založená za pôžičku vo výške 13 134 hyperpyronov. Na vyplatenie zálohu si regentská rada opätovne požičala peniaze od Nicolu Quirina, ktorý sa stal jej novým záložným majiteľom. V decembri bola koruna odvezená do [[Benátky|Benátok]], kde ju zo zálohu vykúpili so súhlasom Balduina II. zástupcovia francúzskeho kráľa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Regentská rada Latinského cisárstva v Konstantinopoli zastavuje tŕňovú korunu za 13 134 hyperpyronů | odkaz na titul = | spoluautori = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | strany = 329}}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Zpráva arcibiskupa Gautiera Cornuta o translaci Kristovy trnové koruny z Konstantinopole do Paříže | odkaz na titul = | spoluautori = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zsborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | poznámky = ďalej len ''Zpráva arcibiskupa Gautiera Cornuta o translaci Kristovy trnové koruny'' | strany = 333–335}}</ref>|group="pozn."}}, ktorú dal v roku 1239 previezť do Francúzska.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 105–107.</ref> Ľudovít za tŕňovú korunu pravdepodobne zaplatil 10 000 parížskych livrov a doprava do Francúzska stála ďalších 2 000 livrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Kristova trnová koruna a Sainte-Chapelle v Paříži. Skutečná cena trnové koruny, datum zasvěcení kaple a slavnostní osvětlení Sainte-Chapelle | periodikum = Umění/Art | odkaz na periodikum = | rok = 2011 | mesiac = | ročník = 59 | číslo = 6 | strany = 462-479 | url = http://www.umeni-art.cz/cz/soubory/kovac.pdf | issn = 0049-5123}}</ref> {{Citát|V roku tisícdvestotridsiatomdeviatom, nazajtra po sviatku Vavrinca mučeníka, je tento poklad, onen vzácny klenot, odvezený do Sens, pričom sa mu po ceste ponáhľa v ústrety všetok ľud; zástupy ľudí bez rozdielu pohlavia a veku jasajú. Ihneď po vstupe do mesta si kráľ vkladá sväté bremeno na ramená a nesie ho; je pri tom bosý a odetý len do tuniky (tunica) – a je s ním i jeho brat gróf Róbert, ktorý prejavuje pokoru podobne. Sprevádzajú ich i predchádzajú vojaci, ktorí tiež odložili svoju obuv. V ústrety im vychádza rozradostené mesto, do procesie prichádzajú zbory klerikov: klerici matky cirkvi sú odetí v hodvábe a mnísi s ostatnými rehoľníkmi prinášajú väčšie i menšie ostatky svätých, takže zbožný človek si môže predstavovať, ako by si [sami] priali ísť v ústrety prichádzajúcemu Pánovi. Opreteky znejú chvály Pánovi; kobercami a prikrývkami vyzdobené mesto ponúka svoje poklady, znie [celé] zvonmi, organmi i potleskom jasajúceho ľudu. Voskovice a krútené sviečky sú zapaľované priestranstvách medzi domami a v každej ulici. Skrinka [s tŕňovou korunou] je vnesená do chrámu mučeníka Štefana a odhalená zrakom ľudí. Tak vychádza najavo dôvod tejto veľkej radosti.|[[Gautier Cornut]]<ref>''Zpráva arcibiskupa Gautiera Cornuta o translaci Kristovy trnové koruny'', s. 340–341.</ref>|200}} Pre novo získanú cennú [[Relikvia|relikviu]] dal postaviť novú [[kaplnka|kaplnku]] známu ako [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]] (Svätá kaplnka). Bola postavená v rekordnom čase vrátane výzdoby mozaikových okien a pravdepodobne i sôch. Vysvätená bola 26. apríla [[1248]]. Už za života Ľudovíta IX. bola považovaná za majstrovské dielo.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 109.</ref> Ľudovítovi sa v nej podarilo zhromaždiť veľkolepú kolekciu svätých ostatkov. Okrem [[tŕňová koruna|tŕňovej koruny]], ktorá zohrala dôležitú úlohu pri vytváraní kapetovského monarchistického kultu,<ref>''Svaté války'', s. 552.</ref> išlo o dva veľké fragmenty svätého Kríža (z ktorých jeden bol nazývaný ''Crux triumphalis''), železný [[Kopija osudu|hrot kopije]], ktorou bol prebodnutý bok Ježiša Krista, časť Kristovho rubáša, kameň z Božieho hrobu a tiež rôzne iné ostatky, ako lebky [[Kliment I.|sv. Klimenta]] a [[Svätý Blažej|sv. Blažeja]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pysiak | meno = Jerzy | odkaz na autora = | titul = Kult relikvií umučení Páně v ideologii královské vlády ve Francii a v Anglii ve 13. století : Ludvík Svatý a Jindřich III | odkaz na titul = | priezvisko zostaviteľa = Kováč | meno zostaviteľa = Peter | spoluzostavitelia = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | strany = 209-233}}</ref> Po dosiahnutí plnoletosti svojich mladších bratov Ľudovít naplnil otcov závet a odovzdal im do správy ich dedičstvo. Tak sa [[Róbert I. (Artois)|Róbert]] stal v roku [[1237]] grófom z Artois, [[Alfonz z Poitiers|Alfonz]] v roku [[1241]] grófom z Poitiers a [[Karol I. (Neapolsko)|Karol]] v roku [[1246]] grófom z Anjou. Pri tejto príležitosti boli všetci traja Ľudovítom pasovaní na rytierov.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 103–104.</ref> === Križiacka výprava === {{hlavný článok|Siedma križiacka výprava}} 10. decembra 1244 Ľudovít vážne ochorel (pravdepodobne na úplavicu). Počas niekoľkých dní sa jeho stav rýchlo zhoršil a kráľovo okolie sa začalo obávať najhoršieho. Dňa 14. decembra v predtuche smrti a s prianím, aby zomrel zmierený s Bohom, menoval dvoch zmierovacích sudcov, ktorí mali urovnať jeho spory s kapitulou [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|katedrály Notre-Dame]]. V celom kráľovstve sa konali modlitby a procesie za kráľovo zdravie. Kráľovná dokonca dala do [[Pontoise]], kde Ľudovít ochorel, priviezť relikvie z kráľovskej kaplnky, aby sa ich dotkol.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 116.</ref> [[Súbor:Ludvik9 1244.jpg|thumb|Kráľ Ľudovít prijíma kríž]] {{Citát|I stalo sa roku 1244 a Boh dopustil, že kráľa schvátila v Paríži zlá choroba a vodilo sa mu vraj tak zle, že jedna z paní, ktoré ho ošetrovali, chcela mu už cez obličaj pretiahnuť pokrývku a tvrdila, že je mŕtvy, ale iná pani, ktorá stála z druhej strany lôžka, to nedovolila, hovoriac, že ešte dýcha. Kráľ začul hádku oboch žien, Pán náš v ňom zasiahol a vrátil mu ihneď zdravie, hoci bol onemel a stratil schopnosť reči. Hneď ako bol schopný prehovoriť, požiadal, aby mu podali kríž, čo sa i stalo.|[[Jean de Joinville]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Joinville | meno = Jean de | odkaz na autora = | titul = Paměti křižákovy | vydavateľ = Státní nakladatelství krásné literatury a umění | miesto = Praha | rok = 1965 | počet strán = 206 | poznámky = ďalej len ''Paměti křižákovy'' | strany = 29 | isbn = }}</ref>|200}} Po uzdravení z vážnej choroby kráľ ohlásil svoj zámer usporiadať [[siedma križiacka výprava|križiacku výpravu]] do [[Palestína (územie)|Palestíny]]. Ľudovítovo rozhodnutie sa nestretlo s pochopením jeho matky. Ona sama i parížsky biskup Viliam z Auvergne sa pokúsili uzdraveného Ľudovíta odvrátiť od jeho zámeru s tým, že sľub, ktorý zložil vo chvíli, kedy nevládol všetkými svojimi duševnými schopnosťami, nie je platný. Presvedčiť sa im ho však nepodarilo.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 118–119.</ref> Ani nie dva mesiace potom, čo Ľudovít prijal kríž, súhlasil pápež s vyhlásením križiackej výpravy a jej organizáciou bol poverený legát [[Odo zo Châteauroux]]. Situáciu dosť komplikovalo to, že v rovnakej dobe bola vyhlasovaná aj križiacka výprava proti cisárovi [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrichovi II.]] Vojaci križiackej výpravy pochádzali z celého územia francúzskeho kráľovstva. V roku [[1245]] Ľudovít IX. zvolal zhromaždenie barónov, aby získal ich súhlas a podporu pre križiacku výpravu. O tri roky neskôr na jar [[1248]] zvolal zhromaždenie znovu, aby baróni zložili lénny hold jeho deťom pre prípad, že by sa z výpravy nevrátil.<ref>''Svaté války'', s. 762–765.</ref> Kráľ sa i s celým vojskom nalodil 25. augusta 1248 v [[Aigues-Mortes]]. Spolu s ním vyrazila na výpravu i skoro celá jeho najbližšia rodina. Veľkosť jeho vojska dosahovala asi 25 000 mužov, z toho vyše 2 500 rytierov. Cieľom plavby sa stal [[Cyprus]], ktorý bol vybraný za zhromaždisko celého vojska.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 135.</ref><ref>''Svaté války'', s. 770.</ref> Do [[Limassol]]u na Cypre Ľudovít dorazil 17. septembra.<ref>''Svaté války'', s. 772.</ref> V polovici mája [[1249]] vyplávalo križiacke vojsko vedené z Cypru. Vzhľadom na nepriazeň počasia dorazila flotila k Damiette až 4. júna. Skoro ráno 5. júna začali križiaci pod ochranou strelcov z kuší s vyloďovaním. Podarilo sa im získať predmostie a vybudovať tábor. Sultán as-Sálih zatiaľ s hlavnou moslimskou armádou vyčkával po prúde Nílu za Damiettou. Obrancovia Damietty tak mesto radšej opustili, než by riskovali smrť v boji, alebo hladom pri obliehaní mesta. Damietta tak padla do rúk prekvapených útočníkov po iba niekoľkých hodinách boja. Kresťania v meste získali veľké zásoby potravín a bojového materiálu a tiež tu oslobodili 53 kresťanských zajatcov, ktorí tu boli uväznení od [[Piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]].<ref>''Svaté války'', s. 775–776.</ref> Celé mesto bolo obsadené so stratou iba jediného muža.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Barber | meno = Malcolm | odkaz na autora = | titul = Noví rytíři : dějiny templářského řádu | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 433 | isbn = 80-7203-764-1 | poznámky = ďalej len ''Noví rytíři'' | strany = 172}}</ref> Po dobytí mesta nariadil Ľudovít zvýšiť opevnenie mesta, opraviť priekopy a posilniť múry. Dal tiež obnoviť kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol predtým zmenený na mešitu.<ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 167.</ref> Uvažoval i o kolonizácii dobytých území v Egypte.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 131–132.</ref> {{Citát|Po obsadení Damietty trápila kráľa jediná starosť, a to, že nemá dosť ľudí na stráženie a osídlenie dobytých území a území, ktoré ešte dobyť chcel. Kráľ so sebou priviezol pluhy, brány, rýle a ďalšie oracie náradie.|Matúš Parížsky<ref>''Svatý Ludvík'', s. 131.</ref>|200}} [[Súbor:Seventh crusade.jpg|thumb|left|Ľudovítovo loďstvo na ceste do Egypta]] Zdržanie na Cypre neumožnilo kráľovi sformovať armádu k pochodu na juh ešte pred začiatkom pravidelných nílskych záplav. Živé spomienky na neúspech [[piata križiacka výprava|piatej križiackej výpravy]] viedli k tomu, že sa križiaci rozhodli zostať cez leto v dobytom meste. Získaný čas využil Ľudovít na to, aby jeho vojsko bolo posilnené ďalšími oddielmi vrátane oddielu jeho mladšieho brata Alfonza. Alfonz dorazil do Egypta 24. októbra v dobe, kedy v Egypte začínalo najvhodnejšie obdobie na boj. V tábore pri Damiette zvažovali križiaci dva možné scenáre ďalšieho postupu. Zatiaľ čo časť vojska chcela uskutočniť relatívne bezpečný útok na Alexandriu, Ľudovít spolu so svojim bratom [[Róbert z Artois|Róbertom z Artois]] chceli zaútočiť priamo na [[Káhira|Káhiru]]. Robert z Artois argumentoval tým, že „kto chce zabiť hada, musí mu najprv rozťať hlavu“. Rozhodujúci bol Ľudovítov názor, pretože na jeho finančných zdrojoch závisela väčšina križiackych vodcov. Miestom ďalšieho križiackeho postupu sa tak stala Káhira. Ešte pred odjazdom z mesta menoval Ľudovít v Damiette arcibiskupa a stálu kapitulu katedrálnych kanonikov.<ref>''Svaté války'', s. 777, 789.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wolff | meno = Robert L. | priezvisko2 = Hazard | meno2 = Harry W. | spoluautori = a kol. | titul = A History of the Crusades. Vol. 2, The later Crusades, 1189-1311 | vydavateľ = University of Wisconsin Press | miesto = Madison | rok = 1969 | počet strán = 871 | isbn = | poznámky = ďalej len ''The later Crusades, 1189-1311'' | strany = 497–498 | jazyk = anglicky | url = http://digicoll.library.wisc.edu/cgi-bin/History/History-idx?type=header&id=History.CrusTwo&isize=M}}</ref> === Bitka pri al-Mansúre === [[Súbor:Damietta1249.jpg|thumb|Dobytie Damietty]] 20. novembra 1249 vyrazilo križiacke vojsko z Damietty ku Káhire. Postupovalo veľmi pomaly a denne neprešlo viac než tri kilometre. Hlavné vojsko sprevádzala po vode početná flotila určená na boj na [[Níl]]e. Počas pomalého križiackeho postupu zomrel na konci novembra pri al-Mansúre egyptský sultán [[as-Sálih Ajjúb]]. Po jeho smrti prešla reálna moc v Egypte na jeho vdovu [[Šadžar ad-Durr]] a Fachr ad-Dína. Sultánovmu dedičovi al-Mu’azzamovi Túránšáhovi totiž trvalo tri mesiace, kým sa vrátil do Egypta. Moslimovia sa neúspešne pokúsili zastaviť križiacky postup 7. decembra, kedy sa stretli s templárskym predvojom. O štrnásť dní neskôr dorazili križiaci k nílskemu kanálu Bahr as-Saghír, kde si oproti egyptskému táboru postavili vlastný opevnený tábor. Obe vojská na sebe navzájom útočili, ale rameno Nílu bránilo uskutočneniu veľkej bitky.<ref>''Svaté války'', s. 778–780.</ref> Situáciu zmenilo až niekoľko egyptských zbehov, ktorí križiakov informovali o existencii hlbokého brodu nižšie po prúde rieky. Ľudovít sa rozhodol zaútočiť, pretože na dlho trvajúcu pozičnú vojnu nemal dostatok síl. Ráno 8. februára začal útok cez brod. Hĺbka vody umožňovala prebrodenie len jazdcom na koňoch. Rytieri mali zaistiť breh oproti a až potom mala pechota prejsť na druhý breh. Predsunutý oddiel poverený zaistením opačného brehu viedol kráľov brat Róbert z Artois. Bol posilnený o templárov a johanitov a anglický oddiel vedený [[Viliam II. Longespée|Viliamom Longespé]]. Oddiel sa úspešne dostal cez rameno Nílu. Tu však nevyčkal na Ľudovíta, ale hneď zaútočil na egyptský tábor, kde zastihol úplne nepripravených obrancov. Počas útoku bol zabitý veliteľ egyptských vojsk a faktický vládca Egypta [[Fachr ad-Dín Júsuf]], ktorý bol zaskočený pri rannej očiste. Zaskočení Egypťania hľadali záchranu pri al-Mansúre. Križiaci nadšení úspechom nevyčkali, kým sa zhromaždí celé vojsko a pokračovali v útoku a v prenasledovaní nepriateľov do al-Mansury. Úzke a spletité mestské uličky však útočiace jazdné vojsko zbavili všetkých výhod a dovtedajší triumf sa zmenil na masaker kresťanských rytierov.<ref>''Svaté války'', s. 780–781.</ref> {{Citát|Keď im prišlo na myseľ vrátiť sa, Turci ich v úzkych uliciach mesta Mansurah zasypali trámami a brvnami. Tam prišiel o život i gróf z Artois, urodzený pán z Coucy, menom Raul, a taký počet iných rytierov, že boli odhadnutí na tristo. Templári, ako mi ich veľmajster neskôr zveril, tam stratili štrnásťkrát dvadsať mužov v zbroji a vždy v sedle.|Jean de Joinville<ref>''Paměti křižákovy'', s. 62.</ref>|200}} [[Súbor:Mansura.jpg|thumb|upright|left|Bitka pri al-Mansure]] Medzitým sa kráľ Ľudovít i s hlavným jazdným oddielom dostal na druhý breh. Tu musel čeliť opakovaným egyptským protiútokom. Boje prebiehali po celý deň a až za súmraku sa kresťanskému vojsku podarilo opanovať celé bojisko. Egypťania síce boli porazení, ale ich vojsko nebolo zničené a al-Mansura nebola dobytá. Cesta do Káhiry tak zostávala stále blokovaná. Koncom februára dorazil do egyptského tábora u al-Mansury nový sultán [[Al-Muazzam Turanšáh|Turanšáh]]. S postupujúcim časom sa postavenie križiackeho vojska zhoršovalo. Zatiaľ čo moslimské vojsko bolo neustále doplňované posilami a vojenským materiálom, križiaci začali mať nedostatok potravín a začali ich trápiť choroby, najmä [[skorbut]] a [[úplavica]]. Egypťanom sa navyše podarilo previesť po súši časť člnov poniže po prúde križiackeho tábora a odrezať tak križiacky tábor od zásob v Damiette. Zhoršujúce sa podmienky viedli Ľudovíta k tomu, že na konci marca sa stiahol naspäť na druhú stranu kanálu Bahr as-Saghír.<ref>''Svaté války'', s. 781–783.</ref> === Zajatie === Prebiehajúce diplomatické rokovania medzi križiakmi a Egypťanmi o výmene Damietty za Jeruzalem tiež neviedli k cieľu. Sultán si bol totiž vedomý toho, že sa jeho postavenie stále viac zlepšuje a rokovanie preto preťahoval, keď ponúkal neprijateľné podmienky dohody. 5. apríla 1250 sa chorý Ľudovít rozhodol k definitívnemu ústupu k Damiette.<ref>''Svaté války'', s. 783–784.</ref> {{Citát|Zo všetkého domáceho služobníctva nezostal u zbožného kráľa nikto okrem jediného, ktorý sa menoval Isambart; všetci ostatní boli totiž chorí. Kráľ bol tak chorý, že drkotal zubami, farba jeho obličaja bola bledá a vyhasnutá, mal hnačku a bol taký vychudnutý, že mu chrbtové kosti ostro vyčnievali. Isambart musel kráľa vždy prenášať, keď chcel vykonať svoju potrebu, musel ho dokonca vyzliekať.|Viliam zo Saint-Pathus<ref name="hroch221">{{Citácia knihy | priezvisko = Hrochová | meno = Věra | odkaz na autora = | titul = Křížové výpravy ve světle soudobých kronik | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1982 | počet strán = 255 | isbn = | poznámky = ďalej len ''Křížové výpravy ve světle soudobých kronik'' | strany = 221}}</ref>|200}} Sultán nenechal nič na náhodu a za každú cenu chcel zabrániť, aby sa križiacke vojsko stiahlo k Damiette. Sústredené moslimské útoky, vyčerpanie križiakov a ich upadajúca morálka viedli k tomu, že počas ústupu došlo k praktickému rozpadu vojska. Väčšina križiackej armády tak bola buď zmasakrovaná, alebo sa vzdala. Len malému množstvu lodí sa podarilo uniknúť až k Damiette. Kapituloval i samotný Ľudovít, ktorý bol po zajatí spolu so svojim sprievodom v reťaziach prevezený do al-Mansúry. Zajatie kráľa a rozbitie križiackej výpravy znamenalo absolútne moslimské víťazstvo.<ref>''Svaté války'', s. 784–785.</ref> {{Citát|V noci na stredu tretieho muharramu roku 648 (7. apríla 1250), žiarivej noci, ktorá osvetlila veľké víťazstvo a nádherný triumf, sa Frankovia vydali na pochod so všetkými silami smerom k Damiette, kde sa chceli brániť. Ich lode zatiaľ plávali po prúde Nílu ako rezerva. Hneď ako sa to dozvedeli moslimovia, vyrazili za nimi a boli im stále v pätách. Keď v zmieňovanú stredu vyšlo slnko, moslimovia Frankov obkľúčili, zaútočili na nich, spôsobili im veľa strát a vzali veľa zajatcov, takže sa nezachránil ani jeden. Hovorí sa, že počet zabitých prevyšoval tridsaťtisíc. ... Zlorečený francúzsky kráľ a najvýznamnejšie franské kniežatá ustúpili na vrch al-Munja, kde sa chceli vzdať výmenou za sľub zachovania života. Eunuch Džamal-ad-Dín Muhsin as-Sáhilí im to sľúbil a na základe toho sa vzdali. Zajali ich všetkých a odviedli ich do al-Mansury, kde k nohe francúzskeho kráľa prikovali reťaz rovnako ako k nohám jeho druhov.|Ibn Wásil<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gabrieli | meno = Francesco | odkaz na autora = | titul = Křížové výpravy očima arabských kronikářů | vydavateľ = Argo | miesto = Praha | rok = 2010 | počet strán = 344 | isbn = 978-80-257-0333-5 | poznámky = ďalej len ''Křížové výpravy očima arabských kronikářů'' | strany = 255–256}}</ref>|200}} Po zajatí kráľa chceli obrancovia Damietty mesto okamžite opustiť. Ich zámeru zabránila kráľovná apelom na svoj stav, keď bola krátko po pôrode, a tiež sľubom, že zaplatí všetky ich náklady, vrátane jedla. Údajne išlo o čiastku 360 000 tourských livrov. To, že sa kráľovnej podarilo Damiettu udržať hralo neskôr dôležitú úlohu pri rokovaní o Ľudovítovom prepustení zo zajatia.<ref>''Svaté války'', s. 785.</ref> {{Citát|Vzácni páni, pre lásku božiu toto mesto neopúšťajte! Veď predsa vidíte, že ako urodzený kráľ, tak všetci, kto boli zajatí, sú stratení ak bude mesto vydané. A ak to nestačí, kiež pocítite sústrasť so mnou, úbožiačkou, ktorá tu ležím, aby ste počkali aspoň kým budem môcť vstať.|Jean de Joinville<ref>''Paměti křižákovy'', s. 116.</ref>|200}} Prevedený prevrat nič nezmenil na dojednanej dohode s križiakmi. Tak bol 6. mája prepustený zo zajatia kráľ Ľudovít a Damietta bola odovzdaná moslimom. Počas nasledujúcich dvoch dní bola zaplatená polovica výkupného za zajatých križiakov.<ref name ="Svaté války787">''Svaté války'', s. 787.</ref> Pri zhromažďovaní a počítaní výkupného sa zistilo, že chýba ešte 30 000 livrov. Kráľ súhlasil s návrhom Jeana de Joinville, aby sa chýbajúca čiastka požičala od templárov. Templársky komtúr Štefan z Otricourtu to však odmietol s tým, že rád nemôže požičiavať peniaze, ktoré mu zverili iní ľudia. Joinville tak získal potrebné peniaze až pod vyhrážkou použitia násilia.<ref>''Noví rytíři'', s. 175–176.</ref> === Cesta do Svätej zeme === [[File:Louis9+Nazareth.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít IX. zvyšuje opevnenie (vľavo) a putuje do Nazaretu (vpravo)]] Po zaplatení polovice výkupného a po prepustení všetkých významných zajatcov odplával Ľudovít z Egypta do [[Akkon]]u, kde pristál 12. alebo 13. mája. Čoskoro po pristátí zvolal v Akkone poradu svojich [[lénnik]]ov o budúcich plánoch. Blanka Kastílska totiž v liste vyzývala svojho syna k urýchlenému návratu do Francúzska. Ľudovítovi bratia a flámsky gróf radili návrat. 3. júla oznámil kráľ svoje rozhodnutie. Jeho bratia a každý, kto sa chcel vrátiť, sa mali vrátiť domov. Samotný kráľ, spolu s tými čo nechceli odísť, sa rozhodol zostať v Palestíne. Kráľovi bratia sa vydali domov asi v polovici júla. S kráľom zostalo len asi 1 400 mužov. Je možné, že dôvodom zotrvania v Svätej zemi nebola len zbožnosť, ale aj snaha napraviť neúspechom poškodenú povesť francúzskeho kráľa. V nasledujúcich rokoch Ľudovít vynaložil veľké finančné sumy na obnovu opevnenia [[Jaffa|Jaffy]], Caesareje, [[Sidon]]u a Akkonu.<ref name ="Svaté války787"/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Runciman | meno = Steven | odkaz na autora = | titul = A history of the Crusades. vol. 3, The kingdom of Acre and the later crusades | vydavateľ = Penguin Books | miesto = London ; New-York ; Toronto | rok = 1990 | počet strán = 529 | isbn = 0-14-013705-X | poznámky = ďalej len ''The kingdom of Acre and the later crusades'' | strany = 274–275 | jazyk = anglicky}}</ref> V Jaffe navštívil Ľudovíta i nový [[Antiochijské kniežastvo|antiochijský knieža]] [[Bohemund VI. z Antiochie|Bohemund VI.]] Aj jemu venoval potrebné financie na posilnenie opevnenia Antiochie. Počas pobytu v Svätej zemi Ľudovít dosiahol prepustenie všetkých križiakov držaných v egyptskom zajatí. Okrem zajatcov získal od vodcu egyptských mamelukov darom i zebru a slona.<ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 171–172.</ref> 27. novembra zomrela Ľudovítova matka Blanka Kastílska. Správa o jej smrti sa dostala k Ľudovítovi až na jar roku [[1253]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 147.</ref> Hoci Ľudovítova križiacka výprava bola najlepšie naplánovanou a zorganizovanou križiackou výpravou na východ, skončila nezdarom. Ani jej neúspech však neviedol k zániku nadšenia pre križiacku vec v ďalších rokoch.<ref>''Svaté války'', s. 790.</ref> === Návrat z križiackej výpravy === 24. alebo 25. apríla [[1254]] sa Ľudovít spolu so svojou manželkou a troma deťmi narodenými na výprave (Janom Tristanom, Petrom a Blankou) nalodil v Palestíne na loď a vydal sa na cestu domov. Po viac než dva mesiace trvajúcej plavbe sa vylodil na európskom pobreží 10. júla v [[Hyères]]. Odtiaľ pokračoval v sprievode Jeana de Joinville do [[Aix-en-Provence]], odkiaľ sa vydal na púť k [[Mária Magdaléna|svätej Márii Magdaléne]] do [[Saint-Maximin-la-Sainte-Baume]]. Ďalej pokračoval do [[Beaucaire]], kde sa rozlúčil s Joinvillom. Už na francúzskom území potom pokračoval cez [[Aigues-Mortes]], [[Saint-Gilles (Gard)|Saint-Gilles]], [[Nîmes]], [[Le Puy-en-Velay|Le Puy]], [[Clermont]], do [[Bazilika Saint-Denis|baziliky]] v [[Saint-Denis (Seine-Saint-Denis)|Saint-Denis]], kde uložil prápor a kríž. Konečne 7. septembra 1254 dorazil do Paríža.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 149–152.</ref><ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 172.</ref> {{Citát|Francúzsky kráľ, skormútený na duchu i na tvári, nechcel prijať žiadnu útechu. Ani hudba, ani žartovné či chlácholivé slova ho nepotešili a neprinútili k úsmevu. Ani návrat do rodnej zeme a vlastného kráľovstva, ani úctivé pozdravy zástupov ľudu, ktoré mu vyšli v ústrety, ani hold jeho panovaniu, sprevádzaný darmi ho neutešili; klopil oči, často vzdychal a v duchu premietal o svojom zajatí a všeobecnej hanbe, ktorú privodilo celému kresťanstvu.|Matúš Parížsky<ref>''Svatý Ludvík'', s. 152.</ref>|200}} Poznamenaný prežitým utrpením a rozčarovaním z neúspechu križiackej výpravy sa Ľudovít stal ešte zbožnejším a pokornejším. V celom Francúzsku začal uplatňovať prísnu morálku, zakazoval prostitúciu, hazardné hry a po celom kráľovstve vysielal kontrolórov, aby odstránili všetko, čo sa podľa jeho názoru priečilo Božím prikázaniam.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Svatá kaple pro Kristovu trnovou korunu | odkaz na titul = | priezvisko zostaviteľa = Kováč |meno zostaviteľa = Peter | odkaz na zostaviteľa = | spoluzostavitelia = a kol. | zborník = Kristova trnová koruna : Paříž, Sainte-Chapelle a dvorské umění svatého Ludvíka | odkaz na zborník = | vydavateľ = Ars Auro Prior | odkaz na vydavateľa = | miesto = Praha | rok vydania = 2009 | isbn = 978-80-904298-0-2 | url = | strany = 81}}</ref> Prostý šat, ktorý Ľudovít obliekal ako účastník križiackej výpravy odkladal v nasledujúcich rokoch len výnimočne. Aj v jedle a v pití bol ešte striedmejší ako pred odjazdom na križiacku výpravu. Od prostého života tak Ľudovít postupne prešiel k prísnej striedmosti, ktorá sa stala hlavnou myšlienkou jeho politiky. Myšlienkou platnou pre všetkých obyvateľov jeho ríše a ktorá mala viesť k nastoleniu mravného a kresťanského rádu.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 153.</ref> === Mier s Aragónskom a Anglickom === [[Súbor:Jaime I de Aragón y los Fueros de Aragón.jpg|thumb|upright|Jakub I. Aragónsky]] V 50. rokoch sa opäť vystupňovalo napätie medzi Francúzskom a [[Aragónsko]]m, keď aragónsky kráľ [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I.]] opätovne vzniesol svoje nároky na mesto [[Millau]], grófstva Foix a Gévaudan a vikomstvo Fenouilledès. Obaja panovníci však dali prednosť mierovému urovnaniu sporu. V roku [[1255]] určili dvoch cirkevných zmierovacích sudcov (Francúza a Aragónčana) a prijali ich návrh. Výsledkom bolo podpísanie [[Zmluva z Corbeil|mierovej zmluvy]] v [[Corbeil]] 11. mája [[1258]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 178–179.</ref> Keď v rokoch 1253 – 1254 potlačil anglický kráľ Henrich III. šľachtickú vzburu v [[Gaskonsko|Gaskonsku]], vracal sa do Anglicka cez Francúzsko. Na Ľudovítovo pozvanie strávil Vianoce roku 1254 v Paríži. Tu sa stretli štyri dcéry zosnulého provensalského grófa: francúzska kráľovná Margaréta, anglická kráľovná Eleonóra, Sancha, manželka Richarda z Cornwallu a Beatrix, manželka Karola z Anjou. Počas stretnutia obaja králi pocítili sympatie a Ľudovít dokonca daroval Henrichovi slona, ktorého si priviezol z Egypta.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 180.</ref><ref>''Kobieta w czasach wypraw krzyżowych'', s. 174–175.</ref> [[Súbor:Henry3 LouisIX.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít IX. so švagrom Henrichom III.]] {{Citát|Pretože máme za ženy dve sestry a naše deti sú vlastnými bratancami a sesternicami, preto sa sluší, aby bol mier. Jest mi preveľkou cťou mier, ktorý činím s kráľom anglickým, pretože jest mojim človekom, ktorým nebol prve...|''Ľudovít IX.''<ref name="život27">{{Citácia knihy | priezvisko = Joinville | meno = Jean de | odkaz na autora = | titul = Život svatého Ludvíka, krále francouzského | vydavateľ = Antonín Ludvík Stříž | miesto = Stará Říše na Moravě | rok = 1917 | počet strán = 224 | isbn = |strany = 27}}</ref>}} V roku [[1258]] po dlhých a náročných rokovaniach uzavreli [[Parížska zmluva (1258)|zmluvu]]. Ľudovít bez boja predal Henrichovi bývalé dŕžavy [[Plantagenetovci|jeho predkov]] – [[Limuzínsko (región)|Limuzínsko]], [[Périgord]] a Saintonge. Na oplátku sa Henrich III. zriekol nárokov na [[Normandia|Normandiu]], [[Anjou (provincia)|Anjou]] a [[Poitou]] a svoje dŕžavy [[Akvitánsko]] a [[Gaskonsko]] prijal od Ľudovíta v [[léno]] za veľkolepých slávností v decembri 1259. {{Citát|Proti tomuto mieru sa veľmi vzpierali jeho radcovia, a hovorili mu toto: „Sir, žasneme nad Vašim rozhodnutím, že mienite dať kráľovi anglickému tak veľký diel svojej zeme, ktorú ste Vy a Vaši predkovia získali na ňom, a to pre jeho lénnu spreneveru. Preto sa nám zdá, že ak si myslíte, že naň nemáte práva, nedávate dobrú náhradu anglickému kráľovi, ak mu nevraciate všetko, čo ste vy a Vaši predkovia vzali Anglicku; a ak sa domnievate, že naň právo máte, zdá sa nám, že strácate všetko čo mu vraciate.“ Na to odpovedal svätý kráľ takto: „Páni, som si istý, že predkovia anglického kráľa úplne po práve stratili zeme čo držím; a zem ktorú mu dávam, mu nedávam ako niečo, čím som povinný jemu, alebo jeho dedičom, ale aby medzi mojimi a jeho deťmi panovala láska, lebo sú rodnými bratancami a sesternicami. A zdá sa mi, že s tým, čo mu dávam, dobre činím, lebo on nebol mojim vazalom a tým prichádza vo vazalskú závislosť na mne.“|Jean de Joinville<ref>''Svatý Ludvík'', s. 181.</ref>|200}} Kráľovstvo zažilo celých pätnásť rokov mieru.<ref name="ferro61">{{Citácia knihy | priezvisko = Ferro | meno = Marc | odkaz na autora = | titul = Dějiny Francie | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = | isbn = 80-7106-888-8 | poznámka = ďalej len ''Dějiny Francie'' | strany = 61}}</ref> === Mincové reformy === [[Súbor:Gros tournois sous Louis IX dit Saint Louis.jpg|thumb|upright|Tourský groš Ľudovíta IX.]] Ku koncu svojej vlády (v rokoch 1262 – 1270) vykonal Ľudovít niekoľko dôležitých mincových reforiem. Nariadením z roku [[1262]] zaviedol kráľovské mince ako jediné obeživo vo Francúzsku a zakázal ich napodobňovanie a falšovanie. Výnimku mali mince šľachticov s právom razby mincí. Ich obeh však bol obmedzený len na ich vlastné panstvo. Ďalšie dve nariadenia z rokov 1262 – 1265 žiadali od všetkých kráľovských poddaných prísahu, že nebudú používať anglické mince ''esterliny''. Ako najneskorší termín ich použitia bol stanovený august 1266. V júli [[1266]] bola ďalším nariadením obnovená razba parížskeho denára a bola novo stanovená jeho váha a obsah drahého kovu v ňom.{{#tag:ref|Nové denáre mali väčšiu hmotnosť (1,2881 g miesto 1,2237 g), ale menší obsah rýdzeho striebra (0,4791 g miesto 0,5009 g) než ich predchodcovia.<ref name = "Ludvík172">''Svatý Ludvík'', s. 172.</ref>|group="pozn."}} Bola tiež vyhlásená i razba novej mince tourského groša. Niekedy v rokoch 1266 – 1270 potom vydal nariadenie, ktorým zaviedol novú mincu zlatý denár so štítom (''deniers d’or à l’écu'') nazývaný skrátene écu.{{#tag:ref|Stal sa tak prvým francúzskym kráľom, ktorý razil zlaté denáre.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 48.</ref>|group="pozn."}} Razba zlatých mincí vo vtedajšej Európe patrila skôr k výnimkám.{{#tag:ref|Zlaté mince razil [[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]], poslední normanskí sicílski králi a [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]]. Ich razby mali najmä slúžiť na zlepšenie povesti a nemali takmer žiadny ekonomický význam. Naproti tomu z ekonomických dôvodov začali s razbou zlatých mincí talianske mestá ([[Lucca]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Florencia]] a [[Benátky (mesto)|Benátky]]), ktoré ich využívali v medzinárodnom obchode. Z politických dôvodov začal s razbou zlatých mincí i anglický kráľ [[Henrich III. (Anglicko)|Henrich III.]]<ref name = "Ludvík172"/>|group="pozn."}} Zatiaľ čo obnovený parížsky denár a ''écu'' sa neujali, tourský groš sa tešil veľkej obľube i na medzinárodnom trhu a používal sa i v [[14. storočie|14. storočí]].<ref>''Svatý Ludvík'', s. 171–173.</ref> === Ďalšia križiacka výprava === {{hlavný článok|Ôsma križiacka výprava}} [[File:Tours et remparts sud d'Aigues Mortes-VO-201212311.jpg|thumb|upright|Hradby Aigues-Mortes]] V septembri [[1266]] sa Ľudovít, hoci chatrného zdravia, rozhodol pre [[Ôsma križiacka výprava|ďalšiu krížovú výpravu]]. {{Citát|Veľký hriech spáchali tí, ktorí mu radili, by sa vydal v tej veľkej slabosti, v akej bolo jeho telo, lebo nezniesol ani cestu vo voze ani na koni. Bol tak slabý, že dovolil, aby som ho niesol v náručí... A predsa keby bol, trebárs tak slabý, zostal vo Francúzsku, bol by snáď ešte dlho živ a vykonal mnoho dobrého a dobrých skutkov...|''Jean de Joinville''<ref name="život217">''Život svatého Ludvíka, krále francouzského'', str. 217</ref>}} [[25. marca]] [[1267]] pri rituáli v [[Sainte-Chapelle (Paríž)|Sainte-Chapelle]] prijal kríž spolu so svojimi tromi synmi, ďalšími rodinnými príslušníkmi a prednými predstaviteľmi francúzskej šľachty. Napriek všetkej Ľudovítovej snahe sa nepodarilo dostatočne skoordinovať postup jednotlivých križiackych vojsk. Aragónsky kráľ vyrazil už v júni [[1269]] a väčšina jeho lodí bola počas plavby do Svätej zeme zničená v búrke. Francúzska flotila vyrazila až 2. júla [[1270]] z [[Aigues-Mortes]]. 4. júla dorazila do [[Cagliari]], kde čakala na príchod ďalších križiakov. Tu Ľudovít 13. júla oficiálne oznámil, že cieľom križiackej výpravy je Tunis. Výhodou Tunisu bolo, že bol pre Ľudovíta veľmi dobre dosiahnuteľný po mori. Navyše dobytie mesta by veľmi poslúžilo Ľudovítovmu bratovi, sicílskemu kráľovi Karolovi z Anjou.<ref>''Svaté války'', s. 797–800.</ref> Svoju úlohu vo výbere cieľa kruciáty mohla hrať i súdobá neznalosť zemepisu, kedy sa Ľudovít spolu so svojimi súčasníkmi zrejme domnieval, že Tunis leží oveľa bližšie k Egyptu ako v skutočnosti, a že by sa mohol stať vhodnou základňou pre neskorší útok na egyptského sultána.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 203.</ref> V Tunise sa francúzske vojsko vylodilo 18. júla a o necelý týždeň neskôr sa presunulo smerom ku Kartágu, kde boli lepšie podmienky na postavenie tábora vrátane lepšieho zdroja vody. Tu Ľudovít čakal na svojho brata, ktorý v tej dobe len začal zbrojiť svoju flotilu. V tábore sa rozšírilo nebezpečné nákazlivé onemocnenie (asi [[týfus]], alebo [[úplavica]]). Na jeho následky zomrel kráľov syn [[Ján Tristan z Nevers|Ján Tristan]] a ochorel i Ľudovít spolu so svojim následníkom Filipom. Ľudovít, ťažko zasiahnutý stratou mladšieho syna, chorobe podľahol.<ref>''Svaté války'', s. 800–801.</ref> [[Súbor:Louis9+Death1270.jpg|thumb|upright|left|Ľudovít IX. na smrteľnej posteli]] {{Citát|Jeruzalem, Jeruzalem!|Údajne posledné slova Ľudovíta IX.<ref>''Svaté války'', s. 801.</ref>}} Novým francúzskym kráľom sa stal princ [[Filip III. (Francúzsko)|Filip]] a vodcom výpravy (kvôli Filipovmu veku) Karol z Anjou. Karolovi sa podarilo vyjednať s emirom dohodu o voľnom obchode a ochrane kresťanských mníchov. Tým pre Francúzov výprava skončila a vracali sa späť na európsky kontinent. Pri plavbe do [[Trapani]] zastihla flotilu víchrica a výprava stratila asi štyridsať v vojnových lodí. Mladý kráľ Filip s manželkou si s biedou zachránili holý život. Vydesení cestovatelia sa rozhodli radšej pre cestu po súši. Do vlasti sa ich napriek tomu vrátilo len pár. Nemoci podľahol navarrský kráľ [[Theobald II. (Navarra)|Theobald II.]], jeho manželka [[Izabela Francúzska (1242 – 1271)|Izabela]] (Ľudovítova dcéra) zomrela o rok neskôr. Mladú kráľovnú Francúzska [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabelu]] zhodil kôň, čo viedlo k predčasnému pôrodu mŕtveho chlapca a Izabelinej smrti o pár dní neskôr. August roku 1271 sa stal osudným pre Ľudovítovho brata [[Alfonz z Poitiers|Alfonza z Poitiers]] a jeho ženu [[Jana z Toulouse|Janu]]. Zavraždený bol syn [[Richard z Cornwallu|Richarda z Cornwallu]] [[Henrich z Almainu]]. Vo chvíli modlitby ho v kostole zákerne prepadli a ubodali [[Guy z Montfortu]] a [[Simon VI. z Montfortu]], synovia [[Simon V. z Montfortu|Simona V. z Montfortu]]. Bola to pomsta za opustenie radov vzbúrencov proti kráľovi [[Henrich III. (Anglicko)|Henrichovi III.]] Sprievod s truhlou plnou kostí mŕtveho kráľa{{#tag:ref|Telo zosnulého bolo kvôli preprave do vlasti varom zbavené mäkkých tkanív a tie boli pochované v sicílskej [[katedrála v Monreale|katedrále v Monreale]].<ref>[http://www.landrucimetieres.fr/spip/spip.php?article370 www.landrucimetieres.fr]</ref>|group="pozn."}} dorazil do Paríža až v máji 1271. Ľudovít bol posledný francúzsky panovník, ktorý sa postavil do čela križiackej výpravy. == Svätorečenie == [[Súbor:Louis9 Canonization.jpg|thumb|upright|Svätorečenie Ľudovíta IX.]] {{Citát|A tak ako spisovateľ napísal knihu iluminuje ju zlatom a azúrom, iluminoval rečený kráľ svoje kráľovstvo krásnymi opátstvami, ktoré v ňom založil, a mnohými nemocnicami a domami kazateľov, františkánov a iných rehoľných rádov...|''Jean de Joinville''<ref name="život222">''Život svatého Ludvíka, krále francouzského'', str. 222</ref>}} A anonymný básnik sa pripojil slovami: {{Citát|Právo je pochované a kráľovstvo mŕtve. Ku komu budú sa teraz odvolávať chudobní ľudia, keď dobrý kráľ je mŕtvy, ktorý ich dokázal tak milovať!|<ref name="joinville">''Paměti křižákovy'', s. 20–21.</ref>}} [[Súbor:Ludvik9sv.gif|thumb|upright|left|Svätý Ľudovít IX. na dobovej iluminácii]] Rýchlo po svojej smrti získal Ľudovít povesť svätosti pre svoju hlbokú zbožnosť a aj pre činy vykonané pre kresťanstvo, ktoré zodpovedali konaniu „svätého kráľa“.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 184.</ref> Prvú iniciatívu vo veci [[kanonizácia (cirkev)|svätorečenia]] vyvinul pápež [[Gregor X.]], ktorý 4. marca 1272 napísal [[Sviatosť zmierenia|spovedníkovi]] Ľudovíta IX. [[Geoffroy z Beaulieu|Geoffroyovi z Beaulieu]], aby mu zaslal čo najviac informácií o živote Ľudovíta IX., ktorého pápež považoval za ''pravý vzor pre všetkých kresťanských panovníkov''.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 208.</ref> Ako odpoveď na pápežský list spísal Geoffroy z Beaulieu okolo roku 1274 prvý životopis zosnulého kráľa, v ktorom zhrnul, že podľa jeho názoru je Ľudovít hodný oficiálneho svätorečenia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pysiak | meno = Jerzy | odkaz na autora = | titul = Ludwik Święty : portret hagiograficzny idealnego władcy | periodikum = Kwartalnik Historyczny | odkaz na periodikum = | rok = 1996 | mesiac = | ročník = 103 | číslo = 4 | strany = 57{{--}}86 | url = | issn = 0023-5903 | jazyk = poľsky | poznámky = ďalej len ''Portret hagiograficzny idealnego władcy'' }}</ref> Skúmanie svätosti kráľa trvalo niekoľko rokov a až v roku [[1281]] bolo začaté oficiálne konanie. Počas neho bolo zdokumentovaných vyše 330 svedectiev o zázrakoch a zhromaždených 38 výpovedí. Napriek tomu sa proces ťahal až do roku [[1297]], kedy Ľudovíta IX. svätorečil pápež [[Bonifác VIII.]] Po svätorečení sa úcta k Ľudovítovi ešte zvýšila. Kráľ Filip IV. dal 17. mája [[1306]] dopraviť Ľudovítovu lebku do Sainte-Chapelle. Rôzne ďalšie ostatky potom rozosielal kostolom v celej krajine.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 184–185.</ref> 25. augusta [[1298]] sa uskutočnil v katedrále v Saint-Denis za prítomnosti Filipa IV. slávnostný obrad, pri ktorom boli kosti svätého Ľudovíta exhumované a uložené do relikviára za oltárom.<ref>''Svatý Ludvík'', s. 210.</ref> == Hodnotenie == Po prekonaní ťažkostí v začiatkoch svojej vlády sa Ľudovítovi podarilo rozšíriť svoju jurisdikciu na nezávislé kráľovské léna za hranicami jeho korunnej domény. Tu všade napomáhal vymáhaniu práva, dodržiavaniu mieru a ochraňoval cirkev. Za jeho vlády tak bol položený základ pre právnu jednotu neskoršieho francúzskeho národa.<ref>''Francouzští králové v období středověku'', s. 173.</ref> V neskoršom období svojej vlády prijal Ľudovít za svoj asketický spôsob života. To vzbudilo kritiku osôb, ktoré sa domnievali, že taký spôsob života je nezlučiteľný s hodnosťou kráľa.<ref>''Francja w czasach Kapetyngów'', s. 338.</ref> V dobe úmrtia Ľudovíta IX. bolo Francúzsko najbohatšou krajinou Európy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mundy | meno = John Hine | odkaz na autora = | titul = Evropa vrcholného středověku 1150-1300 | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | rok = 2008 | počet strán = 446 | isbn = 978-80-7021-927-0 | strany = 240}}</ref> == Rodina == [[27. máj]]a [[1234]] v katedrále v [[Sens]] sa oženil s [[Margaréta Provensálska|Margarétou Provensalskou]] ([[1221]] – [[1295]]), dcérou provensalského grófa Raimunda Berengera IV. a [[Beatrix Savojská (1201)|Beatrix Savojskej]]. Mali 11 detí: * Blanche (* [[4. december]] [[1240]] – † [[29. apríl]] [[1243]]) * [[Izabela Francúzska (1242)|Izabela Francúzska]] (* [[2. marec]] [[1242]] – † [[28. január]] [[1271]]) ∞ [[1255]] [[Theobald II. (Navarra)|Theobald II.]], navarrský kráľ (* [[1238]] – † [[1270]]) * Ľudovít (* [[25. február]] [[1244]] – † január [[1260]]) * [[Filip III. (Francúzsko)|Filip III. Smelý]] (* [[1. máj]] [[1245]] – † [[5. október]] [[1285]]) ∞ ** 1/ [[1262]] aragónska infantka [[Izabela Aragónska (1247 – 1271)|Izabela Aragónska]] (* [[1247]] – † [[1271]]) ** 2/ [[1274]] brabantská princezná [[Mária Brabantská]] (* [[1254]] – † [[1321]]) * Jean (*/† [[1248]]) * Jean-Tristan (* [[1250]] – † [[3. august]] [[1270]]), gróf z Valois a Nevers ∞ [[1266]] [[Jolanda Burgundská]] (* [[1247]] – † [[1280]]) * [[Peter I. (Alençon)|Peter]] (* [[1251]] – † [[1284]]), gróf z Alençon a Perche ∞ [[1272]] [[Jana zo Châtillonu]] (* [[1258]] – † [[1291]]) * [[Blanka Francúzska (1252)|Blanka Francúzska]] (* [[1252]] – † [[1320]]) ∞ [[1268]] kastílsky infant [[Ferdinanda de la Cerda]] (* [[1253]] – † [[1275]]) * [[Margaréta Francúzska (1254)|Margaréta Francúzska]] (* [[1254]] – † [[1271]]) ∞ [[1270]] vojvoda [[Ján I. (Brabantsko)|Ján I. Brabantský]] (* [[1253]] – † [[1294]]) * [[Róbert z Clermontu|Róbert]] (* [[1256]] – † [[7. február]] [[1317]]) gróf z Clermontu ∞ [[1279]] [[Beatrix Burgundská (1257)|Beatrix Burgundská]] (* [[1257]] – † [[1310]]) * [[Anežka Francúzska (1260)|Anežka Francúzska]] (* [[1260]] – † [[19. december]] [[1327]]) ∞ [[1279]] vojvoda [[Róbert II. (Burgundsko)|Róbert II. Burgundský]] (* [[1248]] – † [[1306]]) == Rodokmeň Ľudovíta IX. == {{Rodokmeň predkov |1 = '''Ľudovít IX.''' |2 = [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] |3 = [[Blanka Kastílska]] |4 = [[Filip II. (Francúzsko)|Filip II.]] |5 = [[Izabela Henegavská]] |6 = [[Alfonz VIII. (Kastília)|Alfonz VIII.]] |7 = [[Eleonóra Anglická (1162 – 1214)|Eleonóra Anglická]] |8 = [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovít VII.]] |9 = [[Adela zo Champagne]] |10 = [[Balduin V. (Henegavsko)|Balduin V.]] |11 = [[Margaréta I. (Flandersko)|Margaréta I.]] |12 = [[Sancho III. (Kastília)|Sancho III.]] |13 = [[Blanka Navarrská (1156)|Blanka Navarrská]] |14 = [[Henrich II. (Anglicko)|Henrich II.]] |15 = [[Eleonóra Akvitánska]] |16 = [[Ľudovít VI. (Francúzsko)|Ľudovít VI.]] |17 = [[Adela Savojská]] |18 = [[Teobald II. (Champagne)|Teobald II. zo Champagne]] |19 = [[Matilda Korutánska]] |20 = [[Balduin IV. (Henegavsko)|Balduin IV.]] |21 = [[Alica Namurská]] |22 = [[Teodor Alsaský]] |23 = [[Sybila z Anjou]] |24 = [[Alfonz VII. (Kastília)|Alfonz VII.]] |25 = [[Berengaria z Barcelony]] |26 = [[Garcia IV. (Navarra)|Garcia IV.]] |27 = [[Margaréta z L’Aigle]] |28 = [[Geoffrey V. z Anjou]] |29 = [[Cisárovná Maud]] |30 = [[Viliam X. (Akvitánsko)|Viliam X.]] |31 = [[Eleonóra zo Châtelleraultu]] }} == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie|3}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Louis IX of France}} {{Vládca | Štát = [[Zoznam monarchov Francúzska|Francúzsko]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Kapetovci]] | Titul = kráľ | Od = [[1226]]| Do = [[1270]]| Predchodca = [[Ľudovít VIII. (Francúzsko)|Ľudovít VIII.]] | Meno = Ľudovít IX. | Nástupca = [[Filip III. Smelý]] | }} {{Panovníci Francúzska (2)}} [[Kategória:Králi Francúzska]] [[Kategória:Zakladatelia kláštorov]] [[Kategória:Francúzski katolícki svätci]] [[Kategória:Kanonizovaní Bonifácom VIII.]] nvcrkg4s1habnaepa460ma9on92hm6z 0 125353 7417590 7405481 2022-07-30T18:17:43Z 176.116.111.95 /* Partnerské mestá */ wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Segedín | other_name = | category = Szeged <!-- *** Image *** --> | image = Megyeszékhely - Csongrád megye - Szeged.jpg | image_caption = Segedín <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Szeged.svg | symbol = HUN Szeged Címer.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Maďarsko]] | country_flag = | state = | region = [[Čongrádsko-čanádska župa]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Tisa]], [[Mureš (rieka)|Maruša]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 280.84 <!-- *** Population *** --> | population = 160 766 | population_date = 1. január 2019 | population_density = 596 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = László Botka | mayor_party = MSZP <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 6720 – 6729 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map =CsongradCounty.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.szegedváros.hu www.szegedváros.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Segedín'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Exonymá obcí | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA-obcA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 1.8.2015 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> ({{V jazyku|hun|''Szeged''}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej župy]]. [[Segedínska univerzita]] je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref> Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref> == Poloha == Mesto je situované {{km|165|m}} od [[Budapešť|Budapešti]] na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so [[Srbsko]]m a [[Rumunsko]]m. Leží južne od sútoku riek [[Tisa]] a [[Mureš (rieka)|Mureš]] vo [[Veľká dunajská kotlina|Veľkej dunajskej kotline]], pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky [[Tisa]]. == Dejiny == Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[Slovania|Slovanov]] ([[Sloveni|Slovenov]]) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''. Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[Chlorid sodný|soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[Paprika (rod)|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref> V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo. Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V roku [[1921]] sa sem presťahovala [[univerzita]] z [[Kluž]]a a v roku [[1923]] tu bolo premiestnené sídlo [[arcibiskup]]a z [[Temešvár]]u. Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku [[1945]] sa mesto stalo strediskom [[poľnohospodárstvo|poľnohodpodárskeho]] a ľahkého priemyslu južného [[Maďarsko|Maďarska]]. V roku [[1965]] boli v jeho blízkosti nájdené [[ropa|ropné ložiská]]. Výstavbou sídlisk (najväčšie ''Tarján'' na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku [[1989]], kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Segedín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou ''Festivalu drámy'', konaným od roku [[1931]] každé leto pod holým nebom na ''Katedrálnom námestí''. == Zaujímavosti == [[Súbor:Millenniumi díszkút, Klauzál tér, Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']] * ''Klauzálovo námestie'' – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág'' * ''Katedrála'' – postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] – [[1930]], vysoká 91 metrov * ''Segedínske národné divadlo'' – neobaroková stavba z rokov [[1883]] – [[1886]] * ''Mestská radnica'' – neorokoková stavba z rokov [[1879]] – [[1883]] * ''Múzeum Františka Móra'' – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]] * ''Annine kúpele'' – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]] * ''Reökov dom'' – typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]] * ''Grófov palác'' – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov [[1912]] – [[1913]] * ''Déryho dom'' – expozícia grafika Jánosa Kassa * ''Botanická záhrada'' == Doprava == Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]]. Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe konskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes je v obehu päť liniek. V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou. == Osobnosti mesta == * [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[Katalin Nováková]] (* [[1977]]), maďarská politička == Partnerské mestá == {| | colspan="2" | |- | width="300" valign="top" | * {{flagicon|United Kingdom}} [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|Germany}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Charkov]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Israel}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Montenegro}} [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)]], [[Čierna Hora]] * {{flagicon|Cyprus}} [[Larnaca]], [[Cyprus]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Belgium}} [[Liège]], [[Belgicko]] * {{flagicon|Poland}} [[Łódź]],[[Poľsko]] * {{flagicon|France}} [[Nice]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Italy}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]] * {{flagicon|Netherlands}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Serbia}} [[Subotica]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Târgu Mureş]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Timişoara]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|USA}} [[Toledo (Ohio)|Toledo]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Finland}} [[Turku]], [[Fínsko]] * {{flagicon|China}} [[Weinan]], [[Čína]] * {{flagicon|China}} [[Rožňava]], [[Čína]] == Galéria == <gallery> File:Szeged-varoshaza-01.jpg|Radnica z rokov 1879 – 1883 File:Ferenc Móra Museum in Szeged.JPG|Múzeum Františka Móra z roku 1896 File:Szeged-domotor.jpg|Demeterova veža z 13. storočia File:Szeged002.jpg|Divadlo z rokov 1883 – 1886 </gallery> <gallery> Súbor:Cathedral of Szeged2.jpg|Katedrála File:Water tower Old Lady.JPG|Vodná veža z roku 1902 Súbor:Szegedzsinagóga1.jpg|Synagóga File:Csongrád County Prosecutor's Office, Szeged, Hungary.jpg|Sídlo Čongrádskej župy Súbor:Szeged-tisza3.jpg|Rieka [[Tisa]] je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta </gallery> <gallery> File:Reök5KJ.jpg|barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka File:Hungary-szeged-szabadteri.jpg|Univerzitný areál na Katedrálnom námestí File:ArviziemlékműSF.jpg|Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979 File:AnnafürdőSzeged06.jpg|Annine kúpele z roku 1896 File:Szeged-ungermayerhaz.jpg|Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911 </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Szeged}} == Externé odkazy == * [http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=5&lang=8859-1 Mestské stránky] {{eng icon}} * [http://www.szegedinfo.de/ Propagačné stránky] {{deu icon}} * [http://www.szegediszabadteri.hu/index.php?id=966&cid=10768 Stránky Festivalu drámy] {{eng icon}} {{Segedínsky okres}} {{Maďarsko}} [[Kategória:Segedín| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] a7uu8w2sg5czk7dec4z15fma5qnjx66 7417591 7417590 2022-07-30T18:18:08Z 176.116.111.95 /* Partnerské mestá */ wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Segedín | other_name = | category = Szeged <!-- *** Image *** --> | image = Megyeszékhely - Csongrád megye - Szeged.jpg | image_caption = Segedín <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Szeged.svg | symbol = HUN Szeged Címer.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Maďarsko]] | country_flag = | state = | region = [[Čongrádsko-čanádska župa]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Tisa]], [[Mureš (rieka)|Maruša]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 280.84 <!-- *** Population *** --> | population = 160 766 | population_date = 1. január 2019 | population_density = 596 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = László Botka | mayor_party = MSZP <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 6720 – 6729 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map =CsongradCounty.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.szegedváros.hu www.szegedváros.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Segedín'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Exonymá obcí | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA-obcA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 1.8.2015 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> ({{V jazyku|hun|''Szeged''}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej župy]]. [[Segedínska univerzita]] je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref> Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref> == Poloha == Mesto je situované {{km|165|m}} od [[Budapešť|Budapešti]] na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so [[Srbsko]]m a [[Rumunsko]]m. Leží južne od sútoku riek [[Tisa]] a [[Mureš (rieka)|Mureš]] vo [[Veľká dunajská kotlina|Veľkej dunajskej kotline]], pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky [[Tisa]]. == Dejiny == Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[Slovania|Slovanov]] ([[Sloveni|Slovenov]]) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''. Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[Chlorid sodný|soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[Paprika (rod)|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref> V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo. Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V roku [[1921]] sa sem presťahovala [[univerzita]] z [[Kluž]]a a v roku [[1923]] tu bolo premiestnené sídlo [[arcibiskup]]a z [[Temešvár]]u. Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku [[1945]] sa mesto stalo strediskom [[poľnohospodárstvo|poľnohodpodárskeho]] a ľahkého priemyslu južného [[Maďarsko|Maďarska]]. V roku [[1965]] boli v jeho blízkosti nájdené [[ropa|ropné ložiská]]. Výstavbou sídlisk (najväčšie ''Tarján'' na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku [[1989]], kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Segedín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou ''Festivalu drámy'', konaným od roku [[1931]] každé leto pod holým nebom na ''Katedrálnom námestí''. == Zaujímavosti == [[Súbor:Millenniumi díszkút, Klauzál tér, Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']] * ''Klauzálovo námestie'' – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág'' * ''Katedrála'' – postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] – [[1930]], vysoká 91 metrov * ''Segedínske národné divadlo'' – neobaroková stavba z rokov [[1883]] – [[1886]] * ''Mestská radnica'' – neorokoková stavba z rokov [[1879]] – [[1883]] * ''Múzeum Františka Móra'' – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]] * ''Annine kúpele'' – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]] * ''Reökov dom'' – typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]] * ''Grófov palác'' – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov [[1912]] – [[1913]] * ''Déryho dom'' – expozícia grafika Jánosa Kassa * ''Botanická záhrada'' == Doprava == Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]]. Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe konskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes je v obehu päť liniek. V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou. == Osobnosti mesta == * [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[Katalin Nováková]] (* [[1977]]), maďarská politička == Partnerské mestá == {| | colspan="2" | |- | width="300" valign="top" | * {{flagicon|United Kingdom}} [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|Germany}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Charkov]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Israel}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Montenegro}} [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)]], [[Čierna Hora]] * {{flagicon|Cyprus}} [[Larnaca]], [[Cyprus]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Belgium}} [[Liège]], [[Belgicko]] * {{flagicon|Poland}} [[Łódź]],[[Poľsko]] * {{flagicon|France}} [[Nice]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Italy}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]] * {{flagicon|Netherlands}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Serbia}} [[Subotica]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Târgu Mureş]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Timişoara]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|USA}} [[Toledo (Ohio)|Toledo]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Finland}} [[Turku]], [[Fínsko]] * {{flagicon|China}} [[Weinan]], [[Čína]] * {{flagicon|Slovakia}} [[Rožňava]], [[Slovansko]] == Galéria == <gallery> File:Szeged-varoshaza-01.jpg|Radnica z rokov 1879 – 1883 File:Ferenc Móra Museum in Szeged.JPG|Múzeum Františka Móra z roku 1896 File:Szeged-domotor.jpg|Demeterova veža z 13. storočia File:Szeged002.jpg|Divadlo z rokov 1883 – 1886 </gallery> <gallery> Súbor:Cathedral of Szeged2.jpg|Katedrála File:Water tower Old Lady.JPG|Vodná veža z roku 1902 Súbor:Szegedzsinagóga1.jpg|Synagóga File:Csongrád County Prosecutor's Office, Szeged, Hungary.jpg|Sídlo Čongrádskej župy Súbor:Szeged-tisza3.jpg|Rieka [[Tisa]] je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta </gallery> <gallery> File:Reök5KJ.jpg|barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka File:Hungary-szeged-szabadteri.jpg|Univerzitný areál na Katedrálnom námestí File:ArviziemlékműSF.jpg|Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979 File:AnnafürdőSzeged06.jpg|Annine kúpele z roku 1896 File:Szeged-ungermayerhaz.jpg|Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911 </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Szeged}} == Externé odkazy == * [http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=5&lang=8859-1 Mestské stránky] {{eng icon}} * [http://www.szegedinfo.de/ Propagačné stránky] {{deu icon}} * [http://www.szegediszabadteri.hu/index.php?id=966&cid=10768 Stránky Festivalu drámy] {{eng icon}} {{Segedínsky okres}} {{Maďarsko}} [[Kategória:Segedín| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] qduumilo5op81t383th96chdhn3b8oq 7417592 7417591 2022-07-30T18:18:40Z 176.116.111.95 /* Partnerské mestá */ wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Segedín | other_name = | category = Szeged <!-- *** Image *** --> | image = Megyeszékhely - Csongrád megye - Szeged.jpg | image_caption = Segedín <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Szeged.svg | symbol = HUN Szeged Címer.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Maďarsko]] | country_flag = | state = | region = [[Čongrádsko-čanádska župa]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Tisa]], [[Mureš (rieka)|Maruša]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 280.84 <!-- *** Population *** --> | population = 160 766 | population_date = 1. január 2019 | population_density = 596 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = László Botka | mayor_party = MSZP <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 6720 – 6729 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map =CsongradCounty.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.szegedváros.hu www.szegedváros.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Segedín'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Exonymá obcí | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA-obcA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 1.8.2015 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> ({{V jazyku|hun|''Szeged''}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej župy]]. [[Segedínska univerzita]] je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref> Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref> == Poloha == Mesto je situované {{km|165|m}} od [[Budapešť|Budapešti]] na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so [[Srbsko]]m a [[Rumunsko]]m. Leží južne od sútoku riek [[Tisa]] a [[Mureš (rieka)|Mureš]] vo [[Veľká dunajská kotlina|Veľkej dunajskej kotline]], pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky [[Tisa]]. == Dejiny == Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[Slovania|Slovanov]] ([[Sloveni|Slovenov]]) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''. Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[Chlorid sodný|soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[Paprika (rod)|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref> V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo. Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V roku [[1921]] sa sem presťahovala [[univerzita]] z [[Kluž]]a a v roku [[1923]] tu bolo premiestnené sídlo [[arcibiskup]]a z [[Temešvár]]u. Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku [[1945]] sa mesto stalo strediskom [[poľnohospodárstvo|poľnohodpodárskeho]] a ľahkého priemyslu južného [[Maďarsko|Maďarska]]. V roku [[1965]] boli v jeho blízkosti nájdené [[ropa|ropné ložiská]]. Výstavbou sídlisk (najväčšie ''Tarján'' na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku [[1989]], kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Segedín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou ''Festivalu drámy'', konaným od roku [[1931]] každé leto pod holým nebom na ''Katedrálnom námestí''. == Zaujímavosti == [[Súbor:Millenniumi díszkút, Klauzál tér, Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']] * ''Klauzálovo námestie'' – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág'' * ''Katedrála'' – postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] – [[1930]], vysoká 91 metrov * ''Segedínske národné divadlo'' – neobaroková stavba z rokov [[1883]] – [[1886]] * ''Mestská radnica'' – neorokoková stavba z rokov [[1879]] – [[1883]] * ''Múzeum Františka Móra'' – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]] * ''Annine kúpele'' – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]] * ''Reökov dom'' – typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]] * ''Grófov palác'' – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov [[1912]] – [[1913]] * ''Déryho dom'' – expozícia grafika Jánosa Kassa * ''Botanická záhrada'' == Doprava == Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]]. Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe konskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes je v obehu päť liniek. V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou. == Osobnosti mesta == * [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[Katalin Nováková]] (* [[1977]]), maďarská politička == Partnerské mestá == {| | colspan="2" | |- | width="300" valign="top" | * {{flagicon|United Kingdom}} [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|Germany}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Charkov]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Israel}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Montenegro}} [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)]], [[Čierna Hora]] * {{flagicon|Cyprus}} [[Larnaca]], [[Cyprus]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Belgium}} [[Liège]], [[Belgicko]] * {{flagicon|Poland}} [[Łódź]],[[Poľsko]] * {{flagicon|France}} [[Nice]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Italy}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]] * {{flagicon|Netherlands}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Serbia}} [[Subotica]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Târgu Mureş]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Timişoara]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|USA}} [[Toledo (Ohio)|Toledo]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Finland}} [[Turku]], [[Fínsko]] * {{flagicon|China}} [[Weinan]], [[Čína]] * {{flagicon|Slovakia}} [[Rožňava]], [[Slovensko]] == Galéria == <gallery> File:Szeged-varoshaza-01.jpg|Radnica z rokov 1879 – 1883 File:Ferenc Móra Museum in Szeged.JPG|Múzeum Františka Móra z roku 1896 File:Szeged-domotor.jpg|Demeterova veža z 13. storočia File:Szeged002.jpg|Divadlo z rokov 1883 – 1886 </gallery> <gallery> Súbor:Cathedral of Szeged2.jpg|Katedrála File:Water tower Old Lady.JPG|Vodná veža z roku 1902 Súbor:Szegedzsinagóga1.jpg|Synagóga File:Csongrád County Prosecutor's Office, Szeged, Hungary.jpg|Sídlo Čongrádskej župy Súbor:Szeged-tisza3.jpg|Rieka [[Tisa]] je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta </gallery> <gallery> File:Reök5KJ.jpg|barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka File:Hungary-szeged-szabadteri.jpg|Univerzitný areál na Katedrálnom námestí File:ArviziemlékműSF.jpg|Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979 File:AnnafürdőSzeged06.jpg|Annine kúpele z roku 1896 File:Szeged-ungermayerhaz.jpg|Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911 </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Szeged}} == Externé odkazy == * [http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=5&lang=8859-1 Mestské stránky] {{eng icon}} * [http://www.szegedinfo.de/ Propagačné stránky] {{deu icon}} * [http://www.szegediszabadteri.hu/index.php?id=966&cid=10768 Stránky Festivalu drámy] {{eng icon}} {{Segedínsky okres}} {{Maďarsko}} [[Kategória:Segedín| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] olgs46dqsmgd5rtsdqjn2yiw8cberkh 7417608 7417592 2022-07-30T18:39:40Z Gateshebe 193515 /* Partnerské mestá */Opr wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Segedín | other_name = | category = Szeged <!-- *** Image *** --> | image = Megyeszékhely - Csongrád megye - Szeged.jpg | image_caption = Segedín <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag of Szeged.svg | symbol = HUN Szeged Címer.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Maďarsko]] | country_flag = | state = | region = [[Čongrádsko-čanádska župa]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = [[Tisa]], [[Mureš (rieka)|Maruša]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = | lat_m = | lat_s = | lat_NS = | long_d = | long_m = | long_s = | long_EW = | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 280.84 <!-- *** Population *** --> | population = 160 766 | population_date = 1. január 2019 | population_density = 596 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = László Botka | mayor_party = MSZP <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 6720 – 6729 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map =CsongradCounty.png | map_background = | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = | map2 = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.szegedváros.hu www.szegedváros.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Segedín'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Exonymá obcí | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA-obcA.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 1.6.2011 | dátum prístupu = 1.8.2015 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava }}</ref> ({{V jazyku|hun|''Szeged''}}) je s rozlohou {{km2|280.84|w}} a 160 tisíc obyvateľmi tretím najväčším mestom [[Maďarsko|Maďarska]]. Je hospodárskym a administratívnym centrom juhovýchodného Maďarska a sídlom [[Čongrádsko-čanádska župa|Čongrádsko-čanádskej župy]]. [[Segedínska univerzita]] je považovaná za najlepšiu vysokoškolskú inštitúciu v Maďarsku.<ref>[http://www.arwu.org/ Academic ranking of world universities.]</ref> Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[2001]] tu žilo 93,5 % [[Maďari|Maďarov]], 0,7 % [[Rómovia|Rómov]], 0,5 % [[Nemci|Nemcov]], 0,2 % [[Srbi|Srbov]], 0,2 % [[Rumuni|Rumunov]], 0,1 % [[Chorváti|Chorvátov]], 0,1 % [[Slováci|Slovákov]] a 5,9 % iných národností. [[Slováci|Slovenskú]] komunitu tu reprezentuje [[Spolok segedínskych Slovákov]] a volená [[Segedínska slovenská samospráva]].<ref>[http://www.segedinskislovaci.hu/?pgl=sk Stránky segedínskych Slovákov.]</ref> == Poloha == Mesto je situované {{km|165|m}} od [[Budapešť|Budapešti]] na juhu krajiny v tesnej blízkosti hraníc so [[Srbsko]]m a [[Rumunsko]]m. Leží južne od sútoku riek [[Tisa]] a [[Mureš (rieka)|Mureš]] vo [[Veľká dunajská kotlina|Veľkej dunajskej kotline]], pričom sa rozprestiera na oboch brehoch ohybu rieky [[Tisa]]. == Dejiny == Územie prvýkrát spomína už [[Ptolemaios]] v 2. polovici 2. storočia pod označením ''Partiscus'' ako významný riečny brod. Striedalo sa tu osídlenie [[Slovania|Slovanov]] ([[Sloveni|Slovenov]]) [[Húni|Húnov]], [[Gepidi|Gepidov]], [[Avari (Stredná Ázia)|Avarov]] a [[Bulhari|Bulharov]], až sa tu na konci [[9. storočie|9. storočia]] usídlili [[Maďari]], ktorí tu podľa [[Anonymova kronika|kronikára Anonyma]] pri dnešnej obci ''Ópusztaszer'' držali prvé „národné zhromaždenie“. Ich vodca [[Arpád]] pridelil spravovanie okolitej krajiny náčelníkovi ''Ondovi''. Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1183]]. Ide o listinu kráľa [[Belo III. (Uhorsko)|Bela III.]], kde sa spomína ako prístav lodí prepravujúcich po [[Dunaj]]i [[Chlorid sodný|soľ]] do [[Nitra|Nitry]].<ref>[http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=18&lang=8859-1 The history of the town.]</ref> Mesto prosperovalo za vlády Anjuovcov a na [[slobodné kráľovské mesto]] bolo povýšené [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]] v roku [[1498]], kedy sa v súvislosti s tureckou hrozbou stalo pevnosťou a zhromaždiskom vojska. V rokoch [[1543]] až [[1686]] bolo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], kedy tu bola zavedená tradícia pestovania [[Paprika (rod)|papriky]].<ref>[http://vickery.tv/acatalog/Paprika.html PAPRIKA.]</ref> V roku [[1719]] sa opäť zaradilo medzi uhorské [[slobodné kráľovské mesto|slobodné kráľovské mestá]] s privilégiami a novoudeleným mestským [[erb]]om. V roku [[1728]] sa tu odohral najväčší súdny proces s bosoráctvom v celom [[Uhorsko|Uhorsku]] vôbec. Rada mesta dala spáliť 13 podozrivých na ''Bosoráckom ostrove'' (''Boszorkánysziget'').<ref>[http://departments.kings.edu/womens_history/witch/witchlist.html List of Important Events for the Witch Hunts.]</ref> Segedín mal začiatkom [[19. storočia]] ešte početné slovenské obyvateľstvo. Počas [[Uhorská revolúcia|Uhorskej revolúcie 1848 – 1849]] mesto hralo významnú úlohu ako posledná bašta ustupujúcich revolucionárov, za čo bolo po potlačení povstania potrestané. S dorazením prvej [[železnica|železnice]] v roku [[1854]] sa prosperita vrátila. Do roku [[1869]] siahajú korene známej továrne na výrobu miestnej salámy – ''Pick Salámy''. V roku [[1879]] došlo k veľkej povodni, ktorá zničila celé mesto. Panovník [[František Jozef I.]] Segedín navštívil a sľúbil jeho skorú obnovu. Tá sa uskutočnila za medzinárodnej pomoci skutočne veľkorysým spôsobom. Široké okružné triedy lemované najmódnejšími palácovými budovami rakúsko-uhorskej [[secesia|secesie]] kladú Segedín medzi najvýstavnejšie a najorganizovanejšie maďarské mestá. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] stratil Segedín veľkú časť svojho prirodzeného zázemia, keď rozsiahle územia na juhu boli pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. V roku [[1921]] sa sem presťahovala [[univerzita]] z [[Kluž]]a a v roku [[1923]] tu bolo premiestnené sídlo [[arcibiskup]]a z [[Temešvár]]u. Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo zavraždených okolo 6 000 obyvateľov. Po roku [[1945]] sa mesto stalo strediskom [[poľnohospodárstvo|poľnohodpodárskeho]] a ľahkého priemyslu južného [[Maďarsko|Maďarska]]. V roku [[1965]] boli v jeho blízkosti nájdené [[ropa|ropné ložiská]]. Výstavbou sídlisk (najväčšie ''Tarján'' na severovýchode) sa populácia zvyšovala do roku [[1989]], kedy mesto dosiahlo rekordných 189 tisíc obyvateľov. Následne obyvateľstva ubúdalo. Segedín je v súčasnosti atraktívnou turistickou destináciou s tradíciou ''Festivalu drámy'', konaným od roku [[1931]] každé leto pod holým nebom na ''Katedrálnom námestí''. == Zaujímavosti == [[Súbor:Millenniumi díszkút, Klauzál tér, Szeged012.jpg|thumb|left|Neoklasicistické ''Klauzálovo námestie'']] * ''Klauzálovo námestie'' – neoklasicistické námestie s obľúbenou cukrárňou ''Virág'' * ''Katedrála'' – postavená v neorománskom štýle v rokoch [[1913]] – [[1930]], vysoká 91 metrov * ''Segedínske národné divadlo'' – neobaroková stavba z rokov [[1883]] – [[1886]] * ''Mestská radnica'' – neorokoková stavba z rokov [[1879]] – [[1883]] * ''Múzeum Františka Móra'' – oblastné múzeum v monumentálnej neoklasicistickej budove z roku [[1896]] * ''Annine kúpele'' – kúpele so stredomorskou atmosférou v eklektickom komplexe z roku [[1896]] * ''Reökov dom'' – typická ukážka segedínskej [[secesia|secesie]] z roku [[1907]] * ''Grófov palác'' – ďalšia ukážka segedínskej secesie z rokov [[1912]] – [[1913]] * ''Déryho dom'' – expozícia grafika Jánosa Kassa * ''Botanická záhrada'' == Doprava == Miestne letisko je upravené pre prijímanie menších a stredne veľkých lietadiel, ale pravidelné letecké linky tu nesmerujú. [[Železnica]] dorazila do mesta už v roku [[1854]] z [[Budapešť|Budapešti]], vlaky smerujú aj na [[Srbsko|srbskú]] [[Subotica|Suboticu]] a do [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]]. Zo separovanej malej železničnej stanice v mestskej časti ''Újszeged'' na druhom brehu [[Tisa|Tisy]] odchádzajú regionálne vlaky do východnej časti [[Čongrádska župa|Čongrádskej župy]]. Od roku [[2005]] je mesto spojené s [[Budapešť]]ou [[Diaľnica M5 (Maďarsko)|diaľnicou M5]] smerujúcej ďalej na [[Srbsko]]. Od roku 2015 je mesto spojené s Rumunskom odbočkou [[Diaľnica M43 (Maďarsko)|diaľnicou M43]] smerom na [[Arad (Rumunsko)|Arad]], tam je pripojená na dialnicu A1 smerom na Bukurešť. Cez rieku [[Tisa|Tisu]] vedú na druhý breh dva mosty: ''Stredomestský most'' do centra mesta a ''Most sv.Bernarda'' po vonkajšom mestskom okruhu. [[Mestská hromadná doprava]] začala premávať v roku [[1884]] v podobe konskej dráhy, ktorá bola [[električka|elektrifikovaná]] v roku [[1908]]. Mestská sieť, na niektorých úsekoch stále jednokoľajná, pozostáva z troch frekventovaných liniek. V roku [[1979]] boli zavedené aj [[trolejbus]]y, ktorých sieť sa rozširovala v 80. aj 90. rokoch. Dnes je v obehu päť liniek. V súčasnosti prebieha výstavba nových úsekov električkovej a trolejbusovej dopravy v meste, financovaná z fondov [[EU]].<ref>[http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=691256&page=10 Szeged Tram project.]</ref> Autobusová doprava začala v meste jazdiť od roku [[1955]] a je prevádzkovaná samostatným dopravným podnikom, spoločným s prímestskou autobusovou dopravou. == Osobnosti mesta == * [[Albert Szent-Györgyi]] (* [[1893]] – † [[1986]]), biochemik a fyziológ, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] * [[Katalin Nováková]] (* [[1977]]), maďarská politička == Partnerské mestá == {| | colspan="2" | |- | width="300" valign="top" | * {{flagicon|United Kingdom}} [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]], [[Spojené kráľovstvo]] * {{flagicon|Germany}} [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Charkov]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Israel}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]] * {{flagicon|Montenegro}} [[Kotor (mesto v Čiernej Hore)]], [[Čierna Hora]] * {{flagicon|Cyprus}} [[Larnaca]], [[Cyprus]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Belgium}} [[Liège]], [[Belgicko]] * {{flagicon|Poland}} [[Łódź]],[[Poľsko]] * {{flagicon|France}} [[Nice]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Ukraine}} [[Odesa]], [[Ukrajina]] * {{flagicon|Italy}} [[Parma (Emilia-Romagna)|Parma]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Croatia}} [[Pula]], [[Chorvátsko]] * {{flagicon|Netherlands}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]] | width="300" valign="top" | * {{flagicon|Serbia}} [[Subotica]], [[Srbsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Târgu Mureş]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Romania}} [[Timişoara]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|USA}} [[Toledo (Ohio)|Toledo]], [[Ohio]], [[Spojené štáty]] * {{flagicon|Finland}} [[Turku]], [[Fínsko]] * {{flagicon|China}} [[Weinan]], [[Čína]] * {{flagicon|Slovakia}} [[Rožňava]], [[Slovensko]] |} == Galéria == <gallery> File:Szeged-varoshaza-01.jpg|Radnica z rokov 1879 – 1883 File:Ferenc Móra Museum in Szeged.JPG|Múzeum Františka Móra z roku 1896 File:Szeged-domotor.jpg|Demeterova veža z 13. storočia File:Szeged002.jpg|Divadlo z rokov 1883 – 1886 </gallery> <gallery> Súbor:Cathedral of Szeged2.jpg|Katedrála File:Water tower Old Lady.JPG|Vodná veža z roku 1902 Súbor:Szegedzsinagóga1.jpg|Synagóga File:Csongrád County Prosecutor's Office, Szeged, Hungary.jpg|Sídlo Čongrádskej župy Súbor:Szeged-tisza3.jpg|Rieka [[Tisa]] je neoddeliteľnou súčasťou scenérie mesta </gallery> <gallery> File:Reök5KJ.jpg|barcelonskými vplyvmi inšpirovaná stavba inžiniera Ivana Reöka File:Hungary-szeged-szabadteri.jpg|Univerzitný areál na Katedrálnom námestí File:ArviziemlékműSF.jpg|Pamätník povodne z roku 1879, postavený 1979 File:AnnafürdőSzeged06.jpg|Annine kúpele z roku 1896 File:Szeged-ungermayerhaz.jpg|Secesný dom Unger-Mayer z roku 1911 </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Szeged}} == Externé odkazy == * [http://tip.szegedvaros.hu/index.php?option=com_static&Itemid=5&lang=8859-1 Mestské stránky] {{eng icon}} * [http://www.szegedinfo.de/ Propagačné stránky] {{deu icon}} * [http://www.szegediszabadteri.hu/index.php?id=966&cid=10768 Stránky Festivalu drámy] {{eng icon}} {{Segedínsky okres}} {{Maďarsko}} [[Kategória:Segedín| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] n9hwkt9fn2t89j4ap1h5jo3dkl5p9e7 0 126590 7417761 6149534 2022-07-31T06:16:30Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = John Arden |Portrét = |Popis = anglický dramatik |Dátum narodenia = [[26. október]] [[1930]] |Miesto narodenia = [[Barnsley]], [[Spojené kráľovstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2012|3|28|1930|10|26}} |Miesto úmrtia = [[Galway (mesto)|Galway]], [[Írsko]] }} '''John Arden''' (* [[26. október]] [[1930]], [[Barnsley]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[28. marec]] [[2012]], [[Galway (mesto)|Galway]], [[Írsko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Coveney | meno = Michael | odkaz na autora = | vydavateľ = theguardian.com | titul = John Arden obituary | url = http://www.theguardian.com/stage/2012/mar/30/john-arden?newsfeed=true | dátum vydania = 2012-03-30 | dátum prístupu = 2015-10-29 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> bol [[Anglicko|anglický]] [[dramatik]]. == Tvorba == Jeho práce smerujú k odkrytiu sociálnych problémov osobných vzťahov. Prvý raz vzbudil pozornosť rozhlasovou hrou ''The Life of Man'' v roku [[1956]] po tom, čo ukončil [[University of Cambridge]]. Jeho hra ''Serjeant Musgrave's Dance'' z roku [[1959]], ktorá pojednáva o protestoch proti vojne a ich realite, je považovaná za jeho najlepšiu prácu. Arden má povesť jedného z najväčších dramatikov od vzniku hry ''Look Back in Anger''. Jeho práca je silne ovplyvnená dramatikmi ako [[Bertolt Brecht]] a epickým divadlom. Jeho ďalšie hry sú ''Live Like Pigs'', ''The Workhouse Donkey'' a ''Armstrong's Last Goodnight'', pričom posledná bola uvedená na javisku národného divadla (v hlavnej úlohe [[Albert Finney]]). Vynikal množstvom verejných hádok s divadelným vedením - so svojou manželkou a spoluautorkou Margarettou D'Arcy demonštroval premiéru svojej hry ''The Island of the Mighty''; a napísali niekoľko hier, ktoré vysoko kritizujú prítomnosť [[Spojené kráľovstvo|Britov]] v [[Írsko|Írsku]] a vojensko-priemyselný komplex. Napísal tiež viacero [[román]]ov, ako napr. ''Silence Among the Weapons'' a ''Books of Bale'' o protestantskom obhajcovi Johnovi Baleovi. == Dielo == * [[1954]] - ''Conscience And Desire, And Dear Liz'' * [[1955]] - ''All Fall Down'' * [[1957]] - ''The Waters Of Babylon'' * [[1958]] - ''Live Like Pigs'' * [[1958]] - ''The Party'' * [[1958]] - ''When Is A Door Not A Door?'' * [[1959]] - ''Serjeant Musgrave's Dance'' * [[1960]] - ''The Business Of Good Government: A Christmas Play'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1960]] - ''The Happy Haven'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1963]] - ''Ironhand'' * [[1963]] - ''The Workhouse Donkey'' * [[1964]] - ''Armstrong's Last Goodnight'' * [[1964]] - ''Ars Longa, Vita Brevis'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1965]] - ''Play Without Words'' * [[1965]] - ''Fidelio'' * [[1965]] - ''Left-Handed Liberty'' * [[1966]] - ''Friday's Hiding'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1966]] - ''The Royal Pardon; Or, The Soldier Who Became An Actor'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1966]] - ''Soldier Who Became An Actor'' * [[1967]] - ''Vietnam Carnival'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1968]] - ''The Soldier's Tale'' * [[1968]] - ''Harold Muggins Is A Martyr'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1968]] - ''The Hero Rises Up'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1968]] - ''The True History Of Squire Jonathan And His Unfortunate Treasure'' * [[1968]] - ''Two Hundred Years Of Labour History ''(spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1970]] - ''The Bagman Or The Impromptu Of Muswell Hill'' * [[1971]] - ''Rudi Dutschke Must Stay'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1971]] - ''A New Communion - For Freaks, Prophets And Witches'' * [[1971]] - ''Granny Welfare And The Wolf'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1972]] - ''The Ballygombeen Bequest'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1972]] - ''The Island Of The Mighty : A Play On A Traditional British Theme'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1974]] - ''My Old Man's A Tory'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1974]] - ''The Crown Strike Play'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1974]] - ''The Devil And The Parish Pump'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1975]] - ''The Non-Stop Connolly Show: A Dramatic Cycle Of Continuous Struggle In Six Parts'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1976]] - ''The Hunting Of The Mongrel Fox'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1976]] - ''No Room At The Inn'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1976]] - ''The Mongrel Fox'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1976]] - ''Sean O'Scrudu'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1977]] - ''Blow-In Chorus For Liam Cosgrave'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1977]] - ''A Pinprick Of History'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1977]] - ''Silence'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1977]] - ''Mary's Name'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1978]] - ''The Little Gray Home In The West'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1978]] - ''Vandaleur's Folly'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1979]] - ''Pearl'' * [[1984]] - ''The Making Of Muswell Hill'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * [[1984]] - ''The Mother'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) * ''To Present The Pretence'' * ''Death Of A Cowboy'', jednoaktovka * ''Awkward Corners'' (spoluautorka Margaretta D'Arcy) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0033993|meno=John Arden}} * [http://www.doollee.com/PlaywrightsA/arden-john.html Dielo] {{DEFAULTSORT:Arden, John}} [[Kategória:Anglickí spisovatelia]] [[Kategória:Anglickí dramatici]] [[Kategória:Absolventi University of Cambridge]] 8n83mp129euq8hb6hetwa4d4w9mbb18 14 129236 7417610 5459829 2022-07-30T18:43:47Z KingisNitro 91359 Abecedne radenie kategorie wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Dice games}} [[Kategória:Hry]] bbktjvlhi10gqokczorlldz33nzbmgw 0 134952 7417729 4439085 2022-07-31T01:59:54Z Lalina 22926 + wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ondrej Plai |Portrét = |Popis = slovenský právnik a športovec |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[18. január]] [[1915]] |Miesto narodenia = [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1996|5|5|1915|1|18}} |Miesto úmrtia = [[Turčianske Teplice]] }} '''Ondrej Plai''' (* [[18. január]] [[1915]], [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň]] - † [[5. máj]] [[1996]], [[Turčianske Teplice]]) bol slovenský [[právnik]] a [[športovec]]. == Životopis == Študoval na reálnom gymnáziu v Banskej Bystrici. Zamestnanec ČSD v Lučenci, Turčianskych Tepliciach. Priekopník lyžovania v Banskej Bystrici (30. roky 20 storočia), bežec a skokan na lyžiach, pretekár Klubu čs. turistov Banská Bystrica. Účastník majstrovstiev ČSR v lyžovaní ([[1934]]), VI. celoštátnych pretekov v lyžovaní KČST ([[1936]]), 13. medzinárodných majstrovstiev v lyžovaní ([[1937]]) v Banskej Bystrici a iné. Dlhoročný účastník Bielej stopy SNP. == Literatúra == * [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Plai, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí lyžiari]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Osobnosti z Radvane]] 61664tb18a8nc6ueofk0dtvwrxyhnmb 0 135613 7417725 4439105 2022-07-31T01:47:04Z Lalina 22926 +++ wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ondřej Vogeltanz | Rodné meno = |Popis osoby = český scenárista a dramaturg | Portrét = | Popis portrétu = |Dátum narodenia = {{dnv|1932|8|20}} |Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ondřej Vogeltanz''' (* [[20. august]] [[1932]], [[Banská Bystrica]])<ref>https://www.imdb.com/name/nm0901013/?ref_=fn_al_nm_1</ref> je český [[scenárista]] a [[dramaturg]]. == Životopis == Študoval na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovej akadémii múzických umení]] v [[Praha|Prahe]], absolvoval roku [[1956]].<br> V roku [[1956]]-[[1958]] pracoval v redakcii zábavných programov Čs. televízie Praha. Z politických dôvodov prepustený zo zákazom práce v kultúre, [[1958]]-[[1959]] baník v Jáchymovských baniach. V roku [[1963]]-[[1983]] dramaturg dramatického vysielania Čs. televízie Praha. Zaoberal sa najmä námetmi z diela A. Branalda (Chléb a písně, [[1961]]; Stříbrná paruka, [[1970]]; Dva muži v jedné válce, zakázané). Z ďalšieho diela: dramatizácie Ticho (J. Bondarev, [[1960]], Zlá minuta (E. Vachek, [[1965]]), Podivný výslech (M. Twain, [[1969]]); scenáre filmov: Tajemství ocelového města ([[1978]]), Poslední propadne peklu ([[1982]]), Odstřel ([[1982]]); scenáre tel. inscenácií: Mistr Kampanus ([[1969]], zakázané), Princ a chuďas (M. Twain, [[1971]]), Pozdrav z přístavu ([[1979]]) a i. == Referencie == <references /> == Literatúra == * Československý biografický slovník == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0901013|meno=Ondřej Vogeltanz}} * {{csfd meno|id=127447|meno=Ondřej Vogeltanz}} * {{Čfn osoba|id=1286115-|meno=Ondřej Vogeltanz}} * [https://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/35926-ondrej-vogeltanz.html Ondřej Vogeltanz na FDb.cz] == Zdroj == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Vogeltanz, Ondřej}} [[Kategória:Českí scenáristi]] [[Kategória:Českí dramaturgovia]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] 0fwt6pd49bjtayk13i6q3g2g8invpcb 7417752 7417725 2022-07-31T05:51:11Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ondřej Vogeltanz | Rodné meno = |Popis osoby = český scenárista a dramaturg | Portrét = | Popis portrétu = |Dátum narodenia = {{dnv|1932|8|20}} |Miesto narodenia = [[Banská Bystrica]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Ondřej Vogeltanz''' (* [[20. august]] [[1932]], [[Banská Bystrica]])<ref>https://www.imdb.com/name/nm0901013/?ref_=fn_al_nm_1</ref> je český [[scenárista]] a [[dramaturg]]. == Životopis == Študoval na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|Filmovej akadémii múzických umení]] v [[Praha|Prahe]], absolvoval roku [[1956]].<br> V roku [[1956]]-[[1958]] pracoval v redakcii zábavných programov Čs. televízie Praha. Z politických dôvodov prepustený zo zákazom práce v kultúre, [[1958]]-[[1959]] baník v Jáchymovských baniach. V roku [[1963]]-[[1983]] dramaturg dramatického vysielania Čs. televízie Praha. Zaoberal sa najmä námetmi z diela A. Branalda (Chléb a písně, [[1961]]; Stříbrná paruka, [[1970]]; Dva muži v jedné válce, zakázané). Z ďalšieho diela: dramatizácie Ticho (J. Bondarev, [[1960]], Zlá minuta (E. Vachek, [[1965]]), Podivný výslech (M. Twain, [[1969]]); scenáre filmov: Tajemství ocelového města ([[1978]]), Poslední propadne peklu ([[1982]]), Odstřel ([[1982]]); scenáre tel. inscenácií: Mistr Kampanus ([[1969]], zakázané), Princ a chuďas (M. Twain, [[1971]]), Pozdrav z přístavu ([[1979]]) a i. == Referencie == <references /> == Literatúra == * Československý biografický slovník == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0901013|meno=Ondřej Vogeltanz}} * {{csfd meno|id=127447|meno=Ondřej Vogeltanz}} * {{Čfn osoba|id=1286115-|meno=Ondřej Vogeltanz}} * [https://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/35926-ondrej-vogeltanz.html Ondřej Vogeltanz na FDb.cz] == Zdroj == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Vogeltanz, Ondřej}} [[Kategória:Českí scenáristi]] [[Kategória:Českí dramaturgovia]] [[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] dwrxgr7633hqdx0yutj56tdil4bwfui 0 135619 7417727 7417191 2022-07-31T01:56:47Z Lalina 22926 + wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ondrej Voskár |Portrét = |Popis = slovenský dôstojník, verejný činiteľ a protifašistický bojovník |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[13. november]] [[1897]] |Miesto narodenia = [[Riečka (okres Banská Bystrica)|Riečka]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1976|6|19|1897|11|13}} |Miesto úmrtia = [[Ružomberok]] }} '''Ondrej Voskár''' (kr.m. Ondrej Oško) (* [[13. november]] [[1897]], [[Riečka (okres Banská Bystrica)|Riečka]] - † [[19. jún]] [[1976]], [[Ružomberok]]) bol slovenský [[dôstojník]], [[verejný činiteľ]] a [[protifašistický bojovník]]. == Rodina == * otec Ján Voskár * matka Mária rod. Voskárová == Životopis == Vyučil sa na 4-ročnej stolárskej škole v Banskej Bystrici, [[1918]] absolvoval guľometný a granátový kurz v St. Yrieix-la- Perche (Francúzsko) a kurzy záložných dôstojníkov čs. armády. Vojak rak.-uh. armády, člen čs. légií v Rusku, účastník prvého i druhého odboja na dolnom Liptove a na východnom Slovensku. Počas Povstania spolupracovník so sov.partizánskymi organizátormi v Nízkych Tatrách. Počas SNP preniesol hotovosť Národnej banky z Ružomberka do Banskej Bystrice pre potreby SNR ([[5. septembra|5. september]] [[1944]]). Od roku [[1945]] prívrženec DS, [[1945]]-[[1947]] poslanec SNR. == Ocenenie == * Roku [[1918]] vyznamenaný franc. Vojnovým krížom, Čs. vojnovým krížom, [[1946]] Radom SNP I.tr. == Pamiatky == * rkp. spomienky v archíve Liptovského múzea v Ružomberku a v archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Voskár, Ondrej}} [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti z Riečky (okres Banská Bystrica)]] 68s225hfpl3xf8pgm5w9jdsomzphm7n 7417728 7417727 2022-07-31T01:57:07Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ úp wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Ondrej Voskár |Portrét = |Popis = slovenský dôstojník, verejný činiteľ <br>a protifašistický bojovník |Veľkosť obrázka = |Dátum narodenia = [[13. november]] [[1897]] |Miesto narodenia = [[Riečka (okres Banská Bystrica)|Riečka]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1976|6|19|1897|11|13}} |Miesto úmrtia = [[Ružomberok]] }} '''Ondrej Voskár''' (kr.m. Ondrej Oško) (* [[13. november]] [[1897]], [[Riečka (okres Banská Bystrica)|Riečka]] - † [[19. jún]] [[1976]], [[Ružomberok]]) bol slovenský [[dôstojník]], [[verejný činiteľ]] a [[protifašistický bojovník]]. == Rodina == * otec Ján Voskár * matka Mária rod. Voskárová == Životopis == Vyučil sa na 4-ročnej stolárskej škole v Banskej Bystrici, [[1918]] absolvoval guľometný a granátový kurz v St. Yrieix-la- Perche (Francúzsko) a kurzy záložných dôstojníkov čs. armády. Vojak rak.-uh. armády, člen čs. légií v Rusku, účastník prvého i druhého odboja na dolnom Liptove a na východnom Slovensku. Počas Povstania spolupracovník so sov.partizánskymi organizátormi v Nízkych Tatrách. Počas SNP preniesol hotovosť Národnej banky z Ružomberka do Banskej Bystrice pre potreby SNR ([[5. septembra|5. september]] [[1944]]). Od roku [[1945]] prívrženec DS, [[1945]]-[[1947]] poslanec SNR. == Ocenenie == * Roku [[1918]] vyznamenaný franc. Vojnovým krížom, Čs. vojnovým krížom, [[1946]] Radom SNP I.tr. == Pamiatky == * rkp. spomienky v archíve Liptovského múzea v Ružomberku a v archíve Múzea SNP v Banskej Bystrici == Literatúra == * [[Slovenský biografický slovník]] == Externé odkazy == * {{OsudBB}} {{DEFAULTSORT:Voskár, Ondrej}} [[Kategória:Slovenské vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti z Riečky (okres Banská Bystrica)]] 19tuvshpq24agp53g6r5sfajxkmm1ng 0 140326 7417705 7304497 2022-07-30T22:33:27Z KingisNitro 91359 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Al Capone |Portrét = AlCaponemugshotCPD-2.jpg |Veľkosť obrázka = 180px |Popis = americký gangster |Dátum narodenia = [[17. január]] [[1899]] |Miesto narodenia = [[Brooklyn]], [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{duv|1947|1|25|1899|1|17}} |Miesto úmrtia = [[Miami Beach]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]] |}} '''Alphonse Gabriel Caponi''', známy ako '''Al Capone''', '''Scarface''', (* [[17. január]] [[1899]], [[New York (mesto)|New York]] – † [[25. január]] [[1947]], [[Miami Beach]], [[Florida]]) bol [[Spojené štáty|americký]] gangster [[Taliansko|talianskeho]] pôvodu. Al Capone je dnes považovaný za typického predstaviteľa mafiánskeho bossa. Je symbolom americkej mafie v 20. rokoch 20. storočia. Al Caponeho odsúdili za daňové podvody.<ref>{{cite web|url = http://www.fbi.gov/libref/historic/famcases/capone/capone.htm| title = Famous Cases: Alphonse Capone, aka. Al, Scarface | accessdate=25.1.2010}}</ref> == Mladosť == Jeho rodičia boli emigranti z [[Neapol]]u. Otec bol holič a matka pracovala ako krajčírka. Do Ameriky prišli v roku [[1894]] a usídlili sa v ''Navy Yard'', jednej z častí [[Brooklyn]]u. Spolu mali sedem synov a dve dcéry: James (Vincenzo), Ralph (Raffaele), Frank (Salvatore), Alphonse (Al), John (Erminio), Albert (Umberto) a Matthew (Amedeo), Rose a Mafalda.<ref>[http://crimemagazine.com/brothers_capone.htm Crime Magazine]</ref> Dvaja z Alphonsových bratov, Ralph a Frank, sa k nemu pripojili v kriminálnej činnosti, ostatní si väčšinou zmenili mená a s týmito záležitosťami nechceli mať nič spoločné. Keď mal Al štrnásť rokov, presťahovala sa rodina do ''Park Slope'', taktiež v Brooklyne. Tam spoznal Mae Josephine Coughlinovú ([[Írsko|írskeho]] pôvodu), s ktorou sa o niekoľko rokov oženil. V šiestej triede ho vyhodili zo školy po tom, ako udrel učiteľku. Od toho času vystriedal niekoľko príležitostných prác, pracoval napr. v cukrárstve či v kolkárni. == Začiatky zločineckej kariéry == Capone sa veľmi skoro začal venovať kriminálnej činnosti. Ako mládenec patril do dvoch gangov: ''Brooklyn Rippers'' a ''Forty Thieves Juniors''. Neskoršie vstúpil do jedného z najväčších gangov –  ''Five Points'', na ktorého čele stál [[Frankie Yale]]. Spočiatku Capone pracoval ako barman i vyhadzovač v jednom z jeho podnikov. Tam taktiež v lete roku [[1917]] prišiel ku svojim jazvám na ľavej časti tváre, podľa ktorých dostal prezývku „Scarface“ (Zjazvená tvár). Porezal ho Frank Gallucio potom, čo mal Al Capone nevhodné poznámky voči jeho sestre. Al Capone sa potom musel ospravedlniť a Gallucio mu zaplatil za zranenie odškodnenie. Neskoršie Al Capone Gallucia dokonca zamestnával. [[30. december|30. decembra]] [[1918]] sa oženil s Mae Josephine Coughlinovou. Krátko pred sobášom sa im narodil syn Albert Francis ("Sonny") Capone. Zanedlho po svadbe sa pár presťahoval do [[Amityville]] na [[Long Island]]. Capone po celý čas pracoval pre Yalea. Pred odchodom do [[Chicago|Chicaga]] mal za sebou pravdepodobne aspoň dve vraždy. Z [[New York (mesto)|New Yorku]] utiekol, aby unikol pomste [[Bill Lovett|Billa Lovetta]], šéfa írskeho gangu ''White Hand Gang''. Caponeho prenasledoval, pretože zranil jedného z jeho podriadených. Capone bol už v Chicagu známy, keďže kedysi ho tam vyslal Yale, aby pomohol miestnemu bossovi [[James Colosimo|Jamesovi Colosimovi]] s odstránením klanu „Black Hand“, ktorý sa zaoberal vydieraním. Capone začal pracovať pre Colosima, a jeho bezprostredným nadriadeným sa stal [[Johnny Torrio]], taktiež pochádzajúci z Brooklynu. == Pobyt v Chicagu == Torrio si na prvý pohľad všimol Caponeho talent a poveril ho vedením reštaurácie ''Four Deuces''. Bol zodpovedný za väčšinu ilegálneho obchodu s alkoholom a prostitúciou v Chicagu (v tých časoch panovala v USA [[prohibícia]]). Po smrti Colosima (zavraždili ho vo foyeri jeho vlastného nočného klubu 11. mája 1920) sa Torrio stal najvplyvnejším bossom v Chicagu a učinil Caponeho svojou pravou rukou. V tom čase sa Capone spolu s rodinou nadobro usídlil v Chicagu a v štvrti South Side si kúpil prízemný dom z červenej tehly, ktorý sa stal Caponeho prvým hlavným stanom. == Aktivity v Cicere == Keď sa v máji 1923 stal novým starostom Chicaga [[William Emmett Dever]], mestská samospráva začala tvrdšie bojovať proti gangsterom pôsobiacim v meste. Capone musel presunúť svoje aktivity mimo hranice Chicaga, konkrétne do mesta [[Cicero (Illinois)|Cicero]]. Tu dosiahol jeden zo svojich najväčších úspechov: ovládol mestskú radu. Miestny gangster Myles O'Donnell a jeho brat William "Klondike" O'Donnell zviedli boj s Caponem o nadvládu nad mestom. Výsledkom vojny gangov bolo 200 mŕtvych, medzi ktorých patril aj neslávne známy štátny zástupca Bill McSwiggins. V roku [[1924]] sa tam konali voľby starostu mesta. Kandidát podporovaný Caponem vyhral s veľkou prevahou, hlavne vďaka zastrašovaniu voličov. O niekoľko týždňov neskôr sa nový starosta prekvapujúco rozhodol, že vyženie gangstra z mesta. Capone sa s ním stretol a osobne ho zhodil zo schodov vedúcich na radnicu. == Rast Caponeho bohatstva a moci v Chicagu == V roku [[1925]] bolo na Torria spáchané sprisahanie, po ktorom sa zotavoval z ťažkých zranení. Vedenie organizácie odovzdal Caponemu a vrátil sa do [[Taliansko|Talianska]]. Capone, hlavne vďaka prohibícii, zveľaďoval svoje imanie. Nelegálne pivovary a podniky, zaoberajúce sa pašovaním [[alkohol]]u, mu prinášali zisk vo výške okolo 10 miliónov dolárov ročne. S pomocou tohto kapitálu korumpoval lokálnu samosprávu a umocnil svoju pozíciu v meste. To mu umožnilo bez prekážok prevádzkovať verejné domy, kasína a tajné bary v celom Chicagu. Caponeho úspechy si všimli jeho rivali, predovšetkým zo štvrte North Side. V 20. rokoch sa viackrát pokúšali zabiť Ala – postrelili ho v reštaurácii a na jeho auto strieľali nie jeden raz. Nikdy sa mu ale nestala väčšia ujma. Capone sa neraz snažil očistiť svoju povesť a staval sa do pozície ochrancu miestnych ľudí. S tým úmyslom vytvoril program boja proti krivici (fungoval ešte dlho po jeho smrti), vďaka ktorému deti v chicagských školách dostávali každodenne fľašku mlieka. Počas [[Veľká hospodárska kríza|Veľkej hospodárskej krízy]] otvoril niekoľko jedální pre chudobných a pre bezdomovcov. Tieto skutky jednako nezmenili jeho povesť. == Masaker na Deň svätého Valentína == [[14. február]]a [[1929]] mal Al Capone nariadiť popravu niekoľkých mužov konkurenčného gangu. Akcia sa stala známou ako Masaker na Deň svätého Valentína.<ref>[http://www.prairieghosts.com/valentine.html Prairieghosts]</ref><ref>[http://www.mysterynet.com/vdaymassacre/ Mystery net]</ref> Al Capone chcel vtedy zlikvidovať predovšetkým svojho rivala [[Bugs Moran|Bugsa Morana]]. Celú operáciu riadil Al Caponeho priateľ, [[Jack McGurn]], ktorý sám mal s Moranom nevybavené účty. Bolo dohodnuté, že Moran kúpi určité množstvo kvalitnej [[whisky]] za veľmi výhodnú cenu. K predaju malo dôjsť 14. februára 1929 dopoludnia v istej garáži. Okolo 10:30 hod. k miestu prišlo policajné auto. V tej dobe bolo v garáži šesť členov Moranovho gangu a jeden ich priateľ. Moran meškal. Keď prichádzal, zazrel policajné auto a schoval sa, čo mu zachránilo život. Z auta vystúpili dvaja policajti a traja muži v civile. Boli to prezlečení Al Caponovi muži. Keď do garáže vošli najprv falošní policajti, všetci prítomní si mysleli, že ide o obyčajnú policajnú raziu. Nekládli žiadny odpor. Na požiadanie zložili zbrane a zaradili sa s rukami za hlavou čelom k stene. Nato sa objavili muži v civile spustiac paľbu, pri ktorej bolo údajne vystrelených okolo 150 nábojov kalibru 45. Z garáže potom vyšli falošní policajti a pred nimi s rukami nad hlavou ich traja komplici v civile. Všetci potom nasadli do auta a odišli. Obyvatelia priľahlých domov, ktorí si niečo všimli, si mysleli, že boli dolapení páchatelia a ani im nenapadlo volať políciu. Keď na miesto prišla skutočná polícia, našli človeka, ktorý vtedy ešte dýchal, aj keď mal 14 rán od guliek zo samopalu. Bol to Frank Gusanberg. Na otázku, kto po ňom strieľal, však odmietol odpovedať. Al Capone sám bol v dobe incidentu na [[Florida|Floride]] a Jack McGurn mal taktiež dobré [[Alibi (kriminalistika)|alibi]]. Bugs Moran sa po incidente verejne vyjadril v zmysle, že len Al Capone môže mať na svedomí taký masaker. Tým však porušil mafiánsky zákon [[Omerta]], a tak v podsvetí stratil svoj vplyv a postavenie. == Koniec kariéry == Capone viedol svoje obchody cez nastrčených ľudí. Dokonca aj svoj vlastný dom mal napísaný na ženu. Súčasne sa verejne chválil svojím majetkom. Federálna vláda, nemohúca mu dokázať iné zločiny, ho obžalovala za to, že neplatí dane. Stíhal ho federálny agent [[Eliot Ness]], kvôli ktorému vytvorili skupinu jedenástich agentov (zvaných „Nedotknuteľní“, keďže sa nenechali podplatiť), ktorých si sám vybral. Ness odhalil pramene nelegálnych Caponeho ziskov a následne ho obvinil z neplatenia daní. Roku [[1931]] Caponeho súdil federálny súd. Bol uznaný vinným v piatich z dvadsiatich dvoch bodov obžaloby, týkajúcich sa daňových únikov. Súd ho odsúdil na jedenásť rokov odňatia slobody. Musel tiež zaplatiť pokutu a súdne náklady v celkovej výške 80 tisíc dolárov. == Väzenie == [[Súbor:AlCaponemugshotCPD.jpg|náhľad|Al Capone na policajnej fotografii]] V máji 1931 ho poslali do [[Atlanta|Atlanty]], do drsného federálneho väzenia, v ktorom jednako získal pre seba špeciálne privilégiá. Neskoršie bol preložený do [[Alcatraz]]u, kde nemohol počítať so zvláštnym zaobchádzaním. Tam bol od okolitého sveta úplne izolovaný. Z tohto dôvodu, a taktiež z dôvodu zrušenia prohibície, jeho impérium začalo upadať. Od začiatku pobytu v Alcatraze mal Capone veľa nepriateľov spomedzi spoluväzňov, hlavne z dôvodu nerešpektovania väzenských zvyklostí a odmietnutia účasti na vzburách. Často sa mu vyhrážali a niekoľkokrát sa ho dokonca pokúsili zabiť. Posledný rok svojho trestu strávil vo väzenskej nemocnici, hlavne kvôli [[syfilis]]u, ktorým sa nakazil v mladosti, a taktiež kvôli psychickému vyčerpaniu. Alcatraz opustil dňa [[6. január]]a [[1939]]. Premiestnili ho do väzenia v [[Kalifornia|Kalifornii]], kde si mal odsedieť ešte rok trestu. [[16. november|16. novembra]] [[1939]] bol prepustený z väzenia a vrátil sa do svojho domu v Palm Island na Floride. == Psychický úpadok a smrť == V priebehu niekoľkých rokov pobytu vo väzení Capone prišiel o svoj vplyv nad organizovaným zločinom. Zúžili sa taktiež jeho záujmy. Al schudol, fyzické i psychické zdravie sa mu značne zhoršilo, predovšetkým v dôsledku [[Demencia|demencie]]. 21. januára 1947 mal záchvat mŕtvice. O tri dni neskôr ochorel na zápal pľúc. Zomrel 25. januára 1947 na zástavu srdca.<ref>[http://www.nytimes.com/learning/general/onthisday/bday/0117.html NY Times]</ref> Pochovali ho na cintoríne Mount Olivet v Chicagu medzi hrobmi jeho otca i brata. V marci [[1950]] ostatky všetkých troch osôb premiestnili na cintorín Mount Carmel v [[Hillside (Illinois)|Hillside]], ktorý leží na západ od Chicaga.<ref>[http://www.findagrave.com/cgi-bin/fg.cgi?page=gr&GRid=170&pt=Alphonse%20'Al'%20Capone Find A Grave]</ref> == Referencie == <references/> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Al Capone}} == Externé odkazy == * [http://www.fbi.gov/about-us/history/famous-cases/al-capone Famous Cases & Criminals • Al Capone ] == Zdroj == {{Preklad|cs|Al Capone|1280545}} {{DEFAULTSORT:Capone, Al}} [[Kategória:Zločinci]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Brooklynu]] [[Kategória:Úmrtia na syfilis]] iow4s8qfxqtksh26hxfjv46o726f9v7 0 141017 7417764 7412824 2022-07-31T07:24:36Z 80.242.33.252 wikitext text/x-wiki {{Infobox Webstránka | Meno = YouTube | Obrázok = YouTube Logo 2017.svg | Veľkosť obrázku = 200px | Popis obrázku = YouTube Logo | Url = {{url|https://youtube.com}} | Slogan = Broadcast Yourself | Komerčná = | Typ stránky = | Jazyk = Viacjazyčný | Registrácia = Voliteľná | Licencia obsahu = držiteľom autorských práv je nahrávateľ obsahu (štandardná licencia); dá sa vybrať Creative Commons | Vlastník = [[Google|Google Inc.]]<br />(2006 – súčasnosť) | Tvorca = [[Steve Chen (YouTube)|Steve Chen]]<br />[[Chad Hurley]]<br />[[Jawed Karim]] | Spustenie = {{Dátum|2005-2-14}} | Rating = Alexa rank: 2 (január 2018, celosvetovo) <ref>https://www.alexa.com/siteinfo/youtube.com</ref> | Poznámky = | Screenshot = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť screenshotu = | Popis screenshotu = }} '''YouTube''' je internetová databáza [[Video|videí]], väčšinou krátkych<!-- ako naríklad (hudobný) videoklip - máme heslo -->. YouTube založil [[Chad Hurley]] v roku [[2005]] a v [[November|novembri]] [[2006]] ho kúpil [[Google]]. V súčasnosti ide o najväčší svetový systém na zdieľanie [[video]] súborov na [[internet]]e. Väčšina obsahu je dostupná zadarmo (okrem predplatných služieb YouTube Music, YouTube Premium a YouTube TV) a videá je možné pozerať aj bez registrácie. Po zaregistrovaní (alebo prihlásiť pomocou [[Google+|Google]] účtu) je možné aj nahrávať a zdieľať svoje videá s ostatnými ako aj využívať ďalšie funkcie ako je komentovať videá alebo vytvoriť si vlastný kanál a podobne. YouTube stojí za zrodom mnohých internetových hviezd – [[youtuber]]<nowiki/>ov, ktorých video videlo obrovské množstvo ľudí (často stovky miliónov) napr.: [[PewDiePie]], T-Series, SMG4, Viger the Magnemite a CharmX. Problémom pre YouTube je keď používatelia nahrávajú obsah, ktorým porušujú [[Autorské právo|autorské práva]] ([[Videoklip|hudobné klipy]] a pod.) alebo zverejňujú citlivý, klamlivý, násilný alebo nebezpečný obsah v rozpore s pravidlami služby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube Pomocník|url=https://support.google.com/youtube/?hl=sk#topic=6151248|vydavateľ=support.google.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Prevádzka video databázy prináša zisk z predaja reklamy. V slovenskej verzii boli reklamy zavedené od mája 2013, v anglickej približne rok predtým.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo chcete vedieť o YouTube reklame|url=https://visibility.sk/blog/co-chcete-vediet-o-youtube-reklame/|vydavateľ=Visiblog|dátum vydania=2013-07-18|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk|priezvisko=Visibility}}</ref> V roku 2019 Google prvý krát zverejnil príjem z Youtube, ktorý dosiahol 15 miliárd dolárov.<!-- čo bolo asi 10% z príjmu celého GOogle (Alphabet). Mimochodom je to príjem (revenue) a nie obrat ako majú na českej wiki --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube is a $15 billion-a-year business, Google reveals for the first time|url=https://www.theverge.com/2020/2/3/21121207/youtube-google-alphabet-earnings-revenue-first-time-reveal-q4-2019|vydavateľ=The Verge|dátum vydania=2020-02-03|dátum prístupu=2020-11-03|jazyk=en|meno=Nick|priezvisko=Statt}}</ref> Z toho príjmu umožňuje Google získať časť aj samotným tvorcom videí a to ich žiadosťou o zaradenie do tzv. Partnerského programu, čo najčastejšie znamená výnosy z reklamy zobrazovanej počas ich videí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako zarábať na YouTube - YouTube Pomocník|url=https://support.google.com/youtube/answer/72857?hl=sk&ref_topic=9153826|vydavateľ=support.google.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Reklama alebo reklamy sa dali po piatich sekundách preskočiť ale od januára 2018 zaviedli aj drahšie, nepreskočiteľné reklamy, ktoré si diváci musia pozrieť celé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nepreskočiteľné videoreklamy - YouTube Pomocník|url=https://support.google.com/youtube/answer/188038?hl=sk|vydavateľ=support.google.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Aj preto na Slovensku od júla 2019 začali ponúkať platenú verziu YouTube nazvanú YouTube Premium, ktorá umožňuje vypnúť reklamy.<!-- 1. Reklama je platená podľa skutočných zhliadnutí: v Cena za 1 000 zobrazení (CTZ). Po preskočení reklamy za ňu zadávateľ nemusí zaplatiť 2. YouTube Premium vzniklo už v októbri 2015 "zhliadnuť obsah navyše" šteklivý. Na SK od 2019 YouTube Premium stojí 7,19 € 3. Nepreskočiteľné reklamy zatiaľ blokujú addblokery, ktoré nie sú v článku spomenuté --><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=YouTube Premium a Music dorazili na Slovensko. Koľko stoja a aké výhody prinášajú?|url=https://www.techbyte.sk/2019/07/youtube-premium-a-music-offline-bez-reklam-na-pozadi-cena-aplikacia/|dátum vydania=2019-07-17|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk-SK|meno=Marek|priezvisko=Urban|vydavateľ=TECHBYTE}}</ref> YouTube je možné navštíviť z internetového prehliadača na stránke <code><nowiki>www.youtube.com</nowiki></code> alebo pomocou [[Aplikácia|aplikácie]] pre [[Smartfón|smartfóny]], [[Tabletový počítač|tablety]], [[Smart TV]] a podobné zariadenia. == História == [[Súbor:Youtube founders.jpg|náhľad|Zľava doprava: Chad Hurley, Steve Chen and Jawed Karim, zakladatelia YouTube]] YouTube založili Chad Hurley, Steve Chen a Jawed Karim. Hurley študoval dizajn na [[Indiana University Bloomington|Indiana University]] of [[Pennsylvania]] a Chen a Karim študovali vedu o počítačoch spoločne na University of Illinois at Urbana-Champaign. Podľa príbehu, ktorý sa v médiách často vyskytoval, Hurley a Chen rozvinuli myšlienku YouTube v prvých mesiacoch roku 2006, keď zažili ťažkosti pri zdieľaní videí, ktoré boli natočené počas večere v Chenovom apartmáne v [[San Francisco|San Franciscu]]. Karim sa na párty nezúčastnil a poprel, že k tomu došlo, ale Chen poznamenal, že myšlienka, že YouTube bol vymyslený na večeri „bola pravdepodobne veľmi posilnená marketingovými nápadmi okolo vytvorenia príbehu, ktorý bol veľmi stráviteľný“. [[Súbor:Youtube logo.jpg|náhľad|Logo YouTube od spustenia až do roku 2011 s pôvodným sloganom ''Broadcast Yourself'']] Karim povedal, že inšpirácia pre YouTube najprv pochádzala z úlohy [[Janet Jacksonová|Janet Jacksonovej]] v incidente na Super Bowl v roku 2004, keď jej prsia boli odhalené počas jej vystúpenia a neskôr z tsunami v Indickom oceáne v roku 2004. Karim nedokázal ľahko nájsť videá ani z jednej udalosti online, čo viedlo k myšlienke webovej stránky na zdieľanie videa. Hurley a Chen uviedli, že pôvodná myšlienka pre službu YouTube bola videoverzia online zoznamky a bola ovplyvnená webom [[Hot or Not.]] [[Súbor:901 Cherry Avenue.jpg|alt=|náhľad|256x256bod|Sídlo YouTube v [[San Bruno]]]] Služba YouTube sa začala ako startup financovaný [[Venture capital|rizikovým kapitálom]], predovšetkým z investície spoločnosti Sequoia Capital vo výške 11,5 miliónov USD v období od novembra 2005 do apríla 2006. Sídlo spoločnosti YouTube bolo vtedy umiestnené nad pizzeriou a japonskou reštauráciou v meste [[San Mateo]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Názov domény <code><nowiki>www.youtube.com</nowiki></code> bol aktivovaný 14. februára 2005 a webová stránka bola vytvorená v priebehu nasledujúcich mesiacov. Prvé video YouTube s názvom ''Me at the zoo'' (preložené ako Ja v zoologickej záhrade) ukazuje spoluzakladateľa [[Jawed Karima|Jaweda Karima]] v zoologickej záhrade v [[San Diego (Kalifornia)|San Diegu]]. Video bolo nahrané 23. apríla 2005 a stále je na webe dostupné. YouTube ponúkol verejnosti beta test webu v máji 2005. Prvé video, ktoré dosiahlo milión zobrazení, bola [[reklama]] [[Nike, Inc.|Nike]] s [[Ronaldinho|Ronaldinhom]] v novembri 2005. Po investícii vo výške 3,5 milióna dolárov od [[Sequoia Capital]] v novembri 2005, bola stránka oficiálne spustená 15. decembra 2005, kedy mala návštevnosť 8 miliónov zobrazení denne. Web rýchlo rástol a v júli 2006 spoločnosť oznámila, že každý deň sa nahráva viac ako 65 000 nových videí a že stránka má 100 miliónov zobrazení videí denne. V novembri 2006 kúpil YouTube [[Google]] za 1,65 miliardy dolárov v akciách. Podľa údajov zverejnených spoločnosťou [[comScore]], bola spoločnosť YouTube dominantným poskytovateľom online videa v Spojených štátoch s podielom na trhu približne 43% a viac ako 14 miliardami videí v máji 2010. V máji 2011 bolo každú minútu nahratých 48 hodín nových videí, čo sa v januári 2012 zvýšilo na 60 hodín každú minútu, 100 hodín každú minútu v máji 2013, 300 hodín každú minútu v novembri 2014, a 400 hodín každú minútu vo februári 2017. Od januára 2012 mala stránka 800 miliónov používateľov za mesiac. Odhaduje sa, že v roku 2007 YouTube spotreboval toľko dát, koľko v roku 2000 celý internet. Podľa webových analytikov Alexa a [[SimilarWeb]] je YouTube druhou najnavštevovanejšou webovou stránkou na svete od decembra 2016; [[SimilarWeb]] tiež uvádza YouTube ako špičkovú televíznu a video-webovú stránku na celom svete, priťahujúc viac ako 15 miliárd návštevníkov mesačne. V októbri 2006 sa YouTube presťahoval do novej kancelárie v San Brune v Kalifornii. Výber názvu <code><nowiki>www.youtube.com</nowiki></code> viedol k problémom pre podobne pomenovanú webovú stránku <code><nowiki>www.utube.com</nowiki></code>. Vlastník lokality [[Universal Tube & Rollform Equipment]] podal žalobu proti spoločnosti YouTube v novembri 2006 po pravidelnom preťažení webu ľudmi hľadajúcich službu YouTube. Universal Tube odvtedy zmenila názov svojich webových stránok na adresu <code><nowiki>www.utubeonline.com</nowiki></code>. V októbri 2006 spoločnosť Google Inc. oznámila, že získala YouTube za 1,65 miliardy USD na burze Google a dohoda bola dokončená 13. novembra 2006. V októbri 2010 Hurley oznámil, že odstupuje ako generálny riaditeľ spoločnosti YouTube, aby prevzal poradnú úlohu, a že Salar Kamangar prevezme vedúce postavenie spoločnosti. V apríli 2011 James Zern, softvérový inžinier, odhalil, že 30% videí tvorilo 99% zhliadnutí celého webu. V novembri 2011 bola [[Google+|sociálna sieť Google+]] integrovaná priamo so službou YouTube a [[Google Chrome|webovým prehliadačom Chrome]] a umožňujúc zobrazovanie videí YouTube z rozhrania [[Google+]]. V decembri 2011 YouTube spustil novú verziu rozhrania webovej stránky, kde sa kanály na domovskej stránke zobrazovali v strede (v centrálnom stĺpci) podobne ako informačné kanály sociálnych sietí. Zároveň bola predstavená nová verzia loga YouTube s tmavším odtieňom červenej farby, čo bola prvá zmena v dizajne od októbra 2006. V máji 2013 YouTube spustil pilotný program pre poskytovateľov obsahu s cieľom ponúknuť v rámci platformy prémiové kanály založené na predplatnom. Vo februári 2014 bola Susan Wojcicki vymenovaná za generálneho riaditeľa YouTube. V novembri 2014 YouTube oznámil predplatnú službu „[[Music Key]]“, ktorá v službe YouTube poskytla prehrávanie hudobného obsahu bez reklám prostredníctvom existujúcej služby Hudba [[Google Play]]. Vo februári 2015 vydala spoločnosť YouTube druhú mobilnú aplikáciu „YouTube Kids“. Aplikácia je navrhnutá tak, aby poskytovala zážitok prispôsobený pre deti. Obsahuje zjednodušené používateľské rozhranie, obmedzené výbery kanálov s obsahom vhodným pre vek a funkcie rodičovskej kontroly. Neskôr, 26. augusta 2015, spoločnosť YouTube spustila službu YouTube Gaming - verziu orientovanú na [[Videohra|videohry]] a aplikáciu pre videá a živé vysielanie, ktorá je konkurenciou pre službu [[Twitch]], ktorú vlastní spoločnosť [[Amazon.com]]. [[Súbor:Logo of YouTube (2015-2017).svg|náhľad|Logo YouTube od roku 2015]] V októbri 2015 spoločnosť YouTube oznámila službu YouTube Red, novú prémiovú službu, ktorá poskytla bezplatný prístup k všetkým obsahom na platforme (a nahradila službu Music Key z predchádzajúceho roka), prémiovým originálnym seriálom a filmom produkovaných osobnosťami z YouTube. V januári 2016 spoločnosť YouTube rozšírila svoje sídlo v San Brune tým, že kúpila kancelársky park za 215 miliónov dolárov. Komplex má plochu 554 000 štvorcových stôp a môže v ňom pracovať až 2 800 zamestnancov. 29. augusta 2017 spoločnosť YouTube oficiálne spustila redizajn svojich užívateľských rozhraní založených na jazyku [[Material Design]], ako aj upravené logo. 3. apríla 2018 bola v centrále YouTube v [[San Brune]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] streľba. 17. mája 2018 spoločnosť YouTube oznámila zmenu názvu YouTube Red na YouTube Premium (spolu s veľkým rozšírením služby do Kanady a na 13 európskych trhov), ako aj nadchádzajúce spustenie samostatného predplatného [[YouTube Music]]. == Funkcie == === Technológia === YouTube využíva predovšetkým formáty [[VP9]] a [[H.264/MPEG-4 AVC|H.264]] / MPEG-4 a protokol Dynamic Adaptive Streaming over HTTP. ==== Prehrávanie ==== V minulosti sa pre prehratie videa vyžadoval doplnok [[Adobe Flash Player]]. V [[Január|januári]] [[2010]] bola spustená experimentálna verzia stránky, ktorá používala zabudované multimediálne funkcie webových prehliadačov podporujúcich [[HTML5|HTML 5]]. Toto umožňovalo zobrazenie videí bez [[Adobe Flash Player|Flash Playeru]] alebo hocijakého iného doplnku. [[27. január|27. januára]] [[2015]] YouTube oznámil, že [[HTML5|HTML 5]] bude predvolená metóda prehrávania v podporovaných prehliadačoch. ==== Nahrávanie videí ==== Všetci používatelia môžu nahrať videá do 15 minút. V prípade overenia účtu (väčšinou cez mobilný telefón) je možné nahrávať videá s dĺžkou až do 12 hodín a vysielať živé prenosy. Keď bol v roku [[2005]] YouTube spustený, dĺžka nahrávaných videí mohla byť dlhšia, ale v roku [[2006]] sa zistilo, že videá nad 10 minút boli väčšinou nelegálne kópie televíznych programov a filmov. 10 minútový limit bol v roku [[2010]] zvýšený na 15 minút. YouTube akceptuje väčšinu formátov, vrátane [[Audio Video Interleave|AVI]], [[MP4]], [[MPEG-PS]], [[QuickTime File Format]] a [[Flash Video|FLV]]. Podporuje aj [[WebM]] súbory a tiež [[3GP.]] ==== Kvalita videí ==== YouTube pôvodne poskytoval pozeranie videí iba v kvalite 320x240 pixelov. V júni [[2007]] YouTube pridal možnosť pozerať video vo formáte 3GP na mobilných telefónoch. V marci 2008 bol pridaný mód vyššieho rozlíšenia, kedy bola kvalita zvýšená na 480x360 pixelov. V novembri [[2008]] bola pridaná podpora 720p HD. V tomto čase sa prehrávač YouTube zmenil z pomeru strán 4:3 na širokouhlé 16:9. S touto novinkou YouTube zmenil štandardný formát kompresie videa na H.264 / MPEG-4 AVC. V [[November|novembri]] [[2009]] bola pridaná podpora 1080p HD. V [[Júl|júli]] [[2010]] YouTube oznámil, že spustil rad videí vo formáte [[4K]], ktoré umožňujú rozlíšenie až 4096 × 3072 pixelov. V [[Jún|júni]] [[2015]] bola pridaná podpora pre rozlíšenie 8K, s prehrávaním videí na rozlíšení 7680 × 4320 pixelov. V júni [[2014]] YouTube predstavil videá s frekvenciou 60 snímok za sekundu. Videá sú prehrávané s rozlíšením 720p alebo vyšším. '''Rýchlosť videí''' Zo začiatku neposkytoval YouTube zmenu rýchlosti videí. Teraz sa dá video zrýchliť na 1.25, 1.50 a 2.00 a spomaliť sa dá na 0.75, 0.5 a 0.25. ==== Živé prenosy ==== YouTube začal experimentovať so živými prenosmi v roku [[2009]] počas koncertu [[U2 (hudobná skupina)|U2]] a vo [[Február|februári]] [[2010]] pri zasadnutí s otázkami a odpoveďami s americkým prezidentom [[Barack Obama|Barackom Obamom]]. Tieto testy stáli na technológii partnerov tretích strán, ale v [[September|septembri]] [[2010]] začal YouTube testovať svoju vlastnú technológiu. V roku [[2010]] YouTube oznámil spustenie služby ''YouTube Live'' na adrese <code><nowiki>www.youtube.com/live</nowiki></code>. Vytvorenie živých prenosov bolo pôvodne obmedzené na vybraných partnerov. Bolo použité pri vysielaní [[Letné olympijské hry 2012|olympijských hrách v roku 2012 v Londýne]]. V [[Október|októbri]] roku [[2012]], viac ako 8 miliónov ľudí sledovalo [[Felix Baumgartner|Felix Baumgartnera]] a jeho zoskok z vesmíru ako živý prenos na YouTube. V [[Máj|máji]] [[2013]] bolo umožnené vytváranie živých prenosov overeným používateľom s najmenej 1000 odberateľmi, v [[August|auguste]] toho roku bolo číslo zmenšené na 100 a v decembri bol limit zrušený. Vo [[Február|februári]] [[2017]] boli živé prenosy oficiálne uvedené do mobilnej aplikácie. Živé prenosy môžu byť až do 4K kvality na 60 snímkoch za sekundu a tiež je podporované 360° video. ==== 360° videá ==== V [[Január|januári]] [[2015]] [[Google]] oznámil, že YouTube bude podporovať 360° videá. [[13. marec|13. marca]] [[2015]] YouTube povolil zobrazovanie týchto videí z Google Cardboard - systému virtuálnej reality. YouTube 360 môže byť prezeraný aj z iných VR headsetov. Podporované sú aj živé prenosy 360° videa až na 4K rozlíšení. === Používateľské vlastnosti === ==== Komunita ==== YouTube spustil [[13. september|13. septembra]] [[2016]] verejnú beta verziu sociálnej funkcie, ktorá umožňuje používateľom uverejňovať text, obrázky (vrátane GIFov), živé videá a iné na samostatnej karte „Komunita“ na svojom kanáli. Pred vydaním funkcie sa pýtali viacerých tvorcov na ich návrhy do tejto karty. Medzi týmito ľuďmi boli zahrnutí Vlogbrothers, AsapScience, Lilly Singh, The Game Theorists, Karmin, The Key of Awesome, The Kloons, Peter Hollens, Rosianna Halse Rojas, Sam Tsui, Threadbanger and Vsauce3. ==== Dostupnosť obsahu ==== YouTube ponúka používateľom možnosť prezerať svoje videá na webových stránkach aj mimo ich stránky. Každé YouTube video YouTube má svoj kód HTML, ktorý je možné použiť na jeho vloženie na ľubovoľnú stránku na webe. Táto funkcia sa často používa na vloženie videí na sociálnych sieťach a blogoch. YouTube zvyčajne neposkytuje odkaz na stiahnutie videa a chce ich zobraziť prostredníctvom svojho webového rozhrania. Malý počet videí je možné stiahnuť ako [[MP4]] súbory. Mnohé webové stránky tretích strán, aplikácie a doplnky prehliadačov však umožňujú používateľom sťahovať videá z YouTube. Autorské práva patria autorom videí, avšak je tu možnosť udeliť určité práva používanie podľa akejkoľvek verejnej licencie na autorské práva. Od [[Júl 2012|júla 2012]] je možné vybrať licenciu [[Creative Commons]] ako predvolenú, ktorá umožňuje iným používateľom opätovné použitie a upravovanie materiálu. ==== Platformy ==== Väčšina moderných smartfónov má prístup k videám YouTube, a to buď v rámci aplikácie, alebo prostredníctvom optimalizovanej webovej stránky. Nie všetky videá sú však v tejto mobilnej verzii dostupné. Od [[Jún 2007|júna 2007]] je možné videá prezerať na širokej škále produktov spoločnosti [[Apple]]. To vyžadovalo, aby bol obsah YouTube prekonvertovaný do preferovaného štandardu videa [[H.264/MPEG-4 AVC|H.264]], čo trvalo niekoľko mesiacov. Videá je možné prezerať na zariadeniach vrátane televízorov [[Apple TV]], [[iPod Touch]] a [[iPhone]]. V [[Júl 2010|júli 2010]] bola verzia pre mobilné zariadenia znovu spustená na základe [[HTML5]], čím sa zabránilo potrebe používať [[Adobe Flash Player]]. Mobilná verzia je dostupná aj ako aplikácia pre [[Android (operačný systém)|Android]]. V [[September 2012|septembri 2012]] spoločnosť YouTube spustila svoju prvú aplikáciu pre [[iPhone]]. V [[Január 2009|januári 2009]] YouTube spustil službu YouTube for TV, verziu webu prispôsobenú pre set-top boxy a iné mediálne zariadenia založené na televízii s webovými prehliadačmi. Spočiatku umožnila ich zobrazenie na konzolách [[PlayStation 3]] a [[Wii]]. V [[Jún 2009|júni 2009]] bola predstavená služba YouTube XL, ktorá má zjednodušené rozhranie určené na prezeranie na štandardnej televíznej obrazovke. YouTube je dostupný aj ako aplikácia na konzole [[Xbox Live]]. [[15. november|15. novembra]] [[2012]] spoločnosť [[Google]] spustila oficiálnu aplikáciu pre zariadenie [[Wii]]. Aplikácia je k dispozícii aj pre Wii U a Nintendo 3DS a videá je možné prezerať na internetovom prehliadači Wii U pomocou [[HTML5]]. V [[Október 2014|októbri 2014]] sprístupnil Google službu YouTube na [[PlayStation 4]]. === Lokalizácia === [[19. jún|19. júna]] [[2007]] bol generálny riaditeľ spoločnosti Google [[Eric Schmidt]] v Paríži, aby spustil nový lokalizačný systém. Rozhranie webovej stránky je k dispozícii s lokalizovanými verziami v 89 krajinách, na jednom území (Hongkong) a celosvetovou verziou. Lokálna verzia sa určuje na základe [[Adresa IP|IP adresy]] používateľa. V niektorých prípadoch sa správa ''„Toto video nie je k dispozícii vo vašej krajine“'' môže objaviť z dôvodu obmedzení autorských práv alebo nevhodného obsahu. Rozhranie webových stránok YouTube je dostupné v 76 jazykových verziách, vrátane amharských, albánskych, arménskych, bengálskych, barmských, khmérskych, kirgizských, laotianských, mongolských, perzských a uzbeckých, ktoré nemajú lokálne kanály. Prístup k službe YouTube bol zablokovaný v Turecku v rokoch [[2008]] až [[2010]], po kontroverznom uverejňovaní videí urážajúcich [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafu Kemala Atatürka]] a po niektorých útokoch voči moslimom. V októbri 2012 bola v Turecku spustená lokálna verzia služby YouTube s doménou youtube.com.tr. Miestna verzia podlieha pravidlám o obsahu, ktoré sa nachádzajú v tureckom práve. V marci 2009 viedol spor medzi YouTube a britskou agentúrou PRS for Music k zablokovaniu prémiových hudobných videí pre používateľov YouTube v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]. Po neúspešnom dosiahnutí dohody o licenčnej zmluve boli videá nahrané významnými nahrávacími spoločnosťami odstránené. Spor bol vyriešený v septembri 2009. V apríli 2009 podobný spor viedol k odstráneniu prémiových hudobných videí pre používateľov v [[Nemecko|Nemecku]]. === YouTube Premium === YouTube Premium (predtým YouTube Red) je prémiová predplatná služba YouTube. Ponúka streamovanie bez reklám, prístup k exkluzívnemu obsahu, prehrávanie videa offline v mobilných zariadeniach a prístup k službe Hudba Google Play („All Access“). Služba YouTube Premium bola pôvodne oznámená [[12. november|12. novembra]] [[2014]] ako „Music Key“, predplatná hudobná služba určená na integráciu a nahradenie existujúcej služby služby All Access pre Hudbu Google Play. Dňa 28. októbra [[2015]] bola služba opätovne spustená ako služba YouTube Red, ktorá ponúka streamovanie všetkých videí bez reklamy a prístup k exkluzívnemu originálnemu obsahu. Od [[November 2016|novembra 2016]] má služba 1,5 milióna predplatiteľov a ďalší milión vyskúšalo bezplatnú skúšobnú verziu. V [[Jún 2017|júni 2017]] získala prvá séria YouTube Red Originals celkovo 250 miliónov zobrazení.V septembri 2021 dosiahla táto služba 50 miliónov predplatiteľov. === YouTube TV === [[28. február|28. februára]] [[2017]] bolo oznámené spustenie služby YouTube TV, over-the-top{{#tag:ref|distribúcia audio alebo video obsahu a ďalších médií cez internet|group=pozn}} predplatnej služby v štýle multikanálovej televízie{{#tag:ref|typ poskytovateľa služieb, ktorý distribuje televízne vysielanie svojim zákazníkom za predplatné ''([[Angličtina|angl.]] multichannel television)''|group=pozn}}, ktorá by bola k dispozícii pre zákazníkov v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] za cenu 35 USD za mesiac, na začiatku na 5 piatich hlavných trhoch (New York City, Los Angeles, Chicago, Philadelphia a San Francisco). Služba ponúka živé vysielanie piatich hlavných vysielacích sietí (ABC, CBS , CW, Fox a NBC). Predplatitelia môžu tiež sledovať Showtime a Fox Soccer Plus ako voliteľné doplnky za príplatok a môžu pristupovať k originálnemu obsahu YouTube Red (YouTube TV neobsahuje predplatné YouTube Red). === YouTube Go === YouTube Go je aplikácia pre [[Android (operačný systém)|Android]], ktorej cieľom je uľahčiť prístup k službe YouTube v mobilných zariadeniach na rozvíjajúcich sa trhoch. Je odlišný od hlavnej aplikácie pre systém [[Android (operačný systém)|Android]] a umožňuje sťahovanie videí a ich následné zdieľanie s inými používateľmi. Umožňuje tiež používateľom prezeranie videí, zdieľanie stiahnutých videí prostredníctvom technológie [[Bluetooth]] a ponúka viac možností pre kontrolu mobilných dát a rozlíšenie videa. Služba YouTube oznámila projekt v [[September 2016|septembri 2016]] na podujatí v [[India|Indii]]. YouTube Go bol spustený v Indii vo [[Február 2017|februári 2017]] a rozšíril sa do ďalších 14 krajín v [[November 2017|novembri 2017]], vrátane [[Nigéria|Nigérie]], [[Indonézia|Indonézie]], [[Thajsko|Thajska]], [[Malajzia|Malajzie]], [[Vietnam|Vietnamu]], [[Filipíny|Filipín]], [[Keňa|Keni]] a [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]]. [[1. február|1. februára]] [[2018]] bol spustený v 130 krajinách po celom svete vrátane Brazílie, Mexika, Turecka a Iraku. Aplikácia je k dispozícii približne pre 60% svetovej populácie. == Zaujímavosti == Podľa štúdie americkej firmy Ellacoya Networks, ktorá vyrába analyzátory sieťovej prevádzky, sa v roku 2007 YouTube podieľal 10&nbsp;% na celkovej prevádzke internetu, v ktorom 18&nbsp;% zaberalo streamované video vrátane Youtube.<ref>Na co české limity nestačí, Computer 15–16/07, str.&nbsp;45</ref> YouTube neposkytuje rebríčky sledovanosti podľa krajín, takže nie je možné presne zistiť, ktoré video je na Slovensku najsledovanejšie avšak [[Youtuber|YouTuber]]<nowiki/>i a ich kanál sa dá jednoznačne zoradiť podľa počtu odberateľov. Medzi tvorcami zo Slovenska alebo pôvodom zo Slovenska alebo tvoriacich v slovenčine sú veľmi úspešní hudobníci a umelci, ktorí sa nevyjadrujú v slovenčine a tým zasahujú širšie publikum. Už dlhodobo je najúspešnejším youtuberom vyjadrujúcim sa po slovensky, čo do počtu odberateľov [[GoGo]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 250 YouTubers Channels in Slovakia (Slovak Republic) - Socialblade YouTube Stats {{!}} YouTube Statistics|url=https://socialblade.com/youtube/top/country/sk/mostsubscribed|vydavateľ=socialblade.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> Zaujímavé je, že druhým v počte odberateľov je duo [[Spievankovo]] ([[Mária Podhradská]] a [[Richard Čanaky]]) s viac ako miliónom odberateľov.<ref name=":0" /> Najsledovanejšie resp. najpopulárnejšie video možno zobraziť v rámci videí jedného kanála. Video ''Na Hada'' od Spievankova má skoro 200 miliónov (november 2020) zobrazení a je teda najsledovanejším slovenským (v slovenčine) videom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIEVANKOVO - YouTube|url=https://www.youtube.com/user/spievankovo/videos?view=0&sort=p&flow=grid|vydavateľ=www.youtube.com|dátum prístupu=2020-11-13}}</ref> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:YouTube}} == Externé odkazy == * [http://www.youtube.com/ YouTube] * {{Citácia periodika | titul = Najstaršie video na YouTube dnes oslavuje. Má 16 rokov | periodikum = Aktuality.sk | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/131872/najstarsie-video-na-youtube-ma-13-rokov/ | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-23 | dátum prístupu = 2021-04-23 }} == Zdroj == * {{Preklad|en|YouTube|850249211}} {{Google}} [[Kategória:YouTube| ]] [[Kategória:Google]] [[Kategória:Webové stránky]] [[Kategória:Vzniklo v 2005]] 4rqm6wcp5n8tk6yd5qzuom171qc4roz 0 142829 7417798 7360418 2022-07-31T10:43:00Z Palik0071 173051 Pridaný 9.ročník v Tipos Extralige wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | | colspan="2" | '''HK Spišská Nová Ves''' |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1932|1932]] |- || '''Adresa''' || T. Vansovej 1, 052 01 Spišská Nová Ves |- || '''Kontakt''' || 053/4461086 |- || '''Riaditeľ klubu''' || Richard Rapáč |- |'''Tréner A mužstva ''' || |- |'''Klubové farby''' || {{box farby|blue}} {{box farby|white}} {{box farby|yellow}} <br> modrá, biela, žltá |- || '''Liga''' || [[Tipos extraliga]] |- ||'''Sezóna [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2020/21]]''' || |- | colspan="2" align="center" style="background-color: white;" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Štadión''' |- bgcolor="#eeeeee" |- | colspan="2" | |- || '''Názov''' || Spiš Aréna |- || '''Kapacita''' || 5 503 miest, z toho 3 758 miest na sedenie |- || '''Stav''' || zastrešený |- || '''Dokončený''' || [[1982]] |- | colspan="2" | |- align="center" style="font-size: medium; color:#FFFFFF; background-color:#0066aa; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Kontakt''' |- |'''Webstránka''' || {{url|https://hksnv.sk}} | |- || Fanklub || |} {{pozri|ženskom hokejovom klube v Spišskej Novej Vsi|HC OSY Spišská Nová Ves}} '''HK Spišská Nová Ves''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub, pôsobiaci v meste [[Spišská Nová Ves]] od roku [[1932]]. Klub je štvornásobným víťazom druhej najvyššej slovenskej hokejovej súťaže [[Slovenská hokejová liga|SHL]], naposledy v roku [[2021]]. Odohral osem ročníkov v najvyššej hokejovej súťaži [[Tipos extraliga]]. == História == Klub patrí medzi najstaršie hokejové kluby na [[Slovensko|Slovensku]]. Vznikol v roku [[1932|1932]] ako klub AC Spišská Nová Ves. V roku [[1942]] hokej v Spišskej Novej Vsi stagnoval (zlé poveternostné podmienky a pomery, ktoré vládli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]). V ročníku [[1960]]/[[1961|61]] došlo k reorganizácii súťaže vzhľadom na nové rozdelenie štátu. 18. decembra [[1972]] bol do užívania odovzdaný zimný štadión v Spišskej Novej Vsi. Hokejový klub mal v sezóne [[2006]]/[[2007|07]] šancu sa po niekoľkých rokoch znova dostať do najvyššej hokejovej ligy - [[Slovnaft extraliga|Slovnaft extraligy]], ale v 6. finálovom zápase ([[3. apríl]]a 2007) podľahol klub finálovému súperovi ([[MHK 31 VTJ Kežmarok|MHK Skipark Kežmarok]]) tesne 3:2. V nasledujúcej sezóne sa Spišiaci opäť prebojovali do finále, ale v súboji o postup do Extraligy tentokrát podľahli Baranom z Banskej Bystrice. Po výhre [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] v sezóne [[2008]]/[[2009|09]] tím vyhral aj [[baráž]] o postup do [[Slovnaft extraliga|Slovnaft extraligy]] proti tímu [[MHK 31 VTJ Kežmarok|MHK Skipark Kežmarok]] v [[Slovnaft extraliga|extralige]] sa však udržala len 1 sezónu. V apríli 2021 klub vyhral vo finále SHL nad tímom [[Vlci Žilina]] 4:1 na zápasy, ovládol tak druhú najvyššiu súťaž a postúpil do [[Tipos extraliga|Tipos extraligy]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spišská Nová Ves postúpila do Tipos extraligy! Rozhodla o tom v nájazdovej dráme na ľade Žiliny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/493402/spisska-nova-ves-postupila-do-tipos-extraligy-rozhodla-o-tom-v-piatom-zapase-finale-na-lade-ziliny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-16 | dátum prístupu = 2021-04-16 }}</ref> === Názvy klubu od jeho vzniku === * [[1932]] - AC Spišská Nová Ves * [[1950]] - Lokomotíva Spišská Nová Ves * [[1964]] - Lokomotíva - Bane Spišská Nová Ves * [[1973]] - Železničiar - Stavbár Spišská Nová Ves * [[1982]] - Geológ - Stavbár Spišská Nová Ves * [[1988]] - Štart Spišská Nová Ves * [[1992]] - HK VTJ Spišská Nová Ves * [[2002]] - HK Spišská Nová Ves * [[2009]] - HK Noves okná Spišská Nová Ves * [[2010]] - HK Spišská Nová Ves - súčasnosť == Úspechy klubu == * Víťaz [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej ligy]] - [[1996]], [[2002]], [[2009]], [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2021]] * Víťaz východnej skupiny [[2. slovenská národná hokejová liga|2. SNHL]] - [[1973]](postup), [[1976]](postup), [[1985]], [[1986]], [[1987]], [[1988]], [[1989]] (postup) * Víťaz [[Krajské Majstrovstvá SSR|Krajských majstrovstiev]] - [[1970]] * 2. miesto: v [[1. slovenská národná hokejová liga|1.SNHL]] - [[1991]] * 3. miesto: v [[1. slovenská národná hokejová liga|1.SNHL]] - [[1992]] == Umiestnenia v jednotlivých sezónach == === Česko-Slovensko === {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[1. slovenská národná hokejová liga]] - '''13 ročníkov''' * '''2. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1990/1991|1990/91]] * '''3. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1991/1992|1991/92]] * '''6. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1992/1993|1992/93]] * '''7. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1978/1979|1978/79]] * '''8. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1977/1978|1977/78]] * '''9. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1980/1981|1980/81]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1981/1982|1981/82]] * '''10. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1989/1990|1989/90]] * '''11. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1973/1974|1973/74]],[[1. slovenská národná hokejová liga 1976/1977|1976/77]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1979/1980|1979/80]] * '''12. miesto:''' [[1. slovenská národná hokejová liga 1974/1975|1974/75]], [[1. slovenská národná hokejová liga 1982/1983|1982/83]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. slovenská národná hokejová liga]] - '''11 ročníkov''' (všetko skupina východ) * '''1. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1972/1973|1972/73]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1975/1976|1975/76]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1984/1985|1984/85]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1985/1986|1985/86]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1986/1987|1986/87]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1987/1988|1987/88]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1988/1989|1988/89]] * '''2. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1970/1971|1970/71]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1971/1972|1971/72]], [[2. slovenská národná hokejová liga 1983/1984|1983/84]] * '''6. miesto:''' [[2. slovenská národná hokejová liga 1968/1969|1968/69]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Krajské Majstrovstvá SSR]] - '''1 ročník''' (skupina východ) * '''1. miesto:''' [[Krajské Majstrovstvá SSR 1969/1970|1969/70]] === Slovensko === {{minivlajka|Slovensko}} [[Tipos extraliga|Tipos Extraliga]] - '''9 ročníkov''' * '''7. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1993/1994|1993/94]], [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1996/1997|1996/97]] * '''8. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1997/1998|1997/98]], [[West extraliga 1998/1999|1998/99]], [[West extraliga 1999/2000|1999/00]] * '''9. miesto:''' [[Tipos extraliga 2021/2022|2021/22]] * '''10. miesto:''' [[Slovenská extraliga v ľadovom hokeji 1994/1995|1994/95]], [[Slovenské telekomunikácie extraliga 2002/2003|2002/03]] * '''11. miesto:''' [[Slovnaft extraliga 2009/2010|2009/10]] {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská hokejová liga]] - '''16 ročníkov''' * '''1. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 1995/96|1995/96]], [[1. hokejová liga SR 2001/02|2001/02]], [[1. hokejová liga SR 2008/09|2008/09]], [[Slovenská hokejová liga 2020/2021|2020/21]] * '''2. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2006/07|2006/07]], [[1. hokejová liga SR 2007/08|2007/08]], [[1. hokejová liga SR 2014/2015|2014/15]] * '''3. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2010/11|2010/11]] * '''4. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2000/01|2000/01]] * '''5. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2005/06|2005/06]] * '''6. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2003/04|2003/04]], [[1. hokejová liga SR 2004/05|2004/05]], [[1. hokejová liga SR 2011/12|2011/12]], [[1. hokejová liga SR 2012/2013|2012/13]] * '''8. miesto:''' [[1. hokejová liga SR 2013/2014|2013/14]] * '''9. miesto : [[2015|2015]]/[[2016|16]]''' == Káder mužstva pre sezónu 2021/2022 == === Realizačný tím === '''Tréner:''' Miroslav Mosnár '''Asistent trénera:''' Róbert Spišák, Martin Saluga '''Vedúci družstva:''' JUDr. Branislav Kročian '''Kustód:''' Dominik Hnát === Brankári === <nowiki>#</nowiki>3 Filip Surák <nowiki>#</nowiki>92 Marcel Melicherčík Marián Jančura === Obrancovia === <nowiki>#</nowiki>71 Ľubomír Malina Michal Chatrnúch <nowiki>#</nowiki>4 Arvin Atwal <nowiki>#</nowiki>17 Peter Ordzovenský <nowiki>#</nowiki>25 Jeremy Beaudry <nowiki>#</nowiki>6 Dávid Romaňák <nowiki>#</nowiki>72 Boris Česánek === Útočníci === Alex Kupka <nowiki>#</nowiki>13 Lukáš Hamráček Juraj Majdan <nowiki>#</nowiki>43 Otto Nieminen <nowiki>#</nowiki>26 Dante Salituro Timotej Tomala <nowiki>#</nowiki>6 Ivan Novák (RW) <nowiki>#</nowiki>15 Damian Tyczynski (C) (na hosťovaní v Dubnici) <nowiki>#</nowiki>16 Matej Giľák (RW) <nowiki>#</nowiki>19 Róbert Džugan (RW) <nowiki>#</nowiki>70 Andreas Štrauch (LW)  <nowiki>#</nowiki>23 Lukáš Vartovník (C) <nowiki>#</nowiki>41 Ladislav Ščurko (RW/C) <nowiki>#</nowiki>19 Branislav Rapáč (LW) <nowiki>#</nowiki>91 Gabriel Olejník (RW) <nowiki>#</nowiki>47 Hannu Kuru (RW) <nowiki>#</nowiki> Filip Vrábeľ (RW) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.hk-snv.sk Oficiálna internetová stránka klubu] {{Hokejové kluby na Slovensku}} {{Slovnaft extraliga 2009/2010}} [[Kategória:HK Spišská Nová Ves| ]] [[Kategória:Ľadový hokej v Spišskej Novej Vsi]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Spišská Nová Ves, HK]] 48nkvabd2tfpv85i80cwewawpgbl8dx 0 142972 7417531 7398061 2022-07-30T15:53:44Z KingisNitro 91359 Identicke ako riadok nad tym wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny| Názov=púpava lekárska| Obrázok=Taraxacum plant.jpg| Titulok=| Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia| Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latky=Viridiplantae, Chlorobionta| Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta| Vývojová vetva po slovensky= [[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta| Skupina 1 po slovensky= [[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae| Trieda po slovensky= [[magnólie]]|Trieda po latinsky=Magnoliopsida| Podtrieda po slovensky= [[astrové]]|Podtrieda po latinsky=Asteridae| Rad po slovensky= [[astrotvaré]]|Rad po latinsky=Asterales| Čeľaď po slovensky= [[astrovité]]|Čeľaď po latinsky=Asteraceae| Podčeľaď po slovensky= [[čakankovaté]]|Podčeľaď po latinsky=Cichorioideae| Rod po slovensky=púpava|Rod po latinsky=Taraxacum| Druh po slovensky=púpava lekárska|Druh po latinsky=T. officinale| Binomické meno=Taraxacum officinale| Klasifikátor1=[[Alexandre Henri Gabriel de Cassini|Cassini]]| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Púpava lekárska''' (latinské resp. vedecké názvy: ''Taraxacum officinale'', ''Taraxacum officinale'' agg., skupina [alebo komplex] ''Taraxacum officinale''; zastarano: ''Taraxacum vulgare'', ''Leontodon taraxacum''; ľudové názvy pozri nižšie) alebo '''sekcia Taraxacum (rodu púpava)''' (staršie [do roku 2011]: '''sekcia Ruderalia (rodu púpava)''', ešte staršie: '''sekcia Vulgaria (rodu púpava)'''; lat. ''Taraxacum'' sect. ''Taraxacum'', ''Taraxacum'' sect. ''Ruderalia'', ''Taraxacum'' sect. ''Vulgaria'') je rastlinný [[taxón]] z rodu [[púpava]] (''Taraxacum'') z podčeľade [[čakankovaté]] (''Cichorioideae'') z čeľade [[astrovité]] ([[zložnokveté]]). V závislosti od autora sa tento taxón konkrétne klasifikuje ako druh, súborný druh, skupina druhov, komplex druhov či sekcia. V niektorých tradičných systémoch patrí tento taxón nie do čeľade astrovité, ale do čeľade [[čakankovité]] (''Cichoriaceae'').<ref name=Kir2011>Kirschner, J., Štěpánek, J. Leontodon taraxacum L. (≡ Taraxacum officinaleF.H. Wigg.) and the generic name Taraxacum: A review and a new typification proposal. In: TAXON 60 (1) • February 2011: 216–220 </ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taraxacum officinale F. H. Wigg. GRIN-Global | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxon/taxonomydetail?id=80051 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Tu je okrem iného v dolnej časti pekne vidieť, ako jednotliví autori tento taxón klasifikujú.)</ref><ref name=Pyr>púpava. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)]]</ref><ref name=Mič>{{Citácia knihy | priezvisko = Mičieta | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zahradníková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabovský | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ščevková | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín | vydanie = Prvé | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = V Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-223-4403-6 | kapitola = | strany = 258| jazyk = }} (Poznámka: V tomto texte je nesprávne uvedené, že severský druh Taraxacum officinale (t.j. vlastne Taraxacum campylodes) patrí do sekcie Ruderalia. Nehovoriac o tom, že takáto priradenie názvov je od roku 2011 už zastarané.)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New chromosome counts and genome size estimates for 28 species of Taraxacum sect. Taraxacum. - Comp. Cytogenet. - X-MOL | url = https://www.x-mol.com/paper/1212921991462199310?recommend | vydavateľ = x-mol.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Vic/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Detailné informácie | url = http://www.chromosomes.sav.sk/main/count_details.php?id=1228 | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>Kirschner, J., Štepánek, J. & Greuter, W. (2007+): Taraxacum. – In: Greuter, W. & Raab-Straube, E. von (ed.): Compositae. Euro+Med Plantbase - the information resource for Euro-Mediterranean plant diversity. [http://ww2.bgbm.org/euroPlusMed/PTaxonDetail.asp?NameId=7532536&PTRefFk=7700000]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taraxacum officinale complex (dandelion) | url = https://www.cabi.org/isc/datasheet/52773 | vydavateľ = cabi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taraxacum officinale in Flora of North America @ efloras.org | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=220013281 | vydavateľ = efloras.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>BARANEC et al. Systematická botanika. 2001, S. 156</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = No frames | url = https://nzflora.landcareresearch.co.nz/default.aspx?NameID=648B253C-C51B-4EBE-A8CD-3D1912A8E10D | vydavateľ = nzflora.landcareresearch.co.nz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=GCC>Global Compositae Checklist [https://compositae.landcareresearch.co.nz/Default.aspx]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Classification {{!}} USDA PLANTS | url = https://plants.usda.gov/java/ClassificationServlet?source=display&classid=TARAX | vydavateľ = plants.usda.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Art Info | url = https://www.infoflora.ch/de/flora/taraxacum-officinale-aggr.html#taxonomy | vydavateľ = infoflora.ch | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Taxonómia == V súčasnosti je stav taxonómie taký, ako je uvedené vyššie v úvode tohto článku. K tomu niekoľko dôležitých poznámok: *Druh (resp. súborný druh, skupina druhov, komplex druhov) ''Taraxacum officinale'' nie je u všetkých autorov úplne zhodný so sekciou ''Taraxacum''/''Ruderalia''/''Vulgaria'' – u niektorých autorov totiž tvorí ''Taraxacum officinale'' len (podstatnú) časť spomínanej sekcie alebo naopak ide o širší pojem než je spomínaná sekcia.<ref name=Kir2011/><ref name=Vic/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taraxacum in Flora of North America @ efloras.org | url = http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=1&taxon_id=132314 | vydavateľ = efloras.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Pyr/> *Do roku 1983 zahŕňala dnešná sekcia Taraxacum (a teda aj púpava lekárska v tradičnom ponímaní) aj dnes samostatnú sekciu [[Hamata]].<ref>Vašut R. J., Trávníček. B.: Notes on the genus Taraxacum in Slovakia. I. Taraxacum sect. Hamata : a new group of dandelions in Slovakia. In: Biologia 2011 [https://www.academia.edu/4366035/Notes_on_the_genus_Taraxacum_in_Slovakia_I_Taraxacum_sect_Hamata_a_new_group_of_dandelions_in_Slovakia]</ref> *Od konca 80. rokov 20. stor. do roku 2011 (resp. sčasti dodnes) niektorí autori označovali názvom ''Taraxacum officinale'' jeden severoeurópsky druh (konkrétne druh [[Taraxacum campylodes]]) zo sekcie [[Crocea]] rodu púpava, čo je druh, ktorý nie je bližšie príbuzný s púpavou lekárskou v bežnom ponímaní (t.j. v ponímaní tohto článku). Zároveň niektorí takíto autori označovali názvom „sekcia Taraxacum“ spomínanú sekciu Crocea (a teda nie ako dnes púpavu lekársku v bežnom ponínamí). V práci Kirschner-Štěpánek 2011 je vysvetlené, že napriek (aj ich) intenzívnym snahám od 80. rokov sa spomínané zmeny (t.j. Taraxacum officinale = Taraxacum campylodes a sekcia Taraxacum = sekcia Crocea) v praxi vôbec nepodarilo presadiť a preto (zmenou typifikácie atď.) menia svoj dovtedajší názor a obnovujú staronový stav (konkrétne ''Taraxacum officinale'' je prípustný alternatívny názov (približne alebo presne) pre sekciu, ktorá sa predtým volala ''Ruderalia'', ale odteraz sa volá ''Taraxacum''.).<ref name=Kir2011/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dandelions | url = https://bsbi.org/identification/taraxacum | vydavateľ = bsbi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Mič/><ref name=Vic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Flora of Victoria | url = https://vicflora.rbg.vic.gov.au/flora/taxon/79f2c8c4-6618-4ccd-bbb2-8948ae61288a | vydavateľ = vicflora.rbg.vic.gov.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=GCC/> ==Ľudové názvy == Ľudové názvy púpavy lekárskej sú: ''ľví zubec, mlieč, pampeliška, púpavník, smotánka, púpava lúčna, pumpava, pumpelica, pumprlica, pampuliška, pampuška, pleška, žabý mlieč, žltý mlieč, májik, leví zubec, kašinec, lucerničky.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dr. Kresánek | url = https://www.drkresanek.sk/atlas-bylinka/pupava-lekarska | vydavateľ = drkresanek.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Charakteristika == Púpava je trvácna [[bylina]] s krátkym jednoduchým [[podzemok|podzemkom]], ktorý prechádza do mäsitého [[koreň]]a. Z podzemku vyrastá prízemná ružica [[list (botanika)|listov]]. Čepele listov sú celistvookrajové, riedko zúbkaté, zbiehavé. Zo stredu ružice vyrastá holá, bezlistá, valcovitá, dutá [[stonka]], vysoká 20 – 30 cm, ktorá nesie [[kvetný úbor]] zavinutý v množstve zelených lístočkov a zložený z mnohých svetložltých, jazykovitých [[kvet]]ov. [[Plod (rastlina)|Plod]] je malá, elipsovitá nažka s chocholcom. Vo všetkých orgánoch rastliny sa nachádza mliečna šťava. Kvitne od apríla do novembra na suchých miestach, na medziach, úhoroch, rumoviskách, pri okrajoch ciest, a pod. Možno zbierať všetky časti rastliny – koreň (pred rozkvitnutím rastliny – t. j. marec až apríl) samotný alebo s vňaťou, listy (máj až september) a kvety. Celá rastlina je jedlá, je bez zápachu a má mierne horkastú chuť. Koreň má priaznivé účinky pri ochoreniach [[slezina|sleziny]], celkovej slabosti, pri [[anémia|anémiách]], pomáha na zlepšenie zloženia [[krv]]i, pri [[ateroskleróza|ateroskleróze]] a pri chronických [[Kožných ochorenie|kožných ochoreniach]] a problémoch ([[ekzém]] a i.). Hoci sa púpava lekárska považuje skôr za burinu, samotný jej druhový názov napovedá, že ide o významnú liečivú rastlinu. Odporúčaná je najmä pri zápaloch močových ciest a obličkových kameňoch, prípadne pri zápaloch obličiek. Pozitívne účinky má však aj na tráviacu sústavu, takže ju možno užívať pri žalúdočných poruchách, prekyslení žalúdka, ale aj pri prudkom črevnom katare, nechutenstve alebo zápche. == Galéria == <gallery> Súbor:Illustration Taraxacum officinale0 clean.jpg|Púpava lekárska (''Taraxacum officinale'') Súbor:Taraxacum officinale 100.jpg|Kvet púpavy lekárskej Súbor:Pusteblume 1.jpg|Plod púpavy lekárskej – nažka s padáčikom (po odkvitnutí) </gallery> == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Taraxacum officinale|commons=Taraxacum sect. Ruderalia}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.liecive.herba.sk/index.php/koncentraty/herbar/872-pupava-lekarska Púpava lekárska] – liecive.herba.sk * [https://www.byliny.sk/rastliny/rastliny.php?stranka=pupava_lekarska&idv=42 Púpava lekárska] – byliny.sk * [https://www.nazdravie.sk/pupava-lekarska/ Púpava lekárska] – nazdravie.sk * [http://www.naturfoto.cz/smetanka-lekarska-fotografie-1187.html Pampeliška, Smetanka lékařská – fotografie] [[Kategória:Astrovité]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Rastliny so žltými kvetmi]] ldfipt1pfi48h7el0kmikltfwnuieyk 0 147872 7417585 7142045 2022-07-30T18:12:03Z 176.116.111.95 /* Partnerské mestá */ wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Debrecín | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = Hlavnou dominantou Debrecínu je Veľký kalvínsky kostol schopný pojať až 5&nbsp;000 veriacich <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Coa_Hungary_Town_Debrecen.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Debrecen | motto = | nickname = Kalvínsky Rím <!-- *** Country etc. *** --> | country = [[Maďarsko]] | country_flag = | state = | region = [[Hajducko-bihárska župa|Hajdúcko-biharská župa]] | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 47 | lat_m = 31 | lat_s = 47 | lat_NS = S | long_d = 21 | long_m = 38 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 461.65 <!-- *** Population *** --> | population = 205 804 | population_date = 2008 | population_density = 444,24 <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Lajos Kósa | mayor_party = Fidesz <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 4000-4044 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Hungary physical map.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Maďarska | map_locator = Maďarsko <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.debrecen.hu www.debrecen.hu] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Debrecín''' ([[maďarčina|maď.]] ''Debrecen'') je s rozlohou 461,25 km² a vyše 200-tisíc obyvateľmi druhé najväčšie mesto v [[Maďarsko|Maďarsku]] a sídlo [[Hajducko-bihárska župa|Hajdúcko-biharskej župy]]. Mesto je najvýznamnejším kultúrnym, historickým a hospodárskym centrom celého východného [[Maďarsko|Maďarska]] a svojou blízkosťou k [[Rumunsko|Rumunsku]] a k [[Ukrajina|Ukrajine]] je predurčené sa stať zaujímavým investičným a dopravným strediskom širšieho medzištátneho zázemia, ktoré je reprezentované v roku [[1993]] tu založeným [[Karpatský euroregión|Karpatským euroregiónom]]. == Poloha == Mesto rovinato leží vo [[Veľká dunajská kotlina|Veľkej dunajskej kotline]] v blízkosti [[Národný park|národného parku]] maďarskej pusty [[Hortobágy (Národný park)|Hortobágy]] ([[UNESCO]]). Nepreteká ním žiadna rieka alebo potok. == Dejiny == Dnešný názov Debrecen sa prvý raz spomína v tvare "Debrezun" v roku [[1235]]. Etymológia je sporná, pravdepodobne pochádza zo slovanského ''Dьbricinъ'' (porov. poľské sídlo Dbrzyca) alebo z ''dobre zliem'' ("dobrá zem"). Na tejto zemi sa vyskytovalo niekoľko osád, z ktorých sa neskôr konštituovalo mesto. V roku [[1361]] kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít I. Veľký]] mestu udelil právo na vlastnú ''radu'' a ''sudcu''. Vzhľadom na svoju planinatú polohu sa počas [[stredovek]]u nestalo významnejším strediskom s mestskými hradbami. V rokoch [[1411]] až [[1450]] mesto a okolie bolo dané do zástavy [[Srbsko|Srbsku]] (podobne ako [[Spišské mestá v poľskom zálohu]]). V rokoch [[1450]] - [[1507]] bolo majetkom mocnej [[Sedmohradsko|sedmohradskej]] rodiny ''Huňadiovcov'', keď ho zo zálohu vykúpil [[Ján Huňadi]]. Po roku [[1541]] sa stalo súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a medzi obyvateľstvom sa rýchlo rozšíril [[kalvinizmus]]. Reformované kolégium vzniklo v roku [[1538]] a starší kalvínsky kostol sv.Ondreja stál na mieste dnešného od roku [[1628]]. Do [[Uhorsko|Uhorska]] sa mesto vrátilo až [[1693]], kedy ho cisár [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I. Habsburský]] povýšil na [[slobodné kráľovské mesto]]. To umožnilo aj návrat [[katolícka cirkev|katolíckej cirkve]], v roku [[1715]] [[piaristi]] postavili barokový kostol sv. Anny. Keďže bol starý kavlínsky kostol počas povstania [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] poškodený, bol v rokoch [[1805]] - [[1824]] v [[klasicizmus|klasicistickom štýle]] postavený nový Veľký kalvínsky kostol. V 18. storočí sa Debrecín rozrástol do významného poľnohospodárskeho centra. Najvýznamnejšou udalosťou v dejinách mesta bolo vyhlásenie nezávislosti [[Uhorsko|Uhorska]] počas maďarskej revolúcie 1849 [[Ľudovít Košút|Ľudovítom Košútom]], kedy sa načas stalo uhorským [[hlavné mesto|hlavným mestom]]. V druhej polovici 19. storočia mesto prekonalo najdynamickejší rozvoj, kedy ako ukážkové mesto maďarského národného obrodenia bolo náležite vystavané do modernosti s promenádnymi triedami lemovanými novými školami, nemocnicami, úradmi štátnej správy a hotelmi. V roku [[1857]] príchod [[železnica|železnice]] podnietil rozvoj miestného priemyslu. V roku [[1884]] tu spustili parnú mestskú železnicu, ako prvú v Uhorsku. Krátko po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bol okupovaný [[rumunsko]]u armádou. V medzivojnovom období bola rozvinutá rekreačná zóna na sever od centra mesta vo ''Veľkom lese'' s krytou plavárňou, prvým štadiónom v Maďarsku vôbec a budovou univerzity. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo až 70 percent mesta poškodeného a z toho polovica zdemolovaného. V októbri [[1944]] sa neďaleko mesta odohrana bitka o Debrecín v rámci tvz. [[Debrecínska operácia|debrecínskej operácie]]. Časy [[komunizmus|komunizmu]] znamenali pre mesto úpadok, ktorého vojnou poškodený bytový fond bol obnovovaný panelovými sídliskami. Po roku [[1990]] sa stal druhým najväčším mestom krajiny s vedúcou pozíciou v regióne. V roku [[2006]] dotiahnutá diaľnica z [[Budapešť|Budapešti]] a zmodernizovanie miestneho [[letisko|letiska]] prispeli k rozvoju tunajšieho rozvinutého turistického ruchu a pozícii Debrecína ako kongresového a kúpeľného mesta. == Obyvateľstvo == Podľa sčítania v roku 2001 malo mesto 207.560 obyvateľov. <small>'''údaje''': ksh.hu</small> '''Etnické zloženie:''' * Maďari 94.0 % * Rómovia 0.5% * Nemci 0.3%, * Rumuni 0.1% * ostatní a nezistení 5.1%. '''Náboženské zloženie:''' * reformovaní kresťania (kalvíni) 38.7% * bez vyznania 24.8 % * rímskokatolíci 15.4 % * gréckokatolíci 8.2 % * iné cirkvi 1.5 % * evanjelici 0.5 % * židia 0.1 % == Pozoruhodnosti == * Velký kalvínsky kostol - postavený v [[klasicizmus|klasicistickom slohu]] s [[barok]]ovými prvkami na mieste staršieho kostola sv.Ondreja v rokoch [[1805]] - [[1824]] ako hlavný kostol [[kalvinizmus|kalvínskeho vierovyznania]], charakteristického pre [[Maďari|maďarské]] obyvateľstvo. Kostol so strohou interiérovou výzdobou je 55 m dlhý, 15 m široký a 21 m vysoký a pojme 5000 veriacich. [[14. apríl]]a [[1849]] tu [[Ľudovít Košút]] vyhlásil nezávislosť [[Uhorsko|Uhorska]] detronizovaním dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V kostole je uchovaná stolička, na ktorej Košút sedával. * Dériho múzeum - založené zo zbierok mnohých donátorov od roku [[1902]], najvýznamnejším z nich bol [[Viedeň|viedenský]] podnikateľ ''Frigyes Déri'', ktorý mestu daroval svoje [[egypt]]ské zbierky. Múzeum sídli v neobarokovej budove dokončenej [[1930]]. * Múzeum reformovaného kolégia - múzeum dokumetujúce vývoj najdôležitejšej [[protestantizmus|protestantskej]] školy Uhorska, založenej v roku [[1538]]. * Starý reformnovaný kostol - nazývaný aj ''Skrátený kostol'' kvôli neskôr zrezanej bielej veži. * Csokonaiovo divadlo - pomenované po významnom debrecínskom rodákovi básnikovi ''Mihályim Csokonaiom'' v [[romantizmus|romantizujúcom slohu]] v rokoch [[1861]] - [[1865]]. * Župný dom - [[secesia|secesná]] budova z rokov [[1911]] -[[1912]]. * Kostol sv.Anny - postavený v [[barok]]ovom slohu v rokoch [[1721]] - [[1746]]. * Piac utca - hlavná promenádna trieda s väčšinou pamiatok, obchodmi a kaviarňami. * Veľký les - rekreačná zóna na sever od centra s botanickou a zoológickou záhradou, univerzitným areálom, kúpeľnými centrami. * Galéria MODEM - trojpodlažná galéria moderného umenia z roku [[2006]]. * Kvetinový karneval - najdôležitejší z debrecínskych karnevalov s medzinárodnou účasťou trvajúci 2. augustový týždeň s tradíciou od [[1905]]. * Aquaticum - kúpeľný komplex vo ''Veľkom lese'' s liečivou vodou o teplote 63 C. * Stredomorský kúpeľný park - moderný akvapark vo ''Veľkom lese''. * Phoenix Aréna - multifunkčná športová hala z roku [[2002]] pri výpadovke na [[Košice]], druhá najväčšia v krajine. == Doprava == [[Súbor:Debrecen tram stop.jpg|thumb|V Maďarsku vyrobené modré debrecínske električky z rokov 1993-1997 dodávajú pešej zóne na ''Piac utca'' romantickú veľkomestskú atmosféru]] Debrecín je najvýznamnejším dopravným uzlom východného Maďarska. V roku [[2006]] bola dokončená diaľnica [[Diaľnica M35 (Maďarsko)|M35]] napájajúca mesto na [[Diaľnica M3 (Maďarsko)|diaľnicu M3]] smerujúcou na [[Miškovec]] a [[Budapešť]]. [[Letisko Debrecen]] (DEB) je od roku [[2004]] medzinárodným letiskom s prevahou charterových letov, druhé najväčšie v krajine. [[Železnica]] dorazila do mesta z [[Budapešť|Pešte]] v roku [[1857]] a dnes koľajnice vedú z mesta už siedmimi smermi. [[Mestská hromadná doprava]] bola zavedená parnou trakciou v roku [[1884]], elektrifikovaná [[1911]]. Kedysi rozvetvená [[električka|električková sieť]] so siedmimi linkami bola v 70. rokoch limitovaná na jednu linku spájajúcu železničnú stanicu a centrum mesta s rekreačným parkom ''Veľký les''. V roku [[1985]] bola doplnená dvoma vnútromestskými [[trolejbus|trolejbusovými linkami]]. == Partnerské mestá == {| | valign="top" | * {{flagicon|Italy}} [[Cattolica]], [[Taliansko]] * {{flagicon|Finland}} [[Jyväskylä]], [[Fínsko]] * {{flagicon|Lithuania}} [[Klaipėda]], [[Litva]] * {{flagicon|Poland}} [[Lublin]], [[Poľsko]] * {{flagicon|USA}} [[New Brunswick (New Jersey)|New Brunswick]], [[Spojené štáty|USA]] * {{flagicon|Romania}} [[Oradea]], [[Rumunsko]] * {{flagicon|Germany}} [[Paderborn]], [[Nemecko]] | valign="top" | * {{flagicon|Israel}} [[Rišon le-Cion]], [[Izrael]] * {{flagicon|Portugal}} [[Setúbal]], [[Portugalsko]] * {{flagicon|Russia}} [[Sankt Peterburg]], [[Rusko]] * {{flagicon|Bulgaria}} [[Šumen (mesto)|Šumen]], [[Bulharsko]] * {{flagicon|Russia}} [[Syktyvkar]], [[Rusko]] * {{flagicon|Taiwan}} [[Taitung]], [[Taiwan]] |} * {{flagicon|Slovensko}} [[Trebišov]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Debrecen}} == Zdroje == * [http://eng.debrecen.hu/ Hlavná stránka mesta v angličtine.] * [http://www.unideb.hu/portal/ Debrecínska univerzita.] * [http://www.airportdebrecen.hu/index.php?lang=en Debrecen Airport.] * [http://www.lifelong.hu/meetings/debrecen/ História mesta v angličtine.] {{Debrecínsky obvod}} {{Maďarsko}} {{Karpatský euroregión}} [[Kategória:Debrecín| ]] [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] esedhx1ivbiszc2qp3x6993bynuzevh 0 148753 7417542 7351228 2022-07-30T16:19:57Z Hubert Kororo 179377 fotka wikitext text/x-wiki [[Súbor:Maloe Khantayskoe Lake 2021-09-05 Highlight Optimized Natural Color.jpg|náhľad|Jazero zo satelitu Sentinel-2 (2021)]] '''Malé Chantajské jazero''' ([[ruština|rus.]] '' Малое Хантайское озеро'') je plytké [[jazero]] s členitým pobrežím. Má rozlohu {{km2|58|w}}. Odteká z neho rieka [[Chantajka]], prítok [[Jenisej]]a. Jazero je súčásťou [[Chantajská priehrada|Chantajskej priehrady]]. ==Externé zdroje== *[http://www.philipp-bittner.com/Bse/STRU-YA/2814.htm Veľká sovietska encyklopédia] – rusky [[Kategória:Jazerá v Rusku]] [[Kategória:Geografia Krasnojarského kraja]] mfs04hf7cqmxz5oxqwmfcmz6de0nu71 0 150804 7417724 4439225 2022-07-31T01:07:34Z Lalina 22926 + wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Patrik Fredriksson | obrázok = | prezývka = <!-- nepovinný --> | krajina = {{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | sídlo = | dátum narodenia = {{dnv|1973|5|16}} | miesto narodenia = [[Huskvarna]], [[Švédsko]] | výška = 185 cm | váha = 75 kg | rokprof = 1995 | koniec kariéry = 2004 | hral = pravou rukou | výhry = 331 508 $ | dvojhra výhryprehry = 9-30 | dvojhra víťazstvá = 0 | dvojhra pozícia = 84 ([[13. január]] [[1997]]) | AustralianOpenvýsledok= 1. kolo ([[Australian Open 1996|1996]], [[Australian Open 1997|1997]]) | FrenchOpenvýsledok = 1. kolo ([[French Open 1996|1996]], [[French Open 1997|1997]]) | Wimbledonvýsledok = 1. kolo ([[Wimbledon 1997|1997]]) | USOpenvýsledok = 1. kolo ([[US Open 1997|1997]]) | štvorhra výhryprehry = 15-16 | štvorhra víťazstvá = 0 | štvorhra pozícia = 110 ([[28. júl]] [[1997]]) | stav k = }} '''Patrik Fredriksson''' (* [[16. máj]] [[1973]], [[Huskvarna]], [[Švédsko]]) je bývalý švédsky profesionálny [[tenis]]ta. == Finálové účasti na turnajoch ATP (2) == {{ATP legenda}} === Štvorhra - prehry (2) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Partner''' |'''Súperi vo finále''' |'''Skóre''' |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 1. | [[5. január]] [[1997]] | [[Qatar ExxonMobil Open|Doha]], [[Katar (štát)|Katar]] | tvrdý | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Magnus Norman]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Jacco Eltingh]]<br />{{Minivlajka|Holandsko}} [[Paul Haarhuis]] | 3-6 2-6 |- bgcolor="{{ATP legenda/ATP International Series}}" | 2. | [[8. február]] [[1998]] | [[Croatian Indoors|Split]], [[Chorvátsko]] | koberec | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Fredrik Bergh]] | {{Minivlajka|Česko}} [[Martin Damm]]<br />{{Minivlajka|Česko}} [[Jiří Novák (tenista)|Jiří Novák]] | 6-7 2-6 |} == Externé odkazy == {{ATP profil|F278}} {{ITF Profil-muži|10010330}} {{DEFAULTSORT:Fredriksson, Patrik}} [[Kategória:Narodenia v 1973]] [[Kategória:Švédski tenisti]] 1og0ktcifbb32t40gftbf0s183w3ua4 4 150968 7417706 7416524 2022-07-30T22:36:13Z KingisNitro 91359 /* Alibi */ nová sekcia wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == request block == [[Špeciálne:Príspevky/88.212.37.210|88.212.37.210]] - Vandalism [[Redaktor:春春眠眠|春春眠眠]] ([[Diskusia s redaktorom:春春眠眠|diskusia]]) 14:09, 20. jún 2022 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:18, 20. jún 2022 (UTC) == Skrytie úprav == Zdravím, poprosil by som o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Mark%C3%ADza&diff=prev&oldid=7401944&diffmode=source tejto] vulgárnej úpravy. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 11:40, 23. jún 2022 (UTC) == Prosba o pomoc == Dobrý deň OJJ, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc a radu. Chcel by som Vás ako nestranného človeka poprosiť a požiadať či by ste si vedel nájsť čas a pozrel si diskusiu k zmazaniu mnou vytvoreného článku pre komunálneho politika. Odkaz na stránku s diskusiou: https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikipédia:Stránky_na_zmazanie/Štefan_Štefek Môj subjektívny pocit je, že sa snažia len zmazať tú stránku za každú cenu a aj keď som sa snažil vysvetliť a obhájiť významovosť, zdroje. Zo strany iných redaktorov nikto sa tým nechce a nemá vôľu zaoberať. Ďakujem Vám pekne za Váš čas. Ďakujem Vám za pomoc! [[Redaktor:JDMKLSK|JDMKLSK]] ([[Diskusia s redaktorom:JDMKLSK|diskusia]]) 23:16, 25. jún 2022 (UTC) :Trochu mi uniká prečo píšete na nástenku správcov správu adresovanú OJJovi, ale odpoviem ja - dané hlasovanie bude vyhodnotené správcom. Nič viac sa s tým nedá robiť a rozhodnutie komunity je v podstate záväzné. :(A ešte preventívna poznámka: toto je nástenka na riešenie akútnych problémov správcami, nediskutujte tu, na diskusiu slúži dané hlasovanie). --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 23:26, 25. jún 2022 (UTC) :Priestor na prebranie témy je v diskusii na stránke '''[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Štefek]]''', kto sa chce zapojiť, pokračujte prosím tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:08, 26. jún 2022 (UTC) == Blok == Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC) :{{Hotovo}} <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 09:25, 16. júl 2022 (UTC) ::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC) :::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC) == Skrytie úprav == Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&type=revision&diff=7413082&oldid=7352951&diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC) == Skrytie úprav 2 == Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:33, 19. júl 2022 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:36, 19. júl 2022 (UTC) == Skrytie úprav 3 == Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&diff=prev&oldid=7416345&diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:09, 27. júl 2022 (UTC) :{{Hotovo}} <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 20:18, 27. júl 2022 (UTC) == Alibi == Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC) p5tsk6drby037flwhwjg4lm779ye6wp 7417749 7417706 2022-07-31T04:41:50Z Teslaton 12161 /* Alibi */ ok wikitext text/x-wiki {{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}} == request block == [[Špeciálne:Príspevky/88.212.37.210|88.212.37.210]] - Vandalism [[Redaktor:春春眠眠|春春眠眠]] ([[Diskusia s redaktorom:春春眠眠|diskusia]]) 14:09, 20. jún 2022 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 14:18, 20. jún 2022 (UTC) == Skrytie úprav == Zdravím, poprosil by som o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Mark%C3%ADza&diff=prev&oldid=7401944&diffmode=source tejto] vulgárnej úpravy. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 11:40, 23. jún 2022 (UTC) == Prosba o pomoc == Dobrý deň OJJ, obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc a radu. Chcel by som Vás ako nestranného človeka poprosiť a požiadať či by ste si vedel nájsť čas a pozrel si diskusiu k zmazaniu mnou vytvoreného článku pre komunálneho politika. Odkaz na stránku s diskusiou: https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikipédia:Stránky_na_zmazanie/Štefan_Štefek Môj subjektívny pocit je, že sa snažia len zmazať tú stránku za každú cenu a aj keď som sa snažil vysvetliť a obhájiť významovosť, zdroje. Zo strany iných redaktorov nikto sa tým nechce a nemá vôľu zaoberať. Ďakujem Vám pekne za Váš čas. Ďakujem Vám za pomoc! [[Redaktor:JDMKLSK|JDMKLSK]] ([[Diskusia s redaktorom:JDMKLSK|diskusia]]) 23:16, 25. jún 2022 (UTC) :Trochu mi uniká prečo píšete na nástenku správcov správu adresovanú OJJovi, ale odpoviem ja - dané hlasovanie bude vyhodnotené správcom. Nič viac sa s tým nedá robiť a rozhodnutie komunity je v podstate záväzné. :(A ešte preventívna poznámka: toto je nástenka na riešenie akútnych problémov správcami, nediskutujte tu, na diskusiu slúži dané hlasovanie). --[[Redaktor:Exestosik|Exestosik]] ([[Diskusia s redaktorom:Exestosik|diskusia]]) 23:26, 25. jún 2022 (UTC) :Priestor na prebranie témy je v diskusii na stránke '''[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Štefek]]''', kto sa chce zapojiť, pokračujte prosím tam. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:08, 26. jún 2022 (UTC) == Blok == Máme tu [[Špeciálne:Pr%C3%ADspevky/Seru na to ty vyči|vandala]] so záľubou v stoporených penisoch, poprosím o blok. --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 06:30, 16. júl 2022 (UTC) :{{Hotovo}} <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 09:25, 16. júl 2022 (UTC) ::Možno by sa hodilo niektoré tie úpravy skryť, nakoľko sú plné vulgarizmov a nevhodného obsahu. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 11:05, 16. júl 2022 (UTC) :::{{Hotovo}}{{re|KingisNitro}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:36, 16. júl 2022 (UTC) == Skrytie úprav == Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_noc&type=revision&diff=7413082&oldid=7352951&diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:37, 18. júl 2022 (UTC) :{{Re|Gateshebe}}{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:39, 18. júl 2022 (UTC) == Skrytie úprav 2 == Zdravím, prosím o skrytie posledných dvoch úprav redaktora [[Redaktor:91.229.28.250|91.229.28.250]] v článku [[Vladimir Vladimirovič Putin]]. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 13:33, 19. júl 2022 (UTC) :{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font>^{<font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font>} 13:36, 19. júl 2022 (UTC) == Skrytie úprav 3 == Zdravím, prosím o skrytie [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovi%C4%8D_Putin&diff=prev&oldid=7416345&diffmode=source tejto] úpravy. Vďaka. <span style="color:#0055A4;font-family:Roboto">>>> [[Redaktor:Gateshebe|<span style="color:#0055A4">'''Gateshebe'''</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Gateshebe|<span style="color:#0E562C">vita</span> / <span style="color:#A21517">diskusia</span>]])</span> 20:09, 27. júl 2022 (UTC) :{{Hotovo}} <font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]_{([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])}</font> 20:18, 27. júl 2022 (UTC) == Alibi == Prosím o presun [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]] (z ktorej som urobil presmerovačku na [[Alibi (kriminalistika)]]). Ďakujem. [[Redaktor:KingisNitro|KingisNitro]] ([[Diskusia s redaktorom:KingisNitro|diskusia]]) 22:36, 30. júl 2022 (UTC) :{{hotovo|Ok}}, nebolo to možno úplne nutné, podľa [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi][https://beliana.sav.sk/heslo/alibi] je ten právny/kriminalistický význam primárny, ale budiž. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:41, 31. júl 2022 (UTC) ol6mj28wq6ptop0uqiwz2id30va6j1d 0 158789 7417611 7413937 2022-07-30T18:46:46Z 31.45.222.99 wikitext text/x-wiki '''Billboard Hot 100''' je najprestížnejší rebríček hranosti piesní v [[Spojené štáty americké|USA]]. Hitparáda sa zostavuje každý týždeň už od roku [[1941]]. Billboard Hot 100 je uverejňovaná v známom hudobnom časopise [[Billboard]]. Zostavovaný je na základe predaja fyzických a digitálnych kópií, hranosti v rádiách a streamovania piesní v [[Spojené štáty americké |Spojených štátoch amerických]] Prvou ''Hot 100'' #1 piesňou bola „[[Poor Little Fool]]“ od [[Ricky Nelson|Rickyho Nelsona]] zo [[4. septembra]], [[1958]]. Súčasným number-one hitom týždňa, končiacim sa 23. júla 2022, je pieseň '' As It Was'' od [[Lizzo]] ==Pred ''Hot 100'' érou== Pred ''Hot 100'' érou boli nasledujúce rebríčky: *'''Best Sellers In Stores''' — 50 pozícií, predchodcu ''Hot 100'' *'''Most Played By Jockeys''' — 50 pozícií, rozhlasové stanice a DJovia *''' Most Played In Jukeboxes''' — najväčší význam v [[rock and roll]]ovej hudbe, keď prevážne mladí luďia "získávali" rock and roll z jukeboxov, pretože rozhlasové stanice odmietli púšťať tento žáner ==Súčasnosť== K vyčíslenie rebríčku sa zahŕňa: * [[Billboard Hot 100 Airplay|''Hot 100 Airplay'']] — zahŕňa 1 000 rozhlasových stanic, vo štýle R&B, hip-hop, country, rock, gospel, latin, kresťanská hudba. Tento rebríček je monitorován 24h/7dní v týždni * [[Hot 100 Singles Sales]] * [[Hot Digital Songs]] — digitálný predaj je sledován [[Nielsen SoundScan]]. ==Pravidlá== V roku 1998 sa Hot 100 zmenilo a od tohto roka rebríček zahŕňa aj piesne z álb. Predtým sa pieseň mohla zúčastniť v rebríčku len ako singel. Zoznam skladieb, ktoré sa nedostali do Hot 100 kvôli tomuto pravidlu, ale boli úspešné v ''Hot 100 Airplay'': * 1995 [[The Rembrandts]] – "[[I'll Be There for You]]" (#1 po 8 týždňov) * 1996 [[No Doubt]] – "[[Don't Speak]]" (#1 po 16 týždňov) * 1997 [[Sugar Ray]] featuring [[Super Cat]] – "[[Fly (pieseň Sugar Ray)|Fly]]" (#1 po 6 týždňov) * 1997 [[Will Smith]] – "[[Men in Black]]" (#1 po 4 týždňov) * 1997 [[The Cardigans]] – "[[Lovefool]]" (#2 po 8 týždňov) * 1998 [[Natalie Imbruglia]] – "[[Torn]]" (#1 po 11 týždňov) * 2000 [[Goo Goo Dolls]] – "[[Iris (pieseň Goo Goo Dolls)|Iris]]" (#1 po po 18 týždňov) {{hudobný výhonok}} {{Number1s}} {{Billboard}} [[Kategória:Rebríčky Billboardu]] o4nxcs1eibquneg2xtq076ntiq4c0ja 7417612 7417611 2022-07-30T18:47:28Z 31.45.222.99 wikitext text/x-wiki '''Billboard Hot 100''' je najprestížnejší rebríček hranosti piesní v [[Spojené štáty americké|USA]]. Hitparáda sa zostavuje každý týždeň už od roku [[1941]]. Billboard Hot 100 je uverejňovaná v známom hudobnom časopise [[Billboard]]. Zostavovaný je na základe predaja fyzických a digitálnych kópií, hranosti v rádiách a streamovania piesní v [[Spojené štáty americké |Spojených štátoch amerických]] Prvou ''Hot 100'' #1 piesňou bola „[[Poor Little Fool]]“ od [[Ricky Nelson|Rickyho Nelsona]] zo [[4. septembra]], [[1958]]. Súčasným number-one hitom týždňa, končiacim sa 30. júla 2022, je pieseň ''About Damn Time'' od [[Lizzo]] ==Pred ''Hot 100'' érou== Pred ''Hot 100'' érou boli nasledujúce rebríčky: *'''Best Sellers In Stores''' — 50 pozícií, predchodcu ''Hot 100'' *'''Most Played By Jockeys''' — 50 pozícií, rozhlasové stanice a DJovia *''' Most Played In Jukeboxes''' — najväčší význam v [[rock and roll]]ovej hudbe, keď prevážne mladí luďia "získávali" rock and roll z jukeboxov, pretože rozhlasové stanice odmietli púšťať tento žáner ==Súčasnosť== K vyčíslenie rebríčku sa zahŕňa: * [[Billboard Hot 100 Airplay|''Hot 100 Airplay'']] — zahŕňa 1 000 rozhlasových stanic, vo štýle R&B, hip-hop, country, rock, gospel, latin, kresťanská hudba. Tento rebríček je monitorován 24h/7dní v týždni * [[Hot 100 Singles Sales]] * [[Hot Digital Songs]] — digitálný predaj je sledován [[Nielsen SoundScan]]. ==Pravidlá== V roku 1998 sa Hot 100 zmenilo a od tohto roka rebríček zahŕňa aj piesne z álb. Predtým sa pieseň mohla zúčastniť v rebríčku len ako singel. Zoznam skladieb, ktoré sa nedostali do Hot 100 kvôli tomuto pravidlu, ale boli úspešné v ''Hot 100 Airplay'': * 1995 [[The Rembrandts]] – "[[I'll Be There for You]]" (#1 po 8 týždňov) * 1996 [[No Doubt]] – "[[Don't Speak]]" (#1 po 16 týždňov) * 1997 [[Sugar Ray]] featuring [[Super Cat]] – "[[Fly (pieseň Sugar Ray)|Fly]]" (#1 po 6 týždňov) * 1997 [[Will Smith]] – "[[Men in Black]]" (#1 po 4 týždňov) * 1997 [[The Cardigans]] – "[[Lovefool]]" (#2 po 8 týždňov) * 1998 [[Natalie Imbruglia]] – "[[Torn]]" (#1 po 11 týždňov) * 2000 [[Goo Goo Dolls]] – "[[Iris (pieseň Goo Goo Dolls)|Iris]]" (#1 po po 18 týždňov) {{hudobný výhonok}} {{Number1s}} {{Billboard}} [[Kategória:Rebríčky Billboardu]] dp7agoxv7f7e61opr7xx69ix4nn2sm8 0 178461 7417631 7183385 2022-07-30T19:24:49Z 195.91.16.59 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Anthrax | Obrázok = Anthrax - 2019214183507 2019-08-02 Wacken - 0198 - 5DSR3696.jpg | Popis obrázku = Skupina Anthrax na festivale [[Wacken Open Air]] v roku 2019 | Krajina pôvodu = {{minivlajka|USA}} [[New York City]], [[New York (štát USA)|NY]], [[Spojené štáty|USA]] | Žáner = [[Heavy metal]], [[speed metal]], [[thrash metal]] | Roky pôsobenia = 1981 – súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[Megaforce Records|Megaforce]]<br />[[Island Records|Island]]<br />[[Elektra Records|Elektra]]<br />Ignition<br />Beyond<br />[[Sanctuary Records|Sanctuary]] | Webstránka = [http://www.anthrax.com/ www.anthrax.com] | Členovia skupiny = [[Charlie Benante]] <br />[[Scott Ian]] <br />[[Frank Bello]]<br />[[Joey Belladonna]]<br />[[Jonathan Donais]] | Bývalí členovia = [[Dan Spitz]]<br />[[John Connelly (musician)|John Connelly]]<br />[[Neil Turbin]]<br /> [[John Bush (singer)|John Bush]]<br />[[Paul Crook]]<br />[[Rob Caggiano]]<br />[[Dan Lilker]]<br />[[Greg D'Angelo]]<br />[[Matt Fallon]] }} '''Anthrax''' je [[thrash metal]]ová skupina. Patrí do "veľkej štvorky" v ktorej sa taktiež nachádzajú skupiny [[Metallica]], [[Megadeth]] a [[Slayer]]. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[Fistful of Metal]]'' (1984) * ''[[Spreading the Disease]]'' (1985) * ''[[Among the Living]]'' (1987) * ''[[State of Euphoria]]'' (1988) * ''[[Persistence of Time]]'' (1990) * ''[[Sound of White Noise]]'' (1993) * ''[[Stomp 442]]'' (1995) * ''[[Volume 8: The Threat Is Real]]'' (1998) * ''[[We've Come for You All]]'' (2003) * ''[[Worship Music]]'' (2011) For All Kings (2016) === Živé albumy === * ''[[The Island Years]]'' (1994) * ''[[Music of Mass Destruction]]'' (2004) * ''[[Alive 2]]'' (2005) === Kompilácie === * ''[[Fistful of Anthrax]]'' (1987) * ''[[Attack of the Killer B's]]'' (1991) * ''[[Moshers: 1986-1991]]'' (1998) * ''[[Return of The Killer A's]]'' (1999) * ''[[The Collection]]'' (2002) * ''[[Universal Masters Collection]]'' (2002) * ''[[The Greater of Two Evils]]'' (2004) * ''[[Anthrology: No Hit Wonders (1985 – 1991)]]'' (2005) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Anthrax (American band)}} == Externé odkazy == * [http://www.anthrax.com/ oficiálna stránka]{{eng icon}} * [http://www.anthraxCDC.com/ stránka fanklubu ]{{eng icon}} [[Kategória:Thrashmetalové hudobné skupiny USA]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1981]] [[Kategória:Speedmetalové hudobné skupiny]] 7h0q5jf35i0pryyj1sfcrx7ei5bz1y3 0 198883 7417783 7408739 2022-07-31T10:10:31Z Andrej-airliner 43530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť | názov = Austrian Airlines AG | logo = Austrian Airlines' logo (2018).png | logo_size = 250px | IATA = OS | ICAO = AUA | callsign = AUSTRIAN | založená = [[30. september|30. septembra]] [[1957]] | začiatok činnosti = [[31. marec|31. marca]] [[1958]] | hlavné letiská = [[Letisko Viedeň-Schwechat|Viedeň-Schwechat]] | focus_cities = | frequent_flyer = Miles & More | lounge = | aliancia = [[Star Alliance]] | veľkosť flotily = 61 | destinácie = 130 | slogan = | materská spoločnosť = [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa Group]] | sídlo = [[Schwechat]], [[Rakúsko]] | kľúčové osobnosti = <div> * Annette Mann ([[výkonný riaditeľ|CEO]]) * Andreas Otto ([[obchodný riaditeľ|CCO]]) * Wolfgang Jani ([[finančný riaditeľ|CFO]]) </div> | zamestnanci = 5 793 (v roku 2021) | webová stránka = [http://www.austrian.com/ www.austrian.com] }} '''Austrian Airlines [[Aktiengesellschaft|AG]]''', niekedy aj skrátene '''Austrian''', je [[Rakúsko|rakúsky]] národný [[letecký dopravca]] so sídlom vo [[Schwechat]]e a dcérska spoločnosť [[Lufthansa|Lufthansa Group]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Lufthansa Group AG | odkaz na autora = | titul = Company portrait | url = https://www.lufthansagroup.com/en/company.html | vydavateľ = lufthansagroup.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Austrian Airlines majú hlavnú základňu na [[Letisko Viedeň-Schwechat|viedenskom letisku]]. Spoločnosť vznikla 30. septembra 1957 zlúčením dopravcov Air Austria a Austrian Airways, ale jej história siaha až do roku 1923, kedy vznikli ''Österreichische Luftverkehrs AG''. Od roku 1958 prepravuje cestujúcich na medzinárodných a od roku 1963 aj na vnútroštátnych linkách. V roku 2000 sa Austrian Airlines stali členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[Star Alliance]]. V nasledujúcich rokoch Austrian expandoval prostredníctvom akvizícií spoločností [[Rheintalflug]] a [[Lauda Air]]. Od roku 2003 sa oficiálne používa aj skrátený názov ''Austrian''. Austrian Airlines boli dlhý čas v strate, kým ich v roku 2008 rakúska vláda odporučila predať zahraničnej spoločnosti. V roku 2009 tak Lufthansa Group kúpila Austrian Airlines po získaní súhlasu [[Európska komisia|Európskej komisie]] a prešetrení postupu verejnej súťaže. Po sporoch so zamestnancami o úsporných opatreniach sa v roku 2012 všetky lety Austrian Airlines previedli na dcérsku spoločnosť [[Tyrolean Airways]], ktorá následne prevádzkovala všetky lety pod názvom Austrian Airlines, ale s dodatkom „operated by Tyrolean Airways“. V roku 2015 sa všetky lety previedli späť k Austrianu a Tyrolean Airways sa zlúčili so svojou materskou spoločnosťou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tyrolean to merge with Austrian Airlines next spring | url = https://web.archive.org/web/20150206144334/http://www.starallianceemployees.com/no_cache/news/latest-news/news-details/article/tyrolean-to-merge-with-austrian-airlines-next-spring.html?tx_ttnews%5BbackPid%5D=28 | vydavateľ = starallianceemployees.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == História == Dňa 3. mája 1923 dostal [[Walter Bardas-Bardenau]] povolenie od rakúskej vlády na založenie leteckej spoločnosti. V novovzniknutej ''Österreichische Luftverkehrs AG'' (''ÖLAG'' alebo ''OeLAG'') mal jednopercentný podiel, pričom zostávajúce akcie vlastnili [[Österreichisches Verkehrsbüro|Österreichische Eisenbahn-Verkehrsanstalt AG]] (50%) a [[Junkers & Co.|Junkers-Werke]] (49%). Prvými lietadlami vo flotile boli [[Junkers F 13]]. Prvý let spoločnosti sa uskutočnil 14. mája 1923 z [[Mníchov]]a do [[Viedeň|Viedne]] s pilotom [[Hans Baur|Hansom Baurom]]. Pristál vo [[Jedlesee|Viedni-Jedlesee]], kde došlo k prestavbe na plavákové lietadlo a nadväzujúcemu letu do [[Budapešť|Budapešti]]. ÖLAG pôvodne fungoval ako súčasť ''Trans-Europa-Union'', ktorú založila spoločnosť Junkers. K cieľovým destináciám patrili Mníchov, Budapešť, [[Norimberg]], [[Graz]], [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurt]] a [[St. Wolfgang im Salzkammergut|St. Wolfgang]]. Niektoré destinácie v Rakúsku obsluhovali hydroplány. Trans-Europa-Union zanikla v septembri 1926, čo viedlo k zrušeniu niektorých liniek. Od roku 1927 ÖLAG získaval so štátnou podporou nové lietadlá. V tom istom roku začal rakúsky letecký dopravca spolupracovať s [[Deutsche Lufthansa|Deutsche Luft Hansa AG]]. Obidvaja dopravcovia tak spoločne plánovali a prevádzkovali linky. Sieť liniek sa rozšírila z Viedne do [[Berlín]]a, Budapešti a [[Miláno|Milána]]. V roku 1932 Deutsche Luft Hansa AG prevzala 49% podiel, ktorý predtým vlastnil Junkers. Po skončení [[veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetovej hospodárskej krízy]] pribudlo do flotily niekoľko lietadiel [[Junkers Ju 52|Junkers Ju 52/3m]]. V roku 1938 začal ÖLAG plánovať otvorenie liniek do [[Rím]]a, [[Paríž]]a a [[Londýn]]a. Na tento účel plánoval použiť lietadlá [[Junkers Ju 90]]. Po [[anšlus|anexii Rakúska Nemeckom]] v marci 1938 sa od týchto plánov upustilo. ÖLAG sa úplne dostal pod kontrolu Deutsche Lufthansa AG, s ktorou sa 1. januára 1939 zlúčil. V júni 1939 bola Österreichische Luftverkehrs AG vymazaná z obchodného registra. [[Súbor:OE-LAL V.837 Viscount Austrian A-l MAN 20JUN65 (5659523706).jpg|thumb|[[Vickers Viscount|Vickers Viscount 837]] Austrian Airlines na letisku v [[Letisko Manchester|Manchestri]], 20. jún 1965]] Po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] zostalo obnovené samostatné Rakúsko bez národného leteckého dopravcu. Zlúčením spoločností [[Air Austria]] a [[Austrian Airways]] vznikla 30. septembra 1957 spoločnosť ''Österreichische Luftverkehrs AG''. Prvý let novovzniknutej spoločnosti sa uskutočnil 31. marca 1958, kedy vzlietlo prenajaté lietadlo [[Vickers Viscount|Vickers Viscount 779]] na pravidelnú linku z Viedne cez [[Zürich]] do [[Londýn]]a. Začiatkom 60. rokov pribudlo do flotily spoločnosti šesť nových lietadiel Viscount 837. Dňa 18. februára 1963 Austrian objednal svoje prvé [[prúdový motor|prúdové]] lietadlá [[Sud-Aviation SE 210 Caravelle]], ktoré prevádzkoval do roku 1973. Ešte v tom istom roku začal Austrian od 1. mája prepravovať cestujúcich aj na vnútroštátnych linkách. Dňa 1. apríla 1969 Austrian Airlines otvorili v spolupráci so spoločnosťou [[Sabena]] svoju prvú transatlantickú linku na trase Viedeň – [[Brusel]] – [[New York (mesto)|New York]]. Spočiatku mali Austrian Airlines konkurenciu zo strany [[Adria Airways]], ktorá sa prejavovala tým, že cestujúci z rakúskych spolkových krajín Štajersko a Korutánsko dochádzali do [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]], aby využili letiská v dnešnom Slovinsku. Od roku 1971 začal Austrian prevádzkovať lietadlá [[McDonnell Douglas DC-9|McDonnell Douglas DC-9-32]], ktoré slúžili mnoho rokov na krátkych a stredne dlhých letoch. V roku 1975 zaviedol do flotily prvé z piatich lietadiel DC-9-51. O dva roky neskôr sa Austrian Airlines stali so spoločnosťou [[Swissair]] prvými používateľmi typu DC-9-80 (alebo [[McDonnell Douglas MD-80]]). Prvý stroj MD-81 vstúpil do služby v októbri 1980 a umožnil Austrianu lietať na dlhšie vzdialenosti. V roku 1984 sa Austrian Airlines stali prvým používateľom typu MD-87 a zohrali významnú úlohu v projekte tohto lietadla. Prvý MD-87 uviedli do prevádzky na konci roku 1987 a od roku 1990 pribudli aj MD-83, zatiaľ čo z 13 MD-81 bolo 6 modernizovaných na štandard MD-82. [[Súbor:53ch - Austrian Airlines Airbus A310-324; OE-LAB@ZRH;14.03.1999 (5256673385).jpg|thumb|left|[[Airbus A310|Airbus A310-324]] Austrian Airlines vzlieta z letiska v [[Letisko Zürich|Zürichu]], 14. marec 1999]] [[Súbor:Sud SE-210 OE-LCA Austrian VIE 09.07.72.jpg|thumb|[[Sud-Aviation SE 210 Caravelle|Sud-Aviation SE 210 Caravelle VI-R]] Austrian Airlines na [[Letisko Viedeň-Schwechat|viedenskom letisku]], 9. júl 1972]] [[Súbor:117aa - Austrian Airlines Airbus A330-223, OE-LAN@ZRH,17.11.2000 - Flickr - Aero Icarus.jpg|thumb|left|[[Airbus A330|Airbus A330-223]] Austrianu na letisku v Zürichu, 17. november 2000]] [[Súbor:McDonnell Douglas DC-9-51, Austrian Airlines AN1938922.jpg|thumb|[[McDonnell Douglas DC-9|McDonnell Douglas DC-9-51]] Austrianu na letisku [[Letisko Londýn-Heathrow|Heathrow]] v [[Londýn]]e, 10. február 1982]] [[Súbor:Austrian Airlines B737-8Z9 (OE-LNJ) landing at Vienna International Airport.jpg|thumb|[[Boeing 737|Boeing 737-800]] Austrian Airlines pristáva na viedenskom letisku, 12. august 2010]] V 90. rokoch sa letecké spoločnosti zamerali na spoluprácu a vytváranie aliancií. Austrian Airlines boli jedným z prvých dopravcov, ktorí sa pripojili k skupine Qualiflyer Group, ktorú založila spoločnosť Swissair. Bolo to tiež obdobie rýchlej expanzie diaľkových letov do Číny a Južnej Afriky. V roku 2000 sa Austrian Airlines stali členom [[aliancia leteckých spoločností|aliancie leteckých spoločností]] [[Star Alliance]] a o dva roky neskôr kúpili spoločnosť [[Lauda Air]], ktorá sa v rámci Austrian Airlines Group zameriavala na [[charterový let|charterové lety]]. Dcérska spoločnosť [[Tyrolean Airways]], ktorá sa špecializovala na regionálne lety pod značkou ''Austrian Arrows'', sa v roku 2002 zlúčila so spoločnosťou [[Rheintalflug]]. V septembri 2003 sa oficiálne zaviedol skrátený názov ''Austrian''. Od 1. októbra 2004 sa zlúčili lety spoločností Austrian Airlines a Lauda Air, pričom dopravca Lauda Air zostal len ako obchodná značka pre charterové lety. V októbri 2006 bol Austrian nútený prijať prísnu politiku úspory nákladov a v roku 2007 prepustil vyše 500 zamestnancov. Zrušil viacero diaľkových liniek, ako napríklad [[Sydney]] cez [[Kuala Lumpur]], [[Melbourne]] cez [[Singapur]], [[Káthmandu]] alebo [[Šanghaj]]. Tri zostávajúce lietadlá [[Fokker 70]] vo flotile prešli k Tyrolean Airways. Spoločnosť sa tiež rozhodla vyradiť svoje diaľkové Airbusy, konkrétne štyri [[Airbus A340|A340]] a štyri [[Airbus A330|A330]], v prospech lietadiel [[Boeing 767]] a [[Boeing 777|777]], ktoré môžu na diaľkových linkách prepravovať viacej cestujúcich. V roku 2007 sa tiež premiestnilo sídlo spoločnosti z [[Oberlaa]] na [[Letisko Viedeň-Schwechat|viedenské letisko]]. V júni 2008 požiadala investičná banka [[Merrill Lynch]] rakúsku vládu, aby predala Austrian Airlines zahraničnej spoločnosti. Spočiatku prejavili záujem dopravcovia [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]], [[Air France-KLM]], [[Royal Jordanian]], [[Air China]], [[Turkish Airlines]], [[Aeroflot]], [[Aviakompanija Sibir|Sibir]] a [[Singapore Airlines]]. Do užšieho výberu sa nakoniec dostali Lufthansa, Air France-KLM a Sibir. Štátna holdingová spoločnosť ÖIAG 13. novembra 2008 oznámila, že bola vybraná spoločnosť Deutsche Lufthansa AG, ktorá mala vstúpiť do rakúskeho kapitálu s podielom 41,6%, za čo by zaplatila 366 268,75 eur. Dňa 5. decembra 2008 ÖIAG potvrdila predaj svojich akcií v Austrian Airlines dopravcovi Deutsche Lufthansa AG. [[Európska komisia]] začala 1. júla 2009 preverovať túto akvizíciu za možné porušenie pravidiel voľného obchodu, pričom mala podozrenie, že výberové konanie bolo falošné a o všetkom sa už rozhodlo vopred v prospech spoločnosti Deutsche Lufthansa AG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AUA-Übernahme am seidenen Faden | url = https://www.diepresse.com/491791/aua-ubernahme-am-seidenen-faden | vydavateľ = diepresse.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa 3. septembra 2009 Lufthansa nakoniec so súhlasom Európskej komisie kúpila Austrian Airlines.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Green Light for Merger of Austrian Airlines and Lufthansa | url = https://www.breakingtravelnews.com/news/article/green-light-for-merger-of-austrian-airlines-and-lufthansa/ | vydavateľ = breakingtravelnews.com | dátum vydania = 28 August 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Akcie Austrian Airlines AG na viedenskej burze boli 4. februára 2010 pozastavené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AFX News | odkaz na autora = | titul = BRIEF-Austrian Airlines shares suspended - Vienna bourse | url = https://www.finanznachrichten.de/nachrichten-2010-02/16061419-brief-austrian-airlines-shares-suspended-vienna-bourse-020.htm | vydavateľ = finanznachrichten.de | dátum vydania = 2010-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po období neistoty, ktoré nasledovalo po demisii výkonného riaditeľa Thierryho Antinoriho, signalizoval príchod Jaana Albrechta na jeho miesto v roku 2011 začiatok novej éry pre Austrian so zvýšením počtu cestujúcich a strategickejšou pozíciou v rámci Lufthansy. V decembri 2011 Austrian Airlines predstavili nový plán na zníženie nákladov, pretože aj napriek prepusteniu 2 500 zamestnancov boli naďalej v strate. Lufthansa však odmietla poskytnúť finančnú podporu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AUA braucht Sparpaket: Jobabbau und Gehaltsverzicht? | url = https://www.diepresse.com/713524/aua-braucht-sparpaket-jobabbau-und-gehaltsverzicht | vydavateľ = diepresse.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V marci 2012 Austrian žiadal ešte raz o rekapitalizáciu. Lufthansa nakoniec schválila zvýšenie kapitálu o 140 miliónov eur, čím poskytla účinné opatrenia na riešenie štrukturálnych nedostatkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lufthansa gewährt Austrian Finanzspritze unter Vorbehalt | url = https://www.aero.de/news-14697/Lufthansa-gewaehrt-Austrian-Finanzspritze-unter-Vorbehalt.html | vydavateľ = aero.de | dátum vydania = 2012-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po sporoch so zamestnancami o úsporných opatreniach prevzali 1. júla 2012 Tyrolean Airways letovú prevádzku Austrian Airlines.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines startet Betriebsübergang zu Tyrolean | url = https://www.aero.de/news-14956/Austrian-AIrlines-startet-Betriebsuebergang-zu-Tyrolean.html | vydavateľ = aero.de | dátum vydania = 2012-04-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Všetky lietadlá a niektorí zamestnanci (približne 460 pilotov a 1 500 palubných sprievodcov) zmenili v tento deň v rámci koncernu Lufthansa Group svojho prevádzkovateľa, resp. zamestnávateľa. Všetky lety Austrianu následne prevádzkovali Tyrolean Airways pod názvom Austrian Airlines, ale s dodatkom „operated by Tyrolean Airways“. Tyrolean sa zároveň vzdal značky ''Austrian Arrows''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kartellgericht soll Streit um „Krone“ klären | url = https://www.diepresse.com//wirtschaft?wb | vydavateľ = diepresse.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V apríli 2013 Austrian vyradil svoj posledný [[Boeing 737]], konkrétne 737-800, vo farbách Lauda Air. Celkovo 11 lietadiel Boeing 737 nahradilo sedem [[Airbus A320|Airbusov A320]] s očakávanou ročnou úsporou 17 miliónov eur v dôsledku zjednotenia flotily na jeden typ. V októbri 2014 bolo oznámené, že letová prevádzka a personál Tyrolean Airways sa do 31. marca 2015 znovu začlení do Austrian Airlines v dôsledku dosiahnutia novej pracovnej dohody.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AUA KV-Bord unter Dach und Fach | url = https://www.aero.de/news-20608/Austrian-KV-Bord-unter-Dach-und-Fach.html | vydavateľ = aero.de | dátum vydania = 2014-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines beendet Tyrolean-Experiment | url = https://www.aero.de/news-20484/Austrian-Airlines-beendet-Tyrolean-Experiment.html | vydavateľ = aero.de | dátum vydania = 2014-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian, Tyrolean flight crew union near labour agreement deal | url = https://www.ch-aviation.com/portal/news/31796-austrian-tyrolean-flight-crew-union-near-labour-agreement-deal | vydavateľ = ch-aviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pred zlúčením oboch spoločností Austrian 26. marca 2015 predstavil prepracovanú koncepciu s názvom „myAustrian“, ktorá spočívala v novom firemnom dizajne, sfarbení lietadiel a množstve nových liniek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = austrian.net | odkaz na autora = | titul = New Austrian: Viel Neues bei der AUA | url = https://www.austrianaviation.net/detail/new-austrian-viel-neues-bei-der-aua/ | vydavateľ = austrianaviation.net | dátum vydania = 2015-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V júni 2015 Austrian oznámil nákup 17 [[Embraer E-Jet|Embraerov E195]] v rámci Lufthansa Group. Embraery, ktoré predtým vlastnila [[Lufthansa CityLine]], nahradili starnúce Fokkery 70 a [[Fokker 100|100]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Austrian Airlines | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines Supervisory Board Approves Purchase of 17 Embraer Jets | url = https://www.austrianairlines.ag/Press/PressReleases/Press/2015/06/049.aspx?sc_lang=en&mode={30999B4B-42D0-45A6-B671-FE5E3CB68ED8} | vydavateľ = austrianairlines.ag | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do augusta 2016 bolo dodaných 8 zo 17 Embraerov, zatiaľ čo 9 z 23 lietadiel Fokker bolo vyradených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian: Halbzeit bei Flottenumbau | url = https://www.aero.de/news-24831/Austrian-Halbzeit-bei-Flottenumbau.html | vydavateľ = aero.de | dátum vydania = 2016-08-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do konca júla 2017 boli všetky Fokkery 70 vyradené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines ends Fokker 70 operations | url = https://www.ch-aviation.com/portal/news/58397-austrian-airlines-ends-fokker-70-operations | vydavateľ = ch-aviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2016 Austrian Airlines oznámili, že prehodnotia svoju novú obchodnú značku „myAustrian“, ktorú zaviedli na jar 2015, tým, že z názvu vypustia slovo „my“, ktoré vyvolalo značnú vlnu kritiky u leteckej komunity a zákazníkov. Viacerí ľudia považovali názov „myAustrian“ za lacný a pripomínal skôr nízkonákladovú leteckú spoločnosť než národného dopravcu s prémiovými službami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marko | meno = Maroš | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines to revise its new livery | url = https://slovakaviation.sk/en/news/528-austrian-to-drop-myaustrian | vydavateľ = slovakaviation.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2019 Austrian Airlines oznámili prestavbu svojej flotily a siete liniek s tým, že [[turbovrtuľový motor|turbovrtulové]] lietadlá [[De Havilland Canada Dash 8|De Havilland Canada Dash 8 Q400]] budú do roku 2021 nahradené Airbusmi A320 a všetky základne posádok mimo Viedne majú byť zrušené a linky, ktoré nevedú cez viedenské letisko, prevezme Lufthansa a [[Eurowings]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian baut Flotte und Flugplan um | url = https://www.airliners.de/austrian-flotte-strategie/48486 | vydavateľ = airliners.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Destinácie == [[Súbor:17-05-31-Wien-Schwechat-DSC 1892.jpg|thumb|Sídlo Austrian Airlines na viedenskom letisku]] [[Súbor:Training Centre of Austrian AIrlines.jpg|thumb|Školiace stredisko Austrian Airlines]] [[Súbor:Austrian Airlines Caravelle Söderström.jpg|thumb|Sud-Aviation SE 210 Caravelle VI-R Austrian Airlines na letisku [[Letisko Štokholm-Arlanda|Arlanda]] v [[Štokholm]]e, marec 1968]] Austrian Airlines v súčasnosti lietajú do 130 pravidelných a sezónnych destinácií v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]], [[Afrika|Afrike]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]. === Codeshare === Austrian Airlines majú tzv. [[codeshare|codeshare dohodu]] a v súčasnosti prevádzkujú spoločné lety so spoločnosťami:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines | url = https://web.archive.org/web/20161031185917/http://centreforaviation.com/profiles/airlines/austrian-airlines-os | vydavateľ = centreforaviation.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce|6| * [[airBaltic]] * [[Air Canada]] * [[Air China]] * [[Air France]] * [[Air India]] * [[Air Malta]] * [[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]] * [[Asiana Airlines]] * [[Azerbaijan Airlines]] * [[Bangkok Airways]] * [[Belavia]] * [[Brussels Airlines]] * [[Cathay Pacific]] * [[Croatia Airlines]] * [[EgyptAir]] * [[Ethiopian Airlines]] * [[Eurowings]] * [[Georgian Airways]] * [[Iran Air]] * [[Polskie Linie Lotnicze LOT|LOT Polish Airlines]] * [[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]]<ref>{{cite news |last1=Liu |first1=Jim |title=Lufthansa expands Austrian codeshare to Ukraine from March 2018 |url=https://www.routesonline.com/news/38/airlineroute/277771/lufthansa-expands-austrian-codeshare-to-ukraine-from-march-2018/ |access-date=22 March 2018 |work=Routesonline |date=22 March 2018}}</ref> * [[Luxair]] * [[Scandinavian Airlines]] * [[Swiss International Air Lines]] * [[TAP Air Portugal]] * [[TAROM]] * [[Thai Airways International]] * [[Ukraine International Airlines]] * [[United Airlines]] }} === Destinácie v minulosti === Pravidelné linky Austrian Airlines v lete 1969:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines - AUA (1969) | url = http://timetableimages.com/ttimages/complete/os69.htm | vydavateľ = timetableimages.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{Stĺpce|2| * Viedeň – Brusel – New York-JFK (Boeing 707) * Salzburg – Brusel – New York-JFK (Viscount, Boeing 707) * Viedeň – Londýn-Heathrow (Caravelle) * Salzburg – Londýn-Heathrow (Viscount) * Viedeň – Zürich – Ženeva (Caravelle) * Viedeň – Zürich (Caravelle) * Viedeň – Paríž-Orly (Caravelle) * Viedeň – Frankfurt (Caravelle) * Viedeň – Mníchov (Viscount) * Salzburg – Frankfurt (Viscount) * Klagenfurt – Frankfurt (Viscount) * Graz – Linz – Frankfurt (Viscount) * Viedeň – Kodaň – Štokholm-Arlanda (Caravelle) * Viedeň – Rím-Fiumicino (Caravelle) * Viedeň – Miláno-Linate (Caravelle) * Viedeň – Benátky (Caravelle) * Viedeň – Atény (Caravelle) * Viedeň – Solún – Atény (Caravelle) * Viedeň – Istanbul-Yeşilköy – Bejrút (Boeing 707) * Viedeň – Bejrút (Boeing 707) * Viedeň – Atény – Tel Aviv (Caravelle) * Viedeň – Tel Aviv (Boeing 707) * Viedeň – Praha (HS 748, Viscount) * Viedeň – Varšava (Viscount) * Viedeň – Moskva-Šeremetievo (Boeing 707, Caravelle) * Viedeň – Budapešť (Viscount) * Viedeň – Belehrad (Viscount, Caravelle) * Viedeň – Záhreb (HS 748) * Viedeň – Dubrovník (Caravelle) * Viedeň – Bukurešť-Băneasa (Caravelle) * Viedeň – Sofia (Caravelle) * Viedeň – Salzburg – Innsbruck (HS 748) * Viedeň – Innsbruck (Grand Commander) * Viedeň – Salzburg (Viscount) * Viedeň – Graz – Klagenfurt (HS 748) * Viedeň – Graz (Viscount) * Graz – Linz (Viscount) }} == Flotila == [[Súbor:Kabine einer E195.jpg|thumb|Turistická trieda na palube [[Embraer E-Jet|Embraeru E195]] spoločnosti Austrian Airlines]] [[Súbor:New Long-Haul Cabin - 8967381993.jpg|thumb|Obchodná trieda v jednom z diaľkových lietadiel Austrianu]] [[Súbor:On Board - 9077323582.jpg|thumb|Podávanie občerstvenia v turistickej triede]] === Súčasná flotila === Flotila Austrian Airlines pozostávala v júli 2022 z nasledujúcich lietadiel:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Austrian Airlines fleet | url = https://www.austrian.com/de/en/aircraft-fleet | vydavateľ = austrian.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable" style="border-collapse:collapse;text-align:center;margin:auto;" |+ '''Flotila Austrian Airlines''' |- !rowspan="2" style="width:220px;"|Lietadlo !rowspan="2" style="width:50px;" |V prevádzke !rowspan="2" style="width:50px;" |Fotografia !rowspan="2" style="width:50px;" |Objednávky !colspan="5" |Počet sedadiel !rowspan="2" |Poznámky |- !style="width:20px;" |<abbr title="Obchodná trieda">B</abbr> !style="width:20px;" |<abbr title="Premium Economy">E+</abbr> !style="width:20px;" |<abbr title="Turistická trieda">E</abbr> !style="width:20px;" |Spolu !style="width:20px;" |Ref. |- |rowspan="3"|[[Airbus A320|Airbus A320-200]] |rowspan="3"|29 |rowspan="3"|[[Súbor:Austrian Airlines Airbus A320-200 OE-LBO.jpg|100px]] |rowspan="3"|&mdash; |rowspan="3"|<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |rowspan="3"|&mdash; |rowspan="3"|<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |168 |rowspan="3"|<ref>{{cite web|url=https://www.austrian.com/de/en/airbus-a320-200|title=Airbus A320-200|publisher=Austrian Airlines}}</ref> | |- |174 |rowspan="2"|Staršie lietadlá budú vyradené a nahradené novými [[Airbus A320neo|Airbusmi A320neo]].<ref name="neo"/> |- |180 |- |[[Airbus A320neo]] |&mdash; | |4 |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |&mdash; |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |180 | |Dodávky od septembra 2022. Náhrada za staršie [[Airbus A320|Airbusy A320-200]].<ref name="neo">{{cite web|url=https://www.ch-aviation.com/portal/news/112720-austrian-airlines-to-add-a320neo-from-mid-3q22|title=Austrian Airlines to add A320neo from mid-3Q22|publisher=Ch-Aviation|access-date=17 February 2022}}</ref> |- |[[Airbus A320|Airbus A321-100]] |3 |[[Súbor:Austrian Airlines, OE-LBB, Airbus A321-111 (26743323738).jpg|100px]] |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |rowspan="2"|&mdash; |rowspan="2"|<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |rowspan="2"|200 |<ref>{{cite web|url=https://www.seatguru.com/airlines/Austrian_Airlines/Austrian_Airlines_Airbus_A321.php|title=Airbus A321-111|publisher=Austrian Airlines}}</ref> |rowspan="2"| |- |[[Airbus A320|Airbus A321-200]] |3 |[[Súbor:Austrian Airlines, OE-LBD, Airbus A321-211 (49589661517).jpg|100px]] |<ref>{{cite web|url=https://www.seatguru.com/airlines/Austrian_Airlines/Austrian_Airlines_Airbus_A321.php|title=Airbus A321-211|publisher=Austrian Airlines}}</ref> |- |[[Boeing 767|Boeing 767-300ER]] |3 |[[Súbor:Austrian Airlines Boeing 767-3Z9(ER) OE-LAW (China) departing JFK Airport.jpg|100px]] |&mdash; |24 |30 |157 |211 |<ref>{{cite web|url=https://www.austrian.com/de/en/boeing-767-300er|title=Boeing 767-300ER|publisher=Austrian Airlines}}</ref> | |- |[[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] |6 |[[Súbor:60yearsAustrianB772.jpg|100px]] |&mdash; |38 |24 |244 |306 |<ref>{{cite web|url=https://www.austrian.com/de/en/boeing-777-200er|title=Boeing 777-200ER|publisher=Austrian Airlines}}</ref> | |- |[[Embraer E-Jet|Embraer E195]] |17 |[[Súbor:Austrian Airlines, OE-LWJ, Embraer ERJ-195LR (31295991262) (2).jpg|100px]] |&mdash; |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |&mdash; |<abbr title="Počet miest sa líši podľa dopytu.">var.</abbr> |120 |<ref>{{cite web|url=https://www.austrian.com/de/en/embraer-195|title=Embraer 195|publisher=Austrian Airlines}}</ref> | |- ! style="width:20px;" |Spolu ! style="width:20px;" |61 ! style="width:20px;" | ! style="width:20px;" |4 ! colspan="5" | ! |} == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Austrian Airlines}} == Externé odkazy == * [http://www.austrian.com/ Oficiálna stránka] {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Rakúska]] [[Kategória:Podniky založené v 1957]] pdtfpovxose4e2lnhqcb9s67u6c2wmy 0 202653 7417810 7363235 2022-07-31T11:08:54Z 213.81.189.77 /* Literatúta */ Literatuŕa wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Anton Habovštiak |Portrét = |Popis = slovenský jazykovedec, etnograf, spisovateľ, publicista, zberateľ ľudovej slovesnosti |Dátum narodenia = [[24. september]] [[1924]] |Miesto narodenia = [[Krivá]], [[Slovensko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2004|4|14|1924|9|24}} |Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] }} [[PhDr.]] '''Anton Habovštiak''', [[CSc.]] (* [[24. september]] [[1924]], [[Krivá]] – † [[14. apríl]] [[2004]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[jazykovedec]], [[etnograf]], [[spisovateľ]], [[publicista]] a zberateľ [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]]. == Zo života == Narodil sa [[Orava (región)|na Orave]] v [[roľník|roľníckej]] rodine. Navštevoval Gymnázium v [[Trstená|Trstenej]] a v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] a v rokoch [[1946]] – [[1951]] filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v [[Bratislava|Bratislave]]. Po ukončení štúdia na fakulte pracoval do roku [[1994]] v [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra|Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra]] [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Zaoberal sa dialektológiou slovenského jazyka a pracoval na medzinárodnom všeslovanskom jazykovom atlase. Spracoval najmä oravské nárečia a nárečia [[Gemer]]u. Základné prvky slovenských nárečí zhodnotil v práci ''Atlas slovenského jazyka''. Práca má mimoriadny význam, pretože poukazuje na pôvod [[slovenský jazyk|slovenského jazyka]] vôbec a na základe slovotvorných prejavoch považuje západné Slovensko za najstaršie slovanské osídlenie. Anton Habovštiak veľmi horlil za zachovanie nárečových prvkov v spisovnej slovenčine, do čoho veľmi nabádal [[spisovateľ]]ov, [[novinár]]ov i [[publicista|publicistov]]. Poukazoval na to, že ide o obrovské národné bohatstvo vytvorené po stáročia našimi ľuďmi. Jeho veľmi rozsiahla a dôkladná práca sú ''Oravské nárečia'', kde aj tieto delí na dolnooravské, stredooravské a hornooravské. Materiál, ktorý sa v prácach nachádza sám osobne zozbieral. Sú tu aj veľmi cenné autentické nárečové ukážky z jednotlivých oblastí ale aj [[dedina|dedín]] od miestnych [[rozprávač]]ov. Tie využil ešte v ďalšej svojej práci ''Oravci o svojej minulosti'', kde sa nachádzajú zvyky, obyčaje, veršovanky a texty pri rôznych príležitostiach i v ročných obdobiach. Osobitnou oblasťou jeho odbornej práce bolo pôsobenie v medzinárodnom komitéte pre všeslovanský jazykový atlas. Tejto činnosti sa venoval viac ako 30 rokov. Bol stálym zástupcom Slovenska v tejto inštitúcii, ktorá zahrňovala odborníkov zo všetkých slovanských krajín a rečových skupín. Výsledkom bola ucelená práca aká nemá v doterajších dejinách slovanstva obdobu. Počas jazykovedného výskumu a návštev jednotlivých dedín a miest v stykoch s [[roľník]]mi, [[pastier]]mi, [[drevorubač]]mi, [[pltník]]mi a [[remeselník]]mi zachytil stovky najrôznejších [[povesť|povestí]], [[rozprávka|rozprávok]] aj [[mýty|mýtov]], ktoré spracoval v osobitných zbierkach nielen z Oravy, ale aj z celého Slovenska v desiatkach kníh. Ako prvá mu vyšla v roku [[1963]] zbierka: ''Pastierik a zbojníci''. Nasledovali desiatky zbierok, z ktorých je hodné spomenúť aspoň: ''Poklad nad všetky poklady'', ''O kaštieli v šírom poli'', ''Tri píšťalôčky'', ''Kukučkine slzy'', ''Zakliate ovečky pod Rozsutcom'' a iné. Osobitnú časť jeho diela tvoria eseje z konkrétneho života a romány. Takými sú: ''Dni sviatočné a všedné'', ''Oravské chodníčky'', ''Kráľ nad kráľmi sa narodil'' a podobne. Mnohé z nich boli publikované v dennej tlači. Mimoriadny význam má román ''Plátenícka pieseň'' zo života oravských [[plátenník]]ov z hornej [[Orava|Oravy]]. Novely a poviedky zo života oravského i slovenského človeka spracoval v zbierkach: ''Volanie domova'', ''Aj také sú božie cesty'', ''Mať moja, mať moja'' a podobne. Anton Habovštiak zomrel 14. apríla [[2004]] v Bratislave. Manželka Katarína Habovštiaková napísala autobiografické dielo ''Môj život s Antonom Habovštiakom'' ([[2009]]) v ktorom sumarizuje manželovu prácu a životné osudy.<ref>{{cite web|url=http://orava.sme.sk/c/5024658/habovstiak-od-nas-uplne-neodisiel.html|title=Habovštiak od nás úplne neodišiel|publisher=orava.sme.sk|date=19. september 2009}}</ref> == Dielo == * ''Pastierik a zbojníci'', 1963 * ''Oravské nárečia'' * ''O kaštieli v šírom poli'' * ''Tri píšťalôčky'', ''Kukučkine slzy'' * ''Zakliate ovečky pod Rozsutcom'' * ''Volanie domova'' * ''Aj také sú božie cesty'' * ''Cesta kríža'', Konfederácia politických väzňov Slovenska, Bratislava vo vydavateľstve Kon-press, Trnava, 1992, ilustrácia: Ladislav Vančo, akad. maliar, ISBN 80-85413-18-3 (dejiny [[Inštitút milosrdných sestier Svätého kríža|sestier na Slovensku]] a dejiny [[Akcia R|prenasledovania komunistického režimu]]) * ''Mať moja, mať moja'' * ''Oravské chodníčky'', [[1985]], [[Slovenský spisovateľ]], Bratislava, ilustrácie: Martin Kellenberger <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oravské chodníčky| url = https://uesa.sav.sk/kniznica/opac_css/index.php?lvl=author_see&id=19| vydavateľ = Knižnica ÚEt SAV| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Za mrakmi je moje milované slnko'' : Sestra Zdenka - obeť lásky i násilia. Bratislava: Nové mesto (1. vyd. 1996 ISBN 80-85487-43-8, 2. rozš.vyd. 2000 ISBN 80-85487-59-4, 3. dopl. vyd. ISBN 80-85487-71-3, 4. dopl. a spresn. vyd. ISBN 80-85487-39-X) * ''Slovenské povesti II'', [[2003]] Vydavateľstvo Matice slovenskej, ISBN 80-7090-713-4 (2. vyd. [[2006]], ISBN 80-7090-713-4) * ''Túžba po poznaní'', [[2003]], Vydavateľstvo Matice slovenskej, ISBN 80-7090-724-X, monografia * ''Slovenské povesti II'', [[2006]], Vydavateľstvo Matice slovenskej, ISBN 80-7090-713-4 * ''Oravci o svojej minulosti'', podtitul: ''Reč a slovesnosť Oravského ľudu'', [[2006]], Vydavateľstvo Matice slovenskej, ISBN 80-89208-18-5 * ''Rok na Orave, Slovom i obrazom'', [[2008]], Vydavateľstvo Matice slovenskej, fotografie: Vlado Medzihradský, ISBN 978-80-89208-99-9, slovensko – poľsko – anglický text, sprievodca == Literatúra == * ''[[Encyklopédia Slovenska]], II. zväzok, E-J'', 1978, [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA]], s. 209 * Habovštiaková, Katarína: ''Môj život s Antonom Habovštiakom'', Vydavateľstvo Matice slovenskej, [[2009]], ISBN 978-80-8115-009-8, <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Szentesiová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Môj život s Antonom Habovštiakom – Katarína Habovštiaková | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/moj-zivot-s-antonom-habovstiakom-katarina-habovstiakova| vydavateľ = Knižná revue 2010/18| dátum vydania = 2011-01-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> * ''Anton Habovštiak v spomienkach'', Zostavili: Katarína Habovštiaková, Anna Kováčová, Oravská knižnica Antona Habovštiaka, Dolný Kubín, 2009, ISBN 978-80-89099-19-1 (prezentácia knihy sa konala v knižnici 6. decembra 2009 ) == Referencie == <references/> == Externé odkazy == * bibliografia na stránkach Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra: [http://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1925-1975/Habovstiak,%20Anton.html 1948-1975] [https://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1976-1985/Habovstiak,%20Anton.html 1976-1985] [http://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1986-1995/Habovstiak,%20Anton.html 1986-1995] [http://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/1996-2000/Habovstiak,%20Anton.html 1996-2000] [https://www.juls.savba.sk/ediela/slovenski_jazykovedci/2001-2005/Habov%C5%A1tiak,%20Anton.html 2001-2005] *[http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=52 Životopis] *[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58903 Osobnosti.sk] *[http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=349 Ocenenie Pribinov kríž] {{DEFAULTSORT:Habovštiak, Anton}} [[Kategória:Slovenskí jazykovedci]] [[Kategória:Slovenskí etnografi]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Osobnosti z Krivej]] fl9kl7bt822prza7ps8f3tn8z0y7e1a 0 203885 7417741 7415251 2022-07-31T03:41:01Z Stephan1000000 172529 počet wikitext text/x-wiki {{Infobox Anime | logo =| Meno = One Piece| en = One Piece| jp = ワンピース| manga = One Piece| anime = One Piece| zaner = [[Akcia/Dobrodružstvo (anime)|Akcia/Dobrodružstvo]]<br />[[Bojové umenia (anime)|Bojové umenia]]<br />[[História (anime)|História]]<br />[[Komédia (anime)|Komédia]]<br />[[Šónen]]| autor = [[Eičiro Oda]]| MangaJazyk = [[japončina]]| pocetz = 102+| rok = [[19. júl]] [[1997]] –| dĺžka = 24 minút| Rezia = [[Konosuke Uda]]<br />[[Munehisa Sakai]]| studio = [[Toei Animation]]| rokanime = [[20. október]] [[1999]] –| počet = 1027| }} '''''One Piece''''' (jap.: ワンピース, ''Wan Písu'') je [[Japonsko|japonská]] [[manga]] séria, podľa ktorej neskôr vznikol aj rovnomenný [[anime]] seriál. Autorom mangy je [[Eičiro Oda]]. Manga aj anime sú v Japonsku veľmi populárne, získavajú vysoké hodnotenia a vysokú sledovanosť. Anime epizódy, manga kapitoly a manga zväzky stále vychádzajú. Dosiaľ bolo vydaných tiež 17 [[film]]ov, 4 [[Original Video Animation|OVA]] a niekoľko špeciálov. == Príbeh == {{spoiler}} Príbeh je zasadený do obdobia vlády pirátov na oceánoch, ale odohráva sa v imaginárnom svete. ''Monkey D. Luffy'' je 17-ročný bláznivý chlapec, ktorý sa chce stať „kráľom pirátov“. Stále má so sebou slamený klobúk, ktorý dostal od piráta menom ''Shanks'', ktorý ho v minulosti zachránil. Luffy sa teda rozhodol, že si založí vlastnú pirátsku posádku. Ako prvý sa k nemu pridal [[samuraj]] ''Zoro Roronoa'', nasledovaný navigátorkou ''Nami'', nepoučiteľným klamárom ''Usoppom'', kuchárom ''Sanjim'', lekárom ''Chopperom'' a ďalšími. Ich tím dostal názov ''Mugiwara Kaizoku'' (slov. doslovne: ''Piráti Slameného Klobúka''). V celom seriáli sa objavuje veľmi veľa postáv. == Externé odkazy == * [http://www.toei-anim.co.jp/tv/onep/ oficiálna stránka One Piece] {{jap icon}} * [http://anidb.net/perl-bin/animedb.pl?show=anime&aid=69 anidb.net] {{eng icon}} [[Kategória:Anime filmy]] [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Anime OVA]] [[Kategória:Anime z roku 1999]] [[Kategória:Manga]] 7o1vy1dewo3ciudcwcclq0nzj1s5lkn 0 212415 7417627 6837304 2022-07-30T19:16:12Z Gateshebe 193515 Upr(ib)+add(obr[z cswiki]) wikitext text/x-wiki {{Infobox Maďarská obec | názov = Balatonföldvár | typ = mesto | rozloha = 15.32 | obyvateľov = 2041 | obrázok = Balatonfoldvar logo.jpg | popis = Logo s názvom mesta | erb = HUN Balatonföldvár Címer.svg | vlajka = Flag of Balatonföldvár.svg | župa = [[Šomoďská župa|Šomoďská]] | obvod = [[Balatonföldvár (obvod)|Balatonföldvár]] | PSČ = 8623 | kód = | KSH = 7117 | lat_deg = 46 | lat_min = 50 | lat_sec = 58 | lon_deg = 17 | lon_min = 52 | lon_sec = 45 }} [[Súbor:BalatonradwegBalatonfoldvar.jpg|náhľad|Ulica na Balatonföldváre]] [[Súbor:Balaton. Beach in Balatonföldvár.jpg|náhľad|Pláž na Balatonföldváre]] '''Balatonföldvár''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Šomoďská župa|Šomoďskej župe]] v obvode [[Balatonföldvár (obvod)|Balatonföldvár]]. Má rozlohu {{ha|1532}} a žije tu {{OBP|HU|7117}} obyvateľov ''({{OBD|HU|7117}})''. == Partnerské mestá == * {{flagicon|Germany}} [[Gaienhofen]], [[Bádensko-Württembersko]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Austria}} [[Kirchdorf in Tirol]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|Germany}} [[Küchbach]], [[Bavorsko]], [[Nemecko]] * {{flagicon|France}} [[Saint-Georges-de-Didonne]], [[Francúzsko]] * {{flagicon|Germany}} [[Steckborn]], [[Švajčiarsko]] * {{flagicon|Finland}} [[Ylöjärvi]], [[Fínsko]] * {{flagicon|Rumunsko}} [[Zetea]], [[Rumunsko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Balatonföldvár}} == Externé odkazy == * [http://www.balatonfoldvar.hu/ Oficiálna stránka] {{Maďarský výhonok}} {{Balatonföldvársky obvod}} [[Kategória:Mestá v Maďarsku]] hfc5w7r03unwj1y0ienh3ggd7mmrxfb 0 215359 7417502 5330473 2022-07-30T14:01:39Z Funke 51152 obrázok wikitext text/x-wiki {{Infobox Rakúska obec | názov = Schwarzenberg am Böhmerwald | rozloha = 27 | obyvateľov = 642 | obrázok = Schwarzenberg am Böhmerwald Ortsansicht 02.jpg | erb = Wappen at schwarzenberg am boehmerwald.png | krajina = [[Horné Rakúsko]] | okres = [[Rohrbach (okres)|Rohrbach]] | PSČ = 4164 | kód = 41341 | lat_deg = 48| lat_min = 44| lat_sec = 0| lon_deg = 13| lon_min = 50| lon_sec = 0| }} '''Schwarzenberg am Böhmerwald''' je [[obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]] v okrese [[Rohrbach (okres)|Rohrbach]]. Žije tu 642 obyvateľov (1. 1. 2010). == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Schwarzenberg am Böhmerwald}} == Externé odkazy == * [http://www.schwarzenberg.co.at/ Oficiálna stránka] {{Rakúsky výhonok}} {{obce okresu Rohrbach}} [[Kategória:Obce okresu Rohrbach]] snx45rqokuafnrj418rj1ng2j9frt2d 0 224055 7417648 7417455 2022-07-30T19:54:46Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hemipteroidný hmyz| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''[[Palomena prasina]]'' (Linnaeus, 1761)| Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=hemipteroidný hmyz|Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Binomické meno=Paraneoptera| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hemipteroidný hmyz''' (iné názvy: '''homopteroidný hmyz'''<ref>TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015</ref>, '''paraneopterný hmyz'''<ref>JASIČ, J. Entomologický náučný slovník. 1984, S. 141 (citát: sú Hemiptera rad či nadrad paraneopterného hmyzu)</ref>; lat. Paraneoptera, Acercaria) je veľký taxón (zaraďovaný napríklad ako kohorta alebo subdivisio) z taxónu [[novokrídlatce]] (Neoptera). == Charakteristika == Od taxónu [[Polyneoptera]] sa líšia len dvoma stabilnými znakmi: zjednodušená, niekedy extrémne odvodená žilnatina krídel a neprítomnosť cerkusov. Ďalšie znaky sú skôr trendmi: * ústne orgány sú hryzavé len u primitívnych radov ([[Psocoptera]], [[Mallophaga]]), kým u prevažnej väčšiny taxónov pozorujeme tendencie k vzniku bodavocicavého ústneho ústrojenstva; * chodidlo je zložené z najviac troch článkov; * častá je brachyptéria až aptéria; * vývin je u pôvodnejších foriem paurometabolia, kým u odvodených typov je to už neometabolia s náznakom pokojového štádia – pakukly (pseudopupa)(Thysanoptera, Aleyrodinea, Coccinea). Vývin časti Paraneoptera ich tak stavia opäť do pozície prirodzenej hraničnej skupiny medzi hemipteroidným hmyzom a [[holometabolný hmyz|holometabolným hmyzom]]. == Systematika == hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v širšom zmysle/Clareocercaria: * rad †[[Miomoptera]] - staršie radené buď do taxónu Endopterygota alebo ako bazálne Eumetabola * ? čeľaď †[[Sojanoperidae]] * ? čeľaď †[[Montanuraliidae]] * rad †[[Hypoperlida]]/nadrad [[Hypoperlidea]] - v najužšom zmysle, čiže len čeľaď [[Hypoperlidae]] * hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v užšom zmysle: ** ** ?čeľaď †[[Archipsyllidae]] ** rad [[pavši]] (Psocodea; Psocoptera/Copeognatha v širšom zmysle) - iné delenie je na rady Phthiraptera a Psocoptera/Copeognatha (v užšom zmysle) *** ? †Empheriopsis vulnerata *** ? rod [[Lacroixiella]] *** [[Troctomorpha]] **** [[Nanosocetae]] – vrátane radu [[všivavky]]/[[vši]] (Phthiraptera, = v starých systémoch rady [[švoly]] – Mallophaga + [[vši]] - Anoplura) **** [[Amphientometae]] *** [[Psocomorpha]] **** čeľaď [[Archipsocidae]] – zaraďované aj pod Homilopsocidea **** [[Epipsocetae]] **** [[Caecilietae]] **** [[Homilopsocidea]] **** [[Psocetae]] *** [[Trogiomorpha]] **** [[Atropetae]] **** [[Psocatropetae]] ** †[[Permopsocida]] ** [[Condylognatha]]/[[Panhemiptera]]/[[Hemipteria]] *** rad [[strapky]] (Thysanoptera) **** podrad [[Terebrantia]] **** podrad [[Tubulifera]] *** rad [[polokrídlovce]] (Hemiptera) - v starších systémoch nadrad == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Paraneoptera|commons=Category:Paraneoptera}} == Zdroje == {{referencie}} * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html] * [http://tolweb.org/Hemipteroid_Assemblage/8242] * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm], [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Acercaria.htm] [[Kategória:Hemipteroidný hmyz| ]] 6av11x3s15zfx8g7yawazpqae9q6t34 7417734 7417648 2022-07-31T02:50:58Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=hemipteroidný hmyz| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''[[Palomena prasina]]'' (Linnaeus, 1761)| Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=hemipteroidný hmyz|Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Binomické meno=Paraneoptera| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hemipteroidný hmyz''' (iné názvy: '''homopteroidný hmyz'''<ref>TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015</ref>, '''paraneopterný hmyz'''<ref>JASIČ, J. Entomologický náučný slovník. 1984, S. 141 (citát: sú Hemiptera rad či nadrad paraneopterného hmyzu)</ref>; lat. Paraneoptera, Acercaria, Panhomoptera, Parametabola, Anurota, Acercarida, Hemineoptera, Hemipteradelphia<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm]</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Pterygota.htm]</ref>, Hemipterodea<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Hemipterodea]]</ref>, Hemipteroidea <small>v najširšom zmysle</small><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Capinera | meno = John L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 4346 | url = https://books.google.sk/books?id=i9ITMiiohVQC&pg=PA926&dq=hemipteroidea&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjF4oH66KH5AhWEg_0HHSHxAqg4WhDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=hemipteroidea&f=false| isbn = 978-1-4020-6242-1 | kapitola = | strany = 926| jazyk = }}</ref>) je veľký taxón (zaraďovaný napríklad ako kohorta alebo subdivisio) z taxónu [[novokrídlatce]] (Neoptera). == Charakteristika == Od taxónu [[Polyneoptera]] sa líšia len dvoma stabilnými znakmi: zjednodušená, niekedy extrémne odvodená žilnatina krídel a neprítomnosť cerkusov. Ďalšie znaky sú skôr trendmi: * ústne orgány sú hryzavé len u primitívnych radov ([[Psocoptera]], [[Mallophaga]]), kým u prevažnej väčšiny taxónov pozorujeme tendencie k vzniku bodavocicavého ústneho ústrojenstva; * chodidlo je zložené z najviac troch článkov; * častá je brachyptéria až aptéria; * vývin je u pôvodnejších foriem paurometabolia, kým u odvodených typov je to už neometabolia s náznakom pokojového štádia – pakukly (pseudopupa)(Thysanoptera, Aleyrodinea, Coccinea). Vývin časti Paraneoptera ich tak stavia opäť do pozície prirodzenej hraničnej skupiny medzi hemipteroidným hmyzom a [[holometabolný hmyz|holometabolným hmyzom]]. == Systematika == hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v širšom zmysle/Clareocercaria: * rad †[[Miomoptera]] - staršie radené buď do taxónu Endopterygota alebo ako bazálne Eumetabola * ? čeľaď †[[Sojanoperidae]] * ? čeľaď †[[Montanuraliidae]] * rad †[[Hypoperlida]]/nadrad [[Hypoperlidea]] - v najužšom zmysle, čiže len čeľaď [[Hypoperlidae]] * hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v užšom zmysle: ** ** ?čeľaď †[[Archipsyllidae]] ** rad [[pavši]] (Psocodea; Psocoptera/Copeognatha v širšom zmysle) - iné delenie je na rady Phthiraptera a Psocoptera/Copeognatha (v užšom zmysle) *** ? †Empheriopsis vulnerata *** ? rod [[Lacroixiella]] *** [[Troctomorpha]] **** [[Nanosocetae]] – vrátane radu [[všivavky]]/[[vši]] (Phthiraptera, = v starých systémoch rady [[švoly]] – Mallophaga + [[vši]] - Anoplura) **** [[Amphientometae]] *** [[Psocomorpha]] **** čeľaď [[Archipsocidae]] – zaraďované aj pod Homilopsocidea **** [[Epipsocetae]] **** [[Caecilietae]] **** [[Homilopsocidea]] **** [[Psocetae]] *** [[Trogiomorpha]] **** [[Atropetae]] **** [[Psocatropetae]] ** †[[Permopsocida]] ** [[Condylognatha]]/[[Panhemiptera]]/[[Hemipteria]]/[[Hemipteroidea]] *** rad [[strapky]] (Thysanoptera) **** podrad [[Terebrantia]] **** podrad [[Tubulifera]] *** rad [[polokrídlovce]] (Hemiptera) - v starších systémoch nadrad == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Paraneoptera|commons=Category:Paraneoptera}} == Zdroje == {{referencie}} * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html] * [http://tolweb.org/Hemipteroid_Assemblage/8242] * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm], [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Acercaria.htm] [[Kategória:Hemipteroidný hmyz| ]] 6dkdnpchimvj35xvo7pe0mcd1wf80r1 7417800 7417734 2022-07-31T10:46:10Z 2A02:AB04:3140:7400:80E7:31DC:AA60:4AE wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=hemipteroidný hmyz| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''[[Palomena prasina]]'' (Linnaeus, 1761)| Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=hemipteroidný hmyz|Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Binomické meno=Paraneoptera| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hemipteroidný hmyz''' (lat. Paraneoptera, Hemipteroidea, Acercaria; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je veľký taxón (hodnotený napríklad ako kohorta či subdivízia) z taxónu [[novokrídlatce]] (Neoptera). == Názvy== Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''hemipteroidný hmyz''', '''homopteroidný hmyz'''<ref>TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015</ref>, '''paraneopterný hmyz'''<ref>JASIČ, J. Entomologický náučný slovník. 1984, S. 141 (citát: sú Hemiptera rad či nadrad paraneopterného hmyzu)</ref>. Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: lat. Paraneoptera, Acercaria, Panhomoptera, Parametabola, Anurota, Acercarida, Hemineoptera, Hemipteradelphia<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm]</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Pterygota.htm]</ref>, Hemipterodea<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Hemipterodea]]</ref>, Hemipteroidea <small>v najširšom zmysle</small><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Capinera | meno = John L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 4346 | url = https://books.google.sk/books?id=i9ITMiiohVQC&pg=PA926&dq=hemipteroidea&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjF4oH66KH5AhWEg_0HHSHxAqg4WhDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=hemipteroidea&f=false| isbn = 978-1-4020-6242-1 | kapitola = | strany = 926| jazyk = }}</ref>. == Charakteristika == Od taxónu [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) sa hemipteroidný hmyz (Paraneoptera) líši len dvoma stabilnými znakmi: zjednodušená, niekedy extrémne odvodená žilnatina krídel a neprítomnosť cerkusov. Ďalšie znaky sú skôr trendmi: * ústne orgány sú hryzavé len u primitívnych radov ([[pavši]] v užšom zmysle, [[švoly]]), kým u prevažnej väčšiny taxónov pozorujeme tendencie k vzniku bodavocicavého ústneho ústrojenstva; * chodidlo je zložené z najviac troch článkov; * častá je brachyptéria až aptéria; * vývin je u pôvodnejších foriem paurometabolia, kým u odvodených typov je to už neometabolia s náznakom pokojového štádia – pakukly (pseudopupa) ([[strapky]] [Thysanoptera], Aleyrodinea, Coccinea). Vývin časti hemipteroidného hmyzu tak hemipteroidný hmyz stavia do pozície prirodzenej hraničnej skupiny medzi [[hemimetabolný hmyz|hemimetabolným hmyzom]] (Hemimetabola, Exopterygota) a [[holometabolný hmyz|holometabolným hmyzom]] (Holometabola, Endopterygota). == Systematika == hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v širšom zmysle/Clareocercaria: * rad †[[Miomoptera]] - staršie radené buď do taxónu Endopterygota alebo ako bazálne Eumetabola * ? čeľaď †[[Sojanoperidae]] * ? čeľaď †[[Montanuraliidae]] * rad †[[Hypoperlida]]/nadrad [[Hypoperlidea]] - v najužšom zmysle, čiže len čeľaď [[Hypoperlidae]] * hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v užšom zmysle: ** ** ?čeľaď †[[Archipsyllidae]] ** rad [[pavši]] (Psocodea; Psocoptera/Copeognatha v širšom zmysle) - iné delenie je na rady Phthiraptera a Psocoptera/Copeognatha (v užšom zmysle) *** ? †Empheriopsis vulnerata *** ? rod [[Lacroixiella]] *** [[Troctomorpha]] **** [[Nanosocetae]] – vrátane radu [[všivavky]]/[[vši]] (Phthiraptera, = v starých systémoch rady [[švoly]] – Mallophaga + [[vši]] - Anoplura) **** [[Amphientometae]] *** [[Psocomorpha]] **** čeľaď [[Archipsocidae]] – zaraďované aj pod Homilopsocidea **** [[Epipsocetae]] **** [[Caecilietae]] **** [[Homilopsocidea]] **** [[Psocetae]] *** [[Trogiomorpha]] **** [[Atropetae]] **** [[Psocatropetae]] ** †[[Permopsocida]] ** [[Condylognatha]]/[[Panhemiptera]]/[[Hemipteria]]/[[Hemipteroidea]] *** rad [[strapky]] (Thysanoptera) **** podrad [[Terebrantia]] **** podrad [[Tubulifera]] *** rad [[polokrídlovce]] (Hemiptera) - v starších systémoch nadrad == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Paraneoptera|commons=Category:Paraneoptera}} == Zdroje == {{referencie}} * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html] * [http://tolweb.org/Hemipteroid_Assemblage/8242] * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm], [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Acercaria.htm] [[Kategória:Hemipteroidný hmyz| ]] 7r34cfwnf73ryvlj26njue3bs1oilyc 7417830 7417800 2022-07-31T11:57:21Z 2A02:AB04:3140:7400:80E7:31DC:AA60:4AE wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=hemipteroidný hmyz| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Skry0=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=hemipteroidný hmyz|Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Binomické meno=Paraneoptera| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Hemipteroidný hmyz''' (lat. Paraneoptera, Hemiptero(i)dea, Acercaria; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je veľký taxón (hodnotený napríklad ako kohorta či subdivízia) z taxónu [[novokrídlatce]] (Neoptera). == Názvy== Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''hemipteroidný hmyz'''<ref>SLOVENSKÁ KOMISIA BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY IUVENTA - Biologická olympiáda, kategória E (Poznaj a chráň), odbornosť zoológia METODICKÝ LIST ŽIVOČÍCHY ĽUDSKÝCH SÍDLISK platný pre školské roky 2011/2012, 2016/2017 a 2021/2022 [https://www.iuventa.sk/files/documents/2_olympiady/bio/kate/z%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%ADchy%20s%C3%ADdlisk.pdf]</ref>, '''homopteroidný hmyz'''<ref>TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava: Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015</ref>, '''paraneopterný hmyz'''<ref>JASIČ, J. Entomologický náučný slovník. 1984, S. 141 (citát: sú Hemiptera rad či nadrad paraneopterného hmyzu)</ref>.{{#tag:ref|V minimálne dvoch slovenských textoch (majúcich pravdepodobne spoločný zdroj) sa Paraneoptera označuje názvom ''hymenopteroidný hmyz''<ref>Insecta. In: [[Encyklopédia medicíny]]</ref><ref>Systém živej prírody 2008 [https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008]</ref>. Tento názov je v tomto význame zjavne použitý nesprávne, pretože názov hymenopteroidný hmyz v skutočnosti označuje buď [[blanokrídlaté]] (Hymenopteroidea) alebo [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera), čo sú taxóny, ktoré nemajú s taxónom Paraneoptera nič spoločné a patria do [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]].|group=pozn}}) Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: lat. Paraneoptera, Acercaria, Panhomoptera, Parametabola, Anurota, Acercarida, Hemineoptera, Hemipteradelphia<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm]</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Pterygota.htm]</ref>, Hemipterodea<ref>Pozri zdroje uvedené v článku [[Hemipterodea]]</ref>, Hemipteroidea <small>v najširšom zmysle</small><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Capinera | meno = John L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 4346 | url = https://books.google.sk/books?id=i9ITMiiohVQC&pg=PA926&dq=hemipteroidea&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjF4oH66KH5AhWEg_0HHSHxAqg4WhDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=hemipteroidea&f=false| isbn = 978-1-4020-6242-1 | kapitola = | strany = 926| jazyk = }}</ref>. == Charakteristika == Od taxónu [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) sa hemipteroidný hmyz (Paraneoptera) líši len dvoma stabilnými znakmi: zjednodušená, niekedy extrémne odvodená žilnatina krídel a neprítomnosť cerkusov. Ďalšie znaky sú skôr trendmi: * ústne orgány sú hryzavé len u primitívnych radov ([[pavši]] v užšom zmysle, [[švoly]]), kým u prevažnej väčšiny taxónov pozorujeme tendencie k vzniku bodavocicavého ústneho ústrojenstva; * chodidlo je zložené z najviac troch článkov; * častá je brachyptéria až aptéria; * vývin je u pôvodnejších foriem paurometabolia, kým u odvodených typov je to už neometabolia s náznakom pokojového štádia – pakukly (pseudopupa) ([[strapky]] [Thysanoptera], Aleyrodinea, Coccinea). Vývin časti hemipteroidného hmyzu tak hemipteroidný hmyz stavia do pozície prirodzenej hraničnej skupiny medzi [[hemimetabolný hmyz|hemimetabolným hmyzom]] (Hemimetabola, Exopterygota) a [[holometabolný hmyz|holometabolným hmyzom]] (Holometabola, Endopterygota). == Systematika == hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v širšom zmysle/Clareocercaria: * rad †[[Miomoptera]] - staršie radené buď do taxónu Endopterygota alebo ako bazálne Eumetabola * ? čeľaď †[[Sojanoperidae]] * ? čeľaď †[[Montanuraliidae]] * rad †[[Hypoperlida]]/nadrad [[Hypoperlidea]] - v najužšom zmysle, čiže len čeľaď [[Hypoperlidae]] * hemipteroidný hmyz (Paraneoptera, Acercaria) v užšom zmysle: ** ** ?čeľaď †[[Archipsyllidae]] ** rad [[pavši]] (Psocodea; Psocoptera/Copeognatha v širšom zmysle) - iné delenie je na rady Phthiraptera a Psocoptera/Copeognatha (v užšom zmysle) *** ? †Empheriopsis vulnerata *** ? rod [[Lacroixiella]] *** [[Troctomorpha]] **** [[Nanosocetae]] – vrátane radu [[všivavky]]/[[vši]] (Phthiraptera, = v starých systémoch rady [[švoly]] – Mallophaga + [[vši]] - Anoplura) **** [[Amphientometae]] *** [[Psocomorpha]] **** čeľaď [[Archipsocidae]] – zaraďované aj pod Homilopsocidea **** [[Epipsocetae]] **** [[Caecilietae]] **** [[Homilopsocidea]] **** [[Psocetae]] *** [[Trogiomorpha]] **** [[Atropetae]] **** [[Psocatropetae]] ** †[[Permopsocida]] ** [[Condylognatha]]/[[Panhemiptera]]/[[Hemipteria]]/[[Hemipteroidea]] *** rad [[strapky]] (Thysanoptera) **** podrad [[krídelkaté]] (Terebrantia) **** podrad [[rúrkaté]] (Tubulifera) *** rad [[polokrídlovce]] (Hemiptera) - v starších systémoch nadrad **** ''...pozri v článku [[polokrídlovce]]'' == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Paraneoptera|commons=Category:Paraneoptera}} == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{referencie}} * {{Zdroj scr}} * [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html] * [http://tolweb.org/Hemipteroid_Assemblage/8242] * [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Paraneoptera.htm], [http://www.insecta.bio.pu.ru/z/nom/Acercaria.htm] [[Kategória:Hemipteroidný hmyz| ]] r1rs66g6xx5109wopyow8yyj6w5wqvc 0 224103 7417713 7417419 2022-07-30T23:01:14Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Starší systém */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=rovnokrídlovce| Obrázok=Chrysochraon.dispar.male.2001.11.06.jpg| Titulok=''[[Archimantis latistyla]]''| ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]]|Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta| Podtrieda po slovensky= [[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky=[[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[ortopteroidný hmyz]]|Subdivisio po latinsky=Polyneoptera| Rad po slovensky=rovnokrídlovce|Rad po latinsky=Orthoptera| Binomické meno=Orthoptera| Klasifikátor1=[[Pierre André Latreille|Latreille]]| Dátum1=[[1793]]| Synonymá=Saltatoria| Obrázok2=| Titulok2=| }} ::''Pomerne často sa názvom rovnokrídlovce (resp. nižšie uvedenými variantmi tohto názvu) v literatúre omylom označuje taxón Homoptera, ktorý sa správne označuje názvom rovna<u>ko</u>krídlovce (resp. variantmi tohto názvu)<ref>hmyz. In: [[Encyklopédia Slovenska]] II. S. 271 (porov. obrázok s textom; ten istý obrázok je uvedený v Encyclopaedii Beliane s opravou rovnokrídlovce na rovnakokrídlovce)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pánik | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Javorie, Krupinská vrchovina, Rimavská kotlina | vydanie = | vydavateľ = Šport | miesto = | rok = 1969 | počet strán = 203 | url = | isbn = | kapitola = | strany =27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Takač | meno = Ferdinand | autor = | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko-slovenský slovník | vydanie = | vydavateľ = Školska knjiga | miesto = | rok = 1999 | počet strán = 692 | url = | isbn = 978-953-0-40903-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>- o Homoptera pozri v článku [[polokrídlovce]].'' '''Rovnokrídlovce''' ([[latinčina|lat.]] Orthoptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je rad [[hmyz]]u. V súčasnosti sa spravidla chápe ako [[rad (taxonómia)|rad]] [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidného hmyzu]] (Polyneoptera) zahŕňajúci len [[kobylky]] (vrátane [[svrčky|svrčkov]]) a [[koníky]] (v takom prípade sa po latinsky volá aj Saltatoria). V minulosti však bol často (nie vždy) chápaný inak než dnes - podrobnosti pozri nižšie v kapitole Systematika. ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú: * '''rovnokrídlovce'''<ref>FERIANC, O. Slovenské mená hmyzu. 1975. S. 40</ref><ref>https://beliana.sav.sk/heslo/kobylky</ref><ref name=SON/>, '''rovnokrídle'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poľnohospodárstvo | vydanie = | vydavateľ = VEDA, Vyd. Slovenskej akadémie vied. | miesto = | rok = 1967 | počet strán = 1020 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 470| jazyk = }}</ref>, '''rovnokrídly hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krajší domov pre včeláriky zlaté | url = http://www.sopsr.sk/web//index.php?cl=20592 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}</ref>, staršie '''hmyz rovnokrídly'''<ref>rovnokrídly. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, nevhodne: ''[[rovnakokrídlovce|rovnakokrídlovce (a varianty tohto názvu)]]'', zriedkavo: '''ortoptéry''' [resp. starým pravopisom: ''orthoptéry''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>]; zastarano: ''rovnokrýdlenci''<ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''hmyz rovnokridlý''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>, ''rovnokrielnaté''<ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28 (Poznámka: Taxón uvedený v širšom rozsahu než dnes.)</ref>; *<small>vo význame kobylky+koníky aj</small>: '''skákavce'''<ref>STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. (názvy: O. Ferianc) S. 98</ref>, staršie: ''skákavé''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201, 203</ref>. Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: *Orthoptera; *<small>vo význame kobylky+koníky aj</small>: Orthopter(o)ida, Orthoptera saltatoria, Saltatoria, Saltatoptera, Orchesopia, Salientia. == Opis (pre rovnokrídlovce chápané ako kobylky a koníky) <ref name=F>{{Zdroj scr}}</ref>== Je to malý i veľký [[hmyz]] s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom. Zadné [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] sú silné, skákavé, len u odvodených hrabavých foriem môže byť ich skákacia funkcia potlačená. Na výrazne hypognátnej hlave sú silné hryzavé ústne ústroje a nitkovité, alebo štíhle vretenovité tykadlá. Tykadlá sú tenké, až vlasovité, zložené z veľkého počtu kratučkých článkov. [[Samica|Samice]] majú [[znášadlo]], ktoré je nápadné hlavne u kobyliek. Stridulačný aparát samcov je alárny, vzácne redukovaný. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] majú rozličnú stavbu i spôsob uloženia v pokoji (viac u nižších [[taxón]]ov), predné krídla sú však obyčajne viac [[chitín|chitinizované]] i [[Pigment (biológia)|pigmentované]], častá je [[brachyptéria]] až [[aptéria]]. Veľká väčšina druhov má [[stridulačný aparát]] aj [[sluch]]ové (tympanálne) orgány. Tympanálne orgány sú na predných holeniach. Vývin je paurometabolia s 5 – 6 instarmi. Na svete žije asi 15 200 druhov, u nás 120. == Systematika == ===Rozsah resp. definícia taxónu=== ====Orthoptera ==== Taxón Orthoptera je v literatúre v závislosti od autora (a roku písania textu) definovaný rôznymi spôsobmi. Celkovo sa najčastejšie vyskytujú nasledujúce definície taxónu Orthoptera (tu zoradené od najširšej po najužšiu): *a) Orthoptera sú všetky "nižšie" šesťňôžky - presnejšie: všetky [[šesťnôžky]]/[[hmyz]] (Hexapoda) okrem [[holometabolný hmyz|holometabolného hmyzu]] (Holometabola/Endopterygota), [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera) a [[všivavky|všivaviek]] (t.j. vší a švôl; Phthiraptera);<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref name=Insort>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orthoptera | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Orthoptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 37 a nasl. [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false], detto prehľadne: [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Gerstaecker1863.htm]</ref><ref name=Inssal/> *b) Orthoptera sú všetky "nižšie" krídlovce - presnejšie: všetky [[krídlovce]] (Pterygota) okrem holometabolného hmyzu (Holometabola/Endopterygota), polokrídlovcov (Hemiptera) a všivaviek (t.j. vší a švôl; Phthiraptera), prípadne navyše okrem [[strapky|strapiek]] (Thysanoptera/Physopoda);<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 115 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref name=Insort/><ref>SIEBOLD, C. T. E. von et al. Lehrbuch der vergleichenden Anatomie der Wirbellosen Thiere. 1846-1848 S. 556 [https://www.biodiversitylibrary.org/item/41783#page/573/mode/1up]</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 198 a nasl.</ref> *c) Orthoptera je všetok [[ortopteroidný hmyz]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatky|pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zoraptery|zorapter]] (Zoraptera), niekedy navyše okrem [[ucholaky|ucholakov]] (Derma(to)ptera/Forficulina/Harmoptera) [Poznámka: Ortopteroidný hmyz bez termitov, pošvatiek, snovačiek a zorapter sa alternatívne označoval názvami [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>. Ortopteroidný hmyz, z ktorého boli navyše vylúčené aj ucholaky sa alternatívne označoval názvami [[Orthoptera genuina]], [[Grylloptera]] <small>sensu Haeckel</small> či [[Euorthoptera]] <small>sensu Dominique</small>.];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Pterygota-old.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hawksworth | meno = David L. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Changing Wildlife of Great Britain and Ireland | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 480 | url =https://books.google.sk/books?id=zZ3OkeWrSjcC&pg=PA328&dq=%22orthoptera+saltatoria%22+%22orthoptera+cursoria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjx6Y6g7J35AhWrQfEDHQVmCEsQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=Grylloblattodea&f=false| isbn = 978-0-415-32681-0 | kapitola = | strany = chapter 19 | jazyk = }}</ref><ref>Haeckel 1896 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Haeckel1896.htm#Grylloptera]</ref><ref>rovnokřídlí. In: [[Masarykův slovník naučný]]. VI. 1932. S. 239</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Geradflügler. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 7. Leipzig 1907, S. 621.</ref><ref>MАТZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 41</ref><ref>KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 28</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Geological Survey of the Territories (U.S.) | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = United States. Department of the Interior | odkaz na autora2 = | titul = Preliminary Report of the United States Geological Survey of Montana, and Portions of Adjacent Territories (Being a Fifth Annual Report of Progress &#x5B;for the Year 1871&#x5D;) | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1872 | počet strán = 538 | url =https://books.google.sk/books?id=RAy8AAAAIAAJ&pg=PA425&dq=%22Orthoptera+genuina%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiw5OmljZn5AhWGYPEDHWPNAT8Q6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20genuina%22&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 425| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = najmä 294, 295| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref name=Fieber/><ref name=Chopard>Chopard 1920 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Chopard1920.htm]</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Dermaptera.htm]</ref> *d) Orthoptera sú [[kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera), [[koníky]] (Caelifera) a [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea), prípadne aj [[pakobylky]] (Phasmida)<ref>CRAMPTON, G. C. A Comparison of the Neck and Prothoracic Sclerites Throught the Orders of Insects from the Standpoint of Phylogeny. In: Transactions of the American Entomological Society (1890-) Vol. 52, No. 3 (Sep., 1926), pp. 199-248 (58 pages)[https://www.jstor.org/stable/25077163?seq=42#metadata_info_tab_contents]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Entomologist (An Illustrated Journal of General Entomology ...) | vydanie = | vydavateľ = West, Newman & Company | miesto = | rok = 1928 | počet strán = 676 | url = https://books.google.sk/books?id=Ms8rAQAAMAAJ&q=Panorthoptera&dq=Panorthoptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjKxNCCu5z5AhW3QvEDHYAPCm04KBDoAXoECAUQAg| isbn = | kapitola = | strany = 84| jazyk = }}</ref><ref name=ESN/><ref>HEWITT, G.: Insecta 1. Orthoptera - Grasshoppers and Crickets. 1979. V. Obsah [https://www.schweizerbart.de/publications/detail/isbn/9783443260095/Hewitt_Animal_Cytogenetics_Vol_3_Ins]</ref><ref name=Insort/> [Poznámka: Ak sú tu zahrnuté aj pakobylky, nazýva sa takýto taxón aj [[Orthopteria]] <small>sensu Hennig</small><ref>Hennig 1983 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Hennig1953.htm]</ref>]; *e) Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a pakobylky (Phasmida);<ref name=ESN>Orthoptera. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 306| jazyk = }}</ref> *f) <u>Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera), koníky (Caelifera) a vyhynuté taxóny [[Titanoptera]], [[Legendreiidae]] a prípadne aj [[Geraridae]];</u><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Orthoptera Species File - Taxa hierarchy | url = http://orthoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1100026 | vydavateľ = orthoptera.speciesfile.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html#Orthoptera | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> *g) <u>Orthoptera sú kobylky v širšom zmysle (Ensifera) a koníky (Caelifera);</u><ref>Pozri zdroje uvedené k súčasnému systému v kapitole Vnútorná systematika</ref> *h) Orthoptera sú len [[koníky]] (Caelifera).<ref name=Insort/><ref name=Inssal/> Dnes sa najčastejšie vyskytujú definície f) alebo g) (hore sú podčiarknuté); definíciu g) prvýkrát použil Handlirsch v roku 1903, existuje teda až od 20. storočia, zatiaľ čo definícia f) existuje pravdepodobne až od začiatku 21. storočia. Definície a), b), c) sa vyskytovali najmä v 19. a prvej polovici 20. storočia (ale napr. definícia c) sa občas vyskytuje dodnes). Definície d) a e) sú občasné definície z 20. storočia. Definícia h) je zo 70. rokov 20. storočia. Slovenské ekvivalenty latinského názvu Orthoptera sú vo všetkých uvedených prípadoch okrem prípadu h) rovnaké, ako sú uvedené v úvode tohto článku (teda rovnokrídly hmyz atď.). ====Saltatoria ==== Taxón Saltatoria môže mať minimálne tieto tri rôzne definície: * (synonymum: Saltatoptera) to, čo je vyššie označené ako definície d), e), f), g) (i keď napríklad pri d) sa niekedy rozlišovalo nasledovne: Orthoptera sa delí na Saltatoria a Grylloblattodea);<ref name=ESN/><ref>Beier 1955 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Beier1955.htm]</ref><ref name=Inssal/> * kobylky v širšom zmysle + koníky, okrem taxónov [[medvedíky]] (Gryllotalpoidea) a [[Tridactylidea]];<ref name=Fieber>Fieber 1852 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Fieber1852.htm] (v spojení s [http://orthoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1128272])</ref> * v dávnej minulosti: [[blchy]] (dnešný názov Aphaniptera alebo Siphonaptera).<ref name=Inssal>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Saltatoria | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Saltatoria.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> ===Vnútorná systematika === ====Súčasný najčastejší systém ==== rad [<small>alebo:</small> skupina] rovnokrídlovce (Orthoptera/ Saltatoria; <small>synonymá pozri v úvode tohto článku</small>) [t. j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície g)]:<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Foottit | meno = Robert G. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Adler | meno2 = Peter H. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Insect Biodiversity (Science and Society, Volume 2) | vydanie = | vydavateľ = John Wiley & Sons | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 1024 | url = https://books.google.sk/books?id=5FhUDwAAQBAJ&pg=PA246&dq=Ensifera+sensu&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwi-nuCVgZr5AhV4VvEDHXGzDcUQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=Ensifera%20sensu&f=false| isbn = 978-1-118-94560-5 | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref>Zhang, HL., Huang, Y., Lin, LL. et al. The phylogeny of the Orthoptera (Insecta) as deduced from mitogenomic gene sequences. Zool. Stud. 52, 37 (2013). [https://zoologicalstudies.springeropen.com/articles/10.1186/1810-522X-52-37]</ref><ref>Mikko's Phylogeny Archive: verzia z roku 2019 [https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/polyneoptera/orthoptera.html] a z roku 2008 [https://web.archive.org/web/20080521074732/http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/orthopterodea/orthoptera.html]</ref><ref name=F/><ref>Orthoptera Species File, verzia z roku 2022 [http://orthoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1100026] a z roku 2008 [https://web.archive.org/web/20080508202355/http://orthoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx]</ref><ref>[http://tolweb.org/Orthoptera/8250] (zachytáva stav systematiky okolo roku 2000)</ref><ref>rovnakokrídlovce. In: [[Malá encyklopédia biológie]]. 1975. S. 425-426</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>OBENBERGER, J. Entomologie 2. 1955. Obsah [https://cache2.obalkyknih.cz/file/toc/713069/pdf]</ref><ref>Handlirsch 1903 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Handlirsch1903.htm]</ref><ref name=SON>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953. č. 1. S. 13 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref><ref name=Insort/><ref name=Inssal/><ref>Kluge, Nikita. (2016). Structure of ovipositors and cladoendesis of Saltatoria, or Orchesopia. Entomological Review. 96. 1015-1040. 10.1134/S0013873816080078. [https://www.researchgate.net/publication/312480022_Structure_of_ovipositors_and_cladoendesis_of_Saltatoria_or_Orchesopia/citation/download]</ref><ref>Graber 1875 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Graber1875.htm]</ref><ref name=Chopard/><ref>Cramton 1927 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1927.htm]</ref> * podrad [[kobylky (podrad)|kobylky]] v širšom zmysle (Ensifera/ Locusto(i)dea; <small>staršie názvy:</small> Orthoptera ensifera, Euorthoptera <small>sensu Crampton</small>, Digastria, Diplogastera, Dolichocera)/ rad kobylky v širšom zmysle (Ensifera/ Grylloptera <small>sensu Kevan</small>) **infrarad kobylky v užšom zmysle (Tettigoniidea) / podrad kobylky v užšom zmysle (Tettigonoidea <small>v širšom zmysle</small>) **infrarad [[svrčky]] (Gryllidea) / podrad [[svrčky]] (Grylloidea) * podrad [[koníky (podrad)|koníky]] (Caelifera/ Acridio(i)dea <small>v širšom zmysle</small>; <small>staršie názvy:</small> Orthoptera caelifera, Metorthoptera, Brachycera <small>sensu Bey-Bienko</small>) / rad koníky (Caelifera/ Orthoptera v najužšom zmysle [t. j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície h)]) Do 90. rokov 20. storočia nebolo isté, či sú takto definované Orthoptera monofyletický taxón. V súčasnosti sa už o tom prakticky nepochybuje. ==== Starší systém ==== rad <u>rovnokrídlovce (Orthoptera) v najširšom zmysle</u> [t.j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície a)]:<ref>Zdroje sú tie isté, ako zdroje uvedené vyššie k definíciám a), b) a c)</ref> *podrad [[šupinušky]] <small>v najširšom zmysle</small> (Thysanura <small>v najširšom zmysle</small>/Thysanuridae) [= v dnešných systémoch: [[hmyz bezkrídly]] (Apterygota) <small>v širšom zmysle</small>, čiže dnešné taxóny: [[chvostoskoky]] (Collembola) + [[vidličiarky]] (Diplura) + [[jednokĺbovce]] (Archaeognata) + [[švehly]] <small>v najužšom zmysle</small>/[[švehlovce]] (Zygentoma); implicitne sem patria aj [[šutky]] (Protura), i keď tie do zač. 20. stor. ešte neboli známe] *rad <u>rovnokrídlovce (Orthoptera) v širokom zmysle</u> [t.j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície b)] **podrad [[mrežokrídle]] (Pseudoneuroptera): ***[[Amphibiotica]]/Orthoptera amphibiotica [=dnešné taxóny: [[vážky]] (Odonata) + [[podenky]] (Ephemoroptera) + [[pošvatky]] (Plecoptera)] ***[[Corrodentia]]/Orthoptera corrodentia [=dnešné taxóny: [[termity]] (Isoptera) + [[snovačky]] (Embiodea) + [[pavši]] (Psocoptera) v užšom zmysle (t.j. bez vší a švôl) + [[strapky]] (Thysanoptera); možno sem patrí aj problematický taxón [[zoraptery]] (Zoraptera), ktorý ale beztak do zač. 20. stor. ešte nebol známy] **podrad [[rôznokrídle]] (Heteroptera/Orthoptera heteroptera/Orthopteria <small>sensu Rafinesque</small>) <small>[nie je zhodné s rôznokrídlovcami (Heteroptera) v dnešnom ponímaní]</small>/ rad <u>rovnokrídlovce (Orthoptera) v úzkom zmysle</u> [t.j. Orthoptera podľa vyššie uvedenej definície c)]/ Derma(to)ptera+Orthoptera genuina [=Grylloptera <small>sensu Haeckel</small>/Euorthoptera <small>sensu Dominique</small>]): ***[[behavé]] (Cursoria/Orthoptera cursoria) v širšom zmysle: ****[[behavé]] (Cursoria/Orthoptera cursoria) v užšom zmysle [=dnešné taxony: [[šváby]] (Blattaria) + [[ucholaky]] (Derma(to)ptera) ] ****[[kráčavé]] (Gressoria/Orthoptera gressoria) [=dnešné taxóny: [[modlivky]] (Mantodea) + [[pakobylky]] (Phasmida)] ***[[skákavé]] (Saltatoria/Orthoptera saltatoria) [toto sú <u>rovnokrídlovce (Orthoptera/Saltatoria) vo veľmi úzkom, t.j. dnes bežnom ponímaní</u>, čiže kobylky a koníky - pozri vyššie uvedené delenie] Poznámky: :-Uvedené sú len recentné taxóny. :-Dnešné taxóny [[cvrčkovce]] (Grylloblattodea; objavené až na zač. 20. stor.) a [[Mantophasmatodea]] (objavené až na zač. 21. stor.) by v uvedenom systéme (z dnešného hľadiska) patrili niekde vedľa alebo do skákavých (Saltatoria). :-[[Vši]] (Anoplura) a [[švoly]] (Mallophaga) sa dnes zaraďujú vedľa pavší (Psocoptera) v užšom zmysle, čiže by z dnešného pohľadu patrili do Orthoptera podľa definície b. V minulosti sa však štandardne zaraďovali buď do alebo vedľa [[polokrídlovcov]] (Hemiptera) alebo menej často do [[hmyzu bezkrídleho]] (Apterygota/Aptera). :-Ak sa použijú rovnokrídlovce podľa definície a), tak sa hmyz (=šešťnôžky; Hexapoda) skladá len z 3 veľkých taxónov: rovnokrídlovce (Orthoptera), [[polokrídlovce]] (Hemiptera; vrátane vší a švolov) a [[holometabolný hmyz]] (Holometabola/Endopterygota). == Zdroje == {{Referencie}} ==Externé odkazy == *[https://web.archive.org/web/20080425212648/http://www.orthoptera.sk/sk/index.php?page=rovnokridlovce&submenu=rovnokridlovce Orthoptera.sk (2008)] == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Orthoptera|commons=Category:Orthoptera}} [[Kategória:Rovnokrídlovce| ]] ta5d3ycy7uo1esf9q3ojyeedijpctl6 0 228767 7417684 7395540 2022-07-30T21:52:23Z TimoKtej 220540 akt. wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Zenit Petrohrad | obrázok = Zenit 2013 arrow.png | celýnázov = Futboľnyj Klub Zenit | prezývka = | založený = [[1925]] | rozpustený = | štadión = [[Gazprom arena (štadión)|Štadión Gazprom]], [[Petrohrad]] | kapacita = 21 570 | predseda = {{minivlajka|Rusko}} [[Alexandr Valerijevič Ďukov]] | tréner = {{minivlajka|Rusko}} [[Sergey Semak]] | liga = [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|1. RFPL]] | sezóna = 2021-22 | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1= | vzor_t1=_zenit1617h | vzor_pp1= | vzor_tr1=_zenit1617h | ľavéplece1=004d99 | telo1=ffffff | pravéplece1=004d99 | trenírky1=ffffff | ponožky1=004d99 | vzor_lp2=_zenit1617a | vzor_t2=_zenit1617a | vzor_pp2=_zenit1617a | vzor_tr2=_zenit1617a | ľavéplece2=ffffff | telo2=ffffff | pravéplece2=ffffff | trenírky2= | ponožky2=ffffff }} '''FK Zenit Petrohrad''' ([[ruština|rus.]]: ФК „Зенит“ Санкт-Петербург) je [[Rusko|ruský]] [[futbal]]ový klub v meste [[Petrohrad]] hrajúci v najvyššej súťaži. Je to aktuálny majster v ruskej Superlige. Klub bol založený v roku [[1925]] a patrí k najbohatším ruským klubom. V roku [[2008]] vyhral [[Pohár UEFA]]. Hlavný tréner je [[Sergey Semak]]. Štadión má kapacitu 21570 divákov. Hrali tu aj [[Slovensko|slovenskí]] futbalisti [[Martin Škrteľ]], [[Tomáš Hubočan]], [[Kamil Čontofalský]] a [[Róbert Mak]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:FC Zenit Saint Petersburg}} {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Rusku}} [[Kategória:Ruské futbalové kluby|Zenit Petrohrad]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1927|Zenit Petrohrad]] [[Kategória:FK Zenit Petrohrad| ]] oe7csttu82enlp5jxhg4aox4ue4ycqw 0 247201 7417501 5678686 2022-07-30T14:00:36Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Elán (skupina)|Elán]] | Názov = Hodina pravdy | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Pop rock]] | Dĺžka = 52:41 | Dátum vydania = [[13. október]] [[1997]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[BMG Ariola]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Hodina angličtiny]] <br /> (1994) | Tento album = '''Hodina pravdy''' <br /> (1997) | Nasledujúci album = [[Elán 3000]] <br /> (2002) | }} '''''Hodina pravdy''''' je desiaty [[štúdiový album]] slovenskej [[pop rock]]ovej skupiny [[Elán (skupina)|Elán]], ktorý v roku [[1997]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[BMG Ariola]]. == Zoznam skladieb == # „Hodina pravdy“ <small>([[Vašo Patejdl|V. Patejdl]])</small> - 3:01 # „Láska je film“ <small>([[Pavol Jursa|P. Jursa]]/P. Jursa)</small> - 5:28 # „Odkazovač“ <small>([[Ľubo Horňák|L. Horňák]]/[[Juraj Soviar|J. Soviar]])</small> - 4:01 # „Hey, hey zlato“ <small>([[Jozef Ráž|J. Ráž]])</small> - 4:26 # „Prvý na rane“ <small>(J. Ráž/J. Soviar, J. Ráž)</small> - 3:54 # „Odpusť mi láska“ <small>(J. Ráž)</small> - 3:54 # „10 dkg tresky“ <small>([[Vlado Kolenič|V. Kolenič]])</small> - 3:57 # „Ako jed“ <small>(V. Patejdl/[[Miro Jurika|M. Jurika]])</small> - 3:57 # „Zaľúbil sa chlapec“ <small>([[Ján Baláž|J. Baláž]]/[[Boris Filan|B. Filan]])</small> - 4:11 # „Anna Mária“ <small>(J. Baláž/[[Kamil Peteraj|K. Peteraj]])</small> - 3:12 # „Keď muži plačú“ <small>(P. Jursa/J. Ráž,P. Jursa)</small> - 3:55 # „Modlivka nábožná“ <small>(J. Baláž/K. Peteraj)</small> - 6:45 # „Epilóg“ <small>(J. Ráž/[[Miroslav Válek|M. Válek]])</small> - 2:00 {{Elán}} [[Kategória:Hudobné albumy z 1997]] [[Kategória:Albumy skupiny Elán]] qk240yapoo9v4if735rpp8lx624ptdh 0 268426 7417511 6972783 2022-07-30T14:29:51Z 78.99.35.239 /* Slávni hráči */ wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FBD016; background-color:#BC2A31; padding:5px;" | | colspan="2" | '''HC Topoľčany''' |- | align="center" colspan="2" style="background-color: white;" | |- bgcolor="#eeeeee" |- align="center" style="font-size: medium; color:#FBD016; background-color:#BC2A31; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Klubové údaje''' |- || '''Založenie''' || [[1932]] |- || '''Adresa''' || Puškinova 1, 955 01 [[Topoľčany]] |- || '''Kontakt''' || tel.: 038/5322861<br/>fax: 038/5322861 |- || '''Prezident''' || Ervín Mik |- || '''Klubové farby''' || červená, žltá<br />{{box farby|#BC2A31}} {{box farby|#FBD016}} |- || '''Liga''' || [[1. hokejová liga SR]] |- || '''Štadión''' || [[Zimný štadión Topoľčany|Topvar Aréna]]<br />(kapacita: 3 400 divákov (3 000 na sedenie)) |- || '''Tréner''' || [[Ľubomír Hurtaj]] |- || '''Fanklub''' ||[https://www.facebook.com/HCTORYU/?ref=bookmarks Fanklub na FB] |- || '''Sezóna [[St. Nicolaus 1. hokejová liga SR 2017/2018|2017/18]] || 4. miesto |- align="center" style="font-size: medium; color:#FBD016; background-color:#BC2A31; padding:5px;" | | colspan="2" | '''Internet''' |- bgcolor="#FFFFFF" |valign="top" | Homepage || colspan="2" | [http://www.hctopolcany.sk/ www.hctopolcany.sk] |- bgcolor="#FFFFFF" |E-Mail || colspan="2" | [mailto:hcvtjtopolcany@stonline.sk] |} '''HC Topoľčany''' je [[Slovensko|slovenský]] [[ľadový hokej|hokejový]] klub z [[Topoľčany|Topoľčian]], ktorého A-mužstvo pôsobí v [[1. hokejová liga SR|1. hokejovej lige SR]]. == História == Hokej sa v [[Topoľčany|Topoľčanoch]] objavil v roku [[1932]], keď vznikol klub AC Juventus Topoľčany. V roku [[1935]] vznikol ďalší klub ŠK Topoľčany. V roku [[1939]] sa zjednotili do jedného klubu s názvom TS Topoľčany. Neskôr vznikol aj armádny klub VTJ Topoľčany pôsobiaci ako B-mužstvo [[Dukla Trenčín|Dukly Trenčín]]. V roku 1993 došlo k spojeniu civilného HC Topoľčany a armádneho VTJ Topoľčany do HC VTJ Topoľčany. Od roku [[2006]] po zrušení zložky VTJ v Ozbrojených silách SR bol klub premenovaný na HC Topoľčany. == Názvy klubu == * [[1932]] – AC Juventus Topoľčany * [[1935]] – ŠK Topoľčany * [[1939]] – TS Topoľčany * [[1949]] – TJ Sokol NV Topoľčany * [[1953]] – TJ Spartak Kablo Topoľčany * [[1964]] – TS Topoľčany * [[1984]] – TJ Slovan OSCR Topoľčany * [[1990]] – HC Kimex VTJ Topoľčany * [[1993]] – HC VTJ Topoľčany * [[1995]] – HC VTJ Telvis Topoľčany * [[2006]] – HC Topoľčany == Zostava mužstva pre sezónu 2018/19 == {| width="75%" ! colspan="6" |Brankári |- bgcolor="#dddddd" ! width="4%;" align="center" |Číslo ! width="4%;" align="center" |Národnosť ! width="22%;" align="center" |Meno ! width="7%;" align="center" |Výška ! width="7%;" align="center" |Hmotnosť ! width="12%;" align="center" |Dátum narodenia |- |31 |{{minivlajka|SVK}} |[[Juraj Halo]] |182 cm |80 kg |28. 2. 1995 |- |31 |{{minivlajka|SVK}} |[[Martin Komžík]] |187 cm |71 kg |25. 3. 1996 |- |30 |{{minivlajka|SVK}} |[[Martin Vičan]] |180 cm |72 kg |29. 7. 1999 |- |34 |{{minivlajka|SVK}} |[[Erik Kompas]] |176 cm |70 kg |29. 3. 1995 |} {| width="75%" ! colspan="6" |Obrancovia |- bgcolor="#dddddd" ! width="4%;" align="center" |Číslo ! width="4%;" align="center" |Národnosť ! width="22%;" align="center" |Meno ! width="7%;" align="center" |Výška ! width="7%;" align="center" |Hmotnosť ! width="12%;" align="center" |Dátum narodenia |- |03 |{{minivlajka|SVK}} |[[Peter Huba]] |182 cm |93 kg |17. 2. 1986 |- |06 |{{minivlajka|SVK}} |[[Jozef Kováčik]] |179 cm |91 kg |1. 1. 1980 |- |11 |{{minivlajka|CZE}} |[[Martin Hřebíček]] |183 cm |84 kg |11. 6. 1998 |- |27 |{{minivlajka|SVK}} |[[Jakub Hrudík]] |186cm |87 kg |27. 10. 1991 |- |37 |{{minivlajka|SVK}} |[[Juraj Ďurčo]] |180 cm |90 kg |16. 7. 1977 |- |63 |{{minivlajka|SVK}} |[[Patrik Španko]] |178 cm |88 kg |6. 3. 1997 |- |66 |{{minivlajka|SVK}} |[[Miloš Bystričan]] (C) |178 cm |78 kg |24. 8. 1990 |- |99 |{{minivlajka|SVK}} |[[Denis Bulák]] |183 cm |82 kg |20. 11. 2000 |} {| width="75%" ! colspan="6" |Útočníci |- bgcolor="#dddddd" ! width="4%;" align="center" |Číslo ! width="4%;" align="center" |Národnosť ! width="22%;" align="center" |Meno ! width="7%;" align="center" |Výška ! width="7%;" align="center" |Hmotnosť ! width="12%;" align="center" |Dátum narodenia |- |10 |{{minivlajka|SVK}} |[[Martin Uhnák]] |176 cm |82 kg |23. 1. 1990 |- |12 |{{minivlajka|CZE}} |[[Albín Podstavek]] |186 cm |82 kg |17. 3. 1981 |- |13 |{{minivlajka|SVK}} |[[Dávid Gergel]] |190 cm |90 kg |26. 11. 1999 |- |15 |{{minivlajka|SVK}} |[[Roman Jurák]] |178 cm |77 kg |21. 2. 1991 |- |19 |{{minivlajka|SVK}} |[[Michal Kluka]] |187 cm |75 kg |5. 1. 19912 |- |21 |{{minivlajka|SVK}} |[[Patrik Bečka]] |182 cm |83 kg |6. 11. 1997 |- |23 |{{minivlajka|SVK}} |[[Jozef Tomčák]] |184 cm |87 kg |24. 8. 1993 |- |28 |{{minivlajka|SVK}} |[[Denis Pätoprstý]] |182 cm |88 kg |5. 11. 1997 |- |38 |{{minivlajka|SVK}} |[[Martin Jakúbek]] |184 cm |90 kg |27. 8. 1992 |- |64 |{{minivlajka|SVK}} |[[Filip Pekarčík]] |182 cm |84 kg |6. 12. 1992 |- |68 |{{minivlajka|SVK}} |[[Dominik Laššo]] |180 cm |79 kg |4. 11. 1995 |- |77 |{{minivlajka|SVK}} |[[Lukáš Kubek]] |188 cm |76 kg |21. 7. 1998 |- |88 |{{minivlajka|SVK}} |[[Róbert Džugan]] |181 cm |83 kg |25. 3. 2000 |- |90 |{{minivlajka|SVK}} |[[Miroslav Olejník]] |181 cm |80 kg |7. 10. 1996 |- |91 |{{minivlajka|SVK}} |[[Michel Miklík]] |184 cm |90 kg |31. 7. 1982 |- |96 |{{minivlajka|SVK}} |[[Adam Špankovič]] |185 cm |77 kg |31. 7. 1996 |} Dňa 10. júla 2018 po vážnej dopravnej nehode káder navždy opustil [[Erik Nitriansky]] († 27). == Slávni hráči == * [[Miroslav Šatan]] * [[Ľubomír Višňovský]] * [[Tibor Višňovský]] * [[Ľubomír Hurtaj]] * [[Radoslav Hecl]] *[[Branislav Hippik]] * [[Andrej Kollár]] * [[Tibor Melichárek]] * [[Ivan Ďatelinka]] * [[Milan Kytnár]] * [[Peter Húževka]] * [[Jozef Kováčik]] * [[Matej Paulovič]] == Externé odkazy == * [http://www.hctopolcany.sk/ Oficiálna stránka klubu] {{Hokejové kluby na Slovensku}} [[Kategória:HC Topoľčany| ]] [[Kategória:Šport v Topoľčanoch]] [[Kategória:Slovenské hokejové kluby|Topoľčany, HC]] lap3lut9vjtieh0b06jebn92nf8nqsq 0 271226 7417484 5863679 2022-07-30T13:04:24Z Lalina 22926 /* Úvodná sekcia */ o wikitext text/x-wiki [[Image:Morocco_Fes_Camel.jpg|thumb|right|Do mediny v [[Maroko|marockom]] meste [[Fez]] sa tovar sa priváža na zvieratách.]] '''Medina''' (z {{ara|{{ar|مدينة}}}} [''madína''] mesto) je označenie pre starú časť mnohých [[Severná Afrika|severoafrických]] miest. Typická medína je opevnená, tvorí ju [[bludisko]] úzkych uličiek, niekedy dokonca zastrešených a položených v niekoľkých poschodiach nad sebou. Tieto [[stredovek]]é vnútorné mestá [[Arabi]] stavali už od [[9. storočia]]. Mediny často obsahujú historické [[fontána|fontány]], [[palác (reprezentatívna budova)|paláce]] a [[mešita|mešity]]. Tieto pamiatky sú chránené kvôli svojmu kultúrnemu významu a priťahujú turistov. Kvôli veľmi úzkym a krivolakým ulicíam v v medinách nejazdia autá a v niektorých ani motocykle a bicykle. Niektoré ulice nie sú ani meter široké. Niektoré mediny tak boli budované zámerne, aby zmiatli a spomalili prípadných útočníkov. Rozsiahle a známe sú napríklad mediny v [[Maroko|marockých]] mestách [[Fez]] a [[Murrákuš]]. == Zdroj == * {{Preklad|cs|Medína (městská část)|3827708}} [[Kategória:Urbanizmus]] mu4e5n6yvzkc5ecdr4mcj5ylg8ecsde 0 276982 7417793 7403515 2022-07-31T10:38:25Z 178.143.44.137 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Fasčistocke Maďarsko | originálny názov = Magyar Királyság | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1945 | viac pred = áno | pred 1 = Maďarská republika rád | pred 1 vlajka = Flag of Hungary (1919).svg | pred 2 = Druhá česko-slovenská republika | pred 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred 3 = Karpatská Ukrajina | pred 3 vlajka = Flag of Ukraine.svg | pred 4 = Juhoslovanské kráľovstvo | pred 4 vlajka = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg | pred 5 = Rumunské kráľovstvo | pred 5 vlajka = Flag of Romania.svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Druhá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957).svg | po 2 = Dočasné štátne zriadenie | po 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 3 = Juhoslávia (1943 – 1992) | po 3 vlajka = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1920–1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Maďarska | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; oak and olive branches).svg | článok o znaku = Štátny znak Maďarska | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br />[[Súbor:Himnusz 1920s.ogg|center]] | článok o hymne = Himnusz | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae<br />(Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska) | článok o motte = | mapa = Kingdom of Hungary (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942 | hlavné mesto = [[Budapešť]] | rozloha = 172 149 | rozloha poznámka = (v roku 1941) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 14 669 100 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1941) | jazyky = [[maďarčina]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Rumuni]], [[Slováci]], [[Rusíni]] | náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]], [[kalvinizmus]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] (bez panovníka) | materská zem = | mena = [[maďarská koruna]] (1920 – 1927)<br>[[maďarské pengő]] (1927 – 1946) | vznik = [[29. február|29. februára]] [[1920]] (vyhlásenie Maďarského kráľovstva) | zánik = [[1. február]]a [[1946]] (vyhlásenie republiky) }} '''Maďarské kráľovstvo''' ({{vjz|hun|''Magyar Királyság''}}) bol štátny útvar v rokoch [[1920]] – [[1946]], (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] spred roku [[1918]]. Štát vznikol ako dôsledok [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej zmluvy]] v dôsledku rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. == História == V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál [[Miklós Horthy]], silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Maďarsko mala po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]]. Po prvej [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]] v roku 1938 štát získal časť územia južného [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť [[Sedmohradsko|Transylvánie]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávie]] i [[operácia Barbarossa|ZSSR]]. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov. V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany [[Šípové kríže]] [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti. == Pozri aj == * [[Maďarsko]] * [[Miklós Horthy]] * [[Bitka o Budapešť]] * [[Druhá svetová vojna]] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Uhorsko]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] qawmerk4fnlqbvvcradsuvet0e0p1sx 7417794 7417793 2022-07-31T10:38:45Z 178.143.44.137 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Fasčisticke Maďarsko | originálny názov = Magyar Királyság | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1945 | viac pred = áno | pred 1 = Maďarská republika rád | pred 1 vlajka = Flag of Hungary (1919).svg | pred 2 = Druhá česko-slovenská republika | pred 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred 3 = Karpatská Ukrajina | pred 3 vlajka = Flag of Ukraine.svg | pred 4 = Juhoslovanské kráľovstvo | pred 4 vlajka = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg | pred 5 = Rumunské kráľovstvo | pred 5 vlajka = Flag of Romania.svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Druhá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957).svg | po 2 = Dočasné štátne zriadenie | po 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 3 = Juhoslávia (1943 – 1992) | po 3 vlajka = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1920–1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Maďarska | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; oak and olive branches).svg | článok o znaku = Štátny znak Maďarska | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br />[[Súbor:Himnusz 1920s.ogg|center]] | článok o hymne = Himnusz | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae<br />(Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska) | článok o motte = | mapa = Kingdom of Hungary (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942 | hlavné mesto = [[Budapešť]] | rozloha = 172 149 | rozloha poznámka = (v roku 1941) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 14 669 100 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1941) | jazyky = [[maďarčina]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Rumuni]], [[Slováci]], [[Rusíni]] | náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]], [[kalvinizmus]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] (bez panovníka) | materská zem = | mena = [[maďarská koruna]] (1920 – 1927)<br>[[maďarské pengő]] (1927 – 1946) | vznik = [[29. február|29. februára]] [[1920]] (vyhlásenie Maďarského kráľovstva) | zánik = [[1. február]]a [[1946]] (vyhlásenie republiky) }} '''Maďarské kráľovstvo''' ({{vjz|hun|''Magyar Királyság''}}) bol štátny útvar v rokoch [[1920]] – [[1946]], (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] spred roku [[1918]]. Štát vznikol ako dôsledok [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej zmluvy]] v dôsledku rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. == História == V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál [[Miklós Horthy]], silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Maďarsko mala po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]]. Po prvej [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]] v roku 1938 štát získal časť územia južného [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť [[Sedmohradsko|Transylvánie]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávie]] i [[operácia Barbarossa|ZSSR]]. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov. V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany [[Šípové kríže]] [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti. == Pozri aj == * [[Maďarsko]] * [[Miklós Horthy]] * [[Bitka o Budapešť]] * [[Druhá svetová vojna]] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Uhorsko]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] 6w9xu6qzmank165kog1pyt8m7k1rk9h 7417796 7417794 2022-07-31T10:39:55Z 178.143.44.137 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Maďarska Ríša | originálny názov = Magyar Királyság | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1945 | viac pred = áno | pred 1 = Maďarská republika rád | pred 1 vlajka = Flag of Hungary (1919).svg | pred 2 = Druhá česko-slovenská republika | pred 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred 3 = Karpatská Ukrajina | pred 3 vlajka = Flag of Ukraine.svg | pred 4 = Juhoslovanské kráľovstvo | pred 4 vlajka = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg | pred 5 = Rumunské kráľovstvo | pred 5 vlajka = Flag of Romania.svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Druhá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957).svg | po 2 = Dočasné štátne zriadenie | po 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 3 = Juhoslávia (1943 – 1992) | po 3 vlajka = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1920–1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Maďarska | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; oak and olive branches).svg | článok o znaku = Štátny znak Maďarska | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br />[[Súbor:Himnusz 1920s.ogg|center]] | článok o hymne = Himnusz | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae<br />(Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska) | článok o motte = | mapa = Kingdom of Hungary (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942 | hlavné mesto = [[Budapešť]] | rozloha = 172 149 | rozloha poznámka = (v roku 1941) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 14 669 100 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1941) | jazyky = [[maďarčina]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Rumuni]], [[Slováci]], [[Rusíni]] | náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]], [[kalvinizmus]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] (bez panovníka) | materská zem = | mena = [[maďarská koruna]] (1920 – 1927)<br>[[maďarské pengő]] (1927 – 1946) | vznik = [[29. február|29. februára]] [[1920]] (vyhlásenie Maďarského kráľovstva) | zánik = [[1. február]]a [[1946]] (vyhlásenie republiky) }} '''Maďarské kráľovstvo''' ({{vjz|hun|''Magyar Királyság''}}) bol štátny útvar v rokoch [[1920]] – [[1946]], (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] spred roku [[1918]]. Štát vznikol ako dôsledok [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej zmluvy]] v dôsledku rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. == História == V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál [[Miklós Horthy]], silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Maďarsko mala po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]]. Po prvej [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]] v roku 1938 štát získal časť územia južného [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť [[Sedmohradsko|Transylvánie]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávie]] i [[operácia Barbarossa|ZSSR]]. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov. V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany [[Šípové kríže]] [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti. == Pozri aj == * [[Maďarsko]] * [[Miklós Horthy]] * [[Bitka o Budapešť]] * [[Druhá svetová vojna]] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Uhorsko]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] rx316ai99ewy2m99koi6nwydelbcszd 7417801 7417796 2022-07-31T10:46:21Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/178.143.44.137|178.143.44.137]] ([[User_talk:178.143.44.137|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Maďarské kráľovstvo | originálny názov = Magyar Királyság | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1946 | viac pred = áno | pred 1 = Maďarská republika rád | pred 1 vlajka = Flag of Hungary (1919).svg | pred 2 = Druhá česko-slovenská republika | pred 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | pred 3 = Karpatská Ukrajina | pred 3 vlajka = Flag of Ukraine.svg | pred 4 = Juhoslovanské kráľovstvo | pred 4 vlajka = Flag of Yugoslavia (1918–1943).svg | pred 5 = Rumunské kráľovstvo | pred 5 vlajka = Flag of Romania.svg | pred info = | viac po = nie | po 1 = Druhá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1946-1949, 1956-1957).svg | po 2 = Dočasné štátne zriadenie | po 2 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg | po 3 = Juhoslávia (1943 – 1992) | po 3 vlajka = Flag of the Democratic Federal Yugoslavia.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1920–1946).svg | článok o vlajke = Vlajka Maďarska | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of Hungary (1915-1918, 1919-1946; oak and olive branches).svg | článok o znaku = Štátny znak Maďarska | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br />[[Súbor:Himnusz 1920s.ogg|center]] | článok o hymne = Himnusz | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae<br />(Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska) | článok o motte = | mapa = Kingdom of Hungary (1942).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942 | hlavné mesto = [[Budapešť]] | rozloha = 172 149 | rozloha poznámka = (v roku 1941) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 14 669 100 | počet obyvateľov poznámka = (v roku 1941) | jazyky = [[maďarčina]] | národnostné zloženie = [[Maďari]], [[Rumuni]], [[Slováci]], [[Rusíni]] | náboženstvo = [[Latinská cirkev|rímskokatolícke]], [[kalvinizmus]], [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] (bez panovníka) | materská zem = | mena = [[maďarská koruna]] (1920 – 1927)<br>[[maďarské pengő]] (1927 – 1946) | vznik = [[29. február|29. februára]] [[1920]] (vyhlásenie Maďarského kráľovstva) | zánik = [[1. február]]a [[1946]] (vyhlásenie republiky) }} '''Maďarské kráľovstvo''' ({{vjz|hun|''Magyar Királyság''}}) bol štátny útvar v rokoch [[1920]] – [[1946]], (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] spred roku [[1918]]. Štát vznikol ako dôsledok [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej zmluvy]] v dôsledku rozpadu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. == História == V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál [[Miklós Horthy]], silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Maďarsko mala po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]]. Po prvej [[Prvá viedenská arbitráž|viedenskej arbitráži]] v roku 1938 štát získal časť územia južného [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]], oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť [[Sedmohradsko|Transylvánie]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávie]] i [[operácia Barbarossa|ZSSR]]. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov. V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany [[Šípové kríže]] [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti. == Pozri aj == * [[Maďarsko]] * [[Miklós Horthy]] * [[Bitka o Budapešť]] * [[Druhá svetová vojna]] {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Uhorsko]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] 6ruvp1glamgj0b1uw9rcmmsbbjrr6j2 0 281560 7417686 7395539 2022-07-30T21:54:40Z TimoKtej 220540 akt. wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Rubin Kazaň | obrázok =| celýnázov = Football Club Rubin Kazaň ([[Ruština|rus.]] Футбольный клуб Рубин Казань) | prezývka = | založený = [[1936]]| štadión = [[Centralnyj stadion]]<br />[[Kazaň]] | kapacita = 30,000 | predseda = {{RUS}} [[Ilsur Metshin]] | tréner = {{RUS}} Roman Šaronov | liga = II. ruská futbalová liga - FNL | sezóna = | pozícia = | vzor_lp1=_rubin1617h|vzor_t1=_rubin1617h|vzor_pp1=_rubin1617h| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=880000|ponožky1=880000| vzor_lp2=_rubin1617a |vzor_t2=_rubin1617a |vzor_pp2=_rubin1617a | ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF| }} '''Futboľnyj klub Rubin Kazaň''' je [[Rusko|ruský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Kazaň|Kazani]]. V roku [[2008]] vyhral klub prvýkrát v histórii ruskú ligu.<ref>{{cite web|url=http://fotbal.sport.cz/fotbal/evropske-ligy/139399-kazan-vyhrala-poprve-ruskou-ligu.html|title=Kazaň vyhrála poprvé ruskou ligu|publisher=fotbal.sport.cz|date=[[2. november]] [[2008]], 14:21}}</ref> V sezóne 2021/2022 klub vypadol do II. najvyššej ruskej ligy (FNL). == Slávni hráči == * {{SRB}} [[Savo Milošević]] == Referencie == <references /> {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Rusku}} [[Kategória:FK Rubin Kazaň| ]] [[Kategória:Ruské futbalové kluby|Rubin Kazaň]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1936|Rubin Kazaň]] o764k3ze6i25pmuaj5h6389z68a1kib 0 284171 7417462 7386587 2022-07-30T12:06:27Z 80.242.33.252 ggg wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Mária Podhradská | Obrázok =https://ipravda.sk/res/2016/11/14/thumbs/maria-podhradska-clanokW.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|7|2}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]], [[rock]], [[gospel]], [[vokálna hudba]], [[duchovná hudba]], [[kresťanská hudba]], [[detská hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = speváčka, skladateľka, textárka, moderátorka, herečka, podnikateľka, učiteľka, hudobná pedagogička | Hrá na nástroje = [[husle]], [[gitara]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Viera Podhradská]], [[Miroslav Čačík]], [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]], [[Richard Čanaky]], [[Spievankovo]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Lux, Lux Media, Tonada | Webstránka = [http://www.mariapodhradska.sk/ Oficiálna stránka - mariapodhradska.sk] }} '''Mária Podhradská''' (* [[2. júl]] [[1975]], [[Bratislava]]) je slovenská [[speváčka]], [[skladateľka]], [[textárka]], [[moderátorka]], [[herečka]], [[podnikateľka]], [[učiteľka]], hudobná [[pedagogička]], a autorka hudobných vystúpení pre deti. Zakladateľka a spoluatorka hudobno-zábavného projektu pre deti - ''Spievankovo''. Jej mama je známa [[huslistka]] a [[pedagogička]] [[Viera Podhradská]] <ref>[http://www.sme.sk/c/2500158/u-viery-podhradskej.html ... u Viery Podhradskej]</ref>. Jej manžel [[Miroslav Čačík]] je [[hudobník]], [[producent]], [[manažér]] a [[vydavateľ]] <ref>[http://www.katolickenoviny.sk/8-2009-bez-toho-druheho-by-sme-ostali-v-zivote-egoisti/ Bez toho druhého by sme ostali v živote egoisti, katolickenoviny.sk]</ref><ref>[https://www.tyzden.sk/casopis/15792/fenom-n-spievankovo/ Fenomén Spievankovo, tyzden.sk] </ref>. == Zo života == V hudobnej relácii ''Deka'' televízie [[TV Markíza|Markíza]] pesnička „Na hrane“ vyhrala a aj sa udržala niekoľko týždňov na popredných miestach v rebríčku relácie. Táto pieseň vyšla na kompilácii kresťanských skupín, na albume ''Bez Teba niet neba'', ktorý vydal Universal Music v roku 1999 <ref>[http://www.musicx.sk/news.php3?id=2967 Speváčka Mária Podhradská nechce ísť sama proti sebe]</ref><ref>[http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/khv/Musicologica/Kajanova_Cirkevna_hudba.pdf Segmentácia trhu v cirkevnej hudbe ako dôsledok separácie sakrálneho a profánneho prostredia - Yvetta Kajanová]</ref>. So skupinou [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] odohrala viac než 500 koncertov<ref>[http://www.krestandnes.cz/article/maria-podhradska-gospel-talent-2009-moze-odhalit-mnohe-talenty/14027.htm Mária Podhradská: Gospel talent 2009 môže odhaliť mnohé talenty - krestandnes.cz]</ref>. V televízii [[TV LUX|Lux]] moderovala reláciu [[Poltón (LUX)|Poltón]]. == Ocenenia == * [[2011]] – cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najpredávanejší titul, v kategórii zvukové a zvukovo-obrazové nosiče, za ''Spievankovo'' * [[2013]] – cena SOZA za najpredávanejší titul, v kategórii zvukovo-obrazový záznam, za ''Spievankovo'' * [[2014]] – cena Panta Rhei Awards, za ''Spievankovo'' * [[2015]] – cena SOZA za napredávanejší titul, za ''Spievankovo'' * [[2018]] - cena [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], Divácka cena za ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' == Tvorba == === Diskografia === * [[2001]]: „Práve preto - Rozhodnuté“ - CD singel * [[2003]]: ''Rozhodnuté'' - LUX <small>EAN 8586005845027</small>, CD <ref>[http://www.katnoviny.sk/Kn_2003/25_2003/kultura.htm Cestou zrenia: Mária Podhradská: Rozhodnuté]</ref> * [[2007]]: ''Bolo ako bude'' - Tonada * [[2008]]: ''Veselá angličtina pre deti'' - Tonada <small>EAN 8 588003 591081</small>, CD * [[2009]]: ''Veselá angličtina pre deti 2'' - Tonada <small>EAN 8 588003 591081</small>, CD * [[2010]]: ''Veselá angličtina pre deti 3'' - Tonada, CD ==== so skupinou [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] ==== * [[1996]]: ''Dlhý príbeh'' * [[1997]]: ''Miesto na zemi'' * [[1999]]: ''Krídla v daždi'' - Lux Media <small>LM 0018-2-331</small>, CD * [[2002]]: ''...vianočne - [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] a [[Kompromis (skupina)|Kompromis]]'' - LUX <small> LM 0025-2-331</small>, CD * [[2004]]: ''Zopár viet'' - studio LUX <small>LM 0035-2-331</small>, CD ==== s [[Richard Čanaky|Richardom Čanakym]], Spievankovo ==== * [[2002]]: ''Mária Podhradská a Richard Čanaky - deťom, ľudové piesne pre najmenšie deti'' - Lux communication, CD * [[2004]]: ''deťom 2 - Ľudové piesne'' - Lux communication, CD * [[2005]]: ''deťom 3 - Anglické piesne pre deti'' - Lux communication, CD * [[2006]]: ''deťom 4 - Veselé kresťanské ukazovačky'' - Studio Lux <small>LM 0042-2-431</small>, Lux communication, CD * [[2006]]: ''deťom 5 - Piesne pre deti'' - Tonada, CD * [[2007]]: ''Uspávanky do postieľky'' - Tonada, CD * [[2007]]: ''Vianočné piesne (nielen) pre deti'' - Tonada, CD * [[2007]]: ''Vianočné piesne - hudobné podklady'' - Tonada, CD * [[2008]]: ''Pesničky pre detičky'' - Tonada, CD * [[2008]]: ''Rozprávky 1'' - Tonada, CD * [[2009]]: ''Rozprávky 2'' - Tonada, CD * [[2009]]: ''Spievankovo'' - Tonada <small>R162 0019-9-731</small>, DVD * [[2010]]: ''Pec nám spadla - české a slovenské piesne pre deti'' - Tonada, CD spolu s [[Jitka Molavcová|Jitkou Molavcovou]] * [[2011]]: ''Spievankovo 2'' - Tonada <small>R162 0027-9-731</small>, DVD * [[2011]]: ''Na diskotéke'' - Tonada <small>R162 0028-2-331</small>, CD * [[2012]]: ''Spievankovo 3'' - Tonada <small>R162 0030-9-331</small>, DVD * [[2012]]: ''Rozprávky 3'' - Tonada, CD * [[2013]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo a Spievankovo 2'' - Tonada, CD * [[2013]]: ''Spievankovo 4, Veselá angličtina pre deti - Príbehy zajka Smejka a víly Nezábudky'' - Tonada <small>R162 0031-9-331, bonusy - R162 0031-9-332</small> 2DVD * [[2014]]: ''Na diskotéke 2'' – Tonada, CD <ref>[http://www.youtube.com/watch?v=RGe24GQH_pw Nahrávanie CD "Na diskotéke 2", youtube.com]</ref><ref>[http://www.youtube.com/watch?v=FjYwO26itTc Spievankovo - CD Na diskotéke 2, youtube.com]</ref> * [[2014]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 3 a Spievankovo 4'' - Tonada, CD * [[2015]]: ''Rozprávky 4'' - Tonada, CD * [[2015]]: ''Spievankovo 5, O povolaniach'' - Tonada <small>R162 0033-9-331, bonusy - R162 0033-9-332</small>, 2DVD * [[2016]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 5'' - Tonada, CD * [[2017]]: ''Spievankovo 6 a kráľovná Harmónia, Príbeh o hľadaní stratenej hudby'' - Tonada, DVD * [[2017]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 6 a kráľovná Harmónia'' - Tonada, CD ==== Kompilácie ==== * [[1999]] ''Bez teba niet neba'' - Universal Music, CD - 02. „Na hrane“ - Mária Podhradská, 06. „Pesnička“ - Atlanta, 09. „Tváre“ - Mária Podhradská, 15. „Shout Alleluja“ - Atlanta. * [[2004]] ''Bez teba niet neba II'' - LUX communication, CD - 01. „Zopár viet“ - Atlanta, 07. „Šachy viet“ - - Mária Podhradská. * ''Bez teba niet neba III'' - LUX communication, CD+DVD - 08. „O láske III“ - Atlanta -cd, 01. „O láske III“ - Atlanta -dvd. === Piesne === ==== Zoznam piesní ==== {{hlavný článok|Zoznam piesní Spievankovo}} === Bibliografia === * Podhradská, Mária; [[Richard Čanaky|Čanaky, Richard]]: ''Malí muzikanti - Mária Podhradská a Richard Čanaky'', [[2007]], Tonada, ISBN 978-80-89299-00-3, podtitul: ''Notový záznam piesní pre deti'' <ref>[http://cs.christiantoday.com/article/maria-podhradska-a-richard-canaky-vydali-cd-vianocne-piesne-nielen-pre-deti/8642.htm cs.christiantoday.com]</ref> * [[Peter Stoličný|Stoličný, Peter]] (kniha); Podhradská, Mária; [[Richard Čanaky|Čanaky, Richard]] (CD): ''[[Polepetko]]'', [[2010]], Centrum aktivity Chrobáčik, Tonada, [[2010]], ilustrácie: Anna Pospíšilová, ISBN 978-80-9704-600-2. * Skalová, Alžbeta: ''Jar v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-581-3, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Leto v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-582-0, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Jeseň v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-583-7, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Zima v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-584-4, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Rok v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 858-80-04-69401-9, (leporelá). * Skalová, Alžbeta: ''Spievanka, Zahrajko a zatúlaná píšťalka'', Spievankovo, Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-580-6, (kniha). === Filmografia === * [[1993]]: ''[[Sedmero krkavců]]'' ....Bohdanka, réžia: [[Ludvík Ráža]] <ref>[http://kniezova.blog.sme.sk/c/257683/Nadherna-Scarlett-nezna-princezna-a-milujuca-mamina.html Nádherná Scarlett, nežná princezná a milujúca mamina - od: Michaela Kniezová]</ref> * [[1995]]: ''Sen o krásné panně'' ....Mahulena, réžia: [[Ludvík Ráža]] <ref>[http://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/27425-maria-podhradska.html Fdb.czá]</ref> * [[2015]]: ''Spievankovo 5: O povolaniach'', réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: Mária Podhradská (Spievanka), Richard Čanaky (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kominár kocúr), [[František Kovár]] (Krajčír rak), [[Lukáš Latinák]] (Policajt pes), [[Monika Hilmerová]] (Učiteľka sova), [[Zuzana Kapráliková|Zuzana Jurigová Kapráliková]] (Sestrička lastovička), [[Kamil Mikulčík]] (Policajt pes), [[Ján Gallovič]] (Doktor ďateľ), [[Csongor Kassai]] (112), [[Anikó Vargová]] (Upratovačka veverička), [[Rado Kuric]] (Pekár macko), [[Miki Michelčík]], [[Gregor Hološka]], [[Ondrej Antálek]], [[Lukáš Frlajs]] <ref>[http://www.aic.sk/slovak-films/19256.html Spievankovo 5: O povolaniach, Spievankovo 5: Professions, aic.sk]</ref><ref>[https://detskiherci.sk/index.php?option=com_mtree&task=viewlink&link_id=406 Spievankovo 5: O povolaniach, detskiherci.sk]</ref> * [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: Mária Podhradská (Spievanka), [[Richard Čanaky]] (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), [[Michal Hudák]] (Krtko), [[Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.|Majo Labuda]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. <ref>[http://www.itafilm.sk/film/spievankovo Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk]</ref><ref>[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]</ref><ref>[https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk]</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.mariapodhradska.sk/ Oficiálna stránka - mariapodhradska.sk] * [http://www.spievankovo.sk/ Obchodík, kontakt pre koncerty - spievankovo.sk] * [http://www.dimenzie.sk/2001_02/07naspici.htm Spievam tak, ako mi hrdlo narástlo - dimenzie.sk] {{DEFAULTSORT:Podhradská, Mária}} [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] s8638dhuxoxk3uwg6f8g6u86oztxx1e 7417463 7417462 2022-07-30T12:07:15Z 80.242.33.252 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Mária Podhradská | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1975|7|2}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[folk]], [[rock]], [[gospel]], [[vokálna hudba]], [[duchovná hudba]], [[kresťanská hudba]], [[detská hudba]] | Roky pôsobenia = | Pôsobenie = speváčka, skladateľka, textárka, moderátorka, herečka, podnikateľka, učiteľka, hudobná pedagogička | Hrá na nástroje = [[husle]], [[gitara]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Viera Podhradská]], [[Miroslav Čačík]], [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]], [[Richard Čanaky]], [[Spievankovo]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Lux, Lux Media, Tonada | Webstránka = [http://www.mariapodhradska.sk/ Oficiálna stránka - mariapodhradska.sk] }} '''Mária Podhradská''' (* [[2. júl]] [[1975]], [[Bratislava]]) je slovenská [[speváčka]], [[skladateľka]], [[textárka]], [[moderátorka]], [[herečka]], [[podnikateľka]], [[učiteľka]], hudobná [[pedagogička]], a autorka hudobných vystúpení pre deti. Zakladateľka a spoluatorka hudobno-zábavného projektu pre deti - ''Spievankovo''. Jej mama je známa [[huslistka]] a [[pedagogička]] [[Viera Podhradská]] <ref>[http://www.sme.sk/c/2500158/u-viery-podhradskej.html ... u Viery Podhradskej]</ref>. Jej manžel [[Miroslav Čačík]] je [[hudobník]], [[producent]], [[manažér]] a [[vydavateľ]] <ref>[http://www.katolickenoviny.sk/8-2009-bez-toho-druheho-by-sme-ostali-v-zivote-egoisti/ Bez toho druhého by sme ostali v živote egoisti, katolickenoviny.sk]</ref><ref>[https://www.tyzden.sk/casopis/15792/fenom-n-spievankovo/ Fenomén Spievankovo, tyzden.sk] </ref>. == Zo života == V hudobnej relácii ''Deka'' televízie [[TV Markíza|Markíza]] pesnička „Na hrane“ vyhrala a aj sa udržala niekoľko týždňov na popredných miestach v rebríčku relácie. Táto pieseň vyšla na kompilácii kresťanských skupín, na albume ''Bez Teba niet neba'', ktorý vydal Universal Music v roku 1999 <ref>[http://www.musicx.sk/news.php3?id=2967 Speváčka Mária Podhradská nechce ísť sama proti sebe]</ref><ref>[http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/khv/Musicologica/Kajanova_Cirkevna_hudba.pdf Segmentácia trhu v cirkevnej hudbe ako dôsledok separácie sakrálneho a profánneho prostredia - Yvetta Kajanová]</ref>. So skupinou [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] odohrala viac než 500 koncertov<ref>[http://www.krestandnes.cz/article/maria-podhradska-gospel-talent-2009-moze-odhalit-mnohe-talenty/14027.htm Mária Podhradská: Gospel talent 2009 môže odhaliť mnohé talenty - krestandnes.cz]</ref>. V televízii [[TV LUX|Lux]] moderovala reláciu [[Poltón (LUX)|Poltón]]. == Ocenenia == * [[2011]] – cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najpredávanejší titul, v kategórii zvukové a zvukovo-obrazové nosiče, za ''Spievankovo'' * [[2013]] – cena SOZA za najpredávanejší titul, v kategórii zvukovo-obrazový záznam, za ''Spievankovo'' * [[2014]] – cena Panta Rhei Awards, za ''Spievankovo'' * [[2015]] – cena SOZA za napredávanejší titul, za ''Spievankovo'' * [[2018]] - cena [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], Divácka cena za ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' == Tvorba == === Diskografia === * [[2001]]: „Práve preto - Rozhodnuté“ - CD singel * [[2003]]: ''Rozhodnuté'' - LUX <small>EAN 8586005845027</small>, CD <ref>[http://www.katnoviny.sk/Kn_2003/25_2003/kultura.htm Cestou zrenia: Mária Podhradská: Rozhodnuté]</ref> * [[2007]]: ''Bolo ako bude'' - Tonada * [[2008]]: ''Veselá angličtina pre deti'' - Tonada <small>EAN 8 588003 591081</small>, CD * [[2009]]: ''Veselá angličtina pre deti 2'' - Tonada <small>EAN 8 588003 591081</small>, CD * [[2010]]: ''Veselá angličtina pre deti 3'' - Tonada, CD ==== so skupinou [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] ==== * [[1996]]: ''Dlhý príbeh'' * [[1997]]: ''Miesto na zemi'' * [[1999]]: ''Krídla v daždi'' - Lux Media <small>LM 0018-2-331</small>, CD * [[2002]]: ''...vianočne - [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] a [[Kompromis (skupina)|Kompromis]]'' - LUX <small> LM 0025-2-331</small>, CD * [[2004]]: ''Zopár viet'' - studio LUX <small>LM 0035-2-331</small>, CD ==== s [[Richard Čanaky|Richardom Čanakym]], Spievankovo ==== * [[2002]]: ''Mária Podhradská a Richard Čanaky - deťom, ľudové piesne pre najmenšie deti'' - Lux communication, CD * [[2004]]: ''deťom 2 - Ľudové piesne'' - Lux communication, CD * [[2005]]: ''deťom 3 - Anglické piesne pre deti'' - Lux communication, CD * [[2006]]: ''deťom 4 - Veselé kresťanské ukazovačky'' - Studio Lux <small>LM 0042-2-431</small>, Lux communication, CD * [[2006]]: ''deťom 5 - Piesne pre deti'' - Tonada, CD * [[2007]]: ''Uspávanky do postieľky'' - Tonada, CD * [[2007]]: ''Vianočné piesne (nielen) pre deti'' - Tonada, CD * [[2007]]: ''Vianočné piesne - hudobné podklady'' - Tonada, CD * [[2008]]: ''Pesničky pre detičky'' - Tonada, CD * [[2008]]: ''Rozprávky 1'' - Tonada, CD * [[2009]]: ''Rozprávky 2'' - Tonada, CD * [[2009]]: ''Spievankovo'' - Tonada <small>R162 0019-9-731</small>, DVD * [[2010]]: ''Pec nám spadla - české a slovenské piesne pre deti'' - Tonada, CD spolu s [[Jitka Molavcová|Jitkou Molavcovou]] * [[2011]]: ''Spievankovo 2'' - Tonada <small>R162 0027-9-731</small>, DVD * [[2011]]: ''Na diskotéke'' - Tonada <small>R162 0028-2-331</small>, CD * [[2012]]: ''Spievankovo 3'' - Tonada <small>R162 0030-9-331</small>, DVD * [[2012]]: ''Rozprávky 3'' - Tonada, CD * [[2013]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo a Spievankovo 2'' - Tonada, CD * [[2013]]: ''Spievankovo 4, Veselá angličtina pre deti - Príbehy zajka Smejka a víly Nezábudky'' - Tonada <small>R162 0031-9-331, bonusy - R162 0031-9-332</small> 2DVD * [[2014]]: ''Na diskotéke 2'' – Tonada, CD <ref>[http://www.youtube.com/watch?v=RGe24GQH_pw Nahrávanie CD "Na diskotéke 2", youtube.com]</ref><ref>[http://www.youtube.com/watch?v=FjYwO26itTc Spievankovo - CD Na diskotéke 2, youtube.com]</ref> * [[2014]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 3 a Spievankovo 4'' - Tonada, CD * [[2015]]: ''Rozprávky 4'' - Tonada, CD * [[2015]]: ''Spievankovo 5, O povolaniach'' - Tonada <small>R162 0033-9-331, bonusy - R162 0033-9-332</small>, 2DVD * [[2016]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 5'' - Tonada, CD * [[2017]]: ''Spievankovo 6 a kráľovná Harmónia, Príbeh o hľadaní stratenej hudby'' - Tonada, DVD * [[2017]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 6 a kráľovná Harmónia'' - Tonada, CD ==== Kompilácie ==== * [[1999]] ''Bez teba niet neba'' - Universal Music, CD - 02. „Na hrane“ - Mária Podhradská, 06. „Pesnička“ - Atlanta, 09. „Tváre“ - Mária Podhradská, 15. „Shout Alleluja“ - Atlanta. * [[2004]] ''Bez teba niet neba II'' - LUX communication, CD - 01. „Zopár viet“ - Atlanta, 07. „Šachy viet“ - - Mária Podhradská. * ''Bez teba niet neba III'' - LUX communication, CD+DVD - 08. „O láske III“ - Atlanta -cd, 01. „O láske III“ - Atlanta -dvd. === Piesne === ==== Zoznam piesní ==== {{hlavný článok|Zoznam piesní Spievankovo}} === Bibliografia === * Podhradská, Mária; [[Richard Čanaky|Čanaky, Richard]]: ''Malí muzikanti - Mária Podhradská a Richard Čanaky'', [[2007]], Tonada, ISBN 978-80-89299-00-3, podtitul: ''Notový záznam piesní pre deti'' <ref>[http://cs.christiantoday.com/article/maria-podhradska-a-richard-canaky-vydali-cd-vianocne-piesne-nielen-pre-deti/8642.htm cs.christiantoday.com]</ref> * [[Peter Stoličný|Stoličný, Peter]] (kniha); Podhradská, Mária; [[Richard Čanaky|Čanaky, Richard]] (CD): ''[[Polepetko]]'', [[2010]], Centrum aktivity Chrobáčik, Tonada, [[2010]], ilustrácie: Anna Pospíšilová, ISBN 978-80-9704-600-2. * Skalová, Alžbeta: ''Jar v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-581-3, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Leto v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-582-0, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Jeseň v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-583-7, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Zima v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-584-4, (leporelo). * Skalová, Alžbeta: ''Rok v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 858-80-04-69401-9, (leporelá). * Skalová, Alžbeta: ''Spievanka, Zahrajko a zatúlaná píšťalka'', Spievankovo, Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-580-6, (kniha). === Filmografia === * [[1993]]: ''[[Sedmero krkavců]]'' ....Bohdanka, réžia: [[Ludvík Ráža]] <ref>[http://kniezova.blog.sme.sk/c/257683/Nadherna-Scarlett-nezna-princezna-a-milujuca-mamina.html Nádherná Scarlett, nežná princezná a milujúca mamina - od: Michaela Kniezová]</ref> * [[1995]]: ''Sen o krásné panně'' ....Mahulena, réžia: [[Ludvík Ráža]] <ref>[http://www.fdb.cz/lidi-filmografie-profesni/27425-maria-podhradska.html Fdb.czá]</ref> * [[2015]]: ''Spievankovo 5: O povolaniach'', réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: Mária Podhradská (Spievanka), Richard Čanaky (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kominár kocúr), [[František Kovár]] (Krajčír rak), [[Lukáš Latinák]] (Policajt pes), [[Monika Hilmerová]] (Učiteľka sova), [[Zuzana Kapráliková|Zuzana Jurigová Kapráliková]] (Sestrička lastovička), [[Kamil Mikulčík]] (Policajt pes), [[Ján Gallovič]] (Doktor ďateľ), [[Csongor Kassai]] (112), [[Anikó Vargová]] (Upratovačka veverička), [[Rado Kuric]] (Pekár macko), [[Miki Michelčík]], [[Gregor Hološka]], [[Ondrej Antálek]], [[Lukáš Frlajs]] <ref>[http://www.aic.sk/slovak-films/19256.html Spievankovo 5: O povolaniach, Spievankovo 5: Professions, aic.sk]</ref><ref>[https://detskiherci.sk/index.php?option=com_mtree&task=viewlink&link_id=406 Spievankovo 5: O povolaniach, detskiherci.sk]</ref> * [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: Mária Podhradská (Spievanka), [[Richard Čanaky]] (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), [[Michal Hudák]] (Krtko), [[Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.|Majo Labuda]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. <ref>[http://www.itafilm.sk/film/spievankovo Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk]</ref><ref>[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]</ref><ref>[https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk]</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.mariapodhradska.sk/ Oficiálna stránka - mariapodhradska.sk] * [http://www.spievankovo.sk/ Obchodík, kontakt pre koncerty - spievankovo.sk] * [http://www.dimenzie.sk/2001_02/07naspici.htm Spievam tak, ako mi hrdlo narástlo - dimenzie.sk] {{DEFAULTSORT:Podhradská, Mária}} [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí hudobní pedagógovia]] [[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]] [[Kategória:Slovenskí podnikatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 3blbzld71mdrcw2ba3z35coqtmpdugu 0 303858 7417503 6850022 2022-07-30T14:03:25Z Bojars 6357 /* Slovensko na ESC 2010 */ fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox Eurovision | name = Eurovision Song Contest 2010 | theme = ''"Share The Moment!"''<br />''"Zdieľajte okamihy"'' | image = | semi1 = 25. máj 2010 | semi2 = 27. máj 2010 | final = 29. máj 2010 | slovaksemi = 28. február 2010 (Eurosong 2010) | presenters = Erik Solbakken<br />Haddy N'jie<br />Nadia Hasnaoui | host = [[Súbor:EuroNoruega.svg|25px]] [[Norwegian Broadcasting Corporation|NRK]] | venue = [[Telenor Arena]]<br />[[Bærum]], [[Nórsko]] | winner = [[Súbor:EuroAlemania.svg|25px]][[Nemecko]] 2. výhra <br />"Satellite" | svk = [[Kristína (speváčka)|Kristína]] a [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] | vote = Do hlasovania sa ako tradične zapájajú všetky krajiny tohto ročníka. Hlasovanie poroty ktorá má polovičné slovo v hlasovaní prebehlo počas generálnej skúšky. Hlasovanie divákov sa nezmenilo. Diváci hlasovali počas celého večera. Vyhlasovanie výsledkov vo finále prebehlo ako tradične. Na obrazovke sa objavili body od 1-7 a následne hlásateľ oznámil 8 bodov potom 10 bodov a na záver 12 bodov. | entries = 39 | debut = - | return = [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]] [[Gruzínsko]] | withdraw = [[Súbor:EuroAndorra.svg|25px]] [[Andorra]]<br />[[Súbor:EuroRepública Checa.svg|25px]] [[Česko]]<br />[[Súbor:EuroMontenegro.svg|25px]] [[Čierna Hora]]<br />[[Súbor:EuroHungría.svg|25px]] [[Maďarsko]] | interval = '''Semifinále 1:''' Ľudové piesne. '''Semifinále 2:''' Video o chlapcovi ktorý uteká do Telenor Arény a nakoniec príde do dejiska Eurovision a predvedie Break Dance. '''Finále:''' Celá Európa tancuje s Madconom a s piesňou Glow. | opening = '''Finále:''' Alexander Rybak spieva Fairytale. | null = | con = Eurovision Song Contest | pre = [[Eurovision Song Contest 2009|◄2009]] [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Moskva]] | nex = [[Düsseldorf]] [[Súbor:EuroAlemania.svg|25px]][[Eurovision Song Contest 2011|2011►]] }} [[Súbor:Telenor Arena Eurovision 2010.JPG|thumb|right|Telenor Arena, Bærum]] '''Eurovision Song Contest 2010''' bol 55. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Uskutočnil sa vo víťaznej krajine predchádzajúceho ročníka, v [[Nórsko|Nórsku]], v meste [[Bærum]]. Minuloročný víťaz [[Alexander Rybak]] doniesol možnosť usporiadať ESC do [[Nórsko|Nórska]]. 25. a 27. mája sa uskutočnili semi-finálové kolá. 29. mája sa uskutočnilo finále ktorého sa zúčastnilo okrem kvalifikantov zo semi-finále aj členovia Veľkej štvorky ([[Nemecko]], [[Francúzsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Taliansko]] a [[Španielsko]]) a domáce [[Nórsko]]. == Slovensko na ESC 2010 == Slovensko ako prvé v roku 2009 potvrdilo účasť na Eurovision Song Contest 2010. V období 22. januára 2010 - 7. februára 2010 odsúťažilo vybraných 60 účasníkov v šiestich štvťfinálových kolách. Z každého z týchto kôl diváci pomocou sms hlasovania vybrali štyroch postupujúcich. V nedeľu 14. februára a 21. februára prebehlo 1 a 2 semifinálové kolo kde v každom kole súťažili dvanásti účinkujúci, z ktorých potom v každom kole vybrali šiestich postupujúcich. Dňa 27. februára 2010 dvanásti súťažiaci postupujúci z 1 a 2 semifinále súťažili v slovenskom finále. === Výsledky Eurosongu 2010 === {| class="wikitable sortable" |- ! Číslo !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Porotcovské body !! Body hlasujúcich !! Body celkovo !! Miesto |- |- bgcolor="gold" | '''01''' || '''[[Kristína (speváčka)|Kristína]]''' || '''[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]''' || '''[[Slovenčina|Slovensky]] & Anjelsky''' || '''-''' || '''11''' || '''12''' || '''23''' || '''1''' |- |- bgcolor="red" | 02 || [[Free Voices]] || Z osnov || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 1 || 3 || 4 || 12 |- | 03 || [[Robo Opatovský]] || Niečo máš || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 5 || 2 || 7 || 10 |- | 04 || [[Martina Šindlerová|Martina Schindlerová]] || Môžeš ísť || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 4 || 4 || 8 || 8 |- | 05 || [[Aya]] || Do neba volám || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 9 || 8 || 17 || 4 |- | 06 || [[Marián Bango]] || Ty tu ticho spíš || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 2 || 5 || 7 || 9 |- |- bgcolor="CC9966" | 07 || [[Tomáš Bezdeda]] || Na strechách domov || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 8 || 9 || 17 || 3 |- |- bgcolor="silver" | 08 || [[Mista]] || Emotions || [[Slovenčina|Slovensky]] & [[Angličtina|Anglicky]] || Emócie || 12 || 11 || 23 || 2 |- | 09 || [[Miro Jaroš]] || Bez siedmeho neba || [[Slovenčina|Slovensky]] & [[Posunkovaná slovenčina|V posunkovanej slovenčine]] || - || 10 || 6 || 16 || 5 |- | 10 || [[Soňa]] || Skús ma viesť || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 3 || 10 || 13 || 7 |- | 11 || [[Mayo]] || Tón || [[Slovenčina|Slovensky]] || - || 6 || 1 || 7 || 11 |- | 12 || [[Pavol Remenár, Klára & Liquid Error]] || Figaro || [[Slovenčina|Slovensky]]&[[Taliančina|Taliansky]] || - || 7 || 7 || 14 || 6 |} == Miesto konania == Pôvodný rozpočet Eurovision Song Contest 2010 bol 150 miliónov [[Nórska koruna|Nórskych korún]] (17 miliónov[[Euro|€]]). Bol vyšší ako v Helsinkách v roku 2007, no nižší ako v Moskve v roku 2009. Nakoniec však náklady stúpli na 211 miliónov [[Nórska koruna|Nórskych korún]] (24 miliónov[[Euro|€]]). 27. mája 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> sa uskutočnila tlačová konferencia v [[Oslo]], na ktorej nórska televízia NRK vyhlásila, že ESC 2010 sa bude konať v [[Oslo]]. Argumentovala tým, že len v Oslo sú vyhovujúce haly s dostatočnou kapacitou. 3. júla 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> NRK vyhlásila, že sa ESC 2010 uskutoční v Telenor Aréne v Bærume, obci neďaleko Osla. == Vízuálny dizajn == 4. decembra 2009<!-- rok je predpokladaný, autor neuviedol --> NRK na schôdzi starostov Moskvy, Osla a Bærum odhalila dizajn, [[slogan]] a tému, v ktorej sa bude niesť ESC 2010. Zvolená téma pretínajúcich sa kruhov predstavuje „Zhromažďovanie ľudí a rozmanitosť emócií okolo Eurovision Song Contest". Okrem základnej bielej, bolo logo vytvorené z čiernej, zlatej a ružovej farby. 6. mája 2010 scénograf predstavil pódium. Pozoruhodné bolo predovšetkým tým, že na scéne neboli použité žiadne [[LED obrazovka|LED obrazovky]]. == Predpiesňové video == Na rozdiel od roku 2009 a 2008 boli predpiesňové videá veľmi jednoduché a inovatívne: obsahovali záznam z hlavného mesta každého štátu, i zábery naživo z pódia, pričom základ grafiky tvorili zlaté guličky (téma ESC 2010) vytvárajúce mapy a vlajky jednotlivých krajín, striedané živými zábermi. == Moderátori == NRK oznámila mená moderátorov súťaže 10. marca 2010 - Erik Solbakken, Haddy Jatou N'jie a Nadia Hasnaoui. Trojica moderátorov bola predtým použitá iba v Jeruzaleme v roku 1999. === Rozdelenie košov === {| class="wikitable" style="margin:1em auto 1em auto;" |- ! style="width:20%;"| Kôš 1 ! style="width:20%;"| Kôš 2 ! style="width:20%;"| Kôš 3 ! style="width:20%;"| Kôš 4 ! style="width:20%;"| Kôš 5 |- | valign="top" | * [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] * [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] * [[Súbor:EuroCroacia.svg|25px]][[Chorvátsko]] * [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] * [[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|25px]][[Srbsko]] * [[Súbor:EuroEslovenia.svg|25px]][[Slovinsko]] * [[Súbor:EuroSuiza.svg|25px]][[Švajčiarsko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroDinamarca.svg|25px]][[Dánsko]] * [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]] * [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] * [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] * [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] * [[Súbor:EuroLituania.svg|25px]][[Litva]] * [[Súbor:EuroSuecia.svg|25px]][[Švédsko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroAzerbaiyán.svg|25px]][[Azerbajdžan]] * [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] * [[Súbor:EuroGeorgia.svg|25px]][[Gruzínsko]] * [[Súbor:EuroIsrael.svg|25px]][[Izrael]] * [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] * [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] * [[Súbor:EuroUcrania.svg|25px]][[Ukrajina]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroArmenia.svg|25px]][[Arménsko]] * [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] * [[Súbor:EuroChipre.svg|25px]][[Cyprus]] * [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] * [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] * [[Súbor:EuroPaíses Bajos.svg|25px]][[Holandsko]] * [[Súbor:EuroTurquía.svg|25px]][[Turecko]] | valign="top" | * [[Súbor:EuroBulgaria.svg|25px]][[Bulharsko]] * [[Súbor:EuroIrlanda.svg|25px]][[Írsko]] * [[Poľsko]] * [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] * [[Súbor:EuroRumania.svg|25px]][[Rumunsko]] * [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] |} == Zoznam skladieb prvého semifinále == {|class="sortable wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Umiestnenie !! Počet bodov |- | 01 || [[Súbor:EuroMoldavia.svg|25px]][[Moldavsko]] || [[SunStroke Project]] a [[Olia Tira]]|| Run Away || [[angličtina]] || Utiecť preč || 10 || 52 |- | 02 || [[Súbor:EuroRusia.svg|25px]][[Rusko]] || [[Peter Nalitch and Friends]] || Lost and Forgotten || [[angličtina]] || Stratená a zabudnutá || 7 || 74 |- | 03 || [[Súbor:EuroEstonia.svg|25px]][[Estónsko]]|| [[Malcom Lincoln]] || Siren || [[angličtina]] || Siréna || 14 || 39 |- | 04 || [[Súbor:EuroEslovaquia.svg|25px]][[Slovensko]] || [[Kristína (speváčka)|Kristína]] || [[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]] || [[slovenčina]] || - || 16 || 24 |- | 05 || [[Súbor:EuroFinlandia.svg|25px]][[Fínsko]] || [[Kuunkuiskaajat]] || Työlki ellää || [[fínčina]] || - || 11 || 49 |- | 06 || [[Súbor:EuroLetonia.svg|25px]][[Lotyšsko]] || [[Aisha]] || What For? || [[angličtina]] || Prečo? || 17 || 11 |- | 07 || [[Súbor:EuroSerbia (2004-2010).svg|25px]][[Srbsko]] || [[Milan Stanković]] || Ovo je Balkan || [[srbčina]] || To je Balkan || 5 || 79 |- | 08 || [[Súbor:EuroBosnia-Herzegovina.svg|25px]][[Bosna a Hercegovina]] || [[Vukašin Brajić]] || Thunder and Lighting || [[angličtina]] || Hromy a blesky || 8 || 59 |- | 09 || [[Poľsko]] || [[Marcin Mroźinski]] || Legenda || [[angličtina]] a [[Poľština]] || Legenda || 13 || 44 |- | 10 || [[Súbor:EuroBélgica.svg|25px]][[Belgicko]] || [[Tom Dice]] || Me and My Guitar || [[Angličtina]] || Ja a moja gitara || 1 || 167 |- | 11 || [[Súbor:EuroMalta.svg|25px]][[Malta]] || [[Thea Garrett]] || My Dream || [[Angličtina]] || Môj sen || 12 || 45 |- | 12 || [[Súbor:EuroAlbania.svg|25px]] [[Albánsko]] || [[Juliana Pasha]] || It's All About You || [[Angličtina]] || To je všetko o vás || 6 || 76 |- | 13 || [[Súbor:EuroGrecia.svg|25px]][[Grécko]] || [[Giorgos Alkeos & Friends]] || OPA || [[gréčtina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=10443&|title=Giorgos Alkaios & Friends will wave the Greek flag in Oslo|publisher=eurovision.tv|date=12. marec 2010}}</ref> || - || 2 || 133 |- | 14 || [[Súbor:EuroPortugal.svg|25px]][[Portugalsko]] || [[Filipa Azevedo]] || Há dias assím || [[Portugalčina]] || To je jeden z tých dní || 4 || 89 |- | 15 || [[Súbor:EuroMacedonia.svg|25px]][[Severné Macedónsko]] || [[Gjoko Taneski]] || Jas ja imam silata || [[Macedónčina]] || Ja som silný || 15 || 37 |- | 16 || [[Súbor:EuroBielorrusia.svg|25px]][[Bielorusko]] || [[3+2]] s [[Robert Wells]] || Butterflies || [[Angličtina]] || Motýle || 9 || 59 |- | 17 || [[Súbor:EuroIslandia.svg|25px]][[Island]] || [[Hera Björk]] || Je ne sais quoi || [[Angličtina]] || Ja neviem čo || 3 || 123 |- |} == Zoznam skladieb druhého semifinále == {|class="sortable wikitable" |- ! Číslo !! Krajina !! Interpret !! Pieseň !! Jazyk !! Slovenský preklad !! Umiestnenie !! Počet bodov |- | 01 || {{flagicon|Litva}} [[Litva]] ||InCulto[ || Eastern European Funk || [[angličtina]]|| Východoeurópsky Funk || 12 || 44 |- |- | 02 || {{flagicon|Arménsko}} [[Arménsko]] || Eva Rivas ||Apricot stone || [[angličtina]] || Marhuľová kôstka || || |- | 03 || {{flagicon|Izrael}} [[Izrael]] || [[Harels Skāts]] || Milim || [[hebrejčina]] || Slová || || |- | 04 || {{flagicon|Dánsko}} [[Dánsko]] || || In A Moment Like This || [[angličtina]] || Vo chvíli, ako je táto || || |- | 05 || {{flagicon|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] || [[Michael von der Heide]] || Il pleut de l'or || [[francúzština]] || Prší zlato || |- | 06 || {{flagicon|Švédsko}} [[Švédsko]] || [[Anna Bergendahl]] || "This is my life" || [[angličtina]] || Toto je môj život || || |- | 07 || {{flagicon|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]] || Safura || Drip Drop || [[angličtina]] || || || |- | 08 || {{flagicon|Ukrajina}} [[Ukrajina]] || [[Alyosha]] || Sweet People || [[angličtina]] || || || |- | 09 || {{flagicon|Holandsko}} [[Holandsko]] || [[Sieneke]] || Ik ben verliefd (Sha-la-lie) || [[holandčina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=8883&|title=The Netherlands picks Sieneke for Oslo|publisher=eurovision.tv|date=7. február 2010}}</ref> || Som zamilovaná (ša-la-lí) || || |- | 10 || {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunsko]] || Paula Seling & Ovi || Playing with fire || [[angličtina]] || Hranie sa s ohňom || || |- | 11 || {{flagicon|Slovinsko}} [[Slovinsko]] || Ansambel Roka Žlindre & Kalamari ||Narodnozabavni rock || [[slovinčina]] || || || |- | 12 || {{flagicon|Írsko}} [[Írsko]] || [[Niahm Kavanagh]] || It's for you || [[angličtina]] || || || |- | 13 || {{flagicon|Bulharsko}} [[Bulharsko]] || [[Miro]] || Angel si ti (Ангел си ти) ||[[bulharčina]], [[angličtina]] || || || |- | 14 || {{flagicon|Cyprus}} [[Cyprus]] || Jon Lilygreen and The Islanders || "Life Looks Better in Spring || [[angličtina]] || || || |- | 15 || {{flagicon|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] || [[Feminnem]] || „Lako je sve“ || [[chorvátčina]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=10073&_t=Croatia%3AFeminnem+calls+for+Eurovision+again!|title=Croatia: Feminnem calls for Eurovision again!|publisher=eurovision.tv|date=6. marec 2010}}</ref> || || || |- | 16 || {{flagicon|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]] || [[Sopho Nizharadze]]<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=8153&_t=Sopho+Nizharadze+to+represent+Georgia+in+Oslo!|title=Sopho Nizharadze to represent Georgia in Oslo!|publisher=eurovision.tv|date=16. január 2010}}</ref> || „Shine“<ref>{{cite web|url=http://www.eurovision.tv/page/news?id=9613&_t=Sofia+Nizharadze+to+sing+%22Shine%22+in+Oslo!|title=Sofia Nizharadze to sing "Shine" in Oslo!|publisher=eurovision.tv|date=27. február 2010}}</ref> || [[angličtina]] || || || |- | 17 || {{flagicon|Turecko}} [[Turecko]] ||[[MaNga]] ||„We Could Be The Same“ || [[angličtina]] || || || |- |} == Slovensko na ESC 2010 == : ''Pozri aj: [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2010]]'' Jednotliví speváci odprezentovali svoje piesne v období od 22. januára do 7. februára 2010 v šiestich štvťfinálových kolách. Z každého z týchto kôl diváci pomocou SMS hlasovania vybrali štyroch postupujúcich.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/eurosong-2010-potrva-na-jednotke-az-do-konca-februara.html Eurosong 2010 potrvá na Jednotke až do konca februára</ref><ref>http://www.aktuality.sk/clanok/154418/eurosong-2010-takto-bude-vyzerat-stvrtfinale/ Eurosong 2010: Takto bude vyzerať štvrťfinále</ref> V nedeľu 14. a 21. februára prebehlo 1. a 2. semifinálové kolo, kde v každom súťažili dvanásti účinkujúci, a z ktorých postúpilo do finále šesť postupujúcich. Finále sa konalo [[28. februára]] [[2010]], v ktorom zvíťazila [[Kristína (speváčka)|Kristína]] s piesňou „[[Horehronie]]“. === Zoznam slovenských účastníkov === Zoznam účastníkov<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/152362/eurosong-2010-semifinalisti-su-znami/</ref><ref>http://www.eurosong.be/afdrukken.php?id=15830</ref><ref>http://esckaz.com/2010/svk.htm</ref><ref>http://spravy.pozri.sk/clanok/Ucastnici-Eurovision-Song-Contest-2010/82726 Účastníci Eurovision Song Contest 2010</ref>(Interpret - Pieseň - (autor hudby/autor textu): * [[Alone]] - „Strašne mi chýbaš“ - ([[Michal Cabala]]/[[Michal Cabala]]) * [[Arzén (hudobná skupina)|Arzén]] - Keď som išiel za ránky - ([[Pavol Cabadaj]]/[[Pavol Cabadaj]], [[Jaroslav Gažo]]) * [[Aya]] - „Do neba volám“ - ([[Boris Lettrich]]/[[Boris Lettrich]]) * [[Vierka Ayisi]] - „Koho ja chcem“ - ([[Jozef Šebo]], [[Baddogzz Production]]/[[Vierka Ayisi]]) * [[Marián Bango]] - „Ticho spíš“ - ([[Tibor Jediný]]/[[Tibor Jediný]]) * [[Alžbeta Bartošová]] - „Spútaj ma“ - ([[Igor Kmeť ml.]]/[[Alexandra Okálová]]) * [[Peter Bažík]] - „Paradise vs Babylon“ - ([[Peter Bažík]]/[[Peter Bažík]]) * [[Marcel Berky]] - „Kým sa dá“ - ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Toth]]/[[Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]]) * [[Tomáš Bezdeda]] - „Na strechách domov“ - ([[Tomáš Bezdeda]]/[[Monika Hajšová]]) * [[Bystrík (spevák)|Bystrík]] - „Slnko nespáli“ - ([[Bystrík (spevák)|Bystrík]]/[[Bystrík (spevák)|Bystrík]]) * [[Richard Čanaky]] & [[F.B.I.]] - „Zlomené krídla“ - ([[Richard Čanaky]]/[[Richard Čanaky]]) * [[Renata Čonková]] & [[Martina Polievková]] - „Dúha“ - ([[Emil Čonka]]/[[Pavol Kubica]]) * [[Palo Drapák]] Band - „Pocit vášne“ - ([[Palo Drapák]]/[[Juraj Žák]]) * [[Dreamtouch]] - „Je to OK“„“ - ([[Martin Hybben]]/[[Anna Bajcurová]], M. Lukáč, Ľ. Liba) * [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] - „Koniec sveta“ - ([[Martin Sabov]], [[Juraj Haško]]/[[Izabela Bérešová]]) * [[Barbara Dubinová]] - „Tvár“ - ([[Brunno Oravec]]/[[Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]]) * [[Exponent]] - „Zveste lásku z kríža“ - ([[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]/[[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]) * [[Free Voices]] - „Z osnov“ - ([[Robert Bendík]]/[[Robert Bendík]]) * [[Get Explode]] - „Blue Sun“ - ([[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]/[[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]) * [[Gionno]] - „Chýrna zem“ - ([[Ivan Tásler]], [[Lukáš Kalivoška]], [[Ján Mitaľ]]/[[Lukáš Duchovič]]) * [[Golden Storm]] - „Sevilla“ - ([[Vašo Patejdl]]/[[Pavol Jursa]]) * [[Guru Brothers]] - „Príčina“ - ([[Štefan Tomolya]]/[[Pavel Botoš]]) * [[Zuzana Haasová]] a [[Funny Fellows]] - „Obrázok“ - ([[Roman Féder]]/[[Zuzana Haasová]]) * [[Habadej]] - Pošta - (Varga/Michalko) * [[Happyband]] - „Mafiánska“ - ([[Vašo Michalčík]]/[[Vašo Michalčík]]) * [[Horská Chata (skupina)|Horská Chata]] - „Myslíš, že vieš kto som?“ - ([[Horská Chata]]/[[Peter Cingel]]) * [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] - „Taká sa mi páči“ - ([[Slavomír Gibarti]]/[[Slavomír Gibarti]]) * [[Hudba z Marsu]] - „Final Song“ - ([[Michal Štofej]]/[[Michal Štofej]]) * [[Petra Humeňanská]] a [[Dollys]] - „Rosa rosí“ - ([[Jana Humeňanská]]/[[Jana Humeňanská]]<ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/73682/zoznam-smskovych-cisel-ucastnikov-1-semfinale</ref><ref>http://www.ohudbe.sk/reportaz/Eurovision-v-stvrtom-stvrtfinale-a-cudne-self-promo/53-new5685/</ref>) * [[Michal Chrenko]] - „Kto vlastne som“ - ([[Michal Chrenko]]/[[Marián Brezáni]], [[Miro Jurika]]) * [[Miro Jaroš]] - „Bez siedmeho neba“ - ([[Miro Jaroš]], [[Vladimír Gnepa]]/[[Miro Jaroš]]) * [[Martin Konrád]] - „Ja viem“ - ([[Martin Konrád]]/[[Martin Konrád]]) * [[Matej Koreň]] - „Kocka pána Rubika“ - ([[Matej Koreň]]/[[Matej Koreň]]) * [[Dáška Kostovčik]] a [[Peter Bič Project]] - „Dážď“ - ([[Peter Bič]]/[[Stanislav Lauro]], [[Peter Bič]]) * [[Kristína (speváčka)|Kristína]] - „[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]“ - ([[Martin Kavulič]]/[[Kamil Peteraj]]) * [[Pavol Kusý]] a [[No Frost]] - „Slzy v daždi“ - ([[Pavol Kusý]]/[[Pavol Kusý]]) * [[Lekra]] - „Dolina, dolina“ - ([[Lekra]]/[[Lekra]]) * [[Alek Malo]] - „Zmysel života“ - ([[Alek Malo]]/[[Alek Malo]]) * [[Margot]] - „Tak ma hrej“ - ([[Daniel Urbán]]/[[Andrea Zimányiová]]) * [[Viki Matušovová]] - „Uhoľ pohľadu“ - ([[Brunno Oravec]]/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika]]) * [[Matka Guráž]] - „Listobranie“ - ([[Robert Ruman]]/[[Robert Ruman]]) * [[Mayo]] - „Tón“ - ([[Mayo]]/[[Mayo]]) * [[Metalinda]] - „Keď strácam dych“ - ([[Peter Sámel]]/[[Peter Sámel]]) * [[Michaella]] - „O nás“ - ([[Vladimír Gnepa]]/[[Silvia Kaščáková]]) * [[Robo Mikla]] - „Voda a oheň“ - ([[Milan Herstek]]/[[Milan Herstek]], [[Robert Mikla]]) * [[Dominika Mirgová]] - „Cesta snov“ - ([[Dominika Mirgová]], Lukey/[[Dominika Mirgová]]) * [[Mista]] - „Emotions“ - ([[Mista]]/[[Mista]]) * [[Lucia Olešová]] - „Rok a pol“ - ([[Tibor Laurinčík]]/[[Dušan Giertl]]) * [[Robo Opatovský]] - „Niečo máš“ - ([[Robo Opatovský]]/[[Peter Konečný]]) * [[Palonders]] ([[Marcel Palonder]] a [[Tomáš Palonder]]) & [[Street Dance Academy|SDA]] - „Slová slov“ - ([[Marcel Palonder]]/[[Václav Šuplata]]) * [[Ivana Poláčková]] - „So mnou všetko smieš“ - ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]/[[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]) * [[Kristína Prekopová]] - „Druhá prvá láska“ - ([[Peter Gurský]]/[[Kristína Prekopová]], [[Peter Gurský]]) * [[Pavol Remenár]], [[Klára (speváčka)|Klára]] a [[Liquid Error]] - „Figaro“ - ([[Peter Farnbauer]], [[Pavol Jursa]]/[[Pavol Jursa]]) * [[Reverz Park]] - „Po kvapkách“ - ([[Peter Klema]]/[[Peter Klema]], [[Števo Faltin]], [[Peter Fotta]]) * [[Save The Cookie]] - „My World“ - ([[Igor Baar]]/[[Igor Baar]], [[Save The Cookie]]) * [[Martina Schindlerová]] - „Môžeš ísť“ - ([[Juraj Zaujec]]/[[Peter Lehotský]]) * [[Six & Kristy]] - „Priestor pre dvoch“ - ([[Mário Karas]]/[[Mário Karas]]) * [[Smola a hrušky]] - „Pridaj si ma“ - ([[Jozef Kramár]]/[[Jozef Kramár]]) * [[Soňa (speváčka)|Soňa]] - „Skús ma viesť“ - ([[Peter Sámel]]/[[Peter Sámel]]) * [[Stereo]] - „Niekde medzi tým“ - ([[Andy Ďurica]]/[[Andy Ďurica]]) * [[Stopa (skupina)|Stopa]] - „Nightsong“ - ([[Stopa (skupina)|Stopa]]/[[Marcela Jurčensková]]) * [[Sunlips]] - „Správy v splne“ - ([[Pavol Vozár]]/[[Pavol Vozár]]) * [[Andrea Súlovská]] - „Život“ - ([[Andrea Súlovská]]/[[Andrea Súlovská]]) * [[Robo Šimko a MassRiot]] - „Podľa vlastnej hlavy“ - ([[MassRiot]]/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika]]) * [[Barbora Šulíková]] - „Čelný náraz“ - ([[Jaroslav Žigo ml.]]/[[Ada Žigová]]) * [[Otto Weiter]] & [[Makar Čudra (hudobná skupina)|Makar Čudra]] - „Vrtká“ - ([[Ivan Kutný]]/[[Viktor Mikláš]]) == Zaujímavosti == Nórsko organizovalo súťaž už 3-krát: okrem roku 2010 i v rokoch [[Eurovision Song Contest 1986|1986]] a [[Eurovision Song Contest 1996|1996]]. Po minulom roku počet účastníkov klesol z 42 na 39. Súťaže sa nezúčastnili 4 krajiny: [[Andorra]], [[Česko]], [[Maďarsko]] a [[Čierna Hora]], naopak vrátilo sa [[Gruzínsko]]. Zo strany fanúšikov sa objavila požiadavka na návrat živého orchestra do súťaže. Orchester bol používaný od prvej súťaže v roku 1956, no od roku 1998 kvôli rýchlemu vývoju v technike sa v súťaži neobjavil. Jan Fredrik Heyerdahl z nórskeho rozhlasového orchestra povedal, že o účasť v súťaži majú záujem, v prípade, že EBU a NRK schvália jeho návrat. Nakoniec sa však orchester v súťaži neobjavil. == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.eurovision.tv Eurovision Officiálne stránky - eurovision.tv] * [http://www.stv.sk/eurosong/ Officiálne slovenské stránky - stv.sk/eurosong] * [http://eurovize.sblog.cz/eurovize_10/ České stranky venujúce sa Eurovision Song Contest 2010 - eurovize.sblog.cz/eurovize_10] {{Eurovision Song Contest}} [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]] [[Kategória:2010 v Nórsku]] sp6x4hrzwa1098mz6u2zml3c32ka268 0 304692 7417504 7128834 2022-07-30T14:05:19Z Bojars 6357 /* 2. štvrťfinále - 24. január 2010 */ fix wl wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} '''Slovensko''' v roku [[2009]] potvrdilo účasť na [[Eurovision Song Contest 2010]]. [[Slovensko]] bolo prvé z krajín, ktoré sa do súťaže prihlásili.<ref>http://www.esctoday.com/news/read/13601</ref><ref>http://www.oikotimes.com/v2/index.php?file=articles&id=5408</ref> V období [[22. januára]] [[2010]] - [[7. februára]] [[2010]] odsúťažia vybraní 60 účastníci v šiestich štvťfinálových kolách. Z každého z týchto kôl diváci pomocou SMS hlasovania vyberú štyroch postupujúcich.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/eurosong-2010-potrva-na-jednotke-az-do-konca-februara.html Eurosong 2010 potrvá na Jednotke až do konca februára</ref><ref>http://www.aktuality.sk/clanok/154418/eurosong-2010-takto-bude-vyzerat-stvrtfinale/ Eurosong 2010: Takto bude vyzerať štvrťfinále</ref> V nedeľu [[14. februára]] a [[21. februára]] prebehlo prvé a druhé semifinálové kolo, kde v každom kole súťažili dvanásti účinkujúci, z ktorých potom v každom kole vybrali šiestich postupujúcich. Dňa [[27. februára]] [[2010]] dvanásti súťažiaci postupujúci z prvého a druhého semifinále budú súťažiť v slovenskom finále. == 1. štvrťfinále - 22. január 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/69916/vysledky-smskoveho-hlasovania-1-stvrtfinale</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Tomáš Bezdeda]] || „Na strechách domov“ || (Tomáš Bezdeda/[[Monika Hajšová]]) || 16,9% || 3. |- | 2. || [[Dreamtouch]] || „Je to OK!“ || ([[Martin Hybben]]/[[Anna Bajcurová]], M. Lukáč, Ľ. Liba) || 3,1% || 9. |- | 3. || [[Horská Chata (skupina)|Horská Chata]] || „Myslíš, že vieš kto som?“ || (Horská Chata/[[Peter Cingel]]) || 8,7% || 5. |- | 4. || [[Michaella]] || „O nás“ || ([[Vladimír Gnepa]]/[[Silvia Kaščáková]]) || 15,9 % || 4. |- | <s>5.</s> || <s>[[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]]</s> || <s>„Taká sa mi páči“</s> || <s>(Slavomír Gibarti/Slavomír Gibarti)</s> || <s>19,5%</s> || <s>1.</s> |- | 6. || [[Six & Kristy]] || „Priestor pre dvoch“ || ([[Mário Karas]]/Mário Karas) || 5,9% || 6. |- | 7. || [[Richard Čanaky]] & FBI || „Zlomené krídla“ || (Richard Čanaky/Richard Čanaky) || 18,5% || 2. |- | 8. || [[Margot]] || „Tak ma hrej“ || ([[Daniel Urbán]]/[[Andrea Zimányiová]]) || 2,5% || 10. |- | 9. || [[Michal Chrenko]] || „Kto vlastne som“ || (Michal Chrenko/[[Marián Brezáni]], [[Miroslav Jurika|Miro Jurika]]) || 3,9% || 8. |- | 10. || [[Lucia Olešová]] || „Rok a pol“ || ([[Tibor Laurinčík]]/[[Dušan Giertl]]) || 5,0% || 7. |- |} Poradie sa zmenilo po zistení, že pieseň skupiny [[Hrdza (hudobná skupina)|Hrdza]] bola interpretovaná pred 1. októbrom 2009. Skupinu preto zo súťaže diskvalifikovali.<ref>http://www.aktuality.sk/clanok/155569/eurosong-2010-hrdza-skoncila-postupuje-horska-chata/</ref> Poradie po vylúčení skupiny Hrdza sa posunulo o jednu priečku nahor. == 2. štvrťfinále - 24. január 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/70002/vysledky-smskove-hlasovania-druheho-stvrtfinaloveho-kola-</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Matka Guráž]] || „Listobranie“ || ([[Robert Ruman]]/Robert Ruman) || 10,11% || 5. |- | 2. || [[Dominika Mirgová]] || „Cesta snov“ || (Dominika Mirgová, Lukey/Dominika Mirgová) || 4,90% || 9. |- | 3. || [[Get Explode]] || „Blue Sun“ || ([[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]/Marián Čurko, Laco Kováč) || 12,70% || 4. |- | 4. || [[Mista]] || „Emotions“ || ([[Mista/Mista]]) || 16,05% || 1. |- | 5. || [[Matej Koreň]] || „Kocka pána Rubika“ || (Matej Koreň/Matej Koreň) || 6,57% || 7. |- | 6. || [[Pavol Remenár]], [[Klára (speváčka)|Klára]] a [[Liquid Error]] || „Figaro“ || ([[Peter Farnbauer]], [[Pavol Jursa]]/Pavol Jursa) || 15,97% || 2. |- | 7. || [[Peter Bažík]] || „Paradise vs. Babylon“ || (Peter Bažík/Peter Bažík) || 15,09% || 3. |- | 8. || [[Zuzana Haasová]] a [[Funny Fellows]] || „Obrázok“ || ([[Roman Féder]]/Zuzana Haasová) || 2,94% || 10. |- | 9. || [[Metalinda]] || „Keď strácam dych“ || ([[Peter Sámel]]/Peter Sámel) || 9,85% || 6. |- | 10. || [[Viki Matušovová]] || „Uhol pohľadu“ || ([[Brunno Oravec]]/[[Marián Brezáni]], [[Miro Jurika]]) || 5,81% || 8. |- |} == 3. štvrťfinále - 29. január 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/72946/vysledky-smskoveho-hlasovania-3-stvrtfinale</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Robo Šimko a Massriot]] || „Podľa vlastnej hlavy“ || ([[MassRiot]]/[[Marián Brezáni]], [[Miro Jurika]]) || 8,1 % || 7. |- | 2. || [[Renáta Čonková]] & [[Martina Polievková]] || „Dúha“ || ([[Emil Čonka]]/[[Pavol Kubica]]) || 13,6 % || 3. |- | 3. || [[Reverz Park]] || „Po kvapkách“ || ([[Peter Klema]]/Peter Klema, [[Števo Faltin]], [[Peter Fotta]]) || 11,9 % || 6. |- | 4. || [[Andrea Sulovská]] || „Život“ || (Andrea Sulovská/Andrea Sulovská) || 1,2 % || 10. |- | 5. || [[Lekra]] || „Dolina, dolina“ || (Lekra/Lekra) || 5,7 % || 8. |- | 6. || [[Martin Konrád]] || „Ja viem“ || (Martin Konrád/Martin Konrád) || 13,5 % || 4. |- | 7. || [[Free Voices]] || „Z osnov“ || ([[Robert Bendík]]/Robert Bendík) || 14,2 % || 2. |- | 8. || [[Hudba z Marsu]] || „Final song“ || (Michal Štofej/[[Michal Štofej]]) || 12,0 % || 5. |- | 9. || [[Robo Opatovský]] || „Niečo máš“ || (Robo Opatovský/[[Peter Konečný]]) || 15,9 % || 1. |- | 10. || [[Guru Brothers]] || „Príčina“ || ([[Štefan Tomolya]]/[[Pavel Botoš]]) || 4,0 % || 9. |- |} == 4. štvrťfinále - 31. január 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/73052/vysledky-smskoveho-hlasovania-4-stvrtfinale</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Mayo]] || „Tón“ || (Mayo/Mayo) || 12,9 % || 2. |- | 2. || [[Stereo]] || „Niekde medzi tým“ || ([[Andy Ďurica]]/Andy Ďurica) || 7,9 % || 7. |- | <s>3.</s> || <s>[[Barbora Šulíková]]</s> || <s>„Čelný náraz“</s> || <s>([[Jaroslav Žigo ml.]]/[[Ada Žigová]])</s> || 9,9 % || 6. |- | 4. || [[Alek Malo]] || „Zmysel života“ || (Alek Malo/Alek Malo) || 4,6 % || 9. |- | 5. || [[Save The Cookie]] || „My World“ || ([[Igor Baar]]/Igor Baar, [[Save The Cookie]]) || 7,0 % || 8. |- | 6. || [[Pavol Kusý]] a [[No Frost]] || „Slzy v daždi“ || (Pavol Kusý/Pavol Kusý) || 10,2 % || 5. |- | 7. || [[Petra Humeňanská]] a [[Dollys]] || „Rosa rosí“ || ([[Jana Humeňanská]]/Jana Humeňanská) || 11,6 % || 4. |- | 8. || [[Palo Drapák]] Band || „Pocit vášne“ || (Palo Drapák/[[Juraj Žák]]) || 3,9 % || 10. |- | 9. || [[Alone]] || „Strašne mi chýbaš“ || ([[Michal Cabala]]/Michal Cabala) || 12,0 % || 3. |- | 10. || [[Martina Schindlerová]] || „Môžeš ísť“ || ([[Juraj Zaujec]]/[[Peter Lehotský]]) || 20,0 % || 1. |- |} Zo súťaže bola vylúčená speváčka [[Barbora Šulíková]], pretože pieseň, ktorú spievala bola verejne prezentovaná pred 1. októbrom 2009, čo pravidlá nedovoľujú.<ref>http://dnes.atlas.sk/showbiz/624829/divaci-eurovizie-odhalili-dalsi-preslap</ref> <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/73084/vyhlasenie-stv-ku-skladbe-celny-naraz-zo-4-stvrtfinale-esc-2010</ref> == 5. štvrťfinále - 5. február 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/73418/vysledky-hlasovania-5-stvrtfinale</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Smola a hrušky]] || „Pridaj si ma“ || ([[Jozef Kramár]]/Jozef Kramár) || 12,1 % || 2. |- | 2. || [[Vierka Ayisi]] || „Je čas zabávať sa“ || ([[Jozef Šebo]], [[Baddogzz Production]]/Vierka Ayisi) || 2,2 % || 9. |- | 3. || [[Bystrík (spevák)|Bystrík]] || „Slnko nespáli“ || (Bystrík/Bystrík) || 2,7 % || 8. |- | 4. || [[Arzén (hudobná skupina)|Arzén]] || „Keď som išiel za ránky“ || ([[Pavol Cabadaj]]/Pavol Cabadaj, [[Jaroslav Gažo]]) || 5,7 % || 6. |- | 5. || [[Sunlips]] || „Správy v splne“ || ([[Pavol Vozár]]/Pavol Vozár) || 11,5 % || 5. |- | 6. || [[Marcel Berky]] || „Kým sa dá“ || ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]/[[Miroslav Jurika]], [[Marián Brezáni]]) || 1,1 % || 10. |- | 7. || [[Dáška Kostovčik]] a [[Peter Bič Project]] || „Dážď“ || ([[Peter Bič]]/Stanislav Lauro, Peter Bič) || 11,6 % || 4. |- | 8. || [[Robert Mikla]] || „Voda a oheň“ || ([[Milan Herstek]]/Milan Herstek, [[Robert Mikla]]) || 12,0 % || 3. |- | 9. || [[Kristina]] || „Horehronie“ || ([[Martin Kavulič]]/[[Kamil Peteraj]]) || 36,7 % || 1. |- | 10. || [[Exponent]] || „Zveste lásku z kríža“ || ([[Tomáš Kmeť (hudobník)|Tomáš Kmeť]]/Tomáš Kmeť) || 4,5 % || 7. |- |} * Nesúťažný hosť: [[Katarína Hasprová]] s piesňou „Keď sa nám zrútia sny“ ([[Gabo Dušík]]/[[Kamil Peteraj]]) == 6. štvrťfinále - 7. február 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/73488/vitazi-smskoveho-hlasovania-6-stvrtfinale</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Ivana Poláčková]] || „So mnou všetko smieš“ || ([[Jimi Cimbala]], [[Zoltán Tóth]]/Jimi Cimbala, Zoltán Tóth) || 3,7 % || 7. |- | 2. || [[Marián Bango]] || „Ty tu ticho spíš“ || ([[Tibor Jediný]]/Tibor Jediný) || 14,8 % || 4. |- | 3. || [[Stopa (skupina)|Stopa]] || „Nightsong“ || (Stopa/[[Marcela Jurčensková]]) || 8,5 % || 6. |- | 4. || [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] || „Koniec sveta“ || ([[Martin Sabov]], [[Juraj Haško]]/[[Izabela Bérešová]]) || 14,7 % || 5. |- | 5. || [[Soňa (speváčka)|Soňa]] || „Skús ma viesť“ || ([[Peter Sámel]]/Peter Sámel) || 17,7 % || 1. |- | 6. || [[Palonders]] ([[Marcel Palonder]] a [[Tomáš Palonder]]) & [[Street Dance Academy|SDA]] || „Slová slov“ || (Marcel Palonder/[[Václav Šuplata]]) || 3,4 % || 8. |- | 7. || [[Otto Weiter]] & [[Makar Čudra (hudobná skupina)|Makar Čudra]] || „Vrtká“ || ([[Ivan Kutný]]/[[Viktor Mikláš]]) || 2,3 % || 10. |- | 8. || [[Miro Jaroš]] || „Bez siedmeho neba“ || ([[Miro Jaroš]], [[Vladimír Gnepa]]/Miro Jaroš) || 16,3 % || 2. |- | 9. || [[Happyband]] || „Mafiánska“ || ([[Vašo Michalčík]]/Vašo Michalčík) || 2,9 % || 9. |- | 10. || [[Aya]] || „Do neba volám“ || ([[Boris Lettrich]]/Boris Lettrich) || 15,7 % || 3. |- |} == 1. semifinále - 14. február 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/74112/postupujuci-z-1-semifinale</ref> !!Poradie |- | 1. || [[Marián Bango]] || „Ty tu ticho spíš“ || ([[Tibor Jediný]]/Tibor Jediný) ||6,8%=8 + 4 = 12|| 6. |- | 2. || [[Mayo]] || „Tón“ || (Mayo/Mayo) ||4,8%=5 + 9 = 14|| 4. |- | 3. || [[Kristina]] || „Horehronie“ || ([[Martin Kavulič]]/[[Kamil Peteraj]]) ||31,2%=12 + 12 = 24|| 1. |- | 4. || [[Petra Humeňanská]] a [[Dollys]] || „Rosa rosí“ || (Jana Humeňanská/Jana Humeňanská) ||1,9%=1 + 5 = 6|| 11. |- | 5. || [[Robert Mikla]] || „Voda a oheň“ || ([[Milan Herstek]]/Milan Herstek, [[Robert Mikla]]) ||11,1%=10 + 1 = 11|| 9. |- | 6. || [[Pavol Remenár]], [[Klára (speváčka)|Klára]] a [[Liquid Error]] || „Figaro“ || ([[Peter Farnbauer]], [[Pavol Jursa]]/Pavol Jursa) ||6,6%=7 + 7 = 14|| 3. |- | 7. || [[Renáta Čonková]] & [[Martina Polievková]] || „Dúha“ || ([[Emil Čonka]]/[[Pavol Kubica]]) ||4,7%=4 + 8 = 12|| 8. |- | 8. || [[Michaella]] || „O nás“ || ([[Vladimír Gnepa]]/[[Silvia Kaščáková]]) ||3,1%=2 + 3 = 5|| 12. |- | 9. || [[Richard Čanaky]] & [[F.B.I.]] || „Zlomené krídla“ || (Richard Čanaky/Richard Čanaky) ||1,0%=9 + 2 = 11|| 10. |- | 10. || [[Robo Opatovský]] || „Niečo máš“ || (Robo Opatovský/[[Peter Konečný]]) ||4,5%=3 + 10 = 13|| 5. |- | 11. || [[Get Explode]] || „Blue Sun“ || ([[Marián Čurko]], [[Laco Kováč]]/Marián Čurko, Laco Kováč) ||6,5%=6 + 6 = 12|| 7. |- | 12. || [[Miro Jaroš]] || „Bez siedmeho neba“ || (Miro Jaroš, [[Vladimír Gnepa]]/Miro Jaroš) ||12,0%=11 + 11 = 22|| 2. |- |} * Poradie - výsledok: počet percent z hlasovania divákov prostredníctvom SMS%=počet bodov divákov + počet bodov poroty = celkové počet bodov * Prvýkrát bola predstavená porota súťaže. Porotcovia: [[Ľubica Čekovská]], [[Martin Sarvaš]], [[Janko Lehotský]] - predseda poroty. Oproti štvrťfinálovým kolám sa hlasovalo iným spôsobom. Nepočítali sa len hlasy divákov, ale počítali sa aj hlasy poroty. Súčet bodov divákov a poroty stanovil víťaza. Počas súťaže sa vyžrebovalo poradie spievania v 2. semifinálovom kole. * Nesúťažný hosť: skupina [[Elán]] s piesňou „Rockerhotel“ ([[Vašo Patejdl]]/[[Boris Filan]]) == 2. semifinále - 21. február 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky <ref>http://www.stv.sk/eurosong2010/74730/postupujuci-z-2-semifinale</ref>!! Poradie |- | 1. || [[Soňa (speváčka)|Soňa]] || „Skús ma viesť“ || ([[Peter Sámel]]/Peter Sámel) ||13,0%=11 + 5 = 16|| 4. |- | 2. || [[Horská Chata (skupina)|Horská Chata]] || „Myslíš, že vieš kto som?“ || (Horská Chata/[[Peter Cingel]]) ||3,7%=1 + 6 = 7|| 11. |- | 3. || [[Martin Konrád]] || „Ja viem“ || (Martin Konrád/Martin Konrád) ||8,5%=7 + 2 = 9 || 9. |- | 4. || [[Dáška Kostovčik]] a [[Peter Bič Project]] || „Dážď“ || ([[Peter Bič]]/Stanislav Lauro, Peter Bič) ||6,7%=4 + 8 = 12|| 7. |- | 5. || [[Peter Bažík]] || „Paradise vs. Babylon“ || (Peter Bažík/Peter Bažík) ||6,9%=5 + 4 = 9|| 10. |- | 6. || [[Alone]] || „Strašne mi chýbaš“ || (Michal Cabala/Michal Cabala) ||5,8%=3 + 1 = 4|| 12. |- | 7. || [[Smola a hrušky]] ||„ Pridaj si ma“ || ([[Jozef Kramár]]/Jozef Kramár) ||5,6%=2 + 9 = 11 || 8. |- | 8. || [[Martina Schindlerová]] || „Môžeš ísť“ || ([[Juraj Zaujec]]/[[Peter Lehotský]]) ||7,8%=6 + 7 = 13|| 5. |- | 9. || [[Free Voices]] || „Z osnov“ || ([[Robert Bendík]]/[[Robert Bendík]]) ||9,1%=9 + 3 = 12|| 6. |- | 10. || [[Tomáš Bezdeda]] || „Na strechách domov“ || (Tomáš Bezdeda/[[Monika Hajšová]]) ||9,7%=10 + 10 = 20|| 2. |- | 11. || [[Aya]] || „Do neba volám“ || ([[Boris Lettrich]]/Boris Lettrich) ||9,0%=8 + 12 = 23|| 3. |- | 12. || [[Mista]] || „Emotions“ || ([[Mista/Mista]]) ||14,2%=12 + 11 = 23|| 1. |- |} * Poradie - výsledok: počet percent z hlasovania divákov prostredníctvom SMS%=počet bodov divákov + počet bodov poroty = celkové počet bodov Počas súťaže sa vyžrebovalo poradie spievania vo finále. * Nesúťažný hosť: skupina [[Tublatanka]] s piesňou „Pieseň pre Doda“ ([[Martin Ďurinda]]/[[Martin Sarvaš]]) == Finále - 27. február 2010 == {|class="sortable wikitable" width=100% |- ! !! Interpreti !! Pieseň !! Autori (hudba/text) !! Výsledky !! Poradie |- | 1. || [[Pavol Remenár]], [[Klára (speváčka)|Klára]] a [[Liquid Error]] || „Figaro“ || ([[Peter Farnbauer]], [[Pavol Jursa]]/Pavol Jursa) || || |- | 2. || [[Kristina]] || „Horehronie“ || ([[Martin Kavulič]]/[[Kamil Peteraj]]) || || 1. |- | 3. || [[Free Voices]] || „Z osnov“ || ([[Robert Bendík]]/Robert Bendík) || || |- | 4. || [[Robo Opatovský]] || „Niečo máš“ || (Robo Opatovský/[[Peter Konečný]]) || || |- | 5. || [[Martina Schindlerová]] || „Môžeš ísť“ || ([[Juraj Zaujec]]/[[Peter Lehotský]]) || || |- | 6. || [[Aya]] || „Do neba volám“ || ([[Boris Lettrich]]/Boris Lettrich) || || |- | 7. || [[Marián Bango]] || „Ty tu ticho spíš“ || ([[Tibor Jediný]]/Tibor Jediný) || || |- | 8. || [[Tomáš Bezdeda]] || „Na strechách domov“ || (Tomáš Bezdeda/[[Monika Hajšová]]) || || |- | 9. || [[Mista]] || „Emotions“ || ([[Mista/Mista]]) || || |- | 10. || [[Miro Jaroš]] || „Bez siedmeho neba“ || (Miro Jaroš, [[Vladimír Gnepa]]/Miro Jaro]) || || |- | 11. || [[Soňa (speváčka)|Soňa]] || „Skús ma viesť“ || (Peter Sámel/Peter Sámel) || || |- | 12. || [[Mayo]] || „Tón“ || (Mayo/Mayo) || || |- |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.stv.sk/eurosong/ Oficiálna slovenské stránky - www.stv.sk/eurosong] * [http://eurovize.sblog.cz/slovensko/ Eurovision Song Contest 2010 - Kategorie: Slovensko - eurovize.sblog.cz/slovensko] [[Kategória:Veľká cena Eurovízie]] [[Kategória:Hudba na Slovensku]] m9mrpt783170mdy23i48vbqeihbpn1h 0 317835 7417505 7315181 2022-07-30T14:06:33Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Tublatanka]] | Názov = Patriot | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Hard rock]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[2005]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = Monitor EMI | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Pánska jazda]]<br />(2001)| Tento album = '''Patriot''' <br />(2005) | Nasledujúci album = [[Vianočný deň (hudobný album)|Vianočný deň]]<br />(2006) | }} '''''Patriot''''' je ôsmy štúdiový album slovenskej [[rock]]ovej kapely [[Tublatanka]] vydaný v roku 2005 Monitorom EMI Czech Republic s.r.o. == Zoznam skladieb == <small>Autorom hudby a textu je [[Martin Ďurinda]], pokiaľ nie je vyznačené inak.</small> # „Cítim sa fajn“ - <small>(Martin Ďurinda / [[Martin Sarvaš]])</small> # „Život s tebou“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> # „Cesta snov“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> # „Panika“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> # „Mimozemský hlas“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> # „Mesto nesplnených snov“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> # „Neverná láska“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> # „Snenie“ - <small>([[Juraj Kupec]] / Martin Sarvaš)</small> # „Ja sa mám“ - <small>(Martin Ďurinda / [[Miroslav Jurika|Miro Jurika]], [[Marián Brezáni]])</small> # „Veľký deň“ - <small>([[Juraj Topor]] / Martin Sarvaš)</small> # „Čierny dážď“ - <small>(Martin Ďurinda / Miro Jurika, Marián Brezáni)</small> # „Hej hej mama“ - <small>(Martin Ďurinda / [[Vlado Krausz]])</small> # „Pieseň pre Doda (Šlabikár VIII.)“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Sarvaš)</small> # „Zostaň aspoň chvíľu“ - <small>(Martin Ďurinda / Martin Ďurinda)</small> == Zostava == * [[Maťo Ďurinda]] - spev a gitara * [[Juraj Topor]] - basová gitara * [[Peter Schlosser]] - bicie, perkusie * Hostia: ** [[Salko]] - klávesy * Producent: [[Juraj Kupec]]<ref>http://www.discogs.com/Tublatanka-Patriot/release/2457756</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.tublatanka.sk/diskografia/patriot/ Tublatanka.sk] {{Tublatanka}} [[Kategória:Albumy Tublatanky]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2005]] crgvnh511p1n31wol4vbsm7zy4vjra8 0 320210 7417687 7395538 2022-07-30T21:55:42Z TimoKtej 220540 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = FK Rostov | obrázok = | celýnázov = ОАО Футбольный клуб <br />«Ростов»| prezývka = 1. RSM (RostSelMaš)<br /> 2. Žlto-modrí<br /> 3. Selmaši| založený = [[1930]]| farby = žltá, modrá, biela štadión = [[Štadión Olymp-2]]<br />[[Rostov nad Donom|Rosotv]] | kapacita = 17,000 | predseda = {{RUS}} [[Uli Uzdionov]] | tréner = {{UKR}} [[Oleg Protasov]] | liga = [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|1. RFPL]] | sezóna = 2018/19 | pozícia = 9. | vzor_lp1=_rostov1617h|vzor_t1=_rostov1617h|vzor_pp1=_rostov1617h| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=0000FF| vzor_lp2=_rostov1617a|vzor_t2=_rostov1617a|vzor_pp2=_rostov1617a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFF00| }} '''FK Rostov''' ([[ruština|rus.]] Футбольный клуб «Ростов», ''Futboľnyj Klub "Rostov"'') je [[Rusko|ruský]] [[futbalový klub]] sídliaci v [[mesto|meste]] [[Rostov nad Donom]]. Je účastníkom najvyššej ruskej [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Premier ligy]] (RFPL), kam postúpil v [[rok]]u [[2008]], keď sa stal víťazom prvej divízie. == Zdroje == {{Preklad|ru|Ростов (футбольный клуб)}} {{futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Rusku}} [[Kategória:FK Rostov| ]] [[Kategória:Ruské futbalové kluby|Rostov]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1930|Rostov]] [[Kategória:Šport v Rostove nad Donom|Rostov]] gelpvybxeaq4xwqlw9oy3c389pausvq 0 322234 7417688 7395536 2022-07-30T21:56:47Z TimoKtej 220540 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Dinamo Moskva | obrázok = | celýnázov = OAO Futboľnyj klub Dinamo | prezývka = ''Modro-bieli''<br />''Policajti'' | založený = [[1923]] | štadión = [[Arena Chimki]], [[Moskva]] | kapacita = 20&nbsp;000 | predseda = {{minivlajka|Rusko}} [[Jurij Isajev]] | tréner = {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Dmitri Khokhlov ]] | liga = [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|1. RFPL]] | sezóna = 2018/19 | pozícia = 12. miesto | vzor_lp1= | vzor_t1=_DIN1617h | vzor_pp1= | ľavéplece1=2447D5 | telo1=2447D5 | pravéplece1=2447D5 | trenírky1=FFFFFF | ponožky1=2447D5 | vzor_lp2= | vzor_t2=_DIN1617a | vzor_pp2= | ľavéplece2=FFFFFF | telo2=FFFFFF | pravéplece2=FFFFFF | trenírky2=2447D5 | ponožky2=FFFFFF }} '''FK Dinamo Moskva''' ({{V jazyku|rus|Динамо Москва}}) je futbalový klub so sídlom v [[Moskva|Moskve]], hrajúci v najvyššej súťaži. Farby klubu sú biela a modrá. Klub bol založený 18. apríla 1923 a počas svojej histórie nikdy nezostúpil do nižšej ligy. == Úspechy == * '''Sovietska liga (11)''' - 1936, 1937, 1940, 1945, 1949, 1954, 1955, 1957, 1959, 1963, 1976 * '''Sovietsky pohár''' - 1937, 1953, 1967, 1970, 1977, 1984 * '''Ruský pohár''' - 1995 * '''Pohár víťazov pohárov UEFA''' - ''Finalista'': 1972 == Externé odkazy == * [http://www.fcdynamo.ru Oficiálna webstránka] {{rus icon}} {{Futbalový výhonok}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Rusku}} [[Kategória:FK Dinamo Moskva]] [[Kategória:Ruské futbalové kluby|Dinamo Moskva]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1923]] [[Kategória:Šport v Moskve]] cdq988765upzmitu1zynhdqsnzhtyvt 0 329570 7417726 4439100 2022-07-31T01:50:24Z Lalina 22926 + wikitext text/x-wiki {{Infobox Cyklista | meno cyklistu = Ondřej Lukeš | obrázok = | veľkosť obrázku = | popisok = | celé meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1973|12|26}} | miesto narodenia = [[Plzeň]] | výška = | váha = | momentálny tím = | funkcia = cyklista | typ cyklistu = [[Cyklokros]] | amatérske roky = | amatérske tímy = | profesionálne roky = | profesionálne tímy = | hlavné víťazstvá = majster sveta v kategórii juniorov z roku [[1991]] | aktualizácia = }} '''Ondřej Lukeš''' (* [[26. december]] [[1973]], [[Plzeň]])<ref>https://www.idnes.cz/sport/cyklistika/sbohem-lukes-konci-karieru.A071231_114432_sporty_rou</ref> je bývalý [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] a [[Česko|český]] reprezentant v [[Cyklokros|cyklokrose]], majster sveta v kategórii juniorov z roku [[1991]]. == Referencie == <references /> ==Externé odkazy== *[http://www.sportovci.cz/cyklokros/lukes-ondrej--1/?zobrazit=06 Články na sportovci.cz] {{ces icon}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Lukeš, Ondřej}} [[Kategória:Česko-slovenskí cyklisti]] [[Kategória:Českí cyklisti]] [[Kategória:Českí a slovenskí majstri sveta a Európy v cyklokrose]] 1ery545n2qscmpi0o99wfnsnu7v5e19 0 329856 7417473 7417460 2022-07-30T12:29:44Z Lišiak 21212 wikitext text/x-wiki '''Ján Pálfi''' (staršie ''Ján Pálffy''; {{vjz|hun|''Pálffy János''}}) môže byť: * príslušníkov uhorského šľachtického rodu Pálfiovcov (staršie ''Pálffyovci''): ** [[Ján Pálfi (? – 1646)]], stoličný hodnostár a feudálny zemepán, župan Komárňanskej stolice<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 375 }}</ref> ** [[Ján Anton Pálfi]], stoličný hodnostár a feudálny zemepán (1642{{--}}1694)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Anton (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> ** [[Ján Karol Pálfi]], vojenský hodnostár, diplomat a feudálny zemepán<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Karol (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> ** [[Ján Pálfi (1663 – 1751)]], vojvodca, krajinský hodnostár a feudálny zemepán<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strany = 375-376 }}</ref> ** [[Ján Pálfi (1728 – 1791)]], podmaršal, stoličný hodnostár a feudálny zemepán<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy, Pálffy ab Erdőd) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> ** [[Ján Pálfi (1829 – 1908)]], župný hodnostár a veľkostatkár<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> * [[Ján Pálfi (1889 – ?)]], historik a stredoškolský pedagóg<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (pôv. Pitkó) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> == Pozri aj == * [[Pálfiovci]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} mi6jvp1qvwuocflvbdpl7ys7vz15qjz 7417474 7417473 2022-07-30T12:30:44Z Lišiak 21212 wikitext text/x-wiki '''Ján Pálfi''' (staršie ''Ján Pálffy''; {{vjz|hun|''Pálffy János''}}) môže byť: * príslušníkov uhorského šľachtického rodu Pálfiovcov (staršie ''Pálffyovci''): ** [[Ján Pálfi (? – 1646)]], stoličný hodnostár a feudálny zemepán, župan Komárňanskej stolice<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 375 }}</ref> ** [[Ján Anton Pálfi]], stoličný hodnostár a feudálny zemepán (1642{{--}}1694)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Anton (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> ** [[Ján Karol Pálfi]], vojenský hodnostár, diplomat a feudálny zemepán (1645{{--}}1694)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Karol (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> ** [[Ján Pálfi (1663 – 1751)]], vojvodca, krajinský hodnostár a feudálny zemepán<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strany = 375-376 }}</ref> ** [[Ján Pálfi (1728 – 1791)]], podmaršal, stoličný hodnostár a feudálny zemepán<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy, Pálffy ab Erdőd) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> ** [[Ján Pálfi (1829 – 1908)]], župný hodnostár a veľkostatkár<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> * [[Ján Pálfi (1889 – ?)]], historik a stredoškolský pedagóg<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (pôv. Pitkó) | Titul = Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990) | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> == Pozri aj == * [[Pálfiovci]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 9f7d9gtixgimzs7xx27gkzdy5vgwdv2 0 334048 7417609 6812245 2022-07-30T18:42:38Z KingisNitro 91359 odobratá [[Kategória:Hry]]; pridaná [[Kategória:Hry s hracími kockami]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Dungeons & Dragons''' (D&D) je fantasy [[hra na hrdinov]] (RPG), pôvodne navrhnutá [[Gary Gygax|Gary Gygaxom]] a Dave Arnesonom a vydaná spoločnosťou Tactical Studies Rules (TSR). Od roku 1997 hru publikujú [[Wizards of the Coast]]. Vydanie D&D sa všeobecne považuje za začiatok moderných hier na hrdinov a role-playing priemyslu. D&D sa vyvinulo z tradičného wargamingu, kde hráči ovládali celé armády alebo vojenské oddiely. Namiesto nich tu však hráč dostáva do rúk osud jedinej postavy - hrdinu, ktorý sa vydáva na fantastické dobrodružstvá. Dungeon Master (Pán Jaskyne, Dejmajster) slúži ako rozhodca, rozprávač a stvoriteľ, vytvárajúci a ovládajúci svet, v ktorom sa príbeh odohráva. Postavy hráčov obyčajne tvoria družinu, ktorá tento svet preskúmava, komunikuje s jeho obyvateľmi a koná hrdinské skutky. Spoločnými silami riešia problémy, hádanky a konflikty, vrhajú sa do bojov, zbierajú skúsenosti a zhromažďujú bohatstvo. V priebehu hry získavajú skúsenostné body (experience points), vďaka ktorým sa postupne stávajú silnejšími a získavajú nové zručnosti a schopnosti. Veľký úspech tohoto systému viedol k vytvoreniu mnohých podobných hier, no D&D si napriek konkurencii stále udržiava dominantné postavenie. V roku 1977 sa systém rozdelil na dve vetvy: voľný a upravovateľný Dungeons & Dragons a prísnejší a štruktúrovanejší Advanced Dungeons & Dragons (AD&D). V 1989 bola publikovaná druhá edícia AD&D.2. V roku 2000, s príchodom 3-tej edície, sa z AD&D stal hlavný systém hry a premenoval sa opäť na Dungeons & Dragons. Tieto pravidlá sa tiež stali základom pre d20 Systém, ktorý je voľne prístupný pod Open Game License aj pre iných vydavateľov. D&D edícia 3.5 bola vydaná v Júni 2003. 4-tá edícia bola vydaná v roku 2008 a zatiaľ najnovšie vydanie, 5. edícia D&D, bola vydaná v druhej polovici roku 2014. Od roku 2006 je D&D najznámejšou a najpredávanejšou hrou na hrdinov. Odhaduje sa, že ju hralo cez 20 miliónov hráčov a zarobila viac ako 1 miliardu dolárov na predaji kníh a herných doplnkov. Hra je totiž podporovaná množstvom predvytvorených dobrodružstiev a celých svetov, určených pre bežné hráčske skupiny. D&D je držiteľom mnohých ocenení a bol preložený do viacerých jazykov. == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Dungeons & Dragons| ]] [[Kategória:Hry s hracími kockami]] f7brmsuonam991fyqwqesci6fd88bk9 0 334121 7417506 7412889 2022-07-30T14:07:18Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Robo Grigorov]] | Názov = Balady | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu =| Veľkosť obrázku = | Žáner = [[Pop-music|Pop]]| Dĺžka = | Dátum vydania = [[2006]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = HOME Production | Producent = Andrea Čurná<br />Braňo Jančich<br />Robo Grigorov<br />Ivan Jombík| Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Gold (Robo Grigorov)|Gold]]<br />(2006)| Tento album = '''Balady'''<br />(2006)| Nasledujúci album = [[Live (Robo Grigorov & Midi)|Live]]<br />(2007)| }} '''''Balady''''' je dvojalbum slovenského speváka Roba Grigorova. Album v roku [[2006]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[HOME production]] <small>HO 0006 - 2 - 331, EAN: 8 588003 554048</small>. Jeden z jeho [[Kompaktný disk|CD nosičov]] je zbierkou nových nahrávok, ktorých autormi sú [[Vlado Krausz]], [[Miro Jurika]], [[Daniel Mikletič]] a Robo Grigorov. Z tejto kolekcie pochádza aj [[Singel (hudba)|singel]] „Povedzme…“. Druhé CD je [[Kompilačný album|kompiláciou]] dvanástich hitových balád Roba Grigorova, medzi ktorými sú piesne ako „Dvaja“, „Modlitba lásky“, „Kým ťa mám“, „Mám 300 mesiacov“, „Po víne“, či „Pocta Majakovskému“ a ďalšie. Edícia albumu vyšla v tzv.[[Digipak|digipakovom]] balení s ilustráciami od akademického maliara Marcela Haščiča.<ref>http://www.gregi.net/vl/article/Robo_Grigorov_Nedovolenkuje_pripravuje_vyberovy_dvojalbum_26783/ Robo Grigorov: Nedovolenkuje, pripravuje výberový dvojalbum!</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Robo Grigorov: Balady|url=https://www.martinus.sk/?uItem=223206|jazyk=sk}}</ref> Album ''Balady'' získal ocenenie [[Aurel (cena)|Aurel]] 2006 za najlepší obal <ref>http://www.gregi.net/vl/article/Aurel_2006_Odovzdali_hudobne_ceny_Aurel_v_zanrovych_kateg_riach_18493/ Aurel 2006: Odovzdali hudobné ceny Aurel v žánrových kategóriách!</ref><ref>http://www.sme.sk/c/3247311/v-malom-babylone-rozdali-ceny-aurel-v-zanrovych-kategoriach.html V Malom Babylone rozdali ceny Aurel v žánrových kategóriách</ref>. Získal platinovú platňu za predaj.<ref>http://www.homeproduction.sk/label/index.php?artist&ID=184</ref><ref>http://korzar.sme.sk/c/4417676/roba-grigorova-stve-sex.html</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''CD 1 – Balady'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Povedzme | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Robo Grigorov]] / [[Vlado Krausz]] | dĺžka1 = 4:56 | titul2 = V hlave ťa... | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Robo Grigorov]] / [[Robo Grigorov]] | dĺžka2 = 3:42 | titul3 = Niekedy nestačí | poznámka3 = | skladateľ3 = [[Robo Grigorov]] / [[Miro Jurika]] | dĺžka3 = 4:26 | titul4 = Zločin a trest | poznámka4 = | skladateľ4 = [[Robo Grigorov]] / [[Daniel Mikletič]] | dĺžka4 = 4:17 | titul5 = Dve zrnká piesku | poznámka5 = | skladateľ5 = [[Robo Grigorov]] / [[Daniel Mikletič]] | dĺžka5 = 3:54 | titul6 = Ty ma bavíš | poznámka6 = | skladateľ6 = [[Robo Grigorov]] / [[Vlado Krausz]], [[Robo Grigorov]] | dĺžka6 = 4:11 | titul7 = Neviem či viem | poznámka7 = | skladateľ7 = [[Robo Grigorov]] / [[Daniel Mikletič]] | dĺžka7 = 5:35 | titul8 = Dávam ti viac | poznámka8 = | skladateľ8 = [[Robo Grigorov]] / [[Vlado Krausz]] | dĺžka8 = 4:33 | titul9 = Čierne tulipány | poznámka9 = | skladateľ9 = [[Robo Grigorov]] / [[Robo Grigorov]] | dĺžka9 = 5:39 | titul10 = Balada | poznámka10 = | skladateľ10 = [[Robo Grigorov]] / [[Robo Grigorov]] | dĺžka10 = 3:55 | titul11 = Malé zbohom | poznámka11 = | skladateľ11 = [[Robo Grigorov]] / [[Robo Grigorov]] | dĺžka11 = 4:34 | titul12 = Cherubín | poznámka12 = | skladateľ12 = [[Robo Grigorov]] / [[Robo Grigorov]] | dĺžka12 = 5:08 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Bonus k albumu ''CD 1 – Balady'' | celková_dĺžka = 57:40 | autorstvo = áno | titul13 = Čo s blondínou | poznámka13 = | skladateľ13 = [[Robo Grigorov]] / [[Robo Grigorov]] | dĺžka13 = 2:57 }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''CD 2 – Best Of Balady'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dvaja | poznámka1 = 1986 | skladateľ1 = [[Vašo Patejdl]] / [[Boris Filan]] | dĺžka1 = 4:48 | titul2 = Mám 300 mesiacov | poznámka2 = 1987 | skladateľ2 = [[Robo Grigorov]] / [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka2 = 3:27 | titul3 = Po víne | poznámka3 = 1987 | skladateľ3 = [[Robo Grigorov]] / [[Kamil Peteraj]] | dĺžka3 = 4:14 | titul4 = Dva roky prázdnin | poznámka4 = 1987 | skladateľ4 = [[Robo Grigorov]] / [[Kamil Peteraj]] | dĺžka4 = 4:37 | titul5 = Začnite žiť | poznámka5 = 1987 | skladateľ5 = [[Robo Grigorov]] / [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka5 = 3:40 | titul6 = Modlitba lásky | poznámka6 = 1993 | skladateľ6 = [[Robo Grigorov]] / [[Kamil Peteraj]] | dĺžka6 = 4:34 | titul7 = Spoveď chuligána | poznámka7 = 1991 | skladateľ7 = [[Robo Grigorov]] / [[Kamil Peteraj]] | dĺžka7 = 2:42 | titul8 = Miss padlých anjelov | poznámka8 = 1999 | skladateľ8 = [[Robo Grigorov]] / [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka8 = 3:45 | titul9 = Zrúcanina | poznámka9 = 1987 | skladateľ9 = [[Robo Grigorov]] / [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka9 = 3:43 | titul10 = Kým ťa mám | poznámka10 = 1993 | skladateľ10 = [[Roman Guryča]] / [[Peter Uličný]] | dĺžka10 = 4:17 | titul11 = Daruj mi jednu noc | poznámka11 = 1990 | skladateľ11 = [[Robo Grigorov]] / [[Daniel Mikletič]] | dĺžka11 = 4:35 | titul12 = Pocta Majakovskému | poznámka12 = 1987 | skladateľ12 = [[Robo Grigorov]] / [[Kamil Peteraj]] | dĺžka12 = 4:35 | titul13 = | poznámka13 = | skladateľ13 = | dĺžka13 = }} == Výroba albumu == * [[Robo Grigorov]] - [[gitara]], [[klávesové nástroje]] (CD1-1 až CD1-13), spev * [[Erich Procházka]] - [[harmonika]] (CD1-1, CD1-3, CD1-10) ;Produkcia * Technik zvuku – [[Ivan Jombík]] (CD1-1 až CD1-13, CD2-4, CD2-5, CD2-12), [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] (CD2-2, CD2-3, CD2-9), [[Juraj Solan]] (CD2-1), [[Martin Jurík]] (CD2-7), [[Rastislav Martinický]] (CD2-11), [[Ľuboš Války]] (CD2-6, CD2-8, CD2-10) * Mixáž, mastering – [[Ivan Jombík]] (CD1-1 až CD1-13) * Grafika [Pre-press] – [[Stano Mlynár]] * Technická Spolupráca] – [[Andrej Turok]] (CD1-4, CD1-6) * [[Marcel Haščič]] - výtvarné spracovanie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Robo Grigorov - Balady|url=https://www.discogs.com/release/4482063-Robo-Grigorov-Balady|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=en}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://aktualne.centrum.sk/kultura/hudba/clanek.phtml?id=233792 Rozhovor - Robo Grigorov: Nikdy všetkým nevyhoviem - aktualne.centrum.sk] {{Robo Grigorov}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2006]] [[Kategória:Albumy Roba Grigorova]] nhbjvcbwbg106rduy528ga41dogm2zj 0 356938 7417586 5804098 2022-07-30T18:13:24Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Gmina_lasowice_wielkie_flaga.svg bol nahradený odkazom POL_gmina_Lasowice_Wielkie_flag.svg. wikitext text/x-wiki {{Infobox Gmina | názov = Gmina Lasowice Wielkie | erb = POL gmina Lasowice Wielkie COA.svg | vlajka = POL gmina Lasowice Wielkie flag.svg | poloha = Poland dummy map.png | vojvodstvo = Opolské | powiat = | typ = vidiecka | richtár = | rozloha = 210,84 | obyvateľov = 7192 | hustota = 34,11 | sídiel = | značka = | predvoľba = | }} '''Gmina Lasowice Wielkie''' je vidiecka [[gmina]] v [[Poľsko|Poľsku]] v [[Opolské vojvodstvo|Opolskom]] vojvodstve. Má rozlohu 210,84&nbsp;km² a žije tu 7192 obyvateľov ([[2006]]), priemerná hustota zaľudnenia je 34,11 osôb/km². Sídlom powiatu, v ktorom sa gmina nachádza, je mesto [[Kluczbork]]. {{poľský výhonok}} [[Kategória:Obce v Poľsku]] [[Kategória:Opolské vojvodstvo]] <!--[[Kategória:Gmina Lasowice Wielkie| ]] --> 5w88416n20d34axgbq0i89njum5194z 0 372150 7417786 7238647 2022-07-31T10:20:55Z 176.118.100.234 /* Rybárstvo */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=pstruh dúhový| Obrázok=Oncorhynchus mykiss mid res 150dpi.jpg| Titulok= | Stupeň ohrozenia= | Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[lúčoplutvovce]]|Trieda po latinsky=Actinopterygii| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky=|Nadrad po latinsky=Protacanthopterygii| Rad po slovensky= [[lososotvaré]]|Rad po latinsky= Salmoniformes| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[lososovité]]|Čeľaď po latinsky=Salmonidae| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=|Rod po latinsky=Oncorhynchus| Druh po slovensky=pstruh dúhový|Druh po latinsky=Oncorhynchus mykiss| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Oncorhynchus mykiss| Klasifikátor1=[[Walbaum]]| Dátum1=1792| Synonymá= | Farba3=#008B00| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Pstruh dúhový''' alebo hovorovo '''dúhak'''<ref>duhák. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovník súčasného slovenského jazyka A–GL]]'', 2006. [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=sssj dostupné online]</ref> (lat. ''Oncorhynchus mykiss'') je sladkovodná ryba z čeľade [[lososovité]], ktorá žije v riekach [[Ázia|Ázie]] a [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]], ktoré odtekajú do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Pstruh dúhový sa pre potravu či [[rybárstvo]] rozšíril do najmenej štyridsaťpäť krajín sveta a na všetky kontinenty okrem [[Antarktída|Antarktídy]]. V niektorých oblastiach, kam patrí [[Južná Európa]], [[Južná Amerika]] a [[Austrália]], má negatívny vplyv na pôvodné druhy, ktoré buď napadá, alebo im preberá potravu, alebo prenáša choroby (napr. [[Myxosoma cerebralis]]) alebo sa krížia s príbuznými druhmi, ktoré sa vyskytujú tiež na západe Severnej Ameriky. == Názvoslovie a taxonómia == Anadromná verzia, ktorá trávi väčšinu svojho života v oceáne, má v Severnej Amerike názov ''steelhead'' (po slovensky steelhead <ref>Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). ''Svet živočíšnej ríše''. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 308</ref> alebo ojedinele pstruh oceľový či losos oceľový; lat. staršie v niektorých deleniach: Salmo gairdnerii <ref name=Dyk>Pstruh duhový [http://ceskeryby.info/druhy-nasich-ryb/pstruh-duhovy/] (text je kópia knihy Dyk, V.: Naše ryby.)</ref><ref>[http://www.srzprievidza.sk/diskusne-forum/topic/povod-pstruha-duhoveho/]</ref>){{#tag:ref|Informácia v českej wikipédii, že český názov steelheada je pstruh americký, je chybná. Pstruh americký je v skutočnosti len ekvivalent latinského termínu Salmo gairdnieri. Porov.<ref name=Dyk/><ref>POHUNEK, M., MARTIN, D.: ''Anglicko-český a česko-anglický rybářský slovník''. Plzeň: Nakladatelství Fraus, 1999. ISBN 80-7238-050-8. s. 80, 85</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanel | meno = Lubomír | priezvisko2 = Andreska | meno2 = Jan | titul = Vernakulární názvy mihulí a ryb České republiky | periodikum = Lampetra : bulletin pro výzkum a ochranu biodiverzity vodních toků | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Český svaz ochránců přírody | miesto = Vlašim | rok = 2011 | ročník = | číslo = VII | strany = 36{{--}}71 | url = http://www.aquatab.net/download/lampetra_2.pdf | dátum prístupu = 6.8.2020 | issn = 1212-1312 | poznámky = {{ISBN|978-80-86327-95-2}} }}</ref>{{rp|56}}|group=pozn}}. Neanadromná verzia má v Severnej Amerike názov “rainbow trout” v užšom zmysle (po česky [po slovensky?]: pravý pstruh dúhový; lat. staršie v niektorých deleniach: Salmo irideus <ref name=Dyk/>). „Rainbow trout“ v širšom zmysle je anglický názov celého druhu Oncorhynchus mykiss (po slovensky: pstruh dúhový). K vývoju vedeckého názvu a zaradenia <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stearley, R. F., Smith, G: R.| meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Phylogeny of the Pacific Trouts and Salmons (Oncorhynchus) and Genera of the Family Salmonidae | url = https://www.researchgate.net/publication/254328837_Phylogeny_of_the_Pacific_Trouts_and_Salmons_Oncorhynchus_and_Genera_of_the_Family_Salmonidae | vydavateľ = researchgate.net | dátum vydania = 1993| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-11-15 | miesto = | jazyk = }} s. 4</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Froese, R., Pauly, D. (eds.)| meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FishBase. World Wide Web electronic publication. www.fishbase.org. version 06/2016 | url = http://www.fishbase.org/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-11-15 | miesto = | jazyk = }}, konkrétne: [http://www.fishbase.se/Nomenclature/SynonymsList.php?ID=239&SynCode=22919&GenusName=Oncorhynchus&SpeciesName=mykiss]</ref><ref>{{Preklad | jazyk = en | článok = Rainbow trout | revízia = }}</ref>: *V roku [[1792]] pomenoval druh Nemec [[Johann Julius Walbaum]] [[Kamčatka|kamčatský]] exemplár “Salmo mykiss”; tento názov je odvodený od kamčatského názvu tejto ryby - mikiža. *V roku [[1836]] Sir John Richardson pomenoval americký exemplár ''Salmo gairdnerii'' (na počesť Mereditha Gairdnera). * V roku [[1855]] William P. Gibbons pomenoval americký exemplár ''Salmo iridea''; tento chybný názov bol neskôr opravený na ''Salmo irideus'' (doslova: losos dúhový). Neskôr sa tento druh často zaraďoval ako poddruh druhu Salmo gairdnerii. *V roku [[1966]] Behnke (a v roku 1984 Okazaki) doložil(i), že vyššie uvedené kamčatské a americké druhy sú v skutočnosti jeden a ten istý druh. Podľa medzinárodných pravidiel názvoslovia sa tým pádom správnym označením tohto kamčatsko-amerického druhu stal názov Salmo mykiss, pretože je najstarší. *V roku 1989 bol napokon tento kamčatsko-americký druh Salmo mykiss (spolu s ďalšími tichomorskými pstruhmi) presunutý pod rod Oncorhynchus (ktorý bol vytvorený už v roku 1866), to znamená, že bol podľa medzinárodných pravidiel názvoslovia premenovaný na Oncorhynchus mykiss. Slovenský názov pstruh dúhový sa v minulosti často vzťahoval len na pstruhy z Ameriky – teda na druh Salmo gairdnerii (prípadne v užšom zmysle len na americký druh Salmo irideus resp poddruh Salmo gairdnerii irideus). Slovenský názov '''pstruh americký''' je starší slovenský názov, ktorý sa vzťahoval len na pstruhy z Ameriky – teda na druh Salmo gairdnerii. Bližšie k tomu pozri v článku [[Oncorhynchus]]. === Poddruhy === Poddruhy (výber): *''Oncorhynchus mykiss mykiss'' <small> (Walbaum, 1792) </small> – na Kamčatke * ''Oncorhynchus mykiss irideus'' <small>(Gibbons, 1855)</small> – od Aljašky po Kaliforniu * ''Oncorhynchus mykiss gairdnerii'' <small>(Richardson, 1836)</small> – vo [[Washington (štát)|Washingtone]], [[Idaho|Idahu]] a [[Montana (USA)|Montane]] * ''Oncorhynchus mykiss newberrii'' <small>(Girard, 1859)</small> – [[Kalifornia]], juhovýchod [[Oregon]]u, niektoré časti [[Nevada (štát)|Nevady]] * ''Oncorhynchus mykiss nelsoni'' <small>(Evermann, 1908)</small> – juhozápad USA * ''Oncorhynchus mykiss aquilarum'' <small>(Snyder, 1917)</small> – endemit z [[Eagle Lake]] v Kalifornii * ''Oncorhynchus mykiss aguabonita'' <small>(Jordan, 1892)</small> == Životný cyklus == Steelheady sú rovnako ako lososy anadromné, čo znamená, že sa z oceánu vracajú k svojim rodiskám, kde sa trú. Podobne ako [[losos obyčajný]], aj steelhead je iteroparný (polykarpický) – môže sa trieť viackrát za život, čo u ostatných rýb rodu ''Oncorhynchus'' neplatí. Poter steelheada zostáva v rieke ešte asi rok, než odpláva do slaných vôd, zatiaľ čo lososy obyčajné tam smerujú hneď po narodení. V rôznych ročných obdobiach migrujú rôzne skupinky pstruhov. Niektorí migrujú v lete, t. j. medzi májom a októbrom, ešte než ich reproduktívne orgány dospejú, čo sa stáva práve pri migrácii v [[sladká voda|sladkej vode]]. V lete migruje väčšina jedincov žijúcich v rieke [[Columbia (rieka)|Columbii]]. Zvyšok steelheadov migruje v zime, až potom, čo ich rozmnožovacie orgány dospejú, medzi novembrom a aprílom. Maximálna nameraná dĺžka života pstruha dúhového je jedenásť rokov. == Potrava == Pstruhy dúhové sú predátori s rozmanitou potravou, jedia takmer všetko, čo sa k nim dostane. Ich povesť vyberavých rýb je iba legendou, nie sú ale toľko rybožravé ako [[pstruh potočný|pstruhy obyčajné potočný]] alebo [[sivoň|sivone]] a vystačia si s [[hmyz]]om, rybími vajcami, menšími rybami (do tretiny ich vlastnej dĺžky) a [[rak]]mi, spoločne s ďalšími [[kôrovce|kôrovcami]]. Niektoré jedince žijúce v jazerách môžu dokonca jesť [[planktón]]. V tečúcich vodách, kde žijú [[lososy]], potom jedia rôzne rybie vajcia, vrátane vajec lososov, ostatných pstruhov dúhových, potery, alebo zvyšky zdochliny. == Dĺžka a hmotnosť == Keď pstruhy rastú, tak sa predlžujú a naberajú hmotnosť. Vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou nie je lineárny a je vyjadrený vzorcom ''WW = cLb. W''. ''W'' je hmotnosť v librách, ''L'' je dĺžka v palcoch, ''b'' je 2,99 pre ryby v stojatých vodách a 3,02 pre ryby v tečúcich vodách, zatiaľ čo ''c'' je 0,00042 pre ryby v stojatých vodách a 0,00037 pre ryby v tečúcich vodách. To znamená, že pstruh dúhový, ktorý žije v stojatých vodách a meria 46 centimetrov, váži približne 1 kilogram. == Hrozby a ochrana == Populácia steelheada sa kvôli vplyvom ľudskej činnosti i prírody znížila. Dve evolučne významné jednotky (ESU) na západnom pobreží USA (v južnej [[Kalifornia|Kalifornii]] a na hornom toku rieky [[Columbia (rieka)|Columbie]]) patria medzi [[ohrozené druhy]] a ďalších osem medzi [[Červený zoznam IUCN|všeobecne ohrozené druhy]]. National Marine Fisheries Service (NMFS) ponúka na svojej stránke detailný opis hrozieb. Ohrozená juhokalifornská jednotka sa nachádza južne od mysu [[Point Conception]] a medzi jej hlavné hrozby patria priehrady, betónové kanály, znečistenie vody, čerpanie podzemnej vody, [[mestské tepelné ostrovy]] a ďalšie produkty urbanizácie. Pstruhy dúhové ohrozuje choroba [[yersinióza]], ktorá sa prejavuje krvácaním úst, plutiev a očí. Choroba nie je prenosná na [[človek]]a. NMFS identifikoval vo [[Washington (štát)|Washingtone]], [[Oregon]]e a [[Kalifornia|Kalifornii]] 15 oblastí výskytu, ktoré nazval oblasťami odlišných populácií. Jedenásť z týchto oblastí je zapísaných medzi ohrozenými druhmi a jedna z nich, na oregonskom pobreží, je dotknutým druhom, kam patrí pretože o nej nemá úrad k dispozícii dosť informácií, aby ju mohol s istotou zaradiť medzi ohrozené druhy. Pstruh dúhový a jeho poddruhy sú schválenými indikátormi pre akútne testovanie [[toxicita|toxicity]] vo [[voda|vode]]. V roku [[2010]] predpokladá liaheň oregonského ministerstva pre rybárčenie a divokú zver zdvojnásobiť svoju produkciu z roku 2009, ktorá bola zase o šesťdesiat percent väčšia než tá v roku 2008. Tieto desiatky tisícov mladých rýb budú vypustené na dolných tokoch riek, aby mohli dospieť vo vodách [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. V roku 2010 denník ''[[Los Angeles Times]]'' informoval o tom, že ulitník [[Potamopyrgus antipodarum]] zamoril vody výskytu pstruha dúhového v [[Hory svätej Moniky|horách svätej Moniky]]. Podľa článku sa populácia Potamopyrgusa rozšírila z Medea Creeku v [[Agoura Hills]] do ďalších tridsiatich tokov v okolí za štyri roky. Podľa výskumu sa takýto rozmach populácie uskutočnil, pretože [[mäkkýše]] cestovali na výbave rôznych dodávateľov a dobrovoľníkov. Liahne sú veľkým ekologickým rizikom pre divoké populácie steelheada, pretože pstruhy z liahní sú typicky väčšie ako divé pstruhy a odsunujú mladé divoké pstruhy z ich optimálneho prostredia, čím im berú väčšie šance na prežitie. == Vzťah k človeku == === Rybárstvo === Pstruh dúhový je cenená ryba na rybárčenie aj jedlo. Obvyklých je hneď niekoľko metód rybárčenia. Pstruhy dúhové sú populárnym terčom pre [[muškárenie|muškárov]], môžu sa ale loviť aj pomocou spinnerbaitov,mušky, vnadidiel a [[wobler]]ov, alebo pomocou živých návnad, ako sú [[máloštetinavce]] alebo [[Čerebľa|čerebľe]]. Medzinárodná rybárska asociácia IGFA považuje za rekord takmer 22 kilogramov ťažkého pstruha, ktorého ulovil Sean Konrad na brehu [[Saskatchewan]]ského [[Diefenbakerovo jazero|Diefenbakerovho jazera]] v septembri 2009. === Liahne a rybníky === Prvá liaheň pstruhov dúhových bola otvorená v roku 1870 na [[San Leandro Creek]]u, prítoku [[sanfranciský záliv|zálivu sv. Františka]]. Produkcia začala o rok neskôr. V roku [[1875]] prebehol ich prvý vývoz, do [[New York (štát)|newyorskej]] [[Caledonia (New York)|Caledonie]], o rok neskôr potom do [[Michigan]]ského [[Northville (Michigan)|Northville]]. V roku [[1877]] začala ďalšia liaheň na Campbell Creeku, prítoku rieky [[McCloud (rieka)|McCloud]] neďaleko hory [[Mount Shasta]]. Čistý pstruh dúhový sa tu však zmiešal s poddruhom pstruhom dúhovým Stonovým. Rybníky so pstruhmi dúhovými sú rozšírené v mnohých krajinách sveta. Od päťdesiatych rokoch produkcia rastie, najmä v [[Európa|Európe]], ale nedávno aj v [[Čile]]. V roku 2007 bolo po celom svete vyrobených viac ako 604 tisíc ton pstruha obyčajného s cenou cca 2,5 miliardy amerických dolárov. Najväčším producentom je Čile. Tam, rovnako ako v [[Nórsko|Nórsku]], sú pstruhy chované v slanej vode a tiež bývajú exportované. Produkcia pre tuzemský trh stúpla predovšetkým v [[Taliansko|Taliansku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Dánsko|Dánsku]] a [[Španielsko|Španielsku]], medzi ďalších veľkých výrobcov patria [[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo]] a [[Irán]]. Na pobreží [[Puget Sound]], na [[Washington (štát)|washingtonskom]] pobreží Tichého oceánu a na prítokoch rieky Columbie existujú indiánske rybárskej oblasti steelheada. ==== Vyšľachtené formy ==== Jednou z farebných mutácií pstruha dúhového je pstruh dúhový zlatý (Oncorhynchus mykiss aguabonita), ktorý má predovšetkým žltkastú farbu, nemá typické zelené a hnedé polia, ale zostal mu červený pruh uprostred tela. Pstruh dúhový palominový je potom krížencom normálneho pstruha dúhového a zlatej mutácie. === Potrava === V západných kuchyniach je pstruh dúhový obľúbeným jedlom a loví sa tak divoký aj rybničný. Má jemné mäso a miernu chuť, ale niektoré pstruhy z rybníkov alebo jazier majú hrubšiu chuť, ktorá nechutí každému. Mnoho zákazníkov si teda radšej overí zdroj ryby, než ju kúpi. Najlepšie sú divoké pstruhy, ktorých potrava sa skladá z [[kôrovce|kôrovcov]], [[hmyz]]u a [[rak]]ov. Tmavočervené až oranžové [[mäso]] znamená, že ide buď o anadromné verzie pstruha dúhového (steelhead), alebo že ide o nedivokého pstruha, ktorého kŕmili potravou s vysokým obsahom [[astaxantín]]u. Mäso steelheada má rovnakú farbu ako [[losos]]ové mäso a je chutnejšie ako mäso pstruha dúhového. == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Oncorhynchus mykiss|wikispecies=Oncorhynchus mykiss}} == Zdroj == * {{Preklad | jazyk = cs | článok = Pstruh duhový | revízia = 7506282 | jazyk2 = en | článok2 = Rainbow trout | revízia2 = 456008878 }} [[Kategória:Lososovité]] 1npxjzcc39xs2cu5u50ecf193mfb93h 0 378833 7417663 7417080 2022-07-30T20:41:20Z 88.212.36.188 /* Odchod Igora Matoviča zo SaS */Upresnenie o vylúčení z poslaneckého klubu SaS. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' | Logo strany = | Skratka = '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''' | Založenie = [[11. november|11. novembra]] [[2011]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Igor Matovič]] | Predsedníčka = | Podpredseda =[[Jaroslav Naď]]<br>[[Eduard Heger]]<br>[[Michal Šipoš]]<br>[[Natália Milanová]]<br>[[Ján Budaj]] | Prezident = | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|47|150|hex=#b2c800}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}}<br/><br/> 1 ([[Európsky parlament|EP]]) | Volebný výsledok = {{rast}} 25,02 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]]<br /> {{pokles}} 5,25 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Voľby do EP 2019]] | Ideológie = [[konzervativizmus]]<ref name="Visegrad">{{cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/news/ordinary-people-files|title=The Visegrad Group: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia - Ordinary People files request to be registered as political party in Slovakia|first=Webra International|last=Kft.|date=28 October 2011|website=www.visegradgroup.eu}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|accessdate=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> <ref name="Wassenberg2019">{{cite book|author=Birte Wassenberg|chapter=Euroscepticism at the EP elections in 2014: A reflection of the different patterns of opposition to the EU?|editor=Olivier Costa|title=The European Parliament in Times of EU Crisis: Dynamics and Transformations|url=https://books.google.com/books?id=Y5l7DwAAQBAJ&pg=PA287|year=2019|publisher=Springer|isbn=978-3-319-97391-3|page=287}}</ref><ref>{{Citation |last=Křtínová|first=Andrea|title=Politická strana OĽANO jako příklad populistické strany |year=2009 |publisher=[[Masaryk University]]|location=Brno|url=https://is.muni.cz/th/u7wcs/bakalarka_OLANO.pdf |accessdate=10 December 2019|language=cs}}</ref><br> [[korupcia|anti-korupcia]]<ref name="Reuters2020">{{cite book|author=Reuters|chapter=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win |editor=Tomas Mrva, Jan Lopatka|title=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win|url=https://www.reuters.com/article/us-slovakia-election/slovak-anti-corruption-opposition-parties-score-emphatic-election-win-idUSKBN20O15D}}</ref><br>[[pro-europanizmus]]<ref name="Aktuality.sk">{{cite book|author=Aktuality|chapter=interview with the Minister of Defense from the OĽaNO movement |editor=Ladislav Bariak, Ján Petrovič|title=Nová posila OĽaNO: Na obrane musí skončiť papalašizmus |url=https://www.aktuality.sk/clanok/643494/nova-posila-olano-na-obrane-musi-skoncit-papalasizmus/}}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[všeľudová strana]]<ref name="NPress">{{cite web|url=https://dennikn.sk/1788029/kto-a-ako-volil-vo-volbach-2020-kde-bralo-volicov-olano-a-kto-volil-smer/|title=Who and how voted in the 2020 elections - where OĽaNO took voters and who voted Smer |first=SLOSIARIK|last=Martin|date=6 March 2020|website=www.dennikn.sk}}</ref><ref name="rolko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roľko | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní Ľudia a nezávislé osobnosti: Formovanie a kampaň k parlamentným voľbám 2012| url = https://is.muni.cz/th/ffolg/Diplomova_praca_Ivan_Rolko.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="TASR">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = TASR | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil sociálny balíček, počíta aj s trinástym dôchodkom| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22447278/vlada-predstavila-velky-balik-socialnych-opatreni-za-500-milionov.html| vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 42287511 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = 13 <small>(31.12.2017)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=OĽaNO|odkaz na autora=|titul=Výročná správa za rok 2017|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2017/VS_42287511_I_2017_20180726.pdf|vydavateľ=OĽaNO|dátum vydania=2018-04-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-03|miesto=|jazyk=}}</ref> | Mládežnícka = | Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] | Európska strana = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Zámocká 6873/14, 81101 Staré Mesto, [[Bratislava]],[[Slovensko]] | Noviny = | Farby = {{colorbox|#b2c800}} {{colorbox|#485159}} [[zelená]], [[sivá]] | Web = [http://www.obycajniludia.sk www.obycajniludia.sk] }} {{Politika na Slovensku}} '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' (skr. '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''') je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Vzniklo [[11. november|11. novembra]] [[2011]] registráciou na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]].<ref name="ives">OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = Bratislava}}</ref> Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti minister financií [[Slovensko|SR]] [[Igor Matovič]]. V roku 2020 so ziskom 25,02 % vyhralo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby]], v súčasnosti má 53 poslancov v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]] a 1 poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. == Vedenie strany == Podľa pôvodných stanov hnutia z roku 2011 stál na čele OĽANO predseda, volený na štyri roky.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia s názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti | url = https://www.politicalpartydb.org/wp-content/uploads/Statutes/Slowakia/Slovakia_olano_2011.pdf | vydavateľ = politicalpartydb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavným orgánom strany bol Snem obyčajných ľudí, tvorený všetkými členmi hnutia, OĽANO teda podľa stanov nemalo žiadnych iných členov predsedníctva.<ref name="stanovy"/> V roku [[2019]] boli stanovy upravené, aby reflektovali novú právnu úpravu fungovania politických strán a vytvorilo sa 9-členné predsedníctvo, znenie stanov však hnutie nezverejnilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO mení stanovy a počet členov, podľa Matoviča ostávajú neštandardní | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22249737/olano-meni-stanovy-a-pocet-clenov-podla-matovica-ostavaju-nestandardni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> Po snemoch z jesene 2019 a z 24. novembra 2020 fungovalo predsedníctvo v zložení<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovi Obyčajní mali snem. Komunikovali mailom | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569990-obycajni-mali-snem-komunikovali-mailom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-26 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa za rok 2019 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2019/VS_42287511_I_20200730.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * [[Igor Matovič]] – predseda ** [[Ján Budaj]] – člen predsedníctva ** [[Eduard Heger]] – člen predsedníctva ** [[Július Jakab]] – člen predsedníctva ** [[Natália Milanová]] – členka predsedníctva ** [[Jaroslav Naď]] – člen predsedníctva ** [[Peter Pollák]] – člen predsedníctva ** [[Michal Šipoš]] – člen predsedníctva ** [[Jozef Viskupič]] – člen predsedníctva === Staršie názvy === *11. november 2011{{--}}3. december 2015: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti''' * 3. december 2015{{--}}7. august 2017: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)''' * 7. august 2017{{--}}20. november 2019: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)''' <ref name="ives" /> == Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia (2010{{--}}2011) == Predchodcom hnutia ako politickej strany bolo občianske združenie ''„Obyčajní ľudia“'', ktoré vzniklo v roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO si registruje názov Kresťansko sociálne hnutie | url = https://www.omediach.com/marketing/13422-olano-si-registruje-nazov-krestansko-socialne-hnutie | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2021-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa Igora Matoviča podnietilo vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia možné spojenie [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Ján Slota|Jána Slotu]] do ústavnej väčšiny.<ref name=":0">''Ako Prochádzka svine cudzou kukuricou choval'' [online]. Denník SME, 2010-05-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://matovic.blog.sme.sk/c/227577/Ako-Prochazka-svine-cudzou-kukuricou-choval.html] </ref> Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať [[referendum]] s pracovným názvom ''„Po prstoch politikom“'',<ref name=":0" /> ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentnými voľbami roku 2010]] spolu s ďalšími troma členmi ([[Martin Fecko]], [[Erika Jurinová]] a [[Jozef Viskupič]]) prijali ponuku [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]], predsedu strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] uchádzať sa o parlamentné kreslá na jej kandidátke. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkove vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: ''„Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“''<ref name=":1">''So Sulíkom prídu aj štyria nezávislí ''[online]. Denník SME, 2010-06-13, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.sme.sk/c/5420921/so-sulikom-pridu-aj-styria-nezavisli.html]</ref> V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičove vyjadrenie: ''„Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“''.<ref name=":1" /> === Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí === Keďže sa Matovič, Jurinová, Fecko a Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách ''„Obyčajní ľudia“''. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu<ref>''Obyčajní ľudia, Noviny 2010'' [online]. Scribd, 2010-09-01, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.scribd.com/doc/32749692/OBY%C4%8CAJNI-%C4%BDUDIA-Noviny-2010-22-Web]</ref> Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách či neskorších vlastných propagačných periodikách ''„Obyčajní ľudia“,'' ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo tiež využívali internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard. [[23. máj]]a [[2010]] v noci neznámy páchateľ podpálil počas kampane Matovičove auto, ktoré roznášalo propagačné materiály.{{chýba zdroj}} == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == V parlamentných voľbách uskutočnených [[12. jún]]a [[2010]] sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.<ref name="vysledoksas2010">{{Voľby do NR SR|2010|Prednostné hlasy}}</ref> V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD]]. {| class="wikitable sortable" ! class="unsortable" | Meno kandidáta ! Poradie na kandidátnej listine ! Poradie v počte preferenčných hlasov ! Platné preferenčné hlasy | '''Podiel platných preferenčných hlasov''' |- | Jozef Viskupič | 147 | 7 | 24&nbsp;353 | 7,93 % |- | Martin Fecko | 148 | 6 | 26&nbsp;185 | 8,52 % |- | Erika Jurinová | 149 | 5 | 29&nbsp;210 | 9,51 % |- | Igor Matovič | 150 | 4 | 38&nbsp;429 | 12,51 % |} Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí.<ref>''Ako'' ''sme obchod so SaSkou a'' ''koalíciou urobili'' [online]. SME blog, 2010-08-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://matovic.blog.sme.sk/c/237063/Ako-sme-obchod-so-SaSkou-a-koaliciou-urobili.html]</ref> Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície, vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí [[2. august]]a [[2010]] uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: ''„Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť.“''<ref name=":2">''Obyčajní ľudia ostávajú v klube SaS'' [online]. SaS, Sloboda a Solidarita, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://www.strana-sas.sk/obycajni-ludia-ostavaju-v-klube-sas/189]</ref> Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: ''„ My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícii.“''.<ref name=":2" /> Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS podporila. Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády je možné zhliadnuť na webovej stránke www.scribd.com<ref>Zamietnuté návrhy občianskeho hnutia Obyčajní ľudia do vládneho programu [online]. Scribd, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - http://www.scribd.com/doc/35212660/Zamietnute-navrhy-ob%C4%8Dianskeho-hnutia-Oby%C4%8Dajni-%C4%BEudia-do-vladneho-programu</ref> === Aktivity Obyčajných ľudí – hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva === Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, [[Generálny prokurátor|generálneho prokurátora/prokurátorky]] alebo predsedu/predsedkyne [[Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky|Najvyššieho kontrolného úradu]] sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, [[Ivan Mikloš|Ivanovi Miklošovi]],<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Igor%20Matovi%C4%8D&Addressee=]</ref> tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Jozef%20Viskupi%C4%8D&Addressee=]</ref> Najaktívnejšia [[Erika Jurinová]] žiadala informácie od [[Jozef Mihál|Jozefa Mihála]], ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. [[Martin Fecko]] túto možnosť nevyužil. Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek).<ref name=":3">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Matovi%C4%8D%20Igor&Ciastka=&CisloZz=]</ref> Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Viskupi%C4%8D%20Jozef&Ciastka=&CisloZz=]</ref>, Igor Matovič 3.<ref name=":3" /> a Erika Jurinová 1<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Jurinov%C3%A1%20Erika]</ref> === Odchod Igora Matoviča zo SaS === Reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel počas hlasovania o novele zákona o štátnom občianstve SR. Štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name=":4">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=369&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False]</ref> Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14).<ref name=":4" /> Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. ''„Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu.“'',<ref name=":5">[http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/matovic-koalicia-vedela-ako-zahlasujem-bola-to-pasca-429068]</ref> povedal [[10. apríl]]a [[2011]] o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana vylúčila zo svojho poslaneckého klubu.Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: ''„Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“''.<ref name=":5" /> Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, keďže bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu. === Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády === [[11. október|11. októbra]] [[2011]] padla [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláda]] po tom, čo premiérka [[Iveta Radičová]] spojila hlasovanie o [[euroval|eurovale]] s vyslovením dôvery jej vláde. Z Obyčajných ľudí iba Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda za udržanie vlády, až 64 poslancov vrátane Matoviča, Viskupiča a Jurinovej sa zdržalo.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245]</ref> == Vznik politického hnutia (2011{{--}}2012) == Hnutie OĽaNO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra dňa [[11. november|11. novembra]] [[2011]], hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi poslaneckého klubu strany, [[Jozef Kollár (politik)|Jozefovi Kollárovi]].<ref name=":6">''POLITIKA: Obyčajní ľudia Viskupič, Jurinová a Fecko vystúpili z klubu SaS ''[online]. NR SR, [tel:2011-28-11 2011-28-11] [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51449</ref> === Volebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami === Všetky politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných volieb]] konajúcich sa [[10. marec|10. marca]] [[2012]], museli najneskôr do [[11. december|11. decembra]] [[2011]] predložiť MV SR kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátiek. Lídrom kandidátnej listiny bol [[Martin Mojžiš]], v prvej desiatke kandidovali tiež [[Mikuláš Huba]], [[Eugen Korda]], [[Štefan Bučko]], [[Helena Mezenská]] či [[Alojz Hlina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (kandidátka pre parlamentné voľby 2012) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6181536/obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-kandidatka-pre-parlamentne-volby-2012.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-14 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> OĽANO sa dohodlo na spolupráci tiež so stranami [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]], ktoré obsadili na listine po 10 miest (127-136, resp. 137-146). 10 miest obsadili študenti vysokých škôl, ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi (117-126). Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič.<ref name=":6" /> Vo februári 2012 pred voľbami z kandidátky OĽANO odstúpilo viacero kandidátov pre Matovičove vyžadovanie ich testu na [[polygraf]]e. Z kandidátky odišiel líder Martin Mojžiš, Štefan Bučko (2), Eugen Korda (6), Dagmar Babčanová (19) a všetci 20 kandidáti OKS a KDS na miestach 127 až 146.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk | odkaz na autora = | titul = Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-07 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]]>hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov.<ref name="smevysledky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb: zoznam poslancov a poradie v kružkovaní | url = [http://volby.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html] | dátum vydania = 11.3.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref> Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], okrem strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predbehlo aj [[MOST – HÍD|Most-Híd]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Štyria pôvodní poslanci OĽANO kandidáti sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. [[Igor Matovič]] získal prvé miesto s 150&nbsp;251 preferenčnými hlasmi, [[Erika Jurinová]] 2. s 52&nbsp;800 hlasmi, [[Jozef Viskupič]] 3. s 42&nbsp;871 hlasmi a [[Martin Fecko]] 4. s 41&nbsp;618 hlasmi.<ref name="kruzkyolano">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb..<ref name="kruzkyolano" /><ref name="vysledoksas2010" /> [[Erika Jurinová]] sa stala podpredsedníčkou parlamentu. [[Martin Fecko]] bol predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]] bol zase predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po tom, čo [[27. máj]]a [[2014]] opustil poslanecký klub OĽaNO, vzdal sa postu predsedu výboru. Ďalší poslanec hnutia, [[Peter Pollák]], zastával funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. === Odchod poslancov a poslankýň z OĽaNO === Prvým odídencom z hnutia bol [[Alojz Hlina]], ktorý tak urobil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. ''„OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba...“''<ref>''Hlina odchádza z OĽaNO. Nedovolí vraj, aby ho niekto urážal ''[online]. Denník Pravda, 2012-10-26 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251549-hlina-odchadza-z-olano-nedovoli-vraj-aby-ho-niekto-urazal/ </ref> Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder hnutia zmení niektoré jej organizačné prvky – Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec. O rok na to, [[28. október|28. októbra]] [[2013]], vystúpila z klubu poslankyňa [[Mária Ritomská]]. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami hnutia, s ktorými nesúhlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne.<ref>''Ritomská tvrdí, že od Obyčajných odišla aj pre hádky Matoviča s Hlinom ''[online]. SME 2013-10-30 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://www.sme.sk/c/6988979/ritomska-tvrdi-ze-od-obycajnych-odisla-aj-pre-hadky-matovica-s-hlinom.html</ref> Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláša Hubu]], ktorý tak urobil [[27. máj]]a [[2014]] po tom, čo sa hnutie, jeho voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec [[Branislav Škripek]], vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považoval za liberála.<ref>''Po odchode od Obyčajných končí Huba aj ako šéf výboru'' [online]. SME 2014-06-03 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/c/7224413/po-odchode-od-obycajnych-konci-huba-aj-ako-sef-vyboru.html</ref> === Prezidentské voľby 2014 === Počas [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských volieb]] boli poslanci a poslankyne hnutia v podpore kandidátov a kandidátky nejednotní. O post prezidentky sa uchádzala poslankyňa hnutia OĽaNO [[Helena Mezenská]]. Podľa slov Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov [[19. december|19. decembra]] [[2013]], t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do [[9. január]]a [[2014]]. Napriek tomu, že kandidovala Mezenská, nie všetci ju podporili. Matovič sa vyjadril: „''Sme slobodný klub slobodných ľudí. Keďže žiaden z prezidentských kandidátov nespĺňa spoločné kritériá... predpokladám, že sa nezhodneme na jednom kandidátovi...“''.<ref>''OĽaNO nepodporí jednotne kandidáta na prezidenta'' [online]. Webnoviny, 2014-01-04 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/olano-nepodpori-jednotne-kandidata-na/774336-clanok.html</ref> Matovič podporil [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]], [[Štefan Kuffa]] naopak proti tomuto kandidátovi ostro vystupoval. [[Jozef Viskupič]] podporoval [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]]. Práve Milanovi Kňažkovi a Gyulovi Bárdosovi ponúkli niektorí poslanci hnutia spolu aj s niektorými ďalšími opozičnými poslancami svoje podpisy pod ich kandidatúru. Všeobecne hnutie podporovalo skôr občianskych kandidátov či kandidátku.<ref>''Igor Matovič: Pomôžeme občianskym kandidátom na prezidenta'' [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/</ref>V prvom kole volieb napokon získala 45 180 (2,38 %) hlasov.<ref>''Výsledky prezidentských volieb 2014'' [online]. SME, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/</ref> Pred druhým kolom volieb väčšina výrazne podporovala [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]].{{chýba zdroj}} === Voľby do Európskeho parlamentu 2014 === Lídrom kandidátky OĽaNO vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu]] [[24. máj]]a [[2014]] bol poslanec NR SR Jozef Viskupič.<ref name=":7" /> Na kandidátke boli tiež [[Viera Dubačová]], [[Oto Žarnay]] či [[Stanislav Daniel]]. Hnutie nakoniec získalo 7,46 % hlasov, čo znamenalo zisk jeden mandátu. Ten vďaka prekrúžkovaniu obsadil poslanec [[Branislav Škripek]].<ref name=":7">''Oficiálne výsledky eurovolieb - kto vyhral a koho ste krúžkovali?'' [online]. Denník Pravda, 2014-05-25, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/ </ref> === Volebná kampaň pred parlamentnými voľbami 2015 === V lete 2015 sa OĽaNO dohodlo so stranou [[NOVA (politická strana)|NOVA]], že do nadchádzajúcich parlamentných volieb pôjdu spoločne ako kvázikoalícia, ktorá sa narozdiel od skutočnej dvojkoalície vyhne potrebe dosiahnuť kvórum 7 % hlasov. O lídrovi tohto spojenectva mali rozhodnúť voliči tak, že lídrom sa mal stať politik s najvyšším počtom preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 24hod.sk - 24 hodín s.r.o. - WebSys s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Koalícia OĽaNO a NOVA zostane aj po voľbách, o lídrovi rozhodnú krúžky | url = https://www.24hod.sk/koalicia-olano-a-nova-zostane-aj-po-volbach-o-lidrovi-rozhodnu-kruzky-cl371368.html | vydavateľ = 24hod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] v marci 2016 získalo OĽaNO-NOVA pomerne prekvapivo 11,02 % hlasov, čo prevyšovalo predvolebné prieskumy, ktoré strane rok pred voľbami nenamerali viac než 8,8 %. Tento zisk stačil OĽaNu na 19 kresiel v Národnej rade a stalo sa treťou najsilnejšou stranou. Hnutie zotrvalo počas volebného obdobia v opozícii. Po ním spôsobenej autonehode sa poslaneckého mandátu a členstva v poslaneckom klube OĽaNO vzdal koncom roku 2016 predseda hnutia NOVA, [[Daniel Lipšic]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = su | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405792-daniel-lipsic-sa-vzdal-mandatu-poslanca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Podľa výročnej správy hnutia boli jeho výdavky za rok [[2016]] 2 485 975,81 € a príjmy 3 546 954,38 €, čiže výsledkom hospodárenia bol prebytok 1 060 968,55 €.<ref>http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_42287511_I_2016_20170725.pdf</ref> === Regionálne voľby 2017 === V [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|krajských voľbách]] v roku 2017 postavilo OĽaNO dvoch svojich zakladajúcich členov a vtedajších poslancov NR SR ako kandidátov na posty predsedov Trnavského ([[Jozef Viskupič]]), resp. Žilinského ([[Erika Jurinová]]) samosprávneho kraja. Obaja ako kandidáti širokej pravicovej koalície uspeli a stali sa županmi, na základe čoho sa vzdali svojich poslaneckých mandátov. Nahradili ich [[Elena Červeňáková]] a [[Natália Milanová]]. OĽaNO získalo 23 župných poslancov, čo predstavovalo 4. miesto medzi politickými stranami za SMER-SD, KDH a SMK. === Odchody z poslaneckého klubu === V priebehu rokov 2018-2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo 9 z 19 poslancov, zväčša akcentujúc chýbajúcu možnosť podieľať sa na spravovaní hnutia, ktoré stojí na Igorovi Matovičovi. Matovič naopak vyhlasoval, že stranu odchody neohrozia a že poslanci odišli z vypočítavosti pre obavy z nezvolenia v ďalšom volebnom období.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = mha | odkaz na autora = | titul = Odídenci mali dosť Matovičovho strieľania od buka do buka | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/516198-remisova-a-dalsi-styria-poslanci-opustaju-olano/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-18 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> [[Veronika Remišová]] odišla do strany [[ZA ĽUDÍ]], [[Jozef Lukáč]] do [[SME RODINA]], [[Elena Červeňáková]], [[Soňa Gaborčáková]], [[Anna Verešová]] a [[Richard Vašečka]] do [[KDH]] (Vašečka neskôr vstúpil do [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Viera Dubačová]], [[Alan Suchánek]] a [[Oto Žarnay]] do [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. === Voľby do EP 2019 === Igor Matovič počas kampane do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovolieb v máji 2019]] viackrát zmenil volebnú taktiku. Spočiatku kandidoval sám ako líder kandidátky z prvého miesta, z druhého kandidoval občiansky aktivista [[Michal Šipoš]] a z tretieho bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity [[Peter Pollák]]. Kandidatúru označil ako referendum o sebe samom, ktoré malo odsúhlasiť jeho náhly zahraničnopolitický posun, kedy začal kritizovať [[USA]] pre ich [[geopolitika|geopolitiku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho, TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič rozohral hru okolo eurovolieb: Ak nezískam 50-tisíc krúžkov, odídem zo slovenského parlamentu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1898074-matovic-rozohral-hru-okolo-eurovolieb-ak-neziskam-50-tisic-kruzkov-odidem-zo-slovenskeho-parlamentu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne však oznámil, že aj keď bude za europoslanca zvolený, mandát si neprevezme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič kandiduje za europoslanca, aby sa ním nestal. Pre kritiku USA je v spore s Remišovou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1394711/matovic-kandiduje-za-europoslanca-aby-sa-nim-nestal-pre-kritiku-usa-je-v-spore-s-remisovou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne OĽaNO taktiku zmenilo, Matovič sa kandidatúry vzdal a naopak vyzval voličov, aby na kandidátke krúžkovali [[Peter Pollák|Petra Polláka]], "aby sa tak do EP dostal prvý [[Rómovia na Slovensku|rómsky]] europoslanec zo Slovenska a nezvíťazili fašisti".<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Baňovič | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Matovič nebude kandidovať do europarlamentu. Odstúpil v prospech Polláka | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/55563/matovic-nebude-kandidovat-do-europarlamentu-odstupil-v-prospech-pollaka/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Nakoniec OĽaNO tesne presiahlo potrebnú hranicu 5 %, získalo 5,25 % hlasov a jeden mandát pre Polláka. === Predvolebná kampaň pre voľby do Národnej rady 2020 === Hnutie sa počas leta a jesene 2019 nepridalo k tzv. Paktu o neútočení, ktorý postupne podpisovali ostatné opozičné politické strany ([[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia]], [[KDH]], [[ZA ĽUDÍ]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]). Líder strany Matovič od jesene kritizoval opozičné strany, že nepodporili septembrový návrh na odvolávanie premiéra Pellegiriniho, že strana ZA ĽUDÍ svojím vznikom rozbíja opozičné hlasy a taktiež vo februári kritizoval prístup, s akým PS-SPOLU pristupuje k protidemonštráciám na mítingoch strany [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR | odkaz na autora = | titul = Opozícii ubrala voličov, kritizuje Matovič Za ľudí. Šeliga reagoval | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1170033/opozicii-ubrala-volicov-kritizuje-matovic-za-ludi-seliga-reagoval.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-25 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič kritizuje progresívcov, Spolu a KDH: Nezabojovali dostatočne za odvolanie Pellegriniho | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2007665-matovic-kritizuje-progresivcov-spolu-a-kdh-nezabojovali-dostatocne-za-odvolanie-pellegriniho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-17 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič sa obul do opozície, straší nepokojmi | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/541246-matovic-sa-obul-do-opozicie-strasi-nepokojmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> 22. októbra 2019 oznámili strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] a [[Kresťanská únia]], že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako kvázikoalícia, no de iure jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku [[Anna Záborská|Annu Záborskú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO a Kresťanská únia idú do volieb spoločne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/48236/matovic-zvolal-spolocny-brifing-so-zaborskou-a-vaseckom | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-22 | dátum prístupu = 2019-10-23}}</ref> 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na ''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA'', čo naznačovalo, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán [[NOVA (politická strana)|NOVA]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]]. Nakoniec na kandidátke OĽaNO kandidovalo 6 členov strany NOVA a 5 zo strany Zmena zdola. Začiatkom decembra 2019 predstavilo hnutie svoju kandidátnu listinu. Z prvého miesta kandidovala "obyčajná žena z východu", pedagogička [[Mária Šofranko]], z druhého bezpečnostný analytik [[Jaroslav Naď]] a z tretieho bývalý policajt [[Lukáš Kyselica]]. Vtedajší poslanci za OĽaNO obsadili posledné miesta na kandidátke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV Pravda.sk | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/3023-matovic-povolal-zabavaca-tenistu-aj-obycajnu-zenu-z-vychodu | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Líderka kandidátky Šofranko sa však z kampane po krátkom čase stiahla pre chorobu a predvolebnú kampaň viedol ďalej predseda Matovič.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Líderka OĽaNO v kampani zrejme končí: Igor Matovič prezradil dôvod! | url = https://www.bajecnezeny.sk/liderka-olano-v-kampani-zrejme-konci-igor-matovic-prezradil-dovod/ | vydavateľ = bajecnezeny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali k vile bývalého ministra financií [[Ján Počiatek|Jána Počiatka]] v [[Cannes]]. Strana predstavila volebný program 1. februára 2020. Program obsahoval viac ako 900 návrhov a riešení, najväčšiu pozornosť vyvolalo 11 otázok na referendový spôsob, ktoré, pokiaľ ľudia tak v hlasovaní rozhodnú, sa stanú záväzkom, bez ktorého OĽaNO nevstúpi do žiadnej vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil priority, chce presadiť to, čo rozhodnú ľudia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22315929/volby-2020-matovic-predstavil-program-olano.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Návrh otázok bol kritizovaný ako populistický krok, v mnohých bodoch nerealizovateľný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šimečka | meno = Martin M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič a útrapy demokracie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1743946/matovic-a-utrapy-demokracie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Obšitník | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovo hlasovanie môže dopadnúť omnoho horšie než to v Iowe | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/51335/matovicovo-hlasovanie-moze-dopadnut-omnoho-horsie-nez-to-v-iowe | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-05 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Vo februári 2020 hnutie po prvý raz zverejnilo deväť členov svojho predsedníctva: [[Igor Matovič]], poslanci [[Eduard Heger]], [[Ján Budaj]], [[Natália Milanová]], [[Peter Pollák]], [[Jozef Viskupič]], [[Jaroslav Naď]], [[Michal Šipoš]] a [[Július Jakab]]. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, nie sú známe.<ref name="dennikn-matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič dá na svoj inštinkt, no nebúcha po stole. Hnutie prvýkrát zverejnilo deväť členov predsedníctva | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1764630/matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha-po-stole-hnutie-prvykrat-zverejnilo-devat-clenov-predsednictva/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-26 }}</ref> == Volebné obdobie 2020{{--}}2024 == Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR]] strana OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA presvedčivo zvíťazila, keď získala 25,02 % hlasov, čo jej stačilo na zisk 53 poslaneckých mandátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Predseda Matovič viedol úspešné rokovania so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ, ktoré viedli v marci 2020 ku vzniku vládnej koalície. OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA obsadilo post predsedu vlády a osem ďalších ministerských kresiel. == Volebné výsledky == === Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | 218 537 | align="right" | 8,55 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|16|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" | {{Rast}}287 611 | align="right" | {{Rast}}11,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|19|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" | {{Rast}}721 166 | align="right" | {{Rast}}25,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|53|150|hex=#c0d81f}} | {{Rast}}'''1.''' | Koalícia so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 41 829 | align="right" | 7,46 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | 4. miesto | účasť vo frakcii [[Strana európskych konzervatívci a reformisti|ECR]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | {{Rast}}51 834 | align="right" | {{Pokles}}5,25 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | {{Pokles}}6. miesto | účasť vo frakcii [[Európska ľudová strana|EPP]] |} === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable sortable" border="1" !Rok volieb !kandidát !1. kolo počet hlasov !1. kolo počet hlasov % !umiestnenie !2. kolo počet hlasov !2. kolo počet hlasov % !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Helena Mezenská]] | align="right" |45 180 | align="right" |2,40 % |7. | colspan="3" |nepostúpil(a) |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |'''**''' [[Robert Mistrík]] | align="right" |<small>''kandidát sa vzdal v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]''<small> | align="right" |– |– | colspan="3" | |} '''*''' strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] '''**''' nezávislý kandidát podporovaný stranou <nowiki>***</nowiki> strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany [[Progresívne Slovensko]] Zuzanu Čaputovú === Voľby do orgánov samosprávnych krajov === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>predsedov <br>VÚC ! Počet mandátov <br>predsedov VÚC<br>(ako koalícia) ! Umiestnenie ! Počet mandátov<br>poslancov<br> ! Počet mandátov<br>poslancov<br>(ako koalícia) ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|2013]] | colspan = 7 align="center" | ''Neúčasť vo voľbách'' |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|8|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|8|hex=#87CEFA}} | '''''1. miesto''''' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|23|408|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|105|401|hex=#87CEFA}} | align="center" | 5,64 % | 5. miesto |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov % ! Umiestnenie ! Počet <br>mandátov<br> poslancov ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|2904|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 48. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|84|20646|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 20. miesto |} ''V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za hnutie. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov hnutie získalo v koalíciách s inými stranami.'' === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Results_Slovak_parliament_elections_2012_OLANO.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Results_Slovak_parliament_elections_2016_OLANONOVA.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 2020 nrsr olano.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 </gallery> == Volebné preferencie == Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry [http://www.focus-research.sk Focus]. ''(pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl a október 2012).'' Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu. ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOCUS|url=http://www.focus-research.sk/|vydavateľ=www.focus-research.sk|dátum prístupu=2020-02-06}}</ref> ==== (okrem vyššie uvedených rokov) {| class="wikitable" !bgcolor="#ffffbd" |Rok !bgcolor="#ffffbd" |I !bgcolor="#ffffbd" |II !bgcolor="#ffffbd" |III !bgcolor="#ffffbd" |IV !bgcolor="#ffffbd" |V !bgcolor="#ffffbd" |VI !bgcolor="#ffffbd" |VII !bgcolor="#ffffbd" |VIII !bgcolor="#ffffbd" |IX !bgcolor="#ffffbd" |X !bgcolor="#ffffbd" |XI !bgcolor="#ffffbd" |XII |- |'''2011'''||.||.||.||.||.||.||.||.||.||.||2,9||'''5,8''' |- |'''2012'''||'''5,2'''||'''8,9'''||'''6,7'''||'''9,3'''||'''6,0'''||'''8,5'''||'''7,5'''||'''8,0'''||'''6,3'''||'''8,0'''||'''9,0'''||'''7,0''' |- |'''2013'''||'''8,8'''||'''8,9'''||'''8,3'''||'''8,4'''||'''7,8'''||.||.||.||'''7,5'''||'''9,7'''||.||. |- |'''2014''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2015''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2016''' |'''6,4''' |'''6,4''' |'''10,0''' |. |'''8,8''' |'''9,9''' |. |'''9,7''' |'''8,2''' |. |'''8,0''' |'''8,2''' |- |'''2017''' |'''10,2''' |'''9,7''' |. |'''9,2''' |. |'''9,6''' |'''9,2''' |'''9,2''' |'''9,6''' |'''8,5''' |'''12,5''' |. |- |'''2018''' |'''11,4''' |. |'''10,4''' | | |'''10,0''' | |'''8,7''' | | | | |- |'''2019''' |'''10,0''' |'''8,4''' |. |'''9,1''' |. |'''6,7/5,1''' |. |'''5,0/6,1''' |'''6,8/6,3''' |'''6,0''' |'''5,7''' |'''8''' |- |'''2020''' |'''7,7'''/'''9,0''' |'''13,3''' |'''23,3''' |'''24,4''' |'''22,9''' |'''21,2''' |. |. |'''18.4''' |'''15,1''' |'''14,0''' |'''11,0''' |- |'''2021''' |'''10,1''' | | | | | | | | |'''8,4''' |. |'''7,9''' |- |'''2022''' |'''8,0''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKO.sk|url=https://ako.sk/|vydavateľ=AKO.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2017''' |. |. |. |. |. |. |. |. |'''8,9''' |. |'''12,5''' |. |- !'''2018''' |. |'''10,2''' |. |'''9,1'''/'''8,7''' |'''9,1''' |'''8,6''' |. |'''8,4''' |'''9,4''' |'''8,2''' |'''8,1''' |'''7,7''' |- !'''2019''' |. |'''10,1''' |. |'''8,6''' |'''9,2''' |. |. |'''7,3''' |. |'''5,8''' |'''7,6''' |. |- !'''2020''' |'''8,3'''/'''8,4''' |'''13,5'''/'''15,5''' |. |'''29,9''' |. |. |'''23,5''' |. |. |'''15,3''' |. |'''14,2''' |- !'''2021''' |. |'''13,8''' | | | | | |'''9,8''' | |'''9,2''' |'''9,7''' |'''9,0''' |- !2022 |'''9,3''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=agentúra Polis na Pravda.sk|url=https://www.pravda.sk/trendove-temy/agentura-polis/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2019''' |. |. |. |. | |. |. |. |'''7,4''' |'''7,0''' |'''7,0''' |'''9,8''' |- !'''2020''' |'''10,0''' |'''12,0'''/'''12,2''' |. |. |'''24,7''' |'''24,4''' |. |. |'''20,7''' |. |. |. |- !'''2021''' |'''14,1''' | | | | | | | | | | | |- !2022 | | | | | | | | | | | | |} == Politici OĽaNO == Články o politikoch hnutia sú uvedené v kategórii [[Kategória:Politici OĽANO|Politici OĽANO]]. === Predsedovia OĽaNO === * 2011{{--}}súčasnosť [[Igor Matovič]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko||Politika|}} * [http://www.obycajniludia.sk/ Oficiálna stránka] * [https://sk-sk.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/ Oficiálne stránky na Facebook-u] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 Záznam v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] 8iya5kjc4att4rdj7b5znpyjua7qh0s 7417667 7417663 2022-07-30T20:45:38Z 88.212.36.188 /* Odchod Igora Matoviča zo SaS */Gramatická oprava wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' | Logo strany = | Skratka = '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''' | Založenie = [[11. november|11. novembra]] [[2011]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Igor Matovič]] | Predsedníčka = | Podpredseda =[[Jaroslav Naď]]<br>[[Eduard Heger]]<br>[[Michal Šipoš]]<br>[[Natália Milanová]]<br>[[Ján Budaj]] | Prezident = | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|47|150|hex=#b2c800}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}}<br/><br/> 1 ([[Európsky parlament|EP]]) | Volebný výsledok = {{rast}} 25,02 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]]<br /> {{pokles}} 5,25 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Voľby do EP 2019]] | Ideológie = [[konzervativizmus]]<ref name="Visegrad">{{cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/news/ordinary-people-files|title=The Visegrad Group: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia - Ordinary People files request to be registered as political party in Slovakia|first=Webra International|last=Kft.|date=28 October 2011|website=www.visegradgroup.eu}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|accessdate=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> <ref name="Wassenberg2019">{{cite book|author=Birte Wassenberg|chapter=Euroscepticism at the EP elections in 2014: A reflection of the different patterns of opposition to the EU?|editor=Olivier Costa|title=The European Parliament in Times of EU Crisis: Dynamics and Transformations|url=https://books.google.com/books?id=Y5l7DwAAQBAJ&pg=PA287|year=2019|publisher=Springer|isbn=978-3-319-97391-3|page=287}}</ref><ref>{{Citation |last=Křtínová|first=Andrea|title=Politická strana OĽANO jako příklad populistické strany |year=2009 |publisher=[[Masaryk University]]|location=Brno|url=https://is.muni.cz/th/u7wcs/bakalarka_OLANO.pdf |accessdate=10 December 2019|language=cs}}</ref><br> [[korupcia|anti-korupcia]]<ref name="Reuters2020">{{cite book|author=Reuters|chapter=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win |editor=Tomas Mrva, Jan Lopatka|title=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win|url=https://www.reuters.com/article/us-slovakia-election/slovak-anti-corruption-opposition-parties-score-emphatic-election-win-idUSKBN20O15D}}</ref><br>[[pro-europanizmus]]<ref name="Aktuality.sk">{{cite book|author=Aktuality|chapter=interview with the Minister of Defense from the OĽaNO movement |editor=Ladislav Bariak, Ján Petrovič|title=Nová posila OĽaNO: Na obrane musí skončiť papalašizmus |url=https://www.aktuality.sk/clanok/643494/nova-posila-olano-na-obrane-musi-skoncit-papalasizmus/}}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[všeľudová strana]]<ref name="NPress">{{cite web|url=https://dennikn.sk/1788029/kto-a-ako-volil-vo-volbach-2020-kde-bralo-volicov-olano-a-kto-volil-smer/|title=Who and how voted in the 2020 elections - where OĽaNO took voters and who voted Smer |first=SLOSIARIK|last=Martin|date=6 March 2020|website=www.dennikn.sk}}</ref><ref name="rolko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roľko | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní Ľudia a nezávislé osobnosti: Formovanie a kampaň k parlamentným voľbám 2012| url = https://is.muni.cz/th/ffolg/Diplomova_praca_Ivan_Rolko.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="TASR">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = TASR | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil sociálny balíček, počíta aj s trinástym dôchodkom| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22447278/vlada-predstavila-velky-balik-socialnych-opatreni-za-500-milionov.html| vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 42287511 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = 13 <small>(31.12.2017)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=OĽaNO|odkaz na autora=|titul=Výročná správa za rok 2017|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2017/VS_42287511_I_2017_20180726.pdf|vydavateľ=OĽaNO|dátum vydania=2018-04-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-03|miesto=|jazyk=}}</ref> | Mládežnícka = | Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] | Európska strana = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Zámocká 6873/14, 81101 Staré Mesto, [[Bratislava]],[[Slovensko]] | Noviny = | Farby = {{colorbox|#b2c800}} {{colorbox|#485159}} [[zelená]], [[sivá]] | Web = [http://www.obycajniludia.sk www.obycajniludia.sk] }} {{Politika na Slovensku}} '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' (skr. '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''') je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Vzniklo [[11. november|11. novembra]] [[2011]] registráciou na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]].<ref name="ives">OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = Bratislava}}</ref> Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti minister financií [[Slovensko|SR]] [[Igor Matovič]]. V roku 2020 so ziskom 25,02 % vyhralo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby]], v súčasnosti má 53 poslancov v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]] a 1 poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. == Vedenie strany == Podľa pôvodných stanov hnutia z roku 2011 stál na čele OĽANO predseda, volený na štyri roky.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia s názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti | url = https://www.politicalpartydb.org/wp-content/uploads/Statutes/Slowakia/Slovakia_olano_2011.pdf | vydavateľ = politicalpartydb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavným orgánom strany bol Snem obyčajných ľudí, tvorený všetkými členmi hnutia, OĽANO teda podľa stanov nemalo žiadnych iných členov predsedníctva.<ref name="stanovy"/> V roku [[2019]] boli stanovy upravené, aby reflektovali novú právnu úpravu fungovania politických strán a vytvorilo sa 9-členné predsedníctvo, znenie stanov však hnutie nezverejnilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO mení stanovy a počet členov, podľa Matoviča ostávajú neštandardní | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22249737/olano-meni-stanovy-a-pocet-clenov-podla-matovica-ostavaju-nestandardni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> Po snemoch z jesene 2019 a z 24. novembra 2020 fungovalo predsedníctvo v zložení<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovi Obyčajní mali snem. Komunikovali mailom | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569990-obycajni-mali-snem-komunikovali-mailom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-26 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa za rok 2019 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2019/VS_42287511_I_20200730.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * [[Igor Matovič]] – predseda ** [[Ján Budaj]] – člen predsedníctva ** [[Eduard Heger]] – člen predsedníctva ** [[Július Jakab]] – člen predsedníctva ** [[Natália Milanová]] – členka predsedníctva ** [[Jaroslav Naď]] – člen predsedníctva ** [[Peter Pollák]] – člen predsedníctva ** [[Michal Šipoš]] – člen predsedníctva ** [[Jozef Viskupič]] – člen predsedníctva === Staršie názvy === *11. november 2011{{--}}3. december 2015: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti''' * 3. december 2015{{--}}7. august 2017: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)''' * 7. august 2017{{--}}20. november 2019: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)''' <ref name="ives" /> == Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia (2010{{--}}2011) == Predchodcom hnutia ako politickej strany bolo občianske združenie ''„Obyčajní ľudia“'', ktoré vzniklo v roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO si registruje názov Kresťansko sociálne hnutie | url = https://www.omediach.com/marketing/13422-olano-si-registruje-nazov-krestansko-socialne-hnutie | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2021-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa Igora Matoviča podnietilo vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia možné spojenie [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Ján Slota|Jána Slotu]] do ústavnej väčšiny.<ref name=":0">''Ako Prochádzka svine cudzou kukuricou choval'' [online]. Denník SME, 2010-05-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://matovic.blog.sme.sk/c/227577/Ako-Prochazka-svine-cudzou-kukuricou-choval.html] </ref> Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať [[referendum]] s pracovným názvom ''„Po prstoch politikom“'',<ref name=":0" /> ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentnými voľbami roku 2010]] spolu s ďalšími troma členmi ([[Martin Fecko]], [[Erika Jurinová]] a [[Jozef Viskupič]]) prijali ponuku [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]], predsedu strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] uchádzať sa o parlamentné kreslá na jej kandidátke. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkove vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: ''„Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“''<ref name=":1">''So Sulíkom prídu aj štyria nezávislí ''[online]. Denník SME, 2010-06-13, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.sme.sk/c/5420921/so-sulikom-pridu-aj-styria-nezavisli.html]</ref> V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičove vyjadrenie: ''„Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“''.<ref name=":1" /> === Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí === Keďže sa Matovič, Jurinová, Fecko a Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách ''„Obyčajní ľudia“''. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu<ref>''Obyčajní ľudia, Noviny 2010'' [online]. Scribd, 2010-09-01, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.scribd.com/doc/32749692/OBY%C4%8CAJNI-%C4%BDUDIA-Noviny-2010-22-Web]</ref> Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách či neskorších vlastných propagačných periodikách ''„Obyčajní ľudia“,'' ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo tiež využívali internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard. [[23. máj]]a [[2010]] v noci neznámy páchateľ podpálil počas kampane Matovičove auto, ktoré roznášalo propagačné materiály.{{chýba zdroj}} == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == V parlamentných voľbách uskutočnených [[12. jún]]a [[2010]] sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.<ref name="vysledoksas2010">{{Voľby do NR SR|2010|Prednostné hlasy}}</ref> V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD]]. {| class="wikitable sortable" ! class="unsortable" | Meno kandidáta ! Poradie na kandidátnej listine ! Poradie v počte preferenčných hlasov ! Platné preferenčné hlasy | '''Podiel platných preferenčných hlasov''' |- | Jozef Viskupič | 147 | 7 | 24&nbsp;353 | 7,93 % |- | Martin Fecko | 148 | 6 | 26&nbsp;185 | 8,52 % |- | Erika Jurinová | 149 | 5 | 29&nbsp;210 | 9,51 % |- | Igor Matovič | 150 | 4 | 38&nbsp;429 | 12,51 % |} Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí.<ref>''Ako'' ''sme obchod so SaSkou a'' ''koalíciou urobili'' [online]. SME blog, 2010-08-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://matovic.blog.sme.sk/c/237063/Ako-sme-obchod-so-SaSkou-a-koaliciou-urobili.html]</ref> Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície, vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí [[2. august]]a [[2010]] uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: ''„Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť.“''<ref name=":2">''Obyčajní ľudia ostávajú v klube SaS'' [online]. SaS, Sloboda a Solidarita, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://www.strana-sas.sk/obycajni-ludia-ostavaju-v-klube-sas/189]</ref> Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: ''„ My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícii.“''.<ref name=":2" /> Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS podporila. Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády je možné zhliadnuť na webovej stránke www.scribd.com<ref>Zamietnuté návrhy občianskeho hnutia Obyčajní ľudia do vládneho programu [online]. Scribd, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - http://www.scribd.com/doc/35212660/Zamietnute-navrhy-ob%C4%8Dianskeho-hnutia-Oby%C4%8Dajni-%C4%BEudia-do-vladneho-programu</ref> === Aktivity Obyčajných ľudí – hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva === Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, [[Generálny prokurátor|generálneho prokurátora/prokurátorky]] alebo predsedu/predsedkyne [[Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky|Najvyššieho kontrolného úradu]] sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, [[Ivan Mikloš|Ivanovi Miklošovi]],<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Igor%20Matovi%C4%8D&Addressee=]</ref> tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Jozef%20Viskupi%C4%8D&Addressee=]</ref> Najaktívnejšia [[Erika Jurinová]] žiadala informácie od [[Jozef Mihál|Jozefa Mihála]], ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. [[Martin Fecko]] túto možnosť nevyužil. Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek).<ref name=":3">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Matovi%C4%8D%20Igor&Ciastka=&CisloZz=]</ref> Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Viskupi%C4%8D%20Jozef&Ciastka=&CisloZz=]</ref>, Igor Matovič 3.<ref name=":3" /> a Erika Jurinová 1<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Jurinov%C3%A1%20Erika]</ref> === Odchod Igora Matoviča zo SaS === Reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel počas hlasovania o novele zákona o štátnom občianstve SR. Štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name=":4">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=369&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False]</ref> Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14).<ref name=":4" /> Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. ''„Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu.“'',<ref name=":5">[http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/matovic-koalicia-vedela-ako-zahlasujem-bola-to-pasca-429068]</ref> povedal [[10. apríl]]a [[2011]] o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana vylúčila zo svojho poslaneckého klubu. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: ''„Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“''.<ref name=":5" /> Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, keďže bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu. === Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády === [[11. október|11. októbra]] [[2011]] padla [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláda]] po tom, čo premiérka [[Iveta Radičová]] spojila hlasovanie o [[euroval|eurovale]] s vyslovením dôvery jej vláde. Z Obyčajných ľudí iba Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda za udržanie vlády, až 64 poslancov vrátane Matoviča, Viskupiča a Jurinovej sa zdržalo.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245]</ref> == Vznik politického hnutia (2011{{--}}2012) == Hnutie OĽaNO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra dňa [[11. november|11. novembra]] [[2011]], hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi poslaneckého klubu strany, [[Jozef Kollár (politik)|Jozefovi Kollárovi]].<ref name=":6">''POLITIKA: Obyčajní ľudia Viskupič, Jurinová a Fecko vystúpili z klubu SaS ''[online]. NR SR, [tel:2011-28-11 2011-28-11] [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51449</ref> === Volebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami === Všetky politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných volieb]] konajúcich sa [[10. marec|10. marca]] [[2012]], museli najneskôr do [[11. december|11. decembra]] [[2011]] predložiť MV SR kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátiek. Lídrom kandidátnej listiny bol [[Martin Mojžiš]], v prvej desiatke kandidovali tiež [[Mikuláš Huba]], [[Eugen Korda]], [[Štefan Bučko]], [[Helena Mezenská]] či [[Alojz Hlina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (kandidátka pre parlamentné voľby 2012) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6181536/obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-kandidatka-pre-parlamentne-volby-2012.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-14 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> OĽANO sa dohodlo na spolupráci tiež so stranami [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]], ktoré obsadili na listine po 10 miest (127-136, resp. 137-146). 10 miest obsadili študenti vysokých škôl, ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi (117-126). Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič.<ref name=":6" /> Vo februári 2012 pred voľbami z kandidátky OĽANO odstúpilo viacero kandidátov pre Matovičove vyžadovanie ich testu na [[polygraf]]e. Z kandidátky odišiel líder Martin Mojžiš, Štefan Bučko (2), Eugen Korda (6), Dagmar Babčanová (19) a všetci 20 kandidáti OKS a KDS na miestach 127 až 146.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk | odkaz na autora = | titul = Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-07 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]]>hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov.<ref name="smevysledky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb: zoznam poslancov a poradie v kružkovaní | url = [http://volby.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html] | dátum vydania = 11.3.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref> Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], okrem strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predbehlo aj [[MOST – HÍD|Most-Híd]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Štyria pôvodní poslanci OĽANO kandidáti sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. [[Igor Matovič]] získal prvé miesto s 150&nbsp;251 preferenčnými hlasmi, [[Erika Jurinová]] 2. s 52&nbsp;800 hlasmi, [[Jozef Viskupič]] 3. s 42&nbsp;871 hlasmi a [[Martin Fecko]] 4. s 41&nbsp;618 hlasmi.<ref name="kruzkyolano">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb..<ref name="kruzkyolano" /><ref name="vysledoksas2010" /> [[Erika Jurinová]] sa stala podpredsedníčkou parlamentu. [[Martin Fecko]] bol predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]] bol zase predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po tom, čo [[27. máj]]a [[2014]] opustil poslanecký klub OĽaNO, vzdal sa postu predsedu výboru. Ďalší poslanec hnutia, [[Peter Pollák]], zastával funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. === Odchod poslancov a poslankýň z OĽaNO === Prvým odídencom z hnutia bol [[Alojz Hlina]], ktorý tak urobil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. ''„OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba...“''<ref>''Hlina odchádza z OĽaNO. Nedovolí vraj, aby ho niekto urážal ''[online]. Denník Pravda, 2012-10-26 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251549-hlina-odchadza-z-olano-nedovoli-vraj-aby-ho-niekto-urazal/ </ref> Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder hnutia zmení niektoré jej organizačné prvky – Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec. O rok na to, [[28. október|28. októbra]] [[2013]], vystúpila z klubu poslankyňa [[Mária Ritomská]]. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami hnutia, s ktorými nesúhlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne.<ref>''Ritomská tvrdí, že od Obyčajných odišla aj pre hádky Matoviča s Hlinom ''[online]. SME 2013-10-30 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://www.sme.sk/c/6988979/ritomska-tvrdi-ze-od-obycajnych-odisla-aj-pre-hadky-matovica-s-hlinom.html</ref> Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláša Hubu]], ktorý tak urobil [[27. máj]]a [[2014]] po tom, čo sa hnutie, jeho voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec [[Branislav Škripek]], vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považoval za liberála.<ref>''Po odchode od Obyčajných končí Huba aj ako šéf výboru'' [online]. SME 2014-06-03 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/c/7224413/po-odchode-od-obycajnych-konci-huba-aj-ako-sef-vyboru.html</ref> === Prezidentské voľby 2014 === Počas [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských volieb]] boli poslanci a poslankyne hnutia v podpore kandidátov a kandidátky nejednotní. O post prezidentky sa uchádzala poslankyňa hnutia OĽaNO [[Helena Mezenská]]. Podľa slov Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov [[19. december|19. decembra]] [[2013]], t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do [[9. január]]a [[2014]]. Napriek tomu, že kandidovala Mezenská, nie všetci ju podporili. Matovič sa vyjadril: „''Sme slobodný klub slobodných ľudí. Keďže žiaden z prezidentských kandidátov nespĺňa spoločné kritériá... predpokladám, že sa nezhodneme na jednom kandidátovi...“''.<ref>''OĽaNO nepodporí jednotne kandidáta na prezidenta'' [online]. Webnoviny, 2014-01-04 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/olano-nepodpori-jednotne-kandidata-na/774336-clanok.html</ref> Matovič podporil [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]], [[Štefan Kuffa]] naopak proti tomuto kandidátovi ostro vystupoval. [[Jozef Viskupič]] podporoval [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]]. Práve Milanovi Kňažkovi a Gyulovi Bárdosovi ponúkli niektorí poslanci hnutia spolu aj s niektorými ďalšími opozičnými poslancami svoje podpisy pod ich kandidatúru. Všeobecne hnutie podporovalo skôr občianskych kandidátov či kandidátku.<ref>''Igor Matovič: Pomôžeme občianskym kandidátom na prezidenta'' [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/</ref>V prvom kole volieb napokon získala 45 180 (2,38 %) hlasov.<ref>''Výsledky prezidentských volieb 2014'' [online]. SME, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/</ref> Pred druhým kolom volieb väčšina výrazne podporovala [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]].{{chýba zdroj}} === Voľby do Európskeho parlamentu 2014 === Lídrom kandidátky OĽaNO vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu]] [[24. máj]]a [[2014]] bol poslanec NR SR Jozef Viskupič.<ref name=":7" /> Na kandidátke boli tiež [[Viera Dubačová]], [[Oto Žarnay]] či [[Stanislav Daniel]]. Hnutie nakoniec získalo 7,46 % hlasov, čo znamenalo zisk jeden mandátu. Ten vďaka prekrúžkovaniu obsadil poslanec [[Branislav Škripek]].<ref name=":7">''Oficiálne výsledky eurovolieb - kto vyhral a koho ste krúžkovali?'' [online]. Denník Pravda, 2014-05-25, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/ </ref> === Volebná kampaň pred parlamentnými voľbami 2015 === V lete 2015 sa OĽaNO dohodlo so stranou [[NOVA (politická strana)|NOVA]], že do nadchádzajúcich parlamentných volieb pôjdu spoločne ako kvázikoalícia, ktorá sa narozdiel od skutočnej dvojkoalície vyhne potrebe dosiahnuť kvórum 7 % hlasov. O lídrovi tohto spojenectva mali rozhodnúť voliči tak, že lídrom sa mal stať politik s najvyšším počtom preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 24hod.sk - 24 hodín s.r.o. - WebSys s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Koalícia OĽaNO a NOVA zostane aj po voľbách, o lídrovi rozhodnú krúžky | url = https://www.24hod.sk/koalicia-olano-a-nova-zostane-aj-po-volbach-o-lidrovi-rozhodnu-kruzky-cl371368.html | vydavateľ = 24hod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] v marci 2016 získalo OĽaNO-NOVA pomerne prekvapivo 11,02 % hlasov, čo prevyšovalo predvolebné prieskumy, ktoré strane rok pred voľbami nenamerali viac než 8,8 %. Tento zisk stačil OĽaNu na 19 kresiel v Národnej rade a stalo sa treťou najsilnejšou stranou. Hnutie zotrvalo počas volebného obdobia v opozícii. Po ním spôsobenej autonehode sa poslaneckého mandátu a členstva v poslaneckom klube OĽaNO vzdal koncom roku 2016 predseda hnutia NOVA, [[Daniel Lipšic]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = su | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405792-daniel-lipsic-sa-vzdal-mandatu-poslanca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Podľa výročnej správy hnutia boli jeho výdavky za rok [[2016]] 2 485 975,81 € a príjmy 3 546 954,38 €, čiže výsledkom hospodárenia bol prebytok 1 060 968,55 €.<ref>http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_42287511_I_2016_20170725.pdf</ref> === Regionálne voľby 2017 === V [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|krajských voľbách]] v roku 2017 postavilo OĽaNO dvoch svojich zakladajúcich členov a vtedajších poslancov NR SR ako kandidátov na posty predsedov Trnavského ([[Jozef Viskupič]]), resp. Žilinského ([[Erika Jurinová]]) samosprávneho kraja. Obaja ako kandidáti širokej pravicovej koalície uspeli a stali sa županmi, na základe čoho sa vzdali svojich poslaneckých mandátov. Nahradili ich [[Elena Červeňáková]] a [[Natália Milanová]]. OĽaNO získalo 23 župných poslancov, čo predstavovalo 4. miesto medzi politickými stranami za SMER-SD, KDH a SMK. === Odchody z poslaneckého klubu === V priebehu rokov 2018-2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo 9 z 19 poslancov, zväčša akcentujúc chýbajúcu možnosť podieľať sa na spravovaní hnutia, ktoré stojí na Igorovi Matovičovi. Matovič naopak vyhlasoval, že stranu odchody neohrozia a že poslanci odišli z vypočítavosti pre obavy z nezvolenia v ďalšom volebnom období.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = mha | odkaz na autora = | titul = Odídenci mali dosť Matovičovho strieľania od buka do buka | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/516198-remisova-a-dalsi-styria-poslanci-opustaju-olano/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-18 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> [[Veronika Remišová]] odišla do strany [[ZA ĽUDÍ]], [[Jozef Lukáč]] do [[SME RODINA]], [[Elena Červeňáková]], [[Soňa Gaborčáková]], [[Anna Verešová]] a [[Richard Vašečka]] do [[KDH]] (Vašečka neskôr vstúpil do [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Viera Dubačová]], [[Alan Suchánek]] a [[Oto Žarnay]] do [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. === Voľby do EP 2019 === Igor Matovič počas kampane do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovolieb v máji 2019]] viackrát zmenil volebnú taktiku. Spočiatku kandidoval sám ako líder kandidátky z prvého miesta, z druhého kandidoval občiansky aktivista [[Michal Šipoš]] a z tretieho bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity [[Peter Pollák]]. Kandidatúru označil ako referendum o sebe samom, ktoré malo odsúhlasiť jeho náhly zahraničnopolitický posun, kedy začal kritizovať [[USA]] pre ich [[geopolitika|geopolitiku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho, TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič rozohral hru okolo eurovolieb: Ak nezískam 50-tisíc krúžkov, odídem zo slovenského parlamentu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1898074-matovic-rozohral-hru-okolo-eurovolieb-ak-neziskam-50-tisic-kruzkov-odidem-zo-slovenskeho-parlamentu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne však oznámil, že aj keď bude za europoslanca zvolený, mandát si neprevezme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič kandiduje za europoslanca, aby sa ním nestal. Pre kritiku USA je v spore s Remišovou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1394711/matovic-kandiduje-za-europoslanca-aby-sa-nim-nestal-pre-kritiku-usa-je-v-spore-s-remisovou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne OĽaNO taktiku zmenilo, Matovič sa kandidatúry vzdal a naopak vyzval voličov, aby na kandidátke krúžkovali [[Peter Pollák|Petra Polláka]], "aby sa tak do EP dostal prvý [[Rómovia na Slovensku|rómsky]] europoslanec zo Slovenska a nezvíťazili fašisti".<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Baňovič | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Matovič nebude kandidovať do europarlamentu. Odstúpil v prospech Polláka | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/55563/matovic-nebude-kandidovat-do-europarlamentu-odstupil-v-prospech-pollaka/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Nakoniec OĽaNO tesne presiahlo potrebnú hranicu 5 %, získalo 5,25 % hlasov a jeden mandát pre Polláka. === Predvolebná kampaň pre voľby do Národnej rady 2020 === Hnutie sa počas leta a jesene 2019 nepridalo k tzv. Paktu o neútočení, ktorý postupne podpisovali ostatné opozičné politické strany ([[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia]], [[KDH]], [[ZA ĽUDÍ]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]). Líder strany Matovič od jesene kritizoval opozičné strany, že nepodporili septembrový návrh na odvolávanie premiéra Pellegiriniho, že strana ZA ĽUDÍ svojím vznikom rozbíja opozičné hlasy a taktiež vo februári kritizoval prístup, s akým PS-SPOLU pristupuje k protidemonštráciám na mítingoch strany [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR | odkaz na autora = | titul = Opozícii ubrala voličov, kritizuje Matovič Za ľudí. Šeliga reagoval | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1170033/opozicii-ubrala-volicov-kritizuje-matovic-za-ludi-seliga-reagoval.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-25 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič kritizuje progresívcov, Spolu a KDH: Nezabojovali dostatočne za odvolanie Pellegriniho | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2007665-matovic-kritizuje-progresivcov-spolu-a-kdh-nezabojovali-dostatocne-za-odvolanie-pellegriniho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-17 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič sa obul do opozície, straší nepokojmi | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/541246-matovic-sa-obul-do-opozicie-strasi-nepokojmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> 22. októbra 2019 oznámili strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] a [[Kresťanská únia]], že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako kvázikoalícia, no de iure jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku [[Anna Záborská|Annu Záborskú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO a Kresťanská únia idú do volieb spoločne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/48236/matovic-zvolal-spolocny-brifing-so-zaborskou-a-vaseckom | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-22 | dátum prístupu = 2019-10-23}}</ref> 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na ''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA'', čo naznačovalo, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán [[NOVA (politická strana)|NOVA]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]]. Nakoniec na kandidátke OĽaNO kandidovalo 6 členov strany NOVA a 5 zo strany Zmena zdola. Začiatkom decembra 2019 predstavilo hnutie svoju kandidátnu listinu. Z prvého miesta kandidovala "obyčajná žena z východu", pedagogička [[Mária Šofranko]], z druhého bezpečnostný analytik [[Jaroslav Naď]] a z tretieho bývalý policajt [[Lukáš Kyselica]]. Vtedajší poslanci za OĽaNO obsadili posledné miesta na kandidátke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV Pravda.sk | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/3023-matovic-povolal-zabavaca-tenistu-aj-obycajnu-zenu-z-vychodu | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Líderka kandidátky Šofranko sa však z kampane po krátkom čase stiahla pre chorobu a predvolebnú kampaň viedol ďalej predseda Matovič.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Líderka OĽaNO v kampani zrejme končí: Igor Matovič prezradil dôvod! | url = https://www.bajecnezeny.sk/liderka-olano-v-kampani-zrejme-konci-igor-matovic-prezradil-dovod/ | vydavateľ = bajecnezeny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali k vile bývalého ministra financií [[Ján Počiatek|Jána Počiatka]] v [[Cannes]]. Strana predstavila volebný program 1. februára 2020. Program obsahoval viac ako 900 návrhov a riešení, najväčšiu pozornosť vyvolalo 11 otázok na referendový spôsob, ktoré, pokiaľ ľudia tak v hlasovaní rozhodnú, sa stanú záväzkom, bez ktorého OĽaNO nevstúpi do žiadnej vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil priority, chce presadiť to, čo rozhodnú ľudia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22315929/volby-2020-matovic-predstavil-program-olano.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Návrh otázok bol kritizovaný ako populistický krok, v mnohých bodoch nerealizovateľný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šimečka | meno = Martin M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič a útrapy demokracie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1743946/matovic-a-utrapy-demokracie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Obšitník | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovo hlasovanie môže dopadnúť omnoho horšie než to v Iowe | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/51335/matovicovo-hlasovanie-moze-dopadnut-omnoho-horsie-nez-to-v-iowe | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-05 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Vo februári 2020 hnutie po prvý raz zverejnilo deväť členov svojho predsedníctva: [[Igor Matovič]], poslanci [[Eduard Heger]], [[Ján Budaj]], [[Natália Milanová]], [[Peter Pollák]], [[Jozef Viskupič]], [[Jaroslav Naď]], [[Michal Šipoš]] a [[Július Jakab]]. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, nie sú známe.<ref name="dennikn-matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič dá na svoj inštinkt, no nebúcha po stole. Hnutie prvýkrát zverejnilo deväť členov predsedníctva | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1764630/matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha-po-stole-hnutie-prvykrat-zverejnilo-devat-clenov-predsednictva/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-26 }}</ref> == Volebné obdobie 2020{{--}}2024 == Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR]] strana OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA presvedčivo zvíťazila, keď získala 25,02 % hlasov, čo jej stačilo na zisk 53 poslaneckých mandátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Predseda Matovič viedol úspešné rokovania so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ, ktoré viedli v marci 2020 ku vzniku vládnej koalície. OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA obsadilo post predsedu vlády a osem ďalších ministerských kresiel. == Volebné výsledky == === Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | 218 537 | align="right" | 8,55 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|16|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" | {{Rast}}287 611 | align="right" | {{Rast}}11,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|19|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" | {{Rast}}721 166 | align="right" | {{Rast}}25,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|53|150|hex=#c0d81f}} | {{Rast}}'''1.''' | Koalícia so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 41 829 | align="right" | 7,46 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | 4. miesto | účasť vo frakcii [[Strana európskych konzervatívci a reformisti|ECR]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | {{Rast}}51 834 | align="right" | {{Pokles}}5,25 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | {{Pokles}}6. miesto | účasť vo frakcii [[Európska ľudová strana|EPP]] |} === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable sortable" border="1" !Rok volieb !kandidát !1. kolo počet hlasov !1. kolo počet hlasov % !umiestnenie !2. kolo počet hlasov !2. kolo počet hlasov % !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Helena Mezenská]] | align="right" |45 180 | align="right" |2,40 % |7. | colspan="3" |nepostúpil(a) |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |'''**''' [[Robert Mistrík]] | align="right" |<small>''kandidát sa vzdal v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]''<small> | align="right" |– |– | colspan="3" | |} '''*''' strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] '''**''' nezávislý kandidát podporovaný stranou <nowiki>***</nowiki> strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany [[Progresívne Slovensko]] Zuzanu Čaputovú === Voľby do orgánov samosprávnych krajov === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>predsedov <br>VÚC ! Počet mandátov <br>predsedov VÚC<br>(ako koalícia) ! Umiestnenie ! Počet mandátov<br>poslancov<br> ! Počet mandátov<br>poslancov<br>(ako koalícia) ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|2013]] | colspan = 7 align="center" | ''Neúčasť vo voľbách'' |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|8|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|8|hex=#87CEFA}} | '''''1. miesto''''' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|23|408|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|105|401|hex=#87CEFA}} | align="center" | 5,64 % | 5. miesto |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov % ! Umiestnenie ! Počet <br>mandátov<br> poslancov ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|2904|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 48. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|84|20646|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 20. miesto |} ''V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za hnutie. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov hnutie získalo v koalíciách s inými stranami.'' === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Results_Slovak_parliament_elections_2012_OLANO.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Results_Slovak_parliament_elections_2016_OLANONOVA.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 2020 nrsr olano.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 </gallery> == Volebné preferencie == Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry [http://www.focus-research.sk Focus]. ''(pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl a október 2012).'' Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu. ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOCUS|url=http://www.focus-research.sk/|vydavateľ=www.focus-research.sk|dátum prístupu=2020-02-06}}</ref> ==== (okrem vyššie uvedených rokov) {| class="wikitable" !bgcolor="#ffffbd" |Rok !bgcolor="#ffffbd" |I !bgcolor="#ffffbd" |II !bgcolor="#ffffbd" |III !bgcolor="#ffffbd" |IV !bgcolor="#ffffbd" |V !bgcolor="#ffffbd" |VI !bgcolor="#ffffbd" |VII !bgcolor="#ffffbd" |VIII !bgcolor="#ffffbd" |IX !bgcolor="#ffffbd" |X !bgcolor="#ffffbd" |XI !bgcolor="#ffffbd" |XII |- |'''2011'''||.||.||.||.||.||.||.||.||.||.||2,9||'''5,8''' |- |'''2012'''||'''5,2'''||'''8,9'''||'''6,7'''||'''9,3'''||'''6,0'''||'''8,5'''||'''7,5'''||'''8,0'''||'''6,3'''||'''8,0'''||'''9,0'''||'''7,0''' |- |'''2013'''||'''8,8'''||'''8,9'''||'''8,3'''||'''8,4'''||'''7,8'''||.||.||.||'''7,5'''||'''9,7'''||.||. |- |'''2014''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2015''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2016''' |'''6,4''' |'''6,4''' |'''10,0''' |. |'''8,8''' |'''9,9''' |. |'''9,7''' |'''8,2''' |. |'''8,0''' |'''8,2''' |- |'''2017''' |'''10,2''' |'''9,7''' |. |'''9,2''' |. |'''9,6''' |'''9,2''' |'''9,2''' |'''9,6''' |'''8,5''' |'''12,5''' |. |- |'''2018''' |'''11,4''' |. |'''10,4''' | | |'''10,0''' | |'''8,7''' | | | | |- |'''2019''' |'''10,0''' |'''8,4''' |. |'''9,1''' |. |'''6,7/5,1''' |. |'''5,0/6,1''' |'''6,8/6,3''' |'''6,0''' |'''5,7''' |'''8''' |- |'''2020''' |'''7,7'''/'''9,0''' |'''13,3''' |'''23,3''' |'''24,4''' |'''22,9''' |'''21,2''' |. |. |'''18.4''' |'''15,1''' |'''14,0''' |'''11,0''' |- |'''2021''' |'''10,1''' | | | | | | | | |'''8,4''' |. |'''7,9''' |- |'''2022''' |'''8,0''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKO.sk|url=https://ako.sk/|vydavateľ=AKO.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2017''' |. |. |. |. |. |. |. |. |'''8,9''' |. |'''12,5''' |. |- !'''2018''' |. |'''10,2''' |. |'''9,1'''/'''8,7''' |'''9,1''' |'''8,6''' |. |'''8,4''' |'''9,4''' |'''8,2''' |'''8,1''' |'''7,7''' |- !'''2019''' |. |'''10,1''' |. |'''8,6''' |'''9,2''' |. |. |'''7,3''' |. |'''5,8''' |'''7,6''' |. |- !'''2020''' |'''8,3'''/'''8,4''' |'''13,5'''/'''15,5''' |. |'''29,9''' |. |. |'''23,5''' |. |. |'''15,3''' |. |'''14,2''' |- !'''2021''' |. |'''13,8''' | | | | | |'''9,8''' | |'''9,2''' |'''9,7''' |'''9,0''' |- !2022 |'''9,3''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=agentúra Polis na Pravda.sk|url=https://www.pravda.sk/trendove-temy/agentura-polis/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2019''' |. |. |. |. | |. |. |. |'''7,4''' |'''7,0''' |'''7,0''' |'''9,8''' |- !'''2020''' |'''10,0''' |'''12,0'''/'''12,2''' |. |. |'''24,7''' |'''24,4''' |. |. |'''20,7''' |. |. |. |- !'''2021''' |'''14,1''' | | | | | | | | | | | |- !2022 | | | | | | | | | | | | |} == Politici OĽaNO == Články o politikoch hnutia sú uvedené v kategórii [[Kategória:Politici OĽANO|Politici OĽANO]]. === Predsedovia OĽaNO === * 2011{{--}}súčasnosť [[Igor Matovič]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko||Politika|}} * [http://www.obycajniludia.sk/ Oficiálna stránka] * [https://sk-sk.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/ Oficiálne stránky na Facebook-u] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 Záznam v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] qbkbzf3na1hedn1m1cgsr0ji8xj3hzc 7417669 7417667 2022-07-30T20:53:20Z 88.212.36.188 /* Odchod Igora Matoviča zo SaS */Upresnenie (konkretizovanie o akú politickú stranu ide) wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' | Logo strany = | Skratka = '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''' | Založenie = [[11. november|11. novembra]] [[2011]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Igor Matovič]] | Predsedníčka = | Podpredseda =[[Jaroslav Naď]]<br>[[Eduard Heger]]<br>[[Michal Šipoš]]<br>[[Natália Milanová]]<br>[[Ján Budaj]] | Prezident = | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|47|150|hex=#b2c800}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}}<br/><br/> 1 ([[Európsky parlament|EP]]) | Volebný výsledok = {{rast}} 25,02 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]]<br /> {{pokles}} 5,25 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Voľby do EP 2019]] | Ideológie = [[konzervativizmus]]<ref name="Visegrad">{{cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/news/ordinary-people-files|title=The Visegrad Group: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia - Ordinary People files request to be registered as political party in Slovakia|first=Webra International|last=Kft.|date=28 October 2011|website=www.visegradgroup.eu}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|accessdate=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> <ref name="Wassenberg2019">{{cite book|author=Birte Wassenberg|chapter=Euroscepticism at the EP elections in 2014: A reflection of the different patterns of opposition to the EU?|editor=Olivier Costa|title=The European Parliament in Times of EU Crisis: Dynamics and Transformations|url=https://books.google.com/books?id=Y5l7DwAAQBAJ&pg=PA287|year=2019|publisher=Springer|isbn=978-3-319-97391-3|page=287}}</ref><ref>{{Citation |last=Křtínová|first=Andrea|title=Politická strana OĽANO jako příklad populistické strany |year=2009 |publisher=[[Masaryk University]]|location=Brno|url=https://is.muni.cz/th/u7wcs/bakalarka_OLANO.pdf |accessdate=10 December 2019|language=cs}}</ref><br> [[korupcia|anti-korupcia]]<ref name="Reuters2020">{{cite book|author=Reuters|chapter=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win |editor=Tomas Mrva, Jan Lopatka|title=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win|url=https://www.reuters.com/article/us-slovakia-election/slovak-anti-corruption-opposition-parties-score-emphatic-election-win-idUSKBN20O15D}}</ref><br>[[pro-europanizmus]]<ref name="Aktuality.sk">{{cite book|author=Aktuality|chapter=interview with the Minister of Defense from the OĽaNO movement |editor=Ladislav Bariak, Ján Petrovič|title=Nová posila OĽaNO: Na obrane musí skončiť papalašizmus |url=https://www.aktuality.sk/clanok/643494/nova-posila-olano-na-obrane-musi-skoncit-papalasizmus/}}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[všeľudová strana]]<ref name="NPress">{{cite web|url=https://dennikn.sk/1788029/kto-a-ako-volil-vo-volbach-2020-kde-bralo-volicov-olano-a-kto-volil-smer/|title=Who and how voted in the 2020 elections - where OĽaNO took voters and who voted Smer |first=SLOSIARIK|last=Martin|date=6 March 2020|website=www.dennikn.sk}}</ref><ref name="rolko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roľko | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní Ľudia a nezávislé osobnosti: Formovanie a kampaň k parlamentným voľbám 2012| url = https://is.muni.cz/th/ffolg/Diplomova_praca_Ivan_Rolko.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="TASR">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = TASR | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil sociálny balíček, počíta aj s trinástym dôchodkom| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22447278/vlada-predstavila-velky-balik-socialnych-opatreni-za-500-milionov.html| vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 42287511 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = 13 <small>(31.12.2017)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=OĽaNO|odkaz na autora=|titul=Výročná správa za rok 2017|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2017/VS_42287511_I_2017_20180726.pdf|vydavateľ=OĽaNO|dátum vydania=2018-04-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-03|miesto=|jazyk=}}</ref> | Mládežnícka = | Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] | Európska strana = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Zámocká 6873/14, 81101 Staré Mesto, [[Bratislava]],[[Slovensko]] | Noviny = | Farby = {{colorbox|#b2c800}} {{colorbox|#485159}} [[zelená]], [[sivá]] | Web = [http://www.obycajniludia.sk www.obycajniludia.sk] }} {{Politika na Slovensku}} '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' (skr. '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''') je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Vzniklo [[11. november|11. novembra]] [[2011]] registráciou na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]].<ref name="ives">OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = Bratislava}}</ref> Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti minister financií [[Slovensko|SR]] [[Igor Matovič]]. V roku 2020 so ziskom 25,02 % vyhralo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby]], v súčasnosti má 53 poslancov v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]] a 1 poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. == Vedenie strany == Podľa pôvodných stanov hnutia z roku 2011 stál na čele OĽANO predseda, volený na štyri roky.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia s názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti | url = https://www.politicalpartydb.org/wp-content/uploads/Statutes/Slowakia/Slovakia_olano_2011.pdf | vydavateľ = politicalpartydb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavným orgánom strany bol Snem obyčajných ľudí, tvorený všetkými členmi hnutia, OĽANO teda podľa stanov nemalo žiadnych iných členov predsedníctva.<ref name="stanovy"/> V roku [[2019]] boli stanovy upravené, aby reflektovali novú právnu úpravu fungovania politických strán a vytvorilo sa 9-členné predsedníctvo, znenie stanov však hnutie nezverejnilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO mení stanovy a počet členov, podľa Matoviča ostávajú neštandardní | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22249737/olano-meni-stanovy-a-pocet-clenov-podla-matovica-ostavaju-nestandardni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> Po snemoch z jesene 2019 a z 24. novembra 2020 fungovalo predsedníctvo v zložení<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovi Obyčajní mali snem. Komunikovali mailom | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569990-obycajni-mali-snem-komunikovali-mailom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-26 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa za rok 2019 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2019/VS_42287511_I_20200730.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * [[Igor Matovič]] – predseda ** [[Ján Budaj]] – člen predsedníctva ** [[Eduard Heger]] – člen predsedníctva ** [[Július Jakab]] – člen predsedníctva ** [[Natália Milanová]] – členka predsedníctva ** [[Jaroslav Naď]] – člen predsedníctva ** [[Peter Pollák]] – člen predsedníctva ** [[Michal Šipoš]] – člen predsedníctva ** [[Jozef Viskupič]] – člen predsedníctva === Staršie názvy === *11. november 2011{{--}}3. december 2015: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti''' * 3. december 2015{{--}}7. august 2017: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)''' * 7. august 2017{{--}}20. november 2019: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)''' <ref name="ives" /> == Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia (2010{{--}}2011) == Predchodcom hnutia ako politickej strany bolo občianske združenie ''„Obyčajní ľudia“'', ktoré vzniklo v roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO si registruje názov Kresťansko sociálne hnutie | url = https://www.omediach.com/marketing/13422-olano-si-registruje-nazov-krestansko-socialne-hnutie | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2021-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa Igora Matoviča podnietilo vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia možné spojenie [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Ján Slota|Jána Slotu]] do ústavnej väčšiny.<ref name=":0">''Ako Prochádzka svine cudzou kukuricou choval'' [online]. Denník SME, 2010-05-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://matovic.blog.sme.sk/c/227577/Ako-Prochazka-svine-cudzou-kukuricou-choval.html] </ref> Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať [[referendum]] s pracovným názvom ''„Po prstoch politikom“'',<ref name=":0" /> ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentnými voľbami roku 2010]] spolu s ďalšími troma členmi ([[Martin Fecko]], [[Erika Jurinová]] a [[Jozef Viskupič]]) prijali ponuku [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]], predsedu strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] uchádzať sa o parlamentné kreslá na jej kandidátke. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkove vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: ''„Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“''<ref name=":1">''So Sulíkom prídu aj štyria nezávislí ''[online]. Denník SME, 2010-06-13, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.sme.sk/c/5420921/so-sulikom-pridu-aj-styria-nezavisli.html]</ref> V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičove vyjadrenie: ''„Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“''.<ref name=":1" /> === Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí === Keďže sa Matovič, Jurinová, Fecko a Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách ''„Obyčajní ľudia“''. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu<ref>''Obyčajní ľudia, Noviny 2010'' [online]. Scribd, 2010-09-01, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.scribd.com/doc/32749692/OBY%C4%8CAJNI-%C4%BDUDIA-Noviny-2010-22-Web]</ref> Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách či neskorších vlastných propagačných periodikách ''„Obyčajní ľudia“,'' ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo tiež využívali internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard. [[23. máj]]a [[2010]] v noci neznámy páchateľ podpálil počas kampane Matovičove auto, ktoré roznášalo propagačné materiály.{{chýba zdroj}} == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == V parlamentných voľbách uskutočnených [[12. jún]]a [[2010]] sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.<ref name="vysledoksas2010">{{Voľby do NR SR|2010|Prednostné hlasy}}</ref> V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD]]. {| class="wikitable sortable" ! class="unsortable" | Meno kandidáta ! Poradie na kandidátnej listine ! Poradie v počte preferenčných hlasov ! Platné preferenčné hlasy | '''Podiel platných preferenčných hlasov''' |- | Jozef Viskupič | 147 | 7 | 24&nbsp;353 | 7,93 % |- | Martin Fecko | 148 | 6 | 26&nbsp;185 | 8,52 % |- | Erika Jurinová | 149 | 5 | 29&nbsp;210 | 9,51 % |- | Igor Matovič | 150 | 4 | 38&nbsp;429 | 12,51 % |} Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí.<ref>''Ako'' ''sme obchod so SaSkou a'' ''koalíciou urobili'' [online]. SME blog, 2010-08-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://matovic.blog.sme.sk/c/237063/Ako-sme-obchod-so-SaSkou-a-koaliciou-urobili.html]</ref> Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície, vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí [[2. august]]a [[2010]] uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: ''„Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť.“''<ref name=":2">''Obyčajní ľudia ostávajú v klube SaS'' [online]. SaS, Sloboda a Solidarita, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://www.strana-sas.sk/obycajni-ludia-ostavaju-v-klube-sas/189]</ref> Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: ''„ My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícii.“''.<ref name=":2" /> Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS podporila. Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády je možné zhliadnuť na webovej stránke www.scribd.com<ref>Zamietnuté návrhy občianskeho hnutia Obyčajní ľudia do vládneho programu [online]. Scribd, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - http://www.scribd.com/doc/35212660/Zamietnute-navrhy-ob%C4%8Dianskeho-hnutia-Oby%C4%8Dajni-%C4%BEudia-do-vladneho-programu</ref> === Aktivity Obyčajných ľudí – hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva === Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, [[Generálny prokurátor|generálneho prokurátora/prokurátorky]] alebo predsedu/predsedkyne [[Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky|Najvyššieho kontrolného úradu]] sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, [[Ivan Mikloš|Ivanovi Miklošovi]],<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Igor%20Matovi%C4%8D&Addressee=]</ref> tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Jozef%20Viskupi%C4%8D&Addressee=]</ref> Najaktívnejšia [[Erika Jurinová]] žiadala informácie od [[Jozef Mihál|Jozefa Mihála]], ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. [[Martin Fecko]] túto možnosť nevyužil. Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek).<ref name=":3">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Matovi%C4%8D%20Igor&Ciastka=&CisloZz=]</ref> Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Viskupi%C4%8D%20Jozef&Ciastka=&CisloZz=]</ref>, Igor Matovič 3.<ref name=":3" /> a Erika Jurinová 1<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Jurinov%C3%A1%20Erika]</ref> === Odchod Igora Matoviča zo SaS === Reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel počas hlasovania o novele zákona o štátnom občianstve SR. Štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name=":4">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=369&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False]</ref> Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14).<ref name=":4" /> Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. ''„Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu.“'',<ref name=":5">[http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/matovic-koalicia-vedela-ako-zahlasujem-bola-to-pasca-429068]</ref> povedal [[10. apríl]]a [[2011]] o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana SaS vylúčila zo svojho poslaneckého klubu. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: ''„Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“''.<ref name=":5" /> Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, keďže bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu. === Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády === [[11. október|11. októbra]] [[2011]] padla [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláda]] po tom, čo premiérka [[Iveta Radičová]] spojila hlasovanie o [[euroval|eurovale]] s vyslovením dôvery jej vláde. Z Obyčajných ľudí iba Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda za udržanie vlády, až 64 poslancov vrátane Matoviča, Viskupiča a Jurinovej sa zdržalo.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245]</ref> == Vznik politického hnutia (2011{{--}}2012) == Hnutie OĽaNO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra dňa [[11. november|11. novembra]] [[2011]], hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi poslaneckého klubu strany, [[Jozef Kollár (politik)|Jozefovi Kollárovi]].<ref name=":6">''POLITIKA: Obyčajní ľudia Viskupič, Jurinová a Fecko vystúpili z klubu SaS ''[online]. NR SR, [tel:2011-28-11 2011-28-11] [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51449</ref> === Volebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami === Všetky politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných volieb]] konajúcich sa [[10. marec|10. marca]] [[2012]], museli najneskôr do [[11. december|11. decembra]] [[2011]] predložiť MV SR kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátiek. Lídrom kandidátnej listiny bol [[Martin Mojžiš]], v prvej desiatke kandidovali tiež [[Mikuláš Huba]], [[Eugen Korda]], [[Štefan Bučko]], [[Helena Mezenská]] či [[Alojz Hlina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (kandidátka pre parlamentné voľby 2012) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6181536/obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-kandidatka-pre-parlamentne-volby-2012.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-14 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> OĽANO sa dohodlo na spolupráci tiež so stranami [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]], ktoré obsadili na listine po 10 miest (127-136, resp. 137-146). 10 miest obsadili študenti vysokých škôl, ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi (117-126). Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič.<ref name=":6" /> Vo februári 2012 pred voľbami z kandidátky OĽANO odstúpilo viacero kandidátov pre Matovičove vyžadovanie ich testu na [[polygraf]]e. Z kandidátky odišiel líder Martin Mojžiš, Štefan Bučko (2), Eugen Korda (6), Dagmar Babčanová (19) a všetci 20 kandidáti OKS a KDS na miestach 127 až 146.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk | odkaz na autora = | titul = Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-07 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]]>hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov.<ref name="smevysledky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb: zoznam poslancov a poradie v kružkovaní | url = [http://volby.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html] | dátum vydania = 11.3.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref> Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], okrem strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predbehlo aj [[MOST – HÍD|Most-Híd]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Štyria pôvodní poslanci OĽANO kandidáti sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. [[Igor Matovič]] získal prvé miesto s 150&nbsp;251 preferenčnými hlasmi, [[Erika Jurinová]] 2. s 52&nbsp;800 hlasmi, [[Jozef Viskupič]] 3. s 42&nbsp;871 hlasmi a [[Martin Fecko]] 4. s 41&nbsp;618 hlasmi.<ref name="kruzkyolano">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb..<ref name="kruzkyolano" /><ref name="vysledoksas2010" /> [[Erika Jurinová]] sa stala podpredsedníčkou parlamentu. [[Martin Fecko]] bol predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]] bol zase predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po tom, čo [[27. máj]]a [[2014]] opustil poslanecký klub OĽaNO, vzdal sa postu predsedu výboru. Ďalší poslanec hnutia, [[Peter Pollák]], zastával funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. === Odchod poslancov a poslankýň z OĽaNO === Prvým odídencom z hnutia bol [[Alojz Hlina]], ktorý tak urobil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. ''„OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba...“''<ref>''Hlina odchádza z OĽaNO. Nedovolí vraj, aby ho niekto urážal ''[online]. Denník Pravda, 2012-10-26 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251549-hlina-odchadza-z-olano-nedovoli-vraj-aby-ho-niekto-urazal/ </ref> Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder hnutia zmení niektoré jej organizačné prvky – Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec. O rok na to, [[28. október|28. októbra]] [[2013]], vystúpila z klubu poslankyňa [[Mária Ritomská]]. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami hnutia, s ktorými nesúhlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne.<ref>''Ritomská tvrdí, že od Obyčajných odišla aj pre hádky Matoviča s Hlinom ''[online]. SME 2013-10-30 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://www.sme.sk/c/6988979/ritomska-tvrdi-ze-od-obycajnych-odisla-aj-pre-hadky-matovica-s-hlinom.html</ref> Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláša Hubu]], ktorý tak urobil [[27. máj]]a [[2014]] po tom, čo sa hnutie, jeho voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec [[Branislav Škripek]], vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považoval za liberála.<ref>''Po odchode od Obyčajných končí Huba aj ako šéf výboru'' [online]. SME 2014-06-03 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/c/7224413/po-odchode-od-obycajnych-konci-huba-aj-ako-sef-vyboru.html</ref> === Prezidentské voľby 2014 === Počas [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských volieb]] boli poslanci a poslankyne hnutia v podpore kandidátov a kandidátky nejednotní. O post prezidentky sa uchádzala poslankyňa hnutia OĽaNO [[Helena Mezenská]]. Podľa slov Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov [[19. december|19. decembra]] [[2013]], t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do [[9. január]]a [[2014]]. Napriek tomu, že kandidovala Mezenská, nie všetci ju podporili. Matovič sa vyjadril: „''Sme slobodný klub slobodných ľudí. Keďže žiaden z prezidentských kandidátov nespĺňa spoločné kritériá... predpokladám, že sa nezhodneme na jednom kandidátovi...“''.<ref>''OĽaNO nepodporí jednotne kandidáta na prezidenta'' [online]. Webnoviny, 2014-01-04 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/olano-nepodpori-jednotne-kandidata-na/774336-clanok.html</ref> Matovič podporil [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]], [[Štefan Kuffa]] naopak proti tomuto kandidátovi ostro vystupoval. [[Jozef Viskupič]] podporoval [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]]. Práve Milanovi Kňažkovi a Gyulovi Bárdosovi ponúkli niektorí poslanci hnutia spolu aj s niektorými ďalšími opozičnými poslancami svoje podpisy pod ich kandidatúru. Všeobecne hnutie podporovalo skôr občianskych kandidátov či kandidátku.<ref>''Igor Matovič: Pomôžeme občianskym kandidátom na prezidenta'' [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/</ref>V prvom kole volieb napokon získala 45 180 (2,38 %) hlasov.<ref>''Výsledky prezidentských volieb 2014'' [online]. SME, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/</ref> Pred druhým kolom volieb väčšina výrazne podporovala [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]].{{chýba zdroj}} === Voľby do Európskeho parlamentu 2014 === Lídrom kandidátky OĽaNO vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu]] [[24. máj]]a [[2014]] bol poslanec NR SR Jozef Viskupič.<ref name=":7" /> Na kandidátke boli tiež [[Viera Dubačová]], [[Oto Žarnay]] či [[Stanislav Daniel]]. Hnutie nakoniec získalo 7,46 % hlasov, čo znamenalo zisk jeden mandátu. Ten vďaka prekrúžkovaniu obsadil poslanec [[Branislav Škripek]].<ref name=":7">''Oficiálne výsledky eurovolieb - kto vyhral a koho ste krúžkovali?'' [online]. Denník Pravda, 2014-05-25, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/ </ref> === Volebná kampaň pred parlamentnými voľbami 2015 === V lete 2015 sa OĽaNO dohodlo so stranou [[NOVA (politická strana)|NOVA]], že do nadchádzajúcich parlamentných volieb pôjdu spoločne ako kvázikoalícia, ktorá sa narozdiel od skutočnej dvojkoalície vyhne potrebe dosiahnuť kvórum 7 % hlasov. O lídrovi tohto spojenectva mali rozhodnúť voliči tak, že lídrom sa mal stať politik s najvyšším počtom preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 24hod.sk - 24 hodín s.r.o. - WebSys s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Koalícia OĽaNO a NOVA zostane aj po voľbách, o lídrovi rozhodnú krúžky | url = https://www.24hod.sk/koalicia-olano-a-nova-zostane-aj-po-volbach-o-lidrovi-rozhodnu-kruzky-cl371368.html | vydavateľ = 24hod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] v marci 2016 získalo OĽaNO-NOVA pomerne prekvapivo 11,02 % hlasov, čo prevyšovalo predvolebné prieskumy, ktoré strane rok pred voľbami nenamerali viac než 8,8 %. Tento zisk stačil OĽaNu na 19 kresiel v Národnej rade a stalo sa treťou najsilnejšou stranou. Hnutie zotrvalo počas volebného obdobia v opozícii. Po ním spôsobenej autonehode sa poslaneckého mandátu a členstva v poslaneckom klube OĽaNO vzdal koncom roku 2016 predseda hnutia NOVA, [[Daniel Lipšic]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = su | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405792-daniel-lipsic-sa-vzdal-mandatu-poslanca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Podľa výročnej správy hnutia boli jeho výdavky za rok [[2016]] 2 485 975,81 € a príjmy 3 546 954,38 €, čiže výsledkom hospodárenia bol prebytok 1 060 968,55 €.<ref>http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_42287511_I_2016_20170725.pdf</ref> === Regionálne voľby 2017 === V [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|krajských voľbách]] v roku 2017 postavilo OĽaNO dvoch svojich zakladajúcich členov a vtedajších poslancov NR SR ako kandidátov na posty predsedov Trnavského ([[Jozef Viskupič]]), resp. Žilinského ([[Erika Jurinová]]) samosprávneho kraja. Obaja ako kandidáti širokej pravicovej koalície uspeli a stali sa županmi, na základe čoho sa vzdali svojich poslaneckých mandátov. Nahradili ich [[Elena Červeňáková]] a [[Natália Milanová]]. OĽaNO získalo 23 župných poslancov, čo predstavovalo 4. miesto medzi politickými stranami za SMER-SD, KDH a SMK. === Odchody z poslaneckého klubu === V priebehu rokov 2018-2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo 9 z 19 poslancov, zväčša akcentujúc chýbajúcu možnosť podieľať sa na spravovaní hnutia, ktoré stojí na Igorovi Matovičovi. Matovič naopak vyhlasoval, že stranu odchody neohrozia a že poslanci odišli z vypočítavosti pre obavy z nezvolenia v ďalšom volebnom období.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = mha | odkaz na autora = | titul = Odídenci mali dosť Matovičovho strieľania od buka do buka | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/516198-remisova-a-dalsi-styria-poslanci-opustaju-olano/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-18 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> [[Veronika Remišová]] odišla do strany [[ZA ĽUDÍ]], [[Jozef Lukáč]] do [[SME RODINA]], [[Elena Červeňáková]], [[Soňa Gaborčáková]], [[Anna Verešová]] a [[Richard Vašečka]] do [[KDH]] (Vašečka neskôr vstúpil do [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Viera Dubačová]], [[Alan Suchánek]] a [[Oto Žarnay]] do [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. === Voľby do EP 2019 === Igor Matovič počas kampane do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovolieb v máji 2019]] viackrát zmenil volebnú taktiku. Spočiatku kandidoval sám ako líder kandidátky z prvého miesta, z druhého kandidoval občiansky aktivista [[Michal Šipoš]] a z tretieho bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity [[Peter Pollák]]. Kandidatúru označil ako referendum o sebe samom, ktoré malo odsúhlasiť jeho náhly zahraničnopolitický posun, kedy začal kritizovať [[USA]] pre ich [[geopolitika|geopolitiku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho, TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič rozohral hru okolo eurovolieb: Ak nezískam 50-tisíc krúžkov, odídem zo slovenského parlamentu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1898074-matovic-rozohral-hru-okolo-eurovolieb-ak-neziskam-50-tisic-kruzkov-odidem-zo-slovenskeho-parlamentu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne však oznámil, že aj keď bude za europoslanca zvolený, mandát si neprevezme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič kandiduje za europoslanca, aby sa ním nestal. Pre kritiku USA je v spore s Remišovou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1394711/matovic-kandiduje-za-europoslanca-aby-sa-nim-nestal-pre-kritiku-usa-je-v-spore-s-remisovou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne OĽaNO taktiku zmenilo, Matovič sa kandidatúry vzdal a naopak vyzval voličov, aby na kandidátke krúžkovali [[Peter Pollák|Petra Polláka]], "aby sa tak do EP dostal prvý [[Rómovia na Slovensku|rómsky]] europoslanec zo Slovenska a nezvíťazili fašisti".<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Baňovič | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Matovič nebude kandidovať do europarlamentu. Odstúpil v prospech Polláka | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/55563/matovic-nebude-kandidovat-do-europarlamentu-odstupil-v-prospech-pollaka/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Nakoniec OĽaNO tesne presiahlo potrebnú hranicu 5 %, získalo 5,25 % hlasov a jeden mandát pre Polláka. === Predvolebná kampaň pre voľby do Národnej rady 2020 === Hnutie sa počas leta a jesene 2019 nepridalo k tzv. Paktu o neútočení, ktorý postupne podpisovali ostatné opozičné politické strany ([[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia]], [[KDH]], [[ZA ĽUDÍ]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]). Líder strany Matovič od jesene kritizoval opozičné strany, že nepodporili septembrový návrh na odvolávanie premiéra Pellegiriniho, že strana ZA ĽUDÍ svojím vznikom rozbíja opozičné hlasy a taktiež vo februári kritizoval prístup, s akým PS-SPOLU pristupuje k protidemonštráciám na mítingoch strany [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR | odkaz na autora = | titul = Opozícii ubrala voličov, kritizuje Matovič Za ľudí. Šeliga reagoval | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1170033/opozicii-ubrala-volicov-kritizuje-matovic-za-ludi-seliga-reagoval.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-25 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič kritizuje progresívcov, Spolu a KDH: Nezabojovali dostatočne za odvolanie Pellegriniho | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2007665-matovic-kritizuje-progresivcov-spolu-a-kdh-nezabojovali-dostatocne-za-odvolanie-pellegriniho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-17 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič sa obul do opozície, straší nepokojmi | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/541246-matovic-sa-obul-do-opozicie-strasi-nepokojmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> 22. októbra 2019 oznámili strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] a [[Kresťanská únia]], že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako kvázikoalícia, no de iure jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku [[Anna Záborská|Annu Záborskú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO a Kresťanská únia idú do volieb spoločne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/48236/matovic-zvolal-spolocny-brifing-so-zaborskou-a-vaseckom | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-22 | dátum prístupu = 2019-10-23}}</ref> 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na ''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA'', čo naznačovalo, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán [[NOVA (politická strana)|NOVA]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]]. Nakoniec na kandidátke OĽaNO kandidovalo 6 členov strany NOVA a 5 zo strany Zmena zdola. Začiatkom decembra 2019 predstavilo hnutie svoju kandidátnu listinu. Z prvého miesta kandidovala "obyčajná žena z východu", pedagogička [[Mária Šofranko]], z druhého bezpečnostný analytik [[Jaroslav Naď]] a z tretieho bývalý policajt [[Lukáš Kyselica]]. Vtedajší poslanci za OĽaNO obsadili posledné miesta na kandidátke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV Pravda.sk | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/3023-matovic-povolal-zabavaca-tenistu-aj-obycajnu-zenu-z-vychodu | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Líderka kandidátky Šofranko sa však z kampane po krátkom čase stiahla pre chorobu a predvolebnú kampaň viedol ďalej predseda Matovič.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Líderka OĽaNO v kampani zrejme končí: Igor Matovič prezradil dôvod! | url = https://www.bajecnezeny.sk/liderka-olano-v-kampani-zrejme-konci-igor-matovic-prezradil-dovod/ | vydavateľ = bajecnezeny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali k vile bývalého ministra financií [[Ján Počiatek|Jána Počiatka]] v [[Cannes]]. Strana predstavila volebný program 1. februára 2020. Program obsahoval viac ako 900 návrhov a riešení, najväčšiu pozornosť vyvolalo 11 otázok na referendový spôsob, ktoré, pokiaľ ľudia tak v hlasovaní rozhodnú, sa stanú záväzkom, bez ktorého OĽaNO nevstúpi do žiadnej vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil priority, chce presadiť to, čo rozhodnú ľudia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22315929/volby-2020-matovic-predstavil-program-olano.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Návrh otázok bol kritizovaný ako populistický krok, v mnohých bodoch nerealizovateľný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šimečka | meno = Martin M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič a útrapy demokracie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1743946/matovic-a-utrapy-demokracie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Obšitník | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovo hlasovanie môže dopadnúť omnoho horšie než to v Iowe | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/51335/matovicovo-hlasovanie-moze-dopadnut-omnoho-horsie-nez-to-v-iowe | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-05 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Vo februári 2020 hnutie po prvý raz zverejnilo deväť členov svojho predsedníctva: [[Igor Matovič]], poslanci [[Eduard Heger]], [[Ján Budaj]], [[Natália Milanová]], [[Peter Pollák]], [[Jozef Viskupič]], [[Jaroslav Naď]], [[Michal Šipoš]] a [[Július Jakab]]. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, nie sú známe.<ref name="dennikn-matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič dá na svoj inštinkt, no nebúcha po stole. Hnutie prvýkrát zverejnilo deväť členov predsedníctva | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1764630/matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha-po-stole-hnutie-prvykrat-zverejnilo-devat-clenov-predsednictva/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-26 }}</ref> == Volebné obdobie 2020{{--}}2024 == Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR]] strana OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA presvedčivo zvíťazila, keď získala 25,02 % hlasov, čo jej stačilo na zisk 53 poslaneckých mandátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Predseda Matovič viedol úspešné rokovania so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ, ktoré viedli v marci 2020 ku vzniku vládnej koalície. OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA obsadilo post predsedu vlády a osem ďalších ministerských kresiel. == Volebné výsledky == === Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | 218 537 | align="right" | 8,55 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|16|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" | {{Rast}}287 611 | align="right" | {{Rast}}11,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|19|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" | {{Rast}}721 166 | align="right" | {{Rast}}25,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|53|150|hex=#c0d81f}} | {{Rast}}'''1.''' | Koalícia so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 41 829 | align="right" | 7,46 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | 4. miesto | účasť vo frakcii [[Strana európskych konzervatívci a reformisti|ECR]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | {{Rast}}51 834 | align="right" | {{Pokles}}5,25 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | {{Pokles}}6. miesto | účasť vo frakcii [[Európska ľudová strana|EPP]] |} === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable sortable" border="1" !Rok volieb !kandidát !1. kolo počet hlasov !1. kolo počet hlasov % !umiestnenie !2. kolo počet hlasov !2. kolo počet hlasov % !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Helena Mezenská]] | align="right" |45 180 | align="right" |2,40 % |7. | colspan="3" |nepostúpil(a) |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |'''**''' [[Robert Mistrík]] | align="right" |<small>''kandidát sa vzdal v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]''<small> | align="right" |– |– | colspan="3" | |} '''*''' strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] '''**''' nezávislý kandidát podporovaný stranou <nowiki>***</nowiki> strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany [[Progresívne Slovensko]] Zuzanu Čaputovú === Voľby do orgánov samosprávnych krajov === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>predsedov <br>VÚC ! Počet mandátov <br>predsedov VÚC<br>(ako koalícia) ! Umiestnenie ! Počet mandátov<br>poslancov<br> ! Počet mandátov<br>poslancov<br>(ako koalícia) ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|2013]] | colspan = 7 align="center" | ''Neúčasť vo voľbách'' |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|8|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|8|hex=#87CEFA}} | '''''1. miesto''''' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|23|408|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|105|401|hex=#87CEFA}} | align="center" | 5,64 % | 5. miesto |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov % ! Umiestnenie ! Počet <br>mandátov<br> poslancov ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|2904|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 48. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|84|20646|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 20. miesto |} ''V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za hnutie. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov hnutie získalo v koalíciách s inými stranami.'' === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Results_Slovak_parliament_elections_2012_OLANO.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Results_Slovak_parliament_elections_2016_OLANONOVA.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 2020 nrsr olano.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 </gallery> == Volebné preferencie == Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry [http://www.focus-research.sk Focus]. ''(pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl a október 2012).'' Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu. ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOCUS|url=http://www.focus-research.sk/|vydavateľ=www.focus-research.sk|dátum prístupu=2020-02-06}}</ref> ==== (okrem vyššie uvedených rokov) {| class="wikitable" !bgcolor="#ffffbd" |Rok !bgcolor="#ffffbd" |I !bgcolor="#ffffbd" |II !bgcolor="#ffffbd" |III !bgcolor="#ffffbd" |IV !bgcolor="#ffffbd" |V !bgcolor="#ffffbd" |VI !bgcolor="#ffffbd" |VII !bgcolor="#ffffbd" |VIII !bgcolor="#ffffbd" |IX !bgcolor="#ffffbd" |X !bgcolor="#ffffbd" |XI !bgcolor="#ffffbd" |XII |- |'''2011'''||.||.||.||.||.||.||.||.||.||.||2,9||'''5,8''' |- |'''2012'''||'''5,2'''||'''8,9'''||'''6,7'''||'''9,3'''||'''6,0'''||'''8,5'''||'''7,5'''||'''8,0'''||'''6,3'''||'''8,0'''||'''9,0'''||'''7,0''' |- |'''2013'''||'''8,8'''||'''8,9'''||'''8,3'''||'''8,4'''||'''7,8'''||.||.||.||'''7,5'''||'''9,7'''||.||. |- |'''2014''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2015''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2016''' |'''6,4''' |'''6,4''' |'''10,0''' |. |'''8,8''' |'''9,9''' |. |'''9,7''' |'''8,2''' |. |'''8,0''' |'''8,2''' |- |'''2017''' |'''10,2''' |'''9,7''' |. |'''9,2''' |. |'''9,6''' |'''9,2''' |'''9,2''' |'''9,6''' |'''8,5''' |'''12,5''' |. |- |'''2018''' |'''11,4''' |. |'''10,4''' | | |'''10,0''' | |'''8,7''' | | | | |- |'''2019''' |'''10,0''' |'''8,4''' |. |'''9,1''' |. |'''6,7/5,1''' |. |'''5,0/6,1''' |'''6,8/6,3''' |'''6,0''' |'''5,7''' |'''8''' |- |'''2020''' |'''7,7'''/'''9,0''' |'''13,3''' |'''23,3''' |'''24,4''' |'''22,9''' |'''21,2''' |. |. |'''18.4''' |'''15,1''' |'''14,0''' |'''11,0''' |- |'''2021''' |'''10,1''' | | | | | | | | |'''8,4''' |. |'''7,9''' |- |'''2022''' |'''8,0''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKO.sk|url=https://ako.sk/|vydavateľ=AKO.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2017''' |. |. |. |. |. |. |. |. |'''8,9''' |. |'''12,5''' |. |- !'''2018''' |. |'''10,2''' |. |'''9,1'''/'''8,7''' |'''9,1''' |'''8,6''' |. |'''8,4''' |'''9,4''' |'''8,2''' |'''8,1''' |'''7,7''' |- !'''2019''' |. |'''10,1''' |. |'''8,6''' |'''9,2''' |. |. |'''7,3''' |. |'''5,8''' |'''7,6''' |. |- !'''2020''' |'''8,3'''/'''8,4''' |'''13,5'''/'''15,5''' |. |'''29,9''' |. |. |'''23,5''' |. |. |'''15,3''' |. |'''14,2''' |- !'''2021''' |. |'''13,8''' | | | | | |'''9,8''' | |'''9,2''' |'''9,7''' |'''9,0''' |- !2022 |'''9,3''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=agentúra Polis na Pravda.sk|url=https://www.pravda.sk/trendove-temy/agentura-polis/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2019''' |. |. |. |. | |. |. |. |'''7,4''' |'''7,0''' |'''7,0''' |'''9,8''' |- !'''2020''' |'''10,0''' |'''12,0'''/'''12,2''' |. |. |'''24,7''' |'''24,4''' |. |. |'''20,7''' |. |. |. |- !'''2021''' |'''14,1''' | | | | | | | | | | | |- !2022 | | | | | | | | | | | | |} == Politici OĽaNO == Články o politikoch hnutia sú uvedené v kategórii [[Kategória:Politici OĽANO|Politici OĽANO]]. === Predsedovia OĽaNO === * 2011{{--}}súčasnosť [[Igor Matovič]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko||Politika|}} * [http://www.obycajniludia.sk/ Oficiálna stránka] * [https://sk-sk.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/ Oficiálne stránky na Facebook-u] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 Záznam v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] oclvnxwk6dii0929zq162y6pwrxso59 7417673 7417669 2022-07-30T21:06:24Z 88.212.36.188 /* Vylúčenie Igora Matoviča z poslaneckého klubu SaS */Upresnenie o poslanecký klub ktorej politickej strany sa jedná. wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' | Logo strany = | Skratka = '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''' | Založenie = [[11. november|11. novembra]] [[2011]] | Rozpustenie = | Predseda = [[Igor Matovič]] | Predsedníčka = | Podpredseda =[[Jaroslav Naď]]<br>[[Eduard Heger]]<br>[[Michal Šipoš]]<br>[[Natália Milanová]]<br>[[Ján Budaj]] | Prezident = | Poslancov = {{Infobox politická strana/mandáty|47|150|hex=#b2c800}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}}<br/><br/> 1 ([[Európsky parlament|EP]]) | Volebný výsledok = {{rast}} 25,02 %<br />[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|Voľby do NR SR 2020]]<br /> {{pokles}} 5,25 %<br />[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Voľby do EP 2019]] | Ideológie = [[konzervativizmus]]<ref name="Visegrad">{{cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/news/ordinary-people-files|title=The Visegrad Group: the Czech Republic, Hungary, Poland and Slovakia - Ordinary People files request to be registered as political party in Slovakia|first=Webra International|last=Kft.|date=28 October 2011|website=www.visegradgroup.eu}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|accessdate=4 March 2020|year=2020}}</ref><br> <ref name="Wassenberg2019">{{cite book|author=Birte Wassenberg|chapter=Euroscepticism at the EP elections in 2014: A reflection of the different patterns of opposition to the EU?|editor=Olivier Costa|title=The European Parliament in Times of EU Crisis: Dynamics and Transformations|url=https://books.google.com/books?id=Y5l7DwAAQBAJ&pg=PA287|year=2019|publisher=Springer|isbn=978-3-319-97391-3|page=287}}</ref><ref>{{Citation |last=Křtínová|first=Andrea|title=Politická strana OĽANO jako příklad populistické strany |year=2009 |publisher=[[Masaryk University]]|location=Brno|url=https://is.muni.cz/th/u7wcs/bakalarka_OLANO.pdf |accessdate=10 December 2019|language=cs}}</ref><br> [[korupcia|anti-korupcia]]<ref name="Reuters2020">{{cite book|author=Reuters|chapter=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win |editor=Tomas Mrva, Jan Lopatka|title=Slovak anti-corruption opposition parties score emphatic election win|url=https://www.reuters.com/article/us-slovakia-election/slovak-anti-corruption-opposition-parties-score-emphatic-election-win-idUSKBN20O15D}}</ref><br>[[pro-europanizmus]]<ref name="Aktuality.sk">{{cite book|author=Aktuality|chapter=interview with the Minister of Defense from the OĽaNO movement |editor=Ladislav Bariak, Ján Petrovič|title=Nová posila OĽaNO: Na obrane musí skončiť papalašizmus |url=https://www.aktuality.sk/clanok/643494/nova-posila-olano-na-obrane-musi-skoncit-papalasizmus/}}</ref> | Iné1 názov = Politické spektrum | Iné1 = [[všeľudová strana]]<ref name="NPress">{{cite web|url=https://dennikn.sk/1788029/kto-a-ako-volil-vo-volbach-2020-kde-bralo-volicov-olano-a-kto-volil-smer/|title=Who and how voted in the 2020 elections - where OĽaNO took voters and who voted Smer |first=SLOSIARIK|last=Martin|date=6 March 2020|website=www.dennikn.sk}}</ref><ref name="rolko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roľko | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní Ľudia a nezávislé osobnosti: Formovanie a kampaň k parlamentným voľbám 2012| url = https://is.muni.cz/th/ffolg/Diplomova_praca_Ivan_Rolko.pdf | vydavateľ = is.muni.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="TASR">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = TASR | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil sociálny balíček, počíta aj s trinástym dôchodkom| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22447278/vlada-predstavila-velky-balik-socialnych-opatreni-za-500-milionov.html| vydavateľ = sme.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> | Iné2 názov = [[Identifikačné číslo organizácie|IČO]] | Iné2 = 42287511 | Iné3 názov = Počet členov | Iné3 = 13 <small>(31.12.2017)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=OĽaNO|odkaz na autora=|titul=Výročná správa za rok 2017|url=https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2017/VS_42287511_I_2017_20180726.pdf|vydavateľ=OĽaNO|dátum vydania=2018-04-09|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-06-03|miesto=|jazyk=}}</ref> | Mládežnícka = | Skupina EP = [[Skupina Európskej ľudovej strany]] | Európska strana = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = Zámocká 6873/14, 81101 Staré Mesto, [[Bratislava]],[[Slovensko]] | Noviny = | Farby = {{colorbox|#b2c800}} {{colorbox|#485159}} [[zelená]], [[sivá]] | Web = [http://www.obycajniludia.sk www.obycajniludia.sk] }} {{Politika na Slovensku}} '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA''' (skr. '''OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA''') je slovenské politické hnutie. Prezentuje sa ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. Vzniklo [[11. november|11. novembra]] [[2011]] registráciou na [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstve vnútra SR]].<ref name="ives">OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-22 | miesto = Bratislava}}</ref> Predsedom hnutia je od jeho vzniku bývalý podnikateľ, v súčasnosti minister financií [[Slovensko|SR]] [[Igor Matovič]]. V roku 2020 so ziskom 25,02 % vyhralo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby]], v súčasnosti má 53 poslancov v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]] a 1 poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]. == Vedenie strany == Podľa pôvodných stanov hnutia z roku 2011 stál na čele OĽANO predseda, volený na štyri roky.<ref name="stanovy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanovy politického hnutia s názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti | url = https://www.politicalpartydb.org/wp-content/uploads/Statutes/Slowakia/Slovakia_olano_2011.pdf | vydavateľ = politicalpartydb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavným orgánom strany bol Snem obyčajných ľudí, tvorený všetkými členmi hnutia, OĽANO teda podľa stanov nemalo žiadnych iných členov predsedníctva.<ref name="stanovy"/> V roku [[2019]] boli stanovy upravené, aby reflektovali novú právnu úpravu fungovania politických strán a vytvorilo sa 9-členné predsedníctvo, znenie stanov však hnutie nezverejnilo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = OĽaNO mení stanovy a počet členov, podľa Matoviča ostávajú neštandardní | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22249737/olano-meni-stanovy-a-pocet-clenov-podla-matovica-ostavaju-nestandardni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-31 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> Po snemoch z jesene 2019 a z 24. novembra 2020 fungovalo predsedníctvo v zložení<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horský | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovi Obyčajní mali snem. Komunikovali mailom | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569990-obycajni-mali-snem-komunikovali-mailom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-26 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa za rok 2019 | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2019/VS_42287511_I_20200730.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>: * [[Igor Matovič]] – predseda ** [[Ján Budaj]] – člen predsedníctva ** [[Eduard Heger]] – člen predsedníctva ** [[Július Jakab]] – člen predsedníctva ** [[Natália Milanová]] – členka predsedníctva ** [[Jaroslav Naď]] – člen predsedníctva ** [[Peter Pollák]] – člen predsedníctva ** [[Michal Šipoš]] – člen predsedníctva ** [[Jozef Viskupič]] – člen predsedníctva === Staršie názvy === *11. november 2011{{--}}3. december 2015: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti''' * 3. december 2015{{--}}7. august 2017: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)''' * 7. august 2017{{--}}20. november 2019: '''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)''' <ref name="ives" /> == Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia (2010{{--}}2011) == Predchodcom hnutia ako politickej strany bolo občianske združenie ''„Obyčajní ľudia“'', ktoré vzniklo v roku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO si registruje názov Kresťansko sociálne hnutie | url = https://www.omediach.com/marketing/13422-olano-si-registruje-nazov-krestansko-socialne-hnutie | vydavateľ = omediach.com | dátum vydania = 2021-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa Igora Matoviča podnietilo vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia možné spojenie [[Robert Fico|Roberta Fica]] a [[Ján Slota|Jána Slotu]] do ústavnej väčšiny.<ref name=":0">''Ako Prochádzka svine cudzou kukuricou choval'' [online]. Denník SME, 2010-05-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://matovic.blog.sme.sk/c/227577/Ako-Prochazka-svine-cudzou-kukuricou-choval.html] </ref> Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať [[referendum]] s pracovným názvom ''„Po prstoch politikom“'',<ref name=":0" /> ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentnými voľbami roku 2010]] spolu s ďalšími troma členmi ([[Martin Fecko]], [[Erika Jurinová]] a [[Jozef Viskupič]]) prijali ponuku [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]], predsedu strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] uchádzať sa o parlamentné kreslá na jej kandidátke. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkove vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: ''„Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“''<ref name=":1">''So Sulíkom prídu aj štyria nezávislí ''[online]. Denník SME, 2010-06-13, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.sme.sk/c/5420921/so-sulikom-pridu-aj-styria-nezavisli.html]</ref> V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičove vyjadrenie: ''„Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“''.<ref name=":1" /> === Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí === Keďže sa Matovič, Jurinová, Fecko a Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa s hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách ''„Obyčajní ľudia“''. Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu<ref>''Obyčajní ľudia, Noviny 2010'' [online]. Scribd, 2010-09-01, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online – [http://www.scribd.com/doc/32749692/OBY%C4%8CAJNI-%C4%BDUDIA-Noviny-2010-22-Web]</ref> Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách či neskorších vlastných propagačných periodikách ''„Obyčajní ľudia“,'' ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo tiež využívali internet – sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard. [[23. máj]]a [[2010]] v noci neznámy páchateľ podpálil počas kampane Matovičove auto, ktoré roznášalo propagačné materiály.{{chýba zdroj}} == Volebné obdobie 2010{{--}}2012 == V parlamentných voľbách uskutočnených [[12. jún]]a [[2010]] sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4. až 7. mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.<ref name="vysledoksas2010">{{Voľby do NR SR|2010|Prednostné hlasy}}</ref> V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD]]. {| class="wikitable sortable" ! class="unsortable" | Meno kandidáta ! Poradie na kandidátnej listine ! Poradie v počte preferenčných hlasov ! Platné preferenčné hlasy | '''Podiel platných preferenčných hlasov''' |- | Jozef Viskupič | 147 | 7 | 24&nbsp;353 | 7,93 % |- | Martin Fecko | 148 | 6 | 26&nbsp;185 | 8,52 % |- | Erika Jurinová | 149 | 5 | 29&nbsp;210 | 9,51 % |- | Igor Matovič | 150 | 4 | 38&nbsp;429 | 12,51 % |} Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí.<ref>''Ako'' ''sme obchod so SaSkou a'' ''koalíciou urobili'' [online]. SME blog, 2010-08-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://matovic.blog.sme.sk/c/237063/Ako-sme-obchod-so-SaSkou-a-koaliciou-urobili.html]</ref> Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície, vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí [[2. august]]a [[2010]] uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: ''„Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS, s vedomím premiérky Ivety Radičovej vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť.“''<ref name=":2">''Obyčajní ľudia ostávajú v klube SaS'' [online]. SaS, Sloboda a Solidarita, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [http://www.strana-sas.sk/obycajni-ludia-ostavaju-v-klube-sas/189]</ref> Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: ''„ My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícii.“''.<ref name=":2" /> Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS podporila. Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády je možné zhliadnuť na webovej stránke www.scribd.com<ref>Zamietnuté návrhy občianskeho hnutia Obyčajní ľudia do vládneho programu [online]. Scribd, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - http://www.scribd.com/doc/35212660/Zamietnute-navrhy-ob%C4%8Dianskeho-hnutia-Oby%C4%8Dajni-%C4%BEudia-do-vladneho-programu</ref> === Aktivity Obyčajných ľudí – hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva === Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, [[Generálny prokurátor|generálneho prokurátora/prokurátorky]] alebo predsedu/predsedkyne [[Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky|Najvyššieho kontrolného úradu]] sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, [[Ivan Mikloš|Ivanovi Miklošovi]],<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Igor%20Matovi%C4%8D&Addressee=]</ref> tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&ViewID=All&Assigner=Jozef%20Viskupi%C4%8D&Addressee=]</ref> Najaktívnejšia [[Erika Jurinová]] žiadala informácie od [[Jozef Mihál|Jozefa Mihála]], ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. [[Martin Fecko]] túto možnosť nevyužil. Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek).<ref name=":3">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Matovi%C4%8D%20Igor&Ciastka=&CisloZz=]</ref> Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Viskupi%C4%8D%20Jozef&Ciastka=&CisloZz=]</ref>, Igor Matovič 3.<ref name=":3" /> a Erika Jurinová 1<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Jurinov%C3%A1%20Erika]</ref> === Vylúčenie Igora Matoviča z poslaneckého klubu SaS === Reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a stranou SaS prišiel počas hlasovania o novele zákona o štátnom občianstve SR. Štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].<ref name=":4">[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=369&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False]</ref> Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14).<ref name=":4" /> Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. ''„Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu.“'',<ref name=":5">[http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/matovic-koalicia-vedela-ako-zahlasujem-bola-to-pasca-429068]</ref> povedal [[10. apríl]]a [[2011]] o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana SaS vylúčila zo svojho poslaneckého klubu. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: ''„Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu...“''.<ref name=":5" /> Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, keďže bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že hneď ako Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu. === Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády === [[11. október|11. októbra]] [[2011]] padla [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vláda]] po tom, čo premiérka [[Iveta Radičová]] spojila hlasovanie o [[euroval|eurovale]] s vyslovením dôvery jej vláde. Z Obyčajných ľudí iba Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda za udržanie vlády, až 64 poslancov vrátane Matoviča, Viskupiča a Jurinovej sa zdržalo.<ref>[http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245]</ref> == Vznik politického hnutia (2011{{--}}2012) == Hnutie OĽaNO vzniklo registráciou na Ministerstve vnútra dňa [[11. november|11. novembra]] [[2011]], hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi poslaneckého klubu strany, [[Jozef Kollár (politik)|Jozefovi Kollárovi]].<ref name=":6">''POLITIKA: Obyčajní ľudia Viskupič, Jurinová a Fecko vystúpili z klubu SaS ''[online]. NR SR, [tel:2011-28-11 2011-28-11] [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51449</ref> === Volebná kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami === Všetky politické subjekty, ktoré sa chceli zúčastniť [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných volieb]] konajúcich sa [[10. marec|10. marca]] [[2012]], museli najneskôr do [[11. december|11. decembra]] [[2011]] predložiť MV SR kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátiek. Lídrom kandidátnej listiny bol [[Martin Mojžiš]], v prvej desiatke kandidovali tiež [[Mikuláš Huba]], [[Eugen Korda]], [[Štefan Bučko]], [[Helena Mezenská]] či [[Alojz Hlina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (kandidátka pre parlamentné voľby 2012) | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/6181536/obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-kandidatka-pre-parlamentne-volby-2012.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-12-14 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> OĽANO sa dohodlo na spolupráci tiež so stranami [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] a [[Konzervatívni demokrati Slovenska|KDS]], ktoré obsadili na listine po 10 miest (127-136, resp. 137-146). 10 miest obsadili študenti vysokých škôl, ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi (117-126). Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič.<ref name=":6" /> Vo februári 2012 pred voľbami z kandidátky OĽANO odstúpilo viacero kandidátov pre Matovičove vyžadovanie ich testu na [[polygraf]]e. Z kandidátky odišiel líder Martin Mojžiš, Štefan Bučko (2), Eugen Korda (6), Dagmar Babčanová (19) a všetci 20 kandidáti OKS a KDS na miestach 127 až 146.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda.sk | odkaz na autora = | titul = Matovičovi sa rozpadla kandidátka, KDS, OKS, Mojžiš či Korda odišli | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173265-matovicovi-sa-rozpadla-kandidatka-kds-oks-mojzis-ci-korda-odisli/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2012-02-07 | dátum prístupu = 2021-03-24 }}</ref> == Volebné obdobie 2012{{--}}2016 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách v roku 2012]]>hnutie získalo 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55 % podpory hnutie obdržalo 16 poslaneckých mandátov.<ref name="smevysledky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Výsledky volieb: zoznam poslancov a poradie v kružkovaní | url = [http://volby.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html] | dátum vydania = 11.3.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = [[SME|Denník SME]]| miesto = | jazyk = slovenčina}}</ref> Hnutie sa umiestnilo na treťom mieste za [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], okrem strany [[Sloboda a Solidarita|SaS]] predbehlo aj [[MOST – HÍD|Most-Híd]] a [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]. Štyria pôvodní poslanci OĽANO kandidáti sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. [[Igor Matovič]] získal prvé miesto s 150&nbsp;251 preferenčnými hlasmi, [[Erika Jurinová]] 2. s 52&nbsp;800 hlasmi, [[Jozef Viskupič]] 3. s 42&nbsp;871 hlasmi a [[Martin Fecko]] 4. s 41&nbsp;618 hlasmi.<ref name="kruzkyolano">{{Voľby do NR SR|2012|Prednostné hlasy}}</ref> Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243 % zisku z predošlých volieb..<ref name="kruzkyolano" /><ref name="vysledoksas2010" /> [[Erika Jurinová]] sa stala podpredsedníčkou parlamentu. [[Martin Fecko]] bol predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláš Huba]] bol zase predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po tom, čo [[27. máj]]a [[2014]] opustil poslanecký klub OĽaNO, vzdal sa postu predsedu výboru. Ďalší poslanec hnutia, [[Peter Pollák]], zastával funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. === Odchod poslancov a poslankýň z OĽaNO === Prvým odídencom z hnutia bol [[Alojz Hlina]], ktorý tak urobil [[26. október|26. októbra]] [[2012]]. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. ''„OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s [[Marian Kotleba|Kotlebovou]] stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba...“''<ref>''Hlina odchádza z OĽaNO. Nedovolí vraj, aby ho niekto urážal ''[online]. Denník Pravda, 2012-10-26 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251549-hlina-odchadza-z-olano-nedovoli-vraj-aby-ho-niekto-urazal/ </ref> Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder hnutia zmení niektoré jej organizačné prvky – Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec. O rok na to, [[28. október|28. októbra]] [[2013]], vystúpila z klubu poslankyňa [[Mária Ritomská]]. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami hnutia, s ktorými nesúhlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne.<ref>''Ritomská tvrdí, že od Obyčajných odišla aj pre hádky Matoviča s Hlinom ''[online]. SME 2013-10-30 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://www.sme.sk/c/6988979/ritomska-tvrdi-ze-od-obycajnych-odisla-aj-pre-hadky-matovica-s-hlinom.html</ref> Posledné vystúpenie z klubu sa týkalo [[Mikuláš Huba (ekológ)|Mikuláša Hubu]], ktorý tak urobil [[27. máj]]a [[2014]] po tom, čo sa hnutie, jeho voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec [[Branislav Škripek]], vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považoval za liberála.<ref>''Po odchode od Obyčajných končí Huba aj ako šéf výboru'' [online]. SME 2014-06-03 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/c/7224413/po-odchode-od-obycajnych-konci-huba-aj-ako-sef-vyboru.html</ref> === Prezidentské voľby 2014 === Počas [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských volieb]] boli poslanci a poslankyne hnutia v podpore kandidátov a kandidátky nejednotní. O post prezidentky sa uchádzala poslankyňa hnutia OĽaNO [[Helena Mezenská]]. Podľa slov Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov [[19. december|19. decembra]] [[2013]], t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do [[9. január]]a [[2014]]. Napriek tomu, že kandidovala Mezenská, nie všetci ju podporili. Matovič sa vyjadril: „''Sme slobodný klub slobodných ľudí. Keďže žiaden z prezidentských kandidátov nespĺňa spoločné kritériá... predpokladám, že sa nezhodneme na jednom kandidátovi...“''.<ref>''OĽaNO nepodporí jednotne kandidáta na prezidenta'' [online]. Webnoviny, 2014-01-04 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/olano-nepodpori-jednotne-kandidata-na/774336-clanok.html</ref> Matovič podporil [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]], [[Štefan Kuffa]] naopak proti tomuto kandidátovi ostro vystupoval. [[Jozef Viskupič]] podporoval [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]]. Práve Milanovi Kňažkovi a Gyulovi Bárdosovi ponúkli niektorí poslanci hnutia spolu aj s niektorými ďalšími opozičnými poslancami svoje podpisy pod ich kandidatúru. Všeobecne hnutie podporovalo skôr občianskych kandidátov či kandidátku.<ref>''Igor Matovič: Pomôžeme občianskym kandidátom na prezidenta'' [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/</ref>V prvom kole volieb napokon získala 45 180 (2,38 %) hlasov.<ref>''Výsledky prezidentských volieb 2014'' [online]. SME, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/</ref> Pred druhým kolom volieb väčšina výrazne podporovala [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]].{{chýba zdroj}} === Voľby do Európskeho parlamentu 2014 === Lídrom kandidátky OĽaNO vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu]] [[24. máj]]a [[2014]] bol poslanec NR SR Jozef Viskupič.<ref name=":7" /> Na kandidátke boli tiež [[Viera Dubačová]], [[Oto Žarnay]] či [[Stanislav Daniel]]. Hnutie nakoniec získalo 7,46 % hlasov, čo znamenalo zisk jeden mandátu. Ten vďaka prekrúžkovaniu obsadil poslanec [[Branislav Škripek]].<ref name=":7">''Oficiálne výsledky eurovolieb - kto vyhral a koho ste krúžkovali?'' [online]. Denník Pravda, 2014-05-25, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/ </ref> === Volebná kampaň pred parlamentnými voľbami 2015 === V lete 2015 sa OĽaNO dohodlo so stranou [[NOVA (politická strana)|NOVA]], že do nadchádzajúcich parlamentných volieb pôjdu spoločne ako kvázikoalícia, ktorá sa narozdiel od skutočnej dvojkoalície vyhne potrebe dosiahnuť kvórum 7 % hlasov. O lídrovi tohto spojenectva mali rozhodnúť voliči tak, že lídrom sa mal stať politik s najvyšším počtom preferenčných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = 24hod.sk - 24 hodín s.r.o. - WebSys s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Koalícia OĽaNO a NOVA zostane aj po voľbách, o lídrovi rozhodnú krúžky | url = https://www.24hod.sk/koalicia-olano-a-nova-zostane-aj-po-volbach-o-lidrovi-rozhodnu-kruzky-cl371368.html | vydavateľ = 24hod.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Volebné obdobie 2016{{--}}2020 == V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] v marci 2016 získalo OĽaNO-NOVA pomerne prekvapivo 11,02 % hlasov, čo prevyšovalo predvolebné prieskumy, ktoré strane rok pred voľbami nenamerali viac než 8,8 %. Tento zisk stačil OĽaNu na 19 kresiel v Národnej rade a stalo sa treťou najsilnejšou stranou. Hnutie zotrvalo počas volebného obdobia v opozícii. Po ním spôsobenej autonehode sa poslaneckého mandátu a členstva v poslaneckom klube OĽaNO vzdal koncom roku 2016 predseda hnutia NOVA, [[Daniel Lipšic]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = su | odkaz na autora = | titul = Daniel Lipšic sa vzdal mandátu poslanca | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405792-daniel-lipsic-sa-vzdal-mandatu-poslanca/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-22 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Podľa výročnej správy hnutia boli jeho výdavky za rok [[2016]] 2 485 975,81 € a príjmy 3 546 954,38 €, čiže výsledkom hospodárenia bol prebytok 1 060 968,55 €.<ref>http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2016/VS_42287511_I_2016_20170725.pdf</ref> === Regionálne voľby 2017 === V [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|krajských voľbách]] v roku 2017 postavilo OĽaNO dvoch svojich zakladajúcich členov a vtedajších poslancov NR SR ako kandidátov na posty predsedov Trnavského ([[Jozef Viskupič]]), resp. Žilinského ([[Erika Jurinová]]) samosprávneho kraja. Obaja ako kandidáti širokej pravicovej koalície uspeli a stali sa županmi, na základe čoho sa vzdali svojich poslaneckých mandátov. Nahradili ich [[Elena Červeňáková]] a [[Natália Milanová]]. OĽaNO získalo 23 župných poslancov, čo predstavovalo 4. miesto medzi politickými stranami za SMER-SD, KDH a SMK. === Odchody z poslaneckého klubu === V priebehu rokov 2018-2019 poslanecký klub OĽaNO opustilo 9 z 19 poslancov, zväčša akcentujúc chýbajúcu možnosť podieľať sa na spravovaní hnutia, ktoré stojí na Igorovi Matovičovi. Matovič naopak vyhlasoval, že stranu odchody neohrozia a že poslanci odišli z vypočítavosti pre obavy z nezvolenia v ďalšom volebnom období.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = mha | odkaz na autora = | titul = Odídenci mali dosť Matovičovho strieľania od buka do buka | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/516198-remisova-a-dalsi-styria-poslanci-opustaju-olano/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-18 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> [[Veronika Remišová]] odišla do strany [[ZA ĽUDÍ]], [[Jozef Lukáč]] do [[SME RODINA]], [[Elena Červeňáková]], [[Soňa Gaborčáková]], [[Anna Verešová]] a [[Richard Vašečka]] do [[KDH]] (Vašečka neskôr vstúpil do [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Viera Dubačová]], [[Alan Suchánek]] a [[Oto Žarnay]] do [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. === Voľby do EP 2019 === Igor Matovič počas kampane do [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovolieb v máji 2019]] viackrát zmenil volebnú taktiku. Spočiatku kandidoval sám ako líder kandidátky z prvého miesta, z druhého kandidoval občiansky aktivista [[Michal Šipoš]] a z tretieho bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity [[Peter Pollák]]. Kandidatúru označil ako referendum o sebe samom, ktoré malo odsúhlasiť jeho náhly zahraničnopolitický posun, kedy začal kritizovať [[USA]] pre ich [[geopolitika|geopolitiku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = cho, TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič rozohral hru okolo eurovolieb: Ak nezískam 50-tisíc krúžkov, odídem zo slovenského parlamentu | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1898074-matovic-rozohral-hru-okolo-eurovolieb-ak-neziskam-50-tisic-kruzkov-odidem-zo-slovenskeho-parlamentu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne však oznámil, že aj keď bude za europoslanca zvolený, mandát si neprevezme.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič kandiduje za europoslanca, aby sa ním nestal. Pre kritiku USA je v spore s Remišovou | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1394711/matovic-kandiduje-za-europoslanca-aby-sa-nim-nestal-pre-kritiku-usa-je-v-spore-s-remisovou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-27 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Následne OĽaNO taktiku zmenilo, Matovič sa kandidatúry vzdal a naopak vyzval voličov, aby na kandidátke krúžkovali [[Peter Pollák|Petra Polláka]], "aby sa tak do EP dostal prvý [[Rómovia na Slovensku|rómsky]] europoslanec zo Slovenska a nezvíťazili fašisti".<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Baňovič | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bednárová | meno2 = Martina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Matovič nebude kandidovať do europarlamentu. Odstúpil v prospech Polláka | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/55563/matovic-nebude-kandidovat-do-europarlamentu-odstupil-v-prospech-pollaka/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Nakoniec OĽaNO tesne presiahlo potrebnú hranicu 5 %, získalo 5,25 % hlasov a jeden mandát pre Polláka. === Predvolebná kampaň pre voľby do Národnej rady 2020 === Hnutie sa počas leta a jesene 2019 nepridalo k tzv. Paktu o neútočení, ktorý postupne podpisovali ostatné opozičné politické strany ([[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia]], [[KDH]], [[ZA ĽUDÍ]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]). Líder strany Matovič od jesene kritizoval opozičné strany, že nepodporili septembrový návrh na odvolávanie premiéra Pellegiriniho, že strana ZA ĽUDÍ svojím vznikom rozbíja opozičné hlasy a taktiež vo februári kritizoval prístup, s akým PS-SPOLU pristupuje k protidemonštráciám na mítingoch strany [[ĽSNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 TASR | odkaz na autora = | titul = Opozícii ubrala voličov, kritizuje Matovič Za ľudí. Šeliga reagoval | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/1170033/opozicii-ubrala-volicov-kritizuje-matovic-za-ludi-seliga-reagoval.html | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-25 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič kritizuje progresívcov, Spolu a KDH: Nezabojovali dostatočne za odvolanie Pellegriniho | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2007665-matovic-kritizuje-progresivcov-spolu-a-kdh-nezabojovali-dostatocne-za-odvolanie-pellegriniho | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-17 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štenclová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič sa obul do opozície, straší nepokojmi | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/541246-matovic-sa-obul-do-opozicie-strasi-nepokojmi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> 22. októbra 2019 oznámili strany [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽaNO]] a [[Kresťanská únia]], že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako kvázikoalícia, no de iure jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku [[Anna Záborská|Annu Záborskú]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | titul = OĽaNO a Kresťanská únia idú do volieb spoločne | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/48236/matovic-zvolal-spolocny-brifing-so-zaborskou-a-vaseckom | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2019-10-22 | dátum prístupu = 2019-10-23}}</ref> 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na ''OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA'', čo naznačovalo, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán [[NOVA (politická strana)|NOVA]] a [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]]. Nakoniec na kandidátke OĽaNO kandidovalo 6 členov strany NOVA a 5 zo strany Zmena zdola. Začiatkom decembra 2019 predstavilo hnutie svoju kandidátnu listinu. Z prvého miesta kandidovala "obyčajná žena z východu", pedagogička [[Mária Šofranko]], z druhého bezpečnostný analytik [[Jaroslav Naď]] a z tretieho bývalý policajt [[Lukáš Kyselica]]. Vtedajší poslanci za OĽaNO obsadili posledné miesta na kandidátke.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV Pravda.sk | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/3023-matovic-povolal-zabavaca-tenistu-aj-obycajnu-zenu-z-vychodu | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Líderka kandidátky Šofranko sa však z kampane po krátkom čase stiahla pre chorobu a predvolebnú kampaň viedol ďalej predseda Matovič.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Líderka OĽaNO v kampani zrejme končí: Igor Matovič prezradil dôvod! | url = https://www.bajecnezeny.sk/liderka-olano-v-kampani-zrejme-konci-igor-matovic-prezradil-dovod/ | vydavateľ = bajecnezeny.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> V januári 2020 sa kandidáti OĽaNO vybrali k vile bývalého ministra financií [[Ján Počiatek|Jána Počiatka]] v [[Cannes]]. Strana predstavila volebný program 1. februára 2020. Program obsahoval viac ako 900 návrhov a riešení, najväčšiu pozornosť vyvolalo 11 otázok na referendový spôsob, ktoré, pokiaľ ľudia tak v hlasovaní rozhodnú, sa stanú záväzkom, bez ktorého OĽaNO nevstúpi do žiadnej vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Matovič predstavil priority, chce presadiť to, čo rozhodnú ľudia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22315929/volby-2020-matovic-predstavil-program-olano.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-01 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Návrh otázok bol kritizovaný ako populistický krok, v mnohých bodoch nerealizovateľný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šimečka | meno = Martin M. | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič a útrapy demokracie | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1743946/matovic-a-utrapy-demokracie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-04 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Obšitník | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovičovo hlasovanie môže dopadnúť omnoho horšie než to v Iowe | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/51335/matovicovo-hlasovanie-moze-dopadnut-omnoho-horsie-nez-to-v-iowe | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-05 | dátum prístupu = 2020-02-06 }}</ref> Vo februári 2020 hnutie po prvý raz zverejnilo deväť členov svojho predsedníctva: [[Igor Matovič]], poslanci [[Eduard Heger]], [[Ján Budaj]], [[Natália Milanová]], [[Peter Pollák]], [[Jozef Viskupič]], [[Jaroslav Naď]], [[Michal Šipoš]] a [[Július Jakab]]. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, nie sú známe.<ref name="dennikn-matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič dá na svoj inštinkt, no nebúcha po stole. Hnutie prvýkrát zverejnilo deväť členov predsedníctva | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1764630/matovic-da-na-svoj-instinkt-no-nebucha-po-stole-hnutie-prvykrat-zverejnilo-devat-clenov-predsednictva/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-21 | dátum prístupu = 2020-02-26 }}</ref> == Volebné obdobie 2020{{--}}2024 == Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do NR SR]] strana OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA presvedčivo zvíťazila, keď získala 25,02 % hlasov, čo jej stačilo na zisk 53 poslaneckých mandátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Predseda Matovič viedol úspešné rokovania so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ, ktoré viedli v marci 2020 ku vzniku vládnej koalície. OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA obsadilo post predsedu vlády a osem ďalších ministerských kresiel. == Volebné výsledky == === Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] | align="right" | 218 537 | align="right" | 8,55 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|16|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]] | align="right" | {{Rast}}287 611 | align="right" | {{Rast}}11,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|19|150|hex=#c0d81f}} | 3. | opozícia |- | [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | align="right" | {{Rast}}721 166 | align="right" | {{Rast}}25,02 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|53|150|hex=#c0d81f}} | {{Rast}}'''1.''' | Koalícia so stranami SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ |} === Voľby do Európskeho parlamentu === {| class="wikitable" border="1" |- ! Rok volieb ! počet hlasov ! počet hlasov % ! počet mandátov ! umiestnenie ! parlamentné postavenie |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="right" | 41 829 | align="right" | 7,46 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | 4. miesto | účasť vo frakcii [[Strana európskych konzervatívci a reformisti|ECR]] |- | [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]] | align="right" | {{Rast}}51 834 | align="right" | {{Pokles}}5,25 % | align="left" |{{Infobox politická strana/mandáty|1|13|hex=#c0d81f}} | {{Pokles}}6. miesto | účasť vo frakcii [[Európska ľudová strana|EPP]] |} === Voľby prezidenta Slovenskej republiky === {| class="wikitable sortable" border="1" !Rok volieb !kandidát !1. kolo počet hlasov !1. kolo počet hlasov % !umiestnenie !2. kolo počet hlasov !2. kolo počet hlasov % !Výsledok |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]] |[[Helena Mezenská]] | align="right" |45 180 | align="right" |2,40 % |7. | colspan="3" |nepostúpil(a) |- |[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]] |'''**''' [[Robert Mistrík]] | align="right" |<small>''kandidát sa vzdal v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]]''<small> | align="right" |– |– | colspan="3" | |} '''*''' strana v druhom kole volieb podporila nezávislého kandidáta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]] '''**''' nezávislý kandidát podporovaný stranou <nowiki>***</nowiki> strana v druhom kole volieb podporila kandidátku strany [[Progresívne Slovensko]] Zuzanu Čaputovú === Voľby do orgánov samosprávnych krajov === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>predsedov <br>VÚC ! Počet mandátov <br>predsedov VÚC<br>(ako koalícia) ! Umiestnenie ! Počet mandátov<br>poslancov<br> ! Počet mandátov<br>poslancov<br>(ako koalícia) ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2013|2013]] | colspan = 7 align="center" | ''Neúčasť vo voľbách'' |- | [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|2|8|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|6|8|hex=#87CEFA}} | '''''1. miesto''''' | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|23|408|hex=#c0d81f}} | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|105|401|hex=#87CEFA}} | align="center" | 5,64 % | 5. miesto |} === Komunálne voľby === {| class="wikitable" border="1" |- ! Voľby ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov ! Počet mandátov <br>starostov <br>a primátorov % ! Umiestnenie ! Počet <br>mandátov<br> poslancov ! Počet <br>mandátov<br> poslancov % ! Umiestnenie |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|2909|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|0|20753|hex=#005eb8}} | align="right" | 0 % | N/A |- | [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|1|2904|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 48. miesto | align="left" | {{Infobox politická strana/mandáty|84|20646|hex=#005eb8}} | align="right" | 0,00 % | 20. miesto |} ''V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za hnutie. Vo všetkých voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov hnutie získalo v koalíciách s inými stranami.'' === Mapy volebných výsledkov === <gallery> Results_Slovak_parliament_elections_2012_OLANO.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012 Results_Slovak_parliament_elections_2016_OLANONOVA.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016 2020 nrsr olano.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 </gallery> == Volebné preferencie == Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry [http://www.focus-research.sk Focus]. ''(pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl a október 2012).'' Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu. ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOCUS|url=http://www.focus-research.sk/|vydavateľ=www.focus-research.sk|dátum prístupu=2020-02-06}}</ref> ==== (okrem vyššie uvedených rokov) {| class="wikitable" !bgcolor="#ffffbd" |Rok !bgcolor="#ffffbd" |I !bgcolor="#ffffbd" |II !bgcolor="#ffffbd" |III !bgcolor="#ffffbd" |IV !bgcolor="#ffffbd" |V !bgcolor="#ffffbd" |VI !bgcolor="#ffffbd" |VII !bgcolor="#ffffbd" |VIII !bgcolor="#ffffbd" |IX !bgcolor="#ffffbd" |X !bgcolor="#ffffbd" |XI !bgcolor="#ffffbd" |XII |- |'''2011'''||.||.||.||.||.||.||.||.||.||.||2,9||'''5,8''' |- |'''2012'''||'''5,2'''||'''8,9'''||'''6,7'''||'''9,3'''||'''6,0'''||'''8,5'''||'''7,5'''||'''8,0'''||'''6,3'''||'''8,0'''||'''9,0'''||'''7,0''' |- |'''2013'''||'''8,8'''||'''8,9'''||'''8,3'''||'''8,4'''||'''7,8'''||.||.||.||'''7,5'''||'''9,7'''||.||. |- |'''2014''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2015''' | | | | | | | | | | | | |- |'''2016''' |'''6,4''' |'''6,4''' |'''10,0''' |. |'''8,8''' |'''9,9''' |. |'''9,7''' |'''8,2''' |. |'''8,0''' |'''8,2''' |- |'''2017''' |'''10,2''' |'''9,7''' |. |'''9,2''' |. |'''9,6''' |'''9,2''' |'''9,2''' |'''9,6''' |'''8,5''' |'''12,5''' |. |- |'''2018''' |'''11,4''' |. |'''10,4''' | | |'''10,0''' | |'''8,7''' | | | | |- |'''2019''' |'''10,0''' |'''8,4''' |. |'''9,1''' |. |'''6,7/5,1''' |. |'''5,0/6,1''' |'''6,8/6,3''' |'''6,0''' |'''5,7''' |'''8''' |- |'''2020''' |'''7,7'''/'''9,0''' |'''13,3''' |'''23,3''' |'''24,4''' |'''22,9''' |'''21,2''' |. |. |'''18.4''' |'''15,1''' |'''14,0''' |'''11,0''' |- |'''2021''' |'''10,1''' | | | | | | | | |'''8,4''' |. |'''7,9''' |- |'''2022''' |'''8,0''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AKO.sk|url=https://ako.sk/|vydavateľ=AKO.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2017''' |. |. |. |. |. |. |. |. |'''8,9''' |. |'''12,5''' |. |- !'''2018''' |. |'''10,2''' |. |'''9,1'''/'''8,7''' |'''9,1''' |'''8,6''' |. |'''8,4''' |'''9,4''' |'''8,2''' |'''8,1''' |'''7,7''' |- !'''2019''' |. |'''10,1''' |. |'''8,6''' |'''9,2''' |. |. |'''7,3''' |. |'''5,8''' |'''7,6''' |. |- !'''2020''' |'''8,3'''/'''8,4''' |'''13,5'''/'''15,5''' |. |'''29,9''' |. |. |'''23,5''' |. |. |'''15,3''' |. |'''14,2''' |- !'''2021''' |. |'''13,8''' | | | | | |'''9,8''' | |'''9,2''' |'''9,7''' |'''9,0''' |- !2022 |'''9,3''' | | | | | | | | | | | |} ==== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=agentúra Polis na Pravda.sk|url=https://www.pravda.sk/trendove-temy/agentura-polis/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ==== {| class="wikitable sortable" !Rok !I !II !III !IV !V !VI !VII !VIII !IX !X !XI !XII |- !'''2019''' |. |. |. |. | |. |. |. |'''7,4''' |'''7,0''' |'''7,0''' |'''9,8''' |- !'''2020''' |'''10,0''' |'''12,0'''/'''12,2''' |. |. |'''24,7''' |'''24,4''' |. |. |'''20,7''' |. |. |. |- !'''2021''' |'''14,1''' | | | | | | | | | | | |- !2022 | | | | | | | | | | | | |} == Politici OĽaNO == Články o politikoch hnutia sú uvedené v kategórii [[Kategória:Politici OĽANO|Politici OĽANO]]. === Predsedovia OĽaNO === * 2011{{--}}súčasnosť [[Igor Matovič]] == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == {{Portál|Slovensko||Politika|}} * [http://www.obycajniludia.sk/ Oficiálna stránka] * [https://sk-sk.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/ Oficiálne stránky na Facebook-u] * [http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201471 Záznam v registri strán MV SR] {{Politické strany na Slovensku}} [[Kategória:Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti| ]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]] [[Kategória:Organizácie založené v 2011]] [[Kategória:Konzervatívne strany]] ke8qpi4uahknlj6ok159nezchive4ue 0 432503 7417483 7417251 2022-07-30T13:04:01Z Lalina 22926 Revízia 7417251 používateľa [[Special:Contributions/Jetam2|Jetam2]] ([[User talk:Jetam2|diskusia]]) bola vrátená sorry, ale na toto škoda času na hlasovanie, nikdy to tu nemalo byť wikitext text/x-wiki {{ZL|nezmysel}} ==A== * [[Gerd Albrecht]] ([[2000]] – [[2004]]) ==B== * [[Herbert Blomstedt]] ([[1967]] – [[1977]]) ==D== * [[Thomas Dausgaard]] ([[2004]]) ==G== * [[Lamberto Gardelli]] ([[1986]] – [[1988]]) ==S== * [[Leif Segerstam]] ([[1988]] – [[1995]]) * [[Ulf Schirmer]] ([[1995]] – [[1998]]) [[Kategória:Zoznamy šéfdirigentov významných svetových orchestrov]] hr4qu5egudml7o8h4xowex2cgvei629 7417603 7417483 2022-07-30T18:35:29Z Exestosik 120985 treba to odhlasovať - navrhujem hromadne (tých článkov je veľa, nemá zmysel to jednotlivo mazať) wikitext text/x-wiki ==A== * [[Gerd Albrecht]] ([[2000]] – [[2004]]) ==B== * [[Herbert Blomstedt]] ([[1967]] – [[1977]]) ==D== * [[Thomas Dausgaard]] ([[2004]]) ==G== * [[Lamberto Gardelli]] ([[1986]] – [[1988]]) ==S== * [[Leif Segerstam]] ([[1988]] – [[1995]]) * [[Ulf Schirmer]] ([[1995]] – [[1998]]) [[Kategória:Zoznamy šéfdirigentov významných svetových orchestrov]] 4cntnudi9h9gzjqhdq3r9vivwfu3xli 7417716 7417603 2022-07-31T00:37:01Z Lalina 22926 Revízia 7417603 používateľa [[Special:Contributions/Exestosik|Exestosik]] ([[User talk:Exestosik|diskusia]]) bola vrátená, buď to daj na hlasovanie, alebo to nechaj tak wikitext text/x-wiki {{ZL|nezmysel}} ==A== * [[Gerd Albrecht]] ([[2000]] – [[2004]]) ==B== * [[Herbert Blomstedt]] ([[1967]] – [[1977]]) ==D== * [[Thomas Dausgaard]] ([[2004]]) ==G== * [[Lamberto Gardelli]] ([[1986]] – [[1988]]) ==S== * [[Leif Segerstam]] ([[1988]] – [[1995]]) * [[Ulf Schirmer]] ([[1995]] – [[1998]]) [[Kategória:Zoznamy šéfdirigentov významných svetových orchestrov]] hr4qu5egudml7o8h4xowex2cgvei629 0 433015 7417580 7366347 2022-07-30T17:45:18Z 78.99.224.60 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox športová liga | aktualna_sezona = [[Súbor:Soccerball current event.svg|20px]] [[Niké SBL 2021/22]] | logo = | povodne = | sport = [[Súbor:Basketball pictogram.svg|20px]] [[basketbal]] | zalozena = [[1993]] | motto = | prva_sezona = | kluby = 8 | krajiny = {{minivlajka|Slovensko|w}} | kontinent = | majster = [[BK Slovakofarma Pezinok]]<br>(7 víťazstiev) | TV = | stranka = [http://www.basketliga.sk/sk/ www.basketliga.sk] }} '''Basketbalová extraliga mužov''' (Niké SBL) je najvyššia [[Slovensko|slovenská]] [[basketbal]]ová súťaž mužov, ktorá prebieha nepretržite od roku [[1993]]. Prvá sezóna, ktorá sa organizovala po odohraní federálnej ligy 1992/93, bola skrátená a play-off sa v nej nehralo. Do roku [[2003]] niesla názov ''I. liga''. Organizuje ju [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Najúspešnejším tímom je [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorý v nej zvíťazil 7-krát. Od sezóny 2014/15 nesie mediálny názov ''Slovenská basketbalová liga''. == Prehľad sezón == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | Sezóna ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 1993|1993]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok|BK Davay Pezinok]]''' | [[MBK Žilina|BK VŠDS Žilina]] | [[MBK Lučenec|Essex BK Lučenec]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 1993/94|1993/94]] | '''[[BC Prievidza]]''' | [[BK Slovakofarma Pezinok]] | [[MBK Trenčín|BK Ozeta TTS Trenčín]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 1994/95|1994/95]] | '''[[BC Prievidza]]''' | [[BK Slovakofarma Pezinok]] | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 1995/96|1995/96]] | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | [[BC Prievidza]] | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 1996/97|1996/97]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] | [[BC Prievidza]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 1997/98|1997/98]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] | [[BK Inter Bratislava|BK Inter Slovnaft Bratislava]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 1998/99|1998/99]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | [[BK Inter Bratislava|BK Inter Slovnaft Bratislava]] | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 1999/00|1999/00]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | [[BK Inter Bratislava|BK AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2000/01|2000/01]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] | [[BK Levickí Patrioti|VTJ Levice]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2001/02|2001/02]] | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2002/03|2002/03]] | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] | [[MBK SPU Nitra|K CERO SPU Nitra]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2003/04|2003/04]] | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] | [[MBK Handlová|Baník Handlová]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2004/05|2004/05]] | '''[[MBK SPU Nitra|K CERO SPU Nitra]]''' | [[MBK Handlová|Baník Handlová]] | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2005/06|2005/06]] | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | [[MBK Handlová]] | [[Slávia TU Košice]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2006/07|2006/07]] | '''[[Slávia TU Košice]]''' | [[BK Inter Bratislava]] | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|BK 04 Spišská Nová Ves]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2007/08|2007/08]] | '''[[Basketbal Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | [[BK Inter Bratislava]] | [[MBK Handlová]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2008/09|2008/09]] | '''[[MBK SPU Nitra|BK AX SPU Nitra]]''' | [[Basketbal Pezinok|AB Cosmetics Pezinok]] | [[BC Prievidza|HBK Prievidza]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2009/10|2009/10]] | '''[[Basketbal Pezinok|AB Cosmetics Pezinok]]''' | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] | [[MBK Handlová]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2010/11|2010/11]] | '''[[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]]''' | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] | [[MBK Žilina|BK Váhostav-SK Žilina]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2011/12|2011/12]] | '''[[BC Prievidza]]''' | [[MBK Rieker Komárno]] | [[MBK SPU Nitra|BK Bemaco SPU Nitra]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Basketbalová extraliga mužov 2012/13|2012/13]] | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | [[MBK Rieker Komárno]] | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|BK 04 Spišská Nová Ves]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Basketbalová extraliga mužov 2013/14|2013/14]] | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | [[BC Prievidza]] | [[BK Iskra Svit]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská basketbalová liga 2014/15|2014/15]] | '''[[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]]''' | [[BC Prievidza]] | [[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF | [[Slovenská basketbalová liga 2015/16|2015/16]] | '''[[BC Prievidza]]''' | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] | [[BK Inter Bratislava]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská basketbalová liga 2016/17|2016/17]] | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] | [[KB Košice]]<br>[[BC Prievidza]] |- align=center bgcolor=#F5FAFF |[[Slovenská basketbalová liga 2017/18|2017/18]] | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | [[KB Košice]] |[[BK Inter Bratislava]]<br>[[MBK Rieker Com-Therm Komárno]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská basketbalová liga 2018/19|2018/19]] | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | [[BC Prievidza]] | [[BK Levickí Patrioti]]<br>[[BK Iskra Svit]] |- |2019/20 | colspan="3" |Ukončená predčasne kvôli pandémii COVID-19 bez konečného poradia |- align=center bgcolor=#F5FAFF |[[Slovenská basketbalová liga 2020/21|2020/21]] | '''[[Spišskí Rytieri]]''' | [[BK Patrioti Levice]] |[[BK Inter Bratislava]]<br>[[BK Iskra Svit]] |- align=center bgcolor=#D0E7FF | [[Slovenská basketbalová liga 2021/22|2021/22]] | [[BK Levickí Patrioti]] | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | [[Spišskí Rytieri]]<br>[[MBK Rieker Com-Therm Komárno]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal with cup.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal with cup.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal with cup.svg|17px]] bronz |- | align=center|1. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''7''' (1993, 1997{{--}}2002) |'''2''' (1994, 1995) | |- | align=center|2. | [[BK Inter Bratislava]] |'''5''' (1996, 2013, 2014, 2017, 2019) |'''4''' (1999, 2000, 2007, 2008) |'''4''' (1998, 2015, 2016, 2018) |- | align=center|3. | [[BC Prievidza]] |'''4''' (1994, 1995, 2012, 2016) |'''4''' (1996, 2014, 2015, 2019) |'''3''' (1997, 2009, 2017) |- | align=center|4. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''3''' (2011, 2018, 2022) |'''1''' (2021) |'''2''' (2001, 2019) |- | align=center|5. | [[MBK SPU Nitra]] |'''2''' (2005, 2009) |'''2''' (2010, 2011) |'''2''' (2003, 2012) |- | align=center|5. | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec|BKM Lučenec]] |'''2''' (2004, 2006) |'''2''' (2003, 2022) |'''2''' (1993, 2002) |- | align=center|7. | [[Basketbal Pezinok]] |'''2''' (2008, 2010) |'''1''' (2009) | |- | align=center|8. | [[BK Iskra Svit]] |'''1''' (2003) |'''5''' (1997, 1998, 2001, 2002, 2004) |'''8''' (1995, 1996, 1999, 2000, 2005, 2014, 2019, 2022) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2015) |'''4''' (2012, 2013, 2016, 2017) |'''2''' (2018, 2022) |- | align=center|10. | [[Spišskí Rytieri]] |'''1''' (2021) | |'''3''' (2007, 2013, 2022) |- | align=center|11. | [[Slávia TU Košice]] |'''1''' (2007) | |'''1''' (2006) |- | align=center|12. | [[MBK Handlová]] | |'''2''' (2005, 2006) |'''3''' (2004, 2008, 2010) |- | align=center|13. | [[KB Košice]] | |'''1''' (2018) |'''1''' (2017) |- | align=center|14. | [[MBK Žilina|BK Váhostav-SK Žilina]] | |'''1''' (1993) |'''1''' (2011) |- | align=center|15. | [[MBK Trenčín|BK Ozeta TTS Trenčín]] | | |'''1''' (1994) |} == Štatistiky sezón == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! Sezóna ! Tímy ! Cudzinci ! Najlepší strelec ! Body |- | 2009/10 | align=center|11 | align=center|45 | {{HRV}} Josip Glavinić || 1 037 b |- | 2010/11 | align=center|10 | align=center|59 | {{USA}} Adam Mc Coy || 1 053 b |- | 2011/12 | align=center|9 | align=center|63 | {{USA}} Anthony Jones || 968 b |- | 2012/13 | align=center|9 | align=center|83 | {{USA}} Maurice Acker || 885 b |- | 2013/14 | align=center|9 | align=center|69 | {{USA}} Wesley major Channels || 753 b |- | 2014/15 | align=center|10 | align=center|76 | {{SRB}} Luka Igrutinović || 864 b |- | 2015/16 | align=center|9 | align=center|58 | {{SVK}} [[Radoslav Rančík]] || 858 b |- | 2016/17 | align=center|11 | align=center|80 | {{USA}} Wayne Langston || 809 b |- | 2017/18 | align=center|10 | align=center|71 | {{SRB}} Saša Avramović || 827 b |- | 2018/19 | align=center|9 | align=center|74 | {{HRV}} Nenad Delić || 654 b |- | 2019/20 | align=center|9 | align=center|54 | {{USA}} Miles Bowman jr. || 545 b |- | 2020/21 | align=center|7 | align=center|31 | {{USA}} De'Sean Parsons || 854 b |- | 2021/22 | align=center|8 | align=center|46 | {{USA}} Desure Buie || 706 b |} == Pozri aj == * [[Basketbalová extraliga žien]] * [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] * [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov]] * [[Basketbalová 1. liga mužov]] * [[Slovenská basketbalová liga|Slovenská basketbalová liga (združenie)]] == Externé odkazy == * [https://www.basketliga.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej ligy] * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.msbasket.sk/ Slovenský basketbalový štatistický portál] * [http://www.eurobasket.com/Slovakia/basketball.asp Extraliga mužov na stránke eurobasket.com] {{Koncové šablóny |{{Basketbalová extraliga mužov}} |{{Basketbal na Slovensku}} |{{Najvyššie ligy na Slovensku}} }} [[Kategória:Basketbalová extraliga mužov| ]] pv9fnunq2xlr48bgu7hl1s27jc6xoma 0 451500 7417654 6984382 2022-07-30T20:13:45Z Luppus 39967 wikilinka wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v obci [[Studenec (okres Levoča)|Studenec]]''' v okrese Levoča . {{Monuments tablehead-SK |Obec = Studenec (Levoča) |Kód obce = 543641 |Okres = Levoča |Kód okresu = 704 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = STUDŇA RUMPÁLOVÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 75 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.01222 | dĺžka = 20.76922 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Studenec | Súpisné_číslo = 75 | IDobjektu = 704-11454/0 | Stav = | Unifikovaný názov NKP = zrubová | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM ĽUDOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 75 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.01227 | dĺžka = 20.76895 | ISO-regiónu = SK-PV | Katastrálne_územie = Studenec | Súpisné_číslo = 75 | IDobjektu = 704-11455/0 | Stav = | Unifikovaný názov NKP = kameň,tehla | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Prešovský | Okres = Levoča | Obec = Studenec (okres Levoča) }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Levoča}} [[Kategória:Studenec (okres Levoča)| ~]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Levoča|Studenec]] jyo9qv17xxwfm0sujcxgq4ycqq40ugn 0 459817 7417475 7417160 2022-07-30T12:32:40Z Bojars 6357 wikify wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Do očí | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[synthpop]], [[elektronický rock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. november]] [[2004]] | Miesto nahratia = [[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[MC Production]] | Producent = [[Vašo Patejdl]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Spovedaj ma zo spomienok]]<br />(1997) | Tento album = Do očí<br/> (2004) | Nasledujúci album = [[Moje československé Vianoce]]<br />(2020) | Allmusic = | Misc = }} '''''Do očí''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý [[1. november|1. novembra]] [[2004]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[MC Production]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Do Očí|url=https://www.discogs.com/release/8036825-Vašo-Patejdl-Do-Očí|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Do očí'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | Všetko zložené jedným človekom = hudba Vašo Patejdl | titul1 = Tak ako... | poznámka1 = | skladateľ1 = text: [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka1 = 4:20 | titul2 = Choď | poznámka2 = | skladateľ2 = text: [[Miroslav Jurika]] | dĺžka2 = 4:18 | titul3 = Do očí | poznámka3 = | skladateľ3 = text: Miroslav Jurika | dĺžka3 = 3:56 | titul4 = Hriechy mám už za sebou | poznámka4 = | skladateľ4 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 4:40 | titul5 = Keď mi je najhoršie | poznámka5 = | skladateľ5 = text: Miroslav Jurika | dĺžka5 = 3:48 | titul6 = Z tej lásky stúpa dym | poznámka6 = | skladateľ6 = text: Miroslav Jurika | dĺžka6 = 5:02 | titul7 = Kam chceš ísť | poznámka7 = | skladateľ7 = text: Miroslav Jurika | dĺžka7 = 3:59 | titul8 = Spi kým ťa strážim | poznámka8 = | skladateľ8 = text: Miroslav Jurika | dĺžka8 = 4:19 | titul9 = Stav sa že | poznámka9 = | skladateľ9 = text: Miroslav Jurika | dĺžka9 = 4:17 | titul10 = Odpusť mi | poznámka10 = | skladateľ10 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka10 = 4:22 | titul11 = Kým ťa mám | poznámka11 = spev: [[Linda Vargová]] | skladateľ11 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka11 = 3:29 | titul12 = Raz sa vrátim | poznámka12 = | skladateľ12 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka12 = 4:04 | titul13 = Zatúlaná (Kvapka dažďa) | poznámka13 = Bonusová nahrávka | skladateľ13 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka13 = 3:22 | titul14 = Barmanka | poznámka14 = Bonusová nahrávka | skladateľ14 = text: [[Kamil Peteraj]] | dĺžka14 = 3:54 | titul15 = Choď | poznámka15 = Bonusová nahrávka: [[videoklip]] piesne | skladateľ15 = | dĺžka15 = }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - spev, vokály, klávesové nástroje, aranžmány, programovanie, producent * [[Juraj Burian]] - gitara * [[Martin Gašpar]] - basová gitara * [[Marcel Buntaj]] - bicie nástroje, perkusie * [[Michal Žáček]] - flauta * [[Linda Vargová]] - spev (11) * [[Michal Žáček]] - soprán saxofón (2) * [[Linda Vargová]] - spev (11), vokály (3) * [[Silvia Josifovská]] - vokály (3, 7, 12) == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2004]] bcjtctqkl53aismnyguulla41lorslm 7417507 7417475 2022-07-30T14:08:00Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Do očí | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[synthpop]], [[elektronický rock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. november]] [[2004]] | Miesto nahratia = [[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[MC Production]] | Producent = [[Vašo Patejdl]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Spovedaj ma zo spomienok]]<br />(1997) | Tento album = Do očí<br/> (2004) | Nasledujúci album = [[Moje československé Vianoce]]<br />(2020) | Allmusic = | Misc = }} '''''Do očí''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý [[1. november|1. novembra]] [[2004]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[MC Production]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Do Očí|url=https://www.discogs.com/release/8036825-Vašo-Patejdl-Do-Očí|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Do očí'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | Všetko zložené jedným človekom = hudba Vašo Patejdl | titul1 = Tak ako... | poznámka1 = | skladateľ1 = text: [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka1 = 4:20 | titul2 = Choď | poznámka2 = | skladateľ2 = text: [[Miro Jurika]] | dĺžka2 = 4:18 | titul3 = Do očí | poznámka3 = | skladateľ3 = text: Miroslav Jurika | dĺžka3 = 3:56 | titul4 = Hriechy mám už za sebou | poznámka4 = | skladateľ4 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka4 = 4:40 | titul5 = Keď mi je najhoršie | poznámka5 = | skladateľ5 = text: Miroslav Jurika | dĺžka5 = 3:48 | titul6 = Z tej lásky stúpa dym | poznámka6 = | skladateľ6 = text: Miroslav Jurika | dĺžka6 = 5:02 | titul7 = Kam chceš ísť | poznámka7 = | skladateľ7 = text: Miroslav Jurika | dĺžka7 = 3:59 | titul8 = Spi kým ťa strážim | poznámka8 = | skladateľ8 = text: Miroslav Jurika | dĺžka8 = 4:19 | titul9 = Stav sa že | poznámka9 = | skladateľ9 = text: Miroslav Jurika | dĺžka9 = 4:17 | titul10 = Odpusť mi | poznámka10 = | skladateľ10 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka10 = 4:22 | titul11 = Kým ťa mám | poznámka11 = spev: [[Linda Vargová]] | skladateľ11 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka11 = 3:29 | titul12 = Raz sa vrátim | poznámka12 = | skladateľ12 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka12 = 4:04 | titul13 = Zatúlaná (Kvapka dažďa) | poznámka13 = Bonusová nahrávka | skladateľ13 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka13 = 3:22 | titul14 = Barmanka | poznámka14 = Bonusová nahrávka | skladateľ14 = text: [[Kamil Peteraj]] | dĺžka14 = 3:54 | titul15 = Choď | poznámka15 = Bonusová nahrávka: [[videoklip]] piesne | skladateľ15 = | dĺžka15 = }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - spev, vokály, klávesové nástroje, aranžmány, programovanie, producent * [[Juraj Burian]] - gitara * [[Martin Gašpar]] - basová gitara * [[Marcel Buntaj]] - bicie nástroje, perkusie * [[Michal Žáček]] - flauta * [[Linda Vargová]] - spev (11) * [[Michal Žáček]] - soprán saxofón (2) * [[Linda Vargová]] - spev (11), vokály (3) * [[Silvia Josifovská]] - vokály (3, 7, 12) == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2004]] fiwcwghujaur42ds47xk48e6gmsfzkc 0 459818 7417461 7417403 2022-07-30T12:05:56Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Spovedaj ma zo spomienok | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[synthpop]], [[elektronický rock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1997]] | Miesto nahratia = [[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[PolyGram]] | Producent = [[Vašo Patejdl]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]<br />(1993) | Tento album = Spovedaj ma zo spomienok<br/> (1997) | Nasledujúci album = [[Do očí]]<br />(2004) | Allmusic = | Misc = }} '''''Spovedaj ma zo spomienok''''' je [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Polygram]] [[1. júl]]a [[1997]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Spovedaj Ma Zo Spomienok|url=https://www.discogs.com/release/9928267-Vašo-Patejdl-Spovedaj-Ma-Zo-Spomienok|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''5:28'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | Všetko zložené jedným človekom = hudba Vašo Patejdl | titul1 = Hmm Hmm | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 1:07 | titul2 = Nekonečný príbeh | poznámka2 = | skladateľ2 = text: [[Miroslav Jurika]] | dĺžka2 = 4:39 | titul3 = Stále málo viem | poznámka3 = | skladateľ3 = text: [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka3 = 3:59 | titul4 = O tom je raj | poznámka4 = | skladateľ4 = text: [[Julo Soviar]] | dĺžka4 = 4:31 | titul5 = Spovedaj ma zo spomienok | poznámka5 = | skladateľ5 = text: [[Kamil Peteraj]] | dĺžka5 = 4:32 | titul6 = Jediná | poznámka6 = | skladateľ6 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka6 = 4:10 | titul7 = Za tebou | poznámka7 = | skladateľ7 = text: Miroslav Jurika | dĺžka7 = 3:46 | titul8 = Prečo | poznámka8 = | skladateľ8 = text: Miroslav Jurika, M. Brezáni | dĺžka8 = 4:35 | titul9 = Biedne sny | poznámka9 = | skladateľ9 = text: Julo Soviar | dĺžka9 = 4:13 | titul10 = Ako víno ako prievan ako láva | poznámka10 = | skladateľ10 = text: Julo Soviar | dĺžka10 = 4:15 | titul11 = Kým si so mnou | poznámka11 = | skladateľ11 = text: Miroslav Jurika | dĺžka11 = 4:10 | titul12 = Priesečník lásky, snov a kríz | poznámka12 = | skladateľ12 = text: Kamil Peteraj | dĺžka12 = 4:14 | titul13 = Neľutuj | poznámka13 = | skladateľ13 = text: Kamil Peteraj | dĺžka13 = 5:28 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - spev, klávesové nástroje, vokály, aranžmány, programovani), samplovanie, producent * [[Juraj Burian]] - gitara * [[Pavol Ruček]] - alt saxofón * [[Rudolf Březina]] - alt saxofón, tenor saxofón * [[František Karnok]] - trombón * [[Juraj Bartoš]] - trúbka * [[Adriana Kriegerová]] - vokály * [[Allan Mikušek]] - vokály * [[Berco Balogh]] - vokály * [[Jeanette Švoňavská]] - vokály * [[Lucia Šoralová]] - vokály ;Produkcia * Ing. [[Jozef Dalžuffo]], [[Ján Červenka]] - mastering * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia, mixovanie * Jozef Krajčovič, Vašo Patejdl - hudobná réžia * [[Marek Tkáčik]] - technická spolupráca * [[Desana Dudášová]] - fotografie * [[Ján Kukučka]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1997]] 4al5cpw2o67k4vt7ux9spk3y7wi041v 7417508 7417461 2022-07-30T14:08:57Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Spovedaj ma zo spomienok | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[synthpop]], [[elektronický rock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. júl]] [[1997]] | Miesto nahratia = [[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[PolyGram]] | Producent = [[Vašo Patejdl]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Fontána pre Zuzanu 2 (album)|Fontána pre Zuzanu 2]]<br />(1993) | Tento album = Spovedaj ma zo spomienok<br/> (1997) | Nasledujúci album = [[Do očí]]<br />(2004) | Allmusic = | Misc = }} '''''Spovedaj ma zo spomienok''''' je [[štúdiový album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktoré vydal [[Polygram]] [[1. júl]]a [[1997]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Spovedaj Ma Zo Spomienok|url=https://www.discogs.com/release/9928267-Vašo-Patejdl-Spovedaj-Ma-Zo-Spomienok|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''5:28'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | Všetko zložené jedným človekom = hudba Vašo Patejdl | titul1 = Hmm Hmm | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 1:07 | titul2 = Nekonečný príbeh | poznámka2 = | skladateľ2 = text: [[Miro Jurika]] | dĺžka2 = 4:39 | titul3 = Stále málo viem | poznámka3 = | skladateľ3 = text: [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka3 = 3:59 | titul4 = O tom je raj | poznámka4 = | skladateľ4 = text: [[Julo Soviar]] | dĺžka4 = 4:31 | titul5 = Spovedaj ma zo spomienok | poznámka5 = | skladateľ5 = text: [[Kamil Peteraj]] | dĺžka5 = 4:32 | titul6 = Jediná | poznámka6 = | skladateľ6 = text: Ľuboš Zeman | dĺžka6 = 4:10 | titul7 = Za tebou | poznámka7 = | skladateľ7 = text: Miro Jurika | dĺžka7 = 3:46 | titul8 = Prečo | poznámka8 = | skladateľ8 = text: Miro Jurika, M. Brezáni | dĺžka8 = 4:35 | titul9 = Biedne sny | poznámka9 = | skladateľ9 = text: Julo Soviar | dĺžka9 = 4:13 | titul10 = Ako víno ako prievan ako láva | poznámka10 = | skladateľ10 = text: Julo Soviar | dĺžka10 = 4:15 | titul11 = Kým si so mnou | poznámka11 = | skladateľ11 = text: Miro Jurika | dĺžka11 = 4:10 | titul12 = Priesečník lásky, snov a kríz | poznámka12 = | skladateľ12 = text: Kamil Peteraj | dĺžka12 = 4:14 | titul13 = Neľutuj | poznámka13 = | skladateľ13 = text: Kamil Peteraj | dĺžka13 = 5:28 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - spev, klávesové nástroje, vokály, aranžmány, programovani), samplovanie, producent * [[Juraj Burian]] - gitara * [[Pavol Ruček]] - alt saxofón * [[Rudolf Březina]] - alt saxofón, tenor saxofón * [[František Karnok]] - trombón * [[Juraj Bartoš]] - trúbka * [[Adriana Kriegerová]] - vokály * [[Allan Mikušek]] - vokály * [[Berco Balogh]] - vokály * [[Jeanette Švoňavská]] - vokály * [[Lucia Šoralová]] - vokály ;Produkcia * Ing. [[Jozef Dalžuffo]], [[Ján Červenka]] - mastering * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - zvuková réžia, mixovanie * Jozef Krajčovič, Vašo Patejdl - hudobná réžia * [[Marek Tkáčik]] - technická spolupráca * [[Desana Dudášová]] - fotografie * [[Ján Kukučka]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1997]] j002knr3ow796lpg9eztddu1baqz4a1 0 461256 7417468 7414969 2022-07-30T12:21:20Z Iamd3nis 79096 /* 10. séria (2019-21) */ s10 sk wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Walking Dead 2010 logo.svg|300px|vpravo|Logo seriálu ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'']] ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'' je americký post-apokalyptický hororový seriál, ktorý mal premiéru na americkej káblovej stanici [[AMC]] 31. októbra 2010. Seriál zobrazuje šerifa Ricka Grimesa, ktorý sa po kóme prebudí do sveta zaplaveného „chodcami“ (zombie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Greenlights Six Episodes of The Walking Dead Set to Premiere in October 2010 | url = http://blogs.amctv.com/movie-blog/2010/03/amc-greenlights.php | dátum vydania = marec 2010 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> ==Série== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#8F9A7F;"| | [[#1. séria (2010)|1]] | 6 | 31. október 2010 | 5. december 2010 | 5,24 mil. | rowspan="11"| [[AMC]] | 23. máj 2012 | 20. jún 2012 | rowspan="10"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#EDE0CD;"| | [[#2. séria (2011-12)|2]] | 13 | 16. október 2011 | 18. marec 2012 | 6,72 mil. | 27. jún 2012 | 22. august 2012 |- | style="background:#B7B094;"| | [[#3. séria (2012-13)|3]] | 16 | 14. október 2012 | 31. marec 2013 | 10,40 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-three-ratings-25309/ | dátum vydania = 2.4.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. marec 2013 | 11. apríl 2013 |- | style="background:#27504C;"| | [[#4. séria (2013-14)|4]] | 16 | 13. október 2013 | 30. marec 2014 | 13,33 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-four-ratings-30401/ | dátum vydania = 1.4.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 21. november 2013 | 26. máj 2014 |- | style="background:#465B5F;"| | [[#5. séria (2014-15)|5]] | 16 | 12. október 2014 | 29. marec 2015 | 14,38 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-five-ratings-34370/ | dátum vydania = 31.3.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. október 2015 | 2. december 2015 |- | style="background:#000000;"| | [[#6. séria (2015-16)|6]] | 16 | 11. október 2015 | 3. apríl 2016 | 13,15 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-six-ratings-38649/ | dátum vydania = 5.4.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 24. február 2016 | 8. jún 2016 |- | style="background:#B11518;"| | [[#7. séria (2016-17)|7]] | 16 | 23. október 2016 | 2. apríl 2017 | 11,35 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 4.4.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 16. november 2017 | 15. február 2018 |- | style="background:#555752;"| | [[#8. séria (2017-18)|8]] | 16 | 22. október 2017 | 15. apríl 2018 | 7,82 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 10.4.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 8. február 2019 | 29. marec 2019 |- | style="background:#701416;"| | [[#9. séria (2018-19)|9]] | 16 | 7. október 2018 | 31. marec 2019 | 4,95 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Nine Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-nine-ratings/ | dátum vydania = 26.3.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 5. február 2020 | 4. marec 2020 |- | style="background:#a51c36;"| | [[#10. séria (2019-21)|10]] | 22 | 6. október 2019 | 4. apríl 2021 | 3,04 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Ten Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-10-ratings/ | dátum vydania = 6.4.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 3. júl 2022 | |- | style="background:#16584C;"| | [[#11. séria (2021-22)|11]] | 24 | 22. august 2021 | | | | | |} ==Časti== ===1. séria (2010)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Days Gone Bye |réžia = [[Frank Darabont]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 31. október 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Guts |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 7. november 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Tell It to the Frogs |réžia = Gwyneth Horder-Payton |scenár = ''Námet:'' Charles H. Eglee & Jack LoGiudice<br>''Scenár:'' Charles H. Eglee, Jack LoGiudice & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 14. november 2010 |slovenské uvedenie = 30. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vatos |réžia = Johan Renck |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 21. november 2010 |slovenské uvedenie = 6. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Wildfire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 28. november 2010 |slovenské uvedenie = 13. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = TS-19 |réžia = Guy Ferland |scenár = Adam Fierro & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 5. december 2010 |slovenské uvedenie = 20. jún 2012 }} |} ===2. séria (2011-12)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 1 |pôvodný názov = What Lies Ahead |réžia = Ernest Dickerson<br>Gwyneth Horder-Payton |scenár = [[Frank Darabont|Ardeth Bey]] & Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 16. október 2011 |slovenské uvedenie = 27. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Bloodletting |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 23. október 2011 |slovenské uvedenie = 4. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Save the Last One |réžia = Phil Abraham |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 30. október 2011 |slovenské uvedenie = 11. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Cherokee Rose |réžia = Billy Gierhart |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 6. november 2011 |slovenské uvedenie = 18. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Chupacabra |réžia = Guy Ferland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 13. november 2011 |slovenské uvedenie = 25. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Secrets |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Pretty Much Dead Already |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 27. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Nebraska |réžia = Clark Johnson |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 12. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Triggerfinger |réžia = Billy Gierhart |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 19. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 10 |pôvodný názov = 18 Miles Out |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Scott M. Gimple & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 26. február 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Judge, Jury, Executioner |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 4. marec 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Better Angels |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 11. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Beside the Dying Fire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Robert Kirkman & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 18. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} |} ===3. séria (2012-13)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B7B094; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #B7B094; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #B7B094; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B7B094; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #B7B094; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Seed |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 14. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Sick |réžia = Billy Gierhart |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 21. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Walk with Me |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 28. október 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Killer Within |réžia = Guy Ferland |scenár = Sang Kyu Kim |pôvodné uvedenie = 4. november 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Say the Word |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 11. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Hounded |réžia = Dan Attias |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 18. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 7 |pôvodný názov = When the Dead Come Knocking |réžia = Dan Sackheim |scenár = Frank Renzulli |pôvodné uvedenie = 25. november 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Billy Gierhart |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 2. december 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 9 |pôvodný názov = The Suicide King |réžia = Lesli Linka Glatter |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 10. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Home |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 11 |pôvodný názov = I Ain't a Judas |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 24. február 2013 |slovenské uvedenie = 22. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Clear |réžia = Tricia Brock |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 3. marec 2013 |slovenské uvedenie = 23. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Arrow on the Doorpost |réžia = David Boyd |scenár = Ryan C. Coleman |pôvodné uvedenie = 10. marec 2013 |slovenské uvedenie = 24. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Prey |réžia = Stefan Schwartz |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 17. marec 2013 |slovenské uvedenie = 28. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 15 |pôvodný názov = This Sorrowful Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 24. marec 2013 |slovenské uvedenie = 4. apríl 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Welcome to the Tombs |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 31. marec 2013 |slovenské uvedenie = 11. apríl 2013 }} |} ===4. séria (2013-14)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #27504C; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #27504C; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #27504C; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #27504C; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #27504C; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 1 |pôvodný názov = 30 Days Without an Accident |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 13. október 2013 |slovenské uvedenie = 21. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Infected |réžia = Guy Ferland |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. október 2013 |slovenské uvedenie = 28. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Isolation |réžia = Dan Sackheim |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 27. október 2013 |slovenské uvedenie = 5. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Indifference |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. november 2013 |slovenské uvedenie = 12. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Internment |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 10. november 2013 |slovenské uvedenie = 19. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Live Bait |réžia = Michael Uppendahl |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. november 2013 |slovenské uvedenie = 26. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Dead Weight |réžia = Jeremy Podeswa |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 24. november 2013 |slovenské uvedenie = 2. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Too Far Gone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 1. december 2013 |slovenské uvedenie = 9. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 9 |pôvodný názov = After |réžia = Greg Nicotero |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 9. február 2014 |slovenské uvedenie = 7. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Inmates |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 16. február 2014 |slovenské uvedenie = 14. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Claimed |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. február 2014 |slovenské uvedenie = 21. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Still |réžia = Julius Ramsay |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 2. marec 2014 |slovenské uvedenie = 28. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Alone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 9. marec 2014 |slovenské uvedenie = 5. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Grove |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 16. marec 2014 |slovenské uvedenie = 12. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. marec 2014 |slovenské uvedenie = 19. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. marec 2014 |slovenské uvedenie = 26. máj 2014 }} |} ===5. séria (2014-15)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 1 |pôvodný názov = No Sanctuary |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Strangers |réžia = David Boyd |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 19. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Four Walls and a Roof |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. október 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Slabtown |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 2. november 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Self Help |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Heather Bellson & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 9. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Consumed |réžia = Seith Mann |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 16. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Crossed |réžia = Billy Gierhart |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Coda |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 9 |pôvodný názov = What Happened and What's Going On |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 8. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Them |réžia = Julius Ramsay |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 11 |pôvodný názov = The Distance |réžia = Larysa Kondracki |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 22. február 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Remember |réžia = Greg Nicotero |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 1. marec 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Forget |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Spend |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Try |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 22. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Conquer |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 29. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} |} ===6. séria (2015-16)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #000000; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 1 |pôvodný názov = First Time Again |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 11. október 2015 |slovenské uvedenie = 24. február 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 2 |pôvodný názov = JSS |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 18. október 2015 |slovenské uvedenie = 2. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Thank You |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 25. október 2015 |slovenské uvedenie = 9. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Here's Not Here |réžia = Stephen Williams |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 1. november 2015 |slovenské uvedenie = 16. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Now |réžia = Avi Youabian |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. november 2015 |slovenské uvedenie = 23. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Always Accountable |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. november 2015 |slovenské uvedenie = 30. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Heads Up |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 22. november 2015 |slovenské uvedenie = 6. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Start to Finish |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 29. november 2015 |slovenské uvedenie = 13. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Way Out |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 14. február 2016 |slovenské uvedenie = 20. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Next World |réžia = Kari Skogland |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. február 2016 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Knots Untie |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 28. február 2016 |slovenské uvedenie = 4. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Not Tomorrow Yet |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 6. marec 2016 |slovenské uvedenie = 11. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Same Boat |réžia = Billy Gierhart |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 13. marec 2016 |slovenské uvedenie = 18. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Twice as Far |réžia = Alrick Riley |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 20. marec 2016 |slovenské uvedenie = 25. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 15 |pôvodný názov = East |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Channing Powell<br>''Scenár:'' Channing Powell |pôvodné uvedenie = 27. marec 2016 |slovenské uvedenie = 1. jún 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Last Day on Earth |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 8. jún 2016 }} |} ===7. séria (2016-17)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B11518; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #B11518; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #B11518; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B11518; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #B11518; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 1 |pôvodný názov = The Day Will Come When You Won't Be |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 23. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Well |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 30. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Cell |réžia = Alrick Riley |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Service |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 13. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Go Getters |réžia = Darnell Martin |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 20. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Swear |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 27. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Sing Me a Song |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Hearts Still Beating |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 11. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Rock in the Road |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 12. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Best Friends |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 19. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Hostiles and Calamities |réžia = Kari Skogland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 26. február 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Say Yes |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 5. marec 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Bury Me Here |réžia = Alrick Riley |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. marec 2017 |slovenské uvedenie = 11. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Other Side |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. marec 2017 |slovenské uvedenie = 18. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Something They Need |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. marec 2017 |slovenské uvedenie = 25. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The First Day of the Rest of Your Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2018 }} |} ===8. séria (2017-18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #555752; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #555752; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #555752; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #555752; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #555752; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Mercy |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Damned |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Monsters |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 5. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Some Guy |réžia = Dan Liu |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 12. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Big Scary U |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple, David Leslie Johnson & Angela Kang<br>''Scenár:'' David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The King, the Widow, and Rick |réžia = John Polson |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Time for After |réžia = Larry Teng |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 3. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 8 |pôvodný názov = How It's Gotta Be |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Honor |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Lost and the Plunderers |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang, Channing Powell & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. marec 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Dead or Alive Or |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Key |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 18. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Do Not Send Us Astray |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 25. marec 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Still Gotta Mean Something |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Worth |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Wrath |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} |} ===9. séria (2018-19)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #701416; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #701416; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #701416; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #701416; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #701416; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 1 |pôvodný názov = A New Beginning |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 7. október 2018 |slovenské uvedenie = 6. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Bridge |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 14. október 2018 |slovenské uvedenie = 7. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Warning Signs |réžia = Dan Liu |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. október 2018 |slovenské uvedenie = 8. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 4 |pôvodný názov = The Obliged |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 28. október 2018 |slovenské uvedenie = 12. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What Comes After |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Matthew Negrete<br>''Scenár:'' Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 4. november 2018 |slovenské uvedenie = 13. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Who Are You Now |réžia = Larry Teng |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. november 2018 |slovenské uvedenie = 14. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Stradivarius |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 18. november 2018 |slovenské uvedenie = 15. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Evolution |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 25. november 2018 |slovenské uvedenie = 19. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Adaptation |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 10. február 2019 |slovenské uvedenie = 20. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Omega |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 17. február 2019 |slovenské uvedenie = 21. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Bounty |réžia = Meera Menon |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 24. február 2019 |slovenské uvedenie = 22. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Guardians |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 3. marec 2019 |slovenské uvedenie = 26. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Chokepoint |réžia = Liesl Tommy |scenár = Eddie Guzelian & David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 10. marec 2019 |slovenské uvedenie = 27. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Scars |réžia = Millicent Shelton |scenár = Corey Reed & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 17. marec 2019 |slovenské uvedenie = 28. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Calm Before |réžia = Laura Belsey |scenár = Geraldine Inoa & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 24. marec 2019 |slovenské uvedenie = 29. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The Storm |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 31. marec 2019 |slovenské uvedenie = 4. marec 2020 }} |} ===10. séria (2019-21)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Lines We Cross |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 2 |pôvodný názov = We Are the End of the World |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 13. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Ghosts |réžia = David Boyd |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 20. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Silence the Whisperers |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 27. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What It Always Is |réžia = Laura Belsey |scenár = Eli Jorné |pôvodné uvedenie = 3. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Bonds |réžia = Dan Liu |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 10. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Open Your Eyes |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 17. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 8 |pôvodný názov = The World Before |réžia = John Dahl |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 24. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Squeeze |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 23. február 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Stalker |réžia = Bronwen Hughes |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 1. marec 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Morning Star |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 8. marec 2020 |slovenské uvedenie = 7. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Walk With Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Eli Jorné & Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 15. marec 2020 |slovenské uvedenie = 7. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 13 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Sharat Raju |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 22. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Look at the Flowers |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Tower |réžia = Laura Belsey |scenár = Kevin Deiboldt & Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A Certain Doom |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Jim Barnes, Eli Jorné & Corey Reed<br>''Scenár:'' Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. október 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Home Sweet Home |réžia = David Boyd |scenár = Kevin Deiboldt & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 28. febuár 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Find Me |réžia = David Boyd |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 7. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 19 |pôvodný názov = One More |réžia = Laura Belsey |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 14. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Splinter |réžia = Laura Belsey |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 21. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Diverged |réžia = David Boyd |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 28. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Here's Negan |réžia = Laura Belsey |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ===11. séria (2021-22)=== Táto séria bude posledná pričom bude mať 24 častí a vysielať sa bude do roku 2022.<ref>http://www.thefutoncritic.com/news/2020/09/09/the-walking-dead-to-conclude-with-expanded-two-year-eleventh-season-88302/20200909amc01/</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Acheron: Part I |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 22. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Acheron: Part II |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 29. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Hunted |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 5. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Rendition |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 12. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Out of the Ashes |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 19. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 6 |pôvodný názov = On the Inside |réžia = Greg Nicotero |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 26. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Promises Broken |réžia = Sharat Raju |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 3. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 8 |pôvodný názov = For Blood |réžia = Sharat Raju |scenár = Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 10. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Other Way |réžia = Jon Amiel |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 20. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Haunts |réžia = Jon Amiel |scenár = Magali Lozano |pôvodné uvedenie = 27. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Rogue Element |réžia = Michael Cudlitz |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 6. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Lucky Ones |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 13. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Warlords |réžia = Loren Yaconelli |scenár = Jim Barnes & Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 20. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Rotten |réžia = Marcus Stokes |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 27. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Trust |réžia = Lily Mariye |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Acts of God |réžia = Catriona McKenzie |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ==Špeciály== Týždeň pred premiérou 7. série bol odvysielaný špeciál, ktorý zhrnul uplynulých 6 sérií, vrátane rozhovorov s hercami a producentmi. ==Webizódy== ===''Torn Apart'' (2011)=== Pred začatím 2. série, 6-dielna miniséria mala premiéru na oficiálnej webstránke AMC. Táto miniséria rozpráva príbeh Hannah, „dievčati na bicykli“, chodca, ktorú Rick zabil z milosti v prvej epizóde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Launches "The Walking Dead" Webisodes on Monday, October 3 at 2 PM | url = http://www.thefutoncritic.com/news/2011/09/27/amc-launches-the-walking-dead-webisodes-on-monday-october-3-at-2-pm-801410/20110927amc01/ | dátum vydania = 27.9.2011 | vydavateľ = The Futon Critic | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #363636; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = A New Day |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Family Matters |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Domestic Violence |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Neighborly Advice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Step-Mother |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Everything Dies |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} |} ===''Cold Storage'' (2012)=== Miniséria ''Cold Storage'' rozpráva príbeh mladého Chasea, ktorý hľadá úkryt v sklade spolu so zákerným zamestnancom B.J.-om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead – Cold Storage Webisodes Now Online | url = http://blogs.amctv.com/the-walking-dead/2012/10/season-3-webisodes.php | dátum vydania = október 2012 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #363636; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Hide and Seek |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Keys to the Kingdom |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = The Chosen Ones |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Parting Shots |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} |} ===''The Oath'' (2013)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #121212; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #121212; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #121212; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #121212; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #121212; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Alone |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Choice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Bond |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} |} ===''Red Machete'' (2017–18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Behind Us |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Sorrowful |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Gone |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 20. marec 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = We Find Ourselves |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2018 }} |} ==Referencie== <references/> [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Walking Dead, The]] aa5qrc1265hnnld3mjbahcv7am8yzz4 7417471 7417468 2022-07-30T12:27:51Z Iamd3nis 79096 s10 sk, s11 wikitext text/x-wiki [[Súbor:The Walking Dead 2010 logo.svg|300px|vpravo|Logo seriálu ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'']] ''[[Walking Dead (seriál)|The Walking Dead]]'' je americký post-apokalyptický hororový seriál, ktorý mal premiéru na americkej káblovej stanici [[AMC]] 31. októbra 2010. Seriál zobrazuje šerifa Ricka Grimesa, ktorý sa po kóme prebudí do sveta zaplaveného „chodcami“ (zombie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Greenlights Six Episodes of The Walking Dead Set to Premiere in October 2010 | url = http://blogs.amctv.com/movie-blog/2010/03/amc-greenlights.php | dátum vydania = marec 2010 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> ==Série== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#8F9A7F;"| | [[#1. séria (2010)|1]] | 6 | 31. október 2010 | 5. december 2010 | 5,24 mil. | rowspan="11"| [[AMC]] | 23. máj 2012 | 20. jún 2012 | rowspan="10"| [[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#EDE0CD;"| | [[#2. séria (2011-12)|2]] | 13 | 16. október 2011 | 18. marec 2012 | 6,72 mil. | 27. jún 2012 | 22. august 2012 |- | style="background:#B7B094;"| | [[#3. séria (2012-13)|3]] | 16 | 14. október 2012 | 31. marec 2013 | 10,40 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-three-ratings-25309/ | dátum vydania = 2.4.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. marec 2013 | 11. apríl 2013 |- | style="background:#27504C;"| | [[#4. séria (2013-14)|4]] | 16 | 13. október 2013 | 30. marec 2014 | 13,33 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-four-ratings-30401/ | dátum vydania = 1.4.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 21. november 2013 | 26. máj 2014 |- | style="background:#465B5F;"| | [[#5. séria (2014-15)|5]] | 16 | 12. október 2014 | 29. marec 2015 | 14,38 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-five-ratings-34370/ | dátum vydania = 31.3.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. október 2015 | 2. december 2015 |- | style="background:#000000;"| | [[#6. séria (2015-16)|6]] | 16 | 11. október 2015 | 3. apríl 2016 | 13,15 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-six-ratings-38649/ | dátum vydania = 5.4.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 24. február 2016 | 8. jún 2016 |- | style="background:#B11518;"| | [[#7. séria (2016-17)|7]] | 16 | 23. október 2016 | 2. apríl 2017 | 11,35 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 4.4.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 16. november 2017 | 15. február 2018 |- | style="background:#555752;"| | [[#8. séria (2017-18)|8]] | 16 | 22. október 2017 | 15. apríl 2018 | 7,82 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 10.4.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 8. február 2019 | 29. marec 2019 |- | style="background:#701416;"| | [[#9. séria (2018-19)|9]] | 16 | 7. október 2018 | 31. marec 2019 | 4,95 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Nine Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/walking-dead-season-nine-ratings/ | dátum vydania = 26.3.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 5. február 2020 | 4. marec 2020 |- | style="background:#a51c36;"| | [[#10. séria (2019-21)|10]] | 22 | 6. október 2019 | 4. apríl 2021 | 3,04 mil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead: Season Ten Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/the-walking-dead-season-10-ratings/ | dátum vydania = 6.4.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 3. júl 2022 | |- | style="background:#16584C;"| | [[#11. séria (2021-22)|11]] | 24 | 22. august 2021 | 20. november 2022 | | | | |} ==Časti== ===1. séria (2010)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #8F9A7F; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Days Gone Bye |réžia = [[Frank Darabont]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 31. október 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Guts |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 7. november 2010 |slovenské uvedenie = 23. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Tell It to the Frogs |réžia = Gwyneth Horder-Payton |scenár = ''Námet:'' Charles H. Eglee & Jack LoGiudice<br>''Scenár:'' Charles H. Eglee, Jack LoGiudice & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 14. november 2010 |slovenské uvedenie = 30. máj 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vatos |réžia = Johan Renck |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 21. november 2010 |slovenské uvedenie = 6. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Wildfire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 28. november 2010 |slovenské uvedenie = 13. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = TS-19 |réžia = Guy Ferland |scenár = Adam Fierro & Frank Darabont |pôvodné uvedenie = 5. december 2010 |slovenské uvedenie = 20. jún 2012 }} |} ===2. séria (2011-12)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #EDE0CD; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 1 |pôvodný názov = What Lies Ahead |réžia = Ernest Dickerson<br>Gwyneth Horder-Payton |scenár = [[Frank Darabont|Ardeth Bey]] & Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 16. október 2011 |slovenské uvedenie = 27. jún 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Bloodletting |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 23. október 2011 |slovenské uvedenie = 4. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Save the Last One |réžia = Phil Abraham |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 30. október 2011 |slovenské uvedenie = 11. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Cherokee Rose |réžia = Billy Gierhart |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 6. november 2011 |slovenské uvedenie = 18. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Chupacabra |réžia = Guy Ferland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 13. november 2011 |slovenské uvedenie = 25. júl 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Secrets |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Pretty Much Dead Already |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 27. november 2011 |slovenské uvedenie = 1. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Nebraska |réžia = Clark Johnson |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 12. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Triggerfinger |réžia = Billy Gierhart |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 19. február 2012 |slovenské uvedenie = 8. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 10 |pôvodný názov = 18 Miles Out |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Scott M. Gimple & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 26. február 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Judge, Jury, Executioner |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 4. marec 2012 |slovenské uvedenie = 15. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Better Angels |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 11. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Beside the Dying Fire |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Robert Kirkman & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 18. marec 2012 |slovenské uvedenie = 22. august 2012 }} |} ===3. séria (2012-13)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B7B094; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #B7B094; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #B7B094; color: #000; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B7B094; color: #000; width:34%;"|Scenár ! style="background: #B7B094; color: #000; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B7B094; color: #000; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Seed |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 14. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Sick |réžia = Billy Gierhart |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 21. október 2012 |slovenské uvedenie = 14. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Walk with Me |réžia = Guy Ferland |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 28. október 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Killer Within |réžia = Guy Ferland |scenár = Sang Kyu Kim |pôvodné uvedenie = 4. november 2012 |slovenské uvedenie = 15. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Say the Word |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 11. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Hounded |réžia = Dan Attias |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 18. november 2012 |slovenské uvedenie = 16. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 7 |pôvodný názov = When the Dead Come Knocking |réžia = Dan Sackheim |scenár = Frank Renzulli |pôvodné uvedenie = 25. november 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Billy Gierhart |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 2. december 2012 |slovenské uvedenie = 17. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 9 |pôvodný názov = The Suicide King |réžia = Lesli Linka Glatter |scenár = Evan Reilly |pôvodné uvedenie = 10. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Home |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. február 2013 |slovenské uvedenie = 21. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 11 |pôvodný názov = I Ain't a Judas |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 24. február 2013 |slovenské uvedenie = 22. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Clear |réžia = Tricia Brock |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 3. marec 2013 |slovenské uvedenie = 23. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Arrow on the Doorpost |réžia = David Boyd |scenár = Ryan C. Coleman |pôvodné uvedenie = 10. marec 2013 |slovenské uvedenie = 24. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Prey |réžia = Stefan Schwartz |scenár = Evan Reilly & Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 17. marec 2013 |slovenské uvedenie = 28. marec 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 15 |pôvodný názov = This Sorrowful Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 24. marec 2013 |slovenské uvedenie = 4. apríl 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Welcome to the Tombs |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Glen Mazzara |pôvodné uvedenie = 31. marec 2013 |slovenské uvedenie = 11. apríl 2013 }} |} ===4. séria (2013-14)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #27504C; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #27504C; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #27504C; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #27504C; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #27504C; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #27504C; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 1 |pôvodný názov = 30 Days Without an Accident |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 13. október 2013 |slovenské uvedenie = 21. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Infected |réžia = Guy Ferland |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 20. október 2013 |slovenské uvedenie = 28. november 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Isolation |réžia = Dan Sackheim |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 27. október 2013 |slovenské uvedenie = 5. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Indifference |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. november 2013 |slovenské uvedenie = 12. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Internment |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 10. november 2013 |slovenské uvedenie = 19. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Live Bait |réžia = Michael Uppendahl |scenár = Nichole Beattie |pôvodné uvedenie = 17. november 2013 |slovenské uvedenie = 26. december 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Dead Weight |réžia = Jeremy Podeswa |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 24. november 2013 |slovenské uvedenie = 2. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Too Far Gone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 1. december 2013 |slovenské uvedenie = 9. január 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 9 |pôvodný názov = After |réžia = Greg Nicotero |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 9. február 2014 |slovenské uvedenie = 7. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Inmates |réžia = Tricia Brock |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 16. február 2014 |slovenské uvedenie = 14. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Claimed |réžia = Seith Mann |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. február 2014 |slovenské uvedenie = 21. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Still |réžia = Julius Ramsay |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 2. marec 2014 |slovenské uvedenie = 28. apríl 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Alone |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Curtis Gwinn |pôvodné uvedenie = 9. marec 2014 |slovenské uvedenie = 5. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Grove |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 16. marec 2014 |slovenské uvedenie = 12. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nichole Beattie & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. marec 2014 |slovenské uvedenie = 19. máj 2014 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Scott M. Gimple & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. marec 2014 |slovenské uvedenie = 26. máj 2014 }} |} ===5. séria (2014-15)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #465B5F; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 1 |pôvodný názov = No Sanctuary |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Strangers |réžia = David Boyd |scenár = Robert Kirkman |pôvodné uvedenie = 19. október 2014 |slovenské uvedenie = 14. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Four Walls and a Roof |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. október 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Slabtown |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 2. november 2014 |slovenské uvedenie = 21. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Self Help |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Heather Bellson & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 9. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Consumed |réžia = Seith Mann |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 16. november 2014 |slovenské uvedenie = 28. október 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Crossed |réžia = Billy Gierhart |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 23. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Coda |réžia = Ernest Dickerson |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 30. november 2014 |slovenské uvedenie = 4. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 9 |pôvodný názov = What Happened and What's Going On |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 8. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Them |réžia = Julius Ramsay |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. február 2015 |slovenské uvedenie = 11. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 11 |pôvodný názov = The Distance |réžia = Larysa Kondracki |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 22. február 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Remember |réžia = Greg Nicotero |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 1. marec 2015 |slovenské uvedenie = 18. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Forget |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Spend |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. marec 2015 |slovenské uvedenie = 25. november 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Try |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 22. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Conquer |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 29. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. december 2015 }} |} ===6. séria (2015-16)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #000000; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 1 |pôvodný názov = First Time Again |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 11. október 2015 |slovenské uvedenie = 24. február 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 2 |pôvodný názov = JSS |réžia = Jennifer Lynch |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 18. október 2015 |slovenské uvedenie = 2. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Thank You |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 25. október 2015 |slovenské uvedenie = 9. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Here's Not Here |réžia = Stephen Williams |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 1. november 2015 |slovenské uvedenie = 16. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Now |réžia = Avi Youabian |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. november 2015 |slovenské uvedenie = 23. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Always Accountable |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 15. november 2015 |slovenské uvedenie = 30. marec 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Heads Up |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 22. november 2015 |slovenské uvedenie = 6. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Start to Finish |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 29. november 2015 |slovenské uvedenie = 13. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Way Out |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 14. február 2016 |slovenské uvedenie = 20. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Next World |réžia = Kari Skogland |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. február 2016 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Knots Untie |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 28. február 2016 |slovenské uvedenie = 4. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Not Tomorrow Yet |réžia = Greg Nicotero |scenár = Seth Hoffman |pôvodné uvedenie = 6. marec 2016 |slovenské uvedenie = 11. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The Same Boat |réžia = Billy Gierhart |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 13. marec 2016 |slovenské uvedenie = 18. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Twice as Far |réžia = Alrick Riley |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 20. marec 2016 |slovenské uvedenie = 25. máj 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 15 |pôvodný názov = East |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Channing Powell<br>''Scenár:'' Channing Powell |pôvodné uvedenie = 27. marec 2016 |slovenské uvedenie = 1. jún 2016 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Last Day on Earth |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 8. jún 2016 }} |} ===7. séria (2016-17)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B11518; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #B11518; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #B11518; color: #fff; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B11518; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #B11518; color: #fff; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11518; color: #fff; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 1 |pôvodný názov = The Day Will Come When You Won't Be |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 23. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Well |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 30. október 2016 |slovenské uvedenie = 16. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Cell |réžia = Alrick Riley |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Service |réžia = David Boyd |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 13. november 2016 |slovenské uvedenie = 23. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Go Getters |réžia = Darnell Martin |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 20. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Swear |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 27. november 2016 |slovenské uvedenie = 30. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Sing Me a Song |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Hearts Still Beating |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 11. december 2016 |slovenské uvedenie = 7. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Rock in the Road |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 12. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Best Friends |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 19. február 2017 |slovenské uvedenie = 14. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Hostiles and Calamities |réžia = Kari Skogland |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 26. február 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Say Yes |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 5. marec 2017 |slovenské uvedenie = 21. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Bury Me Here |réžia = Alrick Riley |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 12. marec 2017 |slovenské uvedenie = 11. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Other Side |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. marec 2017 |slovenské uvedenie = 18. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Something They Need |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. marec 2017 |slovenské uvedenie = 25. január 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The First Day of the Rest of Your Life |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2018 }} |} ===8. séria (2017-18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #555752; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #555752; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #555752; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #555752; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #555752; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #555752; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Mercy |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Scott M. Gimple |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Damned |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. október 2017 |slovenské uvedenie = 8. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Monsters |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 5. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Some Guy |réžia = Dan Liu |scenár = David Leslie Johnson |pôvodné uvedenie = 12. november 2017 |slovenské uvedenie = 15. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Big Scary U |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple, David Leslie Johnson & Angela Kang<br>''Scenár:'' David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The King, the Widow, and Rick |réžia = John Polson |scenár = Angela Kang & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 26. november 2017 |slovenské uvedenie = 22. február 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Time for After |réžia = Larry Teng |scenár = Matthew Negrete & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 3. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 8 |pôvodný názov = How It's Gotta Be |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson & Angela Kang |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 |slovenské uvedenie = 1. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Honor |réžia = Greg Nicotero |scenár = Matthew Negrete & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Lost and the Plunderers |réžia = David Boyd |scenár = Angela Kang, Channing Powell & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. marec 2018 |slovenské uvedenie = 8. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Dead or Alive Or |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Key |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 18. marec 2018 |slovenské uvedenie = 15. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Do Not Send Us Astray |réžia = Jeffrey F. January |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 25. marec 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Still Gotta Mean Something |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 22. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Worth |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Wrath |réžia = Greg Nicotero |scenár = Scott M. Gimple, Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2018 |slovenské uvedenie = 29. marec 2019 }} |} ===9. séria (2018-19)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #701416; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #701416; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #701416; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #701416; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #701416; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #701416; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 1 |pôvodný názov = A New Beginning |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 7. október 2018 |slovenské uvedenie = 6. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The Bridge |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 14. október 2018 |slovenské uvedenie = 7. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Warning Signs |réžia = Dan Liu |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 21. október 2018 |slovenské uvedenie = 8. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 4 |pôvodný názov = The Obliged |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 28. október 2018 |slovenské uvedenie = 12. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What Comes After |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Scott M. Gimple & Matthew Negrete<br>''Scenár:'' Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 4. november 2018 |slovenské uvedenie = 13. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Who Are You Now |réžia = Larry Teng |scenár = Eddie Guzelian |pôvodné uvedenie = 11. november 2018 |slovenské uvedenie = 14. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Stradivarius |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 18. november 2018 |slovenské uvedenie = 15. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Evolution |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 25. november 2018 |slovenské uvedenie = 19. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Adaptation |réžia = Greg Nicotero |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 10. február 2019 |slovenské uvedenie = 20. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Omega |réžia = David Boyd |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 17. február 2019 |slovenské uvedenie = 21. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Bounty |réžia = Meera Menon |scenár = Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 24. február 2019 |slovenské uvedenie = 22. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Guardians |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 3. marec 2019 |slovenské uvedenie = 26. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Chokepoint |réžia = Liesl Tommy |scenár = Eddie Guzelian & David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 10. marec 2019 |slovenské uvedenie = 27. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Scars |réžia = Millicent Shelton |scenár = Corey Reed & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 17. marec 2019 |slovenské uvedenie = 28. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Calm Before |réžia = Laura Belsey |scenár = Geraldine Inoa & Channing Powell |pôvodné uvedenie = 24. marec 2019 |slovenské uvedenie = 29. február 2020 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The Storm |réžia = Greg Nicotero |scenár = Angela Kang & Matthew Negrete |pôvodné uvedenie = 31. marec 2019 |slovenské uvedenie = 4. marec 2020 }} |} ===10. séria (2019-21)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #a51c36; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Lines We Cross |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = Angela Kang |pôvodné uvedenie = 6. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 2 |pôvodný názov = We Are the End of the World |réžia = Greg Nicotero |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 13. október 2019 |slovenské uvedenie = 3. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Ghosts |réžia = David Boyd |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 20. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Silence the Whisperers |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Geraldine Inoa |pôvodné uvedenie = 27. október 2019 |slovenské uvedenie = 10. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What It Always Is |réžia = Laura Belsey |scenár = Eli Jorné |pôvodné uvedenie = 3. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Bonds |réžia = Dan Liu |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 10. november 2019 |slovenské uvedenie = 17. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Open Your Eyes |réžia = Michael Cudlitz |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 17. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 8 |pôvodný názov = The World Before |réžia = John Dahl |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 24. november 2019 |slovenské uvedenie = 24. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Squeeze |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 23. február 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Stalker |réžia = Bronwen Hughes |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 1. marec 2020 |slovenské uvedenie = 31. júl 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Morning Star |réžia = Michael E. Satrazemis |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 8. marec 2020 |slovenské uvedenie = 7. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Walk With Us |réžia = Greg Nicotero |scenár = Eli Jorné & Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 15. marec 2020 |slovenské uvedenie = 7. august 2022 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 13 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Sharat Raju |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 22. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Look at the Flowers |réžia = Daisy von Scherler Mayer |scenár = Channing Powell |pôvodné uvedenie = 29. marec 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Tower |réžia = Laura Belsey |scenár = Kevin Deiboldt & Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 16 |pôvodný názov = A Certain Doom |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Námet:'' Jim Barnes, Eli Jorné & Corey Reed<br>''Scenár:'' Corey Reed |pôvodné uvedenie = 4. október 2020 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Home Sweet Home |réžia = David Boyd |scenár = Kevin Deiboldt & Corey Reed |pôvodné uvedenie = 28. febuár 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Find Me |réžia = David Boyd |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 7. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 19 |pôvodný názov = One More |réžia = Laura Belsey |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 14. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Splinter |réžia = Laura Belsey |scenár = Julia Ruchman & Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 21. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Diverged |réžia = David Boyd |scenár = Heather Bellson |pôvodné uvedenie = 28. marec 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Here's Negan |réžia = Laura Belsey |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ===11. séria (2021-22)=== Táto séria bude posledná pričom bude mať 24 častí a vysielať sa bude do roku 2022.<ref>http://www.thefutoncritic.com/news/2020/09/09/the-walking-dead-to-conclude-with-expanded-two-year-eleventh-season-88302/20200909amc01/</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto;" |- ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:3%;"|№ ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:3%;"|# ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:22%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:34%;"|Scenár ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:12%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #16584C; color: #FFF; width:11%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Acheron: Part I |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 22. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Acheron: Part II |réžia = Kevin Dowling |scenár = Angela Kang & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 29. august 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Hunted |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 5. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Rendition |réžia = Frederick E.O. Toye |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 12. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Out of the Ashes |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = LaToya Morgan |pôvodné uvedenie = 19. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 6 |pôvodný názov = On the Inside |réžia = Greg Nicotero |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 26. september 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Promises Broken |réžia = Sharat Raju |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 3. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 8 |pôvodný názov = For Blood |réžia = Sharat Raju |scenár = Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 10. október 2021 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 9 |pôvodný názov = No Other Way |réžia = Jon Amiel |scenár = Corey Reed |pôvodné uvedenie = 20. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 10 |pôvodný názov = New Haunts |réžia = Jon Amiel |scenár = Magali Lozano |pôvodné uvedenie = 27. február 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Rogue Element |réžia = Michael Cudlitz |scenár = David Leslie Johnson-McGoldrick |pôvodné uvedenie = 6. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Lucky Ones |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 13. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Warlords |réžia = Loren Yaconelli |scenár = Jim Barnes & Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 20. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Rotten |réžia = Marcus Stokes |scenár = Erik Mountain & Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 27. marec 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Trust |réžia = Lily Mariye |scenár = Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Acts of God |réžia = Catriona McKenzie |scenár = Nicole Mirante-Matthews |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 17 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Julia Ruchman |pôvodné uvedenie = 2. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 18 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = ''Námet:'' Corey Reed<br>''Scenár:'' Corey Reed & Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 9. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 19 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Vivian Tse |pôvodné uvedenie = 16. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 20 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Erik Mountain |pôvodné uvedenie = 23. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 21 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Jim Barnes |pôvodné uvedenie = 30. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 22 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Nicole Mirante-Matthews & Magali Lozano |pôvodné uvedenie = 6. november 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 23 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = Magali Lozano, Erik Mountain & Kevin Deiboldt |pôvodné uvedenie = 13. november 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 24 |pôvodný názov = &nbsp; |réžia = &nbsp; |scenár = &nbsp; |pôvodné uvedenie = 20. november 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; }} |} ==Špeciály== Týždeň pred premiérou 7. série bol odvysielaný špeciál, ktorý zhrnul uplynulých 6 sérií, vrátane rozhovorov s hercami a producentmi. ==Webizódy== ===''Torn Apart'' (2011)=== Pred začatím 2. série, 6-dielna miniséria mala premiéru na oficiálnej webstránke AMC. Táto miniséria rozpráva príbeh Hannah, „dievčati na bicykli“, chodca, ktorú Rick zabil z milosti v prvej epizóde.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AMC Launches "The Walking Dead" Webisodes on Monday, October 3 at 2 PM | url = http://www.thefutoncritic.com/news/2011/09/27/amc-launches-the-walking-dead-webisodes-on-monday-october-3-at-2-pm-801410/20110927amc01/ | dátum vydania = 27.9.2011 | vydavateľ = The Futon Critic | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #363636; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = A New Day |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Family Matters |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Domestic Violence |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Neighborly Advice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Step-Mother |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Everything Dies |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''John Esposito & Greg Nicotero<br>''Scenár: ''John Esposito |pôvodné uvedenie = 3. október 2011 }} |} ===''Cold Storage'' (2012)=== Miniséria ''Cold Storage'' rozpráva príbeh mladého Chasea, ktorý hľadá úkryt v sklade spolu so zákerným zamestnancom B.J.-om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Walking Dead – Cold Storage Webisodes Now Online | url = http://blogs.amctv.com/the-walking-dead/2012/10/season-3-webisodes.php | dátum vydania = október 2012 | vydavateľ = AMC | jazyk = po anglicky }}</ref> {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #363636; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #363636; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #363636; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #363636; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #363636; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Hide and Seek |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Keys to the Kingdom |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = The Chosen Ones |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Parting Shots |réžia = Greg Nicotero |scenár = John Esposito |pôvodné uvedenie = 1. október 2012 }} |} ===''The Oath'' (2013)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #121212; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #121212; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #121212; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #121212; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #121212; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Alone |réžia = [[Greg Nicotero]] |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Choice |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Bond |réžia = Greg Nicotero |scenár = ''Storyline: ''Greg Nicotero<br>''Scenár: ''Luke Passmore |pôvodné uvedenie = 1. október 2013 }} |} ===''Red Machete'' (2017–18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #000000; color: #fff; width:6%;"|# ! style="background: #000000; color: #fff; width:23%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #000000; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #000000; color: #fff; width:34%;"|Scenár ! style="background: #000000; color: #fff; width:22%;"|Premiéra<br>(AMC.com) {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Behind Us |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 22. október 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Sorrowful |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 19. november 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Made to Suffer |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 10. december 2017 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = What We Become |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 25. február 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Gone |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 20. marec 2018 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = We Find Ourselves |réžia = Avi Youabian |scenár = Nick Bernardone |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2018 }} |} ==Referencie== <references/> [[Kategória:Zoznamy častí seriálov|Walking Dead, The]] e56pg4dc4601oe0rxf24nbqnq2dg4a4 0 463247 7417659 7333738 2022-07-30T20:22:45Z 95.105.156.140 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Televízny seriál |sk = Búrlivé víno |en = Búrlivé víno |logo = |krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} |dĺžka = cca 50 min. |počet častí = 706 ([[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno|zoznam častí]]) |počet sérií = 9 |jazyk = [[slovenčina]] |slogan = Časom všetko dozrie |hudba = [[Nela Pocisková]] – Neviem sa nájsť |námet = Katarína Moláková, Danica Haláková, Jarmila Kratochvílová, Diana Starinská-Kacarová, Jana Borsuková, Barbora Lukáčová |žáner = rodinný seriál |rok orig = [[2013]]{{--}}2017 |tv orig = [[TV Markíza]] |rok sk = |tv sk = |obsadenie = [[Nela Pocisková]] ako Nina Roznerová<br>[[Juraj Loj]] ako Martin Rozner<br>[[Emil Horváth]] ako Ivan Dolinský<br>[[Monika Hilmerová]] ako Eva Roznerová<br>[[Marek Majeský]] ako Slávomír Dolinský<br>[[Jana Oľhová]] ako Viera Roznerová<br>Martin Mňahončák ako Peter Rozner<br>[[Eva Rysová]] ako Anna Roznerová<br>[[Ivan Letko]] ako Zoltán Nagy<br>[[Táňa Radeva]] ako Viola Buranovská<br>[[Helena Krajčiová]] ako Dorota Oravcová<br>Vlado Černý ako Žigmund Buranovský<br>Ján Jackuliak ako Igor Oravec<br>[[Henrieta Mičkovicová]] ako Ingrid Horská<br>[[Roman Luknár]] ako doktor Fiala<br>[[Zdena Studenková]] ako Adela Luteránová<br>[[Kristína Turjanová]] ako Rita Kernová<br>[[Vladimír Kobielsky]] ako Karol Krammer<br>Ivana Kuxová ako Lýdia Borodáčová<br>[[Tomáš Maštalír]] ako Richard Riči Kramer<br>Dominika Žiaranová ako Milica Kovaćic<br>Barbora Švidráňová ako Karin Kučerová<br>Dušan Szabó ako Vavro Sklenár<br>Peter Nadásdi ako Max Zachar<br>Petra Vajdová ako Diana Zacharová |webstránky = https://burlivevino.markiza.sk |réžia = [[Matúš Libovič]], Marián Tutoky (do 4. série)<br>Vlado Fischer, Miloš Volný (od 5. série) |scenár = [[Vanda Feriancová]] (hlavná scenáristka),<br>Kristína Viteková, Marek Orel (scenáristi) |výkonný producent = Helga Válková (vedúci produkcie)<br>Ivana Luknárová (výkonný producent)<br>Anna Fifiková (kreatívny producent)<br>Michal Krajčík, Nikol Šmátralová (produkcia)<br>Alexandra Dubovská, Gabriel Popescu (producenti) }} '''Búrlivé víno''' bol pôvodný [[slovensko|slovenský]] denný [[seriál]] vysielaný na [[TV Markíza]]. Seriál sa odohrával vo vinárskom prostredí. Vysielal sa od roku [[2013]] a prinášal osudy dvoch vinárskych rodín, prepojených priateľstvom a rozdeľovaných dávnymi tajomstvami. Seriál bol postavený na tradičných hodnotách a okrem romantiky ponúkal aj silné dramatické príbehy na pozadí slovenských reálií. Začal sa vysielať [[1. január]]a [[2013]] a rýchlo sa stal úspešným. Vysielal sa každý pracovný deň o 17:55, avšak vzhľadom k stúpajúcej sledovanosti sa presunul do hlavného vysielacieho času o 20:30. Od [[1. marec|1. marca]] [[2016]] sa seriál vysielal začal iba v utorky a štvrtky najprv od 20:30 v dvoch častiach za sebou a neskôr po jednej časti od 21:40. Od [[4. apríl]]a [[2016]] sa kvôli čoraz viac klesajúcej sledovanosti opäť vysielal od pondelka do piatku o 17:50. Televízia Markíza sa pokúsila seriál znova oživiť tak, že jeho 9. sériu nasadila v mimosezónnom období, v [[leto|lete]] [[2017]], kde ho opäť nasadila na 20:30 každý pracovný deň. Kvôli nízkej sledovanosti seriál opäť presunula na 21:40, kde ho dovysielala v dvoch častiach za sebou. Finále seriálu Búrlivé vína prebehlo [[31. august]]a [[2017]]. Seriál Búrlivé víno následne reprízovala [[TV Doma]] od [[2. január]]a [[2018]] do [[30. máj]]a [[2019]]. Momentálne sa seriál na TV Doma reprízuje od [[12. apríl]]a [[2021]] opäť. == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" |- ! Herec ! Postava ! Série |- | [[Nela Pocisková]] | Nina Roznerova | 1. – 7. |- | [[Juraj Loj]] | MUDr. Martin Rozner | 1. – 9. |- | [[Emil Horváth]] | Ivan Dolinský | 1. – 9. |- | [[Monika Hilmerová]] | Eva Roznerova | 1. – 9. |- | [[Henrieta Mičkovicová]] | Ingrid Dolinska | 1. – 7. |- | [[Barbora Švidraňová]] | Karin Kučerová | 1. – 6. |- | [[Ľuboš Kostelný]] | Róbert Riečny | 1. – 9. |- | [[Marek Majeský]] | Slavomír Dolinský | 1. – 9. |- | [[Marián Slovák]] | Stanislav Rozner | 1. – 2. |- | [[Jana Oľhová]] | Viera Roznerová | 1. – 9. |- | [[Martin Mňahončák]] | Peter Rozner | 1. – 9. |- | [[Alena Ďuránová]] | JUDr. Dáša Roznerová | 1. – 3. |- | [[Ján Jackuliak]] | Igor Oravec | 1. – 9. |- | [[Maroš Kramár]] | Miroslav Petránsky | 1. – 4. |- | [[Táňa Radeva]] | Viola Roznerová | 1. – 9. |- | [[Helena Krajčiová]] | Dorota Oravcová | 1. – 9. |- | [[Richard Labuda]] | Jakub Rozner | 1. – 9. |- | [[Eva Rysová]] | Anna Roznerová | 1. – 9. |- | [[Milan Bahúl]] | Alexander Tóth † | 1. – 2. |- | [[Filip Tůma]] | André Simonett | 1. – 4. |- | [[Laura Hritzová]] | Laura Riečna | 1. – 9. |- | [[Jakub Lorencovič]] | Juraj Petránsky | 1. |- | [[Ivan Letko]] | Zoltán Nagy | 1. – 9. |- | [[Vladimír Černý]] | MUDr. Žigmund Buranovský | 1. – 8. |- | [[Eva Pavlíková]] | Marika "Salomé" Buranovská | 1. – 2. |- | [[Ľubomír Roman]] | Eugen Baxa † | 1. – 3. |- | [[Ivana Kubáčková]] | Miroslava Horská | 1. – 4. |- | [[Róbert Halák]] | René Sobolák | 1. – 3. |- | [[Juraj Ďurdiak]] | Gérard Simonett † | 1. – 2. |- | [[Marek Fašiang]] | MUDr. Jursa | 1. |- | [[Barbora Žilecká]] | sestrička Lenka | 1. – 2. |- | [[Roman Martinský]] | čašník Roman | 1. – 9. |- | [[Ivan Nagy]] | Váňa Chrobák | 1. – 9. |- | [[Karin Haydu]] | Alica Roznerová † | 1. |- | [[Ľudmila Swanová]] | Agneša Fazuľová | 1. – 9. |- | [[Alfréd Swan]] | miestny kňaz | 1. |- | [[Mara Lukama]] | zdravotná sestra Aysha | 1. |- | [[Veronika Strapková]] | Ildikó Rácová | 1. |- | Ján Révai | Karel Procházka | 1. |- | [[Eva Večerová]] | čakajúca pani na letisku | 1. |- | [[Branislav Deák]] | Branislav Vrbovský | 2. – 4. |- | [[Kristína Turjanová]] | MUDr. Rita Kernová | 2. – 9. |- | [[Alžbeta Bartošová]] | Ľubomíra Lorincová | 2. |- | [[Ivan Palúch]] | Gustáv Mikuláš † | 2. |- | [[Marta Potančoková]] | doc. Klára Šimkovičová | 2. |- | [[Pavel Bruchala]] | MUDr. Drahoš Škorec | 2. |- | [[Stano Král| Stanislav Král]] | MUDr. Sýkora | 2. – 3. |- | [[Michal Jánoš]] | Kristián "Krysa" | 2. |- | [[Miloslav Král]] | Ing. Erik Halada † | 2. – 6. |- | [[Dagmar Sanitrová]] | Mgr. Silvia Vrbovská | 2. – 4.; 7. |- | [[Richard Klvač]] | kapitán Otto Žaľuď | 2. |- | [[Ivan Romančík]] | prof. MUDr. Jozef Kern † | 2. |- | [[Edita Borsová]] | Mgr. Božena Mrázová | 2. – 4. |- | [[Ján Gallovič]] | bývalý riaditeľ nemocnice Paulovič | 2. |- | [[Vladimír Oktávec]] | primár Timko | 2. |- | [[Katarína Kolajová]] | sestrička Lukášová | 2. – 9. |- | [[Roman Juraško]] | moderátor TV show | 2. |- | [[Peter Nádasdi]] | Maxim Zachar | 3. – 4.; 7. |- | [[Eva Matejková]] | Eliška † | 3. – 4. |- | [[Natália Puklušová]] | Šantal | 3. |- | [[Attila Mokos]] | Tibor Oláh † | 3. – 4. |- | [[Dušan Kaprálik]] | Jozef Juhász | 3. – 4.; 7. |- | [[Štefan Kožka]] | Marián Marček | 3. – 4.; 7. |- | [[Marcel Ochránek]] | Ján Polák | 3. – 4.; 7. |- | [[Karol Čálik]] | Marcel Králik | 3. – 9. |- | [[Marián Mitaš]] | Michal Oláh † | 3. – 5. |- | [[Oľga Belešová]] | Drahomíra Chrobáková | 3. – 9. |- | [[Ivan Šándor]] | Ján Janek | 3. – 9. |- | [[Zoroslav Laurinc]] | novinár Mráz | 3. – 9. |- | [[František Výrostko]] | šarlatán Salvatorius | 3. – 4. |- | [[Ľubomír Bukový]] | Gábor Kečkeméti | 3. – 9. |- | [[Igor Krempaský]] | nadporučík | 3. |- | [[Emma Tarageľová]] | Laurina spolužiačka Vanesa | 3. – 4. |- | [[Viktor Vincze]] | novinár v TV | 3. |- | [[David Selecký]] | Laurin tanečný partner Patrik | 3. |- | [[Zdena Studenková]] | MUDr. Adela Luteránová | 4. – 9. |- | [[Erika Havasi]] | Edita | 4. |- | [[Zuzana Skopálová]] | lekárka Ivica na psychiatrii | 4. |- | [[Juraj Predmerský]] | zastupujúci primátor Hrobár, kandidát na primátora | 4. |- | [[Ivan Vojtek]] | kapitán Nosný | 4. |- | [[Barbara Kelíšková]] | Helena Moravcová | 4. – 5. |- | [[Anton Šulík ml.]] | Jonáš Roško | 4. – 9. |- | [[Kamil Kollárik]] | hacker Jorik | 4. |- | [[Lukáš Dóza]] | tréner Doroty Oravcovej | 4. |- | [[Pavol Karell]] | advokát Abrahám | 4. |- | [[Ivo Heller]] | bohatý Rakúšan Hans | 4. |- | [[Vladimír Kobielsky]] | Karol Kramer | 5. – 9. |- | [[Dušan Szabó]] | Vavrinec Sklenár | 5. – 7. |- | [[Ivana Kuxová]] | Lýdia Borodáčová | 5. – 9. |- | [[Tereza Heftyová]] | Stela Kramerová | 5. – 9. |- | [[Anna Nováková]] | Jaroslava "Jarka" | 5. – 9. |- | [[Ivana Počiatková]] | svadobná agentka | 5. |- | [[Rebeka Poláková]] | Nadežda "Naďa" Rácová | 5. |- | [[Marko Kramár]] | Juraj Vagáč | 5. – 9. |- | [[Přemysl Boublík]] | Viliam Vagáč † | 5. |- | [[Karin Olasová]] | Daniela Vagáčová † | 5. |- | [[Oľga Solárová]] | pani Vagáčová | 5. |- | [[Roman Poláčik]] | Nadin priateľ Radoslav | 5. |- | [[Branislav Matuščin]] | psychiater Alexander "Šaňo" | 5. |- | [[Branislav Bajus]] | vyšetrovateľ kpt. Lieskovský | 5. |- | [[Ján Topľanský]] | prof. Ján Borecký | 5. |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)| Michal Ďuriš]] | konkurent firmy Burčák | 5. |- | [[Noël Czuczor]] | Adrián Gondola | 5. |- | [[Oľga Šalagová]] | zákazníčka firmy Burčák | 5. |- | [[Andrej Anderko]] | predseda firmy Exterkont | 5. |- | [[Peter Mattes]] | druhý predseda firmy Exterkont | 5. |- | [[Ján Greššo]] | Fedor Borodáč † | 5. |- | [[Petr Vágner]] | Tomáš Kráľ | 5. – 6. |- | [[Paula Bakoš Staroňová]] | Stanislava Meszárošová | 5. |- | [[Dominika Žiaranová]] | Milica Kovačič | 5. – 7. |- | [[Viliam Hriadeľ]] | starý Kovačič † | 5. |- | [[Jarmila Hittnerová Frličková]] | riaditeľka ZŠ Mgr. Eva Solanová | 5. |- | [[Ondrej Gubač]] | lekár | 5. |- | [[Daniela Mackovičová]] | Kristína Rácová / sestra Magdaléna | 5. |- | [[Filip Kreutz]] | pacient Martina Roznera | 5. |- | [[Tomáš Maštalír]] | Richard Kramer | 6. – 7. |- | [[Michal Spiellman]] | Pavol Lukáš | 6. – 7. |- | [[Tobias Král]] | Adam Dolinský | 7. – 9. |- | [[Roman Luknár]] | Milan Fiala | 7. – 9. |- | [[Petra Vajdová]] | Diana Klasová | 7. – 9. |- | [[Michaela Mäsiarová]] | zdravotná sestra | 7. |- | [[Renáta Rundová]] | Simona Hudecová | 7. |- | Xin Fan | pán Wu | 7. |- | [[Petra Blesáková]] | Lucia | 7. |- | [[Sabrína Grláková]] | Luciina dcéra Natália | 7. |- | [[Juraj Bača (herec)| Juraj Bača]] | Viktor Fiala | 8. – 9. |- | [[Pavol Sedlačko]] | Matúš Kolárik | 8. – 9. |- | [[Viktória Valúchová|Viktória Spisakova]] | Tamara Klasová | 8. – 9. |- | [[Zuzana Norisová]] | Soňa Palušová | 9. |- | [[Zuzana Porubjaková]] | Nikola Urbanová | 9. |- | [[Ondřej Daniš]] | Oliver Mlynár | 9. |- | [[Danka Pribulová]] | pani Horná | 9. |- | [[Pavol Topoľský]] | MUDr. Jurkovič | 9. |- | [[Marta Sládečková]] | Marta Klasová | 9. |} == Série == {|class="wikitable" style="width: 50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Vysielané na |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#C71585; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#1. séria|1]]''' | 109 | [[1. január]] [[2013]] | [[18. jún]] [[2013]] | rowspan="9" |[[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#4B0082; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#2. séria|2]]''' | 94 | [[20. jún]] [[2013]] | [[18. december]] [[2013]] |- | style="width:12px; background:#DC143C; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#3. séria|3]]''' | 86 | [[20. január]] [[2014]] | [[26. jún]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#800000; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#4. séria|4]]''' | 68 | [[18. august]] [[2014]] | [[11. december]] [[2014]] |- | style="width:12px; background:#CFB53B; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#5. séria|5]]''' | 91 | [[5. január]] [[2015]] | [[25. jún]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#5F9EA0; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#6. séria|6]]''' | 58 | [[2015|17. august 2015]] | [[17. december]] [[2015]] |- | style="width:12px; background:#568203; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#7. séria|7]]''' | 81 | [[4. január]] [[2016]] | [[2. jún]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#93C572; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#8. séria|8]]''' | 58 | [[jeseň]] [[2016]] | [[zima]] [[2016]] |- | style="width:12px; background:#2793C5; width:1%;" | | '''[[Zoznam častí seriálu Búrlivé víno#9. séria|9]]''' | 61 | [[19. jún]] [[2017]] | [[31. august]] [[2017]] |} == Vysielanie vo svete == {|class="wikitable sortable" |- ! Krajina ! Názov ! TV stanica ! Dátum premiéry |- | {{Minivlajka|Maďarsko|w}} | Bor, mámor, szerelem | [[Story 4]] | [[30. máj]] [[2016]] |- | {{Minivlajka|Vietnam|w}} | {{N/A}} | [[Hanoi TV 2]] | {{N/A}} |} == Externé odkazy == * {{csfd film|331230}} * {{imdb film|2692466}} * {{fdb film|102009}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Dramatické televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2013]] [[Kategória:Romantické televízne seriály]] 9anqwbuxj3a2wki78t97vdogqxfcm5w 0 474109 7417682 7395542 2022-07-30T21:50:36Z TimoKtej 220540 akt. wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Amkar Perm | obrázok = | celýnázov = Futboľnyj Klub Amkar Perm | prezývka = ''Krasno-chernye'' (Červenočierny) | založený = 1993 | štadión = [[Zvezda Stadium]], [[Perm (mesto)|Perm]] | kapacita = 17 000 | predseda = {{minivlajka|Rusko}} Gennady Shilov | tréner = {{minivlajka|Rusko}} Gadzhi Gadzhiyev | liga = Ruská III. liga | sezóna = | pozícia = | vzor_lp1=_amkar1617h | vzor_t1=_amkar1617h | vzor_pp1=_amkar1617h | ľavéplece1=FF0000 | telo1=ffffff | pravéplece1=FF0000 | trenírky1=000000 | ponožky1=ff0000 | vzor_lp2=_amkar1617a|vzor_t2=_amkar1617a|vzor_pp2=_amkar1617a| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FF0000|ponožky2=FF0000| }} '''Futboľnyj Klub Amkar Perm''' je [[Rusko|ruský]] [[futbalový klub]] pochádzajúci z mesta [[Perm (mesto)|Perm]], nachádzajúceho sa na úpätí pohoria [[Ural (pohorie)|Ural]]. Bol založený v roku [[1993]] a momentálne (júl 2022) hrá III. najvyššiu ruskú futbalovú súťaž. Domáce zápasy hráva na štadióne s názvom [[Zvezda Stadium]], ktorý má kapacitu 17 000 miest. Hlavnými farbami klubu je červená a čierna, preto sú prezývaní ''červenočierni''. Najväčším úspechom Amkaru je 4. miesto z domácej [[Rossijskaja Futboľnaja Premijer-Liga|Ruskej Premier League]], ktoré dosiahol v sezóne 2007/08. Vďaka nemu sa priamo kvalifikovali do play-off [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]]. V minulosti pôsobili v klube aj dvaja slovenskí reprezentanti - [[Martin Jakubko]] a [[Michal Breznaník]]. == Amkar Perm v európskych súťažiach == {| bgcolor="#f7f8ff" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |- bgcolor="#CCCCCC" | align="left" width="75" | '''Sezóna''' | align="left" width="230" | '''Súťaž''' | align="left" width="200" | '''Súper''' | align="left" width="70" | '''1. zápas''' | align="left" width="70" | '''2. zápas''' | align="left" width="70" | '''Celkovo''' |- bgcolor="#EFEFEF" |align="left" |2009/10 || play-off [[Európska liga UEFA]] || {{minivlajka|Anglicko}} [[Fulham FC]] || 1:3 || 1:0 || 2:3 |} ==Tréneri== *{{minivlajka|Rusko}} [[Sergei Oborin]] (Jan 1995–Dec 06) *{{minivlajka|Rusko}} [[Rashid Rakhimov]] (Sept 2006–Dec 07) *{{minivlajka|Čierna Hora}} [[Miodrag Božović]] (Jan 2008–Dec 08) *{{minivlajka|Bulharsko}} [[Dimitar Dimitrov]] (Jan 2009–Sept 09) *{{minivlajka|Rusko}} [[Rashid Rakhimov]] (Sept 2009–Sept 11) *{{minivlajka|Čierna Hora}} [[Miodrag Božović]] (Sept 2011–Jún 12) *{{minivlajka|Rusko}} [[Rustem Khuzin]] (2012–) == Externé odkazy == * [http://fc-amkar.org/ Oficiálna webstránka] ==Zdroje== * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Squad of Amkar Perm in the season 2012/2013 | url = http://www.transfermarkt.com/en/amkar-perm/startseite/verein_4128.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.2.2013 | vydavateľ = transfermarkt.com | miesto = | jazyk = po anglicky }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Amkar Perm | url = http://www.soccerfame.sk/team/amkar-perm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.2.2013 | vydavateľ = soccerfame.sk | miesto = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Amkar Perm (Rusko) | url = http://www.eurofotbal.cz/kluby/rusko/amkar-perm/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 21.2.2013 | vydavateľ = eurofotbal.cz | miesto = | jazyk = po česky }} [[Kategória:FK Amkar Perm| ]] [[Kategória:Ruské futbalové kluby|Amkar Perm]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1993|Amkar Perm]] 59tdmju36xvtyak4qoaz27m4d3d8591 0 491812 7417806 7320177 2022-07-31T10:57:52Z Maajo25 62013 aktualizácia wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Alexander Slafkovský | titul za = | obrázok = 2019 ICF Canoe slalom World Championships 090 - Alexander Slafkovský.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = | celé meno = | rodné meno = | prezývka = | dátum narodenia = {{dnv|1983|3|11}} | miesto narodenia = [[Liptovský Mikuláš]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = | výška = 1,84 m | váha = 80 kg | partner = | partnerka = | manžel = | manželka = | deti = | krajina = | šport = [[Vodný slalom]] | disciplína = C1 | váhová kategória = | liga = | klub = Kanoe Tatra Klub/ASC Dukla | tím = | tréner = | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[vodný slalom]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||Augsburg 2003|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||La Seu d'Urgell 2009|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Tacen 2010|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Čunovo 2011|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Praha 2013|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Praha 2013|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Deep Creek Lake 2014|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Londýn 2015|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Pau 2017|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Pau 2017|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Seu d´Urgell 2019|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Bratislava 2021|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Bratislava 2021|C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Augsburg 2022|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Augsburg 2022|C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||Čunovo 2002|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Skopje 2004|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Tacen 2005|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Tacen 2005|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||L'Argentière-la-Bessée 2006|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Krakow 2008|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Krakow 2008|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Nottingham 2009|C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Čunovo 2010|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Čunovo 2010|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||La Seu d'Urgell 2011|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Augsburg 2012|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Krakow 2013|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Markkleeberg 2015|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Tacen 2017|C1|}} }} '''Alexander Slafkovský''' (* [[11. marec]] [[1983]], [[Liptovský Mikuláš]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[vodný slalom|vodný slalomár]]. Je držiteľom 9 zlatých medailí z [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|MS vo vodnom slalome]] v hliadkach, 4 strieborných v individuálnej disciplíne a celkovo 15-tich medailí z [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|majstrovstiev Európy]], z čoho 6 získal v individuálnych pretekoch a 9 v súťaži hliadok. Je taktiež celkovým víťazom [[Svetový pohár vo vodnom slalome|svetového pohára]] v kategórii C1 v rokoch 2012 a 2016. V roku 2013 sa stal najlepším vodnoslalomárom roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vodný slalom: Slafkovský vyšiel z Martikánovho tieňa | url = http://sport.aktuality.sk/c/159472/vodny-slalom-slafkovsky-vysiel-z-martikanovho-tiena/ | dátum vydania = 8.12.2013 | dátum prístupu = 23.1.2014 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | jazyk = }}</ref> a tiež armádnym športovcom roka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexander Slafkovský najúspešnejší športovec v rezorte obrany SR | url = https://www.mosr.sk/30788-sk/alexander-slafkovsky-najuspesnejsi-sportovec-v-rezorte-obrany-sr/?day=2018-08-01&_od=2018-09-23&_do=2018-09-23 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2013-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.dukla.sk/sporty/vodny-slalom/sportovci/alexander-slafkovsky.html/ Alexander Slafkovský na stránke Dukly Banská Bystrica] {{DEFAULTSORT:Slafkovský, Alexander}} [[Kategória:Slovenskí vodní slalomári]] [[Kategória:Osobnosti z Liptovského Mikuláša]] [[Kategória:Slovenskí kanoisti]] rzoyaguinsvxbucqw42hf0y7568i700 0 493448 7417807 7250369 2022-07-31T11:00:32Z Maajo25 62013 aktualizácia wikitext text/x-wiki {{olympijské striebro}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Matej Beňuš | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský vodný slalomár | Portrét = Matej Beňuš, dec. 2015.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1987|11|2}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila krajina|{{Minivlajka|Slovensko|w}}}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[vodný slalom]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]]}} {{Infobox-medaila farba|2||[[Letné olympijské hry 2016|Rio de Janeiro 2016]]|C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|1||La Seu d'Urgell 2009|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Tacen 2010|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Bratislava 2011|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Bratislava 2011|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Praha 2013|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Deep Creek Lake 2014|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Londýn 2015|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Pau 2017|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Seu d´Urgell 2019|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Bratislava 2021|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Augsburg 2022|3x C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||Liptovský Mikuláš 2007|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Krakov 2008|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Bratislava 2010|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Augsburg 2012|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Krakow 2013|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||Bratislava 2010|C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Krakow 2013|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Markkleeberg 2015|3x C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||Markkleeberg 2015|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||Liptovský Mikuláš 2016|3x C1|}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Svetový pohár vo vodnom slalome|Svetový pohár]]}} {{Infobox-medaila farba|1||2010|C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||2011|C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||2012|C1|}} {{Infobox-medaila farba|2||2013|C1|}} {{Infobox-medaila farba|3||2014|C1|}} {{Infobox-medaila farba|1||2015|C1|}} {{Infobox koniec}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport|Mužský [[vodný zjazd]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta vo vodnom zjazde|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|2||Pau 2017|C1|}} {{Infobox koniec}} '''Matej Beňuš''' (* [[2. november]] [[1987]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[vodný slalom|vodnoslalomár]] a [[vodný zjazd|vodný zjazdár]], ktorý súťaží v disciplíne C1 a je členom vodnoslalomárskeho oddielu klubu [[ŠKP Bratislava (vodný slalom)|ŠKP Bratislava]]. Je taktiež členom slovenského reprezentačného družstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Reprezentačné družstvo SR vo vodnom slalome pre rok 2013 | url = http://www.canoeslalom.sk/sportova-komisia/zlozenie-reprezentacnych-druztiev-v-slalome/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 26.08.2013 | vydavateľ = canoeslalom.sk | jazyk = }}</ref> Je držiteľom 8 zlatých medailí z [[Majstrovstvá sveta vo vodnom slalome|MS vo vodnom slalome]] a 7 zlatých medailí z [[Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome|majstrovstiev Európy]] v kategórii hliadok. V individuálnych disciplínach získal bronzovú medailu z MS 2011 a striebro a 2 bronzy z ME 2010, 2013 a 2015. Je taktiež celkovým víťazom [[Svetový pohár vo vodnom slalome|svetového pohára]] z rokov 2010 a 2015, ku ktorým pridal v ďalších rokoch 2 strieborné a 2 bronzové umiestnenia. Okrem toho je víťazom slovenského pohára v ročníkoch 2010 a 2012, v roku 2009 skončil bronzový. Na [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016]] získal striebornú medailu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovensko má prvú medailu! Beňuš si na divokej vode vypádloval striebro | url = https://sport.pravda.sk/oh-2016/clanok/401558-online-benus-bude-lovit-v-divokej-vode-prvu-slovensku-medailu/ | dátum vydania = 09.08.2016 | dátum prístupu = 16.09.2017 | vydavateľ = sport.pravda.sk | jazyk = }}</ref> Vo vodnom zjazde získal v roku 2017 na majstrovstvách sveta striebornú medailu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V zjazde striebro pre Beňuša, bronz pre Kortišovú s Kopúnovou | url = http://www.canoeslalom.sk/2017/09/v-zjazde-striebro-pre-benusa-bronz-pre-kortisovu-s-kopunovou/ | dátum vydania = 01.10.2017 | dátum prístupu = 04.10.2017 | vydavateľ = canoeslalom.sk | jazyk = }}</ref> Jeho sestra [[Dana Mannová]] je tiež vodnoslalomárka, medailistka z MS a ME, v súčasnosti reprezentuje [[Spojené štáty|USA]]. [[Súbor:2019 ICF Canoe slalom World Championships 116 - Matej Beňuš.jpg|thumb|upright=1.4|left|Matej Beňuš (2019)]] {{clear|left}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Matej Beňuš}} == Externé odkazy == * [http://www.matejbenus.sk/ Oficiálna stránka športovca] * [http://www.skpbratislava.sk/archiv1011/index.php?page=vodnyslalom Oddiel vodného slalomu a zjazdu ŠKP Bratislava] {{Slováci na LOH 2016}} {{DEFAULTSORT:Beňuš, Matej }} [[Kategória:Slovenskí vodní slalomári]] [[Kategória:Slovenskí kanoisti]] [[Kategória:Slovenskí strieborní olympijskí medailisti]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí olympionici]] 11qo634m37yolc7hskpirtkf0ivh5ey 0 499835 7417512 5636901 2022-07-30T14:37:45Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Oprava chybne uvedeného priezviska z tvaru Polák na Pollák. wikitext text/x-wiki '''Pollák''' je priezvisko, pozri [[Pollák (priezvisko)]], napr.: * [[Jaroslav Pollák]] (* 1947), slovenský futbalista, reprezentant ČSSR * [[Ľudovít Pollák]] (1909 – ?), slovenský politik (KSS), poslanec FZ * [[Patrik Pollák]] (* 1972), slovenský jachtár * [[Peter Pollák]] (* 1973), slovenský politik rómskej národnosti, poslanec NR SR (OĽaNO) == Pozri aj == * [[Polák]] * [[Poliak]] {{Rozlišovacia stránka}} qui2rk9qssumcs45pt3hn5q2it94kv7 7417708 7417512 2022-07-30T22:43:29Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Doplnenie údajov o Ľudovítovi Pollákovi wikitext text/x-wiki '''Pollák''' je priezvisko, pozri [[Pollák (priezvisko)]], napr.: * [[Jaroslav Pollák]] (* 1947), slovenský futbalista, reprezentant ČSSR * [[Ľudovít Pollák]] (1909 – 1981), slovenský a česko-slovenský politik, člen KSČ a poslanec Národného zhromaždenia ČSR * [[Patrik Pollák]] (* 1972), slovenský jachtár * [[Peter Pollák]] (* 1973), slovenský politik rómskej národnosti, poslanec NR SR (OĽaNO) == Pozri aj == * [[Polák]] * [[Poliak]] {{Rozlišovacia stránka}} pbvdc54c4ejtp6evhclmlzknvsm03ml 0 500428 7417785 7387406 2022-07-31T10:20:40Z Gateshebe 193515 Upr(ib)+add(wl) wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Dominika Kavaschová | fotka = Dominika Kavaschová, 2016.jpg | veľkosť fotky = | komentár = Dominika Kavaschová v roku [[2016]] | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1989|05|19}} | miesto narodenia = [[Košice]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | povolanie = [[herec|herečka]] | roky pôsobenia = [[2010]]{{--}}súčasnosť | manžel = | priateľ = Daniel Fisher | deti = Maia {{Small|(* [[2021]])}} | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Dominika Kavaschová''' (* [[19. máj]] [[1989]], [[Košice]]) je [[slovensko|slovenská]] [[herec|herečka]]. Vyštudovala [[Konzervatórium v Košiciach]] a v roku [[2013]] ukončila štúdium na [[VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[2014]] je členkou [[Činohra Slovenského národného divadla|činohry]] [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Alexová| meno = Jana| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominika Kavaschová: Žila som len pre divadlo. To sa už skončilo| periodikum = sme.sk| odkaz na periodikum = SME| url = https://kultura.sme.sk/c/22282392/dominika-kavaschova-zila-som-len-pre-divadlo-neprekazalo-mi-hrat-kazdy-vecer-to-sa-uz-skoncilo.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2019-12-19| dátum prístupu = 2021-03-05}}</ref> Dvakrát získala ocenenie s názvom ''DOSKY'', prvé v roku [[2013]] v kategórii ''Objav roka'' a druhé v roku [[2015]] v kategórii ''Najlepšia herečka''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Menšl| meno = Teodorik| autor = | odkaz na autora = | titul = Dominika Kavaschová| url = https://actorsmap.cz/herec/dominika-kavaschova/| vydavateľ = actorsmap.cz| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-05| miesto = | jazyk =cs}}</ref> == Ocenenia == * [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]] [[2013]]: Divadelné ocenenie za objav sezóny v inscenácii ''Fajčiarky a spasiteľky'' za postavu Máše<ref>[http://divadlo.sme.sk/c/6950812/divadelne-ceny-dosky-priniesli-prekvapivych-vitazov.html Divadelné ceny Dosky priniesli prekvapivých víťazov] - divadlo.sme.sk</ref> * DOSKY [[2015]]: Najlepší ženský herecký výkon [[2014]]/[[2015]] * [[Osobnosť televíznej obrazovky|Osobnosť televíznej obrazovky 2019]] – Herečka roka<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> == Herecké úlohy == === Divadlo === * [[2016]]: ''Fanny a Alexander'' * [[2016]]: ''Rivers of Babylon'' * [[2016]]: ''Úpadok amerického impéria, Invázie barbarov'' * [[2015]]: ''Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch'' * [[2015]]: ''Mojmír II. alebo Súmrak ríše''<ref>[http://www.snd.sk/?cinohra&predstavenie=mojmir-ii-alebo-sumrak-rise Viliam Klimáček: Mojmír II. alebo Súmrak ríše] - SND</ref> * [[2014]]: ''Jana Eyrová''<ref>[http://www.snd.sk/?cinohra&predstavenie=jana-eyrova Jana Eyrová] - SND</ref> * [[2013]]: ''Fajčiarky a spasiteľky'' * [[2012]]: ''Letní hostia'' * [[2012]]: ''Plynová lampa'' * [[2012]]: ''Ráno po'' * [[2012]]: ''Richard III.'' * [[2012]]: ''Výnosné miesto'' * [[2010]]: ''Vejár'' * [[2010]]: ''Goldbergovské variácie'' === Televízia === * [[2021]]{{--}}súčasnosť: [[Najhorší týždeň môjho života]] (''Sandra'') – [[seriál]] * [[2018]]{{--}}[[2022]]: [[Oteckovia]] (''Silvia Sisa Drobná'') – [[seriál]] * [[2013]]: [[Chlapi neplačú]] (''Paula Hronská'') – [[seriál]]<ref>[http://chlapineplacu.markiza.sk/clanok/o-seriali/chlapi-neplacu.html chlapineplacu.markiza.sk]</ref> * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] (''Olga'') – [[seriál]]<ref>[http://dnaproduction.sk/sk/work/view/6 Dr. Ludsky] - dnaproduction.sk</ref> * [[2011]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] (''Mirka'') – [[seriál]] * [[2010]]: [[Odsúdené]] – [[seriál]] * [[2009]]: [[Ako som prežil]] (''Šleha'', 12.diel s názvom „Dobrý synček“) – [[seriál]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Divadlo|Divadelný|Film|Filmový}} * {{imdb meno|id=4317689|meno=Dominika Kavaschová}} * {{Csfd meno|id=58405|meno=Dominika Kavaschová}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Kavaschová, Dominika}} [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] q9zxgf7pyeaecxn9cio3ymzyn3mmhx0 0 504022 7417760 6266687 2022-07-31T06:15:09Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jaroslav Čejka | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = český básnik, prozaik, dramatik a žurnalista | Dátum narodenia = {{dnv|1943|10|26}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Jaroslav Čejka''' (* [[26. október]] [[1943]] [[Praha]]) je český [[básnik]], [[prozaik]], [[dramatik]] a [[žurnalista]]. == Biografia == Väčšinu svojho života býval v Prahe na Letnej (teraz na predmestí Prahy v [[Nupaky|Nupakách]]), žil a tvoril však tiež na svojej bývalej chate v Posázaví ([[Poříčko]]) a súčasnej chate v [[Kněžičky (Český Dub)|Českom Dube - Kněžičkách]] na Liberecku. Vyštudoval Stavebnú fakultu [[ČVUT]]. Pôsobil v nespočetnej rade povolaní - od robotníka (po tom, čo nebol z ideologických dôvodov prijatý na štúdiá) cez dramaturga a šéfredaktora (týždenník ''Tvorba'' a literárna príloha ''Kmen'') až po vysoko postaveného kultúrno-politického činiteľa (pracovník ÚV KSČ na samom sklonku komunizmu). Ako šéfredaktor a neskôr kultúrnopolitický funkcionár presadzoval otvorenosť polemike s oficiálnou ideológiou, publikoval autorov predtým vytesnených a zaslúžil sa o.i. o uvoľnenie zakázaných filmov z cenzorského "trezoru". Veľkú časť svojho života venoval svojmu hlavnému koníčku - športovému rybárčeniu. Je druhýkrát ženatý, má 5 detí a 9 vnúčat. == Bibliografia == Nižšie sú uvedené len diela vydané / hrané pod autorovým pravým menom. Chýba tu bibliografia nespočetných novinových statí a úplný súpis knižnej tvorby vydanej pod pseudonymami (prevažne detektívne novely). V tomto ohľade je (takmer) kompletná bibliografia, ktorú uvádza ''Slovník české literatury'' (pozri odkazy) === Poézia === * ''Encyklopedické heslo: láska'' * ''Sentimenální lásky'' * ''Veřejné tajemství'' * ''Kniha přání a stížností'' * ''Kapesní sbírka zákonů, vět a definic'' * ''Čtení z ruky aneb Chiromantické básně'' * ''Nejlepší léta našeho života'' === Próza === * ''Zázračné těsto a další příběhy o rybách'' * ''Noc s hlavatkou a další příběhy o rybách'' * ''Satan a liška a další příběhy o houbách a o milování'' * ''Lidé, čas a zvířata'' * ''Lásky z internetu'' * ''Aparát aneb Soumrak polobohů'' * ''Hotelové povídky'' * ''Ryby táhnou proti proudu'' * ''Kulisáci'' * ''Milování se lví ozvěnou'' * ''Odcizená krajina'' * ''Prosranej život'' * ''Most přes řeku zapomění'' Ďalej podľa Slovníka českej literatúry<ref name="test">[http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=992 Jaroslav ČEJKA], Slovník české literatury po roce 1945</ref> je Čejka autorom mnohých prozaických diel vydaných pod pseudonymom, napríklad: * ''Klub globálních bezdomovců'' (pod pseudonymom Jeroným Dubský) * ''Soukromé bludiště'' (pod pseudonymom Michal Fieber - ocenené ako najlepšia detektívka roka 2010) === Divadelné hry === * ''Na kůži se neumírá'' * ''Pavučina'' * ''Oboustranná past'' == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Jaroslav Čejka (spisovatel)|10065143}} == Externé odkazy == * [http://www.blisty.cz/aut/1378/bio.html Profil autora Jaroslava Čejku v Britských listoch] * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=992 Heslo Jaroslav Čejka v Slovníku českej literatúry] * [http://www.literarky.cz/politika/rozhovory/13739-o-soumraku-polobohhttp://www.literarky.cz/politika/rozhovory/13739-o-soumraku-poloboh Rozhovor prevažne o Čejkovom pôsobení ako funkcionára UV KSČ] {{DEFAULTSORT:Čejka, Jaroslav}} [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí dramatici]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Členovia KSČ/KSS]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] 5sud6cgpj3xrm6yrwktm07c7ussqrzt 0 504028 7417756 6903748 2022-07-31T06:03:20Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jiří Berkovec |Portrét = |Popis = český hudobný skladateľ a publicista |Dátum narodenia = [[22. júl]] [[1922]] |Miesto narodenia = [[Plzeň]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2008|11|11|1922|7|22}} |Miesto úmrtia = [[Praha]] }} PhDr. '''Jiří Berkovec''' (* [[22. júl]] [[1922]], [[Plzeň]] - † [[11. november]] [[2008]], [[Praha]]) bol český hudobný skladateľ a publicista, spisovateľ, učiteľ. == Životopis == Po základnej a strednej škole absolvoval štúdium Filozofickej fakulty [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]], odbor hudobnej vedy, filozofie a psychológie. V roku 1948 ukončil v Prahe úspešne ďalšie štúdium hudby na konzervatóriu. V rokoch 1949 až 1965 bol zamestnaný v [[Česko-slovenský rozhlas|Československom rozhlase]]. V rokoch 1952 - 1957 prednášal na Katedre hudobných vied UK, sčasti súbežne so svojím zamestnaním v rozhlase. V rokoch 1965 až 1976 bol zamestnaný v hudobnom vydavateľstve [[Supraphon]]. Od roku 1976 do roku 1982 bol zamestnanec Divadelného ústavu v Prahe.<ref name="Ikarie">Ivan Adamovič. ''Slovník českých SF autorů''. Ikarie. březen 1990, čís. 3, s. 55. ISSN 1210-6798. </ref> Bol tiež čestným členom ''Spoločnosti Jana Jakuba Ryby'' v [[Rožmitál]]e. Pohreb mal v Prahe na Olšanoch. == Dielo == Počas svojej práce sa venoval skladateľskej práci a písaniu odborných prác, najmä z českej hudobnej histórie. Je autorom prác o hudobných osobnostiach českých dejín, napr. o [[Antonín Dvořák|Antonínovi Dvořákovi]]. Mimo to napísal aj niekoľko sci-fi poviedok v zbierke ''Akcia Lyra'', z ktorých jedna (''Autosonido'') bola sfilmovaná Československou televíziou.<ref name="Adamovič"> ADAMOVIČ, Ivan; NEFF, Ondřej. ''[[Slovník české literární fantastiky a science fiction]]''. Praha : R3, 1995. ISBN 80-85364-57-3. Kapitola Berkovec, Jiří, s. 36.</ref>. ''Akcia Lyra'' bola vydaná aj na Ukrajine. Sám autor tieto poviedky považuje ako okrajovú záležitosť svojej tvorby, ktorej ťažisko je v oblasti hudby. === Vydané knihy === * ''Akce Lyra'' (1966) * ''Antonín Dvořák'' (1969) * ''Život plný hudby'' (1996) === Hudobné dielo === * ''Krakatit'' (1961) * ''Kosmická raketa'' (1961) * ''Letíme ke hvězdám'' (1962) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[http://www.scifi.cz/ik/whosf/berjir.htm Berkovec na webe SF] *[http://www.legie.info/autor/675-jiri-berkovec Berkovec na webe Legie] ({{Wayback|http://www.legie.info/autor/675-jiri-berkovec}}) *[http://www.jakubjanryba.cz/aktualne.html Článok o úmrtí] == Zdroj == * {{Preklad|cs|Jiří Berkovec|10519263}} {{DEFAULTSORT:Berkovec, Jiří}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Českí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Osobnosti z Plzne]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] 8ae5e7df0zrgrt1vuq0f7a4qbjx3oiq 4 504285 7417642 7417077 2022-07-30T19:45:26Z 78.99.32.93 Ok tak tu zapíšen šablóny o útoku a oznámenie o tom, že útok je jedom Wikipédie ale dúfam či nebudem potrestaný sakra lebo je jasne že toto pieskovisko nie je až tak na experimenty wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} <!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --> ==Lišiak PSS je veliteľ Wikipédie== Aj táto šablóna? {{Útok}} {{Útok2}} {{Útok3}} Šablóny o osobnom útoku po stupňoch, ok nezavúdajte Wikipédia ani pieskovisko nie sú na hranie, len na experimenty! Ďakujeme 1rrnk56wp5x3kczvkln3loftns0zrtt 7417681 7417642 2022-07-30T21:44:21Z Gateshebe 193515 Exp wikitext text/x-wiki {{Návod/{{PAGENAME}}}} <!-- Nemeňte, prosím, nič nad týmto riadkom. Ďakujeme. --> jrkvksuppgh6eqielvkjyurrvesdpiy 0 504299 7417754 6904000 2022-07-31T06:00:59Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Věra Adlová | Rodné meno = Věra Studená | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = [[Česko|česká]] spisovateľka, prekladateľka z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Ruština|ruštiny]] a novinárka | Dátum narodenia = [[22. júl]] [[1919]] | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1999|7|28|1919|7|22}} | Miesto úmrtia = Praha, Česko | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Věra Adlová''', rodená '''Studená''', (* [[22. júl]] [[1919]], [[Praha]] – † [[28. júl]] [[1999]], Praha) bola [[Česko|česká]] spisovateľka, prekladateľka z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Ruština|ruštiny]] a novinárka. == Život == Absolvovala klasické gymnázium v ​​Prahe. Štúdium [[Latinčina|latinčiny]] a [[Grécke jazyky|gréčtiny]] na Filozofickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]], ktoré začala v roku [[1938]], mohla dokončiť až v roku [[1948]]. V rokoch [[1949]]{{--}}[[1952]] pôsobila ako redaktorka ''Světa sovětů''. V rokoch [[1952]]{{--}}[[1955]] sa zdržiavala s manželom, maliarom a spisovateľom [[Zdeněk Adla|Zdeňkom Adlom]], v [[Moskva|Moskve]]. Tam pracovala v českej redakcii rozhlasu. Po návrate spolupracovala s nakladateľstvom Melantrich, so Štátnym nakladateľstvom politickej literatúry aj so Štátnym nakladateľstvom detskej knihy (od roku [[1969]] Albatros). == Dielo == === Romány pre dospelých === * ''Vestonie'' ([[1946]]) * ''Říkáte, abych věřil?'' ([[1979]]) * ''Trpká vůně podzimu'' ([[1983]]) === Prózy pre mládež === * ''Blues pro Alexandru'' ([[1966]]) * ''Jarní symfonie'' ([[1973]]) * ''Safari styl'' ([[1995]]) Často spolupracovala so svojím manželom na knižkách pre deti (napr. ''Kouzelná skříňka'' z roku [[1960]]). Rovnako vo svojich prekladoch sa zameriavala na tvorbu pre deti a mládež. == Externé odkazy == * [http://www.obecprekladatelu.cz/_ftp/DUP/A/AdlovaVera.htm Profil Věry Adlovej v databáze Obce prekladateľov] * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=668 Věra Adlová] v Slovníku českej literatúry po roku 1945 == Zdroj == {{Preklad|cs|Věra Adlová|9649650}} {{DEFAULTSORT:Adlová, Věra}} [[Kategória:Českí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Českí spisovatelia románov]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] auk0gv34r3ul4sjy3ctut9vly6l5hcj 0 504545 7417755 6903635 2022-07-31T06:02:03Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Bohuslav Březovský | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = český [[Próza|prozaik]] a [[dramatik]] | Dátum narodenia = [[25. november]] [[1912]] | Miesto narodenia = [[Rohozná (okres Svitavy)|Rohozná u Poličky]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1976|6|24|1912|11|25}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], Česko | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Karlova univerzita]] | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Bohuslav Březovský''' (* [[25. november]] [[1912]], [[Rohozná (okres Svitavy)|Rohozná u Poličky]] - † [[24. jún]] [[1976]] [[Praha]]) bol český [[Próza|prozaik]] a [[dramatik]]. Písal najmä psychologické [[román]]y a tiež sa venoval tvorbe pre mládež. == Životopis == V [[Polička|Poličke]] absolvoval reálne gymnázium a potom pokračoval v štúdiách v Prahe, na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Zvolil si odbory právo a potom aj filozofiu. V rokoch [[1936]] až [[1938]] bol redaktorom ''Národního osvobození'' a potom v rokoch [[1939]] - [[1941]] pracoval v nakladateľstve [[Melantrich]] a [[Orbis]]. V roku [[1944]] bol zatknutý a zvyšok vojny strávil v koncentračnom tábore. Po návrate pracoval opäť v Národním osvobození. V období [[1948]] - [[1951]] bol zamestnaný v [[Československý státní film|Československom štátnom filme]]. Ďalším zamestnávateľom mu bolo v rokoch [[1951]] - [[1955]] nakladateľstvo [[Československý spisovatel]], bol tu redaktorom rovnako, ako v ďalšom zamestnaní v časopise ''[[Květen (časopis)|Květen]]'', kde pracoval v rokoch [[1955]] - [[1957]]. Potom bol spisovateľom z povolania. V období normalizácie po roku [[1970]] mal problémy s vydávaním kníh.<ref name="Adamovič">{{Citácia knihy | priezvisko = Adamovič | priezvisko2 = Neff | meno = Ivan | meno2 = Ondřej | titul = [[Slovník české literární fantastiky a science fiction]] | vydavateľ = R3 | miesto = Praha | rok = 1995 | isbn = 80-85364-57-3 | kapitola = Březovský, Bohuslav | strany = 45}}</ref> Bol zaťom spisovateľa [[Karel Nový|Karla Nového]]. Březovský napísal sedem románov a rad poviedok a rozprávok. Jeho románová tvorba nadväzuje na tradíciu psychologickej prózy, analyzuje postavenie a komplikované dozrievanie človeka vo svete sociálnych a etických prevratov. == Literárne dielo == * ''Blíženci života'' ([[1940]]), [[román]] * ''Zlatá jeskyně'' ([[1941]]), [[rozprávka]] pre malých aj veľkých * ''O dvou zázračných poutnících'' ([[1943]], poviedky o Kristovi Pánovi a Svätom Petrovi podľa českých a moravských ľudových rozprávaní * ''Udavač'' ([[1945]]), [[poviedka]] pre mládež * ''Člověk Bernard'' ([[1945]]), román o novodobom snílkovi, ktorý na svojich vysnívaných vzdušných zámkoch stroskotáva (roku [[1969]] vyšiel román pod názvom ''Vzdušné zámky'') * ''Tajemný hrad Svojanov aneb Paměti Františka Povídálka'' ([[1947]]), román pre mládež popisujúci veselé prázdninové dobrodružstvo niekoľkých chlapcov, ktorí bojujú so záhadami a strašidlami tajuplného hradu Svojanov * ''Jak poslal Honza duši, oči a srdce na vandr'' ([[1947]]), rozprávka * ''O zlatém srdci'' ([[1948]]), poviedka pre mládež * ''Veliké město pražské'' (scénicky [[1950]]), historická [[divadelná hra]], hrané tiež pod titulom ''Jan Želivský'' * ''Pozor! Natáčíme!'' ([[1954]]), reportáž pre mládež o tom, ako sa robí film * ''Lidé v květnu'' ([[1954]]), román o udalostiach v máji roku 1945 napísaný v duchu "angažovanej" prózy päťdesiatych rokov * ''Železný strop'' ([[1959]]), román, pokračovanie románu ''Lidé v květnu'' do roku 1948, obe knihy vyšli spoločne roku [[1961]] pod titulom ''Železný strop'' * ''Nebezpečný věk'' (premiéra [[1961]], konverzačná veselohra, knižne [[1962]] * ''Věční milenci'' ([[1965]]), román, vrcholné autorovo dielo písané formou spomienok historika a spisovateľa, ktorý pod tlakom udalostí pochopil, že žil niečo iné, než sa domnieval * ''Joachym aneb Vládychtivost'' [[1967]]), román dokončený už v roku [[1961]], absurdná a [[Groteska|groteskná]] [[alegória]] na kult osobnosti s [[Fantastika|fantastickým]] námetom * ''Všechny zvony světa'' ([[1967]]), divadelná hra, ironická komédia zosmiešňujúce morálku súčasníkov * ''Vzdušné zámky'' ([[1969]]), vydanie románu ''Člověk Bernard'' pod novým názvom * ''Nepovídej pohádky'' ([[1970]]), štyri dlhšie rozprávky pre deti * ''Čistá duše'' ([[1971]]), román, fiktívna autobiografia podvodníka z doby po prvej svetovej vojne == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Bohuslav Březovský|10951986}} == Externé odkazy == * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=294&hl=B%C5%99ezovsk%C3%BD+ Slovník českej literatúry po roku 1945] * [http://www.legie.info/autor/1516-bohuslav-brezovsky Bohuslav Březovský] na legie.info {{DEFAULTSORT:Březovský, Bohuslav}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] gur3lk3uw5tqyw9vfiw7lt2yymgzasz 0 506471 7417493 7417458 2022-07-30T13:52:46Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes spravidla označuje taxón, ktorý je predmetom tohto článku, čiže bzdochy/rôznokrídly hmyz. V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *a) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *b) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami. ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> * infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> ** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> *** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> *** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> * infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> ** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Cuneocoridae†]] <small>Handlirsch, 1920</small> *** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> *** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> *** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> *** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> *[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] ** infrarad [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *[[Gymnocerata]]/[[Geocorisae]]/[[Geocores] - [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] ** ? čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> (nejasné taxonomické postavenie, nedostatok bližších informácií o čeľadi) ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 2jmgwbof9ntrz2o32v8f6h76hkce6w5 7417496 7417493 2022-07-30T13:53:51Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Systematika */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes spravidla označuje taxón, ktorý je predmetom tohto článku, čiže bzdochy/rôznokrídly hmyz. V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *a) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *b) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami. ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> * infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> ** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> *** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> *** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> * infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> ** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Cuneocoridae†]] <small>Handlirsch, 1920</small> *** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> *** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> *** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> *** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> *[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] ** infrarad [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *[[Gymnocerata]]/[[Geocorisae]]/[[Geocores] - [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] ** ? čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> (nejasné taxonomické postavenie, nedostatok bližších informácií o čeľadi) ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 1ngr2nykxj158ujuotqvoh0vilrnzdz 7417497 7417496 2022-07-30T13:54:23Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes spravidla označuje taxón, ktorý je predmetom tohto článku, čiže bzdochy/rôznokrídly hmyz. V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *a) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *b) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami. ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> * infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> ** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> *** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> *** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> * infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> ** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Cuneocoridae†]] <small>Handlirsch, 1920</small> *** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> *** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> *** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> *** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> *[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] ** infrarad [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *[[Gymnocerata]]/[[Geocorisae]]/[[Geocores]] - [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] ** ? čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> (nejasné taxonomické postavenie, nedostatok bližších informácií o čeľadi) ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 7lm4faz67i5xws7y7d4sk5xwm3hr3yd 7417500 7417497 2022-07-30T13:58:02Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Systematika */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes spravidla označuje taxón, ktorý je predmetom tohto článku, čiže bzdochy/rôznokrídly hmyz. V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *a) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *b) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami. ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> * infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> ** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> *** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> *** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> * infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> ** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> *** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> *** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> *** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> *[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] ** infrarad [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *[[Gymnocerata]]/[[Geocorisae]]/[[Geocores]] - [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] ** ? čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> (nejasné taxonomické postavenie, nedostatok bližších informácií o čeľadi) ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] e6lfmzb9kshqwrb4fbyv3cpol7n4yl4 7417517 7417500 2022-07-30T15:12:54Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Systematika */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes spravidla označuje taxón, ktorý je predmetom tohto článku, čiže bzdochy/rôznokrídly hmyz. V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *a) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *b) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami. ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámka: V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 3nufo52od312ksgrhj7szp5invja8st 7417518 7417517 2022-07-30T15:19:26Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami. ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámka: V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] mv06z0nu6nxx00zbxwa9se375bv5m7p 7417519 7417518 2022-07-30T15:20:11Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Heteroptera */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámka: V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 4vu62suz9c6h9v3tiz6cytc1mac5gby 7417520 7417519 2022-07-30T15:22:25Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie):<ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>BEHRENSMEYER, A. K., and A. TURNER. 2013. Taxonomic occurrences of Suidae recorded in the Paleobiology Database. Fossilworks. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]</ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámka: V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] o6j65toboxw9yldydmjtwp51phadxuy 7417525 7417520 2022-07-30T15:42:19Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): <ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] gboxrfy8qma3uj9vx2z5hlhczwvo3zv 7417526 7417525 2022-07-30T15:42:56Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Heteroptera */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): <ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 3k8ngpwy6n5xupl4cbs71gi9ov1n2cc 7417527 7417526 2022-07-30T15:44:17Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Systematika */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): <ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] *** fosílne čeľade s nejasným taxonomickým postavením: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] eicjxnyo4fvgyevollioyr43z3etco2 7417528 7417527 2022-07-30T15:48:02Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): <ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] b2a0alp8av5td97uh401q0r3q1qgnqb 7417529 7417528 2022-07-30T15:48:55Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): <ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>SCHUH, Randall T. - SLATER, James A.. ''True Bugs of the World (Hemiptera: Heteroptera). Classification and Natural History.'' Ithaca and London : Comstock Publishing Associates a division of Cornell University Press, 1995.</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> ** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> **** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] **** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] **** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> **** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> **** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> **** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> *** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> **** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> *** nadčeľaď [[Microphysoidea]] **** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> *** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> **** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> **** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> **** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] **** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> **** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] *** nadčeľaď [[Naboidea]] **** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> **** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] *** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> **** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> **** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] *** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] **** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> ** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> *** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] **** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> *** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> **** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] **** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> **** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> **** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] **** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> **** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] *** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] *** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> **** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] **** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> **** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> **** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> *** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> **** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> **** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> **** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] **** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> **** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> **** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> **** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] **** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] **** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] **** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> **** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> **** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> **** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] fhancmoejxevntvhhgc1ww8ea9n48el 7417532 7417529 2022-07-30T16:03:46Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-V minulosti sa všetky Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem vodných bzdôch) klasifikovali ako podrad [[voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores). :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref> <ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] l0dl6es07qkkb2i14rvdyr2u4w9r2m1 7417546 7417532 2022-07-30T16:23:42Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores)<ref name=InsHT/> bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem skytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch). V súčasnosti sa ojedinele ako voľnotykadlové bzdochy/suchozemské bzdochy (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) v užšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref> <ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 2j9667sr5q1lz4i4fvnweipuxkckl4f 7417547 7417546 2022-07-30T16:25:28Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem skytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch)<ref name=InsHT/>. V súčasnosti sa ojedinele ako voľnotykadlové bzdochy/suchozemské bzdochy (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) v užšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref> <ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] gez2ld3g8ii446tj3fu65l0kajy05rt 7417549 7417547 2022-07-30T16:28:41Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small> *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha/Cryptocerata/Hydrocores (čiže okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch)<ref name=InsHT/>. V súčasnosti sa ojedinele ako voľnotykadlové bzdochy/suchozemské bzdochy (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) v užšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] jtllk2i8mjcf9r84rim97fh79hujxei 7417579 7417549 2022-07-30T17:35:56Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. Alternatívne sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v užšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 3e2hmmwiilh64ka1f07bsz3iwocdd4z 7417582 7417579 2022-07-30T18:05:07Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Heteroptera */ wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. Alternatívne sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v užšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] ktylkrpn693w0bdm1a2s6ychq3us88t 7417583 7417582 2022-07-30T18:06:50Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] rnbfby37zjf62a234zrm5lg8ft80zjq 7417685 7417583 2022-07-30T21:52:35Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] cub08mmi0w8h9n5utbm0dhkqzo4zkyq 7417689 7417685 2022-07-30T21:59:44Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref><ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content]</ref> [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] oig1qcw11y7sasliwcp7vvqqkhrbfry 7417731 7417689 2022-07-31T02:39:17Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref> <ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref><ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content]</ref> [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 7ij9gyhqncprwjq44t4kjwjew97v9yh 7417738 7417731 2022-07-31T03:26:02Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref><ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref><ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content]</ref> [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] 79mije9uqbwwvswjyyv0iyvsg1to2xd 7417808 7417738 2022-07-31T11:02:49Z 2A02:AB04:3140:7400:80E7:31DC:AA60:4AE wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=bzdochy| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= [[polokrídlovce]]|Rad po latinsky=Hemiptera| Podrad po slovensky=bzdochy|Podrad po latinsky=Heteroptera| Binomické meno=Heteroptera| Klasifikátor1=Latreille| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Bzdochy''' (lat. Heteroptera alebo Hemiptera v užšom zmysle; iné názvy pozri nižšie) sú taxón [[polokrídlovce|polokrídlovcov]] (Hemiptera). ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú '''bzdochy'''<ref>Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Ikar. 2019. S. 100</ref><ref>bzdochy. In: Entomologický slovník naučný. 1986. S. 65</ref><ref>Nomenklatúra zoologickej systematiky. In: Slovenské odborné názvoslovie 1953 [https://terminologickyportal.sk/pdf/son/1953/SON_1953_01.pdf]</ref>, '''rôznokrídlovce'''<ref>I. roč. zoznam druhov na zápočet, zoológia - Vybrané druhy bezstavovcov [http://www.kee.fpv.ukf.sk/old/files/Poznavacka_bezstavovce.doc]</ref>, (najmä staršie:) '''rôznokrídly hmyz'''<ref name=SNS>rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] III. 1932, S. 140</ref><ref>[https://www.knmzsclementisova.svsbb.sk/nasa-skola/32-pismena/187-b]</ref>, '''rozličnokrídle'''<ref>rozličnokrídle. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, '''rozličnokrídly hmyz'''<ref name=Tib>{{Citácia knihy | priezvisko = Tibenský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Priekopníci vedy a techniky na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 1003 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 463, 488| jazyk = }}</ref> {{#tag:ref|Niektorí autori - asi nesprávne - používajú názov rozličnokrídly hmyz/rozličnokrídle na označenie taxónu polokrídlovce (t.j. Hemiptera v širšom zmysle).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Pöss | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská akadémia vied a umení | vydanie = | vydavateľ = Historický ústav SAV | miesto = | rok = 1994 | počet strán = 101 | url = | isbn = 978-80-967150-4-6 | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historická revue | vydanie = | vydavateľ = KLEIÓ | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 232 | url = https://books.google.sk/books?id=MSXvAAAAMAAJ&q=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&dq=rozli%C4%8Dnokr%C3%ADdly&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiIlrHu06D5AhXkVfEDHUMvDv8Q6AF6BAgJEAI| isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref name=Tib/> Tento pravdepodobný omyl vyplýva zo zámeny pojmov Hemiptera v užšom zmysle (=bzdochy; synonymum: Heteroptera) a Hemiptera v širšom zmysle (=polokrídlovce; synonymum: Heteroptera + Homoptera). V Peciarovom slovníku v hesle rozličnokrídle je totiž k názvu rozličnokrídle priradený latinský názov Hemiptera, ktorým sa ale pravdepodobne myslí Hemiptera v užšom zmysle (vyplýva to jednak zo štruktúry názvu [rozlično+krídle je po latinsky hetero+ptera, čiže taxón Heteroptera] a jednak z toho, že rovnako, teda v užšom zmysle, je názov Hemiptera použitý napríklad vo vtedy štandardnom akademickom texte Entomologie od J. Obenbergera z roku 1952).|group=pozn}}, (najmä staršie a dodnes po česky:) '''[[ploštice]]'''<ref>NOVÁKOVÁ, E. Lekárska parazitológia. 2015 S. 68 [https://www.pro.sk/ukazky/lekarska_parazitologia.pdf]</ref><ref name=SNS/><ref>MATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. 1927. S. 136</ref>; zastarano: ''rôznokridlí''<ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201</ref>; zriedkavo: '''heteroptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské národné múzeum | odkaz na autora = | titul = Zborník slovenského národného múzea (Acta rerum naturalium musei nationalis slovaci Bratislava. Prírodné vedy) | vydanie = | vydavateľ = Osveta. | miesto = | rok = 1981 | počet strán = 658 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}</ref>. Vedecké názvy tohto taxónu sú: Heteroptera (podrobnosti pozri nižšie; staršie aj v podobe: Hemiptera Heteroptera<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kirby | meno = William Forsell | autor = | odkaz na autora = | titul = Elementary Text-book of Entomology | vydanie = | vydavateľ = W. Swan Sonnenschein & Company | miesto = | rok = 1885 | počet strán = 240 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 200| jazyk = }}</ref>) a Hemiptera v užšom zmysle<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Systematiká cást 1 : I. Podtrida Apterygota, II. Potrida Pterygota, A. Heterometabola, V. Rad Grylloblattodea, XVI Rad Zoraptera | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1952 | počet strán = 1081 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 188| jazyk = }}</ref><ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=TB/><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; menej často: Heteropterida, Cimida, Cimicina, Coleopterohymenoptera, Dermaptera <small>sensu Retzius</small>, Styrelytra, Heterata, Frontirostria, Coridaria.<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> ===Heteroptera === Názov Heteroptera dnes môže označovať: *a) taxón, ktorý je predmetom tohto článku (čiže bzdochy v zmysle tradičných taxónov voľnotykadlové bzdochy + skrytotykadlové bzdochy); alebo *b) taxón, ktorý je predmetom tohto článku + [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref><ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content]</ref> [Tento taxón, t.j. bzdochy + bzdochovky, sa alternatívne označuje názvom [[Prosorrhyncha]], [[Heteroptero(i)dea]] či [[Heteropterida]] ] V minulosti však názov Heteroptera označoval niečo úplne iné, konkrétne: *c) taxón (po slovensky nazývaný [[rôznokrídle]]) zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]], [[pošvatky|pošvatiek]], [[snovačky|snovačiek]] a [[zoraptery|zorapter]] (ďalšie vedecké názvy tohto taxónu sú: Orthoptera heteroptera, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Hemiptera]] <small>sensu Retzius</small>, [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] v širšom zmysle)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 141 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 201 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Westfälischer Provinzial-Verein für Wissenschaft und Kunst, Münster | odkaz na autora = | titul = Jahresbericht des Westfälischen Provinzial-Vereins für Wissenschaft und Kunst | vydanie = | vydavateľ = Im Selbstverlage des Vereins. | miesto = | rok = 1880 | počet strán = 112 | url = https://books.google.sk/books?id=kvwWAAAAYAAJ&pg=PA76&dq=%22Orthoptera+heteroptera%22+pseudoneuroptera&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwji6eOK-5j5AhXTX_EDHUJxBHAQ6AF6BAgCEAI#v=onepage&q=%22Orthoptera%20heteroptera%22%20pseudoneuroptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 76| jazyk = }}</ref><ref>Rafinesque 1815 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rafinesque1815.htm]</ref><ref>Pozri prípadne aj ďalšie zdroje uvedené k starému systému v článku [[rovnokrídlovce]]</ref> - o tomto taxóne pozri buď vnútri článku [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] *d) alebo to bol iný názov taxónu [[chrobáky]] (Coleoptera, Eleuterata)<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Heteroptera.htm]</ref> Nasledujúce text tohto článku sa zaoberá len bzdochami vo význame a). ==Charakteristika == Bzdochy sú malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad [[Zadoček|bruškom]], pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov,<ref>HENRY T.J. (2009) ''Chapter 10. Biodiversity of Heteroptera.'' Pp. 223–263. In: FOOTTIT, R.G., ADLER, P.H. (eds): Insect biodiversity: Science and society. Wiley-Blackwell, Oxford, Chichester, Hoboken, 656 pp.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Protić | meno = Ljiljana | titul = Heteroptera | vydanie = | vydavateľ = Prirodnjački muzej u Beogradu | miesto = Beograd | poznámka = | rok = 2011 | strany = 7 | isbn = 978-86-82145-36-3 }}</ref><ref>WEIRAUCH, C. - SCHUH, R. (2011) ''Systematics and evolution of Heteroptera: 25 years of progress.'' Annual Review of Entomology 56: 487-510.</ref> z toho zhruba 900 na Slovensku.<ref>Jong, Y.S.D.M. (ed.) (2013) Fauna Europaea version 2.6.2. <small>Citované 16. 1. 2014</small> Web Service available online: [http://www.faunaeur.org Fauna Europaea]</ref> === Všeobecná morfológia bzdôch<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Obenberger| meno = Jan| titul = Entomologie IV - Systematická část 3| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd| miesto = Praha| rok = 1958| strany = 8 až 9, 12 až 35}}</ref> === Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. [[Zložené oko|Zložené oči]] sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách (napr. u rodu ''Henestaris'' z čeľade Lygaeidae). U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká (ocelli), ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch/suchozemských bzdôch (Gymnocerata), sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch (Cryptocerata). Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. [[Hruď]] bzdôch je značne vyvinutá, pričom práve jej prvý článok - predohruď - je veľký, voľný, často široký a na dorzálnej strane tvorí charakteristický štít, často zdobený rozličnými výrastkami a tŕňmi. Stredohruď je veľmi tesne spojená so zadohruďou, ktorá je oproti stredohrudi viacmenej redukovaná. [[Krídlo (hmyz)|Krídla]] sú heteronómne - prvý pár je väčší a silnejší a jeho bazálna časť je takmer vždy sklerotizovaná, zatiaľ čo koncová (apikálna) časť je blanitá - preto prvý pár krídel u bzdôch nesie odborné pomenovanie '''hemielytrae''' (po slovensky '''hemielytry''' alebo '''polokrovky'''). Krídla prvého páru ležia zvyčajne plocho nad bruškom a ich konce sa navzájom prekrývajú. Zadné krídla sú menšie, blanité, a s prvým párom krídel bývajú vpredu rozmanitým spôsobom spojené. Majú veľké análne pole a sú buď jednoduché alebo preložené. Nohy bzdôch sú zvyčajne rovnako upravené a sú behavého typu. U mnohých druhov však prvý pár nôh býva hrabavý alebo je upravený do podoby kliešťovitého, lapacieho (tzv. "lúpeživého") orgánu. Zadné nohy sú niekedy väčšie, u suchozemských niekedy upravené na skákanie a u vodných uspôsobené k plávaniu. Chodidlá sú 3-článkové, ale vyskytujú sa aj 2- a vzácne i 1-článkové. [[Zadoček|Bruško]] (zadoček, abdomen) má 10 zreteľných článkov, jedenásty článok a [[telson]] sú silno redukované. Na ôsmom a deviatom článku samičiek sú vyvinuté [[gonapofýzy]]. Ventrálne (sternity) a dorzálne (tergity) bruškové články sú zhruba rovnakej veľkosti, niekedy sú sternity väčšie. Prieduchov (stigiem) majú bzdochy najčastejšie 10, z nich sú dva umiestnené na hrudi a osem na brušku. Samčí pohlavný vývod leží na 9. článku, samičí na 8. článku. U niektorých druhov sa stretávame so stridulačnými (zvukotvornými) ústrojmi. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha. == Systematika == podrad [rad] Heteroptera - bzdochy/rôznokrídlovce/rozličnokrídly hmyz/ploštice (ďalšie synonymá pozri vyššie): *incertae sedis: čeľaď † [[Hadrocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> *(bez mena): ** infrarad [podrad] [[Enicocephalomorpha]] <small>Stichel, 1955</small> (v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Enicocephaloidea]] <small>Poisson, 1951</small> **** čeľaď [[Aenictopecheidae]] <small>Usinger, 1932</small> **** čeľaď [[Enicocephalidae]] <small>Stål, 1860</small> ** infrarad [podrad] [[Dipsocoromorpha]] <small>Miyamoto, 1961</small>(v minulosti sa niekedy považoval za súčasť taxónu Cimicomorpha) *** nadčeľaď [[Dipsocoroidea]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď †[[Cuneocoridae]] <small>Handlirsch, 1920</small> **** čeľaď [[Ceratocombidae]] <small>Fieber, 1860</small> **** čeľaď [[Dipsocoridae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** čeľaď [[Hypsipterygidae]] <small>Drake, 1961</small> **** čeľaď [[Schizopteridae]] <small>Reuter, 1891</small> **** čeľaď [[Stemmocryptidae]] <small>Štys, 1983</small> ** infrarad [podrad] [[Gerromorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Mesovelioidea]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> **** čeľaď [[Madaeoveliidae]] (niekedy radená ako podčeľaď do čeľade Mesoveliidae) **** čeľaď [[Mesoveliidae]] <small>Douglas & Scott, 1867</small> *** nadčeľaď [[Hebroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Hebridae]] <small> Amyot & Serville, 1843</small> (podčeľaď [[Hyrcaninae]] <small>Moller & Andersen, 1981</small> býva niekedy považovaná za samostatnú čeľaď) - [[rašelinárkovité]] **** čeľaď [[Macroveliidae]] <small>McKinstry, 1942</small> **** čeľaď [[Paraphrynoveliidae]] <small>Poisson, 1957</small> *** nadčeľaď [[Hydrometroidea]] <small>Billberg, 1820</small> **** čeľaď [[Hydrometridae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[vodomerkovité]] *** nadčeľaď [[Gerroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Hermatobatidae]] <small>Carpenter, 1892</small> **** čeľaď [[Gerridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[korčuliarkovité]] **** čeľaď [[Veliidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[hladinárkovité]] *[[Panheteroptera]] ** infrarad [podrad] [[Nepomorpha]] <small>Popov, 1968</small>/[[Cryptocerata]]/[[Hydrocorisae]]/[[Hydrocores]] - [[skrytotykadlové bzdochy]]/[[vodné bzdochy]]/[[skrytorohé]] *** incertae sedis: **** čeľaď † [[Triassocoridae]] <small>Tillyard, 1922</small> (predbežne býva kladisticky umiestňovaná medzi Corixidae a Naucoroidea<ref>[http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/hemiptera/nepomorpha.html NEPOMORPHA - water bugs, and relatives] Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12.]] <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref>) **** čeľaď † [[Paraknightiidae]] <small>Evans, 1950</small> **** čeľaď † [[Pseudonerthridae]] <small>Martins-Neto & Goodwyn, 2005</small> *** nadčeľaď [[Nepoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Nepidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[splošťuľovité]] **** čeľaď [[Belostomatidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[belostómovité]] *** nadčeľaď [[Ochteroidea]] <small>Kirkaldy, 1906</small> **** čeľaď [[Gelastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1897</small> **** čeľaď [[Ochteridae]] <small>Kirkaldy, 1906</small> *** nadčeľaď [[Corixoidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Corixidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[kliešťovkovité]] *** nadčeľaď [[Naucoroidea]] <small>Leach, 1815</small> **** čeľaď [[Aphelocheiridae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[hlbinárkovité]] **** čeľaď [[Naucoridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štípavkovité]] **** čeľaď [[Potamocoridae]] <small>Hungerford, 1941</small> *** nadčeľaď [[Notonectoidea]] <small>Latreille, 1802</small> **** čeľaď [[Helotrephidae]] <small>Esaki & China, 1927</small> **** čeľaď [[Notonectidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[chrbtoplávkovité]] **** čeľaď [[Pleidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[člnovkovité]] ** infrarad [podrad] [[Leptopodomorpha]] <small>Popov, 1971</small> *** nadčeľaď [[Saldoidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> **** čeľaď [[Aepophilidae]] <small>Signoret, 1879</small> **** čeľaď [[Saldidae]] <small>Costa, 1835</small> - [[pobrežníčkovité]] *** nadčeľaď [[Leptopodoidea]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Leptopodidae]] <small>Brullé, 1836</small> **** čeľaď [[Omaniidae]] <small>Cobben, 1970</small> **[[Terheteroptera]] *** infrarad [podrad] [[Cimicomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Cimicoidea]] <small>Jordan, 1912</small> ***** čeľaď [[Anthocoridae]] <small>Fieber, 1836</small> - [[lesklíčkovité]] ***** čeľaď [[Cimicidae]] <small>Latreille, 1802</small> - [[plošticovité]] ***** čeľaď [[Lasiochilidae]] <small>Carayon, 1972</small> ***** čeľaď [[Lyctocoridae]] <small>Reuter, 1884</small> ***** čeľaď [[Plokiophilidae]] <small>China, 1953</small> ***** čeľaď [[Polyctenidae]] <small>Westwood, 1874</small> **** nadčeľaď [[Joppeicoidea]] <small>Reuter, 1910</small> ***** čeľaď [[Joppeicidae]] <small>Reuter, 1910</small> **** nadčeľaď [[Microphysoidea]] ***** čeľaď [[Microphysidae]] <small>Dohrn, 1859</small> **** nadčeľaď [[Miroidea]] <small>Hahn, 1833</small> ***** čeľaď † [[Ignotingidae]] <small>Zhang, Golub, Popov & Shcherbakov, 2005</small> <ref>ZHANG, Junfeng - GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - SHCHERBAKOV, Dmitri E. (2005) ''Ignotingidae fam. nov. (Insecta [[Heteroptera [[Tingoidea), the earliest lace bugs from the upper Mesozoic of eastern China.'' Cretaceous Research, Volume 26, Issue 5 (October 2005) [[783-792. [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0195667105000789 Abstrakt článku v databáze Science Direct]</ref> ***** čeľaď † [[Hispanocaderidae]] <small>Golub, Popov & Arillo, 2012</small> <ref>GOLUB, Viktor B. - POPOV, Yuri A. - ARILLO, A. (2012) ''Hispanocaderidae n. fam. (Hemiptera [[Heteroptera [[Tingoidea), one of the oldest lace bugs from the Lower Cretaceous Álava amber (Spain).'' Zootaxa 3270 [[41-50. [http://ambericawest.com/pipermail/amber_ambericawest.com/attachments/20120430/c3db3262/attachment.pdf PDF]</ref> ***** čeľaď [[Miridae]] <small>Hahn, 1833</small> - [[bzdôškovité]] ***** čeľaď [[Thaumastocoridae]] <small>Kirkaldy, 1907</small> ***** čeľaď [[Tingidae]] <small>Laporte, 1832</small> - [[sietnačkovité]] **** nadčeľaď [[Naboidea]] ***** čeľaď [[Medocostidae]] <small>Štys, 1967</small> ***** čeľaď [[Nabidae]] <small>A. Costa, 1853</small> - [[dravčekovité]] **** nadčeľaď [[Reduvioidea]] <small>Latreille, 1807</small> ***** čeľaď [[Pachynomidae]] <small>Stål, 1873</small> ***** čeľaď [[Reduviidae]] <small>Latreille, 1807</small> - [[zákernicovité]] **** nadčeľaď [[Velocipedoidea]] ***** čeľaď [[Velocipedidae]] <small>Bergroth, 1891</small> *** infrarad [podrad] [[Pentatomomorpha]] <small>Leston, Pendergrast & Southwood, 1954</small> **** nadčeľaď [[Aradoidea]] <small>Brullé, 1836</small> ***** čeľaď [[Aradidae]] <small>Brullé, 1836</small> - [[podkôrničkovité]] ***** čeľaď [[Termitaphididae]] <small>Myers, 1924</small> **** nadčeľaď [[Lygaeoidea]] <small>Schilling, 1829</small> ***** čeľaď [[Berytidae]] <small>Fieber, 1851</small> - [[štíhlicovité]] ***** čeľaď [[Colobathristidae]] <small>Stål, 1866</small> ***** čeľaď [[Idiostolidae]] <small>Scudder, 1962</small> ***** čeľaď [[Lygaeidae]] <small>Schilling, 1829</small> - [[behavkovité]] ***** čeľaď [[Malcidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Meschiidae]] <small>Malipatil, 2014</small> <ref>MALIPATIL, M. B. (2014) ''Meschiidae, a new family of Lygaeoidea (Hemiptera [[Heteroptera) from India and Australia, with descriptions of a new genus and two new species.'' Zootaxa 3815(2) [[233-248. [http://www.mapress.com/zootaxa/2014/f/z03815p248f.pdf First and last page from PDF]</ref> ***** čeľaď [[Piesmatidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[sietnatkovité]] **** nadčeľaď [[Pyrrhocoroidea]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Largidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Pyrrhocoridae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> - [[cifrušovité]] **** nadčeľaď [[Coreoidea]] <small>Leach, 1815</small> <ref>LIVERMORE, Laurence (author & ed.), LEMAÎTRE, Valérie (co-author & ed.), DOLLING, Bill (taxonomy expert), WEBB, Mick (principal database developer) (2013) Coreoidea Species File (Version 5.0/5.0) Online [[[http://coreoidea.speciesfile.org/HomePage/Coreoidea/HomePage.aspx Coreoidea Species File Online]</ref> ***** čeľaď [[Alydidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Coreidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[obrubnicovité]] ***** čeľaď [[Hyocephalidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Rhopalidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Stenocephalidae]] <small>Dallas, 1852</small> ***** čeľaď † [[Trisegmentatidae]] <small>Zhang, Sun & Zhang, 1994</small> ***** čeľaď † [[Yuripopovinidae]] <small>Azar, Nel, Engel, Garrouste & Matocq, 2011</small> <ref>AZAR, Dany - NEL, André - ENGEL, Michael S. - GARROUSTE, Romain - MATOCQ, Armand (2011) ''A new family of Coreoidea from the Lower Cretaceous Lebanese Amber (Hemiptera [[Pentatomomorpha).'' Polish Journal of Entomology 80 [[627-644. [http://kuscholarworks.ku.edu/bitstream/handle/1808/13215/Engel_Michael_A_New_Family.pdf?sequence=1 PDF]</ref> **** nadčeľaď [[Pentatomoidea]] <small><span style="font-variant [[small-caps">Leach</span>, 1815</small> ***** čeľaď [[Acanthosomatidae]] <small>Signoret, 1863</small> ***** čeľaď [[Aphylidae]] <small>Bergroth, 1906</small> ***** čeľaď [[Canopidae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Cydnidae]] <small>Billberg, 1820</small> - [[hrabavicovité]] ***** čeľaď [[Dinidoridae]] <small>Stål, 1867</small> ***** čeľaď [[Lestoniidae]] <small>China, 1955</small> ***** čeľaď [[Megarididae]] <small>McAtee & Malloch, 1928</small> ***** čeľaď [[Pentatomidae]] <small>Leach, 1815</small> - [[bzdochovité]] ***** čeľaď [[Phloeidae]] <small>Amyot & Serville, 1843</small> ***** čeľaď [[Plataspidae]] <small>Dallas, 1851</small> - [[okrúhličkovité]] ***** čeľaď [[Scutelleridae]] <small>Leach, 1815</small> - [[štítovkovité]] ***** čeľaď [[Tahitocoridae]] <small>Yang, 1935</small> <ref>YANG, We-I (1935) ''Descriptions of a new family and three new genera of heteropterous insects.'' Annals and Magazine of Natural History, Ser. 10, Vol. 16 [[476-482.</ref> ***** čeľaď [[Tessaratomidae]] <small>Stål, 1865</small> ***** čeľaď [[Thaumastellidae]] <small>Horváth, 1896</small> ***** čeľaď [[Urostylididae]] <small>Dallas, 1851</small> Poznámky: :-[[Voľnotykadlové bzdochy]]/[[suchozemské bzdochy]]/[[voľnorohé]] (Gymnocerata/Geocorisae/Geocores) bol v minulosti taxón (podrad) zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem skrytotykadlových bzdôch/vodných bzdôch, čiže okrem Nepomorpha<ref name=InsHT/>. V užšom zmysle sa názvom Geocorisae/Geocores (ale nie názvom Gymnocerata) niekedy označoval taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Nepomorpha, Gerromorpha a prípadne aj okrem Leptopodomorpha (keďže dnešné Gerromorpha a niekedy aj Leptopodomorpha v takýchto systémoch tvorili samostatný taxón bzdôch nazývaný [[Amphibicorisae]]/[[Amphibicores]], t.j. Heteroptera sa delili na Hydrocorisae, Geocorisae a Amphibicorisae)<ref name=Brit/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gillot | meno = Cedric | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 729 | url = https://books.google.sk/books?id=xAP3BwAAQBAJ&pg=PA195&dq=Amphibicorisae&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjdztLTkKH5AhUaXfEDHZ8-C-gQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Amphibicorisae&f=false| isbn = 978-1-4615-6918-3 | kapitola = | strany = 195, 209, 210| jazyk = }}</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Dufour1833.htm]</ref>. V súčasnosti sa ojedinele ako Geocorisae/Geocores v najužšom zmysle označuje buď taxón Leptopodomorpha+Terheteroptera <ref>Weirauch, C., & Štys, P. (2014). Litter bugs exposed: phylogenetic relationships of Dipsocoromorpha (Hemiptera: Heteroptera) based on molecular data. Insect Systematics & Evolution, 45(4), 351–370. doi:10.1163/1876312x-45012109. S. 365</ref> alebo len taxón Terheteroptera<ref>https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/hemipterodea/heteroptera.html</ref>. :-[[Euheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha. :-[[Neoheteroptera]] bol v niektorých systémoch taxón zodpovedajúci všetkým Heteroptera okrem Enicocephalomorpha a Dipsocoromorpha. :-Presné vzájomné vzťahy medzi jednotlivými infraradmi bzdôch sú neisté. <small>Zdroje tejto kapitoly: a) Zdroje pre infrarady, resp. základnú štruktúru taxónu bzdochy:<ref>JOHNSON, K. P. et al. Phylogenomics and the evolution of hemipteroid insects. 2018. In:PNAS [https://www.pnas.org/doi/10.1073/pnas.1815820115] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>Wang, Yanhui & Wu, Hao-Yang & Rédei, Dávid & Xie, Qiang & Chen, Yan & Chen, Ping-Ping & Dong, Zhuoer & Dang, Kai & Damgaard, Jakob & Štys, Pavel & Yanzhuo, Wu & Luo, Jiu-Yang & Sun, Xiaoya & Hartung, Viktor & Kuechler, Stefan & Liu, Yang & Liu, Huaxi & Bu, Wenjun. (2017). When did the ancestor of true bugs become stinky? Disentangling the phylogenomics of Hemiptera-Heteroptera. Cladistics. 35. [https://www.researchgate.net/publication/321914929_When_did_the_ancestor_of_true_bugs_become_stinky_Disentangling_the_phylogenomics_of_Hemiptera-Heteroptera]</ref><ref>Nomina Insecta Nearctica [http://www.nearctica.com/nomina/pdfs/volume4/heteroptera/HEMCLASS.pdf] (prístup 30.7.2022)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Heteroptera | url = http://tolweb.org/Heteroptera/10805 | vydavateľ = tolweb.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TB>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany =3-5 | jazyk = }}</ref><ref name=Mikko/><ref>bzdochy. In: Malá encyklopédia biológia. Bratislava: Obzor. 1975. s. 74</ref><ref name=InsHT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/table-Heteroptera.htm | vydavateľ = insecta.bio.spbu.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Brit>Annotated classification. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/animal/heteropteran/Annotated-classification#ref132004 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Systém pochádza z 90. rokov 20. stor.)</ref>; b) Zdroje pre taxóny pod infraradmi: <ref>[http://paraneoptera.speciesfile.org/Common/basic/Taxa.aspx?TaxonNameID=1172423 Paraneoptera Species File - suborder Heteroptera] Website Custodian. Paraneoptera Species File. Version 5.0/5.0. Copyright 2013. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://Paraneoptera.SpeciesFile.org Paraneoptera Species File]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schuh | meno = Randall T. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Slater | meno2 = James Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = True Bugs of the World (Hemiptera:Heteroptera) (Classification and Natural History) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1995 | počet strán = 336 | url = https://books.google.sk/books?id=wmSc-2KDmZ4C&pg=PA1&lpg=PA1&dq=Heteroptera+Gymnocerata&source=bl&ots=6uFxj4XEgx&sig=ACfU3U3Q4c5d4ohr6lW5fVyOolG5_v2iCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjYrsbv5qD5AhVmXvEDHdslCE8Q6AF6BAgaEAM#v=onepage&q=Heteroptera%20Gymnocerata&f=false| isbn = 978-0-8014-2066-5 | kapitola = | strany = celá kniha | jazyk = }}</ref><ref> [http://fossilworks.org/ Fossilworks: Gateway to the Paleobiology Database]<small>Citované 17. 1. 2014</small></ref><ref name=Mikko>Mikko Haaramo. Mikko's Phylogeny Archive. Content updated 2006-06-11. Page modified 2013-02-12. <small>Citované 17. 1. 2014</small> [http://www.helsinki.fi/~mhaaramo/ Mikko's Phylogeny Archive]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Ferianc| meno = Oskár, ed| odkaz na autora = Oskár Ferianc| titul = Slovenské mená hmyzu| odkaz na titul = Slovenské mená hmyzu| vydanie = 1| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| miesto = Bratislava| rok = 1975}}</ref></small> == Poznámky == <references group=pozn/> == Zdroje == {{Referencie|2}} [[Kategória:Bzdochy| ]] re448tme74bk73kjno6j2l00a4whhqq 0 509614 7417757 6011303 2022-07-31T06:05:37Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Josef Brukner | Rodné meno = | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis = český spisovateľ, prekladateľ a filmový scenárista | Dátum narodenia = [[15. február]] [[1932]] | Miesto narodenia = [[Písek]], [[Česko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2015|1|14|1932|2|15}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = | Webstránka = | Poznámky = }} '''Josef Brukner''' (* [[15. február]] [[1932]]{{--}}† [[14. január]] [[2015]]) bol český spisovateľ, prekladateľ a filmový scenárista. == Životopis == Roku [[1951]] maturoval, potom študoval dramaturgiu na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení|FAMU]], ktorú absolvoval v roku [[1957]]. Toho istého roku sa stal redaktorom [[Albatros (vydavateľstvo)|Albatrosu]] (vtedy ''Státní nakladatelství dětské knihy''). V roku [[1972]] sa stal redaktorom vydavateľstva Československý spisovateľ. Od roku [[1990]] bol šéfredaktorom časopisu [[Mateřídouška]]. == Dielo == Jeden zo spoluautorov tzv. ''poézie všedného dňa'', debutoval v časopise [[Květen (časopis)|Květen]]. Ďalej je autorom textov (básní) k obrázkovým knižkám [[Josef Lada|J. Ladu]]. * ''Malá abeceda'', 1958 - jeho jediná zbierka pre dospelých * ''Větší poetický slovník'', 1968, spoluautorom je J. Filip 2. vydanie pod názvom ''Poetický slovník'' * ''Ostrov, kde rostou housle'', 1982, výbor zo svetovej nonsenovej poézie, usporiadal spolu s [[Pavel Šrut|P. Šrutom]]. * ''Klíč od království'', 1985 === Literatúra pre deti === * ''Svět zvířat'' * ''Z Ladovy zahrádky'' * ''Kalamajka'' * ''Kolotoč'' * ''Proč, proč, proč?'' * ''Polštářová válka'' * ''Obrazárna'', 1982, verše k dielam slávnych maliarov Okrem vlastnej tvorby prekladal z [[Poľština|poľštiny]], [[Nemčina|nemčiny]] a [[Francúzština|francúzštiny]]. Zaoberal sa tiež edičnou činnosťou - výbory z diela [[Fráňa Šrámek|F. Šrámka]], [[Jaroslav Vrchlický|J. Vrchlického]]. == Zdroj == {{Preklad|cs|Josef Brukner|10305908}} {{DEFAULTSORT:Brukner, Josef}} [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí scenáristi]] [[Kategória:Českí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Osobnosti z Písku]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] 0e730hewtrf5hk2i1c6uev6gl4595oy 0 510879 7417466 7415218 2022-07-30T12:17:15Z Iamd3nis 79096 /* Série a časti */ s12 sk wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Modrí templári /<br>Spravodlivosť v krvi | en = Blue Bloods | logo = Blue Bloods Logo.png | žáner = Dramatický | námet = Robin Green<br>Mitchell Burgess | titulná pieseň = Rob Simonsen - "Reagan's Theme" | krajina = {{minivlajka|USA}} [[USA]] | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 12 | počet častí = 254 ([[#Série a časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = Leonard Goldberg<br>Michael Cuesta<br>Mitchell Burgess<br>Robin Green | producent = Fred Keller<br>Jane Raab | dĺžka = 45 minút | spoločnosť = Panda Productions<br>Paw In Your Face Productions<br>[[CBS|CBS Television Distribution]] | rok orig = 24. september 2010 – súčasnosť | tv orig = [[CBS]] | rok sk = 12. september 2013 – súčasnosť | tv sk = [[JOJ]] (1–3)<br>[[Plus (televízna stanica)|Plus]] (4–) | webstránky = [http://www.cbs.com/shows/blue_bloods/ Webstránka] }} '''''Modrí templári''''' alebo '''''Spravodlivosť v krvi''''' ''(angl. Blue Bloods)'' je americký dramatický seriál zasadený do policajného prostredia. Seriál sa vysiela od 24. septembra 2010 na [[CBS]]. ==Dej== Dej sleduje rodinu Reaganovcov, ktorá sa celá angažuje v policajnom zbore New Yorku. Frank Reagan ([[Tom Selleck]]) je Police Commissioner, čiže má na starosti celý policajný zbor New Yorku. Danny ([[Donnie Wahlberg]]) je prvotriedny detektív, no často sa neriadi podľa predpisov. Erin ([[Bridget Moynahan]]) je asistentka okresného prokurátora Manhattanu. Henry ([[Len Cariou]]), Frankov otec, je bývalý Police Commissioner, teraz na dôchodku. ==Postavy== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"|Postava ! rowspan="2"|Herec ! colspan="12"|Séria |- ! style="width:5%;"|1 ! style="width:5%;"|2 ! style="width:5%;"|3 ! style="width:5%;"|4 ! style="width:5%;"|5 ! style="width:5%;"|6 ! style="width:5%;"|7 ! style="width:5%;"|8 ! style="width:5%;"|9 ! style="width:5%;"|10 ! style="width:5%;"|11 ! style="width:5%;"|12 |- ! Danny Reagan | Donnie Wahlberg | colspan="12" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Erin Reagan | Bridget Moynahan | colspan="12" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Jamie Reagan | Will Estes | colspan="12" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Henry Reagan | Len Cariou | colspan="12" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Frank Reagan | Tom Selleck | colspan="12" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Jackie Curatola | Jennifer Esposito | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="9" style="background:#ECECEC;"| |- ! Linda Reagan | Amy Carlson | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | colspan="5" style="background:#ECECEC;"| |- ! Nicky Reagan-Boyle | Sami Gayle | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | style="background:#D8EBFF;"| Hosť | style="background:#ECECEC;"| |- ! Maria Baez | Marisa Ramirez | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="10" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Eddie Janko | Vanessa Ray | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="9" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |} ==Série a časti== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#28589c;"| | [[#1. séria (2010-11)|1]] | 22 | 24. september 2010 | 13. máj 2011 | 11,27 mil.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Ratings for the 2011-12 TV Season | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-ratings-2011-2012/ | dátum vydania = 16.5.2012 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | rowspan="13"|[[CBS]] | 12. september 2013 | 11. október 2013 | rowspan="3"|[[Plus (televízna stanica)|Plus]] |- | style="background:#9A9A9A;"| | [[#2. séria (2011-12)|2]] | 22 | 23. september 2011 | 11. máj 2012 | 11,32 mil.<ref name="ref1"/> | 14. október 2013 | 12. november 2013 |- | style="background:#010209;"| | [[#3. séria (2012-13)|3]] | 23 | 28. september 2012 | 10. máj 2013 | 10,83 mil.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-three-ratings-24702/ | dátum vydania = 21.5.2013 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 6. február 2014 | 10. marec 2014 |- | style="background:#86A0B1;"| | [[#4. séria (2013-14)|4]] | 22 | 27. september 2013 | 9. máj 2014 | 11,52 mil.<ref name="ref3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-four-ratings-30120/ | dátum vydania = 13.5.2014 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 7. september 2015 | 13. október 2015 | rowspan="5"|[[JOJ]] |- | style="background:#dbdad7;"| | [[#5. séria (2014-15)|5]] | 22 | 26. september 2014 | 1. máj 2015 | 11,29 mil.<ref name="ref4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-five-ratings-34101/ | dátum vydania = 11.5.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 14. október 2015 | 19. november 2015 |- | style="background:#005757;"| | [[#6. séria (2015-16)|6]] | 22 | 25. september 2015 | 6. máj 2016 | 10,50 mil.<ref name="ref5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-six-ratings-38173/ | dátum vydania = 7.5.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 21. marec 2018 | 26. apríl 2018 |- | style="background:#050A50;"| | [[#7. séria (2016-17)|7]] | 22 | 23. september 2016 | 5. máj 2017 | 9,94 mil.<ref name="ref6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Seven Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-seven-ratings/ | dátum vydania = 8.5.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 30. apríl 2018 | 5. jún 2018 |- | style="background:#99CCCC;"| | [[#8. séria (2017-18)|8]] | 22 | 29. september 2017 | 11. máj 2018 | 9,08 mil.<ref name="ref7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Eight Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-eight-ratings/ | dátum vydania = 7.4.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 6. jún 2018 | 16. júl 2018 |- | style="background:#9F1E7C;"| | [[#9. séria (2018-19)|9]] | 22 | 28. september 2018 | 10. máj 2019 | 8,43 mil.<ref name="ref8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season Nine Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-nine-ratings/ | dátum vydania = 13.5.2019 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 23. máj 2019 | 21. jún 2019 | rowspan="4" |[[TV WAU|Wau]] |- | style="background:#004953;"| | [[#10. séria (2019-20)|10]] | 19 | 27. september 2019 | 1. máj 2020 | 7,69 mil.<ref name="ref9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season 10 Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-10-ratings/ | dátum vydania = 4.5.2020 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 13. december 2019 | 15. jún 2020 |- | style="background:#BD973D;"| | [[#11. séria (2020-21)|11]] | 16 | 4. december 2020 | 14. máj 2021 | 6,45 mil.<ref name="ref10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season 11 Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-11-ratings/ | dátum vydania = 17.5.2021 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 22. máj 2021 | 10. júl 2021 |- | style="background:#FF5F5F;"| | [[#12. séria (2021-22)|12]] | 20 | 1. október 2021 | 6. máj 2022 | 6,05 mil.<ref name="ref11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blue Bloods: Season 12 Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/blue-bloods-season-12-ratings/ | dátum vydania = 9.5.2022 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 3. jún 2022 | 6. august 2022 |- | style="background:#B30713;"| | [[#13. séria (2022-23)|13]] | | 7. október 2022 | | | | | |} : Poznámka: Časti, ktoré boli na Slovensku odvysielané tesne po polnoci, majú uvedený dátum premiéry v predchádzajúci deň. ===1. séria (2010-11)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #28589c; color: #fff;"|№ ! style="background: #28589c; color: #fff;"|# ! style="background: #28589c; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #28589c; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #28589c; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #28589c; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #28589c; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #28589c; color: #fff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Pilot |réžia = Michael Cuesta |scenár = Robin Green & Mitchell Burgess |pôvodné uvedenie = 24. september 2010 |stĺpec1 = 12. september 2013 |stĺpec2 = 13,01 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Samaritan |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Ken Sanzel |pôvodné uvedenie = 1. október 2010 |stĺpec1 = 13. september 2013 |stĺpec2 = 11,32 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Privilege |réžia = Stephen Gyllenhaal |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 8. október 2010 |stĺpec1 = 16. september 2013 |stĺpec2 = 11,15 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Officer Down |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 15. október 2010 |stĺpec1 = 17. september 2013 |stĺpec2 = 10,39 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = What You See |réžia = Félix Alcalá |scenár = Julie Hébert |pôvodné uvedenie = 22. október 2010 |stĺpec1 = 18. september 2013 |stĺpec2 = 11,15 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Smack Attack |réžia = Gwyneth Horder-Payton |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 29. október 2010 |stĺpec1 = 19. september 2013 |stĺpec2 = 11,62 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Brothers |réžia = Frederick K. Keller |scenár = Mark Rosner |pôvodné uvedenie = 5. november 2010 |stĺpec1 = 20. september 2013 |stĺpec2 = 10,31 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Chinatown |réžia = Michael Cuesta |scenár = Diana Son |pôvodné uvedenie = 12. november 2010 |stĺpec1 = 23. september 2013 |stĺpec2 = 10,57 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Re-Do |réžia = Rosemary Rodriguez |scenár = Julie Hébert |pôvodné uvedenie = 19. november 2010 |stĺpec1 = 24. september 2013 |stĺpec2 = 11,36 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = After Hours |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 3. december 2010 |stĺpec1 = 25. september 2013 |stĺpec2 = 11,32 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Little Fish |réžia = Michael Pressman |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 19. január 2011 |stĺpec1 = 26. september 2013 |stĺpec2 = 12,30 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Family Ties |réžia = Stephen Gyllenhaal |scenár = Mark Rosner |pôvodné uvedenie = 26. január 2011 |stĺpec1 = 27. september 2013 |stĺpec2 = 12,10 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Hall of Mirrors |réžia = Frederick K. Keller |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 2. február 2011 |stĺpec1 = 30. september 2013 |stĺpec2 = 11,31 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = My Funny Valentine |réžia = John Polson |scenár = Diana Son |pôvodné uvedenie = 9. február 2011 |stĺpec1 = 1. október 2013 |stĺpec2 = 11,80 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Dedication |réžia = Jan Eliasberg |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 18. február 2011 |stĺpec1 = 2. október 2013 |stĺpec2 = 11,16 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Age of Innocence |réžia = Félix Alcalá |scenár = Amanda Green |pôvodné uvedenie = 25. február 2011 |stĺpec1 = 3. október 2013 |stĺpec2 = 11,65 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Silver Star |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 11. marec 2011 |stĺpec1 = 4. október 2013 |stĺpec2 = 11,60 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = To Tell the Truth |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2011 |stĺpec1 = 7. október 2013 |stĺpec2 = 10,92 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Model Behavior |réžia = Matt Penn |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2011 |stĺpec1 = 8. október 2013 |stĺpec2 = 10,71 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = All That Glitters |réžia = Michael Pressman |scenár = Gwendolyn M. Parker |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2011 |stĺpec1 = 9. október 2013 |stĺpec2 = 10,06 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Cellar Boy |réžia = Karen Gaviola |scenár = ''Námet:'' Diana Son<br>''Scenár:'' Diana Son, Robin Green & Mitchell Burgess |pôvodné uvedenie = 6. máj 2011 |stĺpec1 = 10. október 2013 |stĺpec2 = 10,38 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = The Blue Templar |réžia = Frederick K. Keller |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 13. máj 2011 |stĺpec1 = 11. október 2013 |stĺpec2 = 11,79 mil. }} |} ===2. séria (2011-12)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|№ ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|# ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9A9A9A; color: #000000;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref1"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Mercy |réžia = Michael Pressman |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 23. september 2011 |stĺpec1 = 14. október 2013 |stĺpec2 = 12,06 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Friendly Fire |réžia = John Polson |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 30. september 2011 |stĺpec1 = 15. október 2013 |stĺpec2 = 11,30 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Critical Condition |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 7. október 2011 |stĺpec1 = 16. október 2013 |stĺpec2 = 11,29 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Innocence |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 14. október 2011 |stĺpec1 = 17. október 2013 |stĺpec2 = 11,19 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 5 |pôvodný názov = A Night on the Town |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 21. október 2011 |stĺpec1 = 18. október 2013 |stĺpec2 = 10,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Black and Blue |réžia = Alex Chapple |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 4. november 2011 |stĺpec1 = 21. október 2013 |stĺpec2 = 12,73 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Lonely Hearts Club |réžia = Félix Alcalá |scenár = Vanessa Rojas |pôvodné uvedenie = 11. november 2011 |stĺpec1 = 22. október 2013 |stĺpec2 = 11,30 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Thanksgiving |réžia = Steve Gomer |scenár = Shaun Cassidy |pôvodné uvedenie = 18. november 2011 |stĺpec1 = 23. október 2013 |stĺpec2 = 12,41 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Moonlighting |réžia = Robert Harmon |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 2. december 2011 |stĺpec1 = 24. október 2013 |stĺpec2 = 11,05 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Whistle Blower |réžia = Robert Harmon |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 6. jnauár 2012 |stĺpec1 = 25. október 2013 |stĺpec2 = 11,34 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 11 |pôvodný názov = The Uniform |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = John Moskowitz |pôvodné uvedenie = 13. jnauár 2012 |stĺpec1 = 28. október 2013 |stĺpec2 = 12,08 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Job |réžia = Nick Gomez |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 3. február 2012 |stĺpec1 = 29. október 2013 |stĺpec2 = 11,44 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Leap of Faith |réžia = David M. Barrett |scenár = David Black |pôvodné uvedenie = 10. február 2012 |stĺpec1 = 30. október 2013 |stĺpec2 = 11,82 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Parenthood |réžia = John Polson |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 17. február 2012 |stĺpec1 = 31. október 2013 |stĺpec2 = 10,81 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The Life We Chose |réžia = Félix Alcalá |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 24. február 2012 |stĺpec1 = 1. november 2013 |stĺpec2 = 11,35 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Women with Guns |réžia = Martha Mitchell |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 2. marec 2012 |stĺpec1 = 4. november 2013 |stĺpec2 = 11,47 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Reagan V. Reagan |réžia = Jim McKay |scenár = Ed Zuckerman |pôvodné uvedenie = 9. marec 2012 |stĺpec1 = 5. november 2013 |stĺpec2 = 11,27 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 18 |pôvodný názov = No Questions Asked |réžia = Christine Moore |scenár = Vanessa Rojas & Brian Burns |pôvodné uvedenie = 30. marec 2012 |stĺpec1 = 6. november 2013 |stĺpec2 = 10,72 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Some Kind of Hero |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2012 |stĺpec1 = 7. november 2013 |stĺpec2 = 10,92 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Working Girls |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2012 |stĺpec1 = 8. november 2013 |stĺpec2 = 10,47 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Collateral Damage |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Kevin Wade & Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 4. máj 2012 |stĺpec1 = 11. november 2013 |stĺpec2 = 10,36 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Mother's Day |réžia = Michael Pressman |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 11. máj 2012 |stĺpec1 = 12. november 2013 |stĺpec2 = 10,73 mil. }} |} ===3. séria (2012-13)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #010209; color: #fff;"|№ ! style="background: #010209; color: #fff;"|# ! style="background: #010209; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #010209; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #010209; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #010209; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #010209; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #010209; color: #fff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref2"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Family Business |réžia = Alex Chapple |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 28. september 2012 |stĺpec1 = 6. február 2014 |stĺpec2 = 11,22 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Domestic Disturbance |réžia = Michael Pressman |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 5. október 2012 |stĺpec1 = 7. február 2014 |stĺpec2 = 9,77 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Old Wounds |réžia = John Polson |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 12. október 2012 |stĺpec1 = 10. február 2014 |stĺpec2 = 10,53 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Scorched Earth |réžia = Peter Werner |scenár = Dawn DeNoon |pôvodné uvedenie = 19. október 2012 |stĺpec1 = 11. február 2014 |stĺpec2 = 10,29 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Risk and Reward |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Thomas Kelly |pôvodné uvedenie = 26. október 2012 |stĺpec1 = 12. február 2014 |stĺpec2 = 11,06 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Greener Grass |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 2. november 2012 |stĺpec1 = 13. február 2014 |stĺpec2 = 11,05 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Nightmares |réžia = John Polson |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 9. november 2012 |stĺpec1 = 14. február 2014 |stĺpec2 = 11,32 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Higher Education |réžia = Robert Harmon |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 30. november 2012 |stĺpec1 = 17. február 2014 |stĺpec2 = 11,31 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Secrets and Lies |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 7. december 2012 |stĺpec1 = 18. február 2014 |stĺpec2 = 11,17 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Fathers and Sons |réžia = Michael Pressman |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 4. január 2013 |stĺpec1 = 19. február 2014 |stĺpec2 = 10,18 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Front Page News |réžia = Robert Harmon |scenár = Dawn DeNoon |pôvodné uvedenie = 11. január 2013 |stĺpec1 = 20. február 2014 |stĺpec2 = 11,22 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Framed |réžia = David M. Barrett |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 18. január 2013 |stĺpec1 = 21. február 2014 |stĺpec2 = 11,64 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Inside Job |réžia = Alex Hall |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 1. február 2013 |stĺpec1 = 24. február 2014 |stĺpec2 = 11,50 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Men in Black |réžia = Alex Chapple |scenár = ''Námet:'' Ish Goldstein<br>''Scenár:'' Ish Goldstein & Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 8. február 2013 |stĺpec1 = 25. február 2014 |stĺpec2 = 11,24 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Warriors |réžia = Oz Scott |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 15. február 2013 |stĺpec1 = 26. február 2014 |stĺpec2 = 10,73 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Quid Pro Quo |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 22. február 2013 |stĺpec1 = 27. február 2014 |stĺpec2 = 11,21 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Protest Too Much |réžia = Larry Teng |scenár = Dawn DeNoon |pôvodné uvedenie = 8. marec 2013 |stĺpec1 = 28. február 2014 |stĺpec2 = 10,72 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 18 |pôvodný názov = No Regrets |réžia = David M. Barrett |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 15. marec 2013 |stĺpec1 = 3. marec 2014 |stĺpec2 = 10,41 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Loss of Faith |réžia = James Whitmore, Jr. |scenár = Seth Pearlman |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2013 |stĺpec1 = 4. marec 2014 |stĺpec2 = 10,99 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Ends and Means |réžia = John Polson |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2013 |stĺpec1 = 5. marec 2014 |stĺpec2 = 10,65 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Devil's Breath |réžia = Alex Chapple |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2013 |stĺpec1 = 6. marec 2014 |stĺpec2 = 10,46 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 22 |pôvodný názov = The Bitter End |réžia = Christine Moore |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 3. máj 2013 |stĺpec1 = 7. marec 2014 |stĺpec2 = 10,02 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 23 |pôvodný názov = This Way Out |réžia = Peter Werner |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 10. máj 2013 |stĺpec1 = 10. marec 2014 |stĺpec2 = 10,30 mil. }} |} ===4. séria (2013-14)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|№ ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|# ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #86A0B1; color: #000000;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref3"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Unwritten Rules |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 27. september 2013 |stĺpec1 = 7. september 2015 |stĺpec2 = 11,70 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 2 |pôvodný názov = The City That Never Sleeps |réžia = John Behring |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 4. október 2013 |stĺpec1 = 8. september 2015 |stĺpec2 = 11,37 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 3 |pôvodný názov = To Protect and Serve |réžia = Peter Werner |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 11. október 2013 |stĺpec1 = 9. september 2015 |stĺpec2 = 10,56 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 4 |pôvodný názov = The Truth About Lying |réžia = Robert Duncan McNeill |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 18. október 2013 |stĺpec1 = 10. september 2015 |stĺpec2 = 10,23 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Lost and Found |réžia = Alex Chapple |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 25. október 2013 |stĺpec1 = 14. september 2015 |stĺpec2 = 11,27 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Growing Boys |réžia = Eric Laneuville |scenár = Willie Raelle |pôvodné uvedenie = 1. november 2013 |stĺpec1 = 15. september 2015 |stĺpec2 = 11,01 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Drawing Dead |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 8. november 2013 |stĺpec1 = 16. september 2015 |stĺpec2 = 10,97 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Justice Served |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 15. november 2013 |stĺpec1 = 17. september 2015 |stĺpec2 = 11,79 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Bad Blood |réžia = Robert Harmon |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 22. november 2013 |stĺpec1 = 21. september 2015 |stĺpec2 = 11,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Mistaken Identity |réžia = David Solomon |scenár = Diana Son & Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 13. december 2013 |stĺpec1 = 22. september 2015 |stĺpec2 = 10,94 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Ties That Bind |réžia = Christine Moore |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 20. december 2013 |stĺpec1 = 23. september 2015 |stĺpec2 = 10,52 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Bogeyman |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Wade, Benjamin Cummings & Orson Cummings |pôvodné uvedenie = 10. január 2014 |stĺpec1 = 24. september 2015 |stĺpec2 = 12,68 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Unfinished Business |réžia = Alex Chapple |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 17. január 2014 |stĺpec1 = 28. september 2015 |stĺpec2 = 12,62 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Manhattan Queens |réžia = Donnie Wahlberg |scenár = Willie Raelle |pôvodné uvedenie = 31. január 2014 |stĺpec1 = 29. september 2015 |stĺpec2 = 12,93 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Open Secrets |réžia = Eric Laneuville |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 28. február 2014 |stĺpec1 = 30. september 2015 |stĺpec2 = 11,96 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Insult to Injury |réžia = David M. Barrett |scenár = ''Námet:'' Daniel Truly & Andrew Raab<br>''Scenár:'' Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 7. marec 2014 |stĺpec1 = 1. október 2015 |stĺpec2 = 12,03 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Knockout Game |réžia = Robert Harmon |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 14. marec 2014 |stĺpec1 = 5. október 2015 |stĺpec2 = 11,68 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Righting Wrongs |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2014 |stĺpec1 = 6. október 2015 |stĺpec2 = 11,69 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Secret Arrangements |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = ''Námet:'' Sinead Daly<br>''Scenár:'' Willie Raele & Sinead Daly |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2014 |stĺpec1 = 7. október 2015 |stĺpec2 = 11,05 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Custody Battle |réžia = Alex Chapple |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2014 |stĺpec1 = 8. október 2015 |stĺpec2 = 11,05 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Above and Beyond |réžia = Greg Beeman |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 2. máj 2014 |stĺpec1 = 12. október 2015 |stĺpec2 = 11,59 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Exiles |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 9. máj 2014 |stĺpec1 = 13. október 2015 |stĺpec2 = 11,78 mil. }} |} ===5. séria (2014-15)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|№ ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|# ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #dbdad7; color: #000000;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref4"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Partners |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 26. september 2014 |stĺpec1 = 14. október 2015 |stĺpec2 = 10,93 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Forgive and Forget |réžia = Eric Laneuville |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 3. október 2014 |stĺpec1 = 15. október 2015 |stĺpec2 = 10,89 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Burning Bridges |réžia = John Behring |scenár = Willie Reale |pôvodné uvedenie = 10. október 2014 |stĺpec1 = 19. október 2015 |stĺpec2 = 11,09 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Excessive Force |réžia = Alex Chapple |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 17. október 2014 |stĺpec1 = 20. október 2015 |stĺpec2 = 10,70 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Loose Lips |réžia = Alex Chapple |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 24. október 2014 |stĺpec1 = 21. október 2015 |stĺpec2 = 11,42 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Most Wanted |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Bryan Goluboff |pôvodné uvedenie = 31. október 2014 |stĺpec1 = 22. október 2015 |stĺpec2 = 11,39 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Shoot the Messenger |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 7. november 2014 |stĺpec1 = 26. október 2015 |stĺpec2 = 11,51 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Power of the Press |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 21. november 2014 |stĺpec1 = 27. október 2015 |stĺpec2 = 11,62 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Under the Gun |réžia = David M. Barrett |scenár = Willie Reale & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 12. december 2014 |stĺpec1 = 28. október 2015 |stĺpec2 = 11,09 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Sins of the Father |réžia = David M. Barrett |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 2. január 2015 |stĺpec1 = 29. október 2015 |stĺpec2 = 11,61 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Baggage |réžia = John Behring |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 9. január 2015 |stĺpec1 = 2. november 2015 |stĺpec2 = 12,86 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Home Sweet Home |réžia = Robert Harmon |scenár = Bryan Goluboff |pôvodné uvedenie = 16. január 2015 |stĺpec1 = 3. november 2015 |stĺpec2 = 12,73 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Love Stories |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 30. január 2015 |stĺpec1 = 4. november 2015 |stĺpec2 = 11,87 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The Poor Door |réžia = Alex Chapple |scenár = Willie Reale |pôvodné uvedenie = 6. február 2015 |stĺpec1 = 5. november 2015 |stĺpec2 = 11,32 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Power Players |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 13. február 2015 |stĺpec1 = 9. november 2015 |stĺpec2 = 11,46 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Only in New York |réžia = Holly Dale |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 20. február 2015 |stĺpec1 = 10. november 2015 |stĺpec2 = 11,60 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Occupational Hazards |réžia = David M. Barrett |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 6. marec 2015 |stĺpec1 = 11. november 2015 |stĺpec2 = 11,03 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Bad Company |réžia = Tawnia McKiernan |scenár = Bryan Goluboff |pôvodné uvedenie = 13. marec 2015 |stĺpec1 = 12. november 2015 |stĺpec2 = 11,07 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Through the Looking Glass |réžia = Eric Laneuville |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2015 |stĺpec1 = 16. november 2015 |stĺpec2 = 10,70 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Payback |réžia = Alex Chapple |scenár = Lauren Gautier & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2015 |stĺpec1 = 17. november 2015 |stĺpec2 = 10,31 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 21 |pôvodný názov = New Rules |réžia = John Behring |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2015 |stĺpec1 = 18. november 2015 |stĺpec2 = 9,99 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 22 |pôvodný názov = The Art of War |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 1. máj 2015 |stĺpec1 = 19. november 2015 |stĺpec2 = 11,28 mil. }} |} ===6. séria (2015-16)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #005757; color: #fff;"|№ ! style="background: #005757; color: #fff;"|# ! style="background: #005757; color: #fff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #005757; color: #fff;"|Réžia ! style="background: #005757; color: #fff;"|Scenár ! style="background: #005757; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #005757; color: #fff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #005757; color: #fff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref5"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Worst Case Scenario |réžia = Alex Chapple |scenár = Bryan Goluboff |pôvodné uvedenie = 25. september 2015 |stĺpec1 = 21. marec 2018 |stĺpec2 = 10,08 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Absolute Power |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 2. október 2015 |stĺpec1 = 22. marec 2018 |stĺpec2 = 11,41 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 3 |pôvodný názov = All the News That's Fit to Click |réžia = Alex Chapple |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 9. október 2015 |stĺpec1 = 26. marec 2018 |stĺpec2 = 10,46 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 4 |pôvodný názov = With Friends Like These |réžia = Heather Cappiello |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 16. október 2015 |stĺpec1 = 27. marec 2018 |stĺpec2 = 10,61 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Backstabbers |réžia = John Behring |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 23. október 2015 |stĺpec1 = 28. marec 2018 |stĺpec2 = 10,42 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Rush to Judgment |réžia = Peter Werner |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 30. október 2015 |stĺpec1 = 29. marec 2018 |stĺpec2 = 9,70 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 7 |pôvodný názov = The Bullitt Mustang |réžia = David M. Barrett |scenár = ''Námet:'' Kevin Wade & Willie Reale<br>''Scenár:'' Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 7. november 2015 |stĺpec1 = 2. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Unsung Heroes |réžia = Alex Chapple |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 14. november 2015 |stĺpec1 = 3. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,33 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Hold Outs |réžia = Eric Laneuville |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 21. november 2015 |stĺpec1 = 4. apríl 2018 |stĺpec2 = 11,01 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Flags of Our Fathers |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 11. december 2015 |stĺpec1 = 5. apríl 2018 |stĺpec2 = 9,50 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Back in the Day |réžia = Robert Harmon |scenár = Bryan Goluboff |pôvodné uvedenie = 8. január 2016 |stĺpec1 = 10. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,85 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Cursed |réžia = Peter Leto |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 15. január 2016 |stĺpec1 = 9. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,62 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Stomping Grounds |réžia = Don Thorin, Jr. |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 22. január 2016 |stĺpec1 = 11. apríl 2018 |stĺpec2 = 11,56 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 14 |pôvodný názov = A Road to Hell |réžia = Tom Moore |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 12. február 2016 |stĺpec1 = 12. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,92 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Fresh Start |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 19. február 2016 |stĺpec1 = 16. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,74 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Help Me Help You |réžia = Alex Chapple |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 26. február 2016 |stĺpec1 = 17. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,33 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Friends in Need |réžia = PJ Pesce |scenár = Kevin Riley & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 11. marec 2016 |stĺpec1 = 18. apríl 2018 |stĺpec2 = 9,83 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Town Without Pity |réžia = David M. Barrett |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2016 |stĺpec1 = 19. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,40 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Blast from the Past |réžia = Eric Laneuville |scenár = Bryan Goluboff |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2016 |stĺpec1 = 23. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,35 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Down the Rabbit Hole |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2016 |stĺpec1 = 24. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,41 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 21 |pôvodný názov = The Extra Mile |réžia = John Behring |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2016 |stĺpec1 = 25. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,13 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Blowback |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 6. máj 2016 |stĺpec1 = 26. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,10 mil. }} |} ===7. séria (2016-17)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|№ ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|# ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|Réžia ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|Scenár ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #050A50; color: #FFF;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref6"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 1 |pôvodný názov = The Greater Good |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 23. september 2016 |stĺpec1 = 30. apríl 2018 |stĺpec2 = 10,55 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Good Cop Bad Cop |réžia = Kellie Cyrus |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 30. september 2016 |stĺpec1 = 1. máj 2018 |stĺpec2 = 10,56 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Price of Justice |réžia = John Behring |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 7. október 2016 |stĺpec1 = 2. máj 2018 |stĺpec2 = 9,85 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Mob Rules |réžia = Robert Harmon |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 14. október 2016 |stĺpec1 = 3. máj 2018 |stĺpec2 = 10,22 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 5 |pôvodný názov = For the Community |réžia = Peter Werner |scenár = ''Námet:'' Blair Singer<br>''Scenár:'' Blair Singer & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 21. október 2016 |stĺpec1 = 7. máj 2018 |stĺpec2 = 10,03 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Whistleblowers |réžia = Eric Laneuville |scenár = Kevin Riley & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 28. október 2016 |stĺpec1 = 8. máj 2018 |stĺpec2 = 8,88 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Guilt by Association |réžia = Robert Harmon |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 4. november 2016 |stĺpec1 = 9. máj 2018 |stĺpec2 = 9,76 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Personal Business |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 11. november 2016 |stĺpec1 = 10. máj 2018 |stĺpec2 = 10,27 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Confessions |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 18. november 2016 |stĺpec1 = 14. máj 2018 |stĺpec2 = 10,36 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Unbearable Loss |réžia = David M. Barrett |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 9. december 2016 |stĺpec1 = 15. máj 2018 |stĺpec2 = 10,18 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Genetics |réžia = Alex Chapple |scenár = Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 6. január 2017 |stĺpec1 = 16. máj 2018 |stĺpec2 = 10,79 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Not Fade Away |réžia = Robert Harmon |scenár = Kevin Wade & Blair Singer |pôvodné uvedenie = 13. január 2017 |stĺpec1 = 17. máj 2018 |stĺpec2 = 10,48 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 13 |pôvodný názov = The One That Got Away |réžia = Jane Raab |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 20. január 2017 |stĺpec1 = 21. máj 2018 |stĺpec2 = 9,77 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 14 |pôvodný názov = In & Out |réžia = John Behring |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 3. február 2017 |stĺpec1 = 22. máj 2018 |stĺpec2 = 10,13 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Lost Souls |réžia = Alex Chapple |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 10. február 2017 |stĺpec1 = 23. máj 2018 |stĺpec2 = 10,65 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Hard Bargain |réžia = David M. Barrett |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 17. február 2017 |stĺpec1 = 24. máj 2018 |stĺpec2 = 10,15 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Shadow of a Doubt |réžia = PJ Pesce |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 10. marec 2017 |stĺpec1 = 28. máj 2018 |stĺpec2 = 9,36 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 18 |pôvodný názov = A Deep Blue Goodbye |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 31. marec 2017 |stĺpec1 = 29. máj 2018 |stĺpec2 = 9,62 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Love Lost |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2017 |stĺpec1 = 30. máj 2018 |stĺpec2 = 9,77 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 20 |pôvodný názov = No Retreat, No Surrender |réžia = Jane Raab |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2017 |stĺpec1 = 31. máj 2018 |stĺpec2 = 9,43 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Foreign Interference |réžia = John Behring |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2017 |stĺpec1 = 4. jún 2018 |stĺpec2 = 8,74 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 22 |pôvodný názov = The Thin Blue Line |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 5. máj 2017 |stĺpec1 = 5. jún 2018 |stĺpec2 = 9,24 mil. }} |} ===8. séria (2017-18)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|№ ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|# ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #99CCCC; color: #000000;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref7"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Cutting Losses |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 29. september 2017 |stĺpec1 = 6. jún 2018 |stĺpec2 = 10,04 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Ghosts of the Past |réžia = John Behring |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 6. október 2017 |stĺpec1 = 7. jún 2018 |stĺpec2 = 9,49 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Enemy of My Enemy |réžia = Robert Harmon |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 13. október 2017 |stĺpec1 = 11. jún 2018 |stĺpec2 = 8,98 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Out of the Blue |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 20. október 2017 |stĺpec1 = 12. jún 2018 |stĺpec2 = 9,08 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Forgotten |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 27. október 2017 |stĺpec1 = 13. jún 2018 |stĺpec2 = 8,29 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Brushed Off |réžia = Eric Laneuville |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 3. november 2017 |stĺpec1 = 14. jún 2018 |stĺpec2 = 9,27 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Common Ground |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 10. november 2017 |stĺpec1 = 18. jún 2018 |stĺpec2 = 9,94 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Pick Your Poison |réžia = Heather Cappiello |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 17. november 2017 |stĺpec1 = 19. jún 2018 |stĺpec2 = 9,25 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Pain Killers |réžia = John Behring |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 1. december 2017 |stĺpec1 = 20. jún 2018 |stĺpec2 = 8,84 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Heavy Is the Head |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 8. december 2017 |stĺpec1 = 21. jún 2018 |stĺpec2 = 9,40 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Second Chances |réžia = Deran Sarafian |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 5. január 2018 |stĺpec1 = 25. jún 2018 |stĺpec2 = 9,98 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Brave |réžia = Tom Moore |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 12. január 2018 |stĺpec1 = 26. jún 2018 |stĺpec2 = 10,17 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Erasing History |réžia = Jane Raab |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 19. január 2018 |stĺpec1 = 27. jún 2018 |stĺpec2 = 9,45 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 14 |pôvodný názov = School of Hard Knocks |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 2. február 2018 |stĺpec1 = 28. jún 2018 |stĺpec2 = 9,32 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Legacy |réžia = David M. Barrett |scenár = Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 2. marec 2018 |stĺpec1 = 2. júl 2018 |stĺpec2 = 9,06 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Tale of Two Cities |réžia = Robert Duncan McNeill |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 9. marec 2018 |stĺpec1 = 3. júl 2018 |stĺpec2 = 8,95 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Close Calls |réžia = Jane Raab |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 30. marec 2018 |stĺpec1 = 4. júl 2018 |stĺpec2 = 8,43 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Friendship, Love, and Loyalty |réžia = Robert Harmon |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2018 |stĺpec1 = 9. júl 2018 |stĺpec2 = 8,75 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Risk Management |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 13. apríl 2018 |stĺpec1 = 10. júl 2018 |stĺpec2 = 8,25 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Your Six |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 27. apríl 2018 |stĺpec1 = 11. júl 2018 |stĺpec2 = 8,13 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 21 |pôvodný názov = The Devil You Know |réžia = John Behring |scenár = Peter Blauner |pôvodné uvedenie = 4. máj 2018 |stĺpec1 = 12. júl 2018 |stĺpec2 = 7,78 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 22 |pôvodný názov = My Aim Is True |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 11. máj 2018 |stĺpec1 = 16. júl 2018 |stĺpec2 = 8,88 mil. }} |} ===9. séria (2018-19)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|# ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #9F1E7C; color: #ffffff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref8"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Playing with Fire |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 28. september 2018 |stĺpec1 = 23. máj 2019 |stĺpec2 = 8,79 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Meet the New Boss |réžia = Robert Harmon |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 5. október 2018 |stĺpec1 = 24. máj 2019 |stĺpec2 = 8,57 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Mind Games |réžia = John Behring |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 12. október 2018 |stĺpec1 = 27. máj 2019 |stĺpec2 = 8,31 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 181 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Blackout |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Kevin Riley & Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 19. október 2018 |stĺpec1 = 28. máj 2019 |stĺpec2 = 8,46 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 182 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Thicker Than Water |réžia = Jackeline Tejada |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 26. október 2018 |stĺpec1 = 29. máj 2019 |stĺpec2 = 7,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 183 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Trust |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Jack Ciapciak & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 2. november 2018 |stĺpec1 = 30. máj 2019 |stĺpec2 = 8,73 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 184 |ep2 = 7 |pôvodný názov = By Hook or by Crook |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 9. november 2018 |stĺpec1 = 31. máj 2019 |stĺpec2 = 8,97 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 185 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Stirring the Pot |réžia = Robert Harmon |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 16. november 2018 |stĺpec1 = 3. jún 2019 |stĺpec2 = 8,63 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 186 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Handcuffs |réžia = Heather Cappiello |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 30. november 2018 |stĺpec1 = 4. jún 2019 |stĺpec2 = 8,43 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 187 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Authority Figures |réžia = Eric Laneuville |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 7. december 2018 |stĺpec1 = 5. jún 2019 |stĺpec2 = 8,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 188 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Disrupted |réžia = David M. Barrett |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 4. január 2019 |stĺpec1 = 6. jún 2019 |stĺpec2 = 8,60 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 189 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Milestones |réžia = Heather Cappiello |scenár = Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 11. január 2019 |stĺpec1 = 7. jún 2019 |stĺpec2 = 9,05 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 190 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Ripple Effect |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 1. február 2019 |stĺpec1 = 10. jún 2019 |stĺpec2 = 9,13 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 191 |ep2 = 14 |pôvodný názov = My Brother's Keeper |réžia = Doug Aarniokoski |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 8. február 2019 |stĺpec1 = 11. jún 2019 |stĺpec2 = 7,62 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 192 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Blues |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 15. február 2019 |stĺpec1 = 12. jún 2019 |stĺpec2 = 8,93 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 193 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Past Tense |réžia = Rachel Feldman |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 8. marec 2019 |stĺpec1 = 13. jún 2019 |stĺpec2 = 8,26 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 194 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Two-Faced |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 15. marec 2019 |stĺpec1 = 14. jún 2019 |stĺpec2 = 7,78 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 195 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Rectify |réžia = Robert Harmon |scenár = Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 5. apríl 2019 |stĺpec1 = 17. jún 2019 |stĺpec2 = 7,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 196 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Common Enemies |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 12. apríl 2019 |stĺpec1 = 18. jún 2019 |stĺpec2 = 8,09 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 197 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Strange Bedfellows |réžia = Dean White |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 26. apríl 2019 |stĺpec1 = 19. jún 2019 |stĺpec2 = 7,78 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 198 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Identity |réžia = John Behring |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 3. máj 2019 |stĺpec1 = 20. jún 2019 |stĺpec2 = 8,13 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 199 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Something Blue |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 10. máj 2019 |stĺpec1 = 21. jún 2019 |stĺpec2 = 8,48 mil. }} |} ===10. séria (2019-20)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|# ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #004953; color: #ffffff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref9"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 200 |ep2 = 1 |pôvodný názov = The Real Deal |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Wade & Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 27. september 2019 |slovenské uvedenie = 13. december 2019 |sledovanosť = 7,82 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 201 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Naughty or Nice |réžia = John Behring |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 4. október 2019 |slovenské uvedenie = 16. december 2019 |sledovanosť = 7,44 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 202 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Behind the Smile |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 11. október 2019 |slovenské uvedenie = 17. december 2019 |sledovanosť = 7,64 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 203 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Another Look |réžia = Jackeline Tejada |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 18. október 2019 |slovenské uvedenie = 18. december 2019 |sledovanosť = 7,44 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 204 |ep2 = 5 |pôvodný názov = The Price You Pay |réžia = John Behring |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 25. október 2019 |slovenské uvedenie = 19. december 2019 |sledovanosť = 6,91 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 205 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Glass Houses |réžia = Heather Cappiello |scenár = ''Námet:'' Allie Solomon & Peter D'Antonio<br>''Scenár:'' Allie Solomon & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 1. november 2019 |slovenské uvedenie = 20. december 2019 |sledovanosť = 7,61 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 206 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Higher Standards |réžia = David M. Barrett |scenár = ''Námet:'' Siobhan Byrne O'Connor & James Nuciforo<br>''Scenár:'' Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 8. november 2019 |slovenské uvedenie = 25. máj 2020 |sledovanosť = 7,39 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 207 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Friends in High Places |réžia = Jennifer Opresnick |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 15. november 2019 |slovenské uvedenie = 26. máj 2020 |sledovanosť = 7,51 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 208 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Grave Errors |réžia = Robert Harmon |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 22. november 2019 |slovenské uvedenie = 27. máj 2020 |sledovanosť = 7,57 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 209 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Bones to Pick |réžia = David M. Barrett |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 6. december 2019 |slovenské uvedenie = 28. máj 2020 |sledovanosť = 7,33 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 210 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Careful What You Wish For |réžia = Rachel Feldman |scenár = Kevin Riley & Allie Solomon |pôvodné uvedenie = 3. január 2020 |slovenské uvedenie = 1. jún 2020 |sledovanosť = 7,68 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 211 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Where the Truth Lies |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 10. január 2020 |slovenské uvedenie = 2. jún 2020 |sledovanosť = 7,91 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 212 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Reckless |réžia = John Behring |scenár = Jack Ciapciak |pôvodné uvedenie = 31. január 2020 |slovenské uvedenie = 3. jún 2020 |sledovanosť = 7,53 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 213 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Fog of War |réžia = Doug Aarniokoski |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 14. február 2020 |slovenské uvedenie = 4. jún 2020 |sledovanosť = 7,45 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 214 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Vested Interests |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 6. marec 2020 |slovenské uvedenie = 8. jún 2020 |sledovanosť = 7,31 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 215 |ep2 = 16 |pôvodný názov = The First 100 Days |réžia = Robert Harmon |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 13. marec 2020 |slovenské uvedenie = 9. jún 2020 |sledovanosť = 8,14 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 216 |ep2 = 17 |pôvodný názov = The Puzzle Palace |réžia = Dean White |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2020 |slovenské uvedenie = 10. jún 2020 |sledovanosť = 8,77 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 217 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Hide in Plain Sight |réžia = Doug Aarniokoski |scenár = Allie Solomon & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2020 |slovenské uvedenie = 11. jún 2020 |sledovanosť = 8,02 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 218 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Family Secrets |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 1. máj 2020 |slovenské uvedenie = 15. jún 2020 |sledovanosť = 8,52 mil. }} |} ===11. séria (2020-21)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|№ ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|# ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #BD973D; color: #000000;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref10"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 219 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Triumph Over Trauma |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 4. december 2020 |slovenské uvedenie = 22. máj 2021 |sledovanosť = 6,44 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 220 |ep2 = 2 |pôvodný názov = In the Name of the Father |réžia = John Behring |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 11. december 2020 |slovenské uvedenie = 22. máj 2021 |sledovanosť = 6,38 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 221 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Atonement |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 18. december 2020 |slovenské uvedenie = 29. máj 2021 |sledovanosť = 6,38 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 222 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Redemption |réžia = Alex Chapple |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 8. január 2021 |slovenské uvedenie = 29. máj 2021 |sledovanosť = 6,56 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 223 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Spilling Secrets |réžia = John Behring |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 22. január 2021 |slovenské uvedenie = 5. jún 2021 |sledovanosť = 6,73 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 224 |ep2 = 6 |pôvodný názov = The New Normal |réžia = David M. Barrett |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 5. február 2021 |slovenské uvedenie = 5. jún 2021 |sledovanosť = 6,51 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 225 |ep2 = 7 |pôvodný názov = In Too Deep |réžia = Jennifer Opresnick |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 12. február 2021 |slovenské uvedenie = 12. jún 2021 |sledovanosť = 6,52 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 226 |ep2 = 8 |pôvodný názov = More Than Meets the Eye |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne O'Connor & Yasmin Cadet |pôvodné uvedenie = 5. marec 2021 |slovenské uvedenie = 12. jún 2021 |sledovanosť = 6,30 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 227 |ep2 = 9 |pôvodný názov = For Whom the Bell Tolls |réžia = Robert Harmon |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 26. marec 2021 |slovenské uvedenie = 19. jún 2021 |sledovanosť = 6,39 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 228 |ep2 = 10 |pôvodný názov = The Common Good |réžia = David M. Barrett |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 19. jún 2021 |sledovanosť = 6,21 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 229 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Guardian Angels |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Ian Biederman & Jack Ciapciak |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 26. jún 2021 |sledovanosť = 6,35 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 230 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Happy Endings |réžia = Eric Laneuville |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 26. jún 2021 |sledovanosť = 6,83 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 231 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Fallen Heroes |réžia = David M. Barrett |scenár = Peter D'Antonio & Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2021 |slovenské uvedenie = 3. júl 2021 |sledovanosť = 6,29 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 232 |ep2 = 14 |pôvodný názov = The New You |réžia = Jackeline Tejada |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 7. máj 2021 |slovenské uvedenie = 3. júl 2021 |sledovanosť = 5,87 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 233 |ep2 = 15 |pôvodný názov = The End |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne O'Connor & Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 14. máj 2021 |slovenské uvedenie = 10. júl 2021 |sledovanosť = 6,36 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 234 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Justifies the Means |réžia = David M. Barrett |scenár = ''Námet:'' Ian Biederman & Kevin Wade<br>''Scenár:'' Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 14. máj 2021 |slovenské uvedenie = 10. júl 2021 |sledovanosť = 7,07 mil. }} |} ===12. séria (2021-22)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|№ ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|# ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|Réžia ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|Scenár ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FF5F5F; color: #000000;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="ref11"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 235 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Hate Is Hate |réžia = David M. Barrett |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 1. október 2021 |slovenské uvedenie = 3. jún 2022 |sledovanosť = 6,30 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 236 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Times Like These |réžia = Robert Harmon |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 8. október 2021 |slovenské uvedenie = 4. jún 2022 |sledovanosť = 6,00 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 237 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Protective Instincts |réžia = Jackeline Tejada |scenár = Kevin Riley & Yasmine Cadet |pôvodné uvedenie = 15. október 2021 |slovenské uvedenie = 10. jún 2022 |sledovanosť = 5,96 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 238 |ep2 = 4 |pôvodný názov = True Blue |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Jack Ciapciak |pôvodné uvedenie = 22. október 2021 |slovenské uvedenie = 11. jún 2022 |sledovanosť = 6,05 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 239 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Good Intentions |réžia = David M. Barrett |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 5. november 2021 |slovenské uvedenie = 17. jún 2022 |sledovanosť = 6,20 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 240 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Be Smart or Be Dead |réžia = John Behring |scenár = Siobhan Byrne O'Connor & Graham Thiel |pôvodné uvedenie = 12. november 2021 |slovenské uvedenie = 18. jún 2022 |sledovanosť = 6,10 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 241 |ep2 = 7 |pôvodný názov = USA Today |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Brian Burns & Van B. Nguyen |pôvodné uvedenie = 19. november 2021 |slovenské uvedenie = 24. jún 2022 |sledovanosť = 5,79 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 242 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Reality Check |réžia = Jennifer Opresnick |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 3. december 2021 |slovenské uvedenie = 25. jún 2022 |sledovanosť = 5,81 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 243 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Firewall |réžia = Robert Harmon |scenár = Daniel Truly & Peter D'Antonio |pôvodné uvedenie = 10. december 2021 |slovenské uvedenie = 1. júl 2022 |sledovanosť = 5,94 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 244 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Old Friends |réžia = Jackeline Tejada |scenár = Ian Biederman |pôvodné uvedenie = 7. január 2022 |slovenské uvedenie = 2. júl 2022 |sledovanosť = 6,07 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 245 |ep2 = 11 |pôvodný názov = On the Arm |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Kevin Wade & Brian Burns |pôvodné uvedenie = 14. január 2022 |slovenské uvedenie = 8. júl 2022 |sledovanosť = 6,44 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 246 |ep2 = 12 |pôvodný názov = The Reagan Way |réžia = Jackeline Tejada |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor |pôvodné uvedenie = 21. január 2022 |slovenské uvedenie = 9. júl 2022 |sledovanosť = 6,27 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 247 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Cold Comfort |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Kevin Riley |pôvodné uvedenie = 28. január 2022 |slovenské uvedenie = 15. júl 2022 |sledovanosť = 6,10 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 248 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Allegiance |réžia = Donald Thorin, Jr. |scenár = Yasmine Cadet & Jack Ciapciak |pôvodné uvedenie = 25. február 2022 |slovenské uvedenie = 16. júl 2022 |sledovanosť = 6,25 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 249 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Where We Stand |réžia = John Behring |scenár = Ian Biederman & Van B. Nguyen |pôvodné uvedenie = 4. marec 2022 |slovenské uvedenie = 22. júl 2022 |sledovanosť = 5,90 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 250 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Guilt |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Brian Burns |pôvodné uvedenie = 11. marec 2022 |slovenské uvedenie = 23. júl 2022 |sledovanosť = 6,14 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 251 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Hidden Motive |réžia = Bridget Moynahan |scenár = Daniel Truly |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2022 |slovenské uvedenie = 29. júl 2022 |sledovanosť = 5,67 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 252 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Long Lost |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Kevin Reilly & Nicole Abraham |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2022 |slovenské uvedenie = 30. júl 2022 |sledovanosť = 5,93 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 253 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Tangled Up in Blue |réžia = Doug Aarniokoski |scenár = ''Námet:'' Kevin Wade & Graham Thiel<br>''Scenár:'' Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2022 |slovenské uvedenie = 5. august 2022 |sledovanosť = 5,85 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 254 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Silver Linings |réžia = Ralph Hemecker |scenár = Siobhan Byrne O'Connor |pôvodné uvedenie = 6. máj 2022 |slovenské uvedenie = 6. august 2022 |sledovanosť = 6,23 mil. }} |} ===13. séria (2022-23)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|№ ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|# ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|Réžia ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|Scenár ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #B30713; color: #ffffff;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}} {{Časť (TV seriál) |ep = 255 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Keeping the Faith |réžia = Alex Zakrzewski |scenár = Siobhan Byrne-O'Connor & Kevin Wade |pôvodné uvedenie = 7. október 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = &nbsp; }} |} ==Referencie== <references/> [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály CBS]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2010]] opv4if1r5cnca7idudi3kaq1akc88ir 0 514114 7417660 7290005 2022-07-30T20:34:52Z 2A02:AB04:2BBC:2300:4D54:9EA5:4502:AAF3 /* Herecká filmografia */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} <references group="http://www.csfd.cz/tvurce/41793-marian-mitas/" />{{Infobox Herec | meno = Marián Mitaš | fotka = Mizzi.jpg | veľkosť fotky = 230px | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1980|9|24}} | miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | povolanie = herec, bábkoherec | roky pôsobenia =2003 - súčasnosť | manžel = | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} Mgr. Art. '''Marián Mitaš''' (* [[24. september]] [[1980]], [[Považská Bystrica]]) je slovenský [[herec]]. Do povedomia verejnosti sa dostal najmä rolou vyšetrovateľa Tomáša Benkovského v seriáli [[Mesto tieňov|Mesto tieňov]]. == Životopis == Vyštudoval [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení v Bratislave]], odbor bábkoherectvo, kde v roku [[2006]] absolvoval. Po ukončení štúdia začal pôsobiť v ''[[Dezorzovo lútkové divadlo|Dezorzovom lútkovom divadle]]'', jedinom bábkovom divadle pre dospelého diváka na Slovensku. Paralelne pracuje ako DJ a moderátor v [[Rádio FM|Rádiu FM]]. Je ženatý a má dcéry Dorotu (* [[2012]]) a Terezu (* 2015). == Herecká filmografia == * [[2003]] – ''[[Wolfzeit]]'' – film r. Michael Haneke * [[2006]] – ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]'' – seriál TV Markíza * 2006 – The T-shirt – krátky film r. Hossein Martin Fazeli * [[2007]] – ''[[Mesto tieňov]] I'' – TV seriál * [[2008]] – ''Mesto tieňov II'' – TV seriál * [[2009]] – ''Rádio I'' – TV seriál * 2009 – ''Rádio II'' – TV seriál * 2009 – ''Viditeľný svet'' – film r. Peter Krištúfek * [[2010]] – ''[[Dom (film)|DOM]]'' – film r. Zuzana Liová * 2010 – ''[[Kriminálka Staré Mesto]]'' – TV seriál * 2010 – ''Odsúdené'' – TV seriál TV JOJ * [[2011]] – ''[[Dr. Ludsky]]'' – TV seriál TV JOJ * [[2012]] – ''[[Horúca krv]]'' – TV seriál TV Markíza * [[2013]] – ''[[Kandidát]]'' – film r. Jonáš Karásek * 2013 – ''[[Búrlivé víno]]'' – TV seriál TV Markíza * 2013 – ''Krehkosť'' – krátkometrážny film - r. Martin Hnát * 2013 – ''Stela'' – krátkometrážny film - r. Martin Kazimír * [[2014]] – ''[[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]]'' – TV seriál RTVS * 2014 – ''Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou'' – TV seriál * 2014 – ''B moll'' – krátkometrážny film - r. Zuzana Marianková * 2014 – ''Bazén'' – krátkometrážny film - r. Martin Kazimír * 2014 – ''Ochrancovia'' – TV seriál * 2014 – ''Tajné životy'' – TV seriál RTVS * 2015 - ''Domácí péče'' – film - r. Slávek Horák * 2015 – ''Legends 2'' – seriál USA * 2017 – ''Zookeeper''<nowiki/>'''s wife'' – film - r. Niki Caro * 2017 - Milada - film - r. David Mrnka * 2017 - DOGG - poviedkový film, poviedka: Strach - r. Jonáš Karásek * 2017 - Doktor Macbeth - Valéria Schulczová * 2017 - Telo - krátkometrážny film * 2018 - Výlet - krátkometrážny film * 2018 - Inspektor Max - TV serial CT/ RTVS * 2018 - Toman - film - r. Ondrej Trojan * 2018 - [[Oteckovia]] - seriál TV Markíza * 2019 - Ostrým nožom - film - r. Teodor Kuhn * 2018 - Zufalé ženy robia zúfalé veci - film - r. Filip Renč * 2018 - [[Milenky (seriál)|Milenky]] - TV seriál * 2019 - Sklenená izba - film - r. Július Ševčík * 2019 - [[Za sklom (seriál)|Za Sklom 3]] - TV seriál TV JOJ * 2019 - Kuchyňa - TV seriál TV Markíza * 2020 - [[Príliš osobná známosť]] - film - r. Marta Ferencová *2020 - [[Jenny (slovenský seriál)|Jenny]] - TV seriál TV JOJ *2020 - Bábovky - film - r. Rudolf Havlík * 2020 - Hniezdo - seriál RTVS * 2020 - Hranice - krátkometrážny film - r. Damián Vondráček *2020 - O liečivej vode - tv film - Jan Sebechlebský *2021 - [[Božena (seriál)|Božena]] - TV mini seriál ČT *2021 - [[Kryštof]] - film - r. Zdeněk Jiráský *2021 - Deluxe - TV JOJ *2021 - Nemocnica- TV JOJ *2021 - Oslo - film - r. Bartlett Sher *2021 - Stay Safe - krátkometrážny film - r. Miha Mazzini (Short film award [winner] Best lead actor) *2022 - Kriminálka Kraj - TV JOJ *2022 - Němá Tajemství - film - r. Tomáš Mašín *2022 - Le Terme di Terezín - r. Gabriele Guidi *2022 - The Gray Man - Netflix == Dokumentárne == * 2011 – ''Film o filme: Dom'' – TV film * 2012 – ''Slávik 2011'' – TV film * 2015 – ''Miss Universe'' – TV show * 2015 – ''Liga proti rakovine'' – TV show * 2015 - Roma spirit - TV show * 2016 - Ostrov - TV show * 2016 - Hviezdna párty - TV show * 2016 - Nikto nieje dokonalý - TV show * 2016 - [[Chart show]]- TV show * 2016 - [[Dobre vedieť!|Dobre vediet]]- TV show * 2017 - Slovensko advent- TV show * 2017 - Krištáľové krídlo- TV show * 2018 - [[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]] - TV show *2020 - Čo ja viem -TV show *2020 - Soa Rea - online Talk show *2020 - Anjeli strazni - TV show *2021 - Silná zostava - TV show == Inscenácie == * 2013 – ''69 vecí lepších než sex'' – Štúdio L+S * 2014 – ''Doktor Macbeth'' – [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava |DPOH Mestské divadlo]] * 2014 – ''Aj múdry schybí'' – [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH Mestské divadlo]] * 2015 – ''Aj muži majú svoje dni'' * 2016 - ''Pravda'' – [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava |DPOH Mestské divadlo]] * 2018 - ''Perníková dáma'' – [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava |DPOH Mestské divadlo]] * 2019- ''Bella Figura'' - [[Divadlo Aréna]] *2020 - Zajačik - [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava |DPOH Mestské divadlo]] == Videoklip == * 2012 – ''Vanda – Not today'' * 2015 – ''Zlokot – Rausch'' == Externé odkazy == * {{Csfd meno|id=41793|meno=Marián Mitaš}} * {{imdb meno|id=3070482|meno=Marián Mitaš}} {{DEFAULTSORT:Mitaš, Marián}} [[Kategória:Slovenskí bábkoherci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] 7huxj7fbqhzyrh3am457vven2gp4uin 0 520787 7417661 7323497 2022-07-30T20:37:13Z 95.102.170.221 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Attila Mokos | Rodné meno = | Portrét = Ethey Katz Photo.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = | Dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1964|12|13}} | Miesto narodenia = [[Želiezovce]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Komárno]] | Národnosť = [[maďarsko|maďarská]] | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Partnerka = | Príbuzní = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] ([[1989]]{{--}}[[1993]]) | Profesia = [[herec]] | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Attila Mokos''' (* [[13. december]] [[1964]], [[Želiezovce]]) je [[slovensko|slovenský]] [[divadlo|divadelný]] a [[film]]ový [[herec]] [[maďarsko|maďarskej národnosti]],<ref name=Mokos>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = osobnosti.cz | titul = Attila Mokoš | url = http://www.osobnosti.cz/attila-mokos.php | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> a svojho času umelecký šéf [[Jókaiho divadlo|Jókaiho divadla]] v [[Komárno|Komárne]]. S divadlom začínal už v roku [[1984]] v [[Divadlo Thália|Divadle Thália]], kde nastúpil po skončení gymnázia, vtedy ešte bez hereckého vzdelania. V roku [[1993]] absolvoval štúdium na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] odbor herectvo. Po absolvovaní štúdia nastúpil do Jókaiho divadla.<ref name=Mokos/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andrejčáková | meno = Eva | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Herec Attila Mokos: Klobúk dolu pred mladým divákom | url = http://divadlo.sme.sk/c/4968325/herec-attila-mokos-klobuk-dolu-pred-mladym-divakom.html | dátum vydania = 13. 8. 2009 | dátum prístupu = 2014-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Medzi jeho najznámejšie filmy patrí snímka [[Martin Šulík|Martina Šulíka]] [[Krajinka (film)|Krajinka]], kde filmovo debutoval. Ďalej filmy ''[[Kruté radosti]]'', ''[[Pokoj v duši]]'', ''[[Marhuľový ostrov]]''. Hrá tiež v televíznom seriáli ''[[Búrlivé víno]]''.<ref name= csfd>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = ČSFD | vydavateľ = csfd | titul = | url = http://www.csfd.cz/tvurce/34896-attila-mokos/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Výber z filmografie == * [[1993]] – ''Prípad na vidieku''<ref name= csfd/> * [[1996]] – ''Szigetvári vértanúk'' * [[2000]] – ''[[Krajinka (film)|Krajinka]]'' * [[2002]] – ''[[Kruté radosti]]'' * [[2007]] – ''Démoni'' * [[2009]] – ''[[Pokoj v duši]]'' * 2009 – ''Nedodržaný sľub'' * 2009 – ''Čas grimás'' * [[2010]] – ''[[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]]'' (seriál) * 2010 – ''[[Kriminálka Staré Mesto]]'' (seriál) * [[2011]] – ''[[Marhuľový ostrov]]'' * 2011 – ''[[Dom (film)|Dom]]'' * 2011 – ''Čerešňový chlapec'' * 2011 – ''Tele-vision'' * 2011 – ''[[Cigán (film)|Cigán]]'' * [[2012]] – ''7 dní hříchů'' * 2012 – ''Momo'' (študentský film) * 2012 – ''[[Búrlivé víno]]'' (seriál) * [[2013]] – ''Ďakujem, dobre'' * 2013 – ''Dobrý človek'' (študentský film) * 2013 – ''Kolonáda'' (TV seriál) * [[2014]] – ''[[Slovensko 2.0]]'' * 2014 – ''Krok do tmy'' * 2014 – ''Láska na vlásku'' * 2014 – ''Mirage'' * 2014 – ''Zabudnite na Mcbetha'' (študentský film) *[[2016]] – ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''<ref name=csfduci>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Učiteľka | url = http://www.csfd.cz/film/372832-ucitelka/prehled/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-27 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | miesto = | jazyk = }}</ref> * 2016 – ''Agáva'' * 2016 – ''Vtedy v raji'' * 2016 – ''Krok do tmy'' * 2016 – ''Červený kapitán'' * [[2017]] – ''Záhradníctvo: Dezertér'' * 2017 – ''[[1890 (seriál)|1890]]'' (TV seriál) * 2017 – ''[[Rex (seriál)|Rex]]'' (TV seriál) * [[2018]] – ''Tlmočník'' * [[2022]]: [[Ultimátum (seriál)|Ultimátum]] == Ocenenia == * 2007 – IGRIC – za najlepší herecký výkon * 2009 – Pro Probitate (Komárno) * 2009 – Pro Urbe (Želiezovce) * 2009 – Moveast (Pécs) * 2010 – IGRIC – za najlepší herecký výkon * 2010 – Slnko v sieti * 2014 – Kisvárda == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Attila Mokos}} == Externé odkazy == {{Portál|Film||Divadlo}} * [http://divadlo.sme.sk/c/4968325/herec-attila-mokos-klobuk-dolu-pred-mladym-divakom.html Rozhovor na SME.sk] {{Herecký výhonok}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{DEFAULTSORT:Mokos, Attila}} [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Slovenské osobnosti maďarského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo Želiezoviec]] [[Kategória:Riadni členovia SFTA]] mbnqg29rhz4urjcfjdz8m2gcxzrnhxo 0 523482 7417509 6924171 2022-07-30T14:09:46Z Bojars 6357 fix wl wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam piesňovej tvorby''' slovenskej hudobnej skupiny [[Kapucíni (hudobná skupina)|Kapucíni]], ktorá vznikla v roku 1991<ref>[http://www.igospel.sk/rozhovory/kapela-je-ako-manzelstvo-tvrdi-stanley-kapucini-s-nim-jubiluju.html Kapela je ako manželstvo, tvrdí Stanley. Kapucíni s ním jubilujú]</ref> a hudobnej skupiny [[Kapucíni & Stanley]]. {{SHORTTOC}} == Zoznam == poz. - pieseň - duet - ([[skladateľ|autor hudby]] / [[textár|autor textu piesne]]) - album (h:/t:) - doteraz nezistený autor hudby alebo textu *('''na doplnenie''') == A == * Adventný vánok - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''30tri (2006), 2000-2009 (2009)'' * Aleluja - ([[Slavomír Horov]] / [[Slavomír Horov]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * [[Amazing Grace]] - (hudba: traditional) - album: ''Vtedy (2002)'' * Aprile - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009)'' * Auld Lang Syne - (traditional) - album: ''Rozlúčka (1997)'' == B == * Babie leto - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' * Babylon - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Balada - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Bartimej - ([[Dávid Tencer]] / [[Dávid Tencer]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Blues - (traditional / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' == C == * Cowboy - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Čakal som - ([[Stanley (hudobník)|Stanley]] / R. Kain, [[Miroslav Šášky]], [[Stanley (hudobník)|Stanley]]) - ''Rozlúčka (1997)'' * Čie sú to oči - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Čo je to zomrieť - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' == D == * Domov - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Dnes život svoj... - (R. McTell / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Down By The Riverside - (hudba: traditional) - album: ''Vtedy (2002)'' * Drevená dlážka - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002)'' == F == * Fotky - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009)'' * František - ([[Milan Majda]] / neznámy autor) - album: ''Vtedy (2002)'' * Fujara - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006), 2000-2009 (2009)'' == H == * Harmonika - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' == CH == * Chcel by som - ([[Braňo Fabo]] / [[Braňo Fabo]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Chválim Ťa, Pane - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002)'' * Chýbaš mi - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002)'' == J == * Jakub - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Jób - ([[Braňo Fabo]] / [[Braňo Fabo]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' == K == * Kalendár - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009)'' * Kamene - (h: / t: ) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' * Kána Galilejská - ([[Stanley (hudobník)|Stanley]] / [[Miroslav Šášky]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Kapucínsky rock'n'roll - ([[Stanley (hudobník)|Stanley]] / [[Stanley (hudobník)|Stanley]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Keď ťa Kristus volá - ([[Peter Žaloudek]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Kométa - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * Koncert - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' * Kopa prázdnych slov - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * Krčma - (h: / t: ) - album: ''Všetkými desiatimi (2005)'' * Kríza - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Eva Žilineková]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' == L == * Láska - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Loď - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Lyžička - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' == M == * Milión žien - ([[Slavomír Horov]] / [[Slavomír Horov]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Malé svetlo v duši - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * Mária a Magdaléna - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Mária Matka - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Mojžiš - ([[Braňo Fabo]] / [[Braňo Fabo]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' == N == * Nanovo - (h: / t: ) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' * Nevítaný hosť - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002)'' == O == * Oh, Suzanna - (hudba: traditional) - album: ''Vtedy (2002)'' * Oh, when the saints - (hudba: traditional) - album: ''Vtedy (2002)'' == P == * Pán je so mnou - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Peklo a raj - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009)'' * Perly - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Pieseň večnej lásky - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * Platón - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Po mori - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Popoluška - ([[Stanley (hudobník)|Stanley]] / [[Miroslav Šášky]]) - album: ''30tri (2006)'' * Pozri sa - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Prichádzam - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Pri poslednom súde - ([[Stanley (hudobník)|Stanley]] / [[Miro Jurika]]) - album: ''Rozlúčka (1997)'' * Prosba - (h: / t: ) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' * Prosím - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Eva Žilineková]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Prosím, nepýtaj sa ma - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Púčik - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002)'' <ref>[http://www.iskra.sk/duurko/texty/spevnik/ Púčik - Kapucíni & Stanley: Rozlúčka]</ref> == R == * Radosť - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Ranný dážď - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * Rendez-vous - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Rock'n'roll (2) - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * Romantik - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Roky - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' * Rozlúčka - (E. Preslay / [[Miroslav Šášky]]) - album: ''Rozlúčka (1997)'' * Rozpor - (h: / t: ) - album: ''Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' == S == * Sen - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Si sám - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002)'' * Slovenská modlitba - (traditional / [[Miroslav Šášky]]) - album: ''Rozlúčka (1997)'' * S.O.S. - ([[Marek Hirko]] / žalm 104) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Spleen - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009)'' * Spleenutie - (h: / t: ) - album: ''2000-2009 (2009)'' * Spomienka - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Správnou cestou - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Srdce - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * Srdcové blues - (traditional / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Synovia svetla - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Šaman - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * Šediny - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002), ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * Šťastný deň - [[Mimicry]], [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]], [[Kompromis (skupina)|Kompromis]], [[Credo]], [[B.F.O.]] a [[Kapucíni (hudobná skupina)|Bratia Kapucíni]] - (spirituál / [[Miro Tásler]]) - album: ''Bez Teba niet neba (1999)'' * Šťastný je človek - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002), Všetkými desiatimi (2005), 2000-2009 (2009)'' == T == * Take This Hammer - (hudba: traditional) - album: ''Vtedy (2002)'' * Terchová - (h: / t: ) - album: ''Všetkými desiatimi (2005)'' * Tisíce dní - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Tokajčina - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * Tridsaťtri - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''30tri (2006), 2000-2009 (2009)'' * Trubadúrova spoveď - (h: / [[Slavomír Horov]] <ref>[http://www.mesacnikcesta.sk/index.php?option=com_docman&task=doc_download&gid=7&Itemid=65 Časopis - Cesta, jún 2006]</ref>) - album: ''Všetkými desiatimi (2005)'' * Túžby - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Tvoj deň - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002)'' * Ty si - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' == U == * Údel - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Eva Žilineková]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002)'' * Úlet - ([[Marek Hirko]] / [[Marek Hirko]], [[Michal Hirko]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Už končí deň ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) == V == * Vďaka - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Večernica - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), Live v Sečovciach 2005 (2006)'' * Vianočná - (h: / t: ) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002)'' * V náručí - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]]) - album: ''30tri (2006), 2000-2009 (2009)'' * Vtedy tam - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * V chráme - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / [[Eva Žilineková]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Vinš - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * Vŕba - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Vykúpenie - ([[Ondrej Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''30tri (2006), 2000-2009 (2009)'' == Z == * Za bratmi - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Zabudni - (M. Bočkai / [[Ondrej Lazar Tkáč]]) - album: ''Vtedy (2002)'' * Záplata - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Zbohom - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]], J. Foglár) - album: ''Vtedy (2002)'' * Z otrockých - ([[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]] / [[Ondrej Tkáč (kňaz)|Lazar Tkáč]]) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' * Zuzka - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Kopa prázdnych slov (2002), 2000-2009 (2009)'' * Zvon - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''Rozlúčka (1997), Vtedy (2002)'' * [[Kniha žalmov|Žalm]] 51 - ([[Felix Ján Tkáč|Felix Tkáč]] / Žalm 51) - album: ''Inak (2000), 2000-2009 (2009)'' <ref>[http://www.dimenzie.sk/2000_03/12recenzie.htm Nové Dimenzie 3/2000]</ref> * Žalúdek - (h: / t: ) - album: ''Túžby (2009), 2000-2009 (2009)'' * Ženička - ([[Michal Hirko]] / [[Michal Hirko]]) - album: ''30tri (2006), 2000-2009 (2009)'' == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zoznamy piesní|Kapucíni]] 0ughgofj9flz3l38oj5ve5ucmv21zzx 2 530374 7417488 7413637 2022-07-30T13:26:49Z Leopodstanicky 9353 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Redaktor:Leopodstanicky/]] {{ktárky popis|austrálsky biológ a autor (nar. 1945)}} {{Použi dmy dátumy|dátum=september 2019}} {{použi austrálska angličtina|dátum=október 2011}} {{Infobox osoba | meno = Jeremy Griffith | obrázok = File:Jeremy-Griffith-launching-FREEDOM-at-RGS-London-2016.jpg | veľkosť_obrázka = | na obr. = biológ Jeremy Griffith zahajujúci svoju knihu 'FREEDOM' v Royal Geographical Society, Londýn. 2. júna 2016 | dátum_narodenia = {{narodenie rok a vek|1945}} | rodisko = | bydlisko = | národnosť = austrálska | ostatné_názvy = | občianstvo = austrálske | vzdelanie = | alma_mater = [[University of Sydney]] | povolanie = [[biológ]] | years_active = 1967-present | organization = World Transformation Movement | known_for = Biological treatise on the human condition | notable_works = ''Freedom: The End Of The Human Condition'' | home_town = | awards = | signature = | signature_alt = | signature_size = | website = <!-- {{URL|example.com}} --> }} '''Jeremy Griffith''' (born 1945) is an Australian biologist and author.<ref>{{cite news|title=Baggage check|work=The Weekend Australian|publisher=News Corp|location=Canberra, ACT, Australia|author=Conway, Ronald|date=19 July 2003| page=B10}}</ref><ref name=":1"> {{cite news|title=Biologist Jeremy Griffith examines where the human race is headed|work=The Sydney Morning Herald|publisher=Fairfax Media|location=Sydney, NSW, Australia|author=Clark, Gary|date=6 October 2014|url=https://www.smh.com.au/education/biologist-jeremy-griffith-examines-where-the-human-race-is-headed-20141006-10qyvm.html |accessdate=1 November 2018}}</ref> He first came to public attention for his attempts to find the [[Tasmanian tiger]]. He later became noted for his writings on the [[human condition]] and theories about human progress.<ref>{{cite news|title=Delving into the human mindset of denial|work=The Southland Times|publisher=The Southland Times|location=Invercargill, New Zealand|author=Bissland, Helen|date=1 November 2003| page=35}}</ref><ref name=":0">{{cite journal|last=Luck|first=Geoffrey |title=The Hubris of Four Corners|journal=[[Quadrant (magazine)|Quadrant]]|date=November 2012 |volume=LVI|issue=11 |url=http://www.quadrant.org.au/magazine/issue/2012/11/the-hubris-of-four-corners|accessdate=1 November 2018}}</ref> He founded the World Transformation Movement to advance his ideas in 1983. ==Early life== Griffith was educated at [[Tudor House School]] in New South Wales and received a [[first-class honours degree]] in biology in 1965 at the [[Geelong Grammar School]] in [[Victoria (Australia)|Victoria]]. He subsequently began a science degree at the [[University of New England (Australia)|University of New England]] in northern [[New South Wales]]. Finally, Griffith completed his [[Bachelor of Science|BSc]] degree in zoology at the [[University of Sydney]] in 1971.<ref name="A Species" >{{cite book|author= Griffith, Jeremy| title= A Species in Denial| year= 2003|pages= 528|publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|isbn=978-1-74129-001-1}}</ref><ref>[https://www.jeremygriffith.com/biography/ Biographical Profile] - website of Jeremy Griffith</ref> He first became known for his search for surviving Tasmanian tigers or [[thylacine]]s,<ref name=":2">{{Cite journal| author= Park, Andy|title= Tasmanian Tiger- Extinct or merely elusive?|journal= [[Australian Geographic]] |volume= 1|issue=3 |pages= 66–83| date=July 1986}}</ref> the last known specimen of which died in captivity in 1936. The search conducted from 1967 to 1973,<ref name="NatHist" >{{Cite journal| last= Griffith| first= Jeremy|title= The Search for the Tasmanian Tiger|journal= [[Natural History (magazine)|Natural History]]|date=December 1972| issue= 81| publisher= [[American Museum of Natural History]] |pages= 70–77}}</ref> included exhaustive surveys along Tasmania's west coast;<ref name="NatHist" /> installation of automatic camera stations; prompt investigations of claimed sightings;<ref>{{cite book|title=The Last Tasmanian Tiger: The History and Extinction of the Thylacine|author=Robert Paddle|year=2000|publisher=[[Cambridge University Press]]|page=197|isbn=0-521-53154-3}}</ref> and, in 1972, the creation of the Thylacine Expeditionary Research Team with [[Bob Brown]], which concluded without finding any evidence of the animal's continuing existence.<ref name=":2" /> ==Writings on the human condition== Griffith began writing on the human condition in 1975, publishing the first of his six books on the subject in 1988.<ref name="Free" >{{cite book| author=Griffith, Jeremy| title= Free: The End of the Human Condition| year= 1988|publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|pages=228|isbn=0-7316-0495-4}}</ref> ''A Species In Denial'' (2003) became a bestseller in Australia and New Zealand.<ref>{{cite news|title=Bestsellers books|work=The Newcastle Herald|publisher=The Newcastle Herald|location=Newcastle, NSW, Australia|author=Sprogis, Elvira|date=21 June 2003| page=15}}</ref> His writing is known for allowing readers to access the thoughts of many famous philosophers, thinkers and religious sources.<ref>{{cite news|title=Delving into the human mindset of denial|work=The Southland Times|publisher=The Southland Times|location=Invercargill, New Zealand|author=Bissland, Helen|date=1 November 2003| page=35}}</ref> His biological works on the origins of [[human nature]] assert that “humans act angrily because of a battle between instinct and intellect.”<ref name = "pet"/> An article by Griffith published in ''[[The Irish Times]]'' summarised the thesis presented in ''Freedom: The End of The Human Condition'' (2016) as “Adam & Eve without the guilt: explaining our battle between instinct and intellect”;<ref name = "IT">{{cite news|title=Adam & Eve without the guilt: explaining our battle between instinct and intellect|url=http://www.irishtimes.com/culture/books/adam-eve-without-the-guilt-explaining-our-battle-between-instinct-and-intellect-1.2665827|work=[[The Irish Times]]|publisher=The Irish Times|date=30 May 2016|accessdate=31 October 2016}}</ref> and ''[[Kirkus Reviews]]'' wrote that “Griffith offers a treatise about the true nature of humanity and about overcoming anxieties about the world.”<ref name = "Kirkus">{{cite news |date=17 May 2016 |title=Freedom: The End of The Human Condition|url=https://www.kirkusreviews.com/book-reviews/jeremy-griffith/freedom-the-end-of-the-human-condition/ |magazine=[[Kirkus Reviews]] |publisher=Kirkus |access-date=31 October 2016}}</ref> The [[Templeton Prize]] winner and biologist [[Charles Birch]], the New Zealand zoologist [[John Morton (zoologist)|John Morton]], the former president of the Canadian Psychiatric Association [[Harry Prosen]], and Australian Everest mountaineer [[Tim Macartney-Snape]]<ref>{{Cite magazine|issn=1030-469X |magazine=Wild Australia |issue=3 #177, ''Spring 2020'' |date=10 September 2020 |title=Profile: Tim Macartney-Snape}}</ref> have been long-standing proponents of Griffith’s ideas. Birch wrote the Foreword to Griffith’s 2004 book ''A Species In Denial''.<ref>{{Cite book|last=Griffith|first=Jeremy|title=A Species In Denial|publisher=WTM Publishing and Communications|year=2004|isbn=978-1741290011}}</ref> Morton publicly defended Griffith when he and his ideas were attacked in the mid-1990s.<ref name="pet">{{cite web|last=Fray|first=Peter|date=17 April 1995|title=7 Days: Religion|url=http://newsstore.smh.com.au/apps/viewDocument.ac?page=1&sy=smh&kw=john+morton+and+peter+fray&pb=smh&dt=selectRange&dr=entire&so=relevance&sf=text&sf=author&sf=headline&rc=20&rm=200&sp=nrm&clsPage=1&docID=news950416_0104_3319|url-status=live|work=[[The Sydney Morning Herald]]|publisher=The Sydney Morning Herald|accessdate=10 October 2011}}</ref> In 2021 Prosen wrote “Griffith puts forward a wide-ranging induction-derived synthesis. As Professor Scott Churchill, former Chair of Psychology at the [[University of Dallas]], said in his review of ''Freedom'', “Griffith’s perspective comes to us not as a simple opinion of one man, but rather as an inductive conclusion drawn from sifting through volumes of data representing what scientists have discovered.” …I have no doubt Griffith’s explanation of the human condition is the holy grail of insight we have sought for the psychological rehabilitation of the human race.”<ref>{{Cite web|title=The Psychological Rehabilitation of the Human Race|author=Harry Prosen|url=https://www.themontrealreview.com/2009/The-psychological-rehabilitation-of-the-human-race.php|access-date=2021-07-23|website=www.themontrealreview.com}}</ref> Griffith’s ideas have been criticised based on perceived problems with the empirical veracity of his anthropological writings, an objection that highlights his reliance on the writings of the African novelist [[Laurens van der Post|Sir Laurens Van Der Post]], and also the work of anthropologist [[Elizabeth Marshall Thomas]].<ref name=":1" /> Griffith has argued throughout his writings that the driving force in human evolution was increased nurturing of offspring, a process he calls “love indoctrination”.<ref>{{cite book |last1=Griffith |first1=Jeremy |title=Free : the end of the human condition : the biological reason why humans have had to be individual, competitive, egocentric, and aggressive |date=1988 |publisher=Centre for Humanity's Adulthood |location=Sydney, Australia |isbn=978-0731604951}}</ref> He adopts a [[Lamarckism|neo-Lamarckian]] view in which mothers model pro-social behaviour to offspring, with consequent behavioural changes resulting in 'soft' Lamarckian inheritance. Such behaviours will differentially proliferate if they are performed in the context of a social niche in which co-operative behaviour is favoured. Consequent to this genetic selection will stabilise changes that were initiated at the level of social behaviour. It is this process that he argues gave rise to the human moral sense. Evidence for this view is the reduced sexual dimorphism in the early stages of human evolution, particularly the loss of the aggressive canine morphology evident in other extant primate taxa. The theory postulates an intensification of maternal care, and associated increased pro-social behaviour of offspring, as being the distinguishing feature of the human lineage. His theory echoes that of [[Adrienne Zihlman]], who postulated changes in patterns of sub-adult socialisation may have been important in the early stages of human evolution.<ref>{{cite journal |last1=Zihlman |first1=Adrienne L. |title=Women in Evolution, Part II: Subsistence and Social Organization among Early Hominids |journal=Signs: Journal of Women in Culture and Society |date=October 1978 |volume=4 |issue=1 |pages=4–20 |doi=10.1086/493566|s2cid=144413147 }}</ref> According to a 2020 article “The fury of the left, explained” by Griffith published in ''[[The Spectator Australia]]'', “honest biological thinking” can explain why the ideology of the political [[Left-wing politics|Left]] represents a threat to human progress: “…the Left has given in to the temptation of relief-hunting and abandoned that all-important search [for understanding of the human condition].”<ref>{{Cite web|url=https://www.spectator.com.au/2020/02/the-fury-of-the-left-explained/|title=The fury of the left, explained|date=2020-02-05|website=The Spectator Australia|language=en-US|access-date=2020-02-10}}</ref> When interviewed by [[Alan Jones (radio broadcaster)|Alan Jones]] and [[Graham Richardson]] on their [[Jones + Co|Richo & Jones]] [[Sky News Australia]] television program, Griffith said “my article in ''The Spectator'' last week was all about how we can bring rationale, understanding to the danger of the Left, reason versus dogma.”<ref>{{Cite web|url=https://play.acast.com/s/richo/0b097923-496c-4e63-b0f9-f0d609b522f8|title=Richo & Jones, Wednesday 12th February|website=acast|language=en|access-date=2020-02-15}}</ref> ==The World Transformation Movement== The World Transformation Movement was founded by Griffith in 1983, as the Centre for Humanity’s Adulthood, an organisation dedicated to developing and promoting understanding of the human condition. It was incorporated in 1990 with Griffith and his colleague mountaineer [[Tim Macartney-Snape]] among its founding directors and became a registered charity in New South Wales in 1990, known as the Foundation for Humanity’s Adulthood. In 2009, the name changed to World Transformation Movement.<ref>{{cite web|title=Description of the WTM|url=http://www.worldtransformation.com/about-the-wtm/description/|publisher=World Transformation Movement|accessdate=10 October 2011}}</ref> In 1995, Griffith, Macartney-Snape and the Foundation for Humanity’s Adulthood (the World Transformation Movement name at the time) were the subject of an [[Australian Broadcasting Corporation]] ''[[Four Corners (Australian TV program)|Four Corners]]'' program<ref name=":0" /> and a ''[[Sydney Morning Herald]]'' newspaper article, in which it was alleged that Macartney-Snape used speaking appearances at schools to promote the Foundation, which was described as a cult, and that Griffith "publishes work of such a poor standard that it has no support at all from the scientific community".<ref name=NSWSC-2008-764>{{Cite web|url=https://www.austlii.edu.au/cgi-bin/viewdoc/au/cases/nsw/NSWSC/2008/764.html|title=Griffith & Macartney-Snape v Australian Broadcasting Corporation [2008] NSWSC 764 (1 August 2008)|website=Australasian Legal Information Institute|language=en|access-date=2022-06-18}}</ref> The publications became the subject of defamation actions in the [[NSW Supreme Court]].<ref>{{cite journal|last=Kux|first=Y.C.|title=Jeremy Griffith & Ors v John Fairfax Publications Pty Ltd and David Millikan|journal=Gazette of Law & Journalism|date=29 September 2005}}</ref><ref name="Drummond">{{cite news|last=Drummond|first=Andrew|title=Half-million payout for ABC defamation|url=http://news.smh.com.au/national/halfmillion-payout-for-abc-defamation-20080801-3ogo.html|accessdate=10 October 2011|newspaper=The Sydney Morning Herald|date=1 August 2008}}</ref> In 2007, the ABC was ordered to pay Macartney-Snape almost $500,000 in damages, and with costs the payout was expected to exceed $1 million.<ref name="Drummond" /> While the jury found that what the ABC said about Griffith was defamatory (i.e, it would tend to disgrace Griffith or lower public opinion of him),<ref>{{Cite web |title=Legal Definition of DEFAMATORY |url=https://www.merriam-webster.com/legal/defamatory |access-date=2022-04-08 |website=www.merriam-webster.com |language=en}}</ref> the judge dismissed the case after considering the defences of truth, qualified privilege and comment.<ref name="Drummond" /><ref>{{Cite web|url=https://advance.lexis.com/document/?pdmfid=1505209&crid=9cb55d54-f3f2-48eb-9354-192a2de0a74f&pddocfullpath=%2Fshared%2Fdocument%2Fcases-au%2Furn%3AcontentItem%3A58RJ-NTD1-FBN1-252M-00000-00&pdcontentcomponentid=267716&pdshepid=urn%3AcontentItem%3A58RJ-NTD1-FBN1-252M-00000-00&pdteaserkey=sr1&pdicsfeatureid=1517127&pditab=allpods&ecomp=qbkyk&earg=sr1&prid=f68c03ed-beab-456a-a56d-cccae589d573 |title=Griffith and Macartney-Snape v Australian Broadcasting Corporation, [2008] NSWSC 764|website=Lexis Advance Quicklaw|language=en|access-date=2022-04-04|url-access=subscription}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.austlii.edu.au/cgi-bin/viewdoc/au/cases/nsw/NSWSC/2008/764.html|title=Griffith & Macartney-Snape v Australian Broadcasting Corporation [2008] NSWSC 764 (1 August 2008)|website=Australasian Legal Information Institute|language=en|access-date=2022-06-18}}</ref> Griffith appealed that decision and while the [[New South Wales Court of Appeal|NSW Court of Appeal]] dismissed the appeal<ref>{{Cite web|url=https://advance.lexis.com/document/casebase/?pdmfid=1505209&crid=6dc9e76f-1d37-46d3-867e-44ea24252def&pddocfullpath=%2Fshared%2Fdocument%2Fcases-au%2Furn%3AcontentItem%3A58RJ-NCF1-JSJC-X4XH-00000-00&pdcontentcomponentid=267716&pdshepid=urn%3AcontentItem%3A58RJ-NCF1-JSJC-X4XH-00000-00&pdteaserkey=sr0&pdicsfeatureid=1517127&pditab=allpods&ecomp=qbkyk&earg=sr0&prid=f68c03ed-beab-456a-a56d-cccae589d573|title=Griffith v Australian Broadcasting Corporation [2010] NSWCA 257 |website=Lexis Advance Quicklaw|language=en|access-date=2022-04-04|url-access=subscription}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.austlii.edu.au/cgi-bin/viewdoc/au/cases/nsw/NSWCA/2010/257.html|title=Griffith v Australian Broadcasting Corporation [2010] NSWCA 257|website=Australasian Legal Information Institute|language=en|access-date=2022-04-04}}</ref> on the basis of qualified privilege and comment being upheld, it found that the defamatory allegation the ABC made about Griffith was not justified.<ref>{{Cite journal |last=Tobin |first=T K |last2=Sexton |first2=M G |last3=Gibson |first3=Judge JC |date=March 2011 |title=Griffith v Australian Broadcasting Corporation [2010] NSWCA 257 |url=https://advance.lexis.com/document/?pdmfid=1201008&crid=866a9e46-952b-4266-90c7-4ebaae6b6702&pddocfullpath=%2Fshared%2Fdocument%2Fanalytical-materials-au%2Furn%3AcontentItem%3A60BM-RYF1-JYYX-60TH-00000-00&pdcontentcomponentid=267723&pdteaserkey=sr8&pdicsfeatureid=1517127&pditab=allpods&ecomp=qbfrk&earg=sr8&prid=1723dacc-f73b-4709-8c29-0fdaf240c726 |journal=Australian Defamation Law and Practice Bulletin |volume=March 2011 |via=LexisNexis|url-access=subscription}}</ref><ref name=":0" /> The proceedings against the ''Herald'' were resolved when it published an apology to the Foundation in 2009.<ref>{{cite news|title=Apology|newspaper=The Sydney Morning Herald|date=6 June 2009}}</ref> ==Other writings== In 2020, an article by Griffith published in [[The Spectator|''The Spectator Australia'']] under the heading ‘The science of bushfires’,<ref>{{cite journal|last1=Griffith|first1=Jeremy|date=18 January 2020|title=The science of bushfires is settled (part 2)|url=https://www.spectator.com.au/2020/01/the-science-of-bushfires-is-settled-part-2/|journal=The Spectator|accessdate=22 January 2020}}</ref> about his biological analysis of the dangers of [[eucalypts]] in light of the [[2019–20 Australian bushfire season]], resulted in him appearing on [[Alan Jones (radio broadcaster)|Alan Jones']] 2GB radio program,<ref>{{Cite web|url=https://www.2gb.com/the-extremely-sinister-beasts-fueling-bushfires/|title=The ‘extremely sinister beasts’ fueling bushfires|last=|first=|date=2020-01-29|website=2GB|language=en|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=2020-01-29}}</ref> and on the [[Jones + Co|Richo & Jones]] [[Sky News Australia]] television program.<ref>{{Cite web|url=https://www.skynews.com.au/details/_6127612888001|title=Eucalypts 'are incinerators from hell dressed up as trees'|website=Sky News Australia|language=|access-date=2020-01-29}}</ref> Griffith’s analysis also generated interest in the UK.<ref>{{Cite web|url=https://www.spectator.co.uk/article/the-science-of-bushfires-is-settled-part-2-|title=The science of bushfires is settled (part 2)|website=The Spectator|language=English|access-date=2020-07-09}}</ref> ==Selected bibliography== * {{cite book| author= Griffith, Jeremy| title=Transform Your Life And Save The World: Through Living In Support Of The Biological Truth About The Human Condition | year= 2016| publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|isbn=9781741290356 |pages=82 | url =http://www.worldtransformation.com}} * {{cite book| author= Griffith, Jeremy| title=Freedom: The End of The Human Condition | year= 2016| publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|isbn=9781741290288 |pages=798 | url =http://www.worldtransformation.com}} * {{cite book| author= Griffith, Jeremy| title=The Book of Real Answers to Everything! | year= 2011| publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd | isbn=9781741290073 | pages=651 | url=http://www.worldtransformation.com/book-of-real-answers/}} * {{cite book|author= Griffith, Jeremy| title= A Species in Denial| year= 2003|pages= 528|publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|isbn=978-1-74129-001-1 | url = http://www.worldtransformation.com/a-species-in-denial/}} * {{cite book| author= Griffith, Jeremy| title=Beyond the Human Condition | year= 1991|publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|isbn=978-0-646-03994-7|pages=203 | url = http://www.worldtransformation.com/beyond/}} * {{cite book| author=Griffith, Jeremy| title= Free: The End of the Human Condition| year= 1988|publisher= WTM Publishing & Communications Pty Ltd|pages=228|isbn=0-7316-0495-4 | url = http://www.worldtransformation.com/free-the-end-of-the-human-condition/}} ==References== {{Reflist}} {{Authority control}} {{DEFAULTSORT:Griffith, Jeremy}} [[Category:Living people]] [[Category:1945 births]] [[Category:Australian biologists]] [[Category:People educated at Geelong Grammar School]] ewpeqjq882is1ic5mdtol6uy2eyi9qa 0 533475 7417467 7416480 2022-07-30T12:19:35Z Iamd3nis 79096 s6e11, 12, 13 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Better Call Saul | en = Better Call Saul | logo = Better Call Saul - Logo 2.svg | žáner = [[Dráma|Kriminálna dráma]]<br>[[Čierny humor|Čierna komédia]] | námet = [[Vince Gilligan]]<br>Peter Gould | krajina = {{minivlajka|USA|w}} | jazyk = [[angličtina]] | počet sérií = 6 | počet častí = 60 ([[#Série a časti|zoznam častí]]) | dĺžka = 41–60 minút | výkonný producent = [[Vince Gilligan]]<br>Peter Gould<br>Mark Johnson<br>Melissa Bernstein<br>Thomas Schnauz<br>Gennifer Hutchison | producent = Bob Odenkirk<br>Nina Jack<br>Diane Mercer<br>Robin Sweet<br>Gordon Smith<br>Jonathan Glatzer | kamera = Arthur Albert<br>Marshall Adams | spoločnosť = High Bridge Productions<br>Crystal Diner Productions<br>Gran Via Productions<br>[[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures Television]] | distribútor = [[Sony (spoločnosť)|Sony Pictures Television]] | rok orig = 8. február 2015 –<br>súčasnosť | tv orig = [[AMC]] | rok sk = 26. február 2015 –<br>súčasnosť | tv sk = [[AMC (Stredná Európa)|AMC]] | webstránky = [http://www.amctv.com/shows/better-call-saul Webstránka] }} '''''Better Call Saul''''' je americký dramatický seriál, ktorý mal premiéru 8. februára 2015 na káblovej stanici [[AMC]]. Seriál je [[Spin-off (médiá)|spin-off]] populárneho seriálu ''[[Breaking Bad]]'', ktorého námet vytvoril [[Vince Gilligan]] spolu s Peterom Gouldom. Je zasadený do roku 2002 a sleduje život nie veľmi úspešného právnika Saula Goodmana 6 rokov pred udalosťami, ktoré sa odohrali v seriáli ''Breaking Bad''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = BREAKING BAD SPINOFF SERIES BETTER CALL SAUL CONFIRMED | url = http://www.ign.com/articles/2013/09/11/breaking-bad-spinoff-better-call-saul-confirmed | dátum vydania = 11.9.2013 | vydavateľ = IGN | jazyk = po anglicky }}</ref> ==Postavy== ===Prehľad postáv=== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! rowspan="2"|Postava ! rowspan="2"|Herec ! colspan="6"|Séria |- ! style="width:10%;"|1 ! style="width:10%;"|2 ! style="width:10%;"|3 ! style="width:10%;"|4 ! style="width:10%;"|5 ! style="width:10%;"|6 |- ! Jimmy McGill / Saul Goodman | Bob Odenkirk | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Mike Ehrmantraut | Jonathan Banks | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Kim Wexler | Rhea Seehorn | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Howard Hamlin | Patrick Fabian | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Nacho Varga | Michael Mando | colspan="6" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Chuck McGill | Michael McKean | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná | style="background:#FFE1E2;"| Vedľajšia | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| |- ! Gustavo Fring | Giancarlo Esposito | colspan="2" style="background:#ECECEC;"| | colspan="4" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |- ! Lalo Salamanca | Tony Dalton | colspan="3" style="background:#ECECEC;"| | colspan="3" style="background:#D3FFDD;"| Hlavná |} [[Súbor:Bob Odenkirk 2013.jpg|náhľad|vpravo|Bob Odenkirk, ktorý hrá postavu Jimmyho McGilla.]] ===Hlavné postavy=== * [[Bob Odenkirk]] ako James Morgan "Jimmy" McGill, je právnik a bývalý podvodník, ktorý sa začne angažovať v kriminálnom svete. * [[Jonathan Banks]] ako Mike Ehrmantraut, bývalý policajt z Philadelphie, ktorý pracuje ako vrátnik na parkovisku súdu v Albuquerque a neskôr sa stane súkromným vyšetrovateľom, bodyguardom a "čističom". * [[Rhea Seehorn]] ako Kimberly "Kim" Wexler, právnička, ktorá pracovala pre firmu HHM, aktuálne má vlastnú prax a je Jimmyho priateľkou. * [[Patrick Fabian]] ako Howard Hamlin, spoluzakladateľ Hamlin, Hamlin & McGill. * [[Michael Mando]] ako Ignacio "Nacho" Varga, člen gangu Hectora Salamancu, ktorý pracuje aj v čalúnnickej dielni svojho otca. * [[Michael McKean]] ako Charles Lindbergh "Chuck" McGill, Jr., Jimmyho brat, ktorý musel opustiť prácu vo svojej právnickej firme HHM, kvôli elektromagnetickej hypersenzitivite; pohŕda nelegálnymi činmi svojho brata. (1–3. séria hlavná postava, 4. séria vedľajšia postava) * [[Giancarlo Esposito]] ako Gustavo "Gus" Fring, distribútor [[pervitín]]u, ktorý na svoj biznis využíva vlastnú sieť reštaurácií Los Pollos Hermanos. ===Vedľajšie postavy=== ====Od 1. série==== * [[Kerry Condon]] ako Stacey Ehrmantraut, žena Mikovho syna a matka Kaylee Ehrmantraut. * [[Faith Healey]] (1. séria) a [[Abigail Zoe Lewis]] (2. séria) ako Kaylee Ehrmantraut, Mikova vnučka. * [[Eileen Fogarty]] ako pani Nguyen, majiteľka nechtového salónu, kde v zadnej miestnosti sídli Jimmyho kancelária a domov. * [[Joe DeRosa]] ako Dr. Caldera, veterinár, ktorý sprostredkúva Mikovi kriminálnu prácu. * [[Dennis Boutsikaris]] ako Rick Schweikart, advokát zastupujúci Sandpiper Crossing. * [[Mark Proksch]] ako Daniel "Pryce" Wormald, amatérsky drogový díler, ktorý si najal Mika ako ochranku. * [[Brandon K. Hampton]] ako Ernesto, Chuckov asistent z HMM. * [[Josh Fadem]] ako Joey Dixon, filmový študent, ktorý pomáha Jimmymu s rôznymi projektami. * [[Jeremy Shamos]] a [[Julie Ann Emery]] ako Craig and Betsy Kettleman, okresný pokladník a jeho žena, ktorí sú obvinení zo sprenevery. * [[Steven Levine]] a [[Daniel Spenser Levine]] ako Lars a Cal Lindholm, dvojičky skateboardisti a amatérski podvodníci. * [[Míriam Colón]] ako Tucova stará mama. * [[Barry Shabaka Henley]] ako Detektív Sanders, Mikov bývalý kolega z [[Philadelphia|Philadelphie]]. * [[Mel Rodriguez]] ako Marco Pasternak, Jimmyho najlepší priateľ a kriminálny partner z [[Cicero (Illinois)|Cicera]]. * [[Clea DuVall]] ako Dr. Cruz, doktorka, ktorá ošetrovala Chucka. ====Od 2. série==== * [[Ed Begley, Jr.]] ako Clifford Main, právnik pre Davis & Main. * [[Omar Maskati]] ako Omar, Jimmyho asistent v Davis & Main. * [[Jessie Ennis]] ako Erin Brill, zamestnankyňa Davis & Main, ktorá dostala za úlohu sledovať Jimmyho. * [[Vincent Fuentes]] ako Arturo, spoločník Nacha a Salamancovcov. * [[Rex Linn]] ako Kevin Wachtell, predseda Mesa Verde Credit Union a klient HMM a Kim. * [[Cara Pifko]] ako Paige Novick, advokátka Mesa Verde Credit Union a Kimina priateľka. ===Postavy opakujúce sa z ''Breaking Bad''=== * [[Raymond Cruz]] ako Tuco Salamanca, nemilosrdný distribútor drog v South Valley. * [[Cesar Garcia]] ako No-Doze, Tucov poskok. * [[Jesus Payan Jr.]] ako Gonzo, Tucov poskok. * [[T.C. Warner]] ako zdravotná sestra. * [[Kyle Bornheimer]] ako Ken, arogantný burzový maklér. * [[Stoney Westmoreland]] ako policajt Saxton z Albuquerque Police Department. * [[Jim Beaver]] ako Lawson, miestny díler zbraní v Albuquerque. * [[Maximino Arciniega]] ako Domingo "Krazy-8" Molina, jeden z Tucovych distribútorov. * [[Mark Margolis]] ako Hector "Tío" Salamanca, Tucov strýko a vysokopostavený člen kartelu. * [[Debrianna Mansini]] ako Fran, čašníčka v Loyola's Diner. * [[Daniel Moncada|Daniel]] a [[Luis Moncada]] ako Leonel a Marco Salamanca, Tucovi bratranci a nájomní vrahovia kartelu. * [[Jennifer Hasty]] ako Stephanie Doswell, realitná maklérka. ==Série a časti== {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2" colspan="2"| Časti ! colspan="4"| {{minivlajka|USA|w}} ! colspan="3"| {{minivlajka|Slovensko|w}} |- ! Premiéra série ! Finále série ! Sledovanosť ! Stanica ! Premiéra série ! Finále série ! Stanica |- | style="background:#133E51;"| | [[#1. séria (2015)|1]] | colspan="2"| 10 | 8. február 2015 | 6. apríl 2015 | 3,21 mil.<ref name="s1sledovanost">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Better Call Saul: Season One Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-one-ratings-35594/ | dátum vydania = 7.4.2015 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | rowspan="7"| [[AMC]] | 26. február 2015 | 30. apríl 2015 | rowspan="5"| [[AMC (Stredná Európa)|AMC]] |- | style="background:#AF9681;"| | [[#2. séria (2016)|2]] | colspan="2"| 10 | 15. február 2016 | 18. apríl 2016 | 2,16 mil.<ref name="s2sledovanost">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Better Call Saul: Season Two Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-two-ratings/ | dátum vydania = 19.4.2016 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 21. júl 2016 | 30. september 2016 |- | style="background:#3B3B48;"| | [[#3. séria (2017)|3]] | colspan="2"| 10 | 10. apríl 2017 | 19. jún 2017 | 1,64 mil.<ref name="s3sledovanost">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Better Call Saul: Season Three Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-three-ratings/ | dátum vydania = 27.6.2017 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 13. apríl 2017 | 22. jún 2017 |- | style="background:#1F1F1F;"| | [[#4. séria (2018)|4]] | colspan="2"| 10 | 6. august 2018 | 8. október 2018 | 1,49 mil.<ref name="s4sledovanost">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Better Call Saul: Season Four Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-four-ratings/ | dátum vydania = 9.10.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 27. september 2018 | 29. november 2018 |- | style="background:#6d4955;"| | [[#5. séria (2020)|5]] | colspan="2"| 10 | 23. február 2020 | 20. apríl 2020 | 1,37 mil.<ref name="s5sledovanost">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Better Call Saul: Season Five Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-five-ratings/ | dátum vydania = 21.4.2020 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | 4. jún 2020 | 6. august 2020 |- | rowspan="2" style="background:#B11222;"| | rowspan="2"| [[#6. séria (2022)|6]] | rowspan="2"| 13 | 7 | 18. apríl 2022 | 23. máj 2022 | rowspan="2"| 1,20 mil.<ref name="s6sledovanost">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Better Call Saul: Season Six Ratings | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-six-ratings/ | dátum vydania = 26.7.2022 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> | | | |- | 6 | 11. júl 2022 | 15. august 2022 | | | |} ===1. séria (2015)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #133E51; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #133E51; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #133E51; color: #fff; width:17%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #133E51; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #133E51; color: #fff; width:22%;"|Scenár ! style="background: #133E51; color: #fff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #133E51; color: #fff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #133E51; color: #fff; width:10%;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="s1sledovanost"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Uno |réžia = [[Vince Gilligan]] |scenár = Vince Gilligan & Peter Gould |pôvodné uvedenie = 8. február 2015 |slovenské uvedenie = 26. február 2015 |sledovanosť = 6,88 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Mijo |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 9. február 2015 |slovenské uvedenie = 5. marec 2015 |sledovanosť = 3,42 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Nacho |réžia = Terry McDonough |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 16. február 2015 |slovenské uvedenie = 12. marec 2015 |sledovanosť = 3,23 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Hero |réžia = Colin Bucksey |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 23. február 2015 |slovenské uvedenie = 19. marec 2015 |sledovanosť = 2,87 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Alpine Shepherd Boy |réžia = Nicole Kassell |scenár = Bradley Paul |pôvodné uvedenie = 2. marec 2015 |slovenské uvedenie = 26. marec 2015 |sledovanosť = 2,71 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Five-O |réžia = Adam Bernstein |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 9. marec 2015 |slovenské uvedenie = 2. apríl 2015 |sledovanosť = 2,57 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Bingo |réžia = Larysa Kondracki |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 16. marec 2015 |slovenské uvedenie = 9. apríl 2015 |sledovanosť = 2,67 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = RICO |réžia = Colin Bucksey |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 23. marec 2015 |slovenské uvedenie = 16. apríl 2015 |sledovanosť = 2,87 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Pimento |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 30. marec 2015 |slovenské uvedenie = 23. apríl 2015 |sledovanosť = 2,38 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Marco |réžia = Peter Gould |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2015 |slovenské uvedenie = 30. apríl 2015 |sledovanosť = 2,53 mil. }} |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #AF9681; color: #000; width:3%;"|№ ! style="background: #AF9681; color: #000; width:3%;"|# ! style="background: #AF9681; color: #000; width:17%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #AF9681; color: #000; width:15%;"|Réžia ! style="background: #AF9681; color: #000; width:22%;"|Scenár ! style="background: #AF9681; color: #000; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #AF9681; color: #000; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #AF9681; color: #000; width:10%;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="s2sledovanost"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Switch |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 15. február 2016 |slovenské uvedenie = 21. júl 2016 |sledovanosť = 2,57 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Cobbler |réžia = Terry McDonough |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 22. február 2016 |slovenské uvedenie = 29. júl 2016 |sledovanosť = 2,23 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Amarillo |réžia = Scott Winant |scenár = Jonathan Glatzer |pôvodné uvedenie = 29. február 2016 |slovenské uvedenie = 5. august 2016 |sledovanosť = 2,20 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Gloves Off |réžia = Adam Bernstein |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 7. marec 2016 |slovenské uvedenie = 12. august 2016 |sledovanosť = 2,20 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Rebecca |réžia = John Shiban |scenár = Ann Cherkis |pôvodné uvedenie = 14. marec 2016 |slovenské uvedenie = 26. august 2016 |sledovanosť = 1,99 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Bali Ha'i |réžia = [[Michael Slovis]] |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 21. marec 2016 |slovenské uvedenie = 2. september 2016 |sledovanosť = 2,11 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Inflatable |réžia = Colin Bucksey |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 28. marec 2016 |slovenské uvedenie = 9. september 2016 |sledovanosť = 2,03 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Fifi |réžia = Larysa Kondracki |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 16. september 2016 |sledovanosť = 1,93 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Nailed |réžia = Peter Gould |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 23. september 2016 |sledovanosť = 2,06 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Klick |réžia = [[Vince Gilligan]] |scenár = Heather Marion & Vince Gilligan |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2016 |slovenské uvedenie = 30. september 2016 |sledovanosť = 2,26 mil. }} |} ===3. séria (2017)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:3%;"|№ ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:3%;"|# ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:17%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:22%;"|Scenár ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #3B3B48; color: #fff; width:10%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="s3sledovanost"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Mabel |réžia = [[Vince Gilligan]] |scenár = Vince Gilligan & Peter Gould |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 13. apríl 2017 |sledovanosť = 1,81 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Witness |réžia = Vince Gilligan |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 20. apríl 2017 |sledovanosť = 1,46 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Sunk Costs |réžia = John Shiban |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2017 |slovenské uvedenie = 27. apríl 2017 |sledovanosť = 1,52 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Sabrosito |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Jonathan Glatzer |pôvodné uvedenie = 1. máj 2017 |slovenské uvedenie = 4. máj 2017 |sledovanosť = 1,56 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Chicanery |réžia = Daniel Sackheim |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 8. máj 2017 |slovenské uvedenie = 11. máj 2017 |sledovanosť = 1,76 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Off Brand |réžia = Keith Gordon |scenár = Ann Cherkis |pôvodné uvedenie = 15. máj 2017 |slovenské uvedenie = 18. máj 2017 |sledovanosť = 1,72 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Expenses |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 22. máj 2017 |slovenské uvedenie = 25. máj 2017 |sledovanosť = 1,65 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Slip |réžia = Adam Bernstein |scenár = Heather Marion |pôvodné uvedenie = 5. jún 2017 |slovenské uvedenie = 8. jún 2017 |sledovanosť = 1,63 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Fall |réžia = Minkie Spiro |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 12. jún 2017 |slovenské uvedenie = 15. jún 2017 |sledovanosť = 1,47 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Lantern |réžia = Peter Gould |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 19. jún 2017 |slovenské uvedenie = 22. jún 2017 |sledovanosť = 1,85 mil. }} |} ===4. séria (2018)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:3%;"|№ ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:3%;"|# ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:17%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:15%;"|Réžia ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:22%;"|Scenár ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #1F1F1F; color: #FFFFFF; width:10%;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="s4sledovanost"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Smoke |réžia = Minkie Spiro |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 6. august 2018 |slovenské uvedenie = 27. september 2018 |sledovanosť = 1,77 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Breathe |réžia = [[Michelle MacLaren]] |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 13. august 2018 |slovenské uvedenie = 4. október 2018 |sledovanosť = 1,55 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Something Beautiful |réžia = Daniel Sackheim |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 20. august 2018 |slovenské uvedenie = 11. október 2018 |sledovanosť = 1,51 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Talk |réžia = John Shiban |scenár = Heather Marion |pôvodné uvedenie = 27. august 2018 |slovenské uvedenie = 18. október 2018 |sledovanosť = 1,53 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Quite a Ride |réžia = Michael Morris |scenár = Ann Cherkis |pôvodné uvedenie = 3. september 2018 |slovenské uvedenie = 25. október 2018 |sledovanosť = 1,53 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Piñata |réžia = Andrew Stanton |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 10. september 2018 |slovenské uvedenie = 1. november 2018 |sledovanosť = 1,40 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Something Stupid |réžia = Deborah Chow |scenár = Alison Tatlock |pôvodné uvedenie = 17. september 2018 |slovenské uvedenie = 8. november 2018 |sledovanosť = 1,35 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Coushatta |réžia = Jim McKay |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 24. september 2018 |slovenské uvedenie = 15. november 2018 |sledovanosť = 1,37 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Wiedersehen |réžia = [[Vince Gilligan]] |scenár = Gennifer Hutchison |pôvodné uvedenie = 1. október 2018 |slovenské uvedenie = 22. november 2018 |sledovanosť = 1,35 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Winner |réžia = Adam Bernstein |scenár = Peter Gould & Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 8. október 2018 |slovenské uvedenie = 29. november 2018 |sledovanosť = 1,53 mil. }} |} ===5. séria (2020)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:3%;"|№ ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:3%;"|# ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:17%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:22%;"|Scenár ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #6d4955; color: #ffffff; width:10%;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="s5sledovanost"/> {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Magic Man |réžia = Bronwen Hughes |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 23. február 2020 |slovenské uvedenie = 4. jún 2020 |sledovanosť = 1,60 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 2 |pôvodný názov = 50% Off |réžia = Norberto Barba |scenár = Alison Tatlock |pôvodné uvedenie = 24. február 2020 |slovenské uvedenie = 11. jún 2020 |sledovanosť = 1,06 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 3 |pôvodný názov = The Guy for This |réžia = Michael Morris |scenár = Ann Cherkis |pôvodné uvedenie = 2. marec 2020 |slovenské uvedenie = 18. jún 2020 |sledovanosť = 1,18 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Namaste |réžia = Gordon Smith |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 9. marec 2020 |slovenské uvedenie = 25. jún 2020 |sledovanosť = 1,22 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Dedicado a Max |réžia = Jim McKay |scenár = Heather Marion |pôvodné uvedenie = 16. marec 2020 |slovenské uvedenie = 2. júl 2020 |sledovanosť = 1,45 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Wexler v. Goodman |réžia = Michael Morris |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 23. marec 2020 |slovenské uvedenie = 9. júl 2020 |sledovanosť = 1,40 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 7 |pôvodný názov = JMM |réžia = Melissa Bernstein |scenár = Alison Tatlock |pôvodné uvedenie = 30. marec 2020 |slovenské uvedenie = 16. júl 2020 |sledovanosť = 1,30 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Bagman |réžia = [[Vince Gilligan]] |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 6. apríl 2020 |slovenské uvedenie = 23. júl 2020 |sledovanosť = 1,42 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Bad Choice Road |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 13. apríl 2020 |slovenské uvedenie = 30. júl 2020 |sledovanosť = 1,51 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Something Unforgivable |réžia = Peter Gould |scenár = Peter Gould & Ariel Levine |pôvodné uvedenie = 20. apríl 2020 |slovenské uvedenie = 6. august 2020 |sledovanosť = 1,59 mil. }} |} ===6. séria (2022)=== {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:3%;"|№ ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:3%;"|# ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:17%;"|Názov<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:15%;"|Réžia ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:22%;"|Scenár ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|USA}} ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:15%;"|Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #B11222; color: #ffffff; width:10%;"|Sledovanosť<br>{{minivlajka|USA}}<ref name="s6sledovanost"/> |- ! colspan="8" style="background: #B11222; color: #ffffff;"|1. časť |- {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Wine and Roses |réžia = Michael Morris |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,42 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Carrot and Stick |réžia = [[Vince Gilligan]] |scenár = Thomas Schnauz & Ariel Levine |pôvodné uvedenie = 18. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,16 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Rock and Hard Place |réžia = Gordon Smith |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,16 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Hit and Run |réžia = Rhea Seehorn |scenár = Ann Cherkis |pôvodné uvedenie = 2. máj 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,16 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Black and Blue |réžia = Melissa Bernstein |scenár = Alison Tatlock |pôvodné uvedenie = 9. máj 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,22 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Axe and Grind |réžia = Giancarlo Esposito |scenár = Ariel Levine |pôvodné uvedenie = 16. máj 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,13 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Plan and Execution |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 23. máj 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,19 mil. }} |- ! colspan="8" style="background: #B11222; color: #ffffff;"|2. časť |- {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Point and Shoot |réžia = Vince Gilligan |scenár = Gordon Smith |pôvodné uvedenie = 11. júl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,16 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Fun and Games |réžia = Michael Morris |scenár = Ann Cherkis |pôvodné uvedenie = 18. júl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,22 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Nippy |réžia = [[Michelle MacLarenová|Michelle MacLaren]] |scenár = Alison Tatlock |pôvodné uvedenie = 25. júl 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = 1,20 mil. }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Breaking Bad |réžia = Thomas Schnauz |scenár = Thomas Schnauz |pôvodné uvedenie = 1. august 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Waterworks |réžia = Vince Gilligan |scenár = Vince Gilligan |pôvodné uvedenie = 8. august 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = &nbsp; }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Saul Gone |réžia = Peter Gould |scenár = Peter Gould |pôvodné uvedenie = 15. august 2022 |slovenské uvedenie = &nbsp; |sledovanosť = &nbsp; }} |} ==Produkcia== V júli 2012 [[Vince Gilligan]] naznačil záujem o nakrútenie [[Spin-off (médiá)|spin-offu]] ''[[Perníkový tatko|Perníkového tatka]]'', založenom na postave Saula Goodmana.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = The Deadline Team | titul = Comic-Con Q&A: Vince Gilligan On 'Breaking Bad' | url = http://deadline.com/2012/07/comic-con-qa-vince-gilligan-on-breaking-bad-301344/ | dátum vydania = 15.7.2012 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> V apríli 2013 bolo potvrdené, že Gilligan s Peterom Gouldom začali seriál vyvíjať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Andreeva | meno = Nellie | titul = AMC Eyes ‘Breaking Bad’ Spinoff Toplined By Bob Odenkirk | url = http://deadline.com/2013/04/breaking-bad-spinoff-series-bob-odenkirk-saul-goodman-amc-470896/ | dátum vydania = 9.4.2013 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> O seriál mal záujem aj [[Netflix]], no nakoniec uzavrela zmluvu stanica AMC s Sony Pictures Television, produkčnou spoločnosťou ''[[Perníkový tatko|Perníkového tatka]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Guthrie, Rose | meno = Marisa, Lacey | titul = How AMC Almost Lost 'Breaking Bad' Spinoff 'Better Call Saul' to Netflix | url = http://www.hollywoodreporter.com/news/breaking-bad-spinoff-how-amc-630464 | dátum vydania = 18.9.2013 | vydavateľ = The Hollywood Reporter | jazyk = po anglicky }}</ref> Gilligan s Gouldom sú showrunnermi a zo štábu ''[[Perníkový tatko|Perníkového tatka]]'' sa k projektu pridali aj Thomas Schnauz a Gennifer Hutchison. Počas vývoja producenti zvažovali seriál nakrútiť vo formáte polhodinovej komédie, no nakoniec sa rozhodli pre hodinovú drámu. V októbri 2014 Bob Odenkirk popísal seriál ako z 85% dráma a z 15% komédia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sandberg | meno = Bryn Elise | titul = Bob Odenkirk on 'Better Call Saul': "It’s Total Drama" | url = http://www.hollywoodreporter.com/live-feed/bob-odenkirk-better-call-saul-744069 | dátum vydania = 24.10.2014 | vydavateľ = The Hollywood Reporter | jazyk = po anglicky }}</ref> 19. júna 2014, ešte pred odvysielaním prvej série, televízia AMC potvrdila druhú sériu pre rok 2016 s počtom 13 častí, ktorý bol neskôr znížený na 10 častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bob Odenkirk on 'Better Call Saul': "It’s Total Drama" | url = ‘Better Call Saul’ Renewed for Second Season by AMC; First Season Pushed Back to 2015 | dátum vydania = 19.6.2014 | vydavateľ = TV by the Numbers | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fitzpatrick | meno = Kevin | titul = ‘Better Call Saul’ Season 2 Order Reduced From 13 Episodes | url = http://screencrush.com/better-call-saul-season-2-episodes-reduced/ | dátum vydania = 17.11.2015 | vydavateľ = The Hollywood Reporter | jazyk = po anglicky }}</ref> V novembri 2014 bol potvrdený dátum premiéry seriálu, 8. február 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roots | meno = Kimberly | titul = Better Call Saul Gets Two-Night February Premiere on AMC | url = http://tvline.com/2014/11/20/better-call-saul-premiere-date-amc/ | dátum vydania = 20.11.2014 | vydavateľ = TV Line | jazyk = po anglicky }}</ref> 15. marca 2016 AMC potvrdila tretiu sériu, ktorá má 10 častí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Snierson | meno = Dan | titul = Better Call Saul renewed for season 3 by AMC | url = http://ew.com/article/2016/03/15/better-call-saul-renewed-season-3/ | dátum vydania = 15.3.2016 | vydavateľ = Entertainment Weekly | jazyk = po anglicky }}</ref> 27. júna 2017 bola potvrdená štvrtá séria s 10 časťami, ktorá sa začala nakrúcať 9. januára 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Snierson | meno = Dan | titul = Better Call Saul renewed for season 4 | url = http://ew.com/tv/2017/06/27/better-call-saul-renewed-season-4/ | dátum vydania = 27.6.2017 | vydavateľ = Entertainment Weekly | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gould | meno = Peter | titul = Peter Gould na Twitteri: "We are..... rolling!!! #BetterCallSaul #Season4 #ABQ… " | url = https://twitter.com/petergould/status/950576149968535552 | dátum vydania = 8.1.2018 | vydavateľ = Peter Gould na Twitteri | jazyk = po anglicky }}</ref> 29. júla 2018, tesne pred premiérou štvrtej série, bolo oznámené, že seriál bude mať aj piatu sériu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McLennan | meno = Cindy | titul = Better Call Saul: Season Five Renewal for AMC Breaking Bad Prequel | url = https://tvseriesfinale.com/tv-show/better-call-saul-season-five-renewal-for-amc-breaking-bad-prequel/ | dátum vydania = 29.7.2018 | vydavateľ = TV Series Finale | jazyk = po anglicky }}</ref> Jej nakrúcanie začalo v apríli 2019 a premiéra je plánovaná na 23. februára 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gomez | meno = Adrian | titul = ‘Better Call Saul’ begins filming season 5 in ABQ | url = https://www.abqjournal.com/1300873/better-call-saul-begins-filming-season-5-in-abq.html | dátum vydania = 8.4.2019 | vydavateľ = Albuquerque Journal | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pedersen | meno = Erik | titul = ‘Better Call Saul’ Season 5 Premiere Date, Photos & Teaser: S’all Good, Man | url = https://deadline.com/video/better-call-saul-season-5-premiere-date-photos-teaser-bob-odenkirk-jonathan-banks/ | dátum vydania = 20.11.2019 | vydavateľ = Deadline | jazyk = po anglicky }}</ref> ==Referencie== {{Referencie|2}} [[Kategória:Televízne seriály USA]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2015]] [[Kategória:Televízne seriály AMC]] fmauink6ff5o9m8csv8fhp5jztnzlp7 0 542529 7417535 7364306 2022-07-30T16:12:24Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|4. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) | |- | align=center|5. | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''3''' (1998, 2002, 2008, 2019) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] 1m64sz5yqs7ip4ob18jylhkr3r1n3h4 7417536 7417535 2022-07-30T16:12:55Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|4. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) | |- | align=center|5. | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''4''' (1998, 2002, 2008, 2019) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] fed2or95cvrmoqjg3omg45vfedgjtpk 7417537 7417536 2022-07-30T16:13:36Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|4. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) | |- | align=center|5. | [BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''4''' (1998, 2002, 2008, 2019) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] dskzq6pbbiqq4pm3r95alzczlfzwckc 7417538 7417537 2022-07-30T16:14:15Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|4. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) | |- | align=center|5. | [[BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''4''' (1998, 2002, 2008, 2019) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] bqpi4eqbgacrk76nvbr4qvm7tplmvsx 7417540 7417538 2022-07-30T16:17:52Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|4. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) | |- | align=center|5. | [[BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''4''' (1998, 2002, 2008, 2020) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] rmtm1ad9taasw9s55qobsyknw653elj 7417541 7417540 2022-07-30T16:19:08Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|5. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) | |- | align=center|4. | [[BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''4''' (1998, 2002, 2008, 2020) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] qxw31dy10vw0ktpcyqkzl5fxudehd68 7417544 7417541 2022-07-30T16:22:38Z 195.91.4.103 /* Historické štatistiky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox hokejová liga | názov ligy = Slovenský pohár mužov | obrázok loga= | krajina = {{SVK}} [[Slovenská basketbalová asociácia]] | vznik = 1995 | počet klubov= 15 <small>(2021/22)</small> | víťaz = [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] | webstránka = }} '''Slovenský pohár v basketbale mužov''' je [[basketbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská basketbalová asociácia]] (SBA). Vznikla v roku [[1995]] a zúčastňujú sa jej kluby dvoch najvyšších slovenských ligových súťaží. Najúspešnejším klubom súťaže sú [[BK Iskra Svit]], [[BK Inter Bratislava]] a [[BK Slovakofarma Pezinok]], ktorí v nej zvíťazili 4-krát. == Štruktúra súťaže == Pohár sa hrá turnajovým spôsobom, pred ktorým sa hrá najprv kvalifikácia. Samotný turnaj (final eight) prebieha vyraďovacím systémom, keď v každom kole proti sebe dva tímy odohrajú zápas o postup do ďalšieho kola alebo zápasov o konečné umiestnenie. == Sezóny a finalisti Slovenského pohára == {| class=wikitable style="text-align:center" |- ! style="background:lightblue" | Ročník ! style="background:lightblue" | Víťaz ! style="background:lightblue" | Skóre ! style="background:lightblue" | Finalista |- bgcolor=#D0E7FF |1995/96 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | skupina | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |1996/97 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#D0E7FF |1997/98 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|63|59}} | [[MBK Lučenec|BK Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |1998/99 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|92|76}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |1999/00 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|94|82}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2000/01 | '''[[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]]''' | {{ku|76|68}} | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |- bgcolor=#D0E7FF |2001/02 | '''[[BK Slovakofarma Pezinok]]''' | {{ku|101|77}} / {{ku|103|77}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2002/03 | '''[[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]]''' | {{ku|93|81}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#D0E7FF |2003/04 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|76|65}} / {{ku|73|69}} | [[BK Iskra Svit|BK Chemosvit Svit]] |- bgcolor=#F5FAFF |2004/05 | '''[[BK Iskra Svit|Chemosvit Svit]]''' | {{ku|82|55}} / {{ku|70|78}} | [[BK Inter Bratislava|AŠK Inter Slovnaft Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2005/06 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]]''' | {{ku|104|71}} / {{ku|63|92}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2006/07 | '''[[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]]''' | {{ku|71|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2007/08 | '''[[AB Cosmetics Pezinok|BC Skanska Pezinok]]''' | {{ku|81|70}} | [[MBK Lučenec|BK E.S.O. Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2008/09 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|90|88}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2009/10 | '''[[AB Cosmetics Pezinok]]''' | {{ku|95|72}} | [[MBK SPU Nitra|BK SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF | colspan=4 align=center|''v sezóne 2010/11 sa pohár neorganizoval''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SP mužov zrušený, kluby v termíne SP dohrajú odložené kolá | url = http://www.basket.sk/doc/8749/sp-muzov-zruseny-kluby-v-termine-sp-dohraju-odlozene-kola | dátum vydania = 14.12.2010 | dátum prístupu = 5.3.2015 | vydavateľ = basket.sk | jazyk = }}</ref> |- bgcolor=#D0E7FF |2011/12 | '''[[MBK SPU Nitra|BC Bemaco SPU Nitra]]''' | {{ku|85|78}} | [[MBK Rieker Komárno]] |- bgcolor=#F5FAFF |2012/13 | '''[[MBK Rieker Komárno]]''' | {{ku|76|74}} | [[BK Levickí Patrioti|BK Astrum Levice]] |- bgcolor=#D0E7FF |2013/14 | '''[[BK Iskra Svit]]''' | {{ku|82|74}} | [[MBK SPU Nitra|BK EDYMAX SPU Nitra]] |- bgcolor=#F5FAFF |2014/15 | '''[[BK Inter Bratislava|BK Inter Incheba Bratislava]]''' | {{ku|87|80}} | [[MBK Rieker Komárno|MBK Rieker Com Therm Komárno]] |- bgcolor=#D0E7FF |2015/16 | '''[[BK Inter Bratislava]]''' | {{ku|100|93}} | [[BC Prievidza]] |- bgcolor=#F5FAFF |2016/17 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|95|85}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2017/18 | '''[[KB Košice]]''' | {{ku|89|81}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#F5FAFF |2018/19 | '''[[BK Levickí Patrioti]]''' | {{ku|78|75}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2019/20 | '''[[BC Prievidza]]''' | {{ku|75|63}} | [[MBK Lučenec|BKM Lučenec]] |- bgcolor=#F5FAFF |2020/21 | '''[[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves|Spišskí Rytieri]]''' | {{ku|95|66}} | [[BK Inter Bratislava]] |- bgcolor=#D0E7FF |2021/22 | '''[[MBK Lučenec|BKM Lučenec]]''' | {{ku|98|66}} | [[BK Iskra Svit]] |} == Historické štatistiky == {| class=wikitable style=font-size:90% |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" | Klub ! style="background:lightblue" | Víťazstvá ! style="background:lightblue" | Finálové prehry |- | align=center|1. | [[BK Inter Bratislava]] |'''4''' (1996, 2003, 2015, 2016) |'''8''' (2000, 2005, 2006, 2007, 2017, 2018, 2019, 2021) |- | align=center|2. | [[BK Iskra Svit]] |'''4''' (1998, 2001, 2005, 2014) |'''5''' (1996, 1999, 2003, 2004, 2022) |- | align=center|3. | [[BK Slovakofarma Pezinok]] |'''4''' (1997, 1999, 2000, 2002) |'''1''' (2001) |- | align=center|4. | [[BKM Lučenec]] |3 (2004, 2007, 2022) |'''4''' (1998, 2002, 2008, 2020) |- | align=center|5. | [[AB Cosmetics Pezinok]] |'''3''' (2008, 2009, 2010) |- | align=center|6. | [[BK 04 AC LB Spišská Nová Ves]] |'''2''' (2006, 2021) | |- | align=center|7. | [[KB Košice]] |'''2''' (2017, 2018) | |- | align=center|8. | [[BC Prievidza]] |'''1''' (2020) |'''2''' (1997, 2016) |- | align=center|9. | [[MBK Rieker Komárno]] |'''1''' (2013) |'''2''' (2012, 2015) |- | align=center|10. | [[MBK SPU Nitra]] |'''1''' (2012) |'''2''' (2010, 2014) |- | align=center|11. | [[BK Levickí Patrioti]] |'''1''' (2019) |'''2''' (2009, 2013) |- | align=center| | | | |} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenský pohár v basketbale žien]] * [[Basketbalová extraliga mužov]] == Externé odkazy == * [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie] == Zdroje == * [http://www.basket.sk/doc/2407/slovensky-pohar-po-drame-pre-pezinok Slovenský pohár mužov 2008/09 na stránke basket.sk] * Kroniky športu 1998{{--}}2009 {{Koncové šablóny |{{Basketbal na Slovensku}} }} [[Kategória:Slovenské basketbalové súťaže]] 2xki0rpebudd5is41ipn305gsh054iq 0 542596 7417521 7408042 2022-07-30T15:31:14Z Kovokovo 221828 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát |Celý názov = Luhanská ľudová republika |2. pád názvu = Luhanskej ľudovej republiky |Hlavné mesto = [[Luhansk]] |Hymna = [[Hymna Luhanskej ľudovej republiky]] |Najväčšie mesto = [[Luhansk]] |Poloha =Location of Lugansk People's Republic.png |Úradné jazyky = [[ruština]], [[ukrajinčina]] |Vlajka = Flag_of_the_Lugansk_People%27s_Republic_%28Official%29.svg |Znak = COA_LPR_oct_2014.svg |Vznik = [[27. apríl]] [[2014]] |Susedia = [[Ukrajina]], [[Rusko]], [[Donecká ľudová republika]] (medzinárodne uznaná len Ruskom) |Časové pásmo = [[Moskovský čas]] |ŠírkaMin = 0 |ŠírkaSt = 48 |ŠírkaSJ = s |DĺžkaMin = 48 |DĺžkaVZ = v |DĺžkaSt = 37 |Letný čas = [[Moskovský čas]] |UTC posun = +3 |UTC posun leto = +3 |Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|unitárna]] [[poloprezidentská republika|poloprezidentská<br/>republika]] |Motto = Луганск, сила и свобода (Luhansk, sila a sloboda) | Funkcie politických predstaviteľov = Hlava štátu<br />Premiér |Politickí predstavitelia = [[Igor Plotnický]]<br />[[Gennadij Cypalkov]] |Rozloha = ? |Rozloha vody = ? |Rok sčítanie počtu obyvateľov = |Sčítanie počtu obyvateľov = |Hustota obyvateľstva = |Poradie hustota = |Poradie rozloha = |Percento vody = |Mena = [[ukrajinská hrivna]] (UAH) <br/>[[ruský rubeľ]] |Kód meny = RUB |Medzinárodný kód = |Internetová doména = |Smerové telefónne číslo = |HDI = |Rok HDI = |Rok HDP = |HDP = |Poradie HDP = |HDP na hlavu = |Poznámky = |Kód motorových vozidiel = }} '''Luhanská ľudová republika''', skratka '''LĽR''' ({{v jazyku|rus|Луганская Народная Республика, ЛНР||''Luganskaja Narodnaja Respublika'', ''LNR''}}, {{v jazyku|ukr|Луганська народна республіка, ЛНР||''Luhanska narodna respublika'', ''LNR''}}) je nová republika na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Hlavným mestom je Luhansk. Uznaná je susediacou [[Donecká ľudová republika|Doneckou ľudovou republikou]], [[Južné Osetsko|Ruskom, Južným Osetskom a naposledy Sýriou]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident Južného Osetska uznáva nezávislosť Doneckej ľudovej republiky | url = http://vestnikkavkaza.net/news/politics/56965.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-06-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Oficiálna Ukrajina (kijevská chunta) označuje Luhanskú ľudovú republiku za teroristov a separatistov, keďže sa nepripojili k prevratu na Majdane v roku 2014 a od tohto roku 2014 vedie proti nim vojenskú operáciu vrátane bombardovania miest a dedín. V máji 2014 Luhanská ľudová republika podpísala s Doneckou ľudovou republikou dohodu o vytvorení konfederácii tzv. [[Novorusko (konfederácia)|Nové Rusko]]. Nové Rusko, Novorusko je historický názov používaný pre oblasť južnej a východnej Ukrajiny v 18. a 19. storočí. V roku 1922 boľševici na čele s Trockým a Leninom pripojili LNR a DNR k Ukrajine. Luhanská ľudová republika vyhlásila svoju nezávislosť [[27. apríl|27. apríla]] [[2014]] po ľudových zhromaždeniach v hlavnom meste [[Luhansk]]. [[11. máj|11. mája]] [[2014]] prebehlo v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] referendum o tom, či obyvatelia súhlasia s vyhlásením Luhanskej ľudovej republiky a oddelením sa od Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Východ Ukrajiny vyhlásil nezávislosť, chceme do Ruska žiadajú separatisti | url = http://zpravy.idnes.cz/ukrajina-rusko-luhansk-doneck-referendum-f1s-/zahranicni.aspx?c=A140512_132651_zahranicni_aha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa 2.6.2014 bola letecky bombardovaná administratívna budova v centre mesta Luhansk pomocou rakiet typu S4. Tento útok naše média oficiálne kvalifikovali tak, že vybuchla v budove klimatizácia, neskôr hovorili len o výbuchu. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Sporné územia]] [[Kategória:Luhanská oblasť]] [[Kategória:Neuznané štáty]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] 7kmbntz2si9zbzopgrqcq9g6nzuxwtm 7417575 7417521 2022-07-30T16:56:09Z Hubert Kororo 179377 Revízia 7417521 používateľa [[Special:Contributions/Kovokovo|Kovokovo]] ([[User talk:Kovokovo|diskusia]]) bola vrátená, odstranění zdrojovanýchinformací, hrubě proruský [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|POV]], rovnou přidána šablona aktualizovat wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{Infobox štát |Celý názov = Luhanská ľudová republika |2. pád názvu = Luhanskej ľudovej republiky |Hlavné mesto = [[Luhansk]] |Hymna = [[Hymna Luhanskej ľudovej republiky]] |Najväčšie mesto = [[Luhansk]] |Poloha =Location of Lugansk People's Republic.png |Úradné jazyky = [[ruština]], [[ukrajinčina]] |Vlajka = Flag_of_the_Lugansk_People%27s_Republic_%28Official%29.svg |Znak = COA_LPR_oct_2014.svg |Vznik = [[27. apríl]] [[2014]] |Susedia = [[Ukrajina]], [[Rusko]], [[Donecká ľudová republika]] (medzinárodne uznaná len Ruskom) |Časové pásmo = [[Moskovský čas]] |ŠírkaMin = 0 |ŠírkaSt = 48 |ŠírkaSJ = s |DĺžkaMin = 48 |DĺžkaVZ = v |DĺžkaSt = 37 |Letný čas = [[Moskovský čas]] |UTC posun = +3 |UTC posun leto = +3 |Štátne zriadenie = [[Unitárny štát|unitárna]] [[poloprezidentská republika|poloprezidentská<br/>republika]] |Motto = Луганск, сила и свобода (Luhansk, sila a sloboda) | Funkcie politických predstaviteľov = Hlava štátu<br />Premiér |Politickí predstavitelia = [[Igor Plotnický]]<br />[[Gennadij Cypalkov]] |Rozloha = ? |Rozloha vody = ? |Rok sčítanie počtu obyvateľov = |Sčítanie počtu obyvateľov = |Hustota obyvateľstva = |Poradie hustota = |Poradie rozloha = |Percento vody = |Mena = [[ukrajinská hrivna]] (UAH) <br/>[[ruský rubeľ]] |Kód meny = RUB |Medzinárodný kód = |Internetová doména = |Smerové telefónne číslo = |HDI = |Rok HDI = |Rok HDP = |HDP = |Poradie HDP = |HDP na hlavu = |Poznámky = |Kód motorových vozidiel = }} '''Luhanská ľudová republika''', skratka '''LĽR''' ({{v jazyku|rus|Луганская Народная Республика, ЛНР||''Luganskaja Narodnaja Respublika'', ''LNR''}}, {{v jazyku|ukr|Луганська народна республіка, ЛНР||''Luhanska narodna respublika'', ''LNR''}}) je samozvaná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samozvané republiky Donecká a Luhanská vyhlásili nezávislosť v máji|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/doneck-luhansk-nezavislost/89726-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2022-01-29|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref> republika na východe [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Uznaná je iba jedným členským štátom [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], a to [[Rusko]]m a taktiež je uznaná dvoma ďalšími medzinárodne neuznanými krajinami – susediacou [[Donecká ľudová republika|Doneckou ľudovou republikou]] a [[Južné Osetsko|Južným Osetskom]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident Južného Osetska uznáva nezávislosť Doneckej ľudovej republiky | url = http://vestnikkavkaza.net/news/politics/56965.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-06-27 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajina označuje Luhanskú ľudovú republiku za teroristov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský generálny prokurátor klasifikuje samozvanú Doneckú a Luhanskú republiku ako terroristické organizácie | url = http://www.kyivpost.com/content/ukraine/ukraines-prosecutor-general-classifies-self-declared-donetsk-and-luhansk-republics-as-terrorist-organizations-348212.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-16 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> a vedie proti nim protiteroristickú operáciu. V máji 2014 Luhanská ľudová republika podpísala s Doneckou ľudovou republikou dohodu o vytvorení konfederácii tzv. [[Novorusko (konfederácia)|Nové Rusko]]. Nové Rusko je historický názov používaný pre oblasť južnej a východnej Ukrajiny v 18. storočí, po jeho dobytí [[Ruská ríša|Ruskou ríšou]]. Luhanská ľudová republika vyhlásila svoju nezávislosť [[27. apríl|27. apríla]] [[2014]] po proruských protestoch v meste [[Luhansk]]. [[11. máj|11. mája]] [[2014]] bolo v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] vyhlásené referendum o tom, či obyvatelia súhlasia s vyhlásením Luhanskej ľudovej republiky a oddelením sa od Ukrajiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Východ Ukrajiny vyhlásil nezávislosť, chceme do Ruska žiadajú separatisti | url = http://zpravy.idnes.cz/ukrajina-rusko-luhansk-doneck-referendum-f1s-/zahranicni.aspx?c=A140512_132651_zahranicni_aha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-05-12 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Sporné územia]] [[Kategória:Luhanská oblasť]] [[Kategória:Neuznané štáty]] [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] on5emvzgbik06514pkw14pxyor886w0 0 547100 7417762 7091343 2022-07-31T06:18:45Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Zdeněk Bílek | Obrázok = 1 Zdeněk Bílek .jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[dirigent]] | Rodné meno = | Umelecké meno = | Dátum narodenia = [[26. október]] [[1923]] | Miesto narodenia = [[Lipník nad Bečvou]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2006|11|24|1923|10|26}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Žáner = | Roky pôsobenia = | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Zdeněk Bílek''' (* [[26. október]] [[1923]], [[Lipník nad Bečvou]] – † [[24. november]] [[2006]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[dirigent]].<ref name="hc-profil">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zdeněk Bílek | url = http://www.hc.sk/hudba/osobnost-detail/2202-zdenek-bilek | autor = | vydavateľ = Hudobné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == * 1934 – 1942 – Gymnázium v Lipníku, súčasne základy hry na husliach (R. Kundl), hudobnej teórie a harmónie (J. Vašíček) * 1942 – 1950 s prerušením kvôli 2. svetovej vojne Konzervatórium v Brne (klavír – Zuzana Zámečníková, organ – Josef Černocký, kompozícia – Vilém Petrželka, dirigovanie – Bohumír Liška) * 1950 – 1953 – [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] (dirigovanie – [[Václav Talich]], klavír – Štefan Németh-Šamorínsky, kompozícia – [[Ján Cikker]]) * 1954 – 1957 – asistent dirigenta [[Slovenská filharmónia|Slovenskej filharmónie]] * 1957 – 1968 – dirigent Slovenskej filharmónie * 1957 – 1959 – Hudobná akadémia vo Viedni (mimoriadny poslucháč H. Swarovského) * 1966 – asistent šéfdirigenta Leningradskej filharmónie Jevgenija Mravinského * 1969 – 1975 – šéfdirigent Filharmónie pracujúcich (dnes Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín) * 1973 – debut s Českou filharmóniou * 1975 – 1978 – šéf opery a dirigent [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla v Košiciach]] * od 1979 – šéfdirigent Cairo Symphony a Iraqui National Philharmonic Orchestra v Bagdade, neskôr dirigent opery v Istanbule * 1984 – návrat do bývalého Česko-Slovenska * 1989 – 2006 pedagóg na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|Konzervatóriu]] a VŠMU v Bratislave (žiaci: [[Róbert Stankovský]], Juraj Jartim, [[Mário Košik]], [[Branislav Kostka]], [[Samuel Bill]], [[Oskar Rózsa]], [[Norbert Baxa]], [[Martin Majkút]], [[Juraj Valčuha]], [[Martin Leginus]], [[Miloslav Oswald]], [[Konstantin Ilievsky]] a i.)<ref name="hc-profil" /> * v r. 1956 dostal významné medzinárodné ocenenie v Paríži za svoju dirigentskú činnosť. * v r. 1999 mu [[Slovenská filharmónia]] pri príležitosti 50. výročia udelila titul „''Čestný dirigent Slovenskej filharmónie''“ * v r. 2003 mu mestské zastupiteľstvo v Bratislave pri príležitosti jeho životného jubilea udelilo za celoživotnú umeleckú a pedagogickú činnosť medailu „''Bulla Aurea Bratislavensis''“ * v r. 2004 mu bolo udelené ocenenie za jeho občianske, osobné postoje a umeleckú činnosť „''FRA ANGELICO 2004''“. * v r. 2011 o ňom režisér Igor Sivák natočil dokumentárny portrét pod názvom "Tóny v tichu" <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tóny v tichu {{!}} DVD {{!}} Klapka|url=http://www.klapka.sk/dvd/tony-v-tichu|vydavateľ=www.klapka.sk|dátum prístupu=2020-09-25|jazyk=sk}}</ref> == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.hc.sk/hudba/osobnost-detail/2202-zdenek-bilek Zdeněk Bílek] – Hudobné centrum * dokumentárny film "Tóny v tichu" https://www.upn.gov.sk/sk/tony-v-tichu/ {{DEFAULTSORT:Bílek, Zdeněk}} [[Kategória:Slovenskí dirigenti]] [[Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] 75x38r1ummvbcwbqdw1v8vbbefu5zbx 0 548441 7417753 6903594 2022-07-31T05:54:26Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Alexandra Berková | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička | Dátum narodenia = [[2. júl]] [[1949]] | Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|2008|6|16|1949|7|2}} | Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Alexandra Berková''' (* [[2. júl]] [[1949]], [[Trenčín]]{{--}}† [[16. jún]] [[2008]], [[Praha]])<ref>[http://www.novinky.cz/clanek/143094-zemrela-spisovatelka-alexandra-berkova.html Zemřela spisovatelka Alexandra Berková] – článok na serveri Novinky.cz</ref><ref>[http://www.czlit.cz/main.php?pageid=34&author_id=37 profil na Portáli českej literatúry]</ref> bola česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička. == Život == Narodila sa 2. júla 1949 v [[Trenčín]]e. Jej otcom bol [[dirigent]] symfonického orchestra Bohumil Berka a matka bola novinárka. Od deviatich rokov až do vysokoškolských štúdií žila v [[Teplice|Tepliciach]]. Maturovala na SUPŠ sklárskej v [[Kamenický Šenov|Kamenickom Šenove]] a v rokoch 1968 – 1973 študovala na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|FF UK]] v [[Praha|Prahe]] češtinu a výtvarnú výchovu. Absolvovala prácu o literárnokritických sporoch [[Karel Čapek|Karla Čapka]] v 30. rokoch, túto neskôr rozšírila na rigoróznu – titul [[Doktor filozofie|PhDr.]] Získala v roku 1980. Pracovala napríklad ako redaktorka vo vydavateľstvách Svoboda (1973 – 79) a [[Československý spisovatel]] (1979 – 81), neskôr aj ako upratovačka v kostole. Časopisecky debutovala roku 1976 v Literárnom mesačníku poviedkou ''Miniromán'', knižne potom v roku 1986 zbierkou ''Knížka s červeným obalem''. Stála pri zrode [[Obec spisovatelů|Obce spisovateľov]], bola tiež vedúcou osobnosťou Hejna českých spisovatelů Mamut a od roku 2006 bola členkou výboru českého [[PEN|PEN klubu]]. Venovala sa písaniu televíznych scenárov, rozhlasových hier a publicistike. Z neskôr rozvedeného manželstva s maliarom [[Vladimír Novák (maliar)|Vladimírom Novákom]] (1947) vzišla dcéra Nikola Nováková (1975), maliarka. Po roku 1990 začala učiť tvorivé písanie na Gymnáziu Josefa Škvoreckého, potom na VOŠ Josefa Škvoreckého a na [[Literární akademie|Literárnej akadémii]] – tu tiež od roku 2001 viedla katedru tvorivého písania. Patrila k priekopníkom tohto odboru v Česku a pre časopis [[Tvar (časopis)|Tvar]] písala "manuál na pokračovanie" ''O psaní''. Žila v Prahe, kde tiež [[16. júna]] [[2008]] zomrela. == Dielo == Jej témou boli predovšetkým medziľudské a partnerské vzťahy, známa bola ako propagátorka [[Feminizmus (hnutie)|feminizmu]] – v prozaickej tvorbe však neváhala formálne experimentovať, čo ju radilo k autorom pracujúcim s [[Postmoderna|postmodernými]] princípmi, intertextualitou a striedaním rozprávačských perspektív. Tragický obsah, zameraný na neľútostnú psychologickú introspekciu nadľahčuje jazykovou hrou, groteskným nadhľadom, iróniou a naburávaním zažitých rozprávačských postupov. Často volí metaforický a alegorický prístup, v ktorom sa prelínajú predstavy a skutočnosť. Jej prvotina ''Knížka s červeným obalem'' je súborom poviedok, ktoré sledujú osud českých žien od narodenia až po smrť – úloha [[osud]]u tu má blízko k severským ságam. === Próza === ==== Knihy ==== * ''Knížka s červeným obalem'', súbor poviedok (Práca, 1986, 1988, Petrov 2003) * ''Magorie'', novela (Horizont, 1991, Eroika, 2006); [[Cena Egona Hostovského]] * ''Utrpení oddaného všiváka'', novela (Petrov, 1993) * ''Temná láska'', novela (Petrov, 2000) * ''Banální příběh - filmová povídka o prostém životním běhu'', (Motto, 2004; Eroika, 2008); predloha k filmu ''Zlatá brána'' ==== Príspevky v zborníkoch ==== * ''Nej... povídky z Playboye I.'', zbierka poviedok (Akropolis, 1997) * ''Městopis: 50 autorů, povídek, měst'', zbierka poviedok (nakladateľstvo Lidové noviny, 2000) * ''Schůzky s tajemstvím'', zbierka poviedok (Listen, 2003) * ''Škola – základ života'', kniha spomienok (zostavil Boris Dočekal, Listen, 2003) * ''Už tě nemiluju'', zbierka poviedok (Listen, 2005) * ''Divoká jízda'', zbierka poviedok, (zostavil Ivan Adamovič, [[Knižní klub]], 2006) – poviedka ''Stařec a smrt'' === Publicistika knižne === * ''Čeští spisovatelé o toleranci'', zborník ku kongresu PEN klubu (Nadácia Readers International (Prague) – české centrum Medzinárodného [[PEN|PEN klubu]], 1994) * ''Antologie českého rozhlasového fejetonu 2002–2004'' (usporiadal [[Radim Kopáč]], Concordia, 2004) * ''O psaní'' (esejistická poňatá učebnica tvorivého písania; editorka Božena Správcová, Trigon, 2014) === Preklady === * Dory Hollanderová: ''101 lež, kterou muži říkají ženám, a proč jim ženy věří'' (s E. Hauserovou, Columbus, 1996) * VJ Solanas (ová): ''SCUM Manifesto čili ŠLEM manifest'' ([[Votobia]], 1998) === Scenáre === * ''Pánská jízda'' (1983, réžia [[Karel Smyczek]]) * ''Bumerang'' (1986, réžia [[Karel Smyczek]]) * ''Dva t. č. v zel. hl. dvě ves. nekuř.'' (1986, réžia [[Karel Smyczek]]) * ''Dámská jízda'' (1987, réžia [[Vít Olmer]]) * ''Co teď a co potom?'' (1991 – 1992, réžia [[Hynek Bočan]]); pôvodne 4-dielny, neskôr 8-dielny televízny cyklus<ref>[http://www.fdb.cz/filmy/45491-co-ted-a-co-potom.html FDb.cz] – filmová databáza </ref>: ''Tvrz''; ''Kruh''; ''Dveře''; ''Dno''; ''Hodný hoch''; ''Maratón''; ''Velmi banální příběh''; ''Staré děti'' * ''Zírej, holube!'' (1991, réžia [[Vít Olmer]]) * ''Zlatá brána'' (2004, réžia [[Jaroslav Brabec (režisér)|Jaroslav Brabec]]) === Knižná verzia scenárov === * ''Co teď a co potom?'' (Podľa televízneho scenára A. Berkovej literárne spracoval [[Libor Dvořák (novinár)|Libor Dvořák]], Motto, 1992) === Námety === * ''Magorie'', rozhlasová hra (1991, scenár a réžia Josef Henke, účinkujú Jiřina Jirásková, Ota Sklenčka, Jiří Adamíra, Jaroslav Kepka a ďalší)<ref>[http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/13117-magorie-1991.html databáza rozhlasových hier Panáčka v říši mluveného slova]</ref> === Preklady kníh A. Berkovej === * ''Magorie aneb Příběh velké lásky'' – Taifuuni, [[Fínsko]], 1997 – Panorama, [[Bulharsko]], 2003 * ''Utrpení oddaného Všiváka'' – Taifuuni, [[Fínsko]], 1997 – Panorama, [[Bulharsko]], 2003 – Apokalipsy, [[Slovinsko]], 2004 * ''Temná láska'' – Bassarai, [[Španielsko]], 2004 === Dokumenty o A. Berkovej === * ''O čem sní ženy'', dokumentárny film nielen o A. Berkovej ([[Olga Sommerová]], 1999) * ''Čtenářský deník... Temná láska'', televízny program o knihe Temná láska ([[Olga Sommerová]], [[Česká televize|Česká televízia]], 2008) * ''Jako včely propolis'', rozhlasový program o A. Berkovej ([[Ivana Myšková]], [[Český rozhlas Vltava|ČRo3 Vltava]], 2008) * ''Popelčin syndrom'', pripravovaný dokument ([[Olga Sommerová]], 20??)<ref>[http://www.pen.cz/21/26/clanky/alexandra-berkova/ text O . Sommerovej na stránkach PEN klubu]</ref> == Referencie == <references /> *{{Preklad|cs|Alexandra Berková|11804459}} == Externé odkazy == * [http://aleph.nkp.cz/F/?ccl_term=wau=jk01011850+or+wkw=jk01011850&func=find-c&local_base=nkc Alexandra Berková] v databáze Národní knihovny ČR * [http://www.slovnikceskeliteratury.cz/showContent.jsp?docId=1208 Alexandra Berková] v Slovníku českej literatúry po roku 1945 * [http://www.czechlit.cz/autori/berkova-alexandra/ Profil na Portáli českej literatúry] * [http://www.ipetrov.cz/autor.py/W4 Nakladatelství Petrov] * {{Csfd meno|id=106285|meno=Alexandra Berková}} {{DEFAULTSORT:Berková, Alexandra}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí novinári]] [[Kategória:Českí pedagógovia]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí scenáristi]] [[Kategória:Českí prekladatelia]] [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity]] 3ld3b3yvdmn1wj8ql4jzdas652mc8nz 0 566775 7417595 7154075 2022-07-30T18:26:32Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = #FFFFFF | color2 = #32398e | color3 = #FFFFFF | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Eurovia SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|mbklucenec.sk}} }} '''MBK Lučenec''' je [[Slovensko|slovenský]] mužský [[basketbal]]ový klub . Po ôsmich rokoch sa Lučenec vrátil medzi elitu slovenského basketbalu a v sezóne 2016/17 obsadil 7. miesto, ktoré zaručilo klubu postup do playoff. V ňom zverenci trénera [[Ivan Kurilla|Kurillu]] podľahli neskoršiemu majstrovi - bratislavskému Interu. Klub sa z viacerých dôvodov rozhodol nepodať prihlášku do sezóny 2017/18.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Šok prišiel z Lučenca: Extraligový basketbal v centre Novohradu skončil!|url=http://basket.zoznam.sk/doc/29473/po-nitre-nepoda-prihlasku-ani-lucenec|dátum prístupu=2017-07-01|vydavateľ=Basket.sk}}</ref> Znamená to, že v Lučenci bude mužský vrcholový basketbal opäť absentovať a jeho budúcnosť ostáva neznáma. V poslednej sezóne 2016/17 klub obsadil 7. miesto po základnej časti<ref>{{Citácia periodika|titul=Ligová tabuľka {{!}} MBK Lučenec|periodikum=MBK Lučenec|url=https://mbklucenec.sk/tabulka/|dátum prístupu=2017-07-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, a vypadol v štvrťfinále playoff. == Úspechy == === MBK Lučenec === * 2015/16 – víťaz [[Basketbalová 1. liga mužov|1. ligy mužov]], postup do [[Basketbalová extraliga mužov|Eurovia SBL]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástym účastníkom Eurovia SBL sezóny 2016/2017 je MBK Lučenec | url = http://www.basketliga.sk/sk/liga/novinky/15-ine/1225-jeden%C3%A1stym-%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADkom-eurovia-sbl-sez%C3%B3ny-2016-2017-je-mbk-lu%C4%8Denec | dátum vydania = 29.6.2016 | dátum prístupu = 12.7.2016 | vydavateľ = basketliga.sk | jazyk = }}</ref> *o rok neskôr sa už neprihlásil do ligy == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] s427zv7xg9l0xedl289unnyx09l5p0f 7417596 7417595 2022-07-30T18:28:31Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = #FFFFFF | color2 = #32398e | color3 = #FFFFFF | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|mbklucenec.sk}} }} '''MBK Lučenec''' je [[Slovensko|slovenský]] mužský [[basketbal]]ový klub . Po ôsmich rokoch sa Lučenec vrátil medzi elitu slovenského basketbalu a v sezóne 2016/17 obsadil 7. miesto, ktoré zaručilo klubu postup do playoff. V ňom zverenci trénera [[Ivan Kurilla|Kurillu]] podľahli neskoršiemu majstrovi - bratislavskému Interu. Klub sa z viacerých dôvodov rozhodol nepodať prihlášku do sezóny 2017/18.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Šok prišiel z Lučenca: Extraligový basketbal v centre Novohradu skončil!|url=http://basket.zoznam.sk/doc/29473/po-nitre-nepoda-prihlasku-ani-lucenec|dátum prístupu=2017-07-01|vydavateľ=Basket.sk}}</ref> Znamená to, že v Lučenci bude mužský vrcholový basketbal opäť absentovať a jeho budúcnosť ostáva neznáma. V poslednej sezóne 2016/17 klub obsadil 7. miesto po základnej časti<ref>{{Citácia periodika|titul=Ligová tabuľka {{!}} MBK Lučenec|periodikum=MBK Lučenec|url=https://mbklucenec.sk/tabulka/|dátum prístupu=2017-07-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, a vypadol v štvrťfinále playoff. == Úspechy == === MBK Lučenec === * 2015/16 – víťaz [[Basketbalová 1. liga mužov|1. ligy mužov]], postup do [[Basketbalová extraliga mužov|Eurovia SBL]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástym účastníkom Eurovia SBL sezóny 2016/2017 je MBK Lučenec | url = http://www.basketliga.sk/sk/liga/novinky/15-ine/1225-jeden%C3%A1stym-%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADkom-eurovia-sbl-sez%C3%B3ny-2016-2017-je-mbk-lu%C4%8Denec | dátum vydania = 29.6.2016 | dátum prístupu = 12.7.2016 | vydavateľ = basketliga.sk | jazyk = }}</ref> *o rok neskôr sa už neprihlásil do ligy == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] eejml68kd85qcwytg7yun9yavzhl0aq 7417597 7417596 2022-07-30T18:28:55Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = #FFFFFF | color2 = #32398e | color3 = #FFFFFF | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|mbklucenec.sk}} }} '''MBK Lučenec''' je [[Slovensko|slovenský]] mužský [[basketbal]]ový klub . Po ôsmich rokoch sa Lučenec vrátil medzi elitu slovenského basketbalu a v sezóne 2016/17 obsadil 7. miesto, ktoré zaručilo klubu postup do playoff. V ňom zverenci trénera [[Ivan Kurilla|Kurillu]] podľahli neskoršiemu majstrovi - bratislavskému Interu. Klub sa z viacerých dôvodov rozhodol nepodať prihlášku do sezóny 2017/18.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Šok prišiel z Lučenca: Extraligový basketbal v centre Novohradu skončil!|url=http://basket.zoznam.sk/doc/29473/po-nitre-nepoda-prihlasku-ani-lucenec|dátum prístupu=2017-07-01|vydavateľ=Basket.sk}}</ref> Znamená to, že v Lučenci bude mužský vrcholový basketbal opäť absentovať a jeho budúcnosť ostáva neznáma. V poslednej sezóne 2016/17 klub obsadil 7. miesto po základnej časti<ref>{{Citácia periodika|titul=Ligová tabuľka {{!}} MBK Lučenec|periodikum=MBK Lučenec|url=https://mbklucenec.sk/tabulka/|dátum prístupu=2017-07-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, a vypadol v štvrťfinále playoff. == Úspechy == === MBK Lučenec === * 2015/16 – víťaz [[Basketbalová 1. liga mužov|1. ligy mužov]], postup do [[Basketbalová extraliga mužov|Eurovia SBL]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástym účastníkom Eurovia SBL sezóny 2016/2017 je MBK Lučenec | url = http://www.basketliga.sk/sk/liga/novinky/15-ine/1225-jeden%C3%A1stym-%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADkom-eurovia-sbl-sez%C3%B3ny-2016-2017-je-mbk-lu%C4%8Denec | dátum vydania = 29.6.2016 | dátum prístupu = 12.7.2016 | vydavateľ = basketliga.sk | jazyk = }}</ref> *o rok neskôr sa už neprihlásil do ligy == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] aytr5tkys8oyvrezt6emu0fuz9hkg6p 7417599 7417597 2022-07-30T18:29:18Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = #FFFFFF | color2 = #32398e | color3 = #FFFFFF | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|mbklucenec.sk}} }} '''MBK Lučenec''' je [[Slovensko|slovenský]] mužský [[basketbal]]ový klub . Po ôsmich rokoch sa Lučenec vrátil medzi elitu slovenského basketbalu a v sezóne 2016/17 obsadil 7. miesto, ktoré zaručilo klubu postup do playoff. V ňom zverenci trénera [[Ivan Kurilla|Kurillu]] podľahli neskoršiemu majstrovi - bratislavskému Interu. Klub sa z viacerých dôvodov rozhodol nepodať prihlášku do sezóny 2017/18.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Šok prišiel z Lučenca: Extraligový basketbal v centre Novohradu skončil!|url=http://basket.zoznam.sk/doc/29473/po-nitre-nepoda-prihlasku-ani-lucenec|dátum prístupu=2017-07-01|vydavateľ=Basket.sk}}</ref> Znamená to, že v Lučenci bude mužský vrcholový basketbal opäť absentovať a jeho budúcnosť ostáva neznáma. V poslednej sezóne 2016/17 klub obsadil 7. miesto po základnej časti<ref>{{Citácia periodika|titul=Ligová tabuľka {{!}} MBK Lučenec|periodikum=MBK Lučenec|url=https://mbklucenec.sk/tabulka/|dátum prístupu=2017-07-01|jazyk=sk-SK}}</ref>, a vypadol v štvrťfinále playoff. == Úspechy == === MBK Lučenec === * 2015/16 – víťaz [[Basketbalová 1. liga mužov|1. ligy mužov]], postup do [[Basketbalová extraliga mužov|Eurovia SBL]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástym účastníkom Eurovia SBL sezóny 2016/2017 je MBK Lučenec | url = http://www.basketliga.sk/sk/liga/novinky/15-ine/1225-jeden%C3%A1stym-%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADkom-eurovia-sbl-sez%C3%B3ny-2016-2017-je-mbk-lu%C4%8Denec | dátum vydania = 29.6.2016 | dátum prístupu = 12.7.2016 | vydavateľ = basketliga.sk | jazyk = }}</ref> *o rok neskôr sa už neprihlásil do ligy == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] l7k0zxtypylgnsb4qxikdejn4pqnx5w 7417618 7417599 2022-07-30T19:10:27Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. Slovenská basketbalová liga : 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto Slovenský pohár 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === MBK Lučenec === * 2015/16 – víťaz [[Basketbalová 1. liga mužov|1. ligy mužov]], postup do [[Basketbalová extraliga mužov|Eurovia SBL]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jedenástym účastníkom Eurovia SBL sezóny 2016/2017 je MBK Lučenec | url = http://www.basketliga.sk/sk/liga/novinky/15-ine/1225-jeden%C3%A1stym-%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADkom-eurovia-sbl-sez%C3%B3ny-2016-2017-je-mbk-lu%C4%8Denec | dátum vydania = 29.6.2016 | dátum prístupu = 12.7.2016 | vydavateľ = basketliga.sk | jazyk = }}</ref> *o rok neskôr sa už neprihlásil do ligy == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] 07n0h3qcpoou3dv52ed8ig9jgywzfws 7417625 7417618 2022-07-30T19:14:34Z 78.99.224.60 /* BKM Lučenec / BK E.S.O LC */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. Slovenská basketbalová liga : 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto Slovenský pohár 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O LC=== Slovenská basketbalová liga 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] 1lbnaud8gai9y81q9q7k2an07v3uwqx 7417626 7417625 2022-07-30T19:15:59Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O LC=== Slovenská basketbalová liga 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] 5abwb5pfhkukgko99oirabx41pxbmp4 7417628 7417626 2022-07-30T19:16:54Z 78.99.224.60 /* BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] 236n8hlzt1pmpzmiyy11v3c7deiunka 7417629 7417628 2022-07-30T19:22:07Z 78.99.224.60 /* BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec */ wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SVK}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] trspc91pib1e6llnsofs8ngdw9hyhuq 7417630 7417629 2022-07-30T19:22:49Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] o7pjhqht18i99gae29z53qr5x8evtg4 7417632 7417630 2022-07-30T19:27:44Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove farby = modrá, biela | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] shkwrvyryr5bd7d6e13k9e8uuqwb17b 7417635 7417632 2022-07-30T19:33:58Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | Hráči_2022/23 = {{minivlajka |SVK}} Ján Zorvan , Matej Siládi , Lukáš Bolek , Ondrej Kapustík , Šimon Ďuriš || = {{minivlajka |USA}} Isaiah White , Tyrell Corbin || = {{minivlajka |MON}} Vasilije Kneževič | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] hv1oq7ohs8te4f67v9xsxod89ln7rxp 7417636 7417635 2022-07-30T19:34:41Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | Hráči_2022/23 = {{minivlajka |SVK}} Ján Zorvan | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] tne6m93j41fho1we50jumtva2q7pp1k 7417637 7417636 2022-07-30T19:35:09Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] ids7poyyg6ozvs211eauilxrc9urgmf 7417639 7417637 2022-07-30T19:39:04Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | prezident_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] cv5u5eo0zyl6aourzh73a1ed6ffit8d 7417640 7417639 2022-07-30T19:39:45Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] ids7poyyg6ozvs211eauilxrc9urgmf 7417644 7417640 2022-07-30T19:46:19Z 78.99.224.60 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Július Senko, Peter Grenda, Marek Remenár | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] qyeyks758t1vd5qtraappejjd4547ac 7417656 7417644 2022-07-30T20:18:22Z PeterWiki3 212380 PeterWiki3 premiestnil stránku [[MBK Lučenec]] na [[BKM Lučenec]]: zmena názvu klubu wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Július Senko, Peter Grenda, Marek Remenár | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} BKM Lučenec je mužský slovenský basketbalový klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato 🥇( 2004, 2006 ) -Striebro 🥈( 2003, 2022 ) -Bronz 🥉( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá 🥇( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] qyeyks758t1vd5qtraappejjd4547ac 7417658 7417656 2022-07-30T20:19:38Z PeterWiki3 212380 opr. wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox basketbalový klub | color1 = modrá | color2 = biela | color3 = oranžová | obrazok = | historia = | nazov = BKM Lučenec | sutaz = [[Basketbalová extraliga mužov|Nike SBL]] | sportova_hala = ŠH ARENA |kapacita 1100, [[Lučenec]] | klubove_farby = modrá, biela, oranžová | predseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Michal Matala | podpredseda_klubu = {{minivlajka|SVK}} Július Senko, Peter Grenda, Marek Remenár | hlavny_trener = {{minivlajka|SRB}} [[Marko Boras]] | majstrovske_tituly = 2004 , 2006 | trener = Marko Boras | webova_stranka = {{url|bkmlucenec.sk}} }} '''BKM Lučenec''' je mužský [[Slovensko|slovenský]] [[basketbal|basketbalový]] klub, ktorý vznikol po sezóne 2016/17 kedy zanikol po jednej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži “MBK Lučenec”. Hneď o rok neskôr sa Lučenec vrátil na extraligovú mapu a pod značkou BKM pôsobí v NIKE/EUROVIA SBL od sezóny 2018/19. //Slovenská basketbalová liga//: 2018/19 - 9.miesto 2019/20 - 4.miesto 2020/21 - 5.miesto 2021/22 - 2.miesto //Slovenský pohár//: 2019/20 -2.miesto 2021/22 -1.miesto Historické úspechy basketbalu mesta Lučenec Slovenská basketbalová liga : -Zlato ( 2004, 2006 ) -Striebro ( 2003, 2022 ) -Bronz ( 1993, 2002 ) Slovenský pohár : -Víťazstvá ( 2004, 2007, 2022 ) -Finálové prehry ( 1998, 2002, 2008, 2020 ) Basketbal v Lučenci má bohatú históriu. Najúspešnejším bolo obdobie (2000-2007) pod značkou BK E.S.O. Lučenec, keď sa fanúšikovia tešili z množstva úspechov. Zásluhou BKM sa úspechy vracajú do Lučenca po takmer 15 rokoch. == Úspechy == === BKM Lučenec / BK E.S.O Lučenec=== [[Slovenská basketbalová liga]] 🥇( 2004, 2006 ) 🥈( 2003, 2022 ) 🥉( 1993, 2002 ) [[Slovenský pohár v basketbale mužov]] 🥇( 2004, 2007, 2022 ) 🥈( 1998, 2002, 2008, 2020 ) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{url|mbklucenec.sk}} – oficiálna stránka {{Lučenec}} [[Kategória:Šport v Lučenci]] [[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 2010]] 8rkjbo8z75fwhz6tqq1zjcunh913ot4 0 568182 7417479 7417414 2022-07-30T12:46:46Z 178.40.246.154 /* Siedma séria */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Adam Pavlovčin]] – spevák * [[Filip Tůma ]] – herec * [[Krištof Králik]] - herec, model * [[Ján Koleník]] - herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Zuzana Čimová]] – moderátorka * [[Kveta Horváthová]] - moderátorka * [[Sarah Arató]] – herečka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] hdhhbplliei9mpolp5j89zvcyu7ygev 7417492 7417479 2022-07-30T13:52:17Z Gateshebe 193515 /* Siedma séria */Upr wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Adam Pavlovčin]] – spevák * [[Filip Tůma]] – herec * [[Krištof Králik]] – herec, model * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Zuzana Čimová]] – moderátorka * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Sarah Arató]] – herečka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] et9bofevvhomn1pbxn3284edbj0kl1l 7417677 7417492 2022-07-30T21:37:48Z Anettat 221843 /* Súťažiaci */Doplnený obsah wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Adam Pavlovčin]] – spevák * [[Filip Tůma]] – herec * [[Krištof Králik]] – herec, model * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Zuzana Čimová]] – moderátorka * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Samuel Graciosooo Procházka]] – moderátor, tiktoker == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] kdw4zzcibhlkqoo244glcno6e67k232 7417772 7417677 2022-07-31T09:06:05Z 185.46.132.28 /* Súťažiaci */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Adam Pavlovčin]] – spevák * [[Filip Tůma]] – herec * [[Krištof Králik]] – herec, model * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Samuel Graciosooo Procházka]] – moderátor, tiktoker * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] hnqc4e8v3agdp1o27d0yzm7lkt9kff7 7417773 7417772 2022-07-31T09:08:40Z 185.46.132.28 /* Súťažiaci */ Ďalšie mená sú známe wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Adam Pavlovčin]] – spevák * [[Filip Tůma]] – herec * [[Krištof Králik]] – herec, model * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Samuel Graciosooo Procházka]] – moderátor, tiktoker * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor * [[Oľga Konečná]] – moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] b143n01ma8tk3qccvndcpf1iy32gjtt 7417777 7417773 2022-07-31T09:23:10Z 185.46.132.28 /* Súťažiaci */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] – futbalista * [[Filip Tůma]] – herec * [[Miriam Jarošová]] – meteorologička, klimatologička * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Zuzana Straková Wenzlová]] – moderátorka * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor * [[Oľga Konečná]] – moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] hlv9flthyokg6s9vuvb34eakgthbegg 7417778 7417777 2022-07-31T09:31:50Z 85.237.234.211 /* Siedma séria */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od septembra 2022. V roku 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v jesennej sezóne 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. V 7.sérii budú súťažiť súťažiaci z predošlých sérii v rámci špeciálnej série s podtitulom ,,Šampióni". === Súťažiaci === '''1.    ''' Lukáš Adamec '''2.    ''' Viktor Vincze '''3.    ''' Emma Drobná '''4.    ''' Martin Harich '''5.    ''' Sväťo Malachovský '''6.    ''' Patrik Vyskočil '''7.    ''' Lina Mayer '''8.    ''' Mária Bartalos '''9.    ''' Zuzana Kravariková '''10. ''' Evelyn Kramerová == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] j5v13xhy411phg8gtx5ftljt7w95yp9 7417779 7417778 2022-07-31T10:01:43Z Gateshebe 193515 /* Siedma séria */Upr(zdroj?)+add(wl) wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od [[september|septembra]] [[2022]]. V roku [[2021]] oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v [[jeseň|jesennej]] sezóne [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa stane [[Martin Nikodým]]. === Súťažiaci === * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] – futbalista * [[Filip Tůma]] – herec * [[Miriam Jarošová]] – meteorologička, klimatologička * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Zuzana Straková Wenzlová]] – moderátorka * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor * [[Oľga Konečná]] – moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] 0bcbrydtaqp1l5ianrztrkdw9nwi2mc 7417788 7417779 2022-07-31T10:28:45Z 185.46.132.28 /* Siedma séria */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od [[september|septembra]] [[2022]]. V roku [[2021]] oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v [[jeseň|jesennej]] sezóne [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátormi sa stanú [[Martin Nikodým]] a [[Iveta Malachovská]]. === Súťažiaci === * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] – futbalista * [[Filip Tůma]] – herec * [[Miriam Jarošová]] – meteorologička, klimatologička * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Zuzana Straková Wenzlová]] – moderátorka * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor * [[Oľga Konečná]] – moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] 2prwjg3psqkhl841rs40w95gyvhg3do 7417799 7417788 2022-07-31T10:44:14Z 178.40.244.67 /* Siedma séria */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od [[september|septembra]] [[2022]]. V roku [[2021]] oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v [[jeseň|jesennej]] sezóne [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátormi sa stanú [[Martin Nikodým]] a [[Iveta Malachovská]]. === Súťažiaci === Nepotvrdené mená * [[Adam Pavlovčin]] – spevák, víťaz Superstar * [[Filip Tůma]] – herec * [[Ján Koleník]] – herec * [[Krištof Králik]]- herec, model * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Sarah Arató]] – herečka * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Zuzana Čimová]] – moderátorka Ďalšie možné mená: * [[Adam Ďurica]] - spevák * [[Lívia Bielovič]] - herečka * [[Filip Šebesta]]- herec * [[Jana Hospodárová]] - moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] a7sy9qf49kyqhtkrjujvb5eefimo603 7417802 7417799 2022-07-31T10:46:25Z 185.46.132.28 Revízia 7417799 používateľa [[Special:Contributions/178.40.244.67|178.40.244.67]] ([[User talk:178.40.244.67|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od [[september|septembra]] [[2022]]. V roku [[2021]] oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v [[jeseň|jesennej]] sezóne [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátormi sa stanú [[Martin Nikodým]] a [[Iveta Malachovská]]. === Súťažiaci === * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] – futbalista * [[Filip Tůma]] – herec * [[Miriam Jarošová]] – meteorologička, klimatologička * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Zuzana Straková Wenzlová]] – moderátorka * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor * [[Oľga Konečná]] – moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] 2prwjg3psqkhl841rs40w95gyvhg3do 7417803 7417802 2022-07-31T10:47:07Z 185.46.132.28 /* Súťažiaci */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Tvoja tvár znie povedome | typ = Hudobná súťaž <br>Reality show | tvorca = | scenár = | réžia = Pepe Majeský | moderátori = [[Martin Rausch]] (1. až 4. séria)<br>[[Martin Nikodým]] (5. a 6. séria) | porota = [[Zuzana Fialová]] (1. až 5. séria)<br>[[Daniel Dangl]] (1. až 5. séria)<br>[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]]<br>[[Juraj Tabaček|Juraj „Šoko“ Tabaček]] (3. séria)<br>[[Andrej Bičan]] (4. séria)<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. a 6. séria)<br>[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria) | rozprávač = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br>{{Small|(pôvodne {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]])}} | počet sérií = 7 | počet epizód = 62 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Endemol | dĺžka = cca 120 min. | vysielanie = [[6. marec]] [[2016]] – súčasnosť | tv = [[TV Markíza]] | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace= | webstránka= http://tvojatvar.markiza.sk/ }} '''''Tvoja tvár znie povedome''''' je týždenný seriál [[TV Markíza|televízie Markíza]], v ktorom osem známych slovenských interpretov napodobňuje svetoznáme hviezdy. Tento formát s pôvodným názvom „''Tu cara me suena''“ vznikol v [[Španielsko|Španielsku]] a prvýkrát bol odvysielaný v roku [[2011]]. Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]]. Víťazkou druhej série sa stala [[Mária Čírová]]. Týždeň po skončení finále druhej série, TV Markíza vydala špeciálne vydanie. Víťazom tretej série sa stal [[Peter Brajerčík]]. Víťazom štvrtej série sa stal [[Dárius Koči]]. Víťazom piatej série sa stal [[Dávid Hartl]]. Víťazom šiestej série sa stal [[Martin Klinčúch]]. == Formát == Každý zo súťažiacich si v každom kole vyžreboval jednu známu osobnosť, ktorú v nasledujúcom týždni napodobnil. Slúžil im k tomu profesionálny tím maskérov, tanečníkov a odborníkov na spev a herectvo. Ich úlohou bolo napodobniť ju tak, aby zaujala porotu, ktorá na konci večera rozdala body od 1 až po 8. Súťažiaci, ktorý mal za večer najviac hlasov, vyhral a pridelil 1000€ ľubovoľnej charitatívnej spoločnosti. V prípade remízy rozhodla porota. O víťazovi tiež rozhodovali sami súťažiaci, pretože každý z nich má ešte päť špeciálnych bodov, ktoré udelil jednému zo svojich kolegov. Body sa priebežne sčítavajú až do konca deviateho kola - semifinále, kedy štyria účinkujúci s najvyššími počtami hlasov postúpili do finále. O celkovom víťazovi rozhodla porota vo finálovom kole. Víťaz obdržal 3000€ a odovzdal ich ľubovoľnej charite. == Série a epizódy == {|class="wikitable sortable" style="white-space:nowrap" |- ! rowspan="2" | Séria ! style="width:10%;" rowspan="2" | Obdobie ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>hviezd ! style="width:5%;" rowspan="2" | Počet<br>týždňov ! style="width:45%;" colspan="4" | Výsledková listina |- ! style="width:15%; background:gold;" | Víťaz ! style="width:15%; background:silver;" | Druhé miesto ! style="width:15%; background:tan;" | Tretie miesto ! style="width:15%; background:antiquewhite;" | Štvrté miesto |- | [[Tvoja tvár znie povedome (1. séria)|Prvá séria]] | [[6. marec]] [[2016]]{{--}}[[1. máj]] [[2016]] | rowspan="9" | 8 | rowspan="8" | 10 | [[Lukáš Adamec]] | [[Barbora Švidraňová]] | [[Štefan Skrúcaný]] | [[Viktor Vincze]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (2. séria)|Druhá séria]] | [[4. september]] [[2016]]{{--}}[[6. november]] [[2016]] | [[Mária Čírová]] | [[Martin Harich]] | [[Svatopluk Malachovský|Svätopluk Malachovský]] | [[Lenka Vavrinčíková]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (3. séria)|Tretia séria]] | [[5. marec]] [[2017]]{{--}}[[8. máj]] [[2017]] | [[Peter Brajerčík]] | [[Tomáš Palonder]] | [[Eva Máziková]] | [[Lina Mayer]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (4. séria)|Štvrtá séria]] | [[9. september]] [[2018]]{{--}}[[11. november]] [[2018]] | [[Dárius Koči]] | [[Mária Havranová|Mária Bartalos]] | [[Juraj Loj]] | [[Jasmina Alagič]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (5. séria)|Piata séria]] | [[8. september]] [[2019]]{{--}}[[10. november]] [[2019]] | [[Dávid Hartl]] | [[Nela Pocisková]] | [[Noël Czuczor]] | [[Saša Gachulincová|Alexandra Gachulincová]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (6. séria)|Šiesta séria]] | [[8. marec]] [[2021]]{{--}}[[9. máj]] [[2021]] | [[Martin Klinčúch]] | [[Eva Kramerová]] | [[Barbora Piešová]] | [[Dušan Cinkota]] |- | [[Tvoja tvár znie povedome (7. séria)|Siedma séria]] | [[september]] [[2022]]{{--}}[[november]] [[2022]] |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |} == Obsadenie == === Moderátor === *[[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] (1. - 4. séria) *[[Martin Nikodým]] (5. séria - súčasnosť) === Porota === *[[Zuzana Fialová]] (1. - 5. séria) *[[Daniel Dangl]] (1. - 5. séria) *[[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] (1. séria - súčasnosť) *[[Juraj Tabaček]] (3. séria) *[[Andrej Bičan]] (4. séria) *[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (5. séria - súčasnosť) *[[Lujza Garajová Schrameková]] (6. séria - súčasnosť) === Ďalší tvorcovia === *[[Jana Daňová|Jana Daňová-Bugalová]]{{--}}hlasová pedagogička (1., 3. séria - súčasnosť) *[[Zuzana Fialová]]{{--}}herecká pedagogička (1. - 5. séria) *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herecký pedagóg (6. séria - súčasnosť) *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}hlasová pedagogička (2. séria) *[[Miňo Kereš]]{{--}}tanečný inštruktor, choreograf (1. séria - súčasnosť) *[[Vlado Wittgruber]]{{--}}hlavný maskér == Prvá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (1. séria)}} Prvá séria televíznej show Tvoja tvár znie povedome sa začala vysielať na Markíze 6. marca 2016 a víťaz bol predstavený v poslednom dieli odvysielanom 1. mája 2016. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Helena Krajčiová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Barbora Švidraňová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Michaela Čobejová]]{{--}}herečka *[[Štefan Skrúcaný]]{{--}}herec a zabávač *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Emma Drobná]]{{--}}speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2015)|SuperStar 2015]] *[[Lukáš Adamec]]{{--}}spevák a víťaz [[Česko Slovenská SuperStar (2011)|SuperStar 2011]] *[[Viktor Vincze]]{{--}}moderátor a redaktor Víťazom prvej série sa stal [[Lukáš Adamec]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € Detskému fondu Slovenskej republiky. == Druhá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (2. séria)}} Druhá séria zábavnej šou odštartovala opäť v nedeľu 4. septembra 2016 o 20:30 na TV Markíza a skončila 6. novembra. Počas série pomohli súťažiacim, súťažiaci z 1. série. Moderátorom sa stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco” Rausch]] a porotcami sa stali [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]], ku ktorým sa každý diel pridal špeciálny hosť. === Súťažiaci === *[[Andrej Bičan]]{{--}}moderátor a zabávač *[[Mária Čírová]]{{--}}speváčka *[[Lenka Vavrinčíková]]{{--}}moderátorka *[[Patrik Vyskočil]]{{--}}herec *[[Miroslava Partlová]]{{--}}herečka *[[Zuzana Vačková]]{{--}}herečka a moderátorka *[[Martin Harich]]{{--}}spevák *[[Svätopluk Malachovský]]{{--}}herec, spevák, moderátor, a zabávač Víťazkou sa stála [[Mária Čírová]], ktorá darovala šek v hodnote 3000 € fondu Deti s rakovinou. == Tretia séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (3. séria)}} V októbri 2016 TV Markíza potvrdila 3. sériu show, ktorá odštartovala v nedeľu 5. marca 2017 o 20:30 na TV Markíza a skončila 8. mája.<ref>http://medialne.etrend.sk/televizia/markiza-v-roku-2017-hlas-tvoja-tvar-slovenske-extremny-premeny-nove-serialy.html</ref><ref>http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-a-hlas-cesko-slovenska-v-roku-2017-v-ktorej-sezone-sa-objavia/</ref> Počas tretej série sme mohli vidieť aj súťažiacich z 1. a 2. série. Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]] a do poroty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]] ku ktorým sa pridal [[Juraj „Šoko“ Tabaček]]. === Súťažiaci === *[[Eva Máziková]]{{--}}speváčka *[[Lucia Siposová|Lucia Siposová]]{{--}}herečka *[[Viktória Valúchová]]{{--}}herečka *[[Peter Brajerčík]]{{--}}herec *[[Tomáš Palonder]]{{--}}hudobník *[[Lina Mayer]]{{--}}speváčka *[[Tomáš Bezdeda]]{{--}}spevák *[[René Štúr]]{{--}}herec Víťazom sa stal [[Peter Brajerčík]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € občianskemu združeniu Iskierka. == Štvrtá séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (4. séria)}} Štvrtá séria zábavnej šou sa začala vysielať na Markíze 9. septembra 2018 a skončila 11. novembra 2018. Natáčanie prebiehalo v bratislavskej Inchebe, štúdiu Zweng a Apollo Klube.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome {{!}} Photo Studio Zweng|url=http://www.zweng.sk/blog_2018_10_tvojatvar.html|dátum prístupu=2018-10-22|vydavateľ=www.zweng.sk|jazyk=sk-SK}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Rausch|Martin „Pyco“ Rausch]]. Do porty opäť zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]] a [[Mário Kollár|Mário „Kuly“ Kollár]], ku ktorým sa pridal [[Andrej Bičan]]. === Súťažiaci === *[[Jasmina Alagič]]{{--}}moderátorka a modelka *[[Mária Havranová|Mária Bartalos]] – herečka *[[Zuzana Haasová]]{{--}}herečka a speváčka *[[Ivana Regešová]]{{--}}speváčka *[[Juraj Loj]]{{--}}herec *[[Dárius Koči]]{{--}}herec *[[Martin Nikodým]]{{--}}moderátor *[[Miroslav Šmajda]]{{--}}spevák Víťazom sa stal [[Dárius Koči]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Bodka. == Piata séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (5. séria)}} Markíza priniesla na jeseň [[2019]] ďalšiu, už piatu sériu zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.<ref>https://mediaboom.sk/nezaradene/markiza-ma-na-jesen-skutocne-vytasit-tvoju-tvar-na-tretikrat-chce-do-sou-zlomit-svoje-velke-eso/</ref> Piata séria zábavnej show sa začala vysielať na Markíze 8. septembra 2019 a skončila 10. novembra 2019. Moderátorom sa stal súťažiaci zo štvrtej série [[Martin Nikodým]]. Do poroty zasadli [[Daniel Dangl]], [[Zuzana Fialová]], [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] ku ktorým sa pridala [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]. === Súťažiaci === * [[Nela Pocisková]] – herečka a speváčka * [[Karin Haydu]] – herečka a moderátorka * [[Zuzana Kraváriková]] – herečka * [[Alexandra „Sasha“ Gachulincová]] – modelka * [[Pavol Topoľský]] – herec * [[Rastislav Sokol]] – herec a moderátor * [[Noël Czuczor]] – herec * [[Dávid Hartl]] – herec Víťazom sa stal [[Dávid Hartl]], ktorý daroval šek v hodnote 3000 € fondu Klubu detskej nádeje. == Šiesta séria == {{hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (6. séria)}} Markíza počítala s 6. sériou od septembra 2020, napokon po vypuknutí koronakrízy z plánov zišlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Viete prví: Tvoja tvár znie povedome pre tento rok zrušená! Markíza na nedele našla náhradu|url=https://mediaboom.sk/viete-prvi-tvoja-tvar-znie-povedome-pre-tento-rok-zrusena-markiza-na-nedele-nasla-nahradu|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2020-07-30|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> V januári 2021 oficiálne potvrdila plány na uvedenie v jarnej sezóne 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátorom sa opäť stal [[Martin Nikodým]]. Do poroty po piatich sériách viac nezasadli [[Daniel Dangl]] a [[Zuzana Fialová]], z ostatných rokov ostávajú a do poroty zasadli [[Mário Kollár|Mário „Kuly” Kollár]] a [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]], ku ktorým sa pridala [[Lujza Garajová Schrameková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľká hviezda konkurenčnej Joj prechádza do Markízy! V porote Tvojej tváre končia Dangl aj Fialová|url=https://mediaboom.sk/velka-hviezda-konkurencnej-joj-prechadza-do-markizy-v-porote-tvojej-tvare-koncia-dangl-aj-fialova|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-02-01|dátum prístupu=2021-02-01|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> === Súťažiaci === * [[Eva Kramerová]] známa ako "[[Eva Kramerová|Evelyn]]" – herečka, komička a moderátorka * [[Barbora Piešová]] – speváčka a víťazka [[Česko Slovenská SuperStar (2020)|SuperStar 2020]] * [[Kristína Madarová]] – herečka * [[Fero Joke|František Košarišťan. Fero Joke ]] – komik Fero Joke * [[Dušan Cinkota]] – herec, dabér * [[Zuzana Belohorcová]] – moderátorka * [[Branislav Mosný]] – herec * [[Martin Klinčúch]] – herec Víťazom sa stal [[Martin Klinčúch]], ktorý daroval šek v hodnote 3000€ neziskovej organizácii Svetielko pomoci. Vo špeciáli ''Tvoja MINI tvár znie povedome'' [[Martin Nikodým]] odovzdal šek od Nadácie Markíza v hodnote 5000€ Centru pre deti a rodinu v [[Žitavce|Žitavciach]]. == Siedma séria == {{Hlavný článok|Tvoja tvár znie povedome (7. séria)}} Markíza počíta so 7. sériou od [[september|septembra]] [[2022]]. V roku [[2021]] oficiálne potvrdila plány na uvedenie 7. série v [[jeseň|jesennej]] sezóne [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exkluzívne: Markíza chystá novú sériu Tvoja tvár znie povedome, poznáme prvé veľké mená!|url=https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-chysta-novu-seriu-tvoja-tvar-znie-povedome-pozname-prve-velke-mena|vydavateľ=Mediaboom.sk|dátum vydania=2021-01-06|dátum prístupu=2021-01-07|jazyk=sk-SK|priezvisko=Mediaboom.sk}}</ref> Moderátormi sa stanú [[Martin Nikodým]] a [[Iveta Malachovská]]. === Súťažiaci === * [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] – futbalista * [[Jozef Pátrovič]] – dôchodca * [[Miriam Jarošová]] – meteorologička, klimatologička * [[Ján Koleník]] – herec * [[Zuzana Mauréry]] – herečka * [[Ľubomír Bajaník]] – moderátor * [[Kveta Horváthová]] – moderátorka * [[Zuzana Straková Wenzlová]] – moderátorka * [[Ľuboš Sarnovský]] – moderátor * [[Oľga Konečná]] – moderátorka == Série == {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2"| Séria ! rowspan="2"| Časti ! colspan="2"| Pôvodne vysielané ! rowspan="2"| Slot ! rowspan="2"| Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="width:12px; background:#0048BA; width:2%;"| | '''[[#1. séria (2016)|1]]''' | 10 | [[6. marec]] [[2016]] | [[1. máj]] [[2016]] | Nedeľa 20:30<br>Streda 20:30 <small>(9. kolo)</small> | rowspan="8" | [[TV Markíza]] |- | style="width:12px; background:#FFBF00; width:2%;"| | '''[[#2. séria (2016)|2]]''' | 10<br>+1 | [[4. september]] [[2016]] | [[6. november]] [[2016]]<br />[[13. november]] [[2016]] <small>(špeciálne vydanie)</small> | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#380049; width:2%;"| | '''[[#3. séria (2017)|3]]''' | 10 | [[5. marec]] [[2017]] | [[8. máj]] [[2017]] | Nedeľa 20:30<br />Pondelok 20:30 <small>(Finále)</small> |- | style="width:12px; background:#ff8f07; width:2%;"| | '''[[Tvoja tvár znie povedome#4. s.C3.A9ria .282018.29|4]]''' | 10 | [[9. september]] [[2018]] | [[11. november]] [[2018]] | rowspan="3" | Nedeľa 20:30 |- | style="width:12px; background:#079fff; width:2%;"| | '''[[#5. séria (2019)|5]]''' | 10 | [[8. september]] [[2019]] | [[10. november]] [[2019]] |- | style="width:12px; background:#008000; width:2%;"| | '''[[#6. séria (2021)|6]] | 10<br />+1 | [[7. marec]] [[2021]] | [[9. máj|9.máj]] [[2021]]<br />[[16. máj|16. máj 2021]] <small>(špeciálne vydanie)</small> |- | style="background:#23A0A0; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2022)|7]] | 10 | [[4. september]] [[2022]] | [[november]] [[2022]] |- |} == Časti == === 1. séria (2016) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Názov ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #0048BA; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 6. marec 2016 |38.2<ref name="e1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár štartovala lepšie ako Superstar, pomohli aj „volebné“ správy | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-startovala-lepsie-ako-superstar-pomohli-aj-volebne-spravy.html | dátum vydania = 7. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |443 000<ref name="e1"/> |628 000<ref name="sled">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo |13. marec 2016 |37.3<ref name="e2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = OTO bol silnejší ako vlani, Tvoja tvár si drží výrazný nadpriemer | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/oto-bol-silnejsi-ako-vlani-tvoja-tvar-si-drzi-vyrazny-nadpriemer.html | dátum vydania = 14. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 419 000<ref name="e2"/> | 615 000<ref name="sled"/> |- |3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 20. marec 2016 | 34.7<ref name="e3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome s poklesom, prvenstvo jej s náskokom zostalo | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-s-poklesom-prvenstvo-jej-s-naskokom-zostalo.html | dátum vydania = 21. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 384 000<ref name="e3"/> | 562 000<ref name="sled"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 27. marec 2016 |36.1<ref name="e4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome na maxime, Joj bodovala so spravodajstvom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-na-maxime-joj-bodovala-so-spravodajstvom.html | dátum vydania = 29. marec 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e4"/> | 670 000<ref name="sled"/> |- |5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 3. apríl 2016 | 42.0<ref name="e5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome ešte podrástla, pokorila štyridsiatku | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-este-podrastla-pokorila-styridsiatku.html | dátum vydania = 4. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 471 000<ref name="e5"/> | 703 000<ref name="sled"/> |- |6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo |10. apríl 2016 | 44.9<ref name="e6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa vydaril štart Vtedy na Západe, novinka bola lídrom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-vydaril-start-vtedy-na-zapade-novinka-bola-lidrom.html | dátum vydania = 11. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |525 000<ref name="e6"/> |771 000<ref name="sled"/> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 17. apríl 2016 | 42.1<ref name="e7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vtedy na Západe spadlo o polovicu, Tvoja tvár sa vrátila pod pol milión | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/vtedy-na-zapade-spadlo-o-polovicu-tvoja-tvar-sa-vratila-pod-pol-milion.html | dátum vydania = 18. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 463 000<ref name="e7"/> |714 000<ref name="sled"/> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo |24. apríl 2016 |45.0<ref name="e8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome prepisovala rekordy, má za sebou najsilnejší diel | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-prepisovala-rekordy-ma-za-sebou-najsilnejsi-diel.html | dátum vydania = 26. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 532 000<ref name="e8"/> | 806 000<ref name="sled"/> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 27. apríl 2016 | 44.6<ref name="e9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár bola nad štyridsiatkou aj v stredu, zvalcovala V siedmom nebi | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-bola-nad-styridsiatkou-aj-v-stredu-zvalcovala-v-siedmom-nebi.html | dátum vydania = 28. apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |459 000<ref name="e9"/> |695 000<ref name="sled"/> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 1. máj 2016 | 48.6<ref name="e10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala na maxime, Markíza potvrdila jesenné pokračovanie | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-na-maxime-markiza-potvrdila-jesenne-pokracovanie.html | dátum vydania = 2. máj 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |532 000<ref name="e10"/> |841 000<ref name="sled"/> |} ===2. séria (2016)=== {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Názov ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #FFBF00; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 4. september 2016 |35.7<ref name="e11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome pri štarte zdolala Talent | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-pri-starte-zdolala-talent.html | dátum vydania = 5. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |360 000<ref name="e11"/> |549 000<ref name="e11"/> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 11. september 2016 |35.2<ref name="e12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si postrážila náskok pred Talentom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-postrazila-naskok-pred-talentom.html | dátum vydania = 12. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |358 000<ref name="e12"/> |536 000<ref name="e12"/> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 18. september 2016 |32.0<ref name="e13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár náskok neudržala, Talent sa už na ňu dotiahol! Joj vyhrala víkend | url = http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-naskok-neudrzala-talent-sa-uz-na-nu-dotiahol-joj-vyhrala-vikend/ | dátum vydania = 19. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |336 000<ref name="s2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár finišovala ako líder, v 12+ s najsilnejším podielom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-finisovala-ako-lider-v-12-s-najsilnejsim-podielom.html | dátum vydania = 8. november 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |520 000<ref name="s2"/> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 25. september 2016 |26.0<ref name="e14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár padla na nové minimum, zrazil ju hokej na Dajto! Talent nárast neudržal | url =http://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-padla-na-nove-minimum-zrazil-ju-hokej-na-dajto-narast-neudrzal-talent/ | dátum vydania = 26. september 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mediaboom | miesto = | jazyk = }}</ref> |286 000<ref name="s2"/> |448 000<ref name="s2"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. október 2016 |31.0<ref name="e15">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj sa s Talentom dostala pred Tvoja tvár znie povedome | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/joj-sa-s-talentom-dostala-pred-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 3. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> | 339 000<ref name="e15"/> | 520 000<ref name="e15"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. október 2016 |34.7<ref name="e16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa vrátila do čela, v sobotu úradoval futbal | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-vratila-do-cela-v-sobotu-uradoval-futbal.html | dátum vydania = 10. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |389 000<ref name="e16"/> |588 000<ref name="e16"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. október 2016 |33.2<ref name="e17">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Strom želaní sa pri štarte nepresadil, Milujem Slovensko s rekordom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/strom-zelani-sa-pri-starte-nepresadil-milujem-slovensko-s-rekordom.html | dátum vydania = 17. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |365 000<ref name="e17"/> |553 000<ref name="e17"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. október 2016 |28.4<ref name="e18">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Talent a Tvoja tvár bok po boku, Strom želaní s miernym rastom | url = http://medialne.etrend.sk/televizia/talent-a-tvoja-tvar-bok-po-boku-strom-zelani-s-miernym-rastom.html | dátum vydania = 24. október 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |302 000<ref name="e18"/> |480 000<ref name="e18"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. október 2016 |32.3<ref name="s2"/> |310 000<ref name="s2"/> |488 000<ref name="s2"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |6. november 2016 |34.9<ref name="s2"/> |319 000<ref name="s2"/> |515 000<ref name="s2"/> |- | colspan="6" ! style="background: #FFBF00; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- |11 | style="text-align: left;" |Špeciál |13. november 2016 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} === 3. séria (2017) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #380049; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #380049; color: #fff;"|Názov ! style="background: #380049; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #380049; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #380049; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- |1 | style="text-align: left;"|Prvé kolo |5. marec 2017 |29.8<ref name="e22">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Joj s 1890 pokorila na úvod Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/joj-s-1890-pokorila-na-uvod-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 6. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |303 000<ref name="e22"/> |469 000<ref name="e22"/> |- |2 | style="text-align: left;"|Druhé kolo |12. marec 2017 |29.1<ref name="e23">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 13. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |308 000<ref name="e23"/> |468 000<ref name="e23"/> |- |3 | style="text-align: left;"|Tretie kolo |19. marec 2017 |27.0<ref name="e24">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár sa dostala pred 1890, sobotu ovládol OTO | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-sa-dostala-pred-1890-sobotu-ovladol-oto.html | dátum vydania = 20. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |281 000<ref name="e24"/> |448 000<ref name="e24"/> |- |4 | style="text-align: left;"|Štvrté kolo |26. marec 2017 |26.3<ref name="e25">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Futbal poslal vysoko Jednotku, viedla Tvoja tvár znie povedome | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/futbal-poslal-vysoko-jednotku-viedla-tvoja-tvar-znie-povedome.html | dátum vydania = 27. marec 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |280 000<ref name="e25"/> |467 000<ref name="e25"/> |- |5 | style="text-align: left;"|Piate kolo |2. apríl 2017 |27.0<ref name="e26">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tvoja tvár znie povedome si drží vedenie, Zem spieva skoro bez pohybu | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-si-drzi-vedenie-zem-spieva-skoro-bez-pohybu.html | dátum vydania = 3. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |285 000<ref name="e26"/> |447 000<ref name="e26"/> |- |6 | style="text-align: left;"|Šieste kolo |9. apríl 2017 |24.8<ref name="e27">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Finále Zem spieva dominovalo, Farmu zdolala filmová premiéra | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/finale-zem-spieva-dominovalo-farmu-zdolala-filmova-premiera.html | dátum vydania = 10. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |249 000<ref name="e27"/> |395 000<ref name="e27"/> |- |7 | style="text-align: left;"|Siedme kolo |16. apríl 2017 |25.7<ref name="e28">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Na Veľkonočný pondelok viedlo Čo ja viem, Markíza a Joj v tesnom závese | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/na-velkonocny-pondelok-viedlo-co-ja-viem-markiza-a-joj-v-tesnom-zavese.html | dátum vydania = 17. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |316 000<ref name="e28"/> |489 000<ref name="e28"/> |- |8 | style="text-align: left;"|Ôsme kolo |23. apríl 2017 |24.3<ref name="e29">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Záhady tela viedli pri štarte v 12+, Čo ja viem pred Farmou | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/zahady-tela-viedli-pri-starte-v-12-co-ja-viem-pred-farmou.html | dátum vydania = 24. apríl 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |264 000<ref name="e29"/> |442 000<ref name="e29"/> |- |9 | style="text-align: left;"|Semifinále |30. apríl 2017 |25.4<ref name="e30">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Horná Dolná s náskokom lídrom, v sobotu sa presadila Miss Slovensko | url = https://medialne.etrend.sk/televizia/horna-dolna-s-naskokom-lidrom-v-sobotu-sa-presadila-miss-slovensko.html | dátum vydania = 2. máj 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Etrend | miesto = | jazyk = }}</ref> |275 000<ref name="e30"/> |433 000<ref name="e30"/> |- |10 | style="text-align: left;"|Finále |8. máj 2017 |22.7<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Ďalšia Tvoja tvár znie povedome v roku 2018, na jeseň dá Markíza Let\'s Dance|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/dalsia-tvoja-tvar-znie-povedome-v-roku-2018-na-jesen-da-markiza-let-s-dance.html|dátum prístupu=2017-05-13|jazyk=sk}}</ref> |240 000<ref name=":1" /> |416 000<ref name=":1" /> |} === 4. séria (2018) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Názov ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #ff8f07; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 9. september 2018 |30,1<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome štartovala ako líder, viedol aj Talent|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-znie-povedome-startovala-ako-lider-viedol-aj-talent.html|dátum prístupu=2018-09-12|jazyk=sk}}</ref> |273 000<ref name=":2" /> |458 000<ref name=":2" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 16. september 2018 |28,5<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár a Talent si držia nadpriemer, v piatok viedla u mladých Farma|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://medialne.etrend.sk/televizia/tvoja-tvar-a-talent-si-drzia-nadpriemer-v-piatok-viedla-u-mladych-farma.html|dátum prístupu=2018-09-18|jazyk=sk}}</ref> |264 000<ref name=":3" /> |457 000<ref name=":3" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 23. september 2018 |26,4<ref name="E34">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť ovládla nedeľný večer s rekordnou sledovanosťou!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1936098_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-ovladla-nedelny-vecer-s-rekordnou-sledovanostou|dátum prístupu=2018-09-24|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 0000<ref name="E34" /> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štrvté kolo | 30. september 2018 |27,2<ref name="E35">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele!|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1937062_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|dátum prístupu=2018-10-01|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} |472 000<ref name="E35" /> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 7. október 2018 | 24,8<ref name="E36">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Tvoja tvár znie povedome prvýkrát padla, klesla na dno z predošlej série! Joj ju s kinopremiérou dotiahla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/tvoja-tvar-znie-povedome-prvykrat-padla-klesla-na-dno-z-predoslej-serie-joj-ju-s-kinopremierou-dotiahla/|dátum prístupu=2018-10-08|jazyk=sk}} </ref> | {{N/A}} | 429 000<ref name="E36" /> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 14. október 2018 | 28,2<ref name="E37">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Tvoja tvár znie povedome výrazne porazila filmovú premiéru konkurencie|periodikum=markiza.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.markiza.sk/neprehliadnite/1939025_tvoja-tvar-znie-povedome-vyrazne-porazila-filmovu-premieru-konkurencie|dátum prístupu=2018-10-15|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 446 000<ref name="E37" /> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 21. október 2018 | 26,1<ref name="E38">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent túto sobotu rástol, prebojoval sa na čelo týždňa! Celkovo opäť najvyššie Noviny, Tvoja tvár bez zmeny|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-tuto-sobotu-rastol-prebojoval-sa-na-celo-tyzdna-celkovo-opat-najvyssie-noviny-tvoja-tvar-bez-zmeny/|dátum prístupu=2018-10-22|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E38" /> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 28. október 2018 | 26,1<ref name="E39">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Talent s rekordom siedmej série, vystrelil na vrchol týždňa! Farma v piatok skrátila brejky, porástla|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/talent-s-rekordom-siedmej-serie-vystrelil-na-vrchol-tyzdna-farma-v-piatok-skratila-brejky-porastla/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 474 000<ref name="E39" /> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 4. november 2018 | 24,0<ref name="E40">{{Citácia periodika|priezvisko=Medialne.sk|titul=Semifinále Tvojej tváre zaostalo za priemerom série, klesla aj Farma! Talent po výstrele späť na sezónnych číslach|periodikum=medialne.etrend.sk|url=https://mediaboom.sk/nezaradene/semifinale-tvojej-tvare-zaostalo-za-priemerom-serie-klesla-aj-farma-talent-po-vystrele-spat-na-sezonnych-cislach/|dátum prístupu=2018-10-29|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 435 000<ref name="E40" /> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 11. november 2018 | 29,7<ref name="E41">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľké finále šou Tvoja tvár znie povedome prekonávalo rekordy|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1942629_velke-finale-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-prekonavalo-rekordy|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2018-11-12|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 536 000<ref name="E41" /> |} === 5. séria (2019) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Názov ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #079fff; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 8. september 2019 | 27,5<ref name="E42">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976279_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-09|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 450 000<ref name="E42" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 15. september 2019 | 25,0<ref name="E43">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1976879_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-09-16|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 412 000<ref name="E43" /> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 22. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 29. september 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 6. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 13. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 20. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 27. október 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 3. november 2019 | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 10. november 2019 | 30,5<ref name="E51">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1981973_tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2019-11-11|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 518 000<ref name="E51" /> |} === 6. séria (2021) === {|class="wikitable" class="wikitable" style="text-align: center; width: 100%; margin:auto" |- ! style="background: #008000; color: #fff;"|Epizóda ! style="background: #008000; color: #fff;"|Názov ! style="background: #008000; color: #fff;"|Premiéra<br />{{Minivlajka|Slovensko}} ! style="background: #008000; color: #fff;"|Share<br />(%) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12 – 54) ! style="background: #008000; color: #fff;"|Počet divákov<br />(12+) |- | 1 | style="text-align: left;"| Prvé kolo | 7. marec 2021 | 31,6<ref name="E52">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fenomenálna šou Tvoja tvár znie povedome sa vrátila ako jasný víťaz nedeľného večera|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2022444_fenomenalna-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-vratila-ako-jasny-vitaz-nedelneho-vecera|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-08|dátum prístupu=2021-03-08|jazyk=sk}}</ref> | {{N/A}} | 563 000<ref name="E52" /> |- | 2 | style="text-align: left;"| Druhé kolo | 14. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 529 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome opäť najsledovanejším nespravodajským programom nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023067_tvoja-tvar-znie-povedome-opat-najsledovanejsim-nespravodajskym-programom-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-15|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 3 | style="text-align: left;"| Tretie kolo | 21. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 582 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tvoja tvár znie povedome prepísala niekoľkoročné rekordy a v nedeľu večer suverénne zvíťazila|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2023695_tvoja-tvar-znie-povedome-prepisala-niekolkorocne-rekordy-a-v-nedelu-vecer-suverenne-zvitazila|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-22|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 4 | style="text-align: left;"| Štvrté kolo | 28. marec 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 511 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svadba na prvý pohľad v piatok opäť prepisovala rekordy, v nedeľu tradične zvíťazila Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024293_svadba-na-prvy-pohlad-v-piatok-opat-prepisovala-rekordy-v-nedelu-tradicne-zvitazila-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-03-29|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 5 | style="text-align: left;"| Piate kolo | 4. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 508 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pán profesor najsledovanejším programom Veľkej noci s absolútnym rekordom|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2024916_pan-profesor-najsledovanejsim-programom-velkej-noci-s-absolutnym-rekordom|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-06|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 6 | style="text-align: left;"| Šieste kolo | 11. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 526 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza má za sebou úspešný záver týždňa plný suverénnych víťazstiev|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2025491_markiza-ma-za-sebou-uspesny-zaver-tyzdna-plny-suverennych-vitazstiev|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-12|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 7 | style="text-align: left;"| Siedme kolo | 18. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 556 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Markíza s večernými programami suverénne víťazila od piatka až do nedele|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026188_markiza-s-vecernymi-programami-suverenne-vitazila-od-piatka-az-do-nedele|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-19|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 8 | style="text-align: left;"| Ôsme kolo | 25. apríl 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 537 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Piatková Svadba na prvý pohľad aj nedeľná Tvoja tvár znie povedome najsledovanejšími programami dňa|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2026812_piatkova-svadba-na-prvy-pohlad-aj-nedelna-tvoja-tvar-znie-povedome-najsledovanejsimi-programami-dna|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-04-26|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 9 | style="text-align: left;"| Semifinále | 2. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 513 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kinohit Zrodila sa hviezda top programom víkendu, zabodovalo aj finále Svadby na prvý pohľad či Tvoja tvár znie povedome|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027416_kinohit-zrodila-sa-hviezda-top-programom-vikendu-zabodovalo-aj-finale-svadby-na-prvy-pohlad-ci-tvoja-tvar-znie-povedome|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-03|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | 10 | style="text-align: left;"| Finále | 9. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 538 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veľkolepá šou Tvoja tvár znie povedome sa rozlúčila ako najsledovanejší program víkendu|url=https://www.markiza.sk/neprehliadnite/2027987_velkolepa-sou-tvoja-tvar-znie-povedome-sa-rozlucila-ako-najsledovanejsi-program-vikendu|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-10|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |- | colspan="6" ! style="background: #008000; color: #fff;" |'''Špeciál''' |- | 11 | style="text-align: left;" |Tvoja MINI tvár znie povedome | 16. máj 2021 | {{N/A}} | {{N/A}} | 608 000<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Špeciál Tvoja MINI tvár znie povedome top programom celého týždňa s rekordnou sledovanosťou|url=https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2028567_special-tvoja-mini-tvar-znie-povedome-top-programom-celeho-tyzdna-s-rekordnou-sledovanostou|vydavateľ=markiza.sk|dátum vydania=2021-05-17|dátum prístupu=2021-05-17|jazyk=sk}}</ref> |} === 7. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Epizóda ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan=2 style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |pôvodný názov = Prvé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |pôvodný názov = Druhé kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |pôvodný názov = Tretie kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |pôvodný názov = Štvrté kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |pôvodný názov = Piate kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |pôvodný názov = Šieste kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |pôvodný názov = Siedme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |pôvodný názov = Ôsme kolo |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |pôvodný názov = Semifinále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |pôvodný názov = Finále |pôvodné uvedenie = 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{referencie|2}} [[Kategória:Tvoja tvár znie povedome| ]] [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné súťaže]] 6p6qmskweiv9qrf3ocahh3zlci2yuxo 0 569498 7417613 6251518 2022-07-30T18:59:08Z Gateshebe 193515 Upr wikitext text/x-wiki '''Balatonföldvársky obvod''' ({{vjz|hun|''Balatonföldvári kistérség''}}) je bývalá administratívna jednotka v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodskej župe]]. Jeho sídlom bolo mesto [[Balatonföldvár]]. == Sídla == * [[Balatonföldvár]] * [[Balatonőszöd]] * [[Balatonszárszó]] * [[Balatonszemes]] * [[Bálványos]] * [[Kereki]] * [[Kőröshegy]] * [[Kötcse]] * [[Nagycsepely]] * [[Pusztaszemes]] * [[Szántód]] * [[Szólád]] * [[Teleki]] {{Balatonföldvársky obvod}} {{Šomodská župa}} [[Kategória:Obvody v Maďarsku]] 6spsgpfnu3ioshmjt39fr5fpq78ih0x 7417614 7417613 2022-07-30T19:00:22Z Gateshebe 193515 Gateshebe premiestnil stránku [[Balatonföldvársky obvod]] na [[Balatonföldvár (obvod)]]: Kor wikitext text/x-wiki '''Balatonföldvársky obvod''' ({{vjz|hun|''Balatonföldvári kistérség''}}) je bývalá administratívna jednotka v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodskej župe]]. Jeho sídlom bolo mesto [[Balatonföldvár]]. == Sídla == * [[Balatonföldvár]] * [[Balatonőszöd]] * [[Balatonszárszó]] * [[Balatonszemes]] * [[Bálványos]] * [[Kereki]] * [[Kőröshegy]] * [[Kötcse]] * [[Nagycsepely]] * [[Pusztaszemes]] * [[Szántód]] * [[Szólád]] * [[Teleki]] {{Balatonföldvársky obvod}} {{Šomodská župa}} [[Kategória:Obvody v Maďarsku]] 6spsgpfnu3ioshmjt39fr5fpq78ih0x 0 569921 7417633 6275388 2022-07-30T19:29:42Z Italiano019 221839 new e-motor 1.5 T4 GSE (FireFly), designed by FCA (Fiat Chrysler Automobiles) Group Engeneers and installed in the new Fiat Tipo hybrid, since march, 2022 wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil| Motor=Benzínové:<br />1.4 L R4<br />1.6 L R4<br />Naftové:<br />1.3 L R4<br />1.6 L R4| predchodca=[[Fiat Bravo]] [[Fiat Linea]]| prevodovka=5-rýchlostná manuálna<br />6-rýchlostná manuálna<br />6-rýchlostná automotická|príbuzdné modely=| produkcia=2015 -| spotreba=4,1 - 6,3 l/100 km (kombinovaná)| trieda=[[nižšia stredná trieda]]| usporiadanie=[[automobil s motorom vpredu|motor vpredu]], [[predný náhon|pohon predných kolies]]| súčiniteľ aerodynamického odporu=cx=0,29| sirka=1 792 mm| akceleracia=9,7 - 11,7 s| dizajner=Roberto Giolito <br/> FCA Design EMEA Region| kapacita nadrze=45 l| vyska=1 497 mm| maximalka=180 - 199 km/h| nazov=Fiat Tipo| obrazok=| dlzka=4 532 mm| podobne vozidla=Skoda Rapid<br/> SEAT Toledo<br/> Peugeot 301<br/> Citroen C-Elysee<br/> Renault Fluerence<br/> Ford Focus<br/> Opel Astra| platforma=SCCS| hmotnost=1 225 - 1 345 kg| iny nazov=Egea| razvor=2 636 mm| typ karoserie=[[4-dverový sedan]] }} '''Fiat Tipo''' (v Turecku označovaný ako Egea alebo '''Dodge Neon''' v Spojených Arabských Emirátoch), je [[automobil]] nižšej strednej triedy, ktorý od druhej polovice roka [[2015]] vyrába automobilka [[FIAT]]. Výroba bola spustená vo verzii [[sedan]], od roka [[2016]] by mal byť dostupný aj ako [[kombi]] a [[hatchback]]. Ide o nástupcu hneď dvoch predošlých kompaktných modelov, a to [[Fiat Bravo|Brava]] zameraného viac na vodiča a západoeurópsku klientelu, ako aj [[Fiat Linea|Lineu]]. Vozidlo je vyrábané v Turecku. V decembri 2015 získalo ocenenie "Best Buy Car of the year in Europe", pre rok 2016 za najlepší pomer ceny a protihodnoty.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-aktuality-fiat_tipo_vitez_autobest_2016_do_detailu-5014</ref> V marci 2022 v Taliansku, Európe, Turecku a Spojených arabských emirátoch vstupuje do radu nový 1,5-litrový motor GSE (Global Small Engine) T4, štvorvalec s výkonom 130 k a krútiacim momentom 240 Nm, tiež rodiny FireFly (rovnako ako predchádzajúci 1.0 T3), preplňovaný benzín, ale s hybridnou technológiou v kombinácii so 48 V elektromotorom, ktorý integruje malú dodatočnú jednotku s výkonom 15 kW,  ten je nainštalovaný v úplne novej automatickej prevodovke DCT Sedemstupňová dvojspojková prevodovka môže umožniť tichší štart (100% elektrický) a používať vozidlo v plne elektrickom režime (e-launch) pri parkovacích manévroch alebo pri malých pohyboch dopredu chôdzovým tempom (e-frontovanie), ako pri čakaní v mestskej premávke. Táto pokročilá hybridná technológia predstavuje pre spoločnosť Fiat významný skok vpred, zlepšuje efektivitu a dynamiku vozidla a umožňuje mu jazdiť aj pri vypnutom tepelnom motore. Z tohto dôvodu odborníci v tomto odvetví definovali nový 1,5-litrový e-motor GSE T4 s výkonom 130 koní (na rozdiel od Mild-hybridu predstaveného iba na Fiat Panda a Fiat 500 malých automobiloch), '''mini Full-hybrid''' alebo stredný hybrid (tj stredná cesta medzi skutočným full-hybridom a mild-hybridom), v súlade s výrobcami automobilov, ako je Toyota,  ktorá ako prvá predstavila túto technológiu na automobilovom trhu. Tento nový pokročilý hybridný motor, vyvinutý inžiniermi skupiny FCA (predstavený aj na novej Alfa Romeo Tonale, na ''hybride'' Fiat 500X, ako aj na modeloch Jeep Renegade a Compass), tiež umožňuje 11% zníženie CO2 v porovnaní s predchádzajúcou verziou, s deklarovanou spotrebou pre nový hybridný typ len 4,7 l/100 km. {{Referencie}} {{Fiat}} [[Kategória:Automobily Fiat]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] 35klo2bms1wcuzyv7gpe6f5j0h1o9rp 7417634 7417633 2022-07-30T19:32:34Z Italiano019 221839 United Arab Emirates, capital letters wikitext text/x-wiki {{Infobox Automobil| Motor=Benzínové:<br />1.4 L R4<br />1.6 L R4<br />Naftové:<br />1.3 L R4<br />1.6 L R4| predchodca=[[Fiat Bravo]] [[Fiat Linea]]| prevodovka=5-rýchlostná manuálna<br />6-rýchlostná manuálna<br />6-rýchlostná automotická|príbuzdné modely=| produkcia=2015 -| spotreba=4,1 - 6,3 l/100 km (kombinovaná)| trieda=[[nižšia stredná trieda]]| usporiadanie=[[automobil s motorom vpredu|motor vpredu]], [[predný náhon|pohon predných kolies]]| súčiniteľ aerodynamického odporu=cx=0,29| sirka=1 792 mm| akceleracia=9,7 - 11,7 s| dizajner=Roberto Giolito <br/> FCA Design EMEA Region| kapacita nadrze=45 l| vyska=1 497 mm| maximalka=180 - 199 km/h| nazov=Fiat Tipo| obrazok=| dlzka=4 532 mm| podobne vozidla=Skoda Rapid<br/> SEAT Toledo<br/> Peugeot 301<br/> Citroen C-Elysee<br/> Renault Fluerence<br/> Ford Focus<br/> Opel Astra| platforma=SCCS| hmotnost=1 225 - 1 345 kg| iny nazov=Egea| razvor=2 636 mm| typ karoserie=[[4-dverový sedan]] }} '''Fiat Tipo''' (v Turecku označovaný ako Egea alebo '''Dodge Neon''' v Spojených Arabských Emirátoch), je [[automobil]] nižšej strednej triedy, ktorý od druhej polovice roka [[2015]] vyrába automobilka [[FIAT]]. Výroba bola spustená vo verzii [[sedan]], od roka [[2016]] by mal byť dostupný aj ako [[kombi]] a [[hatchback]]. Ide o nástupcu hneď dvoch predošlých kompaktných modelov, a to [[Fiat Bravo|Brava]] zameraného viac na vodiča a západoeurópsku klientelu, ako aj [[Fiat Linea|Lineu]]. Vozidlo je vyrábané v Turecku. V decembri 2015 získalo ocenenie "Best Buy Car of the year in Europe", pre rok 2016 za najlepší pomer ceny a protihodnoty.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-aktuality-fiat_tipo_vitez_autobest_2016_do_detailu-5014</ref> V marci 2022 v Taliansku, Európe, Turecku a Spojených Arabských Emirátoch vstupuje do radu nový 1,5-litrový motor GSE (Global Small Engine) T4, štvorvalec s výkonom 130 k a krútiacim momentom 240 Nm, tiež rodiny FireFly (rovnako ako predchádzajúci 1.0 T3), preplňovaný benzín, ale s hybridnou technológiou v kombinácii so 48 V elektromotorom, ktorý integruje malú dodatočnú jednotku s výkonom 15 kW,  ten je nainštalovaný v úplne novej automatickej prevodovke DCT Sedemstupňová dvojspojková prevodovka môže umožniť tichší štart (100% elektrický) a používať vozidlo v plne elektrickom režime (e-launch) pri parkovacích manévroch alebo pri malých pohyboch dopredu chôdzovým tempom (e-frontovanie), ako pri čakaní v mestskej premávke. Táto pokročilá hybridná technológia predstavuje pre spoločnosť Fiat významný skok vpred, zlepšuje efektivitu a dynamiku vozidla a umožňuje mu jazdiť aj pri vypnutom tepelnom motore. Z tohto dôvodu odborníci v tomto odvetví definovali nový 1,5-litrový e-motor GSE T4 s výkonom 130 koní (na rozdiel od Mild-hybridu predstaveného iba na Fiat Panda a Fiat 500 malých automobiloch), '''mini Full-hybrid''' alebo stredný hybrid (tj stredná cesta medzi skutočným full-hybridom a mild-hybridom), v súlade s výrobcami automobilov, ako je Toyota,  ktorá ako prvá predstavila túto technológiu na automobilovom trhu. Tento nový pokročilý hybridný motor, vyvinutý inžiniermi skupiny FCA (predstavený aj na novej Alfa Romeo Tonale, na ''hybride'' Fiat 500X, ako aj na modeloch Jeep Renegade a Compass), tiež umožňuje 11% zníženie CO2 v porovnaní s predchádzajúcou verziou, s deklarovanou spotrebou pre nový hybridný typ len 4,7 l/100 km. {{Referencie}} {{Fiat}} [[Kategória:Automobily Fiat]] [[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]] c66ybwcukeeimovjltvus5g359plf0f 0 597132 7417769 7150812 2022-07-31T08:42:30Z 85.237.234.204 Aktuálny stav tohto hajzla wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Imrecze | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý prezident finančnej správy Slovenskej republiky | Portrét = Ing. František Imrecze.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|4|5}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Ing. '''František Imrecze''' (* [[5. apríl]] [[1972]])<ref>http://www.investujeme.sk/financnu-spravu-povedie-frantisek-imrecze/</ref> je slovenský ekonóm. Od roku 2012 do októbra 2018 bol prezidentom [[Finančná správa Slovenskej republiky|finančnej správy Slovenskej republiky]]. Dňa 19.9.2018 oznámil rezignáciu z funkcie k októbru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf finančnej správy Imrecze končí. Grafy ukazujú, že colné podvody sa vrátili | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1235760/sef-financnej-spravy-imrecze-konci-rezignuje-po-kauze-colnych-podvodov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-19 | dátum prístupu = 2020-06-30 }}</ref> Z médií : Zamestnanci štátu mali počas rokov, kedy krajinu viedla druhá a tretia vláda Roberta Fica a finančnej správe šéfoval obvinený František Imrecze dopomôcť k tomu, aby štát prišiel o viac ako 18 miliónov eur! Obrovské podvody sa mali diať na Daňovom úrade v Nitre, no podľa prokurátora mali krytie aj od zástupcov finančnej správy! 8. JÚL 2021 13:30 == Minulosť == František Imrecze vyštudoval [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickú univerzitu v Bratislave]]. Pracoval na manažérskych pozíciách v oblasti informačných technológií a telekomunikačného sektora. Pôsobil napríklad v spoločnosti Oracle Slovensko, v T-Mobile Slovensko bol obchodným riaditeľom. Do funkcie prezidenta finančnej správy nastúpil z pozície generálneho riaditeľa SAP Slovensko s.r.o. v máji 2012. Finančnú správu prevzal po parlamentných voľbách v roku 2012, ktoré vyhrala politická strana SMER-SD . František Imrecze naštartoval modernizáciu finančnej správy zavedením informačných systémov,. Finančná správa urobila za pôsobenia Františka Imreczeho veľký pokrok aj v oblasti proklientskych opatrení. Zjednodušila komunikáciu daňovníkov s inštitúciou, zaviedla efektívne call centrum a vybudovala úzku spoluprácu s profesnými organizáciami, ktoré sa dnes zúčastňujú na rozhodovacom procese finančnej správy. Medzinárodne rešpektovanými sú najmä opatrenia, ktoré finančná správa zaviedla v oblasti boja proti daňovým podvodom, ako napr. daňová kobra, kontrolný výkaz DPH, systém kontrolných známok (ISKZ), virtuálna registračná pokladnica (VRP).{{Bez citácie}} == Činnosť == František Imrecze bol prezidentom finančnej správy. [[Finančná správa Slovenskej republiky|Finančná správa]] je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Jej poslaním je výber daní a cla s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu SR a EÚ. František Imrecze viedol finančnú správu od roku 2012, o jeho prípadoch písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Pod jeho vedením prešla daňová časť finančnej správy na nový informačný systém finančnej správy. ISFS-SD nahradil zastaraný systém, ktorý fungoval ešte od 90-tych rokov minulého storočia. Kritizovali ho za nevyšetrenie Bašternáka, kamarátstvo s Výbohom, informačný systém za 60 miliónov, ktorý nefungoval. Finančná správa pod jeho vedením čelila obvineniam zo zvláštneho pôsobenia. V roku 2014 rozprášil vyšetrovací tím, ktorý riešil podozrenia z fiktívnych obchodov vo firme Ladislava Bašternáka. Tridsiatka vyšetrovateľov na Kriminálnom úrade Finančnej správy tak musela ukončiť svoje vyšetrovanie Bašternáka. Dôvod: reorganizácia. Média na to upozornil interným listom daniarov anonym. Imrecze tento krok obhajoval tým, že žiadnemu z vyšetrovateľov nebol odňatý vyšetrovací spis. Na jeseň 2017 musel ako prezident finančnej správy vysvetľovať, ako došlo k úniku daňových informácií týkajúcich sa firmy vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Citlivé dokumenty z účtovníctva spoločnosti KTAG totiž skončili vo viacerých médiách. Prezident Kiska vtedy podozrieval z úniku finančnú správu. Osudnými sa mu nakoniec stali podozrenia z únikov na cle. Európsky úrad boja proti podvodom, OLAF, totiž pri vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do Európskej únie odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliárd eur. Približne 300 miliónov eur sa malo týkať tovaru vstupujúceho do Únie práve cez Slovensko. Imrecze síce argumentoval tým, že za všetkým sú nové pravidlá, ktoré OLAF zaviedol a problémy nemá len Slovensko, funkciu však nakoniec položil. Urobil tak spontánne na zasadnutí finančného výboru v septembri minulého roka. Zaskočil tým aj vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Z čela finančnej správy odišiel k 1. októbru 2018. == Životopis == Vzdelanie: * 1990{{--}}1995{{--}}[[Ekonomická univerzita v Bratislave]] - Obchodná fakulta Pracovné skúsenosti: * 2012{{--}}2018{{--}}Finančné riaditeľstvo SR, prezident finančnej správy * 2006{{--}}2012{{--}}SAP Slovensko s.r.o., generálny riaditeľ * 2002{{--}}2006{{--}}T-Mobile Slovensko, a.s., výkonný riaditeľ divízie predaja * 1999{{--}}2002{{--}}Oracle Slovensko s.r.o., Senior Account Manager, Banking & Finance * 1997{{--}}1999{{--}}APP Slovakia s.r.o., (dnes Ness Slovensko), riaditeľ kompetenčného centra - Industry & Commerce == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Imrecze, František}} [[Kategória:Vedúci predstavitelia slovenskej štátnej správy]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] d49ocd12t8e0ck07ika860vizil5wr9 7417770 7417769 2022-07-31T08:44:30Z 85.237.234.204 Realita wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Imrecze | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý prezident finančnej správy Slovenskej republiky | Portrét = Ing. František Imrecze.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|4|5}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Ing. '''František Imrecze''' (* [[5. apríl]] [[1972]])<ref>http://www.investujeme.sk/financnu-spravu-povedie-frantisek-imrecze/</ref> je slovenský ekonóm. Od roku 2012 do októbra 2018 bol prezidentom [[Finančná správa Slovenskej republiky|finančnej správy Slovenskej republiky]]. Dňa 19.9.2018 oznámil rezignáciu z funkcie k októbru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf finančnej správy Imrecze končí. Grafy ukazujú, že colné podvody sa vrátili | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1235760/sef-financnej-spravy-imrecze-konci-rezignuje-po-kauze-colnych-podvodov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-19 | dátum prístupu = 2020-06-30 }}</ref> Z médií : Zamestnanci štátu mali počas rokov, kedy krajinu viedla druhá a tretia vláda Roberta Fica a finančnej správe šéfoval obvinený František Imrecze dopomôcť k tomu, aby štát prišiel o viac ako 18 miliónov eur! Obrovské podvody sa mali diať na Daňovom úrade v Nitre, no podľa prokurátora mali krytie aj od zástupcov finančnej správy! 8. JÚL 2021 13:30 == Minulosť == František Imrecze vyštudoval [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickú univerzitu v Bratislave]]. Pracoval na manažérskych pozíciách v oblasti informačných technológií a telekomunikačného sektora. Pôsobil napríklad v spoločnosti Oracle Slovensko, v T-Mobile Slovensko bol obchodným riaditeľom. Do funkcie prezidenta finančnej správy nastúpil z pozície generálneho riaditeľa SAP Slovensko s.r.o. v máji 2012. Finančnú správu prevzal po parlamentných voľbách v roku 2012, ktoré vyhrala politická strana SMER-SD . František Imrecze naštartoval modernizáciu finančnej správy zavedením informačných systémov,. Finančná správa urobila za pôsobenia Františka Imreczeho veľký pokrok aj v oblasti proklientskych opatrení. Zjednodušila komunikáciu daňovníkov s inštitúciou, zaviedla efektívne call centrum a vybudovala úzku spoluprácu s profesnými organizáciami, ktoré sa dnes zúčastňujú na rozhodovacom procese finančnej správy. Medzinárodne rešpektovanými sú najmä opatrenia, ktoré finančná správa zaviedla v oblasti boja proti daňovým podvodom, ako napr. daňová kobra, kontrolný výkaz DPH, systém kontrolných známok (ISKZ), virtuálna registračná pokladnica (VRP).{{Bez citácie}} == Činnosť == František Imrecze bol prezidentom finančnej správy. [[Finančná správa Slovenskej republiky|Finančná správa]] je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Jej poslaním je výber daní a cla s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu SR a EÚ. František Imrecze viedol finančnú správu od roku 2012, o jeho prípadoch písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Pod jeho vedením prešla daňová časť finančnej správy na nový informačný systém finančnej správy. ISFS-SD nahradil zastaraný systém, ktorý fungoval ešte od 90-tych rokov minulého storočia. Kritizovali ho za nevyšetrenie Bašternáka, kamarátstvo s Výbohom, informačný systém za 60 miliónov, ktorý nefungoval. Finančná správa pod jeho vedením čelila obvineniam zo zvláštneho pôsobenia. V roku 2014 rozprášil vyšetrovací tím, ktorý riešil podozrenia z fiktívnych obchodov vo firme Ladislava Bašternáka. Tridsiatka vyšetrovateľov na Kriminálnom úrade Finančnej správy tak musela ukončiť svoje vyšetrovanie Bašternáka. Dôvod: reorganizácia. Média na to upozornil interným listom daniarov anonym. Imrecze tento krok obhajoval tým, že žiadnemu z vyšetrovateľov nebol odňatý vyšetrovací spis. Na jeseň 2017 musel ako prezident finančnej správy vysvetľovať, ako došlo k úniku daňových informácií týkajúcich sa firmy vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Citlivé dokumenty z účtovníctva spoločnosti KTAG totiž skončili vo viacerých médiách. Prezident Kiska vtedy podozrieval z úniku finančnú správu. Osudnými sa mu nakoniec stali podozrenia z únikov na cle. Európsky úrad boja proti podvodom, OLAF, totiž pri vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do Európskej únie odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliárd eur. Približne 300 miliónov eur sa malo týkať tovaru vstupujúceho do Únie práve cez Slovensko. Imrecze síce argumentoval tým, že za všetkým sú nové pravidlá, ktoré OLAF zaviedol a problémy nemá len Slovensko, funkciu však nakoniec položil. Urobil tak spontánne na zasadnutí finančného výboru v septembri minulého roka. Zaskočil tým aj vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Z čela finančnej správy odišiel k 1. októbru 2018. == Životopis == Vzdelanie: * 1990{{--}}1995{{--}}[[Ekonomická univerzita v Bratislave]] - Obchodná fakulta Pracovné skúsenosti: * 2012{{--}}2018{{--}}Finančné riaditeľstvo SR, prezident finančnej správy * 2006{{--}}2012{{--}}SAP Slovensko s.r.o., generálny riaditeľ * 2002{{--}}2006{{--}}T-Mobile Slovensko, a.s., výkonný riaditeľ divízie predaja * 1999{{--}}2002{{--}}Oracle Slovensko s.r.o., Senior Account Manager, Banking & Finance * 1997{{--}}1999{{--}}APP Slovakia s.r.o., (dnes Ness Slovensko), riaditeľ kompetenčného centra - Industry & Commerce * od 2021 obvinený a trestne stíhaný v kauze Daniari == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Imrecze, František}} [[Kategória:Vedúci predstavitelia slovenskej štátnej správy]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] aevuujh4qxsqzgajb8gfnhklyhbl29v 7417775 7417770 2022-07-31T09:16:59Z Georgeo88 61234 Revízia 7417769 používateľa [[Special:Contributions/85.237.234.204|85.237.234.204]] ([[User talk:85.237.234.204|diskusia]]) bola vrátená - bez zdroja wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť | Meno = František Imrecze | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý prezident finančnej správy Slovenskej republiky | Portrét = Ing. František Imrecze.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1972|4|5}} | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Ekonomická univerzita v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Ing. '''František Imrecze''' (* [[5. apríl]] [[1972]])<ref>http://www.investujeme.sk/financnu-spravu-povedie-frantisek-imrecze/</ref> je slovenský ekonóm. Od roku 2012 do októbra 2018 bol prezidentom [[Finančná správa Slovenskej republiky|finančnej správy Slovenskej republiky]]. Dňa 19.9.2018 oznámil rezignáciu z funkcie k októbru.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf finančnej správy Imrecze končí. Grafy ukazujú, že colné podvody sa vrátili | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1235760/sef-financnej-spravy-imrecze-konci-rezignuje-po-kauze-colnych-podvodov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-19 | dátum prístupu = 2020-06-30 }}</ref> == Minulosť == František Imrecze vyštudoval [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Ekonomickú univerzitu v Bratislave]]. Pracoval na manažérskych pozíciách v oblasti informačných technológií a telekomunikačného sektora. Pôsobil napríklad v spoločnosti Oracle Slovensko, v T-Mobile Slovensko bol obchodným riaditeľom. Do funkcie prezidenta finančnej správy nastúpil z pozície generálneho riaditeľa SAP Slovensko s.r.o. v máji 2012. Finančnú správu prevzal po parlamentných voľbách v roku 2012, ktoré vyhrala politická strana SMER-SD . František Imrecze naštartoval modernizáciu finančnej správy zavedením informačných systémov,. Finančná správa urobila za pôsobenia Františka Imreczeho veľký pokrok aj v oblasti proklientskych opatrení. Zjednodušila komunikáciu daňovníkov s inštitúciou, zaviedla efektívne call centrum a vybudovala úzku spoluprácu s profesnými organizáciami, ktoré sa dnes zúčastňujú na rozhodovacom procese finančnej správy. Medzinárodne rešpektovanými sú najmä opatrenia, ktoré finančná správa zaviedla v oblasti boja proti daňovým podvodom, ako napr. daňová kobra, kontrolný výkaz DPH, systém kontrolných známok (ISKZ), virtuálna registračná pokladnica (VRP).{{Bez citácie}} == Činnosť == František Imrecze bol prezidentom finančnej správy. [[Finančná správa Slovenskej republiky|Finančná správa]] je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Jej poslaním je výber daní a cla s cieľom zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu SR a EÚ. František Imrecze viedol finančnú správu od roku 2012, o jeho prípadoch písal aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Pod jeho vedením prešla daňová časť finančnej správy na nový informačný systém finančnej správy. ISFS-SD nahradil zastaraný systém, ktorý fungoval ešte od 90-tych rokov minulého storočia. Kritizovali ho za nevyšetrenie Bašternáka, kamarátstvo s Výbohom, informačný systém za 60 miliónov, ktorý nefungoval. Finančná správa pod jeho vedením čelila obvineniam zo zvláštneho pôsobenia. V roku 2014 rozprášil vyšetrovací tím, ktorý riešil podozrenia z fiktívnych obchodov vo firme Ladislava Bašternáka. Tridsiatka vyšetrovateľov na Kriminálnom úrade Finančnej správy tak musela ukončiť svoje vyšetrovanie Bašternáka. Dôvod: reorganizácia. Média na to upozornil interným listom daniarov anonym. Imrecze tento krok obhajoval tým, že žiadnemu z vyšetrovateľov nebol odňatý vyšetrovací spis. Na jeseň 2017 musel ako prezident finančnej správy vysvetľovať, ako došlo k úniku daňových informácií týkajúcich sa firmy vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Citlivé dokumenty z účtovníctva spoločnosti KTAG totiž skončili vo viacerých médiách. Prezident Kiska vtedy podozrieval z úniku finančnú správu. Osudnými sa mu nakoniec stali podozrenia z únikov na cle. Európsky úrad boja proti podvodom, OLAF, totiž pri vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do Európskej únie odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliárd eur. Približne 300 miliónov eur sa malo týkať tovaru vstupujúceho do Únie práve cez Slovensko. Imrecze síce argumentoval tým, že za všetkým sú nové pravidlá, ktoré OLAF zaviedol a problémy nemá len Slovensko, funkciu však nakoniec položil. Urobil tak spontánne na zasadnutí finančného výboru v septembri minulého roka. Zaskočil tým aj vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra. Z čela finančnej správy odišiel k 1. októbru 2018. == Životopis == Vzdelanie: * 1990{{--}}1995{{--}}[[Ekonomická univerzita v Bratislave]] - Obchodná fakulta Pracovné skúsenosti: * 2012{{--}}2018{{--}}Finančné riaditeľstvo SR, prezident finančnej správy * 2006{{--}}2012{{--}}SAP Slovensko s.r.o., generálny riaditeľ * 2002{{--}}2006{{--}}T-Mobile Slovensko, a.s., výkonný riaditeľ divízie predaja * 1999{{--}}2002{{--}}Oracle Slovensko s.r.o., Senior Account Manager, Banking & Finance * 1997{{--}}1999{{--}}APP Slovakia s.r.o., (dnes Ness Slovensko), riaditeľ kompetenčného centra - Industry & Commerce * od 2021 obvinený a trestne stíhaný v kauze Daniari == Referencie == {{Referencie}} {{DEFAULTSORT:Imrecze, František}} [[Kategória:Vedúci predstavitelia slovenskej štátnej správy]] [[Kategória:Absolventi Ekonomickej univerzity v Bratislave]] eaqpx6vzupys14ngzj8exudt3m9cj0w 0 631480 7417563 7390490 2022-07-30T16:45:43Z 46.34.232.117 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = FASISTI | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, drogový díler moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = podvodník , hlavný aktér vytvorenia vojnového konfliktu | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] c7g8xhkniixtozto5pc1lk4ep2fxbpt 7417565 7417563 2022-07-30T16:47:11Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/46.34.232.117|46.34.232.117]] ([[User_talk:46.34.232.117|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Volodymyr Zelenskyj | Rodné meno = | Popis osoby = [[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px|border]] prezident [[Ukrajina|Ukrajiny]] | Portrét = Volodymyr Zelensky Official portrait.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Volodymyr Zelenskyj v roku 2019 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = 6. | Úrad = Prezident Ukrajiny | Začiatok obdobia = 20. máj 2019 | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Petro Olexijovyč Porošenko]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1978|01|25}} | Miesto narodenia = [[Kryvyj Rih]], [[Dnepropetrovská oblasť]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (dnešná [[Ukrajina]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = [[Kyjevská národná ekonomická univerzita]] | Profesia = herec, moderátor, dramaturg | Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]] | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = [[Olena Volodymyrivna Zelenská]] (od 2003) | Partner = | Partnerka = | Deti = Oleksandra (* 2004)<br />Kyrylo (* 2013) | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Film | Portál2 = | Štátna príslušnosť = Ukrajina }} '''Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj''' ({{vjz|ukr|Володимир Олександрович Зеленський}}; {{vjz|rus|Владимир Александрович Зеленский|''Vladimir Alexandrovič Zelenskij''}}; * [[25. január]] [[1978]], [[Kryvyj Rih]]) je [[Ukrajina|ukrajinský]] prezident,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V prezidentských voľbách na Ukrajine zvíťazil Volodymyr Zelenskyj | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/v-prezidentskych-volbach-zvitazil-v/391228-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-04-22 | dátum prístupu = 2019-04-22 }}</ref> pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia [[Kvartal 95]]. == Životopis == Narodil sa v meste [[Kryvyj Rih]] v [[Židia|židovskej]] rodine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Мои два часа с Владимиром Зеленским | url = https://nv.ua/opinion/moi-dva-chasa-s-vladimirom-zelenskim-50015037.html?prefer_lang=ru | vydavateľ = nv.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Jeho otec je profesorom informatiky, matka je inžinierka. Volodymyr Zelenskyj vyštudoval právo na [[Kyjevská národná ekonomická univerzita|Kyjevskej národnej ekonomickej univerzite]] vo svojom rodnom meste, ale nikdy v tejto oblasti profesionálne nepôsobil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленський заявив про рішення йти у президенти (відео) | url = https://www.unian.ua/elections/10396374-zelenskiy-zayaviv-pro-rishennya-yti-u-prezidenti-video.html | vydavateľ = unian.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> S rodičmi prežil 4 roky v [[Mongolsko|Mongolsku]], kde jeho otec pracoval ako inžinier pri stavbe baní v meste [[Erdenet]]. V sedemnástich rokoch sa prvýkrát zúčastnil televíznej humoristickej súťaže [[KVN]] (Klub vtipných a pohotových) populárnej v krajinách bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. V roku [[1997]] v súťaži KVN zvíťazil. V tom istom roku založil skupinu Kvartal 95, s ktorou v rokoch [[1998]] až [[2003]] pokračoval v najvyšších kolách KVN. Skupina počas tohto obdobia vystupovala v ďalších post-sovietskych krajinách, pričom mala základňu v Moskve. V roku [[2003]] začal Kvartal 95 produkovať televízne relácie pre ukrajinskú televíziu 1 + 1, neskôr pre televíziu [[Inter (televízia)|Inter]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Зеленский Владимир | url = https://file.liga.net/persons/vladimir-zelenskii | vydavateľ = file.liga.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Známejší sa stal na Ukrajine vďaka svojej účasti v relácii ''Tanec s hviezdami'' (''Танці з зірками'', 2006). Potom hral v ruských filmoch ''Láska vo veľkom meste'' (''Любовь в большом городе'', 2009) a v ich dvoch pokračovaniach, ''Služobný román – Náš čas'' (''Служебный роман – Наше время'', 2011), rusko-ukrajinskom filme ''Rževskij proti Napoleonovi'' (''Ржевский против Наполеона'', 2012) a ''8 prvých schôdzok'' (''8 первых свиданий'', 2012) a v ich dvoch pokračovaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimir Zelenskij | url = https://www.csfd.cz/tvurce/85073-vladimir-zelenskij/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Zelenskyj podporil hnutie [[euromajdan]] a hovoril pred jeho účastníkmi, finančne tiež podporil ukrajinskú armádu na Donbase.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina se připravuje na prezidentské volby. Porošenka a Tymošenkovou zatím poráží komik | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2725235-ukrajina-se-pripravuje-na-prezidentske-volby-porosenka-a-tymosenkovou-zatim-porazi | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2019-02-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> V roku [[2015]] hral v populárnom komediálnom seriáli ''[[Služobník ľudu (seriál)|Služobník ľudu]]'' (''Слуга народу'') fiktívneho ukrajinského prezidenta Vasilija Holoborodka. V seriáli Zelenskyj predstavuje mladého stredoškolského učiteľa dejepisu, ktorý vyhrá prezidentské voľby po tom, čo sa rozšíri [[vírusové video|virálne video]], v ktorom kritizuje skorumpovanú ukrajinskú vládu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Forrest Ihorovič Gumpenko. V ukrajinských volbách jde výhradně o peníze | url = https://www.euro.cz/politika/forrest-ihorovic-gumpenko-1443071 | vydavateľ = euro.cz | dátum vydania = 2019-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Politická strana Služobník ľudu, za ktorú kandiduje v prezidentských voľbách, je pomenovaná práve podľa úspešného rovnomenného seriálu.<ref name="ct24.ceskatelevize.cz"/> Rodným jazykom Zelenského je [[ruština]]. Až od roku [[2017]] sa učí [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Gazeta.ua | odkaz na autora = | titul = "Если люди хотят говорить по-русски - отцепитесь от них" - Щур нагадав Зеленському про мовні заяви | url = https://gazeta.ua/articles/politics/_esli-lyudi-hotyat-govorit-porusski-otcepites-ot-nih-sur-nagadav-zelenskomu-pro-movni-zayavi/836724 | vydavateľ = gazeta.ua | dátum vydania = 2018-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kandidatúra a politické názory == [[Silvestrovské oslavy|Na Silvestra]] 2018 oznámil svoju kandidatúru v ukrajinských prezidentských voľbách 2019 a začiatkom februára ho predvolebné prieskumy považovali za jedného z favoritov. V prvom kole volieb získal najväčší počet hlasov z 39 kandidátov a spoločne s úradujúcim prezidentom [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petrom Porošenko]] postúpil do druhého kola prezidentských volieb. Zelenskyj je považovaný za antisystémového kandidáta, ktorý vystupuje predovšetkým proti všadeprítomnej [[Korupcia|korupcii]].<ref name="info">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina v bodě zvratu? Favorit prezidentských voleb se chce dohodnout s Putinem | url = https://www.info.cz/svet/ukrajina-v-bode-zvratu-favorit-prezidentskych-voleb-se-chce-dohodnout-s-putinem-41123.html | vydavateľ = info.cz | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podporuje členstvo Ukrajiny v [[Európska únia|EÚ]] i v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], ale o obidvom by mali podľa neho Ukrajinci rozhodnúť formou [[Referendum|referenda]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokol | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Volby 2019 | url = https://www.reflex.cz/zelenskyj-volodymyr-volby-2019 | vydavateľ = Czech News Center | dátum vydania = 2019-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Ako prezident sa bude snažiť ukončiť prebiehajúci konflikt v [[Donecká panva|Donbasu]] rokovaním s [[Rusko]]m. Nevylučoval organizovanie referenda o tejto záležitosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/news/2018/12/26/7202291/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa neho existujú dva scenáre pre návrat Donbasu pod kontrolu Kyjeva. Prvý zahŕňa rozsiahlu informačnú vojnu, ktorú vyhrá ukrajinská strana. Obyvatelia Donbasu by si mali podľa neho uvedomiť, že sú [[Ukrajinci]]. Okrem toho by mali ukrajinské orgány ukázať obyvateľom konfliktných regiónov, že ich považujú stále za svojich občanov. „Mali by sme im platiť dôchodky. Áno, toto je veľká strata pre rozpočet krajiny, ale [[Luhanská oblasť|Luhansko]] a [[Donecká oblasť|Donecko]] sú tiež súčasťou našej krajiny“.<ref name="uawire" /> Uviedol, že realisticky povedané, [[Krym (polostrov)|Krym]] teraz nie je možné vrátiť pod ukrajinskú kontrolu, jedine po zmene režimu v Rusku.<ref name="uawire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UAWire - Front-runner in Ukraine’s election race names condition for returning Crimea | url = http://uawire.org/the-front-runner-in-ukraine-s-election-race-named-condition-for-returning-crimea | vydavateľ = uawire.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Do funkcie prezidenta bol oficiálne menovaný [[20. máj]]a [[2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V. Zelenskyj zložil prezidentský sľub a oznámil rozpustenie parlamentu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/volodymyr-zelenskyj-zlozil-prezidentsk/396347-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-20 | dátum prístupu = 2019-05-23 }}</ref> Po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb. == Osobný život == Pochádza z mesta [[Kryvyj Rih]] na juhovýchode Ukrajiny, kde žije silná ruskojazyčná menšina. Hovorí rusky a na rozdiel od ďalších dvoch favorizovaných kandidátov, [[Petro Olexijovyč Porošenko|Petra Porošenka]] a [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julie Tymošenkovej]], s ktorými bojoval o post prezidenta, sa stavia proti potláčaniu ruského jazyka a zákazu umelcov za ich politické názory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UPCOMING ELECTIONS AND UKRAINIAN ‘ULTRA-NATIONALISM’|periodikum=The California Review|datum_vydání=2019-03-28|url=https://calrev.org/2019/03/28/upcoming-elections-and-ukrainian-ultra-nationalism/?v=928568b84963}}</ref> Je ženatý, s manželkou [[Olena Volodymyrivna Zelenská|Olenou]] majú dve deti, dcéru Oleksandru a syna Kyryla.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Eismannová | meno = Agáta | titul = Olena Zelenská, prvé dáma Ukrajiny. Dost možná nejstatečnější žena současného světa je okouzlující ako princezna Diana | periodikum = FashionMagazin.cz | url = https://www.fashionmagazin.cz/olena-zelenska/ | dátum = 2022-03-13 | dátum prístupu = 2022-03-13 | jazyk = cs}}</ref> == Ocenenia == * {{CZE|w}} – Rád Bieleho Leva I. triedy (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zeman vyznamenal Gotta, Bohdalovú, Remeka aj Zelenského | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zeman-vyznamenal-gotta-bohdalovu-reme/617395-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}</ref> * {{SVK|w}} – Štátna cena Alexandra Dubčeka (2022)<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cenu Alexandra Dubčeka udelili ôsmim ľuďom, medzi nimi aj Zelenskému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/amp/22871264/cenu-alexandra-dubceka-udelili-osmim-osobnostiam-medzi-nimi-aj-zelenskemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-27 | dátum prístupu = 2022-03-28}}</ref> * {{USA|w}} – Cena slobody Ronalda Reagana (2022)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PR Newswire | odkaz na autora = | titul = Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy to Receive Ronald Reagan Freedom Award | url = https://apnews.com/press-release/pr-newswire/russia-ukraine-colin-powell-volodymyr-zelenskyy-business-mikhail-gorbachev-c86ea7296ea0a8b3e33e7ebb2b51c862 | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2022-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-28 | miesto = Simi Valley | jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=3305952|meno=Vladimir Zelenskiy}} * [https://www.president.gov.ua/ Oficiálna stránka] {{ukr icon}} * [http://kvartal95.com/en/actors/vladimir/ Kvartal 95] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volodymyr Zelenskyj|17126251|de|Wolodymyr Selenskyj|185419594}} {{Prezidenti Ukrajiny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zelenskyj, Volodymyr Oleksandrovyč}} [[Kategória:Ukrajinskí herci]] [[Kategória:Ukrajinskí režiséri]] [[Kategória:Ukrajinskí filmoví producenti]] [[Kategória:Ukrajinskí scenáristi]] [[Kategória:Ukrajinskí televízni moderátori]] [[Kategória:Ukrajinskí politici]] [[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]] [[Kategória:Ukrajinské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Politici židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kryvého Rihu]] 9whtqxh39fyay3qmajfa1jy1js6j5vh 0 636937 7417758 6903604 2022-07-31T06:12:03Z Georgeo88 61234 kat wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Andrej Stankovič |Portrét = |Veľkosť obrázka = |Popis = básnik, knihovník, editor a filmový kritik |Dátum narodenia = [[22. jún]] [[1940]] |Miesto narodenia = [[Prešov]], [[Slovenský štát]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2001|7|12|1940|6|22}} |Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]] |Alma mater = [[FAMU]] }} '''Andrej Stankovič''' ([[22. jún]] [[1940]] [[Prešov]] – [[12. júl]] [[2001]] [[Praha]]) bol básnik, knihovník, editor a filmový kritik, jeden z predstaviteľov pražského [[Underground|undergroundu]]. == Život a činnosť == Andrej Stankovič sa narodil v roku [[1940]] v [[Prešov|Prešove]]. Vyrastal v rodine dôstojníka slovenskej a potom česko-slovenskej armády. Od roku [[1946]] žil s rodičmi v Čechách. Na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]] vyštudoval knihovníctvo a vedecké informácie (absolvoval roku [[1975]] s diplomovou prácou o Jozefovi Florianovi). Jeho manželkou bola [[Olga Stankovičová]] ([[1945]]–[[2011]]), [[Disident|disidentka]], politická aktivistka a signatárka [[Charta 77|Charty 77]]. Poéziu publikoval najprv v revui ''Tvář,'' do ktorej redakcie sa zapojil v roku [[1968]]. Po nástupe [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] sa živil prevažne manuálne, publikoval však v [[samizdat]]<nowiki/>och (napríklad filmové kritiky, či preklady). Bol signatárom ''[[Charta 77|Charty 77]]'' a manifestu ''Návrat krále'', členom hnutia ''České děti Petra Placáka'' členom [[Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných|Výboru na obranu nespravedlivě stíhaných]]. Po roku [[1989]] bol zamestnaný ako knihovník na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], prispieval do týždenníka ''[[Respekt]]<nowiki/>u'' a kritických príloh ''[[Revolver Revue]].'' Pôsobil v redakcii časopisu ''Střední Evropa'' a v Štátnom fonde pre podporu a rozvoj českej kinematografie''.'' ''<nowiki/>'' Jedným z počinov Andreja Stankoviča bolo udeľovanie ''"Ceny samozvanců",'' a to ''„mimoriadnemu, no konformnou a zvulgarizovanou filmovou kritikou prehliadanému tvorčiemu počinu v oblasti českej kinematografie".<ref>ČTK. Stankovičovy ceny uděleny. ''Literární noviny.'' Pátek, 02 Červenec 2010 10:05 [cit. 12. 11. 2017]. Dostupné z: http://literarky.cz/component/content/article/2547-stankoviovy-ceny-udleny {{Wayback|url=http://literarky.cz/component/content/article/2547-stankoviovy-ceny-udleny|date=20171113060427}}</ref>'' V roku [[2012]] mu bola udelená [[Cena Václava Bendu]] in memoriam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slavnostní předání Ceny Václava Bendy 2012 – Ústav pro studium totalitních režimů|url=https://www.ustrcr.cz/o-nas/cena-vaclava-bendy/slavnostni-predani-ceny-vaclava-bendy-2012/|vydavateľ=www.ustrcr.cz|dátum prístupu=2019-08-26}}</ref> == Laureáti "Ceny samozvanců" == * [[1999]](?): Jan Němec za film ''Jméno kódu: Rubín'' * [[2000]](?): Radim Špaček za snímok ''Rychlé pohyby očí'' * [[2001]]: Karel Vachek za film ''Bohemia Docta'' – Andrej Stankovič udelil cenu Karlu Vachkovi v nemocnici Na Bulovce. * [[2011]]: Miloš Fryš a jeho spolupracovníci v nakladateľstve ''Camera obscura'' Na protest proti všeobecnej bulvarizácii českého kultúrneho prostredia sa na jeseň [[2002]] rozhodla v tradícii Stankovičových cien pokračovať skupina ''Samozvanci'', resp. skupina „stúpencov kritických intencií Andreja Stankoviča“. Od júna [[2003]] každoročne v spolupráci s Národným filmovým archívom v Prahe udeľuje "Cenu Andreja „Nikolaja“ Stankoviča". == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.ipetrov.cz/autor.py/W150 Údaje na stránkach nakladateľstva Petrov] * [http://usti.blog.cz/1001/andrej-nikolaj-stankovic Údaje na blogu] * [http://www.fdb.cz/lidi/42037-andrej-stankovic.html Informácie na fdb.cz] == Zdroj == {{Preklad|cs|Andrej Stankovič|17550264}} [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Signatári Charty 77]] [[Kategória:Absolventi Karlovej univerzity]] n1q0rovmm0qpfxwvd5k2k2grjk2t746 0 643632 7417703 6957522 2022-07-30T22:31:42Z KingisNitro 91359 KingisNitro premiestnil stránku [[Alibi]] na [[Alibi (kriminalistika)]]: Kvoli rozlisovacke wikitext text/x-wiki {{Iné významy}} '''Alibi''' (z {{vjz|lat|''alibi''|„inde, na inom mieste“}}<ref name=EB>[https://beliana.sav.sk/heslo/alibi alibi] [online]. In [[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch]]. Prvý zväzok : A{{--}}Belk. Bratislava : [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1999 [cit. 2019-12-28]. ISBN 978-80-89524-30-3.</ref>) je dôkaz [[Podozrivý|podozrivého]], [[Obvinený|obvineného]] alebo [[Obžalovaný|obžalovaného]] zo spáchania [[Trestný čin|trestného činu]] o neprítomnosti na [[Miesto činu|mieste činu]] v čase spáchania príslušného trestného činu.<ref>Alibi. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. ''Slovník kriminalistických pojmů a osobností''. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 24.</ref><ref>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ldd3&cs=&d=sssj alibi] [online]. In Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. A{{--}}G. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 2006 [cit. 2019-12-28]. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4.</ref><ref>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=O343&cs=&d=scs alibi] [online]. In Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''[[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]]''. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005 [cit. 2019-12-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.</ref><ref>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ic5a&cs=&d=kssj4 alibi] [online]. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003 [cit. 2019-12-28]. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.</ref> V [[Kriminalistika|kriminalistike]] sa rozlišuje pozitívne a negatívne (lživé) alibi. Uznanie alebo neuznanie alibi sa odôvodňuje previerkou a vyhodnotením dôkazov.<ref name=EB/> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Kriminalistika]] 7bzb3oeabhg27ck36wd5nms0lxql94g 7417747 7417703 2022-07-31T04:32:23Z Teslaton 12161 - iné v. wikitext text/x-wiki '''Alibi''' (z {{vjz|lat|''alibi''|„inde, na inom mieste“}}<ref name=EB>[https://beliana.sav.sk/heslo/alibi alibi] [online]. In [[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch]]. Prvý zväzok : A{{--}}Belk. Bratislava : [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1999 [cit. 2019-12-28]. ISBN 978-80-89524-30-3.</ref>) je dôkaz [[Podozrivý|podozrivého]], [[Obvinený|obvineného]] alebo [[Obžalovaný|obžalovaného]] zo spáchania [[Trestný čin|trestného činu]] o neprítomnosti na [[Miesto činu|mieste činu]] v čase spáchania príslušného trestného činu.<ref>Alibi. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. ''Slovník kriminalistických pojmů a osobností''. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 24.</ref><ref>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ldd3&cs=&d=sssj alibi] [online]. In Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. A{{--}}G. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 2006 [cit. 2019-12-28]. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4.</ref><ref>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=O343&cs=&d=scs alibi] [online]. In Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''[[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]]''. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005 [cit. 2019-12-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.</ref><ref>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ic5a&cs=&d=kssj4 alibi] [online]. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003 [cit. 2019-12-28]. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.</ref> V [[Kriminalistika|kriminalistike]] sa rozlišuje pozitívne a negatívne (lživé) alibi. Uznanie alebo neuznanie alibi sa odôvodňuje previerkou a vyhodnotením dôkazov.<ref name=EB/> == Referencie == {{Referencie}} {{Výhonok}} [[Kategória:Kriminalistika]] 3lymg548ur6s94hlqlq5u7j348bgeqr 0 643634 7417745 6957525 2022-07-31T04:29:11Z Teslaton 12161 Teslaton premiestnil stránku [[Alibi (rozlišovacia stránka)]] na [[Alibi]], ale neponechal presmerovanie: zámena s RS, na žiadosť wikitext text/x-wiki '''Alibi''' môže byť: * v práve a kriminalistike: dôkaz podozrivého, obvineného alebo obžalovaného o neprítomnosti na mieste činu v čase spáchania príslušného trestného činu,<ref>[https://beliana.sav.sk/heslo/alibi alibi] [online]. In ''[[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch]]''. Prvý zväzok : A{{--}}Belk. Bratislava : [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1999 [cit. 2019-12-28]. ISBN 978-80-89524-30-3.</ref><ref>Alibi. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. ''Slovník kriminalistických pojmů a osobností''. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 24.</ref><ref name=SSSJ>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ldd3&cs=&d=sssj alibi] [online]. In Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. A{{--}}G. Bratislava : Veda, 2006 [cit. 2019-12-28]. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4.</ref><ref name=SCS>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=O343&cs=&d=scs alibi] [online]. In Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''[[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]]''. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005 [cit. 2019-12-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.</ref><ref name=KSSJ>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ic5a&cs=&d=kssj4 alibi] [online]. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003 [cit. 2019-12-28]. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.</ref> pozri [[alibi]] * prenesene: ** svedectvo, dôkaz o neúčasti alebo predstieraní neúčasti v niečom<ref name=SCS/><ref name=KSSJ/> ** ospravedlnenie dôvodu konania alebo existencie niečoho, výhovorka,<ref name=SSSJ/> pozri [[alibizmus]] * holandsko-americká romantická komédia z roku 2006, pozri [[Alibi (film z roku 2006)|''Alibi'' (film z roku 2006)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} g6dih0euea4cggpnu89s9dovtqmj1a3 7417746 7417745 2022-07-31T04:30:09Z Teslaton 12161 wl. wikitext text/x-wiki '''Alibi''' môže byť: * v práve a kriminalistike: dôkaz podozrivého, obvineného alebo obžalovaného o neprítomnosti na mieste činu v čase spáchania príslušného trestného činu,<ref>[https://beliana.sav.sk/heslo/alibi alibi] [online]. In ''[[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch]]''. Prvý zväzok : A{{--}}Belk. Bratislava : [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1999 [cit. 2019-12-28]. ISBN 978-80-89524-30-3.</ref><ref>Alibi. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. ''Slovník kriminalistických pojmů a osobností''. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 24.</ref><ref name=SSSJ>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ldd3&cs=&d=sssj alibi] [online]. In Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. A{{--}}G. Bratislava : Veda, 2006 [cit. 2019-12-28]. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4.</ref><ref name=SCS>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=O343&cs=&d=scs alibi] [online]. In Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''[[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]]''. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005 [cit. 2019-12-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.</ref><ref name=KSSJ>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ic5a&cs=&d=kssj4 alibi] [online]. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003 [cit. 2019-12-28]. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.</ref> pozri [[alibi (kriminalistika)]] * prenesene: ** svedectvo, dôkaz o neúčasti alebo predstieraní neúčasti v niečom<ref name=SCS/><ref name=KSSJ/> ** ospravedlnenie dôvodu konania alebo existencie niečoho, výhovorka,<ref name=SSSJ/> pozri [[alibizmus]] * holandsko-americká romantická komédia z roku 2006, pozri [[Alibi (film z roku 2006)|''Alibi'' (film z roku 2006)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} khkwk64qk8xsswy63c756w09kef6lqk 7417748 7417746 2022-07-31T04:35:16Z Teslaton 12161 lat. wikitext text/x-wiki '''Alibi''' (z {{lat|''alibi''|inde, na inom mieste}})<ref name="beliana"/> môže byť: * v práve a kriminalistike: dôkaz podozrivého, obvineného alebo obžalovaného o neprítomnosti na mieste činu v čase spáchania príslušného trestného činu,<ref name="beliana">[https://beliana.sav.sk/heslo/alibi alibi] [online]. In ''[[Encyclopaedia Beliana|Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch]]''. Prvý zväzok : A{{--}}Belk. Bratislava : [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]]; [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1999 [cit. 2019-12-28]. ISBN 978-80-89524-30-3.</ref><ref>Alibi. In STRAUS, Jiří – VAVERA, František. ''Slovník kriminalistických pojmů a osobností''. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2010. 349 s. ISBN 978-80-7380-258-5, s. 24.</ref><ref name=SSSJ>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ldd3&cs=&d=sssj alibi] [online]. In Buzássyová, Klára – Jarošová, Alexandra (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. A{{--}}G. Bratislava : Veda, 2006 [cit. 2019-12-28]. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4.</ref><ref name=SCS>[https://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=O343&cs=&d=scs alibi] [online]. In Balážová, Ľubica – Bosák, Ján (eds.). ''[[Slovník cudzích slov: akademický|Slovník cudzích slov : akademický]]''. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]], 2005 [cit. 2019-12-28]. 1054 s. ISBN 80-10-00381-6.</ref><ref name=KSSJ>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=alibi&s=exact&c=ic5a&cs=&d=kssj4 alibi] [online]. In Kačala, Ján – Pisárčiková, Mária – Považaj, Matej (eds.). ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003 [cit. 2019-12-28]. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.</ref> pozri [[alibi (kriminalistika)]] * prenesene: ** svedectvo, dôkaz o neúčasti alebo predstieraní neúčasti v niečom<ref name=SCS/><ref name=KSSJ/> ** ospravedlnenie dôvodu konania alebo existencie niečoho, výhovorka,<ref name=SSSJ/> pozri [[alibizmus]] * holandsko-americká romantická komédia z roku 2006, pozri [[Alibi (film z roku 2006)|''Alibi'' (film z roku 2006)]] == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} den4vftjchipavmhew2buwazm7rqbqf 0 644609 7417735 7415728 2022-07-31T03:04:07Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 d wikitext text/x-wiki '''Okrúhlica''' môže byť: * v botanike a poľnohospodárstve: ** [[kapusta poľná pravá]] (=[[vodnica]]<ref>okopaniny. In: [[Encyklopédia Slovenska]] IV. S. 185</ref><ref name=Ber1/>; zastarano: [[okrúhla repa]]<ref>REUSS, G. Května Slovenska... 1853. S. 38</ref>, [[vodná repa]]<ref name=Ber1>wodňica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí ]]</ref>; lat. ''Brassica rapa'' subsp. [alebo var.] ''rapa'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské botanické názvoslovie | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 517 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 135| jazyk = }}</ref> ** staršie: súhrnné označenie foriem kapusty poľnej pravej so sploštenou alebo guľatou buľvou (zastarano: okrúhla repa; lat. ''Brassica rapa sativa rotunda'', ''Brassica rapa'' [subsp.] ''depressa'', ''Brassica rapa'' var. ''rapa'' f. ''depressa'' et f. ''globularia''), dávnejšie okrem tzv. okrúhlej veľkej repy (lat. zastarano: ''Rapum orbiculatum'' [''maius''], čo je forma, ktorej buľva je síce sploštená, ale dole končistá)<ref>okrúhlica. In: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] (Poznámka: Názov "okrúhla veľká repa" je z hesla repa.)</ref><ref>Vodnice, bílá řepa (Brassica rapa rapifera). In: Pomologické listy. roč. 2. 1872. č. 8. S. 118 [https://books.google.sk/books?id=7V4ammrURC4C&pg=RA1-PA118&dq=vodnice+okrouhlice&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjXrcGFvoz5AhWGCOwKHcqwBvsQ6AF6BAgFEAI#v=onepage&q=vodnice&f=false]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Settegast | meno = Henry | autor = | odkaz na autora = | titul = Die landwirthschaftlichen Sämereien und der Samenbau (Anleitung für Landwirthe, Forstwirthe und Gärtner zur Werthschätzung und Gewinnung der Sämereien) | vydanie = | vydavateľ = T. D. Weigel Nachfolger | miesto = | rok = 1892 | počet strán = 390 | url = https://books.google.sk/books?id=emVCAAAAYAAJ&pg=PA295&dq=Wasserr%C3%BCbe+%22runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiF2fixuYz5AhUPQPEDHYupAF0Q6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=Wasserr%C3%BCbe%20%22runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 295| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Becker | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Handbuch des gesamten Gemüsebaues, einschliesslich der Küchenkräuter | vydanie = | vydavateľ = P. Parey | miesto = | rok = 1956 | počet strán = 755 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The American Naturalist | vydanie = | vydavateľ = Essex Institute | miesto = | rok = 1891 | počet strán = 600 | url = https://books.google.sk/books?id=F2JNAAAAYAAJ&pg=PA805&dq=%22Brassica+rapa+depressa%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjng6fY0oz5AhWEtqQKHUuwAd8Q6AF6BAgBEAI#v=onepage&q=napo-brassica&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 805 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Calwer | meno = Carl Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Landwirthschaftliche und technische Pflanzenkunde | vydanie = | vydavateľ = Krais & Hoffmann | miesto = | rok = 1852 | počet strán = 276 | url = https://books.google.sk/books?id=6htAAAAAcAAJ&pg=PA26&dq=rapa+depressa+oblonga&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiWkbSo2Iz5AhVCt6QKHdj9DWQQ6AF6BAgEEAI#v=onepage&q=rapa%20depressa%20oblonga&f=false | isbn = | kapitola = | strany = 26| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mattioli | meno = Pietro Andrea | autor = | odkaz na autora = | titul = Herbář aneb Bylinář Wysoce včeného a wznesseného P. Doktora Petra Ondřege Mathiola | vydanie = | vydavateľ = v M. Danyele Adama z Veleslawjna nákladem geho a Wáclawa Trewtlara z Krosswic | miesto = | rok = 1596 | počet strán = 952 | url = https://books.google.sk/books?id=cq9eAAAAcAAJ&pg=PT29&dq=%22rapum+orbiculatum%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjr19P95oz5AhUDG-wKHQhnCMUQ6AF6BAgJEAI#v=onepage&q=%22rapum%20orbiculatum%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 125| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Zwinger | meno = Theodor | autor = | odkaz na autora = | titul = Theodori Zuingeri Theatrum botanicum (Das ist: Vollkommenes Kräuter-Buch, Worinnen Allerhand Erdgewächs, Bäume, Stauden u. Kräuter, welche in allen 4 Theilen d. Welt, sonderl. aber in Europa, hervorkommen ... beschrieben ... sind) | vydanie = | vydavateľ = Bischoff | miesto = | rok = 1744 | počet strán = 1216 | url = https://books.google.sk/books?id=fHFoAAAAcAAJ&pg=PA453&dq=%22gro%C3%9Fe+runde+R%C3%BCbe%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwimxMuZ44z5AhUHP-wKHf9YDQ4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=%22gro%C3%9Fe%20runde%20R%C3%BCbe%22&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 453| jazyk = }}</ref>, pozri pod [[kapusta poľná pravá]] ** typ slivky s guľatým plodom a mäkkou dužinou<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>, pozri [[okrúhlica (slivka)]] ** typ hrušky<ref>okrúhlica. In: [[Slovník slovenských nárečí]]</ref>, pozri [[okrúhlica (hruška)]] *v entomológii: slovenský názov rodu ''Coptosoma''<ref>Veľká kniha živočíchov. Ikar. 2019. S. 114</ref>, starší názov: okrúhlička, pozri [[okrúhlica (Coptosoma)]] *starobylý (aj na Slovensku sa vyskytujúci) centrálny typ dediny s približne kruhovitým usporiadaním obytných domov a roľníckych usadlostí okolo centrálneho priestranstva, na ktorom stál buď kostol alebo rybník<ref>okrúhlica. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 3999</ref>, pozri [[okrúhlica (dedina)]] * vrch: ** v Kysuckej vrchovine pri Belej, pozri [[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 076,4 m n. m.)]] ** v Oravskej Magure, pozri [[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]] ==Zdroje== {{referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 2m6fgrpesdh4ebv2w1bknty6rjp52hf 3 645596 7417566 6981877 2022-07-30T16:47:19Z Teslaton 12161 Upozornenie wikitext text/x-wiki {{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:16, 14. február 2020 (UTC) {{experimenty}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:47, 30. júl 2022 (UTC) 1ys2he38rl55bhygyxch8vvyjdaethh 2 651668 7417557 7417352 2022-07-30T16:39:14Z Bazinga.ml 142704 Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko - ukrajinský text - 30. júl 2022. wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ|meno=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|popis osoby=ukrajinský spisovateľ, prozaik, dramatik, literárny kritik, novinár a občiansky aktivista|obrázok=Квітка-Основ'яненко.jpg|popis obrázka=Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|rodné meno=Hryhorij Fedorovyč Kvitka|pseudonym=Osnovjanenko|dátum narodenia=[[29. november]] [[1778]] (podľa starého ruského datovanie 18. november)|dátum úmrtia=[[20. august]] [[1843]] (podľa starého ruského datovanie 8. august)|miesto narodenia=[[Osnova (obec na Ukrajine)|Osnova]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]|miesto úmrtia=[[Charkov]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]|národnosť=[[Ukrajinci|ukrajinská]]|rodičia=Fedir Ivanovyč Kvitka|štátna príslušnosť=Ruská ríša|súrodenci=Andrij Fedorovyč Kvitka|manželka=doplniť|deti=doplniť|žáner=[[bájka]], [[poviedka]], [[románová novela]], [[dramatické žánre]]|obdobie=[[sentimentalizmus]]|podpis=Автограф Квитка-Основьяненко.JPG|zamestnanie=spisovateľ, novinár|téma=doplniť|debut=doplniiť|významné práce=doplniť|významné ocenenia=doplniť|ovplyvnený=doplniť|ovplyvnil=doplniť}}Na tomto pieskovisku sú materiály k Hryhorijovi-Kvitkovi-Osnovjanenkovi == Ukrajinská Wikipédia == === ''oldid: 35754524.'' === '''Григо́рій Фе́дорович Кві́тка-Основ'я́ненко''' (нар. 18 (29) листопада 1778, с. Основа, нині в межах Харкова — 8 (20) серпня 1843, Харків) — український прозаїк, драматург, новинар, літературний критик і культурно-громадський діяч. Засновник художньої прози та жанру соціально-побутової комедії в класичній українській літературі. '''Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko''' (* 18. (29.) november 1778, Osnova, dnes súčasť mesta Charkov – † 8. (20.) august 1843, Charkov) bol ukrajinský prozaik, dramaturg, novinár, literárny kritik a kultúrno-občiansky aktivista. Bol zakladateľom umeleckej prózy a sociálnej komédie v klasickej ukrajinskej literatúre. Твори письменника утверджували високі морально-етичні якості людини з народу, відіграли помітну роль у розвитку української мови. Як письменник, видавець, літературний критик і публіцист захищав художні можливості української літературної мови. Jeho diela potvrdzovali vysoké morálno-etického hodnoty obyčajného človeka a mali viditeľný vplyv na rozvoj ukrajinského jazyka. Ako spisovateľ, vydavateľ, literárny kritik a publicista obhajoval možnosti na využitie ukrajinského jazyka v literatúre. Брав участь у заснуванні професійного театру в Харкові (1812), у виданні першого в Україні журналу. Bol spoluzakladateľom profesionálneho divadla v meste Charkov (1812). Podieľal sa na vydávaní prvého časopisu na Ukrajine ''Ukrajinskij Vistnyk'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník''; v rokoch 1816 – 1817) a podporoval vydávať almanach ''Molodyk'' (po slovensky ''Mladík''/''Nov''; v rokoch 1843 – 1844). === '''Pôvod''' === Походив зі старшинсько-козацької родини Слобожанщини Квіток, видатною своїми представниками як у козацький, так і в імперський період. В оповіданні «Заснування Харкова. Старовинний переказ» розкриває історію свого роду. Звісно, це гарна та романтична історія, що не відповідає реальності. За цією історією одного дня, 13 червня 1604, до київського пана Ясенковського прибилися хворий старий з хлопчиком семи-восьми років на ім'я Андрій. За розповідями хлопчика та старого вдалося лише узнати, що батько хлопчика був опальний московський боярин на ім'я Афанасій і мешкали вони в Ризі. Старий невдовзі помирає. Хлопчик так сподобався своєю красою дружині та доньці пана, що вони назвали його «квіткою». Далі життя хлопця пов'язує його з донькою київського воєводи, за якою він доглядав. Йшли роки, росли діти, між дітьми що далі то більше розквітали почуття. Коли батько вирішив одружити свою доньку з іншим, вони потайки одружуються та втікають з Києва на схід. На березі річки Уди Андрій внаслідок вагітності дружини вирішує зостатися. Згодом до них долучаються переселенці з Правобережжя, навколо виростають хутора та села, а місце, де осів Андрій Квітка, стає слободою Основою (нині частина міста Харкова). Саме під керівництвом Андрія Квітки з'явилося місто Харків на місці злиття двох річок, а отець Онуфрій (його знайдений рідний брат Григорій) стає першим керівником духовного життя на Харківщині. Це був прапрадід Григорія Федоровича, що заснував рід Квіток. Pochádzal z rodu Kvitkovcov patriaceho k/pochádzajúceho (upresníme na základe ďalších zdrojov a informácií) ku/z kozáckej staršine na Slobodnej Ukrajine, ktorý mal viacero predstaviteľov v období kozáctva aj cárstva. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko písal o histórii/rozoberal históriu svojho rodu v poviedke ''Заснування Харкова. Старовинний переказ''. Samozrejme, história rodu v diele je podaná z idealizovane a romanticky, a teda nezodpovedá realite. Podľa diela 13. júna 1604 ku kyjevskému pánovi Jasenkovskému prišiel chorý starec so 7 alebo 8-ročným chlapcom Andrejom. Podľa rozprávania chlapca a starca bolo možné sa iba dozvedieť, že bývali v Rige a chlapcov otec bol moskovský bojar Afanasij. Starec zanedlho zomrel. Chlapec sa tak zapáčil (svojou krásou) manželke a dcére pána, že ho začali volať Kvitka. Ďalej je život chlapca spojený s dcérou kyjevského vojvodcu, ktorú zvádzal. Počas rokov, ako obaja dospievali, sa ich vzťah čoraz viac rozvíjal. Keď sa otec rozhodol vydať dcéru za iného, tajne sa vzali a utiekli z Kyjeva na východ. Andrij sa rozhodol zostať na brehu riečky Udy kvôli tom, že manželka otehotnela. Po čase sa k nim pripojili aj presídlenci z Pravobrežnej Ukrajiny. V okolí vznikali usadlosti, dediny a miesto, kde sa Andrij Kvitka usadil, sa stalo od daní oslobodenou obcou Osnova, ktorá je v súčasnosti časťou mesta Charkov. Práve pod vedením Andrija Kvitku na sútoku 2 riečok vzniklo mesto Charkov, a otec Onufrij (v skutočnosti jeho brat Hryhorij) sa stal duchovným vodcom v Charkovskej oblasti. Andrij Kvitka bol praprastarý otec Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a zakladateľ rodu Kvitkovcov. === '''Životopis''' === Народився в с. Основа (нині в межах Харкова), у родині колезького радника Федора Івановича та Марії Василівни (при народженні Шидловська) Квіток. Григорій став другою дитиною у родині, раніше у 1774, народився його старший брат Андрій. Його двоюрідною сестрою була поетеса Любов Кричевська.<ref name=":132">{{Citácia knihy|priezvisko=Sajanyj|meno=Mychajlo|titul=Vydatni ľudy Zmijivšcyny. Častyna I.|vydanie=2.|vydavateľ=Krossroud|miesto=Charkov|rok=2009|isbn=978-966-8759-59-8|strany=5|odkaz na autora=|kapitola=|počet strán=51|jazyk=uk|edícia=Patriotyčna Zmijivščyna}}</ref> Narodil sa v obci Osnova (dnes súčasť mesta Charkov) v rodine kolegiálneho radcu Fedora Ivanovyča Kvitku a Marije Vasylivny Kvitkovej (za slobodna Šydlovskej). Bol druhým dieťaťom v rodine – skôr už v roku 1774 sa narodil jeho starší brat Andrij. Jeho sesternicou bola ukrajinská poetka Ľubov Kryčevska.<ref name=":132" /> Здобув домашню освіту, згодом навчався в Курязькій монастирській школі. У родині панувала глибока шана до рідної мови, історії, фольклору, мистецтва. Звичаї в родині відзначалися простотою, тут багато читали, постійними були вистави самодіяльного театру, натхненником яких був Григорій; він сам виконував і головні ролі. Усе це формувало мистецькі смаки юного Квітки, його суспільні погляди, прищеплювало любов до народної поезії, виховувало повагу до простолюду. У гостях у родини Квіток часто бував Сковорода, а відомо, що він відвідував лише однодумців. Може, тому Григорій Квітка вивчає напам'ять вірші Сковороди, байки Гулака-Артемовського, цілі уривки з «Енеїди», читає Ломоносова і Мольєра, Жуковського і Сервантеса — взагалі все, що потрапляло йому на очі, любив слухати легенди, повір'я та розповіді про героїчні битви козаків супроти нападників. Najskôr sa začal vzdelávať dom, neskôr sa učil v Kuriazskej monastierskej škole. V rodine panoval hlboký vzťah k národného jazyku, histórii, folklóru, umeniu. Rodinné zvyky sa vyznačovali jednoduchosťou, v rodine veľa čítali, stálymi sa stali predstavenia ochotníckeho divadla, inšpirátorom pre ktoré bol Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko (on sám hral aj hlavné úlohy). To všetko formovalo umelecký vkus mladého Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a malo  vplyv na jeho veľký vzťah k ľudovej poézii a k obyčajnému človeku. Rodinu často navštevoval tiež Hryhorij Savyč Skovoroda, ktorý, ako bolo známe, sa stretával len s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Možno preto sa Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko učil naspamäť básne Hryhorija Savyča Skovorodu, bájky Petra Petrovyča Hulaka-Artemovského, úryvky z poémy ''Enejida'' a čítal diela od Michaila Vasilieviča Lomonosova, od Molièrea, od Vasilija Andrejeviča Žukovského či od Miguela de Cervantesa – jednoducho všetko, k čomu sa dostal, rád počúval legendy, povery a rozprávania o hrdinských bitkách kozákov proti agresorom. 15-річним юнаком зарахований вахмістром до лейбгвардії кінного полку, числився «не при справах» у департаменті герольдії, у 1796—1797 — ротмістром Сіверського карабінерного та Харківського кірасирського полків. Після відставки близько 10-ти місяців, з червня 1804 до квітня 1805, відбував послух у Курязькому монастирі. У 1806 р. служив у народному ополченні, був повітовим проводирем дворянства (1817—1828), згодом — головою Харківської палати кримінального суду. Став активним діячем громадського й культурного життя Харкова. Його обирали членом Товариства наук при Харківському університеті. Виступив одним із засновників Харківського професійного театру (з 1812 — його директор), Благодійного товариства (1812), Інституту шляхетних дівчат (1812), Харківської губернської публічної бібліотеки (ХПБ)(1832-1838). Г. Ф. Квітка-Основ’яненко, як суддя совістного суду, увійшов до складу Комітету піклувальників ХПБ а пізніше, як директор, завідував фінансами, зберігав документацію, вирішував питання передплати та купівлі періодичних видань та книг, що надсилалися до ХПБ.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Istorija biblioteky. Charkivska hubernska publična biblioteka:: CHDNB im. V. H. Korolenka|url=https://web.archive.org/web/20210206161546/https://korolenko.kharkov.com/istorija-bibloiteki/hronika-osnovnyh-podij.html|vydavateľ=web.archive.org; Charkivska deržavna naukova biblioteka imeni V. H. Korolenka|dátum vydania=2021-02-06|dátum prístupu=2022-05-31|miesto=Charkov|jazyk=uk}}</ref> Ako 15-ročný chlapec vstúpil do jazdeckého pluk osobnej stráže v hodnosti vachmajstra, nebol vedený ako súčasť departmentu heraldiky. V rokoch 1796 – 1797 mal hodnosť rotmajstra v Siverskom karabinernom polku (po slovensky ''Severskom karabinierskom pluku'') a Charkivskom kirasyrskom polku (po slovensky ''Charkovskom kyrysníckom pluku''). Od júna 1804 do apríla 1805 bol v Kuriazskom monastieri. V roku 1806 slúžil v národnej domobrane, medzi rokmi 1817 – 28 stál na čele šľachty, neskôr sa stal predsedom Charkovskej komory trestného (kriminálneho) súdu. Stal sa aktívnym spoločensko-kultúrnym činiteľom v Charkove. Zvolili ho za člena ''Tovarystva nauk'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo'') na Charkovskej univerzite. Patril k zakladateľom Charkovského profesionálneho divadla (od roku 1812 bol riaditeľom), ''Blahodijnoho tovarystva'' (po slovensky ''Dobročinného tovarišstva''; 1812), ''Instytutu šľachetnych divčat'' (po slovensky ''Inštitútu šľachetných dievčat''; 1812) a ''Charkivskoji hubernskoji publičnoji biblioteky'' (CHPB; po slovensky ''Charkovskej guberniálnej verejnej knižnice''; 1832 – 38). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko ako sudca svedomitého súdu sa stal súčasťou ''Komitetu pikluvaľnykiv CHPB'' (po slovensky ''Výboru správcov CHPB'') a neskôr ako riaditeľ mal na starosti financie, viedol dokumentáciu, riešil otázky predplatného a kúpy periodický vydaní i kníh, ktoré boli posielané do CHPB.<ref name=":8" /> Квітка-Основ'яненко був прихильником ідеї вдосконалення суспільства шляхом реформ і впливу на нього засобами літературного й театрального мистецтва. Головним творчим принципом вважав «писання з натури», орієнтацію на живу навколишню дійсність. Виступав з пропагандою народної теми в літературі, був переконаний у позастановій цінності особистості. Свої перші твори друкував у журналі «Украинский Вістник», який видавав у 1816—1817 разом з Р. Гонорським і Є. Філоматським. Писав українською та російською мовами. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol stúpencom idey zlepšovania života v spoločnosti prostredníctvom reforiem a vplyvu literatúry a divadla. Za hlavný princíp používaný pri tvorbe považoval ''„písanie vyplývajúce z povahy“'' a orientáciu na živú okolitú skutočnosť. V literatúre propagoval národnú tému a bol presvedčený o význame jednotlivca nepatriaceho do žiadneho (z existujúcich) stavu. Svoje prvé diela publikoval v časopise ''Ukrajinskyj Vistnyk'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník''), ktorý vydával v rokoch 1816 – 17 spolu s Razumnikom Timofejevičom Gonorským a s Jevgrafom Matvejevičom Filomafitským. Diela písal po ukrajinsky aj po rusky. [[Súbor:Могила-пам'ятник_Квітки_Основ'яненко_в_Харкові.jpeg|náhľad|Hrob Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka]] Помер 20 серпня 1843 року в Харкові після тяжкої хвороби.<ref name=":0242">{{Citácia knihy|priezvisko=Šepeľ|meno=Ľubov Fedorivna|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-00-0692-8|strany=165|počet strán=528|meno2=|priezvisko2=|jazyk=uk|edícia=|url=http://history.org.ua/LiberUA/ehu/4.pdf|zväzok=4.}}</ref><ref>''Шепель Л. Ф.'' Квітка-Основ'яненко Григорій Федорович Архівовано 17 Серпня 2016 у Wayback Machine. // Енциклопедія історії України : у 10 т. / редкол.: В. А. Смолій (голова) та ін. ; Інститут історії України НАН України. — К. : Наукова думка, 2007. — Т. 4 : Ка — Ком. — С. 165. — 528 с. : іл. — ISBN .</ref> Був похований на Холодногірському цвинтарі.<ref>{{Citácia periodika|titul=Zabuti mohyly|periodikum=Stanyslavivske slovo|miesto=Ľvov|dátum=1943-01-03|ročník=3.|číslo=22. (53)|strany=4|url=https://libraria.ua/numbers/400/16676/?PageNumber=4&ArticleId=650841&Search=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D1%81%D0%BB%D0%B0%D0%B2%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9%20%D1%86%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D1%82%D0%B0%D1%80|dátum prístupu=2022-05-31|jazyk=uk}}</ref> У 1930-х роках цвинтар зруйнували, надгробок перенесли до Покровського собору, а згодом — на Другий міський цвинтар. Zomrel 20. augusta 1843 v meste Charkov po ťažkej chorobe. Pochoval ho na Cholodnohirskom cintoríne. Cintorín bol v 30. rokoch 20. storočia zničený. Náhrobok premiestili do Soboru Pokrova Presvjatoji Bohorodyci (inak ''Pokrovského soboru''; po slovensky ''Chrámu Pokrova presvätej Bohorodičky'', inak ''Pokrovského chrámu''), neskôr na Miske kladovyšče № 2 (po slovensky ''Mestský cintorín č. 2'') v Charkove.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Pavlyčenko|meno=Olena|titul=Cohorič vypovňujeťsja 240 rokiv vid dňa narodžeňňa ukrajinskoho pysmennyka Hryhorija Kvitky-Osnov'janenka|url=https://web.archive.org/web/20210114012455/http://v-news.com.ua/tsogorich-vypovnyuyetsya-240-rokiv-vid-dnya-narodzhennya-ukrayinskogo-pysmennyka-grygoriya-kvitky-osnov-yanenka/|dátum vydania=2018-11-2018|dátum prístupu=2022-06-27|vydavateľ=web.archive.org; Večirni novyny|meno2=Maks|priezvisko2=Artamonov|miesto=Charkov|jazyk=uk}}</ref> === '''Tvorba''' === У 1820-1830-их написав низку п'єс російською мовою «Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе» (написана 1827, надрукована 1840), трилогію про «малороса-хохла» Шельменка (де всі говорять російською, окрім Шельменка, який говорить українською): «Дворянские выборы, часть вторая, или Выбор исправника» (1830), «Шельменко — волостной писарь» (1831) та «Шельменко денщик» (написана 1835, надрукована 1840). тощо.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|strany=2081 – 2082|jazyk=uk|miesto=Buenos Aires|rok=1967|kapitola=Šeľmenko-deňščyk|zväzok=8.|url=http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/third_book/part5.pdf|vydavateľ=Dzvin}}</ref> Наприкінці 1830-их Квітка-Основ'яненко почав писати свої п'єси українською мовою, зокрема вже українською він надрукував такі комедійні п'єси, як «Сватання на Гончарівці» (1835), «Бой-жінка» (1840) тощо. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v 20. a 30. rokoch 19. storočia napísal v ruštine rad divadelných hier: ''Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе'' (napísal v roku 1827 a publikoval v roku 1840), trilógiu o Malorusovi (tzv. Malorusovi-chochlovi) Šeľmenkovi (kde Šeľmenko rozpráva po ukrajinsky s všetci ostatní po rusky): ''Дворянские выборы, часть вторая, или Выбор исправника'' (1830), ''Шельменко — волостной писарь'' (1831) a ''Шельменко денщик'' (napísal v roku 1835 a publikoval v roku 1840)... Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko na konci 30. rokov 19. storočia začal písať divadelné hry po ukrajinsky. V ukrajinčine vydal obzvlášť komédie ''Сватання на Гончарівці'' (1835), ''Бой-жінка'' (1840)...[[Súbor:Ukr_Kh_Osnova_Maetok_1917.jpg|náhľad|Палац Квіток у слободі Основі. Саме за назвою родинного маєтку взяв Григорій псевдонім]] У 1830-их написав та опублікував цілу низку прозових творів російською мовою: повісті та романи «Харківська Ганнуся» (також відома як «Ганнуся»), «Пан Халявский» (1840), «Жизнь и похождения Петра Степанова сына Столбикова» (1841), «Панна сотниковна»; історико-художні та етнографічні нариси «Головатый» (1839), «Украинцы» (1841), «История театра в Харькове» (1841), «1812 год в провинции», так звані фізіологічні нариси «Ярмарка» (1840), «Знахарь» (1841) тощо. Згодом наприкінці 1830-их Квітка-Основ'яненко почав писати свої прозові твори українською мовою, зокрема, вже українською надрукував такі твори: «Салдацький патрет», «Мертвецький великдень», «От тобі і скарб», «Пархімове снідання», «Підбрехач», повісті «Конотопська відьма»), («Маруся» (1834); «Козир-дівка» (1838); «Сердешна Оксана» (1841); «Щира любов» (1839); «Добре роби — добре й буде» (1836); «Божі діти» (1840); «Перекотиполе» (1840) тощо. V 30. rokoch 19. storočia napísal celý rad prozaických diel – románových noviel a románov v ruštine: ''Харківська Ганнуся'' (známa tiež pod názvom ''Ганнуся''), ''Пан Халявський'' (1840), ''Жизнь и похождения Петра Степанова сына Столбикова'' (1841) ''Панна сотниковна''; historicko-umeleckých a etnografických náčrtov: ''Головатый'' (1839), ''Украинцы'' (1841), ''История театра в Харькове'' (1841), ''1812 год в провинции''; tzv. fyziologické náčrty: ''Ярмарка'' (1840), ''Знахарь'' (1841)... Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko postupne ku koncu 30. rokov 19. storočia začal písať svoje prozaické diela po ukrajinsky. V ukrajinčine vydal obzvlášť diela: ''Салдацький патрет'', ''Мертвецький великдень'', ''От тобі і скарб'', ''Пархімове снідання'', ''Підбрехач'', románové novely ''Конотопська відьма'' (1834), ''Маруся'' (1834), ''Козир-дівка'' (1838), ''Сердешна Оксана'' (1841), ''Щира любов'' (1839), ''Добре роби — добре й буде'' (1836), ''Божі діти'' (1840), ''Перекотиполе'' (1840)... === '''Štýl písania''' === Деякі дослідники говорять про типологічну спорідненість повістей та оповідань Квітки-Основ'яненка та творів англійського сентименталізму (романи С. Річардсона, О. Ґолдсміта, Л. Стерна)^{[''джерело?'']}. Це зумовлено такими закономірностями: зображення «природної людини»; зосередження художньої уваги на розкритті емоційних і почуттєвих переживань героїв, акцентування на довершеності їхнього зовнішнього та внутрішнього світу; сакралізація образів-характерів «природних людей» під впливом головних архетипів (сакральні образи позначені національною своєрідністю); глибокий психологізм (із сентиментальною домінантою екстеріоризації); ідилічний хронотоп психологічної прози письменників-сентименталістів; циклічність життя персонажів та закритість їхнього внутрішнього світу; образ фіктивного оповідача^{[''джерело?'']}. Niektorí výskumníci hovoria o spoločnej typológii románových noviel a poviedok Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a diel anglického sentimentalizmu (Samuel Richardson, Oliver Goldsmith, Laurence Sterne...). Je to podmienené viacerými zákonitosťami, ako sú zobrazovanie človeka spätého s prírodou (prírodného človeka); upriamenie pozornosti umelca na citové prežívanie hrdinov a dôraz na dokonalosť ich vonkajšieho i vnútorného sveta; vplyv náboženského kultu na postavy späté s prírodou pod vplyvom hlavných archetypov (nnáboženské postavy sú ovplyvnené regionálnou osobitosťou); hlboká psychológia (spojená s dominantnou sentimentálnou externalizáciou); idylický chronotop psychologickej prózy sentimentalistov; cyklickosť života postáv a zakrytie ich vnútorného sveta; obraz fiktívneho rozprávača. Однак, на відміну від англійських сентименталістів, Г. Квітка-Основ'яненко акцентував на особливостях національного характеру, специфіці мислення, вірувань, звичаях, побуту, на цінностях та ідеалах українців ^{→ referenciu na túto dizertačnú prácu nebudeme využívať}. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko však na rozdiel od anglických sentimentalistov upriamil pozornosť na hodnoty, na ideály a na zvláštnosti ľudového charakteru, na špecifiká myslenia, povier, na zvyky i spôsobu života Ukrajincov. === '''Význam''' === Якщо Івана Котляревського вважають зачинателем української поезії з його поемою «Енеїдою», першу частину якої надрукували ще в 1798 році, то Григорія Квітку-Основ'яненка вважають зачинателем української прози з його повістю «Маруся», надрукованим ще в 1832 році, й відповідно він має почесне ім'я «батька української прози». Kým Ivan Petrovyč Kotľarevskyj je považovaný za zakladateľa ukrajinskej poézie so svojou poémou ''Enejida'' (po slovensky ''______''), ktorej prvá časť bola vydaná v roku 1798, tak Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa považuje za zakladateľa (otca) ukrajinskej prózy, čo symbolizuje jeho románová novela ''Marusja'' (po slovensky ''_______'') vydaná v ešte roku 1832. Проза Квітки мала вагоме значення для становлення оповідного дискурсу в українській літературі ^{→ referenciu na túto dizertačnú prácu nebudeme využívať}. Próza Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka mala veľký vplyv na stanovenie štýlu rozprávanie v ukrajinskej literatúre. Найкращі твори Квітки-Основ'яненка одними з перших представляли українську літературу європейським читачам. У 1854 в Парижі опубліковано французькою мовою «Сердешну Оксану». Його твори перекладено польською, болгарською, чеською та іншими мовами. З Квіткою-Основ'яненком листувався Тарас Шевченко. Поет давав позитивні відгуки на його твори, присвятив йому вірш «До Основ'яненка» («Б'ють пороги; місяць сходить»; 1839) та виконав ілюстрації «Знахар» і «Панна Сотниківна» до однойменних творів. Najlepšie diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka boli prvé, ktoré popularizovali ukrajinskú literatúru v Európe. V roku 1854 bolo vo francúzštine v Paríži vydané dielo ''Сердешна Оксана'' (po slovensky ''___________''). Jeho diela boli preložené napríklad do poľštiny, do bulharčiny, do češtiny... Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko si písal s Tarasom Hryhorovyčom Ševčenkom. Taras Hryhorovyč Ševčenko pozitívne hodnotil jeho diela, venoval mu báseň ''Do Osnovjanenka'' (po slovensky ___________; 1839) a ilustroval diela ''Знахар'' (po slovensky ''___________'') ''Панна Сотниківна'' (po slovensky ''___________''). На честь Григорія Федоровича названа '''Центральна міська бібліотека ім. Г.Ф. Квітки-Основ'яненка ЦБС Шевченківського району м. Харкова''' — головна бібліотека ЦБС Шевченківського району міста Харкова, очолює систему публічних бібліотек міста. Po Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi je pomenovaná ''Centraľna miska biblioteka im. H. F. Kvitky-Osnov'janenka CBS Ševčen-kivskoho rajonu m. Charkova'' (po slovensky ''Centrálna mestská knižnica H. F. Kvitku-Osnovjanenka CBS Ševčenkovského rajónu mesta Charkov'') – hlavná knižnica CBS (Centralizovana bibliotečna systema; po slovensky ''Centralizovaný systém knižníc'') Ševčen-kivskoho rajonu m. Charkov, ktorá vedie systém verejných knižníc v meste. === '''Zoznam diel''' === ==== Krátka próza ==== * «Салдацький патрет» (1833) * «Підбрехач» ==== Románové novely a román ==== * «Маруся» (1832) * «Конотопська відьма» (1833) * «Козир-дівка» (1838) * «Пан Халявський» (рос.) (1839) * «Ганнуся» (рос.) (1839) * «Сердешна Оксана» (1841) ==== Dramatické diela ==== * Трилогія про малороса-хохла Шельменка: ** «Дворянские выборы, часть вторая, или Выбор исправника» (1830) ** «Шельменко-волосний писар» (1831) ** «Шельменко-денщик» (1835; 1840) * «Сватання на Гончарівці» (1835) * Podivné pytačky : Podivné pytačky (v origináli Svataňja na Hončarivci) majú podľa vyjadrenia režiséra a dramaturga inscenácie Vasila Turka - hlavnú postavu Štecka, ktorý by akoby bol rodným bratom slovenského Kuba. Vyjadril nádej, že inscenácia, ktorú chystajú predovšetkým ako kmeňový titul na zájazdy, sa bude divákom páčiť a urobia s ňou minimálne 100 repríz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry|url=https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html|vydavateľ=pis.sk|dátum prístupu=2022-06-01}}</ref> ==== Články ==== * «Супліка до пана издателя» (1833) * «Листи до любезних земляків» (1839) * «Головатый (материал для истории Малороссии)» (1839) * «История театра в Харькове» (1841) * «Основание Харькова» (1843)<ref>{{Citácia knihy|titul=Kijevskaja starina|strany=156|kapitola=Grigorij Fedorovič Kvitka-Osnovjanenko|url=http://iht.univ.kiev.ua/library/ks/1893/pdf/kievskaya-starina-1893-8-B-(9116-9150).pdf|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kijevskaja starina|url=http://iht.univ.kiev.ua/library/ks/1893/pdf/kievskaya-starina-1893-8-B-(9116-9150).pdf|dátum prístupu=2022-06-01|strany=156|jazyk=ru|dátum vydania=1893|priezvisko=Naumenko|meno=Volodymyr Pavlovyč|miesto=Kyjev}}</ref> === '''Filmové spracovania''' === За його творами знято фільми: Sfilmované diela: * 1958: ''Сватання на Гончарівці'' * ''Шельменко-денщик'' (1910, 1911, 1912, 1957, 1971) * 1957: «Шельменко-денщик», режисер Віктор Іванов * ''Відьма'' (1990) та ''Конотопська відьма'' (1987) Йому присвячено документальні фільми: Dokumentárne filmy o Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi: * «Григорій Квітка-Основ'яненко» (1979) * «Квітка-Основ'яненко» (1988). === '''Odraz v literatúre''' === Дитячі роки Григорія описані в книзі «Андрусяк Іван про Дмитра Туптала (святого Димитрія Ростовського), Григорія Квітку-Основ'яненка, Тараса Шевченка, Ніла Хасевича, Олексу Довбуша». Ivan Mychajlovyč Andrusjak opísal detstvo Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka v knihe ''Андрусяк Іван про Дмитра Туртала (святого Димитрія Ростовського), Григорія Квітку-Основ'яненка, Тараса Шевченка, Ніла Хасевича, Олексу Довбуша'' (po slovensky _____________________________________).<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Andrusjak|meno=Ivan|titul=Ivan Andrusjak pro Dmytra Tuptala (svjatoho Dymytrija Rostskoho), Hryhorija Kvitku-Osnov'janenka, Tarasa Ševčenka, Nila Chasevyča, Oleksu Dovbuša|vydavateľ=Hrani-T|miesto=Kyjev|rok=2008|edícia=Žyťťa vydatnych ditej|jazyk=uk|isbn=978-966-2923-77-3}}</ref> У Т. Шевченка є вірш «До Основ'яненка», присвячений письменнику. Taras Hryhorovyč Ševčenko venoval Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi báseň ''До Основ'яненка'' (po slovensky ''_________''). === '''Pamiatka''' === Ім'ям письменника у 1978 названо вулицю поблизу старого Харківського університету (колишній Уфимський провулок).[[Súbor:Памятная доска. Улица Квитки-Основяненко.jpg|náhľad|Pamätná tabuľka na ulici Kvitku-Osnovjanenka v Charkove.]] * Na počesť Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka bola pomenovaná ulica blízko starej budovy Charkovskej univerzity (niekdajšia Ufimská bočná ulička). * На вулиці Квітки-Основ'яненка у Харкові є встановлений в 1994 пам'ятник Григорію Федоровичу Квітці-Основ'яненку, створений скульптором Семеном Якубовичем і архітектором Юрієм Шкодовським. * Na Ulici Kvitku-Osnovjanenka v meste Charkov bol v roku 1994 odhalený pamätník Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi, ktorý vytvoril ukrajinský sochár Semen Abramovyč Jakubovyč a architekt Jurij Mychajlovyč Škodovskyj. * Так само в Харкові є парк імені Квітки-Основ'яненка, розташований в історичному районі Стара Основа. До цього парку раніше примикала садиба родини Квіток. Це був їх родовий маєток. Будівля втрачена, парк у значній частині вирубаний під приватну забудову. * V meste Charkov – v historickom rajóne Stara Osnova sa nachádza tiež Park Kvitku-Osnovjanenka. K tomuto parku kedysi patrila aj usadlosť rodu Kvitok (ich majetok). Budova už neexistuje a značná časť parku, park bol do značnej miery vyrúbaný kvôli súkromnej zástavbe. * До 1917 року в Харкові існувало 28-е Приходське училище в ім'я Квітки-Основ'яненка.<ref name=":9">Charkivskyj kalendar na 1914 rik— Charkov, vyd. Charkovskoho ctatystyčnoho komitetu. 1914. —С.83—139 с.</ref> * Do roku 1917 v meste Charkov existovala 28. základná škola (trojročná škola od 7 rokov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Топорищенський НВК - Історія навчального закладу|url=https://tnvk.at.ua/index/istorija_navchalnogo_zakladu/0-8|vydavateľ=tnvk.at.ua|dátum prístupu=2022-07-13}}</ref> pomenovaná po Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi.<ref name=":9" />[[Súbor:Улица Квитки-Основяненко.jpg|náhľad|Ulica Kvitku-Osnovjanenka v Charkove.]] * У 2008 роки в серії «Видатні особистості України» Національним банком України була випущена монета номіналом у 2 гривні, присвячена Г. Квітці-Основ'яненку. Автор ескізів і моделей — Володимир Атаманчук. * Nacionaľnyj bank Ukrajiny v roku 2008 vydal mincu v hodnote 2 hrivien venovanú Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi. Autorom skice a modelu je ukrajinský sochár Volodymyr Borysovyč Atamančuk. *29 листопада 2018 року на державному рівні в Україні відзначається пам'ятна дата — 240 років з дня народження Григорія Квітки-Основ'яненка (1778—1843), письменника, громадського діяча. *29. novembra 2018 si Ukrajina na celoštátnej úrovni pripomenula 240. výročie dňa narodenia Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka – spisovateľa a občianskeho aktivistu. [[Súbor:Coin of Ukraine Kvitka a.jpg|náhľad|Minca s hodnotou 2 hrivien.]] [[Súbor:Coin of Ukraine Kvitka r.jpg|náhľad|Minca s hodnotou 2 hrivien.]] [[Súbor:Ukr Kh Kvitka Osnovyanenko 2009.jpg|náhľad|Pamätník Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi v Charkove.]] === '''Література''' === * ''Шепель Л. Ф.'' Квітка-Основ'яненко Григорій Федорович Архівовано 17 Серпня 2016 у Wayback Machine. // Енциклопедія історії України : у 10 т. / редкол.: В. А. Смолій (голова) та ін. ; Інститут історії України НАН України. — К. : Наукова думка, 2007. — Т. 4 : Ка — Ком. — С. 165. — 528 с. : іл. — <nowiki>ISBN 978-966-00-0692-8</nowiki>. * Квітка-Основ'яненко Григорій Архівовано 15 Вересня 2020 у Wayback Machine. // Українська мала енциклопедія : 16 кн. : у 8 т. / проф. Є. Онацький. — Накладом Адміністратури УАПЦ в Аргентині. — Буенос-Айрес, 1959. — Т. 3, кн. V : Літери К — Ком. — С. 621-622. — 1000 екз. ==== Видання творів ==== * ''Квітка-Основ'яненко Г. Ф''. Твори у восьми томах. — К. : Дніпро, 1968—1970. * ''Квітка-Основ'яненко Г. Ф''. Зібрання творів у семи томах. — К. : Наукова думка, 1978—1981. * ''Квітка-Основ'яненко Г. Ф''. Твори в шести томах. — К. : Державне видавництво художньої літератури, 1956. * Квітка-Основ'яненко Г. Твори Григорія Квітки-Основ'яненка. Т. 2 : Повісти ; Драматичні твори. — Львів: б. в., 1913. — 552 с. Архівовано 27 Вересня 2018 у Wayback Machine. * Квітка-Основяненко Г. Ф. Твори Григорія Квітки-Основяненка. Т. 1 / під ред. з прим. біогр. та іст.-літ. начерком Вас. Бойка. — У Києві: Криниця, 1918. — 1918. — LXXVI, 118, XXIX, 1 с., 1 арк. портр. Архівовано 6 Березня 2019 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Сватання на Гончарівці: повісті, п'єси / Григорій Квітка-Основ'яненко. — Харків: Фоліо, 2008. — 349, 2 с. — (Українська класика). Архівовано 24 Вересня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Маруся: повісті та оповідання, драм. твори / Григорій Квітка-Основ'яненко. — Харків: Фоліо, 2013. — 600, 2 с. : іл. — (Шкільна бібліотека української та світової літератури). Архівовано 8 Серпня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Конотопська відьма / Григорій Квітка-Основ'яненко. — Харків: Фоліо, 2013. — 201, 2 с. — (Шкільна бібліотека української та світової літератури). Архівовано 18 Вересня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Ф. Шельменко-денщик: комедія на 5 дій / Г. Ф. Квітка (Основ'яненко). — Київ: Мистецтво, 1948. — 83 с. — (Бібліотека української драматургії). Архівовано 12 Серпня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко, Г. Ф. Твори. Т. 1 : Українські повісті / Г. Ф. Квітка-Основ'яненко. — Харків: Держ. вид-во України, 1929. — 517, 1 с. — (Бібліотека українських класиків). Архівовано 7 Серпня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Ф. Твори. Т. 3 : Пан Халявский / Г. Ф. Квітка-Основ'яненко ; ред., вступ. ст. і прим. І. Айзенштока. — Б. м. : Держ. вид-во України, 1928. — XLVII, 377, 2 с. — (Праці Інституту Тараса Шевченка). Архівовано 19 Травня 2019 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Вибрані твори / Г. Квітка-Основ'яненко. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1939. — 344 с. — (Шкільна бібліотека). Архівовано 26 Вересня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Сватання на Гончарівці: укр. опера на три дії / Г. Квітка-Основ'яненко. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1937. — 98 с. — (Театральна бібліотека). Архівовано 5 Серпня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Ф. Маруся: повість / Квітка-Основяненко. — Харків: Рух, 1918. — 70, II с. Архівовано 9 Серпня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко Г. Сватанє на Гончарівці / Грицько Квітка-Основ'яненко. — Jersey City: З друк. «Свободи», 1919. — 75, 5 с. Архівовано 18 Вересня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основяненко Г. Ф. Твори Григорія Квітки-Основяненка. Т. 1 / під ред. з прим. біогр. та іст.-літ. начерком Вас. Бойка. — У Києві: Криниця, 1918. — 1918. — LXXVI, 118, XXIX, 1 с., 1 арк. портр. Архівовано 6 Березня 2019 у Wayback Machine. * ''Квітка-Основ'яненко Г. Ф.'' Вибрані твори. — К. : Молодь, 1983. — 328 с. — (Шкільна бібліотека) === Дослідження творів === * Айзеншток І. До соціології повістей Квітчиних: (На 150 роковини народження письменника) / Ієремія Айзеншток // Червоний шлях. — 1928. — № 12 (69). — С. 133—149. * Бабич Н. Д. Средства воплощения авторского замысла в романе Г. Квитки-Основьяненко «Пан Халявский» / Н. Д. Бабич // Вопросы русской литературы: [респ. межведомственный науч. сб.]. — Львов: Изд-во при Львов. гос. ун-те, 1989. — Вып. 2 (54). — С. 88—96. * Бернадська Н. І. Український роман: теоретичні проблеми і жанрова еволюція: монографія / Ніна Іванівна Бернадська. — К. : Академвидав, 2004. — 368 с. * Білецький О. І. Українська проза першої половини ХІХ ст. : (від Г. Квітки до прози «Основи») // Вибр. твори в двох томах : від давнини до сучасності : [зб. пр. з питань української літератури] / Олександр Іванович Білецький. — К. : Держлітвидав, 1960. — Т. 1. — С. 231—282. * Бовсунівська Т. В. Історія української естетики першої половини ХІХ століття / Тетяна Володимирівна Бовсунівська.  — К. : Вид. дім Дмитра Бураго, 2001. — 344 с. * Бойко В. Життя та літературна творчість Г. Квітки-Основ'яненка / Василь Бойко // Квітка-Основ'яненко Г. Твори / Григорій Квітка-Основ'яненко. — К. : Криниця, 1918. — Т. 1. — С. VII—LXXVI. * Борзенко О. І. Художній світ української прози Г. Квітки-Основ'яненка: автореф. дис. на здобуття наук. ступеня канд. філол. наук: спец. 10.01.01 «Українська література» / О. І. Борзенко. — Х., 1996. — 24 с. * Борзенко О. І. Сентиментальна «провінція»: (Нова українська література на етапі становлення) / Олександр Іванович Борзенко. — Харків: Харків. націон. ун-т ім. В. Н. Каразіна, 2006. — 322 с. * Буторіна Н. Національні мотиви у творчості Григорія Квітки-Основ'яненка / Ніна Буторіна // Слово і Час. — 2005. — № 6. — С. 76—79. * Вербицька Є. Г. Г. Ф. Квітка-Основ'яненко: життя і творчість / Вербицька Є. Г. — Харків: Харків. ун-т, 1968. — 154 с. * Вільна Я. В. Історико-літературний феномен критичної інтерпретації творчості Г. Квітки-Основ'яненка: [монографія] / Ярослава Володимирівна Вільна. — К. : Альтерпрес, 2005. — 300 с. * Возняк М. Григорій Квітка-Основ'яненко: життя і творчість / Михайло Возняк. — К. : Держ. вид-во худ. літератури, 1946. — 94 с. * Волинський П. Г. Ф. Квітка-Основ'яненко / П. Волинський // Квітка-Основ'яненко Г. Ф. Вибрані твори / Квітка-Основ'яненко Г. Ф. — К. : Держ. вид-во худ. літ., 1949. — С. 3—15 * Волинський П. К. Розвиток літературних напрямів в українській літературі ХІХ ст. // З творчого доробку / Волинський П. К. — К. : Дніпро, 1973. — С. 3—38. * Гончар О. І. Григорій Квітка-Основ'яненко: літературний портрет / Олексій Іванович Гончар. — К. : Дніпро, 1964. — 146 с. * Гончар О. Г. Квітка-Основ'яненко: життя і творчість / Олексій Гончар. — К. : Наук. думка, 1969. — 365 с. * Гончар О. Українська література передшевченківського періоду і фольклор / Олексій Гончар. — К. : Наук. думка, 1982. — 312 с. * Гончар О. І. Просвітительський реалізм в українській літературі: жанри та стилі / Олексій Іванович Гончар. — К. : Наук. думка, 1989. — 176 с. * Горболіс Л. М. Проблема національного характеру у творчості Г. Квітки-Основ'яненка: автореф. дис. на здобуття наук. ступеня канд. філол. наук: спец. 10.01.02 «Українська література»  / Л. М. Горболіс. — К., 1995. — 20 с. * Денисюк І. О. Г. Квітка-Основ’яненко — зачинатель малих форм нової української прози / І. О. Денисюк // Зб. тез доповідей і повідомлень республіканської наук. конф., присвяченої 200-річчю з дня народження класика української літератури Г. Ф. Квітки-Основ’яненка / МВ ССОУ, СРПУ, ХДУ, Ін-т літератури АН УРСР, Ін-т мовознавства АН УРСР, Ін-т мистецтвознавства, фольклору та етнографії АН УРСР. — Харків : [Б. в.], 1978. — С. 23—24. * Дорошкевич О. К. Г. Ф. Квітка-Основ'яненко // Реалізм і народність української літератури ХІХ ст. / Олександр Костянтинович Дорошкевич. — К. : Наук. думка, 1986. — С. 11—26. * ''Жадько В. О''. Український некрополь. — К : 2005. — С. 195. * Зеров М. Григорій Квітка-Основ’яненко // Лекції з історії української літератури : (17981870) / Микола Зеров ; [під ред. Д. В. Ґорзлін і О. Соловей]. — [Б. м.] : Канадійський ін-т укр. студій ; Мозаїка, 1977. — С. 54—66. * Зубков С. Григорій Квітка-Основ'яненко: життя і творчість / Сергій Зубков. — К. : Дніпро, 1978. — 368 с. * Зубков С. Д. Русская проза Г. Ф. Квитки и Е. П. Гребенки в контексте русско-украинских литературных связей / Сергей Дмитриевич Зубков. — К. : Наук. думка, 1979. — 272 с. * Кичигін В. П. Від народнопоетичних форм до художнього цілого повісті : («Салдацький патрет» Г. Квітки-Основ’яненка) / В. П. Кичигін // Розвиток жанрів в українській літературі ХІХ — початку ХХ століття / [відп. ред. М. Т. Яценко]. — К. : Наук. думка, 1986. — С. 49—67. * Костомаров М. Обзор сочинений, писанных на малороссийском языке // Слов'янська міфологія: [вибр. пр. з фольклористики й літературознавства] / Микола Костомаров. — К. : Либідь, 1994. — С. 280—296. * Лімборський І. В. Сентименталізм в українській літературі: (перша половина ХІХ ст.): автореф. дис. на здобуття наук. ступеня канд. філол. наук: спец. 10.01.02  «Українська література» / І. В. Лімборський. — К., 1995. — 18 с. * Лімборський І. Західноєвропейське просвітництво XVIIІ ст. і українська література / Ігор Лімборський // Зарубіжна літ. в навчальних закладах. — 1996. — № 12. — С. 34—40. * Лімборський І. В. «Природна людина» на рандеву з цивілізованими шахраями / І. В. Лімборський // Зарубіжна літ. в навчальних закладах. — 2000. — № 10. — С. 32—35. * Лімборський І. Цінуючи чуттєву природу людини. Український літературний сентименталізм у контексті європейських літератур / Ігор Лімборський // Укр. мова й літ. в середніх школах, гімназіях, ліцеях та колегіумах. — 2002. — № 5. — С. 32—38. * Лімборський І. Сентименталізм / Ігор Лімборський // Історія української літератури ХІХ століття: [у 2 кн. : підручник для студ. філол. спеціальностей вищ. навч. закл. / за ред. акад. М. Г. Жулинського] / [М. Г. Жулинський, М. П. Бондар, О. І. Гончар та ін.]. — К. : Либідь, 2005. — Кн. 1. — 2005. — С. 204—229. * Лімборський І. «Чутливе серце» і «незіпсована природа» як моделі художнього мислення / Ігор Лімборський // Укр. літ. в загальноосвітній школі. — 2005. — № 7. — С. 12—20. * Лімборський І. Європейське та українське Просвітництво: незавершений проект? Реінтерпретація канону і спроба компаративного аналізу літературних парадигм / Ігор Лімборський ; [відп. ред. Д. С. Наливайко]. — Черкаси: ЧДТУ, 2006. — 363 с. * Лімборський І. В. Творчість Григорія Квітки-Основ'яненка: генеза художньої свідомості, європейський контекст, поетика / Ігор Валентинович Лімборський. — Черкаси: Брама-Україна, 2007. — 108 с. * Мілованова В. В. Ідеї та естетика Просвітництва у прозі Г. Ф. Квітки-Основ'яненка / В. В. Мілованова // Актуальні проблеми слов'янської філології / [міжвуз. зб. наук. ст. / редкол. : В. О. Соболь (відп. ред.) та ін.]. — К. — Ніжин: Аспект-Поліграф, 2006. — Вип. 11 : лінгвістика і літературознавство. — С. 53—59. * Нахлік Є. К. Українська романтична проза 20—60-х років ХІХ ст. / Євген Казимирович Нахлік. — К. : Наук. думка, 1988. — 320 с. * Новиков А. Український театр і  драматургія: від найдавніших часів до початку ХХ ст.: монографія / Анатолій Новиков. — Харків: Харківське історико-філологічне товариство, 2015. — 412 с. * Петренко П. Григорій Квітка / П. Петренко. — Харків: Література і мистецтво, 1931. — 188 с. * Романенко В. «Пан Халявский» и его автор / В. Романенко // Квитка-Основьяненко Г. Ф. Пан Халявский: [роман] / Григорий Федорович Квитка-Основьяненко. — М. : Худож. лит., 1971. — С. 3—14. — (Народная библиотека). * Сулима-Блохина О. Квітка і Куліш — основоположники української новелі // Вибране: поезії, новелістика, наукові та публіцистичні розвідки / Олександра Сулима-Блохина. — К. : Вид-во ім. Олени Теліги, 1995. — С. 159—250. * Ткачук М. П. Наративні моделі українського письменства / Микола Платонович Ткачук. — Тернопіль: ТНПУ, Медобори, 2007. — 464 с. * Трофименко В. В. Творчість Г. Ф. Квітки-Основ'яненка і західноєвропейська просвітительська естетика / Вікторія Василівна Трофименко. — Суми: СДПУ, 2000. — 38 с. * Трофименко В. В. Літературно-естетичні погляди та творча практика Г. Ф. Квітки-Основ'яненка в контексті просвітительської естетики: автореф. дис. на здобуття наук. ступеня канд. філол. наук: спец. 10.01.01 «Українська література» / В. В. Трофименко. — К., 2001. — 20 с. * Турчин М. Філософська повість на Україні: (Нетрадиційний погляд на повість «Маруся» Г. Ф. Квітки-Основ'яненка) / Марія Турчин // Укр. мова та літ. в школі. — 1993. — № 11. — С. 46—50. * Ушкалов Л. Есеї про українське бароко / Леонід Ушкалов. — К. : Факт—Наш час, 2006. — 284 с. — (Серія «Висока полиця»). * Франко І. Нарис історії українсько-руської літератури до 1890 р. // Зібрання творів в 50-ти томах / Іван Франко. — К. : Наук. думка, 1976—1986. — Т. 41. — 1984. — С. 194—470. * Чалый Д. «Пан Халявский» / Дмитрий Чалый // Квитка-Основьяненко Г. Пан Халявский / Григорий Квитка-Основьяненко. — К. : Держлітвидав України, 1954. — С. 251—266. * Чалий Д. В. Становлення реалізму в українській літературі: перша половина ХІХ ст. / Дмитро Васильович Чалий. — К. : Худож. літ., 1956. — 422 с. * Чалий Д. Г. Ф. Квітка-Основ'яненко: (Творчість) / Дмитро Чалий. — К. : Держлітвидав, 1962. — 206 с. * Чижевський Д. І. Історія української літератури / Дмитро Іванович Чижевський. — К. : Академія, 2003. — 568 с. — (Альма-матер). * Чик Д. Ч. Проза Г. Квітки-Основ'яненка і англійський сентименталізм: дис. … канд. філол. наук : 10.01.05 / Чик Денис Чабович ; Терноп. нац. пед. ун-т ім. В. Гнатюка. — Т., 2008. — 207 арк. * Чик Д. Pacаtamente: християнська моральність жіночого образу в прозі Г. Квітки-Основ'яненка і С. Річардсона / Денис Чик // Наукові записки. Серія: літературознавство ; за ред. проф. М. Ткачука. — Тернопіль: ТНПУ, 2009. — Вип. 26. — С. 287—296. * Чик Д. «Світ навпаки»: поетика карнавалізованої романістики Г. Квітки-Основ'яненка / Денис Чик // Література. Фольклор. Проблеми поетики: [зб. наук. праць / редкол. : Г. Ф. Семенюк (гол. ред.), А. В. Козлов (відп. ред.) та ін.]. — К. : Твім інтер, 2009. — Вип. 33. — Ч. 2. — С. 409—416. * Чик Д. Ч. Рецепція роману  В. Скотта «The Heart of Mid-Lothian» у повісті Г. Квітки-Основ'яненка «Козир-дівка»" / Д. Ч. Чик // Наукові записки. Серія «Філологічна». Матеріали міжнародної науково-практичної конференції 22-23 квітня 2010 року «Міжкультурна комунікація: мова — культура — особистість».  — Острог: Національний ун-т «Острозька академія», 2010. — Вип. 15. — С. 304—312. * Чик Д. Ч. Пародіювання топосу готичного замку у прозі Г. Квітки-Основ’яненка та Дж. Остен // Актуальні проблеми слов’янської філології: Лінгвістика та літературознавство : [міжвуз. зб. наук. ст. / гол. ред. В. А. Зарва]. — Бердянськ : Бердянський державний педагогічний університет, 2010. — Вип. ХХІІІ. — Ч. ІV. — С. 39—47. * Чик Д. Ч. Ревізія готичної містики у прозі Ф. Ґрільпарцера і Г. Квітки-Основ’яненка // Питання літературознавства : науковий збірник : [гол. ред. О. В. Червінська]. — Чернівці : Чернівецький національний університет, 2011. — Вип. 83. — С. 270—277. * Чик Д. Ч. Жанр фейлетону у творчості Г. Квітки: проблематика і поетика // Вісник Луганського національного університету імені Тараса Шевченка: Філологічні науки ; [гол. ред. В. С. Курило]. — 2013. — № 4 (263). — Ч. ІІ. — С. 84—92. * Чик Д. Ч. Sine prece, sine pretio, sine poculo?: вибори як подія в сюжеті «роману великої дороги» Г. Квітки-Основ'яненка та Ч. Діккенса // Волинь філологічна: текст і контекст. Українська література як художній феномен: зб. наук. пр. / упоряд. В. Г. Сірук. — Луцьк: Вежа-Друк, 2015. — Вип. 19. — С. 289—300. * Шубравський В. Є. Від Котляревського до Шевченка: проблема народності української літератури / Василь Єфремович Шубравський ; [відп. ред. Є. П. Кирилюк]. — К. : Наук. думка, 1976. — 292 с. * Яценко М. Т. Питання реалізму і позитивний герой в українській літературно-естетичній думці першої половини ХІХ ст. / Михайло Трохимович Яценко. — К. : Наук. думка, 1979. — 335 с. * Возняк М. Григорій Квітка-Основ'яненко: життя і творчість / Михайло Возняк. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1946. — 94 с. Архівовано 21 Жовтня 2020 у Wayback Machine. === '''Посилання''' === * Григорій Квітка-Основ'яненко на порталі Експеримент. Статті, твори, біографія, відео Архівовано 11 Грудня 2016 у Wayback Machine. * ГРИГОРІЙ КВІТКА-ОСНОВ'ЯНЕНКО / Програма «Велич особистости» / 155 студія // 2018 / Відео * Квітка-Основ'яненко Григорій в Електронній бібліотеці «Культура України» Архівовано 25 Вересня 2020 у Wayback Machine. * Тарнавський В. Г. Ф. Квітка-Основ'яненко: бібліогр. розвідка: з нагоди 150-х роковин народження письменника (1778—1928) / Вадим Тарнавський ; Всеукр. акад. наук, Коміс. для видавання пам'яток новіт. укр. письменства. — Київ: б. в., 1929. — XXVIII, 354 с. — (Збірник історично-філологічного відділу ; № 87). Архівовано 23 Вересня 2020 у Wayback Machine. * Квітка-Основ'яненко: зб. на 150-річчя народж., 1778—1928 / Ін-т Т. Шевченка. — Харків: Укр. робітник, 1929. — 238, 1 с. : табл. Архівовано 23 Листопада 2020 у Wayback Machine. * Куліш П. Григорій Квітка (Основ'яненко) і його повісті: слово на новий вихід Квітчиних повістей / написав П. Куліш. — СПб. : В тип. П. А. Куліша, 1858. — 2, XXXVI с. Архівовано 23 Листопада 2020 у Wayback Machine. == Ruská Wikipédia == '''''oldid: 122310534'''''. '''Кви́тка, Григо́рий Фёдорович''' (псевдоним — '''Основья́ненко''', укр. ''Григо́рій Фе́дорович Кві́тка-Основ'я́ненко''; 18 (29) ноября 1778<ref>{{Citácia knihy|titul=Russkij biografičeskij slovar|miesto=Sankt-Peterburg|rok=1897|strany=589 — 597|kapitola=Kvitka, Grigorij Feodorovič|zväzok=8.|url=https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=File%3A%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B1%D0%B8%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D0%B8%D1%87%D0%B5%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8C._%D0%A2%D0%BE%D0%BC_8_(1897).djvu&page=591|jazyk=ru}}</ref> — 8 (20) августа 1843) — украинский и русский писатель, драматург и журналист из рода Квиток. === '''Биография''' === Родился в селе Основа под Харьковом (ныне в черте города), и почти всю свою жизнь провёл в Харькове. Старший брат — Андрей. Дядя — И. И. Квитка. Двоюродная сестра — поэтесса Л. Я. Кричевская ^{→ zrušená referencia}. Образование получил домашнее, довольно скудное. Недолго числился на военной службе, в 1793 году был вахмистром, в 1796 году получил чин ротмистра.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lib.ru/Klassika: Kvitka-Osnovjanenko Grigorij Fedorovič. G. F. Kvitka: biobibligrafičeskij očerk|url=http://az.lib.ru/k/kwitkaosnowxjanenko_g_f/text_0030.shtml|vydavateľ=az.lib.ru|dátum prístupu=2022-06-01|dátum vydania=2010-02-19|jazyk=ru}}</ref> Очень религиозно настроенный, он поступил на 23-м году в Куряжский монастырь и пробыл здесь около 4 лет; по оставлении монастыря вёл полумонашескую жизнь, пока не увлёкся общественной деятельностью и театром. Открытие Харьковского университета в 1805 году внесло большое оживление в жизнь местного общества. В 1812 году возник в Харькове постоянный театр, и Квитка принял в нём самое широкое и разностороннее участие в качестве актера, драматурга и потом историка этого театра. В том же году по инициативе Квитки возникло благотворительное общество; самым крупным его делом было учреждение всесословного женского учебного заведения, вскоре преобразованного в Институт благородных девиц. Квитка жертвовал на это дело свой труд и денежные средства. В 1817 году был избран предводителем дворянства Харьковского уезда. С 1816 по 1821 год в Харькове выходил «Украинский вестник» — первый харьковский журнал, под редакцией Квитки, Филомафитского и Гонорского. Тогда же Квитка помещает в «Украинском вестнике» и в «Вестнике Европы» небольшие рассказы и стихи; но всё написанное им в это время слабо и впоследствии не переиздавалось. В 1827 году написал на русском языке свою первую комедию «Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе», ставшую одним из предшественников гоголевского «Ревизора». Цензурное разрешение на её публикацию было получено в 1828 году, после чего рукопись была послана в Петербург и «ходила там по рукам», по словам Г. П. Данилевского. В 1836 году после премьеры пьесы Н. В. Гоголя директор московских театров М. Н. Загоскин не принял комедию Квитки к постановке на сцене, объяснив отказ тем, что публика не примет комедию, «которая во многом имеет большое сходство с пьесою, столько уже разыгранною на петербургской и московской сцене». Комедия Квитки была напечатана без ведома автора в 1840 году в ежемесячном театральном журнале «Пантеон русского и всех европейских театров».<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Macapura|meno=Valentina Ivanivna|titul=«Revizor» Gogoľa i «Priježij iz stolicy» G. F. Kvitki-Osnovjanenko (tipologičeskij aspekt)|url=https://www.domgogolya.ru/science/researches/1026/|dátum prístupu=2022-05-31|dátum vydania=2008|vydavateľ=Dom Gogoľa|jazyk=ru}}</ref> На русском языке написал циклы пьес «Дворянские выборы»<ref>{{Citácia knihy|titul=Grigorij Kvitka-Osnovjanenko «Dvorjanskije vybory»|url=https://fantlab.ru/work593986|jazyk=ru|vydavateľ=Laboratorija Fantastiki}}</ref> и «Шельменко».<ref>{{Citácia knihy|titul=Grigorij Kvitka-Osnovjanenko «Šeľmenko»|url=https://fantlab.ru/work592541|jazyk=ru|vydavateľ=Laboratorija Fantastiki}}</ref> Кроме того, он написал ряд повестей и исторических рассказов на русском языке, из которых наиболее крупный — историко-бытовой роман «Пан Халявский». Напечатанная в 1840 году комедия «Шельменко — денщик» представляет собою переделку его повести «Украинские дипломаты». Несомненное литературное дарование Квитка-Основьяненко проявил в начале 1830-х годов в повестях на украинском языке: «Конотопской ведьме», «Марусе», «Солдатском патрете», «Сердешной Оксане», «Мертвецкой Пасхе», «Вот тебе и скарб», «Козырь-девке», «Хорошо делай — хорошо и будет» и затем в водевиле «Сватанье на Гончаровке», доныне одной из самых репертуарных пьес украинской сцены. По мотивам водевиля «Бой-баба» (1840) в 1998 году был создан первый национальный украинский мюзикл «Феминизм по-украински» (автор музыки и либретто — Алексей Коломийцев). Квитка обнаружил большое знание быта, нравов, обычаев, поверий — вообще близкое знакомство со всем строем дворянской и крестьянской жизни. Украинские повести его написаны превосходным языком, чистым, простым и ясным, и проникнуты гуманным отношением к крестьянам. Квитка имел благотворное влияние на читателей в смысле развития в них гуманного чувства. Литературная деятельность Квитки развивалась в значительной степени под влиянием его умной жены, Анны Григорьевны, из классных дам Института благородных девиц. В конце жизни Квитку очень огорчили порицательные отзывы петербургской критики о его русских повестях, сравнительно с украинскими довольно слабых. В 1840 году Квитка был избран председателем Харьковской палаты уголовного суда. === '''Исторические сочинения''' === Из исторических сочинений представляют интерес «Историко-статистический очерк Слобожанщины» (1838), «О слободских полках», «Украинцы» (1841) и «История театра в Харькове» (1841).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=G. F. Kvitka-Osnovjanenko - Istorija teatra v Charkove|url=https://www.myslenedrevo.com.ua/ru/Lit/K/KvitkaOsnovjanenko/MiscelWorks/TheaterXarkov.html|vydavateľ=www.myslenedrevo.com.ua|dátum prístupu=2022-05-31}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Zibraňňa tvoriv v 7 tomach|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1981|strany=90 – 103|zväzok=7.|jazyk=uk}}</ref> В 1830-х годах Квитка сочинил фантастическую лирическую историю об основании города Харькова в середине XVII века своим предком Андреем Квиткой. Данный рассказ, опубликованный в его собрании сочинений, не подкреплён ни одним источником и никогда не рассматривался всерьёз ни одним историком. === '''Наследие''' === [[Súbor:Stamp of Ukraine s543.jpg|náhľad|Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko na poštovej známke z roku 2003.]] Квитка-Основьяненко на почтовой марке Украины (2003) Памятник на могиле [[Súbor:Kvitka-osn.JPG|náhľad|Pamätník na hrobe.]] О Квитке-Основьяненко существует довольно обширная литература; она указана кратко в «Справочном словаре» Геннади (II, 125—126) и в «Российской библиографии» (1881, кн. I), гораздо подробнее в «Покажчике» г-на Комарова, в 1 т. сборника «Рада» (417—421). После издания этих указателей о Квитке напечатано ещё много крупных статей, основные из них: * ''Петров Н. И''. Очерки истории украинской литературы ХІХ столетия. — Киев: в Тип. И. и А. Давиденко, 1884. — IV, 457, ХV c. — С. 87 — 108 * ''Н. П. Дашкевич'' — академическая рецензия на предыдущее сочинение, * ''Е. М. Огоновский'' («История русской литературы», III), * ''Сумцов Н. Ф''. Г. Ф. Квитка, как этнограф: по поводу пятидесятилетия со дня кончины его. — Киев: Тип. Г. Т. Корчак-Новицкого, 1893. — 25, [2] с. * ''Д. И. Багалей.'' «Квитка как историк» (там же), * ''В. П. Науменко.'' «Обзор критик на сочинения Квитки» (там же). «Письма» Квитки, изданные в «Русской старине» (1893) и «Киевской старине» (1893, XI—XII). Из старых биографий наиболее подробная и ценная — Г. П. Данилевского (в «Украинской старине»). Собрание сочинений Квитки-Основьяненко издано в 1887 году в Харькове; драматические произведения в состав его не вошли. === '''Экранизации''' === * «Шельменко—денщик (фильм, 1957)» (1957, киностудия им. Александра Довженко, режиссёр: Виктор Иванов) * «Сватовство на Гончаровке» (1958, киностудия им. Александра Довженко, режиссёр: Игорь Земгано)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svataňňa na Hončarivci. 1958 rik|url=https://md-eksperiment.org/post/20160512-svatannya-na-goncharivci-1958-rik|dátum vydania=2016-05-12|dátum prístupu=2022-05-31|vydavateľ=Meždunarodnyj kuľturnyj portal Eksperiment|jazyk=uk}}</ref> * «Шельменко—денщик» (1971, Ленфильм, режиссёр: Андрей Тутышкин) * «Ведьма» (1990, киностудия им. Александра Довженко, режиссёр: Галина Шигаева) === '''Память''' === [[Súbor:Харків, вул. Квітки-Основ’яненка, Пам'ятник Г.Ф. Квітці-Основ’яненку.jpg|náhľad|Pamätník Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi v Charkove.]] * Именем пписателя в 1978 году названа улица возле исторического здания Харьковского университета (бывший Уфимский переулок). Там же в середине 90-х XX века установлен его бюст. * В Харькове сразу за Основянским мостом по ул. Москалёвской находится небольшой парк им. Квитки-Основьяненко. Это остатки парка принадлежавшего Квиткам поместья Основа. * В Харькове сразу за Основянским мостом по ул. Москалёвской находится небольшой парк им. Квитки-Основьяненко. Это остатки парка принадлежавшего Квиткам поместья Основа. * В Киеве есть улица и переулок^[uk] Квитки-Основьяненко. * В 1978 году издан художественный маркированный конверт, посвященный писателю. * В 2003 году была выпущена почтовая марка Украины, посвященная Квитке-Основьяненко. * В 2008 году выпущена юбилейная монета достоинством 2 гривны, посвящённая 230-летию со дня рождения писателя. === '''Сочинения''' === * Драматические сочинения Григория Квитки (Основьяненка): В 2 т. Т. 1-2. — Санкт-Петербург: А. С. Великанов, 1862. — 2 т.: т. 1 (Шельменко, волостной писарь; Шельменко-денщик; Сватания на Ганчарiвцi; Щира любов). — [2], II, 337 с.; т. 2: (Дворянские выборы; Дворянские выборы, часть вторая, или Выбор исправника; Мертвец-шалун; Приезжий из столицы). — [4], 384 с. * Делай хорошо и будет хорошо: Повесть Г. Квитки, (Грицко Основьяненко), пер. с малорос. — Санкт-Петербург: тип. Дома призрения малолет. бедных, 1867. — 71 с. * Сочинения Федора Григоровича Квитки. Повести и рассказы Грыцька Основьяненка. Статьи исторические, т. III / Под ред. А. А. Потебни. Харьков, 1889 * Драматические сочинения Григория Квитки (Основьяненка). — Киев; Харьков: Ф. А. Иогансон, 1893. — 247 с. * Маруся: повесть / Г. Ф. Квитко-Основьяненко. — Санкт-Петербург: Изд. А. С. Суворина, Ценз. 1894. — 134 с. — (Дешевая библиотека; № 308) * Шельменко-денщик: Комедия в 5 д. / Соч. Основьяненка. — Харьков: А. Нестеров, 1840. — 179 с.Дворянские выборы: Комедия в 3 д. — Москва: тип. П. Кузнецова, 1829. — [4], II, 197 с. * Турецкая шаль, или Так водится: Комедия в 3 д. — Москва: тип. П. Кузнецова, 1829. — [4], 128 с. === '''Литература''' === * * ''Быков П.'' Г. Ф. Квитка (Основьяненко). По случаю столетнего юбилея дня его рождения // Всемирная иллюстрация : журнал. — 1879. — Т. 21, № 522. — С. 34—36. * ''Тарнавський В. Г''. Ф. Квітка-Основ’яненко: бібліогр. розвідка: з нагоди 150-х роковин народження письменника (1778—1928) / Вадим Тарнавський; Всеукр. акад. наук, Коміс. для видавання пам’яток новіт. укр. письменства. — Київ: [б. в.], 1929. — XXVIII, 354 с. — (Збірник історично-філологічного відділу; № 87). === '''Ссылки''' === '''В родственных проектах''' * Тексты в Викитеке * Медиафайлы на Викискладе * Г. Ф. Квитка: биобиблиографический очерк (рус.) * Произведения Квитка-Основьяненко в аудиобиблиотеке litplayer (укр.) (недоступная ссылка с 21-8-2018 [1375 дней]) * Квитка-Основьяненко, Григорий Фёдорович. ''На сайте «Хронос»''. * Квитка, Григорий Федорович // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона : в 86 т. (82 т. и 4 доп.). — СПб., 1895. — Т. XIVa. — С. 880—881. == Česká Wikipédia == '''''oldid: 19945146.''''' '''Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko''' (ukrajinsky Григорій Федорович Квітка-Основ'яненко, 29. listopadu 1778 Osnova – 20. srpna 1843 Charkov) byl ukrajinský prozaik, dramatik, novinář, literární kritik, kulturně-společenský aktivista. Byl zakladatelem umělecké prózy a žánru komedie v klasické ukrajinské literatuře. Podílel se na založení divadla v Charkově (1812) a vydávaní prvního časopisu na Ukrajině ''Ukrajinskij věstnik'' (1816–1819, vycházel rusky). '''Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko''' ([[Ukrajinčina|ukr]]. Григорій Федорович Квітка-Основ'яненко, * [[29. november]] [[1778]], [[Osnova (bývalá obec, Charkov)|Osnova]], dnes súčasť [[Charkov|Charkova]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]] – † [[20. august]] [[1843]], [[Charkov]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prozaik]], [[dramatik]], [[novinár]], [[Literárna kritika|literárny kritik]], kultúrno-spoločenský aktivista. Bol zakladateľom [[Beletria|umeleckej prózy]] a žánru [[Komédia|komédie]] v [[Klasicizmus|klasickej]] [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]]. Podieľal sa na založení divadla v Charkove (1812) a na vydávaní prvého časopisu na Ukrajine ''[[Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'', 1816 – 1819, vychádzal v [[Ruština|ruštine]]). === '''Život''' === Narodil se ve vesnici Osnova u Charkova (odtud i jeho pseudonym – Osnovjanenko), na Slobodské Ukrajině, v rodině nižšího šlechtice, potomka starého kozáckého rodu. Tady a v Charkově strávil svůj poklidný život. Vzdělání získal v klášterní škole. Díky svému nadání, neustalému sebevzdělávaní a neutuchající kulturní a spisovatelské činnosti dosáhl poměrně kvalitního vzdělání. Stal se členem Akademie věd při Charkovské univerzitě, členem rady Institutu počestných slečen (Інститут благородних дівиць) a evropská vědecká obec jej zvolila mezi členy prestižní královské Společnosti antikvářů Severa v Kodani. Narodil sa v obci [[Osnova (bývalá obec, Charkov)|Osnova]] pri meste [[Charkov]] (názov obce sa stal inšpiráciou pre jeho [[pseudonym]] – Osnovjanenko) na [[Slobodná Ukrajina|Slobodnej Ukrajine]], v rodine nižšieho šľachtica, potomka starého [[Kozáci|kozáckeho]] rodu. Tu a v Charkove strávil svoj pokojný život. Vzdelanie získal v kláštornej škole. Vďaka svojmu nadaniu, neustálemu sebavzdelávaniu a neutíchajúcej kultúrno-spisovateľskej činnosti dosiahol pomerne kvalitné vzdelanie. Stal sa členom [[Akadémia vied|Akadémie vied]] pri [[Charkovská národná univerzita Vasyľa Nazarovyča Karazina|Charkovskej univerzite]], členom rady Inštitútu počestných slečien (Instytut blahorodnych divyc)^{[nesedí mi to, neviem nájsť, čo to je]} a európska vedecká obec ho zvolila medzi členom prestížnej kráľovskej [[Spoločnosti antikvárov Severu]] v [[Kodaň|Kodani]]. === '''Dielo''' === Tvorba Hryhorije Kvitky vyznačuje se bohatstvím etnografických detailů, zájmem o život „prostého“ lidu a afektovaným, místy vyumělkovaným sentimentalistickým stylem. Tvorba Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka sa vyznačuje bohatstvom [[Etnológia#I) Etnografia|etnografických]] detailov, záujmom o život „obyčajného“ ľudu a afektovaným, vyumelkovaným (miestami až prehnaným) [[Sentimentalizmus|sentimentálnym]] štýlom. * ''Konotopská vědma'' * ''Marusja'' * ''Saldackyj patret'' * ''Svatannja na Hončarivci'' * ''Serdešna Oksana'' * ''Kozyr-divka'' ==== Česká vydání ==== * Kvitka-Osnovjanenko, Hryhorij. ''Šelmička-sluha kapitánův''. Přel. Balvín J.; Horáček V. ČDLJ : Praha, 1953 * Kvitka-Osnovjanenko, Hryhorij. ''Maruše''. Přel. Koněrza J.; J. Barvič : Brno, 1895 == Anglická Wikipédia == '''''oldid: 1089453299.''''' [[Súbor:H Kvitka.gif|náhľad|Portrét Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka]] '''Hryhorii Kvitka-Osnovianenko''' (Ukrainian: Григорій Квітка-Основ'яненко, 29 November 1778 – 20 August 1843) was a Ukrainian writer, journalist, and playwright. Founder of Ukrainian classicist prose.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukraine - The arts {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-arts|vydavateľ=www.britannica.com|dátum prístupu=2022-05-31|jazyk=en|priezvisko=Hajda|dátum vydania=1999-07-26|meno=Stepan Andrijovyč Kryžanivskyj, Ľubomyr A. Hajda, Ivan Aleksejevyč Jerofejev, Oleksa Elisejovič Zasenko, Andrij Makuch|dátum aktualizácie=2022-05-14}}</ref> He was born in the vicinity of Kharkiv. '''Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko''' (ukr. Григорій Федорович Квітка-Основ'яненко, * 29. november 1778, Osnova, dnes súčasť Charkova, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 20. august 1843, Charkov, Ruská ríša, dnes Ukrajina) bol [[Ukrajina|ukrajinský]] spisovateľ, novinár a dramatik. Bol zakladateľom Ukrajinskej klasickej prózy.<ref name=":2" /> Narodil sa v blízkosti mesta [[Charkov]]. === '''Život a práca''' === Hryhorii Kvitka-Osnovianenko was born in 1778 in the village of Osnova, near the city of Kharkiv, to a family of Ukrainian nobility.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Onoprijenko|meno=Oksana Volodymyrivna|titul=Zolota knyha ukrajinskoji elity: Informacijno-imidževyj aľmanach u 6 t.|vydavateľ=Jevroimidž|rok=2001|isbn=978-966-7867-11-9|zväzok=2.|meno2=Valerij Andrijovyč|priezvisko2=Smolij}}</ref> He adopted the pen name "Osnovianenko," a reference to the village of his birth, when he embarked on his literary career.<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Encyclopaedia Britannica|rok=1973|isbn=978-08-5229-173-3|zväzok=22.|jazyk=en}}</ref> Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa narodil v roku 1778 v obci Osnova blízko mesta Charkov v rodine ukrajinských šľachticov.<ref name=":3" /> Zvolil si literárny pseudonym „Osnovjanenko“ na základe vzťahu k rodnej obci, keď začal svoju literárnu kariéru.<ref name=":4" /> In 1812, G. F. Kvitka-Osnovianenko begins his social activities. He was appointed the director of a new regular lay theatre open in Kharkov. Kvitka-Osnovianenko carried his love to theatre through all his life. Later this feeling made him write theatre drama works. In 1841, he wrote his marvellously interesting "Kharkov Theatre History".<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kvitka-Osnovyanenko|url=http://kharkov.vbelous.net/english/famous/fam-art/kvitka.htm|vydavateľ=kharkov.vbelous.net|dátum prístupu=2022-06-01|jazyk=en}}</ref> Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v roku 1812 sa začal realizovať v spoločenskom živote. Stal sa riaditeľom nového pravidelného laického divadla v Charkove. Získal tak celoživotnú lásku k divadlu, vďaka ktorej neskôr písal divadelné hry. V roku 1841 napísal prácu ''História Charkovského divadla''.<ref name=":5" /> Kvitka-Osnovianenko was one of the earliest proponents of Ukrainian as a literary language and began publishing in the first Ukrainian literary journals printed in Kharkiv in the early 19th century.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Škandrij|meno=Myroslav|titul=Russia and Ukraine: Literature and the Discourse of Empire from Napoleonic to Postcolonial Times|vydavateľ=McGill-Queen's University Press|miesto=Londýn|rok=2001|isbn=978-0-7735-2234-3|strany=126|jazyk=en}}</ref> Like most of his contemporaries in the Ukrainian literary scene, he also wrote in Russian.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Terras|meno=Victor|titul=Handbook of Russian Literature|vydavateľ=Yale University Press|miesto=Londýn|rok=1985|isbn=978-0-300-04868-1|strany=241|jazyk=en}}</ref> He corresponded respectfully with Taras Shevchenko, keeping up constantly with literary life. He was a friend of Nikolai Gogol, and it is possible that Gogol's play ''The Government Inspector'' was inspired by Kvitka-Osnovianenko's satiric drama ''The Visitor from the Capitol or Turmoil in a District Town,'' which has a very similar plot and cast of characters.<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Peace|meno=Richard|titul=The Enigma of Gogol: An Examination of the Writings of N. V. Gogol and Their Place in the Russian Literary Tradition|vydavateľ=Cambridge University Press|miesto=Cambridgre|rok=2009|isbn=978-0-521-11023-5|strany=151 – 152|jazyk=en}}</ref> Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol jedným z prvých zástancov ukrajinčiny ako literárneho jazyka a začal publikovať do prvých novín v ukrajinskom literárnom jazyku, ktoré boli vydávané v Charkove na začiatku 19. storočia.<ref name=":0" /> Podobne ako ďalší vtedajší ukrajinskí spisovatelia písal v ruštine.<ref name=":1" /> Písal si s Tarasom Hryhorovyčom Ševčenkom, aby zostal súčasťou literárneho života. Bol priateľom Nikolaja Gogoľa a je možné, že Gogoľova divadelná hra ''The Government Inspector'' (po slovensky ''Vládny inšpektor'') bola inšpirovaná satirickou drámou Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka ''The Visitor from the Capitol or Turmoil in a District Town'' (po slovensky ''Návštevník z parlamentu alebo zmätky v okresnom meste''), ktorá má veľmi podobný dej a obsadenie postáv.<ref name=":6" /> His Ukrainian-language works were mostly burlesque and satirical in nature, but he also wrote more serious prose, such as his sentimental novella ''Marusia.''<ref name=":1" /> He started Ukrainian classicist prose with the novella ''Marusia''. According to his own statement about the novella, he wrote it "to prove to one unbeliever that something gentle and touching can be written in the Ukrainian language."<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Potičnyj|meno=Petro-Josyp Petrovyč|titul=Ukraine and Russia in their Historical Encounter|vydavateľ=Canadian Institute of Ukrainian Studies Press|miesto=Edmonton|rok=1992|isbn=978-0-920862-84-1|strany=242|jazyk=en|url=https://archive.org/details/ukrainerussiaint00pele/page/n3/mode/2up}}</ref> Jeho práce napísané v ukrajinčine boli väčšinou parodické a satirické, ale písal tiež vážne prozaické diela, príkladom ktorých je sentimentálna románová novela ''Marusja''.<ref name=":1" /> O tejto románovej novele sa vyjadril, že cieľom bolo dokázať skeptikom, že niečo nežné a dojímavé môže byť napísané aj po ukrajinsky.<ref name=":7" /> He also tried his hand at the gothic genre with his "Dead Man’s Easter" (1834). Vo svojej tvorbe skúsil tiež gotický žáner v diele ''Dead Man's Easter'' (1834) (po slovensky ''Veľká noc mŕtveho muža''). ==== Historické romány ==== From the historical works of interest are the “Historical and Statistical Outline of Slobozhanshchina” (1838), “On the Sloboda Regiments”, “Ukrainians” (1841) and “History of the Theater in Kharkov” (1841). K jeho najzaujímavejším historickým prácam patria: ''Historical and Statistical Outline of Slobozhanshchina'' (po slovensky ''Historicko-štatistický náčrt Slobodnej Ukrajiny'', 1838), ''On the Sloboda Regiments'' (po slovensky ''V slobodných regimentoch''), ''Ukrainians'' (po slovensky ''Ukrajinci'', 1841) a ''History of the Theatre in Kharkov'' (po slovensky ''História divadla v Charkove'', 1841). In the 1830s, Kvitka composed a fantastic lyrical story about the founding of the city of Kharkov in the middle of the 17th century with his ancestor Andrei Kvitka. This story, published in his collected works, is not supported by any source and has never been seriously considered by any historian. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v 30. rokoch 19. storočia napísal fantastický lyrický príbeh o založení Charkova v polovici 17. storočia jeho predkom Andrijom Kvitkom. Príbeh, ktorý bol publikovaný v zbierke jeho prác, nie je podložený žiadnym zdrojom a nikdy nebol posúdený žiadnym historikom. ==== Najslávnejšie diela ==== * «Конотопська відьма» (The Witch of Konotop) (1833) * «Маруся» (Marusia) (1832) * «Салдацький патрет» (Soldier's Portrait) (1833) * «Сватання на Гончарівці» (The Courtship at Goncharivka) (1835) * «Пан Халявський» (Mr. Khalyavsky) (1839) * «Сердешна Оксана» (Hearty Oksana) (1841) * «Козир-дівка» (The Trump Girl) (1838) * «Ганнуся» (Hannusya) (1839) * «Шельменко-волосний писар» (Shelmenko-volost clerk) (1829) === '''Filmové adaptácie''' === Filmy natočené podľa jeho diel: * The Courtship at Goncharivka (1958) * Shelmenko the Myrmidon (1910, 1911, 1957) * Shelmenko the Myrmidon (1971) * The Witch (1990, 2 a; based on the story "The Witch of Konotop") ==== Dokumentárne filmy o Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi ==== * "Hryhorii Kvitka-Osnovianenko" (1979) * "Kvitka-Osnovianenko" (1988) === '''Ohlas a reakcia''' === Kvitka-Osnovianenko's literary achievement has tended to be a polarizing subject for critics of Ukrainian culture. On the one hand, as one of the first popular writers to use the Ukrainian language, he is viewed a founding figure of Ukrainian literature. On the other hand, many prominent Ukrainian scholars, including Ivan Franko, Mykola Zerov, and Dmytro Chyzhevsky, viewed his work as reactionary and conservative and were skeptical of the sentimental, pastoral image that he painted of Ukraine and Ukrainians.<ref name=":0" /> Literárny úspech/počin/tvorbaHryhorija Kvitku-Osnovjanenka má sklon byť polarizujúcou témou pre kritikov ukrajinskej kultúry. Na jednej strane, ako jeden z prvých známych spisovateľov, ktorí písali v ukrajinčine, je považovaný za jedného za zakladateľov ukrajinskej literatúry. Na druhej strane, viacerí poprední ukrajinskí učenci , ku ktorým patria Ivan Jakovyč Franko, Mykola Konsťantynovyč Zerov, Dmytro Ivanovyč Čyževskyj...) vnímali jeho prácu ako (reakčnú), konzervatívnu a boli skeptickí voči sentimentálnemu a pastoračnému obrazu, ktorý vytvoril o Ukrajine a Ukrajincoch. == Ukrajinská Wikipédia/3. referencia == '''''Історія бібліотеки. Харківська губернська публічна бібліотека:: ХДНБ ім. В.Г.Короленка (archive.org):''''' '''1832 р. – . Ф. Квітка-Основ’яненко, як суддя совістного суду, увійшов до складу Комітету піклувальників ХПБ.''' Пізніше Г. Ф. Квітка-Основ’яненко, як директор ХПБ, завідував фінансами, зберігав документацію, вирішував питання передплати та купівлі періодичних видань та книг, що надсилалися до ХПБ за реєстрами книгопродавця О. Ф. Смірдіна та Департаменту МНП. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v roku 1832 ako sudca svedomitého súdu sa stal súčasťou ''Komitetu pikluvaľnykiv CHPB'' (po slovensky ''Výboru správcov CHPB''). Neskôr ako riaditeľ ''CHPB'' mal na starosti financie, viedol dokumentáciu, riešil otázky predplatného a kúpy periodický vydaní i kníh, ktoré boli posielané do CHPB na základe registrov ruského predavača kníh Alexandra Filipoviča Smidrina a Departmentu MNP. '''29 жовтня 1838''' '''''Звернення до Комітету піклувальників ХПБ Г. Ф. Квітки-Основ’яненка.''''' Г. Ф. Квітка-Основ’яненко, надвірний радник, звернувся до Комітету піклувальників ХПБ із проханням звільнити його від обов’язків члена Комітету у зв’язку з домашніми обставинами та виконанням обов’язків судді совістного суду. До свого листа Г. Ф. Квітка додав рахунок отримання та витрати коштів ХПБ у 1835 – 1837 рр., що були у його віданні. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa 29. októbra 1838 obrátil na ''Komitet pikluvaľnykiv CHPB'' (po slovensky ''Výbor správcov CHPB''). Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa ako dvorný radca obrátil na ''Komitet pikluvaľnykiv CHPB'' (po slovensky ''Výbor správcov CHPB'') so žiadosťou o uvoľnenie z funkcie člena ''Komitetu'' (po slovensky ''Výboru'') v súvislosti s domácimi pomermi a  s výkonom funkcie sudcu svedomitého súdu. Vo svojom liste uviedol aj účty (faktúry) týkajúce sa príjmov a výdavkov nákladov CHPB počas jeho pôsobenia v rokoch 1835 – 37. == Ukrajinská Wikipédia/6. referencia == '''''Цьогоріч виповнюється 240 років від дня народження українського письменника Григорія Квітки-Основ’яненка - Вечірні новини (archive.org):''''' '''ЦЬОГОРІЧ ВИПОВНЮЄТЬСЯ 240 РОКІВ ВІД ДНЯ НАРОДЖЕННЯ УКРАЇНСЬКОГО ПИСЬМЕННИКА ГРИГОРІЯ КВІТКИ-ОСНОВ’ЯНЕНКА''' '''Tento rok je 240. výročie narodenia ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka.''' Цього року виповнюється 240 років від дня народження українського письменника Григорія Квітки-Основ’яненка. У 80-х роках минулого сторіччя одну з вулиць в центрі Харкова перейменували на честь  Григорія Квітки-Основ’яненка. Роками пізніше тут встановили і пам’ятник письменнику. Харків Квітка любив безмежно, розповідають історики. На сьогодні вже в межах міста знаходиться в минулому хутір Основа, де народився Квітка. Рідна місцевість відіграла значущу роль в його житті. Tento rok uplynie 240 rokov od dňa narodenie ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. V 80. rokoch minulého storočia premenovali jednu ulicu v centre Charkova a dostala názov po Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi na znak pocty. O niekoľko rokov neskôr tu odhalili aj pamätní spisovateľovi. Podľa historikov Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko nesmierne miloval Charkov. Usadlosť Osnova, kde sa narodil Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko, je dnes súčasťou Charkova. Rodný kraj mal významné miesto v jeho živote. '''Maryna Vitalijivna Hryhor'jeva, kandidátka historických vied'''<ref group="pozn.">Odkaz na utorku: Григор'єва Марина Віталіївна (irbis-nbuv.gov.ua)</ref> '''Charkivskoho nacionaľnoho universytetu imeni V. N. Karazina''' Власне кажучи, його псевдонім – Основ’яненко він взяв від цього селища, тобто його прізвище було Квітка і він до нього додав Основ’яненко, настільки він любив своє селище, свою малу батьківщину, що він вирішив взяти собі такий псевдонім Основ’яненко і власне ввійшов в історію як Григорій Квітка-Основ’яненко. Маєток Квіток на Основі був двоповерховим, цегляним, в готичному стилі, схожий на замок. Нині будинок не зберігся. В цьому районі Харкова знаходиться завод і парк імені Квітки-Основ’яненка. Який вигляд мав маєток ззовні можна побачити лише на старих фото. А про життя Квітки в стінах рідного дому –  почути лише з уст істориків, які вивчають біографію письменника. Vlastne povediac, pri vytvorení svojho pseudonymu – Osnovjanenko sa inšpiroval od tejto obce. Nakoľko mal rád svoju obec – svoju malú vlasť, k svojmu priezvisku Kvitka pridal pseudonym Osnovjanenko. Preto vošiel do histórie ako Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko. Majetok Kvitkovcov v obci Osnova bol dvojposchodový, postavený z tehál v štýle gotiky a podobal sa na zámok. Budova sa nezachovala. V tomto [[Rajón (Ukrajina)|rajóne]] Charkova sú po Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi pomenované fabrika a park. Ako majetok vyzeral zvonka, je možné vidieť iba na starých fotografiách. A o živote Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka v rodnom dome možno sa dozvedieť iba od historikov, ktorí študujú život spisovateľa. '''Maryna Vitalijivna Hryhor'jeva, kandidátka historických vied Charkivskoho nacionaľnoho universytetu imeni V. N. Karazina''' Він був надзвичайно творчою людиною. І в нього навіть вдома були розставлені чорнильниці. Усюди. В кожній кімнаті йому десь могла прийти до голови якась думка, яку необхідно було терміново записати. І в нього всі ці чорнильниці стояли, був папір і він записував свої думки будь-де, будь-коли. І це знали всі і це просто було правило, від якого неможливо було відійти. Bol mimoriadne tvorivým človekom. Uňho doma sa nachádzali (boli rozmiestnené) kalamáre. Keďže v akejkoľvek izbe mu mohla napadnúť určitá myšlienka, ktorú si potreboval súrne zapísať, uňho kdekoľvek boli všetky tieto kalamáre, papier a svoje myšlienky si zapisoval kdekoľvek a kedykoľvek. Toto vedeli všetci a bolo to pravidlo, aké nemožno obísť. Харківський університет, розповідає Марина Григор’єва, так само відіграв роль у творчому житті Квітки. Письменник тісно співпрацював з університетською друкарнею. До речі, деякі місця Харкова Квітка-Основ’яненко відобразив у своїх творах. Charkovská univerzita podľa slov Maryny Vitalijivnej Hryhor'jevej zohral taktiež podstatnú rolu v živote Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. Spisovateľ úzko spolupracoval z univerzitnou kníhtlačiarňou. K veci, Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko v svojich dielach zobrazil niektoré miesta v Charkove. '''Олена Павличенко, кореспондент''' Дія перша: вулиця на Гончарівці. Вдалині видна Холодна гора. Поява перша: П р о к i п виходить з двору без шапки та паску, несе свиту на плечі та співає. Колись Гончарівка була справжнім центром життя харківських ремісників. Тут щорічно проводилися масові гуляння, які описував в своїй п’єсі «Сватання на Гончарівці» Григорій Квітка-Основ’яненко. Тяжко захворівши запаленням легенів, письменник помер у Харкові. Попрощатися з Квіткою зібралось майже все місто, розповідають історики. Ховали його на Холодногірському цвинтарі, який знесли у 30-х роках минулого сторіччя. Надгробок перенесли до Покровського собору, а згодом – на 2-й міський цвинтар, куди так само можна прийти у Харкові, аби покласти квіти до пам’ятної плити видатного українського письменника Григорія Квітки-Основ’яненко. Олена Павличенко, Макс Артамонов. '''Olena Pavlyčenko, korešpondentka.''' Prvé dejstvo: ulica v Hončarivke. V diaľke vidieť Cholodnu horu. 1. výstup: Prokip vychádza z dvora bez čiapky a opasku, nesie halenu a spieva. Hončarivka bola niekedy ozajstným centrom život charkovských remeselníkov. Každoročne tu boli organizované veľké veselice, ktoré Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko opísal v svojej divadelnej hre ''Сватання на Гончарівці'' (po slovensky ''_____________''). Spisovateľ zomrel v Charkove na následok ťažkého zápalu pľúc. Podľa historikov sa s Hryhorijom Kvitkom-Osnovjaneko prišlo takmer celé mesto. Pochovali ho na Cholodnohirskom cintoríne, ktorý bol zlikvidovaný v 30. rokoch 20. storočia. Náhrobok preniesli do Pokrovského soboru/Soboru Pokrova Presvjatoji Bohorodyci a neskôr na druhý mestský cintorín, kam je do Charkova možné prísť za účelom poklásť kvety na pamätnú dlaždicu/hrob významného ukrajinského spisovateľa Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka. == Ukrajinská Wikipédia/7. referencia (str. 2081 – 2082) == '''''part5.pdf (encyclopedia.kiev.ua):''''' '''Шельменко – Деньщик''' – герой комедії Григорія Квітки-Основ'яненка, тип хохла-лакузи, прообраз „самотверженого малороса“, що спарував малоросійську ідилію з темною московською реакційною ніччю під імперським двоголовим орлом. Б. Антоненко-Давидович писав у журналі „Життя й Революція“: ''„В інших народів мати в аналах історії літератури не сатиру, а позитивний тип Шельменка – Деньщика вважалость би за національну ганьбу, але у нас...у нас – ні. І це не тільки через літературні злидні за доби українського національно-культурного відродження, а й через те, що Шельменко – деньщик увійшов у плоть і кров пересічного міщанства, що треба було двох революцій, щоб типовий представник українського громадянства витрусився б із Шельменкового мундира...“''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Antonenko-Davydovyč|meno=Borys Dmytrovyč|titul=Voskresiňňa Šeľmenka|periodikum=Literaturno-naukovyj vistnyk|odkaz na periodikum=передрук в ЛНВ. 1931, VI. ст. 547|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=06-1931|ročník=XXX.|číslo=VI.|strany=546 – 553|url=https://elib.nlu.org.ua/view.html?&id=8200|dátum prístupu=2022-07-12|jazyk=uk}}</ref> Бо, що таке Шельменко? Шельменко – це насамперед вірний, але хитрий лакуза, що його хитрощі все таки припасовані на користь панові, це – посміховисько для культурних людей, це – вічний хахол. Шельменкіяда – це апологія вихолощеного малоросіянства, що його ідеал – унтерофіцерські нашивки. Що може бути гіршого в Україні за Шельменка? '''Šeľmenko – Deňščyk''' je hrdina komédie Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, ktorý spojil maloruskú idylu s temnou moskovskou reakčnou nocou s temnou moskovskou reakčnou nocou pod cárskym dvojhlavým orlom. Borys Dmytrovyč Antonenko-Davydovyč v časopise ''Життя й Революція'' (po slovensky ''Život a revolúcie''): ''„Iné národy by považovali mať pozitívny typ Šeľmenka – Deňščyka za národnú hanbu, ale my – my nie. A to nielen v čase literárnej biedy počas ukrajinskej kultúrno-národnej renesancie, ale aj preto, že Šeľmenok – deňščyk sa stal súčasťou mäsa a kostí strednej vrstvy meštianstva, že boli potrebné dve revolúcie, aby typický predstaviteľ ukrajinského občianstva zo seba striasol Šeľmenkovu uniformu.“'' . Pretože, kto je Šeľmenko? Šeľmenko je v prvom rade verný, ale aj prefíkaný podlizovač/sluha, akého lesť je vždy v prospech pána. == Квітка-Основ'яненко Григорій Федорович. == '''''КВІТКА-ОСНОВ'ЯНЕНКО ГРИГОРІЙ ФЕДОРОВИЧ (history.org.ua):''''' КВІТКА-ОСНОВ'ЯНЕНКО Григорій Федорович (справжнє прізв. – Квітка; псевд. – Грицько Основ'яненко; 29(18).11. 1778–20(08).1843) – письменник, культ. та громад. діяч. Племінник І.Квітки. Основоположник худож. прози в новій укр. літ. Н. на х. Основа (нині в межах м. Харків). Походив з козац.-старшинського роду. Початкову освіту отримав удома, згодом навч. в школі при монастирі. Приблизно 4 роки був послушником Курязького Спасо-Преображенського монастиря. Потім повернувся до світського життя. Служив комісаром з питань провіанту в нар. ополченні (1806–07), був секретарем дворянських зборів, дир. заснованого за його участі Харків. професійного театру (1812), повітовим предводителем дворянства (1817–28), совісним суддею, головою Харків. палати кримінального суду. Обирався чл. Т-ва наук при Харків. ун-ті, чл. Т-ва антикваріїв Півночі, був одним із засн. Харків. ін-ту шляхетних дівчат (1812), Благодійного т-ва (1812), Харків. публічної б-ки (1838). 1816–17 разом з Р.Гонорським та Є.Філомафітським видавав перший в Україні ж. "Украинский вестник", був ініціатором видання альманахів "Утренняя звезда" (1833), "Молодик" (1843), першої зб. укр. прислів'їв і приказок В.Смирницького "Малоросійські прислів'я і приказки. Зібрані В.М.С." (1843). Наприкінці 1810 – на поч. 1820-х рр. в харків. ("Украинский вестник", "Харьковские известия") та моск. ("Вестник Европы") періодиці почав публікувати фейлетони, статті, жартівливі вірші. У 1820-х рр. виступив із першими комедіями, 1835 написав укр. мовою соціально-побутову комедію "Сватання на Гончарівці", 1838 – п'єсу "Шельменко-денщик". Його перу належать також дві книги "Малороссийских повестей, рассказываемых Грыцьком Основьяненком" (1834–37), роман "Пан Халявський" (1839–40 – рос. мовою) та ін., низка істор. нарисів, переказів рос. мовою ("Головатий" 1839; "Історія театру в Харкові", 1841; "Українці", 1841; "Переказ про Гаркушу", 1842; "Заснування Харкова", 1843 та ін.). Низка його україномовних оповідань і перекладених рос. мовою повістей вийшла в Санкт-Петербурзі, його п'єси ставилися за межами України. П. у м. Харків. Його тв. перекладалися польс. та болгар. мовами, 1854 в Парижі опубліковано франц. мовою "Сердешну Оксану". == Dva ukrajinští emigranti v Praze a dílo Boženy Němcové. == '''''My a Ukrajina.''''' Chceme upozornit na zájem o dílo Boženy Němcové, který projevili dva významní činitelé meziválečné ukrajinské emigrace. Chceme upozorniť na záujem o dielo Boženy Němcovej, ktorý prejavili dvaja významní činitelia v medzivojnovej ukrajinskej emigrácie. Kolessa byl instalován do funkce, kterou vykonával už v akademickém roce 1921–1922, znova dne 29. listopadu 1925 v aule Geologického ústavu pražské univerzity, tedy na Albertově. Tehdy proslovil inaugurační přednášku „Geneze moderní ukrajinské drobné prózy (povisty)“. Oleksandr Kollessa bol 29. novembra 1925 opäť v aule Geologického ústavu pražskej univerzity, teda na ulici Albertov, ustanovený do funkcie, ktorú vykonával už v akademickom roku 1921/22. Vtedy mal prejav na inauguračnej prednáške ''Genéza modernej ukrajinskej drobnej prózy (povisti)''. Jeho řeč (Oleksandra Kolessu) čítající více než dvacet stránek se soustředila na prozaickou tvorbu Hryhorije Kvitky-Osnovjanenka (1778–1843). Tento autor psal rusky i ukrajinsky, ale přežila právě jen ukrajinská část jeho díla. Oleksandr Kolessa sa v svojom prejav dlhom viac ako 20 strán sústredil na prozaickú tvorbu Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka (1778 – 1843). Tento autor písal po rusky aj po ukrajinsky, ale zachovala sa len ukrajinská časť jeho diela. V případě české prózy Kolessa uvedl nejprve sedm srovnatelných autorech (od Jana z Hvězdy po Elišku Krásnohorskou), pozornost však upřel na jedinou autorku, totiž na Boženu Němcovou. Právě ji vnímal ukrajinský literární historik jako nejranější a nejlepší představitelku české prózy ze života venkovského lidu. Kolessa se do díla Němcové opravdu začetl, jinak by nemohl konstatovat analogii její povídky „Sestry“ s Kvitkovou „Serdešnou Oksanou“, nebo slavné „Babičky“ s s Kvitkovým méně rozsáhlým dílem „Boži dity“. Oleksandr Kolessa v prípade českej prózy uviedol 7 porovnateľných autorov (od Jana Jindřicha Marka po Elišku Krásnohorskú), pozornosť však venoval hlavne Božene Němcovej. Práve ju vnímal ukrajinský literárny historik ako najskoršiu (prvú) a najlepšiu predstaviteľku českej prózy zo života vidieckeho obyvateľstva. Do tvorby Boženy Němcovej sa naozaj začítal. Inak by nemohol konštatovať analógiu poviedky ''Sestry'' (Božena Němcová) a ''Serdešna Oksana'' (Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko) alebo ''Babička'' (Božena Němcová) a ''Boži dity'' (Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko). Kolessa konstatoval velmi blízkou analogii prózy obou srovnávaných autorů. Němcová tvořila zhruba o patnáct až dvacet let později než Kvitka a jeho tvorbu znát nemohla – do češtiny z ní tehdy ani později skoro nic přeloženo nebylo. Oba autory sbližovalo podle Kolessy propojení lidové fantastiky a realistických obrazů ze života, velké bohatství etnografických prvků od obyčejů a pověr až po lidový humor, sentimentální zabarvení, ideový optimismus a snaha vyzdvihnout do popředí světlé stránky lidového života. Kolessa také konstatoval, že Kvitku a Němcovou spojuje idealizace vztahů mezi vrchností a vesnickými lidmi a snaha o vykreslení společenské harmonie, která bohužel v reálném životě neexistovala. Oleksandr Kolessa konštatoval veľmi blízku analógiu prózy oboch porovnávaných autorov. Božena Němcová tvorila zhruba od 15 – 20 rokov neskôr ako Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko a jeho tvorbu nemohla poznať – takmer nič nebolo do vtedy ani potom do češtiny preložené. Oboch autorov podľa Oleksandra Kolessu zbližovali prepojenie ľudovej fantastiky a realistických obrazov zo života, veľké množstvo etnografických prvkov od obyčajov a povier až po ľudový humor, sentimentálne zafarbenie, ideový optimizmus a snaha vyzdvihnúť svetlé stránky ľudového života. Oleksandr Kolessa tiež konštatoval, že Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a Boženu Němcovú spája idealizácia vzťahov medzi vrchnosťou a ľuďmi z vidieka (obyvateľmi vidieka) – usilovali sa o vykreslenie spoločenskej harmónie/snažili sa vykresliť spoločenskú harmóniu, ktoré žiaľ neexistovala v reálnom živote. == Григорій Квітка-Основ'яненко. == '''''Григорій Квітка-Основ’яненко (md-eksperiment.org).''''' '''(1778 - 1843)''' Україна кінця XVIII ст. знову дає постаті, що рівнем своїм сягають європейських вершин, а власними діяннями закладають підмурівок європейської слави для своєї нації. Ukrajinské osobnosti na konci 18. storočia dosahovali úroveň európskeho vrcholu a výsledkom ich činnosti je sláva ich národa v Európe. Такою постаттю був Григорій Федорович Квітка, що від свого помістя Основа прибрав собі псевдонім Основ'яненко. На долю його – нащадка славного колись козацько-старшинського роду Квіток, що мав чимало заслуг у військових справах слобідських козацьких полків, - випав важкий вибір. Ким і яким бути, як зберегти себе і традиції свого роду, не гублячи честі і слави предків. Takou osobnosťou bol Hryhorij Fedrovyč Kvitka, ktorý si z názvu svojho statku Osnova vytvoril pseudonym Osnovjanenko. Усе, що було святим, - вільний дух козацтва, доблесні заслуги перед Вітчизною – потоптано. Душа роду Квіток втратила одне крило – ратне, лишилося тільки те, що живилось любов'ю до освіти та науки. У домі братів Григорія Федоровича бував Сковорода, дух великого філософа і вчителя жив тут і багато в чому визначив майбутній життєвий шлях письменника, їхня картинна галерея, домашній оркестр, аматорський театр славилися в усьому повіті. Але козацькі шаблі та пістолі – тепер лиш прикраси на стінах. Цінні, дорогі прикраси... Тому честь роду і славу свого народу Григорій Квітка захищатиме словом. Všetko, čo bolo svätým (voľnosť pre kozáctvo, udatné zásluhy voči vlasti), bolo pošliapané. Duša rodu Kvitok stratila jedno krídlo – vojenské, zostala iba to, či živilo lásku k osvete a k vede. Dom bratov Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka navštevovala Hryhorij Savyč Skovoroda, ktorého duch veľkého filozofa a učiteľa tu dlho žil a mal veľký vplyv na život spisovateľa v budúcnosti, ich galériu, domáci orchester a ochotnícke divadlo preslávené v okolí. == Ruská Wikipédia/5. referencia == '''''Lib.ru/Классика: Квитка-Основьяненко Григорий Федорович. Г. Ф. Квитка: биобиблиографический очерк.''''' '''КВИТКА,''' Григорий Федорович, известен как Квитка-Основьяненко, псевдонимы -- ''Фалалей Повинухин, Евстратий Мякушкин, Г-а, Грицько Основьяненко'' [18(29).XI.1778, с. Основа, ныне в черте Харькова -- 8(20).VIII.1843, Харьков] -- прозаик, драматург, поэт, автор исторических и этнографических очерков. Наиболее известный псевдоним ''Основьяненко'' (впервые: ''Грицько Основьяненка.'' Салдацький патрет ''//'' Утренняя звезда.-- 1833.-- Кн. 2). Писал на украинском и русском языках. Родился в семье полковника Ф. И Квитки, богатого украинского помещика, потомка легендарного основателя Харькова Андрея Квитки. Самым ярким детским впечатлением К. было "чудесное" избавление от слепоты во время молитвы в Озерной пустыни (около 1784 г.). С этого времени он посещал школу при Куряжском Преображенском монастыре. В 1790 г. под влиянием настоятеля монастыря архимандрита Наркиза (дяди К.) он решил постричься в монахи. Отец К., стремясь удержать сына, в декабре 1793 г. определил его в лейб-гвардии конный полк вахмистром. Некоторое время (около XII. 1794--IX. 1796 г.) К. "по слабости здоровья" служил в герольдмейстерской конторе Харькова. В 1796 г. был приписан ротмистром к Северному карабинерскому полку, а затем (1797) к Харьковскому кирасирскому. В 1796--1797 гг. участвовал в военных сборах дворян. Однако вскоре вышел в отставку (около 1796 г.) и в июне 1804 г. поступил послушником в Куряжский монастырь. Сведения о его жизни в поместье отца и в монастыре скудны и противоречивы. В письмах К. упомянуты домашний театр, забавы "театральной банды", обсуждаются планы постановок на сельских ярмарках (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 163--166). В монастыре К. "со всей строгостью исполнял монастырский устав", усердно штудировал священную историю, сочинял "духовные концерты для пения" (Корсун А. А. Воспоминания о Г. Ф. Квитке.-- С. 767), что не мешало ему музицировать на флейте и фортепьяно, посещать литературно-музыкальные вечера в Основе. Его уход из монастыря (апр. 1805 г.) биографы объясняли по-разному: болезнью отца, врожденной веселостью (Данилевский Г. Основьяненко.-- С. 12), "склонностью к общественным развлечениям" (Науменко В. К пятидесятилетию со дня кончины Г. Ф. Квитки-Основьяненко.-- С. 11). С декабря 1806 г. К. числился в составе Харьковского ополчения в должности управляющего канцелярией, в ноябре 1808 г. был избран секретарем дворянского съезда. Однако более всего К. был захвачен идеей восстановления "основянского театра". С сезона 1808/1809 г. К. "сочлен" дирекции и актер Харьковского театра, а с 1812 по 1816 г.-- его директор. По словам К., после открытия университета (1805) и театра (1808) весь "род жизни" в Харькове "переменился" (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 94).   Литературный дебют К. был связан с университетским журналом "Украинский вестник"; Будучи одним из редакторов-издателей (1816--1819), К. публиковал в нем отчеты о деятельности Благотворительного общества, председателем которого являлся с 1811 г., и "хроники" всесословного Института благородных девиц, созданного в 1812 г. по его инициативе. Судьба института всегда особенно волновала К.; против "предрассудков", мешавших его работе, направлены сатирические "Письма к издателю", выходившие в "Украинском вестнике" (I--IX. 1816) под псевдонимом ''Фалалей Повинухин.'' Сатирический герой К. возмущался женским воспитанием и модными увлечениями театром. Вслед за Н. И. Новиковым К.-О. высмеивал "фалалейство" помещиков, "простодушно" оправдывавших и собственный разврат, и взяточничество чиновников, и продажность суда. В 1822 г. К. опубликовал в журнале "Вестник Европы" "Письма к Лужницкому Старцу" (No 9--10), своеобразное продолжение исповеди Повинухина. В 1816--1818 гг. К. опубликовал также восемь стихотворений на русском языке в юмористическом журнале "Харьковский Демокрит" и в "Украинском вестнике". Многие из них по содержанию напоминали "письма" Фалалея.   К. часто повторял: "Я непроизвольно, нечаянно, неумышленно попал в писаки" (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 216). Рукописи К. 1818--1827 гг. не сохранились, чем, скорее всего, объясняется появление биографической легенды об увлечении К. дворянской службой, "затормозившей" его "творческую активность" (См.: Зубков С. Д. Русская проза Г. Ф. Квитки и Е. П. Гребенки в контексте русско-украинских литературных связей.-- С. 30). С 1817 г. исполнял весьма хлопотные обязанности уездного предводителя дворянства. Его досрочную отставку (май 1828 г.) многие биографы связывали с первыми драматическими опытами.   В 1828--1830 гг. К. направил в Московский цензурный комитет несколько комедий: "Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе" (1827), "Дворянские выборы" (1828), "Турецкая шаль, или Так водится" (1829), "Дворянские выборы, часть вторая, или Выбор исправника" (1829), "Шельменко -- волостной писарь" (1829), "Ясновидящая" (1830). Каждая из них содержала как бы часть ответа на вопрос Фалалея Повинухина: "Хорошо ли мы живем? И так ли в нашем звании жить должно?" (Собр. соч.-- Т. 2.-- С. 328). К. остроумно высмеивал нравы провинциального дворянства: чинопочитание, страсть к мошенничеству, суеверие, круговую поруку. Чиновники и дамы уездного города пытаются любыми средствами добиться покровительства мнимого ревизора Пустолобова ("Приезжий из столицы"), участники дворянского съезда стремятся соблюсти "справедливость", распределяя между собой выгодные должности ("Дворянские выборы"), беспаспортный бродяга правит целой волостью ("...Выборы исправника"), помещики, офицеры и ученый Точкин (пародия на М. П. Погодина) оправдывают свои "искушения" советами чудотворцев-мошенников и "ясновидящей" Евгении ("Ясновидящая"). Соблюдая жанровые традиции комедии нравов, К. использует "говорящие" фамилии (городничий Трусилкин, стряпчий Пересолихин, помещики Кожедралов, Проживайкин, Лупилин, Драчугин, Выжималов и др.), тщательно разрабатывает речевые характеристики (особенно удачны женские образы: Матрена Степановна Кусакина в "Приезжем из столицы", Маргарита Чернодушкина и Евгения в "Ясновидящей"), а собственную позицию излагает устами положительных персонажей (Благосудов, Милов, Твердов). В комедиях "Шельменко -- волостной писарь" и "Шельменко-денщик" (около 1835 г.) К. противопоставляет "плохим" дворянам неудачливого, но добропорядочного Кондрата Шельменко, делает волостного писаря проповедником "истинной" морали. Простодушие и лукавый юмор неунывающего Шельменко обеспечили комедиям успех на провинциальной и столичной сцене (премьеры обеих пьес состоялись в Харьковском театре). Другие положительные персонажи К. бледны и безжизненны.   Отношение критики к комедиям К. было разным. В нем заметили талант ученика Фонвизина (Телескоп.-- 1831.-- No 1.-- С. 133), "мастерскую и смелую кисть", умение видеть "безобразно-смешную" сторону жизни (Московский телеграф.-- 1831.-- No 21.-- С. 85). Однако поводом для шуток, преследовавших К. всю жизнь, стал "простонародный язык" пьес (Северная пчела.-- 1831.-- No 17). Публикация комедии "Приезжий из столицы" (Пантеон русского и всех европейских театров.-- 1840.-- No 3) послужила поводом для нападок на Н. В. Гоголя реакционной печати, увидевшей в "Ревизоре" подражание К. (документальных свидетельств о знакомстве Гоголя с рукописью К. нет). В цензурных резолюциях указывалось на оскорбляющий дворянское сословие тон автора. По свидетельству С. Т. Аксакова, пьеса "Дворянские выборы" была запрещена со ссылкой на мнение Николая I (Собр. соч.-- Т. 1.-- С. 484).   В сентябре 1831 г. К. был избран судьей Харьковского совестного суда и оставался в этой должности до 1840 г. Служба давала ему богатый материал для творчества. "Запас мой с анекдотами, происшествиями не истощился",-- писал К. летом 1832 г. М. П. Погодину. С помощью Погодина он опубликовал в том же году в журнале "Телескоп" повесть "Ганнуся". В ней малороссийские "анекдоты", разнообразные "происшествия", описанные с этнографической точностью (ярмарка, торги в предместьях Харькова и Киева), обрамлены сентиментальной историей "панночки" Ганнуси, рассказанной странствующим офицером. Тематически "Ганнусе" близок сборник "Малороссийские повести, рассказанные Грицьком Основьяненко" (1834--1837). Обжорству, пьянству помещиков и казацких старшин ("Конотопська вiдьма", "Мертвецький великдень") К. противопоставляет смиренное подвижничество крестьян ("Маруся"), их простой быт и высокую духовность, а убогой европеизированной речи -- живой, яркий украинский язык. Этим повестям, написанным на украинском языке, К. придавал особое значение. "Они написаны в разрешении спора,-- замечал он в письме Погодину,-- что на нашем наречии нельзя написать ничего серьезного, нежного, а только лишь грубое, ругательное, кощунное" (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 206). Позднее К. опубликовал на украинском языке комические "оперы" "Сватання на Гончарiцi" (1836) и "Бой-жiнка" (1840), "Лысты до любезных землякiв" (1839), повести "Козир-дiвка" (1838), "Сердешна Оксана" (1841) и др., закрепившие за ним славу основателя новой украинской прозы. В 1837 г. повести К. "Салдацький патрет" и "Конотопська вiдьма" перевел на русский язык для журнала "Современник" В. И. Даль. Приветствуя "прекрасную" переделку своей повести и отмечая отдельные неточности (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 213), К., однако, предпочитал авторские переводы, хотя и признавал, что всегда сбивается "на тон малороссийский". Публикации украинских произведений К. содействовал В. А. Жуковский, побывавший в Основе в октябре 1837 г. Именно Жуковский, по словам К., советовал ему писать роман, "развить" темы, намеченные в "Дворянских выборах", "украсив и наполнив сценами из губернских обществ" (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 218).   Замысел нравоописательного романа появился у К. еще в нач. 30 гг. В декабре 1833 г. он переслал Погодину рукопись романа "Жизнь и похождения Петра Пустолобова". Описывая "похождения" глуповатого и "неблагонадежного" Петруши Пустолобова, К. искусно пародировал дворянские родословные, комически описывал быт учебных и военных заведений (пансион мусье Филу и мушкетерский полк, переполненный бездарными, полуграмотными офицерами), придворный этикет, псевдоблаготворительные масонские ложи, бесконечные судебные тяжбы помещиков. В окончательном варианте романа (1841) он создал выразительную галерею типов помещиков ("благородный" Баготон, отдавший поместье на разорение иностранцам-управляющим, скупой до безумия Жиломотов, развратный Прямиков, расчетливый Звонкий). Следование традициям просветительского романа, сюжетная схема сближают произведения К. с "Российским Жилблазом" В. Г. Нарежного и др. Роман, "наполненный изображениями злоупотреблений властей" (Собр. соч.-- Т. 5.-- С. 575), в феврале 1834 г. был запрещен цензурой. К нач. 1838 г. К. подготовил вторую редакцию и опубликовал отрывок (Скупец // Новогодник.-- Спб., 1839). И лишь в 1841 г. роман появился в печати под новым заглавием "Жизнь и похождения Петра Степанова сына Столбикова". Роман лег в основу водевиля "Похождения Столбикова", подготовленного для Александрийского театра К. совместно с Н. А. Некрасовым, П. И. Григорьевым, П. С. Федоровым (премьера состоялась 4 мая 1842 г.).   Следуя пожеланию Жуковского "описать старинный быт малороссиян, род жизни, воспитание и все, до последнего" (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 221), К. приступил в конце 1837 г. к работе над романом "Пан Халявский" (первая его часть опубл. в 1839 г. в журнале "Отечественные записки"). Роман отличается точностью бытовых зарисовок, глубиной социальных оценок вырождающегося "панства", удачным использованием сказовых форм. Эгоизм, невежество, самодурство, паразитизм Халявских представлены как черты сословные, а не сугубо индивидуальные. "Высший" принцип жизни провозглашает в романе рассказчик, Трушка Халявский: "Мое, мне по праву наследства принадлежащее! Не уступлю ни за какие предложения!" (Собр. соч.-- Т. 5.-- С. 168). Выход романа отдельным изданием (1840) вызвал поток оскорбительных заметок о его авторе. "Это провинциальное остроумие,-- писал один из рецензентов.-- ...Глубокомысленные наблюдения над человеческим сердцем, делаемые из-за плетня..." (Библиотека для чтения.-- 1841.-- Т. 44.-- С. 7--12). Противоположной была оценка Белинского: "Это превосходная сатира, написанная рукою отличного мастера" (Полн. собр. соч.-- М., 1954.-- Т. IV.-- С. 446), хотя критик и отметил некоторую рыхлость композиции, навязчивость авторских сентенций, излишнюю "обстоятельность" описаний.   В 1840--1843 гг. две линии творчества К. (сентиментально-идиллическая, восходящая к "Ганнусе", и сатирическая, начатая в "письмах" Фалалея Повинухина и ярко выраженная в "Пане Халявском") часто сочетаются. Он пишет памфлет "Званые гости" (1840), высмеивающий журнальные дрязги; сатирические "Мемуары Мякушкина" (1841); предельно дидактичную повесть "Ложные понятия" (1840) о судьбах молодого поколения дворян; цикл "губернских сцен", составленный из рассказов и очерков, написанных между 1840 и 1842 гг. ("Званый вечер", "Знакомые незнакомцы", "Друзья", "Ярмарка"), где комически изображает провинциальное "панство", чиновничество. Отвергая современные "ложные понятия" (в т. ч. упоминаемые в прогрессивной печати необходимые демократические преобразования), К. обратился к истории Малороссии и родовым преданиям. Назидательные интонации преобладают в "Панне Сотниковой" (1840), пересказе семейной легенды о гордой дочери тарановского сотника; в повести "Достоверное предание" (1841) -- беллетризованном житии заблудшего, но прозревшего дворянина, в святочном рассказе "Фенюшка" (1841). В же годы он публикует исторические очерки в журналах "Отечественные записки", "Совремник", "Звездочка", в харьковском литературном альманахе "Молодик на 1843 год" и в "Лиратурной газете": "Головатый" (1839), "О слободских полках" (1840), "Город Харьков" (184 "Украинцы" (1841), "История театра в Харькове" (1841), "Предания о Гаркуше" (1842), "1812 год в провинции" (1843) и др. Большинство произведений 40 гг. написаны в стиле физиологического очерка, закономерно завершившего литературную эволюцию К.   Служебные перемещения К. были незначительными. В сентябре 1840 г. его избрали председателем Харьковской палаты уголовного суда (вступил в должность в июне 1842 г.), одновременно он исполнял почетные обязанности члена Товарищества наук при Харьковском университете и члена-корреспондента статистического Отдела министерства внутренних дел. Но жизнь его в Основе не была спокойной. 26 апреля 1839 г. К. писал П. А. Плетневу: "Вышла "Козир-дiвка" -- и судья сердится на меня, что никогда бубликов не принимает от посетителей, за "Выборы" и теперь каждый исправник съесть меня готов. В "Новогоднике" вышла статья "Скупец" -- и все додумываются, кого я это описал (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 217). Преследуемый язвительными нападками, по его словам, "толстопузых журналов", "кривыми толками окружающих", "удушаемый собственной хандрою", тяжело переживая разрыв со старшим братом, женившимся на своей крепостной (А. Ф. Квитке принадлежало имение в Основе), незадолго до смерти К. вынужден был признать: "Основа так огадилась, что стыдно титуловаться ею, но нечем переменить. Заменить другим прозвищем, например, Бездомный или что-нибудь такое, не годится и не пристало, а собственного имени не хочется ставить" (Собр. соч.-- Т. 7.-- С. 357).   Творческий путь К. свидетельствует о глубоких связях русской и украинской литератур, их взаимовлиянии и взаимообогащении.   ''Соч.:'' Зiбрания творiв. (Собр. соч.): В 7 т. - Кiив, 1978--1981.   ''Лит.:'' Корсун Д. А. Воспоминания о Г. Ф. Квитке // Литературная газета. -- 1843.-- No 37; Андриевский А. Л Григорий Федорович Квитка. 1778--1843.-- Одесса. 1877; Науменко В. К пятидесятилетию со дня кончины Григория Федоровича Квитки-Основьяненка.-- Киев, 1893; Сумнов Н. Ф. Г. Ф. Квитка как этнограф. (По поводу пятидесятилетия кончины его).-- Киев. 1893; Волков Н. В. К истории русской комедии. Зависимость "Ревизора" Гоголя от комедии Квитки "Приезжий из столицы". -- Спб., 1891 Зубков С. Д. В братском единении. К 200-летию со дня рождения украинского писателя Г. Ф. Квитки-Основьяненко // Радуга,-- 1978.-- No 11.-- С. 145--154. ''Е. В. Милюкова'' == Gogoľ + Hryhorij Kvitka Osnovjanenko == '''''«Ревизор» Гоголя и «Приезжий из столицы» Г. Ф. Квитки-Основьяненко (типологический аспект) (domgogolya.ru).''''' Особое место в указанном перечне принадлежит комедии Г. Ф. Квитки-Основьяненко «Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе», написанной в 1827 году. Это была первая пьеса украинского писателя. В свое время она была известна, служила предметом споров, однако сегодня о ней помнят разве что узкие специалисты. Широкому читателю, включая студентов украинских отделений, она практически неизвестна. Между тем комедия Квитки интересна во многих отношениях, и, в первую очередь, как оригинальная вариация известного сюжета о ревизоре. Не меньший интерес вызывают споры, которые велись вокруг данной пьесы и гоголевского «Ревизора» (1836), а также проблема интертекстуальных и типологических связей между указанными произведениями, которая и станет объектом исследования в данной работе. История появления пьесы Квитки в печати содержит много драматических моментов. Цензурное разрешение на ее публикацию было получено в 1828 году. Исследуя вопрос о времени написания комедии и дате цензурного разрешения на ее печатание, Г. П. Данилевский указывает, что в редакции «Репертуара» сохранился заглавный листок затерянной в типографии рукописи комедии с печатью Московского цензурного комитета и надписью: «Печатать позволяется. Москва, 1828 года, октября, 18-го дня» и подписью председателя Московского цензурного комитета С. Т. Аксакова³. В архиве Московского цензурного комитета она была записана под номером 602. Как сообщает Данилевский, рукопись тогда же была послана в Петербург, «ходила там по рукам, ходила по Москве» и возвратилась в Харьков тридцатые годы⁴. Комедия была напечатана без ведома автора в 1840 году в ежемесячном театральном журнале «Пантеон русского и всех европейских театров», выходившем в Петербурге в 1840–1841 годах под редакцией Ф. Кони. На заглавном листе первой публикации значилось: «Писано в 1827 году». Ко времени первой публикации комедии Квитки прошло тринадцать лет после ее написания и четыре года после выхода в свет гоголевского «Ревизора», пользовавшегося успехом и признанием. И поскольку комедия Гоголя ставилась в Москве и Петербурге, о постановке пьесы Квитки не могло быть и речи. Еще Г. П. Данилевский обратил внимание на то, что директор московских театров М. Н. Загоскин в 1836 году не принял комедию Квитки к постановке на сцене. Мотивация отказа сводилась к тому, что публика не воспримет комедию, «которая во многом имеет большое сходство с пьесою, столько уже разыгранною на петербургской и московской сцене»⁵. Таким образом, после появления «Ревизора», на первую комедию Квитки стали смотреть сквозь призму гоголевского шедевра. Исследователи неоднократно указывали на сюжетную близость «Приезжего из столицы» Квитки с комедией Гоголя «Ревизор». Анализ полемики, развернувшейся вокруг этого вопроса, содержится в работе И. Айзенштока «К вопросу о литературных влияниях (Г. Ф. Квитка и Н. В. Гоголь)» (1922)⁶. Однако, поскольку вопрос для нас важен, не вдаваясь во все детали спора, отметим мнения некоторых из его участников. Г. П. Данилевский одним из первых обратил внимание на сходство рассматриваемых произведений и выдвинул гипотезу о том, что Гоголь, очевидно, был знаком с комедией Квитки-Основьяненко до написания своего «Ревизора»⁷. В качестве аргумента он процитировал письмо С. Т. Аксакова, который, будучи цензором, читал пьесу Квитки «Приезжий из столицы». В частности, Аксаков сообщал, что на вопрос «знает ли он (Гоголь — В. М.) эту комедию?», тот отвечал, что «слышал о ней, но не читал». Из контекста письма ясно, что С. Т. Аксаков рассматривал сюжет о ревизоре как «бродячий». «Не подлежит сомнению, — пишет он, — что анекдоты о ревизорах ходили по России издавна, с разными вариациями, и что одно и то же происшествие подало мысль написать комедию обоим авторам»⁸. Сопоставляя тексты произведений, Г. П. Данилевский справедливо отметил, что и в одной, и в другой пьесе действие происходит в уездном городе в доме городничего, куда тотчас приводят мнимого ревизора. Как и у Гоголя, «ревизор» Квитки также «мальчишка, не окончивший учения и ненадежный по службе». Г. П. Данилевский обратил внимание на то, что в пьесе Квитки «вся кутерьма происходит от полученного городничим темного и сбивчивого известия из губернского города; чиновники также представляются ревизору, и тот у них занимает деньги <...>. Здесь так же, как и у Гоголя, дамы толкуют о ''храме изящества'', и том, ''как печально из столицы вкуса быть брошену в такую уединенную даль...''»⁹. Однако в этой же статье, посвященной жизни и творчеству Квитки-Основьяненко, Г. П. Данилевский, как и С. Т. Аксаков, не склонен рассматривать сходство указанных комедий как результат подражания одного автора другому. Трудно не согласиться с его выводом о том, что оба писателя «задумали план комедии по сюжету, ''который был перед тем вызван не одним событием в России...''»¹⁰. В работах дореволюционных исследователей, сравнивавших гоголевскую комедию с «Приезжим из столицы», в основном фигурируют термины «влияние» и «заимствование», о чем свидетельствуют, в частности, статьи Н. Волкова, А. Лященко, Н. Баженова, И. Айзенштока¹¹. Не вдаваясь в подробности споров вокруг указанных комедий, заметим, что Г. П. Данилевский, А. И. Лященко, И. Я. Айзеншток, а вслед за ними литературоведы советского периода Н. Е. Крутикова¹² и С. Д. Зубков¹³ справедливо указывали на независимый характер гоголевского «Ревизора» по сравнению с комедией Квитки. Думается, что сегодня, сравнивая известный шедевр Гоголя и забытую пьесу Квитки, следует осторожно обращаться с терминами «заимствование» и «влияние», тем более что факт знакомства Гоголя с рукописью комедии Квитки практически не доказан, есть только гипотезы о том, что автор «Ревизора» слышал о комедии «Приезжий из столицы» или был знаком с ней в рукописи. В данном случае более плодотворным оказывается типологический подход к анализу указанных произведений, обнаружение типологических схождений и аналогий, с одной стороны, и с другой — значительных расхождений в трактовке известного сюжета. В названии пьесы Квитки-Основьяненко «Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе» содержится намек на ситуацию ревизора. Гоголь отходит от традиции двойных названий, характерных для произведений классицистических и сентиментальных. Название его комедии звучит просто и точно отражает ситуацию, положенную в ее основу. Оба произведения состоят из пяти действий. У Гоголя, как и у его предшественника, почти все действующие лица комедии имеют говорящие фамилии, однако по своему характеру эти фамилии значительно отличаются. В комедии Квитки «Приезжий из столицы» фамилии подчеркивают род занятий героя или свойственную ему особенность. Это своего рода маркеры. Например, городничий Трусилкин — человек осторожный и сомневающийся, он все время боится, как бы чего не вышло. Довольно прямолинейны и фамилии других персонажей: Спалкин — уездный судья, Печаталкин — почтовый экспедитор, Ученосветов — смотритель уездных училищ, Пустолобов — приезжий из столицы, Шарин — пристав. В гоголевской пьесе фамилии тоже подчеркивают ведущую черту характера героя, однако они не столь прямолинейны и вызывают множество ассоциаций, их расшифровка предполагает игру с читателем. Это касается фамилии Хлестакова, который является воплощением хвастовства и беззастенчивой лжи, а также городничего Сквозник-Дмухановского, двойная фамилия которого содержит намек на знатное происхождение и вместе с тем вызывает улыбку, ассоциируясь с выражением «продувная бестия». Данная фамилия соответствовала гоголевской характеристике в «Замечаниях для господ актеров» — «хотя и взяточник, однако ведет себя очень солидно» (IV, 9). Элементы игры ощутимы в фамилиях двойников — Бобчинского и Добчинского, почти во всем похожих друг на друга. В некоторых случаях наименование героев в пьесе «Ревизор» имеет социальную окраску, о чем свидетельствует, в частности, фамилия Держиморды, который, по словам Городничего, «для порядка всем ставит фонари под глазами: и правому и виноватому» (IV, 24). Гоголевский «Ревизор» и «Приезжий из столицы» Квитки отличаются в жанровом отношении. По своим жанровым признакам пьеса Квитки — нравоучительная комедия с ярко выраженным водевильным началом, поскольку ведущую роль в ее развитии играют мотивы путаницы и суматохи. По сути, это комедия-водевиль, в которой преобладают типы водевильных героев, вызывающих улыбку и смех. К таким героям относятся, в частности, типы провинциальных водевильных кокеток, а также смешные типы чиновников. Нравоучительный характер комедии Квитки сказывается в том, что в ней наряду с отрицательными персонажами действуют и добродетельные герои, в частности, племянница городничего Анна Петровна Любимова, ее опекун Отчетин, а также полюбивший ее майор Милов. Комедия Гоголя «Ревизор» по жанру — глубоко новаторское произведение, не имеющее аналогов в русской литературе того времени. Отметив, что изображенный в «Ревизоре» город по структуре ближе всего к городу из комедии Квитки-Основьяненко «Приезжий из столицы», Ю. В. Манн указывает на стремление Гоголя охватить все стороны общественной жизни и управления. Если у Квитки представлены три чиновника — судья Спалкин, почтовый экспедитор Печаталкин, смотритель училищ Ученосветов, то у Гоголя охвачено судопроизводство (Ляпкин-Тяпкин), просвещение (Хлопов), здравоохранение (Гибнер), просвещение (Хлопов), социальное обеспечение (Земляника). «Такого широкого взгляда на официальную жизнь русская комедия еще не знала», — замечает исследователь¹⁴. Пустолобов в интерпретации Квитки — тип мошенника и плута, пытающегося извлечь выгоду из сложившейся ситуации. Сходство между ним и Хлестаковым — чисто внешнее, несмотря на то, что оба они оказываются в роли ревизора. На протяжении всей комедии Пустолобов «плутует» и врет сознательно, целенаправленно. Торжественный прием в уездном городе и рапорт городничего он воспринимает как должное. Характеризуя поведение Пустолобова, автор дает понять, что он быстро входит в роль ревизора, благодарит городничего за порядок в городе, просит представить чиновников и т. д. В ремарках указывается, что он ведет себя «важно», «с важными приемами». Один из городских чиновников — смотритель уездных училищ Ученосветов — узнает в нем своего знакомого и приходит в недоумение: «...Неужели наш повеса Пустолобов, выгнанный из университета за дурное поведение, теперь великий, важный и даже умный человек?»¹⁵. В комедии Квитки, как и в гоголевском «Ревизоре», намерения и характер мнимого ревизора раскрываются во время его встреч с чиновниками. Чтобы подчеркнуть свою значимость, Пустолобов часто употребляет слова «Россия», «Европа», что производит комическое впечатление. Например, Ученосветову он говорит, что «утвердил равновесие в Европе», а городничему, предложившему ему отдохнуть после дороги, заявляет: «Мне отдыхать? Что же было бы тогда с Россиею, ежели я спал бы после обеда!»¹⁶. В диалоге с сестрой городничего звучат такие же реплики Пустолобова: «Что скажет история?», «Что скажет ожидающая Европа?»¹⁷. Однако заявления подобного рода не настораживают чиновников уездного города, что позволяет мнимому ревизору вести себя с ними так, как они, с его точки зрения, того заслуживают. Из диалогов и внутренних монологов Пустолобова становится ясно, что он собирается выгодно жениться, улучшить свое материальное благосостояние, идя напролом и руководствуясь принципом «На мой век дураков станет»¹⁸. Он ведет переговоры о женитьбе на племяннице городничего, за которой числится большое наследство. У самого городничего он просит 500 рублей взаймы, мотивируя это тем, что получено «предписание» по финансовой части выдать ему деньги там, где он вздумает их получить. В отличие от Пустолобова Хлестаков с самого начала произведения чистосердечен в своих признаниях, которые производят от этого не меньший, а, пожалуй, гораздо больший комический эффект. Так, услышав о предложении городничего переехать на другую квартиру, он возмущенно заявляет: «Нет, не хочу. Я знаю, что значит на другую квартиру: то-есть в тюрьму. Да какое вы имеете право. Да как вы смеете?.. Да вот я... Я служу в Петербурге» (IV, 33). Парадоксальность и комизм ситуации в пьесе Гоголя заключается как раз в том, что искренние признания героя воспринимаются окружающими как ложь. Например, при встрече с городничим в гостинице, он сознается, что долго бы просидел здесь, потому что «совсем не знал, чем заплатить», что едет в Саратовскую губернию, в собственную деревню: «...батюшка меня требует. Рассердился, старик, что до сих пор ничего не выслужил в Петербурге. Он думает, что так вот приехал, да сейчас тебе Владимира в петлицу и дадут» (IV, 35-36). Но реплики городничего, произнесенные «в сторону», свидетельствуют о том, что он не верит признаниям приезжего, поскольку все его мысли сосредоточены на ревизоре: «Да, рассказывай, не знал, чем заплатить! <...> В Саратовскую губернию! А? И не покраснеет!» (IV, 35). Известно, что Гоголь считал роль Хлестакова одной из самых трудных. В «Замечаниях для господ актеров» он подчеркивал: «Чем более исполняющий эту роль покажет чистосердечия и простоты, тем более он выиграет» (IV, 9). В ходе сюжетного развития Хлестаков постепенно осваивается с положением, в котором оказался. Будучи «человеком ничтожнейшим», как характеризовал его сам Гоголь, «не имея никакого желания надувать, он позабывает сам, что лжет» (IV, 117). В шестом явлении третьего действия ложь Хлестакова в доме городничего производит магическое действие на окружающих и заставляет их дрожать от страха. Здесь герой начинает фантазировать о том, как однажды «даже управлял департаментом», какой страх наводил на подчиненных: «...бывало: прохожу через департамент — просто землетрясенье — все дрожит, трясется, как лист. <...> Я им всем задал острастку. Меня сам государственный совет боится» (IV, 50). Эти и многие другие примеры свидетельствуют о том, что социальный, сатирический компонент представлен в пьесе Гоголя гораздо более ярко, нежели в комедии Квитки. В жанровом отношении «Ревизор» Гоголя — социальная и даже политическая комедия, важную роль в которой играет мотив «грешков» чиновников, а основной «пружиной» в развитии сюжетного действия является мотив страха. Ю. В. Манн справедливо указывает, что страх «вошел в поэтику комедии». Исследователь подчеркивает, что Гоголь нарисовал в «Ревизоре» свой «сборный город», что этот город последовательно иерархичен, а автор комедии стремится максимально охватить все стороны его общественной жизни¹⁹. Комедии Квитки и Гоголя (чья пьеса характеризуется необыкновенной цельностью, динамизмом, тем, что все в ней подчинено единому замыслу) отличаются также характерами героев — городничего, чиновников и мнимого ревизора, и особенностями художественной структуры. В пьесе Квитки, в частности, кроме сюжетной линии «ревизора» не менее важную роль играет любовная линия. Существенны и отличия в стиле и уровне драматургического мастерства. Гоголь в «Ревизоре» — мастер развития сюжетного действия. В комедии нет лишних сцен и характеров, не связанных с главной интригой. Автор при помощи одной реплики городничего мастерски «завязывает» сюжетное действие: «Я пригласил вас, господа, с тем, чтобы сообщить вам пренеприятное известие. К нам едет ревизор» (IV, 11). В отличие от гоголевской пьесы комедия Квитки имеет затянутую экспозицию. Сообщение о приезде «важной и знатной особы» появляется только в конце первого действия. Этот эпизод является одним из самых напряженных в развитии первого действия. Среди разных новостей в письме, адресованном городничему, значилась безобидная, на первый взгляд, информация: «При сем спешу вас уведомить: держите ухо востро! Через ваш город поедет важная и знатная особа, но кто — неизвестно. <...> Он едет якобы в Крым, но имейте предосторожность. Он выезжает завтра и по расчету будет с сим письмом»²⁰. Заметим, что слово «ревизор» в процитированном письме отсутствует. Но для трусливого и осторожного городничего, размышляющего о том, кто же эта «важная и знатная особа...», ответ однозначен: «Верно, ревизор»²¹. Этот эпизод и является завязкой сюжетного действия. Именно он определяет весь ход его дальнейшего развития, поскольку вслед за известием о приезде ревизора, начинаются приготовления к его встрече. Появление жандарма в финале пьесы гоголевской пьесы с сообщением о том, что «приехавший по именному повелению из Петербурга чиновник» требует городничего к себе, производит эффект «окаменения» и немой сцены. Развязка сюжетного действия комедии Квитки имеет совершенно иной характер. Здесь частный пристав вручает городничему бумагу, присланную с жандармом от гражданского губернатора. В своем письме губернатор сообщает, что «откомандированный в некоторые губернии титулярный советник Пустолобов <...> осмелился выдавать себя за важного государственного чиновника...»²². Губернатор приказывал городничему немедленно арестовать Пустолобова и прислать к нему с жандармом. В комедии Квитки нет немой сцены, без которой трудно представить гоголевского «Ревизора». Однако автор дает понять, что у чиновников города наконец-то открылись глаза на сущность происходящего. Городничий с горечью сознается, думая о Пустолобове: «Да ведь же мастер лясы подпускать! Вообразите, что всех нас одурил и мы все перед ним опешили»²³. В том, что грешен, вынужден признаться и смотритель учебных заведений, ведь именно ему мнимый ревизор обещал «и чин, и крест», только бы он не сознался, что знает его и «все его шалости». Комедия Квитки «Приезжий из столицы» имеет счастливый финал: порок наказан, добродетель восторжествовала. Плут и мошенник Пустолобов оказался в руках полиции, чиновники города получили хороший урок, а положительные во всех отношениях герои — Анна Петровна Любимова и искавший ее руки Милов — соединили свои судьбы. И Квитка-Основьяненко, и Гоголь используют хронотоп уездного города. В созданных ими комедиях совпадают многие мотивы, в частности, мотив получения письма о приезде важной особы или ревизора, мотив подготовки к его приезду, а также мотивы «грешков», обмана и страха. Итак, обе комедии имеют черты сходства и различия в развитии сюжетного действия, однако существующая между ними связь объясняется не заимствованием или влиянием, как считали некоторые дореволюционные исследователи, например Н. В. Волков²⁴. Близость между комедией Квитки и «Ревизором» Гоголя имеет типологический характер, объясняется сходством жизненных ситуаций, ведь оба произведения восходят к анекдотам о «мнимом» ревизоре. Безусловно, Гоголь создал гениальную комедию, но данный факт не умаляет значения комедии его предшественника в разработке сходного сюжета. Несправедливой была бы недооценка труда Квитки-Основьяненко, неправомерным представляется социологический подход к его первой пьесе, заметный даже в некоторых авторитетных исследованиях. Например, Э. Л. Войтоловская, сравнивая общую для обеих комедий ситуацию, упрекает автора «Приезжего из столицы» в том, что он «не понял ее социальной значимости, не сумел использовать ее разоблачительную силу»²⁵. Но это и не входило в задачи автора, создавшего комедию-водевиль, которая была написана в соответствии с общей эволюцией драматургии и театральными запросами конца 1820-х годов и оставила свой след в истории литературы. Новаторский характер гоголевской комедии «Ревизор» по-настоящему осознается в сравнении с произведениями, близкими по тематике и мотивной организации. К таким произведениям, в первую очередь, относится «Приезжий из столицы» Квитки-Основьяненко. Сопоставительный анализ двух комедий подчеркивает самобытность созданного Гоголем шедевра, значение его художественных открытий, а также то, что каждый из авторов по-своему подошел к освещению традиционного сюжета о мнимом ревизоре. === Примечания === 1. Пушкин А. С. Полн. собр. соч.: В 16 т. М. – Л., 1937–1949. Т. VIII. Ч. 1. С. 431. 2. См.: Гоголь Н. В. Полное собрание сочинений и писем: В 23 т. М., 2003. Т. 4 / Комментарий И. А. Зайцевой, Ю. В. Манна. С. 645–649. 3. Там же. 4. Данилевский Г. П. Г. Ф. Квитка-Основьяненко (Г. Ф. Квитка). Материалы для истории украинской литературы. Статья первая // Отечественные записки. 1855. № 11. С. 41. 5. Там же. 6. Айзеншток И. К вопросу о литературных влияниях (Г. Ф. Квитка и Н. В. Гоголь) // Известия отделения русского языка и словесности Рос. АН 1919 г. Т. ХХIV. Кн. 1. Петроград. 1922. С. 23–42. 7. Данилевский Г. П. Г. Ф. Квитка-Основьяненко (Г. Ф. Квитка). Материалы для истории украинской литературы. Статья первая // Отечественные записки. 1855. № 11. С. 42. 8. Там же. С. 44. 9. Там же. С. 43. 10. Там же. С. 43. 11. См.: Волков Н. В. К истории русской комедии. Зависимость «Ревизора» Гоголя от комедии Квитки «Приезжий из столицы». СПб., 1899; Лященко А. И. «Ревизор» Гоголя и комедия Квитки // Памяти Леонида Николаевича Майкова. СПб., 1902. С. 523-540; Баженов Н. Г. Ф. Квитка как вдохновитель Гоголя. К вопросу о литературном заимствовании. Харьков, 1916; Айзеншток И. Указ. соч. 12. Крутікова Н. Є. Гоголь та українська література (30-80 роки ХІХ століття). Киев, 1957. С. 67. 13. Зубков С. Д. Русская проза Г. Ф. Квитки и Е. П. Гребенки в контексте русско-украинских литературных связей. Киев, 1979. C. 33. 14. Манн Ю. В. Поэтика Гоголя. Изд. 2-е, доп. М., 1988. С. 190. 15. Квитка-Основьяненко Г. Ф. Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе // Квітка-Основ'яненко Г. Ф. Зібрання творів: У 7 т. Киев, 1978. Т. 1. С. 56. 16. Там же. С. 57. 17. Там же. С. 72. 18. Там же. С. 71. 19. Манн Ю. В. Поэтика Гоголя. С. 190. 20. Квитка-Основьяненко Г. Ф. Указ. соч. С. 41. 21. Там же. 22. Там же. С. 89. 23. Там же. С. 91. 24. Волков Н. В. Указ. соч. 25. Войтоловская Э. Л. Комедия Н. В. Гоголя «Ревизор»: Комментарий. Л., 1971. С. 26. == Ukrajina od Hryhorija Skovorodu po Ivana Franka. == ODKAZ na dokument v mojom počítači: PDF. ODKAZ na internet: (99+) Ukrajina od Hryhorija Skovorodu po Ivana Franka.Hľadanie identity v podmienkach spoločensko-politického útlaku | Adriana Amir - Academia.edu. V tomto období významnú rolu v procese formovania ukrajinského národného jazyka zohrali literárne diela '''Ivana Kotljarevského''', '''Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka''', '''Petra Hulaka- Artemovského''' a '''Tarasa Ševčenka'''. Za zakladateľa ukrajinskej umeleckej prózy sa považuje '''Hryhorij Kvitka Osnovjanenko''', ktorý tiež písal spočiatku v ruštine a neskôr v ukrajinčine, v jeho prózach sa objavujú prvky sentimentalizmu, burlesky, folklóru i fantastiky.. == Kvitka-Osnovianenko, Hryhorii. == '''''Kvitka-Osnovianenko, Hryhorii (encyclopediaofukraine.com).''''' '''Kvitka-Osnovianenko, Hryhorii''' [Квітка-Основ’яненко, Григорій; Kvitka-Osnov'janenko, Hryhorij], b 29 November 1778 in Osnova, now a suburb of Kharkiv, d 20 August 1843 in '''Kharkiv'''. Writer; cultural and civic figure. At the age of 23 he entered the Kuriazh Monastery, but after serving as a novice for 10 months he returned to secular life. His religiosity remained a constant throughout his life and is evident in his writings. On his initiative the Kharkiv Theater was established in 1812, and he served as its first director. That year he also helped found and headed the Society of Benevolence, which provided aid to indigent children. He was a benefactor of an '''institute''' for girls and served as a '''county''' '''marshal''' of the '''nobility''' (1816–28), president of the Kharkiv chamber of the criminal court (1840–3), and '''curator''' of the first public book collection in Kharkiv. '''Hryhorij Fedorovyč Kvitka-Osnovjanenko (ukr. Квітка-Основ'яненко, Григорій; Kvitka-Osnovjanenko, Hryhorij),''' * 29. november 1778, Osnova, dnes súčasť Charkova, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 20. august 1843, Charkov, Ruská ríša, dnes Ukrajina, bol spisovateľ a kultúrno-občiansky činiteľ. Ako 23-ročný vstúpil do Kuriazskeho monastiera, kde slúžil ako novic, no po 10 mesiacoch sa vrátil do svetského života. Bol nábožný a celý život zachovával svoje hodnoty v oblasti viery aj tvorby. Na základe jeho iniciatívy v roku 1812 vzniklo Charkovské divadlo a zároveň sa stal jeho prvým riaditeľom. V tomto roku tiež pomáhal založiť a viedol ''Blahodijne tovarystvo'',<ref name=":0242" /> ktoré poskytovalo pomoc chudobným deťom. Bol mecenášom inštitútu pre dievčatá, medzi rokmi 1816 – 1828 slúžil ako grófsky maršal (?) v rámci šľachty. Zastával funkciu predsedu senátu trestného súdu v Charkove v rokoch 1840 – 43. Bol kurátorom prvej verejnej zbierky kníh v Charkove. Kvitka began writing rather late in his life, first in Russian and then in Ukrainian. His ''Malorossiiskie anekdoty'' (Little Russian Anecdotes) was written in 1820–2 and published in 1822. Being a member of the provincial '''nobility''', which accepted the existing social and political order as unchangeable, '''Kvitka''' never raised in his writings the issue of social or national injustice. At first he wrote in the tradition of literary travesty represented by '''Ivan Kotliarevsky''', which viewed writing in Ukrainian merely as a pleasant pastime. His first Ukrainian '''short story''', and the first story in modern '''Ukrainian literature'''—‘Saldats’kyi patret: Latyns’ka pobrekhen’ka po nashomu rozkazana’ (A Soldier's Portrait: A Latin Tall Tale Told in Our Tongue, 1833)—is written à la Kotliarevsky. To some extent his other humorous novelettes— ''Parkhymove snidannia'' (Parkhym's Breakfast, 1841), ''Pidbrekhach'' (The Second Matchmaker, 1843), and ''Kupovanyi rozum'' (Purchased Intelligence, 1842)—belong to the same genre. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko začal písať pomerne neskoro/v neskoršom období svojho života – najskôr po rusky, potom v ukrajinčine. V rokoch 1820 – 1822 napísal ''Malorosijskije anekdoty'', ktoré boli vydané v roku 1822. Ako člen miestnej šľachty, ktorá považovala vtedajší sociálny a politický systém za nemenný, Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko nikdy nenastoľoval v svojich dielach záležitosti týkajúce sa sociálneho alebo národnostného útlaku. Najskôr písal v tradícii literárnej paródie reprezentovanej Ivanom Petrovyčom Kotľarevským, ktorý vnímal písanie v ukrajinčine len ako príjemnú zábavu. Jeho prvá ukrajinská poviedka v novej ukrajinskej literatúre – ''Салдатський патрет: Латинська побрехенька по нашому розказана'' (po anglicky ''A Soldier's Portrait: A Latin Tall Tale Told in Our Tongue'') z roku 1833 je napísaná v duchu tvorby Ivana Petroviča Kotľarevského. Jeho niektoré ďalšie humoristické novely: ''Пархімове снідання'' (po anglicky ''Parkhym's Breakfast'') z roku 1841, ''Підбрехач'' (po anglicky ''The Second Matchmaker'') z roku 1843 a ''Купований розум'' (po anglicky ''Purchased Intelligence'') z roku 1842 – patria do určitej miery do rovnakého žánru. Much more important was his collection ''Malorossiiskie povesti'' (Little Russian Novelettes, 2 vols, 1834, 1837), which included ‘Marusia,’ ‘Serdeshna Oksana’ (Poor Oksana), ‘Shchyra liubov’ (True Love), ‘Bozhi dity’ (God's Children), ‘Perekotypole’ (The Tumbleweed), and other stories. In them he moved beyond '''anecdote''' and travesty and showed that the '''Ukrainian language''' can also be used for serious subjects. These tales had a great influence on the subsequent development of '''Ukrainian literature''' and won their author the honorary title of the ‘father of Ukrainian prose.’ Having plots without any social conflict, and characters who are paragons of chastity and piety, Kvitka's serious tales are typical examples of Ukrainian '''sentimentalism''', based on both the literary and the '''oral tradition'''. Kvitka's predilection for '''ethnographic''' detail left a mark on Ukrainian '''prose''' of the 19th and even 20th century. His simple style is attributable to the generally accepted belief that to write in Ukrainian one had to view the subject through the eyes of simple folk. Oveľa dôležitejšou je jeho zbierka ''Малороссійскі повісті'' (po anglicky ''Little Russian Novelettes'') v 2 zväzkoch z rokov 1834 a 1837, v ktorej sa nachádzajú diela ''Маруся'', ''Сердешна Оксана'' (po anglicky ''Poor Oksana''), ''Щира любов'' (po anglicky ''True Love''), ''Божі діти'' (po anglicky ''God's Children''), ''Перекотиполе'' (po anglicky ''The Tumbleweed'')... V týchto dielach prekonal anekdotu a paródiu, čím ukázal, že v ukrajinčine je možné písať aj na vážne témy. Tieto príbehy mali veľký vplyv na následný rozvoj ukrajinskej literatúry, vďaka čomu si Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko vyslúžil aj titul „otca ukrajinskej prózy“. V jeho dielach chýbajú sociálne konflikty a  pre postavy sú charakteristické zdržanlivosť a silná nábožnosť, čo majú byť ideálne vlastnosti človeka. Vážne diela Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka sú typickými príkladmi ukrajinského sentimentalizmu, ktorý je založený na literárnych tradíciách a ľudovej slovesnosti. Kvitka-Osnovjanenkova záľuba pre etnografické detaily mala vplyv na ukrajinskú prózu 19. a dokonca aj 20. storočia. Jeho jednoduchý štýl je možné pripísať všeobecne akceptovanému názoru, že ukrajinské diela sú do veľkej miery písané z pohľadu ukrajinského ľudu. Kvitka's enduring popularity as a playwright rests on the '''comedies''' ''Svatannia na Honcharivtsi'' (Matchmaking at Honcharivka, 1836), ''Shel’menko, volostnoi pysar'' (Shelmenko, the District Scribe, 1831), and ''Shel’menko-denshchyk'' (Shelmenko the Orderly, 1837). He also wrote several comedies in Russian, including ''Priezzhii iz stolitsy, ili sumatokha v uezdnom gorode'' (The Newcomer from the Capital, or the Hubbub in the County Town, 1840), which some critics consider the precursor of '''Nikolai Gogol'''<nowiki/>'s ''Revizor'' (The Inspector-General). His most popular work in Russian was the '''novel''' ''Pan Khaliavskii'' (Master Khaliavsky, 1839). Kvitka's works have appeared in numerous editions. They belong to the '''Classicist''' period and are quite free of '''Romanticism''', which was then coming into vogue. His major contribution was to extend the use of the '''Ukrainian language''' to ‘serious’ '''prose''' and to promote an interest in '''ethnography''' among his literary successors. He also wrote several historical studies of '''Slobidska Ukraine'''; most of them were published in the journal ''Sovremennik''. Stála popularita Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka závisí od komédií ''Сватання на Гончарівці'' (po anglicky ''Matchmaking at Honcharivka'') z roku 1836, ''Шельменко – волостной писарь'' (po anglicky ''Shelmenko the Orderly'') z roku 1837. Niekoľko komédií napísal tiež v ruštine, ktorých príkladom je dielo ''Приезжий из столицы, или Суматоха в уездном городе'' (po anglicky ''The Newcomer from the Capital, or the Hubbub in the County Town'') z roku 1840, ktoré je podľa niektorých kritikov napísané podľa diela Nikolaja Vasilieviča Gogoľa ''Revízor'' (po anglicky ''The Inspector-General''). Jeho najznámejším dielom napísaným v ruštine je román ''Пан Халявський'' (po anglicky ''Master Khaliavsky'') z roku 1839. Práce Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka sa objavujú v početných vydaniach. Jeho hlavným prínosom bolo rozšírenie používania ukrajinčiny na písanie „vážnej“ prózy a vzbudenie záujmu o etnografiu medzi jeho literárnymi pokračovateľmi. Taktiež napísal niekoľko historických štúdií o Slobodnej Ukrajine; väčšina z nich bola publikovaná v časopise ''Современник''. BIBLIOGRAPHY Chalyi, D. ''H.F. Kvitka-Osnov'ianenko (Tvorchist’)'' (Kyiv 1962) Honchar, O. ''Hryhorii Kvitka-Osnov'ianenko: Zhyttia i tvorchist’'' (Kyiv 1969) Sulyma-Blokhyn, O. ''Kvitka i Kulish: Osnovopolozhnyky ukraïns’koï noveli'' (Munich 1969) Honchar, O. ''Hryhorii Kvitka-Osnov'ianenko: Seminarii'', 2nd rev edn (Kyiv 1978) Luts’kyi, Iu. ''Dramaturhiia H.F. Kvitky-Osnov'ianenka i teatr'' (Kyiv 1978) Zubkov, S. ''Hryhorii Kvitka-Osnov'ianenko: Zhyttia i tvorchist’'' (Kyiv 1978) Ivan Koshelivets == Квітка-Основ'яненко Григорій Федорович. == '''''Григорій Квітка-Основ'яненко - засновник художньої прози в українській літературі (profi-forex.org).''''' Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko – zakladateľ umeleckej prózy v ukrajinskej literatúre Григорій Федорович Квітка-Основ'яненко народився 29 листопада 1778 року в Харкові, помер у віці 64 років 20 серпня 1843 року в рідному місті. Класик української літератури, великий письменник і драматург, засновник жанру художньої прози в українській літературі. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa narodil 29. novembra 1778 v meste Charkov, kde ako 64-ročný aj 20. augusta 1843 zomrel. Bol klasikom ukrajinskej literatúry, významným spisovateľom a dramaturgom, zakladateľom žánru umeleckej prózy v ukrajinskej literatúre. === Úspechy Hryhorija Kvitka-Osnovjanenko === Якщо “Енеїда” Котляревського показала, що українська мова ідеально підходить для написання літературних творів, то Григорій Квітка першим створив повноцінний жанр епічної прози, змусивши світ зачитуватися нею вже 300 років, перекладати його повісті, водевілі і історичні розповіді про Україну на десятки мов світу. Ak dielo ''Enejida'' (po slovensky ''____________'') Ivana Petrovyča Kotľarevského ukázalo, že ukrajinčina je ideálna na napísanie literárnych diel, to Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko ako prvý vytvoril plnohodnotný žáner epickej prózy, do akého sa svet začítava už 300 rokov, prekladá jeho románové novely, veselohry a historické rozprávanie o Ukrajine do desiatok jazykov sveta. '''1. Він автор перших серйозних художніх творів, написаних літературною українською мовою.''' Своєю творчістю Квітка-Основ'яненко змусив замовкнути останніх скептиків у середовищі інтелігенції Російської імперії, які вважали до цього часу українську “народну” мову непридатною для повномасштабної літературної творчості, за винятком хіба що жартівливих творів. '''Bol autorom prvých serióznych umeleckých diel napísaných v ukrajinskom literárnom jazyku'''. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko prostredníctvom svojej tvorby umlčal skeptikov v prostredí inteligencie Ruskej ríše, ktorí dovtedy považovali ukrajinský „ľudový“ jazyk za nevhodný na plnohodnotnú literárnu tvorbu okrem humoristických diel. '''Так, завдяки Григорію Квітці-Основ'яненку українська нація отримала повноцінну літературну прозу''', а через десятиліття і поезію Т. Г. Шевченка, що створили фундамент класичної української літератури, на якому згодом виросли твори Івана Нечуя-Левицького, Марка Вовчка, Панаса Мирного, Лесі Українки, Івана Франка, Михайла Коцюбинського та ін. Tak vďaka práve Hryhorijovi Kvitkovi-Osnovjanenkovi ukrajinský národ získal plnohodnotnú literárnu prózu a o desaťročie neskôr aj poéziu Tarasa Hryhorovyča Ševčenka. Ich tvorba vytvorila základ klasickej ukrajinskej literatúry, aký mal neskôr vplyv na diela Ivana Nečuj-Levického, Marka Vovčka, Panasa Myrného, Lesi Ukrajinky, Ivana Jakovyča Franka, Mychajla Kocjubinského... Сучасник Квітки-Основ'яненка філософ і публіцист Олександр Герцен у свій час називав літературу єдиною трибуною, з висоти якої позбавлений суспільної свободи народ може змусити весь світ почути крик свого обурення. Піднесення у творах Квітки-Основ'яненка звичайних українських селян-трудівників, демонстрація їх багатого внутрішнього світу було для письменника мовчазним криком із закликом припинити знищення української ідентичності. Alexandr Ivanovič Gercen, ruský filozof, spisovateľ, novinár a súčasník Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka, v svojej dobe nazýval/považoval literatúru za jedinú tribúnu, z výšky akej ľudia pozbavení spoločenskej slobody môžu prinútiť celý svet počuť krik ich rozhorčenie (lepšie ako slovo ''pobúrenie = znepokojenie''; ''rozhorčenie = spravodlivý hnev''). Vyzdvihnutie obyčajných ukrajinských ťažko pracujúcich roľníkov, demonštrácia ich bohatého vnútorného svet bolo pre spisovateľa tichým krikom s výzvou zastaviť likvidáciu ukrajinskej identity. '''2. Квітка-Основ'яненко - маркер вад в українському суспільстві, який створив своєрідний "стандарт" для наступної української літератури.''' Ще один сучасник Квітки, німецький філософ Людвіг Фейєрбах, стверджував, що справжні письменники відіграють роль сумління для кожної нації. Для української нації Квітка-Основ'яненко, безсумнівно, також був сумлінням. Сатиричні твори письменника з влучною критикою деяких вад суспільства того часу, вочевидь, були спробою присоромити народ, зробити його краще, чесніше і добріше. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol marker vád v ukrajinskej spoločnosti, ktorý vytvoril svojrázny „štandard“ v nasledujúcej ukrajinskej literatúre. Ešte jeden jeho súčasník – nemecký filozof Ludwig Andreas Feuerbach zastával názor, že skutoční spisovatelia zastávajú rolu svedomia každého národa. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol nepochybne aj svedomím. Satirické diela spisovateľa s výstižnou kritikou niektorých chýb vo vtedajšej spoločnosti mali za cieľ zahanbiť národ a urobiť ho lepším, čestnejším a slušnejším. Літературні критики єдині в думці про те, що появу свого часу повістей і оповідань Квітки-Основ'яненка, написаних українською мовою, можна вважати важливим етапом у розвитку не тільки творчості письменника, а й української літератури. Через Квітку-Основ'яненка відбулося істотне поліпшення якості творів українською мовою, література стала більш реалістичною, наблизилася до народу. Literárni kritici sa zhodujú jedine v tom, že vznik románových noviel a poviedok Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka napísaných v ukrajinčine možno považovať za významnú etapu v rozvoji tvorby spisovateľa aj ukrajinskej literatúry. Vďaka nemu sa podstatne zvýšila kvalita diel napísaných po ukrajinsky – literatúra sa stala viac realistickou a bola prístupnejšou pre národ. '''3. Квітка-Основ'яненко - засновник багатьох жанрів української літератури.''' Протягом часового проміжку до тридцятих років 19 століття в новій українській літературі активний розвиток зафіксовано переважно в поезії і драматургії. З часом українська інтелігенція усвідомила, що перелік жанрів необхідно розширювати. Відповіддю епохи на суспільний запит стала поява творчості Григорія Квітки-Основ'яненка. '''3.Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol zakladateľom mnohých žánrov v ukrajinskej literatúre'''. Počas prestávky do 30. rokov 19. storočia dochádzalo v novej ukrajinskej literatúre k aktívnemu rozvoju hlavne poézie a dramaturgie. Ukrajinská inteligencia si však po čase uvedomila, že množstvo žánrov je potrebné rozširovať. Odpoveďou na spoločenské otázky sa stalo objavenie tvorby Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka (?). У творах відомого харківського письменника відображена реальність у пізнавальному ракурсі. Письменник не намагався показати читачам персонажів далеких або смішних. На сторінках творів Квітки кожен читач міг впізнати знайомий з самого дитинства побут. Українське село Григорій Квітка-Основ'яненко зробив декораціями на сцені, де емоції героїв били через край. Через глибину людських переживань, майстерно змальованих літератором, сучасникам розкривалися яскраві кольори української душі. Známy charkovský spisovateľ zobrazoval realitu hlavne z hľadiska poznávacieho hľadiska (aspektu). Spisovateľ sa nesnažil ukázať čitateľom <s>ďaleké</s> alebo komické postavy. Každý čitateľ v jeho dielach mohol spoznať známy spôsob života od útleho detstva. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko zobrazil ukrajinský vidiek prostredníctvom dekorácií na scéne, kde emócie hrdinov boli na hrane. Cez hĺbku ľudského prežívania/zážitkov, ktoré autor majstrovsky zobrazil, súčasníkom sa zobrazili výrazné vlastnosti ukrajinskej duše. З плином часу література перестала бути просто розвагою, на неї було покладено реалістично-пізнавальну функцію. Відображення реалій в широкому спектрі, з людськими труднощами, переживаннями, демонстрацією особистості і життя людей у складних формах буття змушувало літераторів шукати нові жанри. Для реалізації поставлених завдань письменники вимушені були почати творити в епічному жанрі, цю діяльність започаткував саме Квітка-Основ'яненко. Literatúra postupne prestala byť jednoduchým rozptýlením – získala realisticko-kognitívnu funkciu. Zobrazovanie reálií, ľudských ťažkostí, prežívaní či demonštrácia osobnosti a života ľudí v zložitých podmienkach v širokom spektre nútili spisovateľov vyhľadávať/objavovať/používať nové žánre. Aby zrealizovali stanované úlohy, začali písať epické žánre. Prvým z týchto spisovateľov bol Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko. З-під пера Квітки-Основ'яненка вийшли перші романи, повісті, оповідання. Засновник художньої прози в українській літературі дуже точно визначив потреби історичного періоду. Першим твором письменника в прозі стала його відома повість “Маруся”. Варте уваги, що підставою для написання твору стала дискусія з приводу художнього потенціалу української мови. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol autorom prvých románov, románových noviel a poviedok. Zakladateľ umeleckej prózy v ukrajinskej literatúre veľmi presne vyznačil/vytýčil potreby historického obdobia. Prvým prozaickým dielom spisovateľa sa stala známa románová novela ''Marusja'' (po slovensky _____________). Je potrebné podotknúť, že námetom na napísanie diela sa stala diskusia o umeleckom potenciáli ukrajinského jazyka. Літератори того часу досить гостро сперечалися, обговорюючи творчі можливості української літературної мови. До моменту написання Квіткою його повісті критики всерйоз сумнівалися, що, використовуючи українську мову, можна створити прозовий твір. Більше того, у можливість створення повісті трагічної ніхто із сучасників письменника насправді не вірив. Vtedajší spisovatelia sa dosť ostro hádali pri diskusii o kreatívnych možnostiach ukrajinského literárneho jazyka. Kým Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko nenapísal svoje románové novely, kritici vážne pochybovali o možnosti napísať prozaické dielo po ukrajinsky. Navyše, nikto z jeho súčasníkov naozaj neveril, že je možné napísať tragickú románovú novelu/tragický príbeh. '''4. Квітка-Основ'яненко - письменник, що наблизив українську літературу до народу.''' Сцени з життя звичайних мешканців українського села, простого українського народу надихали Квітку-Основ'яненка і служили підставою для подальшої побудови сюжетної лінії. Крім “Марусі”, він став автором ще кількох неримованих творів. Оповідання та повісті Квітки-Основ'яненка літературознавцями розглядаються як величезний крок у напрямку наближеності до народу. '''4.Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko bol spisovateľ, ktorý zbližoval ukrajinskú literatúru a ľudí'''. Príhody zo života obyčajných obyvateľov ukrajinského vidieka – obyčajných Ukrajincov inšpirovali Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka a slúžili ako námety na vytvorenie vedľajšej dejovej línie. Okrem diela  ''Marusja'' (po slovensky ''_______________'') napísal ešte niekoľko nerýmovaných diel. Literárni vedci považujú poviedky a románové novely Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka za výrazný krok v smere priblížiť sa k národu. Слід зазначити, що в історичну епоху, коли творив Квітка-Основ'яненко, пани ставилися до кріпаків як до істот духовно неповноцінних, якогось різновиду робочої худоби. Je potrebné pripomenúť, že v historickom období, kedy tvoril Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko, sa páni správali k nevoľníkom ako k duchovne neplnovýznamovým bytostiam – k akémusi druhu pracujúceho dobytku. Тим не менш позитивними персонажами в творах Квітки-Основ'яненка завжди були хлібороби. Квітка-Основ'яненко став першим українським письменником, який показав будні простих трудівників правдиво, навіть з деяким співчуттям. Саме люди-хлібороби, звичайні селяни в творах літератора виступали як персонажі позитивні, наділені глибокою духовністю. Preto vždy v dielach Hryhorija Kvitku-Osnovjanenka nemenej pozitívnymi postavami boli roľníci. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko sa stal prvým ukrajinským spisovateľom, ktorý pravdivo aj s istými sympatiami zobrazil každodenný deň pracujúcich. Títo roľníci (typickí dedinčania) vystupovali v dielach ako kladné postavy s hlbokým duchovným životom. Українські повісті й оповідання авторства Квітки-Основ'яненка написані, як жива розповідь, яка ведеться від імені “людини з народу”, мудрого старого, що проживає в одному з харківських передмість. Розповідь ведеться від імені навченого досвідом старожила Гришка Основ'яненка. Образ народного оповідача дав письменникові можливість бачити й оцінювати події з точки зору звичайного сільського жителя, вплітати в нитку сюжету фольклорні матеріали, що тільки підвищувало художню виразність творів, їх правдивість. Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko napísal svoje románové novely a poviedky po ukrajinsky ako živé rozprávania z prostredia „človeka z národu“ – (<s>bežného</s> – len ja by som možno doplnil) múdreho a starého človeka, ktorý žije na jednom z predmestí Charkova. Rozprávanie vedie Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko – starousadlík so skúsenosťami z pozorovania. Spisovateľ vďaka postave rozprávača z ľudu mal možnosť vidieť a hodnotiť situácie z pohľadu obyčajného dedinčana, zakomponovať do deja prvky folklóru, výsledkom čoho jeho diela boli umelecky výraznejšie a realistickejšie. Григорія Федоровича Квітку-Основ'яненка критики називають видатним українським письменником дошевченкової епохи. Він є засновником і родоначальником нової української прози, автором першої повісті, оповідання, жанру соціально-побутової комедії. В очах суспільства Квітка звеличив жителя української села - простого трудівника. Письменник показав не лише українському суспільству, а й читачам з усього світу глибину душі простої людини-хлібороба, яка вміє не тільки працювати, але й любити всім серцем. === Цікаве про Квітку-Основ'яненка. === Як згадують сучасники літератора, Квітка-Основ'яненко був людиною цікавою, приємною у спілкуванні. На життєвому шляху великого українця траплялися різні, часом навіть комічні випадки: * перші твори Квітка-Основ'яненко написав російською мовою у 1816 році. Поезія і оповідання Квітки-Основ'яненка опубліковані на сторінках “Українського вісника”, співредактором якого був сам письменник, а також у виданні “Вісник Європи”. Проби пера бажаного схвалення критиків не отримали. Літературознавці того часу назвали твори Квітки-Основ'яненко “не надто досконалими”; * допомогла відкритися всім граням таланту Григорія Квітки-Основ'яненка тільки українська мова. На початку 30 років 19 століття він почав писати рідною мовою. Сучасники письменника відзначають, що важливе значення в розвитку письменницького таланту має особистість дружини Квітки-Основ'яненка. На думку знайомих письменника, завдяки Ганні Григорівні знаменитому харків'янину вдалося стати літератором. Дружина була для Квітки-Основ'яненка перший вдячним читачем і дуже суворим критиком. Працювала вона класною дамою в харківському Інституті шляхетних дівчат. За наполяганням дружини письменник після першої невдалої спроби і розгромною реакції критиків зважився ще раз написати; * Ганна Григорівна Квітко-Основ'яненко, жінка письменника * твори Квітки-Основ'яненка настільки гуманні, в них міститься надмірне співчуття до людей, що навіть Іван Франко називав його одним з письменників, який увійшов до числа перших авторів “людської повісті”; * читачам драматургічні твори Квітки-Основ'яненка більше припали до смаку, ніж проза. Його п'єси “Шельменко-денщик” і “Сватання на Гончарівці” досі не сходять зі сцен українських та зарубіжних театрів, незмінно користуються популярністю; * церемонія поховання Квітка-Основ'яненко зібрала майже все місто, харків'яни бажали провести його в останню путь. Поховали Квітку-Основ'яненка на Холодногірському цвинтарі, але у 1930-х роках церкву на місці поховання знесли, звільнивши землю під будівництво стадіону “Трудові резерви”. Надгробок було перенесено до Покровського собору, а через деякий час - на 2-ге міське кладовище. Зараз вже навряд чи можна з упевненістю сказати, чий прах покоїться під надгробком з ім'ям знаменитого літератора; * відомою зі слів драматурга є історія його роду. У 1604 році в Київ невідомо звідки прийшов старий дід з онуком-сиріткою на ім'я Григорій. Через деякий час дідуся не стало, а Григорій в Києві прижився. Хлопець був дуже красивим і добрим за характером, тому й почали його називати Квіточка, коли виріс - просто Квітка. * Гарний хлопець привернув увагу дочки київського воєводи, дівчина парубкові також сподобалася. Після таємного вінчання молодята підмовляють невелику групу козаків, разом вони здійснюють втечу на вільні, мало освоєні на той час землі Лівобережжя. На березі річки Уди втікачі заснували поселення, яке потім розрослося до Харкова, який в наші часи часто називають Першою столицею України. Праправнука засновника хутора Основа сучасні українці знають, як Григорія Квітку-Основ'яненка. Цю розповідь виклав в одному зі своїх творів сам письменник, історичні факти красиву історію не підтверджують. === Біографія Григорія Квітки-Основ'яненка. === 29 листопада 1778 року народився в селі Основа (сучасна територія Харкова); з дитинства Квітка-Основ'яненко не відрізнявся міцним здоров'ям, до 6 років осліп. У Озерянську пустелю з надією на зцілення хлопчика привезла мати. Після молитов і обмивання обличчя дитини водою з Онуфріївського джерела чудо сталося - Григорій почав прозрівати; освіту на початку життя отримав досить погану, навчався вдома; на 23-му році пішов до Курязького монастиря, де пробув близько 4 років. Після відходу з монастиря і до моменту захоплення театральної та громадською діяльністю вів напівчернечий спосіб життя; активний розвиток суспільного життя Харкова почався з відкриття у 1805 році університету, а у 1812 році в місті з'явився постійний театр. У діяльності театру Квітка-Основ'яненко брав безпосередню участь - як актор, драматург, а потім і театральний історик; у 1812 році Квітка-Основ'яненко засновує Інститут шляхетних дівчат, налагоджує процес видання, публікує і редагує перші в Україні громадсько-літературні журнали “Харьківський Демокрит” і “Український вісник”. В цей же час літератор займається збором коштів на відкриття публічної бібліотеки у Харкові; протягом часу з 1817 по 1828 рік Квітку-Основ'яненка 4 рази вибирають на посаду маршалка Харківського повіту; 1827 роком датується початок літературної діяльності Квітки-Основ'яненка; у 1834 році вийшла перша збірка “Малоросійських повістей, які розповідаються Грицьком Основ'яненком”, до якої увійшли твори “Маруся”, “Салдацький патрет” і “Мертвецький Великдень”. Другий збірка видана в 1837 році. У цей період літератор створює найвідоміші свої твори - “Сердешна Оксана”, “Конотопська відьма”, “От тобі і скарб”, “Козир-дівка”, “Добре роби - добре й буде”, а також один з найвідоміших творів - водевіль “Сватання на Гончарівці”, та ряд інших. Найбільш відомим твором на російській мові є історико-побутовий роман “Пан Халявський”. 20 серпня 1843 року Квітка-Основ'яненко помер у віці 64 років. === Увічнення пам'яті Квітки-Основ'яненка. === У першому виданні “Кобзаря” Шевченка, що вийшов у 1840 році, опубліковано твір “До Основ'яненка”; у 1978 році, до 200-річчя письменника, ім'ям Григорія Федоровича названо колишній Уфимський провулок Харкова - вулицю неподалік від старого університету, тут у 1994 році встановлено пам'ятник авторства скульптора Семена Якубовича та архітектора Юрія Шкодовського; в цьому ж році підприємством “Укрпошта” надрукований художній маркований конверт, у 2003 році на честь письменника випускається поштова марка; залишки колишнього маєтку Квіток відразу за Основ'янським мостом зараз є парком імені Квітки-Основ'яненка; у 2008 році на честь випущена монета номіналом 2 гривні, приурочена до 230-річчю від дня народження драматурга; у 1998 році Олексієм Коломійцевим створений перший український національний мюзикл ”Фемінізм по-українськи” за мотивами водевілю “Бой-жінка”. == Referencie == <references responsive="" /> == Zdroj == * [https://korzar.sme.sk/c/4713957/pracovnici-divadla-alexandra-duchnovica-sa-citia-ako-v-chudobnom.html Pracovníci Divadla Alexandra Duchnoviča sa cítia ako v chudobnom] * [https://pis.sk/clanok/246/v_dad-e_platy_nerastu-_robia_vsak_premiery.html V DAD-e platy nerastú, robia však premiéry (pis.sk)] * {{Preklad|uk|Квітка-Основ'яненко Григорій Федорович|35754524}} * {{Preklad|ru|Квитка-Основьяненко, Григорий Фёдорович|122310534}} * {{Preklad|en|Hryhorii Kvitka-Osnovianenko|1089453299}} * {{Preklad|cs|Hryhorij Kvitka-Osnovjanenko|19945146}}0 r545yst55awf0429ixpchoznilmk3rk 10 653292 7417822 7417317 2022-07-31T11:36:25Z Teslaton 12161 dú. wikitext text/x-wiki {{HS/A/Rám | témy = * [[Ruská invázia na Ukrajinu]] * [[COVID-19]] ** [[Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|na Slovensku]] ** [[Vakcína proti chorobe COVID-19|vakcíny]] | udalosti = {{HS/A/Obrázok | Pelješac_bridge_-_Most_Pelješac_-_Croatia_-_2022-06-16.jpg | popis = [[Most Pelješac]] }} <!-- * {{HS/A/Udalosť | 2022-mm-dd | text | zdroj = URL alebo {{Citácia...}} }} --> * {{HS/A/Udalosť | 2022-07-26 | [[Chorvátsko]] otvorilo [[Most Pelješac]] ponad Malostonský záliv, sprístupňujúci najjužnejšiu časť chorvátskej [[Dalmácia|Dalmácie]] s historickým mestom [[Dubrovník]], od zvyšku krajiny oddelenú [[Neum|neumským koridorom]] na území [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Chorvátsko otvorilo dlho očakávaný most Pelješac | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22970244/chorvatsko-otvorilo-dlho-ocakavany-most-peljesac | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-26}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-07-12 | kozmické agentúry [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] a [[Canadian Space Agency|CSA]] zverejnili prvú sériu vedeckých snímok z [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dunbar | meno = Brian | | url = https://www.nasa.gov/webbfirstimages | titul = First Images from the James Webb Space Telescope dátum prístupu = 2022-07-13}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-07-08 | bývalý japonský premiér [[Šinzó Abe]] zomrel po streľbe počas volebného prejavu v meste [[Nara (Nara)|Nara]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR | odkaz na autora = | titul = Japonský expremiér Šinzó Abe po atentáte zomrel | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/633061-japonsky-expremier-abe-sa-zrejme-stal-obetou-atentatu/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-08 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-06-28 | ministri [[Ján Budaj]] (životné prostredie) a [[Richard Sulík]] (hospodárstvo) neboli odvolaní zo svojich postov vo [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = J. Budaj ostáva vo funkcii šéfa envirorezortu, plénum ho neodvolalo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/j-budaj-ostava-vo-funkcii-sefa-envir/644120-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-06-28 }} {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanci podržali R. Sulíka vo funkcii ministra hospodárstva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-podrzali-r-sulika-vo-funkcii/644121-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-06-28 }} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-06-25 | [[Medzinárodná organizácia Frankofónie|frankofónne]] západoafrické štáty [[Gabon]] a [[Togo]] sa stali novými členmi [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov]] (Commonwealth). | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Britské Spoločenstvo národov prijalo nových členov - Gabon a Togo | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/britske-spolocenstvo-narodov-prijalo/643513-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-25 | dátum prístupu = 2022-06-28}} }} * {{HS/A/Udalosť | 2022-06-24 | [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] zrušil federálne ústavné právo na [[interrupcia|interrupciu]], zavedené rozhodnutím v prípade „[[Roe v. Wade|Roeová verzus Wade]]“ v roku 1973. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najvyšší súd USA ukončil ústavné právo na interrupciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/najvyssi-sud-usa-ukoncil-ustavne/643314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-06-25 }} }} | úmrtia = <!-- * {{HS/A/Úmrtie | 2022|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}} , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku --> * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|28|1940 | osoba = [[Ondrej Demáček]] | popis = slovenský stredoškolský pedagóg, priekopník výuky informatiky}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|26|1919|07|26 | osoba = [[James Lovelock]] | popis = britský ekológ, autor teórie Gaia}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|25|1944|10|15 | osoba = [[David Trimble]] | popis = britský politik, držiteľ Nobelovej ceny za mier a prvý britský minister pre Severné Írsko}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|24|1941|07|29 | osoba = [[David Warner]] | popis = anglický herec}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|15|1935|11|25 | osoba = [[Ivan Bajo]] | popis = slovenský horolezec, publicista, ilustrátor a vysokoškolský pedagóg}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|14|1926|01|01 | osoba = [[Teodor Münz]] | popis = slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej a nemeckej filozofie}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|11|1933|01|28 | osoba = [[Erik Hornung]] | popis = švajčiarsky egyptológ a univerzitný profesor}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|10|1962|05|10 | osoba = [[Anvar Čingizoglu]] | popis = azerbajdžanský spisovateľ, prozaik, scenárista a publicista}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|10|1934|03|08 | osoba = [[Ján Solovič]] | popis = slovenský spisovateľ a dramatik}} * {{HS/A/Úmrtie | 2022|07|08|1954|09|21 | osoba = [[Šinzó Abe]] | popis = japonský politik, bývalý predseda vlády}} | included = <includeonly>1</includeonly> }}<noinclude> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]] * [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]] * [[:en:Template:In the news]] * [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]] * [[:fr:Modèle:Accueil actualité]] * [[:pl:Szablon:Aktualności]] [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]] </noinclude> h94cdp9h78m7cp8x6tctqwefdok8zev 0 653552 7417617 7066340 2022-07-30T19:06:15Z 2001:718:1E02:9124:4D95:1963:361D:2F41 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Tupelo|typ=mesto|obrázok=West Main Street, Tupelo, Mississippi (May 2013).jpg|štát=USA|región={{minivlajka|Mississippi}}[[Mississippi (štát USA)|Mississippi]]|rozloha=167|hustota=228.2|obyvateľov=38114|obyvateľov dátum=2017|PSČ=38801, 38802, 38803 a 38804|predvoľba=662|web={{url|http://www.tupeloms.gov/}}|lokátor=auto|zemepisná dĺžka=-88.725556|zemepisná šírka=34.259444}} '''Tupelo''' (anglická výslovnosť {{IPA2|ˈtuːpəloʊ}}) je [[mesto]] v americkom státe [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], na južnom pobreží [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Podľa odhadu z roku 2017 tu žilo 38 114 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=U.S. Census Bureau QuickFacts: Tupelo city, Mississippi|url=https://www.census.gov/quickfacts/tupelocitymississippi|vydavateľ=www.census.gov|dátum prístupu=2020-07-26|jazyk=en}}</ref> Tupelo je siedmym najväčším mestom v Mississippi a je považované za obchodné, priemyslové a kultúrne centrum severného Mississippi. Narodil sa tu napríklad spevák a herec [[Elvis Presley]]. Taktiež sa to aj používa na pomenovanie amatérskeho twitch streamera menom Papasta. == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Tupelo (Mississippi)|18119717}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Mestá v Mississippi]] d632x8lmk9oa6snt0bhbx39l2he7n4p 7417619 7417617 2022-07-30T19:11:12Z Kendo13 209461 Revízia 169.54.87.93 používateľa [[Special:Contributions/2001:718:1E02:9124:4D95:1963:361D:2F41|2001:718:1E02:9124:4D95:1963:361D:2F41]] ([[User talk:2001:718:1E02:9124:4D95:1963:361D:2F41|diskusia]]) bola vrátená: revert vandalismu wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Tupelo|typ=mesto|obrázok=West Main Street, Tupelo, Mississippi (May 2013).jpg|štát=USA|región={{minivlajka|Mississippi}}[[Mississippi (štát USA)|Mississippi]]|rozloha=167|hustota=228.2|obyvateľov=38114|obyvateľov dátum=2017|PSČ=38801, 38802, 38803 a 38804|predvoľba=662|web={{url|http://www.tupeloms.gov/}}|lokátor=auto|zemepisná dĺžka=-88.725556|zemepisná šírka=34.259444}} '''Tupelo''' (anglická výslovnosť {{IPA2|ˈtuːpəloʊ}}) je [[mesto]] v americkom státe [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], na južnom pobreží [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Podľa odhadu z roku 2017 tu žilo 38 114 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=U.S. Census Bureau QuickFacts: Tupelo city, Mississippi|url=https://www.census.gov/quickfacts/tupelocitymississippi|vydavateľ=www.census.gov|dátum prístupu=2020-07-26|jazyk=en}}</ref> Tupelo je siedmym najväčším mestom v Mississippi a je považované za obchodné, priemyslové a kultúrne centrum severného Mississippi. Narodil sa tu napríklad spevák a herec [[Elvis Presley]]. == Referencie == {{Referencie}} *{{Preklad|cs|Tupelo (Mississippi)|18119717}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Mestá v Mississippi]] aky4p13qge77vh2vdbss308wl44r5rg 0 655130 7417774 7391724 2022-07-31T09:09:51Z 185.46.132.28 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ľubomír Bajaník | Popis osoby = slovenský televízny moderátor, spravodajca a redaktor | Dátum narodenia = {{dnv|1977|04|23}} | Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Zamestnanie = [[televízia (prenos)|televízny]] [[moderátor (povolanie)|moderátor]], spravodajca a [[redaktor]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Aktívne roky = [[1996]] – súčasnosť | Známy vďaka = [[Správy RTVS]], [[SK Dejiny]] | Partnerka = | Deti = |Príbuzní=Martin Bajaník {{Small|(bratranec)}}}} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Ľubomír Bajaník''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[23. apríl]] [[1977]], [[Zlaté Moravce]]) je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízny]] [[moderátor (povolanie)|moderátor]], spravodajca a [[redaktor]]. V súčasnosti je odborným asistentom na [[Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave|Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. == Životopis == Pochádza zo Zlatých Moraviec. Jeho starí otcovia boli [[Železnica|železničiari]], jeden bol [[Výpravca|výpravcom]], druhý [[Rušňovodič|rušňovodičom]].<ref name="sarm">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ľubo Bajaník: Z obleku rovno do montérok|url=https://sarm.pluska.sk/pribehy/lubo-bajanik-obleku-rovno-monterok|vydavateľ=sarm.pluska.sk|dátum vydania=2011-08-11|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk}}</ref> Absolvoval magisterské štúdium história – [[Angličtina|anglický jazyk]] a literatúra na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave. Medzi rokmi [[1996]]{{--}}[[2000]] bol externým hlásateľom [[Slovenská televízia|STV]] a v rokoch [[1999]] a [[2000]] externým hlásateľom [[TV Luna]]. Rok na to bol režisérom denného vysielania na vysielacom pracovisku. Od roku [[2001]] pôsobí v [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] ako súčasť spravodajského tímu, redaktor zahraničného spravodajstva, moderátor [[Správy RTVS|Správ RTVS]] a vedúci skupiny moderátorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Životopis|url=https://fphil.uniba.sk/katedry-a-odborne-pracoviska/katedra-zurnalistiky/clenovia-katedry/lubomir-bajanik/zivotopis/|vydavateľ=fphil.uniba.sk|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk-SK}}</ref> V roku [[2010]] sa rozhodol s dvomi kamarátmi otvoriť kaviareň s nádychom [[19. storočie|19. storočia]] v centre [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name="sarm"/> V roku [[2017]] bol nominovaný a v rokoch [[2018]] a [[2019]] vyhral ocenenie Moderátor spravodajstva ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Divácka televízna anketa OTO 2017 pozná svojich víťazov! Ktoré tváre milujú Slováci najviac?|url=https://www.slovakwoman.sk/divacka-televizna-anketa-oto-2017-pozna-svojich-vitazov-ktore-tvare-miluju-slovaci-najviac/|dátum vydania=2017-03-12|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk-SK|priezvisko=Deny}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OTO 2018: K slovu sa výrazne dostala politika, do Siene slávy vstúpil Milan Kňažko (Bohumilov zápisník)|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1712401-oto-2018-k-slovu-sa-vyrazne-dostala-politika-do-siene-slavy-vstupil-milan-knazko-bohumilov-zapisnik|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OTO 2019: Adela sa pochválila vylepšením, Junior sa navážal do Vinczeho, Ďurianová musela...|url=https://sarm.pluska.sk/celebrity/oto-2019-adela-pochvalila-vylepsenim-junior-navazal-vinczeho-durianova-musela|vydavateľ=sarm.pluska.sk|dátum vydania=2019-04-14|dátum prístupu=2020-09-03|jazyk=sk}}</ref> Od [[jeseň|jesene]] [[2017]] moderuje televíznu relácie ''SK Dejiny''. V roku [[2020]] dokončil [[doktorand]]ské štúdium teórie a dejín žurnalistky na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osoby, ktoré získali titul na UK|url=http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do|vydavateľ=absolventi.uniba.sk|dátum prístupu=2021-12-08}}</ref> Zúčastní sa súťaže [[Tvoja tvár znie povedome]]. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]] [[Kategória:Slovenskí moderátori]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] 4ao1a965rfihav5x4iieve1odb9hkql 4 656924 7417616 7416668 2022-07-30T19:01:25Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' style='width:100%' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q108732570|Q108732570]] | | [[Ondrej Demáček]] | 1940 | 2022-07-29 | slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | | | | [[Považská Bystrica]] | | |- | [[:d:Q210898|Q210898]] | [[Súbor:James Lovelock, 2005 (cropped).jpg|center|75px]] | [[James Lovelock]] | 1919-07-26 | 2022-07-26 | | ''[[:d:Q864503|biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q24387326|mythographer]]''<br/>''[[:d:Q15839134|ekológ]]''<br/>''[[:d:Q3578589|environmentalist]]''<br/>''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemist]]''<br/>''[[:d:Q846430|futurist]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q19801|Letchworth Garden City]]'' | ''[[:d:Q306685|Abbotsbury]]'' | |- | [[:d:Q192556|Q192556]] | [[Súbor:Official portrait of Lord Trimble crop 2.jpg|center|75px]] | [[David Trimble]] | 1944-10-15 | 2022-07-25 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q808967|barrister]]'' | ''[[:d:Q22979245|Leader of the Ulster Unionist Party]]''<br/>''[[:d:Q22979263|First Minister of Northern Ireland]]''<br/>''[[:d:Q35921591|Member of the 53rd Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q36634044|Member of the 52nd Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q37303721|Member of the 2nd Northern Ireland Assembly]]''<br/>''[[:d:Q18952564|Member of the House of Lords]]''<br/>''[[:d:Q37303731|Member of the 1st Northern Ireland Assembly]]''<br/>''[[:d:Q41582627|Member of the 51st Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q41582624|Member of the 50th Parliament of the United Kingdom]]'' | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Belfast]] | [[Belfast]] | |- | [[:d:Q363271|Q363271]] | [[Súbor:David Warner (Actor) Rory Lewis Photographer.jpg|center|75px]] | [[David Warner]] | 1941-07-29 | 2022-07-24 | | [[herec]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Manchester]] | ''[[:d:Q2090609|Northwood]]'' | |- | [[:d:Q13419654|Q13419654]] | | [[Ivan Bajo]] | 1935-11-25 | 2022-07-15 | | | | [[Slovensko]] | [[Bratislava]] | | |- | [[:d:Q12777374|Q12777374]] | | [[Teodor Münz]] | 1926-01-01 | 2022-07-14 | slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej a nemeckej filozofie | [[filozof]] | | [[Slovensko]] | [[Vrútky]] | | |- | [[:d:Q117212|Q117212]] | | [[Erik Hornung]] | 1933-01-28 | 2022-07-11 | | ''[[:d:Q1350189|egyptológ]]''<br/>''[[:d:Q3621491|archeológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Švajčiarsko]]<br/>[[Lotyšsko]] | [[Riga]] | | |- | [[:d:Q12027475|Q12027475]] | | [[Ján Solovič]] | 1934-03-08 | 2022-07-10 | | [[spisovateľ]]<br/>[[dramatik]]<br/>[[politik]] | [[Poslanec]] | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Pliešovce]] | | |- | [[:d:Q12850258|Q12850258]] | [[Súbor:Enver Chingizoğlu.JPG|center|75px]] | [[Anvar Čingizoglu]] | 1962-05-10 | 2022-07-10 | | [[historik]]<br/>[[novinár]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]'' | | [[Sovietsky zväz]]<br/>[[Azerbajdžan]] | ''[[:d:Q12847627|Xudayarlı]]'' | [[Baku]] | ''[[:d:Q12847627|Xudayarlı]]'' |- | [[:d:Q17277180|Q17277180]] | | [[Alexander Strelinger]] | 1934-09-10 | 2022-07-10 | slovenský kameraman a fotograf | [[fotograf]]<br/>[[kameraman]] | | [[Slovensko]] | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | | |- | [[:d:Q132345|Q132345]] | [[Súbor:Shinzō Abe Official.jpg|center|75px]] | [[Šinzó Abe]] | 1954-09-21 | 2022-07-08 | | [[štátnik]] | ''[[:d:Q274948|Prime Minister of Japan]]''<br/>''[[:d:Q1078482|Chief Cabinet Secretary]]''<br/>''[[:d:Q17506823|member of the House of Representatives of Japan]]''<br/>''[[:d:Q11612963|President of the Liberal Democratic Party]]'' | [[Japonsko]] | [[Šindžuku]] | ''[[:d:Q11445184|Nara Medical University Hospital]]'' | ''[[:d:Q11537163|Kirigaya Funeral Hall]]'' |- | [[:d:Q110930|Q110930]] | [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|center|75px]] | [[Robert Curl]] | 1933-08-23 | 2022-07-03 | americký chemik | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Alice (Texas)|Alice]] | [[Houston]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] 4yxntt6rcp2ixfdhp3hinmo5m8636cs 7417763 7417616 2022-07-31T07:01:20Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' style='width:100%' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q108732570|Q108732570]] | | [[Ondrej Demáček]] | 1940 | 2022-07-29 | slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | ''[[:d:Q5758653|stredoškolský učiteľ]]''<br/>''[[:d:Q29182003|mathematics teacher]]'' | | | [[Považská Bystrica]] | [[Bratislava]] | |- | [[:d:Q210898|Q210898]] | [[Súbor:James Lovelock, 2005 (cropped).jpg|center|75px]] | [[James Lovelock]] | 1919-07-26 | 2022-07-26 | | ''[[:d:Q864503|biológ]]''<br/>''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q24387326|mythographer]]''<br/>''[[:d:Q15839134|ekológ]]''<br/>''[[:d:Q3578589|environmentalist]]''<br/>''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''<br/>''[[:d:Q2919046|biochemist]]''<br/>''[[:d:Q846430|futurist]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | ''[[:d:Q19801|Letchworth Garden City]]'' | ''[[:d:Q306685|Abbotsbury]]'' | |- | [[:d:Q192556|Q192556]] | [[Súbor:Official portrait of Lord Trimble crop 2.jpg|center|75px]] | [[David Trimble]] | 1944-10-15 | 2022-07-25 | | [[politik]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>''[[:d:Q808967|barrister]]'' | ''[[:d:Q22979245|Leader of the Ulster Unionist Party]]''<br/>''[[:d:Q22979263|First Minister of Northern Ireland]]''<br/>''[[:d:Q35921591|Member of the 53rd Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q36634044|Member of the 52nd Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q37303721|Member of the 2nd Northern Ireland Assembly]]''<br/>''[[:d:Q18952564|Member of the House of Lords]]''<br/>''[[:d:Q37303731|Member of the 1st Northern Ireland Assembly]]''<br/>''[[:d:Q41582627|Member of the 51st Parliament of the United Kingdom]]''<br/>''[[:d:Q41582624|Member of the 50th Parliament of the United Kingdom]]'' | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Belfast]] | [[Belfast]] | |- | [[:d:Q363271|Q363271]] | [[Súbor:David Warner (Actor) Rory Lewis Photographer.jpg|center|75px]] | [[David Warner]] | 1941-07-29 | 2022-07-24 | | [[herec]]<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]'' | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Manchester]] | ''[[:d:Q2090609|Northwood]]'' | |- | [[:d:Q13419654|Q13419654]] | | [[Ivan Bajo]] | 1935-11-25 | 2022-07-15 | | | | [[Slovensko]] | [[Bratislava]] | | |- | [[:d:Q12777374|Q12777374]] | | [[Teodor Münz]] | 1926-01-01 | 2022-07-14 | slovenský filozof, špecialista na dejiny slovenskej a nemeckej filozofie | [[filozof]] | | [[Slovensko]] | [[Vrútky]] | | |- | [[:d:Q117212|Q117212]] | | [[Erik Hornung]] | 1933-01-28 | 2022-07-11 | | ''[[:d:Q1350189|egyptológ]]''<br/>''[[:d:Q3621491|archeológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Švajčiarsko]]<br/>[[Lotyšsko]] | [[Riga]] | | |- | [[:d:Q12027475|Q12027475]] | | [[Ján Solovič]] | 1934-03-08 | 2022-07-10 | | [[spisovateľ]]<br/>[[dramatik]]<br/>[[politik]] | [[Poslanec]] | [[Česko-Slovensko]]<br/>[[Slovensko]] | [[Pliešovce]] | | |- | [[:d:Q12850258|Q12850258]] | [[Súbor:Enver Chingizoğlu.JPG|center|75px]] | [[Anvar Čingizoglu]] | 1962-05-10 | 2022-07-10 | | [[historik]]<br/>[[novinár]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q28389|scenárista]]'' | | [[Sovietsky zväz]]<br/>[[Azerbajdžan]] | ''[[:d:Q12847627|Xudayarlı]]'' | [[Baku]] | ''[[:d:Q12847627|Xudayarlı]]'' |- | [[:d:Q17277180|Q17277180]] | | [[Alexander Strelinger]] | 1934-09-10 | 2022-07-10 | slovenský kameraman a fotograf | [[fotograf]]<br/>[[kameraman]] | | [[Slovensko]] | [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] | | |- | [[:d:Q132345|Q132345]] | [[Súbor:Shinzō Abe Official.jpg|center|75px]] | [[Šinzó Abe]] | 1954-09-21 | 2022-07-08 | | [[štátnik]] | ''[[:d:Q274948|Prime Minister of Japan]]''<br/>''[[:d:Q1078482|Chief Cabinet Secretary]]''<br/>''[[:d:Q17506823|member of the House of Representatives of Japan]]''<br/>''[[:d:Q11612963|President of the Liberal Democratic Party]]'' | [[Japonsko]] | [[Šindžuku]] | ''[[:d:Q11445184|Nara Medical University Hospital]]'' | ''[[:d:Q11537163|Kirigaya Funeral Hall]]'' |- | [[:d:Q110930|Q110930]] | [[Súbor:Robert Curl crop 2009 CHAO.jpg|center|75px]] | [[Robert Curl]] | 1933-08-23 | 2022-07-03 | americký chemik | ''[[:d:Q593644|chemik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | [[Alice (Texas)|Alice]] | [[Houston]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] fqf1zfsanpct5mjtl9u6wcz5gjm5yl7 0 661131 7417513 7417161 2022-07-30T14:39:35Z Bojars 6357 wikify wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Moje československé Vianoce | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[World & Country]], [[folk]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = 37:47 | Dátum vydania = [[13. november]] [[2020]] | Miesto nahratia = 1987 až 2020<br />[[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Maple Tree Music]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Do očí]]<br />(2004) | Tento album = Moje československé Vianoce<br/> (2020) | Nasledujúci album = | Allmusic = | Misc = }} '''''Moje československé Vianoce''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý [[13. november|13. novembra]] [[2020]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Mapple Tree Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Moje Československé Vianoce|url=https://www.discogs.com/release/16186823-Vašo-Patejdl-Moje-Československé-Vianoce|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Team 3'' | Všetko zložené jedným človekom = hudba: Vašo Patejdl (okrem uvednej výnimky) | celková_dĺžka = 37:47 | autorstvo = áno | titul1 = Prskavky | poznámka1 = účinkuje: [[Vašo Patejdl]], [[Detský Zbor Čs. Rozhlasu V Bratislave]] | skladateľ1 = [[Kamil Peteraj]] | dĺžka1 = 2:29 | titul2 = Vánoční píseň | poznámka2 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ2 = [[Petr Šiška]] | dĺžka2 = 2:25 | titul3 = To čo je v nás | poznámka3 = spev: Vašo Patejdl, [[Andrea Zimányiová]] | skladateľ3 = Kamil Peteraj | dĺžka3 = 2:57 | titul4 = Kouzelná noc | poznámka4 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ4 = [[Radim Vaněk]] | dĺžka4 = 3:10 | titul5 = Tajomstvo Vianoc | poznámka5 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ5 = Kamil Peteraj | dĺžka5 = 4:06 | titul6 = Děťátko v jeslích | poznámka6 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ6 = [[Eduard Krečmar]] | dĺžka6 = 3:00 | titul7 = Kúsok nehy | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl, [[Bratislavský Chlapčenský Zbor]] | skladateľ7 = Kamil Peteraj | dĺžka7 = 2:44 | titul8 = Vánoční poselství | poznámka8 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ8 = [[Eduard Krečmar]] | dĺžka8 = 3:14 | titul9 = Adam a Eva | poznámka9 = spev: Vašo Patejdl, [[Heidi Janků]] | skladateľ9 = [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka9 = 3:47 | titul10 = Prečo sa snehuliaci usmievajú | poznámka10 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ10 = [[Václav Šuplata]] | dĺžka10 = 2:34 | titul11 = Staré svetlo Vianoc | poznámka11 = bonus, spev: Vašo Patejdl, [[Pavol Hammel]], [[Katarína Hasprová]], [[Zuzana Marošová]] | skladateľ11 = Kamil Peteraj | dĺžka11 = 4:04 | titul12 = Slávnosť úprimných slov | poznámka12 = bonus, hrá [[Štúdiová Skupina Vaša Patejdla]], spev: Vašo Patejdl, [[Marika Gombitová]], [[Janko Lehotský]] | skladateľ12 = hudba: Marika Gombitová, Vašo Patejdl/ text: Kamil Peteraj | dĺžka12 = 3:17 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, programovanie * [[Juraj Burian]] - gitara (4, 8 to 11) * [[Šárka Marková]] - vokály (8) ;Produkcia * [[Jozef Krajčovič]] - mixovanie, mastering * [[Jakub Viktora]] - fotografie * [[Jiří Strážnický]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2020]] 0tfxnonujpx86fzqppnj6nvkr11w1ct 7417514 7417513 2022-07-30T14:40:42Z Bojars 6357 /* Výroba albumu */ fix wl wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Moje československé Vianoce | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[World & Country]], [[folk]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = 37:47 | Dátum vydania = [[13. november]] [[2020]] | Miesto nahratia = 1987 až 2020<br />[[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Maple Tree Music]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Do očí]]<br />(2004) | Tento album = Moje československé Vianoce<br/> (2020) | Nasledujúci album = | Allmusic = | Misc = }} '''''Moje československé Vianoce''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý [[13. november|13. novembra]] [[2020]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Mapple Tree Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Moje Československé Vianoce|url=https://www.discogs.com/release/16186823-Vašo-Patejdl-Moje-Československé-Vianoce|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Team 3'' | Všetko zložené jedným človekom = hudba: Vašo Patejdl (okrem uvednej výnimky) | celková_dĺžka = 37:47 | autorstvo = áno | titul1 = Prskavky | poznámka1 = účinkuje: [[Vašo Patejdl]], [[Detský Zbor Čs. Rozhlasu V Bratislave]] | skladateľ1 = [[Kamil Peteraj]] | dĺžka1 = 2:29 | titul2 = Vánoční píseň | poznámka2 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ2 = [[Petr Šiška]] | dĺžka2 = 2:25 | titul3 = To čo je v nás | poznámka3 = spev: Vašo Patejdl, [[Andrea Zimányiová]] | skladateľ3 = Kamil Peteraj | dĺžka3 = 2:57 | titul4 = Kouzelná noc | poznámka4 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ4 = [[Radim Vaněk]] | dĺžka4 = 3:10 | titul5 = Tajomstvo Vianoc | poznámka5 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ5 = Kamil Peteraj | dĺžka5 = 4:06 | titul6 = Děťátko v jeslích | poznámka6 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ6 = [[Eduard Krečmar]] | dĺžka6 = 3:00 | titul7 = Kúsok nehy | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl, [[Bratislavský Chlapčenský Zbor]] | skladateľ7 = Kamil Peteraj | dĺžka7 = 2:44 | titul8 = Vánoční poselství | poznámka8 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ8 = [[Eduard Krečmar]] | dĺžka8 = 3:14 | titul9 = Adam a Eva | poznámka9 = spev: Vašo Patejdl, [[Heidi Janků]] | skladateľ9 = [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka9 = 3:47 | titul10 = Prečo sa snehuliaci usmievajú | poznámka10 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ10 = [[Václav Šuplata]] | dĺžka10 = 2:34 | titul11 = Staré svetlo Vianoc | poznámka11 = bonus, spev: Vašo Patejdl, [[Pavol Hammel]], [[Katarína Hasprová]], [[Zuzana Marošová]] | skladateľ11 = Kamil Peteraj | dĺžka11 = 4:04 | titul12 = Slávnosť úprimných slov | poznámka12 = bonus, hrá [[Štúdiová Skupina Vaša Patejdla]], spev: Vašo Patejdl, [[Marika Gombitová]], [[Janko Lehotský]] | skladateľ12 = hudba: Marika Gombitová, Vašo Patejdl/ text: Kamil Peteraj | dĺžka12 = 3:17 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, programovanie * [[Juraj Burian]] - gitara (4, 8 to 11) * [[Šárka Marková]] - vokály (8) ;Produkcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - mixovanie, mastering * [[Jakub Viktora]] - fotografie * [[Jiří Strážnický]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2020]] p5v3pdwyq58nm7xs4y8yu3rndnlb535 7417515 7417514 2022-07-30T14:41:38Z Bojars 6357 drobnosti wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Vašo Patejdl]] | Názov = Moje československé Vianoce | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[World & Country]], [[folk]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = 37:47 | Dátum vydania = [[13. november]] [[2020]] | Miesto nahratia = 1987 až 2020<br />[[Štúdio Relax|Relax Recording Studio]], [[Bratislava]] | Popis = | Vydavateľ = [[Maple Tree Music]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Do očí]]<br />(2004) | Tento album = Moje československé Vianoce<br/> (2020) | Nasledujúci album = | Allmusic = | Misc = }} '''''Moje československé Vianoce''''' je štúdiový [[album]] [[Vašo Patejdl|Vaša Patejdla]], ktorý [[13. november|13. novembra]] [[2020]] vydalo hudobné vydavateľstvo [[Mapple Tree Music]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vašo Patejdl - Moje Československé Vianoce|url=https://www.discogs.com/release/16186823-Vašo-Patejdl-Moje-Československé-Vianoce|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb na CD ''Moje československé Vianoce'' | Všetko zložené jedným človekom = hudba: Vašo Patejdl (okrem uvednej výnimky) | celková_dĺžka = 37:47 | autorstvo = áno | titul1 = Prskavky | poznámka1 = účinkuje: [[Vašo Patejdl]], [[Detský Zbor Čs. Rozhlasu V Bratislave]] | skladateľ1 = [[Kamil Peteraj]] | dĺžka1 = 2:29 | titul2 = Vánoční píseň | poznámka2 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ2 = [[Petr Šiška]] | dĺžka2 = 2:25 | titul3 = To čo je v nás | poznámka3 = spev: Vašo Patejdl, [[Andrea Zimányiová]] | skladateľ3 = Kamil Peteraj | dĺžka3 = 2:57 | titul4 = Kouzelná noc | poznámka4 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ4 = [[Radim Vaněk]] | dĺžka4 = 3:10 | titul5 = Tajomstvo Vianoc | poznámka5 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ5 = Kamil Peteraj | dĺžka5 = 4:06 | titul6 = Děťátko v jeslích | poznámka6 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ6 = [[Eduard Krečmar]] | dĺžka6 = 3:00 | titul7 = Kúsok nehy | poznámka7 = spev: Vašo Patejdl, [[Bratislavský Chlapčenský Zbor]] | skladateľ7 = Kamil Peteraj | dĺžka7 = 2:44 | titul8 = Vánoční poselství | poznámka8 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ8 = [[Eduard Krečmar]] | dĺžka8 = 3:14 | titul9 = Adam a Eva | poznámka9 = spev: Vašo Patejdl, [[Heidi Janků]] | skladateľ9 = [[Ľuboš Zeman]] | dĺžka9 = 3:47 | titul10 = Prečo sa snehuliaci usmievajú | poznámka10 = spev: Vašo Patejdl | skladateľ10 = [[Václav Šuplata]] | dĺžka10 = 2:34 | titul11 = Staré svetlo Vianoc | poznámka11 = bonus, spev: Vašo Patejdl, [[Pavol Hammel]], [[Katarína Hasprová]], [[Zuzana Marošová]] | skladateľ11 = Kamil Peteraj | dĺžka11 = 4:04 | titul12 = Slávnosť úprimných slov | poznámka12 = bonus, hrá [[Štúdiová Skupina Vaša Patejdla]], spev: Vašo Patejdl, [[Marika Gombitová]], [[Janko Lehotský]] | skladateľ12 = hudba: Marika Gombitová, Vašo Patejdl/ text: Kamil Peteraj | dĺžka12 = 3:17 }} == Výroba albumu == * [[Vašo Patejdl]] - klávesové nástroje, programovanie * [[Juraj Burian]] - gitara (4, 8-11) * [[Šárka Marková]] - vokály (8) ;Produkcia * [[Jozef Krajčovič (hudobník)|Jozef Krajčovič]] - mixovanie, mastering * [[Jakub Viktora]] - fotografie * [[Jiří Strážnický]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Vašo Patejdl}} [[Kategória:Albumy Vaša Patejdla]] [[Kategória:Hudobné albumy z 2020]] d54knns4pht42ywvn4g1000cgxhvr13 2 663395 7417831 7417446 2022-07-31T11:57:31Z KingisNitro 91359 /* Články na opravu/kontrolu */ wikitext text/x-wiki Na tejto stránke je zoznam vecí, ktoré mám v pláne / na ktorých aktuálne pracujem. Zároveň je to repozitár odkazov, na ktoré som narazil a mohli by sa mi v budúcnosti hodiť. == Články na opravu/kontrolu == * <s>[[Triesloviny]] - triesloviny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kyselina tanínová|url=https://botanic.sk/slovnik-pojmov/kyselina-taninova|vydavateľ=botanic.sk|dátum prístupu=2022-06-07|priezvisko=Botanic.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flavonoidy a Triesloviny - účinné látky buniek, dôležité pre naše zdravie {{!}} Zdravie {{!}} Články|url=https://fitastyl.sk/clanky/zdravie/flavonoidy-a-triesloviny-ucinne-latky-buniek-dolezite-pre-nase-zdravie|vydavateľ=FIT štýl|dátum vydania=2017-08-10|dátum prístupu=2022-06-07|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Triesloviny|url=https://botanic.sk/slovnik-pojmov/triesloviny|vydavateľ=botanic.sk|dátum prístupu=2022-06-07|priezvisko=Botanic.sk}}</ref> katechíny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KATECHINY (zdroj: Čajovník čínský - Camellia sinensis L.)|url=https://www.nutrion.cz/info/detail.php?idzb=126-katechiny-zdroj-cajovnik-cinsky-camellia-sinensis-l|vydavateľ=www.nutrion.cz|dátum prístupu=2022-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katechiny|url=https://www.medaprex.cz/slovnik-pojmu/katechiny-a2482|vydavateľ=www.medaprex.cz|dátum prístupu=2022-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Katechiny|url=https://www.celostnimedicina.cz/katechiny.htm|dátum vydania=2009-07-01|dátum prístupu=2022-06-07|jazyk=cs}}</ref></s> {{Hotovo}} *[[Hmotnostná spektrometria]] *[[Analytická chémia]] *[[Hydroxid]] (anión vs. zlúčenina) *[[Sulfitreduktáza]] - EC 1.8.99.1 je zmazané a presuné na iné dve EC == Čiastočné preložené na neskoršie doplnenie == * [[Indigo (chemická látka)]] * [[Ribozým]] * [[Enzýmový inhibítor]] == Plánované články == * doprekladať: ** [[Šablóna:Sacharidy|sacharidy]] ** [[Šablóna:Nukleové kyseliny|nukleotidy]] ** <s>[[Šablóna:Intermediáty nukleotidových metabolizmov|intermediáty nukleotidových metabolizmov]]</s> {{Hotovo}} ** [[Šablóna:Enzýmové kofaktory|kofaktory]] ** [[Šablóna:Funkčné skupiny|funkčné skupiny]] ** [[Šablóna:Kyseliny a zásady|acidobázické vlastnosti]] ** [[Šablóna:Chemická väzba|chemické väzby]] ** [[Šablóna:Molekulárna geometria|molekulárna geometria]] ** ... * <s>[[nemevalonátová dráha]]</s> {{Hotovo}} * pufry, indikátory * rôzne izomérie * chemické názvoslovie == Rôzne odkazy, ktoré by sa mohli hodiť == * acidobázické: ** amfotérna látka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=amfotérna látka|url=https://beliana.sav.sk/heslo/amfoterna-latka|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2022-01-08|jazyk=sk}}</ref> ** acidobázické reakcie a pKa<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How To Use a pKa Table|url=https://www.masterorganicchemistry.com/2010/09/29/how-to-use-a-pka-table/|dátum vydania=2010-09-29|dátum prístupu=2022-01-08|jazyk=en-US}}</ref> ** názvy indikátorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=E-SHOP LABORATÓRNA TECHNIKA|url=https://www.fisherww.sk/|vydavateľ=www.fisherww.sk|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> a iných chemikálií<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Eshop - Centralchem - chemická obchodná spoločnosť|url=https://www.centralchem.sk/eshop/indikator/|vydavateľ=www.centralchem.sk|dátum prístupu=2022-01-14}}</ref> *biochemické dráhy: **syntéza terpénov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úvod do studia terpenů|url=https://is.muni.cz/th/bn5mu/|dátum vydania=2018|dátum prístupu=2022-01-04|meno=Veronika|priezvisko=Přikrylová}}</ref> *izomérie: **izoméria<ref name=":0" /> **bioizostéria<ref>https://slideplayer.gr/slide/14892115/</ref> *anémia - megaloblastická,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Je vaše dieťa unavené a bledé?|url=https://lekar.sk/clanok/je-vase-dieta-unavene-a-blede|vydavateľ=lekar.sk|dátum prístupu=2022-04-03|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vitamín B12 {{!}} Vitamíny a minerály|url=https://vitaminymineraly.sk/vitamin-b12|vydavateľ=vitaminymineraly.sk|dátum prístupu=2022-04-03}}</ref> megaloblastová<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Megaloblastová anémia – príčiny, diagnostika, prevencia a liečba {{!}} Unilabs|url=https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/megaloblastova-anemia-priciny-diagnostika-prevencia-liecba|vydavateľ=www.unilabs.sk|dátum prístupu=2022-04-03}}</ref> * zoznam Ečiek<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam Éčiek|url=https://zdravopedia.sk/ucinne-latky/ecka/zoznam-eciek|vydavateľ=Zdravopedia|dátum vydania=2021-12-24|dátum prístupu=2021-12-25|jazyk=sk|priezvisko=Zdravopedia}}</ref> * slovenská veková demografia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proces starnutia populácie Slovenska v európskom kontexte|url=https://ssad.statistics.sk/SSaD/SSaD/index.php/proces-starnutia-populacie-slovenska-v-europskom-kontexte/|dátum prístupu=2021-12-30|jazyk=sk-SK|meno=Marcela|priezvisko=Káčerová|priezvisko2=Ondačková|meno2=Jana|vydavateľ=Slovenská štatistika a demografia 3/2015}}</ref> * peacock mantis shrimp vision<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vision in Mantis Shrimp – Arts on the Brain|url=https://scholarblogs.emory.edu/artsbrain/2020/03/05/vision-in-mantis-shrimp/|dátum prístupu=2022-01-01|jazyk=en-US}}</ref> * respiračné vzplanutie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail parametra|url=https://www.medirex.sk/lekar/detail-parametra/1299|vydavateľ=www.medirex.sk|dátum prístupu=2022-01-02|jazyk=sk}}</ref> *vzácne genetické choroby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orphanet|url=http://www.orpha.net/consor/www/cgi-bin/index.php?lng=EN|vydavateľ=www.orpha.net|dátum prístupu=2022-01-03|jazyk=en|meno=|priezvisko=}}</ref> *nukleotidy - <s>wyozín<ref>http://www.chtf.stuba.sk/~szolcsanyi/education/files/Chemia%20heterocyklickych%20zlucenin/Prednaska%208/Prednaska%208.pdf</ref>, wybutozín</s> a wybutoxozín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Analógy oligonukleotidov cielené proti ľudskému LMNA - EP 2788487|url=https://wbr.indprop.gov.sk/WebRegistre/EPPatentPreSR/Detail/12805882.3|vydavateľ=wbr.indprop.gov.sk|dátum prístupu=2022-02-11}}</ref> *BCAA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výhody BCAA - aminokyselín s rozvetveným reťazcom|url=https://bestbody.sk/vyhody-bcaa/|dátum vydania=2019-06-12|dátum prístupu=2022-05-28|jazyk=sk-SK}}</ref> *názvoslovie chemických vzorcov<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Organická chemie {{!}} E-ChemBook :: Multimediální učebnice chemie|url=http://www.e-chembook.eu/organicka-chemie|vydavateľ=www.e-chembook.eu|dátum prístupu=2022-01-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chemické vzorce organických sloučenin|url=https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2371|vydavateľ=eluc.kr-olomoucky.cz|dátum prístupu=2022-01-04}}</ref> - racionálny,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2.1 Písanie štruktúrnych vzorcov - ppt κατέβασμα|url=https://slideplayer.gr/slide/14838692/|vydavateľ=slideplayer.gr|dátum prístupu=2022-01-03}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kolář|meno=Karel|titul=RACIONÁLNÍ VZORCE A VÝUKA ORGANICKÉ CHEMIE|url=https://bichez.pedf.cuni.cz/archive/2014/c4.pdf|dátum vydania=2014/4|dátum prístupu=4.1.2022|priezvisko2=Myška|meno2=Karel|vydavateľ=Časopis Biologie-Chemie-Zeměpis}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cykloalkany / Charakteristika, názvosloví a fyzikální vlastnosti|url=https://eluc.kr-olomoucky.cz/verejne/lekce/2388|vydavateľ=eluc.kr-olomoucky.cz|dátum prístupu=2022-01-04}}</ref> čiarový? UK, org. chem. *sacharidy iné zaujímavé veci<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praktické cvičenia z biochémie|url=https://unibook.upjs.sk/sk/chemia/1411-prakticke-cvicenia-z-biochemie|vydavateľ=Unibook - E-shop UPJŠ|dátum prístupu=2022-02-13|jazyk=sk|priezvisko=Sedlák|meno=Erik|meno2=Rastislav|priezvisko2=Varhač|priezvisko3=Danko|meno3=Patrik|dátum vydania=2020|strany=76}}</ref> *vyhľadávanie v lekárskej knižnici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhľadávanie {{!}} Slovenská lekárska knižnica|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/rozsirene-vyhladavanie/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-02-24}}</ref> - potreba použiť Zdroj:Autority na vyhľadávanie hesiel *článok o B12<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrleničová|meno=Darina|titul=Neurologické komplikácie prehliadnutej hypovitaminózy B12 pri Crohnovej chorobe|url=https://www.neurologiepropraxi.cz/artkey/neu-201401-0008_Neurologicke_komplikacie_prehliadnutej_hypovitaminozy_B12_pri_Crohnovej_chorobe.php|dátum vydania=2014|dátum prístupu=20.3.2022}}</ref> == Referencie == <references /> t47alr59m1db1kkb5gtbb6fefjka1f7 0 664380 7417577 7388296 2022-07-30T17:16:17Z 2A01:C844:20D1:9800:91A0:C9B6:4302:EFFD Upravené ciele organizácie(zdroj: ukrajinská Wikipedia) wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Mapa=Location of Lublin Triangle.svg|Obrázok=Lublin Triangle logo.svg}} '''Lublinský trojuholník''' je trojstranná platforma pre politickú, hospodársku, kultúrnu a sociálnu spoluprácu medzi [[Litva|Litvou]], [[Poľsko]]m a [[Ukrajina|Ukrajinou]],<ref name="МЗСУ">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.kmu.gov.ua/news/spilna-deklaraciya-ministriv-zakordonnih-sprav-ukrayini-respubliki-polshcha-ta-litovskoyi-respubliki-shchodo-zasnuvannya-lyublinskogo-trikutnika}}</ref> ktorej cieľom je podpora integrácie do [[Európska únia|EÚ]], medzinárodná bezpečnosť a boj proti ruskej agresii. Krajiny Lublinského trojuholníka vyjadrili podporu obnoveniu územnej celistvosti Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc a vyzývajú na ukončenie ruskej agresie proti nej. Lublinský trojuholník podporuje udelenie Ukrajiny štatútu [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|partnera posilneného NATO]] a konštatuje, že udelenie Ukrajiny akčnému plánu členstva v NATO je ďalším nevyhnutným krokom týmto smerom.<ref>https://mfa.gov.ua/en/news/kuleba-czaputowicz-and-linkevicius-launched-lublin-triangle-new-format-ukraine-poland-and-lithuania</ref><ref>http://urm.lt/default/en/news/joint-declaration-of-foreign-ministers-of-the-republic-of-poland-the-republic-of-lithuania-and-ukraine-on-establishing-lublin-triangle-</ref><ref>https://www.gov.pl/web/diplomacy/meeting-of-foreign-ministers-of-poland-lithuania-and-ukraine</ref> Trojstranný formát je založený na tradíciách a historických väzbách týchto troch krajín. Príslušné spoločné vyhlásenie podpísali ministri 28. júla v [[Lublin|poľskom Lubline]].<ref name="МЗСУ"/> Lublin bol vybraný konkrétne ako náznak stredovekej [[Lublinská únia|Lublinskej únie]], ktorá vytvorila [[Republika oboch národov|Poľsko]]-litovské spoločenstvo, jeden z najväčších štátov vtedajšej [[Európa|Európy]]. == História == [[28. júl]]a [[2020]] bola podpísaná v poľskom Lubline spoločná deklarácia ministrov zahraničných vecí Litvy, Poľska a Ukrajiny ([[Linas Linkevičius|Linasa Linkevičiusa]], Jaceka Chaputowicza a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]]) o vytvorení tomto formáte. [[1. august]]a 2020 pozval minister zahraničných vecí Ukrajiny [[Dmytro Kuleba]] ministra zahraničných vecí Bieloruska Volodymyra Makeiho na druhé stretnutie, ktoré sa má konať v [[Kyjev]]e.<ref>https://www.ukrinform.ua/rubric-polytics/3074064-kuleba-zaprosiv-glavu-mzs-bilorusi-na-zustric-ministriv-lublinskogo-trikutnika.html</ref> Počas Ekonomického fóra v poľskom Karpaczi 10. septembra 2020 riaditeľ východného oddelenia poľského ministerstva zahraničia Jan Hofmokl uviedol, že Lublinský trojuholník by mal byť v skutočnosti štvorspolkom s [[Bielorusko]]m. [[Minsk|Podľa jeho slov]] sa Minsk v počiatočnej fáze zaujímal o tento politický projekt, ale neskôr zmenil názor.<ref>https://www.ukrinform.ua/rubric-polytics/3097629-lublinskij-trikutnik-mav-buti-kvadratom-iz-bilorussu-mzs-polsi.html</ref> [[17. september|17. septembra]] 2020 sa uskutočnilo prvé stretnutie (vo video formáte) národných koordinátorov Lublinského trojuholníka, ktoré vytvorili ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Poľska a Litvy v [[júl]]i 2020. Vasyl Bodnar (Ukrajina), Marcin Pszydach (Poľsko) a Dalus Cekuolis (Litva) boli vymenovaní za koordinátorov tohto tejto trojstrannej spolupráce. Strany rokovali o prípravách na ďalšie stretnutie ministrov zahraničných vecí Lublinského trojuholníka, ktoré sa má konať v Kyjeve z iniciatívy ministra Dmytra Kulebu. Jednou z hlavných úloh Lublinského trojuholníka by mala byť koordinácia opatrení Ukrajiny, Poľska a Litvy s cieľom účinne čeliť výzvam a hrozbám pre spoločnú bezpečnosť, medzi ktoré patrí priorita čeliť hybridným hrozbám zo strany Ruska.<ref name=":0">https://www.ukrinform.ua/rubric-polytics/3101846-lublinskij-trikutnik-viznaciv-odnim-iz-prioritetiv-protidiu-gibridnim-zagrozam-rf.html</ref> 29. januára 2021, počas prvého online stretnutia Lublinského trojuholníka, ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na brífingu uviedol, že Ukrajina, Litva a Poľsko sú za vstup Bieloruska do Lublinského trojuholníka, ale nato ešte nenastal čas.<!--{{V jazyku|ukr|«Безумовно, без Білорусі «Люблінський трикутник» трохи є неповним. Ми б хотіли, щоб, зрештою, і демократична Білорусь приєдналася і перетворила «Люблінський трикутник» на Люблінський «квадрат». Але час для цього ще не настав. Водночас ми всі розуміємо, що ситуація в Білорусі має вплив не лише на двосторонні відносини цієї країни з сусідами, але й на ситуацію в регіоні загалом», – сказав Кулеба, підсумовуючи перше засідання «Люблінського трикутника»}}--><ref>https://www.radiosvoboda.org/a/news-lublinskyi-trykutnyk-bilorus/31076313.html</ref> [[Sviatlana Heorhijevna Cichanovská|28. februára 2021 vyšlo najavo]], že koncom januára 2021 bieloruský prezident zvolený v roku 2020 Sviatlana Cichanovská najskôr kontaktoval ministra zahraničných vecí Ukrajiny Dmytra Kulebu, kde nás pozval na stretnutie Lublinského trojuholníka a čaká na pozvánka na offline stretnutie s pánom Kulebom a s Najvyššou radou. Svitlana poznamenala, že chce, aby sa „Lublinský trojuholník“ stal „Lublinskou štvorkou“.<ref>https://nv.ua/ukr/world/countries/tihanovska-revolyuciya-v-bilorusi-prodovzhitsya-pidpilno-interv-yu-ostanni-novini-50144447.html</ref> == Mechanizmy spolupráce == Podľa tohto spoločného vyhlásenia Litvy, Poľska a Ukrajiny by sa ministri zahraničných vecí strán mali pravidelne stretávať, najmä za účasti multilaterálnych aktivít, za účasti vybraných partnerov. Budú tiež organizovať konzultácie na úrovni vedenia ministrov zahraničných vecí svojich krajín a na týchto ministerstvách vytvárať pozície zástupcov pre spoluprácu v rámci Lublinského trojuholníka.<ref name="МЗСУ"/> Počas prvého videokonferenčného stretnutia 17. septembra 2020 identifikovali národní koordinátori hlavné činnosti Lublinského trojuholníka a dohodli sa na zabezpečení udržateľnej interakcie medzi formátom na rôznych pracovných úrovniach. Počas stretnutia sa dohodli na základných princípoch Lublinského trojuholníka a načrtli plány spolupráce v blízkej budúcnosti. Jednou z hlavných úloh by mala byť koordinácia krokov troch štátov s cieľom účinne riešiť súčasné výzvy a hrozby pre našu spoločnú bezpečnosť. Medzi prioritné témy spolupráce patrí spoločná reakcia na hybridné hrozby zo strany [[Rusko|Ruska]], najmä v boji proti dezinformáciám. Zdôraznil sa význam udržania úzkej spolupráce v rámci medzinárodných organizácií.<ref name=":0"/><!--{{V jazyku|ukr|«Нас об’єднують не лише спільні цінності та інтереси, але і спільна відповідальність за майбутнє наших країн і регіону, в якому ми живемо і який протягом останніх років перебуває в центрі подій глобальної політики», - зазначив Василь Боднар.<ref>https://prm.ua/protidiya-zagrozam-rosiyi-stane-prioritetom-lyublinskogo-trikutnika/</ref>}}--> Námestníci ministrov tiež súhlasili so začatím trojstranných tematických konzultácií na úrovni riaditeľov ministerstiev zahraničných vecí týchto troch krajín. Koordinátori venovali dôležitú pozornosť situácii v Bielorusku a niektorých ďalších krajinách v regióne. Vasyl Bodnar vyjadril vďačnosť partnerom za ich neustálu podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti nášho štátu a podporu v boji proti ruskej agresii. Taktiež informoval svojich kolegov o hlavných cieľoch krymskej platformy a vyzval Poľsko a Litvu, aby aktívne spolupracovali v rámci platformy, ktorej cieľom je zbaviť [[Krym (polostrov)|Krym Krymu]].<ref name=":0"/> [[12. októbra]] 2020 predseda ukrajinskej vlády Denis Shmygal upozornil na dôležitosť novovytvoreného „Lublinského trojuholníka“ a vyzval poľského prezidenta [[Andrzej Duda|Andrzeja Dudu, aby]] rozšíril jeho formát, konkrétne o diskusiu o možnosti stretnutia hláv vlád v „Lublinský trojuholník“ počas svojej návštevy Ukrajiny.<ref>https://www.radiosvoboda.org/a/news-shmyhal-duda/30889480.html</ref> [[27. februára]] [[2021]] litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis pre ukrajinský rozhlas Liberty uviedol, že iniciatíva Lublinský trojuholník, ktorá spája Ukrajinu, Litvu a Poľsko, približuje Ukrajinu k európskej integrácii: {{V jazyku|ukr|«Думаю, що цей формат дуже корисний. І я впевнений, що цей формат можна розширити, говорити не лише про політику. Ми могли б обговорювати також спільну історію, геополітику, економіку та багато інших речей. Така комунікація дозволяє певною мірою структурувати нашу співпрацю... Це, безперечно, дуже корисно і наближає євроінтеграцію України», – сказав він.<ref>https://www.youtube.com/watch?v=r-R7smbcGxg&t=431s</ref>}} Verí tiež, že iniciatíva Krymská platforma je „mimoriadne užitočná nielen na hľadanie konkrétnych riešení, ale aj na pripomenutie problému okupácie Krymu“. [[Súbor:LITPOLUKRBRIG_emblem.svg|vpravo|náhľad|247x247bod| Znak LitPolUkrbrig]] === Medziparlamentné zhromaždenie === Medziparlamentné zhromaždenia [[Verchovna rada Ukrajiny|Najvyššej rady Ukrajiny]], do [[Sejm]]u a Senátu Poľskej republiky a Sejmu Litovskej republiky bola [[2005|založená v roku 2005]] nadviazať dialóg medzi týmito troma krajinami v parlamentnej dimenzii. Ustanovujúca schôdza zhromaždenia sa uskutočnila [[16. jún]]a [[2008]] v [[Kyjev]], na Ukrajine. V rámci zhromaždenia sa nachádzajú výbory pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny, humanitárnu a kultúrnu spoluprácu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://poland.mfa.gov.ua/spivrobitnictvo/3394-naukovo-tehnichne-spivrobitnictvo}}</ref> === Spoločný tím === Litovsko-poľsko-ukrajinská brigáda je mnohonárodná jednotka s kapacitami spoločnej vojenskej brigády určená na vykonávanie nezávislých vojenských operácií v súlade s medzinárodným právom alebo na účasť na týchto operáciách. Skladá sa zo špeciálnych vojenských jednotiek troch krajín, vybraných z 21. streleckej brigády Pidgal (Poľsko), 80. útočnej brigády (Ukrajina) a práporu veľkovojvodkyne Biruty Ulanovej (Litva). Litovsko-poľsko-ukrajinská brigáda bola zriadená v rámci trojstrannej spolupráce v oblasti obrany v roku [[2014]]. Poskytovanie národného príspevku vysoko pripraveným mnohonárodným vojenským formáciám ([[Organizácia Spojených národov|rezervné dohody OSN]], bojové taktické skupiny EÚ, sily reakcie NATO), ako aj medzinárodným mierovým a bezpečnostným operáciám pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|EÚ]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a ďalších medzinárodných bezpečnostných organizácií – na základe mandátu [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]] a v prípade schválenia [[parlament]]mi zúčastnených krajín.<ref name="autogenerated1">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mil.gov.ua/news/2014/09/19/pidpisano-ugodu-shhodo-stvorennya-spilnoi-litovsko-polsko-ukrainskoi-brigadi/}}</ref> Od roku [[2016]] je LitPolUkrbrig dôležitým prvkom snáh NATO o implementáciu štandardov NATO v ozbrojených silách Ukrajiny. Medzi hlavné činnosti brigády patrí výcvik ukrajinských dôstojníkov a vojenských jednotiek v týchto normách, plánovanie a vykonávanie operačných úloh a udržiavanie operačnej pripravenosti. [[Súbor:LITPOLUKRBRIG_Anaconda_2016.jpg|vpravo|náhľad|300x300bod| Vojaci litovsko-poľsko-ukrajinskej brigády na otváracom ceremoniáli cvičení „Anaconda-2016“ na testovacom mieste Nova Deba v Poľsku, jún 2016.]] == Referencie == {{Na úpravu}} {{Referencie}} ==Pozri aj== * [[Východné partnerstvo]] * [[Vyšehradská skupina]] * [[GUAM]] * [[Międzymorze]] == Poznámky == [[Kategória:Vojenské spojenectvá]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Poľska]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Litvy]] [[Kategória:Medzinárodné vzťahy Ukrajiny]] [[Kategória:Medzinárodné organizácie]] [[Kategória:Vzniklo v 2020]] fd15r87safut2eqy9q54t05p6xug0kf 0 665087 7417581 7414276 2022-07-30T17:56:45Z 195.91.109.54 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Močarany''' sú mestskou časťou mesta [[Michalovce]] a sú bývalou obcou. Nachádzajú sa na juhovýchode [[Slovensko|Slovenska]]. V tejto mestskej časti žije približne 600 obyvateľov. == Poloha == [[Súbor:Michalovce Močarany 19 Slovakia.jpg|náhľad|Dom v mestskej časti Močarany]] Močarany sú v súčasnosti mestskou časťou [[Michalovce|Michaloviec]], ležia v ich juhozápadnej časti. Cez mestskú časť Močarany vedie priama cesta E58, ktorá sa neskôr napája na diaľnicu D1. Pôvodný močariansky chotár susedil s [[Pozdišovce|Pozdišovcami]], [[Topoľany|Topoľanami]], Michalovcami, [[Betlenovce|Betlenovcami]] a [[Krásnovce|Krásnovcami]]. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o Močaranoch je približne z roku 1322. V najstarších časoch patrila obec do [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskeho komitátu]] a neskôr v 14. storočí do Zemplínskej stolice. Približne v roku 1322 kráľ [[Karol Róbert z Anjou]] napísal listinu v ktorej nachádzame prvú písomnú správu o Močaranoch. Písomnosťou panovník potvrdil donáciu majetkov Drahňova a Pozdišoviec (z roku 1315) šľachticovi Michalovi z rodu Ákoš, ktoré susedili aj s Močaranmi. == Náboženstvo == Obyvateľstvo Močarian bolo v stredoveku [[Katolicizmus|katolícke]]. V obci mali drevený kostol, ktorého duchovnou patrónkou bola [[svätá Žofia]]. V Močaranoch sa v súčasnosti nachádza [[Kostol svätého Gorazda (Močarany)|Kostol svätého Gorazda]] na ulici Andreja Šándora. == Obyvateľstvo == Prvé sčítanie obyvateľov sa v Močaranoch konalo v roku 1598 a vtedy tam žilo asi 70 obyvateľov. Ďalšie sa konalo o dva roky neskôr a žilo tam 84 obyvateľov. Ďalší známy dátum sčítania je z roku 1715 kde počet obyvateľov klesol na približne 25. V roku 1785 počet obyvateľov stúpol nad 300. Odvtedy počet obyvateľov až do začiatku 20. storočia viac-menej stagnoval. Pri zániku obce v roku 1960 počet obyvateľov bol približne 800. == Voľby == V roku 1923 sa konali prvé voľby do župného zastupiteľstva. {| class="wikitable" |+ !Politická strana !Počet hlasov |- |Republikánska (agrárna) strana |216 |- |Komunistická strana Československá |12 |- |Československá strana socialistická |6 |- |Sociálnodemokratická strana |22 |- |Kresťansko-socialistická strana |2 |- |Slovenská ľudová strana |1 |- |Židovská strana |21 |- | |- |''Počet oprávnených voličov'' |''305'' |- |''Počet odovzdaných hlasov'' |''286'' |- |''Počet platných hlasov'' |''280'' |} == Kniha == V roku 2018 bola vydaná kniha o histórií Močarian. Napísali ju: ''Ernest Sirochman, Václav Ihnát, Martin Molnár a Stanislava Rovňáková''. Vydanie tejto knihy iniciovalo občianske združenie Močarany. Táto kniha sa volá '''''Močarany kedysi a dnes'''''. == Rodáci == * [[Gorazd Zvonický]] (* 29. júna 1913{{--}}† 27. júla 1995) bol kňaz, spisovateľ a prekladateľ * [[Michal Kocák]] (* 27. septembra 1934) je slovenský literárny historik, pedagóg, editor a bývalý pracovník [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] * [[Ernest Sirochman]] (* 1. januára 1937{{--}}† 23. februára 2019) bol spisovateľ, prozaik a editor * [[Hedviga Bystrická]] (* 2. februára 1924{{--}}† 8. januára 2018) bola mikropaleontologička a vysokoškolská pedagogička * [[Dáša Kostovčík]] je slovenská speváčka * [[Róbert Hvostaľ]] je hudobník [[Kategória:Michalovce]] a64wqqzys9bam0vawbmwm2ug8820enm 0 668055 7417621 7417445 2022-07-30T19:11:22Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (synonymá pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt..."'':</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) tohto taxónu sú: Hemiptera (pozri nižšie), Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha. ===Hemiptera === Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnakokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ===Rhynchota a R(h)yngota === Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] 9dh9zpbr4qv97gyhgcv48u8l73e198o 7417622 7417621 2022-07-30T19:11:43Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Názvy */ wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=''Palomena prasina'' (Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (synonymá pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) tohto taxónu sú: Hemiptera (pozri nižšie), Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha. ===Hemiptera === Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnakokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ===Rhynchota a R(h)yngota === Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] 8e5wp08w9qqzj6m2ai4tn5dtxkj2628 7417643 7417622 2022-07-30T19:46:05Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (iné slovenské názvy pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy polokrídlovcov == Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ===Hemiptera === Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnakokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ===Rhynchota a R(h)yngota === Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ==Názvy rovnakokrídlovcov == Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] ex7n4ybp2y6l2wmbo5qcujfiq849frm 7417645 7417643 2022-07-30T19:50:19Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Systematika */ wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (iné slovenské názvy pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy polokrídlovcov == Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ===Hemiptera === Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnakokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ===Rhynchota a R(h)yngota === Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ==Názvy rovnakokrídlovcov == Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] jw8bx44hdzl0ydc7rgqb2c9khxdprep 7417665 7417645 2022-07-30T20:44:58Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (iné slovenské názvy pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy polokrídlovcov == Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ===Hemiptera === Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ===Rhynchota a R(h)yngota === Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ==Názvy rovnakokrídlovcov == Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecký (latinský názovy) rovnakokrídlovcov je Homoptera (pozri nižšie). ===Homoptera === Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označené ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha); *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera); *[[cikády]] (Auchenorrhyncha); *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], t.j. taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera) ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/Coleorrhyncha/Peloridioptera/Peloridiina/Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] af5927avgl77u81guap2wrfhv83ug8u 7417690 7417665 2022-07-30T22:10:19Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (iné slovenské názvy pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == ===Polokrídlovce === Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten. 1969</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ====Hemiptera ==== Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ====Rhynchota a R(h)yngota ==== Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ===Rovnakokrídlovce === Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecký (latinský názovy) rovnakokrídlovcov je Homoptera (pozri nižšie) alebo staršie aj v podobe Hemiptera Homoptera. ====Homoptera ==== Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označený ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha)<ref>Evans 1982 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Evans1982.htm]</ref><ref>Boulard 1988 citovaný v: BOURGOIN, TH., CAMPBELL, C. Inferring a Phylogeny for Hemiptera: Falling into the 'Autapomorphic Trap'. 2002 [https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0004_0067-0082.pdf]</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strümpel | meno = Hans | autor = | odkaz na autora = | titul = Homoptera (Pflanzensauger) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 233 | url = https://books.google.sk/books?id=GybbDwAAQBAJ&pg=PA203&lpg=PA203&dq=%22preliminary+notes+on+the+ancestry%22&source=bl&ots=AiygNUnS27&sig=ACfU3U3-5LpMIKuPKOPSg_BwwdGLBAPKCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjn2cD4jMPxAhVd_7sIHb0fB1gQ6AEwD3oECAoQAw#v=onepage&q=Coleorrhyncha&f=false| isbn = 978-3-11084956-1 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dathe | meno = Holger H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaestner - Lehrbuch der Speziellen Zoologie I/5 (Band I: Wirbellose Tiere. Teil 5: Insecta) | vydanie = | vydavateľ = Spektrum Akademischer Verlag | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 962 | url = | isbn = 978-3-8274-0930-0 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> ; *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera)<ref name=Inshom>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Homoptera.htm</ref>; *[[cikády]] (Auchenorrhyncha)<ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content] S. 211</ref>; *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], čo je taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera)<ref name=Inshom/>. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera v širšom zmysle/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/ Peloridioptera/ Peloridiina/ Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] sb3mn2rc9jt1f58lf5kk0z0amublfgf 7417702 7417690 2022-07-30T22:30:55Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 /* Homoptera */ wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (iné slovenské názvy pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]; lat. Homoptera) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == ===Polokrídlovce === Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten. 1969</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ====Hemiptera ==== Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ====Rhynchota a R(h)yngota ==== Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ===Rovnakokrídlovce === Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecký (latinský názovy) rovnakokrídlovcov je Homoptera (pozri nižšie) alebo staršie aj v podobe Hemiptera Homoptera. ====Homoptera ==== Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označený ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha)<ref>Evans 1982 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Evans1982.htm]</ref><ref>Boulard 1988 citovaný v: BOURGOIN, TH., CAMPBELL, C. Inferring a Phylogeny for Hemiptera: Falling into the 'Autapomorphic Trap'. 2002 [https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0004_0067-0082.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strümpel | meno = Hans | autor = | odkaz na autora = | titul = Homoptera (Pflanzensauger) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 233 | url = https://books.google.sk/books?id=GybbDwAAQBAJ&pg=PA203&lpg=PA203&dq=%22preliminary+notes+on+the+ancestry%22&source=bl&ots=AiygNUnS27&sig=ACfU3U3-5LpMIKuPKOPSg_BwwdGLBAPKCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjn2cD4jMPxAhVd_7sIHb0fB1gQ6AEwD3oECAoQAw#v=onepage&q=Coleorrhyncha&f=false| isbn = 978-3-11084956-1 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dathe | meno = Holger H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaestner - Lehrbuch der Speziellen Zoologie I/5 (Band I: Wirbellose Tiere. Teil 5: Insecta) | vydanie = | vydavateľ = Spektrum Akademischer Verlag | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 962 | url = | isbn = 978-3-8274-0930-0 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> ; *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera)<ref name=Inshom>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Homoptera.htm</ref>; *[[cikády]] (Auchenorrhyncha)<ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content] S. 211</ref>; *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], čo je taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera)<ref name=Inshom/>. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera v širšom zmysle/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/ Peloridioptera/ Peloridiina/ Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] f1t56sipgqqawph0m9r27n6c90xmmc9 7417707 7417702 2022-07-30T22:36:27Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (lat. Homoptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie a v článku [[rovnakokrídlovce]]) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == ===Polokrídlovce === Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten. 1969</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ====Hemiptera ==== Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ====Rhynchota a R(h)yngota ==== Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ===Rovnakokrídlovce === Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecký (latinský názovy) rovnakokrídlovcov je Homoptera (pozri nižšie) alebo staršie aj v podobe Hemiptera Homoptera. ====Homoptera ==== Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označený ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha)<ref>Evans 1982 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Evans1982.htm]</ref><ref>Boulard 1988 citovaný v: BOURGOIN, TH., CAMPBELL, C. Inferring a Phylogeny for Hemiptera: Falling into the 'Autapomorphic Trap'. 2002 [https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0004_0067-0082.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strümpel | meno = Hans | autor = | odkaz na autora = | titul = Homoptera (Pflanzensauger) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 233 | url = https://books.google.sk/books?id=GybbDwAAQBAJ&pg=PA203&lpg=PA203&dq=%22preliminary+notes+on+the+ancestry%22&source=bl&ots=AiygNUnS27&sig=ACfU3U3-5LpMIKuPKOPSg_BwwdGLBAPKCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjn2cD4jMPxAhVd_7sIHb0fB1gQ6AEwD3oECAoQAw#v=onepage&q=Coleorrhyncha&f=false| isbn = 978-3-11084956-1 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dathe | meno = Holger H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaestner - Lehrbuch der Speziellen Zoologie I/5 (Band I: Wirbellose Tiere. Teil 5: Insecta) | vydanie = | vydavateľ = Spektrum Akademischer Verlag | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 962 | url = | isbn = 978-3-8274-0930-0 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> ; *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera)<ref name=Inshom>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Homoptera.htm</ref>; *[[cikády]] (Auchenorrhyncha)<ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content] S. 211</ref>; *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], čo je taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera)<ref name=Inshom/>. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera v širšom zmysle/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/ Peloridioptera/ Peloridiina/ Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] kdbb1dfmbtiptreqizwbjwg4rochhka 7417730 7417707 2022-07-31T02:15:57Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{pracuje sa}} {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (lat. Homoptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie a v článku [[rovnakokrídlovce]]) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == ===Polokrídlovce === Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten. 1969</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ====Hemiptera ==== Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm</ref>) <ref name=X>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ====Rhynchota a R(h)yngota ==== Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ===Rovnakokrídlovce === Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecký (latinský názovy) rovnakokrídlovcov je Homoptera (pozri nižšie); staršie: Hemiptera Homoptera, Homopterida<ref>Pearce 1936 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Pearce1936.htm]</ref>. ====Homoptera ==== Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označený ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha)<ref>Evans 1982 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Evans1982.htm]</ref><ref>Boulard 1988 citovaný v: BOURGOIN, TH., CAMPBELL, C. Inferring a Phylogeny for Hemiptera: Falling into the 'Autapomorphic Trap'. 2002 [https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0004_0067-0082.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strümpel | meno = Hans | autor = | odkaz na autora = | titul = Homoptera (Pflanzensauger) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 233 | url = https://books.google.sk/books?id=GybbDwAAQBAJ&pg=PA203&lpg=PA203&dq=%22preliminary+notes+on+the+ancestry%22&source=bl&ots=AiygNUnS27&sig=ACfU3U3-5LpMIKuPKOPSg_BwwdGLBAPKCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjn2cD4jMPxAhVd_7sIHb0fB1gQ6AEwD3oECAoQAw#v=onepage&q=Coleorrhyncha&f=false| isbn = 978-3-11084956-1 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dathe | meno = Holger H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaestner - Lehrbuch der Speziellen Zoologie I/5 (Band I: Wirbellose Tiere. Teil 5: Insecta) | vydanie = | vydavateľ = Spektrum Akademischer Verlag | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 962 | url = | isbn = 978-3-8274-0930-0 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> ; *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera)<ref name=Inshom>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Homoptera.htm</ref>; *[[cikády]] (Auchenorrhyncha)<ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content] S. 211</ref>; *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], čo je taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera)<ref name=Inshom/>. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera v širšom zmysle/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/ Peloridioptera/ Peloridiina/ Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] nkm2dqlug362lamixbpj5qoqkejw993 7417740 7417730 2022-07-31T03:39:27Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (lat. Homoptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie a v článku [[rovnakokrídlovce]]) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == ===Polokrídlovce === Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten. 1969</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ====Hemiptera ==== Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref>) <ref name=X>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ====Rhynchota a R(h)yngota ==== Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ===Rovnakokrídlovce === Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecký (latinský názovy) rovnakokrídlovcov je Homoptera (pozri nižšie); staršie: Hemiptera Homoptera, Homopterida<ref>Pearce 1936 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Pearce1936.htm]</ref>. ====Homoptera ==== Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označený ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha)<ref>Evans 1982 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Evans1982.htm]</ref><ref>Boulard 1988 citovaný v: BOURGOIN, TH., CAMPBELL, C. Inferring a Phylogeny for Hemiptera: Falling into the 'Autapomorphic Trap'. 2002 [https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0004_0067-0082.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strümpel | meno = Hans | autor = | odkaz na autora = | titul = Homoptera (Pflanzensauger) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 233 | url = https://books.google.sk/books?id=GybbDwAAQBAJ&pg=PA203&lpg=PA203&dq=%22preliminary+notes+on+the+ancestry%22&source=bl&ots=AiygNUnS27&sig=ACfU3U3-5LpMIKuPKOPSg_BwwdGLBAPKCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjn2cD4jMPxAhVd_7sIHb0fB1gQ6AEwD3oECAoQAw#v=onepage&q=Coleorrhyncha&f=false| isbn = 978-3-11084956-1 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dathe | meno = Holger H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaestner - Lehrbuch der Speziellen Zoologie I/5 (Band I: Wirbellose Tiere. Teil 5: Insecta) | vydanie = | vydavateľ = Spektrum Akademischer Verlag | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 962 | url = | isbn = 978-3-8274-0930-0 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> ; *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera)<ref name=Inshom>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Homoptera.htm</ref>; *[[cikády]] (Auchenorrhyncha)<ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content] S. 211</ref>; *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], čo je taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera)<ref name=Inshom/>. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera v širšom zmysle/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/ Peloridioptera/ Peloridiina/ Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] out1ook3y2l838u5pbatkhdnn2tsawq 7417742 7417740 2022-07-31T03:46:36Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=polokrídlovce| Obrázok=Palomena prasina - top (aka).jpg| Titulok=[[bzdocha zelenkastá]] (''Palomena prasina'' Linnaeus, 1761)| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Protostomia| Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia| Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa| Nadkmeň po slovensky=|Nadkmeň po latinsky=[[Panarthropoda]]| Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda| Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata| Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda| Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)| Podtrieda po slovensky=[[dvojkĺbovce]]|Podtrieda po latinsky=Dicondylia| Infratrieda po slovensky= [[krídlovce]]|Infratrieda po latinsky=Pterygota| Divisio po slovensky= [[novokrídlatce]]|Divisio po latinsky=Neoptera| Subdivisio po slovensky=[[hemipteroidný hmyz]] |Subdivisio po latinsky=Paraneoptera| Rad po slovensky= polokrídlovce|Rad po latinsky=Hemiptera| Binomické meno=Hemiptera| Klasifikátor1=| Dátum1=1810| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Polokrídlovce''' (lat. Hemiptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú rad [[hemipteroidný hmyz|hemipteroidného hmyzu]]. V starších systémoch boli namiesto neho dva rady: '''rovnakokrídlovce''' (lat. Homoptera; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie a v článku [[rovnakokrídlovce]]) a [[bzdochy]] (Heteroptera), čiže rovnakokrídlovce sú všetky polokrídlovce okrem bzdôch. ==Názvy == ===Polokrídlovce === Slovenské názvy tohto taxónu sú: *<small>názvy začínajúce sa na "polokr...":</small> '''polokrídlovce'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas škodcov lesa | url = https://www.skodcoviadrevin.sk/skodcovia-drevin/hmyz | vydavateľ = skodcoviadrevin.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Národní jména sk [https://www.biolib.cz/cz/taxondictionary/pos1400,100/?elang=SK&letter=80&r2e=1]</ref><ref>PEČKOVÁ, S. (ÚSTREDNÝ KONTROLNÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV POĽNOHOSPODÁRSKY V BRATISLAVE) Bactericera cockerelli 2020 [https://www.uksup.sk/storage/app/media/uploaded-files/Bactericera%20cockerelli.pdf]</ref><ref>SLIACKA, A. Hálky : kôrovnice na ihličnanoch. In: Lesník : časopis zamestnancov š.p. Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica. Č. 10 (2015), s. 26. - : Lesy Slovenskej republiky, 2015 [https://www.library.sk/arl-sldk/sk/detail-sldk_un_cat-0082008-Halky/]</ref><ref>GABEL, B. Karanténne a invazívne druhy – akútna hrozba pre slovenské vinohrady - IV. časť. 2017 [http://www.vinicavino.sk/ochrana-vinica/karantenne-a-invazivne-druhy-akutna-hrozba-pre-slovenske-vinohrady/]</ref><ref> Hmyz na tanieri alebo aj "Doješ tie cvrčky sám?". In: Ardo roč. 7. 2017(?). č. 2. S. 11[https://www.uvlf.sk/document/casopis-ardo-rocnik-7-cislo-2.pdf]</ref>, (skôr staršie:) '''polokrídly hmyz'''<ref>hmyz; rôznokrídly hmyz. In: [[Slovenský náučný slovník]] I-III 1932 (Poznámka: V hesle hmyz je uvedený tvar polkrídly hmyz, t.j. bez -o-. Možno ide o preklep, lebo inde v tomto slovníku je uvedený tvar polokrídly hmyz.)</ref><ref>DVOŘÁK, M. Rok cikády. In: Slovenský rybár nov. 2019 [https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/12-2019/rok-cikady]</ref>, ''hmyz polokridlý''<ref name=Riz>Rízner Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 205</ref>, zriedkavo: '''polokrídle'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šumšala | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo vymiera hmyz | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1489802/preco-vymiera-hmyz/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-04 | dátum prístupu = 2022-07-26 }}</ref><ref>Spôsob výroby 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrolov, medziprodukty, 2-aryl-5-(trifluórmetyl) pyrol, spôsoby ochrany rastúcich rastlín, ničenie hmyzu, nematód a roztočov a prostriedky na tento účel [https://skpatents.com/8-281358-sposob-vyroby-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrolov-medziprodukty-2-aryl-5-trifluormetyl-pyrol-sposoby-ochrany-rastucich-rastlin-nicenie-hmyzu-nematod-a-roztocov-a-prostriedky-na-tento-uc.html] (Kliknúť na "pozerať všetko")</ref>; zastarano ''polokridlé''<ref name=Riz/>, ''polokrielnaté''<ref>Kožehuba, J. Prírodopis pre nár. školy. Diel 1. Živočíchopis. Turč. Sv. Martin 1872. S. 29</ref>, ''polokrýdlenci''<ref>Matzenauer, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 42</ref>, ''polokrýdlce''<ref>Ertl, H. Krátky prírodopis pre slov. elem. školy. Budapest 1891. S. 27</ref>; *<small>názvy začínajúce sa na "hemipt...":</small> '''hemiptérne''' [alebo '''hemipterné'''] '''skupiny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 83 a iné strany| jazyk = }}</ref>, '''hemipterný''' [alebo '''hemiptérny'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}</ref>] '''hmyz'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký test odonatologických vedomostí | url = http://www.vazky.sk/testy/kompletny_test.html | vydavateľ = vazky.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>VIDLIČKA. Ľ., FÜRY, D. GEJZA HORVÁTH - ozdoba Uhorskej entomológie. Entomofauna carpathica, 2013, 25(2): 83-90 S. 88 [http://ses.entomology.sk/entomofaunacarpathica/pdf/volume25/25-2_09_vidlicka_fury_2013_gejza_horvath.pdf]</ref><ref>VIDLIČKA, Ľ. Vybrané aspekty z etológie a taxonómie švábov (Blattaria). 2015. S. 35 [https://is.muni.cz/do/rect/habilitace/1431/239368/habilitacni_prace/Vidlicka-Habilitacna_praca-komplet.pdf]</ref>, '''hemiptérny''' [alebo '''hemipterný'''] '''okruh'''<ref>KMENT, P. et al. In memoriam of Professor Pavel Štys (1933–2018): biography, memories, bibliography and list of described taxa. In: Acta entomologica Musei Nationalis Pragae 2019 [https://www.biotaxa.org/AEMNP/article/download/56497/50556] S. 362 (Poznámka: Text síce odkazuje na text z úvodu Ent. náučného slovníka 1984, ale tento text tu uvádza navyše priamo aj latinský ekvivalent (Hemiptera).)</ref>, '''hemiptéry'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jasič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologický náučný slovník | vydanie = | vydavateľ = Príroda | miesto = | rok = 1984 | počet strán = 674 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 461| jazyk = }}</ref>; *<small>názvy vytvorené podľa vzoru latinského názvu Rhynchota:</small> '''chobotnaté'''<ref>ČIERNA, M. et al. Nemecko-slovenský slovník. Bratislava: SPN. 1986. S. 622</ref>, '''hmyz chobotnatý''', '''hmyz bodavý''' [v užšom zmysle]<ref>Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971. S. 250</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hejtmánek | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Škodcovia včely medonosnej | vydanie = | vydavateľ = U̇stredia slovenských vċelárov | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 196 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>polokřidlí. In: [[Masarykův slovník naučný]].</ref>. Vedecké (latinské názvy) polokrídlovcov sú: Hemiptera (pozri nižšie), Rhynchota (pozri nižšie), R(h)yngota (pozri nižšie), Arthroidignatha; menej často: Hemipteria<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten. 1969</ref>, Hemipteroid(e)a, Hemipterida, Hemipteradelphia, Hemipteriforma, Homopteroidea, Panhemiptera, Cimicida<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>, Cimicidea<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref>. ====Hemiptera ==== Názov Hemiptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref>hmyz. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Hemiptera. In: [[Masarykův slovník naučný]] III. S. 136</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =188 | jazyk = }}</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) (tento taxón sa alternatívne nazýva [[Condylognatha]] alebo [[Panhemiptera]]<ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref>) <ref name=X>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm]</ref>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), väčšinou aj [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>GERSTÄCKER A.. Arthropoden. In: W.C.H. Peters, J.V. Carius & A. Gerstaecker. Handbuch der Zoologie. Leipzig, W. Engelmann, Bd.2. 1863. S. 307 [https://books.google.sk/books?id=8m1MAAAAMAAJ&printsec=frontcover&dq=Gerst%C3%A4cker+%22Handbuch+der+Zoologie%22&hl=sk&sa=X&redir_esc=y#v=onepage&q=Insecta&f=false]</ref><ref name=Fric133>{{Citácia knihy | priezvisko = Fric | meno = Antonin | autor = | odkaz na autora = | titul = Prirodopis zivocisstva pro oysi gymnasialni a realni sholy. (Lehrbuch der Zoologie etc.) | vydanie = | vydavateľ = B. Tempsky | miesto = | rok = 1875 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=1yac99g3hxAC&pg=PA141&dq=skupina+rovnok%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjl8MSVyZz5AhWwX_EDHdHaDVcQ6AF6BAgMEAI#v=onepage&q=bezk%C5%99%C3%ADdl%C3%AD&f=false| isbn = | kapitola = | strany =133, 134 | jazyk = }} (Ale na str. 188 je názov Hemiptera použitý v zmysle bzdochy)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 100 a nasl.| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Commission | meno = United States Entomological | autor = | odkaz na autora = | titul = Report of the United States Entomological Commission for the Years ... | vydanie = | vydavateľ = U.S. Government Printing Office | miesto = | rok = 1883 | počet strán = 614 | url = https://books.google.sk/books?id=cxIUAAAAYAAJ&pg=PA290&lpg=PA290&dq=Hagen+Pseudoneuroptera&source=bl&ots=jmzlrSSbj0&sig=ACfU3U0aDfO60mQcsQJ5cefmE-iw7C_NzQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwie6-_fh5n5AhWbQvEDHS2ICJcQ6AF6BAgPEAM#v=onepage&q=Thysanura&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 294, 297| jazyk = }}</ref>; * taxón zodpovedajúci všetkému [[ortopteroidný hmyz|ortopteroidnému hmyzu]] (Polyneoptera) okrem [[termity|termitov]] (Isoptera), [[pošvatiek]] (Plecoptera), [[snovačiek]] (Embiodea) a [[zorapter]] (Zeroptera) (tento taxón sa alternatívne nazýval: [[Orthoptera heteroptera]], [[Heteroptera]] <small>(nemyslí sa tým Heteroptera v súčasnom ponímaní)</small>, [[Orthopteria]] <small>sensu Rafinesque</small>, [[Ulonata]], [[Deratoptera]] či [[Dermaptera]] <small>v širšom zmysle</small>)<ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článku [[rovnokrídlovce]]</ref>. V 18. storočí sa názvom Hemiptera označovali rôzne iné taxóny, ktoré niekedy napríklad okrem iného zahŕňali aj chrobáky, mravce, škorpióny a pod.<ref name=X/> ====Rhynchota a R(h)yngota ==== Názov Rhynchota môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, v závislosti od autora alternatívne znamenať: * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[švoly]] (Mallophaga), [[vši]] (Anoplura/Siphunculata) a niekedy aj [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Schmarda | meno = Ludwig Karl | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = W. Braumüller | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 727 | url = https://books.google.sk/books?id=O0HxAAAAMAAJ&pg=PR4&dq=Heteroptera+Forficulida+Blattida+Mantida&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwiD4u-ki5n5AhWtVvEDHdH_A0IQ6AF6BAgGEAI#v=onepage&q=Orthoptera&f=false| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Fric133/>; * taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie) a [[vši]] (Anoplura/Siphunculata)<ref name=X/><ref name=Y>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Rhynchota.htm]</ref>; * iný názov taxónu [[blchy]] (Aphaniptera)<ref name=Y/>. Názov Rhyngota (Ryngota) sa niekedy považuje len za variant názvu Rhynchota. Pôvodne (v 18. storočí) však označoval taxón tvorený taxónmi polokrídlovce (pozri nižšie), [[strapky]] (Thysanoptera/Physopoda) a [[blchy]] (Aphaniptera).<ref name=X/><ref name=Y/> ===Rovnakokrídlovce === Slovenské iné názvy rovnakokrídlovcov (Homoptera) pozri v článku [[rovnakokrídlovce]]. Vedecké (latinské) názvy rovnakokrídlovcov sú: Homoptera (pozri nižšie); staršie: Hemiptera Homoptera, Homopterida<ref>Pearce 1936 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Pearce1936.htm]</ref>. ====Homoptera ==== Názov Homoptera môže okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku (t.j. Hemiptera okrem Heteroptera, tu pomocne označený ako "rovnakokrídlovce v základnom význame"), v závislosti od autora alternatívne znamenať: *rovnakokrídlovce v základnom význame okrem [[bzdochovky|bzdochoviek]] (Coleorrhyncha)<ref>Evans 1982 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Evans1982.htm]</ref><ref>Boulard 1988 citovaný v: BOURGOIN, TH., CAMPBELL, C. Inferring a Phylogeny for Hemiptera: Falling into the 'Autapomorphic Trap'. 2002 [https://www.zobodat.at/pdf/DENISIA_0004_0067-0082.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Strümpel | meno = Hans | autor = | odkaz na autora = | titul = Homoptera (Pflanzensauger) | vydanie = | vydavateľ = Walter de Gruyter GmbH & Co KG | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 233 | url = https://books.google.sk/books?id=GybbDwAAQBAJ&pg=PA203&lpg=PA203&dq=%22preliminary+notes+on+the+ancestry%22&source=bl&ots=AiygNUnS27&sig=ACfU3U3-5LpMIKuPKOPSg_BwwdGLBAPKCA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjn2cD4jMPxAhVd_7sIHb0fB1gQ6AEwD3oECAoQAw#v=onepage&q=Coleorrhyncha&f=false| isbn = 978-3-11084956-1 | kapitola = | strany =5 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dathe | meno = Holger H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kaestner - Lehrbuch der Speziellen Zoologie I/5 (Band I: Wirbellose Tiere. Teil 5: Insecta) | vydanie = | vydavateľ = Spektrum Akademischer Verlag | miesto = | rok = 2003 | počet strán = 962 | url = | isbn = 978-3-8274-0930-0 | kapitola = | strany = 50| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Commonwealth Scientific and Industrial Research Organization (Australia). Division of Entomology | odkaz na autora = | titul = The Insects of Australia (A Textbook for Students and Research Workers) | vydanie = | vydavateľ = Cornell University Press | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 1137 | url = | isbn = 978-0-8014-2679-7 | kapitola = | strany = 443-444| jazyk = }}</ref> ; *rovnakokrídlovce v základnom význame + [[strapky]] (Thysanoptera)<ref name=Inshom>http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Homoptera.htm</ref> (tento taxón sa alternatívne označoval ako: [[Omoptera]], [[Homata]], [[Deramphia]]); *[[cikády]] (Auchenorrhyncha)<ref>MUIR, F. On the Classification of the Fulgoroidea (Homoptera). 1923 [https://scholarspace.manoa.hawaii.edu/server/api/core/bitstreams/36c4eedb-5cbc-4a50-9013-75f1df6e1079/content] S. 211</ref>; *iný názov taxónu [[Zygothoraca]], čo je taxón tvorený taxónmi: [[blanokrídlovce]] (Hymenoptera) + [[motýle]] (Lepidoptera) + [[dvojkrídlovce]] (Diptera)<ref name=Inshom/>. ==Systematika == rad polokrídlovce (Hemiptera v širšom zmysle/Rhynchota):<ref>Presunuté z článku [[hemipteroidný hmyz]]</ref> * rovnakokrídlovce (Homoptera) - v starších systémoch rad; parafyletický taxón ** čeľaď †[[Protoprosbolidae]] ** podrad †[[Paleorrhyncha]] (t.j. čeľaď †[[Archescytinidae]]) ** podrad [[voškovce]]/[[voškovky]] (Sterrnorhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Aviorrhynchidae]] ** podrad [[cikády]] (Auchenorrhyncha) - v niektorých systémoch rad ** čeľaď †[[Ingruidae]] ** nadčeľaď †[[Scytinopteroidea]] ** podrad [[bzdochovky]] (Coleorrhyncha/ Peloridioptera/ Peloridiina/ Peloridiidomorpha) - v niektorých systémoch rad; staršie v niektorých systémoch tvorili spolu s taxónom Heteroptera taxón [[Heteropteroidea]] (=[[Prosorrhyncha]]) * podrad [[bzdochy]]/[[rôznokrídlovce]] (Heteroptera) [=staršie: Hemiptera v užšom zmysle] - v niektorých systémoch rad == Zdroje == {{Referencie}} [[Kategória:Polokrídlovce]] p7oj4obw9a88nm4imm5tleorksaycqq 0 669604 7417649 7381897 2022-07-30T19:55:59Z Teslaton 12161 IB norm., úvod, náležitosti, ext.o., ref., wl., kat., typografia wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Juraj Smatana | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský environmentálny politik, učiteľ | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR]] | Začiatok obdobia = [[21. marec|21. marca]] [[2020]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Norbert Kurilla]] | Nástupca = | Prezident = [[Zuzana Čaputová]] | Premiér = [[Eduard Heger]] | Dátum narodenia = {{dnv|1966}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola, DÚ]] <small>(2000{{--}}súč.)</small><br />[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO]] <small>(2016{{--}}súč.)</small> | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = [[učiteľ]], stredoškolský pedagóg | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Juraj Smatana''' (* [[1966]], [[Považská Bystrica]])<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Sudor|meno=Karol|autor=|odkaz na autora=Karol Sudor|titul=Juraj Smatana: Pravicový volič sa často správa hlúpejšie ako babka, ktorá predá svoj hlas Smeru za karafiát|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1099289/juraj-smatana-pravicovy-volic-sa-casto-sprava-hlupejsie-ako-babka-ktora-preda-svoj-hlas-smeru-za-karafiat-zakusok-a-pesnicky-z-repete/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-04-18|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref><ref name="uk-absolvent" /> je slovenský politik, učiteľ dejepisu, občiansky a environmentálny aktivista, venujúci sa téme odpadového hospodárstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vláda prijala Budajov návrh, štátnym tajomníkom MŽP SR sa stal aktivista Juraj Smatana | url = https://www.odpady-portal.sk/Dokument/105227/vlada-prijala-budajov-navrh-statnym-tajomnikom-mzp-sr-sa-stal-aktivista-juraj-smatana.aspx | vydavateľ = odpady-portal.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2020]] pôsobí vo funkcii štátneho tajomníka [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]]. Je členom politickej strany [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí | url = https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153102 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vyštudoval [[Rádiotechnika|rádiotechniku]] na elektrotechnickej priemyslovke. Do roku [[1989]] pracoval ako elektrotechnik, potom prijal pozíciu majstra odbornej prípravy na učilišti.<ref name=":0" /> V roku [[1998]] absolvoval učiteľské štúdium dejepisu a geografie na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Juraj Smatana. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Juraj+Smatana | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Neskôr pracoval ako učiteľ na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|Gymnáziu v Považskej Bystrici]]. Od roku [[1989]] sa venuje občianskemu aktivizmu, najmä v oblasti ochrany životného prostredia, od roku [[2013]] aj téme [[Dezinformácia|dezinformácií]].<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Juraj Smatana: Rusko využíva Sputnik na propagandu, aj tak nákup schvaľujem|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2303837/juraj-smatana-rusko-vyuziva-sputnik-na-propagandu-aj-tak-nakup-schvalujem/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-11|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref> Bol jedným z prvých ľudí na [[Slovensko|Slovensku]], ktorí začali upozorňovať na hrozbu politicky motivovaných [[Dezinformácia|dezinformácií]] pôvodom zo zahraničia.<ref name=":1" /> V roku [[2015]] zverejnil zoznam 42 webových sídel, ktoré šíria [[hoax]]y, [[dezinformácia|dezinformácie]] a [[konšpiračná teória|konšpiračné teórie]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Proruskú propagandu o zhýralom Západe u nás šíri 42 webov|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/57740/prorusku-propagandu-o-zhyralom-zapade-u-nas-siri-42-webov/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-02-26|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Juraj Smatana: Prichádza štvrtá vlna hoaxov a prokremeľskej propagandy|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/566533/juraj-smatana-prichadza-stvrta-vlna-hoaxov-a-prokremelskej-propagandy/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=Správy|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref> === Politika === Pôsobí ako mestský poslanec v zastupiteľstve Považskej Bystrice (v rokoch [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|2014]] a [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|2018]] neúspešne kandidoval aj na funkciu primátora).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Považská Bystrica - Výsledky komunálnych volieb 2014|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2014/vysledky/trenciansky-kraj/povazska-bystrica/povazska-bystrica|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Považská Bystrica - Výsledky komunálnych volieb 2018|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2018/vysledky/trenciansky-kraj/povazska-bystrica/povazska-bystrica|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref> V roku [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] bol zvolený za poslanca [[Trenčiansky samosprávny kraj|Trenčianskeho samosprávneho kraja]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Voľby do VÚC 2017 – Trenčiansky kraj|periodikum=sme.sk|odkaz na periodikum=SME|url=https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/trenciansky-kraj|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref> V rokoch [[2010]]{{--}}[[2012]] bol poradcom [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedníčky vlády SR]] [[Iveta Radičová|Ivety Radičovej]] pre oblasť životného prostredia.<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=|periodikum=sme.sk|dátum=2020-03-27|miesto=Bratislava|vydavateľ=Petit Press|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/22370085/vlada-vymenovala-statnych-tajomnikov-smatanu-a-klimeka.html|odkaz na periodikum=SME|titul=Vláda vymenovala štátnych tajomníkov Smatanu a Klimeka|meno=|odkaz na autora2=SITA|autor2=SITA|meno2=|priezvisko2=|odkaz na autora=TASR|autor=TASR|dátum prístupu=2021-08-16}}</ref> Vo volebnom období [[2016]]{{--}}[[2020]] pracoval ako asistent poslanca NR SR [[Ján Budaj|Jána Budaja]].<ref name=":2" /> Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|voľbách do Národnej rady SR v roku 2020]] kandidoval za hnutie [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola]] pod číslom 89 ako člen strany [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|Zmena zdola – Demokratická únia Slovenska]]. Vo voľbách nezískal dostatok hlasov, ale po menovaní [[Ján Budaj|Jána Budaja]] za [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministra životného prostredia SR]] prijal pozíciu štátneho tajomníka.<ref name=":1" /> == Vakcína Sputnik == Juraj Smatana stál v otázkach vakcinácie pevne za [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]]. [[Sputnik V|Vakcínu Sputnik]] považoval za nástroj Ruskej propagandy, ale jednoznačne podporoval nákup vakcíny Slovenskom.<ref name=":1" /> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1099289/juraj-smatana-pravicovy-volic-sa-casto-sprava-hlupejsie-ako-babka-ktora-preda-svoj-hlas-smeru-za-karafiat-zakusok-a-pesnicky-z-repete/ Juraj Smatana: Pravicový volič sa často správa hlúpejšie ako babka, ktorá predá svoj hlas Smeru za karafiát] – rozhovor Karola Sudora v Denníku N (2018) {{DEFAULTSORT:Smatana, Juraj}} [[Kategória:Slovenskí elektrotechnici]] [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí občianski aktivisti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici DÚ (2000)]] [[Kategória:Štátni tajomníci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] k77i0errxi5rgujkpjq0z4lpcmw9we3 0 669979 7417722 7241343 2022-07-31T01:02:53Z Lalina 22926 + wikitext text/x-wiki [[File:Huskvarna Outlook.jpg|thumb|Huskvarna]] '''Huskvarna''' (švédska výslovnosť: [ˈHʉ̂ːsˌkvɑːɳa]) je východná časť [[Jönköping]]u, mesta vo [[Švédsko|švédskej]] provincii [[Småland]] a má asi 24 000 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Befolkningsstatistik|url=https://www.jonkoping.se/kommunpolitik/kommunfakta/statistikochutredningar/befolkningsstatistik.4.74fef9ab15548f0b80090f.html|vydavateľ=www.jonkoping.se|dátum prístupu=2021-08-30|jazyk=sv|meno=Daniel|priezvisko=Petersson}}</ref> Vzdialenosť od centra mesta Jönköping je asi 5&nbsp;km. Názov mesta Huskvarna znamená v preklade domaci mlyn.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Early History of Husqvarna Motorcycles|url=https://sports.yahoo.com/early-history-husqvarna-motorcycles-194830205.html|vydavateľ=sports.yahoo.com|dátum prístupu=2021-08-30|jazyk=en-US}}</ref> V rokoch [[1911]] až [[1970]] išlo o vlastnú mestskú obec. Geograficky rástla spolu s mestom Jönköping najmä v 50. rokoch 20. storočia. Od reformy miestnej správy v roku [[1971]] patri Husquarna administratívne pod obec Jönköping. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.husqvarnamuseum.se/ Husqvarna Fabriksmuseum] [[Kategória:Mestské časti vo Švédsku]] [[Kategória:Jönköping]] p13o2c67x0zthsoqrndczaahdwln5oa 0 672205 7417662 7362780 2022-07-30T20:38:47Z Чръный человек 24988 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kniha | Názov = Pravoslavnaja enciklopedija | Obrázok = National Library Tatarstan — NCC «Kazan» (2021-03-20), interior 192.jpg | Popis obrázku = Encyklopédia v interiéroch Národnej knižnice Tatarskej republiky | Originálny názov = {{Rus|Православная энциклопедия}} | Spoluautor = | Pôvodný jazyk = [[ruština]] | Krajina vydania = [[Rusko]] | Nakladateľstvo originálneho vydania = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ | Počet vydaní originálu = | Dátum 1. vydania originálu = [[2000]] | ISBN 1. vydania originálu = | Ilustrátor originálneho vydania = | Literárny žáner = [[encyklopédia]] }} '''Pravoslavnaja enciklopedija''' ({{Rus|Православная энциклопедия}}) je [[Ruština|ruskojazyčná]] [[Encyklopédia|špecializovaná encyklopédia]], ktorú od roku [[2000]] vydáva ''Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“'' v [[Moskva|Moskve]]. Vedúcim centra a projektu je od jeho vzniku [[Sergej Leonidovič Kravec]]. Encyklopédia vychádza pod patronátom [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]. Hlavným iniciátorom jej vzniku bol moskovský patriarcha [[Alexej II.]] Podľa patriarchátu ''„ide o prvé a zatiaľ jediné zásadné vedecké dielo na svete o dvetisícročnej histórii pravoslávia“''<ref name=":K1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=My delajem encikopediju silami vsego pravoslavnego mira |url=http://www.patriarchia.ru/db/text/5465100.html |vydavateľ=Press-služba Moskovskoj Patriarchii |dátum prístupu=2021-11-04 |jazyk=ru |priezvisko=Kravec |meno=Sergej |miesto=Moskva}}</ref>. Okrem ruských prispievateľov sa na projekte podieľajú stovky odborníkov z iných, predovšetkým [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnych]] krajín, najmä z [[Gruzínsko|Gruzínska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Rumunsko|Rumunska]] či [[Srbsko|Srbska]].<ref name=":K1" /> Encyklopédia sa zameriava predovšetkým na pravoslávnu tematiku, obsahuje však aj rozsiahlu látku týkajúcu sa [[Katolicizmus|katolicizmu]], [[Protestantizmus|protestantizmu]] a [[Orientálna ortodoxná cirkev|staroorientálnych cirkví]], Okrem čisto cirkevných tém ([[teológia]], [[liturgika]], [[hagiografia]] a i.), zahŕňa aj početné heslá z iných humanistických odborov, akými sú napr. [[umenie]], [[architektúra]], [[hudba]] či [[filozofia]]. Význam diela spočíva aj v tom, že iné obdobné encyklopedické diela v pravosláví sa spravidla orientovali iba na témy jednotlivých partikulárnych cirkvi. Viac ako 80 % obsahu je v ruštine publikovaných po prvýkrát, vďaka čomu má encyklopédia aj vedecký charakter.<ref name=":1">{{Citácia periodika |titul=Pravoslavnaja enciklopedija v onlajn-versii |url=https://www.culture.ru/materials/73921/pravoslavnaya-enciklopediya-v-onlain-versii |periodikum=Kuľtura |dátum prístupu=2021-11-05 |jazyk=ru |vydavateľ=Minkuľtury Rossii |miesto=Moskva}}</ref> Rozsiahly textový materiál je doplnený bohatým ilustračným materiálom. Celkovo sa ráta s vydaním 75 zväzkov encyklopédie,<ref name=":K1" /> pričom k marcu 2022 vyšlo 64 heslových zväzkov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=В продажу поступил 64-й алфавитный том «Православной энциклопедии» |url=https://www.sedmitza.ru/text/10097521.html |vydavateľ=sedmitza.ru |miesto=Moskva |dátum prístupu=2022-03-05 |jazyk=ru}}</ref> a jeden (nultý) zväzok o [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]]. Niektoré články z encyklopédie vychádzajú ako kompilácie v samostatných vydaniach (napr. ekumenické koncily).<ref name=":1" /> Encyklopédia je čiastočne sprístupnená [[online]], pričom pravidelne sú pridávané nové články<ref>[https://www.pravenc.ru/new.html Zoznam nových článkov elektronickej verzie.]</ref> (v novembri 2021 heslá do XLVI zväzku; zoznam zväzkov pozri nižšie). == Vznik == Myšlienka spísania encyklopédie zaoberajúcej sa pravoslávnym svetom vznikla v [[Ruská ríša|cárskom Rusku]] už začiatkom 20. storočia. Inšpiráciou jej bola tvorba rozsiahlych encyklopedických diel v západnej Európe. Tvorba ''Pravoslávnej teologickej encyklopédie'' však bola v roku 1911 prerušená po dvanástom dieli. [[Prvá svetová vojna]], občianska vojna a nástup éry [[Sovietsky zväz|sovietov]] následne tieto snahy definitívne prerušili. Nové významnejšie pokusy následne vznikli až v 70. rokoch 20. storočia a ani tieto neboli príliš úspešné. V 90. rokoch sa po zmene režimu vedeckému vydavateľstvu ''Izdateľstvo Spaso-Preobraženskogo Valaamskogo monastyrja'' podarilo vydať úspešné ''Dejiny ruskej cirkvi'' v 12 zväzkoch. Na diele sa podieľal prvý koordinovaný tím cirkevných a svetských vedcov v ruských postsovietskych dejinách. Patriarcha Moskvy a celej Rusi [[Alexej II.]] preto vyjadril nádej, že by spolupráca mohla pokračovať aj v rámci nového diela - encyklopédie zaoberajúcej sa všetkými aspektami kresťanského života v celých jeho dejinách.<ref name=":1" /><ref name=":K1" /> V roku 1996 bolo ''Izdateľstvo Spaso-Preobraženskogo Valaamskogo monastyrja'' premenované na ''Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“'' (slov. Cirkevné vedecké centrum Pravoslávnej encyklopédie). Po ukončení prác na poslednom zväzku ''Dejín ruskej cirkvi'' v roku 1997, začalo vydavateľstvo pracovať na príprave encyklopédie. Okrem špecialistov na ruské dejiny boli do projektu zapojení aj poprední sekulárni vedci zo všetkých spektier humanitných vied. Neskôr sa pripojili aj vedci z iných krajín, predovšetkým z [[Gruzínsko|Gruzínska]] a [[Bulharsko|Bulharska]], ale aj [[Srbsko|Srbska]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Fínsko|Fínska]] či [[Albánsko|Albánska]]. Grécke cirkevné kruhy a [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|ekumenický patriarchát]] boli podľa Sergeja Kraveca voči ruskej snahe skôr skeptické. Spolupráca s ukrajinskými prispievateľmi sa po vypuknutí rusko-ukrajinského sporu výrazne zhoršila. V roku 2000 vyšiel prvý zväzok o [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] a od roku 2001 vychádzajú abecedné zväzky. Spočiatku vychádzali dva zväzky ročne, neskôr tri a v poslednom období dokonca štyri zväzky ročne.<ref name=":1" /><ref name=":K1" /> == Poradie hesiel == V encyklopédii sa uplatňujú nasledujúce pravidlá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ot redakcii |url=https://www.pravenc.ru/text/73090.html |vydavateľ=Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“ |dátum prístupu=2021-11-05 |miesto=Moskva}}</ref> Základom pre usporiadanie článkov v zborníku je abecedný princíp. Pri viacerých článkov o osobnostiach s rovnakým menom je poradie nasledovné: 1) biblické osoby 2) [[Svätec|svätci]]: [[Apoštol|apoštoli]], [[Rovnoapoštoli|rovní apoštolom]], ostatní svätci v určenom poradí 3) [[Patriarcha (cirkev)|patriarchovia]]: ruskí, [[Zoznam ekumenických patriarchov Konštantínopolu|konštantínopolskí]], [[Zoznam alexandrijských patriarchov|alexandrijskí]], [[Zoznam antiochijských patriarchov|antiochijskí]], [[Zoznam gréckych ortodoxných patriarchov Jeruzalemu|jeruzalemskí]], gruzínski, srbskí, rumunskí, bulharskí; 4) [[Pápež|rímski pápeži]]; 5) prímasi miestnych pravoslávnych cirkví, ktorí nemajú titul patriarchu; 6) katolikovia a prímasi východných nepravoslávnych cirkví; 7) pravoslávni a heterodoxní biskupi; 8) [[Zoznam rímskych cisárov|rímski]] a [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantskí cisár]]i; 9) [[Zoznam panovníkov Ruska|vládcovia Ruska]]; 10) neruskí panovníci v abecednom poradí názvov krajín. Názvy kláštorov začínajú prídavnými menami, ktoré sú tvorené z [[Toponymum|toponým]]. Ak je známe meno zakladateľa kláštora, začína sa názov kláštora prídavným menom odvodeným od tohto mena, napríklad: kláštor ''Avraamiev Gorodecky''. Ak sa kláštor nachádza ďaleko od veľkých sídiel, začína sa názov menom patróna kláštora, napríklad: ''Troickij mužskoj monastyr''. Ak má kláštor ustálené pomenovanie, je použité ono, Udalostí v ruskej histórii, ku ktorým došlo pred 24. januárom 1918 sú uvedené podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]; udalosti od 24. januára do 28. februára 1918 majú dvojitý dátum: podľa juliánskeho a [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]]. Počnúc 1. marcom 1918 sa dátumy (vrátane úmrtí svätcov) uvádzajú podľa gregoriánskeho kalendára. Sviatky Ruskej pravoslávnej cirkvi, vrátane dní spomienok na svätých, bez ohľadu na čas ich úmrtia, sú označené podľa juliánskeho kalendára. [[Bibliografia]] článkov je rozdelená do skupín: archívne (ručne písané) materiály (arch.) a publikované pramene (Ist.), Diela a preklady (Soč, Muz. soč, Per.), Publikácie (Ed.), Výskum (Lit.). Umiestnenie zdroja v rámci skupiny zdrojov je spravidla určené časom vydania publikácie. Zdroje a literatúra sa citujú čo najúplnejšie, používajú sa však aj bibliografické skratky, ktoré sú definované na konci zväzku. [[Bibliografický odkaz]] sa zvyčajne uvádza v pôvodnom jazyku, uplatňuje sa [[Transkripcia (jazykoveda)|transkripcia]] z východných znakových sústav. Informácie o rôznych vydaniach sú uvedené za sebou, označenia dotlače sú označené horným indexom. Meno autora je zvýraznené [[Kurzíva|kurzívou]] bez ohľadu na jeho pozíciu v texte. == Zväzky == {| class="wikitable" |- ! Tom. ! Rok vydania ! Heslá ! [[ISBN]] ! Počet str. |- | 0 | [[2000]] | Speciaľnyj tom | {{ISBN|5-89572-005-6}} | 656 |-. | I. | 2000 | [[А]]{{--}}[[Alexios I. (konštantínopolský patriarcha)|Aleksij Studit]] | {{ISBN|5-89572-006-4}} | 752 |- | II. | [[2001]] | [[Alexij z Edessy|Aleksij, čelovek Božij]]{{--}}Anfim Anchiaľskij | {{ISBN|5-89572-007-2}} | 752 |- | III. | 2001 | [[Anthemios z Trallu|Anfimij]]{{--}}Afanasij | {{ISBN|5-89572-008-0}} | 752 |- | IV. | [[2002]] | Afanasij{{--}}[[Nesmrteľnosť|Bessmertije]] | {{ISBN|5-89572-009-9}} | 752 |- | V. | 2002 | [[Piotr Aleksejevič Bessonov|Bessonov]]{{--}}Bonveč | {{ISBN|5-89572-010-2}} | 752 |- | VI. | [[2003]] | Bondarenko{{--}}Varfolomej Edesskij | {{ISBN| 5-89572-010-2}} | 752 |- | VII. |[[2004]] |Varšavskaja jeparchija{{--}}Veroterpimosť | {{ISBN|5-89572-010-2}} | 752 |- | VIII. |2004 |Veroučenije{{--}}Vladimiro-Volynskaja jeparchija |{{ISBN|5-89572-014-5}} | 752 |- | IX. | [[2005]] |[[Vladimirská Bohorodička|Vladimirskaja ikona Božijej Materi]]{{--}}[[Parúzia|Vtoroje prišestvije]] | {{ISBN|5-89572-015-3}} | 752 |- | X. | 2005 |Vtorozakonije{{--}}Georgij | {{ISBN|5-89572-016-1}} | 752 |- | XI. | [[2006]] |Georgij{{--}}[[Franciscus Gomarus|Gomar]] | {{ISBN|5-89572-017-X}} | 752 |- | XII. | 2006 |Gomeľskaja i Žlobinskaja jeparchija{{--}}[[Grégorios Pakourianos|Grigorij Pakurian]] | {{ISBN|5-89572-017-X}} | 752 |- | XIII. | 2006 |[[Grégorios Palamas|Grigorij Palama]]{{--}}[[Daniel-Rops|Danijeľ-Rops]] | {{ISBN|5-89572-022-6}} | 752 |- | XIV. |[[2007]] |[[Daniel (prorok)|Daniil]]{{--}}Dimitrij | {{ISBN|978-5-89572-024-0}} | 752 |- | XV. | 2007 |[[Dimitrij Rostovskij|Dimitrij]]{{--}}Dopolnenija k „Aktam Istoričeskim“ | {{ISBN|978-5-89572-026-4}} | 752 |- | XVI. | 2007 |[[Tel Dor|Dor]]{{--}}Jevangeličeskaja cerkov sojuza | {{ISBN|978-5-89572-028-8}} | 752 |- | XVII. | [[2008]] |[[Českobratrská církev evangelická|Jevangeličeskaja cerkov češkich bratiev]]{{--}}[[Egypt|Jegipet]] | {{ISBN|978-5-89572-030-1}} | 752 |- | XVIII. | 2008 |[[Staroveký Egypt|Jegipet drevnij]]{{--}}[[Efez|Efes]] | {{ISBN|978-5-89572-032-5}} | 752 |- | XIX. | 2008 |[[List Efezanom|Jefesjanam poslanije]]{{--}}Zverev | {{ISBN|978-5-89572-034-9}} | 752 |- | XX. | [[2009]] |Zverin v česť Pokrova Presvjatoj Bogorodicy ženskij monastyr{{--}}Iverija | {{ISBN|978-5-89572-036-3}} | 752 |- | XXI. |2009 |Iverskaja ikona Božijej materi{{--}}Ikimatarij | {{ISBN|978-5-89572-038-7}} | 752 |- | XXII. | 2009 |[[Ikona]]{{--}}Innokentij | {{ISBN|978-5-89572-040-0}} | 752 |- | XXIII. | [[2010]] |Innokentij{{--}}[[Ióannes Vlachos|Ioann Vlach]] | {{ISBN|978-5-89572-042-4}} | 752 |- | XXIV. | 2010 |Ioann Voin[[Zjavenie Jána|{{--}}Ioanna Bogoslova Otkrovenije]] | {{ISBN|978-5-89572-044-8}} | 752 |- | XXV. | [[2011]] |Ioanna dejanija{{--}}Iosif Šumljanskij | {{ISBN|978-5-89572-046-2}} | 752 |- | XXVI. | 2011 |[[Jozef I. (konštantínopolský patriarcha)|Iosif I Galisiot]][[Izák Sýrsky|{{--}}Isaak Sirin]] | {{ISBN|978-5-89572-048-6}} | 752 |- | XXVII. | 2011 |Isaak Sirin{{--}}Istoričeskije knigi | {{ISBN|978-5-89572-050-9}} | 752 |- | XXVIII. | [[2012]] |Istoričeskije muzej{{--}}Jekuno Amlak | {{ISBN|978-5-89572-025-7}} | 752 |- | XXIX. | 2012 |[[К]]{{--}}[[Monastier Kamenac|Kamenac]] | {{ISBN|978-5-89572-025-7}} | 752 |- | XXX. | 2012 |Kamenec-Podoľskaja jeparchija{{--}}[[Monastier Karakallu|Karakal]] | {{ISBN|978-5-89572-031-8}} | 752 |- | XXXI. | [[2013]] |[[Caracalla|Karakalla]]{{--}}[[Katechéza|Katechizacija]] | {{ISBN|978-5-89572-031-8}} | 752 |- | XXXII. | 2013 |[[Katechizmus|Katechizis]]{{--}}Kijevo-Pečerskaja ikona „Uspenije Presvjatoj Bogorodicy" | {{ISBN|978-5-89572-035-6}} | 752 |- | XXXIII. | 2013 |[[Kyjevsko-pečerská lavra|Kijevo-Pečerskaja lavra]]{{--}}Kiprskaja ikona Božijej Materi | {{ISBN|978-5-89572-037-0}} | 752 |- | XXXIV. | [[2014]] |[[Cirkev Cypru|Kiprskaja pravoslavnaja cerkov]]{{--}}Kirion,Vassian, Agafon i Moisej | {{ISBN|978-5-89572-039-4}} | 752 |- | XXXV. | 2014 |Kiriopascha{{--}}Kloss | {{ISBN|978-5-89572-041-7}} | 752 |- | XXXVI. | 2014 |[[Chrodechilda|Klotiľda]]{{--}}Konstantin | {{ISBN|978-5-89572-041-7}} | 752 |- | XXXVII. | [[2015]] |[[Konštantín I. (pápež)|Konstantin]]{{--}}Korin | {{ISBN|978-5-89572-045-5}} | 752 |- | XXXVIII. | 2015 |[[Korint|Korinf]]{{--}}Kriskentija | {{ISBN|978-5-89572-029-5}} | 752 |- | XXXIX. | 2015 |[[Flavius Iulius Crispus|Krisp]]{{--}}Langadasskaja, Litijskaja i Rentinskaja mitropolija | {{ISBN|978-5-89572-033-2}} | 752 |- | XL. | 2015 |Langton{{--}}[[Libanon|Livan]] | {{ISBN|978-5-89572-033-2}} | 752 |- | XLI. | [[2016]] |[[Libanios|Livanij]]{{--}}Ľvovskij v česť Preobraženija Gospodnja ženskij monastyr | {{ISBN|978-5-89572-021-9}} | 752 |- | XLII. | 2016 |Ľvovskij sobor{{--}}Maksim, blažennyj, Moskovskij | {{ISBN|978-5-89572-047-9}} | 752 |- | XLIII. | 2016 |Maksim{{--}}[[Marcel I.|Markell I]] | {{ISBN|978-5-89572-049-3}} | 752 |- | XLIV. | 2016 |[[Marcel II.|Markell II]]{{--}}Merkurij i Paisij | {{ISBN|978-5-89572-051-6}} | 752 |- | XLV. | [[2017]] |[[Rafael Merry del Val y Zulueta|Merri Deľ Vaľ]]{{--}}Michail Parecheli | {{ISBN|978-5-89572-052-3}} | 752 |- | XLVI. | 2017 |[[Michaél Psellos|Michail Psell]]{{--}}[[Mopsuestia|Mopsujestija]] | {{ISBN|978-5-89572-053-0}} | 752 |- | XLVII. | 2017 |Mor{{--}}Muromskij v česť Preobraženija Gospodnja mužskoj monastyr | {{ISBN|978-5-89572-054-7}} | 752 |- | XLVIII. | 2017 |Muromskij v česť Uspenija Presvjatoj Bogorodicy mužskoj monastyr{{--}}[[Nepál|Nepal]] | {{ISBN|978-5-89572-055-4}} | 752 |- | XLIX. | [[2018]] |Nepein{{--}}Nikodim | {{ISBN|978-5-89572-056-1}} | 752 |- | L. | 2018 |Nikodim{{--}}Nikon,Patriarch Antiochijskij | {{ISBN|978-5-89572-057-8}} | 752 |- | LI. | 2018 |Nikon{{--}}Noilmara | {{ISBN|978-5-89572-058-5}} | 752 |- | LII. | 2018 |[[Noe|Noj]]{{--}}Onufrij | {{ISBN|978-5-8957-2059-2}} | 752 |- | LIII. | [[2019]] |Onufrij{{--}}Pavel | {{ISBN|978-5-8957-2060-8}} | 752 |- | LIV. | 2019 |Pavel{{--}}Paschaľnaja chronika | {{ISBN|978-5-89572-061-5}} | 752 |- | LV. | 2019 |Paschaľnyj spory{{--}}Petr Damaskin | {{ISBN|978-5-89572-062-2}} | 752 |- | LVI. | 2019 |[[Peter Damiani|Petr Damiani]]{{--}}[[Povečerie|Povečerije]] | {{ISBN|978-5-89572-063-9}} | 752 |- | LVII. | [[2020]] |Poganovskaja ikona Božiej Materi{{--}}Pravoslavnoje obozrenije | {{ISBN|978-5-89572-064-6}} | 752 |- | LVIII. | 2020 |Pravoslavnyj Bogoslovskij institut prp. Sergija Radonežskogo{{--}}Pskovskij Snetogorskij v česť Roždestva Presvjatoj Bogorodicy monastyr | {{ISBN|978-5-89572-065-3}} | 752 |- | LIX. | 2020 |Psoj Jegipetskij{{--}}[[Antonio Rinaldi|Rinaľdi]] | {{ISBN|978-5-89572-066-0}} | 752|752 |- | LX. | 2020 |[[Ripsima|Ripsimija]], Gaianija i 35 svatych dev{{--}}[[Vladimir Karlovič Sabler|Sabler]] | {{ISBN|978-5-89572-067-7}} | 752 |- | LXI. | [[2021]] |Savatij{{--}}[[Emanuel Swedenborg|Svedenborg]] | {{ISBN|978-5-89572-068-4}} | 752 |- | LXII. | 2021 |Svenskaja Pečerskaja ikona Božijej Materi{{--}}Sergij | {{ISBN|978-5-89572-069-1}} | 752 |- | LXIII. | 2021 | Sergij{{--}}Sinaksar | {{ISBN|978-5-89572-069-1}} | 752 |- | LXIV. | [[2022]] | Singapur — Soloviov | {{ISBN|978-5-89572-071-4}} | 752 <!-- |- | LXV. | | | | --> |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.pravenc.ru/ Internetová verzia Pravoslávnej encyklopédie (po rusky)] [[Kategória:Ruské encyklopédie]] [[Kategória:Kresťanská literatúra]] hnao9z1gug83drkfteilj2td4c5x4wo 2 675933 7417465 7325643 2022-07-30T12:09:49Z KamilkMT 98709 popis obrazka vpravo wikitext text/x-wiki [[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|<div style="text-align: right"> <small>Ilustračný obrázok</small></div>]] popis obrazka vpravoa malym pismom 8red95u2dr67yb9hw2uwp38wopxw293 0 678546 7417523 7335380 2022-07-30T15:36:43Z Lišiak 21212 wikitext text/x-wiki '''Štefan Danko''' môže byť: * slovenský zoológ a ornitológ (* 1946), pozri [[Štefan Danko (zoológ)]] * český paraolympijský športovec (* 1947), pozri [[Štefan Danko (športovec)]] * slovenský lesný inžinier, ochranár prírody a ekológ (* 1948), pozri [[Štefan Danko (lesný inžinier)]] == Pozri aj == * [[Danko (priezvisko)]] * [[Dankó (priezvisko)]] * [[István Dankó]] (* 1982), maďarský herec * [[Štefan Dankó]] (''Dankó István'', ''Pista''), uhorský huslista a primáš cigánskej hudby (1858{{--}}1903)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DANKÓ Štefan (István, Pista) | Priezvisko = Gašpar | Meno = Ján | OdkazNaAutora = Ján Gašpar | Priezvisko2 = Blašková | Meno2 = Eleonóra | Priezvisko3 = Mihóková | Meno3 = Mária | Rok = 2014 | Titul = Lexikón Košičanov : 1848{{--}}1938 | Diel = I. diel A{{--}}I | Vydanie = 1. | Miesto = Košice | Vydavateľ = Equilibria | DátumPrístupu = 2022-07-30 | Počet strán = 484 | ISBN = 978-80-8143-156-2 | Strana = 194 }}</ref> * [[Štefan Darkó]] (''Darkó István''), maďarský spisovateľ, novinár a úradník (1902{{--}}1972)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DARKÓ Štefan (István) | Priezvisko = Gašpar | Meno = Ján | Priezvisko2 = Blašková | Meno2 = Eleonóra | Priezvisko3 = Mihóková | Meno3 = Mária | Rok = 2014 | Titul = Lexikón Košičanov : 1848{{--}}1938 | Diel = I. diel A{{--}}I | Vydanie = 1. | Miesto = Košice | Vydavateľ = Equilibria | DátumPrístupu = 2022-07-30 | ISBN = 978-80-8143-156-2 | Strana = 195 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DARKÓ, Štefan | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = I. zväzok A{{--}}D | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1986 | Strana = 447 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 5w8cqcuv50rv39cgpcc0b32g0nb4z9x 7417556 7417523 2022-07-30T16:39:08Z Bojars 6357 +ešte jeden Danko wikitext text/x-wiki '''Štefan Danko''' môže byť: * slovenský zoológ a ornitológ (* 1946), pozri [[Štefan Danko (zoológ)]] * český paraolympijský športovec (* 1947), pozri [[Štefan Danko (športovec)]] * slovenský lesný inžinier, ochranár prírody a ekológ (* 1948), pozri [[Štefan Danko (lesný inžinier)]] * slovenský manažér a zodpovedný redaktor hudobného vydavateľstva Opus, tiež líder kapely a bubeník, pozri [[Štefan Danko (hudobník)]] == Pozri aj == * [[Danko (priezvisko)]] * [[Dankó (priezvisko)]] * [[István Dankó]] (* 1982), maďarský herec * [[Štefan Dankó]] (''Dankó István'', ''Pista''), uhorský huslista a primáš cigánskej hudby (1858{{--}}1903)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DANKÓ Štefan (István, Pista) | Priezvisko = Gašpar | Meno = Ján | OdkazNaAutora = Ján Gašpar | Priezvisko2 = Blašková | Meno2 = Eleonóra | Priezvisko3 = Mihóková | Meno3 = Mária | Rok = 2014 | Titul = Lexikón Košičanov : 1848{{--}}1938 | Diel = I. diel A{{--}}I | Vydanie = 1. | Miesto = Košice | Vydavateľ = Equilibria | DátumPrístupu = 2022-07-30 | Počet strán = 484 | ISBN = 978-80-8143-156-2 | Strana = 194 }}</ref> * [[Štefan Darkó]] (''Darkó István''), maďarský spisovateľ, novinár a úradník (1902{{--}}1972)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DARKÓ Štefan (István) | Priezvisko = Gašpar | Meno = Ján | Priezvisko2 = Blašková | Meno2 = Eleonóra | Priezvisko3 = Mihóková | Meno3 = Mária | Rok = 2014 | Titul = Lexikón Košičanov : 1848{{--}}1938 | Diel = I. diel A{{--}}I | Vydanie = 1. | Miesto = Košice | Vydavateľ = Equilibria | DátumPrístupu = 2022-07-30 | ISBN = 978-80-8143-156-2 | Strana = 195 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = DARKÓ, Štefan | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = I. zväzok A{{--}}D | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1986 | Strana = 447 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Rozlišovacia stránka}} 002dnund07ec143dpvyfa8q8ln71dmd 0 678991 7417558 7417112 2022-07-30T16:40:50Z 88.80.254.53 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza ŠPORT | logo = Markíza ŠPORT Logo 2021.svg | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = Nikolas Andraško | premiéra = [[21. október]] [[2021]] | derniéra = | program = šport | motto = | slogan = ži a športuj | formát obrazu = 16:9 | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza ŠPORT''' je piaty televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na ŠPORT | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-šport | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] roebqwjqv0wtjigaj2nls2qr2wgfb6m 7417559 7417558 2022-07-30T16:41:25Z Gateshebe 193515 /* Zahraničné seriály */Add wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza ŠPORT | logo = Markíza ŠPORT Logo 2021.svg | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = Nikolas Andraško | premiéra = [[21. október]] [[2021]] | derniéra = | program = šport | motto = | slogan = ži a športuj | formát obrazu = 16:9 | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza ŠPORT''' je piaty televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na ŠPORT | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-šport | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sherlock a Watsonová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] mu9s19lhln5cdn0bomxlfodle7t9klf 7417560 7417559 2022-07-30T16:41:42Z Gateshebe 193515 Del wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza ŠPORT | logo = | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = Nikolas Andraško | premiéra = [[21. október]] [[2021]] | derniéra = | program = šport | motto = | slogan = ži a športuj | formát obrazu = 16:9 | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza ŠPORT''' je piaty televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na ŠPORT | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-šport | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sherlock a Watsonová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] jax49g9viyeo378nm87hw8af58tswey 7417561 7417560 2022-07-30T16:42:01Z Gateshebe 193515 Del wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza Krimi | logo = | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = Nikolas Andraško | premiéra = [[21. október]] [[2021]] | derniéra = | program = šport | motto = | slogan = ži a športuj | formát obrazu = 16:9 | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza Krimi''' je piaty televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na ŠPORT | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-šport | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sherlock a Watsonová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] 263ii2e155j6iaipd4dsluzzfd9vct0 7417562 7417561 2022-07-30T16:42:42Z Gateshebe 193515 Opr wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza KRIMI | logo = | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = Nikolas Andraško | premiéra = [[21. október]] [[2021]] | derniéra = | program = šport | motto = | slogan = ži a športuj | formát obrazu = 16:9 | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza KRIMI''' je piaty televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na ŠPORT | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-šport | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sherlock a Watsonová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] nxviniut4klmob0j0bxymdd69xzozkl 7417564 7417562 2022-07-30T16:46:19Z Gateshebe 193515 Vvz wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza KRIMI | logo = | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = | premiéra = [[6. jún]] [[2022]] | derniéra = | program = | motto = | slogan = | formát obrazu = | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza KRIMI''' je štvrtý televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na KRIMI | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-krimi | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sherlock a Watsonová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] 9sr1z4tq56dli9kzf1ybuedjt0q4gwg 7417567 7417564 2022-07-30T16:48:00Z 88.80.254.53 /* Zahraničné seriály */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza KRIMI | logo = | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = | premiéra = [[6. jún]] [[2022]] | derniéra = | program = | motto = | slogan = | formát obrazu = | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza KRIMI''' je štvrtý televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na KRIMI | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-krimi | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[EYOF 2022 BB]] | 1. séria | {{21.7.2022}} | {{31.7.2022}} |- | [[F1 (šport)|F1]] | {{marec 2022}} | {{decembra 2024}} | PIA – NE | - | [[F2]] | {{apríl 2022}} | {{november 2024}} | PIA |- | [[F3]] | {{máj 2022}} | {{december 2024}} | PIA - NE == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] m7x7ijlkg735yvb6aiywlttb48t7r6b 7417607 7417567 2022-07-30T18:38:47Z Gateshebe 193515 Revízia 7417567 používateľa [[Special:Contributions/88.80.254.53|88.80.254.53]] ([[User talk:88.80.254.53|diskusia]]) bola vrátená wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | názov = Markíza KRIMI | logo = | popis = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | oblasť vysielania = [[Slovensko]] | vysielací jazyk = [[slovenčina]] | typ = súkromná | riaditeľ = | premiéra = [[6. jún]] [[2022]] | derniéra = | program = | motto = | slogan = | formát obrazu = | príjem = satelit, káblová TV, terestriál, IPTV, internet | čistý príjem = | kľúčoví ľudia = | bývalý názov = | člen skupiny = Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. ([[Central European Media Enterprises|CME]]) | sesterské stanice = [[TV Markíza]]<br>[[TV Doma]]<br>[[TV Dajto]]<br>[[Markíza KRIMI]] | webstránka = | poznámky = }} '''Markíza KRIMI''' je štvrtý televízny okruh (program) [[TV Markíza]], ktorý vznikol [[21. október]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza prichádza s novou stanicou: Najnapínavejšie prípady nájdete na KRIMI | url = https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/2053334_markiza-prichadza-s-novou-stanicou-najnapinavejsie-pripady-najdete-na-krimi | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = REFRESHER | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú stanicu Markíza Krimi. Televízia chce uspokojiť veľký divácky dopyt a získať ďalší reklamný priestor | url = https://refresher.sk/112316-Markiza-spusti-novu-stanicu-Markiza-Krimi-Televizia-chce-uspokojit-velky-divacky-dopyt-a-ziskat-dalsi-reklamny-priestor | vydavateľ = refresher.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí novú televíziu Krimi. Odštartuje už v júni | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/cj5ByCm/markiza-spusti-novu-televiziu-krimi-odstartuje-uz-v-juni/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-23 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Markíza spustí v júni 2022 nový televízny program Markíza Krimi | url = https://www.satelitnatv.sk/2022/03/markiza-spusti-v-juni-2022-novy-televizny-program-markiza-krimi/ | vydavateľ = satelitnatv.sk | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Markíza KRIMI vysiela 24 hodín a je zameraný na detektívnu a kriminálnu tematiku, hlavne prostredníctvom zahraničných seriálov. Televízny kanál „uvolnil“ stanice [[TV Dajto]] a [[TV Doma]], kde sa krimi filmy a seriály vysielali, no po odštartovaní tohoto kanálu, dostali tieto kanály priestor na viac akčných ([[TV Dajto]]) a romantických filmov alebo seriálov. ([[TV Doma]]) == Vlastná tvorba == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[112 (televízna relácia)|112]] | 1. séria | {{N/A}} | PO – NE 01:00 |- | [[Mesto tieňov]] | 2. séria | {{N/A}} | PO – NE 04:55 |- | [[Policajné prípady]] | 3. séria | epizódne postavy | PO – SO 13:00 |- | [[V mene zákona (seriál)|V mene zákona]] | 1. séria | {{N/A}} | SO – NE 06:55 |} == Zahraničné seriály == {|class="wikitable sortable" ! Názov seriálu ! Aktuálna séria ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Hniezdo supov]] | 1. séria | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kosti (seriál)|Kosti]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 19:00 |- | [[Slečna Marplová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 17:00 |- | [[Myšlienky vraha]] | 15. séria | {{N/A}} | PO – ŠT 20:30 |- | [[Whiskey Cavalier]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |- | [[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]] | 18. séria | {{N/A}} | PO – PIA 22:00 |- | [[NCIS: Los Angeles]] | 12. séria | {{N/A}} | SO – NE 15:35 |- | [[Bostonské vraždy]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 19:00 |- | [[Smrtonosná zbraň]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Profilovač]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 22:05 |- | [[Mentalista]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 15:45 |- | [[Monk]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Kobra 11]] | {{N/A}} | {{N/A}} | PO – PIA 17:00 |- | [[Odložený prípad]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Nikita]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | [[Sherlock a Watsonová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | SO – NE 20:30 |} == Zahraničné filmy == {|class="wikitable sortable" ! Názov filmu ! Hlavné obsadenie ! Vysielanie |- | [[Temná tvár Brooklynu]] | E. Norton, G. Mbatha-Raw | 17. jún 2022 20:30 |- | [[Vražda na strednej]] | J. Kemp, D. Strathairn, C. Keenerová, T. Kinney, C. Hardrict, Ch. G. Moretz, A. Elgort | 24. jún 2022 20:30 |- | [[Sudca (film)|Sudca]] | R. Downey | 1. júl 2022 20:30 |- | [[Pašerák]] | C. Eastwood, L. Fishburne, B. Cooper, M. Peña, A. Eastwood, A. Garcia, D. Wiest, T. Farmiga, K. I. Dillon, C. Collins Jr., V. Rasuk, I. Serricchio, R. LaSardo | 29. júl 2022 20:30 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Slovenské televízne stanice}} [[Kategória:Televízne stanice na Slovensku]] [[Kategória:TV Markíza]] [[Kategória:Vzniklo v 2022]] 9sr1z4tq56dli9kzf1ybuedjt0q4gwg 10 679311 7417792 7416590 2022-07-31T10:38:15Z Gateshebe 193515 Add(zast:TV Markíza) wikitext text/x-wiki {{#if: {{{1|}}} | {{#switch: {{{1}}} | ba = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- 0 – 9 ---------- --> | 29. augusta|Ul. 29. augusta = * 29. augusta (Ul. 29. augusta) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | 8. mája|Ul. 8. mája = * 8. mája (Ul. 8. mája) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}<!-- ---------- A ---------- --> | Agátová = * Agátová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Alejová = * Alejová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}} | Alexyho = * Alexyho ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Americké nám. = * Americké nám. ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}} | Antolská = * Antolská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|59|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}} | Areál vodných športov = * Areál vodných športov ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|90|croute}} | Arménska = * Arménska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Astronomická = * Astronomická ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}} | Aupark = * Aupark ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|94|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}} | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Avion Shop. Park = * Avion Shop. Park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|69|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|163|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}} | Avion, IKEA = * Avion, IKEA ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|69|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|163|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}<!-- ---------- B ---------- --> | Bajkalská = * Bajkalská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|163|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}} | Bakošova = * Bakošova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|130|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} | Bárdošova|Siemens = * Bárdošova (Siemens) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|145|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}} | Barónka = * Barónka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}} | Bedľová = * Bedľová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Betliarska = * Betliarska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Bilíkova = * Bilíkova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Blumentál = * Blumentál ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|94|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}} | Bočná = * Bočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|58|croute}} | Bodrocká = * Bodrocká ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Bodvianska = * Bodvianska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}} | Bojnická = * Bojnická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|605|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|609|croute}} | Borská = * Borská ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Bosákova = * Bosákova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Botanická záhrada = * Botanická záhrada ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Bradáčova = * Bradáčova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}} | Bratislava-Rača|BA-Rača = * Bratislava-Rača ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S55|croute}} | Bratislava-Vrakuňa|BA-Vrakuňa = * Bratislava-Vrakuňa ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S70|croute}} | Bratislava-Železná studienka|BA-Železná studienka = * Bratislava-Železná studienka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S20|croute}} | Bratislavská|TV Markíza = * Bratislavská (TV Markíza) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}} | Bystrická = * Bystrická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}<!-- ---------- C ---------- --> | Cabanova = * Cabanova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Centrum|Kamenné nám.|Nám. SNP = * Centrum (Kamenné nám.; Nám. SNP) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}} | Cintorín Slávičie = * Cintorín Slávičie ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}} | Cintorín Vrakuňa = * Cintorín Vrakuňa ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Cyril a Metod|Nám. sv. Cyrila a Metoda|Nám. práce = * Cyril a Metod (Nám. práce; Nám. sv. Cyrila a Metoda) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}<!-- ---------- Č ---------- --> | Červený most = * Červený most ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|43|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|45|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}} | Čiližská = * Čiližská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Čulenova = * Čulenova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}}<!-- ---------- D ---------- --> | Depo Hroboňova|Vozovňa Hroboňova = * Depo Hroboňova (Vozovňa Hroboňova) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|41|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Depo Jurajov dvor|Vozovňa Jurajov dvor = * Depo Jurajov dvor (Vozovňa Jurajov dvor) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|57|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}} | Depo Krasňany|Vozovňa Krasňany = * Depo Krasňany (Vozovňa Krasňany) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|51|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}} | Detvianska = * Detvianska ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}} | Devätinová = * Devätinová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}} | Deviaty mlyn = * Deviaty mlyn ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|43|croute}} | Devín = * Devín ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Dlhé diely = * Dlhé diely (Kuklovská) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}} | Dolné koruny = * Dolné koruny ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Drobného = * Drobného ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Dudvážska = * Dudvážska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Dunajská = * Dunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- E ---------- --> | Einsteinova = * Einsteinova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Estónska = * Estónska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}<!-- ---------- G ---------- --> | Gerulata = * Gerulata ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|90|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N91|croute}}<!-- ---------- H ---------- --> | Hany Meličkovej = * Hany Meličkovej ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}} | Hany Ponickej = * Hany Ponickej (Bory Bývanie) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}} | Hájnická = * Hájnická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Hájovňa = * Hájovňa ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Hálova = * Hálova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}} | Herlianska = * Herlianska ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Hlavná stanica|Hlst = * Hlavná stanica ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|41|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|131|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S70|croute}} | Hodžovo nám. = * Hodžovo nám. (Mierové námestie) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|147|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|184|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|598|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|699|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N44|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|44|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N44|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Homolova = * Homolova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Horský park = * Horský park ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad = * Hrad ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|44|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Hrad Devín|Devín, Svätopluk = * Hrad Devín (Devín, Svätopluk) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Hradištná = * Hradištná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Hraničná = * Hraničná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|66|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}} | Hrobákova = * Hrobákova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Hronská = * Hronská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}}<!-- ---------- CH ---------- --> | Chatam Sófer = * Chatam Sófer ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}} {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}}<!-- ---------- I ---------- --> | Ihrisková = * Ihrisková ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}} | Ivana Bukovčana = * Ivana Bukovčana ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}} | Ivanská cesta = * Ivanská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|163|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}<!-- ---------- J ---------- --> | Janotova = * Janotova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}} | Jána Jonáša = * Jána Jonáša ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Jána Jonáša, VW1|VW1 = * Jána Jonáša, VW1 ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Jánske hony = * Jánske hony ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Jesenského = * Jesenského ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} | Jasovská = * Jasovská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|90|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}} | Jungmannova = * Jungmannova ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}} | Jurajov dvor = * Jurajov dvor ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|57|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|610|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|620|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|622|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|630|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|632|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|645|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|659|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}} | Jurigovo nám. = * Jurigovo nám. ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Jurigrad = * Jurigrad ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kadlečík = * Kadlečík ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Kapucínska = * Kapucínska ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} | Ketelec = * Ketelec ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Klepáč = * Klepáč ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|43|croute}} | Kollárovo nám. = * Kollárovo nám. ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|94|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Komárovská = * Komárovská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Konopné diely|Cabanova II = * Konopné diely (Cabanova II) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Konvalinková = * Konvalinková ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Korytnická = * Korytnická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Košická = * Košická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Kremnická = * Kremnická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}} | Krížna = * Krížna ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}} | Kuklovská = * Kuklovská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova (OD Slimák) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|51|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|151|croute}} | Kútiky|Karlova Ves = * Kútiky (Karlova Ves) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}} | K Zlatému rohu = * K Zlatému rohu ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}<!-- ---------- L ---------- --> | Lieskovec = * Lieskovec ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Lieskovská cesta = * Lieskovská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Lozorno, Autopriemyselný park = * Lozorno, Autopriemyselný park ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, Karpatská = * Lozorno, Karpatská (Lozorno, most) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lozorno, Obecný úrad = * Lozorno, Obecný úrad (Lozorno, pož. zbrojnica) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Lozorno, P3 Logistic Park = * Lozorno, P3 Logistic Park (Lozorno, Plastic Omnium Inergy) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}} | Lozorno, Základná škola = * Lozorno, Základná škola (Lozorno, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|235|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}} | Lúky II = * Lúky II ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|59|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}}<!-- ---------- M ---------- --> | Magnetová = * Magnetová ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|58|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}} | Magurská = * Magurská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|145|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}} | Majerská = * Majerská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Malá scéna = * Malá scéna ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Malý trh = * Malý trh ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} | Mariánska = * Mariánska ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} | Mariánsky potok = * Mariánsky potok ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}} | Markova = * Markova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Matejkova = * Matejkova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} | Mierová kolónia = * Mierová kolónia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|58|croute}} | Milana Marečka = * Milana Marečka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Miletičova = * Miletičova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}} | MiÚ Nové Mesto|Polus City Center = * MiÚ Nové Mesto (Polus City Center) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|51|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}} | MiÚ P. Biskupice = * MiÚ P. Biskupice ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | MiÚ Vrakuňa|Šíravská = * MiÚ Vrakuňa (Šíravská) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Mlynská = * Mlynská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Mokrohájska = * Mokrohájska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|130|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|45|croute}} | Morava|Morava I = * Morava (Morava I) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}} | Most Apollo = * Most Apollo ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|90|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Most SNP = * Most SNP (Nový most) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Moyšova|Tranovského II = * Moyšova (Tranovského II) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Muchovo nám. = * Muchovo nám. ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}<!-- ---------- N ---------- --> | Na Grbe = * Na Grbe ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}} | Na Sitine = * Na Sitine ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Nad lúčkami = * Nad lúčkami ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Nad vinicami = * Nad vinicami ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Nákupná = * Nákupná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Nám. hraničiarov = * Nám. hraničiarov ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Nám. Ľ. Štúra = * Nám. Ľ. Štúra ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Nám. slobody = * Nám. slobody (STU) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|94|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}} | Nám. sv. Františka|MiÚ Karlova Ves = * Nám. sv. Františka (MiÚ Karlova Ves) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Nem. P. Biskupice = * Nem. P. Biskupice ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|715|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|725|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|727|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|737|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|799|croute}} | Nemocnica Kramáre = * Nemocnica Kramáre ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|45|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}} | Nemocnica Ružinov = * Nemocnica Ružinov ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Nevädzová = * Nevädzová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|66|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}} | Nové SND = * Nové SND ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|90|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}} | Novoveská = * Novoveská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Nový kameňolom = * Nový kameňolom ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}<!-- ---------- O ---------- --> | OC Bory = * OC Bory (Bory Mall) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}} | OC Lúky = * OC Lúky ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}} | OC Patrónka = * OC Patrónka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|130|croute}} | OC Slovnaftská|Ulica svornosti = * OC Slovnaftská (Ulica svornosti) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}} | OC Stará Vajnorská = * OC Stará Vajnorská (Stará Vajnorská) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|57|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}} | OC Rožňavská = * OC Rožňavská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|53|croute}} | OC Vajnory = * OC Vajnory ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}} | Ondrejský cintorín|Cintorínska = * Ondrejský cintorín (Cintorínska) ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Opletalova, VW5|VW5 = * Opletalova, VW5 ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Ovsištské nám. = * Ovsištské nám. ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}}<!-- ---------- P ---------- --> | Panoráma = * Panoráma ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Panské = * Panské (Pri bývalej tehelni) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Partizánska lúka = * Partizánska lúka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|43|croute}} | Pastierska = * Pastierska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}} | Patrónka = * Patrónka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|43|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|130|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|45|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|47|croute}} | Paulinské = * Paulinské ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | PD P. Biskupice = * PD P. Biskupice ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Petőfiho = * Petőfiho ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Pharos = * Pharos ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|69|croute}} | Píniová = * Píniová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Plniareň plynu = * Plniareň plynu ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Pod Dev. Kobylou = * Pod Dev. Kobylou ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}} | Pod gaštanmi|Váhostav = * Pod gaštanmi (Váhostav) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}} | Pod Kráľovou horou = * Pod Kráľovou horou ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}} | Pod stanicou = * Pod stanicou (Kooperativa; Predstaničné nám.; Nám. Franza Liszta) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|41|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|184|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}} | Podháj = * Podháj ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|130|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} | Podkerepušky = * Podkerepušky ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} | Podpriehradná|Vrakuňa-záhrady = * Podpriehradná (Vrakuňa-záhrady) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Podunajská = * Podunajská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Podvornice|OD Saratov = * Podvornice (OD Saratov) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Podzáhradná = * Podzáhradná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}} | Poštová = * Poštová ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} | Prezidentská záhrada = * Prezidentská záhrada (Nám. slobody) ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|44|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N44|croute}} | Pri Hrubej lúke|OC Dubrawa = * Pri Hrubej lúke (OC Dubrawa) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Pri kríži = * Pri kríži ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Pri podchode = * Pri podchode ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}} | Pri Sandbergu|Na hriadkach = * Pri Sandbergu (Na hriadkach) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}} | Pekníkova = * Pekníkova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Prievoz, most = * Prievoz, most ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}} | Priekopnícka = * Priekopnícka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Prístavný most = * Prístavný most ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}}<!-- ---------- R ---------- --> | Račianske mýto = * Račianske mýto ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|59|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|163|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|205|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|209|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}} | Rajská = * Rajská ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Ráztočná = * Ráztočná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|720|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|730|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|740|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|798|croute}} | Riviéra|Molecova = * Riviéra (Molecova) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}} | Ríbezľová = * Ríbezľová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Romanova = * Romanova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Rudolfa Mocka = * Rudolfa Mocka (Internáty B) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Rušňové depo I = * Rušňové depo I ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}}<!-- ---------- S ---------- --> | Segnerova = * Segnerova ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Sklabinská = * Sklabinská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}} | Sad Janka Kráľa = * Sad Janka Kráľa ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}} | Shopping Palace = * Shopping Palace ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|57|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|525|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|527|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|528|croute}} | Sihoť = * Sihoť (Sihoť, BVS) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Slavín = * Slavín ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|147|croute}} | Slovanské nábrežie|Devín, škola = * Slovanské nábrežie (Devín, škola) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Slovany = * Slovany (Kukučínova) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|51|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|151|croute}} | Slovnaftská = * Slovnaftská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}} | Sološnická = * Sološnická ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}} | Starohájska = * Starohájska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|96|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}} | Starý kameňolom = * Starý kameňolom ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Stavbárska = * Stavbárska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Stn. Dev. Nová Ves|ŽST Devínska Nová Ves = * Stn. Dev. Nová Ves (ŽST Devínska Nová Ves) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S20|croute}} | Stn. Lamač|ŽST Lamač = * Stn. Lamač (ŽST Lamač) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S20|croute}} | Stn. Nové Mesto|ŽST Nové Mesto = * Stn. Nové Mesto (ŽST Nové Mesto) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|58|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|196|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S70|croute}} | Stn. P. Biskupice|ŽST Podunajské Biskupice = * Stn. P. Biskupice (ŽST Podunajské Biskupice) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Stn. Petržalka|ŽST Petržalka = * Stn. Petržalka (ŽST Petržalka) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|59|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|94|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|99|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S8|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S65|croute}} | Stn. Predmestie|ŽST Predmestie = * Stn. Predmestie (ŽST Predmestie) ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S65|croute}} | Stn. Rusovce|ŽST Rusovce = * Stn. Rusovce (ŽST Rusovce) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|90|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|91|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|191|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N91|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S8|croute}} | Stn. ÚNS|ŽST ÚNS = * Stn. ÚNS (ŽST ÚNS) * autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|66|croute}} | Stn. Vajnory|ŽST Vajnory = * Stn. Vajnory (ŽST Vajnory) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S60|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|S65|croute}} | Stn. Vinohrady|ŽST Vinohrady = * Stn. Vinohrady (ŽST Vinohrady) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|59|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|521|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|535|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|566|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|576|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|650|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}} ** železničné linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|S70|croute}} | STU = * STU ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}} | Studená, zastávka = * Studená, zastávka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}} | Stupava, Aut. stanica = * Stupava, Aut. stanica (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Bočná = * Stupava, Bočná (Stupava, Technické služby) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Stupava, Centrum = * Stupava, Centrum (Stupava, dom dôchodcov) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Mást = * Stupava, Mást ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Obora = * Stupava, Obora ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Pod Kopcami = * Stupava, Pod Kopcami (Stupava, Volkswagen) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rozvodňa = * Stupava, Rozvodňa (Stupava, ZSE TR) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Rybárstvo = * Stupava, Rybárstvo (Stupava, škol. stredisko) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Stupava, Škola = * Stupava, Škola (Stupava, ZŠ) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|215|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|245|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|250|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|251|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|269|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|299|croute}} | Stupava, Štadión = * Stupava, Štadión ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|219|croute}} | Suché mýto = * Suché mýto ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Šafárikovo nám. = * Šafárikovo nám. ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N80|croute}} | Šaštínska = * Šaštínska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|35|croute}} | Šikmá = * Šikmá ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|70|croute}} | Šoltésovej = * Šoltésovej ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|40|croute}} | Špitálska = * Špitálska ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|42|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-H|croute}} | Šípová = * Šípová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Štefana Králika = * Štefana Králika ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Štepná = * Štepná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Štrbská = * Štrbská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Švantnerova = * Švantnerova ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}}<!-- ---------- T ---------- --> | Technické sklo = * Technické sklo ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}} | Televízia = * Televízia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}} | Tesco Lamač = * Tesco Lamač ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|130|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|45|croute}} | Tománkova = * Tománkova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}} | Topoľové = * Topoľové ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}} | Toryská = * Toryská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|87|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | Tôňava = * Tôňava ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Tranovského = * Tranovského ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Trávna = * Trávna ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|59|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|506|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|510|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|515|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|520|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|531|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|540|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|550|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|565|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|599|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N55|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}} | Trhovisko = * Trhovisko ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|50|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|66|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N61|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}} | Trnavské mýto = * Trnavské mýto ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|51|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|61|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|63|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|68|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|74|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|78|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|151|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|163|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N53|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N74|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}} | Trojdomy = * Trojdomy (Európska vzdelávacia akadémia) ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|51|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|58|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|49|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|64|croute}} | Tulipánová = * Tulipánová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Tupolevova = * Tupolevova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|98|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N99|croute}}<!-- ---------- U ---------- --> | Učiteľská = * Učiteľská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|79|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N70|croute}} | Uhrovecká = * Uhrovecká ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}}<!-- ---------- Ú ---------- --> | Úrad vlády SR|Žilinská|Štefanovičova = * Úrad vlády SR (Žilinská; Štefanovičova) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|44|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N44|croute}}<!-- ---------- V ---------- --> | Vendelínska = * Vendelínska ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}} | Vihorlatská = * Vihorlatská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|58|croute}} | Vinohradnícka = * Vinohradnícka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}} | Volkswagen, VW2|VW2 = * Volkswagen, VW2 ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|25|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|246|croute}} | Vretenová = * Vretenová ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|139|croute}} | Východné = * Východné ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|52|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|56|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N56|croute}} | Vysoká = * Vysoká ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|9|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-A|croute}}<!-- ---------- W ---------- --> | Waitov lom = * Waitov lom ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}<!-- ---------- Z ---------- --> | Zamajerské = * Zamajerské ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|23|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N21|croute}} | Záhorská = * Záhorská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} | Záhorská Bystrica = * Záhorská Bystrica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N37|croute}} | Záhumenice = * Záhumenice ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|7|croute}} | Záluhy|Damborského = * Záluhy (Damborského) ** električkové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|4|croute}} ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|20|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Záporožská = * Záporožská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|88|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}} | Zlaté schody = * Zlaté schody ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}} | Zochova = * Zochova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|80|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|84|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|94|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|147|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|184|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N93|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N95|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|HIST-M|croute}} | Zoo = * Zoo ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|30|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|31|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|37|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|39|croute}} {{rcb|Doprava v Bratislave|92|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|192|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N29|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N31|croute}} | ZŠ Majerníkova = * ZŠ Majerníkova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|32|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N33|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|33|croute}}<!-- ---------- Ž ---------- --> | Žatevná = * Žatevná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|26|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|27|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|36|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|83|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|123|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N34|croute}} | Železná studnička = * Železná studnička ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|43|croute}} | Železničná = * Železničná ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}} | Žitavská = * Žitavská ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|65|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|67|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|75|croute}} ** trolejbusové linky: {{rcb|Doprava v Bratislave|71|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|72|croute}}, {{rcb|Doprava v Bratislave|N72|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Bratislava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou zastávkou alebo mestom|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- TRNAVA ---------- --> | tt = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- J ---------- --> | J. Hlubíka = * J. Hlubíka ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- K ---------- --> | Kopánka, Nám. SUT = * Kopánka, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Kukučínova = * Kukučínova ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}} | Kukučínova, Obch. akadémia|Kukučínova, OA = * Kukučínova, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}<!-- ---------- Š ---------- --> | Špačinská, Obch. akadémia|Špačinská, OA = * Špačinská, Obch. akadémia ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská cesta = * Špačinská cesta ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|12|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | Špačinská, Nám. SUT = * Špačinská, Nám. SUT ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Trnave|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|4|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|21|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|22|croute}}, {{rcb|Doprava v Trnave|23|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Trnava neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou zastávkou alebo mestom|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- POPRAD-TATRY ---------- --> | tatry = {{#if: {{{2|}}} | {{#switch: {{{2}}}<!-- ---------- A ---------- --> | Autobusová stanica|AS = * Autobusová stanica ** autobusové linky: {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|1|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|2|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|3|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|5|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|7|croute}}, {{rcb|Doprava v Poprade a vo Vysokých Tatrách|8|croute}} | {{chyba|Zastávka „{{{2}}}“ v meste Poprad-Tatry neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou zastávkou alebo mestom|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúca zastávka]]</noinclude>}} }} | {{chyba|Mesto „{{{1}}}“ neexistuje!}}<includeonly>[[Kategória:Wikipédia:Články s neexistujúcou zastávkou alebo mestom|{{PAGENAME}}]]</includeonly><noinclude>[[Kategória:Šablóny na upozornenie v článkoch|Neexistujúce mesto]]</noinclude>}} }}<!-- ---------- DÁTUM (PLATNOSŤ) ---------- --><br>{{#if: {{{3|}}} | {{#switch: {{{3}}} | datum = {{#switch: {{{1}}} | ba = {{Small|(stav k 1. júlu 2022)}} | tt = {{Small|(stav k 14. marcu 2022)}} | tatry = {{Small|(stav k 1. aprílu 2022)}} }}{{#switch: {{{1}}} | ba = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dopravný podnik Bratislava | url = https://dpb.sk/ | vydavateľ = Dopravný podnik Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava | url = https://arriva.sk/bratislava/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = arriva.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Total Avengers s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Cestovné poriadky | url = https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/ | vydavateľ = idsbk.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> | tt = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Trnava : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tt/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> | tatry = <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poprad-Tatry : Cestovné poriadky | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/tatry/cestovne-poriadky | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> }} | {{chyba|Zadajte dátum!}}}} }}<noinclude> {{Zastávka/Dokumentácia}} </noinclude> gga8h9vpq90g7z12sp0v7zxali80ylj 0 679360 7417827 7342506 2022-07-31T11:50:03Z KingisNitro 91359 pridaná [[Kategória:Metabolizmus síry]] pomocou použitia HotCat wikitext text/x-wiki {{Infobox Enzým|obrázok=1aop SulfiteReductase.jpg|popisObrázka=Kryštalografická štruktúra sulfitreduktázy z E. coli.|číslo EC=1.8.99.1|číslo CAS=37256-51-2}} '''Sulfitreduktázy<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Škárka|meno=Bohumil|titul=Biochémia|vydanie=3|rok=1992|isbn=80-05-01076-1|priezvisko2=Ferenčík|meno2=Miroslav}}</ref>'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská lekárska knižnica - sulfitreduktáza (feredoxín)|url=https://arl4.library.sk/arl-sllk/sk/detail-sllk_un_auth-d050889-sulfitreduktaza-feredoxin/|vydavateľ=arl4.library.sk|dátum prístupu=2022-03-28|jazyk=}}</ref> (EC 1.8. 99.1) sú [[enzým]]y, ktoré vystupujú v [[metabolizmus síry|metabolizme síry]].<ref name="pmid20822098">{{cite journal|vauthors=Parey K, Warkentin E, Kroneck PM, Ermler U|title=Reaction cycle of the dissimilatory sulfite reductase from Archaeoglobus fulgidus|journal=Biochemistry|volume=49|issue=41|pages=8912–21|date=October 2010|pmid=20822098|doi=10.1021/bi100781f}}</ref> Katalyzujú redukciu [[siričitan]]u na [[sulfán]] a vodu.<ref name="pmid20822098" /><ref name="pmid17644602">{{cite journal|vauthors=Pinto R, Harrison JS, Hsu T, Jacobs WR, Leyh TS|title=Sulfite reduction in mycobacteria|journal=Journal of Bacteriology|volume=189|issue=18|pages=6714–22|date=September 2007|pmid=17644602|pmc=2045171|doi=10.1128/JB.00487-07}}</ref> Elektróny pre reakciu sú dodávané z disociovateľnej molekuly, a to [[nikotínamidadeníndinukleotidfosfát|NADPH]], viazaných [[flavínová skupina|flavínov]] alebo [[feredoxín]]u.<ref name="pmid4144254">{{cite journal|vauthors=Siegel LM, Murphy MJ, Kamin H|title=Reduced nicotinamide adenine dinucleotide phosphate-sulfite reductase of enterobacteria. I. The Escherichia coli hemoflavoprotein: molecular parameters and prosthetic groups|journal=The Journal of Biological Chemistry|volume=248|issue=1|pages=251–64|date=January 1973|doi=10.1016/S0021-9258(19)44469-4|pmid=4144254|doi-access=free}}</ref> : SO₃²⁻ + donor elektrónov <math>\rightleftharpoons</math> H₂S + oxidovaný donor + 3 H₂O Sulfitreduktázy patria medzi [[oxidoreduktáza|oxidoreduktázy]] a nachádzajú sa v [[archeón]]och, [[Baktérie|baktériách]], [[huby|hubách]] a [[Rastliny|rastlinách]].<ref>{{cite journal|vauthors=Yarmolinsky D, Brychkova G, Kurmanbayeva A, Bekturova A, Ventura Y, Khozin-Goldberg I, Eppel A, Fluhr R, Sagi M|title=Impairment in Sulfite Reductase Leads to Early Leaf Senescence in Tomato Plants|journal=Plant Physiology|volume=165|issue=4|pages=1505–1520|date=August 2014|pmid=24987017|pmc=4119034|doi=10.1104/pp.114.241356}}</ref><ref name="pmid15917234">{{cite journal|vauthors=Schnell R, Sandalova T, Hellman U, Lindqvist Y, Schneider G|title=Siroheme- and [Fe4-S4]-dependent NirA from Mycobacterium tuberculosis is a sulfite reductase with a covalent Cys-Tyr bond in the active site|journal=The Journal of Biological Chemistry|volume=280|issue=29|pages=27319–28|date=July 2005|pmid=15917234|doi=10.1074/jbc.M502560200|doi-access=free}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Brychkova G, Yarmolinsky D, Ventura Y, Sagi M|title=A novel in-gel assay and an improved kinetic assay for determining in vitro sulfite reductase activity in plants|journal=Plant & Cell Physiology|volume=53|issue=8|pages=1507–16|date=August 2012|pmid=22685081|doi=10.1093/pcp/pcs084|doi-access=free}}</ref> Delia sa na asimilačné a disimilačné sulfitreduktázy podľa ich funkcie, spektroskopických vlastností a katalytických vlastností. Sulfitreduktáza sa účastní i metabolizmu [[Selenocysteín|selenoaminokyselín]] a [[asimilácia síry|asimilácie síry]]. Obsahuje dva kovalentne viazané kofaktory - [[železosírny klaster]] a [[sirohem]] - ktoré presúvajú elektróny na substrát.<ref name="pmid8994874">{{cite journal|vauthors=Crane BR, Getzoff ED|title=The relationship between structure and function for the sulfite reductases|journal=Current Opinion in Structural Biology|volume=6|issue=6|pages=744–56|date=December 1996|pmid=8994874|doi=10.1016/S0959-440X(96)80003-0}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sulfite reductase|1076608231}} {{Enzýmy}} {{Biochemický výhonok}} [[Kategória:Oxidoreduktázy]] [[Kategória:Metabolizmus síry]] lxau14724169kpr9ti5k1gdmg0uvrf3 0 681513 7417464 7416073 2022-07-30T12:08:54Z KamilkMT 98709 /* Jún 2022 */ Udalosti 27.6. - 3.7. wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{aktualizovať}}<!-- alebo komplet vyhodiť, je smiešne mať tu pokryté 4h diania s takouto jemnosťou a ďalej nič --> [[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]] Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. == Február 2022 == === Štvrtok, 24. február 2022 === {{Pozri aj|Bitka o Hadí ostrov}} [[Súbor:Житловий будинок на вул. Лобановського, 6-А після обстрілу.jpg|thumb|Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve"/>]] * 04:10: Minister zahraničia USA [[Antony Blinken]] vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N|url=https://dennikn.sk/minuta|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2022-02-24|jazyk=en}}</ref> * 04:27: Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“<ref name=":0" /> * 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v [[Charkov]]e, [[Kramatorsk]]u, [[Odesa|Odese]] aj [[Mariupol]]e<ref name=":0" /> * 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v [[Dnipro|Dnipre]], Charkove a v [[Záporožie|Záporoží]]<ref name=":0" /> * 05:15: Americký prezident [[Joe Biden]] vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska<ref name=":0" /> * 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala<ref name=":0" /> * 05:50: Minister obrany SR [[Jaroslav Naď]] potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa<ref name=":0" /> * 05:54: Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť [[vojna|vojnový stav]] v krajine<ref name=":0" /> * 05:56: [[Jens Stoltenberg]] vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií<ref name=":0" /> * 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN<ref name=":0" /> * 06:09: [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine<ref name=":0" /> * 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety<ref name=":0" /> * 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v [[Kyjev|Kyjeve]]<ref name=":0" /> * 06:42: [[Joe Biden]] telefonoval s [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskyjm]] a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku<ref name=":0" /> * 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti<ref name=":0" /> * 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice<ref name=":0" /> * 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku<ref name=":0" /> * 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny<ref name=":0" /> * 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov<ref name=":0" /> * 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu<ref name=":0" /> * 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016<ref name=":0" /> * 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu<ref name=":0" /> * 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny<ref name=":0" /> * 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO<ref name=":0" /> * Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-ziskala-spat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-ziskala-spat-kont/614676-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.<ref name="teraz-zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov-som/614674-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Piatok, 25. február 2022 === * Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky-kto/614682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhovýchode Ukrajiny.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky"/> * Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj-vset/614760-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.<ref name="teraz-rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal/614796-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Sobota, 26. február 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220228 150805.jpg|thumb|[[Teplice]] vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.]] * Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.<ref name="dennikn-rychlost-postupu-ruskej-armady-sa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741418/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.<ref name="dennikn-zakaz-vychadzania-ktory-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741368/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.<ref name="dennikn-ukrajinska-sprava-ciest-vyzvala">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741323/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).<ref name="teraz-ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu-priehr/615170-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v [[Minsk]]u, Ukrajina však požadovala rokovanie vo [[Varšava|Varšave]].<ref name="teraz-ruska-armada-dostala-rozkazy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-dostala-rozkazy-na-rozs/615146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve-rake/615148-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 17:30 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Pondelok, 28. február 2022 === * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] podpísal žiadosť o prijatie krajiny do [[Európska únia|Európskej únie]]. Parlament to označil za „''historickú chvíľu“.'' Podpísané dokumenty obratom odoslali do [[Brusel]]u. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.<ref name=“prihlaska EU“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/618465-zelenskyj-podpisal-ziadost-o-prijatie-ukrajiny-do-eu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Marec 2022 == === Streda, 2. marca 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220303 163139.jpg|thumb|Stánok v priestoroch [[Praha hlavní nádraží|hlavnej železničnej stanice v Prahe]], ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.]] * švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.<ref name="teraz-ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdu/616316-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.<ref name="teraz-moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial-z/616286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * podľa miestnej samosprávy sa mesto [[Cherson]] dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51099-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * v [[Charkov]]e pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto [[Žytomyr]]. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * ruská banka [[Sberbank]] odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * [[Svetová banka]] pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny.|url=https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny|dátum vydania=2.3.2022 23:52|dátum prístupu=29.3.2022}}</ref> === Štvrtok, 3. marca 2022 === * miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta [[Cherson]] ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.<ref name="teraz-cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil/616333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.<ref name="teraz-kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej-sty/616338-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> === Piatok, 4. marca 2022 === [[Súbor:Lyceum 25, Zhytomyr, after an airstrike during Russian invasion (5).jpg|thumb|Lýceum č. 25 v meste [[Žytomyr]] po ruskom leteckom zásahu]] * Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá [[Záporožská jadrová elektráreň]], po zásahu vznikol požiar.<ref name="dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref><ref name="ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.<ref name="dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake">{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * Mesto [[Mariupoľ]] zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Moldavsko]] a [[Gruzínsko]] požiadali o vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04"/> === Sobota, 5. marca 2022 === * Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta [[Mariupoľ]].<ref name="dennikn-zacala-sa-evakuacia-mariupola-mesto">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2753453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.<ref name="theguardian-russia-ukraine-war-latest-mariupol">{{Citácia periodika | priezvisko = Sherwood | meno = Harriet | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/mar/05/russia-ukraine-war-latest-news-nato-gives-green-light-to-bombing-with-lack-of-no-fly-zone-says-zelenskiy | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> === Pondelok, 7. marca 2022 === * Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.<ref name="teraz-tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych-rokovan/616953-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-06 }}</ref> * Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.<ref name="teraz-agentury-ruske-sily-zabili-starostu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/agentury-ruske-sily-zabili-starostu-k/617233-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Streda, 9. marca 2022 === * V meste [[Mariupoľ]] ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.<ref name="teraz-pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s-porod/618041-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.<ref name="teraz-rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v-m/618264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Štvrtok, 10. marca 2022 === * Situácia v meste [[Mariupoľ]] je vážna. Podľa upozornení [[Červený kríž|Červeného kríža]] v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.<ref name="teraz-cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu-sit/618255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.<ref name="teraz-z-kyjeva-podla-starostu-utiekla">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/z-kyjeva-podla-starostu-utiekla-polovic/618165-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.<ref name="teraz-sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> [[Súbor: Russian flag + Ukrainian flag. Regnum Carya Golf & Spa Resort, Belek, Serik District, Antalya, Turkey.jpg | thumb | alt= Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka | Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska]] * Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov|Sergeja Lavrova]] a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]] v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí [[Mevlüt Čavušoglu]]. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“<ref name="teraz-cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovo/618151-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.<ref name="teraz-usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom-bio/618007-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Piatok, 18. marca 2022 === * Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruská armáda]] po prvý raz použila svoje najnovšie rakety [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal (Dýka)]].<ref name="kindzal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://svet.sme.sk/c/22864959/ukrajina-vojna-rusko-kinzal-hypersonicka-strela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-19 | dátum prístupu = 2022-03-19 }}</ref> Táto hypersonická [[balistická raketa]] typu vzduch-zem s udávaným [[Dolet (letecká technika)|doletom]] 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť [[Konvenčná zbraň|konvenčnú]] alebo [[Jadrová zbraň|jadrovú]] hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31]] alebo strategických [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3M]]. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú [[Munícia|muníciu]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-Frankivskej oblasti]].<ref name=kindzal/> === Pondelok, 21. marca 2022 === * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri [[Odesa|Odese]] sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]], ktoré morské prúdy unášajú do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Partila | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori | url = https://ereport.sk/z-ukrajinskych-pristavov-sa-odtrhli-namorne-miny-plavaju-v-ciernom-mori/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Utorok, 22. marca 2022 === [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy paid a visit to the wounded defenders of Ukraine undergoing treatment at a military hospital (51937554922).jpg |thumb|alt= Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády|Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici]] * Podľa názoru analytikov<ref name=“UA-spravodaj-22-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867531/ukrajinsky-spravodaj-putin-sa-msti-mariupolu-aj-navalnemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí. * Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v [[Kyjev]]e bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-ministerstvo-obrany-boje-prebieh/620187-clanok.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Kritická situácia je aj v [[Cherson]]e, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Denník [[The Times]] zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ball | meno = Tom | autor = The TIMES | odkaz na autora = | titul = Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests | periodikum = thetimes.co.uk | odkaz na periodikum = | url = https://www.thetimes.co.uk/article/russia-plans-kidnapping-and-violence-in-great-terror-to-end-kherson-protests-lf32jb99k | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí | periodikum = iDnes.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/boje-u-charkova-izjum-valka-na-ukrajine.A220323_061646_zahranicni_indr | issn = | vydavateľ = MAFRA, a. s. | miesto = | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie [[Krym (republika)|Krymu]] či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] opätovne vyzval [[Vladimír Putin|Vladimíra Putina]] na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov [[Uralvagonzavod]] prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kalatur | meno = Anastasiya | autor = Ukrayinska Pravda | odkaz na autora = | titul = The only Russian plant to assemble tanks has stopped | periodikum = pravda.com.ua | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/03/22/7333502/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> === Sobota, 26. marca 2022 === * Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu [[Bospor]] zneškodnilo ''"predmet podobný míne"''. Na únik stoviek [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]] z odeských prístavov upozornila v pondelok [[21. marec|21. marca]] [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-hlasi-ze-naslo-predmet-podob/622226-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-26 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> === Pondelok, 28. marca 2022 === [[Súbor: Fire at a fuel depot in Lutsk after Russian shelling on 27 March 2022 (03).jpg | thumb | alt= Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči | Požiar skladu paliva v meste [[Luck]] ]] * Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22871756/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-sa-uz-rovna-sarajevu-ci-groznemu-rusi-sa-preskupuju.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> * Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí [[Kyjev]]a. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * Nezávislým projektom [[Oryx]] bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 [[Tank (vozidlo)|tankov]] a viac ako 600 [[Bojové vozidlo|obrnených vozidiel]] na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> === Utorok, 29. marca 2022 === * Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v [[Istanbul]]e vyhlásili, že ''„výrazne znížia“'' svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22873624/ukrajinsky-spravodaj-rusi-klamali-cernihiv-ostreluju-este-mohutnejsie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22872853/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-29 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem [[Internetový robot|internetových botov]] v [[Charkov]]e, [[Čerkasy|Čerkasách]], [[Ternopiľ|Ternopili]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], čo bolo viac ako stotisíc falošných [[Používateľský účet|účtov]] na rôznych [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]]. Kontá šírili [[Dezinformácia|dezinformácie]], ruskú [[Ideológia|ideológiu]] a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“ /> === Streda, 30. marca 2022 === * [[Vladimir Putin]] v telefonáte s francúzskym prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> * Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> === Štvrtok, 31. marca 2022 === [[Súbor: UkrainiansinPripyat.png |thumb | alt= Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne | Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku]] * Riaditeľ [[Government Communications Headquarters|britských spravodajských služieb]] uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať [[rozkaz]]y a zámerne ničia vlastné vybavenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874067/putin-vojna-rusko-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * [[Prezident Ruskej federácie|Ruský prezident]] podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do [[Branná povinnosť|základnej vojenskej služby]]. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „''špeciálnej operácie''“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-odvedenci-dekret-mladi-muzi.A220331_120104_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-3“ /> * Ruská armáda sa stiahla z [[Černobyľská atómová elektráreň|elektrárne v Černobyle]] ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> V rovnakom čase na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] presunula raketové komplexy.<ref name=“komplexy“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874962/rusko-presuva-do-bieloruska-zoldnierov-a-raketove-komplexy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na [[Kyjev]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874947/pentagon-varoval-pred-zvysenym-rizikom-leteckych-utokov-na-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej]] [[Oblasť (Ukrajina)|oblasti]].<ref name=“komplexy“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874218/ukrajina-zaznamenala-silne-ostrelovanie-na-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> * Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac [[Obliehanie|obliehaného]] [[Mariupoľ]]a. Do mesta vyslala konvoj organizácia [[Červený kríž]]. <ref name=“UA-spravodaj-31-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874700/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna-kadyrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874000/moskva-vyhlasila-primerie-v-mariupole-s-cielom-evakuovat-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> == Apríl 2022 == === Piatok, 1. apríla 2022 === * Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste [[Belgorod]] asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60952125 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory | url = https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/belgorod-first-ukrainian-airstrike-on-russian-territory/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „''Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22875813/tajomnik-ukrajinskej-bezpecnostnej-rady-poprel-utoku-na-ropny-sklad-belgorodr | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref><ref name="UA-spravodaj-01-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22875716/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou. * Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z [[Gruzínsko|Gruzínska]] na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „''Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty''“.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/mariupol-ukrajina-valka-rusko-cerveny-kriz-humanitarni-pomoc.A220401_121232_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> * Európsky policajný úrad [[Europol]] umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v [[Litva|Litve]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]] je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do [[EÚ]] v prúde utečencov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusko pohrozilo [[Wikipédia|Wikipédii]] pokutou štyri milióny [[ruský rubeľ|rubľov]] za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad [[Roskomnadzor]] požiadal, aby Wikipédia odstránila „''nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov''“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach [[Citovanie (odkazovanie)|cituje]].<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> === Sobota, 2. apríla 2022 === [[Súbor: 50 днів активного спротиву окупанту 06.jpg | thumb | alt= Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára | Vrak najväčšieho lietadla na svete [[Antonov An-225]] ''Mrija'', vpravo vrak obrneného pásového vozidla]] * Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta [[Černigov]] (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta. * Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov [[Letisko Antonov|letiska v meste Hostomeľ]] západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876024/ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené [[Antonov An-225|najväčšie lietadlo sveta ''Mrija'']] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850325/rusi-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-oznamil-minister-kuleba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225 | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229221/ruski-vojaci-pri-utoceni-na-ukrajine-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-antonov-an-225 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Nedeľa, 3. apríla 2022 === * Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === Pondelok, 4. apríla 2022 === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 101.jpg | thumb | alt= Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky | Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora]] * Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Po odsune väčšiny ruských vojsk z [[Kyjevská oblasť|okolia Kyjeva]] a [[Černihivská oblasť|severu Ukrajiny]] v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22876948/ruske-jednotky-sa-stahuju-zo-sumskej-oblasti-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty ([[BVP-1]]) a tankov [[T-72]], ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = lidovky.cz, LIDOVKY | odkaz na autora = | titul = Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce | periodikum = lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/domov/nepouzivane-ceske-tanky-z-armadnich-skladu-miri-na-ukrajinu-ukazaly-snimky.A220405_143931_ln_domov_vag | issn = | vydavateľ = | miesto = Praha | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-05 }}</ref> === Štvrtok, 7. apríla 2022 === * Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.<ref name=“UA-spravodaj-07-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22880500/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „''Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.''“<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Švamberk | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/rusky-vojak-v-mariupolu-si-stezuje-na-prevahu-ukrajincu-40393184 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste [[Záporožie]] zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto [[priemysel]]nom meste sa nachádza [[Záporožská jadrová elektráreň|najväčšia atómová elektráreň]] v [[Európa|Európe]].<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /> * Hovorca Kremľa [[Dmitrij Peskov]] priznal značné straty vojakov. "''Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.''“ Počet obetí však neuviedol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880638/hovorca-kremla-priznal-znacne-straty-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlachos | meno2 = Rémy | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kreml-ztraty-vysoke-rusko-ukrajina-invaze-valka-vojaci-peskov.A220407_195309_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/25257807-na-ukrajine-zahynulo-uz-vyse-dvesto-ruskych-dostojnikov-ich-tela-posielaju-domov-prednostne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Piatok, 8. apríla 2022 === [[Súbor: Окупанти вдарили «Точкою-У» по залізничному вокзалу Краматорська 01.jpg | thumb | alt= Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka | Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v [[Ruská cyrilika |azbuke]] „за дети“, v preklade „Za deti“]] * Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v [[Kramatorsk]]u v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách [[NATO]] označovanej [[SS-21 Scarab]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881370/ukrajina-rusko-vojna-utok-kramatorsk-zeleznicna-stanica-evakuacie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name=“Kramatorsk“>{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JljvSmP/rusko-pouzilo-pri-utoku-na-kramatorsk-balisticku-raketu-domnieva-sa-pentagon/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť [[Evakuácia|evakuáciu]] v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu [[Donbas]]. <br> : Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.<ref name=“Kramatorsk“ /> [[Súbor: Meeting of the President of Ukraine with the President of the European Commission and the High Representative of the EU for Foreign Affairs and Security Policy 02.jpg | thumb | alt= Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka | Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny [[EÚ]]]] * [[Predseda Európskej komisie|Predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] odovzdala v prezidentovi [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrovi Zelenskému]] dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881547/sefka-eurokomisie-podpori-kroky-aby-sa-integracia-ukrajiny-do-unie-urychlila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v [[EÚ|Európskej únii]] na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886877/zelenskyj-odpovede-ukrajiny-na-dotaznik-pre-vstup-do-eu-su-takmer-hotove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy and Eduard Heger in Kyiv 20220408.jpg| thumb | alt= Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú | [[Eduard Heger]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Slovenský premiér [[Eduard Heger]] počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany [[S-300]], o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém [[MIM-104 Patriot|Patriot]], ktorý Slovensku poskytli spojenci v [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> [[Minister obrany Slovenskej republiky|Minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882352/ukrajinsky-spravodaj-po-hegerovi-prisiel-johnson-vychod-sa-pripravuje-na-boj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-10}}</ref> Premiér [[Eduard Heger|Heger]] v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou. * Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881438/ukrajinsky-spravodaj-slovensko-spravilo-odvazne-gesto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> * Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882206/cerveny-kriz-sa-nevie-dostat-do-mariupolu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“ /> === Nedeľa, 10. apríla 2022 === * Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál [[Alexander Dvornikov]], veterán z [[Občianska vojna v Sýrii|bojov v Sýrii]] spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883314/utoku-na-ukrajinu-ma-velit-masiar-zo-syrie-cielom-je-dobyt-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882423/novy-rusky-velitel-vojny-na-ukrajine-je-znamy-pre-svoju-brutalitu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-alexandr-dvornikov-bbc-operace-ukrajina.A220409_102155_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref> * Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri [[Charkov]]e so strategickým významom pre útok na [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú [[Donecká oblasť|Doneckú]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste [[Dnipro]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zničila letisko v Dnipre | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882281/rusky-armada-znicila-letisko-v-dnipre | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882255/ruska-armada-tvrdi-ze-zasiahla-baterie-protivzdusnej-obrany-na-juhu-a-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných [[Rádioaktivita|rádioaktívnych látok]]. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť [[Energoatom]] našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /><ref name=“cerveny-les“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v [[Černobyľská havária#Dopad na prírodu|Červenom lese]] v blízkosti [[Černobyľská havária|havarovaného štvrtého bloku]]. Častice [[Jadrové palivo|jadrového paliva]] a silne [[Rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik [[Choroba z ožiarenia|choroby z ožiarenia]] viacerých stupňov závažnosti.<ref name=“cerveny-les“ /> === Pondelok, 11. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Федеральним канцлером Австрії 16.jpg | thumb | alt= Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022 | Rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]] a ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na stretnutí v [[Kyjev]]e]] * S [[Vladimír Putin|Vladimirom Putinom]] sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]], potom ako cez víkend rokoval s [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]]. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov [[EÚ|Európskej únie]] u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883309/rakusky-kancelar-oznacil-rokovania-s-putinom-za-velmi-priame-a-tazke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883194/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť [[Prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] zneužitá vo svoj prospech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-rakousko-kancler-nehammer-schallenberg.A220411_121608_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> * 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v [[Obliehanie|obliehaní]] sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok [[Munícia|munície]] a bojaschopných vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-mariupol-marinaci-valka.A220412_094532_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> * Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. [[Čečensko|Čečenský]] líder [[Ramzan Kadyrov]] na videu zverejnenom na [[Telegram (softvér)|Telegrame]] vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú [[Luhansk]] a [[Doneck]], potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť [[Kyjev]]. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> === Štvrtok, 14. apríla 2022 (50. deň vojny) === * Vážne bol poškodený ruský [[krížnik]] ''[[Moskva (raketový krížnik)|Moskva]]'', ktorý sa podieľal na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadení Hadieho ostrova]] v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22885557/kriznik-moskva-poskodil-vybuch-municie-na-palube-tvrdi-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885566/ruska-vlajkova-lod-skoncila-v-plamenoch-ukrajina-tvrdi-ze-po-jej-utoku-moskva-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885705/pychu-ruskej-flotily-vyradili-z-prevadzky-co-vieme-o-krizniku-moskva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej [[Flotila|flotile]] aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.<ref name=“UA-spravodaj-14-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886200/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-kriznik-moskva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> * Podľa neoverených informácií ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „''nebol prirodzený''.“<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /> * V súvislosti s obrovskou [[Korupcia|korupciou]] a [[Defraudácia|defraudáciou]] približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]].<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zpravodajec-vezeni-sergej-beseda-trest-invaze-valka-ukrajina.A220411_091851_zahranicni_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> === Piatok, 15. apríla 2022 === [[Súbor: Russian cruiser Moskva.jpg | thumb | alt= Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi | Krížnik Moskva]] * Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik ''Moskva'' poškodený pri incidente z predošlého dňa sa potopil v [[Čierne more|Čiernom mori]] pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Trup lode narušený požiarom a detonáciami munície zapríčinil stratu stability [[Plavidlo|plavidla]], čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Skaza ''Moskvy'' znamená oslabenie protileteckej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika je nejasný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886709/moskva-kriznik-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Strata [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ruského námorníctva znamená podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre [[Propaganda|propagandu]] Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny]], prináša vzpruhu pre ukrajinskú morálku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej [[Mariupoľ]] označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu [[oceliareň]], súčasť [[Hutníctvo|metalurgického]] kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že [[Rusko]] chce zlikvidovať [[Dôkazový prostriedok (právo)|dôkazy]] o [[Vojnový zločin|vojnových zločinoch]], nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných [[Krematórium|krematórií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886593/ukrajina-vojna-mariupol-situacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Moskva prostredníctvom [[nóta (diplomacia)|diplomatickej nóty]] vyzvala [[USA]] a ich spojencov, aby „''prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť''."<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886635/moskva-v-note-varovala-washington-aby-prestal-vyzbrojovat-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886876/rusko-varovalo-usa-i-dalsie-staty-pred-nepredvidatelnymi-dosledkami-dodavok-zbrani-na-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> * Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886706/od-zaciatku-vojny-padlo-20-tisic-ruskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských [[vojak]]ov a asi 10 000 ich bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886872/vo-vojne-s-ruskom-zomrelo-doteraz-podla-odhadov-do-3000-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Utorok, 19. apríla 2022 === * Po týždňoch ruských presunov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887282/ruske-sily-podla-britov-pokracuju-v-presuvani-vybavenia-na-vychod-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na [[Ľvov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887117/ruska-armada-zbombardovala-ropnu-rafineriu-v-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887927/ukrajinsky-spravodaj-ruske-rakety-zabijali-vo-lvove-kremel-klamal-o-osude-namornikov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-18 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888692/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-donbas-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým [[Pobrežie|pobrežím]], čím by [[Ukrajina]] zostala odrezaná od strategického prístupu k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a ruské územie sa prepojilo s proruským [[Moldavsko|moldavským]] [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterskom]], kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-22-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22891599/rusko-ukrajina-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> * V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených [[Ručný granát|granátov]] nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.<ref name=“UA-spravodaj-18-4“ /> * Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887254/abramovic-sa-vraj-pokusa-ozivit-mierove-rokovania-mal-byt-aj-v-kyjeve.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“ /> [[Súbor: Monument to Cyril and Methodius during Russian invasion of Ukraine (01).jpg | thumb | alt= Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom | Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom]] * Podpredseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Josep Borrell]] vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "''Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené''." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , TASR, | odkaz na autora = | titul = Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/borrell-rusko-pocas-invazie-zamerne-nici-kulturne-dedicstvo-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> === Streda, 20. apríla 2022 === * Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do [[Rusko|Ruska]] alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889721/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-vzdoruje-moskva-uz-chysta-prehliadku-na-cervenom-namesti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj [[ruská informačná agentúra TASS]], podľa ktorej z "''nebezpečných oblastí Ukrajiny''" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.<ref name=“unosy“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888440/rusko-ukrajina-vojna-deportacie-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina | url = https://europskenoviny.sk/2022/04/17/martin-hojsik-putin-nutene-presuva-100-000-ukrajinskych-utecencov-na-sibir-toto-tu-nebolo-od-stalina/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2022-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.<ref name=“unosy“ /> * Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Líbya|Líbye]] a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888966/rusko-nasadilo-v-donbase-aj-tisice-zoldnierov-zo-syrie-a-libye-pise-britsky-guardian.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887495/ruska-armada-nuti-obyvatelov-donbasu-bojovat-tvrdi-ukrajinsky-predstavitel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> [[Súbor: Z symbol Krasnodar military school, Russia. March 2022.jpg | thumb | alt= Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky | Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v [[Krasnodar]]e]] * Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“ /> * [[Fínsko|Fínsky]] parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do [[NATO]]. O podobnom kroku uvažovalo aj [[Švédsko]]. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]] vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889846/rusko-varovalo-finsko-a-svedsko-pred-vstupom-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> === Piatok, 22. apríla 2022 === * Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22890838/ukrajinsky-spravodaj-byvaly-vodca-separatistov-predpoveda-prehru-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892578/ruske-sily-sa-zrejme-snazia-vyhladovat-obrancov-oceliarni-v-mariupole | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25}}</ref> Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893646/ukrajinsky-spravodaj-rusov-boj-o-mariupol-vycerpava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane | periodikum = slovenskaiskra.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.slovenskaiskra.sk/rusko-presuva-viac-jednotiek-do-donbasu-do-oceliarne-azovstal-sa-podarilo-dodat-zbrane/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-04-23 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> * Nezávislý projekt [[Oryx]] vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ /> === Pondelok, 25. apríla 2022 === * Počas víkendu [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] oslavovali [[Veľká noc|Veľkú noc]]. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné [[prímerie]], Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto [[náboženstvo]] vyznáva väčšina [[Obyvateľstvo|obyvateľov]] oboch [[štát]]ov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892758/ruske-sily-bombarduju-ukrajinske-mesta-aj-na-velku-noc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> Podľa Britskej [[Spravodajská služba|rozviedky]] bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová | meno2 = Nikola Šuliková | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22892801/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-velka-noc-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Russian tank trapped after Ukrainians demolished a bridge.jpg | thumb | alt= Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním | Zničený most v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank [[T-72]] ]] * Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“ /> Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22888133/ruska-invazia-znicila-alebo-poskodila-do-30-percent-ukrajinskej-infrastruktury | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku [[Dnester]] v mieste jej ústia do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vrátane jej druhého najväčšieho mesta [[Izmajil]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/most-ukrajina-dnestr-moldavsko-rumunsko-zeleznice-utok-valka.A220426_154115_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> === Utorok, 26. apríla 2022 === * Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou [[Donecká oblasť|Doneckou]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]] a vytvoriť pozemný koridor na [[Krym (republika)|Krym]]. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová Šuliková | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22894720/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> * V [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]] boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasové]] stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v [[Tiraspol]]e.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-invaze-ukrajina-podnestri-moldavsko.A220426_111051_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Rafael Mariano Grossi visit Chornobyl NPP (chernuk29) (52031969887).jpg | thumb | alt= Kufre plné monitorovacích prístrojov | Zástupcovia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie]] * 36 [[rok]]ov od [[Černobyľská havária|najhoršej jadrovej havárie v histórii]] navštívil oslobodený areál [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]] šéf [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] [[Rafael Grossi]]. Po stretnutí potvrdil, že úroveň [[Rádioaktívne žiarenie|rádioaktivity]] je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895491/cernobyl-rusko-vojaci-vojna-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22889035/spojenie-cernobylskej-elektrarne-a-ukrajinskeho-regulatora-sa-obnovilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mufson | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stern | meno2 = David L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary | url = https://www.washingtonpost.com/climate-environment/2022/04/26/chernobyl-nuclear-anniversary-radioactivity-inspectors/ | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory. * V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v [[Belgorod]]e neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]]. V meste [[Briansk]] explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste [[Tver]] vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety [[9K720 Iskander|Iskander]] či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V [[Koroljov]]e zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|Roskosmos]], zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri [[Vladivostok]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893850/rusko-je-v-plamenoch-zhoreli-klucove-tovarne-sklady-aj-vyskumne-centra-utoci-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> : Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „''absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady''.“<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> * V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] a [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> === Streda, 27. apríla 2022 === * V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident [[Vladimir Putin]] nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895626/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-plyn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Útoky pokračovali aj v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Pondestersku]]. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z [[Čierne more|mora]].<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /><ref name=“UA-spravodaj-28-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22896841/ukrajina-rusko-boje-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Štvrtok, 28. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Генеральним секретарем ООН 40.jpg | thumb | alt= Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom | Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve]] * Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Na stretnutí s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] vyhlásil, že „''Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať''“.<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> V čase jeho pobytu v [[Kyjev]]e dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897635/ukrajinsky-spravodaj-slovensky-system-s-300-uz-chrani-juh-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „''Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897048/ukrajina-kyjev-rusko-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Piatok, 29. apríla 2022 === * Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo [[Antonov An-30]] narušilo vzdušný priestor [[Švédsko|Švédska]] a na krátky okamih aj [[Dánsko|Dánska]]. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek [[F-16]]. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898419/svedsko-tvrdi-ze-ruske-lietadlo-narusilo-jeho-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-30 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898844/okrem-svedska-narusilo-ruske-lietadlo-aj-vzdusny-priestor-danska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]] s okupovaným mesto [[Melitopoľ]]. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896877/armada-znicila-zeleznicny-most-v-rusmi-okupovanej-juznej-casti-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> == Máj 2022 == === Nedeľa, 1. mája 2022 === * Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí [[Charkov]]a a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest [[Severodoneck]], [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> Nad okupovanými mestami ako [[Cherson]] či [[Melitopoľ]] upevňovali svoju vojenskú kontrolu.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898771/ukrajinsky-spravdaj-azovstal-evakuuju-v-mestach-pribudaju-leninove-sochy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899495/rusko-prichadza-o-generalov-preco-sa-pohybuju-na-fronte.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902612/ruski-generali-ukrajincom-pri-utokoch-pomahaju-zistenia-tajnych.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika ''Moskva''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903257/ukrajina-rusko-vojna-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref> Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * V nedeľu sa pod záštitou [[OSN]] a [[Červený kríž|Červeného kríža]] podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898870/spustili-evakuaciu-civilistov-z-oceliarni-v-mariupoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-02-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899819/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-lavrov-putin-zelenskyj-hitler.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „''Nevieme o nijakom vojakovi z [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898235/manzelky-obrancov-mariupola-vyzvali-na-evakuaciu-vojakov-nielen-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar]] sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý [[Bitka o Hadí ostrov|sa stal symbolom ukrajinského odporu]], však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> * [[Ukrajina]] si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /> Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany [[S-300]], ktorý jej darovalo [[Slovensko]]. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> * [[Poľsko]] darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov [[T-72]], ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky [[M1 Abrams]].<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> === Týždeň od 2. do 8. mája 2022 === * Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900809/ukrajina-rusko-spravodaj-putin-orban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-04-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22901921/ukrajinsky-spravodaj-utoky-sa-priblizili-k-slovensku-na-ropu-mozno-dostaneme-vynimku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-07 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902972/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-sa-boji-9-maja-moze-priniest-utoky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-06-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903662/ukrajinsky-spravodaj-v-azovstali-su-stale-aj-civilisti-siesty-balik-sankcii-zatial-nepresiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904334/odesu-a-sumsku-oblast-zasiahlo-niekolko-rakiet-tvrdia-tamojsie-urady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904470/raketa-zasiahla-v-lysycansku-bunker-s-90-ludmi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904221/na-odesu-boli-vypalene-styri-ruske-riadene-strely-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904170/charkov-je-od-zaciatku-vojny-neustale-ostrelovany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> [[Súbor: Situation in Mariupol 16 MAY 2022.svg | thumb | alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom]] * Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj [[Termobarická zbraň|termobarické]] rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /> Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904737/vojaci-bojujuci-v-oceliarnach-azovstal-nepotvrdili-evakuaciu-vsetkych-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904451/z-azovstalu-zachranili-vyse-300-civilistov-pripravuje-sa-druha-faza-evakuacii | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904482/zvysni-vojaci-v-azovstale-po-evakuacii-civilistov-poziadali-o-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-08-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904727/ukrajinsky-spravodaj-na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-budu-aj-ucastnici-invazie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Bola poškodená [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo [[Projekt 11356R/M Admirál Grigorovič|triedy Admirál Grigorovič]] [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruských námorných síl]] disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova]] následkom zásahu protilodnej strely [[R-360 Neptun|Neptun]] zachvátil požiar.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903652/ukrajina-rusko-vojna-lod-admiral-marakov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904274/ukrajinska-vlada-tvrdi-ze-znicila-dalsiu-rusku-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením [[Ozbrojené sily Bieloruskej republiky|bieloruská armáda]] s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „''špeciálna operácia''“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902562/lukasenko-ma-pocit-ze-sa-vojna-na-ukrajine-uz-taha-dlho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/belorusko-cviceni-armada-rusko-vojsko.A220504_074002_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22900460/v-rusku-prebieha-inspekcia-zasob-pre-armadu-ide-o-naznak-mobilizacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Objavili sa aj ďalšie incidenty v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]], hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904672/vojska-separatistickeho-podnesterska-su-v-rezime-bojovej-pohotovosti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904184/z-moldavskeho-separatistickeho-regionu-podnesterska-hlasia-styri-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na [[Sibír]] alebo na [[Ďalekovýchodný ekonomický rajón|Ďaleký východ]] do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904484/moskva-oznamila-ze-z-ukrajiny-previezla-do-ruska-1-16-miliona-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do [[Vladivostok]]u. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Organizácia na ochranu ľudských práv [[Amnesty International]] ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-buca-valka-invaze-valecne-zlociny-zverstva-vrazdeni-civilistu-ruska-armada-vojaci.A220404_101142_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22879576/ruski-vojaci-znasilnili-v-buci-najmenej-25-zien-a-dievcat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> === Pondelok, 9. mája 2022 === ==== Ruské oslavy ==== [[9. máj]] je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad [[Nacizmus|nacizmom]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v [[Moskva|Moskve]] a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905783/rusko-ukrajina-ukrajinsky-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905723/prelety-lietadiel-na-den-vitazstva-zrusili-v-celom-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný [[štátnik]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Kateřina Havlická, Reuters | odkaz na autora = | titul = Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-ukrajina-ben-wallace-reakce-britanie-vladimir-putin.A220509_103330_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerij Gerasimov]], po [[Prezident Ruskej federácie|prezidentovi]] a [[Minister obrany Ruskej federácie|ministrovi obrany]] tretí najvyšší veliteľ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských ozbrojených síl]], ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905856/na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-nebol-klucovy-general | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však [[Vladimír Putin]] neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu [[Vojna|vojnu]], čo by mu umožnilo [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizovať]] mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „''špeciálna vojenská operácia'',“<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po [[Poľsko|poľské]] hranice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904256/rusko-sa-nezastavi-kym-nedosiahne-polsku-hranicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia [[Propaganda|propagandy]] z posledných mesiacov – o snahe [[Západný blok|Západu]] napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k [[Jadrová zbraň|jadrovým zbraniam]] či o tom, že [[Rusko]] muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229189/putin-nariadil-uvedenie-jadrovych-sil-do-pohotovosti-zapad-obvinil-z-nepriatelskych-krokov | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý [[Donbas (euroregión)|Donbas]] a prepojiť ruské územia s [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]], čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od [[Čierne more|čiernomorského]] [[Pobrežie|pobrežia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905248/ukrajina-putin-vojna-rusko-prehliadka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie [[fakt]]u, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „''osloboditeľov''.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = News | meno = Sky | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905589/putin-ukradol-rusom-den-vitazstva-jeho-koniec-sa-blizi-tvrdi-byvaly-premier | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> ==== Udalosti dňa ==== * [[Volodymyr Zelenskyj]] informoval, že [[Ukrajina]] odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905858/ukrajina-odoslala-druha-cast-dotaznika-pre-vstup-do-unie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Stalo sa tak symbolicky na [[Deň Európy]]. Formulár dotazníka do [[Kyjev]]a priniesla osobne [[Predseda Európskej komisie|predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] [[8. apríl]]a potom, ako Ukrajina [[28. február]]a oficiálne požiadala o vstup do EÚ.<ref name= “prihlaska EU“ /> Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že [[Európska komisia]] žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]] Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905541/eu-odpovie-na-ukrajinsku-ziadost-o-clenstvo-v-juni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908355/ukrajina-chce-zaruku-miestenky-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Vo [[Varšava|Varšave]] chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku [[Sovietska armáda|sovietskych vojakov]]. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] s pokrikmi „''fašista''“ a „''vrah''“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná [[polícia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905562/polsko-rusko-velvyslanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-valka-polsko-ukrajina-velvylsanec-sergej-andrejev.A220509_125143_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> [[Súbor: Shestovytsia after battle, 19 April 2022 (03).jpg | thumb | alt= Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu | Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti]] [[Súbor: Explosive ordnance disposal in Chernihiv Oblast, 30 April 2022.webm | thumb | alt= Video z vyhľadávania a zneškodňovania nevybuchnutej munície | Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území]] * Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom ''Patronom'', ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať [[Mína (výbušná nálož)|mín]] a ďalšiu nevybuchnutú [[Munícia|muníciu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905073/zelenskyj-ocenil-medailou-psa-ktory-pomohol-najst-dvesto-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> === Týždeň od 9. do 15. mája 2022 === * Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909886/ukrajinsky-spravodaj-rusko-prislo-pri-utoku-na-most-o-prapor-aj-obrnene-vozidla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910119/reznikov-rychly-koniec-vojny-s-ruskom-nie-je-v-dohlade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22910910/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-eurovizia-zelenskyj-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-15 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910647/briti-neocakavaju-zrychlenie-ruskeho-postupu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a [[radar]]ovú stanicu kúsok od Odesy.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22908791/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-finsko-nato-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> :Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila [[Pontónový most|pontónové mosty]] nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22907884/ukrajinsky-spravodaj-tri-spravy-ukazuju-ze-sa-rusom-dari-menej-ako-by-chceli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-boje-donbas-azovstal-bilohorivka.A220513_070839_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904136/kyjev-tvrdi-ze-rusi-nicia-mosty-v-snahe-zabranit-protiutokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-vytlacily-ruske-sily-dosahly-hranic.A220516_064528_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909824/ukrajina-vojna-rusko-charkov-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“ />. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj [[Turecko]], pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu [[Kapitulácia |kapituláciu]].<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> * Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusku sa míňa presne navádzaná munícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905156/rusku-sa-mina-presne-navadzana-municia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky [[T-90|T-90M]], ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /> Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904113/vojna-si-vybera-dan-na-niektorych-najschopnejsich-ruskych-jednotkach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pešková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/t-90-valka-na-ukrajine-tanky-rusko-znicene.A220505_081459_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď ''Vsevolod Bobrov'', jedno z najmodernejších plavidiel ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadiemu ostrovu]], kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hendlingerová | meno = Natálie | autor = | odkaz na autora = | titul = V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/lod-pozar-utok-cerne-more-ukrajina-rusko-valka.A220512_230338_zahranicni_hend | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv [[Bospor]] zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896157/ruska-ciernomorska-flotila-je-stale-schopna-zasahovat-ukrajinske-ciele | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] sa prostredníctvom [[telemost]]a prihovoril slovenským [[Poslanec|poslancom]]. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenskom parlamente]] najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|história roku 1968]], počas ktorého do [[Československá socialistická republika|Československa]] Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.<ref name=“UA-spravodaj-10-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22906536/ukrajinsky-spravodaj-fini-su-krok-od-nato-pre-litvu-je-rusko-teroristicky-stat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906324/zelenskyj-narodna-rada-prihovor-najdolezitejsie-body.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> :Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia [[REPUBLIKA|Republika]], väčšina poslancov [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva [[Richard Sulík]] zo [[SaS]] a minister práce [[Milan Krajniak]] zo [[Sme rodina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906640/zelenskyj-volodymyr-slovensko-bratislava-prihovor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Predseda Smeru [[Robert Fico]] už vopred slovami „''Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze''" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „''Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny''.“<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Na Ukrajine sa začali prvé [[Súd|súdne]] procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z [[Vražda|vrážd]] civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909532/na-ukrajine-sa-zacal-prvy-sud-s-ruskym-vojakom-obvinenym-z-vojnoveho-zlocinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|Prokuratúra]] v [[Kyjev]]e aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]],<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jakubčo | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900888/rusko-vojaci-ukrajina-vojna-tela-buca-irpin-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RK7mD8F/posledny-pribeh-ruskeho-vojaka-reportaz-z-ukrajiny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/soud-kyjev-ukrajina-vojak-zabiti-civilista.A220513_120315_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou [[Human Rights Watch]] obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]]. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná [[Mína (výbušná nálož)|mína]]. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov. Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908393/zakazanu-kazetovu-municiu-pouzivaju-armady-ruska-aj-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> === Týždeň od 16. do 22. mája 2022 === [[Súbor: Кадры сдачи последних боевиков Азова с Азовстали 006.png| thumb | alt= Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám | Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu]] * Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta [[Mariupoľ]], keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.<ref name=“idnes mariupol“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/azovstal-ukrajina-obranci-evakuace-donecka-lidova-republika.A220516_235201_zahranicni_akp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22914115/ukrajinsky-spravodaj-vymenu-vojakov-z-azovstalu-moze-rusko-zablokovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = AFP | odkaz na autora = | titul = Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916127/kyjev-nariadil-zostavajucim-ukrajinskym-jednotkam-v-oceliarnach-azovstal-zastavit-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Tento pluk, ktorý vznikol z [[Športový chuligán|futbalových chuligánov]], no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905495/rusko-ukrajina-vojna-prapor-azov-mariupol-azovstal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916506/rusko-oznamilo-ze-prevzalo-kontrolu-nad-oceliarnou-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916015/vyse-1900-ukrajinskych-vojakov-z-azovstalu-sa-uz-vzdalo-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22917567/rusko-ukrajina-spravodaj-zelenskyj-zelenska-putin-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912580/azovstal-mariupol-ukrajina-vojna-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V dôsledku ostreľovania [[priemysel]]ného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku [[sírovodík]]a.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-22.jpg| thumb | alt= | Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území]] : Strata Mariupoľa bola pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre [[Rusko]] ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným [[Krym (republika)|Krymom]], okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912866/ukrajinsky-spravodaj-rusi-dosiahli-na-juhu-vitazstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911724/ukrajinsky-spravodaj-rusom-dosli-rezervy-fini-aj-svedi-chystaju-prihlasky-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform,TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912531/ukrajinsky-minister-ocenil-zasluhy-obrancov-mariupola | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“idnes mariupol“ /> * Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská [[Štátna duma]] však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22917258/osud-ukrajinskych-vojakov-z-oceliarne-azovstal-vzbudzuje-obavy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912681/rusky-parlament-rokuje-o-zakaze-vymeny-ukrajinskych-vojakov-z-pluku-azov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od [[Doneck]]a až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911892/ukrajina-vojna-rusko-luhansk-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910384/podla-sefa-charkivskej-regionalnej-vojenskej-spravy-ukrajinska-armada-zacala-protiofenzivu-v-izjume | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22915133/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> * Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Mestá [[Severodoneck]] a [[Lysyčansk]] a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> pričom zničil aj most medzi nimi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * V [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o [[Charkov]] sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu [[Belgorod]], kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> * Viaceré miesta v [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskú]] aj [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]], tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * V Rusmi okupovanom meste [[Enerhodar]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> [[Súbor: Suomen ja Ruotsin suurlähettiläät jättävät kiinnostuksenosoituksensa Natoon liittymisestä - 52082038874.jpg| thumb | alt= Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka | Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi [[NATO]] prihlášky na členstvo v Aliancii]] * [[Švédsko]] a [[Fínsko]] v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], keď v [[Brusel]]i spoločne odovzdali do rúk jej [[Generálny tajomník NATO|generálneho tajomníka]] žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne [[Ratifikácia|ratifikovať]] ich parlamenty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> [[Turecko|Turecký]] prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia [[Kurdi|kurdských]] organizácií ako je [[Strana kurdských pracujúcich]] či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910519/turecko-je-ochotne-diskutovat-o-vstupe-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> Hlava ruskej diplomacie [[Sergej Lavrov]] povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> no ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] v tejto súvislosti vyhlásil, že [[Rusko]] vytvorí nové základne na západe svojho územia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916058/v-reakcii-na-expanziu-nato-vytvorime-nove-zaklade-na-zapade-ruska-uviedol-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> === Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie) === * Tri mesiace trvania [[Invázia (vojenstvo)|Invázie]] nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|bojmi v Afganistane]]. Príčinu prisudzovali nevhodnej [[Vojenská taktika|taktike]], obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918687/ukrajina-spravodaj-rusko-vojna-orwell-1984.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na [[Donbas (euroregión)|Donbase]], úplne zastavili svoj postup v smere na [[Sloviansk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920196/ruska-armada-sa-vzdala-sa-snahy-o-siroke-obklucenie-ukrajinskej-obrany-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22920561/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-davos-putin-heger.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922247/ukrajina-donbas-severodoneck-zbrane-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-zakopova-valka-treti-faze-severodoneck-slovjansk.A220523_081520_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí [[Severodoneck]]a a Lysyčanska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920589/boje-sa-priblizili-ku-klucovemu-mestu-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-24-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919372/ukrajinsky-spravodaj-civilistov-z-obliehaneho-severodonecka-nedokazu-evakuovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22919918/situacia-v-luhanskej-oblasti-sa-zhorsuje-rusi-zintenzivnuju-utoky-na-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918107/rusko-donbas-ukrajina-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> [[Evakuácia|Evakuačné]] trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.<ref name=“UA-spravodaj-24-5“ /> Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto [[Sloviansk]], čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922579/ukrajinsky-spravodaj-rusko-si-v-donbase-pripisuje-zisky-nad-prirovnal-putina-k-hitlerovi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * V [[Azovské more|Azovskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]] pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež [[prístav]]y, čo bránilo vývozu ukrajinského [[Obilniny|obilia]]. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej [[Potravina|potravinovej]] krízy.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> * Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na [[Záporožie]], objavili sa aj [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na toto mesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920119/ruske-rakety-zasiahli-zaporozie-zomrel-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za [[Front (vojna)|frontovou]] čiarou v [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.<ref name=“UA-spravodaj-26-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22921518/ukrajinsky-spravodaj-skolaci-v-mariupoli-pridu-o-prazdniny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-cherson-ukrajina-obranna-linie-invaze-valka-boje-krym.A220526_110436_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinská civilná [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje [[delostrelectvo]] alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 [[Ukrajinská hrivna |hrivien]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> * Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z [[Bielorusko|bieloruského územia]].<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-invaze-letadla-donbas.A220525_081202_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-volodymyr-zelenskyj-zruseni-zakazu-odjezdu-muzu-nouzovy-stav-zakaz-symbolu.A220522_190444_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932768/ukrajina-rusko-vojna-obete-vojaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 [[vojak]]ov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> [[Súbor: Шишимарін2.jpg | thumb | alt= Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku | Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti]] * Za [[vojnový zločin]] bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916123/rusky-vojak-sa-priznal-k-zabitiu-civilistu-jeho-obhajca-aj-tak-ziada-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> pričom ako [[Motív trestného činu|motív]] uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918243/ruskeho-vojaka-odsudili-za-zabitie-civilistu-na-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Netíková | meno = Magdaléna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusky-vojak-vadim-sisimarin-soud-rozsudek-valecny-zlocin.A220523_080633_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> : Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. [[Súd]]y sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská [[prokuratúra]] vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a [[Znásilnenie|znásilnení]].<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932514/ukrajinske-urady-postupili-sudu-dalsich-osem-pripadov-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] podpísal [[dekrét]] zjednodušujúci udeľovanie ruských [[Štátne občianstvo |občianstiev]] ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého [[Ruská federácia]] udeľovala [[Občianstvo|občianstva]] obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z [[Vojenská okupácia|okupácie]] na [[Anexia|anexiu]] svojho územia.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /> * Do miestnych úradov v dobytom [[Mariupoľ|Mariupole]] okupanti dosadili svojich [[kolaborant]]ov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, [[Inžinierska stavba|inžinierske siete]] boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – [[Ruština|ruštinu]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju [[Propaganda|propagandu]], [[internet]]ovú sieť prepojili na ruské [[server]]y a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-29-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] začali so zavádzaním [[Ruský rubeľ|rubľa]], prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez [[Krym (republika)|Krym]] alebo [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] * Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Päť miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných [[Litva|Litovčanov]] v internetovej zbierke.<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name=“UA-spravodaj-02-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> == Jún 2022 == === Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022 === * '''Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní'''. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-ukrajina-rusko-sto-dni-valky-putin-zelenskyj-armada-boje-taktika.A220603_104854_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.<ref name=“UA-spravodaj-03-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22928628/ukrajina-rusko-vojna-prehlad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/rusko-ukrajina-putin-valka-civilistu-kreml-invaze.A220605_182825_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že [[Ukrajina]] je slabý štát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927750/ruske-prokremelske-media-dostali-pokyn-nepisat-o-dlzke-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-utok-media-statni-prokremelska.A220602_200856_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22929625/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-zasiahnut-nove-ciele-ak-zapad-doda-dalsie-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22924704/ukrajinsky-spravodaj-ukrajinci-cvicia-so-zuzanami-rusko-dobyja-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925631/ukrajina-rusko-vojna-suhrn-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Робоча поїздка Президента України до Запорізької області та на Донбас 06.jpg| thumb | alt= Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády| Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na návšteve bojovej zóny na Donbase]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto [[Záporožie]] na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930081/rusko-ukrajina-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície rusov južne od mesta [[Kryvyj Rih]]. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926926/ukrajinci-utocili-v-chersonskej-oblasti-rusi-znicili-mosty-v-snahe-chranit-dialnicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruská armáda rozmiestnila na území [[Bielorusko|Bieloruska]] v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami [[9K720 Iskander|Iskander]] a protivzdušný systém [[S-400]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930027/v-bielorusku-sa-pri-hraniciach-s-ukrajinou-zhromazduju-raketove-systemy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927576/kyrylenko-niektore-regiony-doneckej-oblasti-su-pod-neustalou-raketovou-palbou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 [[Percento|percent]] územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku [[2014]]. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927390/rusko-v-sucasnosti-kontroluje-asi-20-percent-uzemia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované [[partizán]]om, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky [[odboj]] podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] uviedol, že [[Rusko]] by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo [[Odesa|Odesy]]. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na [[Odesa|Odesu]].<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927690/v-ukrajinskych-pristavoch-uviazlo-zhruba-22-milionov-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з Президентом Словацької Республіки у Києві 36.jpg | thumb | alt= Prezidenti sa vzájomným podaním ruky zvítavajú pred budovou | [[Zuzana Čaputová]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v [[Kyjev]]e stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že [[Slovensko]] podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do [[EÚ]] a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> * Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu [[Minister obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich [[155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|húfnic Zuzana]] vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22927107/ukrajina-vojna-rusko-zuzana-2-hufnice.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Ďalšie štyri moderné raketové systémy [[M142 HIMARS]] s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj [[USA]].<ref name=“UA-spravodaj-01-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22926668/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-biden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-03-6“ /> Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z [[Nórsko|Nórska]]. Poskytnutie podobných systémov [[M270 Multiple Launch Rocket System|salvových raketometov M270]] potvrdila aj [[Spojené kráľovstvo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926996/britania-posle-ukrajine-raketomety-s-dostrelom-80-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-kyjev-zelenskyj-britanie-houfnice.A220606_060623_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Dodávky vojenského materiálu zo [[Západný blok|Západu]] sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,<ref name=“UA-spravodaj-02-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926907/rusko-zautocilo-na-zeleznicny-tunel-v-karpatoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> po piatich týždňoch kľudu zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste [[Kyjev]]. Strely vypálené z [[Kaspické more|Kaspického mora]] si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“ /> Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, [[Munícia|munície]] a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice | url = https://www.forum24.cz/ukrajina-nici-zeleznicni-sit-aby-znemoznila-rusum-presuny-vojaku-a-munice/ | vydavateľ = forum24.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Týždeň od 6. do 12. júna 2022 === [[Súbor: Sievierodonetsk01.06.22.jpg| thumb | alt= Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck | Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck]] * Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto [[Severodoneck]], útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na [[Sloviansk]].<ref name=“UA-spravodaj-06-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930195/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-6-6-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref> [[Súmestie]] Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menili na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ich postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22931556/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-sa-este-nevzdal-sna-o-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-07 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932947/severodoneck-je-podla-gubernatora-z-velkej-casti-pod-ruskou-kontrolou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930872/zelenskyj-ukrajinske-sily-v-donbase-ostavaju-silne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]].<ref name=“UA-spravodaj-10-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934828/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-uzemia-ako-car-ukrajine-dochadzaju-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26}}</ref> : Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného [[Charkov]]a ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruské vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /> * Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Severovýchodná časť [[Čierne more|Čierneho mora]] sa tak stala šedou zónou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930710/ukrajinska-armada-tvrdi-ze-zatlacila-rusku-flotilu-dalej-od-pobrezia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> * Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933440/cas-hra-v-prospech-ukrajiny-ale-potrebuje-ucinne-zbrane-tvrdi-general-macko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje [[Húfnica|húfnice]] a [[raketomet]]y. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v [[Delostrelectvo|delostrelectve]] vrátané zbraní s dlhým [[dostrel]]om a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ />.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“ /> Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého [[Východný blok|východného bloku]]. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938589/rusko-ukrajina-vojna-rozhodujuca-faza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „''príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia''“. [[Ukrajina]] musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] oznámil, že [[Rusko]] sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]] cez [[Krymský most]] na anektovaný [[Krym (polostrov)|Krym]] a ďalej cez okupovanú časť južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] späť na územie Ruska do [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]]. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený [[Mariupoľ]], bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.<ref name=“UA-spravodaj-06-6“/> : Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po [[Ruská anexia Krymu|anexii Krymu]]. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-pasy-cherson-melitopol.A220612_083735_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Сдача в плен бойцов подразделения Азов 002.png| thumb | alt= Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov| Odzbrojení obrancovia z [[Pluk Azov|pluku Azov]] 18. mája 2022 v Mariupoli]] * Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933549/v-ruskom-zajati-je-2449-obrancov-oceliarni-azovstal-pise-web-ukrajinska-pravda | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22931930/do-ruska-previezli-tisicku-vojakov-z-azovstalu-pisu-ruske-media | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930650/v-rusku-je-teraz-viac-ako-2-500-ukrajinskych-vojnovych-zajatcov-z-oceliarni-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet [[Neonacizmus|neonacistov]].<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-obranci-azovstal-prevezeni-do-ruska-vysetrovani.A220608_060652_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Medzitým bola súdom v neuznanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, [[de facto]] by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934339/ukrajina-rusko-vojna-donbas-separatisti-briti-trest-smrti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> * Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /> * Dobyté prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia [[Cholera|cholery]]. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930773/mariupol-sa-pripravuje-na-epidemiu-cholery-hromadia-sa-v-nom-mrtve-tela-a-odpadky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca [[Starosta|starostu]] mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do [[Doneck]]a alebo do [[Rusko|Ruska]]. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.<ref name=“UA-spravodaj-16-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22939887/ukrajina-rusko-vojna-spravodaj-krym-macron-scholz-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref> * Britský denník [[The Guardian]] informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22935648/ukrajinsky-spravodaj-rusi-opat-menia-plany-pripravuju-sa-ze-vojna-potrva-do-oktobra.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> === Týždeň od 13. do 19. júna 2022 === [[Súbor: Lysychansk after airstrike on 16 June 2022 (02).jpg | thumb | alt= Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien|Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk]] * Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sky News | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938691/ukrajinske-sily-stale-kontroluju-priemyselnu-stvrt-severodonecku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> : Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na [[Delostrelectvo|delostrelectve]] spôsobila v meste rozsiahle škody.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938150/rusko-povodne-necakalo-v-severodonecku-taky-silny-odpor-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938843/ukrajinsky-spravodaj-rusko-donbas-vojna-medvedev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať [[Pontónový most|pontónové mosty]] a rieku prekročiť.<ref name=“UA-spravodaj-13-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22936797/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-irpin-buca-severodoneck-macron-scholz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> : Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, nakoľko čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941537/rusko-dosiahlo-male-zisky-pri-severodonecku-no-inde-zastavilo-ofenzivu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938088/zelenskyj-ukrajinski-vojaci-sa-usiluju-o-oslobodenie-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľskou oblasťou]] ale aj na iných miestach Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941667/na-kyjev-opaet-zautocili-zo-vzduchu-hlavnym-mestom-sa-ozyvali-poplachy-a-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto [[Sloviansk]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. <ref name=“UA-spravodaj-14-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22937569/ukrajinsky-spravodaj-rusko-kazetova-municia-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: P20220324AS-0210 (52036132849).jpg | thumb | alt= Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú| Joe Biden a Jens Stoltenberg]] * Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] na stretnutí s prezidentom [[USA]] [[Joe Biden]]om vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927788/stoltenberg-musime-sa-pripravit-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-a-vycerpavajuca | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з президентами Франції та Румунії, а також головами урядів Німеччини та Італії 29.jpg| thumb | alt= Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom| Zľava nemecký [[Spolkový kancelár (Nemecko)|kancelár]] [[Olaf Scholz]], francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]], taliansky premiér [[Mario Draghi]] a rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] na štvrtkovej návšteve Kyjeva]] * [[Nemecko]] v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic [[Panzerhaubitze 2000]], ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo [[Holandsko]].<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]]. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 [[km]] dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc [[Húfnica|húfnic]], päťsto [[Tank (vozidlo)|tankov]] a tisíc [[dron]]ov.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> [[Slovensko]] darovalo Ukrajine štyri [[Helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-17|Mi-17]], jeden [[Mil Mi-2|Mi-2]] a muníciu do raketometu [[BM-21 Grad|Grad]].<ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> * Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]].<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> * Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta [[Cherson]]. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do [[Dneper|Dnepra]].<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938828/ukrajina-spustila-protiofenzivu-v-okupovanej-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Pri snahe vyložiť výzbroj na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadený Hadí ostrov]] bol protilodnými raketami [[Harpoon]] zasiahnutý ruský remorkér.<ref name=“UA-spravodaj-17-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940707/ukrajinsky-spravodaj-rusko-plyn-gazprom-sankcie-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor [[Estónsko|Estónska]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta [[Pskov]]. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý [[Vysokofrekvenčná identifikácia|transpondér]] a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943394/rusky-vrtulnik-pohranicnej-straze-narusil-estonsky-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá [[Rusko|Ruska]] narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22944348/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Ruská plynárenská spoločnosť [[Gazprom]] znížila dodávky [[Zemný plyn|plynu]] do Európy cez plynovod [[Nord Stream]] 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „''o politické rozhodnutie.''"<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> === Týždeň od 20. do 26. júna 2022 === * Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postulovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22942863/rusi-dopravili-do-severodonecka-desiatky-kusov-tazkej-techniky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943515/ukrajinsky-spravodaj-vojna-rusko-litva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945403/rusko-ukrajina-vojna-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.<ref name=“UA-spravodaj-23-6“ /> [[Súbor: Северодонецк, 2021 год, 30.jpg| thumb | alt= Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta | Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta]] : Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943858/ukrajinci-potvrdili-ze-ruske-jednotky-obsadili-niekolko-obci-pri-severodonecku-a-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943438/rusi-sa-zmocnili-obce-toskivka-na-frontovej-linii-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-20-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22942485/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-ocakava-pred-klucovym-hlasovanim-unie-zosilnenie-ruskych-utokov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> v piatok [[24. jún]]a dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946193/ukrajina-rusko-vojna-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946019/ukrajina-rusko-vojna-vyvoj-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-armada-boj-rozkaz.A220624_072212_zahranicni_lisv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste [[Nova Kachovka]] na východnej strane rieky [[Dneper]].<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> Cielenými útokmi ostreľovala tiež rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli [[Charkov]], okolie [[Odesa|Odesy]] či [[Mykolajiv]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v [[Kremenčuk]]u si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948737/rusky-utok-nakupne-stredisko-v-kremencuku-si-vyziadal-uz-najmenej-18-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> [[Volodymyr Zelenskyj]] uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh [[samit]]u predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> [[Súbor: Flag of Europe and Ukraine.svg| thumb | alt= Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny | 23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie]] * [[Európska rada]] vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov [[Európska únia|Európskej únie]].pridelila Ukrajine a [[Moldavsko|Moldavsku]] štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22945861/udelenie-statutu-ukrajine-je-velmi-silnym-signalom-pre-rusko-vyhlasil-macron | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý [[Asociácia|asociačný]] proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> : Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]] viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov [[Euromajdan]], ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal [[odboj]] v [[Cherson]]e. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * [[Rusko]] odkázalo [[Litva|Litve]], že jej občania pocítia „''zásadné negatívne dôsledky''“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej [[Exkláva|exklávy]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrade]]. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22942560/bezprecedentne-a-nelegalne-rusko-kritizuje-zakaz-tranzitu-tovaru-do-kaliningradu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Litva je členským štátom [[NATO]], ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943868/usa-nas-zavaezok-voci-litve-je-neotrasitelny-pred-ruskom-ju-budeme-branit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé [[letectvo]]. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim [[Pozemné vojsko|pozemným silám]], nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> === Týždeň od 27.júna do 3.júla 2022 === [[Súbor: Stela-Lysychansk.jpg| thumb | alt= Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách| Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta]] * Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948320/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-obilie-nato-g7-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22954250/ukrajina-rusko-vojna-prehlad-macron-putin-girkin-lysycansk.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949290/lisicansk-odolava-utokom-ruskych-jednotiek-musi-vydrzat-co-najdlhsie-vyhlasil-hajdaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.<ref name=“UA-spravodaj-28-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949370/ukrajinsky-spravodaj-vojna-skonci-ked-sa-ukrajina-vzda-odkazuje-kremel-28-jun-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-30-6“>{{>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22951288/ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-zbrane-usa-lysycansk.A220627_064814_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> : V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948479/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Získali však kontrolu nad celou [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]], čo bolo popri dobytí [[Mariupoľ]]a jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22953371/ukrajinska-armada-prestala-branit-lysycansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22953108/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-obsadenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> * Ruské jednotky opustili [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov prvých dní vojny]]. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy [[Raketa (zbraň)|rakiet]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /> * Ruská [[Ruská duma|Štátna duma]] pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení [[Plnoletosť|plnoletosti]], teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“ /> [[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|<div style="text-align: right"> <small>Ilustračný obrázok</small></div>]] * Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v [[NATO]] potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950231/finsko-a-svedsko-uz-dostali-oficialnu-pozvanku-na-clenstvo-v-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným [[Memorandum|memorandom]] zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej [[Strana kurdských pracujúcich|Strane kurdských pracujúcich]], ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949595/turecko-suhlasi-so-vstupom-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949661/finsko-a-svedsko-sa-zaviazali-ze-nam-vydaju-teroristov-tvrdi-turecko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> : Ruský prezident [[Vladimír Putin]] rozhodnutie aliacie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu [[9K720 Iskander|Iskander]], „bezjadrový“ status [[Baltské more|Baltského mora]] by sa tak stal minulosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rozsireni-nato-svedsko-finsko-putin.A220630_062236_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948729/medvedev-zasah-na-kryme-zo-strany-krajiny-nato-by-znamenal-tretiu-svetovu-vojnu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruské bezpečnostné sily uniesli [[Starosta|starostu]] okupovaného ukrajinského mesta [[Cherson]] Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na [[Ruský rubeľ|rubeľ]] a pripravovalo [[referendum]] o pripojení k Rusku.<ref name=“UA-spravodaj-29-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950271/ukrajinsky-spravodaj-okupanti-uniesli-starostu-chersonu-ktory-odmietol-kolaborovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941464/z-ukrajiny-presidlili-do-ruska-takmer-dva-miliony-ludi-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim [[Kybernetický priestor|kybernetickým]] útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]].<ref name=“UA-spravodaj-28-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949331/ruska-hackerska-skupina-killnet-pokracuje-vo-velkom-kybernetickom-utoku-na-litvu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov [[Bayraktar TB2]]. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948698/baykar-oznamil-ze-daruje-ukrajine-tri-bezpilotne-lietadla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949345/turecky-vyrobca-dronov-bayraktar-slubil-ukrajine-ze-jej-venuje-tri-svoje-stroje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> [[Súbor: 2022 Warszawa wystawa zniszczonych rosyjskich czołgów, 15.jpg| thumb | alt= Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny|Výstava zneškodnenej ruskej ojovej techniky v centre Varšavy]] * V centre [[Varšava|Varšavy]] vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský [[T-72#T-72BA|tank T-72BA]] zničený pri Kyjeve, samohybná [[húfnica]] [[2S19 Msta-S]] zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] a pozostatky ruských rakiet z [[raketomet]]ov [[9K512 Uragan-1M|Uragan]] a [[BM-30 Smerč|Smerč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949092/sem-pridu-ruske-tanky-uz-len-ako-exponaty-varsava-vystavuje-znicenu-techniku-okupantov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Mimovládna organizácia [[Amnesty International]] po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „''jasný vojnový zločin''“. Zhromaždením svedectiev a digiitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] pq5uveuz57n8caq9z5yq9bgefoy6t97 7417676 7417464 2022-07-30T21:34:58Z KamilkMT 98709 Rôzne doplnky wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{aktualizovať}}<!-- alebo komplet vyhodiť, je smiešne mať tu pokryté 4h diania s takouto jemnosťou a ďalej nič --> [[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]] Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. == Február 2022 == === Štvrtok, 24. február 2022 === {{Pozri aj|Bitka o Hadí ostrov}} [[Súbor:Житловий будинок на вул. Лобановського, 6-А після обстрілу.jpg|thumb|Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve"/>]] * 04:10: Minister zahraničia USA [[Antony Blinken]] vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N|url=https://dennikn.sk/minuta|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2022-02-24|jazyk=en}}</ref> * 04:27: Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“<ref name=":0" /> * 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v [[Charkov]]e, [[Kramatorsk]]u, [[Odesa|Odese]] aj [[Mariupol]]e<ref name=":0" /> * 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v [[Dnipro|Dnipre]], Charkove a v [[Záporožie|Záporoží]]<ref name=":0" /> * 05:15: Americký prezident [[Joe Biden]] vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska<ref name=":0" /> * 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala<ref name=":0" /> * 05:50: Minister obrany SR [[Jaroslav Naď]] potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa<ref name=":0" /> * 05:54: Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť [[vojna|vojnový stav]] v krajine<ref name=":0" /> * 05:56: [[Jens Stoltenberg]] vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií<ref name=":0" /> * 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN<ref name=":0" /> * 06:09: [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine<ref name=":0" /> * 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety<ref name=":0" /> * 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v [[Kyjev|Kyjeve]]<ref name=":0" /> * 06:42: [[Joe Biden]] telefonoval s [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskyjm]] a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku<ref name=":0" /> * 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti<ref name=":0" /> * 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice<ref name=":0" /> * 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku<ref name=":0" /> * 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny<ref name=":0" /> * 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov<ref name=":0" /> * 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu<ref name=":0" /> * 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016<ref name=":0" /> * 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu<ref name=":0" /> * 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny<ref name=":0" /> * 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO<ref name=":0" /> * Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-ziskala-spat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-ziskala-spat-kont/614676-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.<ref name="teraz-zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov-som/614674-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Piatok, 25. február 2022 === * Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky-kto/614682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhovýchode Ukrajiny.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky"/> * Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj-vset/614760-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.<ref name="teraz-rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal/614796-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Sobota, 26. február 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220228 150805.jpg|thumb|[[Teplice]] vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.]] * Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.<ref name="dennikn-rychlost-postupu-ruskej-armady-sa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741418/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.<ref name="dennikn-zakaz-vychadzania-ktory-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741368/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.<ref name="dennikn-ukrajinska-sprava-ciest-vyzvala">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741323/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).<ref name="teraz-ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu-priehr/615170-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v [[Minsk]]u, Ukrajina však požadovala rokovanie vo [[Varšava|Varšave]].<ref name="teraz-ruska-armada-dostala-rozkazy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-dostala-rozkazy-na-rozs/615146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve-rake/615148-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 17:30 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Pondelok, 28. február 2022 === * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] podpísal žiadosť o prijatie krajiny do [[Európska únia|Európskej únie]]. Parlament to označil za „''historickú chvíľu“.'' Podpísané dokumenty obratom odoslali do [[Brusel]]u. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.<ref name=“prihlaska EU“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/618465-zelenskyj-podpisal-ziadost-o-prijatie-ukrajiny-do-eu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Marec 2022 == === Streda, 2. marca 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220303 163139.jpg|thumb|Stánok v priestoroch [[Praha hlavní nádraží|hlavnej železničnej stanice v Prahe]], ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.]] * švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.<ref name="teraz-ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdu/616316-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.<ref name="teraz-moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial-z/616286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * podľa miestnej samosprávy sa mesto [[Cherson]] dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51099-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * v [[Charkov]]e pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto [[Žytomyr]]. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * ruská banka [[Sberbank]] odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * [[Svetová banka]] pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny.|url=https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny|dátum vydania=2.3.2022 23:52|dátum prístupu=29.3.2022}}</ref> === Štvrtok, 3. marca 2022 === * miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta [[Cherson]] ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.<ref name="teraz-cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil/616333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.<ref name="teraz-kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej-sty/616338-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> === Piatok, 4. marca 2022 === [[Súbor:Lyceum 25, Zhytomyr, after an airstrike during Russian invasion (5).jpg|thumb|Lýceum č. 25 v meste [[Žytomyr]] po ruskom leteckom zásahu]] * Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá [[Záporožská jadrová elektráreň]], po zásahu vznikol požiar.<ref name="dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref><ref name="ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.<ref name="dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake">{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * Mesto [[Mariupoľ]] zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Moldavsko]] a [[Gruzínsko]] požiadali o vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04"/> === Sobota, 5. marca 2022 === * Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta [[Mariupoľ]].<ref name="dennikn-zacala-sa-evakuacia-mariupola-mesto">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2753453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.<ref name="theguardian-russia-ukraine-war-latest-mariupol">{{Citácia periodika | priezvisko = Sherwood | meno = Harriet | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/mar/05/russia-ukraine-war-latest-news-nato-gives-green-light-to-bombing-with-lack-of-no-fly-zone-says-zelenskiy | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> === Pondelok, 7. marca 2022 === * Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.<ref name="teraz-tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych-rokovan/616953-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-06 }}</ref> * Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.<ref name="teraz-agentury-ruske-sily-zabili-starostu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/agentury-ruske-sily-zabili-starostu-k/617233-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Streda, 9. marca 2022 === * V meste [[Mariupoľ]] ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.<ref name="teraz-pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s-porod/618041-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.<ref name="teraz-rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v-m/618264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Štvrtok, 10. marca 2022 === * Situácia v meste [[Mariupoľ]] je vážna. Podľa upozornení [[Červený kríž|Červeného kríža]] v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.<ref name="teraz-cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu-sit/618255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.<ref name="teraz-z-kyjeva-podla-starostu-utiekla">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/z-kyjeva-podla-starostu-utiekla-polovic/618165-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.<ref name="teraz-sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> [[Súbor: Russian flag + Ukrainian flag. Regnum Carya Golf & Spa Resort, Belek, Serik District, Antalya, Turkey.jpg | thumb | alt= Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka | Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska]] * Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov|Sergeja Lavrova]] a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]] v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí [[Mevlüt Čavušoglu]]. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“<ref name="teraz-cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovo/618151-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.<ref name="teraz-usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom-bio/618007-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Piatok, 18. marca 2022 === * Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruská armáda]] po prvý raz použila svoje najnovšie rakety [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal (Dýka)]].<ref name="kindzal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://svet.sme.sk/c/22864959/ukrajina-vojna-rusko-kinzal-hypersonicka-strela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-19 | dátum prístupu = 2022-03-19 }}</ref> Táto hypersonická [[balistická raketa]] typu vzduch-zem s udávaným [[Dolet (letecká technika)|doletom]] 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť [[Konvenčná zbraň|konvenčnú]] alebo [[Jadrová zbraň|jadrovú]] hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31]] alebo strategických [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3M]]. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú [[Munícia|muníciu]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-Frankivskej oblasti]].<ref name=kindzal/> === Pondelok, 21. marca 2022 === * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri [[Odesa|Odese]] sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]], ktoré morské prúdy unášajú do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Partila | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori | url = https://ereport.sk/z-ukrajinskych-pristavov-sa-odtrhli-namorne-miny-plavaju-v-ciernom-mori/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Utorok, 22. marca 2022 === [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy paid a visit to the wounded defenders of Ukraine undergoing treatment at a military hospital (51937554922).jpg |thumb|alt= Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády|Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici]] * Podľa názoru analytikov<ref name=“UA-spravodaj-22-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867531/ukrajinsky-spravodaj-putin-sa-msti-mariupolu-aj-navalnemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí. * Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v [[Kyjev]]e bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-ministerstvo-obrany-boje-prebieh/620187-clanok.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Kritická situácia je aj v [[Cherson]]e, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Denník [[The Times]] zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ball | meno = Tom | autor = The TIMES | odkaz na autora = | titul = Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests | periodikum = thetimes.co.uk | odkaz na periodikum = | url = https://www.thetimes.co.uk/article/russia-plans-kidnapping-and-violence-in-great-terror-to-end-kherson-protests-lf32jb99k | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí | periodikum = iDnes.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/boje-u-charkova-izjum-valka-na-ukrajine.A220323_061646_zahranicni_indr | issn = | vydavateľ = MAFRA, a. s. | miesto = | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie [[Krym (republika)|Krymu]] či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] opätovne vyzval [[Vladimír Putin|Vladimíra Putina]] na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov [[Uralvagonzavod]] prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kalatur | meno = Anastasiya | autor = Ukrayinska Pravda | odkaz na autora = | titul = The only Russian plant to assemble tanks has stopped | periodikum = pravda.com.ua | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/03/22/7333502/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> === Sobota, 26. marca 2022 === * Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu [[Bospor]] zneškodnilo ''"predmet podobný míne"''. Na únik stoviek [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]] z odeských prístavov upozornila v pondelok [[21. marec|21. marca]] [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-hlasi-ze-naslo-predmet-podob/622226-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-26 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> === Pondelok, 28. marca 2022 === [[Súbor: Fire at a fuel depot in Lutsk after Russian shelling on 27 March 2022 (03).jpg | thumb | alt= Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči | Požiar skladu paliva v meste [[Luck]] ]] * Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22871756/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-sa-uz-rovna-sarajevu-ci-groznemu-rusi-sa-preskupuju.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> * Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí [[Kyjev]]a. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * Nezávislým projektom [[Oryx]] bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 [[Tank (vozidlo)|tankov]] a viac ako 600 [[Bojové vozidlo|obrnených vozidiel]] na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> === Utorok, 29. marca 2022 === * Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v [[Istanbul]]e vyhlásili, že ''„výrazne znížia“'' svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22873624/ukrajinsky-spravodaj-rusi-klamali-cernihiv-ostreluju-este-mohutnejsie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22872853/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-29 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem [[Internetový robot|internetových botov]] v [[Charkov]]e, [[Čerkasy|Čerkasách]], [[Ternopiľ|Ternopili]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], čo bolo viac ako stotisíc falošných [[Používateľský účet|účtov]] na rôznych [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]]. Kontá šírili [[Dezinformácia|dezinformácie]], ruskú [[Ideológia|ideológiu]] a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“ /> === Streda, 30. marca 2022 === * [[Vladimir Putin]] v telefonáte s francúzskym prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> * Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> === Štvrtok, 31. marca 2022 === [[Súbor: UkrainiansinPripyat.png |thumb | alt= Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne | Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku]] * Riaditeľ [[Government Communications Headquarters|britských spravodajských služieb]] uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať [[rozkaz]]y a zámerne ničia vlastné vybavenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874067/putin-vojna-rusko-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * [[Prezident Ruskej federácie|Ruský prezident]] podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do [[Branná povinnosť|základnej vojenskej služby]]. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „''špeciálnej operácie''“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-odvedenci-dekret-mladi-muzi.A220331_120104_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-3“ /> * Ruská armáda sa stiahla z [[Černobyľská atómová elektráreň|elektrárne v Černobyle]] ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> V rovnakom čase na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] presunula raketové komplexy.<ref name=“komplexy“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874962/rusko-presuva-do-bieloruska-zoldnierov-a-raketove-komplexy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na [[Kyjev]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874947/pentagon-varoval-pred-zvysenym-rizikom-leteckych-utokov-na-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej]] [[Oblasť (Ukrajina)|oblasti]].<ref name=“komplexy“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874218/ukrajina-zaznamenala-silne-ostrelovanie-na-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> * Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac [[Obliehanie|obliehaného]] [[Mariupoľ]]a. Do mesta vyslala konvoj organizácia [[Červený kríž]]. <ref name=“UA-spravodaj-31-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874700/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna-kadyrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874000/moskva-vyhlasila-primerie-v-mariupole-s-cielom-evakuovat-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> == Apríl 2022 == === Piatok, 1. apríla 2022 === * Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste [[Belgorod]] asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60952125 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory | url = https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/belgorod-first-ukrainian-airstrike-on-russian-territory/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „''Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22875813/tajomnik-ukrajinskej-bezpecnostnej-rady-poprel-utoku-na-ropny-sklad-belgorodr | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref><ref name="UA-spravodaj-01-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22875716/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou. * Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z [[Gruzínsko|Gruzínska]] na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „''Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty''“.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/mariupol-ukrajina-valka-rusko-cerveny-kriz-humanitarni-pomoc.A220401_121232_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> * Európsky policajný úrad [[Europol]] umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v [[Litva|Litve]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]] je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do [[EÚ]] v prúde utečencov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusko pohrozilo [[Wikipédia|Wikipédii]] pokutou štyri milióny [[ruský rubeľ|rubľov]] za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad [[Roskomnadzor]] požiadal, aby Wikipédia odstránila „''nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov''“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach [[Citovanie (odkazovanie)|cituje]].<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> === Sobota, 2. apríla 2022 === [[Súbor: 50 днів активного спротиву окупанту 06.jpg | thumb | alt= Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára | Vrak najväčšieho lietadla na svete [[Antonov An-225]] ''Mrija'', vpravo vrak obrneného pásového vozidla]] * Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta [[Černigov]] (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta. * Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov [[Letisko Antonov|letiska v meste Hostomeľ]] západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876024/ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené [[Antonov An-225|najväčšie lietadlo sveta ''Mrija'']] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850325/rusi-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-oznamil-minister-kuleba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225 | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229221/ruski-vojaci-pri-utoceni-na-ukrajine-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-antonov-an-225 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Nedeľa, 3. apríla 2022 === * Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === Pondelok, 4. apríla 2022 === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 101.jpg | thumb | alt= Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky | Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora]] * Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Po odsune väčšiny ruských vojsk z [[Kyjevská oblasť|okolia Kyjeva]] a [[Černihivská oblasť|severu Ukrajiny]] v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22876948/ruske-jednotky-sa-stahuju-zo-sumskej-oblasti-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty ([[BVP-1]]) a tankov [[T-72]], ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = lidovky.cz, LIDOVKY | odkaz na autora = | titul = Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce | periodikum = lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/domov/nepouzivane-ceske-tanky-z-armadnich-skladu-miri-na-ukrajinu-ukazaly-snimky.A220405_143931_ln_domov_vag | issn = | vydavateľ = | miesto = Praha | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-05 }}</ref> === Štvrtok, 7. apríla 2022 === * Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.<ref name=“UA-spravodaj-07-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22880500/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „''Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.''“<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Švamberk | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/rusky-vojak-v-mariupolu-si-stezuje-na-prevahu-ukrajincu-40393184 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste [[Záporožie]] zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto [[priemysel]]nom meste sa nachádza [[Záporožská jadrová elektráreň|najväčšia atómová elektráreň]] v [[Európa|Európe]].<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /> * Hovorca Kremľa [[Dmitrij Peskov]] priznal značné straty vojakov. "''Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.''“ Počet obetí však neuviedol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880638/hovorca-kremla-priznal-znacne-straty-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlachos | meno2 = Rémy | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kreml-ztraty-vysoke-rusko-ukrajina-invaze-valka-vojaci-peskov.A220407_195309_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/25257807-na-ukrajine-zahynulo-uz-vyse-dvesto-ruskych-dostojnikov-ich-tela-posielaju-domov-prednostne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Piatok, 8. apríla 2022 === [[Súbor: Окупанти вдарили «Точкою-У» по залізничному вокзалу Краматорська 01.jpg | thumb | alt= Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka | Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v [[Ruská cyrilika |azbuke]] „за дети“, v preklade „Za deti“]] * Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v [[Kramatorsk]]u v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách [[NATO]] označovanej [[SS-21 Scarab]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881370/ukrajina-rusko-vojna-utok-kramatorsk-zeleznicna-stanica-evakuacie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name=“Kramatorsk“>{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JljvSmP/rusko-pouzilo-pri-utoku-na-kramatorsk-balisticku-raketu-domnieva-sa-pentagon/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť [[Evakuácia|evakuáciu]] v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu [[Donbas]]. <br> : Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.<ref name=“Kramatorsk“ /> [[Súbor: Meeting of the President of Ukraine with the President of the European Commission and the High Representative of the EU for Foreign Affairs and Security Policy 02.jpg | thumb | alt= Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka | Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny [[EÚ]]]] * [[Predseda Európskej komisie|Predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] odovzdala v prezidentovi [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrovi Zelenskému]] dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881547/sefka-eurokomisie-podpori-kroky-aby-sa-integracia-ukrajiny-do-unie-urychlila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v [[EÚ|Európskej únii]] na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886877/zelenskyj-odpovede-ukrajiny-na-dotaznik-pre-vstup-do-eu-su-takmer-hotove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy and Eduard Heger in Kyiv 20220408.jpg| thumb | alt= Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú | [[Eduard Heger]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Slovenský premiér [[Eduard Heger]] počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany [[S-300]], o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém [[MIM-104 Patriot|Patriot]], ktorý Slovensku poskytli spojenci v [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> [[Minister obrany Slovenskej republiky|Minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882352/ukrajinsky-spravodaj-po-hegerovi-prisiel-johnson-vychod-sa-pripravuje-na-boj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-10}}</ref> Premiér [[Eduard Heger|Heger]] v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou. * Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881438/ukrajinsky-spravodaj-slovensko-spravilo-odvazne-gesto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> * Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882206/cerveny-kriz-sa-nevie-dostat-do-mariupolu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“ /> === Sobota, 9. apríla 2022 === [[Súbor: President of Ukraine Volodymyr Zelenskyy and Prime Minister of the United Kingdom Boris Johnson walked around the center of Kyiv. (51994084277).jpg| thumb | alt= pozri popis a text| Britský premiér [[Boris Johnson]] pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] prechádza [[Majdan Nezaležnosti|Námestím nezávislosti]], hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí [[Euromajdan]]]] * Britský premiér [[Boris Johnson]] ako prvý svetový líder osobne navštívil [[Kyjev]] od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]], s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955829/zelenskyj-veri-ze-politika-britanie-sa-po-rezignacii-johnsona-nezmeni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-boris-johnson-sa-stretol-v-kyjeve/625646-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881970/britania-posle-ukrajine-dalsie-obrnene-vozidla-a-protilodne-systemy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> === Nedeľa, 10. apríla 2022 === * Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál [[Alexander Dvornikov]], veterán z [[Občianska vojna v Sýrii|bojov v Sýrii]] spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883314/utoku-na-ukrajinu-ma-velit-masiar-zo-syrie-cielom-je-dobyt-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882423/novy-rusky-velitel-vojny-na-ukrajine-je-znamy-pre-svoju-brutalitu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-alexandr-dvornikov-bbc-operace-ukrajina.A220409_102155_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref> * Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri [[Charkov]]e so strategickým významom pre útok na [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú [[Donecká oblasť|Doneckú]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste [[Dnipro]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zničila letisko v Dnipre | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882281/rusky-armada-znicila-letisko-v-dnipre | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882255/ruska-armada-tvrdi-ze-zasiahla-baterie-protivzdusnej-obrany-na-juhu-a-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných [[Rádioaktivita|rádioaktívnych látok]]. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť [[Energoatom]] našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /><ref name=“cerveny-les“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v [[Černobyľská havária#Dopad na prírodu|Červenom lese]] v blízkosti [[Černobyľská havária|havarovaného štvrtého bloku]]. Častice [[Jadrové palivo|jadrového paliva]] a silne [[Rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik [[Choroba z ožiarenia|choroby z ožiarenia]] viacerých stupňov závažnosti.<ref name=“cerveny-les“ /> === Pondelok, 11. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Федеральним канцлером Австрії 16.jpg | thumb | alt= Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022 | Rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]] a ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na stretnutí v [[Kyjev]]e]] * S [[Vladimír Putin|Vladimirom Putinom]] sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]], potom ako cez víkend rokoval s [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]]. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov [[EÚ|Európskej únie]] u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883309/rakusky-kancelar-oznacil-rokovania-s-putinom-za-velmi-priame-a-tazke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883194/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť [[Prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] zneužitá vo svoj prospech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-rakousko-kancler-nehammer-schallenberg.A220411_121608_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> * 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v [[Obliehanie|obliehaní]] sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok [[Munícia|munície]] a bojaschopných vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-mariupol-marinaci-valka.A220412_094532_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> * Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. [[Čečensko|Čečenský]] líder [[Ramzan Kadyrov]] na videu zverejnenom na [[Telegram (softvér)|Telegrame]] vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú [[Luhansk]] a [[Doneck]], potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť [[Kyjev]]. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> === Štvrtok, 14. apríla 2022 (50. deň vojny) === * Vážne bol poškodený ruský [[krížnik]] ''[[Moskva (raketový krížnik)|Moskva]]'', ktorý sa podieľal na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadení Hadieho ostrova]] v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22885557/kriznik-moskva-poskodil-vybuch-municie-na-palube-tvrdi-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885566/ruska-vlajkova-lod-skoncila-v-plamenoch-ukrajina-tvrdi-ze-po-jej-utoku-moskva-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885705/pychu-ruskej-flotily-vyradili-z-prevadzky-co-vieme-o-krizniku-moskva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej [[Flotila|flotile]] aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.<ref name=“UA-spravodaj-14-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886200/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-kriznik-moskva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> * Podľa neoverených informácií ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „''nebol prirodzený''.“<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /> * V súvislosti s obrovskou [[Korupcia|korupciou]] a [[Defraudácia|defraudáciou]] približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]].<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zpravodajec-vezeni-sergej-beseda-trest-invaze-valka-ukrajina.A220411_091851_zahranicni_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> === Piatok, 15. apríla 2022 === [[Súbor: Russian cruiser Moskva.jpg | thumb | alt= Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi | Krížnik Moskva]] * Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik ''Moskva'' poškodený pri incidente z predošlého dňa sa potopil v [[Čierne more|Čiernom mori]] pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Trup lode narušený požiarom a detonáciami munície zapríčinil stratu stability [[Plavidlo|plavidla]], čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Skaza ''Moskvy'' znamená oslabenie protileteckej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika je nejasný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886709/moskva-kriznik-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Strata [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ruského námorníctva znamená podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre [[Propaganda|propagandu]] Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny]], prináša vzpruhu pre ukrajinskú morálku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej [[Mariupoľ]] označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu [[oceliareň]], súčasť [[Hutníctvo|metalurgického]] kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že [[Rusko]] chce zlikvidovať [[Dôkazový prostriedok (právo)|dôkazy]] o [[Vojnový zločin|vojnových zločinoch]], nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných [[Krematórium|krematórií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886593/ukrajina-vojna-mariupol-situacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Moskva prostredníctvom [[nóta (diplomacia)|diplomatickej nóty]] vyzvala [[USA]] a ich spojencov, aby „''prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť''."<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886635/moskva-v-note-varovala-washington-aby-prestal-vyzbrojovat-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886876/rusko-varovalo-usa-i-dalsie-staty-pred-nepredvidatelnymi-dosledkami-dodavok-zbrani-na-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> * Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886706/od-zaciatku-vojny-padlo-20-tisic-ruskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských [[vojak]]ov a asi 10 000 ich bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886872/vo-vojne-s-ruskom-zomrelo-doteraz-podla-odhadov-do-3000-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Utorok, 19. apríla 2022 === * Po týždňoch ruských presunov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887282/ruske-sily-podla-britov-pokracuju-v-presuvani-vybavenia-na-vychod-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na [[Ľvov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887117/ruska-armada-zbombardovala-ropnu-rafineriu-v-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887927/ukrajinsky-spravodaj-ruske-rakety-zabijali-vo-lvove-kremel-klamal-o-osude-namornikov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-18 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888692/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-donbas-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým [[Pobrežie|pobrežím]], čím by [[Ukrajina]] zostala odrezaná od strategického prístupu k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a ruské územie sa prepojilo s proruským [[Moldavsko|moldavským]] [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterskom]], kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-22-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22891599/rusko-ukrajina-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> * V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených [[Ručný granát|granátov]] nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.<ref name=“UA-spravodaj-18-4“ /> * Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887254/abramovic-sa-vraj-pokusa-ozivit-mierove-rokovania-mal-byt-aj-v-kyjeve.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“ /> [[Súbor: Monument to Cyril and Methodius during Russian invasion of Ukraine (01).jpg | thumb | alt= Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom | Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom]] * Podpredseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Josep Borrell]] vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "''Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené''." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , TASR, | odkaz na autora = | titul = Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/borrell-rusko-pocas-invazie-zamerne-nici-kulturne-dedicstvo-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> === Streda, 20. apríla 2022 === * Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do [[Rusko|Ruska]] alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889721/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-vzdoruje-moskva-uz-chysta-prehliadku-na-cervenom-namesti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj [[ruská informačná agentúra TASS]], podľa ktorej z "''nebezpečných oblastí Ukrajiny''" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.<ref name=“unosy“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888440/rusko-ukrajina-vojna-deportacie-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina | url = https://europskenoviny.sk/2022/04/17/martin-hojsik-putin-nutene-presuva-100-000-ukrajinskych-utecencov-na-sibir-toto-tu-nebolo-od-stalina/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2022-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.<ref name=“unosy“ /> * Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Líbya|Líbye]] a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888966/rusko-nasadilo-v-donbase-aj-tisice-zoldnierov-zo-syrie-a-libye-pise-britsky-guardian.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887495/ruska-armada-nuti-obyvatelov-donbasu-bojovat-tvrdi-ukrajinsky-predstavitel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> [[Súbor: Z symbol Krasnodar military school, Russia. March 2022.jpg | thumb | alt= Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky | Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v [[Krasnodar]]e]] * Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“ /> * [[Fínsko|Fínsky]] parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do [[NATO]]. O podobnom kroku uvažovalo aj [[Švédsko]]. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]] vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889846/rusko-varovalo-finsko-a-svedsko-pred-vstupom-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> === Piatok, 22. apríla 2022 === * Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22890838/ukrajinsky-spravodaj-byvaly-vodca-separatistov-predpoveda-prehru-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892578/ruske-sily-sa-zrejme-snazia-vyhladovat-obrancov-oceliarni-v-mariupole | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25}}</ref> Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893646/ukrajinsky-spravodaj-rusov-boj-o-mariupol-vycerpava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane | periodikum = slovenskaiskra.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.slovenskaiskra.sk/rusko-presuva-viac-jednotiek-do-donbasu-do-oceliarne-azovstal-sa-podarilo-dodat-zbrane/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-04-23 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> * Nezávislý projekt [[Oryx]] vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ /> === Pondelok, 25. apríla 2022 === * Počas víkendu [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] oslavovali [[Veľká noc|Veľkú noc]]. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné [[prímerie]], Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto [[náboženstvo]] vyznáva väčšina [[Obyvateľstvo|obyvateľov]] oboch [[štát]]ov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892758/ruske-sily-bombarduju-ukrajinske-mesta-aj-na-velku-noc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> Podľa Britskej [[Spravodajská služba|rozviedky]] bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová | meno2 = Nikola Šuliková | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22892801/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-velka-noc-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Russian tank trapped after Ukrainians demolished a bridge.jpg | thumb | alt= Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním | Zničený most v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank [[T-72]] ]] * Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“ /> Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22888133/ruska-invazia-znicila-alebo-poskodila-do-30-percent-ukrajinskej-infrastruktury | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku [[Dnester]] v mieste jej ústia do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vrátane jej druhého najväčšieho mesta [[Izmajil]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/most-ukrajina-dnestr-moldavsko-rumunsko-zeleznice-utok-valka.A220426_154115_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> === Utorok, 26. apríla 2022 === * Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou [[Donecká oblasť|Doneckou]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]] a vytvoriť pozemný koridor na [[Krym (republika)|Krym]]. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová Šuliková | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22894720/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> * V [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]] boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasové]] stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v [[Tiraspol]]e.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-invaze-ukrajina-podnestri-moldavsko.A220426_111051_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Rafael Mariano Grossi visit Chornobyl NPP (chernuk29) (52031969887).jpg | thumb | alt= Kufre plné monitorovacích prístrojov | Zástupcovia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie]] * 36 [[rok]]ov od [[Černobyľská havária|najhoršej jadrovej havárie v histórii]] navštívil oslobodený areál [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]] šéf [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] [[Rafael Grossi]]. Po stretnutí potvrdil, že úroveň [[Rádioaktívne žiarenie|rádioaktivity]] je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895491/cernobyl-rusko-vojaci-vojna-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22889035/spojenie-cernobylskej-elektrarne-a-ukrajinskeho-regulatora-sa-obnovilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mufson | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stern | meno2 = David L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary | url = https://www.washingtonpost.com/climate-environment/2022/04/26/chernobyl-nuclear-anniversary-radioactivity-inspectors/ | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory. * V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v [[Belgorod]]e neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]]. V meste [[Briansk]] explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste [[Tver]] vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety [[9K720 Iskander|Iskander]] či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V [[Koroljov]]e zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|Roskosmos]], zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri [[Vladivostok]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893850/rusko-je-v-plamenoch-zhoreli-klucove-tovarne-sklady-aj-vyskumne-centra-utoci-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> : Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „''absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady''.“<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> * V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] a [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> === Streda, 27. apríla 2022 === * V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident [[Vladimir Putin]] nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895626/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-plyn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Útoky pokračovali aj v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Pondestersku]]. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z [[Čierne more|mora]].<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /><ref name=“UA-spravodaj-28-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22896841/ukrajina-rusko-boje-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Štvrtok, 28. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Генеральним секретарем ООН 40.jpg | thumb | alt= Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom | Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve]] * Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Na stretnutí s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] vyhlásil, že „''Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať''“.<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> V čase jeho pobytu v [[Kyjev]]e dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897635/ukrajinsky-spravodaj-slovensky-system-s-300-uz-chrani-juh-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „''Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897048/ukrajina-kyjev-rusko-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Piatok, 29. apríla 2022 === * Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo [[Antonov An-30]] narušilo vzdušný priestor [[Švédsko|Švédska]] a na krátky okamih aj [[Dánsko|Dánska]]. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek [[F-16]]. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898419/svedsko-tvrdi-ze-ruske-lietadlo-narusilo-jeho-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-30 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898844/okrem-svedska-narusilo-ruske-lietadlo-aj-vzdusny-priestor-danska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]] s okupovaným mesto [[Melitopoľ]]. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896877/armada-znicila-zeleznicny-most-v-rusmi-okupovanej-juznej-casti-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> == Máj 2022 == === Nedeľa, 1. mája 2022 === * Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí [[Charkov]]a a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest [[Severodoneck]], [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> Nad okupovanými mestami ako [[Cherson]] či [[Melitopoľ]] upevňovali svoju vojenskú kontrolu.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898771/ukrajinsky-spravdaj-azovstal-evakuuju-v-mestach-pribudaju-leninove-sochy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899495/rusko-prichadza-o-generalov-preco-sa-pohybuju-na-fronte.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902612/ruski-generali-ukrajincom-pri-utokoch-pomahaju-zistenia-tajnych.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika ''Moskva''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903257/ukrajina-rusko-vojna-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref> Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * V nedeľu sa pod záštitou [[OSN]] a [[Červený kríž|Červeného kríža]] podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898870/spustili-evakuaciu-civilistov-z-oceliarni-v-mariupoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-02-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899819/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-lavrov-putin-zelenskyj-hitler.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „''Nevieme o nijakom vojakovi z [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898235/manzelky-obrancov-mariupola-vyzvali-na-evakuaciu-vojakov-nielen-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar]] sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý [[Bitka o Hadí ostrov|sa stal symbolom ukrajinského odporu]], však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> * [[Ukrajina]] si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /> Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany [[S-300]], ktorý jej darovalo [[Slovensko]]. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> * [[Poľsko]] darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov [[T-72]], ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky [[M1 Abrams]].<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> === Týždeň od 2. do 8. mája 2022 === * Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900809/ukrajina-rusko-spravodaj-putin-orban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-04-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22901921/ukrajinsky-spravodaj-utoky-sa-priblizili-k-slovensku-na-ropu-mozno-dostaneme-vynimku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-07 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902972/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-sa-boji-9-maja-moze-priniest-utoky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-06-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903662/ukrajinsky-spravodaj-v-azovstali-su-stale-aj-civilisti-siesty-balik-sankcii-zatial-nepresiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904334/odesu-a-sumsku-oblast-zasiahlo-niekolko-rakiet-tvrdia-tamojsie-urady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904470/raketa-zasiahla-v-lysycansku-bunker-s-90-ludmi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904221/na-odesu-boli-vypalene-styri-ruske-riadene-strely-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904170/charkov-je-od-zaciatku-vojny-neustale-ostrelovany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> [[Súbor: Situation in Mariupol 16 MAY 2022.svg | thumb | alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom]] * Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj [[Termobarická zbraň|termobarické]] rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /> Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904737/vojaci-bojujuci-v-oceliarnach-azovstal-nepotvrdili-evakuaciu-vsetkych-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904451/z-azovstalu-zachranili-vyse-300-civilistov-pripravuje-sa-druha-faza-evakuacii | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904482/zvysni-vojaci-v-azovstale-po-evakuacii-civilistov-poziadali-o-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-08-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904727/ukrajinsky-spravodaj-na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-budu-aj-ucastnici-invazie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Bola poškodená [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo [[Projekt 11356R/M Admirál Grigorovič|triedy Admirál Grigorovič]] [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruských námorných síl]] disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova]] následkom zásahu protilodnej strely [[R-360 Neptun|Neptun]] zachvátil požiar.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903652/ukrajina-rusko-vojna-lod-admiral-marakov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904274/ukrajinska-vlada-tvrdi-ze-znicila-dalsiu-rusku-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením [[Ozbrojené sily Bieloruskej republiky|bieloruská armáda]] s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „''špeciálna operácia''“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902562/lukasenko-ma-pocit-ze-sa-vojna-na-ukrajine-uz-taha-dlho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/belorusko-cviceni-armada-rusko-vojsko.A220504_074002_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22900460/v-rusku-prebieha-inspekcia-zasob-pre-armadu-ide-o-naznak-mobilizacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Objavili sa aj ďalšie incidenty v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]], hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904672/vojska-separatistickeho-podnesterska-su-v-rezime-bojovej-pohotovosti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904184/z-moldavskeho-separatistickeho-regionu-podnesterska-hlasia-styri-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na [[Sibír]] alebo na [[Ďalekovýchodný ekonomický rajón|Ďaleký východ]] do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904484/moskva-oznamila-ze-z-ukrajiny-previezla-do-ruska-1-16-miliona-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do [[Vladivostok]]u. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Organizácia na ochranu ľudských práv [[Amnesty International]] ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-buca-valka-invaze-valecne-zlociny-zverstva-vrazdeni-civilistu-ruska-armada-vojaci.A220404_101142_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22879576/ruski-vojaci-znasilnili-v-buci-najmenej-25-zien-a-dievcat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> === Pondelok, 9. mája 2022 === ==== Ruské oslavy ==== [[9. máj]] je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad [[Nacizmus|nacizmom]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v [[Moskva|Moskve]] a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905783/rusko-ukrajina-ukrajinsky-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905723/prelety-lietadiel-na-den-vitazstva-zrusili-v-celom-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný [[štátnik]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Kateřina Havlická, Reuters | odkaz na autora = | titul = Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-ukrajina-ben-wallace-reakce-britanie-vladimir-putin.A220509_103330_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerij Gerasimov]], po [[Prezident Ruskej federácie|prezidentovi]] a [[Minister obrany Ruskej federácie|ministrovi obrany]] tretí najvyšší veliteľ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských ozbrojených síl]], ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905856/na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-nebol-klucovy-general | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však [[Vladimír Putin]] neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu [[Vojna|vojnu]], čo by mu umožnilo [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizovať]] mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „''špeciálna vojenská operácia'',“<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po [[Poľsko|poľské]] hranice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904256/rusko-sa-nezastavi-kym-nedosiahne-polsku-hranicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia [[Propaganda|propagandy]] z posledných mesiacov – o snahe [[Západný blok|Západu]] napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k [[Jadrová zbraň|jadrovým zbraniam]] či o tom, že [[Rusko]] muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229189/putin-nariadil-uvedenie-jadrovych-sil-do-pohotovosti-zapad-obvinil-z-nepriatelskych-krokov | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý [[Donbas (euroregión)|Donbas]] a prepojiť ruské územia s [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]], čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od [[Čierne more|čiernomorského]] [[Pobrežie|pobrežia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905248/ukrajina-putin-vojna-rusko-prehliadka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie [[fakt]]u, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „''osloboditeľov''.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = News | meno = Sky | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905589/putin-ukradol-rusom-den-vitazstva-jeho-koniec-sa-blizi-tvrdi-byvaly-premier | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> ==== Udalosti dňa ==== * [[Volodymyr Zelenskyj]] informoval, že [[Ukrajina]] odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905858/ukrajina-odoslala-druha-cast-dotaznika-pre-vstup-do-unie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Stalo sa tak symbolicky na [[Deň Európy]]. Formulár dotazníka do [[Kyjev]]a priniesla osobne [[Predseda Európskej komisie|predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] [[8. apríl]]a potom, ako Ukrajina [[28. február]]a oficiálne požiadala o vstup do EÚ.<ref name= “prihlaska EU“ /> Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že [[Európska komisia]] žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]] Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905541/eu-odpovie-na-ukrajinsku-ziadost-o-clenstvo-v-juni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908355/ukrajina-chce-zaruku-miestenky-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Vo [[Varšava|Varšave]] chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku [[Sovietska armáda|sovietskych vojakov]]. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] s pokrikmi „''fašista''“ a „''vrah''“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná [[polícia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905562/polsko-rusko-velvyslanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-valka-polsko-ukrajina-velvylsanec-sergej-andrejev.A220509_125143_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> [[Súbor: Shestovytsia after battle, 19 April 2022 (03).jpg | thumb | alt= Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu | Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti]] [[Súbor: Explosive ordnance disposal in Chernihiv Oblast, 30 April 2022.webm | thumb | alt= Video z vyhľadávania a zneškodňovania nevybuchnutej munície | Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území]] * Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom ''Patronom'', ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať [[Mína (výbušná nálož)|mín]] a ďalšiu nevybuchnutú [[Munícia|muníciu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905073/zelenskyj-ocenil-medailou-psa-ktory-pomohol-najst-dvesto-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> === Týždeň od 9. do 15. mája 2022 === * Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909886/ukrajinsky-spravodaj-rusko-prislo-pri-utoku-na-most-o-prapor-aj-obrnene-vozidla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910119/reznikov-rychly-koniec-vojny-s-ruskom-nie-je-v-dohlade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22910910/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-eurovizia-zelenskyj-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-15 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910647/briti-neocakavaju-zrychlenie-ruskeho-postupu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a [[radar]]ovú stanicu kúsok od Odesy.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22908791/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-finsko-nato-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> :Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila [[Pontónový most|pontónové mosty]] nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22907884/ukrajinsky-spravodaj-tri-spravy-ukazuju-ze-sa-rusom-dari-menej-ako-by-chceli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-boje-donbas-azovstal-bilohorivka.A220513_070839_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904136/kyjev-tvrdi-ze-rusi-nicia-mosty-v-snahe-zabranit-protiutokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-vytlacily-ruske-sily-dosahly-hranic.A220516_064528_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909824/ukrajina-vojna-rusko-charkov-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“ />. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj [[Turecko]], pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu [[Kapitulácia |kapituláciu]].<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> * Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusku sa míňa presne navádzaná munícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905156/rusku-sa-mina-presne-navadzana-municia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky [[T-90|T-90M]], ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /> Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904113/vojna-si-vybera-dan-na-niektorych-najschopnejsich-ruskych-jednotkach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pešková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/t-90-valka-na-ukrajine-tanky-rusko-znicene.A220505_081459_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď ''Vsevolod Bobrov'', jedno z najmodernejších plavidiel ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadiemu ostrovu]], kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hendlingerová | meno = Natálie | autor = | odkaz na autora = | titul = V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/lod-pozar-utok-cerne-more-ukrajina-rusko-valka.A220512_230338_zahranicni_hend | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv [[Bospor]] zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896157/ruska-ciernomorska-flotila-je-stale-schopna-zasahovat-ukrajinske-ciele | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] sa prostredníctvom [[telemost]]a prihovoril slovenským [[Poslanec|poslancom]]. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenskom parlamente]] najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|história roku 1968]], počas ktorého do [[Československá socialistická republika|Československa]] Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.<ref name=“UA-spravodaj-10-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22906536/ukrajinsky-spravodaj-fini-su-krok-od-nato-pre-litvu-je-rusko-teroristicky-stat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906324/zelenskyj-narodna-rada-prihovor-najdolezitejsie-body.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> :Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia [[REPUBLIKA|Republika]], väčšina poslancov [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva [[Richard Sulík]] zo [[SaS]] a minister práce [[Milan Krajniak]] zo [[Sme rodina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906640/zelenskyj-volodymyr-slovensko-bratislava-prihovor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Predseda Smeru [[Robert Fico]] už vopred slovami „''Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze''" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „''Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny''.“<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Na Ukrajine sa začali prvé [[Súd|súdne]] procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z [[Vražda|vrážd]] civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909532/na-ukrajine-sa-zacal-prvy-sud-s-ruskym-vojakom-obvinenym-z-vojnoveho-zlocinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|Prokuratúra]] v [[Kyjev]]e aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]],<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jakubčo | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900888/rusko-vojaci-ukrajina-vojna-tela-buca-irpin-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RK7mD8F/posledny-pribeh-ruskeho-vojaka-reportaz-z-ukrajiny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/soud-kyjev-ukrajina-vojak-zabiti-civilista.A220513_120315_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou [[Human Rights Watch]] obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]]. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná [[Mína (výbušná nálož)|mína]]. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov. Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908393/zakazanu-kazetovu-municiu-pouzivaju-armady-ruska-aj-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> === Týždeň od 16. do 22. mája 2022 === [[Súbor: Кадры сдачи последних боевиков Азова с Азовстали 006.png| thumb | alt= Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám | Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu]] * Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta [[Mariupoľ]], keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.<ref name=“idnes mariupol“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/azovstal-ukrajina-obranci-evakuace-donecka-lidova-republika.A220516_235201_zahranicni_akp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22914115/ukrajinsky-spravodaj-vymenu-vojakov-z-azovstalu-moze-rusko-zablokovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = AFP | odkaz na autora = | titul = Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916127/kyjev-nariadil-zostavajucim-ukrajinskym-jednotkam-v-oceliarnach-azovstal-zastavit-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Tento pluk, ktorý vznikol z [[Športový chuligán|futbalových chuligánov]], no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905495/rusko-ukrajina-vojna-prapor-azov-mariupol-azovstal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916506/rusko-oznamilo-ze-prevzalo-kontrolu-nad-oceliarnou-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916015/vyse-1900-ukrajinskych-vojakov-z-azovstalu-sa-uz-vzdalo-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22917567/rusko-ukrajina-spravodaj-zelenskyj-zelenska-putin-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912580/azovstal-mariupol-ukrajina-vojna-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V dôsledku ostreľovania [[priemysel]]ného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku [[sírovodík]]a.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-22.jpg| thumb | alt= | Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území]] : Strata Mariupoľa bola pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre [[Rusko]] ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným [[Krym (republika)|Krymom]], okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912866/ukrajinsky-spravodaj-rusi-dosiahli-na-juhu-vitazstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911724/ukrajinsky-spravodaj-rusom-dosli-rezervy-fini-aj-svedi-chystaju-prihlasky-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform,TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912531/ukrajinsky-minister-ocenil-zasluhy-obrancov-mariupola | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“idnes mariupol“ /> * Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská [[Štátna duma]] však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22917258/osud-ukrajinskych-vojakov-z-oceliarne-azovstal-vzbudzuje-obavy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912681/rusky-parlament-rokuje-o-zakaze-vymeny-ukrajinskych-vojakov-z-pluku-azov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od [[Doneck]]a až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911892/ukrajina-vojna-rusko-luhansk-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910384/podla-sefa-charkivskej-regionalnej-vojenskej-spravy-ukrajinska-armada-zacala-protiofenzivu-v-izjume | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22915133/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> * Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Mestá [[Severodoneck]] a [[Lysyčansk]] a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> pričom zničil aj most medzi nimi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * V [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o [[Charkov]] sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu [[Belgorod]], kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> * Viaceré miesta v [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskú]] aj [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]], tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * V Rusmi okupovanom meste [[Enerhodar]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> [[Súbor: Suomen ja Ruotsin suurlähettiläät jättävät kiinnostuksenosoituksensa Natoon liittymisestä - 52082038874.jpg| thumb | alt= Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka | Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi [[NATO]] prihlášky na členstvo v Aliancii]] * [[Švédsko]] a [[Fínsko]] v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], keď v [[Brusel]]i spoločne odovzdali do rúk jej [[Generálny tajomník NATO|generálneho tajomníka]] žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne [[Ratifikácia|ratifikovať]] ich parlamenty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> [[Turecko|Turecký]] prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia [[Kurdi|kurdských]] organizácií ako je [[Strana kurdských pracujúcich]] či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910519/turecko-je-ochotne-diskutovat-o-vstupe-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> Hlava ruskej diplomacie [[Sergej Lavrov]] povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> no ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] v tejto súvislosti vyhlásil, že [[Rusko]] vytvorí nové základne na západe svojho územia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916058/v-reakcii-na-expanziu-nato-vytvorime-nove-zaklade-na-zapade-ruska-uviedol-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> === Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie) === * Tri mesiace trvania [[Invázia (vojenstvo)|Invázie]] nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|bojmi v Afganistane]]. Príčinu prisudzovali nevhodnej [[Vojenská taktika|taktike]], obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918687/ukrajina-spravodaj-rusko-vojna-orwell-1984.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na [[Donbas (euroregión)|Donbase]], úplne zastavili svoj postup v smere na [[Sloviansk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920196/ruska-armada-sa-vzdala-sa-snahy-o-siroke-obklucenie-ukrajinskej-obrany-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22920561/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-davos-putin-heger.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922247/ukrajina-donbas-severodoneck-zbrane-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-zakopova-valka-treti-faze-severodoneck-slovjansk.A220523_081520_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí [[Severodoneck]]a a Lysyčanska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920589/boje-sa-priblizili-ku-klucovemu-mestu-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-24-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919372/ukrajinsky-spravodaj-civilistov-z-obliehaneho-severodonecka-nedokazu-evakuovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22919918/situacia-v-luhanskej-oblasti-sa-zhorsuje-rusi-zintenzivnuju-utoky-na-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918107/rusko-donbas-ukrajina-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> [[Evakuácia|Evakuačné]] trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.<ref name=“UA-spravodaj-24-5“ /> Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto [[Sloviansk]], čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922579/ukrajinsky-spravodaj-rusko-si-v-donbase-pripisuje-zisky-nad-prirovnal-putina-k-hitlerovi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * V [[Azovské more|Azovskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]] pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež [[prístav]]y, čo bránilo vývozu ukrajinského [[Obilniny|obilia]]. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej [[Potravina|potravinovej]] krízy.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> * Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na [[Záporožie]], objavili sa aj [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na toto mesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920119/ruske-rakety-zasiahli-zaporozie-zomrel-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za [[Front (vojna)|frontovou]] čiarou v [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.<ref name=“UA-spravodaj-26-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22921518/ukrajinsky-spravodaj-skolaci-v-mariupoli-pridu-o-prazdniny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-cherson-ukrajina-obranna-linie-invaze-valka-boje-krym.A220526_110436_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinská civilná [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje [[delostrelectvo]] alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 [[Ukrajinská hrivna |hrivien]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> * Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z [[Bielorusko|bieloruského územia]].<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-invaze-letadla-donbas.A220525_081202_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-volodymyr-zelenskyj-zruseni-zakazu-odjezdu-muzu-nouzovy-stav-zakaz-symbolu.A220522_190444_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932768/ukrajina-rusko-vojna-obete-vojaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 [[vojak]]ov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> [[Súbor: Шишимарін2.jpg | thumb | alt= Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku | Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti]] * Za [[vojnový zločin]] bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916123/rusky-vojak-sa-priznal-k-zabitiu-civilistu-jeho-obhajca-aj-tak-ziada-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> pričom ako [[Motív trestného činu|motív]] uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918243/ruskeho-vojaka-odsudili-za-zabitie-civilistu-na-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Netíková | meno = Magdaléna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusky-vojak-vadim-sisimarin-soud-rozsudek-valecny-zlocin.A220523_080633_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> : Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. [[Súd]]y sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská [[prokuratúra]] vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a [[Znásilnenie|znásilnení]].<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932514/ukrajinske-urady-postupili-sudu-dalsich-osem-pripadov-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] podpísal [[dekrét]] zjednodušujúci udeľovanie ruských [[Štátne občianstvo |občianstiev]] ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého [[Ruská federácia]] udeľovala [[Občianstvo|občianstva]] obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z [[Vojenská okupácia|okupácie]] na [[Anexia|anexiu]] svojho územia.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /> * Do miestnych úradov v dobytom [[Mariupoľ|Mariupole]] okupanti dosadili svojich [[kolaborant]]ov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, [[Inžinierska stavba|inžinierske siete]] boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – [[Ruština|ruštinu]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju [[Propaganda|propagandu]], [[internet]]ovú sieť prepojili na ruské [[server]]y a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-29-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] začali so zavádzaním [[Ruský rubeľ|rubľa]], prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez [[Krym (republika)|Krym]] alebo [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] * Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Päť miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných [[Litva|Litovčanov]] v internetovej zbierke.<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name=“UA-spravodaj-02-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> == Jún 2022 == === Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022 === * '''Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní'''. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-ukrajina-rusko-sto-dni-valky-putin-zelenskyj-armada-boje-taktika.A220603_104854_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.<ref name=“UA-spravodaj-03-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22928628/ukrajina-rusko-vojna-prehlad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/rusko-ukrajina-putin-valka-civilistu-kreml-invaze.A220605_182825_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že [[Ukrajina]] je slabý štát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927750/ruske-prokremelske-media-dostali-pokyn-nepisat-o-dlzke-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-utok-media-statni-prokremelska.A220602_200856_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22929625/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-zasiahnut-nove-ciele-ak-zapad-doda-dalsie-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22924704/ukrajinsky-spravodaj-ukrajinci-cvicia-so-zuzanami-rusko-dobyja-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925631/ukrajina-rusko-vojna-suhrn-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Робоча поїздка Президента України до Запорізької області та на Донбас 06.jpg| thumb | alt= Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády| Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na návšteve bojovej zóny na Donbase]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto [[Záporožie]] na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930081/rusko-ukrajina-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície rusov južne od mesta [[Kryvyj Rih]]. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926926/ukrajinci-utocili-v-chersonskej-oblasti-rusi-znicili-mosty-v-snahe-chranit-dialnicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruská armáda rozmiestnila na území [[Bielorusko|Bieloruska]] v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami [[9K720 Iskander|Iskander]] a protivzdušný systém [[S-400]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930027/v-bielorusku-sa-pri-hraniciach-s-ukrajinou-zhromazduju-raketove-systemy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927576/kyrylenko-niektore-regiony-doneckej-oblasti-su-pod-neustalou-raketovou-palbou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 [[Percento|percent]] územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku [[2014]]. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927390/rusko-v-sucasnosti-kontroluje-asi-20-percent-uzemia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované [[partizán]]om, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky [[odboj]] podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] uviedol, že [[Rusko]] by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo [[Odesa|Odesy]]. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na [[Odesa|Odesu]].<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927690/v-ukrajinskych-pristavoch-uviazlo-zhruba-22-milionov-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з Президентом Словацької Республіки у Києві 36.jpg | thumb | alt= Prezidenti sa vzájomným podaním ruky zvítavajú pred budovou | [[Zuzana Čaputová]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v [[Kyjev]]e stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že [[Slovensko]] podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do [[EÚ]] a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> * Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu [[Minister obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich [[155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|húfnic Zuzana]] vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22927107/ukrajina-vojna-rusko-zuzana-2-hufnice.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Ďalšie štyri moderné raketové systémy [[M142 HIMARS]] s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj [[USA]].<ref name=“UA-spravodaj-01-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22926668/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-biden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-03-6“ /> Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z [[Nórsko|Nórska]]. Poskytnutie podobných systémov [[M270 Multiple Launch Rocket System|salvových raketometov M270]] potvrdila aj [[Spojené kráľovstvo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926996/britania-posle-ukrajine-raketomety-s-dostrelom-80-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-kyjev-zelenskyj-britanie-houfnice.A220606_060623_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Dodávky vojenského materiálu zo [[Západný blok|Západu]] sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,<ref name=“UA-spravodaj-02-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926907/rusko-zautocilo-na-zeleznicny-tunel-v-karpatoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> po piatich týždňoch kľudu zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste [[Kyjev]]. Strely vypálené z [[Kaspické more|Kaspického mora]] si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“ /> Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, [[Munícia|munície]] a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice | url = https://www.forum24.cz/ukrajina-nici-zeleznicni-sit-aby-znemoznila-rusum-presuny-vojaku-a-munice/ | vydavateľ = forum24.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Týždeň od 6. do 12. júna 2022 === [[Súbor: Sievierodonetsk01.06.22.jpg| thumb | alt= Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck | Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck]] * Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto [[Severodoneck]], útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na [[Sloviansk]].<ref name=“UA-spravodaj-06-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930195/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-6-6-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref> [[Súmestie]] Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menili na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ich postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22931556/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-sa-este-nevzdal-sna-o-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-07 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932947/severodoneck-je-podla-gubernatora-z-velkej-casti-pod-ruskou-kontrolou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930872/zelenskyj-ukrajinske-sily-v-donbase-ostavaju-silne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]].<ref name=“UA-spravodaj-10-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934828/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-uzemia-ako-car-ukrajine-dochadzaju-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26}}</ref> : Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného [[Charkov]]a ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruské vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /> * Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Severovýchodná časť [[Čierne more|Čierneho mora]] sa tak stala šedou zónou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930710/ukrajinska-armada-tvrdi-ze-zatlacila-rusku-flotilu-dalej-od-pobrezia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> * Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933440/cas-hra-v-prospech-ukrajiny-ale-potrebuje-ucinne-zbrane-tvrdi-general-macko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje [[Húfnica|húfnice]] a [[raketomet]]y. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v [[Delostrelectvo|delostrelectve]] vrátané zbraní s dlhým [[dostrel]]om a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ />.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“ /> Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého [[Východný blok|východného bloku]]. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938589/rusko-ukrajina-vojna-rozhodujuca-faza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „''príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia''“. [[Ukrajina]] musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] oznámil, že [[Rusko]] sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]] cez [[Krymský most]] na anektovaný [[Krym (polostrov)|Krym]] a ďalej cez okupovanú časť južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] späť na územie Ruska do [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]]. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený [[Mariupoľ]], bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.<ref name=“UA-spravodaj-06-6“/> : Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po [[Ruská anexia Krymu|anexii Krymu]]. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-pasy-cherson-melitopol.A220612_083735_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Сдача в плен бойцов подразделения Азов 002.png| thumb | alt= Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov| Odzbrojení obrancovia z [[Pluk Azov|pluku Azov]] 18. mája 2022 v Mariupoli]] * Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933549/v-ruskom-zajati-je-2449-obrancov-oceliarni-azovstal-pise-web-ukrajinska-pravda | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22931930/do-ruska-previezli-tisicku-vojakov-z-azovstalu-pisu-ruske-media | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930650/v-rusku-je-teraz-viac-ako-2-500-ukrajinskych-vojnovych-zajatcov-z-oceliarni-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet [[Neonacizmus|neonacistov]].<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-obranci-azovstal-prevezeni-do-ruska-vysetrovani.A220608_060652_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Medzitým bola súdom v neuznanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, [[de facto]] by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934339/ukrajina-rusko-vojna-donbas-separatisti-briti-trest-smrti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> * Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /> * Dobyté prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia [[Cholera|cholery]]. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930773/mariupol-sa-pripravuje-na-epidemiu-cholery-hromadia-sa-v-nom-mrtve-tela-a-odpadky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca [[Starosta|starostu]] mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do [[Doneck]]a alebo do [[Rusko|Ruska]]. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.<ref name=“UA-spravodaj-16-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22939887/ukrajina-rusko-vojna-spravodaj-krym-macron-scholz-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref> * Britský denník [[The Guardian]] informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22935648/ukrajinsky-spravodaj-rusi-opat-menia-plany-pripravuju-sa-ze-vojna-potrva-do-oktobra.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> === Týždeň od 13. do 19. júna 2022 === [[Súbor: Lysychansk after airstrike on 16 June 2022 (02).jpg | thumb | alt= Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien|Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk]] * Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sky News | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938691/ukrajinske-sily-stale-kontroluju-priemyselnu-stvrt-severodonecku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> : Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na [[Delostrelectvo|delostrelectve]] spôsobila v meste rozsiahle škody.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938150/rusko-povodne-necakalo-v-severodonecku-taky-silny-odpor-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938843/ukrajinsky-spravodaj-rusko-donbas-vojna-medvedev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať [[Pontónový most|pontónové mosty]] a rieku prekročiť.<ref name=“UA-spravodaj-13-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22936797/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-irpin-buca-severodoneck-macron-scholz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> : Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, nakoľko čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941537/rusko-dosiahlo-male-zisky-pri-severodonecku-no-inde-zastavilo-ofenzivu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України та Прем‘єр-міністра Великої Британії у Києві 28.jpg| thumb | alt= Lídri stoja pred pamätníkom pozostávajäceho z množstva portrétnych fotografií|Druhá návšteva britského premiéra [[Boris Johnson|Borisa Johsona]] v Kyjeve, 17. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biggs | meno = Stuart | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson Makes Second Surprise Visit to Meet Zelenskiy in Kyiv | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-06-17/johnson-makes-second-surprise-visit-to-meet-zelenskiy-in-kyiv#xj4y7vzkg | vydavateľ = Bloomberg UK | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> </br>Spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938088/zelenskyj-ukrajinski-vojaci-sa-usiluju-o-oslobodenie-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľskou oblasťou]] ale aj na iných miestach Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941667/na-kyjev-opaet-zautocili-zo-vzduchu-hlavnym-mestom-sa-ozyvali-poplachy-a-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto [[Sloviansk]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. <ref name=“UA-spravodaj-14-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22937569/ukrajinsky-spravodaj-rusko-kazetova-municia-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: P20220324AS-0210 (52036132849).jpg | thumb | alt= Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú| Joe Biden a Jens Stoltenberg]] * Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] na stretnutí s prezidentom [[USA]] [[Joe Biden]]om vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927788/stoltenberg-musime-sa-pripravit-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-a-vycerpavajuca | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з президентами Франції та Румунії, а також головами урядів Німеччини та Італії 29.jpg| thumb | alt= Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom| Zľava nemecký [[Spolkový kancelár (Nemecko)|kancelár]] [[Olaf Scholz]], francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]], taliansky premiér [[Mario Draghi]] a rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] na štvrtkovej návšteve Kyjeva]] * [[Nemecko]] v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic [[Panzerhaubitze 2000]], ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo [[Holandsko]].<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]]. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 [[km]] dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc [[Húfnica|húfnic]], päťsto [[Tank (vozidlo)|tankov]] a tisíc [[dron]]ov.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> [[Slovensko]] darovalo Ukrajine štyri [[Helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-17|Mi-17]], jeden [[Mil Mi-2|Mi-2]] a muníciu do raketometu [[BM-21 Grad|Grad]].<ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> * Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]].<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> * Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta [[Cherson]]. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do [[Dneper|Dnepra]].<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938828/ukrajina-spustila-protiofenzivu-v-okupovanej-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Pri snahe vyložiť výzbroj na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadený Hadí ostrov]] bol protilodnými raketami [[Harpoon]] zasiahnutý ruský remorkér.<ref name=“UA-spravodaj-17-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940707/ukrajinsky-spravodaj-rusko-plyn-gazprom-sankcie-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor [[Estónsko|Estónska]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta [[Pskov]]. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý [[Vysokofrekvenčná identifikácia|transpondér]] a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943394/rusky-vrtulnik-pohranicnej-straze-narusil-estonsky-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá [[Rusko|Ruska]] narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22944348/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Ruská plynárenská spoločnosť [[Gazprom]] znížila dodávky [[Zemný plyn|plynu]] do Európy cez plynovod [[Nord Stream]] 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „''o politické rozhodnutie.''"<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> === Týždeň od 20. do 26. júna 2022 === * Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postulovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22942863/rusi-dopravili-do-severodonecka-desiatky-kusov-tazkej-techniky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943515/ukrajinsky-spravodaj-vojna-rusko-litva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945403/rusko-ukrajina-vojna-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.<ref name=“UA-spravodaj-23-6“ /> [[Súbor: Северодонецк, 2021 год, 30.jpg| thumb | alt= Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta | Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta]] : Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943858/ukrajinci-potvrdili-ze-ruske-jednotky-obsadili-niekolko-obci-pri-severodonecku-a-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943438/rusi-sa-zmocnili-obce-toskivka-na-frontovej-linii-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-20-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22942485/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-ocakava-pred-klucovym-hlasovanim-unie-zosilnenie-ruskych-utokov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> v piatok [[24. jún]]a dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946193/ukrajina-rusko-vojna-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946019/ukrajina-rusko-vojna-vyvoj-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-armada-boj-rozkaz.A220624_072212_zahranicni_lisv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste [[Nova Kachovka]] na východnej strane rieky [[Dneper]].<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> Cielenými útokmi ostreľovala tiež rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli [[Charkov]], okolie [[Odesa|Odesy]] či [[Mykolajiv]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v [[Kremenčuk]]u si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948737/rusky-utok-nakupne-stredisko-v-kremencuku-si-vyziadal-uz-najmenej-18-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> [[Volodymyr Zelenskyj]] uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh [[samit]]u predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> [[Súbor: Flag of Europe and Ukraine.svg| thumb | alt= Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny | 23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie]] * [[Európska rada]] vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov [[Európska únia|Európskej únie]].pridelila Ukrajine a [[Moldavsko|Moldavsku]] štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22945861/udelenie-statutu-ukrajine-je-velmi-silnym-signalom-pre-rusko-vyhlasil-macron | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý [[Asociácia|asociačný]] proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> : Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]] viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov [[Euromajdan]], ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal [[odboj]] v [[Cherson]]e. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * [[Rusko]] odkázalo [[Litva|Litve]], že jej občania pocítia „''zásadné negatívne dôsledky''“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej [[Exkláva|exklávy]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrade]]. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22942560/bezprecedentne-a-nelegalne-rusko-kritizuje-zakaz-tranzitu-tovaru-do-kaliningradu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Litva je členským štátom [[NATO]], ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943868/usa-nas-zavaezok-voci-litve-je-neotrasitelny-pred-ruskom-ju-budeme-branit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé [[letectvo]]. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim [[Pozemné vojsko|pozemným silám]], nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> === Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022 === [[Súbor: Stela-Lysychansk.jpg| thumb | alt= Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách| Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta]] * Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948320/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-obilie-nato-g7-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22954250/ukrajina-rusko-vojna-prehlad-macron-putin-girkin-lysycansk.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949290/lisicansk-odolava-utokom-ruskych-jednotiek-musi-vydrzat-co-najdlhsie-vyhlasil-hajdaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.<ref name=“UA-spravodaj-28-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949370/ukrajinsky-spravodaj-vojna-skonci-ked-sa-ukrajina-vzda-odkazuje-kremel-28-jun-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-30-6“>{{>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22951288/ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-zbrane-usa-lysycansk.A220627_064814_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> : V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948479/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Získali však kontrolu nad celou [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]], čo bolo popri dobytí [[Mariupoľ]]a jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22953371/ukrajinska-armada-prestala-branit-lysycansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22953108/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-obsadenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> * Ruské jednotky opustili [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov prvých dní vojny]]. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy [[Raketa (zbraň)|rakiet]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /> Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov [[T-62]] pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vodička | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko vytáhlo z hrobu půlstoletí staré tanky T-62. Otázka je, co to znamená | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/tanky-rusko-valka-na-ukrajine-valecne-stroje.A220526_174136_zahranicni_dyn?zdroj=zpravodaj_hp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ruská [[Ruská duma|Štátna duma]] pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení [[Plnoletosť|plnoletosti]], teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“ /> Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko zrušilo vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22923288/rusko-zrusilo-vekovy-limit-pre-pre-vojakov-vstupujucich-do-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-05-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|<div style="text-align: right"> <small>Ilustračný obrázok</small></div>]] * Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v [[NATO]] potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950231/finsko-a-svedsko-uz-dostali-oficialnu-pozvanku-na-clenstvo-v-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným [[Memorandum|memorandom]] zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej [[Strana kurdských pracujúcich|Strane kurdských pracujúcich]], ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949595/turecko-suhlasi-so-vstupom-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949661/finsko-a-svedsko-sa-zaviazali-ze-nam-vydaju-teroristov-tvrdi-turecko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> : Ruský prezident [[Vladimír Putin]] rozhodnutie aliacie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu [[9K720 Iskander|Iskander]], „bezjadrový“ status [[Baltské more|Baltského mora]] by sa tak stal minulosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rozsireni-nato-svedsko-finsko-putin.A220630_062236_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948729/medvedev-zasah-na-kryme-zo-strany-krajiny-nato-by-znamenal-tretiu-svetovu-vojnu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruské bezpečnostné sily uniesli [[Starosta|starostu]] okupovaného ukrajinského mesta [[Cherson]] Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na [[Ruský rubeľ|rubeľ]] a pripravovalo [[referendum]] o pripojení k Rusku.<ref name=“UA-spravodaj-29-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950271/ukrajinsky-spravodaj-okupanti-uniesli-starostu-chersonu-ktory-odmietol-kolaborovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941464/z-ukrajiny-presidlili-do-ruska-takmer-dva-miliony-ludi-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim [[Kybernetický priestor|kybernetickým]] útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]].<ref name=“UA-spravodaj-28-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949331/ruska-hackerska-skupina-killnet-pokracuje-vo-velkom-kybernetickom-utoku-na-litvu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov, do vlasti sa vracia 17 Ukrajincov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949306/ukrajina-a-rusko-si-vymenili-zajatcov-do-vlasti-sa-vracia-17-ukrajincov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov z Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22937984/rusko-odovzdalo-ukrajine-tela-dalsich-64-obrancov-z-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932694/ukrajina-a-rusko-si-odovzdali-tela-padlych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov [[Bayraktar TB2]]. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948698/baykar-oznamil-ze-daruje-ukrajine-tri-bezpilotne-lietadla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949345/turecky-vyrobca-dronov-bayraktar-slubil-ukrajine-ze-jej-venuje-tri-svoje-stroje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> [[Súbor: 2022 Warszawa wystawa zniszczonych rosyjskich czołgów, 15.jpg| thumb | alt= Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny|Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy]] * V centre [[Varšava|Varšavy]] vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský [[T-72#T-72BA|tank T-72BA]] zničený pri Kyjeve, samohybná [[húfnica]] [[2S19 Msta-S]] zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] a pozostatky ruských rakiet z [[raketomet]]ov [[9K512 Uragan-1M|Uragan]] a [[BM-30 Smerč|Smerč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949092/sem-pridu-ruske-tanky-uz-len-ako-exponaty-varsava-vystavuje-znicenu-techniku-okupantov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Mimovládna organizácia [[Amnesty International]] po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „''jasný vojnový zločin''“. Zhromaždením svedectiev a digiitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Russo-Ukrainian War by day}} == Externé odkazy == * [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME.sk – Ukrajinský spravodaj] * [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] ibf2qc1swd64mm0rvcsb2g59bva7jgb 7417680 7417676 2022-07-30T21:43:19Z KamilkMT 98709 Udalosti 4. - 10. júla wikitext text/x-wiki {{prebiehajúci vojenský konflikt}} {{aktualizovať}}<!-- alebo komplet vyhodiť, je smiešne mať tu pokryté 4h diania s takouto jemnosťou a ďalej nič --> [[Súbor:2022_Russian_Invasion_of_Ukraine_animated.gif|náhľad|vpravo|Animovaná mapa zobrazujúca priebeh invázie]] Tento článok podáva v prehľadnej forme základné udalosti [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. == Február 2022 == === Štvrtok, 24. február 2022 === {{Pozri aj|Bitka o Hadí ostrov}} [[Súbor:Житловий будинок на вул. Лобановського, 6-А після обстрілу.jpg|thumb|Zničený bytový dom v Kyjeve. Po zásahu raketou v ňom zomreli dvaja ľudia a šiesti boli zranení<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve"/>]] * 04:10: Minister zahraničia USA [[Antony Blinken]] vyjadril obavu, že ruský vojenský útok na Ukrajinu môže začať ešte v ten deň v noci<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Minúta po minúte, Rýchle správy Denníka N|url=https://dennikn.sk/minuta|vydavateľ=Denník N|dátum prístupu=2022-02-24|jazyk=en}}</ref> * 04:27: Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin]] vyhlásil, že ruská armáda začne „špeciálnu vojenskú operáciu“ na východnej Ukrajine s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu“<ref name=":0" /> * 04:52: Lokálne ukrajinské média hlásia výbuchy po celej Ukrajine na rôznych miestach v [[Charkov]]e, [[Kramatorsk]]u, [[Odesa|Odese]] aj [[Mariupol]]e<ref name=":0" /> * 05:00: Ukrajina uzavrela vzdušný priestor štátu vrátane letísk v [[Dnipro|Dnipre]], Charkove a v [[Záporožie|Záporoží]]<ref name=":0" /> * 05:15: Americký prezident [[Joe Biden]] vyhlásil, že modlitby celého sveta sú s ukrajinským ľudom, ktorý je obeťou nevyprovokovaného a neospravedlniteľného útoku zo strany Ruska<ref name=":0" /> * 05:46: Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že invázia na Ukrajinu zo strany Ruska sa začala<ref name=":0" /> * 05:50: Minister obrany SR [[Jaroslav Naď]] potvrdil vojenskú inváziu na Ukrajinu zo strany Ruska a uviedol, že o opatreniach bude informovať počas dňa<ref name=":0" /> * 05:54: Ukrajinský prezident [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] zvolal bezpečnostnú radu, s cieľom vyhlásiť [[vojna|vojnový stav]] v krajine<ref name=":0" /> * 05:56: [[Jens Stoltenberg]] vyzval Rusko na okamžité skončenie vojenských akcií<ref name=":0" /> * 06:06: Ruský veľvyslanec informoval o začatí invázie na Ukrajinu priamo na zasadnutí bezpečnostnej rady OSN<ref name=":0" /> * 06:09: [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj]] oficiálne vyhlásil vojnový stav na Ukrajine<ref name=":0" /> * 06:30: Ruská strana popiera raketové či letecké nálety<ref name=":0" /> * 06:34: Výbuchy sa ozvali aj v hlavnom meste Ukrajiny, v [[Kyjev|Kyjeve]]<ref name=":0" /> * 06:42: [[Joe Biden]] telefonoval s [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskyjm]] a vyzval aj okolité štáty na odsúdenie nevyprovokovaného a neospravedlniteľného ruského útoku<ref name=":0" /> * 06:54: Ukrajina nariadila evakuáciu občanov Luhanskej oblasti<ref name=":0" /> * 06:56: Ukrajinská pohraničná stráž potvrdila, že útok sa koná ako z ruskej, tak aj z bieloruskej hranice<ref name=":0" /> * 07:02: Ukrajina vyzvala okolité štáty OSN na uvalenie zničujúcich sankcií voči Rusku<ref name=":0" /> * 07:08: Ukrajinská armáda hlási zostrelenie 5 ruských lietadiel na východe Ukrajiny<ref name=":0" /> * 07:10: Po ruskom útoku stúpla cena ropy zhruba o 5 dolárov<ref name=":0" /> * 07:26: Ukrajinský rezort diplomacie uviedol, že cieľom ruského útoku je zničenie ukrajinského štátu<ref name=":0" /> * 07:56: Ruský rubeľ sa po útoku prepadol najnižšie od roku 2016<ref name=":0" /> * 08:20: Rusko tvrdí, že údajne zničilo ukrajinské letecké základne a protivzdušnú obranu<ref name=":0" /> * 08:32: Turecko zvoláva bezpečnostnú radu a je ochotné pomôcť utečencom z Ukrajiny<ref name=":0" /> * 08:35: Dopoludnia zasadnú veľvyslanci členských krajín NATO<ref name=":0" /> * Ukrajinské sily vo štvrtok večer opäť získali kontrolu nad letiskom v Hostomeľ. Počas dňa ho obsadili ruské sily. Letisko je strategické a považované za „bránu do Kyjeva“.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-ziskala-spat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda získala späť kontrolu nad letiskom Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-ziskala-spat-kont/614676-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že počas prvého dňa invázie zomrelo 137 ukrajinských vojakov a civilistov.<ref name="teraz-zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Zahynulo 137 Ukrajincov, som cieľom číslo jeden | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-zahynulo-137-ukrajincov-som/614674-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Piatok, 25. február 2022 === * Okolo 4:00 hodine Kyjev zasiahli rakety.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj potvrdil raketové útoky, ktoré ráno zasiahli Kyjev | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky-kto/614682-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Niekoľko ľudí zahynulo pri ruských útokoch v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] na juhovýchode Ukrajiny.<ref name="teraz-zelenskyj-potvrdil-raketove-utoky"/> * Ukrajinská armáda vyzvala civilistov na boj proti okupačným silám.<ref name="teraz-ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vyzvala na boj všetkých civilistov bez ohľadu na vek | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-vyzvala-na-boj-vset/614760-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruské jednotky ovládli vodný kanál, ktorý zásobuje Ruskom okupovaný Krym.<ref name="teraz-rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo kľúčový vodný kanál na zásobovanie Krymského polostrova | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-obsadilo-klucovy-vodny-kanal/614796-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Sobota, 26. február 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220228 150805.jpg|thumb|[[Teplice]] vyjadrujú podporu Ukrajine – NC Galéria na Námestí Slobody.]] * Podľa britských spravodajských informácií sa postup ruských jednotiek dočasne spomalil, vzhľadom na „akútne logistické ťažkosti a silný ukrajinský odpor“.<ref name="dennikn-rychlost-postupu-ruskej-armady-sa">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rýchlosť postupu ruskej armády sa "dočasne | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741418/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * O 17:00 nadobudol v Kyjeve platnosť zákaz vychádzania. Platiť bude od 17:00 do 8:00 každý deň do pondelka ráno.<ref name="dennikn-zakaz-vychadzania-ktory-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zákaz vychádzania, ktorý v Kyjeve nadobudol | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741368/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ukrajinská správa ciest požiadala obyvateľov o odstránenie dopravných značiek „s názvami obcí a miest, potom aj názvy ulíc“.<ref name="dennikn-ukrajinska-sprava-ciest-vyzvala">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská správa ciest vyzvala obyvateľov, aby | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741323/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, ktorá bránila dodávkam vody na Krym (pod ruskou okupáciou).<ref name="teraz-ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci vyhodili do vzduchu priehradu, kvôli vode na Krym | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruski-vojaci-vyhodili-do-vzduchu-priehr/615170-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * Ruská armáda dostala rozkaz rozšíriť svoju ofenzívu Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany, Igor Konašenkov uviedol: „Po tom, čo ukrajinská strana odmietla rokovací proces, dnes všetky jednotky dostali rozkazy vykonávať postup zo všetkých smerov v súlade s plánmi operácie.“ Ruská strana chcela rokovať v [[Minsk]]u, Ukrajina však požadovala rokovanie vo [[Varšava|Varšave]].<ref name="teraz-ruska-armada-dostala-rozkazy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda dostala rozkazy na rozšírenie svojej ofenzívy na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruska-armada-dostala-rozkazy-na-rozs/615146-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> * V Kyjeve pri zásahu obytného domu raketou zomreli dvaja ľudia.<ref name="teraz-pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri zásahu bytového domu v Kyjeve raketou zahynuli dvaja ľudia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-zasahu-bytoveho-domu-v-kyjeve-rake/615148-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 17:30 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}</ref> === Pondelok, 28. február 2022 === * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] podpísal žiadosť o prijatie krajiny do [[Európska únia|Európskej únie]]. Parlament to označil za „''historickú chvíľu“.'' Podpísané dokumenty obratom odoslali do [[Brusel]]u. Zelenskyj vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.<ref name=“prihlaska EU“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj podpísal žiadosť o prijatie Ukrajiny do EÚ | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/618465-zelenskyj-podpisal-ziadost-o-prijatie-ukrajiny-do-eu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-28 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> == Marec 2022 == === Streda, 2. marca 2022 === [[Súbor:2022 Russian invasion of Ukraine 20220303 163139.jpg|thumb|Stánok v priestoroch [[Praha hlavní nádraží|hlavnej železničnej stanice v Prahe]], ponúkajúci informácie a podporu utečencom z Ukrajiny.]] * švédske ozbrojené sily oznámili, že švédsky vzdušný priestor narušili štyri ruské bojové lietadlá. Kvôli narušeniu vzlietli dve švédske lietadlá Jas 39 Gripen, ktoré prelet zdokumentovali.<ref name="teraz-ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdusny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské bojové lietadlá narušili vzdušný priestor Švédska, tvrdí armáda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-bojove-lietadla-narusili-vzdu/616316-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * Rusko prvýkrát priznalo svoje obete invázie. Uviedlo stratu 498 vojakov, podľa Ukrajiny je úmrtí ruských vojakov viacej.<ref name="teraz-moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva tvrdí, že na Ukrajine dosiaľ zahynulo 498 ruských vojakov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/moskva-tvrdi-ze-na-ukrajine-dosial-z/616286-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * podľa miestnej samosprávy sa mesto [[Cherson]] dostalo do obkľúčenia ruských jednotiek. Hovorca ruského ministerstva obrany vyhlásil, že mesto je pod plnou kontrolou Ruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51099-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * v [[Charkov]]e pristáli ruskí parašutisti. Počas ostreľovania mesta za predošlých 24 hodín zomrelo najmenej 21 ľudí.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * podľa ukrajinského ministerstva vnútra 4 ľudia zomreli pri útoku strelou typu Kalibr na mesto [[Žytomyr]]. Útok mal byť uskutočnený z územia Bieloruska.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * ruská banka [[Sberbank]] odišla z európskeho trhu, „odôvodnila to sankciami uvalenými Západom v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.“<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * [[Svetová banka]] pripravuje balík pomoci Ukrajine vo výške troch miliárd [[americký dolár|dolárov]]. Priamu pomoc vo výške viac než 1 miliardu dolárov pripravujú aj Spojené štáty.<ref name="mosr-prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku"/> * Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Medzinárodný trestný súd v Haagu začal s vyšetrovaním Ruska pre možné vojnové zločiny.|url=https://www.ta3.com/clanok/229624/medzinarodny-trestny-sud-v-haagu-zacal-s-vysetrovanim-ruska-pre-mozne-vojnove-zlociny|dátum vydania=2.3.2022 23:52|dátum prístupu=29.3.2022}}</ref> === Štvrtok, 3. marca 2022 === * miestne úrady ráno potvrdili dobytie mesta [[Cherson]] ruskými silami. Ide o dobytie prvého väčšieho mesta od začiatku ruskej invázie.<ref name="teraz-cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Cherson ovládli ruskí vojaci, potvrdil miestny činiteľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cherson-ovladli-ruski-vojaci-potvrdil/616333-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> * z Kyjeva boli nadránom hlásené najmenej štyri explózie.<ref name="teraz-kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/kyjevom-otriasli-nadranom-najmenej-sty/616338-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}</ref> === Piatok, 4. marca 2022 === [[Súbor:Lyceum 25, Zhytomyr, after an airstrike during Russian invasion (5).jpg|thumb|Lýceum č. 25 v meste [[Žytomyr]] po ruskom leteckom zásahu]] * Okolo polnoci v noci na piatok bola ruskými jednotkami zasiahnutá [[Záporožská jadrová elektráreň]], po zásahu vznikol požiar.<ref name="dennikn-rusi-zasiahli-jeden-z-blokov">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi zasiahli jeden z blokov Záporožskej jadrovej elektrárne, radiácia je nateraz bezpečná | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2751436/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref><ref name="ceskatelevize-rusti-vojaci-ziskali-kontrolu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruští vojáci získali kontrolu nad Záporožskou jadernou elektrárnou. Po útoku v areálu hořelo | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3450366-v-arealu-zaporozske-jaderne-elektrarny-hori-rusove | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Cieľom Rusov malo pravdepodobne byť obsadenie elektrárne, nie jej zničenie.<ref name="dennikn-cernobyl-nie-skor-fukusima-ake">{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Černobyľ nie, skôr Fukušima. Aké nebezpečenstvo hrozilo z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752526/cernobyl-nie-skor-fukusima-ake-nebezpecenstvo-hrozilo-z-utoku-na-zaporozsku-jadrovu-elektraren/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> * Mesto [[Mariupoľ]] zostalo pod ukrajinskou kontrolou, ale bolo obkľúčené ruskými jednotkami.<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * [[Moldavsko]] a [[Gruzínsko]] požiadali o vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref name="mosr-prehlad-2022-03-04"/> === Sobota, 5. marca 2022 === * Vďaka evakuačnému prímeriu sa začala evakuácia mesta [[Mariupoľ]].<ref name="dennikn-zacala-sa-evakuacia-mariupola-mesto">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Začala sa evakuácia Mariupola. Mesto | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2753453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> Ruské jednotky však prímerie nedodržiavajú.<ref name="theguardian-russia-ukraine-war-latest-mariupol">{{Citácia periodika | priezvisko = Sherwood | meno = Harriet | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia-Ukraine war latest: Mariupol evacuation paused as Russian troops failing to observe ceasefire, Ukraine officials say – live | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/mar/05/russia-ukraine-war-latest-news-nato-gives-green-light-to-bombing-with-lack-of-no-fly-zone-says-zelenskiy | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}</ref> === Pondelok, 7. marca 2022 === * Je očakávané ďalšie rusko-ukrajinské rokovanie.<ref name="teraz-tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Tretie kolo ukrajinsko-ruských rokovaní bude 7. marca | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/tretie-kolo-ukrajinsko-ruskych-rokovan/616953-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-05 | dátum prístupu = 2022-03-06 }}</ref> * Podľa agentúrnych správ ruské jednotky zabili starostu mesta Hostomeľ. Jurij Illič Prylypko mal zomrieť pri pomáhaní občanom.<ref name="teraz-agentury-ruske-sily-zabili-starostu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Agentúry: Ruské sily zabili starostu kyjevského predmestia Hostomeľ | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/agentury-ruske-sily-zabili-starostu-k/617233-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Streda, 9. marca 2022 === * V meste [[Mariupoľ]] ruské jednotky bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou.<ref name="teraz-pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou zomreli 3 ľudia, aj dieťa | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pri-utoku-na-detsku-nemocnicu-s-porod/618041-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> O deň neskôr ruské ministerstvo obrany odmietlo zodpovednosť a vyhlásilo, že „Nálet, ku ktorému údajne došlo, je úplne zinscenovanou provokáciou na udržanie protiruskej rétoriky pre západné publikum.“ Pri bombardovaní zomreli 3 ľudia a 17 bolo zranených.<ref name="teraz-rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko tvrdí, že útok na nemocnicu v Mariupole zinscenovala Ukrajina | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-tvrdi-ze-utok-na-nemocnicu-v-m/618264-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Štvrtok, 10. marca 2022 === * Situácia v meste [[Mariupoľ]] je vážna. Podľa upozornení [[Červený kríž|Červeného kríža]] v meste obkľúčenom ruskými jednotkami „nemajú potraviny, vodu, kúrenie, elektrinu ani lekársku starostlivosť“. Zástupca starostu Serhej Orlov uviedol, že v meste bolo zabitých 1207 ľudí, ale je to len počet nájdených na uliciach. Evakuácia sa deň predtým nepodarila, na civilistov začali strieľať ruskí vojaci.<ref name="teraz-cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Červený kríž upozorňuje na zlú situáciu v Mariupole | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cerveny-kriz-upozornuje-na-zlu-sit/618255-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa kyjevského primátora z mesta utiekla polovica obyvateľov, trochu menej než dva milióny ľudí.<ref name="teraz-z-kyjeva-podla-starostu-utiekla">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Kyjeva podľa starostu utiekla polovica obyvateľov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/z-kyjeva-podla-starostu-utiekla-polovic/618165-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Podľa ruského ministra energetiky Nikolaja Šulginova bieloruskí odborníci obnovili dodávky elektriny do černobyľskej elektrárne.<ref name="teraz-sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šulginov: Bielorusi obnovili dodávky elektriny do Černobyľu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sulginov-bielorusi-obnovili-dodavky-e/618214-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> [[Súbor: Russian flag + Ukrainian flag. Regnum Carya Golf & Spa Resort, Belek, Serik District, Antalya, Turkey.jpg | thumb | alt= Vlajúca ruská a ukrajinská vlajka | Vlajky pred hotelom, v ktorom sa na mierových jednaniach stretli ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska]] * Stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny [[Sergej Lavrov|Sergeja Lavrova]] a [[Dmytro Kuleba|Dmytra Kulebu]] v Turecku bolo „civilizované“. Uviedol to turecký minister zahraničných vecí [[Mevlüt Čavušoglu]]. Podľa TASR: „Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu.“<ref name="teraz-cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čavušoglu: Stretnutie Kulebu s Lavrovom bolo zložité, ale civilizované | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cavusoglu-stretnutie-kulebu-s-lavrovo/618151-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> * Spojené štáty popreli ruské tvrdenia o americkom programe biologických zbraní na Ukrajine. Tvrdenia odmietla aj Ukrajina. Spojené štáty varovali, že ruské tvrdenia môžu znamenať, že Rusko biologický útok samo plánuje.<ref name="teraz-usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA popreli slová Ruska o vojenskom biologickom programe na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-popreli-slova-ruska-o-vojenskom-bio/618007-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-10 | dátum prístupu = 2022-03-10 }}</ref> === Piatok, 18. marca 2022 === * Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruská armáda]] po prvý raz použila svoje najnovšie rakety [[Ch-47M2 Kinžal|Kinžal (Dýka)]].<ref name="kindzal">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo po prvýkrát na Ukrajine hypersonické rakety Kinžal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = | url = https://svet.sme.sk/c/22864959/ukrajina-vojna-rusko-kinzal-hypersonicka-strela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-19 | dátum prístupu = 2022-03-19 }}</ref> Táto hypersonická [[balistická raketa]] typu vzduch-zem s udávaným [[Dolet (letecká technika)|doletom]] 2 000 km je manévrovateľná v každej fáze letu, môže niesť [[Konvenčná zbraň|konvenčnú]] alebo [[Jadrová zbraň|jadrovú]] hlavicu a je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31]] alebo strategických [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Tupolev Tu-22M|Tu-22M3M]]. Piatkový úder tejto strely zničil veľký podzemný sklad ukrajinskej armády obsahujúci rakety a leteckú [[Munícia|muníciu]] v [[Ivanofrankivská oblasť|Ivano-Frankivskej oblasti]].<ref name=kindzal/> === Pondelok, 21. marca 2022 === * [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie]] (FSB) vydala upozornenie, že z prístavov pri [[Odesa|Odese]] sa vplyvom silnej búrky z kotevných lán uvoľnili stovky [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]], ktoré morské prúdy unášajú do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Ukrajinský úrad pre námornú dopravu toto tvrdenie označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] a obvinil ruskú stranu zo snahy dosiahnuť uzatvorene obchodných námorných trás.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Partila | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Z ukrajinských prístavov sa odtrhli námorné míny, plávajú v Čiernom mori | url = https://ereport.sk/z-ukrajinskych-pristavov-sa-odtrhli-namorne-miny-plavaju-v-ciernom-mori/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2022-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Utorok, 22. marca 2022 === [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy paid a visit to the wounded defenders of Ukraine undergoing treatment at a military hospital (51937554922).jpg |thumb|alt= Volodymyr Zelenskyj si podáva ruku so zraneným vojakom ukrajinskej armády|Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici]] * Podľa názoru analytikov<ref name=“UA-spravodaj-22-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin sa mstí Mariupoľu aj Navaľnému | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867531/ukrajinsky-spravodaj-putin-sa-msti-mariupolu-aj-navalnemu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> sa vojna dostáva do patovej situácie, čiže sa pravdepodobne tak skoro neskončí. * Ruská armáda v posledných dňoch zásadne nepokročila, musí riešiť aj logistické problémy. Okrem útoku dronov na vedecký inštitút v [[Kyjev]]e bolo počas noci počuť aj ďalšie výbuchy, no pohyb ruských jednotiek sa zastavil.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * V ojedinelých prípadoch začala ukrajinská armáda prechádzať do ofenzívy. S pomocou zbraní dodávaných z krajín Západu sa pokúša vytlačiť ruských vojakov zo skôr obsadených miest. Ide napríklad o mesto Mykolajiv na juhu krajiny alebo Makariv na okraji Kyjeva.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Ruská armáda pokračuje v snahe dobyť prístavné mesto Mariupoľ, ktorý je už tri týždne v úplnom obkľúčení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mesto už tri týždne neustále ostreľujú ťažkými zbraňami ruské jednotky, ktoré ho kompletne obkľúčili | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-ministerstvo-obrany-boje-prebieh/620187-clanok.html | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-18 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> V meste je podľa odhadov stále uväznených 100 až 200-tisíc civilistov v ťažkej humanitárnej situácii bez vody, elektriny, tepla, zásob jedla a liekov. Mestská rada tvrdí, že bolo zničených 80 percent mestskej infraštruktúry.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Pokusy o vypravenie evakuačných konvojov zlyhávajú napriek pokračujúcim mierovým rokovaniam. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vyzvala Putina, aby umožnil odchod civilistov z mesta. Rusko predtým odkázalo, že civilisti budú môcť z mesta odísť, len ak sa obrana Mariupoľa vzdá.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Kritická situácia je aj v [[Cherson]]e, ktorý je pod kontrolou Ruska. Vznikajú tu spontánne protesty obyvateľstva, ruské jednotky však začali už v predchádzajúcich dňoch na protestujúcich strieľať.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> Denník [[The Times]] zverejnil list z prostredia ruskej tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], podľa ktorého má armáda tvrdo zasiahnuť proti protestujúcim Ukrajincom a v prípade potreby ich deportovať na územie Ruska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Ball | meno = Tom | autor = The TIMES | odkaz na autora = | titul = Russia plans kidnapping and violence in ‘great terror’ to end Kherson protests | periodikum = thetimes.co.uk | odkaz na periodikum = | url = https://www.thetimes.co.uk/article/russia-plans-kidnapping-and-violence-in-great-terror-to-end-kherson-protests-lf32jb99k | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Postupne sa tu zhoršuje aj humanitárna situácia, nakoľko v meste sa míňajú zásoby jedla.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Z obsadených oblastí na juhu Ukrajiny sa množia nezávisle nepotvrdené informácie, že tisíce civilistov boli nasilu odsunuté smerom do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Pokračujú aj diaľkovo vedené diplomatické vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou, veľký progres však zatiaľ nepriniesli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Charkov odráží těžké útoky, v Mariupolu je uvězněno 100 tisíc lidí | periodikum = iDnes.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/boje-u-charkova-izjum-valka-na-ukrajine.A220323_061646_zahranicni_indr | issn = | vydavateľ = MAFRA, a. s. | miesto = | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> Súčasťou rokovaní je napríklad uznanie [[Krym (republika)|Krymu]] či obsadených častí Donbasu za ruské územie, čo však Kyjev odmieta. Namiesto toho, výmenou za prímerie, pripúšťa možnosť zanechania snahy Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] opätovne vyzval [[Vladimír Putin|Vladimíra Putina]] na stretnutie a vyhlásil, že ak Ukrajina dosiahne pri rokovaní s Ruskom územný kompromis, potvrdiť by ho mali aj občania v referende.<ref name=“UA-spravodaj-22-3“ /> * Sankcie uvalené na Rusko začínajú mať priamy dopad na vojenské výrobné podniky. Jediný ruský výrobca tankov [[Uralvagonzavod]] prerušil výrobu, pretože nemá dostatok dôležitých komponentov dovážaných zo zahraničia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kalatur | meno = Anastasiya | autor = Ukrayinska Pravda | odkaz na autora = | titul = The only Russian plant to assemble tanks has stopped | periodikum = pravda.com.ua | odkaz na periodikum = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/03/22/7333502/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-03-22 | dátum prístupu = 2022-02-24}}</ref> === Sobota, 26. marca 2022 === * Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že pri vstupe do prielivu [[Bospor]] zneškodnilo ''"predmet podobný míne"''. Na únik stoviek [[Mína (výbušná nálož)#Námorná mína|námorných mín]] z odeských prístavov upozornila v pondelok [[21. marec|21. marca]] [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]. Toto tvrdenie vtedy Kyjev označil za [[Dezinformácia|dezinformáciu]] s cieľom uzavrieť časť Čierneho mora.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Turecko hlási, že našlo predmet podobný míne plávajúci v Čiernom mori | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-hlasi-ze-naslo-predmet-podob/622226-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-26 | dátum prístupu = 2022-03-27 }}</ref> === Pondelok, 28. marca 2022 === [[Súbor: Fire at a fuel depot in Lutsk after Russian shelling on 27 March 2022 (03).jpg | thumb | alt= Rozsiahly požiar sa snažia hasiť traja ukrajinský hasiči | Požiar skladu paliva v meste [[Luck]] ]] * Ruská armáda pokračovala v preskupovaní svojich síl, s ktorým začala v predchádzajúcich dňoch. Počas noci útočili raketami najmä na sklady pohonných látok po celej krajine, rakety však dopadali aj v blízkosti obytných oblastí.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa už rovná Sarajevu či Groznému. Rusi sa preskupujú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22871756/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-sa-uz-rovna-sarajevu-ci-groznemu-rusi-sa-preskupuju.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2022-03-29 }}</ref> * Obe bojujúce strany podnikli viacero menších útokov s cieľom obsadiť strategické miesta v okolí [[Kyjev]]a. Cieľ ruskej armády obkľúčiť hlavné mesto a zablokovať jeho zásobovacie trasy tak zostal aj v 33. deň vojny nenaplnený.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * V okupovaných mestách pokračovali protesty domácich obyvateľov. Okupačné sily na nepokoje reagovali únosmi nepoddajných starostov. Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] pripustil, že niektorých z nich mohli okupanti aj zabiť.<ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> * Nezávislým projektom [[Oryx]] bolo od začiatku invázie vizuálne (fotkou, videom) potvrdené zneškodnenie 312 [[Tank (vozidlo)|tankov]] a viac ako 600 [[Bojové vozidlo|obrnených vozidiel]] na ruskej strane a 79 tankov a do 300 bojových vozidiel ukrajinskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-equipment.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-28-3“/> === Utorok, 29. marca 2022 === * Ruskí predstavitelia po mierových rokovaniach v [[Istanbul]]e vyhlásili, že ''„výrazne znížia“'' svoju vojenskú aktivitu a začnú sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi klamali, Černihiv ostreľujú ešte mohutnejšie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22873624/ukrajinsky-spravodaj-rusi-klamali-cernihiv-ostreluju-este-mohutnejsie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] vyhlásil, že bojový potenciál Ukrajiny sa výrazne znížil, vďaka čomu sa ruské jednotky môžu sústrediť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, ktorým je Donbas.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Meníme taktiku, hlásia Rusi. Zamerajú sa vraj na svoj skutočný cieľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22872853/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-29 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem [[Internetový robot|internetových botov]] v [[Charkov]]e, [[Čerkasy|Čerkasách]], [[Ternopiľ|Ternopili]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], čo bolo viac ako stotisíc falošných [[Používateľský účet|účtov]] na rôznych [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sieťach]]. Kontá šírili [[Dezinformácia|dezinformácie]], ruskú [[Ideológia|ideológiu]] a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-29-3“ /> === Streda, 30. marca 2022 === * [[Vladimir Putin]] v telefonáte s francúzskym prezidentom [[Emmanuel Macron|Emmanuelom Macronom]] vyhlásil, že ostreľovanie Mariupoľa sa neskončí, kým sa mesto nevzdá. Pripustil však možnosť evakuácie civilistov.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> * Ruská armáda napriek svojmu vyhláseniu z predošlého dňa nepoľavila v ostreľovaní severoukrajinského mesta Černihiv.<ref name=“UA-spravodaj-30-3“ /> === Štvrtok, 31. marca 2022 === [[Súbor: UkrainiansinPripyat.png |thumb | alt= Vojak v maskovacom odeve s víťazným gestom vztyčuje ukrajinskú štátnu vlajku na streche jednej z budov Černobyľskej jadrovej elektrárne | Ukrajinská armáda získala kontrolu nad Černobyľskou elektrárňou, v pozadí nový sarkofág štvrtého bloku]] * Riaditeľ [[Government Communications Headquarters|britských spravodajských služieb]] uviedol, že niektorí ruskí vojaci odmietajú poslúchať [[rozkaz]]y a zámerne ničia vlastné vybavenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi si podľa šéfa britských tajných omylom zostrelili vlastné lietadlo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874067/putin-vojna-rusko-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref> * [[Prezident Ruskej federácie|Ruský prezident]] podpísal výnos o jarnom povolaní 135-tisíc mužov vo veku od 18 do 27 rokov do [[Branná povinnosť|základnej vojenskej služby]]. V Rusku sa branci povolávajú dvakrát ročne. Napriek tomu, že Vladimír Putin od začiatku sľuboval, že žiadni regrúti nebudú do „''špeciálnej operácie''“ nasadení, rezort obrany 9. marca priznal, že tam vyslali aj brancov. Prezidentov prísľub bol tiež obchádzaný prinútením mladých vojakov podpísať profesionálne kontrakty s armádou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putin podepsal dekret o odvodech, Rusko povolává 134 tisíc mladých mužů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-odvedenci-dekret-mladi-muzi.A220331_120104_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-3“ /> * Ruská armáda sa stiahla z [[Černobyľská atómová elektráreň|elektrárne v Černobyle]] ako aj z uzavretej zóny, ktorá ju obklopuje.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci sa stiahli z Černobyľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874965/ruski-vojaci-sa-stiahli-z-cernobyla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> V rovnakom čase na územie [[Bielorusko|Bieloruska]] presunula raketové komplexy.<ref name=“komplexy“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva do Bieloruska žoldnierov a raketové komplexy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874962/rusko-presuva-do-bieloruska-zoldnierov-a-raketove-komplexy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> Týmito manévrami sa potvrdilo riziko zvýšenia vzdušných útokov na [[Kyjev]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pentagon varoval pred zvýšeným rizikom leteckých útokov na Kyjev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874947/pentagon-varoval-pred-zvysenym-rizikom-leteckych-utokov-na-kyjev | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> a sústredenie sa ruských pozemných síl na vytvorenie nových útočných zoskupení na východe Ukrajiny s cieľom získať kontrolu nad časťami [[Charkovská oblasť|Charkovskej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]] a [[Donecká oblasť|Doneckej]] [[Oblasť (Ukrajina)|oblasti]].<ref name=“komplexy“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Ukrajina zaznamenala silné ostreľovanie na východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874218/ukrajina-zaznamenala-silne-ostrelovanie-na-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> * Rusko súhlasilo s lokálnym prímerím s cieľom evakuovať civilistov z približne mesiac [[Obliehanie|obliehaného]] [[Mariupoľ]]a. Do mesta vyslala konvoj organizácia [[Červený kríž]]. <ref name=“UA-spravodaj-31-3“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kadyrov aj šéf NATO sa zhodli. Rusko útoky nezmierni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22874700/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna-kadyrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-31 | dátum prístupu = 2022-03-31 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva vyhlásila prímerie v Mariupole s cieľom evakuovať civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22874000/moskva-vyhlasila-primerie-v-mariupole-s-cielom-evakuovat-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-02 }}</ref> == Apríl 2022 == === Piatok, 1. apríla 2022 === * Dva vrtuľníky zničili pomocou neriadených rakiet sklad palív v ruskom meste [[Belgorod]] asi štyridsať kilometrov od ukrajinských hraníc. Išlo o prvý letecký útok na ruskom území od začiatku vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = War in Ukraine: Russia accuses Ukraine of attacking oil depot | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60952125 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgorod: First Ukrainian airstrike on Russian territory | url = https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/belgorod-first-ukrainian-airstrike-on-russian-territory/ | vydavateľ = euractiv.com | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská strana sa však od tohto útoku dištancovala vo vyhlásení ministerstva obrany: „''Ukrajina vykonáva obrannú operáciu proti ruskej agresii na území Ukrajiny.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odmieta, že stojí za útokom na ropný sklad v ruskom Belgorode | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22875813/tajomnik-ukrajinskej-bezpecnostnej-rady-poprel-utoku-na-ropny-sklad-belgorodr | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref><ref name="UA-spravodaj-01-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa hnevá, Ukrajina mu zničila sklad | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22875716/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Stroje sa vyhli ruskej protivzdušnej obrane letom nízko nad zemou. * Britské ministerstvo obrany vyhlásilo, že Rusko povolalo z [[Gruzínsko|Gruzínska]] na Ukrajinu 1200 až 2000 vojakov. „''Je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko dopredu plánovalo posilniť svoje sily týmto spôsobom, čo nasvedčuje, že počas vojny utrpelo nečakane veľké straty''“.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusi sľúbili, že umožnia evakuáciu civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, napriek tomu bránili otvoreniu humanitárneho koridoru. V noci na piatok zablokovali konvoj 12 nákladných áut a 45 autobusov s humanitárnou pomocou na ceste do Mariupoľa. Po vyložení zásob mali tieto vozidlá evakuovať civilistov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Červený kříž do Mariupolu nedojel. Další pokus o evakuaci lidí bude v sobotu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/mariupol-ukrajina-valka-rusko-cerveny-kriz-humanitarni-pomoc.A220401_121232_zahranicni_bro | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-01 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> * Európsky policajný úrad [[Europol]] umiestnil svoje tímy do krajín susediacich s Ukrajinou. Úlohou tímov v [[Litva|Litve]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a v [[Moldavsko|Moldavsku]] je podpora miestnych orgánov sekundárnymi bezpečnostnými hraničnými kontrolami s cieľom identifikovať zločincov a teroristov usilujúcich o preniknutie do [[EÚ]] v prúde utečencov.<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> * Rusko pohrozilo [[Wikipédia|Wikipédii]] pokutou štyri milióny [[ruský rubeľ|rubľov]] za články o ruskej invázii, pretože o nej píše ako o vojne. Ruský cenzorský úrad [[Roskomnadzor]] požiadal, aby Wikipédia odstránila „''nepresné informácie o špeciálnej vojenskej operácii Ruskej federácie na Ukrajine, ktoré vedú k dezinformovaniu ruských používateľov''“. Cenzorský úrad tiež považuje za nepravdivé informácie vydané ukrajinskou vládou, ktoré wikipédia na svojich stránkach [[Citovanie (odkazovanie)|cituje]].<ref name="UA-spravodaj-01-4“ /> === Sobota, 2. apríla 2022 === [[Súbor: 50 днів активного спротиву окупанту 06.jpg | thumb | alt= Vrak zničeného lietadla pod strechou poškodeného hangára | Vrak najväčšieho lietadla na svete [[Antonov An-225]] ''Mrija'', vpravo vrak obrneného pásového vozidla]] * Ruské vojská sa stiahli z okolia mesta [[Černigov]] (Černihiv), ktoré obliehali a ostreľovali od 24. februára. Podľa starostu mesta bolo zničených približne 70 % zástavby mesta. * Podľa vyhlásenia britského ministerstva obrany sa ruské jednotky stiahli z priestorov [[Letisko Antonov|letiska v meste Hostomeľ]] západne od Kyjeva. Toto strategické letisko pri hlavnom meste Ukrajiny bolo dejiskom intenzívnych bojov už od prvého dňa vojnového konfliktu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda naďalej zatláča ruské sily v okolí Kyjeva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876024/ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> Počas bojov o letisko bolo 27. februára útokom ruskej armády zničené [[Antonov An-225|najväčšie lietadlo sveta ''Mrija'']] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusi pri bojoch zničili najväčšie lietadlo na svete, oznámil minister Kuleba | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22850325/rusi-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-oznamil-minister-kuleba.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-27 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci pri útočení na Ukrajine zničili najväčšie lietadlo na svete, Antonov An-225 | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229221/ruski-vojaci-pri-utoceni-na-ukrajine-znicili-najvacsie-lietadlo-na-svete-antonov-an-225 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Nedeľa, 3. apríla 2022 === * Počas víkendu vojaci ukrajinskej armády vstúpili do mestečka Buča, ktoré leží severozápadne od Kyjeva (bolo posledným, ktoré dobyli ruské jednotky postupujúce na Kyjev), a objavili na uliciach, pri domoch a autách desiatky mŕtvych tiel ukrajinských civilistov, ktorí boli podľa svedkov z mestečka zavraždení ruskými vojenskými jednotkami. Neskôr bol pri miestnom kostole objavený masový hrob s ďalšími civilnými obeťami. Počet obetí v Buči sa odhaduje na cca 300. Masaker civilného obyvateľstva bol zdokumentovaný desiatkami autentických fotografií a videí. Tento barbarský čin vyvolal na celom svete vlnu odsúdenia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | autor = dennikn.sk, DennikN | odkaz na autora = | titul = Civilistov strieľali zozadu do hlavy a rabovali domy. Ruskí vojaci zanechali v uliciach Buče desiatky mŕtvol aj míny | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2795303/civilistov-strielali-zozadu-do-hlavy-a-rabovali-domy-ruski-vojaci-zanechali-v-uliciach-buce-desiatky-mrtvol-aj-miny/?ref=list | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-03 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}</ref> === Pondelok, 4. apríla 2022 === [[Súbor:Working trip of the President of Ukraine to the Kyiv region 101.jpg | thumb | alt= Ulica posiata troskami a vrakmi bojovej vojenskej techniky | Obraz v uliciach miest v Kyjevskej oblasti po vytlačení agresora]] * Ruská armáda sa aktívne sťahovala zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]]. Po odsune väčšiny ruských vojsk z [[Kyjevská oblasť|okolia Kyjeva]] a [[Černihivská oblasť|severu Ukrajiny]] v predošlých dňoch sa tak severný front prakticky uzavrel a kontrolu nad oblasťami znovu získala ukrajinská moc.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky sa sťahujú zo Sumskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22876948/ruske-jednotky-sa-stahuju-zo-sumskej-oblasti-tvrdi-tamojsi-gubernator | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Česko zaslalo Ukrajine niekoľko desiatok starších bojových vozidiel pechoty ([[BVP-1]]) a tankov [[T-72]], ktoré vyradila zo svojich armádnych skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = lidovky.cz, LIDOVKY | odkaz na autora = | titul = Česko jako první země poslalo Ukrajině tanky z armádních skladů. Do války míří i obrněnce | periodikum = lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/domov/nepouzivane-ceske-tanky-z-armadnich-skladu-miri-na-ukrajinu-ukazaly-snimky.A220405_143931_ln_domov_vag | issn = | vydavateľ = | miesto = Praha | dátum = 2022-04-05 | dátum prístupu = 2022-04-05 }}</ref> === Štvrtok, 7. apríla 2022 === * Ruskí vojaci robili prieskum kvôli očakávanej ofenzíve v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa snažia Donbas úplne dobyť, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22879879/ruske-sily-sa-snazia-donbas-uplne-dobyt-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Zároveň ruská armáda pokračovala v presune a preskupovaní svojich jednotiek na Donbas potom, ako sa jej nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev. Ukrajinská vláda vyzvala svojich občanov, aby z východu krajiny odišli.<ref name=“UA-spravodaj-07-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi sa sťažujú na presilu v Mariupoli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22880500/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> * Pokračovalo dobývanie prístavného mesta Mariupoľ. Nemeckou tajnou službou bola zachytená nahrávka medzi ruskými vojakmi, na ktorej sa sťažujú, že čelia výraznej prevahe. „''Je ich 150-tisíc a nás tritisíc. Sú naľavo, napravo, obkľučujú nás! Nemáme žiadnu podporu, žiadne letectvo, nič.''“<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Švamberk | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský voják v Mariupolu si stěžuje na převahu Ukrajinců | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/rusky-vojak-v-mariupolu-si-stezuje-na-prevahu-ukrajincu-40393184 | vydavateľ = novinky.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila, že večer pri meste [[Záporožie]] zostrelila tri ruské riadené strely. Pri tomto [[priemysel]]nom meste sa nachádza [[Záporožská jadrová elektráreň|najväčšia atómová elektráreň]] v [[Európa|Európe]].<ref name=“UA-spravodaj-07-4“ /> * Hovorca Kremľa [[Dmitrij Peskov]] priznal značné straty vojakov. "''Máme značné straty vojska. A to je pre nás obrovská tragédia.''“ Počet obetí však neuviedol.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hovorca Kremľa priznal značné straty vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880638/hovorca-kremla-priznal-znacne-straty-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Rusko predtým nezvyklo priznávať zlý vývoj na Ukrajine. Najnovšie oficiálne priznané straty Ruska boli uvedené koncom marca, kedy priznali smrť 1351 svojich vojakov a 3825 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vlachos | meno2 = Rémy | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Je to pro nás obrovská tragédie. Kreml přiznal značné vojenské ztráty | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/kreml-ztraty-vysoke-rusko-ukrajina-invaze-valka-vojaci-peskov.A220407_195309_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Podľa ukrajinského ministerstva obrany však bolo k 7. aprílu z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) 18 900 ruských vojakov vrátane 7 generálov, 10 plukovníkov, 20 podplukovníkov, 31 majorov a 155 nižších dôstojníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine zahynulo už vyše dvesto ruských dôstojníkov. Ich telá posielajú domov prednostne | periodikum = hnonline.sk | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/25257807-na-ukrajine-zahynulo-uz-vyse-dvesto-ruskych-dostojnikov-ich-tela-posielaju-domov-prednostne | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> === Piatok, 8. apríla 2022 === [[Súbor: Окупанти вдарили «Точкою-У» по залізничному вокзалу Краматорська 01.jpg | thumb | alt= Vyšetrovatelia dokumetujú veľký fragment rakety Točka | Fragment strely pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Na strele je nápis v [[Ruská cyrilika |azbuke]] „за дети“, v preklade „Za deti“]] * Najmenej 50 obetí a okolo 100 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na železničnú stanicu v [[Kramatorsk]]u v Doneckej oblasti. Obeťami boli ľudia, ktorí sa snažili vlakmi opustiť oblasť východnej Ukrajiny, v ktorej naďalej prebiehali prudké boje. Na trávniku pred budovou železničnej stanice zostala časť taktickej balistickej trieštivej strely OTR-21 Točka, v krajinách [[NATO]] označovanej [[SS-21 Scarab]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Vlaky zachránili milióny Ukrajincov. Teraz útoky zasiahli aj stanice | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881370/ukrajina-rusko-vojna-utok-kramatorsk-zeleznicna-stanica-evakuacie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref><ref name=“Kramatorsk“>{{Citácia periodika | priezvisko = TASR | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko použilo pri útoku na Kramatorsk balistickú raketu, domnieva sa Pentagon | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JljvSmP/rusko-pouzilo-pri-utoku-na-kramatorsk-balisticku-raketu-domnieva-sa-pentagon/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-09 }}</ref> Cielenie útokov na stanice a železnicu mohlo ochromiť [[Evakuácia|evakuáciu]] v čase, kedy predstavitelia Ukrajiny vo štvrtok vyzvali civilných obyvateľov na východe krajiny, aby z oblasti odišli. Reagovali tak na novú fázu vojny, keď Rusko pred dvomi týždňami oznámilo za svoj cieľ dobytie regiónu [[Donbas]]. <br> : Prokremeľské médiá na sieti Telegram zverejnili správu o úspešnom ruskom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku. Potom, ako sa potvrdilo, že na mieste zahynuli civilisti, tieto správy z kanálov zmizli. Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z útoku na vlastných civilistov argumentujúc, že ruská armáda vo svojej výbave rakety Točka-U nemá.<ref name=“Kramatorsk“ /> [[Súbor: Meeting of the President of Ukraine with the President of the European Commission and the High Representative of the EU for Foreign Affairs and Security Policy 02.jpg | thumb | alt= Predsedníčka Európskej komisie odovzdáva ukrajinskému prezidentovi listiny dotazníka | Ukrajinský prezident preberá od predsedníčky Európskej komisie dotazník na udelenie štatútu kandidátskej krajiny [[EÚ]]]] * [[Predseda Európskej komisie|Predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] odovzdala v prezidentovi [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrovi Zelenskému]] dotazník týkajúci sa udelenia štatútu kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Šéfka eurokomisie podporí kroky, aby sa integrácia Ukrajiny do Únie urýchlila | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881547/sefka-eurokomisie-podpori-kroky-aby-sa-integracia-ukrajiny-do-unie-urychlila.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v [[EÚ|Európskej únii]] na konci februára, krátko po začiatku ruskej invázie. Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Vstup do Únie je dlhý a komplikovaný proces, môže trvať dlhú dobu, kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886877/zelenskyj-odpovede-ukrajiny-na-dotaznik-pre-vstup-do-eu-su-takmer-hotove | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> [[Súbor: Volodymyr Zelenskyy and Eduard Heger in Kyiv 20220408.jpg| thumb | alt= Neformálne oblečení politici sediac v kreslách diskutujú | [[Eduard Heger]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Slovenský premiér [[Eduard Heger]] počas návštevy Ukrajiny potvrdil správu, že Slovensko podarovalo ukrajinskej vláde raketový obranný systém protivzdušnej obrany [[S-300]], o ktorý Ukrajina už EÚ viackrát žiadala. Namiesto tohto staršieho systému (pochádza z roku 1987) bude slovenské územie chrániť raketový systém [[MIM-104 Patriot|Patriot]], ktorý Slovensku poskytli spojenci v [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko darovalo Ukrajine raketový systém S-300. Jeho presun mohol byť riskantná operácia | periodikum = denníkn.sk | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/2802661/slovensko-darovalo-ukrajine-raketovy-system-s-300-jeho-presun-mohol-byt-riskantna-operacia/?ref=tit | issn = | vydavateľ = DenníkN | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-08 }}</ref> [[Minister obrany Slovenskej republiky|Minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] cez víkend ďalej informoval, že systém S-300 nebol modernizovaný, do dvoch rokov mu skončí životnosť a Slovensko by ho aj tak muselo vymeniť za modernejšiu techniku.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rozbieha sa boj o východ krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882352/ukrajinsky-spravodaj-po-hegerovi-prisiel-johnson-vychod-sa-pripravuje-na-boj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-10}}</ref> Premiér [[Eduard Heger|Heger]] v popoludňajších hodinách navštívil aj mesto Buča, v ktorom došlo k masakru civilistov ruskou armádou. * Ruské jednotky sa úplne stiahli zo severu Ukrajiny smerom do Bieloruska a Ruska, odkiaľ sa podľa britského ministerstva obrany časť síl po doplnení zásob presunie na východnú Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Prokopčák | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovensko spravilo odvážne gesto | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881438/ukrajinsky-spravodaj-slovensko-spravilo-odvazne-gesto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-08 | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> * Situácia v obkľúčenom Mariupoli bola naďalej zúfalá, do mesta sa nedostal ani Červený kríž.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Červený kríž sa nevie dostať do Mariupoľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882206/cerveny-kriz-sa-nevie-dostat-do-mariupolu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] varoval, že devastácia v Mariupoli bude zrejme väčšia ako v mestách na severe krajiny. Ďalej varoval, že ruská armáda sa snaží zahladiť stopy po civilných obetiach, na čo v meste používa mobilné krematóriá.<ref name=“UA-spravodaj-08-4“ /> === Sobota, 9. apríla 2022 === [[Súbor: President of Ukraine Volodymyr Zelenskyy and Prime Minister of the United Kingdom Boris Johnson walked around the center of Kyiv. (51994084277).jpg| thumb | alt= pozri popis a text| Britský premiér [[Boris Johnson]] pri sojej návšteve Kyjeva spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] prechádza [[Majdan Nezaležnosti|Námestím nezávislosti]], hlavným námestím v Kyjeve, dejiskom udalostí [[Euromajdan]]]] * Britský premiér [[Boris Johnson]] ako prvý svetový líder osobne navštívil [[Kyjev]] od začiatku invázie. Počas svojej utajenej pracovnej cesty sa stretol s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]], s ktorým rokoval o ďalšej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj verí, že politika Británie sa po rezignácii Johnsona nezmení | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955829/zelenskyj-veri-ze-politika-britanie-sa-po-rezignacii-johnsona-nezmeni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson sa stretol v Kyjeve s Volodymyrom Zelenským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/brief-boris-johnson-sa-stretol-v-kyjeve/625646-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine ďalšie obrnené vozidlá a protilodné systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22881970/britania-posle-ukrajine-dalsie-obrnene-vozidla-a-protilodne-systemy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> === Nedeľa, 10. apríla 2022 === * Velenia ruskej invázie na Ukrajinu sa ujal novovymenovaný veliteľ, jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách, generál [[Alexander Dvornikov]], veterán z [[Občianska vojna v Sýrii|bojov v Sýrii]] spájaný s brutalitou proti civilistom. Od roku 2016 velil ruskému južnému vojenskému okruhu, medzi iným aj jednotkám, ktoré od 24. februára obsadili juhovýchod Ukrajiny a bojujú o Mariupoľ, Doneckú a Luhanskú oblasť či Melitopoľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Brutalita a bombardovanie. Vojnu na Ukrajine bude viesť nový ruský generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883314/utoku-na-ukrajinu-ma-velit-masiar-zo-syrie-cielom-je-dobyt-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Zmena sa udiala v čase prípravy na nový úder vo východnej časti Ukrajiny s cieľom zlepšiť koordináciu medzi jednotkami. Moskva sústredí všetku snahu na dosiahnutie akýchkoľvek úspechov do 9. mája, kedy pravidelne oslavuje porážku nacistického Nemecka v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Nový ruský veliteľ vojny na Ukrajine je známy pre svoju brutalitu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22882423/novy-rusky-velitel-vojny-na-ukrajine-je-znamy-pre-svoju-brutalitu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-10 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin chce zlepšit velení invaze na Ukrajině. Povolal generála z bojů v Sýrii | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-alexandr-dvornikov-bbc-operace-ukrajina.A220409_102155_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-09 | dátum prístupu = 2022-04-11 }}</ref> * Ruské jednotky obsadili mesto Izjum pri [[Charkov]]e so strategickým významom pre útok na [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] s ich kľúčovými železničnými uzlami. Americký Inštitút pre výskum vojny vyhlásil, že ak sa Ukrajine podarí udržať Sloviansk, ruská armáda bude mať veľký problém obsadiť celú [[Donecká oblasť|Doneckú]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Rusko cez víkend útočilo a kompletne zničilo medzinárodné letisko v meste [[Dnipro]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zničila letisko v Dnipre | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882281/rusky-armada-znicila-letisko-v-dnipre | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ruské ministerstvo obrany informovalo o zničení obranného protiraketového systému S-300 pri Charkove.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že zasiahla batérie protivzdušnej obrany na juhu a východe krajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882255/ruska-armada-tvrdi-ze-zasiahla-baterie-protivzdusnej-obrany-na-juhu-a-vychode-krajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Ukrajinská armáda zase úspešne zasiahla sklad munície ruskej armády v Doneckej oblasti.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /> * Ukrajina obvinila ruskú armádu, že z laboratórií [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej jadrovej elektrárne]] odniesla vzorky 133 toxických materiálov vrátane nebezpečných [[Rádioaktivita|rádioaktívnych látok]]. Po odchode ruskej armády zo zóny ukrajinská národná spoločnosť [[Energoatom]] našla zničené laboratóriá, vyrabované kancelárie aj ďalšie priestory elektrárne.<ref name=“UA-spravodaj-10-4“ /><ref name=“cerveny-les“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = V Červenom lese pri Černobyle namerali abnormálne vysokú radiáciu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882182/v-cervenom-lese-pri-cernobyle-namerali-abnormalne-vysoku-radiaciu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Boli tiež objavené zákopy a opevnenia vybudované okupantmi v [[Černobyľská havária#Dopad na prírodu|Červenom lese]] v blízkosti [[Černobyľská havária|havarovaného štvrtého bloku]]. Častice [[Jadrové palivo|jadrového paliva]] a silne [[Rádioaktívne zamorenie|kontaminované]] úlomky materiálov z explodovaného reaktora, ktoré emitujú [[Častica alfa|alfa žiarenie]], sa vplyvom samovoľného pozvoľného klesania do pôdy v súčasnosti nachádzajú v hĺbke 40 až 80 [[Centimeter|cm]]. Alfa žiarenie má pritom oveľa zničujúcejšie účinky ako prenikavé [[Žiarenie gama|gama žiarenie]] v prípade, že alfa žiarič uviazne v organizme. Ruskí vojaci kopali aj do väčších hĺbok, kontaminovanú pôdu a piesok plnili do vriec na opevnenie, pričom mohli vdýchnuť zvírený prach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina tvrdí, že Rusi ukradli smrtiace rádioaktívne látky z Černobyľu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22882293/ukrajina-tvrdi-ze-rusi-ukradli-smrtiace-radioaktivne-latky-z-cernobylu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-10 }}</ref> Podľa vyhlásenia Energoatomu by možné vnútorné ožiarenie postihnutých osôb mohlo byť až 160-krát vyššie ako povoľuje norma. Pri takých dávkach sa očakáva vznik [[Choroba z ožiarenia|choroby z ožiarenia]] viacerých stupňov závažnosti.<ref name=“cerveny-les“ /> === Pondelok, 11. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Федеральним канцлером Австрії 16.jpg | thumb | alt= Vysoký štátni predstavitelia na tlačovej konferencii 9. apríla 2022 | Rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]] a ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na stretnutí v [[Kyjev]]e]] * S [[Vladimír Putin|Vladimirom Putinom]] sa neďaleko Moskvy stretol rakúsky kancelár [[Karl Nehammer]], potom ako cez víkend rokoval s [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]]. Išlo o prvú návštevu lídra z členských štátov [[EÚ|Európskej únie]] u agresora od začiatku vojny. Obom stranám sa kancelár ponúkol ako sprostredkovateľ pri rokovaniach o prímerí a humanitárnych koridoroch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rakúsky kancelár označil rokovania s Putinom za veľmi priame a tvrdé | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883309/rakusky-kancelar-oznacil-rokovania-s-putinom-za-velmi-priame-a-tazke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Rakúsko nie je členom NATO a krajina viackrát zdôraznila, že ostáva „vojensky neutrálnou“.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ sa chystá na poslednú bitku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22883194/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> Podľa niektorých názorov však táto návšteva môže byť [[Prezident Ruskej federácie|ruským prezidentom]] zneužitá vo svoj prospech.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nebylo to přátelské setkání. Rakouský kancléř jednal v Moskvě s Putinem | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-putin-rakousko-kancler-nehammer-schallenberg.A220411_121608_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref> * 36. ukrajinská námorná brigáda brániaca Mariupoľ vyhlásila, že po 47 dňoch v [[Obliehanie|obliehaní]] sa chystajú na „poslednú bitku“ o kontrolu nad mestom a že zrejme čoskoro podľahnú ruskej presile. Sťažovali sa na nedostatok [[Munícia|munície]] a bojaschopných vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hájek | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Držíme pozice až do konce, vzkazují ukrajinští mariňáci z Mariupolu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-mariupol-marinaci-valka.A220412_094532_zahranicni_aha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2022-04-12 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> V meste sú údajne desaťtisíce mŕtvych. Civilisti, ktorých sa podarilo evakuovať, označili tamojšiu situáciu za zúfalú. Mŕtvych pochovávali v plytkých hroboch, bolo zaznamenané rabovanie čečenskými bojovníkmi ako aj zabíjanie vyhladovaných obyvateľov vychádzajúcich z úkrytov v snahe nájsť jedlo a vodu.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> * Rusi pri Donbase pokračovali v zhromažďovaní síl na veľkú inváziu. [[Čečensko|Čečenský]] líder [[Ramzan Kadyrov]] na videu zverejnenom na [[Telegram (softvér)|Telegrame]] vyhlásil, že ďalšími cieľmi sú [[Luhansk]] a [[Doneck]], potom sa ruská armáda má znovu pokúsiť dobyť [[Kyjev]]. Ukrajinskí lídri vyzvali civilistov, aby z východu krajiny odišli. Desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.<ref name=“UA-spravodaj-11-4“ /> === Štvrtok, 14. apríla 2022 (50. deň vojny) === * Vážne bol poškodený ruský [[krížnik]] ''[[Moskva (raketový krížnik)|Moskva]]'', ktorý sa podieľal na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadení Hadieho ostrova]] v prvý deň vojenského konfliktu. Zatiaľ čo ukrajinská strana vyhlásila, že ho cielene zasiahli pri raketovom útoku, Rusi tvrdili, že poškodenie bolo dôsledkom požiaru a následných výbuchov munície uskladnenej na palube s tým, že príčinu požiaru vyšetrujú.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22885557/kriznik-moskva-poskodil-vybuch-municie-na-palube-tvrdi-rusko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská vlajková loď skončila v plameňoch. Ukrajina tvrdí, že po jej útoku, Moskva to popiera | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885566/ruska-vlajkova-lod-skoncila-v-plamenoch-ukrajina-tvrdi-ze-po-jej-utoku-moskva-to-popiera.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Ďalej vyhlásili, že krížnik je naďalej schopný plavby, je však potrebné dostať ho do prístavu. Posádku evakuovali ďalšie plavidlá [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Pýchu ruskej flotily vyradili z prevádzky. Čo vieme o krížniku Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22885705/pychu-ruskej-flotily-vyradili-z-prevadzky-co-vieme-o-krizniku-moskva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> Úlohou tejto lode bolo okrem velenia celej Čiernomorskej [[Flotila|flotile]] aj zabezpečovať protiraketovú obranu ostatným plavidlám. Vyradenie plavidla výrazne obmedzilo možnosti ruského námorníctva, najmä pri snahe dobyť Odesu.<ref name=“UA-spravodaj-14-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Kam šla ruská bojová loď Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886200/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-kriznik-moskva-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-14 }}</ref> * Podľa neoverených informácií ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] utrpel silný infarkt a skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Objavili sa tiež špekulácie, že jeho infarkt „''nebol prirodzený''.“<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /> * V súvislosti s obrovskou [[Korupcia|korupciou]] a [[Defraudácia|defraudáciou]] približne desať miliárd dolárov určených na prípravu rýchleho ovládnutia Ukrajiny údajne začali Putinovi ľudia stíhať dvadsať generálov z radov armády a tajnej služby [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]].<ref name=“UA-spravodaj-14-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Putina podrazili zkorumpovaní velitelé. Končí za mřížemi, chybí biliony rublů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-zpravodajec-vezeni-sergej-beseda-trest-invaze-valka-ukrajina.A220411_091851_zahranicni_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-11 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> === Piatok, 15. apríla 2022 === [[Súbor: Russian cruiser Moskva.jpg | thumb | alt= Krížnik Moskva na šírom mori sprevádzaný dvoma bojovými vrtuľníkmi | Krížnik Moskva]] * Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že krížnik ''Moskva'' poškodený pri incidente z predošlého dňa sa potopil v [[Čierne more|Čiernom mori]] pri pokuse odvliecť ho do prístavu. Trup lode narušený požiarom a detonáciami munície zapríčinil stratu stability [[Plavidlo|plavidla]], čo na rozbúrenom mori viedlo k naberaniu vody a následnému potopeniu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poškodený ruský krížnik Moskva sa potopil | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886374/poskodeny-rusky-kriznik-moskva-sa-potopil.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-14 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Skaza ''Moskvy'' znamená oslabenie protileteckej ochrany ďalších lodí Čiernomorskej flotily a obmedzenie možnosti podnikať raketové útoky na Ukrajinu. Osud členov posádky krížnika je nejasný.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Osud posádky potopeného krížnika Moskva je nejasný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886709/moskva-kriznik-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Strata [[Vlajková loď|vlajkovej lode]] ruského námorníctva znamená podľa odborníkov tvrdú ranu pre prestíž ruských vojenských síl, hrdosť Rusov, ako aj pre [[Propaganda|propagandu]] Kremľa voči svojim občanom. Z týchto dôvodov sa ruské vyhlásenia vyhli zmienke o ukrajinskom podiele na skaze krížnika. Naproti tomu symbolizujúce potopenie lode, ktorú obrancovia ukrajinského [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova urážlivým spôsobom slovne odbili hneď v prvý deň vojny]], prináša vzpruhu pre ukrajinskú morálku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Skaza krížnika Moskva je podľa odborníkov ranou najmä pre prestíž Kremľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886520/kriznik-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Veliteľ ukrajinskej námornej pechoty brániacej [[Mariupoľ]] označil situáciu za kritickú. Bojovníkom dochádzala munícia, ruské sily ovládli Iľjičovu [[oceliareň]], súčasť [[Hutníctvo|metalurgického]] kombinátu Azovstaľ. V ťažkej situácii sa tento týždeň vzdalo 1160 príslušníkov ukrajinskej armády. Mestská rada oznámila, že ruskí vojaci začali z neznámych dôvodov exhumovať telá civilných obetí núdzovo pochovaných v blízkosti obytných blokov. Objavilo sa však podozrenie, že [[Rusko]] chce zlikvidovať [[Dôkazový prostriedok (právo)|dôkazy]] o [[Vojnový zločin|vojnových zločinoch]], nakoľko do mesta bolo dopravených 13 mobilných [[Krematórium|krematórií]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Situácia v Mariupoli je podľa veliteľa ukrajinskej jednotky kritická | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886593/ukrajina-vojna-mariupol-situacia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> * Moskva prostredníctvom [[nóta (diplomacia)|diplomatickej nóty]] vyzvala [[USA]] a ich spojencov, aby „''prestali s nezodpovednou militarizáciou Ukrajiny, ktorá môže mať nepredvídateľné dôsledky pre regionálnu aj medzinárodnú bezpečnosť''."<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva v nóte varovala Washington, aby prestal vyzbrojovať Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22886635/moskva-v-note-varovala-washington-aby-prestal-vyzbrojovat-ukrajinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-15 | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Vysokopostavení americkí činitelia vyhlásili, že to môže znamenať nepriame priznanie Ruska k vlastným problémom na bojisku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo USA i ďalšie štáty pred nepredvídateľnými dôsledkami dodávok zbraní na Ukrajinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886876/rusko-varovalo-usa-i-dalsie-staty-pred-nepredvidatelnymi-dosledkami-dodavok-zbrani-na-ukrajinu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> * Podľa neoverených údajov vydaných ukrajinskými úradmi bolo z boja vyradených (zabitých, zranených alebo zajatých) už viac ako 20 000 ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny padlo 20-tisíc ruských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886706/od-zaciatku-vojny-padlo-20-tisic-ruskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-15 }}</ref> Za rovnaké obdobie zomrelo do 3000 ukrajinských [[vojak]]ov a asi 10 000 ich bolo zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo vojne s Ruskom zomrelo doteraz podľa odhadov do 3000 ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886872/vo-vojne-s-ruskom-zomrelo-doteraz-podla-odhadov-do-3000-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}</ref> === Utorok, 19. apríla 2022 === * Po týždňoch ruských presunov<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské sily podľa Britov pokračujú v presúvaní vybavenia na východ Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887282/ruske-sily-podla-britov-pokracuju-v-presuvani-vybavenia-na-vychod-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> sa naplno rozbehli útoky na Donbase. Útokom predchádzalo ostreľovanie rôznych miest Ukrajiny, najmä na východe krajiny, no bol zaznamenaný raketový útok aj na [[Ľvov]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu v Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887117/ruska-armada-zbombardovala-ropnu-rafineriu-v-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rakety zabíjali aj vo Ľvove, Rusko klamalo o krížniku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887927/ukrajinsky-spravodaj-ruske-rakety-zabijali-vo-lvove-kremel-klamal-o-osude-namornikov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-18 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] vyhlásil, že toto je dôležitý moment, keď sa začala ďalšia etapa vojenského konfliktu.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Začína sa kľúčová bitka o Donbas, Šojgu asi žije | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888692/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-donbas-sojgu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> Cieľom má byť nadobudnutie kontroly nad Donbasom a celým [[Pobrežie|pobrežím]], čím by [[Ukrajina]] zostala odrezaná od strategického prístupu k [[Čierne more|Čiernemu moru]] a ruské územie sa prepojilo s proruským [[Moldavsko|moldavským]] [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnesterskom]], kde údajne tiež prebieha útlak ruskojazyčných obyvateľov. Podobné argumenty Moskva používala ako zámienku na napadnutie Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-22-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prezradilo svoje nové ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22891599/rusko-ukrajina-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-22 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> * V oslobodených oblastiach sa do svojich domovov postupne vracali civilisti. V ich domácnostiach však ruskí vojaci pri ústupe zanechali zákerné výbušné pasce. Objavili sa prípady odistených [[Ručný granát|granátov]] nastražených v pohári, v práčke či v nákupnej taške.<ref name=“UA-spravodaj-18-4“ /> * Mierové vyjednávania uviazli na mŕtvom bode potom, ako sa objavili dôkazy o násilnostiach spáchaných voči civilistom v ukrajinských dedinách a mestách.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Abramovič sa vraj pokúša oživiť mierové rokovania, mal byť aj v Kyjeve | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22887254/abramovic-sa-vraj-pokusa-ozivit-mierove-rokovania-mal-byt-aj-v-kyjeve.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-17 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> V rovnakom čase a z rovnakej príčiny prestal s Vladimírom Putinom komunikovať aj francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], hoci predtým s ním komunikoval pomerne intenzívne.<ref name=“UA-spravodaj-19-4“ /> [[Súbor: Monument to Cyril and Methodius during Russian invasion of Ukraine (01).jpg | thumb | alt= Socha čiastočne obložené vreciami s pieskom | Socha sv. Cyrila a Metoda čiastočne prekrytá ochrannými vrecami s pieskom]] * Podpredseda [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Josep Borrell]] vyhlásil, že Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny. "''Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne úmyselne ničené''." Ukrajinské inštitúcie sa snažia kultúrne pamiatky chrániť ich obložením vrecami s pieskom, aby ich nepoškodilo bombardovanie alebo projektily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = , TASR, | odkaz na autora = | titul = Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/borrell-rusko-pocas-invazie-zamerne-nici-kulturne-dedicstvo-ukrajiny | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-19 }}</ref> === Streda, 20. apríla 2022 === * Predseda humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev v Európskom parlamente informoval, že okupanti násilne odviedli do [[Rusko|Ruska]] alebo oblastí kontrolovaných proruskými separatistami už pol milióna Ukrajincov.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Mariupoľ vzdoruje, Moskva chystá prehliadku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889721/ukrajinsky-spravodaj-mariupol-vzdoruje-moskva-uz-chysta-prehliadku-na-cervenom-namesti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Ruskej armáde bola viackrát vyčítaná streľba na evakuačné kolóny a otváranie bezpečných koridorov len smerom do Ruska. Situáciu potvrdila aj [[ruská informačná agentúra TASS]], podľa ktorej z "''nebezpečných oblastí Ukrajiny''" do Ruska evakuovali už 550-tisíc ľudí. Len z obliehaného Mariupoľa to bolo viac ako 121-tisíc Ukrajincov.<ref name=“unosy“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nasilu unáša Ukrajincov. To nie je krajina, ale väzenie, hovorí deportovaný Ihor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888440/rusko-ukrajina-vojna-deportacie-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa viacerých britských médií umiestnili takmer 100 000 ukrajinských utečencov do ekonomicky slabých oblastí na Sibíri a v najodľahlejších častiach ďalekého východu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík: Putin nútene presúva 100 000 ukrajinských utečencov na Sibír. Toto tu nebolo od Stalina | url = https://europskenoviny.sk/2022/04/17/martin-hojsik-putin-nutene-presuva-100-000-ukrajinskych-utecencov-na-sibir-toto-tu-nebolo-od-stalina/ | vydavateľ = europskenoviny.sk | dátum vydania = 2022-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ukrajinská vojenská rozviedka zistila, že Ukrajincom, ktorí sa po odvedení do Ruska ocitli v ťažkej životnej situácii, boli úradmi ponúkané pracovné pozície viazané na súhlas dva roky neopustiť pridelené regióny. Rusko nútenými deportáciami presúvalo aj osirotené deti a deti z detských domovov zo zabratých území.<ref name=“unosy“ /> * Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy na Donbas aj 10 až 20 tisíc žoldnierov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Líbya|Líbye]] a iných krajín. Naverbovala ich ruská Vagnerova skupina, fakticky súkromná armáda bojujúca za záujmy Kremľa.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye, píše britský Guardian | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22888966/rusko-nasadilo-v-donbase-aj-tisice-zoldnierov-zo-syrie-a-libye-pise-britsky-guardian.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-19 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> Podľa ukrajinských úradov sa okrem toho objavili aj prípady násilnej mobilizácie mužov v okupovanom Donbase. Takto získaní bojovníci boli bez riadnej výstroje a výzbroje posielaní do boja s cieľom vyprovokovať paľbu ukrajinských obranných síl a odhaliť tak ich pozíciu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda núti obyvateľov Donbasu bojovať, tvrdí ukrajinský predstaviteľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22887495/ruska-armada-nuti-obyvatelov-donbasu-bojovat-tvrdi-ukrajinsky-predstavitel | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> [[Súbor: Z symbol Krasnodar military school, Russia. March 2022.jpg | thumb | alt= Študenti držaním troch farebných pruhov látky vytvárajú štylizované písmeno Z vo farbách ruskej štátnej vlajky | Z ako symbol invázie vytvorený študentmi vojenskej školy v [[Krasnodar]]e]] * Ruská armáda začala s nácvikom slávnostnej vojenskej prehliadky každoročne organizovanej 9. mája. Boli zaznamenané pochodujúce pešie útvary, nácvik prehliadky tankov aj letecké precvičovanie formácie znázorňujúcej písmeno Z, symbol ruskej invázie na Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-4“ /> * [[Fínsko|Fínsky]] parlament otvoril diskusiu o možnom vstupe krajiny do [[NATO]]. O podobnom kroku uvažovalo aj [[Švédsko]]. NATO sa dlhodobo snažilo obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov obe krajiny varovalo pred dôsledkami, ktoré by znamenali posilnenie pozemných, námorných aj vzdušných síl v oblasti [[Baltské more|Baltského mora]] vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred vstupom do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22889846/rusko-varovalo-finsko-a-svedsko-pred-vstupom-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-20 | dátum prístupu = 2022-04-20 }}</ref> === Piatok, 22. apríla 2022 === * Ruská armáda zastavila snahu ovládnuť poslednú baštu ukrajinských obrancov Mariupoľa, metalurgický komplex Azovstaľ a začala s blokádou jeho areálu. Stalo sa tak na priamy pokyn Vladimíra Putina, ktorý ďalej vyhlásil, že umožní civilistom odchod z továrne a že všetci vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ktorí komplex Azovstaľ bránia, zostanú nažive, ak zložia zbrane.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Exvodca separatistov tvrdo kritizuje Rusko. Predpovedá prehru | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22890838/ukrajinsky-spravodaj-byvaly-vodca-separatistov-predpoveda-prehru-ruska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-21 | dátum prístupu = 2022-04-22 }}</ref> Začala tak snaha zostávajúcich obrancov vyhladovať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské sily sa zrejme snažia vyhladovať obrancov oceliarní v Mariupole | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892578/ruske-sily-sa-zrejme-snazia-vyhladovat-obrancov-oceliarni-v-mariupole | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25}}</ref> Avšak aj táto taktika na mieste zamestnala mnoho ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť na iných miestach frontu.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusov boj o Mariupoľ vyčerpáva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893646/ukrajinsky-spravodaj-rusov-boj-o-mariupol-vycerpava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Ukrajinským silám sa navyše v noci na sobotu podarilo pomocou helikoptér dodať do oceliarne dodávku nových zbraní a zásob.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko presúva viac jednotiek do Donbasu, do oceliarne Azovstaľ sa podarilo dodať zbrane | periodikum = slovenskaiskra.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.slovenskaiskra.sk/rusko-presuva-viac-jednotiek-do-donbasu-do-oceliarne-azovstal-sa-podarilo-dodat-zbrane/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-04-23 | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> * Nezávislý projekt [[Oryx]] vydal overené informácie, podľa ktorých ruská strana preukázateľne stratila 3 068 kusov rôznej techniky, z čoho 1625 bolo zničených a 1152 ukoristila ukrajinská armáda.<ref name=“UA-spravodaj-21-4“ /> === Pondelok, 25. apríla 2022 === * Počas víkendu [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] oslavovali [[Veľká noc|Veľkú noc]]. Hoci Ukrajina navrhovala veľkonočné [[prímerie]], Rusko útoky nezastavilo a to napriek tomu, že toto [[náboženstvo]] vyznáva väčšina [[Obyvateľstvo|obyvateľov]] oboch [[štát]]ov. Ruská armáda však v uplynulých dňoch nedosiahla žiadne výraznejšie úspechy, Ukrajinci odrazili početné útoky najmä na frontovej línii v Donbase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské sily bombardujú ukrajinské mesta aj na Veľkú noc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22892758/ruske-sily-bombarduju-ukrajinske-mesta-aj-na-velku-noc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> Podľa Britskej [[Spravodajská služba|rozviedky]] bojovú účinnosť ruských síl zhoršovala slabá morálka a obmedzený čas na obnovenie výbavy a reorganizáciu síl, ktoré predtým pôsobili pri Kyjeve.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová | meno2 = Nikola Šuliková | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin nedoprial Ukrajine veľkonočné prímerie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22892801/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-velka-noc-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-24 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Russian tank trapped after Ukrainians demolished a bridge.jpg | thumb | alt= Zrútený cestný most zablokoval železničnú trať vedúcu pod ním | Zničený most v [[Mykolajivská oblasť|Mykolajivskej oblasti]] zablokoval železničnú trať. V troskách uviaznutý ruský tank [[T-72]] ]] * Ruské sily v pondelok ráno ostreľovali päť železničných staníc v západnej a strednej časti Ukrajiny. Pokračovali tak v systematickom ničení dôležitej železničnej infraštruktúry, ktorá je chrbticou zásobovania a vojenských presunov.<ref name=“UA-spravodaj-25-4“ /> Podľa ukrajinského ministra infraštruktúry bolo od začiatku ruskej invázie zničených už do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry. Škody utrpeli prakticky všetky zložky dopravnej infraštruktúry. Poškodené alebo zničené boli stovky cestných mostov, tisíce kilometrov ciest, mnohé železničné mosty boli vyhodené do vzduchu, škody boli zaznamenané aj v železničných staniciach.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22888133/ruska-invazia-znicila-alebo-poskodila-do-30-percent-ukrajinskej-infrastruktury | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-25 }}</ref> Raketový útok poškodil aj dôležitý cestno-železničný most cez rieku [[Dnester]] v mieste jej ústia do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Zrútenie mosta by od zvyšku Ukrajiny odrezalo časť [[Odeská oblasť|Odeskej oblasti]] vrátane jej druhého najväčšieho mesta [[Izmajil]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruský útok poničil most nad ústím Dněstru. Hrozí odříznutí části Ukrajiny | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/most-ukrajina-dnestr-moldavsko-rumunsko-zeleznice-utok-valka.A220426_154115_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> === Utorok, 26. apríla 2022 === * Ruské sily pokračovali v ofenzívnych operáciách v snahe prevziať kontrolu nad celou [[Donecká oblasť|Doneckou]] a [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]] a vytvoriť pozemný koridor na [[Krym (republika)|Krym]]. Boli zaznamenané raketové útoky riadenými strelami na ukrajinské vojenské ciele a tvrdé boje južne od Izjumu, kde sa ruské sily snažili preraziť k mestám [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]] v súlade s plánom obkľúčiť ukrajinské pozície na východe krajiny.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bajánová Šuliková | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Hrozí jadrová vojna? Presúva sa konflikt do Podnesterska? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22894720/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-rusko-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> * V [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]] boli pri obci Majak zničené dva rozhlasové vysielače, ktoré šírili [[Rozhlas (zvuk)|rozhlasové]] stanice z Ruskej federácie. Zaznamenané boli aj útoky na budovu ministerstva bezpečnosti v [[Tiraspol]]e.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Výbuchy zničily vysílače v Podněstří, Moldavsko se bojí zatažení do války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-invaze-ukrajina-podnestri-moldavsko.A220426_111051_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-26 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> [[Súbor: Rafael Mariano Grossi visit Chornobyl NPP (chernuk29) (52031969887).jpg | thumb | alt= Kufre plné monitorovacích prístrojov | Zástupcovia [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] odovzdávajú prístroje diaľkového monitorovania radiácie]] * 36 [[rok]]ov od [[Černobyľská havária|najhoršej jadrovej havárie v histórii]] navštívil oslobodený areál [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyľskej atómovej elektrárne]] šéf [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] [[Rafael Grossi]]. Po stretnutí potvrdil, že úroveň [[Rádioaktívne žiarenie|rádioaktivity]] je normálna a dodal, že po viac ako mesiac trvajúcom výpadku bol diaľkový bezpečnostný monitorovací systém opätovne sprevádzkovaný a ukrajinský regulačný úrad má s ním opäť priame spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Neohrozovali iba seba. Ruskí okupanti v Černobyli hazardovali | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895491/cernobyl-rusko-vojaci-vojna-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spojenie Černobyľskej elektrárne a ukrajinského regulátora sa obnovilo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22889035/spojenie-cernobylskej-elektrarne-a-ukrajinskeho-regulatora-sa-obnovilo | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Zástupcovia medzinárodnej agentúry do Černobyľu priniesli aj nové radiačné monitorovacie zariadenia vysielajúce namerané dáta priamo do jej ústredia vo Viedni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mufson | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stern | meno2 = David L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = IAEA finds normal radioactivity at Chernobyl on disaster’s anniversary | url = https://www.washingtonpost.com/climate-environment/2022/04/26/chernobyl-nuclear-anniversary-radioactivity-inspectors/ | vydavateľ = washingtonpost.com | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> Spojenie s pôvodnými monitorovacími zariadeniami sa stratilo po tom, ako objekt elektrárne obsadili ruskí vojaci.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MAAE: V černobyľskej elektrárni zastavili opravy a údržbu pre únavu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/maae-v-cernobylskej-elektrarni-zasta/618876-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-04-29 }}</ref> Niekoľko dní bola elektráreň aj bez elektrickej energie a na zabezpečenie cirkulácie vody v systéme dlhodobého dochladzovania vyhorených palivových tyčí museli byť využívané záložné dieselové generátory. * V Rusku sa rozmnožili požiare a výbuchy vybraných objektov vojenského charakteru. Po požiari zásobníkov pohonných hmôt na začiatku apríla v [[Belgorod]]e neďaleko štátnej hranice nasledovali incidenty aj vo vnútrozemí [[Rusko|Ruska]]. V meste [[Briansk]] explodovali zásobníky palív a muničný sklad, v meste [[Tver]] vyhorel Ústredný výskumný ústav ruských vzdušných a kozmických síl vyvíjajúci útočné balistické rakety [[9K720 Iskander|Iskander]] či armádne navigačné systémy. Požiar vypukol aj v Dmitrievskej chemickej továrni v meste Kinešma, kde sa vyrábalo palivo pre ruské vojenské rakety. V [[Koroljov]]e zhorela časť Ruského raketového a vesmírneho vedeckého analytického centra vesmírnej agentúry [[Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“|Roskosmos]], zaznamenaný bol aj rozsiahly požiar na letisku pri [[Vladivostok]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Zhoreli kľúčové továrne, sklady aj výskumné centrá. Útočí Ukrajina? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22893850/rusko-je-v-plamenoch-zhoreli-klucove-tovarne-sklady-aj-vyskumne-centra-utoci-ukrajina.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-25 | dátum prístupu = 2022-04-27 }}</ref> : Pri takom množstve nehôd v objektoch významným spôsobom súvisiacich s ruskou schopnosťou viesť vojnu je náhodný vplyv málo pravdepodobný. Ukrajina však útočenie na ruskom území odmietla, oficiálne to ale ani nevyvracala. Britský minister ozbrojených síl k udalostiam otvorene povedal, že prípadné ukrajinské útoky na ruskej pôde mierené na dodávky vojenského materiálu a narúšanie logistiky ruskej armády sú „''absolútne legitímne. Vo vojne musí Ukrajina napádať logistické línie nepriateľa, jeho dodávky palív, muničné sklady''.“<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> * V Moskve sa stretli ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] a [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Témou rokovania bolo otvorenie humanitárneho koridoru z obliehaného Mariupoľa smerom do ukrajinského vnútrozemia. Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] najvyššieho predstaviteľa OSN podrobil kritike zato, že ceste do Moskvy nepredchádzala návšteva Kyjeva, ktorý je v tejto vojne zasiahnutou stranou.<ref name=“UA-spravodaj-26-4“ /> === Streda, 27. apríla 2022 === * V stredu sa nanovo rozbehol útok na oceliareň Azovstaľ v Mariupoli, ktorý stále držala ukrajinská armáda. V komplexe sa ukrývali aj civilisti. Pred týždňom pritom ruský prezident [[Vladimir Putin]] nariadil, aby boli útoky zastavené a komplex podrobený blokáde.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko vydiera plynom, v Podnestersku pokračujú výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22895626/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-plyn.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-27 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Útoky pokračovali aj v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Pondestersku]]. Hlásené boli drony a streľba v blízkosti ruského skladu zbraní a munície. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že nemožno určiť, či v prípade týchto incidentov nejde o operácie pod falošnou vlajkou. Mohlo by ísť o záujem Moskvy nájsť dôvod na otvorenie nového frontu smerom na Odesu, ktorá je navyše stále ohrozená z [[Čierne more|mora]].<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /><ref name=“UA-spravodaj-28-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko tlačí na Donbas a vyhráža sa Európe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22896841/ukrajina-rusko-boje-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Štvrtok, 28. apríla 2022 === [[Súbor: Зустріч Президента України з Генеральним секретарем ООН 40.jpg | thumb | alt= Generálny tajomník OSN sedí za spoločným rokovacím stolom s ukrajinským prezidentom | Stretnutie generálneho tajomníka OSN s ukrajinským prezidentom v Kyjeve]] * Na ceste z Moskvy navštívil Ukrajinu [[Generálny tajomník Organizácie Spojených národov|generálny tajomník OSN]] [[António Guterres]]. Na stretnutí s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]] vyhlásil, že „''Vojna v 21. storočí je absurdná. Vojna je zlo. Vojnu v 21. storočí nemožno v nijakom prípade akceptovať''“.<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> V čase jeho pobytu v [[Kyjev]]e dopadlo na mesto niekoľko rakiet. Rusko potvrdilo, že podniklo raketový útok na Kyjev počas návštevy šéfa OSN.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Slovenský systém S-300 už chráni juh Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897635/ukrajinsky-spravodaj-slovensky-system-s-300-uz-chrani-juh-ukrajiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-29 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> Ukrajinský minister zahraničných vecí túto udalosť okomentoval slovami „''Týmto ohavným činom barbarstva Rusko demonštruje svoj postoj voči Ukrajine, Európe a svetu.''“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OSN je šokovaná "blízkosťou" ruského útoku v Kyjeve počas návštevy Guterresa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22897048/ukrajina-kyjev-rusko-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> === Piatok, 29. apríla 2022 === * Švédske ministerstvo obrany uviedlo, že ruské prieskumné lietadlo [[Antonov An-30]] narušilo vzdušný priestor [[Švédsko|Švédska]] a na krátky okamih aj [[Dánsko|Dánska]]. Na narušenie zareagovali okamžitým vzletom dvoch stíhačiek [[F-16]]. Provokačný incident prišiel v čase, keď Švédsko a Fínsko otvorene hovorili o zvažovaní ich vstupu do štruktúr [[NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko tvrdí, že ruské lietadlo narušilo jeho vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898419/svedsko-tvrdi-ze-ruske-lietadlo-narusilo-jeho-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-30 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okrem Švédska narušilo ruské lietadlo aj vzdušný priestor Dánska | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898844/okrem-svedska-narusilo-ruske-lietadlo-aj-vzdusny-priestor-danska.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinské jednotky zničili železničný most v okupovanej časti Ukrajiny spájajúci polostrov [[Krym (polostrov)|Krym]] s okupovaným mesto [[Melitopoľ]]. Ruská armáda cez tento most zásobovala svoje jednotky na Donbase zbraňami a palivom z [[Krym (republika)|Krymu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Armáda zničila železničný most v Rusmi okupovanej južnej časti Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896877/armada-znicila-zeleznicny-most-v-rusmi-okupovanej-juznej-casti-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-28 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> == Máj 2022 == === Nedeľa, 1. mája 2022 === * Rusko zavŕšilo zhromažďovanie síl na rozsiahlu ofenzívu na východe krajiny. Intenzívne boje na Donbase pokračovali v okolí [[Charkov]]a a mesta Izjum. Ruské jednotky postupne dosahovali menšie územné zisky, ktorými čoraz viac obkľučovali oblasť okolo miest [[Severodoneck]], [[Sloviansk]] a [[Kramatorsk]].<ref name=“UA-spravodaj-28-4“ /> Nad okupovanými mestami ako [[Cherson]] či [[Melitopoľ]] upevňovali svoju vojenskú kontrolu.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Azovstaľ evakuujú, v mestách pribúdajú Leninove sochy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898771/ukrajinsky-spravdaj-azovstal-evakuuju-v-mestach-pribudaju-leninove-sochy.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ukrajinské velenie oznámilo, že Rusko už stratilo približne 24-tisíc svojich vojakov, podľa overených informácií prišlo aj o stovky dôstojníkov, vrátane deviatich generálov. Objavili sa aj správy, že pri ukrajinskom útoku neďaleko Izjumu utrpel zranenia nohy aj náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov, po prezidentovi a ministrovi obrany tretí najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl. Podľa bývalého vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe vysoký počet zabitých dôstojníkov ukazuje na nekompetentnosť ruskej armády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko prichádza o generálov. Prečo sa pohybujú na fronte? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899495/rusko-prichadza-o-generalov-preco-sa-pohybuju-na-fronte.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Tá je totiž založená na prísne hierarchickom systéme velenia, v ktorom je len málo priestoru na nezávislé myslenie alebo rozhodovanie. Prítomnosť vyšších dôstojníkov na bojisku je preto nevyhnutná. Mnohé západné armády fungujú oveľa decentralizovanejším spôsobom, vďaka ktorému môžu na bojisku aj nižší dôstojníci rozhodovať v reálnom čase.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci cielia na ruských generálov, pomáhajú im správy amerických tajných | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902612/ruski-generali-ukrajincom-pri-utokoch-pomahaju-zistenia-tajnych.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Za úspechmi ukrajinskej armády v eliminácii príslušníkov ruského velenia je spravodajská pomoc spriatelených štátov. USA priznali, že Ukrajine poskytujú spravodajské informácie vrátane aktuálnych polôh ruských dôstojníkov. Takáto pomoc prispela aj k lokalizácii a potopeniu krížnika ''Moskva''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina potopila Moskvu aj vďaka informáciám od USA, tvrdia zdroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903257/ukrajina-rusko-vojna-moskva-potopenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref> Úspešnej lokalizácii vysokých dôstojníkov prispieva aj nevhodná taktika a nekryté spôsoby komunikácie používané ruskou armádou.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * V nedeľu sa pod záštitou [[OSN]] a [[Červený kríž|Červeného kríža]] podarilo jednorázovo evakuovať asi sto civilistov z oceliarní Azovstaľ v Mariupoli. Odvezení boli autobusmi do [[Záporožie|Záporožia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Spustili evakuáciu civilistov z mariupoľských oceliarní, Zelenskyj potvrdil prvých sto zachránených | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22898870/spustili-evakuaciu-civilistov-z-oceliarni-v-mariupoli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-01 | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> Ukrajinský prezident uviedol, že zvyšní civilisti sa obávali nastúpiť do evakuačných autobusov v domnienke, že ich odvezú do Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-02-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Izrael pobúrilo, že Rusi vidia žida aj v Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22899819/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-lavrov-putin-zelenskyj-hitler.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-02 | dátum prístupu = 2022-05-02 }}</ref> Vojaci brániaci obliehaný komplex sa podľa svojho vyhlásenia ruským jednotkám takisto nevzdajú. „''Nevieme o nijakom vojakovi z [[Pluk Azov|pluku Azov]], ktorý by sa vrátil zo zajatia ruských síl od roku 2014. S určitosťou ale vieme, že zajatým hrozí mučenie a zabitie. Vzdanie sa neprichádza do úvahy''“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Manželky obrancov Mariupola vyzvali na evakuáciu vojakov, nielen civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898235/manzelky-obrancov-mariupola-vyzvali-na-evakuaciu-vojakov-nielen-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-01 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] povedal, že od začiatku vojny bolo do Ruska evakuovaných milión ľudí. Potvrdili sa tým informácie, že ruské jednotky odviedli do Ruska tisíce civilných Ukrajincov, často proti ich vôli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Od začiatku vojny bolo podľa Lavrova do Ruska evakuovaných viac ako milión ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22898010/od-zaciatku-vojny-bolo-podla-lavrova-do-ruska-evakuovanych-viac-ako-milion-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-30 }}</ref> * Ukrajinské ozbrojené sily opakovane pálili raketovými strelami na Ruskom obsadený [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Pri útokoch bolo zničených niekoľko ruských protivzdušných obranných systémov, jedna komunikačná jednotka a pomocou [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar]] sa v blízkosti ostrova podarilo potopiť dva ruské hliadkové člny. Ostrov, ktorý [[Bitka o Hadí ostrov|sa stal symbolom ukrajinského odporu]], však naďalej zostal pod kontrolou Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-01-5“ /> * [[Ukrajina]] si podľa vlastných vyjadrení udržiava kontrolu nad väčšinou svojho vzdušného priestoru.<ref name=“UA-spravodaj-27-4“ /> Pomáha jej v tom aj systém protivzdušnej obrany [[S-300]], ktorý jej darovalo [[Slovensko]]. Umiestnený bol na juhu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> * [[Poľsko]] darovalo Ukrajine viac ako 200 tankov [[T-72]], ktorých malo prebytok. Poľská armáda ešte predtým uzavrela kontrakt, na základe ktorého v priebehu niekoľkých rokov prezbrojí na americké tanky [[M1 Abrams]].<ref name=“UA-spravodaj-29-4“ /> === Týždeň od 2. do 8. mája 2022 === * Počas tohto týždňa pokračovali ťažké boje na východe Ukrajiny, nepriniesli však žiadne významnejšie územné zisky ani jednej z bojujúcich strán. Ukrajinské jednotky sa v protiofenzíve zameriavali na oblasť okolo Charkova a obsadeného mesta Izjum. Ruské sily sa stále snažili získať kontrolu nad celým územím Donbasu. Pod neustálou paľbou bola oblasť okolo Donecka, rakety Onyx zasiahli armádne logistické centrum na vojenskom letisku v Odese. Raketové útoky cielili aj na kľúčové prvky železničnej infraštruktúry po celej krajine, rakety zasiahli elektrické napájacie stanice v Ľvove a vo Volovci na dôležitej trati cez Karpaty a ďalšie železničné štruktúry. Zasiahnuté boli aj objekty civilného charakteru.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čo chystá Putin na 9. mája a čo vie Orbán o jeho plánoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900809/ukrajina-rusko-spravodaj-putin-orban.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2022-05-06 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-04-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Mariupoli sú opäť ťažké boje, Západ verí, že sankcie zaberú | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22901921/ukrajinsky-spravodaj-utoky-sa-priblizili-k-slovensku-na-ropu-mozno-dostaneme-vynimku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-07 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina sa bojí 9. mája, môže priniesť útoky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902972/ukrajinsky-spravodaj-ukrajina-sa-boji-9-maja-moze-priniest-utoky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-06-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V Azovstali sú stále aj civilisti, šiesty balík sankcií zatiaľ neprešiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903662/ukrajinsky-spravodaj-v-azovstali-su-stale-aj-civilisti-siesty-balik-sankcii-zatial-nepresiel.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Odesu a Sumskú oblasť zasiahlo niekoľko rakiet, tvrdia tamojšie úrady | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904334/odesu-a-sumsku-oblast-zasiahlo-niekolko-rakiet-tvrdia-tamojsie-urady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Raketa zasiahla v Lysyčansku bunker s 90 ľuďmi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904470/raketa-zasiahla-v-lysycansku-bunker-s-90-ludmi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = CNN | odkaz na autora = | titul = Na Odesu boli vypálené štyri ruské riadené strely, tvrdí ukrajinská armáda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904221/na-odesu-boli-vypalene-styri-ruske-riadene-strely-tvrdi-ukrajinska-armada | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Bitka o Charkov by mohla byť v rozhodujúcej fáze | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904170/charkov-je-od-zaciatku-vojny-neustale-ostrelovany | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> [[Súbor: Situation in Mariupol 16 MAY 2022.svg | thumb | alt= Mapa okolia mesta Mariupoľ s vyznačenou oblasťou mimo kontroly ruských vojsk | Areál oceliarní Azovstaľ vzdoruje ruským okupantom]] * Ruská armáda pokračovala v ťažkých krvavých útokoch na oceliarne Azovstaľ v Mariupoli. Pomocou ťažkých zbraní, delostrelectva, rakiet, lietadiel aj palubných diel vojnových lodí jednotky ruskej armády a [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] ničili palebné pozície ukrajinských jednotiek opevnených v tomto metalurgickom komplexe. Rusko tu zrejme využilo aj [[Termobarická zbraň|termobarické]] rakety schopné preniknúť do podzemných priestorov.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /> Ukrajinská vicepremiérka oznámila, že pomocou vyjednávacieho úsilia OSN a Červeného kríža sa z oceliarní podarilo evakuovať všetkých starších ľudí, ženy a deti, dovedna asi 350 civilistov. Ruské ministerstvo obrany potom oznámilo, že operácia s cieľom evakuovať civilistov z Azovstaľu sa skončila.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojaci bojujúci v oceliarňach Azovstaľ nepotvrdili evakuáciu všetkých civilistov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904737/vojaci-bojujuci-v-oceliarnach-azovstal-nepotvrdili-evakuaciu-vsetkych-civilistov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Prezident Volodymyr Zelenskyj však vyhlásil, že bude nasledovať snaha o evakuáciu ranených vojakov a zdravotníkov. Bojaschopní vojaci, ktorých zostalo v komplexe pravdepodobne ešte niekoľko stoviek, vyhlásili, že budú bojovať, kým budú žiť. Zároveň požiadali o vonkajšiu pomoc v ich snažení.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Z Azovstaľu zachránili vyše 300 civilistov, pripravuje sa druhá fáza evakuácií | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904451/z-azovstalu-zachranili-vyse-300-civilistov-pripravuje-sa-druha-faza-evakuacii | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zvyšní vojaci v Azovstale po evakuácii civilistov požiadali o pomoc | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904482/zvysni-vojaci-v-azovstale-po-evakuacii-civilistov-poziadali-o-pomoc | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-08-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Maďarsko blokuje embargo na ruskú ropu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904727/ukrajinsky-spravodaj-na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-budu-aj-ucastnici-invazie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-08 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Bola poškodená [[Fregata (súčasnosť)|fregata]] Admiral Makarov, významné vojenské plavidlo [[Projekt 11356R/M Admirál Grigorovič|triedy Admirál Grigorovič]] [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|ruských námorných síl]] disponujúce riadenými strelami. Fregaty sú určené na boj s ponorkami a na sprevádzanie a ochranu lodných konvojov. Dokážu tiež krycou paľbou chrániť pozemné sily pri vyloďovaní. Loď plaviacu sa v blízkosti [[Bitka o Hadí ostrov|Hadieho ostrova]] následkom zásahu protilodnej strely [[R-360 Neptun|Neptun]] zachvátil požiar.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci vraj zasiahli ďalšiu ruskú loď. Makarov sa pred strelami Neptun neschoval | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22903652/ukrajina-rusko-vojna-lod-admiral-marakov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Okrem toho ukrajinské sily zasiahli a potopili aj menšie vyloďovacie plavidlo projektu Serna.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská vláda tvrdí, že zničila ďalšiu ruskú loď | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904274/ukrajinska-vlada-tvrdi-ze-znicila-dalsiu-rusku-lod | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * V stredu začala s rozsiahlym vojenským cvičením [[Ozbrojené sily Bieloruskej republiky|bieloruská armáda]] s cieľom preveriť svoju pripravenosť. Bielorusko vyhlásilo, že manévre nepredstavujú hrozbu pre žiadnu zo susedných krajín, aj keď invázia Ruska na Ukrajinu sa začala aj z bieloruského územia bezprostredne nadväzujúc na spoločné vojenské cvičenie. [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Alexandr Lukašenko]] označil akúkoľvek vojnu za neprijateľnú. Vyhlásil, že „''špeciálna operácia''“, ktorej po vypuknutí konfliktu vyjadril podporu, sa príliš naťahuje. S Vladimírom Putinom má však podľa vlastných slov dlhodobo vynikajúci vzťah a nazval ho bratom.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lukašenko má pocit, že sa vojna na Ukrajine už ťahá dlho | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22902562/lukasenko-ma-pocit-ze-sa-vojna-na-ukrajine-uz-taha-dlho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Ukrajinská armáda na situáciu reagovala vyhlásením, že kalkuluje aj s takou možnosťou, kedy by sa bieloruské sily do konfliktu aktívne zapojili.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Bělorusko pořádá nečekané manévry. Den předtím Putin instruoval Lukašenka | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/belorusko-cviceni-armada-rusko-vojsko.A220504_074002_zahranicni_ihav | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Podľa správ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby prebehla v Rusku úradná inšpekcia zásob potravín potrebných pre armádu, čo signalizuje prípravu na nábor ďalších ľudí do armády. Objavovali sa špekulácie, že Moskva by mohla pristúpiť k vyhláseniu všeobecnej mobilizácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Rusku prebieha inšpekcia zásob pre armádu. Ide o náznak mobilizácie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22900460/v-rusku-prebieha-inspekcia-zasob-pre-armadu-ide-o-naznak-mobilizacie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Objavili sa aj ďalšie incidenty v [[Podnestersko (neuznaný štát)|Podnestersku]], hlásené boli štyri nové výbuchy. Vojenská posádka tohto separatistického regiónu prešla do stavu bojovej pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojská separatistického Podnesterska sú v režime bojovej pohotovosti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904672/vojska-separatistickeho-podnesterska-su-v-rezime-bojovej-pohotovosti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z moldavského separatistického regiónu Podnesterska hlásia štyri výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904184/z-moldavskeho-separatistickeho-regionu-podnesterska-hlasia-styri-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> * Ukrajinské regionálne úrady vyvíjali snahu evakuovať civilistov z frontových zón z dôvodu, že územia po zabraní ruskými silami podliehali blokáde. Obyvateľom nebolo dovoľované odísť do regiónov kontrolovaných ukrajinskou stranou. Obchody boli pritom prázdne, dovolený nebol ani pohyb zásobovania.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> V okupovaných územiach boli zdokumentované aktivity ruských úradov vedúce k výmene obyvateľstva. Do Ruska boli násilne deportované desaťtisíce ľudí, často až na [[Sibír]] alebo na [[Ďalekovýchodný ekonomický rajón|Ďaleký východ]] do vyslovene „depresívnych regiónov“, v ktorých žijú prevažne nízko vzdelaní ľudia.<ref name=“UA-spravodaj-03-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Moskva oznámila, že z Ukrajiny previezla do Ruska 1,16 milióna ľudí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904484/moskva-oznamila-ze-z-ukrajiny-previezla-do-ruska-1-16-miliona-ludi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> Najmenej tristo obyvateľov Mariupoľa bolo zavlečených až do [[Vladivostok]]u. Bez dokladov a financií je nemožné odtiaľ odísť, miestne úrady im poskytli len útočisko a stravu na ubytovni a začali im prideľovať málo platené pracovné pozície.<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> * Organizácia na ochranu ľudských práv [[Amnesty International]] ako aj ďalšie nezávislé organizácie oficiálne potvrdili, že ruské jednotky v okolí Kyjeva počas okupácie územia páchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve. V dedine Buča a ďalších obciach boli po odchode okupantov nájdené masové hroby, obete mali stopy mučenia, zviazané ruky, strelné rany na zátylkoch. Zdokumentované boli aj prípady opakovaného skupinového znásilňovania žien a dievčat.<ref name=“UA-spravodaj-06-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | titul = Zabíjeli lidi jen tak. Přeživší z Buče popisují teror pod ruskou okupací | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-buca-valka-invaze-valecne-zlociny-zverstva-vrazdeni-civilistu-ruska-armada-vojaci.A220404_101142_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-04-04 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruskí vojaci znásilnili v Buči najmenej 25 žien a dievčat | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22879576/ruski-vojaci-znasilnili-v-buci-najmenej-25-zien-a-dievcat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-05-08 }}</ref> === Pondelok, 9. mája 2022 === ==== Ruské oslavy ==== [[9. máj]] je deň, kedy si v Rusku pripomínajú víťazstvo nad [[Nacizmus|nacizmom]] v [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Tradične sa konajú vojenské prehliadky v [[Moskva|Moskve]] a ďalších veľkých ruských mestách. Tentoraz bola vojenská prehliadka na [[Červené námestie|Červenom námestí]] menšia ako po minulé roky. Súčasťou mal byť aj prelet desiatok lietadiel, okrem iných aj osem stíhačiek typu [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] vo formácii písmena "Z", ktoré sa stalo symbolom ruských jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Prelety však boli zrušené na oslavách po celej krajine s odvolaním na nevhodné počasie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Uvedomuje si Putin, že jeho vládnutie sa končí? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905783/rusko-ukrajina-ukrajinsky-spravodaj-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prelety lietadiel na Deň víťazstva zrušili v celom Rusku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905723/prelety-lietadiel-na-den-vitazstva-zrusili-v-celom-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Na prehliadke sa v rozpore so zvykom z minulých rokov nezúčastnil ani žiadny zahraničný [[štátnik]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Kateřina Havlická, Reuters | odkaz na autora = | titul = Putin je k smrti vyděšený, míní Kyjev o projevu. Zkresluje historii, řekl Fiala | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-ukrajina-ben-wallace-reakce-britanie-vladimir-putin.A220509_103330_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Absentoval aj kľúčový generál, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl [[Valerij Vasilievič Gerasimov|Valerij Gerasimov]], po [[Prezident Ruskej federácie|prezidentovi]] a [[Minister obrany Ruskej federácie|ministrovi obrany]] tretí najvyšší veliteľ [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ruských ozbrojených síl]], ktorý bol údajne zranený útokom ukrajinských síl priamo na frontovej línii.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na vojenskej prehliadke v Moskve nebol kľúčový generál | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905856/na-vojenskej-prehliadke-v-moskve-nebol-klucovy-general | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> V súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]] o tomto dátume špekulovali mnohí analytici, nakoniec však [[Vladimír Putin]] neohlásil žiadny úspech dosiahnutý na Ukrajine ani nevyhlásil Ukrajine oficiálnu [[Vojna|vojnu]], čo by mu umožnilo [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizovať]] mužov po celej krajine a zapojiť ich do aktívnych bojov. Kremeľ tak zotrval na označovaní svojho pôsobenia na Ukrajine ako „''špeciálna vojenská operácia'',“<ref name=“UA-spravodaj-05-5“ /> ktorej ukončenie podmieňuje obsadením celej Ukrajiny až po [[Poľsko|poľské]] hranice.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nezastaví, kým nedosiahne poľskú hranicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904256/rusko-sa-nezastavi-kym-nedosiahne-polsku-hranicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Vladimír Putin vo svojom krátkom príhovore len zopakoval tvrdenia [[Propaganda|propagandy]] z posledných mesiacov – o snahe [[Západný blok|Západu]] napadnúť ruské územia, o nacistoch na Ukrajine a o jej snahe dostať sa k [[Jadrová zbraň|jadrovým zbraniam]] či o tom, že [[Rusko]] muselo vojensky konať a bolo to jediné správne rozhodnutie.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Neprišlo ani na vyhrážky použitia jadrových zbraní, hoci od začiatku konfliktu vysokí ruskí predstavitelia túto tému spomenuli viackrát a podľa vlastných slov prezidenta jadrové systémy boli uvedené do stavu pohotovosti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti, Západ obvinil z nepriateľských krokov | periodikum = ta3.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/229189/putin-nariadil-uvedenie-jadrovych-sil-do-pohotovosti-zapad-obvinil-z-nepriatelskych-krokov | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V prejave nenaznačil ani vidinu stiahnutia ruských síl ani deeskalácie napätia, v platnosti teda zostal aktuálny ruský cieľ obsadiť celý [[Donbas (euroregión)|Donbas]] a prepojiť ruské územia s [[Podnestersko (krajina)|Podnesterskom]], čo by znamenalo odrezanie Ukrajiny od [[Čierne more|čiernomorského]] [[Pobrežie|pobrežia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin opakoval propagandu. Dôležitejšie je, čo na oslavách nepovedal | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905248/ukrajina-putin-vojna-rusko-prehliadka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> Niekdajší ruský premiér Michail Kasjanov označil slová prezidenta Vladimíra Putina za skryté priznanie [[fakt]]u, že Rusko vo vojne zlyháva, pretože neočakávalo taký tuhý odpor a na začiatku bolo uvedené do omylu, čo sa týka postoja radových Ukrajincov k príchodu ruských „''osloboditeľov''.“<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = News | meno = Sky | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin ukradol Rusom Deň víťazstva. Jeho koniec sa blíži, tvrdí bývalý premiér | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905589/putin-ukradol-rusom-den-vitazstva-jeho-koniec-sa-blizi-tvrdi-byvaly-premier | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> ==== Udalosti dňa ==== * [[Volodymyr Zelenskyj]] informoval, že [[Ukrajina]] odoslala druhú polovicu vyplneného dotazníka pre vstup do [[Európska únia|Európskej únie]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina odoslala druhú časť dotazníka pre vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905858/ukrajina-odoslala-druha-cast-dotaznika-pre-vstup-do-unie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Stalo sa tak symbolicky na [[Deň Európy]]. Formulár dotazníka do [[Kyjev]]a priniesla osobne [[Predseda Európskej komisie|predsedníčka Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] [[8. apríl]]a potom, ako Ukrajina [[28. február]]a oficiálne požiadala o vstup do EÚ.<ref name= “prihlaska EU“ /> Dotazník slúži na vyhodnotenie politických a hospodárskych prístupových kritérií. Šéfka eurokomisie vyhlásila, že [[Európska komisia]] žiadosť posúdi a bude sa usilovať predložiť svoju odpoveď v júni. V prípade kladného stanoviska a súhlasu všetkých [[Členovia Európskej únie|členských štátov EÚ]] Ukrajina oficiálne získa štatút kandidátskej krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = EÚ odpovie na ukrajinskú žiadosť o členstvo v júni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905541/eu-odpovie-na-ukrajinsku-ziadost-o-clenstvo-v-juni | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Ukrajinu následne čaká zdĺhavý proces prístupových rokovaní a plnenia škály kritérií, Kyjev však v danej situácii za životne dôležitú pokladá už aj záruku miestenky v EÚ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina chce záruku miestenky v EÚ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908355/ukrajina-chce-zaruku-miestenky-v-eu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Vo [[Varšava|Varšave]] chcel ruský veľvyslanec v Poľku Sergej Andrejev položiť veniec k pomníku [[Sovietska armáda|sovietskych vojakov]]. Tam ho však čakala skupina demonštrantov proti vojne na Ukrajine, ktorá mu v tom zabránila. Prinesený veniec mu vytrhli a zničili, [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanca]] s pokrikmi „''fašista''“ a „''vrah''“ poliali červenou farbou. Od fyzického napadnutia ho uchránila ochranka a neskôr privolaná [[polícia]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského veľvyslanca obliali vo Varšave červenou farbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905562/polsko-rusko-velvyslanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kotoučová | meno = Ditta | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Ruského ambasadora v Polsku polili rudou barvou. Fašista, křičeli demonstranti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-invaze-valka-polsko-ukrajina-velvylsanec-sergej-andrejev.A220509_125143_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> [[Súbor: Shestovytsia after battle, 19 April 2022 (03).jpg | thumb | alt= Pyrotechnik so svojím psom vyhľadávajú a zneškod§ujú nevybuchnutú leteckú bombu | Pes Patron s pyrotechnikom čistia oblasť od nevybuchnutej munície v Charkovskej oblasti]] [[Súbor: Explosive ordnance disposal in Chernihiv Oblast, 30 April 2022.webm | thumb | alt= Video z vyhľadávania a zneškodňovania nevybuchnutej munície | Pes Patron pomáha pri odmínovaní oslobodených území]] * Ukrajinský prezident udeľoval vojenské vyznamenania. Medailou ocenil aj pyrotechnika Mychajla Iljeva aj s jeho psom ''Patronom'', ktorý od začiatku ruskej invázie pomohol nájsť vyše dvestotridsať [[Mína (výbušná nálož)|mín]] a ďalšiu nevybuchnutú [[Munícia|muníciu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj ocenil medailou psa, ktorý pomohol nájsť dvesto mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905073/zelenskyj-ocenil-medailou-psa-ktory-pomohol-najst-dvesto-min | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-14 }}</ref> === Týždeň od 9. do 15. mája 2022 === * Situácia na Ukrajine sa pozvoľna zmenila, mobilná fáza vojny sa definitívne skončila. Konflikt sa preklopil do novej a dlhej fázy, takzvanej opotrebovacej vojny s fakticky stabilnou frontovou líniou, kedy rozhoduje schopnosť starostlivo plánovať svoje zdroje, dlhodobo nahrádzať zničenú techniku a dopĺňať živé sily.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko prišlo pri útoku na most o prápor aj obrnené vozidlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909886/ukrajinsky-spravodaj-rusko-prislo-pri-utoku-na-most-o-prapor-aj-obrnene-vozidla.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Reznikov: Rýchly koniec vojny s Ruskom nie je v dohľade | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910119/reznikov-rychly-koniec-vojny-s-ruskom-nie-je-v-dohlade | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne prišlo už o tretinu svojich pozemných síl zapojených do ofenzívy. Za uplynulé týždne sa pritom ruskej armáde nepodarilo dosiahnuť výraznejšie územné zisky a zápasí s vysokou mierou opotrebovania.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina oslavuje Eurovíziu, Rusko poslalo chemický pozdrav | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22910910/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-eurovizia-zelenskyj-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-15 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Briti neočakávajú zrýchlenie ruského postupu na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910647/briti-neocakavaju-zrychlenie-ruskeho-postupu-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Na východe Ukrajiny pokračovala ruská ofenzíva, agresor sa snažil preraziť ukrajinskú obranu. Pokračovali aj raketové útoky po celej Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> Ruské sily sa tiež zameriavali na ničenie letísk a odstavenie ukrajinského letectva vrátane dronov.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> Zničili jeden protivzdušný obranný systém S-300 v Charkovskom regióne a [[radar]]ovú stanicu kúsok od Odesy.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fínsko chce do NATO a Rusi znovu spomínajú jadrovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22908791/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-finsko-nato-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> :Ruská armáda pri meste Izjum síce pomaly, ale postupovala s cieľom dostať do obkľúčenia mestá Severodoneck a Lysyčansk. Postup spomaľovala aj rieka Siverskyj Donec, kde ukrajinská armáda úspešne ničila [[Pontónový most|pontónové mosty]] nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Filo | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Tri správy ukazujú, že sa Rusom darí menej, ako by chceli | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22907884/ukrajinsky-spravodaj-tri-spravy-ukazuju-ze-sa-rusom-dari-menej-ako-by-chceli.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-11 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové posilují ochranu hranic, Ukrajinci je deptají ničením pontonových mostů | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-boje-donbas-azovstal-bilohorivka.A220513_070839_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Celkovo bolo zničených sedemdesiat kusov bojovej techniky, pričom časť vlastného vybavenia zničila aj samotná ruská armáda, aby sa nedostalo do rúk ukrajinských jednotiek.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Nová fáza invázie sa nevyvíjala podľa ruských predstáv ani severovýchodne od Charkova. Ukrajincom sa tu podarilo na viacerých miestach zatlačiť Rusov až k štátnej hranici. Ruská armáda pritom pri ústupe za sebou ničila mosty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kyjev tvrdí, že Rusi ničia mosty v snahe zabrániť protiútokom | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904136/kyjev-tvrdi-ze-rusi-nicia-mosty-v-snahe-zabranit-protiutokom | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci u Charkova dosáhli ruských hranic. Rusko ostřeluje Doněckou oblast | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-ukrajinske-jednotky-vytlacily-ruske-sily-dosahly-hranic.A220516_064528_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Samotný Charkov už fakticky prestal byť frontovým mestom, nakoľko sa dostal mimo dosah dostrelu nepriateľských pozemných síl.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Toto druhé najväčšie mesto Ukrajiny bolo pritom Rusmi považované za ľahký cieľ, keďže leží blízko hraníc a prevláda tu ruskojazyčné obyvateľstvo. Nedobytie Charkova sa pre Vladimíra Putina stalo druhou výraznou prehrou po tom, čo sa ruské jednotky museli stiahnuť z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Po Kyjeve prehrávajú Rusi ďalší veľký boj, Ukrajina ich vytláča k hraniciam | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909824/ukrajina-vojna-rusko-charkov-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Rusi pokračovali v bombardovaní komplexu oceliarne Azovstaľ v Mariupoli, kde vzdorovali poslední obrancovia.<ref name=“UA-spravodaj-12-5“ />. Po úspešnej evakuácii civilistov v uplynulom týždni ďalšie rokovania o evakuácii a výmene aspoň ťažko zranených bojovníkov zamrzli. Loď na evakuáciu ponúklo začiatkom mája aj [[Turecko]], pričom sa zaručovalo, že evakuovaní vojaci by až do skončenia vojny do ďalších bojov nezasiahli. Ruskí predstavitelia to však odmietli a vyzvali prezidenta Ukrajiny, aby v oceliarňach vyhlásil lokálnu [[Kapitulácia |kapituláciu]].<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> Samotné mesto Mariupoľ zostalo po viac ako dvojmesačnom bombardovaní v troskách. Niektorí obyvatelia, ktorí zostali v meste, pristúpili na spoluprácu s ruskými okupačnými silami výmenou za potraviny.<ref name=“UA-spravodaj-15-5“ /> * Podľa britského ministerstva obrany sa ruskej armáde začala míňať presne navádzaná munícia, čo viedlo k čoraz častejšiemu využívaniu nepresných rakiet a bômb. Takýto spôsob ostreľovania však pôsobí oveľa ničivejšie voči civilným cieľom.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusku sa míňa presne navádzaná munícia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22905156/rusku-sa-mina-presne-navadzana-municia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Ukrajinské zdroje informovali, že zničili už dva najmodernejšie ruské tanky [[T-90|T-90M]], ktoré ruská armáda do bojov nasadila len pred niekoľkými týždňami.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /> Na rozdiel od predošlých generácií má tento tank prakticky všetky funkcie ako moderné západné tanky. Odhaduje sa, že ruské pozemné sily disponujú iba dvadsiatimi kusmi tankov T-90M.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojna si vyberá daň na niektorých najschopnejších ruských jednotkách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22904113/vojna-si-vybera-dan-na-niektorych-najschopnejsich-ruskych-jednotkach | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pešková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské síly zničily nejnebezpečnější ruský tank, armáda jich má jen 20 | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/t-90-valka-na-ukrajine-tanky-rusko-znicene.A220505_081459_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-05 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po zásahu ukrajinskou strelou bola ťažko poškodená 95m dlhá loď ''Vsevolod Bobrov'', jedno z najmodernejších plavidiel ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], ktoré bolo do činnej služby uvedené len minulý rok v auguste. Loď mierila k [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadiemu ostrovu]], kde viezla posily vrátane systému protivzdušnej obrany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hendlingerová | meno = Natálie | autor = | odkaz na autora = | titul = V Černém moři hoří další ruská loď, tvrdí Ukrajinci. Rusko mlčí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/lod-pozar-utok-cerne-more-ukrajina-rusko-valka.A220512_230338_zahranicni_hend | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-12 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Plavidlá stratené v Čiernom mori nemohlo Rusko nahrádzať, pretože prieliv [[Bospor]] zostával uzavretý pre všetky vojnové lode okrem tureckých.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruská Čiernomorská flotila je stále schopná zasahovať ukrajinské ciele | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22896157/ruska-ciernomorska-flotila-je-stale-schopna-zasahovat-ukrajinske-ciele | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] sa prostredníctvom [[telemost]]a prihovoril slovenským [[Poslanec|poslancom]]. Nešlo pritom o jeho klasický prejav, aké predtým predniesol po parlamentoch sveta, kde za účelom motivovania zákonodarcov k pomoci Ukrajine využíval rétoriku zahanbovania a výčitiek. V [[Národná rada Slovenskej republiky|slovenskom parlamente]] najmä ďakoval za poskytnutú vojenskú a humanitárnu pomoc. Pripojil aj varovanie, že sa už nesmie zopakovať [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|história roku 1968]], počas ktorého do [[Československá socialistická republika|Československa]] Moskva poslala sovietske tanky a vojaci napokon okupovali československé územie viac ako 20 rokov. Ukrajinský prezident je pri vystúpeniach v národných parlamentoch známy tým, že k ruskej invázii na Ukrajine hľadá paralely v histórii jednotlivých štátov, ktorým sa prihovára.<ref name=“UA-spravodaj-10-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni sú krok od NATO, pre Litvu je Rusko teroristický štát | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22906536/ukrajinsky-spravodaj-fini-su-krok-od-nato-pre-litvu-je-rusko-teroristicky-stat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> V príhovore tiež naznačil, ktorým smerom by mohla byť poskytnutá ďalšia pomoc. Spomenul najmä potrebu obranných lietadiel a vrtuľníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nesmieme dopustiť, aby sa zopakoval rok 1968. Top výroky z príhovoru Zelenského | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906324/zelenskyj-narodna-rada-prihovor-najdolezitejsie-body.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> :Zelenského príhovor odignorovala značná časť poslancov slovenského parlamentu. V sále neboli členovia hnutia [[REPUBLIKA|Republika]], väčšina poslancov [[SMER – sociálna demokracia|Smeru]] a niektorí nezaradení poslanci. Chýbali aj minister hospodárstva [[Richard Sulík]] zo [[SaS]] a minister práce [[Milan Krajniak]] zo [[Sme rodina]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Keď Zelenskyj rečnil, Fico, Sulík aj Čaputová mali iný program | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22906640/zelenskyj-volodymyr-slovensko-bratislava-prihovor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-10 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Predseda Smeru [[Robert Fico]] už vopred slovami „''Nebudem počúvať človeka, ktorý klame na dennej báze''" avizoval, že na videohovore nebude prítomný.<ref name=“UA-spravodaj-09-5“ /> * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že je pripravený rokovať s Vladimirom Putinom. Zároveň naznačil predstavu budúceho usporiadania obsadených území. „''Chcem hovoriť len s ním, bez nejakých prostredníkov. Krym ako súčasť Ruska neuznám. Nech má autonómiu, svoj parlament, ale v rámci Ukrajiny''.“<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> * Na Ukrajine sa začali prvé [[Súd|súdne]] procesy so zajatými ruskými vojakmi obvinených z [[Vražda|vrážd]] civilistov. Prvým súdeným bol Vadim Šišimarin, iba 21-ročný ruský tankista, ktorý 28. februára pri ústupe zastrelil neozbrojeného civilistu v regióne Sumy. Dôvodom vraždy mala byť obava, že ho muž nahlási ukrajinskej armáde. Za skutok mu hrozilo 10 až 15 rokov väzenia alebo doživotie.<ref name=“UA-spravodaj-11-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajine sa začal prvý súd s ruským vojakom obvineným z vojnového zločinu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22909532/na-ukrajine-sa-zacal-prvy-sud-s-ruskym-vojakom-obvinenym-z-vojnoveho-zlocinu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> Obvinený súhlasil s tým, že pristúpi k dohode o vine a treste, v rámci ktorej sa priznal k porušeniu vojnového práva a zvyklostí vedenia vojny.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> [[Prokuratúra (štátne zastupiteľstvo)|Prokuratúra]] v [[Kyjev]]e aktuálne eviduje viac ako 11-tisíc možných [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]],<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /> pričom pri ich dokumentovaní pomáhajú aj nezávislé medzinárodné expertné tímy, medzi inými aj zo Slovenska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Jakubčo | meno2 = Jozef | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Slováci im berú DNA, môžu tak nájsť zločincov. Telá ruských vojakov nik nechce | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22900888/rusko-vojaci-ukrajina-vojna-tela-buca-irpin-kyjev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný príbeh ruského vojaka (reportáž z Ukrajiny) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RK7mD8F/posledny-pribeh-ruskeho-vojaka-reportaz-z-ukrajiny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> Vlastné vyšetrovanie možných vojnových zločinov zahájil aj [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začal soud s Rusem obviněným ze zabití civilisty. První od začátku invaze | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/soud-kyjev-ukrajina-vojak-zabiti-civilista.A220513_120315_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-13 | dátum prístupu = 2022-05-15 }}</ref> * Podľa správy vydanej mimovládnou organizáciou [[Human Rights Watch]] obe strany vojnového konfliktu používali zakázanú [[Kazetová munícia|kazetovú muníciu]]. Tento typ striel sa vo vzduchu rozpadne na množstvo menších kusov „submunície“, ktorá pri prvom náraze nemusí explodovať. V takom prípade môže fungovať ako nášľapná [[Mína (výbušná nálož)|mína]]. Rusko malo opakovane použiť najmenej šesť typov kazetovej munície aj pri útokoch na obytné domy, nemocnice a školy, pričom zdokumentované sú stovky prípadov. Ukrajinské jednotky mali preukázateľne nasadiť tento typ munície aspoň raz. Ani jedna zo strán konfliktu použitie takejto munície nepoprela, zároveň však nefigurujú v medzinárodnom dohovore o zákaze kazetovej munície podpísanom v roku 2008.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakázanú kazetovú muníciu používajú armády Ruska aj Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22908393/zakazanu-kazetovu-municiu-pouzivaju-armady-ruska-aj-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> === Týždeň od 16. do 22. mája 2022 === [[Súbor: Кадры сдачи последних боевиков Азова с Азовстали 006.png| thumb | alt= Obrancovia Azovstaľu sa vzdávajú ruským vojskám | Osobná prehliadka zajatých bojovníkov z Azovstaľu]] * Skončilo sa 82 dní dlhé obliehanie prístavného mesta [[Mariupoľ]], keď ukrajinský generálny štáb v pondelok oznámil, že ukrajinskí vojaci v Mariupoli naplnili svoju bojovú misiu a nariadil obrancom poslednej bašty ukrajinského odporu, tamojšieho metalurgického komplexu Azovstaľ, aby prestali klásť odpor ruským útokom a zachránili si tak svoje životy.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V priebehu týždňa sa ruským silám postupne vzdali všetci vojaci, pričom v oceliarňach sa skrývali príslušníci pluku Azov, národnej gardy, námornej pechoty, pohraničníkov, polície, teritoriálnej obrany a dobrovoľníci. Medzi prvými zajatými boli desiatky zranených, aj ťažko.<ref name=“idnes mariupol“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Začala evakuace obránců Azovstalu, míří na Rusy okupovaná území | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/azovstal-ukrajina-obranci-evakuace-donecka-lidova-republika.A220516_235201_zahranicni_akp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-18-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Výmenu vojakov z Azovstaľu môže Rusko zablokovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22914115/ukrajinsky-spravodaj-vymenu-vojakov-z-azovstalu-moze-rusko-zablokovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ako poslední zložili v piatok zbrane vojaci pluku Azov a to až po priamom rozkaze z centrálneho veliteľstva.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = AFP | odkaz na autora = | titul = Kyjev nariadil zostávajúcim ukrajinským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ zastaviť boje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916127/kyjev-nariadil-zostavajucim-ukrajinskym-jednotkam-v-oceliarnach-azovstal-zastavit-boje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Tento pluk, ktorý vznikol z [[Športový chuligán|futbalových chuligánov]], no postupne prešiel očistou od radikálov a otvorených neonacistov, v roku 2014 vytlačil z mesta proruských separatistov a uchránil tak kľúčový ukrajinský prístav pred okupáciou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Poručík Azova: Rokovať s ruskými zvermi nemá zmysel, ukázali sme, ako sa im postaviť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22905495/rusko-ukrajina-vojna-prapor-azov-mariupol-azovstal.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-09 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Ruské velenie následne oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňami, pričom bolo celkovo zajatých viac ako 2000 ukrajinských bojovníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že prevzalo kontrolu nad oceliarňou Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916506/rusko-oznamilo-ze-prevzalo-kontrolu-nad-oceliarnou-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vyše 1900 ukrajinských vojakov z Azovstaľu sa už vzdalo, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916015/vyse-1900-ukrajinskych-vojakov-z-azovstalu-sa-uz-vzdalo-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Rusko týmto získalo pod svoju kontrolou celé mesto, v ktorom pred vojnou žilo takmer pol milióna obyvateľov. Viac ako 200 tisíc z nich však pred vojnou ušlo, ďalšie desaťtisíce obyvateľov následkom bojov zomreli. Len v troskách divadla zasiahnutého raketou zahynulo okolo 600 civilistov. Celé mesto zostalo ležať v troskách, poškodená alebo zničená bola väčšina budov a ciest, v meste sa bude musieť nanovo vybudovať plynofikácia a ďalšie siete nevyhnutné pre jeho obývateľnosť. Podľa mestskej správy obnova potrvá prinajmenšom dva roky za predpokladu, že Rusi na to budú mať potrebné zdroje a kvalifikované sily.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi Mariupoľ neobnovia, nemajú na to | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22917567/rusko-ukrajina-spravodaj-zelenskyj-zelenska-putin-mariupol.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boj o Azovstaľ sa skončil. Po Mariupoli môže Rusko posilniť ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912580/azovstal-mariupol-ukrajina-vojna-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> V dôsledku ostreľovania [[priemysel]]ného komplexu Azovstaľ mohlo dôjsť aj k vážnym ekologickým škodám, mohli byť totiž poškodené obrovské zásobníky koncentrovaného roztoku [[sírovodík]]a.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> [[Súbor: UK-MOD-Ukraine-2022-05-22.jpg| thumb | alt= | Prehľadná mapka Rusmi kontrolovaných území]] : Strata Mariupoľa bola pre [[Ukrajina|Ukrajinu]] prvou väčšou porážkou tejto invázie. Naopak pre [[Rusko]] ide o kľúčové víťazstvo v snahe vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným [[Krym (republika)|Krymom]], okupovanými územiami vo východnej časti Ukrajiny a štátnym územím Ruska.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rokovania zamrzli, Rusi dosiahli na juhu víťazstvo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22912866/ukrajinsky-spravodaj-rusi-dosiahli-na-juhu-vitazstvo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Zmyslom dlhého vzdorovania presile agresora bolo viazanie významného počtu ruských jednotiek, ktoré sa nemohli presunúť a pôsobiť inde.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusom došli rezervy, Fíni aj Švédi chystajú prihlášky do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911724/ukrajinsky-spravodaj-rusom-dosli-rezervy-fini-aj-svedi-chystaju-prihlasky-do-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Ukrajinské velenie vďaka tomu získalo kriticky dôležitý čas na vytvorenie rezerv, preskupenie síl, výcvik ďalšieho personálu a prísun množstva zbraní od zahraničných partnerov. Obrancovia Mariupoľa tak nepriamo pomohli odraziť útoky na Kyjev a zastaviť postup v Záporožskej a Doneckej oblasti. Plnením úloh stanovených centrálnym velením na seba naviazali až 17 práporových taktických skupín nepriateľa, čo predstavovalo až 20 000 ľudí. Podľa údajov ukrajinského ministerstva obrany až 10% všetkých ruských strát bolo zaznamenaných v Mariupoli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Ukrinform,TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský minister ocenil zásluhy obrancov Mariupoľa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912531/ukrajinsky-minister-ocenil-zasluhy-obrancov-mariupola | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref name=“idnes mariupol“ /> * Ukrajina deklarovala záujem vymeniť zajatých vojakov z Azovstaľu za ruských vojenských zajatcov, ruská [[Štátna duma]] však k takémuto postupu namietala. Prikláňala sa skôr k názoru, že najmä zajatci z pluku Azov musia čeliť súdnemu tribunálu, pričom sa hovorilo aj o treste smrti. Ruskí predstavitelia a štátne médiá sa totiž dlhodobo snažili vykresľovať bojovníkov z Azovstaľu ako neonacistov a zločincov, boj s ktorými udávali za hlavné poslanie celej vojenskej operácie na Ukrajine.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Osud ukrajinských vojakov z oceliarne Azovstaľ vzbudzuje obavy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22917258/osud-ukrajinskych-vojakov-z-oceliarne-azovstal-vzbudzuje-obavy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský parlament rokuje o zákaze výmeny ukrajinských vojakov z pluku Azov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22912681/rusky-parlament-rokuje-o-zakaze-vymeny-ukrajinskych-vojakov-z-pluku-azov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Americký Inštitút pre štúdium vojny skonštatoval, že Rusko sa pomaly vzdalo cieľa na rozsiahle obkľúčenie ukrajinských jednotiek od [[Doneck]]a až po Izjum. Obkľúčenie ukrajinskej armády na Donbase totiž zlyhávalo a aj prognóza vývoja do ďalších týždňov nenasvedčovala obratu situácie. Ukrajinská armáda začala v Izjume s protiofenzívou a postupovala aj na mesto Lyman, ktoré je dôležitým železničným uzlom. Novým cieľom agresora sa preto stalo postupné dobytie zvyšku Luhanskej oblasti. Situácia bola zložitá aj pre Ukrajinu, no plánovanie a dodávky zbraní zo zahraničia jej prinášali náskok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zničené mosty a hlúpe vedenie brzdia ruský postup na Donbase | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22911892/ukrajina-vojna-rusko-luhansk-charkov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-16 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Podľa šéfa charkivskej regionálnej vojenskej správy ukrajinská armáda začala protiofenzívu v Izjume | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910384/podla-sefa-charkivskej-regionalnej-vojenskej-spravy-ukrajinska-armada-zacala-protiofenzivu-v-izjume | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-21 }}</ref> * Po páde Mariupoľa sa ruské ozbrojené sily zamerali najmä na Donbas. Svoje sily sústreďovali najmä v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]], kde sa snažili zničiť ukrajinské opevnené pozície delostreleckými a leteckými útokmi. Výraznejší pokrok však nedosiahli.<ref name=“UA-spravodaj-16-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Fíni nechcú základne NATO, ruskí velitelia končia vo funkciách | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22915133/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-19 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> Pomalý postup svojich vojsk Rusko vynahradzovalo zosilnením ostreľovania.<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> * Rusko nedosiahlo zásadné zisky ani v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Mestá [[Severodoneck]] a [[Lysyčansk]] a ich okolie zahŕňajúce niekoľko obcí, dovedna asi desatina Luhanskej oblasti, zostávali aj naďalej pod kontrolou ukrajinských síl.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> Agresor sa v snahe zabrať aj tieto územia sústredil na obsadenie cesty spájajúcej tieto mestá so zvyškom Ukrajiny s vidinou ich úplného obkľúčenia,<ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /> pričom zničil aj most medzi nimi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * V [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]] sa stupňovali protiútoky ukrajinskej armády. Aj keď bitka o [[Charkov]] sa už podľa ukrajinských úradov skončila, ruská armáda sa snažila udržať svoje pozície v snahe zabrániť ukrajinským jednotkám dostať sa na dostrel k ruskému mestu [[Belgorod]], kľúčovému logistickému uzlu ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> * Viaceré miesta v [[Černihivská oblasť|Černihivskej]] a [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] čelili rozsiahlym útokom delostrelectvom a mínometmi, ruské strely zasiahli [[Dnepropetrovská oblasť|Dnepropetrovskú]] aj [[Ľvovská oblasť|Ľvovskú oblasť]], tu sa však väčšinu prichádzajúcich rakiet podarilo zostreliť.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-18-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * V Rusmi okupovanom meste [[Enerhodar]] v [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]] bol zaznamenaný útok ukrajinského odboja nástražným výbušným zariadením. Zranenia utrpel okupantmi dosadený šéf správy mesta a členovia jeho ochranky.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> * Na cestách vedúcich z obsadenej Chersonskej oblasti okupanti kládli míny s cieľom zabránili civilistom v úteku na územia kontrolované ukrajinskými úradmi.<ref name=“UA-spravodaj-22-5“ /> [[Súbor: Suomen ja Ruotsin suurlähettiläät jättävät kiinnostuksenosoituksensa Natoon liittymisestä - 52082038874.jpg| thumb | alt= Zástpcovia národov s prihláškami v rukách pózuú fotografom v spoločnosti generálneho tejomníka | Zástupcovia Švédska a Fínska odovzdali generálnemu tajomníkovi [[NATO]] prihlášky na členstvo v Aliancii]] * [[Švédsko]] a [[Fínsko]] v stredu podniklo kľúčový krok na ceste k členstvu v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancii]], keď v [[Brusel]]i spoločne odovzdali do rúk jej [[Generálny tajomník NATO|generálneho tajomníka]] žiadosti o prijatie. Ich prijatie musia schváliť zástupcovia všetkých členských krajín a toto následne [[Ratifikácia|ratifikovať]] ich parlamenty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kotoučová | meno2 = Ditta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Švédsko a Finsko podaly v centrále NATO žádost o vstup do Aliance | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-finsko-nato-severoatlanticka-aliance-vstup-zadost-jens-stoltenberg-turecko.A220518_081154_zahranicni_tbr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> [[Turecko|Turecký]] prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] už skôr uviedol, že členstvo týchto krajín podporí len po splnení špecifických podmienok. Problém mal najmä z vlastných vnútropolitických dôvodov. Do oboch krajín totiž často utekali opoziční členovia [[Kurdi|kurdských]] organizácií ako je [[Strana kurdských pracujúcich]] či Revolučný front ľudového oslobodenia, ktoré Turecko považuje za teroristické organizácie.<ref name=“UA-spravodaj-13-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Turecko je ochotné diskutovať o vstupe Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22910519/turecko-je-ochotne-diskutovat-o-vstupe-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> : Fínsko aj Švédsko zároveň vyhlásilo, že nechcú na svojom území teraz ani po získaní členstva povoliť rozmiestňovanie jadrových zbraní ani budovanie vojenských základní NATO.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> Hlava ruskej diplomacie [[Sergej Lavrov]] povedal, že vstup týchto krajín do NATO prakticky žiadnu zmenu neprinesie,<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> no ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] v tejto súvislosti vyhlásil, že [[Rusko]] vytvorí nové základne na západe svojho územia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V reakcii na expanziu NATO vytvoríme nové základe na západe Ruska, uviedol Šojgu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22916058/v-reakcii-na-expanziu-nato-vytvorime-nove-zaklade-na-zapade-ruska-uviedol-sojgu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-05-30 }}</ref> * Podľa zistení britského ministerstva obrany Rusko v uplynulých týždňoch prepustilo niekoľko vysokopostavených vojenských veliteľov. Funkcie boli okrem iných zbavení veliteľ Čiernomorskej flotily viceadmirál Igor Osipov pravdepodobne za stratu krížnika Moskva, či generálporučík Sergej Kisel, veliteľ elitnej 1. gardovej tankovej armády, pre neúspešný pokus o dobytie Charkova.<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /> * Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak potvrdil, že mierové rokovania s Ruskom sa zastavili, nakoľko Rusko podľa neho neprejavilo žiadne porozumenie pre aktuálnu situáciu na Ukrajine. Vyhlásil, že rokovania slúžili Moskve len ako propaganda voči vlastnému národu, pričom reálne riešenie konfliktu nehľadali.<ref name=“UA-spravodaj-17-5“ /> === Týždeň od 23. do 29. mája 2022 (Štvrťrok trvania invázie) === * Tri mesiace trvania [[Invázia (vojenstvo)|Invázie]] nepriniesli Rusom podľa vyjadrenia britskej vojenskej spravodajskej služby očakávané zisky, naproti tomu zaznamenali straty porovnateľné s 9 rokov trvajúcimi [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|bojmi v Afganistane]]. Príčinu prisudzovali nevhodnej [[Vojenská taktika|taktike]], obmedzenej vzdušnej podpore, slabej flexibilite velenia či opakovaniu predošlých chýb.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko číta Orwella opačne ako zvyšok sveta. Vidí úpadok liberalizmu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918687/ukrajina-spravodaj-rusko-vojna-orwell-1984.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda vzdala snahu o rozsiahle obkľúčenie ukrajinských obrancov na [[Donbas (euroregión)|Donbase]], úplne zastavili svoj postup v smere na [[Sloviansk]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda sa vzdala snahy o široké obkľúčenie ukrajinskej obrany na východe | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920196/ruska-armada-sa-vzdala-sa-snahy-o-siroke-obklucenie-ukrajinskej-obrany-v-doneckej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Namiesto toho sa zamerala na obkľúčenie menších časti ukrajinských jednotiek s cieľom dosiahnuť síce menšie, ale istejšie územné zisky.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nechcem už počuť o Putinovej tvári, odkázala šéfka europarlametu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22920561/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-davos-putin-heger.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Boje o Donbas vyhrajú staré zbrane. Rusi majú veľké straty, no poučili sa | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922247/ukrajina-donbas-severodoneck-zbrane-rusko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají. Začíná třetí, dlouhodobá fáze války na Ukrajině | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-zakopova-valka-treti-faze-severodoneck-slovjansk.A220523_081520_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Za týmto účelom ruská armáda spolu so separatistickými bojovníkmi zhromažďovala sily na lokálne útoky smerujúce k obkľúčeniu ukrajinských jednotiek v okolí [[Severodoneck]]a a Lysyčanska.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Boje sa priblížili ku kľúčovému mestu Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920589/boje-sa-priblizili-ku-klucovemu-mestu-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-24-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: V troskách jedinej budovy v Mariupoli našli takmer dvesto tiel | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22919372/ukrajinsky-spravodaj-civilistov-z-obliehaneho-severodonecka-nedokazu-evakuovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-24 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Samotné mesto Severodoneck bolo pod neustálou mohutnou paľbou,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Situácia v Luhanskej oblasti sa zhoršuje, Rusi zintenzívňujú útoky na Severodoneck | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22919918/situacia-v-luhanskej-oblasti-sa-zhorsuje-rusi-zintenzivnuju-utoky-na-severodoneck | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> očakávalo sa jeho úplné zničenie. Len takouto cestou úplného ničenia dokázal agresor postupovať, aj to len o stovky metrov, nanajvýš jednotky kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi sa začínajú zakopávať, boli pripravení iba na krátku vojnu. Zlyháva aj ofenzíva v Donbase? | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918107/rusko-donbas-ukrajina-vojna.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> [[Evakuácia|Evakuačné]] trasy z mesta boli prerušené, pričom tam podľa odhadov zostalo či uviazlo asi pätnásťtisíc obyvateľov.<ref name=“UA-spravodaj-24-5“ /> Boli zaznamenané prípravy na útok aj na mesto [[Sloviansk]], čiastočne chránené prírodnou prekážkou v podobe rieky Siverskyj Donec.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> Ukrajinská armáda priznala stratu mesta Lyman.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko si v Donbase pripisuje zisky, Naď prirovnal Putina k Hitlerovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22922579/ukrajinsky-spravodaj-rusko-si-v-donbase-pripisuje-zisky-nad-prirovnal-putina-k-hitlerovi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * V [[Azovské more|Azovskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]] pokračovalo ruské námorníctvo v blokovaní plavby všetkých civilných lodí. Zablokované boli tiež [[prístav]]y, čo bránilo vývozu ukrajinského [[Obilniny|obilia]]. Toto konanie nastoľovalo obavy z možného vyvolania svetovej [[Potravina|potravinovej]] krízy.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> * Rusi tiež posilňovali jednotky, aby mohli obnoviť útok v smere na [[Záporožie]], objavili sa aj [[Raketa (zbraň)|raketové]] útoky na toto mesto.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ruské rakety zasiahli Záporožie, zomrel jeden človek | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22920119/ruske-rakety-zasiahli-zaporozie-zomrel-jeden-clovek | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ruská armáda začala s budovaním tretej obrannej línie za [[Front (vojna)|frontovou]] čiarou v [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]], čo naznačovalo jej zámer nepokračovať v snahe získavať ďalšie územia, ale pevnejšie sa usadiť v už zabratých oblastiach.<ref name=“UA-spravodaj-26-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Školáci v Mariupoli prídu o prázdniny, aby sa pripravili na ruské osnovy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22921518/ukrajinsky-spravodaj-skolaci-v-mariupoli-pridu-o-prazdniny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové se zakopávají na jihu Ukrajiny, budují tři linie obrany | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-cherson-ukrajina-obranna-linie-invaze-valka-boje-krym.A220526_110436_zahranicni_remy | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-26 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinská civilná [[Spravodajská služba#Rozviedka a kontrarozviedka|kontrarozviedka]] uviedla, že ruská armáda vo veľkej miere využívala platených informátorov na identifikáciu strategicky dôležitých cieľov pre svoje [[delostrelectvo]] alebo na vyhodnotenie úspešnosti jeho útokov. Medzi podozrivými boli prevažne ruskí občania, ktorí prišli na Donbas ešte pred vojnou a začlenili sa medzi miestnych. Informácie mali poskytovať ruskej strane za peňažnú odmenu vo výške 500 [[Ukrajinská hrivna |hrivien]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> * Podľa velenia ukrajinskej armády bieloruská armáda naďalej posilňovala sily na svojich hraniciach s Ukrajinou. Pretrvávala tak hrozba raketových útokov na vojenskú aj civilnú infraštruktúru z [[Bielorusko|bieloruského územia]].<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, iDNES.cz | odkaz na autora = | titul = Rusové mění taktiku. Ubylo přesných raket, více využívají letectvo | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-valka-ukrajina-invaze-letadla-donbas.A220525_081202_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-25 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] priznal, že jeho armáda každý deň vojny strácala 50 až 100 príslušníkov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nelze dovolit mužům odjet ze země, denně umírá v bojích až 100 lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-volodymyr-zelenskyj-zruseni-zakazu-odjezdu-muzu-nouzovy-stav-zakaz-symbolu.A220522_190444_zahranicni_dape | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-22 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto zabitých denne? Mŕtvych vojakov taja Ukrajina aj Rusko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932768/ukrajina-rusko-vojna-obete-vojaci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> Dokopy by to znamenalo, že za štvrť roka trvania invázie prišla o 4500 až 9000 [[vojak]]ov. K rovnakému dátumu Ukrajina deklarovala elimináciu viac ako 29000 vojakov ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> [[Súbor: Шишимарін2.jpg | thumb | alt= Odsúdený tankista Šišimarin v súdnej miestnosti so sklonenou hlavou počúva svoju tlmočníčku | Odsúdený tankista Vadim Šišimarin a jeho tlmočníčka v súdnej miestnosti]] * Za [[vojnový zločin]] bol na Ukrajine odsúdený prvý ruský vojak, tankista Vadim Šišimarin. Súd mu vymeral [[Doživotný trest odňatia slobody|doživotný trest]] za vraždu 62 ročného civilistu Olexandra Šelipova v Čupachivke. Odsúdený vojak sa k zastreleniu muža idúceho na bicykli priznal,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vojak sa priznal k zabitiu civilistu, jeho obhajca aj tak žiada oslobodenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916123/rusky-vojak-sa-priznal-k-zabitiu-civilistu-jeho-obhajca-aj-tak-ziada-oslobodenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> pričom ako [[Motív trestného činu|motív]] uviedol obavu z udania jeho a jeho druhov utekajúcich na ukradnutom aute ukrajinským úradom. Ďalej vypovedal, že svoj čin ľutuje a že konal na priamy rozkaz nadriadeného.<ref name=“UA-spravodaj-20-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-5“ /> <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruského vojaka odsúdili za zabitie civilistu na doživotie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22918243/ruskeho-vojaka-odsudili-za-zabitie-civilistu-na-dozivotie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Netíková | meno = Magdaléna | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = První Rus souzený za válečné zločiny na Ukrajině dostal doživotí, zabil civilistu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusky-vojak-vadim-sisimarin-soud-rozsudek-valecny-zlocin.A220523_080633_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-23 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> : Ďalší dvaja ruskí vojaci boli odsúdení koncom mája. Trest im bol vymeraný za porušenie vojnového práva vystrelením rakety Grad na civilné ciele v [[Charkovská oblasť|Charkovskej oblasti]]. [[Súd]]y sa zaoberali aj niekoľkými ďalšími prípadmi, pričom ukrajinská [[prokuratúra]] vyšetrovala celkovo asi 16 000 prípadov vojnových zločinov vrátanie radovania a [[Znásilnenie|znásilnení]].<ref name=“UA-spravodaj-19-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské úrady postúpili súdu ďalších osem prípadov vojnových zločinov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932514/ukrajinske-urady-postupili-sudu-dalsich-osem-pripadov-vojnovych-zlocinov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> * [[Vladimír Putin]] podpísal [[dekrét]] zjednodušujúci udeľovanie ruských [[Štátne občianstvo |občianstiev]] ľuďom žijúcim na okupovaných územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rozšíril tak program, podľa ktorého [[Ruská federácia]] udeľovala [[Občianstvo|občianstva]] obyvateľom samozvaných separatistických republík. Podľa tohto dekrétu už žiadatelia o pridelenie občianstva nemuseli žiť na ruskom území, ani dokazovať, že majú vlastné prostriedky ani že prešli skúškou z ruštiny. Takéto konanie ruských úradov označilo vedenie Ukrajiny za akt prechodu z [[Vojenská okupácia|okupácie]] na [[Anexia|anexiu]] svojho územia.<ref name=“UA-spravodaj-25-5“ /> * Do miestnych úradov v dobytom [[Mariupoľ|Mariupole]] okupanti dosadili svojich [[kolaborant]]ov. V meste zostalo približne 100 tisíc civilistov. Po bojoch skončilo až 90% z pôvodných obytných kapacít neobývateľných, nefungovali dodávky vody a energií, [[Inžinierska stavba|inžinierske siete]] boli zničené. Miestne úrady nútili obyvateľov pracovať na odpratávaní trosiek,<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /> školákom zrušili letné prázdniny s tým, že počas leta sa pripravia na ruské školské osnovy a naučia nový vyučovací jazyk – [[Ruština|ruštinu]].<ref name=“UA-spravodaj-26-5“ /> Okupanti po celom zabratom území intenzívne šírili svoju [[Propaganda|propagandu]], [[internet]]ovú sieť prepojili na ruské [[server]]y a nútili obyvateľov prijať ruské reálie, ako napr. služby mobilných operátorov, televízne vysielanie a pod.<ref name=“UA-spravodaj-27-5“ /><ref name=“UA-spravodaj-29-5“ >{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> V [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] začali so zavádzaním [[Ruský rubeľ|rubľa]], prechody na územia kontrolované Ukrajinou úplne uzavreli pre všetkých obyvateľov, cesta z oblasti bola možná len cez [[Krym (republika)|Krym]] alebo [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]].<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> [[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]] * Ukrajinská armáda od začiatku invázie nakúpila a využívala viac ako 20 tureckých [[Bezpilotné lietadlo|dronov]] [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]]. Päť miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu jedného ďalšieho dronu pre Ukrajinu vyzbierali v malých sumách za tri a pol dňa tisíce bežných [[Litva|Litovčanov]] v internetovej zbierke.<ref name=“UA-spravodaj-29-5“ /> Výrobca dronu, firma Baykar, neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.<ref name=“UA-spravodaj-02-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> == Jún 2022 == === Týždeň od 30. mája do 5. júna 2022 === * '''Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo v piatok sto dní'''. Spravodajské služby a komentátori pri tejto príležitosti zhodnotili, že ruská armáda nedokázala dosiahnuť pôvodné ciele ako dobytie Kyjeva a obsadenie vládnych centier.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů války: Ukrajina hraje o přežití, Putin spoléhá na lhostejnost světa | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-ukrajina-rusko-sto-dni-valky-putin-zelenskyj-armada-boje-taktika.A220603_104854_zahranicni_pukk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Vytrvalý ukrajinský odpor a neschopnosť obsadiť letisko Hostomeľ v prvých 24 hodinách zapríčinili odrazenie ofenzívy, postupne viedli k ústupu zo severu krajiny a k sérii vojenských zlyhaní. Napriek taktickým úspechom na Donbase Rusko nič zo svojich pôvodného strategických plánov nedosiahlo. Ruskí vojaci zostali demoralizovaní, pretože velenie odkladalo rotáciu z bojov aj kvôli problémom s nedostatkom živej sily.<ref name=“UA-spravodaj-03-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Sto dní vojny zásadné víťazstvo Rusku neprinieslo | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22928628/ukrajina-rusko-vojna-prehlad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-03 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Světnička | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Všechny Putinovy předválečné plány a sliby se proměnily ve smrt a zkázu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/rusko-ukrajina-putin-valka-civilistu-kreml-invaze.A220605_182825_zpr_nato_inc | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Kremeľ preventívne vydal pokyn, aby ruské média neinformovali o dĺžke trvania invázie. Pri okrúhlych výročiach sa totiž vždy objavuje otázka, čo sa podarilo dosiahnuť. Rusko však nemalo skoro nič, čo by mohlo k tomuto dátumu označiť za úspech. Mohli povedať, že ovládli akési mestá a obce, ale ich mená bežným Rusom nič nehovoria, nerozumejú ani takzvanej denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, ktoré boli uvádzané za cieľ invázie. Zato vidia, že boje trvajú už dlho, hoci na začiatku sa ruským občanom tvrdilo, že [[Ukrajina]] je slabý štát.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruské prokremeľské médiá dostali pokyn nepísať o dĺžke vojny na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927750/ruske-prokremelske-media-dostali-pokyn-nepisat-o-dlzke-vojny-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Sto dnů bojů bez významného úspěchu? Ruská média nesmějí psát o délce války | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-invaze-utok-media-statni-prokremelska.A220602_200856_zahranicni_dtt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Po tvrdých bojoch vstúpili ruské jednotky útočiace z dvoch smerov do mesta Severodoneck. Boje sa tak preniesli priamo do ulíc mesta. Útoky boli natoľko intenzívne, že úrady prestali počítať civilné obete. Ukrajinské jednotky sa stiahli do výhodnejších, vopred pripravených pozícií, pod ich kontrolou zostala približne polovica mesta. Vedľajší Lysyčansk mal Kyjev pod kontrolou celý.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce zasiahnuť nové ciele, ak Západ dodá ďalšie zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22929625/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-zasiahnut-nove-ciele-ak-zapad-doda-dalsie-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-05 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Severodoneck bol spolu so susedným Lysyčanskom posledným slobodným kúskom [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]]. Získanie celej Luhanskej oblasti pritom Rusko už skôr označilo za jeden zo svojich cieľov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovačič Hanzelová | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci cvičia so Zuzanami, Rusko dobýja Donbas | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22924704/ukrajinsky-spravodaj-ukrajinci-cvicia-so-zuzanami-rusko-dobyja-donbas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Čaputová prišla do Kyjeva, Únia sa odreže od ruskej ropy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925631/ukrajina-rusko-vojna-suhrn-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Робоча поїздка Президента України до Запорізької області та на Донбас 06.jpg| thumb | alt= Prezident v podzemnom priestore mocným stiskom ruky ďakuje vojakovi ukrajinskej armády| Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] na návšteve bojovej zóny na Donbase]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v nedeľu mesto [[Záporožie]] na juhovýchode krajiny a tiež viaceré armádne stanovištia ležiace bezprostredne pri frontovej línii v Lysyčansku. Oboznámil sa so situáciou v danom úseku frontu, rozprával sa s gubernátorom oblasti, miestnymi veliteľmi ako aj s radovými vojakmi a odovzdával im vyznamenania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident navštívil frontovú líniu v Donbase aj Záporožie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930081/rusko-ukrajina-vojna-invazia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Protiútokom ukrajinskej armády sa podarilo narušiť niektoré obranné pozície rusov južne od mesta [[Kryvyj Rih]]. Podobné výpady ukrajinských síl nútili nepriateľa držať vojakov a výzbroj pozdĺž celej frontovej línie bez možnosti ich presunu do miest aktívnych bojov.<ref name=“UA-spravodaj-30-5“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci útočili v Chersonskej oblasti, Rusi zničili mosty v snahe chrániť diaľnicu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926926/ukrajinci-utocili-v-chersonskej-oblasti-rusi-znicili-mosty-v-snahe-chranit-dialnicu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruská armáda rozmiestnila na území [[Bielorusko|Bieloruska]] v blízkosti hraníc s Ukrajinou svoje vojská ako aj nosiče s balistickými strelami [[9K720 Iskander|Iskander]] a protivzdušný systém [[S-400]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Independent | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bielorusku sa pri hraniciach s Ukrajinou zhromažďujú raketové systémy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930027/v-bielorusku-sa-pri-hraniciach-s-ukrajinou-zhromazduju-raketove-systemy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Boli tiež zaznamenané presuny ruských vojakov aj smerom k mestám Sloviansk a Kramatorsk.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrylenko: Niektoré regióny Doneckej oblasti sú pod neustálou raketovou paľbou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927576/kyrylenko-niektore-regiony-doneckej-oblasti-su-pod-neustalou-raketovou-palbou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ukrajinský prezident oznámil, že Rusko v tomto čase kontrolovalo asi 20 [[Percento|percent]] územia Ukrajiny, vrátane Krymu a území zabratých v roku [[2014]]. Celkovo sa jednalo o 125 tisíc kilometrov štvorcových. Frontová línia dosahovala viac ako tisíc kilometrov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko v súčasnosti kontroluje asi 20 percent územia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927390/rusko-v-sucasnosti-kontroluje-asi-20-percent-uzemia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Na okupovaných územiach sa pozvoľna objavovali útoky pripisované [[partizán]]om, teda bojovníkom spomedzi civilistov. Mnohí z nich pritom majú predošlé skúsenosti z obdobia vojenskej služby. Počet partizánskych akcií bol však v každom prípade nezanedbateľný a naznačoval trend čoraz vyššej partizánskej aktivity. Partizánsky [[odboj]] podporovala aj ukrajinská vláda, okrem iného aj vytvorením manuálu na podporu partizánov alebo na komplikovanie života okupantom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi okrem armády čelia aj partizánom. Kyjev spísal manuál, ako škodiť okupantovi | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22925391/ukrajina-rusko-vojna-odboj-partizani-okupanti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-31 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> * Ruský minister zahraničných vecí [[Sergej Lavrov]] uviedol, že [[Rusko]] by mohlo odblokovať čiernomorské ukrajinské prístavy pre potreby vývozu ukrajinského obilia. Podmienil to zrušením zahraničných sankcií voči Rusku a odmínovaním prístupových morských ciest okolo [[Odesa|Odesy]]. To však ukrajinské velenie odmietlo v obave z hrozby vylodenia ruskej armády a jej útoku na [[Odesa|Odesu]].<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> Ukrajina so svojimi partnermi diskutovala o spôsoboch vytvorenia medzinárodného námorného koridoru v Čiernom mori pod záštitou [[Organizácia Spojených národov|OSN]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V ukrajinských prístavoch uviazlo zhruba 22 miliónov ton obilia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927690/v-ukrajinskych-pristavoch-uviazlo-zhruba-22-milionov-ton-obilia | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з Президентом Словацької Республіки у Києві 36.jpg | thumb | alt= Prezidenti sa vzájomným podaním ruky zvítavajú pred budovou | [[Zuzana Čaputová]] na návšteve [[Volodymyr Zelenskyj|Vlodymyra Zelenského]] v [[Kyjev]]e]] * Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] bola v utorok na oficiálnej návšteve Ukrajiny, kde sa v [[Kyjev]]e stretla s prezidentom Volodymyrom Zelenským a s príhovorom vystúpila v ukrajinskom parlamente. Tamojším poslancom odkázala, že [[Slovensko]] podporuje prístupové rokovania Ukrajiny do [[EÚ]] a že Slovensko sa naďalej postará o ukrajinské ženy a deti, ktoré boli nútené pre vojnu opustiť svoje domovy. Neskôr navštívila zničené mestá Boroďanka a Irpiň neďaleko Kyjeva, dejiská odrazeného ruského vojenského ťaženia na Kyjev, spájané s masakrom obyvateľstva.<ref name=“UA-spravodaj-31-5“ /> * Slovenská vláda schválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 21,6 milióna eur. Špecifikáciu darovaného vojenského materiálu [[Minister obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[Jaroslav Naď]] nezverejnil, uviedol len, že pomoc je z existujúcich zásob ozbrojených síl. Slovensko predtým Ukrajine poskytlo mínometnú muníciu, motorovú naftu a letecké palivo, protiraketový obranný systém S-300, či z pleca odpaľovanú protivzdušnú obranu Igla. Vláda zároveň súhlasila s odstúpením ôsmich [[155mm samohybná kanónová húfnica vz. 2000 Zuzana|húfnic Zuzana]] vyrábaných na Slovensku, tie však Ukrajina od Slovenska zakúpi.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko dodá Ukrajine osem húfnic Zuzana 2, podpísali zmluvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22927107/ukrajina-vojna-rusko-zuzana-2-hufnice.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Ďalšie štyri moderné raketové systémy [[M142 HIMARS]] s dostrelom do 80 km a muníciu dodajú Ukrajine aj [[USA]].<ref name=“UA-spravodaj-01-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šuliková Bajánová | meno2 = Nikola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Severodoneck padá, Biden píše, čo urobí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22926668/ukrajina-rusko-ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-biden.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-01 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-03-6“ /> Rozšíri sa tým počet skôr dodaných systémov z [[Nórsko|Nórska]]. Poskytnutie podobných systémov [[M270 Multiple Launch Rocket System|salvových raketometov M270]] potvrdila aj [[Spojené kráľovstvo]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia pošle Ukrajine raketomety s dostrelom 80 kilometrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926996/britania-posle-ukrajine-raketomety-s-dostrelom-80-kilometrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Zelenskyj navštívil frontovou linii, ruské rakety zasáhly Kyjev | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-kyjev-zelenskyj-britanie-houfnice.A220606_060623_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> Dodávky vojenského materiálu zo [[Západný blok|Západu]] sa Rusi snažili sťažiť raketovými útokmi na dôležitú železničnú trať z Ľvova do Čopu,<ref name=“UA-spravodaj-02-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zaútočilo na železničný tunel v Karpatoch | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22926907/rusko-zautocilo-na-zeleznicny-tunel-v-karpatoch | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}</ref> po piatich týždňoch kľudu zasiahli ruské rakety železničnú infraštruktúru aj priamo v hlavnom meste [[Kyjev]]. Strely vypálené z [[Kaspické more|Kaspického mora]] si nevyžiadali žiadne obete, avšak Rusko tvrdilo, že útokom zasiahlo dodávky tankov z východoeurópskych štátov.<ref name=“UA-spravodaj-05-6“ /> Železnica pritom tradične zohráva vo vojenských konfliktoch dôležitú úlohu, nakoľko dokáže presúvať potrebné množstvá ťažkej techniky, [[Munícia|munície]] a materiálu. Ukrajinská armáda je tiež nútená ničiť vlastnú železničnú infraštruktúru na okupovaných územiach, aby nemohla slúžiť nepriateľovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina ničí železniční síť, aby znemožnila Rusům přesuny vojáků a munice | url = https://www.forum24.cz/ukrajina-nici-zeleznicni-sit-aby-znemoznila-rusum-presuny-vojaku-a-munice/ | vydavateľ = forum24.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Týždeň od 6. do 12. júna 2022 === [[Súbor: Sievierodonetsk01.06.22.jpg| thumb | alt= Mapa zobrazujúca pomery v okolí mesta Severodoneck | Posledné územie Luhanskej oblasti pod kontrolou ukrajinskej administratívy, mestá Lysyčansk a Severodoneck]] * Rusi sa naďalej intenzívne snažili dobyť mesto [[Severodoneck]], útočili aj pri Lymane a pokračovali v ofenzíve na [[Sloviansk]].<ref name=“UA-spravodaj-06-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj na fronte udeľoval vyznamenania | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22930195/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-6-6-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-06 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref> [[Súmestie]] Severodoneck a Lysyčansk sa pozvoľna menili na mŕtve mestá, ostreľovanie delostrelectvom aj prudké pouličné boje ich postupne menili na trosky. Boje v tejto oblasti pripomínali zákopovú vojnu, Severodoneck prešiel takmer celý do ruských rúk.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zbrane prichádzajú rýchlejšie, ako sa Ukrajinci učia ich obsluhovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22931556/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-sa-este-nevzdal-sna-o-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-07 | dátum prístupu = 2022-06-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Severodoneck je podľa gubernátora z veľkej časti pod ruskou kontrolou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932947/severodoneck-je-podla-gubernatora-z-velkej-casti-pod-ruskou-kontrolou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinské sily v Donbase ostávajú silné | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930872/zelenskyj-ukrajinske-sily-v-donbase-ostavaju-silne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruské sily sa tiež snažili nájsť slabinu v ukrajinskej obrane, aby sa opätovne pokúsili prekročiť rieku Siverskyj Donec. Cieľom malo byť obkľúčenie ukrajinských jednotiek a dobytie tohto súmestia, čo by prakticky znamenalo získanie celej [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]].<ref name=“UA-spravodaj-10-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin chce územia ako cár, Ukrajine dochádzajú zbrane | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934828/ukrajinsky-spravodaj-putin-chce-uzemia-ako-car-ukrajine-dochadzaju-zbrane.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26}}</ref> : Pri okupovanom meste Izium a na územiach neďaleko oslobodeného [[Charkov]]a ruské jednotky upevňovali svoje pozície. Kládli tiež mínové polia s cieľom udržať svoje postavenie a znemožniť ukrajinskú protiofenzívu.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Súd zakázal zverejňovanie zoznamov padlých Rusov, vraj rozvracajú mravnosť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22932351/ukrajinsky-spravodaj-obrancovia-mariupola-skoncili-v-rusku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Ozbrojené sily Ukrajiny podnikli nálety na zoskupenie ruských síl v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]], zasiahli tiež tri nepriateľské muničné sklady. Protiútokmi sa im podarilo získať späť časť okupovaného územia. Ruské vojaci pri ústupe aj tu kládli mínové polia a budovali barikády.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ruskí vojaci umierajú pri kladení starých mín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22933534/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-vojna-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-09 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> * Guvernér Luhanskej oblasti uviedol, že ukrajinská armáda zničila základňu ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny v tyle nepriateľa.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /> * Ukrajinská armáda vyhlásila, že sa jej podarilo zatlačiť plavidlá ruskej flotily viac ako 100 kilometrov od ukrajinského čiernomorského pobrežia. Ruská armáda bola nútená zmeniť taktiku a rozmiestniť raketové systémy na súši, konkrétne na polostrove Krym a na juhu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Severovýchodná časť [[Čierne more|Čierneho mora]] sa tak stala šedou zónou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda tvrdí, že zatlačila ruskú flotilu ďalej od pobrežia Ukrajiny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930710/ukrajinska-armada-tvrdi-ze-zatlacila-rusku-flotilu-dalej-od-pobrezia-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> * Aktuálny vývoj vojny na Ukrajine si od februárovej ruskej invázie vyžiadal nasadenie ťažších zbraní s väčším dostrelom.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Čas hrá v prospech Ukrajiny, ale potrebuje účinné zbrane, tvrdí generál Macko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933440/cas-hra-v-prospech-ukrajiny-ale-potrebuje-ucinne-zbrane-tvrdi-general-macko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Viaceré západné štáty poskytli Ukrajine svoje [[Húfnica|húfnice]] a [[raketomet]]y. Touto pomocou sa snažili vyrovnať taktickú výhodu ruskej armády disponujúcej až desaťnásobnou presilou v [[Delostrelectvo|delostrelectve]] vrátané zbraní s dlhým [[dostrel]]om a až 40-násobú prevahu v zásobách munície.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ />.<ref name=“UA-spravodaj-09-6“ /> Americké vojenské zdroje tiež tvrdili, že Ukrajinci už vyčerpali zásoby zbraní a munície zo sovietskych čias vrátane tých, ktoré jej zo svojich zásob poskytli spriatelené krajiny bývalého [[Východný blok|východného bloku]]. Kyjev sa tak v boji stával úplne závislý od dodávok moderných zbraní od spojencov.<ref name=“UA-spravodaj-10-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajine vstúpila do rozhodujúcej fázy, myslia si západní predstavitelia | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938589/rusko-ukrajina-vojna-rozhodujuca-faza.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] zopakoval svoje stanovisko, podľa ktorého nie je patová situácia pre Ukrajinu riešením, keďže krajina stratila už „''príliš veľa ľudí na to, aby sa jednoducho vzdala územia''“. [[Ukrajina]] musí podľa neho získať úplnú kontrolu nad celým svojím územím.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * Ruský minister obrany [[Sergej Šojgu]] oznámil, že [[Rusko]] sprevádzkovalo okružné cestné spojenie zo svojho [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]] cez [[Krymský most]] na anektovaný [[Krym (polostrov)|Krym]] a ďalej cez okupovanú časť južnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] späť na územie Ruska do [[Rostovská oblasť|Rostovskej oblasti]]. Pozemný koridor, ktorého súčasťou je aj zničený [[Mariupoľ]], bol ruskou armádou označovaný za jeden z jej hlavných cieľov. Minister pri tejto príležitosti tiež sľúbil, že čoskoro v oblasti obnovia aj železničnú dopravu. Ruské úrady ďalej vyhlásili, že prístav v Mariupole je po odmínovaní plne funkčný a do mesta prišli prvé nákladné lode.<ref name=“UA-spravodaj-07-6“ /> * V Chersone, jednom z prvých miest obsadených na začiatku invázie, chystali ruskí okupanti nedeľné oslavy „Dňa Ruska“. Početné svedectvá civilistov, ktorým sa z mesta podarilo uniknúť, hovorili o záhadných zmiznutiach tých ľudí, ktorí odmietli podporiť ruskú inváziu a stavali sa okupantom na odpor.<ref name=“UA-spravodaj-06-6“/> : Od soboty začali ruské úrady v oblasti prideľovať obyvateľom ruské pasy. Do značnej miery to uľahčil dekrét prezidenta Vladimíra Putina z konca mája. Ukrajinská vláda v tom videla snahu o poruštenie jej územia a občanov rovnako, ako sa to udialo po [[Ruská anexia Krymu|anexii Krymu]]. Rusko sa tým snažilo nepriamo legitimizovať svoj vojenský zásah tvrdením, že len prišlo chrániť svojich občanov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pitthardová | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = A teď je z tebe Rus. Okupanti na Ukrajině rozdávají pasy jako na Krymu | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-pasy-cherson-melitopol.A220612_083735_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Сдача в плен бойцов подразделения Азов 002.png| thumb | alt= Rad obrancov pod dohľadom ruských vojakov| Odzbrojení obrancovia z [[Pluk Azov|pluku Azov]] 18. mája 2022 v Mariupoli]] * Viac ako 2400 obrancov z Azovstaľu v Mariupoli, ktorí sa po vyčerpávajúcom boji vzdali ruským vojakom, bolo držaných v zajatí v okupovanej obci Olenivka v Doneckej oblasti.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = V ruskom zajatí je 2449 obrancov oceliarní Azovstaľ, píše web Ukrajinska Pravda | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22933549/v-ruskom-zajati-je-2449-obrancov-oceliarni-azovstal-pise-web-ukrajinska-pravda | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> Viac ako tisícka z nich bola prevezená na územie Ruskej federácie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Do Ruska previezli tisícku vojakov z Azovstaľu, píšu ruské médiá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22931930/do-ruska-previezli-tisicku-vojakov-z-azovstalu-pisu-ruske-media | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ukrajina presadzovala ich výmenu za zajatých ruských vojakov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = NEXTA | odkaz na autora = | titul = V Rusku je teraz viac ako 2 500 ukrajinských vojnových zajatcov z oceliarní Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930650/v-rusku-je-teraz-viac-ako-2-500-ukrajinskych-vojnovych-zajatcov-z-oceliarni-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Ruskí poslanci však žiadali, aby aspoň niektorí obrancovia Mariupoľa skončili pred súdom, nakoľko podľa nich bol medzi nimi vysoký počet [[Neonacizmus|neonacistov]].<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Asi tisíc obránců Azovstalu odvezli do Ruska. Čeká je tam soud, hlásí Moskva | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-obranci-azovstal-prevezeni-do-ruska-vysetrovani.A220608_060652_zahranicni_mgn | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> Medzitým bola súdom v neuznanej [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republike]] odsúdená na trest smrti dvojica britských žoldnierov bojujúcich v radoch ukrajinskej armády. Vojaci boli zajatí pri obliehaní Mariupoľa. Britskí vládni predstavitelia však vyjadrili presvedčenie, že verdikt je zo strany okupantov do veľkej miery kalkulom. Moskva takto získala možnosť stupňovať tlak na výmenu ruských zajatcov na Ukrajine za odsúdených Britov. Navyše ak by bol Londýn nútený rokovať priamo so separatistami z Doneckej ľudovej republiky, [[de facto]] by to znamenalo uznanie tohto samozvaného štátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Britov, ktorí roky bojovali za Ukrajinu, odsúdili separatisti na trest smrti. Je to taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22934339/ukrajina-rusko-vojna-donbas-separatisti-briti-trest-smrti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> * Ruský súd zakázal zverejňovať zoznamy vlastných vojakov zabitých na Ukrajine. Viaceré médiá ich museli odstrániť aj napriek tomu, že všetky mená získali z otvorených zdrojov, často z oficiálnych vyhlásení ruských gubernátorov a starostov. Podľa rozhodnutia súdu spojenie rôznych oznámení do jedného zoznamu porušuje prezidentov výnos o utajení strát ruskej armády.<ref name=“UA-spravodaj-08-6“ /> * Dobyté prístavné mesto [[Mariupoľ]] bolo uzatvorené do karantény, nakoľko v ňom začala epidémia [[Cholera|cholery]]. V zničenom meste sa nahromadili telá mŕtvych.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mariupoľ sa pripravuje na epidémiu cholery, hromadia sa v ňom mŕtve telá a odpadky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22930773/mariupol-sa-pripravuje-na-epidemiu-cholery-hromadia-sa-v-nom-mrtve-tela-a-odpadky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> V meste pritom prakticky neexistoval zdravotnícky systém, chýbali lieky aj vybavenie. Poradca [[Starosta|starostu]] mesta Petro Andrjuščenko vyhlásil, že všetko to, čo ešte fungovalo odviezli okupanti do [[Doneck]]a alebo do [[Rusko|Ruska]]. Ďalej uviedol, že v masových hroboch je pochovaných 20 až 22 tisíc ľudí. Počet obetí zasypaných pod troskami budov nevedel ani odhadnúť. Dodal, že nikto z Rusov sa neobťažoval hľadať v troskách telá mŕtvych a vynášať ich, všetko jednoducho nakladali a odvážali na skládku.<ref name=“UA-spravodaj-16-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nastal vhodný moment pre Macrona, Kyjev živí nádej na Krym | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22939887/ukrajina-rusko-vojna-spravodaj-krym-macron-scholz-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-16 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref> * Britský denník [[The Guardian]] informoval, že špecializovaný gang kradne a pašuje cenné historické artefakty z Ukrajiny do Ruska. Podľa denníka o tom existujú silné dôkazy. Malo ísť o cielený záťah na konkrétne maľby, ornamenty a vysoko hodnotné staroveké predmety.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusi opäť menia plány. Pripravujú sa, že vojna potrvá do októbra | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22935648/ukrajinsky-spravodaj-rusi-opat-menia-plany-pripravuju-sa-ze-vojna-potrva-do-oktobra.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-12 | dátum prístupu = 2022-06-26 }}</ref> === Týždeň od 13. do 19. júna 2022 === [[Súbor: Lysychansk after airstrike on 16 June 2022 (02).jpg | thumb | alt= Poškodená budova s troskami, v popredí niekoľko žien|Škody po ruskom útoku na mesto Lysyčansk]] * Najväčšie boje ostatných týždňov sa odohrávali v meste Severodoneck, ušetrené nebolo ani susedné mesto Lysyčansk. Rusi dostali s podporou delostrelectva pod svoju kontrolu väčšinu mesta, obrana ako aj asi 500 civilistov sa stiahla do lepšie opevnenej priemyselnej časti. V Severodonecku sa tak opakoval scenár z Mariupoľa. Zatiaľ čo poslednou baštou obrancov prístavného mesta bol komplex oceliarní Azovstaľ, obrancovia Severodonecka sa stiahli do chemického závodu Azot.<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sky News | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské sily stále kontrolujú priemyselnú štvrť Severodonecku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938691/ukrajinske-sily-stale-kontroluju-priemyselnu-stvrt-severodonecku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> : Rusko neočakávalo v boji o Severodoneck taký silný odpor. Jeho dobývacia taktika založená na [[Delostrelectvo|delostrelectve]] spôsobila v meste rozsiahle škody.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko pôvodne nečakalo v Severodonecku taký silný odpor, myslí si Londýn | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938150/rusko-povodne-necakalo-v-severodonecku-taky-silny-odpor-mysli-si-londyn | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Všetky mosty medzi mestami boli zničené ruským ostreľovaním alebo taktickým ničením ukrajinskou armádou. Ukrajine sa však pravdepodobne podarilo stiahnuť veľkú časť svojich bojových jednotiek, ktoré sa predtým podieľali na obrane Severodonecka.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajina tu už o dva roky nemusí byť, vraví Medvedev | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22938843/ukrajinsky-spravodaj-rusko-donbas-vojna-medvedev.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> Aby sa mohla ruská armáda posunúť ďalej, musela pripravovať plány na prekročenie rieky Siverskyj Donec, do tohto času sa však natoľko neskoordinovala, aby pod paľbou ukrajinskej armády dokázala vybudovať [[Pontónový most|pontónové mosty]] a rieku prekročiť.<ref name=“UA-spravodaj-13-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Melcerová | meno2 = Ľubica | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Duda posiela Macrona do Irpiňa a Buče | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22936797/ukrajinsky-spravodaj-rusko-ukrajina-irpin-buca-severodoneck-macron-scholz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-13 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> : Okrem menších územných ziskov v meste Severodoneck, dosiahnutých za cenu sústredenia väčšiny dostupných síl, sa postup ruskej armády zastavil, nakoľko čelila rastúcim stratám, degradácii vybavenia a klesajúcej morálke svojich jednotiek.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko dosiahlo malé zisky pri Severodonecku, no inde zastavilo ofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941537/rusko-dosiahlo-male-zisky-pri-severodonecku-no-inde-zastavilo-ofenzivu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України та Прем‘єр-міністра Великої Британії у Києві 28.jpg| thumb | alt= Lídri stoja pred pamätníkom pozostávajäceho z množstva portrétnych fotografií|Druhá návšteva britského premiéra [[Boris Johnson|Borisa Johsona]] v Kyjeve, 17. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biggs | meno = Stuart | autor = | odkaz na autora = | titul = Boris Johnson Makes Second Surprise Visit to Meet Zelenskiy in Kyiv | url = https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-06-17/johnson-makes-second-surprise-visit-to-meet-zelenskiy-in-kyiv#xj4y7vzkg | vydavateľ = Bloomberg UK | dátum vydania = 2022-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> </br>Spoločne s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Zelenskyj|Volodymyrom Zelenskym]] stoja pred pietnym miestom obetí Rusko-Ukrajinskej vojny rozpútanej v roku 2014.]] * Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom vyhlásení potvrdil, že ukrajinská armáda zaznamenávala v Donbase obrovské straty a že čelila výraznej prevahe v množstve delostreleckých systémov. Jedna z najbrutálnejších vojenských bitiek v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] môže podľa neho rozhodnúť aj o ďalšom smerovaní tejto vojny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Ukrajinskí vojaci sa usilujú o oslobodenie Chersonu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938088/zelenskyj-ukrajinski-vojaci-sa-usiluju-o-oslobodenie-chersonu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Ostreľované boli viaceré miesta pozdĺž frontovej línie, zaznamenané boli aj raketové útoky nad [[Ternopiľská oblasť|Ternopiľskou oblasťou]] ale aj na iných miestach Ukrajiny.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Kyjev opäť zaútočili zo vzduchu, hlavným mestom sa ozývali poplachy a výbuchy | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941667/na-kyjev-opaet-zautocili-zo-vzduchu-hlavnym-mestom-sa-ozyvali-poplachy-a-vybuchy | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Rusi tiež pokračovali v prípravách na ofenzívu na mesto [[Sloviansk]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. <ref name=“UA-spravodaj-14-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Komisia je pripravená odporučiť Ukrajinu ako kandidáta na vstup do Únie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22937569/ukrajinsky-spravodaj-rusko-kazetova-municia-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: P20220324AS-0210 (52036132849).jpg | thumb | alt= Politici sedia tvárou v tvár v kreslách a diskutujú| Joe Biden a Jens Stoltenberg]] * Generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]] na stretnutí s prezidentom [[USA]] [[Joe Biden]]om vyhlásil, že na Ukrajine sa treba pripraviť na dlhú "opotrebovávaciu vojnu." Zdôraznil, že väčšina vojen sa v určitej fáze skončí za rokovacím stolom. Ale iba Ukrajina samotná musí rozhodnúť o tom, či bude akceptovať stratu územia. <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: Musíme sa pripraviť, že vojna na Ukrajine bude dlhá a vyčerpávajúca | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927788/stoltenberg-musime-sa-pripravit-ze-vojna-na-ukrajine-bude-dlha-a-vycerpavajuca | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-27 }}</ref> [[Súbor: Зустріч Президента України з президентами Франції та Румунії, а також головами урядів Німеччини та Італії 29.jpg| thumb | alt= Predstavitelia štátov po boku ukrajinského prezidenta pózujú novinárom| Zľava nemecký [[Spolkový kancelár (Nemecko)|kancelár]] [[Olaf Scholz]], francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]], ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]], taliansky premiér [[Mario Draghi]] a rumunský prezident [[Klaus Iohannis]] na štvrtkovej návšteve Kyjeva]] * [[Nemecko]] v máji prisľúbilo, že na Ukrajinu dodá sedem samohybných húfnic [[Panzerhaubitze 2000]], ktoré dokážu zasiahnuť cieľ vzdialený až 40 kilometrov. Ďalších päť takýchto húfnic prisľúbilo [[Holandsko]].<ref name=“UA-spravodaj-14-6“ /> Ďalšie dodávky ťažkej techniky a systémov dlhého dostrelu v stredu prisľúbil generálny tajomník [[NATO]] [[Jens Stoltenberg]]. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka potrebovala Ukrajina na pokrytie celej 1000 [[km]] dlhej frontovej línie okrem iných ťažkých zbraní asi tisíc [[Húfnica|húfnic]], päťsto [[Tank (vozidlo)|tankov]] a tisíc [[dron]]ov.<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> [[Slovensko]] darovalo Ukrajine štyri [[Helikoptéra|vrtuľníky]] [[Mil Mi-17|Mi-17]], jeden [[Mil Mi-2|Mi-2]] a muníciu do raketometu [[BM-21 Grad|Grad]].<ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> * Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že jeho armáda na Ukrajine postupne zničila viacero skladov západných zbraní riadenými strelami [[Kalibr (strela s plochou dráhou letu)|Kalibr]].<ref name=“UA-spravodaj-12-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-13-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /> * Na juhu krajiny pokračovala protiofenzíva zameraná na oslobodenie mesta [[Cherson]]. Ukrajinské jednotky sa na niektorých miestach dostali do vzdialenosti 18 kilometrov od mesta. Ruská armáda sa tak dostávala pod väčší tlak a v oblasti sa snažila posilňovať svoje obranné pozície, napr. podmínovaním brehu rieky Inhulec, ktorá sa pri Chersone vlieva do [[Dneper|Dnepra]].<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“straty.a.Cherson“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina spustila protiofenzívu v okupovanej Chersonskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22938828/ukrajina-spustila-protiofenzivu-v-okupovanej-chersonskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Pri snahe vyložiť výzbroj na [[Bitka o Hadí ostrov|obsadený Hadí ostrov]] bol protilodnými raketami [[Harpoon]] zasiahnutý ruský remorkér.<ref name=“UA-spravodaj-17-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Gazprom kráti Slovensku dodávky plynu, ruskí oligarchovia sa snažia odísť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940707/ukrajinsky-spravodaj-rusko-plyn-gazprom-sankcie-ukrajina-europska-unia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> * Cez víkend 18.-19. júna na dve minúty narušil vzdušný priestor [[Estónsko|Estónska]] vrtuľník [[Mil Mi-8|Mi-8]] ruskej pohraničnej stráže neďaleko ruského mesta [[Pskov]]. Podľa estónskej armády stroj nepredložil letový plán, mal vypnutý [[Vysokofrekvenčná identifikácia|transpondér]] a nedokázal udržiavať rádiové spojenie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruský vrtuľník pohraničnej stráže narušil estónsky vzdušný priestor | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943394/rusky-vrtulnik-pohranicnej-straze-narusil-estonsky-vzdusny-priestor.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-06-29 }}</ref> Incident bol už druhým narušením vzdušného priestoru Estónska v tomto roku. Minulý rok vojenské aj civilné lietadlá [[Rusko|Ruska]] narušili estónsky vzdušný priestor celkovo päťkrát.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Ukrajinci chytili donášača, Rusi chystajú čistky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22944348/rusko-ukrajina-vojna-spravodaj-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Ruská plynárenská spoločnosť [[Gazprom]] znížila dodávky [[Zemný plyn|plynu]] do Európy cez plynovod [[Nord Stream]] 1 o 60%. Zdôvodňovala to technickými dôvodmi, nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však povedal, že ide „''o politické rozhodnutie.''"<ref name=“UA-spravodaj-15-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-16-6“ /> === Týždeň od 20. do 26. júna 2022 === * Aj v tomto týždni pokračovali rozhodujúce boje o mesto Severodoneck. Chemická továreň Azot, posledné útočisko obrancov a civilistov v tomto meste, bola pod neustálou paľbou. Spolu so susedným Lysyčanskom to boli posledné dve väčšie mestá v Luhanskej oblasti, ktoré zostávali pod kontrolou ukrajinských úradov. Ruská armáda pomaly postulovala v cieli dobyť celú túto oblasť, na čo využívala všetky svoje dostupné prostriedky,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi dopravili do Severodonecka desiatky kusov ťažkej techniky | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22942863/rusi-dopravili-do-severodonecka-desiatky-kusov-tazkej-techniky | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> mestá ostreľovala delostrelectvom aj letectvom, vykonala niekoľko úspešných postupov juhovýchodne od Severodonecka a na Lysyčansk postupovala z juhu.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko sa vyhráža Litve za blokádu Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22943515/ukrajinsky-spravodaj-vojna-rusko-litva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-21 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-23-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Štyri mesiace od začiatku vojny: Ukrajina stratí Donbas, no o pár mesiacov môže mať prevahu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945403/rusko-ukrajina-vojna-putin-zelenskyj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Vďaka tejto taktike mohla ohrozovať Lysyčansk bez toho, aby čelila ťažkostiam spojeným s prekročením rieky Siverskyj Donec rozdeľujúcej súmestie Severodoneck-Lysyčansk.<ref name=“UA-spravodaj-23-6“ /> [[Súbor: Северодонецк, 2021 год, 30.jpg| thumb | alt= Plastický nápis v cyrilike ako umelecký doplnok mesta | Nápis „Mám rád Severodoneck“ v centre mesta]] : Úsilie o ovládnutie tejto oblasti sa ruskej armáde darilo pozvoľna napĺňať. Ukrajinská strana postupne prišla o kontrolu nad ďalšou z obcí v okolí mesta,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci potvrdili, že ruské jednotky obsadili niekoľko obcí pri Severodonecku a Lysyčansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943858/ukrajinci-potvrdili-ze-ruske-jednotky-obsadili-niekolko-obci-pri-severodonecku-a-lysycansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusi sa zmocnili obce Toškivka na frontovej línii v Luhanskej oblasti | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943438/rusi-sa-zmocnili-obce-toskivka-na-frontovej-linii-v-luhanskej-oblasti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-20-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Paľovčíková | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Zelenskyj očakáva pred kľúčovým hlasovaním Únie zosilnenie ruských útokov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22942485/ukrajinsky-spravodaj-zelenskyj-ocakava-pred-klucovym-hlasovanim-unie-zosilnenie-ruskych-utokov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> v piatok [[24. jún]]a dostali ukrajinské obranné sily rozkaz stiahnuť sa zo Severodonecka na lepšie obranné pozície a prenechať zničené mesto nepriateľovi. Boj o mesto tým skončil. Začal bombardovaním na začiatku marca, pozemnému útoku čelil od polovice apríla.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Nádejnú alebo tragickú správu? Kyjev dostal obe naraz | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946193/ukrajina-rusko-vojna-ukrajinsky-spravodaj.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina prestáva brániť zničený Severodoneck. Jednotky dostali rozkaz ustúpiť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22946019/ukrajina-rusko-vojna-vyvoj-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda dostala rozkaz, aby opustila zničený Severodoněck | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-armada-boj-rozkaz.A220624_072212_zahranicni_lisv | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-24 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Oblasť priamych bojov ako aj mesto Lysyčansk opätovne v tajnosti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> * Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť prvú z troch ruských obranných línii v Chersonskej oblasti. Raketovým útokom tiež zasiahla muničné sklady ruskej armády v meste [[Nova Kachovka]] na východnej strane rieky [[Dneper]].<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> Cielenými útokmi ostreľovala tiež rusmi obsadený Hadí ostrov v Čiernom mori, pričom im spôsobila značné straty.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> Zaznamenané boli aj zásahy vrtných plošín na ťažbu plynu na okupovanom Kryme.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * S vyššou intenzitou ako v predošlých týždňoch boli bombardované viaceré mestá Ukrajiny. Rakety zasiahli [[Charkov]], okolie [[Odesa|Odesy]] či [[Mykolajiv]].<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /> Obzvlášť krvavý útok na nákupné stredisko v [[Kremenčuk]]u si vyžiadal najmenej 18 obetí a 60 zranených.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský útok nákupné stredisko v Kremenčuku si vyžiadal už najmenej 18 obetí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948737/rusky-utok-nakupne-stredisko-v-kremencuku-si-vyziadal-uz-najmenej-18-obeti | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> [[Volodymyr Zelenskyj]] uviedol, že zintenzívnenie ostreľovania bolo ruskou odpoveďou na prípravy a priebeh [[samit]]u predsedníctva Európskej únie, na ktorom sa očakávalo prijatie rozhodnutia o udelení štatútu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> [[Súbor: Flag of Europe and Ukraine.svg| thumb | alt= Štylizované prepojenie vlajok Európskej únie a Ukrajiny | 23. júna 2022 bol Ukrajine priznaný štatút kandidátskej krajiny Európskej únie]] * [[Európska rada]] vo štvrtok na rokovaní lídrov štátov [[Európska únia|Európskej únie]].pridelila Ukrajine a [[Moldavsko|Moldavsku]] štatút kandidátskych krajín. Lídri priznali, že išlo o politické rozhodnutie ovplyvnené [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou]] ukazujúce jednotnú podporu Únie pre Ukrajinu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Udelenie štatútu Ukrajine je veľmi silným signálom pre Rusko, vyhlásil Macron | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22945861/udelenie-statutu-ukrajine-je-velmi-silnym-signalom-pre-rusko-vyhlasil-macron | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Týmto aktom začali zdĺhavé prístupové procesy, v rámci ktorých musia štáty splniť celú škálu detailných ekonomických a politických podmienok, vrátane záväzku uplatňovania právneho štátu a ďalších demokratických princípov. Celý [[Asociácia|asociačný]] proces trvá niekoľko rokov, možno aj desaťročí.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Európska únia udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22945806/europska-unia-udelila-ukrajine-a-moldavsku-statut-kandidatskych-krajin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-23 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> : Odmietnutie asociačnej dohody s Európskou úniou zo strany vtedajšej ukrajinskej vlády [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktora Janukovyča]] viedlo v roku 2013 k rozhoreniu protestov [[Euromajdan]], ktoré následne začiatkom ďalšieho roka vyústili do [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * Prvý smrteľný útok na Moskvou dosadeného politika zaznamenal [[odboj]] v [[Cherson]]e. Riaditeľ odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]] Dmitrij Savlučenkov zomrel v piatok pri výbuchu auta. Rusko jeho smrť označilo za teroristický čin.<ref name=“UA-spravodaj-24-6“ /> * [[Rusko]] odkázalo [[Litva|Litve]], že jej občania pocítia „''zásadné negatívne dôsledky''“ za to, že krajina blokuje presun niektorých tovarov do ruskej [[Exkláva|exklávy]] v [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrade]]. Toto prístavné mesto nemá priamu hranicu s Ruskou federáciou a oblasť je tak závislá od dodávok cez územie Litvy. Litovské úrady minulý týždeň oznámili, že zakážu prepravu tovaru, ktorý spadá pod sankčné zoznamy Európskej únie. Týka sa to napríklad uhlia, kovov, konštrukčných materiálov alebo pokročilej technológie. Tieto položky tvorili asi 50 percent všetkých prepravovaných tovarov. Litva vyhrážky odmietla s tvrdením, že len plní to, na čom sa EÚ dohodla.<ref name=“UA-spravodaj-21-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bezprecedentné a nelegálne. Rusko kritizuje zákaz tranzitu tovaru do Kaliningradu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22942560/bezprecedentne-a-nelegalne-rusko-kritizuje-zakaz-tranzitu-tovaru-do-kaliningradu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> Litva je členským štátom [[NATO]], ktoré deklarovalo, že ju bude v prípade potreby pred Ruskom brániť.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = USA: Náš záväzok voči Litve je neotrasiteľný, pred Ruskom ju budeme brániť | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22943868/usa-nas-zavaezok-voci-litve-je-neotrasitelny-pred-ruskom-ju-budeme-branit | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-21 }}</ref> * Britské spravodajské služby vydali správu, podľa ktorej je jednou z príčin veľmi pomalého ruského postupu jeho slabé [[letectvo]]. Toto nebolo dlhodobo schopné poskytovať podporu svojim [[Pozemné vojsko|pozemným silám]], nedokázalo na Ukrajine získať plnú vzdušnú prevahu, vyhýbalo sa rizikám a len zriedka prenikalo hlboko za ukrajinské línie.<ref name=“UA-spravodaj-20-6“ /> * Ukrajinská bezpečnostná služba informovala, že zadržala vedúceho pracovníka sekretariátu ukrajinskej vlády a šéfa oddelenia v Obchodnej a priemyselnej komore za donášanie informácií nepriateľovi. Zadržané osoby podľa Kyjeva vynášali citlivé informácie o obranných kapacitách, opatreniach na hraniciach a osobných údajoch príslušníkov ukrajinských bezpečnostných orgánov. Rusko údajne platilo vyzvedačom v prepočte dvetisíc až 15-tisíc dolárov podľa stupňa utajenia a dôležitosti vynesených informácií.<ref name=“UA-spravodaj-22-6“ /> === Týždeň od 27. júna do 3. júla 2022 === [[Súbor: Stela-Lysychansk.jpg| thumb | alt= Plastický betónový nápis v azbuke v ukrajinských národných farbách| Nápis „Lysyčansk“ pri jednom zo vstupov do mesta]] * Lysyčansk, po strate Severodonecka posledné veľké mesto v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] pod ukrajinskou kontrolou, naďalej čelil silnej ruskej ofenzíve. Mesto bolo bojmi ťažko poškodzované, hlavnou dobývacou taktikou tu bolo plošné ostreľovanie delostrelectvom, letecké nálety zničili aj televíznu vežu a most.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Briti sledovali, kde končí ukradnuté obilie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948320/ukrajina-vojna-rusko-spravodaj-obilie-nato-g7-putin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-05-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Ruský nacionalista Girkin varuje, Ukrajincom pri Lysyčansku vyšla ich taktika | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22954250/ukrajina-rusko-vojna-prehlad-macron-putin-girkin-lysycansk.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Z pôvodných 95 tisíc obyvateľov v meste zostávalo asi 15 tisíc civilistov. Ukrajinskej armáde sa darilo na ruské útoky v rámci možností odpovedať.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lysyčansk odoláva útokom ruských jednotiek, musí vydržať čo najdlhšie, vyhlásil Hajdaj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949290/lisicansk-odolava-utokom-ruskych-jednotiek-musi-vydrzat-co-najdlhsie-vyhlasil-hajdaj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Nepriateľské jednotky postupovali k mestu aj z juhu s cieľom úplne ho obkľúčiť a odrezať zásobovacie trasy. Na tento účel na mieste zhromaždili množstvo techniky a personálu, čím získali značnú presilu z hľadiska delostrelectva, letectva, raketometov, munície aj vojakov.<ref name=“UA-spravodaj-28-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hanzelová | meno2 = Zuzana Kovačič | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Vojna skončí, keď sa Ukrajina vzdá, odkazuje Kremeľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949370/ukrajinsky-spravodaj-vojna-skonci-ked-sa-ukrajina-vzda-odkazuje-kremel-28-jun-2022.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref name=“UA-spravodaj-30-6“>{{>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maťková | meno2 = Jana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ukrajinský spravodaj: Putin odmieta ruskú vinu, Kličko ďakuje Slovensku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22951288/ukrajina-spravodaj-vojna-rusko-hadi-ostrov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusové útočí na Lysyčansk, poslední ukrajinskou baštu v Luhanské oblasti | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/valka-na-ukrajine-rusko-zbrane-usa-lysycansk.A220627_064814_zahranicni_pitt | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Hlavné boje sa sústreďovali okolo tamojšej ropnej rafinérie, približne desať kilometrov od mesta.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> : V posledný deň týždňa sa ukrajinské jednotky z mesta stiahli, čím sa bitka o súmestie Severodoneck-Lysyčansk skončila. Ruské sily tu rovnako ako pri Mariupoli získali pod svoju správu absolútne zničené mestá.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Zbrane meškali, boj o Lysyčansk môže byť iný | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948479/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-severodoneck.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Získali však kontrolu nad celou [[Luhanská oblasť|Luhanskou oblasťou]], čo bolo popri dobytí [[Mariupoľ]]a jedným z najväčších dovtedajších úspechov ruskej armády v tejto invázii.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME,ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda prestala brániť Lysyčansk | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22953371/ukrajinska-armada-prestala-branit-lysycansk | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krčmárik | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ovládajú Lysyčansk, bombardovaní Ukrajinci sa už veľmi nebránili | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22953108/ukrajina-vojna-rusko-lysycansk-obsadenie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-03 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> * Ruské jednotky opustili [[Hadí ostrov (Ukrajina)|Hadí ostrov]] v Čiernom mori. Motorovými člnmi z ostrova evakuovali zvyšky svojej posádky po tom, čo sa ostrov stal dejiskom ďalších raketových a delostreleckých útokov ukrajinských obrancov. Ukrajincom sa tak podarilo oslobodiť jeden z [[Bitka o Hadí ostrov|dôležitých symbolov prvých dní vojny]]. Zároveň sa tým zlepšili vyhliadky na možnosť obnovenia vývozu obilnín z ukrajinských prístavov námornou cestou.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /><ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinci rozstříleli Hadí ostrov. Odešli jsme z dobré vůle, řekli Rusové | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-ukrajina-valka-lysycansk.A220630_082115_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruská armáda začala nasadzovať staršie typy [[Raketa (zbraň)|rakiet]] zo [[Sovietsky zväz|sovietskej]] éry s nižšou presnosťou, ktorých mala dostatočné zásoby. Niektoré z nich boli určené aj na nesenie jadrových hlavíc a preto im postačovala presnosť jedného kilometra.<ref name=“UA-spravodaj-05-7“ /> Pozorované bolo aj nasadenie archaických tankov [[T-62]] pochádzajúcich ešte z prelomu 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vodička | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko vytáhlo z hrobu půlstoletí staré tanky T-62. Otázka je, co to znamená | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/tanky-rusko-valka-na-ukrajine-valecne-stroje.A220526_174136_zahranicni_dyn?zdroj=zpravodaj_hp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-05-27 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ruská [[Ruská duma|Štátna duma]] pokračovala v prijímaní zmien zákonov s cieľom umožniť povolávanie ďalších mladých mužov do armády, čo niektorí označovali za skrytú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Jedna zo zmien zákonov umožnila vojenským predstaviteľom ponúkať kontrakty mladým mužom ihneď po dovŕšení [[Plnoletosť|plnoletosti]], teda bez potreby absolvovať vojenský výcvik.<ref name=“UA-spravodaj-27-6“ /> Ďalšia zmena zase zrušila horný vekový limit pre vstup do armády, dovtedy 40 rokov veku.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = BBC | odkaz na autora = | titul = Rusko zrušilo vekový limit pre pre vojakov vstupujúcich do armády | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22923288/rusko-zrusilo-vekovy-limit-pre-pre-vojakov-vstupujucich-do-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 202-05-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: 151027-O-ZZ999-112 (22141832523).jpg| thumb | alt= viď popis|<div style="text-align: right"> <small>Ilustračný obrázok</small></div>]] * Fínsko a Švédsko obdržali oficiálnu pozvánku na členstvo v [[NATO]] potom, ako sa lídri členských štátov v stredu na samite v Madride zhodli na ich prizvaní do svojich radov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko už dostali oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950231/finsko-a-svedsko-uz-dostali-oficialnu-pozvanku-na-clenstvo-v-nato.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> Predstavitelia Fínska a Švédska našli v otázke vstupu spoločnú reč aj s Tureckom. Obe severské krajiny sa spoločným [[Memorandum|memorandom]] zaviazali spolupracovať v boji proti militantnej [[Strana kurdských pracujúcich|Strane kurdských pracujúcich]], ktorá bola považovaná za teroristickú organizáciu nielen v Turecku, ale aj v západných krajinách. Po podpísaní tohto dokumentu Turecko vyhlásilo, že už nebude týmto krajinám klásť prekážky v ich snahách vstúpiť do NATO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecko súhlasí so vstupom Fínska a Švédska do NATO | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949595/turecko-suhlasi-so-vstupom-finska-a-svedska-do-nato | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fínsko a Švédsko sa zaviazali, že nám vydajú teroristov, tvrdí Turecko | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949661/finsko-a-svedsko-sa-zaviazali-ze-nam-vydaju-teroristov-tvrdi-turecko | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> : Ruský prezident [[Vladimír Putin]] rozhodnutie aliacie komentoval vyhlásením, že Rusko sa jej rozširovania neobáva, ale že na rozmiestnenie vojenských jednotiek a zariadení NATO v týchto štátoch bude reagovať zrkadlovo. Odvetné kroky môžu zahŕňať aj rozmiestnenie balistických rakiet typu [[9K720 Iskander|Iskander]], „bezjadrový“ status [[Baltské more|Baltského mora]] by sa tak stal minulosťou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Ať si Finsko a Švédsko jdou do NATO, odpovíme zrcadlově, řekl Putin | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rozsireni-nato-svedsko-finsko-putin.A220630_062236_zahranicni_ibar | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-06-30 | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Medvedev: Zásah na Kryme zo strany krajiny NATO by znamenal tretiu svetovú vojnu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948729/medvedev-zasah-na-kryme-zo-strany-krajiny-nato-by-znamenal-tretiu-svetovu-vojnu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ruské bezpečnostné sily uniesli [[Starosta|starostu]] okupovaného ukrajinského mesta [[Cherson]] Ihora Koljčajeva, pretože odmietol spolupracovať s ruskými okupantmi. Poradkyňa starostu uviedla, že Rusi prehľadali jeho kanceláriu, zaistili pevné disky z počítačov a následne ho odviezli v autobuse s nápisom Z. Rusmi dosadené vedenie v zabraných územiach zavádzalo ruské životné reálie, prechádzalo na [[Ruský rubeľ|rubeľ]] a pripravovalo [[referendum]] o pripojení k Rusku.<ref name=“UA-spravodaj-29-6“>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Okupanti uniesli starostu Chersonu, ktorý odmietol kolaborovať | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950271/ukrajinsky-spravodaj-okupanti-uniesli-starostu-chersonu-ktory-odmietol-kolaborovat.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-28 }}</ref> Podľa údajov ruského ministerstva obrany deportovali z obsadených území do Ruska ku koncu júna celkovo takmer dva milióny Ukrajincov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny presídlili do Ruska takmer dva milióny ľudí, tvrdí Moskva | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22941464/z-ukrajiny-presidlili-do-ruska-takmer-dva-miliony-ludi-tvrdi-moskva | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Litovské vládne stránky a servery čelili narastajúcim [[Kybernetický priestor|kybernetickým]] útokom z Ruska. Išlo o odvetu za zastavenie tranzitu niektorých tovarov medzi Ruskom a jeho exklávou [[Kaliningradská oblasť|Kaliningrad]].<ref name=“UA-spravodaj-28-6“ /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruská hackerská skupina Killnet pokračuje vo veľkom kybernetickom útoku na Litvu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949331/ruska-hackerska-skupina-killnet-pokracuje-vo-velkom-kybernetickom-utoku-na-litvu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> * Ukrajina a Rusko pokračovali v programe výmeny zajatcov. V stredu sa do vlasti vrátilo 16 ukrajinských vojakov a jeden civilista, Rusom bolo odovzdaných 15 zajatých vojakov. Strany si navzájom vymieňali aj ostatky padlých vojakov, medzi inými sa domov postupne vrátili telá viacerých obrancov mariupoľských oceliarní Azovstaľ.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si vymenili zajatcov, do vlasti sa vracia 17 Ukrajincov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949306/ukrajina-a-rusko-si-vymenili-zajatcov-do-vlasti-sa-vracia-17-ukrajincov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko odovzdalo Ukrajine telá ďalších 64 obrancov z Azovstaľ | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22937984/rusko-odovzdalo-ukrajine-tela-dalsich-64-obrancov-z-azovstal | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-14 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina a Rusko si odovzdali telá padlých vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22932694/ukrajina-a-rusko-si-odovzdali-tela-padlych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Ukrajinská nadácia vyzbierala dostatok finančných prostriedkov na nákup troch osvedčených dronov [[Bayraktar TB2]]. Turecký výrobca ale oznámil, že prostriedky neprijme a stroje odovzdá Ukrajine bezplatne s tým, že vyzbierané prostriedky majú byť nasmerované k občanom Ukrajiny najviac čeliacim ťažkostiam v súvislosti s vojnou.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Baykar oznámil, že daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22948698/baykar-oznamil-ze-daruje-ukrajine-tri-bezpilotne-lietadla | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Turecký výrobca dronov Bayraktar sľúbil Ukrajine, že jej venuje tri svoje stroje | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22949345/turecky-vyrobca-dronov-bayraktar-slubil-ukrajine-ze-jej-venuje-tri-svoje-stroje | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-07-29 }}</ref> [[Súbor: 2022 Warszawa wystawa zniszczonych rosyjskich czołgów, 15.jpg| thumb | alt= Zničená hrdzavejúc húfnica s dlhou hlavňou vystavená na námestí, pred ňou štátne vlajky Ukrajiny|Výstava zneškodnenej ruskej bojovej techniky v centre Varšavy]] * V centre [[Varšava|Varšavy]] vystavili kusy zničenej ruskej vojenskej techniky pochádzajúcej z ukrajinského konfliktu. Vystavený bol napr. ruský [[T-72#T-72BA|tank T-72BA]] zničený pri Kyjeve, samohybná [[húfnica]] [[2S19 Msta-S]] zo [[Sumská oblasť|Sumskej oblasti]] a pozostatky ruských rakiet z [[raketomet]]ov [[9K512 Uragan-1M|Uragan]] a [[BM-30 Smerč|Smerč]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Sem prídu ruské tanky už len ako exponáty. Varšava vystavuje zničenú techniku okupantov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22949092/sem-pridu-ruske-tanky-uz-len-ako-exponaty-varsava-vystavuje-znicenu-techniku-okupantov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-28 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Mimovládna organizácia [[Amnesty International]] po rozsiahlom vyšetrovaní vyhlásila, že ruské sily spáchali 16. marca útokom na divadlo v Mariupole „''jasný vojnový zločin''“. Zhromaždením svedectiev a digiitálnych dôkazov dospela k záveru, že vzdušný útok na divadlo bol cielený, pričom všetci vedeli, že je tam najväčší civilný protiletecký kryt v meste. V troskách divadla vtedy zahynulo približne 600 ľudí.<ref name=“UA-spravodaj-30-6“ /> == Júl 2022 == === Týždeň od 4. do 10. júla 2022 === [[Súbor:Snake Island, 2022-07-07 (03).jpg | thumb | alt= Vlajka vejúca pri brehu ostrova, rôzne trosky v okolí|7. júla ukrajinskí vojaci znova vztýčili na [[Bitka o Hadí ostrov|Haďom ostrove]] štátnu vlajku [[Ukrajina|Ukrajiny]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda vrátila vlajku Ukrajiny na Hadí ostrov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22955704/ukrajinska-armada-vratila-vlajku-ukrajiny-na-hadi-ostrov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref>]] * Ruský postup na východe krajiny sa po víťazstve v Lysyčansku a obsadení celej Luhanskej oblasti zastavil. Nepriateľ sa sústredil na vytvorenie kontroly nad získanou oblasťou, preskupoval svoje jednotky, dopĺňal zásoby a preriedené práporné skupiny. Zintenzívnili sa však raketové útoky nielen na vojenské pozície, ale aj na civilné rezidenčné oblasti. Útoky smerovali aj na mesto Charkov, pričom pri tak vysokej kadencii bolo extrémne náročné a v podstate nemožné zostreľovať všetky rakety.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“>{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždeň na Ukrajine: Kyjev sľubuje nereálnu protiofenzívu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22959426/ukrajina-rusko-vojna-kyjev-protiofenziva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-12 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ruské rakety zasiahli Mykolajiv i Dnipropetrovskú oblasť, na juhu Ukrajinci zničili ruské vybavenie | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954178/ruske-rakety-zasiahli-mykolajiv-i-dnipropetrovsku-oblast-na-juhu-ukrajinci-znicili-ruske-vybavenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> : Ukrajinské pozície boli ostreľované pozdĺž celej frontovej línie. Väčší útok s podporou delostrelectva a letectva bol s čiastkovým úspechom vedený najmä v smere na východoukrajinské mesto Bachmut.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Terčom ruských útokov v Donbase bolo viac ako 40 obcí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956900/ukrajina-tercom-ruskych-utokov-v-donbase-bolo-viac-ako-40-obci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-08 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Výpad v smere na mesto [[Sloviansk]] ukrajinská armáda úspešne odrazila,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko sa podľa Ukrajincov sústredí na vytvorenie kontroly nad celou Luhanskou oblasťou | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954151/rusko-sa-podla-ukrajincov-sustredi-na-vytvorenie-kontroly-nad-celou-luhanskou-oblastou | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> mesto sa však dostalo na dostrel nepriateľa. Starosta mesta vyzval obyvateľov, aby z mesta odišli, nakoľko Rusi zhromažďovali sily a chystali sa pokračovať v dobýjaní regiónu [[Donecká panva|Donbas]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Guardian | meno = The | autor = | odkaz na autora = | titul = Starosta mesta Slovjansk vyzýva obyvateľov, aby utiekli z mesta | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954341/starosta-mesta-slovjansk-vyzyva-obyvatelov-aby-utiekli-z-mesta | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Úrady vyzývali civilistov na urýchlený odchod zo Slavjansku | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954503/urady-vyzyvali-civilistov-na-urychleny-odchod-zo-sloviansku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> : Ukrajinským jednotkám sa podarilo získať späť pod svoju kontrolu viaceré okupované obce a menšie mestá na juhu krajiny. Pomáhali im aj partizánske útoky proti okupačnej administratíve v [[Cherson]]e a jeho okolí. Pripísali si aj úspešný útok na ruský sklad munície v [[Chersonská oblasť|Chersonskej oblasti]]. Na začiatku júla do ostrých bojov zapojili aj americký raketový systém [[M142 HIMARS|HIMARS]], s ktorým cielili najmä na ruské logistické sklady.<ref name=“UA-spravodaj-12-7“ /> * Ruská armáda oznámila, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane dodané zo Západu. V [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice [[M777]] dodané [[USA]], pri ďalších delostreleckých a raketových útokoch mala byť zničená aj ďalšia vojenská technika a niekoľko [[Munícia|muničných]] skladov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine zničila ďalšie zbrane zo Západu | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957285/ruska-armada-tvrdi-ze-na-ukrajine-znicila-dalsie-zbrane-zo-zapadu | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-09 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * Začali sa niekoľkotýždňové výcvikové kurzy ukrajinských brancov vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. Výcvik vojakov bol súčasťou širšieho balíka pomoci Ukrajine, ktorý zahŕňa protitankové zbrane, raketové systémy a ďalšiu techniku. Podľa tamojšieho ministerstva obrany bol plán výcviku zostavený podľa základných výcvikových programov britskej armády, teda používanie zbraní, taktika, poskytovanie prvej pomoci na bojisku, poľný výcvik, hliadkovanie, kybernetická bezpečnosť a právne zásady vedenia ozbrojeného konfliktu. Očakávalo sa, že túto formu vojenskej pomoci postupne využije až 10-tisíc brancov z Ukrajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na výcvik do Británie dorazili prví ukrajinskí vojaci | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954867/na-vycvik-do-britanie-dorazili-prvi-ukrajinski-vojaci | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Johnson pricestoval už na druhú neohlásenú návštevu Kyjeva od začiatku vojny | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22940934/johnson-pricestoval-uz-na-druhu-neohlasenu-navstevu-kyjeva-od-zaciatku-vojny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-17 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Británii sa začal výcvik prvých stoviek ukrajinských vojakov | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22957750/v-britanii-sa-zacal-vycvik-prvych-stoviek-ukrajinskych-vojakov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-10 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> [[Súbor: Okhtyrka heat and power plant after Russian shelling, 26 April 2022 (02).jpg| thumb | alt= Pracovné vozidlá pri troskách priemyselnej budovy| Začiatok opráv na objekte miestnej teplárne v meste Ochtyrka]] * Ukrajinský prezident [[Volodymyr Zelenskyj]] vyzval na začatie obnovy zničenej krajiny. Podľa jeho slov je nevyhnutné včas sa začať pripravovať na zimu, je potrebné obnoviť desaťtisíce obytných domov, či zaistiť zásobovanie energiami. V dôsledku bojov boli ochromené alebo aj zastavili prevádzku tisíce podnikov, čo okrem nedostatku výrobkov prinášalo komplikácie aj pre hospodárstvo krajiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = S obnovou Ukrajiny nemožno čakať na koniec vojny, vyhlásil Zelenskyj | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22954133/s-obnovou-ukrajiny-nemozno-cakat-na-koniec-vojny-vyhlasil-zelenskyj | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-05 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> * [[National Aeronautics and Space Administration|Americká vesmírna agentúra]] na základe [[Satelitná snímka|satelitných záberov]] vypočítala, že ruské sily okupujú približne 22% [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]] na Ukrajine. V tejto súvislosti upozornila na ovplyvnenie vývozu [[Obilniny|obilnín]] pre zahraničie, nakoľko vojenská aktivita narušila prebiehajúcu [[Žatva|žatvu]] aj výsev nových plodín. Tamojšie [[poľnohospodárstvo]] trpelo tiež nedostatkom pracovnej sily.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko okupuje asi 22 percent ornej pôdy na Ukrajine | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22956012/rusko-okupuje-asi-22-percent-ornej-pody-na-ukrajine | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-07 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}</ref> Mimo to pretrvávala blokáda obilia v ukrajinských prístavoch vplyvom uzavretia námorných trás cez [[Čierne more]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category: Russo-Ukrainian War by day}} == Externé odkazy == * [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME.sk – Ukrajinský spravodaj] * [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}} [[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]] [[Kategória:2022 na Ukrajine]] [[Kategória:2022 v Rusku]] 2xz2sonh1c2swr6ytg0fhpodpyxoc33 0 682437 7417522 7416800 2022-07-30T15:34:32Z 95.105.156.140 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Šťastná rybka | en = | logo = | žáner = | námet = | scenár = [[Kristina Cibulková]], [[Stanislav Guštafík]] | réžia = [[Ivan Predmerský]] | obsadenie = [[Ľuboš Kostelný]], [[Zuzana Porubjaková]], [[Dušan Jamrich]], [[Marcel Ochránek]], [[František Beleš]], [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]], [[Juraj Hrčka]], [[Ráchel Šoltésová]], [[Nikoleta Kupčíková]], [[Kristína Palonder Greppelová]], [[Karolína Kubánková]], [[Oľga Belešová]], [[Slávka Halčáková]] | hudba = | hudba popiska = | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 10 ([[#Časti|zoznam častí]]) | výkonný producent = | producent = | kamera = | strih = | dĺžka = cca 45 min. | spoločnosť = | distribútor = | rok orig = [[14. jún]] [[2022]] – | tv orig = [[TV JOJ]] | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | webstránky = https://www.joj.sk/stastna-rybka }} '''Šťastná rybka''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný komediálny [[seriál]] [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať [[14. jún]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = redakcia / AB | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka ponúkne divákom hviezde obsadenie: Aha, na akých hercov sa môžete tešiť! | url = https://www.joj.sk/stastna-rybka/novinky/682002-stastna-rybka-ponukne-divakom-hviezde-obsadenie-aha-na-akych-hercov-sa-mozete-tesit | vydavateľ = joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavnú postavu stvárňuje [[Ľuboš Kostelný]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka {{!}} JOJ.sk {{!}} Stránka, ktorá sa dá pozerať! | url = https://www.joj.sk/stastna-rybka | vydavateľ = joj.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TV-archív | url = https://www.tv-archiv.sk/stastna-rybka | vydavateľ = tv-archiv.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Obsadenie == {|class="wikitable sortable" ! Herec ! Postava ! Povolanie ! Poznámky |- | [[Ľuboš Kostelný]] | Jozef Hajdák | {{N/A}} | Romamov zamestnanec a švagor; manžel Simony |- | [[Zuzana Porubjaková]] | Simona Hajdáková | {{N/A}} | Dcéra Gaba Plesnika; manželka Jozefa |- | [[Dušan Jamrich]] | Gabo Plesník | Bývalý policajt na dôchodku | Simonin a Tanin otec |- | [[Marcel Ochránek]] | Roman Piltz | Riaditeľ | Dodov šéf a zároveň aj švagor |- | František Beleš | Albert Hajdák | {{N/A}} | syn Jozefa a Simony |- | [[Daniel Fischer (herec)|Daniel Fischer]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Milan Bahul | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Ráchel Šoltésová | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Nikoleta Kupčíková | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Kristína Palonder Greppelová | Táňa Piltzová | Kaderníčka | Staršia dcéra Gaba Plesníka; manželka Romana Piltza; staršia sestra Simony Hajdákovej; má dve deti: Kristínu a Ninu |- | Karolína Kubánková | Kristína Piltzová | {{N/A}} | Je to mladšia dcéra Tani a Romana |- | Petra Dubayová | Nina Piltzová | {{N/A}} | Staršia dcéra Tani a Romana; spolužiačka a sesternica Alberta |- | David Krajčík | Peter Hudranský | {{N/A}} | Albertov parťák; Ninin frajer |- | [[Oľga Belešová]] | {{N/A}} | {{N/A}} | {{N/A}} |- | Slávka Halčáková | Viera Jelinková | Riaditeľka gymnázia | {{N/A}} |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | rowspan="2" style="background:#3E7360; width:1%;" | | rowspan="2" |'''[[#1. séria (2022)|1]]''' | 10 | [[14. jún]] [[2022]] | [[16. august]] [[2022]] | Utorok 20:35 | [[TV JOJ]] |} == Časti == === 1. séria (2022) === {|class="wikitable" width="100%" |- ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | № ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | # ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Názov ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Réžia ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Scenár ! rowspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Premiéra<br>{{minivlajka|Slovensko}} ! colspan="2" style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- style="font-size:80%" ! style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Rating / Share (%) (CS 12-54) ! style="background: #3E7360; color: #FFFFFF;" | Počet divákov (CS 12+) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Dodo |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 14. jún 2022 |stĺpec1 = 5,1 / 17,8<ref name="E1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Jojkárska Šťastná rybka lídrom rebríčkov, státisíce divákov sledovalo aj Utajeného šéfa | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarska-stastna-rybka-lidrom-rebrickov-statisice-divakov-sledovalo-aj-utajeneho-sefa | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2022-06-15 }}</ref> |stĺpec2 = 351 tis.<ref name=E1 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Som milionár |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 21. jún 2022 |stĺpec1 = 4,7 / 17<ref name="E2">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Šťastná rybka lídrom rebríčka, medzi najsledovanejšími bol aj Utajený šéf | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/stastna-rybka-lidrom-rebricka-medzi-najsledovanejsimi-bol-aj-utajeny-sef | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2022-06-22 }}</ref> |stĺpec2 = 305 tis.<ref name=E2 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Hlavne byť nenápadný |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 28. jún 2022 |stĺpec1 = 4,7 / 17,3<ref name=E3>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Seriál Šťastná rybka sa drží na čele rebríčka, jeho sledovanosť však klesá | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/serial-stastna-rybka-drzi-cele-rebricka-jeho-sledovanost-vsak-klesa | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-08 }}</ref> |stĺpec2 = 286 tis.<ref name=E3 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Vysnívaný dom |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 5. júl 2022 |stĺpec1 = 5,1 / 14,8<ref name=E4>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Najsledovanejší bol seriál Šťastná rybka, vysoko sa dostal aj Utajený šéf | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/najsledovanejsi-bol-serial-stastna-rybka-vysoko-dostal-aj-utajeny-sef/2 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-06 | dátum prístupu = 2022-07-08 }}</ref> |stĺpec2 = 315 tis.<ref name=E4 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Vojna Piltzovcov |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 12. júl 2022 |stĺpec1 = 4,9 / 16,3<ref name=E5>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Rodinné prípady sledovanosť šou Na love neprekonali, najviac divákov si získala Šťastná rybka | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/rodinne-pripady-sledovanost-sou-love-neprekonali-najviac-zaujala-stastna-rybka | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-13 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref> |stĺpec2 = 295 tis.<ref name=E5 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Podozrivý Dodo |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 19. júl 2022 |stĺpec1 = 4,1 / 16,4<ref name=E6>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Jojkárske seriály patria k najsledovanejším, oslovil aj markizácky Utajený šéf II. z mliekarní | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jojkarske-serialy-patria-najsledovanejsim-oslovil-aj-markizacky-utajeny-sef-ii-mliekarni/2 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-20 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref> |stĺpec2 = 246 tis.<ref name=E6 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Starí psi na stope |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 26. júl 2022 |stĺpec1 = 4,9 / 16,1<ref name=E7>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Mediálne | odkaz na autora = | titul = Kráľ sledovanosti: seriál Šťastná rybka predbehol magazín Reflex o takmer 100-tisíc divákov | periodikum = etrend.sk | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/kral-sledovanosti-serial-stastna-rybka-predbehol-magazin-reflex-takmer-100-tisic-divakov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-27 | dátum prístupu = 2022-07-27 }}</ref> |stĺpec2 = 293 tis.<ref name=E7 /> }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Stavebniny na predaj |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 2. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = V mene Pána |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 9. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Simonka rodí! |réžia = Ivan Predmerský |scenár = Kristina Cibulková & Stano Guštafík |pôvodné uvedenie = 16. august 2022 |stĺpec1 = – |stĺpec2 = – }} |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]] [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Slovenské televízne komediálne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2022]] 9prf0q1ta2xfev1elb5pa52u6llzyu5 0 682850 7417825 7417234 2022-07-31T11:44:12Z 78.99.33.206 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1 | meno = George Russell | popis_osoby = automobilový pretekár | obrázok = <!-- presný názov súboru na Commons --> | popis_obrázka = | štát = Spojené kráľovstvo | dátum_narodenia = {{dnv|1998|02|15}} | miesto_narodenia = [[King’s Lynn]], [[Norfolk]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum_úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto_úmrtia = | sezóny = [[Formula 1 v roku 2019|2019]], [[Formula 1 v roku 2020|2020]], [[Formula 1 v roku 2021|2021]], [[Formula 1 v roku 2022|2022]] | tímy = [[Williams]], [[Mercedes]] | preteky = 72 (71 štartov) | majster_sveta = 0 | víťazstvá = 0 | stupne_víťazov = 4 | body = 147 | pole_positions = 1 | najrýchlejšie_kolá = 1 | prvá_GP = VC Austrálie 2019 | prvé_víťazstvo = | posledné_víťazstvo = | posledná GP =VC Francúzska 2022 | poznámky = | portál1 = | portál2 = }} '''George William Russell''' (* [[15. február]] [[1998]]) je britský pretekár, ktorý v súčasnosti súťaží vo [[Formula 1|Formule 1]] za [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]].<ref>{{Cite news|title=Fairytale win not to be but Russell still sends powerful message|language=en-GB|work=BBC Sport|url=https://www.bbc.co.uk/sport/formula1/55210939|access-date=7 December 2020}}</ref> V roku 2018 sa stal [[Formula 2|šampiónom FIA Formuly 2]] za [[ART Grand Prix]] a je šampiónom [[Séria GP3|série GP3]] z roku 2017. Po víťazstve v šampionáte Formuly 2 sa Russell v roku {{F1|2019}} upísal [[WilliamsF1|Williamsu]], pričom debutoval na [[Veľká cena Austrálie 2019|Veľkej cene Austrálie v roku 2019]], zastupoval i [[Lewis Hamilton|Lewisa Hamiltona]] v Mercedese na [[Veľká cena Sachiru 2020|Veľkej cene Sachiru 2020]]. Russell dosiahol svoje prvé pódium v F1 s Williamsom na [[Veľká cena Belgicka 2021|Veľkej cene Belgicka v roku 2021]]. Je tiež súčasťou programu Mercedes Young Driver.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.mercedes-benz.com/en/sports/formula-one/george-russell-joins-mercedes-amg-petronas-motorsport-junior-driver-programme-2/|jazyk=en}}</ref> V roku 2022 Russell opustil Williams a pripojil sa k Mercedesu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.mercedes-announce-george-russell-will-partner-lewis-hamilton-in-2022.jtndbCmN3CR8Lm9s54e4T.html|jazyk=en}}</ref> == Osobný život == George Russell sa narodil v [[King’s Lynn]] v [[Norfolk]]u. Je najmladšie dieťa Steva a Alison Russellových<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://morningstaronline.co.uk/article/russell-parents-joy-formula-one-deal|jazyk=en}}</ref> a vyrastal po boku dvoch súrodencov: sestry Cary a staršieho brata Benjyho.<ref name="auto">{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://podcasts.apple.com/gb/podcast/f1-beyond-the-grid/id1405972616|jazyk=en-gb}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.famechain.com/family-tree/85006/george-russell}}</ref> Motokáram sa začal venovať vo veku 7 rokov ako aj jeho brat Benjy. Russell vyrastal vo [[Wisbech]], [[Cambridgeshire]], a študoval tam na [[Wisbech Grammar School]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.edp24.co.uk/news/norfolk-george-russell-eyes-f1-world-title-1-5939919}}</ref> Neskôr sa vo veku 18 rokov presťahoval do [[Milton Keynes]], aby bol bližšie k svojim pretekárskym tímom.<ref name="auto" /> Rovnako ako jeho otec je fanúšikom futbalového klubu [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.express.co.uk/sport/f1-autosport/1372942/George-Russell-football-team-support-Wolves-Russell-F1-evg|jazyk=en}}</ref> == Juniorská pretekárska kariéra == === Karting === Russell začal s [[Karting|motokárami]] v roku 2006 a do roku 2009 postúpil až do triedy kadetov, kde sa stal šampiónom [[Motor Sports Association|MSA]] British Open a šampiónom British Open. V roku 2010 prešiel do kategórie Rotax Mini Max, kde sa stal britským šampiónom Super One, britským šampiónom Formula Kart Stars a tiež vyhral Kartmasters British Grand Prix. Russell absolvoval [[KF3]] v roku 2011, vyhral titul SKUSA Supernationals a stal sa [[Majstrovstvá Európy v motokárach CIK-FIA|CIK-FIA European Championship]], ktorý neskôr úspešne obhájil aj v roku 2012.<ref>{{Cite news|title=CIK-FIA European KF3 Championship 2012 standings|work=driverdb.com|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/european-championship---kf3/2012/|access-date=8 December 2014}}</ref> Vo svojom poslednom roku v motokárach v roku 2013 skončil Russell na 19. mieste v [[KF1]] CIK-FIA World Championship.<ref name="Russell">{{Cite news|title=About George Russell|work=georgerussellracing.com|url=http://www.georgerussellracing.com/about.html|access-date=8 December 2014}}</ref> <ref>{{Cite news|url=http://www.formula4.com/drivers/2014-drivers/george-russell.aspx|title=Driver: George Russell|work=[[BRDC Formula 4 Championship]]|access-date=8 December 2014}}</ref> === Formula Renault 2.0 === V roku 2014 Russell debutoval v monoposte, keď pretekal na [[Eurocup Formula Renault 2.0|šampionáte Formula Renault 2.0 Alps]]. Pôvodne mal pretekať za tím [[Prema Powerteam]] no na poslednú chvíľu prestúpil do [[Koiranen GP]]. Napriek tomu, že pre chorobu vynechal jedno kolo, skončil v šampionáte štvrtý a na [[Red Bull Ring]]u obsadil jediné pódium. Russell sa zúčastnil aj dvoch kôl šampionátu [[Eurocup Formula Renault 2.0]]. Zúčastnil sa moskovského kola s Koiranen GP a potom prestúpil do [[Tech 1 Racing]] na posledné kolo sezóny v [[Circuito de Jerez|Jereze]]. Pretekal ako hosť a po štarte z [[pole position]] vyhral posledné preteky sezóny.<ref>{{Cite news|url=http://www.paddockscout.com/guest-driver-george-russell-delivers-tech-1s-first-eurocup-win-of-2014/|title=Guest driver George Russell delivers Tech 1's first Eurocup win of 2014|work=paddockscout.com|access-date=8 December 2014}}</ref> === Formula 4 === V roku 2014 Russell súťažil aj v [[BRDC Formula 4 Championship|šampionáte BRDC Formula 4]] s obhajcom titulu Lanan Racing.<ref>{{Cite news|url=http://www.formula4.com/news/multiple-karting-champion-george-russell-joins-f4-with-lanan-racing.aspx|title=Multiple Karting champion George Russell joins F4 with Lanan|access-date=8 December 2014}}</ref> Do posledných pretekov sezóny v [[Snetterton Circuit|Snettertone]] vstúpila aj so svojim tímovým kolegom Arjunom Mainim a dvojicou HHC Motorsport Sennanom Fieldingom a Raoulom Hymanom do boja za titul.<ref>{{Cite news|url=http://www.formula4.com/news/race-three-title-permutations.aspx|title=Race Three Title Permutations|access-date=8 December 2014}}</ref> Po štarte z pole position Russell vyhral preteky, svoje piate v sezóne, aby si zaistil titul len o tri body od Mainiho.<ref>{{Cite news|url=http://www.paddockscout.com/george-russell-wins-brdc-f4-title-decider-to-steal-crown/|title=George Russell wins BRDC F4 title decider to steal crown|access-date=8 December 2014}}</ref> Za víťazstvo v šampionáte BRDC Formuly 4 Russell mal možnosť testoval [[Séria GP3|auto GP3]] s [[Arden Motorsport]] na [[Yas Marina Circuit|okruhu Yas Marina]] v [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]].<ref>{{Cite news|url=http://www.paddockscout.com/ceccon-leads-jones-and-russell-as-gp3-test-begins/|title=Ceccon leads Jones and Russell as GP3 test begins|access-date=8 December 2014}}</ref> V decembri 2014 sa Russell stal najmladším víťazom prestížnej ceny [[McLaren Autosport BRDC Award]], keď porazil ostatných finalistov [[Alexander Albon|Alexandra Albona]], [[Ben Barnicoat|Bena Barnicoata]], Sennana Fieldinga, [[Seb Morris|Seba Morrisa]] a [[Harrison Scott|Harrisona Scotta]] a získal peňažnú odmenu 100 000 libier, člšnstvo v [[British Racing Drivers' Club]] a test [[Formula 1|Formuly 1]] s [[McLaren]]om.<ref>{{Cite news|title=George Russell wins 2014 McLaren AUTOSPORT BRDC Award|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/117079|access-date=8 December 2014}}</ref> Vo februári 2015 bol Russell vyhlásený za jedného z dvanástich jazdcov vybraných do programu British Racing Drivers' Club SuperStars, ako najmladšieho nováčika v tomto programe.<ref>{{Cite news|title=BRDC announces 2015 SuperStars|url=http://www.brdc.co.uk/BRDC-Announces-2015-SuperStars|work=brdc.co.uk|publisher=[[British Racing Drivers' Club]]|date=23 February 2015|access-date=8 April 2015}}</ref> === Majstrovstvá Európy FIA Formuly 3 === [[Súbor:George_Russell,_Formel_3_2015_(cropped).JPG|vľavo|náhľad|Russell súťažiaci v [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa]] počas majstrovstiev Európy FIA Formuly 3 v roku 2015]] Russell absolvoval [[Formula 3|Formulu 3]] v roku 2015, keď spolu s [[Carlin Motorsport|Carlinom]] pretekal vo [[Majstrovstvá Európy FIA Formuly 3 2015|FIA European Formula 3 Championship]].<ref>{{Cite news|title=McLaren AUTOSPORT BRDC Award winner Russell seals European F3 deal|url=http://www.autosport.com/news/report.php/id/117324|work=[[Autosport]]|publisher=[[Haymarket Media Group|Haymarket Publications]]|date=9 January 2015|access-date=9 January 2015}}</ref> Svoje prvé víťazstvo v pretekoch získal v úvodnom kole sezóny v [[Silverstone Circuit|Silverstone]], keď skončil pred druhým debutantom [[Charles Leclerc|Charlesom Leclercom]] a [[Antonio Giovinazzi|Antoniom Giovinazzim]] v druhých pretekoch víkendu.<ref>{{Cite news|title=George Russell claims victory in second Formula 3 start|url=http://www.paddockscout.com/george-russell-claims-victory-in-second-formula-3-start/26323|work=paddockscout.com|publisher=Paddock Scout|date=11 April 2015|access-date=11 April 2015}}</ref> V [[Circuit de Spa-Francorchamps|Spa-Francorchamps]] a [[Norisring]]u obsadil ďalšie dve pódiové umiestnenia a skončil šiesty v šampionáte.<ref>{{Cite news|title=FIA Formula 3 European Championship 2015 standings|work=driverdb.com|publisher=Driver Database|url=https://www.driverdb.com/championships/standings/formula-3-europe/2015/|access-date=18 November 2015}}</ref> V poradí nováčikov skončil druhý za Leclercom.<ref>{{Cite news|title=Rookie George Russell's debut in a Formula 1 car|url=http://www.fiaf3europe.com/en/news/Rookie-George-Russells-debut-in-a-Formula-1-car.html|work=fiaf3europe.com|publisher=[[European Formula 3 Championship]]|date=23 October 2015|access-date=18 November 2015}}</ref> V septembri 2015 sa Russell zúčastnil nemajstrovského podujatia [[Masters of Formula 3 2015|Masters of Formula 3]], ktoré sa konalo v [[Circuit Park Zandvoort|Zandvoorte]]. Po štvrtom mieste v kvalifikačných pretekoch<ref>{{Cite news|title=Giovinazzi dominates Masters of F3 qualification race as Sette Camara bogs down|url=http://www.paddockscout.com/giovinazzi-dominates-masters-of-f3-qualification-race-as-camara-bogs-down/30809|access-date=18 November 2015}}</ref> skončil druhý za tímovým kolegom Antoniom Giovinazzim v hlavných pretekoch.<ref>{{Cite news|title=Giovinazzi seals Masters of F3 title with dominant victory|url=http://www.paddockscout.com/giovinazzi-seals-masters-of-f3-title-with-dominant-victory/30852|access-date=18 November 2015}}</ref> Russell mal s Carlinom súťažiť aj na Veľkej cene Macaa, krátko pred podujatím ho však nahradil japonský pilot [[Euroformula Open Championship]], [[Yu Kanamaru]].<ref>{{Cite news|title=Kanamaru replaces Russell in another last-minute Carlin Macau chance|url=http://www.paddockscout.com/kanamaru-replaces-russell-in-another-last-minute-carlin-macau-chance/31851|access-date=18 November 2015}}</ref> Russell prešiel na [[Majstrovstvá Európy FIA Formuly 3 2016|sezónu 2016]] do [[Hitech Racing|Hitech GP]], zaznamenal dve víťazstvá a skončil tretí v poradí. === Séria GP3 === Russell podpísal zmluvu s ART Grand Prix na sezónu 2017. V tíme sa prvýkrát predstavil už na posezónnom teste v [[Yas Marina Circuit|Yas Marina]] v novembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell tipped for Mercedes F1 role and ART GP3 in 2017|url=https://www.autosport.com/f1/news/george-russell-tipped-for-mercedes-f1-role-and-art-gp3-in-2017-5028599/5028599/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}</ref> Russell odštartoval sezónu dobre na okruhu [[Circuit de Catalunya]] v Barcelone, kde zakončil víkend na 4. a 5. mieste. V ďalších pretekoch na [[Red Bull Ring|Red Bull Ringu]] získal svoju prvú pole position a víťazstvo v sérii GP3. Russell na svojich „domácich pretekoch“ v [[Silverstone Circuit|Silverstone]] získal opäť pole position, ktoré premenil na ďalšie víťazstvo v prvých pretekoch víkendu a obsadil 4. miesto v druhých pretekoch, čím sa dostal do vedenia šampionátu. Čoskoro nasledoval dominantný výkon v Spa-Francorchamps, vďaka ktorému si Russell vybudoval náskok v bodovaní šampionátu po víťazstve a 2. pozícii v dvoch pretekoch, spolu s Pole Position a najrýchlejším kolom v oboch pretekoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spa GP3: Mercedes junior George Russell leads ART 1-2-3 to victory|url=https://www.autosport.com/fia-f3/news/spa-gp3-mercedes-junior-george-russell-leads-art-1-2-3-to-victory-4996601/4996601/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}</ref>[[Súbor:George_Russell_on_26_August_2017_at_Spa-Francorchamps.jpg|náhľad|Russell preteká na pretekoch GP3 v Spa-Francorchamps 2017]]V ďalšom kole v Monze sa konalo iba jedno podujatie série GP3 po nepriaznivých poveternostných podmienkach, ktoré viedli k zrušeniu sobotňajších pretekov. Russell vyhral obrovský súboj so svojimi tímovými kolegami z ART Grand Prix Jackom Aitkenom a Anthoine Hubertom a spečatil tak svoje štvrté víťazstvo v sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mercedes F1's George Russell wins thrilling Monza GP3 race|url=https://www.autosport.com/fia-f3/news/mercedes-f1s-george-russell-wins-thrilling-monza-gp3-race-4995922/4995922/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}</ref> Russell získal štyri víťazstvá, tri pole position a päť ďalších pódiových umiestnení. Russell vyhral v roku 2017 titul v sérii GP3 po tom, čo v Jereze obsadil 4. miesto v 2. pretekoch, čo mu zabezpečilo nedostihnuteľné vedenie v hodnotení šampionátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell takes the 2017 GP3 Series title at Jerez|url=https://www.georgerussell63.com/press/george-russell-takes-the-2017-gp3-series-title-at-jerez|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}</ref> === Formula 2 === V januári 2018 bol Russell potvrdený ako jazdec [[ART Grand Prix]] pre 2018 [[Formula 2|FIA Formula 2 Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell Graduates with ART GP to FIA Formula 2|url=https://www.georgerussell63.com/press/george-russell-graduates-with-art-gp-to-fia-formula-2|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}</ref> Stal sa tiež rezervným jazdecom [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedesu]] spolu s Pascalom Wehrleinom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wehrlein, Russell to share Mercedes F1 reserve driver role in 2018|url=https://www.autosport.com/f1/news/wehrlein-russell-to-share-mercedes-f1-reserve-driver-role-in-2018-5322757/5322757/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-24|jazyk=en}}</ref> Russell sa kvalifikoval na 2. mieste pri debute v Bahrajne a skončil 5. v úvodnom kole šampionátu. V Baku v druhom kole šampionátu viedol Russell väčšinu hlavných pretekov, až pokiaľ neprišlo neskoré safety car a dráma pri reštarte mu uprela prvé víťazstvo v sérii. V šprintérskych pretekoch Russell zajazdil najrýchlejšie kolo na svojej ceste k víťazstvu z 12. miesta v štartovom poli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Redemption for Russell with Baku F2 Sprint Race Win|url=https://www.georgerussell63.com/press/redemption-for-russell-with-baku-f2-sprint-race-win|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}</ref> Russell získal svoje druhé víťazstvo v sezóne v Barcelone po tom, čo zvíťazil v súboji s [[Nyck de Vries|Nyckom de Vriesom]], čím získal svoje prvé víťazstvo v klasických pretekoch sezóny. Nasledovalo 4. miesto v šprintérskych pretekoch a posunul sa na 2. miesto v poradí šampionátu. V Monte-Carlo mal Russell vo voľnom tréningu poruchu motora, ktorá výrazne obmedzila jeho jazdu. Russell bol v ťažkej pozícii, kvalifikoval sa na 16. pozícii a dokončil dva preteky mimo bodov. Russell opäť udrel vo Francúzsku v Le Castellet a získal svoju prvú pole position vo [[Formula 2 v roku 2018|Formule 2.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell Scores Maiden FIA F2 Pole Position at Paul Ricard|url=https://www.georgerussell63.com/press/russell-scores-maiden-pole-position-in-fia-f2-at-paul-ricard|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}</ref> Viedol náročné preteky na mokro/sucho od štartu až po cieľovú vlajku a získal svoje tretie víťazstvo v sezóne a šampionát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell Wins in Dramatic F2 Feature Race at Paul Ricard|url=https://www.georgerussell63.com/press/russell-wins-incredible-wet-dry-paul-ricard-feature-race|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-24}}</ref> Neskôr získal titul víťazstvom v Abú Zabí, po sezónnom boji s Britom [[Lando Norris|Landom Norrisom]]. Svojím titulom sa stal piatym majstrom, ktorí bol nováčikom v kategórii GP2/F2 (predtým dosiahli [[Nico Rosberg]], [[Lewis Hamilton]], [[Nico Hülkenberg]] a [[Charles Leclerc]]) a štvrtým pilotom po [[Lewis Hamilton|Hamiltonovi]], Hülkenbergovi a [[Charles Leclerc|Leclercovi]], ktorý vyhral GP3/F3 a titul GP2/F2 v po sebe nasledujúcich sezónach. == Formula 1 == Začiatkom roka 2017 sa Russell pripojil k [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport]] ako súčasť ich programu pre juniorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=George Russell added to Mercedes' junior programme|url=https://www.espn.co.uk/f1/story/_/id/18508537/british-racing-driver-george-russell-added-mercedes-junior-programme|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-01-19|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Bolo oznámené, že Russell sa zúčastní oboch dní testu v Budapešti 1. – 2. augusta, ktorý nasledoval týždeň po pretekoch Formuly 1 na rovnakom okruhu. V novembri toho istého roku bolo oznámené, že Russell absolvuje svoj debut v tréningu Formuly 1 na Veľkej cene Brazílie počas prvého tréningu pre [[Force India]]. Následne bolo oznámené, že pre nich bude jazdiť aj v prvom tréningu na Veľkej cene Abú Zabí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Russell to drive Force India in practice|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/41907080|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en-GB}}</ref> Russell bol vyhlásený za jedného z testovacích jazdcov pneumatík [[Pirelli]] pre [[Force India]] na teste po Veľkej cene Španielska v máji 2018. Počas testu absolvoval za tím 123 kôl, ktoré boli jeho prvé v monoposte Formuly 1 so špecifikáciami pre rok 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell Completes 123 Laps in Pirelli Tyre Test for Force India|url=https://www.georgerussell63.com/press/russell-completes-123-laps-in-barcelona-test-for-sahara-force-india|vydavateľ=www.georgerussell63.com|dátum prístupu=2022-07-29}}</ref> === Williams (2019–2021) === ==== 2019 - prvá sezóna ==== Dňa 13. októbra 2018 bolo oznámené, že Russell podpísal viacročnú zmluvu s tímom [[WilliamsF1|Williams]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Williams sign Mercedes junior Russell on multi-year deal|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.williams-sign-mercedes-junior-russell-on-multi-year-deal.20FsNkLv60MCmc0IGUkEc4.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Williamsu FW42 chýbalo tempo a bolo najpomalším autom v poli.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell accepts Williams slowest despite &quot;big step&quot;|url=https://www.motorsport.com/f1/news/russell-williams-slowest/4345758/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Vo väčšine pretekov bol jeho tímový kolega [[Robert Kubica|Kubica]] jedinou Russellovou súťažou na trati. Na dažďom poznačenej Veľkej cene Nemecka Russell prešiel cieľom na 13. mieste a potom postúpil na 11. po tom, čo boli jazdci tímu [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] po pretekoch penalizovaní. Jeho prvý bod vo Formule 1 mu ušiel len o vlások, keď ho v záverečných kolách predbehol [[Robert Kubica|Kubica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hamilton, Kubica score German GP points after Alfa Romeo penalised|url=https://www.gpfans.com/en/f1-news/42793/hamilton-kubica-score-german-gp-points-after-alfa-romeo-penalised/|vydavateľ=GPfans|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en|priezvisko=GPfans.com}}</ref> Prvé DNF v kariére prišlo na Veľkej cene Singapuru, keď sa s ním [[Romain Grosjean]] pri pokuse o predbehnutie zrazil, čím Russella poslal do steny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell: Grosjean deserved worse outcome in Singapore GP clash|url=https://www.autosport.com/f1/news/russell-grosjean-deserved-worse-outcome-in-singapore-gp-clash-4988358/4988358/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Potom opäť odstúpil na Veľkej cene Ruska po tom, čo utrpel problém s kolesom. Veľká cena Brazílie poskytla jednu z mála príležitostí Russellovej debutovej sezóny pretekať s inými jazdcami, keď mu neskoré safety car umožnilo skončiť na 12. mieste, len 1,5 sekundy za bodovanou pozíciou. Russell ukončil sezónu na 20. mieste v šampionáte, ako jediný jazdec nezískal ani bod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Standings|url=https://www.formula1.com/en/results.html|vydavateľ=Formula 1® - The Official F1® Website|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> ==== 2020 - prvé body v kariére ==== Russell pokračoval vo Williamse aj v roku 2020, pričom jeho partnerom sa stal bývalý pretekár Formuly 2 [[Nicholas Latifi]]. Z úvodnej Veľkej ceny Rakúska odstúpil pre stratu tlaku paliva. Russell začal Veľkú cenu Štajerska na 11. mieste po kvalifikácii na mokrej trati, čím prekonal svoju doterajšiu najlepšiu kvalifikačnú pozíciu. Nabehnutie do štrku v prvých kolách ukončilo Russellove šance na body a skončil na 16. mieste. Russell vypadol z Veľkej ceny Belgicka po tom, čo zablúdené koleso z auta [[Antonio Giovinazzi|Antonia Giovinazziho]] zasiahlo jeho Williams.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Belgian GP: Lewis Hamilton wins to stretch title lead, Ferrari out of points|url=https://www.skysports.com/f1/report/12433/12059831/belgian-gp--lewis-hamilton-wins-to-stretch-title-lead--ferrari-out-of-points|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Na Veľkej cene Toskánska Russell štartoval z 18. miesta, no väčšinu pretekov jazdil na bodovaných pozíciách. Pred druhou červenou vlajok jazdil na deviatom mieste, ale zažil zlý reštart a klesol späť na 12. miesto. Napriek tomu, že ešte predbehol [[Romain Grosjean|Romaina Grosjeana]], napokon nedokázal postúpiť ďalej a obsadil 11. miesto. Na Veľkej cene Emilia Romagna Russell havaroval z 10. miesta, počas safety car, incident, ktorý opísal ako „najväčšiu chybu [svojej] kariéry“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell: Imola F1 safety car crash the biggest mistake of my career|url=https://www.autosport.com/f1/news/russell-imola-f1-safety-car-crash-the-biggest-mistake-of-my-career-4977629/4977629/|vydavateľ=www.autosport.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> ==== Zástup v Mercedese ==== Russell zastupoval [[Lewis Hamilton|Lewisa Hamiltona]] v Mercedese na Veľkej cene Sakhiru 2020 po Hamiltonovom pozitívnom výsledku testu na koronavírus. Russell na tlačovej konferencii pred podujatím uviedol, že necítil „žiadny tlak“ po tom, čo šéf tímu Mercedes [[Toto Wolff]] povedal, že očakáva, že auto skončí v prvej päťke.<ref>{{Citácia periodika|titul=Russell under 'no pressure' in Mercedes|url=https://www.bbc.com/sport/formula1/55179911|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en-GB}}</ref> Russell sa kvalifikoval na druhej pozícii, keď len tesne prišiel o pole position, na tímového kolegu [[Valtteri Bottas|Bottasa]] stratil 26 milisekúnd. Russell prevzal kontrolu od začiatku pretekov a viedol väčšinu pretekov, ale pri 20 zostávajúcich kolách mechanici tímu Mercedes pochybili a namontovali na Russellovo auto Bottasove predné pneumatiky, čo spôsobilo, že musel v ďalšom kole znova zamieriť do boxov, aby chybu napravili. Desať kôl pred cieľom utrpel defekt a bol nútený znova zamieriť do boxov. Russell skončil na deviatom mieste a získal svoje prvé tri body v bodovaní F1, dva body za deviate a jeden za najrýchlejšie kolo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sakhir Grand Prix 2020 race report & highlights: Sergio Perez takes sensational debut win in Sakhir GP as tyre mix up ruins Russell's charge {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.sergio-perez-takes-sensational-maiden-win-in-sakhir-gp-as-tyre-issues-ruin.2TBf7rg5wpgELNALXJLRHV.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Russell bol chválený médiami a tímom Mercedes za jeho výkon.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mercedes impressed by how Russell handled F1 pressure|url=https://www.motorsport.com/f1/news/mercedes-impressed-by-how-attacking-russell-handled-pressure/4923546/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> ==== Návrat do Williamsu ==== Russell plnil mediálne povinnosti pre Mercedes na Veľkej cene Abú Zabí, ale vrátil sa do Williamsu včas na tréning, keď bol Hamilton vyhlásený za spôsobilého súťažiť. Po piatkovom tréningu Russell povedal, že návrat do Williamsu na toto podujatie bol „zvláštny pocit“, keďže týždeň predtým súťažil v rýchlejšom Mercedese. Na podujatí mal Russell špeciálnu prilbu ako poctu spoluzakladateľovi Williamsu [[Frank Williams|Frankovi Williamsovi]] a bývalej zástupkyni šéfa tímu [[Claire Williams]], ktorí obaja opustili tím a Formulu 1 počas sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell to wear Williams tribute helmet for Abu Dhabi GP|url=https://www.motorsportweek.com/2020/12/11/russell-to-wear-williams-tribute-helmet-for-abu-dhabi-gp/|dátum vydania=2020-12-11|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en-GB}}</ref> Russell sa kvalifikoval na 18. mieste a preteky dokončil na 15. mieste. ==== 2021 - prvé pódium v F1 ==== Russella si Williams udržal aj pre sezónu 2021 spolu s [[Nicholas Latifi|Nicholasom Latifim]]. Na Veľkej cene Emilia Romagna sa zrazil s [[Valtteri Bottas|Valtterim Bottasom]] po tom, čo prešiel na mokrú škvrnu a stratil kontrolu nad vozidlom počas pokusu o predbiehanie, čo spôsobilo odstúpenie oboch vozidiel a červenú vlajku. Russell najprv obvinil z incidentu Bottasa a obvinil ho z „pokusu zabiť [ich] oboch“, ale neskôr svoje tvrdenia stiahol a ospravedlnil sa Bottasovi a jeho vlastnému tímu Williams.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=F1 news: Russell apologises to Bottas for Imola incident|url=https://www.motorsport.com/f1/news/russell-apologises-to-bottas-imola-incident/6350886/|vydavateľ=www.motorsport.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Pred červenou vlajkou na VC Azerbajdžanu bol na 15. mieste, ale nepodarilo sa mu reštartovať kvôli problémom s prevodovkou. Na Veľkej cene Francúzska skončil na 12. mieste a neskôr poznamenal, že to boli „najlepšie preteky, aké kedy absolvoval spolu s Williamsom“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell says French Grand Prix was ‘best race I’ve ever had with Williams’ {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.russell-says-french-grand-prix-was-best-race-ive-ever-had-with-williams.1oC8lQBKhGuaADc8I8xjqK.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Na VC Štajerska sa kvalifikoval na 11. mieste, pričom v tretej kvalifikácii (Q3) mu chýbalo osem milisekúnd. Bol povýšený na 10. miesto po tom, čo [[Yuki Tsunoda]] dostal trest. Toto bola je jeho najlepšia pozícia v štartovom poli pre Williams. Počas pretekov získal Russell dve pozície v úvodných kolách, ale neskôr niekoľkokrát vstúpil do boxov, keď sa jeho tím snažil vyriešiť problém so spoľahlivosťou. Nakoniec z pretekov odstúpil. Russell sa prvýkrát dostal do Q3 s vozidlom Williams na Veľkej cene Rakúska a do pretekov štartoval ôsmy, čo je najvyššia pozícia tímu v štartovom poli od roku 2017. Preteky dokončil na 11. mieste, keď ho v záverečných kolách predbehol Fernando Alonso.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="You get what you deserve" admits Russell after missing points again · RaceFans|url=https://www.racefans.net/2021/07/04/you-get-what-you-deserve-admits-russell-after-missing-points-again/|vydavateľ=RaceFans|dátum vydania=2021-07-04|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en-GB}}</ref> Russell sa opäť dostal do Q3 na Veľkej cene Británie, ale dostal trest za kolíziu s [[Carlos Sainz Jr.|Carlosom Sainzom Jr.]] v kvalifikácii šprintu. Preteky dokončil na 12. mieste. Na Veľkej cene Maďarska štartoval Russell zo 17. miesta a skončil ôsmy (po diskvalifikácii [[Sebastian Vettel|Sebastiana Vettela)]], čím získal svoje prvé body pre Williams. V kvalifikácii Veľkej ceny Belgicka, ktorá bola ovplyvnená dažďom sa Russell kvalifikoval na druhom mieste za [[Max Verstappen|Maxom Verstappenom]]. Pre Williams to bol prvý štart v prvom rade od Veľkej ceny Talianska v roku 2017. Preteky zdržalo vlhké počasie a nakoniec sa odjazdili len dve kolá, obe v podmienkach safety car. To umožnilo Russellovi udržať si pozíciu zo štartu a získať svoje prvé pódiové umiestnenie vo Formule 1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Belgian GP: George Russell embraces 'strange' first F1 podium as qualifying heroics count|url=https://www.skysports.com/f1/news/36305/12394797/belgian-gp-george-russell-embraces-strange-first-f1-podium-as-qualifying-heroics-count|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Na Veľkej cene Talianska v roku 2021 skončil Russell deviaty a získal ďalšie dva body. Na Veľkej cene Ruska sa Russell kvalifikoval na treťom mieste v zmiešaných podmienkach a potom dokončil preteky na desiatom mieste. Bol to jeho posledný bodový zisk v tomto ročníku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell says converting P3 grid slot to Russian GP podium was ‘not realistic’ after claiming P10 in Sochi {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.russell-says-converting-p3-grid-slot-to-russian-gp-podium-was-not-realistic.1pr9J0KV1XNNtDMdRuDofA.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Russellova sezóna sa skončila dvoma odstúpeniami; bol vyradený z Veľkej ceny Saudskej Arábie po kolízii s [[Nikita Mazepin|Nikitom Mazepinom]] a na Veľkej cene Abú Zabí mal problémy s prevodovkou. V šampionáte jazdcov sa umiestnil na 15. mieste, pričom získal 16 z 23 bodov svojho tímu. === Mercedes (2022 - ) === Russell prišiel do Mercedesu v roku 2022, nahradil Valtteriho Bottasa a pripojil sa k sedemnásobnému majstrovi sveta Lewisovi Hamiltonovi. Pred sezónou 2022 sa Russell rozhodol radikálne prepracovať svoj dizajn prilby tým, že upustil od svojho predtým červeného dizajnu v prospech prevažne čierneho dizajnu s červenou na bokoch z rešpektu k [[Michael Schumacher|Michaelovi Schumacherovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Russell changes helmet design out of respect for Schumacher|url=https://the-race.com/formula-1/russell-changes-helmet-design-out-of-respect-for-schumacher/|dátum vydania=2022-02-15|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en-GB}}</ref> Vo svojich prvých pretekoch ako pretekár na plný úväzok pre Mercedes skončil Russell štvrtý. Na svojom 63. štarte, Veľkej cene Austrálie 2022, po štarte zo 6. miesta na štarte obsadil 3. miesto, svoje druhé pódium.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Standings|url=https://www.formula1.com/en/results.html|vydavateľ=Formula 1® - The Official F1® Website|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> Russell bol účastníkom havárie v prvom kole Veľkej ceny Británie, ktorej sa zúčastnilo niekoľko jazdcov. Russell vyskočil z auta, aby skontroloval [[Zhou Guanyu]] (ktorého auto prešlo cez bariéru pneumatík a narazilo do záchytného oplotenia) s úmyslom vrátiť sa do pretekov, keď sa ubezpečí, že Zhou je v bezpečí. Jeho auto však odtiahli traťoví komisári späť do boxov, čo znamená, že mu nedovolili pokračovať v pretekoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=‘I wanted to see if I could help’ – Russell on his post-Zhou crash reaction, and why he was frustrated not to take the restart {{!}} Formula 1®|url=https://www.formula1.com/en/latest/article.i-wanted-to-see-if-i-could-help-russell-on-his-brave-post-zhou-crash.1W0qQ5zoChzwYaIpcbhWG2.html|vydavateľ=www.formula1.com|dátum prístupu=2022-07-29|jazyk=en}}</ref> == Výsledky vo Formule 1 == {| class="wikitable" style="font-size:95%; text-align:center;" |- ! Rok ! Tím ! 1 ! 2 ! 3 ! 4 ! 5 ! 6 ! 7 ! 8 ! 9 ! 10 ! 11 ! 12 ! 13 ! 14 ! 15 ! 16 ! 17 ! 18 ! 19 ! 20 ! 21 !22 ! Body ! Umiestnenie |- ! [[Formula 1 v roku 2017|2017]] ! [[Force India]] | AUS | CHN | BHR | RUS | ESP | MCO | CAN | AZE | AUT | GBR | HUN | BEL | ITA | SIN | MAL | JPN | USA | MEX | style="background:#f1f8ff;"| BRA<br>TD | style="background:#f1f8ff;"| ARE<br>TD | | ! – ! – |- ! [[Formula 1 v roku 2019|2019]] ! [[WilliamsF1|Williams]] | style="background: #cfcfff" | AUS<br>16 | style="background: #cfcfff" | BHR<br>15 | style="background: #cfcfff" | CHN<br>16 | style="background: #cfcfff" | AZE<br>15 | style="background: #cfcfff" | ESP<br>17 | style="background: #cfcfff" | MCO<br>15 | style="background: #cfcfff" | CAN<br>16 | style="background: #cfcfff" | FRA<br>19 | style="background: #cfcfff" | AUT<br>18 | style="background: #cfcfff" | GBR<br>14 | style="background: #cfcfff" | GER<br>11 | style="background: #cfcfff" | HUN<br>16 | style="background: #cfcfff" | BEL<br>15 | style="background: #cfcfff" | ITA<br>14 | style="background: #efcfff" | SIN<br>DNF | style="background: #efcfff" | RUS<br>DNF | style="background: #cfcfff" | JPN<br>16 | style="background: #cfcfff" | MEX<br>16 | style="background: #cfcfff" | USA<br>17 | style="background: #cfcfff" | BRA<br>12 | style="background: #cfcfff" | ARE<br>17 | ! 0 ! 20. miesto |- ! rowspan="2" | [[Formula 1 v roku 2020|2020]] ! [[WilliamsF1|Williams]] | style="background: #efcfff" | AUT<br>DNF | style="background: #cfcfff" | STY<br>16 | style="background: #cfcfff" | HUN<br>18 | style="background: #cfcfff" | GBR<br>12 | style="background: #cfcfff" | 70A<br>18 | style="background: #cfcfff" | ESP<br>17 | style="background: #efcfff" | BEL<br>DNF | style="background: #cfcfff" | ITA<br>14 | style="background: #cfcfff" | TUS<br>11 | style="background: #cfcfff" | RUS<br>18 | style="background: #efcfff" | EIF<br>DFN | style="background: #cfcfff" | POR<br>14 | style="background: #efcfff" | EMI<br>DNF | style="background: #cfcfff" | TUR<br>16 | style="background: #cfcfff" | BHR<br>12 | | style="background: #cfcfff" | ARE<br>15 | | | | | ! rowspan="2" | 3 ! rowspan="2" | 18. miesto |- ![[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | | | | | | | | | | | | | | | | style="background: #dfffdf" | SKH<br>9 | | | | | | |- ! [[Formula 1 v roku 2021|2021]] ! [[WilliamsF1|Williams]] | style="background: #cfcfff" | BHR<br>14 | style="background: #efcfff" | EMI<br>DNF | style="background: #cfcfff" | POR<br>16 | style="background: #cfcfff" | ESP<br>14 | style="background: #cfcfff" | MCO<br>14 | style="background: #cfcfff" | AZE<br>17† | style="background: #cfcfff" | FRA<br>12 | style="background: #efcfff" | STY<br>DNF | style="background: #cfcfff" | AUT<br>11 | style="background: #cfcfff" | GBR<br>12 | style="background: #dfffdf" | HUN<br>8 | style="background: #dfdfdf" | BEL<br>2 | style="background: #cfcfff" | NED<br>17† | style="background: #dfffdf" | ITA<br>9 | style="background: #dfffdf" | RUS<br>10 | style="background: #cfcfff" | TUR<br>15 | style="background: #cfcfff" | USA<br>14 | style="background: #cfcfff" | MEX<br>16 | style="background: #cfcfff" | SAP<br>13 | style="background: #cfcfff" | QAT<br>17 | style="background: #efcfff" | SAU<br>DNF | style="background: #efcfff" | ARE<br>DNF ! 16 ! 15. miesto |- ![[Formula 1 v roku 2022|2022]] ![[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | style="background: #dfffdf" | BRH<br>4 | style="background: #dfffdf" | SAU<br>5 | style="background: #ffdf9f" | AUS<br>3 | style="background: #dfffdf" | EMI<br>4 | style="background: #dfffdf" | MIA<br>5 | style="background: #ffdf9f" | ESP<br>3 | style="background: #dfffdf" | MCO<br>5 | style="background: #ffdf9f" | AZE<br>3 | style="background: #dfffdf" | CAN<br>4 | style="background: #efcfff" | GBR<br>DNF | style="background: #dfffdf" | AUT<br>4 | style="background: #ffdf9f" | FRA<br>3 |HUN |BEL |NED |ITA |SIN |JPN |USA |MEX |SAP |ARE !147* !5. miesto* |} <nowiki>*</nowiki> Sezóna prebieha † Jazdec nedokončil preteky, ale bol klasifikovaný, pretože absolvoval viac ako 90% vzdialenosti pretekov. == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Britskí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Britskí piloti F1]] kc8gtw9koazg3u2pri54bk2jkiamc2z 2 683866 7417821 7416448 2022-07-31T11:32:25Z PavelKaras13 213482 doplnenie odstavca Literatúra wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny |Názov=slez kučeravý |Obrázok=Slez02.JPG |Ríša po slovensky=[[rastliny]] |Ríša po latinsky=Plantae |Podríša po slovensky=[[cievnaté rastliny]] |Podríša po latinsky=Tracheobionta |Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]] |Trieda po latinsky=Rosopsida |Oddelenie po slovensky=[[magnóliorasty]] |Oddelenie po latinsky=Magnoliophyta |Rad po slovensky=[[slezotvaré]] |Rad po latinsky=Malvales |Čeľaď po slovensky=[[slezovité]] |Čeľaď po latinsky=Malvaceae |Rod po slovensky=[[slez]] |Rod po latinsky=Malva |Druh po slovensky=[[slez kučeravý]] |Druh po latinsky=Malva verticillata var. crispa |Binomické meno=Malva verticillata var. crispa }} '''Slez kučeravý je varieta slezu praslenatého''' ( ''Malva verticillata var. crispa - slez praslenatý kučeravý'')<ref name="kv3">{{Citácia knihy|titul=Květena České republiky 3|rok=1992|isbn=80-200-1090-4|jazyk=cs}}</ref> == Popis == Je to jednoročná, až 200 cm vysoká bylina. [[Stonka]] priama, nepoliehavá. Jej [[List (botanika)|listy]] sú okrúhle, dlaňovito päť až sedem laločnaté, na okraji zvlnené, kučeravé, husto a jemne zúbkované. [[Kvet|Kvety]] rastliny vyrastajú v zväzkoch v pazuší listov, okvetné lístky sú svetlo ružové až belavé a sú asi 7 – 10 milimetrov dlhé. Kvitne od júla do októbra. Plod sa skladá z 10 až 12 plôdikov Jej [[Byľ|byle]] sú priame, s krátkymi postrannými konármi. Rastlina dokáže vzdorovať miernym mrazom (cca do -5 °C). Po zbere listy postupne dorastajú na bočných výhonkoch. Dolné listy majú dlhé a horné krátke stopky. Rastlina pochádza z [[Východná Ázia|východnej Ázie]]. Je to jedna z prvých [[Domestikácia|domestifikovaných]] rastlín - už viac ako pred 2500 rokmi v Ázii. V minulosti sa pestovala v Čechách aj na Slovensku podstatne častejšie, v Číne, Egypte, Nemecku i Rusku sa pestuje stále. Rastlinu je možné využiť aj ako [[biopalivo]] alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Výhodou je, aj keď listy opakovane zberáme, neustále dorastajú a rastlina sa vetví. Aj mladé výhonky sú jedlé, vhodné napr. do polievok. Je samovýsevná, ale nie invazívna. V podstate netrpí chorobami, len pri hustejšej výsadbe ju navštevujú skočky a na spodnej strane listov sa môže vyskytnúť hrdza. Je to pomerne univerzálna rastlina, i dekoratívna. Výsev: V apríli až júli, do hlbšej, nezaburinenej pôdy, 30 cm od seba riadky i vzdialenosť medzi rastlinami. Hĺbka 1 – 2 cm, znáša aj polotieň. V miestach, kde sa vyskytujú skočky, napr. výsev po zemiakoch, je lepší výsev až v júli. == Liečivé účinky == Používa sa vo forme čaju na uľahčenie vykašliavania pri prieduškových kataroch a zápaloch horných dýchacích ciest, pri dýchavičnosti, chrapote. Pri žalúdočných a črevných kataroch na úpravu [[Peristaltika|peristaltiky]], pri zápale [[Sliznica žalúdka|sliznice žalúdka]], pri [[Peptický vred|žalúdočných vredoch]], pri zápale mechúra. Tiež pri zápaloch ústnej dutiny je používaný ako kloktadlo. Protizápalové pôsobenie byliny sa využíva pri liečbe kúpeľmi alebo obkladmi otvorených vredov predkolenia, pri svrbivých alergiách, na hojenie rán, furunklov a vredov a pri zápaloch žíl, ďalej pri zápale spojiviek, pri vysušení sĺz, ako zmäkčujúci a upokojujúci prostriedok. Spôsob použitia: Najlepšie čerstvé. Sušenie: Kvety i listy sa sušia prirodzeným teplom v tieni, za dobrého prístupu vzduchu. Pri sušení sa časť slizovitých látok stráca, ale aj vysušená rastlina má dostatok liečivej sily. Zosýchací pomer je 5:1. Vysušená rastlina sa uchováva v papierových vreciach. Čaj: najlepšie za studena - [[macerát]]. Macerát: 2 lyžičky sušiny sa prelejú dvoma šálkami studenej vody a nechá 10 hod. lúhovať. Potom sa zleje a po dúškoch pije počas dňa. Nálev pre vonkajšie použitie: 2 polievkové lyžice [[Droga (omamná látka)|drogy]] sa prelejú 0,5 l vriacej vody a nechá 10 min. lúhovať. Potom sa scedí a nálev využije vo forme kúpeľov alebo obkladov. Na obklady je možné využiť aj zvyšky po príprave čaju. Tie sa v troche vody ohrejú, zmiešajú s [[Jačmenná múka|jačmennou múkou]], rozotrú na ľanové plátno a priložia. === Využitie v kuchyni: === Do šalátov, polievok (posekané listy i mladé výhonky), zeleninových jedál, ako [[Špenát siaty|špenát]] (výhoda: neobsahuje [[Kyselina šťavelová|kyselinu šťavelovú]]), do francúzskych zemiakov, s cestovinami, plnené listy, atď. Aj nezrelé [[Semeno (rastlina)|semená]] môžu byť varené ako hrášok, semená s [[Tobolka|tobolkou]] je možné nakladať podobne ako [[kapary]] len do slaného roztoku, alebo aj s pridaním pár kvapiek [[Vinný ocot|vinného octu]] alebo [[Balzamikový ocot|balzamika]]. == Referencie == <references /> 2. FUT_Fl_Slov_3.pdf (csic.es), strana 386 - 87, číslo vydania: 71-060-82, editors: Futák J. & Bertová L. (po slovensky) == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Malva verticillata}} == Externé odkazy == * [https://prima-receptar.cz/slez-kuceravy-obrovska-rostlina-s-jedlymi-listy/ Sléz kučeravý: Obrovská rostlina s jedlými listy] na Príma receptář {{Ces icon}} * [https://www.vupt.cz/cz/odrudy/slez-kaderavy Sléz kadeřavý] na webu Výzkumný ústav pícninářský Troubsko {{Ces icon}} * [http://www.infoflora.ch/de/flora/6192-malva-verticillata-var-crispa.html Malva verticillata] na webu Info Flora {{Deu icon}} * [http://www.efloras.org/florataxon.aspx?flora_id=2&taxon_id=10534 Malvaceae] ve Flora of China {{Eng icon}} * [https://www.testudowelt.de/?p=3850 Besondere Gehegepflanzen (9) – Weniger bekannte Vertreter der Familie der Malvengewächse, Malvaceae, Teil II / von Ricarda Schramm] na testudowelt.de {{Deu icon}} ====== <big>Literatúra</big> ====== L. Thurzová, J .Kresánek, Š. Mareček, K. Mika . Malý atlas liečivých rastlín. Vydanie ôsme, 1984. Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, číslo publikácia 2547 {{Autoritné údaje}} === Zdroje === ==== Kategorie: Slezovité / Zelenina/ Liečivé rastliny/ Krmovina ==== 7e6ofxjlmg7js97mkjtyuep4st3z972 0 684393 7417826 7411304 2022-07-31T11:47:12Z Hokej fanúšik 210744 wikitext text/x-wiki '''Hlinka Gretzky Cup''' (tiež známy ako '''Svetový pohár juniorov do 18 rokov''' , predtým používané názvy '''Pacifický pohár, Národný pohár a Memoriál Ivana Hlinku''' ) je každoročne konaný turnaj národných tímov do 18 rokov v ľadovom hokeji. Turnaj nesie od roku [[Memoriál Ivana Hlinku 2004|2004]] názov po v tom istom roku zosnulom českom hokejistovi a trénerovi [[Ivan Hlinka|Ivanovi Hlinkovi]]. Od roku [[Memoriál Ivana Hlinku 2002|2002]] sa súťaž výlučne hrala v českých a slovenských mestách súčasne. V roku 2018 sa turnaj konal po dlhej dobe mimo územia Česka a Slovenska. == História názvu turnaja == Phoenix Cup (1991) Pacifický pohár (1992-93, 1995-96) Mexický pohár (1994) Pohár troch národov (1997) Pohár štyroch národov (1998-2000) Pohár šiestich národov (2001) Pohár os (2002) Svetový pohár juniorov do 18 rokov (2003-06) Memoriál Ivana Hlinku (2007-2017) '''Hlinku Gretzky Cup (2018-)''' == Výsledky == {| class="wikitable" !Rok ![[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] Zlato ![[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] Striebro ![[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] Bronz !Usporiadateľ (mesto) !Usporiadateľská krajina |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1991|1991]] |[[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|20x20bod]] [[Sovietsky zväz]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |Sapporo , Jokohama |{{JPN|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1992|1992]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{JPN|lh|1}} |Tokio |{{JPN|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1993|1993]] |{{RUS|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CAN|lh|1}} |Jokohama |{{JPN|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1994|1994]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |Ciudad de México |{{MEX|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1995|1995]] |{{RUS|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |Jokohama |{{JPN|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1996|1996]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{FIN|lh|1}} |Nelson , Castlegar |{{CAN|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1997|1997]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |Jihlava , Žďár nad Sázavou , Znojmo |{{CZE|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1998|1998]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |Bratislava |{{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 1999|1999]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |Havlíčkův Brod , Znojmo , Trebišov |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2000|2000]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |Kežmarok |{{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2001|2001]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |Kolín , Mladá Boleslav , Nymburk |{{CZE|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2002|2002]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2003|2003]] |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2004|2004]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Hodonin, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2005|2005]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2006|2006]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2007|2007]] |{{SWE|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |Hodonin, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2008|2008]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Hodonin, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2009|2009]] |{{CAN|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Hodonin, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2010|2010]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2011|2011]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2012|2012]] |{{CAN|lh|1}} |{{FIN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2013|2013]] |{{CAN|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{CZE|lh|1}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2014|2014]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |Breclav, Piešťany |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2015|2015]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |Breclav, Bratislava |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2016|2016]] |{{CZE|lh|1}} |[[Súbor:Flag_of_the_United_States.svg|20x20bod]] {{USA|f}} |{{RUS|lh|1}} |Breclav, Bratislava |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2017|2017]] |{{CAN|lh|1}} |{{CZE|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Bratislava |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2018|2018]] |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |{{RUS|lh|1}} |Edmonton , Red Deer |{{CAN|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2019|2019]] |{{RUS|lh|1}} |{{CAN|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Bratislava |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2020|2020]] ! colspan="5" |'''''Nekonal sa''''' |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2021|2021]] |{{RUS|lh|1}} |{{SVK|lh|1}} |{{SWE|lh|1}} |Breclav, Bratislava |{{CZE|lh|1}}, {{SVK|lh|1}} |- |[[Memoriál Ivana Hlinku 2022|2022]] | | | |Red Deer |{{CAN|lh|1}} |} == Medailová tabuľka == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" ! align="left" |Krajina ! style="background-color: #F7F6A8;" |[[Súbor:Gold_medal_icon.svg]] Zlato ! style="background-color: #DCE5E5;" |[[Súbor:Silver_medal_icon.svg]] Striebro ! style="background-color: #FFDAB9;" |[[Súbor:Bronze_medal_icon.svg]] Bronz !Spolu |- align="center" | align="left" |{{CAN|lh|1}} |22 |3 |1 |'''26''' |- align="center" | align="left" |{{RUS|lh|1}}[[Súbor:Flag_of_the_Soviet_Union.svg|20x20bod]] [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietsky zväz]] |5 |4 |9 |'''17''' |- align="center" | align="left" |{{USA|lhj|1}} |1 |9 |3 |'''13''' |- align="center" | align="left" |{{CZE|lhj|1}} |1 |8 |4 |'''13''' |- align="center" | align="left" |{{SWE|lh|1}} |1 |3 |8 |'''11''' |- align="center" | align="left" |{{FIN|lh|1}} |0 |2 |2 |'''4''' |- align="center" | align="left" |{{SVK|lhj|1}} |{{sort|00|0}} |1 |{{sort|02|2}} |'''3''' |- align="center" | align="left" |{{JPN|lh|1}} |{{sort|00|0}} |{{sort|00|0}} |{{sort|01|1}} |'''{{sort|01|1}}''' |- !Spolu !30 !30 !30 !90 |} == Referencie == ''V tomto článku bol použitý [[preklad]] textu z článku [[:cs:Memoriál_Ivana_Hlinky|Memoriál Ivana Hlinky]] na českej Wikipédii.'' 95c5cmxb5rrabrb6neqiubxebtlwbhz 0 684966 7417555 7417459 2022-07-30T16:37:16Z Maros441 124214 doplnenie informácií a odkazov wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana | Názov = Spišská nemecká strana - Zipsche deutsche Partei | Logo strany = | Skratka = ZdP | Založenie = [[20. marec]] [[1920]] | Rozpustenie = [[1938]] | Predseda = [[Karl Brückner]]<br>[[Andrej Nitsch]] | Predsedníčka = | Podpredseda = | President = | Najviac poslancov = 2 (v rokoch 1934 – 1935 jeden poslanec a jeden senátor) | Poslancov = | Ideológie = promaďarská a prouhorská orientácia | Politické spektrum = | Iné1 názov = | Iné1 = | Mládežnícka = | Skupina EP = | Medzinárodné = | Materská strana = | Sídlo = | Noviny = ''[[Karpathen Post]]'' | Farby = | Volebný výsledok = }} '''Spišská nemecká strana''' (nemecky ''Zipser deutsche Partei'') bola regionálna politická strana [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]], hlavne na historickom území [[Spiš (región)|Spiša]], v období medzivojnového [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mosný|meno=Peter|titul=Dejiny štátu a práva na Slovensku|vydanie=1.|vydavateľ=Aprilla, s. r. o.|miesto=Košice|rok=2008|isbn=978-80-89346-02-8|strany=194}}</ref> == Charakteristika == Išlo o menšiu politickú stranu, ktorá, ako už vyplývalo z jej názvu, sa sústreďovala na zastupovanie záujmov [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcov]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Podobne ako maďarské politické strany mala odmietavý postoj k vzniknutej [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republike]]. Jej politika bola promaďarská a zakladala na veľkouhorských pozíciách. Počas celej svojej histórie pôsobila ako autonómna súčasť maďarských politických strán – spočiatku [[Krajinská kresťansko - socialistická strana|Krajinskej kresťansko-socialistickej strany]] a od roku [[1925]] [[Maďarská národná strana|Maďarskej národnej strany]]. Jej členskú základňu tvorili obyvatelia nemeckej národnosti a spišskonemecká inteligencia.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|titul=Kronika Slovenska 2|vydanie=1.|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1999|isbn=80-88980-08-9|strany=112}}</ref> Z programového hľadiska sa strana zameriavala na presadzovanie požiadaviek Spišských Nemcov, ktorí daný región obývali vyše 800 rokov. Obce, kde prevažovalo nemecké obyvateľstvo, požadovala spojiť do jedného politického okresu a na danom území zabezpečiť pomerne rozsiahlu autonómiu (administratívnu, hospodársku, kultúrnu a školskú). Najmä v oblasti školstva strana presadzovala vznik, resp. obnovu nemeckých škôl na Spiši, otvorenie nemeckých odborných škôl pre potreby poľnohospodárstva a lesného priemyslu. Veľkú pozornosť strana venovala aj rozvoju cestovného ruchu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spišskí Nemci|periodikum=Slovenský denník|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/112343/view?search=Spi%C5%A1sk%C3%A1%20nemeck%C3%A1%20strana&page=3&p=separate&tool=search&view=0,0,2020,514|miesto=Bratislava|dátum=1938-05-18|ročník=XXI|číslo=116|strany=3|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> == História == [[Súbor:ZdP Kežmarok.png|alt=Výsledky za jednotlivé obce|vľavo|náhľad|Výsledky Spišskej nemeckej strany v okrese Kežmarok v rokoch 1923 - 1935]] Ustanovujúci snem strany sa konal [[22. marec|22. marca]] [[1920]] v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Prvým predsedom sa stal [[Karl Brückner]], kežmarský pedagóg a riaditeľ nemeckého gymnázia. V roku [[1922]] prevzal vedenie strany [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]], statkár z [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Tlačovým orgánom strany boli noviny [[Karpathen Post]]. Síce šlo o malú politickú stranu, mala však významný vplyv v rôznych regionálnych hospodárskych, kultúrnych, telovýchovných alebo spoločenských organizáciách v okolí Kežmarku, Popradu, Spišskej Novej Vsi, Levoče, Sabinova a Gelnice. V prvých parlamentných voľbách v roku [[1920]] strana kandidovala v rámci formácie ''Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana,'' žiadny jej zástupca sa však nedostal ani do poslaneckej snemovne, ani do senátu. V ďalších parlamentných voľbách strana vstúpila do koalície s [[Nemeckým zväz poľnohospodárov|Nemeckým zväzom poľnohospodárov]], [[Nemecká živnostenská strana|Nemeckou živnostenskou stranou]] a Maďarskou národnou stranou. Poslanecký mandát získal jej predseda [[Andrej Nitsch|Andor Nitsch]]. Ten zotrval v poslaneckej snemovni aj po voľbách v rokoch 1929 a [[Voľby do Národného zhromaždenia 1935|1935]]. Okrem neho v rokoch 1934 - 1935 mala strana zástupcu aj v hornej komore [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia]], senáte. Po smrti senátora [[János Richter|Jánosa Richtera]] nastúpil do senátu starosta [[Poprad|Popradu]], evanjelický duchovný [[Emmerich Varga]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Senior Emmerich Varga - Senator|periodikum=Karpathen Post|odkaz na periodikum=http://digitalna.kniznica.info/zoom/39233/view?search=Varga&page=2&p=separate&tool=search&view=0,0,4636,2943|miesto=Kežmarok|dátum=1934-05-26|ročník=LV|číslo=21|strany=2|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Jej vplyv postupne klesal a voličov jej preberala Karpatonemecká strana (časť [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]]). == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Zaniknuté politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Politické strany za prvej republiky]] [[Kategória:Nemci na Slovensku]] [[Kategória:Organizácie založené v 1920]] njd3dxyd5b7581x6hslqj0hli0ffh25 0 685018 7417600 7417332 2022-07-30T18:29:47Z Teslaton 12161 dopln., sš., aktivity wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ondrej Demáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1940]] | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|07|29|1940}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<br />[[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ondrej Demáček''' (* [[1940]], [[Považská Bystrica]] – † [[29. júl]] [[2022]])<ref name="dnes-rodak">{{Citácia periodika | priezvisko = Chudý | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká česť! Rodák z Považskej Bystrice Ondrej Demáček dostal štátne vyznamenanie | periodikum = Dnes24 Považská | odkaz na periodikum = | url = https://povazska.dnes24.sk/velka-cest-rodak-z-povazskej-bystrice-ondrej-demacek-dostal-statne-vyznamenanie-foto-350315 | issn = | vydavateľ = Global 24 | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel učiteľ a spoluzakladateľ informatiky na Slovensku Ondrej Demáček | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2951470/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref group="pozn.">Ako dátum úmrtia je uvedený dátum vydania správy, keďže zdroj dátum explicitne neuvádza.</ref> bol slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ [[matematika|matematiky]] a [[informatika|informatiky]].<ref name="dnes-rodak" /> == Životopis == V roku [[1957]] maturoval na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|jedenásťročnej strednej škole]] v Považskej Bystrici.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O škole : Absolventi : 1956-1959 : Rok 1957 – XI.A, triedny profesor Juraj Bardy | url = http://www.gympb.sk/o-skole/absolventi/1956-1959.html?page_id=1190 | vydavateľ = Gymnázium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium [[matematika|matematiky]] a [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK). V roku [[1981]], už na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] UK (MFF UK; v roku 1980 odčlenená od PriF UK) získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore teória vyučovania matematiky.<ref name="uk-absolvent">Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ondrej+Demacek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Pracoval ako [[programátor]] vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] v [[Košice|Košiciach]], ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku ZVL Považská Bystrica a ako odborný pracovník vo Výskumnom výpočtovom stredisku [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Bratislave.<ref name="gdovinova-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/feed/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN | url = https://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka | vydavateľ = vtedy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1973]] vyučoval informatiku na bratislavskom [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]], jednom z troch vtedajších gymnázií so zameraním na výpočtovú techniku. Bol iniciátorom myšlienky založenia [[programovanie (informatika)|programátorskej]] kategórie [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]], v rámci ktorej jeho žiaci dosahovali dobré výsledky v celoštátnych kolách aj na medzinárodnej úrovni. Spolu so študentami stál pri vzniku [[Korešpondenčný seminár z programovania|Korešpondenčného seminára z programovania]], súťaže v programovaní pre stredoškolákov, organizovanej [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK]], resp. neskôr občianskym združením Trojsten, so sídlom na FMFI UK.<ref name="dnes-rodak" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z programovania : FAQ | url = https://www.ksp.sk/faq/_source/ | vydavateľ = Trojsten | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] propagoval možnosti využívania [[mikropočítač]]ov pri výuke matematiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JASNÁ '85 | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/138970/PokrokyMFA_31-1986-5_10.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 1986 | mesiac = | deň = | ročník = 31 | číslo = 5 | strany = 293 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol externým spolupracovníkom novovzniknutej Katedry výuky informatiky na MFF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oddelenie didaktiky informatiky : O oddelení | url = https://fmph.uniba.sk/microsites/kdmfi/kdmfi/oddelenie-didaktiky-informatiky/o-oddeleni/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľnom čase sa venoval [[horská turistika|horskej turistike]] (ku ktorej viedol aj študentov, bol iniciátorom pravidelných peších pochodov do [[Gočovo|Gočova]], rodnej obce [[Jur Hronec|Jura Hronca]])<ref name="gdovinova-2020" /> a košikárstvu.<ref>Demáček Ondrej. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédie : Výrobcovia | url = http://www.uluv.sk/product/demacek-ondrej-3417/ | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidentky SR [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyznamenania | url = https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dnes-rodak" /> Kancelária prezidenta SR k jeho vyznamenaniu uviedla: *: ''„Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli.“''<ref name="dnes-rodak" /> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/ Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život] – rozhovor v Denníku N (2020); [https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/ocenenie/ocenenie_O_Demacek.pdf pdf verzia] {{DEFAULTSORT:Demáček, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] an31qzbrnqir5nb288bju2fz2t0viml 7417664 7417600 2022-07-30T20:41:40Z 78.99.34.28 Doplnený dátum narodenia (24. december). wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ondrej Demáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[24. december]] [[1940]] | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|07|29|1940|12|24}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<br />[[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ondrej Demáček''' (* [[24. december]] [[1940]], [[Považská Bystrica]] – † [[29. júl]] [[2022]])<ref name="dnes-rodak">{{Citácia periodika | priezvisko = Chudý | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká česť! Rodák z Považskej Bystrice Ondrej Demáček dostal štátne vyznamenanie | periodikum = Dnes24 Považská | odkaz na periodikum = | url = https://povazska.dnes24.sk/velka-cest-rodak-z-povazskej-bystrice-ondrej-demacek-dostal-statne-vyznamenanie-foto-350315 | issn = | vydavateľ = Global 24 | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel učiteľ a spoluzakladateľ informatiky na Slovensku Ondrej Demáček | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2951470/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref group="pozn.">Ako dátum úmrtia je uvedený dátum vydania správy, keďže zdroj dátum explicitne neuvádza.</ref> bol slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ [[matematika|matematiky]] a [[informatika|informatiky]].<ref name="dnes-rodak" /> == Životopis == V roku [[1957]] maturoval na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|jedenásťročnej strednej škole]] v Považskej Bystrici.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O škole : Absolventi : 1956-1959 : Rok 1957 – XI.A, triedny profesor Juraj Bardy | url = http://www.gympb.sk/o-skole/absolventi/1956-1959.html?page_id=1190 | vydavateľ = Gymnázium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium [[matematika|matematiky]] a [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK). V roku [[1981]], už na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] UK (MFF UK; v roku 1980 odčlenená od PriF UK) získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore teória vyučovania matematiky.<ref name="uk-absolvent">Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ondrej+Demacek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Pracoval ako [[programátor]] vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] v [[Košice|Košiciach]], ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku ZVL Považská Bystrica a ako odborný pracovník vo Výskumnom výpočtovom stredisku [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Bratislave.<ref name="gdovinova-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/feed/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN | url = https://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka | vydavateľ = vtedy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1973]] vyučoval informatiku na bratislavskom [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]], jednom z troch vtedajších gymnázií so zameraním na výpočtovú techniku. Bol iniciátorom myšlienky založenia [[programovanie (informatika)|programátorskej]] kategórie [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]], v rámci ktorej jeho žiaci dosahovali dobré výsledky v celoštátnych kolách aj na medzinárodnej úrovni. Spolu so študentami stál pri vzniku [[Korešpondenčný seminár z programovania|Korešpondenčného seminára z programovania]], súťaže v programovaní pre stredoškolákov, organizovanej [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK]], resp. neskôr občianskym združením Trojsten, so sídlom na FMFI UK.<ref name="dnes-rodak" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z programovania : FAQ | url = https://www.ksp.sk/faq/_source/ | vydavateľ = Trojsten | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] propagoval možnosti využívania [[mikropočítač]]ov pri výuke matematiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JASNÁ '85 | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/138970/PokrokyMFA_31-1986-5_10.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 1986 | mesiac = | deň = | ročník = 31 | číslo = 5 | strany = 293 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol externým spolupracovníkom novovzniknutej Katedry výuky informatiky na MFF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oddelenie didaktiky informatiky : O oddelení | url = https://fmph.uniba.sk/microsites/kdmfi/kdmfi/oddelenie-didaktiky-informatiky/o-oddeleni/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľnom čase sa venoval [[horská turistika|horskej turistike]] (ku ktorej viedol aj študentov, bol iniciátorom pravidelných peších pochodov do [[Gočovo|Gočova]], rodnej obce [[Jur Hronec|Jura Hronca]])<ref name="gdovinova-2020" /> a košikárstvu.<ref>Demáček Ondrej. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédie : Výrobcovia | url = http://www.uluv.sk/product/demacek-ondrej-3417/ | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidentky SR [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyznamenania | url = https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dnes-rodak" /> Kancelária prezidenta SR k jeho vyznamenaniu uviedla: *: ''„Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli.“''<ref name="dnes-rodak" /> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/ Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život] – rozhovor v Denníku N (2020); [https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/ocenenie/ocenenie_O_Demacek.pdf pdf verzia] {{DEFAULTSORT:Demáček, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] hva3xnjt3y0b144qelf5bwiow1mo4bb 7417671 7417664 2022-07-30T20:55:09Z Teslaton 12161 Revízia 7417664 používateľa [[Special:Contributions/78.99.34.28|78.99.34.28]] ([[User talk:78.99.34.28|diskusia]]) bola vrátená: treba citovateľný zdroj wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ondrej Demáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1940]] | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|07|29|1940}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<br />[[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ondrej Demáček''' (* [[1940]], [[Považská Bystrica]] – † [[29. júl]] [[2022]])<ref name="dnes-rodak">{{Citácia periodika | priezvisko = Chudý | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká česť! Rodák z Považskej Bystrice Ondrej Demáček dostal štátne vyznamenanie | periodikum = Dnes24 Považská | odkaz na periodikum = | url = https://povazska.dnes24.sk/velka-cest-rodak-z-povazskej-bystrice-ondrej-demacek-dostal-statne-vyznamenanie-foto-350315 | issn = | vydavateľ = Global 24 | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel učiteľ a spoluzakladateľ informatiky na Slovensku Ondrej Demáček | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2951470/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref group="pozn.">Ako dátum úmrtia je uvedený dátum vydania správy, keďže zdroj dátum explicitne neuvádza.</ref> bol slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ [[matematika|matematiky]] a [[informatika|informatiky]].<ref name="dnes-rodak" /> == Životopis == V roku [[1957]] maturoval na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|jedenásťročnej strednej škole]] v Považskej Bystrici.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O škole : Absolventi : 1956-1959 : Rok 1957 – XI.A, triedny profesor Juraj Bardy | url = http://www.gympb.sk/o-skole/absolventi/1956-1959.html?page_id=1190 | vydavateľ = Gymnázium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium [[matematika|matematiky]] a [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK). V roku [[1981]], už na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] UK (MFF UK; v roku 1980 odčlenená od PriF UK) získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore teória vyučovania matematiky.<ref name="uk-absolvent">Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ondrej+Demacek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Pracoval ako [[programátor]] vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] v [[Košice|Košiciach]], ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku ZVL Považská Bystrica a ako odborný pracovník vo Výskumnom výpočtovom stredisku [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Bratislave.<ref name="gdovinova-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/feed/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN | url = https://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka | vydavateľ = vtedy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1973]] vyučoval informatiku na bratislavskom [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]], jednom z troch vtedajších gymnázií so zameraním na výpočtovú techniku. Bol iniciátorom myšlienky založenia [[programovanie (informatika)|programátorskej]] kategórie [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]], v rámci ktorej jeho žiaci dosahovali dobré výsledky v celoštátnych kolách aj na medzinárodnej úrovni. Spolu so študentami stál pri vzniku [[Korešpondenčný seminár z programovania|Korešpondenčného seminára z programovania]], súťaže v programovaní pre stredoškolákov, organizovanej [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK]], resp. neskôr občianskym združením Trojsten, so sídlom na FMFI UK.<ref name="dnes-rodak" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z programovania : FAQ | url = https://www.ksp.sk/faq/_source/ | vydavateľ = Trojsten | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] propagoval možnosti využívania [[mikropočítač]]ov pri výuke matematiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JASNÁ '85 | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/138970/PokrokyMFA_31-1986-5_10.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 1986 | mesiac = | deň = | ročník = 31 | číslo = 5 | strany = 293 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol externým spolupracovníkom novovzniknutej Katedry výuky informatiky na MFF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oddelenie didaktiky informatiky : O oddelení | url = https://fmph.uniba.sk/microsites/kdmfi/kdmfi/oddelenie-didaktiky-informatiky/o-oddeleni/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľnom čase sa venoval [[horská turistika|horskej turistike]] (ku ktorej viedol aj študentov, bol iniciátorom pravidelných peších pochodov do [[Gočovo|Gočova]], rodnej obce [[Jur Hronec|Jura Hronca]])<ref name="gdovinova-2020" /> a košikárstvu.<ref>Demáček Ondrej. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédie : Výrobcovia | url = http://www.uluv.sk/product/demacek-ondrej-3417/ | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidentky SR [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyznamenania | url = https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dnes-rodak" /> Kancelária prezidenta SR k jeho vyznamenaniu uviedla: *: ''„Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli.“''<ref name="dnes-rodak" /> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/ Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život] – rozhovor v Denníku N (2020); [https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/ocenenie/ocenenie_O_Demacek.pdf pdf verzia] {{DEFAULTSORT:Demáček, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] an31qzbrnqir5nb288bju2fz2t0viml 7417809 7417671 2022-07-31T11:07:46Z 193.87.79.98 /* Poznámky */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ondrej Demáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1940]] | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|07|29|1940}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<br />[[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ondrej Demáček''' (* [[1940|24. december 1940]], [[Považská Bystrica]] – † [[29. júl|28. júl]] [[2022|2022, Bratislava]])<ref name="dnes-rodak">{{Citácia periodika | priezvisko = Chudý | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká česť! Rodák z Považskej Bystrice Ondrej Demáček dostal štátne vyznamenanie | periodikum = Dnes24 Považská | odkaz na periodikum = | url = https://povazska.dnes24.sk/velka-cest-rodak-z-povazskej-bystrice-ondrej-demacek-dostal-statne-vyznamenanie-foto-350315 | issn = | vydavateľ = Global 24 | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel učiteľ a spoluzakladateľ informatiky na Slovensku Ondrej Demáček | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2951470/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref group="pozn.">Ako dátum úmrtia je uvedený dátum vydania správy, keďže zdroj dátum explicitne neuvádza.</ref> bol slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ [[matematika|matematiky]] a [[informatika|informatiky]].<ref name="dnes-rodak" /> == Životopis == V roku [[1957]] maturoval na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|jedenásťročnej strednej škole]] v Považskej Bystrici.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O škole : Absolventi : 1956-1959 : Rok 1957 – XI.A, triedny profesor Juraj Bardy | url = http://www.gympb.sk/o-skole/absolventi/1956-1959.html?page_id=1190 | vydavateľ = Gymnázium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium [[matematika|matematiky]] a [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK). V roku [[1981]], už na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] UK (MFF UK; v roku 1980 odčlenená od PriF UK) získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore teória vyučovania matematiky.<ref name="uk-absolvent">Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ondrej+Demacek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Pracoval ako [[programátor]] vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] v [[Košice|Košiciach]], ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku ZVL Považská Bystrica a ako odborný pracovník vo Výskumnom výpočtovom stredisku [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Bratislave.<ref name="gdovinova-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/feed/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN | url = https://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka | vydavateľ = vtedy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1973]] vyučoval informatiku na bratislavskom [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]], jednom z troch vtedajších gymnázií so zameraním na výpočtovú techniku. Bol iniciátorom myšlienky založenia [[programovanie (informatika)|programátorskej]] kategórie [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]], v rámci ktorej jeho žiaci dosahovali dobré výsledky v celoštátnych kolách aj na medzinárodnej úrovni. Spolu so študentami stál pri vzniku [[Korešpondenčný seminár z programovania|Korešpondenčného seminára z programovania]], súťaže v programovaní pre stredoškolákov, organizovanej [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK]], resp. neskôr občianskym združením Trojsten, so sídlom na FMFI UK.<ref name="dnes-rodak" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z programovania : FAQ | url = https://www.ksp.sk/faq/_source/ | vydavateľ = Trojsten | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] propagoval možnosti využívania [[mikropočítač]]ov pri výuke matematiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JASNÁ '85 | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/138970/PokrokyMFA_31-1986-5_10.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 1986 | mesiac = | deň = | ročník = 31 | číslo = 5 | strany = 293 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol externým spolupracovníkom novovzniknutej Katedry výuky informatiky na MFF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oddelenie didaktiky informatiky : O oddelení | url = https://fmph.uniba.sk/microsites/kdmfi/kdmfi/oddelenie-didaktiky-informatiky/o-oddeleni/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľnom čase sa venoval [[horská turistika|horskej turistike]] (ku ktorej viedol aj študentov, bol iniciátorom pravidelných peších pochodov do [[Gočovo|Gočova]], rodnej obce [[Jur Hronec|Jura Hronca]])<ref name="gdovinova-2020" /> a košikárstvu.<ref>Demáček Ondrej. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédie : Výrobcovia | url = http://www.uluv.sk/product/demacek-ondrej-3417/ | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidentky SR [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyznamenania | url = https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dnes-rodak" /> Kancelária prezidenta SR k jeho vyznamenaniu uviedla: *: ''„Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli.“''<ref name="dnes-rodak" /> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/ Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život] – rozhovor v Denníku N (2020); [https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/ocenenie/ocenenie_O_Demacek.pdf pdf verzia] {{DEFAULTSORT:Demáček, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] s6ni1uznuc7k5as5ipmnh4q4gb4j55v 7417816 7417809 2022-07-31T11:18:09Z Teslaton 12161 Revízia 7417809 používateľa [[Special:Contributions/193.87.79.98|193.87.79.98]] ([[User talk:193.87.79.98|diskusia]]) bola vrátená: treba citovateľný zdroj wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ondrej Demáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1940]] | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|07|29|1940}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<br />[[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ondrej Demáček''' (* [[1940]], [[Považská Bystrica]] – † [[29. júl]] [[2022]])<ref name="dnes-rodak">{{Citácia periodika | priezvisko = Chudý | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká česť! Rodák z Považskej Bystrice Ondrej Demáček dostal štátne vyznamenanie | periodikum = Dnes24 Považská | odkaz na periodikum = | url = https://povazska.dnes24.sk/velka-cest-rodak-z-povazskej-bystrice-ondrej-demacek-dostal-statne-vyznamenanie-foto-350315 | issn = | vydavateľ = Global 24 | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel učiteľ a spoluzakladateľ informatiky na Slovensku Ondrej Demáček | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2951470/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref group="pozn.">Ako dátum úmrtia je uvedený dátum vydania správy, keďže zdroj dátum explicitne neuvádza.</ref> bol slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ [[matematika|matematiky]] a [[informatika|informatiky]].<ref name="dnes-rodak" /> == Životopis == V roku [[1957]] maturoval na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|jedenásťročnej strednej škole]] v Považskej Bystrici.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O škole : Absolventi : 1956-1959 : Rok 1957 – XI.A, triedny profesor Juraj Bardy | url = http://www.gympb.sk/o-skole/absolventi/1956-1959.html?page_id=1190 | vydavateľ = Gymnázium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium [[matematika|matematiky]] a [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK). V roku [[1981]], už na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] UK (MFF UK; v roku 1980 odčlenená od PriF UK) získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore teória vyučovania matematiky.<ref name="uk-absolvent">Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ondrej+Demacek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Pracoval ako [[programátor]] vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] v [[Košice|Košiciach]], ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku ZVL Považská Bystrica a ako odborný pracovník vo Výskumnom výpočtovom stredisku [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Bratislave.<ref name="gdovinova-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/feed/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN | url = https://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka | vydavateľ = vtedy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1973]] vyučoval informatiku na bratislavskom [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]], jednom z troch vtedajších gymnázií so zameraním na výpočtovú techniku. Bol iniciátorom myšlienky založenia [[programovanie (informatika)|programátorskej]] kategórie [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]], v rámci ktorej jeho žiaci dosahovali dobré výsledky v celoštátnych kolách aj na medzinárodnej úrovni. Spolu so študentami stál pri vzniku [[Korešpondenčný seminár z programovania|Korešpondenčného seminára z programovania]], súťaže v programovaní pre stredoškolákov, organizovanej [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK]], resp. neskôr občianskym združením Trojsten, so sídlom na FMFI UK.<ref name="dnes-rodak" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z programovania : FAQ | url = https://www.ksp.sk/faq/_source/ | vydavateľ = Trojsten | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] propagoval možnosti využívania [[mikropočítač]]ov pri výuke matematiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JASNÁ '85 | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/138970/PokrokyMFA_31-1986-5_10.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 1986 | mesiac = | deň = | ročník = 31 | číslo = 5 | strany = 293 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol externým spolupracovníkom novovzniknutej Katedry výuky informatiky na MFF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oddelenie didaktiky informatiky : O oddelení | url = https://fmph.uniba.sk/microsites/kdmfi/kdmfi/oddelenie-didaktiky-informatiky/o-oddeleni/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľnom čase sa venoval [[horská turistika|horskej turistike]] (ku ktorej viedol aj študentov, bol iniciátorom pravidelných peších pochodov do [[Gočovo|Gočova]], rodnej obce [[Jur Hronec|Jura Hronca]])<ref name="gdovinova-2020" /> a košikárstvu.<ref>Demáček Ondrej. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédie : Výrobcovia | url = http://www.uluv.sk/product/demacek-ondrej-3417/ | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidentky SR [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyznamenania | url = https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dnes-rodak" /> Kancelária prezidenta SR k jeho vyznamenaniu uviedla: *: ''„Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli.“''<ref name="dnes-rodak" /> == Poznámky == {{referencie|skupina=pozn.}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/ Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život] – rozhovor v Denníku N (2020); [https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/ocenenie/ocenenie_O_Demacek.pdf pdf verzia] {{DEFAULTSORT:Demáček, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] an31qzbrnqir5nb288bju2fz2t0viml 7417820 7417816 2022-07-31T11:27:56Z Teslaton 12161 dú., ref. wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ondrej Demáček | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ matematiky a informatiky | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1940]] | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2022|07|28|1940}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]<br />[[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálna fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Informatika | Portál2 = Matematika | Portál3 = }} [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Ondrej Demáček''' (* [[1940]], [[Považská Bystrica]] – † [[28. júl]] [[2022]])<ref name="dnes-rodak">{{Citácia periodika | priezvisko = Chudý | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká česť! Rodák z Považskej Bystrice Ondrej Demáček dostal štátne vyznamenanie | periodikum = Dnes24 Považská | odkaz na periodikum = | url = https://povazska.dnes24.sk/velka-cest-rodak-z-povazskej-bystrice-ondrej-demacek-dostal-statne-vyznamenanie-foto-350315 | issn = | vydavateľ = Global 24 | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2020-01-03 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref name="uk-absolvent" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel učiteľ a spoluzakladateľ informatiky na Slovensku Ondrej Demáček | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2951470/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-07-29 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RNDr. Ondrej DEMÁČEK : [parte] | url = https://www.gjh.sk/smutna-sprava/DEMACEK_ONDREJ_-_parte.pdf | vydavateľ = Spojená škola Novohradská | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> bol slovenský stredoškolský pedagóg, učiteľ [[matematika|matematiky]] a [[informatika|informatiky]].<ref name="dnes-rodak" /> == Životopis == V roku [[1957]] maturoval na [[Gymnázium (Považská Bystrica, Školská 234/8)|jedenásťročnej strednej škole]] v Považskej Bystrici.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O škole : Absolventi : 1956-1959 : Rok 1957 – XI.A, triedny profesor Juraj Bardy | url = http://www.gympb.sk/o-skole/absolventi/1956-1959.html?page_id=1190 | vydavateľ = Gymnázium | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Považská Bystrica | jazyk = }}</ref> V roku [[1962]] absolvoval štúdium [[matematika|matematiky]] a [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]] na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] (PriF UK). V roku [[1981]], už na [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Matematicko-fyzikálnej fakulte]] UK (MFF UK; v roku 1980 odčlenená od PriF UK) získal titul [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] v odbore teória vyučovania matematiky.<ref name="uk-absolvent">Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Ondrej+Demacek | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava}}</ref> Pracoval ako [[programátor]] vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] v [[Košice|Košiciach]], ako matematik-analytik vo výpočtovom stredisku ZVL Považská Bystrica a ako odborný pracovník vo Výskumnom výpočtovom stredisku [[Organizácia Spojených národov|OSN]] v Bratislave.<ref name="gdovinova-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = Gdovinová | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život | periodikum = dennikn.sk | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/feed/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-01-02 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rok 1969: V Bratislave otvorili Výskumné výpočtové stredisko OSN | url = https://www.vtedy.sk/vyskumne-vypoctove-stredisko-osn-patronka | vydavateľ = vtedy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[1973]] vyučoval informatiku na bratislavskom [[Gymnázium Jura Hronca|Gymnáziu Jura Hronca]], jednom z troch vtedajších gymnázií so zameraním na výpočtovú techniku. Bol iniciátorom myšlienky založenia [[programovanie (informatika)|programátorskej]] kategórie [[matematická olympiáda|matematickej olympiády]], v rámci ktorej jeho žiaci dosahovali dobré výsledky v celoštátnych kolách aj na medzinárodnej úrovni. Spolu so študentami stál pri vzniku [[Korešpondenčný seminár z programovania|Korešpondenčného seminára z programovania]], súťaže v programovaní pre stredoškolákov, organizovanej [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|Fakultou matematiky, fyziky a informatiky UK]], resp. neskôr občianskym združením Trojsten, so sídlom na FMFI UK.<ref name="dnes-rodak" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korešpondenčný seminár z programovania : FAQ | url = https://www.ksp.sk/faq/_source/ | vydavateľ = Trojsten | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] propagoval možnosti využívania [[mikropočítač]]ov pri výuke matematiky.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JASNÁ '85 | periodikum = Pokroky matematiky, fyziky a astronomie | odkaz na periodikum = | url = https://dml.cz/bitstream/handle/10338.dmlcz/138970/PokrokyMFA_31-1986-5_10.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Jednota českých matematiků a fyziků | miesto = Praha | dátum = | rok = 1986 | mesiac = | deň = | ročník = 31 | číslo = 5 | strany = 293 | dátum prístupu = 2022-07-30}}</ref> V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] bol externým spolupracovníkom novovzniknutej Katedry výuky informatiky na MFF UK.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oddelenie didaktiky informatiky : O oddelení | url = https://fmph.uniba.sk/microsites/kdmfi/kdmfi/oddelenie-didaktiky-informatiky/o-oddeleni/ | vydavateľ = Univerzita Komenského : FMFI UK | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vo voľnom čase sa venoval [[horská turistika|horskej turistike]] (ku ktorej viedol aj študentov, bol iniciátorom pravidelných peších pochodov do [[Gočovo|Gočova]], rodnej obce [[Jur Hronec|Jura Hronca]])<ref name="gdovinova-2020" /> a košikárstvu.<ref>Demáček Ondrej. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyklopédie : Výrobcovia | url = http://www.uluv.sk/product/demacek-ondrej-3417/ | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2020]]: [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy od prezidentky SR [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.<ref>Ondrej Demáček. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyznamenania | url = https://www.prezident.sk/page/vyznamenania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="dnes-rodak" /> Kancelária prezidenta SR k jeho vyznamenaniu uviedla: *: ''„Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli.“''<ref name="dnes-rodak" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://dennikn.sk/1702560/ucitel-informatiky-ktory-ma-ziakov-v-googli-aj-v-zurichu-kazdy-by-si-mal-pripravit-mozog-na-zivot/ Učiteľ informatiky, ktorý má žiakov v Googli aj v Zürichu: Každý by si mal pripraviť mozog na život] – rozhovor v Denníku N (2020); [https://www.gjh.sk/absolventi-a-zaujimavosti/ocenenie/ocenenie_O_Demacek.pdf pdf verzia] {{DEFAULTSORT:Demáček, Ondrej}} [[Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí matematici]] [[Kategória:Slovenskí informatici]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] a510abi89j1yojag3wvl6xbk1g4t57t 0 685027 7417469 2022-07-30T12:22:52Z Pe3kZA 39673 základ wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Lajštroch | obrázok = Nízké Tatry, Lajštroch-Čertovica (2).JPG | popis = | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = [[Brezno (okres)|Brezno]] | obec = [[Vyšná Boca]] | obec1 = [[Brezno]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = [[Hron]] | nadmorská výška = 1602.1 | význačnosť = | zemepisná šírka = 48.9119 | zemepisná dĺžka = 19.7133 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = po {{Turistická značka|červená}} z [[Čertovica (sedlo)|Čertovice]] | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Lajštroch''' ({{mnm|1602.1}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Čertovica (sedlo)|Čertovicou]], približne {{Km|13|m|w}} južne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.71332&y=48.91193&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Ďumbier (geomorfologická časť)|Ďumbier]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží na hranici [[Žilinský kraj|Žilinského]] a [[Banskobystrický kraj|Banskobystrického kraja]] a okresov [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a [[Brezno (okres)|Brezno]] a zasahuje na katastrálne územie mesta [[Brezno]] a obce [[Vyšná Boca]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaná [[Vyšná Boca|Vyšná]] a [[Nižná Boca]], východne je horské sedlo [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] a južným smerom obec [[Jarabá]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Lajštroch je súčasťou hlavného hrebeňa medzi [[Čertovica (sedlo)|Čertovicou]] a [[Ďumbier (vrch)|Ďumbierom]] ({{Mnm|2046}}). Súčasťou masívu je i rovnako vysoká kóta Rovienky, lokalizovaná východne. Geoportal však uvádza iba názov Lajštroch a Rovienky sú spomenuté iba ako starší názov rovnakého vrchu.<ref name=Geo/> Severným smerom sa nachádza [[Chopec]] ({{Mnm|1548}}) a [[Rovná hoľa]] ({{Mnm|1723}}), západným Ďumbier a [[Králička]] ({{Mnm|1807}}), južným Čučoriedková ({{Mnm|1316}}) a [[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)|Beňuška]] ({{Mnm|1542}}) a východným Čertova svadba ({{Mnm|1463}}), Končisté ({{Mnm|1474}}) a Fišiarka ({{Mnm|1478}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.</ref> Severné svahy odvodňuje riečka [[Boca]] do povodia [[Váh]]u, voda z južných odteká potokom [[Štiavnička (prítok Bystrianky)|Štiavnička]] do rieky [[Hron]]. Vrcholom vedie značená [[Cesta hrdinov SNP]], spájajúca blízke sedlo s [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chatou generála Milana Rastislava Štefánika]].<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom [[Borovica horská|kosodreviny]], ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Poľana (pohorie)|Poľanu]], [[Veporské vrchy|Veporské]] a [[Stolické vrchy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.91193&lng=19.71332&ele=1602&azi=32.81&alt=0.05&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=48.91193%c2%b0%20N%2019.71332%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == * po {{Turistická značka|červená}} červenej značke ([[Cesta hrdinov SNP]]): ** od východu z horského sedla [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] ** od západu od [[Chata generála Milana Rastislava Štefánika|Chaty generála Milana Rastislava Štefánika]] * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke cez [[Kumštové sedlo]]: ** od juhu z [[Jarabá|Jarabej]] ** od severu z rázc. [[Slemä]] cez Svidovské sedlo * po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke z [[Nižná Boca|Nižnej]] a [[Vyšná Boca|Vyšnej Boce]] cez Kumštové sedlo<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Ďumbier (geomorfologická časť)]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.71332&y=48.91193&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Brezno]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Brezno]] [[Kategória:Vyšná Boca]] ngn5zx1e106xdtnsxpguxl8sfuld0a4 0 685028 7417470 2022-07-30T12:27:26Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský stoličný hodnostár a feudálny zemepán | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = ? | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[29. máj]] [[1646]]<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|M…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský stoličný hodnostár a feudálny zemepán | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = ? | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[29. máj]] [[1646]]<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[habsburská monarchia]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláš Pálfi]] <small>(1552{{--}}1600)</small><br>Mária, rod. Fuggerová <small>(?{{--}}1646)</small> | Príbuzní = | Súrodenci = Katarína, vyd. Forgáčová<br>[[Štefan Pálfi|Štefan Pálfi]] <small>(1586{{--}}1646)</small><br>[[Pavol Pálfi|Pavol Pálfi]] <small>(1590{{--}}1653)</small><br>[[Mikuláš Pálfi (1599 – 1621)|Mikuláš Pálfi]] <small>(1599{{--}}1621)</small> | Manželka = Anna Lucia, rod. Mansfeldová<br>Judita, rod. Amadeová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Gróf]] '''Ján Pálfi''' (staršie ''Pálffy''; * ?{{--}}† [[29. máj]] [[1646]]) bol [[Natio Hungarica|uhorský]] stoličný hodnostár a feudálny zemepán, príslušník šľachtického rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. == Život == Narodil sa ako jedno z ôsmich detí v rodine [[Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)|Mikuláša Pálfiho]] (1552{{--}}1600) a jeho manželky Márie, rod. Fuggerovej (?{{--}}1646). Mal tri sestry – okrem iných Katarínu, tretiu manželku krajinského hodnostára [[Žigmund Forgáč (1557 – 1621)|Žigmunda Forgáča]]<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = FORGÁČ, Žigmund (Forgách) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = II. zväzok E{{--}}J | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1987 | Strana = 111 }}</ref> – a štyroch bratov, medzi ktorými bol vojenský a stoličný hodnostár [[Štefan Pálfi|Štefan]] (1586{{--}}1646)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Štefan (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 380 }}</ref>, krajinský hodnostár [[Pavol Pálfi|Pavol]] (1590{{--}}1653)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Pavol (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 380 }}</ref> a bratislavský prepošt [[Mikuláš Pálfi (1599 – 1621)|Mikuláš]] (1599{{--}}1621).<ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 375 }}</ref> Počas služby v armáde dosiahol hodnosť kapitána. Pôsobil ako kráľovský radca, strážca uhorskej koruny (1625) a župan [[Komárňanská župa (Uhorsko)|Komárňanskej stolice]] (1643). Zúčastnil sa bojov proti [[Osmanská ríša|Osmanom]]. V roku 1636 bol spolu s bratmi povýšený do grófskeho stavu. Získal vyznamenanie Rad zlatého rúna. Bol zemepánom tej časti hradného panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorá mala centrum v [[Suchá nad Parnou|Suchej nad Parnou]].<ref name=SBS/> Jeho prvou manželkou bola grófka Anna Lucia, rod. Mansfeldová, druhou barónka Judita, rod. Amadeová. Mal jedného syna – [[Ferdinand Pálfi (1620 – 1680)|Ferdinanda]] (1620{{--}}1680)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ferdinand (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 374 }}</ref> – a dve dcéry. Zomrel v rovnaký deň ako jeho matka a brat Štefan. Bol pochovaný v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=SBS/> == Referencie == {{Referencie}} == Odporúčaná literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Jedlicska | Meno = Pál | Rok = 1910 | Titul = Eredeti részletek gróf Pálffy-család okmánytárához 1401{{--}}1653 s gróf Pálffyak életrajzi vázlatai | URL = https://adt.arcanum.com/hu/view/CsaladHely_CsaladokEgyedi_EredetiReszletekGrofPalffyCsalad/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Stephaneum | Strany = 494-495 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kempelen | Meno = Béla | Rok = 1914 | Titul = Magyar nemes családok | Diel = 8. kötet | URL = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Kempelen-kempelen-bela-magyar-nemes-csaladok-1/8-kotet-E988/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Könyvkiadóvállalata | Strana = 137 }} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Ján}} [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Úmrtia 29. mája]] [[Kategória:Úmrtia v 1646]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] 1uap5mkaix8r2gh3ycwgne26gyjxxiz 0 685029 7417472 2022-07-30T12:29:02Z Lišiak 21212 Presmerovanie na [[Ján Pálfi]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ján Pálfi]] 0ickttjl0t0dc5trmdfe3q1e80xd0z2 0 685030 7417482 2022-07-30T12:48:41Z Lišiak 21212 Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Anton Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský stoličný hodnostár a feudálny zemepán | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1642]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[29. november]] [[1694]]<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|D…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Anton Pálfi | Rodné meno = | Popis osoby = uhorský stoličný hodnostár a feudálny zemepán | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[1642]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[29. november]] [[1694]]<!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], habsburská monarchia (dnes [[Slovensko]]) | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[habsburská monarchia]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = [[Pavol Pálfi|Pavol Pálfi]] <small>(1590{{--}}1653)</small><br>Františka, rod. Khuenová | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ján Karol Pálfi|Ján Karol Pálfi]] <small>(1645{{--}}1694)</small> | Manželka = Agneša, rod. Nádašdyová<br>Eleonóra, rod. Molarthová | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Gróf]] '''Ján Anton Pálfi''' (staršie ''Pálffy''; * [[1642]]{{--}}† [[29. november]] [[1694]], [[Bratislava]]) bol [[Natio Hungarica|uhorský]] stoličný hodnostár a feudálny zemepán, príslušník šľachtického rodu [[Pálfiovci|Pálfiovcov]]. == Život == Narodil sa v rodine krajinského hodnostára [[Pavol Pálfi|Pavla]] (1590{{--}}1653)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Pavol (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 380 }}</ref> a jeho manželky grófky Františky, rod. Khuenovej. Mal brata, vojenského hodnostára a diplomata [[Ján Karol Pálfi|Jána Karla]] (1645{{--}}1694)<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Karol (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> a jednu sestru.<ref name=SBS>{{Citácia Harvard | Heslo = PÁLFI, Ján Anton (Pálffy) | Titul = [[Slovenský biografický slovník|Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990)]] | Diel = IV. zväzok M{{--}}Q | Vydanie = 1. | Miesto = Martin | Vydavateľ = [[Matica slovenská]] | Rok = 1990 | ISBN = 80-7090-070-9 | Strana = 376 }}</ref> Bol dedičným kapitánom [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]] (1679{{--}}1694), županom [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej stolice]], zemepánom hradného panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], komorníkom (1683) a tajným radcom rýnskeho [[kurfist]]a Viliama.<ref name=SBS/> Jeho prvou manželkou bola grófka Agneša, rod. Nádašdyová, druhou Eleonóra, rod. Molarthová. Mal jednu dcéru.<ref name=SBS/> == Referencie == {{Referencie}} == Odporúčaná literatúra == * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Somogyi | Meno = Zsigmond | Rok = 1902 | Titul = Magyarország főispánjainak története 1000{{--}}1903 | URL = https://adt.arcanum.com/hu/view/Books_10_CsaladtortenetHeraldikaNumizmatika_0628_magyarorszag_foispanjainak_tortenete_425/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Kellner Nyomda | Strana = 156 }} * {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kempelen | Meno = Béla | Rok = 1914 | Titul = Magyar nemes családok | Diel = 8. kötet | URL = https://www.arcanum.com/hu/online-kiadvanyok/Kempelen-kempelen-bela-magyar-nemes-csaladok-1/8-kotet-E988/ | Miesto = Budapest | Vydavateľ = Könyvkiadóvállalata | Strana = 137 }} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Pálfi, Ján Anton}} [[Kategória:Narodenia v 1642]] [[Kategória:Úmrtia 29. novembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1694]] [[Kategória:Pálfiovci]] [[Kategória:Uhorskí šľachtici]] pxcg473mogmkwz689unp90gya5kdeki 0 685031 7417486 2022-07-30T13:17:25Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Obrázok=S-adenosyl_methionine.png|Obrázok2=S-adenosylmethionine.png|Vzorec={{chem|C|15|H|22|N|6|O|5|S}}|Synonymá=''S''-Adenozyl-<small>L</small>-metionín, SAM-e, SAMe, AdoMet, Heparab (India), ademetionín|Molárna hmotnosť=398,44 g/mol|CAS=29908-03-0<br /> 485-80-3 <small>(protónovaná aminoskupina metionínu)</small>|Názov=''S''-Adenozylmetionín}} {{DISPLAYTITLE:''S''-Adenozylmetionín}} '''''S''-Adenozylmetionín<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Škárka|meno=Bohumil|titul=Biochémia|vydanie=3|rok=1992|isbn=80-05-01076-1|priezvisko2=Ferenčík|meno2=Miroslav|strany=109, 114, 374}}</ref>''' (alebo '''SAM''', '''SAM-e''' či '''AdoMet'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AdoMet|url=https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/24762165|vydavateľ=pubchem.ncbi.nlm.nih.gov|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|priezvisko=PubChem}}</ref>) je [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]] pre mnohé enzýmy. Je to bežný substrát pre [[Metylácia|metylačné reakcie]] (prenos [[Metyl|metylovej]] skupiny), transsulfurácie a aminopropylácie. Aj keď tieto [[Anabolizmus|anabolické]] reakcie prebiehajú všade v tele, SAM sa v najväčšej miere vytvára a spotrebováva v pečeni.<ref name="cantoni1952">{{cite journal|title=The Nature of the Active Methyl Donor Formed Enzymatically from L-Methionine and Adenosinetriphosphate|last=Cantoni|first=GL|journal=J Am Chem Soc|volume=74|issue=11|pages=2942–3|year=1952|doi=10.1021/ja01131a519}}</ref> Je známych viac ako 40 reakcií, pri ktorých sa prenáša metylová skupina zo SAM na rôzne substráty, napríklad [[Nukleová kyselina|nukleové kyseliny]], [[Bielkovina|bielkoviny]], [[Lipid|lipidy]] a [[Sekundárny metabolit|sekundárne metabolity]]. SAM vzniká z [[Adenozíntrifosfát|adenozíntrifosfátu]] (ATP) a [[Metionín|metionínu]] pôsobením [[Metionínadenozyltransferáza|metionínadenozyltransferázy]]. SAM bol prvýkrát objavený [[Giulio Cantoni|Giuliom Cantonim]] v roku 1952.<ref name="cantoni1952" /> U [[Baktérie|baktérií]] sa SAM viaže na [[SAM riboswitch]], ktorý reguluje [[Gén|gény]], ktoré sa účastnia biosyntézy metionínu alebo [[Cysteín|cysteínu]] (sírnych aminokyselín). V [[Eukaryot|eukaryotických]] bunkách pôsobí SAM ako regulátor rôznych procesov, vrátane metylácie [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]], [[Transferová ribonukleová kyselina|tRNA]] a [[Ribozómová ribonukleová kyselina|rRNA]], [[Imunitná odpoveď|imunitnej odpovede]],<ref>{{Cite journal|last1=Ding|first1=Wei|last2=Smulan|first2=Lorissa J.|last3=Hou|first3=Nicole S.|last4=Taubert|first4=Stefan|last5=Watts|first5=Jennifer L.|last6=Walker|first6=Amy K.|date=2015-10-06|title=''S''-Adenosylmethionine Levels Govern Innate Immunity through Distinct Methylation-Dependent Pathways|journal=Cell Metabolism|volume=22|issue=4|pages=633–645|doi=10.1016/j.cmet.2015.07.013|pmc=4598287|pmid=26321661}}</ref> metabolizmu aminokyselín, [[Transsulfurácia|transsulfurácií]] a mnohých ďalších. U rastlín je SAM veľmi dôležitý v biosyntéze [[Etylén|etylénu]], čo je dôležitý [[rastlinný hormón]] a signálna molekula.<ref>{{Cite journal|last1=Wang|first1=X.|last2=Oh|first2=M. W.|last3=Komatsu|first3=S.|date=2016-06-01|title=Characterization of ''S''-adenosylmethionine synthetases in soybean under flooding and drought stresses|journal=Biologia Plantarum|language=en|volume=60|issue=2|pages=269–278|doi=10.1007/s10535-016-0586-6|s2cid=15567646|issn=0006-3134}}</ref> == Štruktúra == [[Súbor:S-adenosylmethionine_spacefill.png|vľavo|náhľad|3D model SAM.]] S-Adenozylmetionín pozostáva z adenozylového katiónu naviazaného na sírový atóm metionínu.Vzniká z ATP a metionínu pôsobením [[S-adenozylmetionínsyntetáza|''S''-adenozylmetionínsyntetázy]], ktorá pôsobí nasledujúcu reakciu: : ATP + <small>L</small>-metionín + H2O ↔ ''S''-adenozylmetionín + fosfát + pyrofosfát [[Sulfónium|Sulfóniová]] funkčná skupina prítomná v SAM je zdrojom jeho zvláštnej reaktivity. V závislosti na enzýme je možné SAM premeniť na jeden z troch produktov: * [[adenozylový radikál]], ktorá sa premieňa na deoxyadenozín (AdO): klasická radikálová SAM reakcia, pri ktore vzniká i metionín * [[S-adenozylhomocysteín|''S''-adenozylhomocysteín]], pri ktorej vzniká i metylový radikál * [[metyltioadenozín]], pri ktorej vzniká [[Homoalanín|homoalanínový]] radikál == Biochémia == === SAM cyklus === Reakcie, ktoré tvoria, spotrebovávajú a obnovujú SAM, sa nazývajú SAM cyklus. V prvom kroku tohto cyklu sa SAM využíva ako substrát pre SAM-dependentné [[Metyláza|metylázy]] (EC 2.1.1), ktoré tvoria ''S''-adenozylhomocysteín.<ref>{{cite journal|vauthors=Finkelstein J, Martin J|title=Homocysteine|journal=The International Journal of Biochemistry & Cell Biology|volume=32|issue=4|pages=385–9|year=2000|pmid=10762063|doi=10.1016/S1357-2725(99)00138-7}}</ref> ''S''-Adenozylhomocysteín je silný negatívny regulátor takmer všetkých SAM-dependentných metyláz napriek ich biologickej diverzite. ''S''-Adenozylhomocysteín sa hydrolyzuje na [[homocysteín]] a [[adenozín]] pôsobením [[S-adenozylhomocysteínhydroláza|''S''-adenozylhomocysteínhydrolázy]] ({{EC číslo|3.3.1.1}}) a vzniknutý homocysteín sa recykluje naspäť na [[metionín]] pomocou prenosu metylovej skupiny z [[5-metyltetrahydrofolát|5-metyltetrahydrofolátu]]. Túto reakciu katalyzujú dve rodiny enzýmov [[Metionínsyntáza|metionínsyntáz]] ([[kobalamín]]-dependentné ({{EC číslo|2.1.1.13}}) alebo kobalamín-independentné ({{EC číslo|2.1.1.14}})). Metionín sa potom môže premeniť znovu na SAM v reakcii katalyzovanej metionínadenozyltransferázou, čím sa dokončuje cyklus.<ref>{{cite journal|vauthors=Födinger M, Hörl W, Sunder-Plassmann G|title=Molecular biology of 5,10-methylenetetrahydrofolate reductase|journal=J Nephrol|volume=13|issue=1|pages=20–33|date=Jan—Feb 2000|pmid=10720211}}</ref> [[Rýchlosť určujúci krok|Rýchlosť určujúcim krokom]] tohto cyklu je reakcia katalyzovaná MTHFR ([[Metyléntetrahydrofolátreduktáza|metyléntetrahydrofolátreduktázou]]), ktorá ireverzibilne redukuje 5,10-metyléntetrahydrofolát na 5-metyltetrahydrofolát.<ref>{{Cite journal|last1=Goyette|first1=P.|last2=Sumner|first2=J. S.|last3=Milos|first3=R.|last4=Duncan|first4=A. M.|last5=Rosenblatt|first5=D. S.|last6=Matthews|first6=R. G.|last7=Rozen|first7=R.|date=1994-06-01|title=Human methylenetetrahydrofolate reductase: isolation of cDNA, mapping and mutation identification|journal=Nature Genetics|volume=7|issue=2|pages=195–200|doi=10.1038/ng0694-195|issn=1061-4036|pmid=7920641|s2cid=23877329}}</ref> [[Súbor:Summary_of_S-Adenosyl_Methionine_Regeneration_Cycle.png|stred|bezrámu|800x800bod]] === Radikálové SAM enzýmy === [[Súbor:AdenosylRadRvd.png|náhľad|5'-[[Deoxyadenozylový radikál]] je jeden z radikálov, ktoré vznikajú počas reakcií radikálových SAM enzýmov.]] Mnohé enzýmy štiepia SAM tak, aby z neho vznikali radikály: [[Deoxyadenozylový radikál|5'-deoxyadenozylový 5'-radikál]], metylový radikál, a iné. Tieto enzýmy sa nazývajú [[Radikálový SAM enzým|radikálové SAM enzýmy]]. Všetky obsahujú vo svojom aktívnom mieste [[železosírny klaster]].<ref>{{Cite journal|pmid=21152342|year=2010|last1=Booker|first1=SJ|last2=Grove|first2=TL|title=Mechanistic and functional versatility of radical SAM enzymes|volume=2|page=52|doi=10.3410/B2-52|pmc=2996862|journal=F1000 Biology Reports}}</ref> Väčšina enzýmov s touto schopnosťou zdieľa sekvenčnú homológiu, ktorá spočíva v motíve CxxxCxxC alebo podobnom variante. Táto sekvencia umožňuje trom cysteínovým reziduám viazať tri zo štyroch kovov v 4Fe-4S klastri. Posledný, štvrtý atóm železa viaže priamo SAM. Radikálové intermediáty, ktoré tieto enzýmy tvoria, potom vykonávajú rôznorodé nezvyčajné chemické reakcie. Príkladmi radikálových SAM enzýmov sú [[Pyruvátformiátlyáza|aktivázy pyruvátformiátlyázy]] a anaeróbnych sulfatáz, [[Lyzín-2,3-aminomutáz|lyzín-2,3-aminomutáza]] a rôzne enzýmy v biosyntéze kofaktorov, úprav peptidov, tvorbe klastrov [[Metaloproteín|metaloproteínov]], modifikácii tRNA, lipidového metabolizmu a iných. Niektoré radikálové SAM enzýmy používajú druhú molekulu SAM ako donor metylovej skupiny. Radikálové SAM enzýmy sú omnoho bežnejšie u anaeróbnych baktérií než u aeróbnych organizmov. Nachádzajú sa vo všetkých doménach života a nie sú poriadne preskúmané. Nedávna bioinformatická štúdia došla k záveru, že táto robina enzýmov obsahuje aspoň 114 000 sekvencií a 65 unikátnych reakcií.<ref name=":0">{{Cite journal|title=Radical ''S''-Adenosylmethionine Enzymes in Human Health and Disease|journal=Annual Review of Biochemistry|volume=85|pages=485–514|last1=Landgraf|first1=Bradley J.|last2=McCarthy|first2=Erin L.|date=2016-06-13|language=en|doi=10.1146/annurev-biochem-060713-035504|pmid=27145839|last3=Booker|first3=Squire J.}}</ref> === Biosyntéza polyamínov, hormónov === Ďalšia dôležitá úloha SAM je v biosyntéze [[Polyamín|polyamínov]]. V týchto procesoch sa SAM dekarboxyluje pôsobením [[Adnozylmetioníndekarboxyláza|adnozylmetioníndekarboxylázy]] (EC 4.1.1.50), čím vzniká [[S-Adenozylmetionínamín|''S''-adenozylmetionínamín]]. Táto zlúčenina potom štiepi svoju ''n''-propylamínovú skupinu, ktorá sa využíva v biosyntéze polyamínov ako sú [[spermidín]], [[spermín]] a [[putrescín]].<ref>{{cite journal|author=Roje S|title=''S''-Adenosyl-L-methionine: beyond the universal methyl group donor|journal=[[Phytochemistry (journal)|Phytochemistry]]|volume=67|issue=15|pages=1686–98|year=2006|pmid=16766004|doi=10.1016/j.phytochem.2006.04.019}}</ref> SAM je vyžadovaný pre rast a opravu buniek. Takisto sa účastní biosyntézy nikoľkých hormónov a neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu, napríklad [[Epinefrín|epinefrínu]]. [[Metyltransferáza|Metyltransferázy]] sú zodpovedné za adíciu metylovej skupiny na 2' hydroxylovú skupinu prvého a druhého [[Nukleotid|nukleotidu]] vedľa 5' čiapočky na [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]].<ref>{{cite journal|author=Loenen W|title=''S''-Adenosylmethionine: jack of all trades and master of everything?|journal=Biochem Soc Trans|volume=34|issue=Pt 2|pages=330–3|year=2006|pmid=16545107|doi=10.1042/BST20060330}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Chiang P, Gordon R, Tal J, Zeng G, Doctor B, Pardhasaradhi K, McCann P|title=''S''-Adenosylmethionine and methylation|journal=FASEB J|volume=10|issue=4|pages=471–80|year=1996|pmid=8647346|doi=10.1096/fasebj.10.4.8647346|s2cid=11214528}}</ref> === Ostatné reakcie === [[Súbor:SN2_Mechanism_of_Methyltransferases.png|náhľad|400x400bod|Prenos metylovej skupiny podobný [[SN2 reakcia|S_N2 reakcii]]. Pre jednoduchosť je ukázaný len SAM a cytozín.]] SAM vystupuje i v mnohých iných reakciách, typicky v metylačných reakciách. Účastní sa napríklad metylácie [[Cytozín|cytozínu]] v DNA, čo je dôležitý [[Epigenetika|epigenetický]] riadiaci faktor. Okrem toho sa radikálové SAM enzýmy účastnia napríklad biosyntézy vitamínov [[Tiamín|tiamínu]] a [[Kobalamín|kobalamínu]] (oba z [[5-aminoimidazolribotid|5-aminoimidazolribotidu]]).<ref>{{Citácia periodika|titul=Anaerobic 5-Hydroxybenzimidazole Formation from Aminoimidazole Ribotide: An Unanticipated Intersection of Thiamin and Vitamin B 12 Biosynthesis|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jacs.5b03576|periodikum=Journal of the American Chemical Society|dátum=2015-08-26|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=137|číslo=33|strany=10444–10447|issn=0002-7863|doi=10.1021/jacs.5b03576|jazyk=en|meno=Angad P.|priezvisko=Mehta|meno2=Sameh H.|priezvisko2=Abdelwahed|meno3=Michael K.|priezvisko3=Fenwick}}</ref> == Terapeutické použitie == V roku 2012 neexistoval definívny záver, či SAM utlmuje bolesť z [[Osteoartritída|osteoartritídy]]. Klinické skúšky, ktoré prebehli, boli príliš malé na to, aby ich bolo možné zovšeobecniť.<ref>{{cite journal|last1=Rutjes|first1=AW|last2=Nüesch|first2=E|last3=Reichenbach|first3=S|last4=Jüni|first4=P|title=''S''-Adenosylmethionine for osteoarthritis of the knee or hip.|journal=The Cochrane Database of Systematic Reviews|date=7 October 2009|issue=4|pages=CD007321|doi=10.1002/14651858.CD007321.pub2|pmid=19821403|url=https://boris.unibe.ch/30335/1/Rutjes%20CochraneDatabaseSystRev%202009_CD007321.pdf|pmc=7061276}}</ref> SAM cyklus bol veľmi úzko spájaný s pečeňou už od roku 1947, pretože ľudia s [[Cirhóza pečene|alkoholickou cirhózou pečene]] mali zvýšené hladiny metionínu v krvi.<ref>{{Cite journal|last=Mato|first=Jose M|year=1997|title=''S''-adenosylmethionine synthesis: Molecular mechanisms and clinical implications|journal=Pharmacology & Therapeutics|volume=73|issue=3|pages=265–280|doi=10.1016/s0163-7258(96)00197-0|pmid=9175157|hdl=10261/79246|hdl-access=free}}</ref> Aj keď existovalo niekoľko dôkazov (laboratórnych testov na bunkách a [[Modelový organizmus|zvieracích modeloch]]), podľa ktorých by SAM mohol pomôcť s liečením rôznych [[Poškodenie pečene|poškodení pečene]], v roku 2012 nebol SAM študovaný v väčšej randomizovanej placebom kontrolovanej klinickej skúške, ktorá by umožnila posúdenie jeho pôsobivosti alebo nezávadnosti.<ref>{{cite journal|last1=Anstee|first1=QM|last2=Day|first2=CP|title=''S''-Adenosylmethionine (SAMe) therapy in liver disease: a review of current evidence and clinical utility|journal=Journal of Hepatology|date=November 2012|volume=57|issue=5|pages=1097–109|doi=10.1016/j.jhep.2012.04.041|pmid=22659519|url=http://www.journal-of-hepatology.eu/article/S0168-8278(12)00409-6/pdf|doi-access=free}}</ref><ref name="Lu2012rev">{{cite journal|last1=Lu|first1=SC|last2=Mato|first2=JM|title=''S''-Adenosylmethionine in liver health, injury, and cancer|journal=Physiological Reviews|date=October 2012|volume=92|issue=4|pages=1515–42|pmid=23073625|pmc=3698976|doi=10.1152/physrev.00047.2011}}</ref> === Farmakokinetika === Orálne podaný SAM dosahuje najvyššiu hladinu koncentrácie v plazme tri až päť hodín po požití potiahnutej tabletky (400-1000 mg). Polčas života je asi 100 minút.<ref name="BMC">{{cite journal|vauthors=Najm WI, Reinsch S, Hoehler F, Tobis JS, Harvey PW|title=''S''-Adenosyl methionine (SAMe) versus celecoxib for the treatment of osteoarthritis symptoms: A double-blind cross-over trial. ISRCTN36233495|journal=BMC Musculoskelet Disord|volume=5|page=6|date=February 2004|pmid=15102339|pmc=387830|doi=10.1186/1471-2474-5-6}}</ref> === Depresia === V roku 2016 jedna review zhodnotila, že neexistujú dostatočne kvalitné dôkazy pre použitie SAM na liečbu [[Depresia (psychológia)|depresie]], aby sa z nich dal urobiť záver, a že jeho využitie v liečbe depresie by malo byť ďalej skúmané.<ref>{{cite journal|last1=Galizia|first1=I|last2=Oldani|first2=L|last3=Macritchie|first3=K|last4=Amari|first4=E|last5=Dougall|first5=D|last6=Jones|first6=TN|last7=Lam|first7=RW|last8=Massei|first8=GJ|last9=Yatham|first9=LN|last10=Young|first10=AH|title=''S''-Adenosyl methionine (SAMe) for depression in adults.|journal=The Cochrane Database of Systematic Reviews|date=10 October 2016|volume=2016|issue=10|pages=CD011286|doi=10.1002/14651858.CD011286.pub2|pmid=27727432|pmc=6457972}}</ref> Systematická review v roku 2020 ukázala, že SAM pomáha výrazne lepšie než placebo a má podobné výsledky ako iné bežne používané antidepresíva (imipramín alebo escitalopram).<ref name="Cuomo Beccarini Crescenzi Bolognesi Goracci 2020 p.">{{cite journal|last1=Cuomo|first1=Alessandro|last2=Beccarini Crescenzi|first2=Bruno|last3=Bolognesi|first3=Simone|last4=Goracci|first4=Arianna|last5=Koukouna|first5=Despoina|last6=Rossi|first6=Rodolfo|last7=Fagiolini|first7=Andrea|title=S-Adenosylmethionine (SAMe) in major depressive disorder (MDD): a clinician-oriented systematic review|journal=Annals of General Psychiatry|publisher=Springer Science and Business Media LLC|volume=19|issue=1|date=2020-09-05|issn=1744-859X|pmid=32939220|pmc=7487540|doi=10.1186/s12991-020-00298-z|page=50}}</ref> Jedna štúdia z roku 2004 ukázala, že SAM výrazne zlepšuje depresiu u [[HIV]]-pozitívnych pacientov. Štúdia však testovala len na 20 osobách a bez kontrolnej skupiny s placebom, takže môžu byť nutné ďalšie výsledky na lepšie posúdenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=S-adenosylmethionine (SAM-e) for the treatment of depression in people living with HIV/AIDS|url=https://doi.org/10.1186/1471-244X-4-38|periodikum=BMC Psychiatry|dátum=2004-11-11|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=4|číslo=1|strany=38|issn=1471-244X|doi=10.1186/1471-244X-4-38|meno=R. Andrew|priezvisko=Shippy|meno2=Douglas|priezvisko2=Mendez|meno3=Kristina|priezvisko3=Jones}}</ref> === Nežiaduce účinky === Pri používaní SAM môžu nastať gastrointestinálne poruchy, [[dyspepsia]] a [[úzkosť]].<ref name="BMC" /> Dlhodobé účinky SAM nie sú známe. SAM je slabé DNA-alkylačné činidlo.<ref>{{cite journal|vauthors=Rydberg B, Lindahl T|title=Nonenzymatic methylation of DNA by the intracellular methyl group donor ''S''-adenosyl-L-methionine is a potentially mutagenic reaction|journal=EMBO J.|volume=1|issue=2|pages=211–6|year=1982|pmid=7188181|pmc=553022|doi=10.1002/j.1460-2075.1982.tb01149.x}}</ref> Ďalším nahláseným vedľajším účinkom SAM je [[nespavosť]], takže je väčšinou odporúčená požívať ho ráno. Ďalšie nahlásené mierne vedľajšie účinky zahŕňajú nechuť do jedla, zápchy, závrate, sucho v ústach, potenie a úzkosť/nervozitu, ale v štúdiách kontrolovaných placebom sa tieto vedľajšie účinky objavujú približne tak často, ako v skupinách, ktorým je podávané placebo.{{Bez citácie}} Nedávno bolo ukázané, že SAM má svoj význam i v [[Epigenetika|epigenetickej]] regulácii. Metylácia DNA je kľúčový regulátor epigenetických modifikácií počas vývoja a diferenciácie cicavčích buniek. U myší bola zvýšená hladina SAM spojená s nesprávnou metyláciou asociovanou s diabetickou neuropatiou. SAM pôsobí ako donor metylovej skupiny v metylácii cytozínu, čo je kľúčový epigenetický regulačný proces.<ref>{{Cite journal|last=Varela-Rey|first=Marta|year=2014|title=''S''-Adenosylmethionine Levels Regulate the Schwann Cell DNA Methylome|journal=Neuron|volume=81|issue=5|pages=1024–1039|doi=10.1016/j.neuron.2014.01.037|pmid=24607226|pmc=3960855}}</ref> Kvôli dopadu tejto epigenetickej regulácie bol SAM testovaný pre použitie proti rakovine. Proliferácia (delenie) rakovinových buniek je závislé na nízkych hladinách metylácie DNA. Bolo preukázané, že prídavok SAM ''in vitro'' remetyluje promotórové sekvencie a znižuje tvorbu proto-onkogénov.<ref>{{Cite journal|last1=Schmidt|first1=Thomas|last2=Leha|first2=Andreas|last3=Salinas-Riester|first3=Gabriela|date=2016-12-31|title=Treatment of prostate cancer cells with ''S''-adenosylmethionine leads to genome-wide alterations in transcription profiles|journal=Gene|volume=595|issue=2|pages=161–167|doi=10.1016/j.gene.2016.09.032|pmid=27688072}}</ref> Nedostatočná aktivita radikálových SAM enzýmov bola spojená s rôznymi poruchami, vrátane [[Vrodená srdcová porucha|vrodenej srdcovej poruchy]], [[Amyotrofická laterálna skleróza|amyotrofickej laterálnej sklerózy]] a zvýšenou náchylnosťou na vírusy.<ref name=":0" /> Štúdia z roku 2022 usúdila, že SAM môže byť toxický. Jean-Michel Fustin z [[Manchesterská univerzita|Manchesterskej univerzity]] tvrdí, že výskumnici zistili, že SAM sa v tele rozkladá na roxické látky [[adenín]] a [[metyltioadenozín]]. Toto bolo pozorované v laboratórnych myšiach, čo viedlo k zhoršeniu zdravia, a ''[[in vitro]]'' v testoch na ľudských bunkách.<ref name="fukumoto">{{cite journal|last=Fukumoto|first=Kazuki|last2=Ito|first2=Kakeru|last3=Saer|first3=Benjamin|last4=Taylor|first4=George|last5=Ye|first5=Shiqi|last6=Yamano|first6=Mayu|last7=Toriba|first7=Yuki|last8=Hayes|first8=Andrew|last9=Okamura|first9=Hitoshi|last10=Fustin|first10=Jean-Michel|title=Excess S-adenosylmethionine inhibits methylation via catabolism to adenine|journal=[[Communications Biology]]|publisher=[[Nature Communications|Nature Publishing Group]]|volume=5|issue=1|date=5 April 2022|issn=2399-3642|doi=10.1038/s42003-022-03280-5|pmid=35383287|doi-access=free|page=}}</ref><ref name="mckie">{{Cite news|title=Biologists warn against toxic SAMe 'health' supplement|last=McKie|first=Robin|newspaper=The Observer|date=10 April 2022|url=https://www.theguardian.com/society/2022/apr/10/biologists-warn-against-toxic-same-health-supplement}}</ref> === Interakcie a kontraindikácie === Požívaním SAM naraz s inými liečivami môže zvýšiť riziko [[Serotonínový syndróm|serotonínového syndrómu]], čo je potenciálne nebezpečný stav spôsobený nadbytkom serotonínu. Medzi tieto liečivá patrí [[dextrometorfán]] (Robitussin), [[meperidín]], [[pentazocín]] a [[tramadol]].{{Bez citácie}} SAM môže takisto interagovať s antidepresívami — vrátane [[Tryptofán|tryptofánu]] a ''[[Hypericum perforatum]]'' (ľubovníkom bodkovaným) — čo zvyšuje riziko vzniku serotonínového syndrómu alebo iných vedľajších účinkov a môže znížiť efektivitu [[levodopa]] pre liečbu Parkinsonovej choroby.<ref name="NCCIH">{{cite web|title=S-Adenosyl-L-Methionine (SAMe): In Depth|url=https://www.nccih.nih.gov/health/sadenosyllmethionine-same-in-depth|publisher=National Center for Complementary and Integrative Health (NCCIH)|language=en|date=January 11, 2017}}</ref> Ľudia s [[Bipolárna porucha|bipolárnou poruchou]] by nemali užívať SAM, pretože zvyšuje riziko manických epizód.<ref name="NCCIH" /> === Dostupnosť v rôznych krajinách === V Kanade, Spojenom kráľovstve<ref name="mckie" /> a Spojených štátoch sa SAM predáva ako [[Potravinový doplnok]] pod názvom SAM-E (prípadne SAME alebo SAMe).<ref>{{Cite web|title=What is SAM-e?|last=Woolston|first=Chris|website=HealthDay|date=31 December 2020|url=https://consumer.healthday.com/encyclopedia/depression-12/depression-news-176/what-is-sam-e-644990.html}}</ref> Prvýkrát sa začal predávať v roku 1999.<ref name="Bottiglieri">{{cite journal|last1=Bottiglieri|first1=T|title=S-Adenosyl-L-methionine (SAMe): from the bench to the bedside--molecular basis of a pleiotrophic molecule|journal=The American Journal of Clinical Nutrition|date=November 2002|volume=76|issue=5|pages=1151S–1157S|pmid=12418493|doi=10.1093/ajcn/76.5.1151S|doi-access=free}}</ref> SAM je [[liečivo na predpis]] v Taliansku od roku 1979, v Španielsku od roku 1985 a v Nemecku od roku 1989.<ref name="Bottiglieri" /> Od roku 2012 sa predáva ako liek na predpis v Rusku, Indii, Číne, Taliansku, Nemecku, Vietname a Mexiku.<ref name="Lu2012rev" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[DNA metyltransferáza]] * [[SAM-I riboswitch]] * [[SAM-II riboswitch]] * [[SAM-III riboswitch]] * [[SAM-IV riboswitch]] * [[SAM-V riboswitch]] * [[SAM-VI riboswitch]] == Zdroj == {{Preklad|en|S-Adenosyl methionine|1094128218}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Kofaktory]] [[Kategória:Potravinové doplnky]] [[Kategória:Antidepresíva]] j6ow30k4ljpxgiq6mafjpy3xvvmdbru 7417495 7417486 2022-07-30T13:53:03Z KingisNitro 91359 wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:''S''-Adenozylmetionín}} {{Infobox Chemická zlúčenina|Obrázok=S-adenosyl_methionine.png|Obrázok2=S-adenosylmethionine.png|Vzorec={{chem|C|15|H|22|N|6|O|5|S}}|Synonymá=''S''-Adenozyl-<small>L</small>-metionín, SAM-e, SAMe, AdoMet, Heparab (India), ademetionín|Molárna hmotnosť=398,44 g/mol|CAS=29908-03-0<br /> 485-80-3 <small>(protónovaná aminoskupina metionínu)</small>|Názov=''S''-Adenozylmetionín}} '''''S''-Adenozylmetionín<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Škárka|meno=Bohumil|titul=Biochémia|vydanie=3|rok=1992|isbn=80-05-01076-1|priezvisko2=Ferenčík|meno2=Miroslav|strany=109, 114, 374}}</ref>''' (alebo '''SAM''', '''SAM-e''' či '''AdoMet'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AdoMet|url=https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/24762165|vydavateľ=pubchem.ncbi.nlm.nih.gov|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|priezvisko=PubChem}}</ref>) je [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]] pre mnohé enzýmy. Je to bežný substrát pre [[Metylácia|metylačné reakcie]] (prenos [[Metyl|metylovej]] skupiny), transsulfurácie a aminopropylácie. Aj keď tieto [[Anabolizmus|anabolické]] reakcie prebiehajú všade v tele, SAM sa v najväčšej miere vytvára a spotrebováva v pečeni.<ref name="cantoni1952">{{cite journal|title=The Nature of the Active Methyl Donor Formed Enzymatically from L-Methionine and Adenosinetriphosphate|last=Cantoni|first=GL|journal=J Am Chem Soc|volume=74|issue=11|pages=2942–3|year=1952|doi=10.1021/ja01131a519}}</ref> Je známych viac ako 40 reakcií, pri ktorých sa prenáša metylová skupina zo SAM na rôzne substráty, napríklad [[Nukleová kyselina|nukleové kyseliny]], [[Bielkovina|bielkoviny]], [[Lipid|lipidy]] a [[Sekundárny metabolit|sekundárne metabolity]]. SAM vzniká z [[Adenozíntrifosfát|adenozíntrifosfátu]] (ATP) a [[Metionín|metionínu]] pôsobením [[Metionínadenozyltransferáza|metionínadenozyltransferázy]]. SAM bol prvýkrát objavený [[Giulio Cantoni|Giuliom Cantonim]] v roku 1952.<ref name="cantoni1952" /> U [[Baktérie|baktérií]] sa SAM viaže na [[SAM riboswitch]], ktorý reguluje [[Gén|gény]], ktoré sa účastnia biosyntézy metionínu alebo [[Cysteín|cysteínu]] (sírnych aminokyselín). V [[Eukaryot|eukaryotických]] bunkách pôsobí SAM ako regulátor rôznych procesov, vrátane metylácie [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]], [[Transferová ribonukleová kyselina|tRNA]] a [[Ribozómová ribonukleová kyselina|rRNA]], [[Imunitná odpoveď|imunitnej odpovede]],<ref>{{Cite journal|last1=Ding|first1=Wei|last2=Smulan|first2=Lorissa J.|last3=Hou|first3=Nicole S.|last4=Taubert|first4=Stefan|last5=Watts|first5=Jennifer L.|last6=Walker|first6=Amy K.|date=2015-10-06|title=''S''-Adenosylmethionine Levels Govern Innate Immunity through Distinct Methylation-Dependent Pathways|journal=Cell Metabolism|volume=22|issue=4|pages=633–645|doi=10.1016/j.cmet.2015.07.013|pmc=4598287|pmid=26321661}}</ref> metabolizmu aminokyselín, [[Transsulfurácia|transsulfurácií]] a mnohých ďalších. U rastlín je SAM veľmi dôležitý v biosyntéze [[Etylén|etylénu]], čo je dôležitý [[rastlinný hormón]] a signálna molekula.<ref>{{Cite journal|last1=Wang|first1=X.|last2=Oh|first2=M. W.|last3=Komatsu|first3=S.|date=2016-06-01|title=Characterization of ''S''-adenosylmethionine synthetases in soybean under flooding and drought stresses|journal=Biologia Plantarum|language=en|volume=60|issue=2|pages=269–278|doi=10.1007/s10535-016-0586-6|s2cid=15567646|issn=0006-3134}}</ref> == Štruktúra == [[Súbor:S-adenosylmethionine_spacefill.png|vpravo|náhľad|3D model SAM.]] S-Adenozylmetionín pozostáva z adenozylového katiónu naviazaného na sírový atóm metionínu.Vzniká z ATP a metionínu pôsobením [[S-adenozylmetionínsyntetáza|''S''-adenozylmetionínsyntetázy]], ktorá pôsobí nasledujúcu reakciu: : ATP + <small>L</small>-metionín + H2O ↔ ''S''-adenozylmetionín + fosfát + pyrofosfát [[Sulfónium|Sulfóniová]] funkčná skupina prítomná v SAM je zdrojom jeho zvláštnej reaktivity. V závislosti na enzýme je možné SAM premeniť na jeden z troch produktov: * [[adenozylový radikál]], ktorá sa premieňa na deoxyadenozín (AdO): klasická radikálová SAM reakcia, pri ktore vzniká i metionín * [[S-adenozylhomocysteín|''S''-adenozylhomocysteín]], pri ktorej vzniká i metylový radikál * [[metyltioadenozín]], pri ktorej vzniká [[Homoalanín|homoalanínový]] radikál == Biochémia == === SAM cyklus === Reakcie, ktoré tvoria, spotrebovávajú a obnovujú SAM, sa nazývajú SAM cyklus. V prvom kroku tohto cyklu sa SAM využíva ako substrát pre SAM-dependentné [[Metyláza|metylázy]] (EC 2.1.1), ktoré tvoria ''S''-adenozylhomocysteín.<ref>{{cite journal|vauthors=Finkelstein J, Martin J|title=Homocysteine|journal=The International Journal of Biochemistry & Cell Biology|volume=32|issue=4|pages=385–9|year=2000|pmid=10762063|doi=10.1016/S1357-2725(99)00138-7}}</ref> ''S''-Adenozylhomocysteín je silný negatívny regulátor takmer všetkých SAM-dependentných metyláz napriek ich biologickej diverzite. ''S''-Adenozylhomocysteín sa hydrolyzuje na [[homocysteín]] a [[adenozín]] pôsobením [[S-adenozylhomocysteínhydroláza|''S''-adenozylhomocysteínhydrolázy]] ({{EC číslo|3.3.1.1}}) a vzniknutý homocysteín sa recykluje naspäť na [[metionín]] pomocou prenosu metylovej skupiny z [[5-metyltetrahydrofolát|5-metyltetrahydrofolátu]]. Túto reakciu katalyzujú dve rodiny enzýmov [[Metionínsyntáza|metionínsyntáz]] ([[kobalamín]]-dependentné ({{EC číslo|2.1.1.13}}) alebo kobalamín-independentné ({{EC číslo|2.1.1.14}})). Metionín sa potom môže premeniť znovu na SAM v reakcii katalyzovanej metionínadenozyltransferázou, čím sa dokončuje cyklus.<ref>{{cite journal|vauthors=Födinger M, Hörl W, Sunder-Plassmann G|title=Molecular biology of 5,10-methylenetetrahydrofolate reductase|journal=J Nephrol|volume=13|issue=1|pages=20–33|date=Jan—Feb 2000|pmid=10720211}}</ref> [[Rýchlosť určujúci krok|Rýchlosť určujúcim krokom]] tohto cyklu je reakcia katalyzovaná MTHFR ([[Metyléntetrahydrofolátreduktáza|metyléntetrahydrofolátreduktázou]]), ktorá ireverzibilne redukuje 5,10-metyléntetrahydrofolát na 5-metyltetrahydrofolát.<ref>{{Cite journal|last1=Goyette|first1=P.|last2=Sumner|first2=J. S.|last3=Milos|first3=R.|last4=Duncan|first4=A. M.|last5=Rosenblatt|first5=D. S.|last6=Matthews|first6=R. G.|last7=Rozen|first7=R.|date=1994-06-01|title=Human methylenetetrahydrofolate reductase: isolation of cDNA, mapping and mutation identification|journal=Nature Genetics|volume=7|issue=2|pages=195–200|doi=10.1038/ng0694-195|issn=1061-4036|pmid=7920641|s2cid=23877329}}</ref> [[Súbor:Summary_of_S-Adenosyl_Methionine_Regeneration_Cycle.png|stred|bezrámu|800x800bod]] === Radikálové SAM enzýmy === [[Súbor:AdenosylRadRvd.png|náhľad|5'-[[Deoxyadenozylový radikál]] je jeden z radikálov, ktoré vznikajú počas reakcií radikálových SAM enzýmov.]] Mnohé enzýmy štiepia SAM tak, aby z neho vznikali radikály: [[Deoxyadenozylový radikál|5'-deoxyadenozylový 5'-radikál]], metylový radikál, a iné. Tieto enzýmy sa nazývajú [[Radikálový SAM enzým|radikálové SAM enzýmy]]. Všetky obsahujú vo svojom aktívnom mieste [[železosírny klaster]].<ref>{{Cite journal|pmid=21152342|year=2010|last1=Booker|first1=SJ|last2=Grove|first2=TL|title=Mechanistic and functional versatility of radical SAM enzymes|volume=2|page=52|doi=10.3410/B2-52|pmc=2996862|journal=F1000 Biology Reports}}</ref> Väčšina enzýmov s touto schopnosťou zdieľa sekvenčnú homológiu, ktorá spočíva v motíve CxxxCxxC alebo podobnom variante. Táto sekvencia umožňuje trom cysteínovým reziduám viazať tri zo štyroch kovov v 4Fe-4S klastri. Posledný, štvrtý atóm železa viaže priamo SAM. Radikálové intermediáty, ktoré tieto enzýmy tvoria, potom vykonávajú rôznorodé nezvyčajné chemické reakcie. Príkladmi radikálových SAM enzýmov sú [[Pyruvátformiátlyáza|aktivázy pyruvátformiátlyázy]] a anaeróbnych sulfatáz, [[Lyzín-2,3-aminomutáz|lyzín-2,3-aminomutáza]] a rôzne enzýmy v biosyntéze kofaktorov, úprav peptidov, tvorbe klastrov [[Metaloproteín|metaloproteínov]], modifikácii tRNA, lipidového metabolizmu a iných. Niektoré radikálové SAM enzýmy používajú druhú molekulu SAM ako donor metylovej skupiny. Radikálové SAM enzýmy sú omnoho bežnejšie u anaeróbnych baktérií než u aeróbnych organizmov. Nachádzajú sa vo všetkých doménach života a nie sú poriadne preskúmané. Nedávna bioinformatická štúdia došla k záveru, že táto robina enzýmov obsahuje aspoň 114 000 sekvencií a 65 unikátnych reakcií.<ref name=":0">{{Cite journal|title=Radical ''S''-Adenosylmethionine Enzymes in Human Health and Disease|journal=Annual Review of Biochemistry|volume=85|pages=485–514|last1=Landgraf|first1=Bradley J.|last2=McCarthy|first2=Erin L.|date=2016-06-13|language=en|doi=10.1146/annurev-biochem-060713-035504|pmid=27145839|last3=Booker|first3=Squire J.}}</ref> === Biosyntéza polyamínov, hormónov === Ďalšia dôležitá úloha SAM je v biosyntéze [[Polyamín|polyamínov]]. V týchto procesoch sa SAM dekarboxyluje pôsobením [[Adnozylmetioníndekarboxyláza|adnozylmetioníndekarboxylázy]] (EC 4.1.1.50), čím vzniká [[S-Adenozylmetionínamín|''S''-adenozylmetionínamín]]. Táto zlúčenina potom štiepi svoju ''n''-propylamínovú skupinu, ktorá sa využíva v biosyntéze polyamínov ako sú [[spermidín]], [[spermín]] a [[putrescín]].<ref>{{cite journal|author=Roje S|title=''S''-Adenosyl-L-methionine: beyond the universal methyl group donor|journal=[[Phytochemistry (journal)|Phytochemistry]]|volume=67|issue=15|pages=1686–98|year=2006|pmid=16766004|doi=10.1016/j.phytochem.2006.04.019}}</ref> SAM je vyžadovaný pre rast a opravu buniek. Takisto sa účastní biosyntézy nikoľkých hormónov a neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu, napríklad [[Epinefrín|epinefrínu]]. [[Metyltransferáza|Metyltransferázy]] sú zodpovedné za adíciu metylovej skupiny na 2' hydroxylovú skupinu prvého a druhého [[Nukleotid|nukleotidu]] vedľa 5' čiapočky na [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]].<ref>{{cite journal|author=Loenen W|title=''S''-Adenosylmethionine: jack of all trades and master of everything?|journal=Biochem Soc Trans|volume=34|issue=Pt 2|pages=330–3|year=2006|pmid=16545107|doi=10.1042/BST20060330}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Chiang P, Gordon R, Tal J, Zeng G, Doctor B, Pardhasaradhi K, McCann P|title=''S''-Adenosylmethionine and methylation|journal=FASEB J|volume=10|issue=4|pages=471–80|year=1996|pmid=8647346|doi=10.1096/fasebj.10.4.8647346|s2cid=11214528}}</ref> === Ostatné reakcie === [[Súbor:SN2_Mechanism_of_Methyltransferases.png|náhľad|400x400bod|Prenos metylovej skupiny podobný [[SN2 reakcia|S_N2 reakcii]]. Pre jednoduchosť je ukázaný len SAM a cytozín.]] SAM vystupuje i v mnohých iných reakciách, typicky v metylačných reakciách. Účastní sa napríklad metylácie [[Cytozín|cytozínu]] v DNA, čo je dôležitý [[Epigenetika|epigenetický]] riadiaci faktor. Okrem toho sa radikálové SAM enzýmy účastnia napríklad biosyntézy vitamínov [[Tiamín|tiamínu]] a [[Kobalamín|kobalamínu]] (oba z [[5-aminoimidazolribotid|5-aminoimidazolribotidu]]).<ref>{{Citácia periodika|titul=Anaerobic 5-Hydroxybenzimidazole Formation from Aminoimidazole Ribotide: An Unanticipated Intersection of Thiamin and Vitamin B 12 Biosynthesis|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jacs.5b03576|periodikum=Journal of the American Chemical Society|dátum=2015-08-26|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=137|číslo=33|strany=10444–10447|issn=0002-7863|doi=10.1021/jacs.5b03576|jazyk=en|meno=Angad P.|priezvisko=Mehta|meno2=Sameh H.|priezvisko2=Abdelwahed|meno3=Michael K.|priezvisko3=Fenwick}}</ref> == Terapeutické použitie == V roku 2012 neexistoval definívny záver, či SAM utlmuje bolesť z [[Osteoartritída|osteoartritídy]]. Klinické skúšky, ktoré prebehli, boli príliš malé na to, aby ich bolo možné zovšeobecniť.<ref>{{cite journal|last1=Rutjes|first1=AW|last2=Nüesch|first2=E|last3=Reichenbach|first3=S|last4=Jüni|first4=P|title=''S''-Adenosylmethionine for osteoarthritis of the knee or hip.|journal=The Cochrane Database of Systematic Reviews|date=7 October 2009|issue=4|pages=CD007321|doi=10.1002/14651858.CD007321.pub2|pmid=19821403|url=https://boris.unibe.ch/30335/1/Rutjes%20CochraneDatabaseSystRev%202009_CD007321.pdf|pmc=7061276}}</ref> SAM cyklus bol veľmi úzko spájaný s pečeňou už od roku 1947, pretože ľudia s [[Cirhóza pečene|alkoholickou cirhózou pečene]] mali zvýšené hladiny metionínu v krvi.<ref>{{Cite journal|last=Mato|first=Jose M|year=1997|title=''S''-adenosylmethionine synthesis: Molecular mechanisms and clinical implications|journal=Pharmacology & Therapeutics|volume=73|issue=3|pages=265–280|doi=10.1016/s0163-7258(96)00197-0|pmid=9175157|hdl=10261/79246|hdl-access=free}}</ref> Aj keď existovalo niekoľko dôkazov (laboratórnych testov na bunkách a [[Modelový organizmus|zvieracích modeloch]]), podľa ktorých by SAM mohol pomôcť s liečením rôznych [[Poškodenie pečene|poškodení pečene]], v roku 2012 nebol SAM študovaný v väčšej randomizovanej placebom kontrolovanej klinickej skúške, ktorá by umožnila posúdenie jeho pôsobivosti alebo nezávadnosti.<ref>{{cite journal|last1=Anstee|first1=QM|last2=Day|first2=CP|title=''S''-Adenosylmethionine (SAMe) therapy in liver disease: a review of current evidence and clinical utility|journal=Journal of Hepatology|date=November 2012|volume=57|issue=5|pages=1097–109|doi=10.1016/j.jhep.2012.04.041|pmid=22659519|url=http://www.journal-of-hepatology.eu/article/S0168-8278(12)00409-6/pdf|doi-access=free}}</ref><ref name="Lu2012rev">{{cite journal|last1=Lu|first1=SC|last2=Mato|first2=JM|title=''S''-Adenosylmethionine in liver health, injury, and cancer|journal=Physiological Reviews|date=October 2012|volume=92|issue=4|pages=1515–42|pmid=23073625|pmc=3698976|doi=10.1152/physrev.00047.2011}}</ref> === Farmakokinetika === Orálne podaný SAM dosahuje najvyššiu hladinu koncentrácie v plazme tri až päť hodín po požití potiahnutej tabletky (400-1000 mg). Polčas života je asi 100 minút.<ref name="BMC">{{cite journal|vauthors=Najm WI, Reinsch S, Hoehler F, Tobis JS, Harvey PW|title=''S''-Adenosyl methionine (SAMe) versus celecoxib for the treatment of osteoarthritis symptoms: A double-blind cross-over trial. ISRCTN36233495|journal=BMC Musculoskelet Disord|volume=5|page=6|date=February 2004|pmid=15102339|pmc=387830|doi=10.1186/1471-2474-5-6}}</ref> === Depresia === V roku 2016 jedna review zhodnotila, že neexistujú dostatočne kvalitné dôkazy pre použitie SAM na liečbu [[Depresia (psychológia)|depresie]], aby sa z nich dal urobiť záver, a že jeho využitie v liečbe depresie by malo byť ďalej skúmané.<ref>{{cite journal|last1=Galizia|first1=I|last2=Oldani|first2=L|last3=Macritchie|first3=K|last4=Amari|first4=E|last5=Dougall|first5=D|last6=Jones|first6=TN|last7=Lam|first7=RW|last8=Massei|first8=GJ|last9=Yatham|first9=LN|last10=Young|first10=AH|title=''S''-Adenosyl methionine (SAMe) for depression in adults.|journal=The Cochrane Database of Systematic Reviews|date=10 October 2016|volume=2016|issue=10|pages=CD011286|doi=10.1002/14651858.CD011286.pub2|pmid=27727432|pmc=6457972}}</ref> Systematická review v roku 2020 ukázala, že SAM pomáha výrazne lepšie než placebo a má podobné výsledky ako iné bežne používané antidepresíva (imipramín alebo escitalopram).<ref name="Cuomo Beccarini Crescenzi Bolognesi Goracci 2020 p.">{{cite journal|last1=Cuomo|first1=Alessandro|last2=Beccarini Crescenzi|first2=Bruno|last3=Bolognesi|first3=Simone|last4=Goracci|first4=Arianna|last5=Koukouna|first5=Despoina|last6=Rossi|first6=Rodolfo|last7=Fagiolini|first7=Andrea|title=S-Adenosylmethionine (SAMe) in major depressive disorder (MDD): a clinician-oriented systematic review|journal=Annals of General Psychiatry|publisher=Springer Science and Business Media LLC|volume=19|issue=1|date=2020-09-05|issn=1744-859X|pmid=32939220|pmc=7487540|doi=10.1186/s12991-020-00298-z|page=50}}</ref> Jedna štúdia z roku 2004 ukázala, že SAM výrazne zlepšuje depresiu u [[HIV]]-pozitívnych pacientov. Štúdia však testovala len na 20 osobách a bez kontrolnej skupiny s placebom, takže môžu byť nutné ďalšie výsledky na lepšie posúdenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=S-adenosylmethionine (SAM-e) for the treatment of depression in people living with HIV/AIDS|url=https://doi.org/10.1186/1471-244X-4-38|periodikum=BMC Psychiatry|dátum=2004-11-11|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=4|číslo=1|strany=38|issn=1471-244X|doi=10.1186/1471-244X-4-38|meno=R. Andrew|priezvisko=Shippy|meno2=Douglas|priezvisko2=Mendez|meno3=Kristina|priezvisko3=Jones}}</ref> === Nežiaduce účinky === Pri používaní SAM môžu nastať gastrointestinálne poruchy, [[dyspepsia]] a [[úzkosť]].<ref name="BMC" /> Dlhodobé účinky SAM nie sú známe. SAM je slabé DNA-alkylačné činidlo.<ref>{{cite journal|vauthors=Rydberg B, Lindahl T|title=Nonenzymatic methylation of DNA by the intracellular methyl group donor ''S''-adenosyl-L-methionine is a potentially mutagenic reaction|journal=EMBO J.|volume=1|issue=2|pages=211–6|year=1982|pmid=7188181|pmc=553022|doi=10.1002/j.1460-2075.1982.tb01149.x}}</ref> Ďalším nahláseným vedľajším účinkom SAM je [[nespavosť]], takže je väčšinou odporúčená požívať ho ráno. Ďalšie nahlásené mierne vedľajšie účinky zahŕňajú nechuť do jedla, zápchy, závrate, sucho v ústach, potenie a úzkosť/nervozitu, ale v štúdiách kontrolovaných placebom sa tieto vedľajšie účinky objavujú približne tak často, ako v skupinách, ktorým je podávané placebo.{{Bez citácie}} Nedávno bolo ukázané, že SAM má svoj význam i v [[Epigenetika|epigenetickej]] regulácii. Metylácia DNA je kľúčový regulátor epigenetických modifikácií počas vývoja a diferenciácie cicavčích buniek. U myší bola zvýšená hladina SAM spojená s nesprávnou metyláciou asociovanou s diabetickou neuropatiou. SAM pôsobí ako donor metylovej skupiny v metylácii cytozínu, čo je kľúčový epigenetický regulačný proces.<ref>{{Cite journal|last=Varela-Rey|first=Marta|year=2014|title=''S''-Adenosylmethionine Levels Regulate the Schwann Cell DNA Methylome|journal=Neuron|volume=81|issue=5|pages=1024–1039|doi=10.1016/j.neuron.2014.01.037|pmid=24607226|pmc=3960855}}</ref> Kvôli dopadu tejto epigenetickej regulácie bol SAM testovaný pre použitie proti rakovine. Proliferácia (delenie) rakovinových buniek je závislé na nízkych hladinách metylácie DNA. Bolo preukázané, že prídavok SAM ''in vitro'' remetyluje promotórové sekvencie a znižuje tvorbu proto-onkogénov.<ref>{{Cite journal|last1=Schmidt|first1=Thomas|last2=Leha|first2=Andreas|last3=Salinas-Riester|first3=Gabriela|date=2016-12-31|title=Treatment of prostate cancer cells with ''S''-adenosylmethionine leads to genome-wide alterations in transcription profiles|journal=Gene|volume=595|issue=2|pages=161–167|doi=10.1016/j.gene.2016.09.032|pmid=27688072}}</ref> Nedostatočná aktivita radikálových SAM enzýmov bola spojená s rôznymi poruchami, vrátane [[Vrodená srdcová porucha|vrodenej srdcovej poruchy]], [[Amyotrofická laterálna skleróza|amyotrofickej laterálnej sklerózy]] a zvýšenou náchylnosťou na vírusy.<ref name=":0" /> Štúdia z roku 2022 usúdila, že SAM môže byť toxický. Jean-Michel Fustin z [[Manchesterská univerzita|Manchesterskej univerzity]] tvrdí, že výskumnici zistili, že SAM sa v tele rozkladá na roxické látky [[adenín]] a [[metyltioadenozín]]. Toto bolo pozorované v laboratórnych myšiach, čo viedlo k zhoršeniu zdravia, a ''[[in vitro]]'' v testoch na ľudských bunkách.<ref name="fukumoto">{{cite journal|last=Fukumoto|first=Kazuki|last2=Ito|first2=Kakeru|last3=Saer|first3=Benjamin|last4=Taylor|first4=George|last5=Ye|first5=Shiqi|last6=Yamano|first6=Mayu|last7=Toriba|first7=Yuki|last8=Hayes|first8=Andrew|last9=Okamura|first9=Hitoshi|last10=Fustin|first10=Jean-Michel|title=Excess S-adenosylmethionine inhibits methylation via catabolism to adenine|journal=[[Communications Biology]]|publisher=[[Nature Communications|Nature Publishing Group]]|volume=5|issue=1|date=5 April 2022|issn=2399-3642|doi=10.1038/s42003-022-03280-5|pmid=35383287|doi-access=free|page=}}</ref><ref name="mckie">{{Cite news|title=Biologists warn against toxic SAMe 'health' supplement|last=McKie|first=Robin|newspaper=The Observer|date=10 April 2022|url=https://www.theguardian.com/society/2022/apr/10/biologists-warn-against-toxic-same-health-supplement}}</ref> === Interakcie a kontraindikácie === Požívaním SAM naraz s inými liečivami môže zvýšiť riziko [[Serotonínový syndróm|serotonínového syndrómu]], čo je potenciálne nebezpečný stav spôsobený nadbytkom serotonínu. Medzi tieto liečivá patrí [[dextrometorfán]] (Robitussin), [[meperidín]], [[pentazocín]] a [[tramadol]].{{Bez citácie}} SAM môže takisto interagovať s antidepresívami — vrátane [[Tryptofán|tryptofánu]] a ''[[Hypericum perforatum]]'' (ľubovníkom bodkovaným) — čo zvyšuje riziko vzniku serotonínového syndrómu alebo iných vedľajších účinkov a môže znížiť efektivitu [[levodopa]] pre liečbu Parkinsonovej choroby.<ref name="NCCIH">{{cite web|title=S-Adenosyl-L-Methionine (SAMe): In Depth|url=https://www.nccih.nih.gov/health/sadenosyllmethionine-same-in-depth|publisher=National Center for Complementary and Integrative Health (NCCIH)|language=en|date=January 11, 2017}}</ref> Ľudia s [[Bipolárna porucha|bipolárnou poruchou]] by nemali užívať SAM, pretože zvyšuje riziko manických epizód.<ref name="NCCIH" /> === Dostupnosť v rôznych krajinách === V Kanade, Spojenom kráľovstve<ref name="mckie" /> a Spojených štátoch sa SAM predáva ako [[Potravinový doplnok]] pod názvom SAM-E (prípadne SAME alebo SAMe).<ref>{{Cite web|title=What is SAM-e?|last=Woolston|first=Chris|website=HealthDay|date=31 December 2020|url=https://consumer.healthday.com/encyclopedia/depression-12/depression-news-176/what-is-sam-e-644990.html}}</ref> Prvýkrát sa začal predávať v roku 1999.<ref name="Bottiglieri">{{cite journal|last1=Bottiglieri|first1=T|title=S-Adenosyl-L-methionine (SAMe): from the bench to the bedside--molecular basis of a pleiotrophic molecule|journal=The American Journal of Clinical Nutrition|date=November 2002|volume=76|issue=5|pages=1151S–1157S|pmid=12418493|doi=10.1093/ajcn/76.5.1151S|doi-access=free}}</ref> SAM je [[liečivo na predpis]] v Taliansku od roku 1979, v Španielsku od roku 1985 a v Nemecku od roku 1989.<ref name="Bottiglieri" /> Od roku 2012 sa predáva ako liek na predpis v Rusku, Indii, Číne, Taliansku, Nemecku, Vietname a Mexiku.<ref name="Lu2012rev" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[DNA metyltransferáza]] * [[SAM-I riboswitch]] * [[SAM-II riboswitch]] * [[SAM-III riboswitch]] * [[SAM-IV riboswitch]] * [[SAM-V riboswitch]] * [[SAM-VI riboswitch]] == Zdroj == {{Preklad|en|S-Adenosyl methionine|1094128218}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Kofaktory]] [[Kategória:Potravinové doplnky]] [[Kategória:Antidepresíva]] elyoflc2fqkg5kbze25n22k7m9i3m8c 7417695 7417495 2022-07-30T22:22:32Z KingisNitro 91359 Mierna uprava wikitext text/x-wiki {{DISPLAYTITLE:''S''-Adenozylmetionín}} {{Infobox Chemická zlúčenina|Obrázok=S-adenosyl_methionine.png|Obrázok2=S-adenosylmethionine.png|Vzorec={{chem|C|15|H|22|N|6|O|5|S}}|Synonymá=''S''-Adenozyl-<small>L</small>-metionín, SAM-e, SAMe, AdoMet, Heparab (India), ademetionín|Molárna hmotnosť=398,44 g/mol|CAS=29908-03-0<br /> 485-80-3 <small>(protónovaná aminoskupina metionínu)</small>|Názov=''S''-Adenozylmetionín}} '''''S''-Adenozylmetionín<ref name=":02">{{Citácia knihy|priezvisko=Škárka|meno=Bohumil|titul=Biochémia|vydanie=3|rok=1992|isbn=80-05-01076-1|priezvisko2=Ferenčík|meno2=Miroslav|strany=109, 114, 374}}</ref>''' (alebo '''SAM''', '''SAM-e''' či '''AdoMet''')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=AdoMet|url=https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/24762165|vydavateľ=pubchem.ncbi.nlm.nih.gov|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|priezvisko=PubChem}}</ref> je [[Kofaktor (biochémia)|kofaktor]] pre mnohé enzýmy. Je to bežný substrát pre [[Metylácia|metylačné reakcie]] (prenos [[Metyl|metylovej]] skupiny), transsulfurácie a aminopropylácie. Aj keď tieto [[Anabolizmus|anabolické]] reakcie prebiehajú všade v tele, SAM sa v najväčšej miere vytvára a spotrebováva v pečeni.<ref name="cantoni1952">{{cite journal|title=The Nature of the Active Methyl Donor Formed Enzymatically from L-Methionine and Adenosinetriphosphate|last=Cantoni|first=GL|journal=J Am Chem Soc|volume=74|issue=11|pages=2942–3|year=1952|doi=10.1021/ja01131a519}}</ref> Je známych viac ako 40 reakcií, pri ktorých sa prenáša metylová skupina zo SAM na rôzne substráty, napríklad [[Nukleová kyselina|nukleové kyseliny]], [[Bielkovina|bielkoviny]], [[Lipid|lipidy]] a [[Sekundárny metabolit|sekundárne metabolity]]. SAM vzniká z [[Adenozíntrifosfát|adenozíntrifosfátu]] (ATP) a [[Metionín|metionínu]] pôsobením [[Metionínadenozyltransferáza|metionínadenozyltransferázy]]. SAM bol prvýkrát objavený [[Giulio Cantoni|Giuliom Cantonim]] v roku 1952.<ref name="cantoni1952" /> U [[Baktérie|baktérií]] sa SAM viaže na [[SAM riboswitch]], ktorý reguluje [[Gén|gény]], ktoré sa účastnia biosyntézy metionínu alebo [[Cysteín|cysteínu]] (sírnych aminokyselín). V [[Eukaryot|eukaryotických]] bunkách pôsobí SAM ako regulátor rôznych procesov, vrátane metylácie [[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]], [[Transferová ribonukleová kyselina|tRNA]] a [[Ribozómová ribonukleová kyselina|rRNA]], [[Imunitná odpoveď|imunitnej odpovede]],<ref>{{Cite journal|last1=Ding|first1=Wei|last2=Smulan|first2=Lorissa J.|last3=Hou|first3=Nicole S.|last4=Taubert|first4=Stefan|last5=Watts|first5=Jennifer L.|last6=Walker|first6=Amy K.|date=2015-10-06|title=''S''-Adenosylmethionine Levels Govern Innate Immunity through Distinct Methylation-Dependent Pathways|journal=Cell Metabolism|volume=22|issue=4|pages=633–645|doi=10.1016/j.cmet.2015.07.013|pmc=4598287|pmid=26321661}}</ref> metabolizmu aminokyselín, [[Transsulfurácia|transsulfurácií]] a mnohých ďalších. U rastlín je SAM veľmi dôležitý v biosyntéze [[Etylén|etylénu]], čo je dôležitý [[rastlinný hormón]] a signálna molekula.<ref>{{Cite journal|last1=Wang|first1=X.|last2=Oh|first2=M. W.|last3=Komatsu|first3=S.|date=2016-06-01|title=Characterization of ''S''-adenosylmethionine synthetases in soybean under flooding and drought stresses|journal=Biologia Plantarum|language=en|volume=60|issue=2|pages=269–278|doi=10.1007/s10535-016-0586-6|s2cid=15567646|issn=0006-3134}}</ref> == Štruktúra == [[Súbor:S-adenosylmethionine_spacefill.png|vpravo|náhľad|3D model SAM.]] S-Adenozylmetionín pozostáva z adenozylového katiónu naviazaného na sírový atóm metionínu.Vzniká z ATP a metionínu pôsobením [[S-adenozylmetionínsyntetáza|''S''-adenozylmetionínsyntetázy]], ktorá pôsobí nasledujúcu reakciu: : ATP + <small>L</small>-metionín + H2O ↔ ''S''-adenozylmetionín + fosfát + pyrofosfát [[Sulfónium|Sulfóniová]] funkčná skupina prítomná v SAM je zdrojom jeho zvláštnej reaktivity. V závislosti na enzýme je možné SAM premeniť na jeden z troch produktov: * [[deoxyadenozylový radikál]], popri ktorom vzniká i metionín; klasická radikálová SAM reakcia, radikál sa viaže naspäť a obnovuje SAM<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Nature Uses Radical SAM Enzymes so Widely: Electron Nuclear Double Resonance Studies of Lysine 2,3-Aminomutase Show the 5′-dAdo• “Free Radical” Is Never Free|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jacs.5b00498|periodikum=Journal of the American Chemical Society|dátum=2015-06-10|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=137|číslo=22|strany=7111–7121|issn=0002-7863|doi=10.1021/jacs.5b00498|jazyk=en|meno=Masaki|priezvisko=Horitani|meno2=Amanda S.|priezvisko2=Byer|meno3=Krista A.|priezvisko3=Shisler}}</ref> alebo sa premieňa na [[deoxyadenozín]] * [[S-adenozylhomocysteín|''S''-adenozylhomocysteín]], popri ktorom vzniká i metylový radikál * [[metyltioadenozín]], popri ktorom vzniká [[Homoalanín|homoalanínový]] radikál == Biochémia == === SAM cyklus === Reakcie, ktoré tvoria, spotrebovávajú a obnovujú SAM, sa nazývajú SAM cyklus. V prvom kroku tohto cyklu sa SAM využíva ako substrát pre SAM-dependentné [[Metyláza|metylázy]] (EC 2.1.1), ktoré tvoria ''S''-adenozylhomocysteín.<ref>{{cite journal|vauthors=Finkelstein J, Martin J|title=Homocysteine|journal=The International Journal of Biochemistry & Cell Biology|volume=32|issue=4|pages=385–9|year=2000|pmid=10762063|doi=10.1016/S1357-2725(99)00138-7}}</ref> ''S''-Adenozylhomocysteín je silný negatívny regulátor takmer všetkých SAM-dependentných metyláz napriek ich biologickej diverzite. ''S''-Adenozylhomocysteín sa hydrolyzuje na [[homocysteín]] a [[adenozín]] pôsobením [[S-adenozylhomocysteínhydroláza|''S''-adenozylhomocysteínhydrolázy]] ({{EC číslo|3.3.1.1}}) a vzniknutý homocysteín sa recykluje naspäť na [[metionín]] pomocou prenosu metylovej skupiny z [[5-metyltetrahydrofolát|5-metyltetrahydrofolátu]]. Túto reakciu katalyzujú dve rodiny enzýmov [[Metionínsyntáza|metionínsyntáz]] ([[kobalamín]]-dependentné ({{EC číslo|2.1.1.13}}) alebo kobalamín-independentné ({{EC číslo|2.1.1.14}})). Metionín sa potom môže premeniť znovu na SAM v reakcii katalyzovanej metionínadenozyltransferázou, čím sa dokončuje cyklus.<ref>{{cite journal|vauthors=Födinger M, Hörl W, Sunder-Plassmann G|title=Molecular biology of 5,10-methylenetetrahydrofolate reductase|journal=J Nephrol|volume=13|issue=1|pages=20–33|date=Jan—Feb 2000|pmid=10720211}}</ref> [[Rýchlosť určujúci krok|Rýchlosť určujúcim krokom]] tohto cyklu je reakcia katalyzovaná MTHFR ([[Metyléntetrahydrofolátreduktáza|metyléntetrahydrofolátreduktázou]]), ktorá ireverzibilne redukuje 5,10-metyléntetrahydrofolát na 5-metyltetrahydrofolát.<ref>{{Cite journal|last1=Goyette|first1=P.|last2=Sumner|first2=J. S.|last3=Milos|first3=R.|last4=Duncan|first4=A. M.|last5=Rosenblatt|first5=D. S.|last6=Matthews|first6=R. G.|last7=Rozen|first7=R.|date=1994-06-01|title=Human methylenetetrahydrofolate reductase: isolation of cDNA, mapping and mutation identification|journal=Nature Genetics|volume=7|issue=2|pages=195–200|doi=10.1038/ng0694-195|issn=1061-4036|pmid=7920641|s2cid=23877329}}</ref> [[Súbor:Summary_of_S-Adenosyl_Methionine_Regeneration_Cycle.png|stred|bezrámu|800x800bod]] === Radikálové SAM enzýmy === [[Súbor:AdenosylRadRvd.png|náhľad|5'-[[Deoxyadenozylový radikál]] je jeden z radikálov, ktoré vznikajú počas reakcií radikálových SAM enzýmov.]] Mnohé enzýmy štiepia SAM tak, aby z neho vznikali radikály: [[Deoxyadenozylový radikál|5'-deoxyadenozylový 5'-radikál]], metylový radikál, a iné. Tieto enzýmy sa nazývajú [[Radikálový SAM enzým|radikálové SAM enzýmy]]. Všetky obsahujú vo svojom aktívnom mieste [[železosírny klaster]].<ref>{{Cite journal|pmid=21152342|year=2010|last1=Booker|first1=SJ|last2=Grove|first2=TL|title=Mechanistic and functional versatility of radical SAM enzymes|volume=2|page=52|doi=10.3410/B2-52|pmc=2996862|journal=F1000 Biology Reports}}</ref> Väčšina enzýmov s touto schopnosťou zdieľa sekvenčnú homológiu, ktorá spočíva v motíve CxxxCxxC alebo podobnom variante. Táto sekvencia umožňuje trom cysteínovým reziduám viazať tri zo štyroch kovov v 4Fe-4S klastri. Posledný, štvrtý atóm železa viaže priamo SAM. Radikálové intermediáty, ktoré tieto enzýmy tvoria, potom vykonávajú rôznorodé nezvyčajné chemické reakcie. Príkladmi radikálových SAM enzýmov sú [[Pyruvátformiátlyáza|aktivázy pyruvátformiátlyázy]] a anaeróbnych sulfatáz, [[Lyzín-2,3-aminomutáz|lyzín-2,3-aminomutáza]] a rôzne enzýmy v biosyntéze kofaktorov, úprav peptidov, tvorbe klastrov [[Metaloproteín|metaloproteínov]], modifikácii tRNA, lipidového metabolizmu a iných. Niektoré radikálové SAM enzýmy používajú druhú molekulu SAM ako donor metylovej skupiny. Radikálové SAM enzýmy sú omnoho bežnejšie u anaeróbnych baktérií než u aeróbnych organizmov. Nachádzajú sa vo všetkých doménach života a nie sú poriadne preskúmané. Nedávna bioinformatická štúdia došla k záveru, že táto robina enzýmov obsahuje aspoň 114 000 sekvencií a 65 unikátnych reakcií.<ref name=":0">{{Cite journal|title=Radical ''S''-Adenosylmethionine Enzymes in Human Health and Disease|journal=Annual Review of Biochemistry|volume=85|pages=485–514|last1=Landgraf|first1=Bradley J.|last2=McCarthy|first2=Erin L.|date=2016-06-13|language=en|doi=10.1146/annurev-biochem-060713-035504|pmid=27145839|last3=Booker|first3=Squire J.}}</ref> === Biosyntéza polyamínov, hormónov === Ďalšia dôležitá úloha SAM je v biosyntéze [[Polyamín|polyamínov]]. V týchto procesoch sa SAM dekarboxyluje pôsobením [[Adnozylmetioníndekarboxyláza|adnozylmetioníndekarboxylázy]] (EC 4.1.1.50), čím vzniká [[S-Adenozylmetionínamín|''S''-adenozylmetionínamín]]. Táto zlúčenina potom štiepi svoju ''n''-propylamínovú skupinu, ktorá sa využíva v biosyntéze polyamínov ako sú [[spermidín]], [[spermín]] a [[putrescín]].<ref>{{cite journal|author=Roje S|title=''S''-Adenosyl-L-methionine: beyond the universal methyl group donor|journal=[[Phytochemistry (journal)|Phytochemistry]]|volume=67|issue=15|pages=1686–98|year=2006|pmid=16766004|doi=10.1016/j.phytochem.2006.04.019}}</ref> SAM je vyžadovaný pre rast a opravu buniek. Takisto sa účastní biosyntézy nikoľkých hormónov a neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu, napríklad [[Epinefrín|epinefrínu]]. [[Metyltransferáza|Metyltransferázy]] sú zodpovedné za adíciu metylovej skupiny na 2' hydroxylovú skupinu prvého a druhého [[Nukleotid|nukleotidu]] vedľa 5' čiapočky na [[Mediátorová ribonukleová kyselina|mRNA]].<ref>{{cite journal|author=Loenen W|title=''S''-Adenosylmethionine: jack of all trades and master of everything?|journal=Biochem Soc Trans|volume=34|issue=Pt 2|pages=330–3|year=2006|pmid=16545107|doi=10.1042/BST20060330}}</ref><ref>{{cite journal|vauthors=Chiang P, Gordon R, Tal J, Zeng G, Doctor B, Pardhasaradhi K, McCann P|title=''S''-Adenosylmethionine and methylation|journal=FASEB J|volume=10|issue=4|pages=471–80|year=1996|pmid=8647346|doi=10.1096/fasebj.10.4.8647346|s2cid=11214528}}</ref> === Ostatné reakcie === [[Súbor:SN2_Mechanism_of_Methyltransferases.png|náhľad|400x400bod|Prenos metylovej skupiny podobný [[SN2 reakcia|S_N2 reakcii]]. Pre jednoduchosť je ukázaný len SAM a cytozín.]] SAM vystupuje i v mnohých iných reakciách, typicky v metylačných reakciách. Účastní sa napríklad metylácie [[Cytozín|cytozínu]] v DNA, čo je dôležitý [[Epigenetika|epigenetický]] riadiaci faktor. Okrem toho sa radikálové SAM enzýmy účastnia napríklad biosyntézy vitamínov [[Tiamín|tiamínu]] a [[Kobalamín|kobalamínu]] (oba z [[5-aminoimidazolribotid|5-aminoimidazolribotidu]]).<ref>{{Citácia periodika|titul=Anaerobic 5-Hydroxybenzimidazole Formation from Aminoimidazole Ribotide: An Unanticipated Intersection of Thiamin and Vitamin B 12 Biosynthesis|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jacs.5b03576|periodikum=Journal of the American Chemical Society|dátum=2015-08-26|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=137|číslo=33|strany=10444–10447|issn=0002-7863|doi=10.1021/jacs.5b03576|jazyk=en|meno=Angad P.|priezvisko=Mehta|meno2=Sameh H.|priezvisko2=Abdelwahed|meno3=Michael K.|priezvisko3=Fenwick}}</ref> == Terapeutické použitie == V roku 2012 neexistoval definívny záver, či SAM utlmuje bolesť z [[Osteoartritída|osteoartritídy]]. Klinické skúšky, ktoré prebehli, boli príliš malé na to, aby ich bolo možné zovšeobecniť.<ref>{{cite journal|last1=Rutjes|first1=AW|last2=Nüesch|first2=E|last3=Reichenbach|first3=S|last4=Jüni|first4=P|title=''S''-Adenosylmethionine for osteoarthritis of the knee or hip.|journal=The Cochrane Database of Systematic Reviews|date=7 October 2009|issue=4|pages=CD007321|doi=10.1002/14651858.CD007321.pub2|pmid=19821403|url=https://boris.unibe.ch/30335/1/Rutjes%20CochraneDatabaseSystRev%202009_CD007321.pdf|pmc=7061276}}</ref> SAM cyklus bol veľmi úzko spájaný s pečeňou už od roku 1947, pretože ľudia s [[Cirhóza pečene|alkoholickou cirhózou pečene]] mali zvýšené hladiny metionínu v krvi.<ref>{{Cite journal|last=Mato|first=Jose M|year=1997|title=''S''-adenosylmethionine synthesis: Molecular mechanisms and clinical implications|journal=Pharmacology & Therapeutics|volume=73|issue=3|pages=265–280|doi=10.1016/s0163-7258(96)00197-0|pmid=9175157|hdl=10261/79246|hdl-access=free}}</ref> Aj keď existovalo niekoľko dôkazov (laboratórnych testov na bunkách a [[Modelový organizmus|zvieracích modeloch]]), podľa ktorých by SAM mohol pomôcť s liečením rôznych [[Poškodenie pečene|poškodení pečene]], v roku 2012 nebol SAM študovaný v väčšej randomizovanej placebom kontrolovanej klinickej skúške, ktorá by umožnila posúdenie jeho pôsobivosti alebo nezávadnosti.<ref>{{cite journal|last1=Anstee|first1=QM|last2=Day|first2=CP|title=''S''-Adenosylmethionine (SAMe) therapy in liver disease: a review of current evidence and clinical utility|journal=Journal of Hepatology|date=November 2012|volume=57|issue=5|pages=1097–109|doi=10.1016/j.jhep.2012.04.041|pmid=22659519|url=http://www.journal-of-hepatology.eu/article/S0168-8278(12)00409-6/pdf|doi-access=free}}</ref><ref name="Lu2012rev">{{cite journal|last1=Lu|first1=SC|last2=Mato|first2=JM|title=''S''-Adenosylmethionine in liver health, injury, and cancer|journal=Physiological Reviews|date=October 2012|volume=92|issue=4|pages=1515–42|pmid=23073625|pmc=3698976|doi=10.1152/physrev.00047.2011}}</ref> === Farmakokinetika === Orálne podaný SAM dosahuje najvyššiu hladinu koncentrácie v plazme tri až päť hodín po požití potiahnutej tabletky (400-1000 mg). Polčas života je asi 100 minút.<ref name="BMC">{{cite journal|vauthors=Najm WI, Reinsch S, Hoehler F, Tobis JS, Harvey PW|title=''S''-Adenosyl methionine (SAMe) versus celecoxib for the treatment of osteoarthritis symptoms: A double-blind cross-over trial. ISRCTN36233495|journal=BMC Musculoskelet Disord|volume=5|page=6|date=February 2004|pmid=15102339|pmc=387830|doi=10.1186/1471-2474-5-6}}</ref> === Depresia === V roku 2016 jedna review zhodnotila, že neexistujú dostatočne kvalitné dôkazy pre použitie SAM na liečbu [[Depresia (psychológia)|depresie]], aby sa z nich dal urobiť záver, a že jeho využitie v liečbe depresie by malo byť ďalej skúmané.<ref>{{cite journal|last1=Galizia|first1=I|last2=Oldani|first2=L|last3=Macritchie|first3=K|last4=Amari|first4=E|last5=Dougall|first5=D|last6=Jones|first6=TN|last7=Lam|first7=RW|last8=Massei|first8=GJ|last9=Yatham|first9=LN|last10=Young|first10=AH|title=''S''-Adenosyl methionine (SAMe) for depression in adults.|journal=The Cochrane Database of Systematic Reviews|date=10 October 2016|volume=2016|issue=10|pages=CD011286|doi=10.1002/14651858.CD011286.pub2|pmid=27727432|pmc=6457972}}</ref> Systematická review v roku 2020 ukázala, že SAM pomáha výrazne lepšie než placebo a má podobné výsledky ako iné bežne používané antidepresíva (imipramín alebo escitalopram).<ref name="Cuomo Beccarini Crescenzi Bolognesi Goracci 2020 p.">{{cite journal|last1=Cuomo|first1=Alessandro|last2=Beccarini Crescenzi|first2=Bruno|last3=Bolognesi|first3=Simone|last4=Goracci|first4=Arianna|last5=Koukouna|first5=Despoina|last6=Rossi|first6=Rodolfo|last7=Fagiolini|first7=Andrea|title=S-Adenosylmethionine (SAMe) in major depressive disorder (MDD): a clinician-oriented systematic review|journal=Annals of General Psychiatry|publisher=Springer Science and Business Media LLC|volume=19|issue=1|date=2020-09-05|issn=1744-859X|pmid=32939220|pmc=7487540|doi=10.1186/s12991-020-00298-z|page=50}}</ref> Jedna štúdia z roku 2004 ukázala, že SAM výrazne zlepšuje depresiu u [[HIV]]-pozitívnych pacientov. Štúdia však testovala len na 20 osobách a bez kontrolnej skupiny s placebom, takže môžu byť nutné ďalšie výsledky na lepšie posúdenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=S-adenosylmethionine (SAM-e) for the treatment of depression in people living with HIV/AIDS|url=https://doi.org/10.1186/1471-244X-4-38|periodikum=BMC Psychiatry|dátum=2004-11-11|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=4|číslo=1|strany=38|issn=1471-244X|doi=10.1186/1471-244X-4-38|meno=R. Andrew|priezvisko=Shippy|meno2=Douglas|priezvisko2=Mendez|meno3=Kristina|priezvisko3=Jones}}</ref> === Nežiaduce účinky === Pri používaní SAM môžu nastať gastrointestinálne poruchy, [[dyspepsia]] a [[úzkosť]].<ref name="BMC" /> Dlhodobé účinky SAM nie sú známe. SAM je slabé DNA-alkylačné činidlo.<ref>{{cite journal|vauthors=Rydberg B, Lindahl T|title=Nonenzymatic methylation of DNA by the intracellular methyl group donor ''S''-adenosyl-L-methionine is a potentially mutagenic reaction|journal=EMBO J.|volume=1|issue=2|pages=211–6|year=1982|pmid=7188181|pmc=553022|doi=10.1002/j.1460-2075.1982.tb01149.x}}</ref> Ďalším nahláseným vedľajším účinkom SAM je [[nespavosť]], takže je väčšinou odporúčená požívať ho ráno. Ďalšie nahlásené mierne vedľajšie účinky zahŕňajú nechuť do jedla, zápchy, závrate, sucho v ústach, potenie a úzkosť/nervozitu, ale v štúdiách kontrolovaných placebom sa tieto vedľajšie účinky objavujú približne tak často, ako v skupinách, ktorým je podávané placebo.{{Bez citácie}} Nedávno bolo ukázané, že SAM má svoj význam i v [[Epigenetika|epigenetickej]] regulácii. Metylácia DNA je kľúčový regulátor epigenetických modifikácií počas vývoja a diferenciácie cicavčích buniek. U myší bola zvýšená hladina SAM spojená s nesprávnou metyláciou asociovanou s diabetickou neuropatiou. SAM pôsobí ako donor metylovej skupiny v metylácii cytozínu, čo je kľúčový epigenetický regulačný proces.<ref>{{Cite journal|last=Varela-Rey|first=Marta|year=2014|title=''S''-Adenosylmethionine Levels Regulate the Schwann Cell DNA Methylome|journal=Neuron|volume=81|issue=5|pages=1024–1039|doi=10.1016/j.neuron.2014.01.037|pmid=24607226|pmc=3960855}}</ref> Kvôli dopadu tejto epigenetickej regulácie bol SAM testovaný pre použitie proti rakovine. Proliferácia (delenie) rakovinových buniek je závislé na nízkych hladinách metylácie DNA. Bolo preukázané, že prídavok SAM ''in vitro'' remetyluje promotórové sekvencie a znižuje tvorbu proto-onkogénov.<ref>{{Cite journal|last1=Schmidt|first1=Thomas|last2=Leha|first2=Andreas|last3=Salinas-Riester|first3=Gabriela|date=2016-12-31|title=Treatment of prostate cancer cells with ''S''-adenosylmethionine leads to genome-wide alterations in transcription profiles|journal=Gene|volume=595|issue=2|pages=161–167|doi=10.1016/j.gene.2016.09.032|pmid=27688072}}</ref> Nedostatočná aktivita radikálových SAM enzýmov bola spojená s rôznymi poruchami, vrátane [[Vrodená srdcová porucha|vrodenej srdcovej poruchy]], [[Amyotrofická laterálna skleróza|amyotrofickej laterálnej sklerózy]] a zvýšenou náchylnosťou na vírusy.<ref name=":0" /> Štúdia z roku 2022 usúdila, že SAM môže byť toxický. Jean-Michel Fustin z [[Manchesterská univerzita|Manchesterskej univerzity]] tvrdí, že výskumnici zistili, že SAM sa v tele rozkladá na roxické látky [[adenín]] a [[metyltioadenozín]]. Toto bolo pozorované v laboratórnych myšiach, čo viedlo k zhoršeniu zdravia, a ''[[in vitro]]'' v testoch na ľudských bunkách.<ref name="fukumoto">{{cite journal|last=Fukumoto|first=Kazuki|last2=Ito|first2=Kakeru|last3=Saer|first3=Benjamin|last4=Taylor|first4=George|last5=Ye|first5=Shiqi|last6=Yamano|first6=Mayu|last7=Toriba|first7=Yuki|last8=Hayes|first8=Andrew|last9=Okamura|first9=Hitoshi|last10=Fustin|first10=Jean-Michel|title=Excess S-adenosylmethionine inhibits methylation via catabolism to adenine|journal=[[Communications Biology]]|publisher=[[Nature Communications|Nature Publishing Group]]|volume=5|issue=1|date=5 April 2022|issn=2399-3642|doi=10.1038/s42003-022-03280-5|pmid=35383287|doi-access=free|page=}}</ref><ref name="mckie">{{Cite news|title=Biologists warn against toxic SAMe 'health' supplement|last=McKie|first=Robin|newspaper=The Observer|date=10 April 2022|url=https://www.theguardian.com/society/2022/apr/10/biologists-warn-against-toxic-same-health-supplement}}</ref> === Interakcie a kontraindikácie === Požívaním SAM naraz s inými liečivami môže zvýšiť riziko [[Serotonínový syndróm|serotonínového syndrómu]], čo je potenciálne nebezpečný stav spôsobený nadbytkom serotonínu. Medzi tieto liečivá patrí [[dextrometorfán]] (Robitussin), [[meperidín]], [[pentazocín]] a [[tramadol]].{{Bez citácie}} SAM môže takisto interagovať s antidepresívami — vrátane [[Tryptofán|tryptofánu]] a ''[[Hypericum perforatum]]'' (ľubovníkom bodkovaným) — čo zvyšuje riziko vzniku serotonínového syndrómu alebo iných vedľajších účinkov a môže znížiť efektivitu [[levodopa]] pre liečbu Parkinsonovej choroby.<ref name="NCCIH">{{cite web|title=S-Adenosyl-L-Methionine (SAMe): In Depth|url=https://www.nccih.nih.gov/health/sadenosyllmethionine-same-in-depth|publisher=National Center for Complementary and Integrative Health (NCCIH)|language=en|date=January 11, 2017}}</ref> Ľudia s [[Bipolárna porucha|bipolárnou poruchou]] by nemali užívať SAM, pretože zvyšuje riziko manických epizód.<ref name="NCCIH" /> === Dostupnosť v rôznych krajinách === V Kanade, Spojenom kráľovstve<ref name="mckie" /> a Spojených štátoch sa SAM predáva ako [[Potravinový doplnok]] pod názvom SAM-E (prípadne SAME alebo SAMe).<ref>{{Cite web|title=What is SAM-e?|last=Woolston|first=Chris|website=HealthDay|date=31 December 2020|url=https://consumer.healthday.com/encyclopedia/depression-12/depression-news-176/what-is-sam-e-644990.html}}</ref> Prvýkrát sa začal predávať v roku 1999.<ref name="Bottiglieri">{{cite journal|last1=Bottiglieri|first1=T|title=S-Adenosyl-L-methionine (SAMe): from the bench to the bedside--molecular basis of a pleiotrophic molecule|journal=The American Journal of Clinical Nutrition|date=November 2002|volume=76|issue=5|pages=1151S–1157S|pmid=12418493|doi=10.1093/ajcn/76.5.1151S|doi-access=free}}</ref> SAM je [[liečivo na predpis]] v Taliansku od roku 1979, v Španielsku od roku 1985 a v Nemecku od roku 1989.<ref name="Bottiglieri" /> Od roku 2012 sa predáva ako liek na predpis v Rusku, Indii, Číne, Taliansku, Nemecku, Vietname a Mexiku.<ref name="Lu2012rev" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[DNA metyltransferáza]] * [[SAM-I riboswitch]] * [[SAM-II riboswitch]] * [[SAM-III riboswitch]] * [[SAM-IV riboswitch]] * [[SAM-V riboswitch]] * [[SAM-VI riboswitch]] == Zdroj == {{Preklad|en|S-Adenosyl methionine|1094128218}} {{Enzýmové kofaktory}} [[Kategória:Kofaktory]] [[Kategória:Potravinové doplnky]] [[Kategória:Antidepresíva]] sge0gpdioitsqnex4o2695jgfdlusni 3 685032 7417494 2022-07-30T13:53:02Z DurMar12 181423 upozornenie wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:53, 30. júl 2022 (UTC) tdlq7ntcuaiu232jizpejbt2xm4pok0 0 685033 7417498 2022-07-30T13:55:55Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Bzdochy]] wikitext text/x-wiki #redirect[[bzdochy]] so97wbahl9wqocyrx9yax1eeqf2vm4t 0 685034 7417499 2022-07-30T13:56:17Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Bzdochy]] wikitext text/x-wiki #redirect[[bzdochy]] so97wbahl9wqocyrx9yax1eeqf2vm4t 0 685035 7417539 2022-07-30T16:16:05Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny|Názov=Ľubovník bodkovaný|Obrázok=Saint John's wort flowers.jpg|Ríša po latinsky=Plantae|Čeľaď po latinsky=Hypericacaea|Čeľaď po slovensky=[[ľubovníkovité]]|Druh po slovensky=ľubovník bodkovaný|Druh po latinsky=Hypericum perforatum|Podríša po slovensky=[[zelené]]|Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|Skupina 1 po slovensky=[[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|Trieda po slovensky=[[Pravé dvojklíčnolistové rastliny|pravé dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|Rad po slovensky=[[malpígiotvaré]]|Rad po latinsky=Malpighiales|Rod po slovensky=ľubovník|Rod po latinsky=Hypericum|Binomické meno=[[Ľubovník bodkovaný]]}} '''Ľubovník bodkovaný'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hypericum perforatum (Ľubovník bodkovaný)|url=https://botanic.sk/herbar/hypericum-perforatum|vydavateľ=botanic.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-07-30|priezvisko=Botanic.sk}}</ref> (latinský názov ''Hypericum perforatum''), tiež známy ako '''kvieťa Panny Márie''',<ref name=":0" /> '''čarovník''',<ref name=":0" /> '''dieravec<ref name=":0" />''' alebo '''svätojánska bylina''','''<ref name=":0" />''' je [[Krytosemenné rastliny|krytosemenná rastlina]] patriaca do čeľade [[ľubovníkovité]] (Hypericaceae).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ľubovníkovité|url=http://www2.slslhr.sk/ucivo/leb1_pdf/lubovnikovite/lubovnikovite.html|vydavateľ=www2.slslhr.sk|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Potenciálne sa jedná o hybrid medzi ''[[Hypericum maxulatum|H. maxulatum]]'' a ''[[Hypericum attenuatum|H. attenuatum]]''. Tento druh rastie v miernych a subtropických oblastiach [[Eurázia|Eurázie]] a nachádza sa i ako [[invázny druh]] v mnohých častiach Severnej a Južnej Ameriky, ako aj Južnej Afriky a Austrálie. Aj keď tento druh je škodlivý pre hospodárske zvieratá a môže ovplyvniť niektoré [[Liek na predpis|lieky na predpis]], v [[Prírodná medicína|prírodnej medicíne]] sa používal celé storočia a je naďalej kultivovaný i v 21. storočí. [[Hyperforín]], [[Fytochemikália|fytochemická]] zložka tohto druhu, je skúmaná pre možné biologické účinky. == Charakteristika == Ľubovník bodkovaný je [[Perena|trváca]] [[bylina]] s rozsiahlym [[Podzemok|podzemkom]]. Jeho načervenalá stonka je vztýčení dohora, v hornej časti sa vetví, zvyčajne na jednom mieste, a dorastá až do výšky 1 m. Stonky sú drevnaté u koreňa<ref name="NorthField">{{cite book|title=North American Wildland Plants: A Field Guide|author=James L. Stubbendieck|author2=Stephan L. Hatch|author3=L. M. Landholt|edition=illustrated|publisher=University of Nebraska Press|year=2003|isbn=978-0-8032-9306-9|page=323}}</ref> a byľ je hladká.<ref name=":0" /> Jej listy sú [[Fylotaxia|protistojné]] a [[Sesilita (botanika)|nemajú stopku]], majú úzky vajcovitý tvar a majú 1 až 2 centimetre.<ref name=":0" /><ref name="Rose">{{cite book|first=F|last=Rose|year=2006|title=The wild flower key|publisher=Frederick Warne|isbn=978-0-7232-5175-0|page=176}}</ref> Listy sú žltozelené<ref>{{cite journal|vauthors=Zobayed SM, Afreen F, Goto E, Kozai T|year=2006|title=Plant–Environment Interactions: Accumulation of Hypericin in Dark Glands of Hypericum perforatum|journal=Annals of Botany|volume=98|issue=4|pages=793–804|doi=10.1093/aob/mcl169|pmid=16891333|pmc=2806163}}</ref> s priehľadnými bodkami, preto sa nazýva bodkovaný.<ref name=":0" /> Bodky sú zreteľné, keď sa list presvieti, takže list vyzerá ako keby bol perforovaný (odtiaľ pochádza latinský názov). Kvety majú až 2,5 cm, majú päť lupeňov a [[Kalich (botanika)|kalíšnych lístkov]], sú žiarivo žlté so zreteľnými čiernymi bodkami.<ref name="Stace">{{cite book|last=Stace|first=C. A.|author-link=Stace, C. A.|year=2010|title=New Flora of the British Isles|url=https://archive.org/details/newflorabritishi00stac|url-access=limited|edition=Third|publisher=Cambridge University Press|location=Cambridge, U.K.|isbn=978-0-521-70772-5|page=[https://archive.org/details/newflorabritishi00stac/page/n374 339]}}</ref> Kvety sú [[Súkvetie#Určité (cymózne)|usporiadané v skrutci]] na koncoch horných vetiev od konca jari do začiatku až polovice leta. Vrcholíky sú listnaté a majú mnoho kvetov. Špicaté kalíšne lístky majú čierne bodky. Peľové zrna majú tvar [[Elipsoid|elipsoidu]].<ref name="Mehta">{{cite web|last=Mehta|first=Sweety|url=http://pharmaxchange.info/press/2012/12/pharmacognosy-of-st-johns-wort/|title=Pharmacognosy of St. John's Wort|publisher=Pharmaxchange.info|date=2012-12-18|access-date=2014-02-16}}</ref> Semienka sú čierne a lesklé.<ref name="Manual">{{cite book|title=Gray's Manual of Botany|author=Merrit Lyndon Fernald|year=1970|editor=R. C. Rollins|publisher=D. Van Nostrand Company|edition=Eighth (Centennial) – Illustrated|isbn=978-0-442-22250-5|page=1010}}</ref> == Význam == === Antidepresíva === {{Pozri aj|Hyperforín}} Review s meta-analýzou z roku 2015 usúdila, že pri liečbe depresie má ľubovník vyššiu účinnosť než [[Placebo (medicína)|placebo]], je porovnateľný so štandardnými [[Antidepresívum|antidepresívami]] na liečbu depresie a má menej [[Nežiaduci účinok|nežiaducich účinkov]] než iné antidepresíva.<ref name="SJW and rMAO-A inhibitors - 2015">{{cite journal|vauthors=Linde K, Kriston L, Rücker G, Jamila S, Schumann I, Meissner K, Sigterman K, Schneider A|title=Efficacy and acceptability of pharmacological treatments for depressive disorders in primary care: systematic review and network meta-analysis|journal=Annals of Family Medicine|volume=13|issue=1|pages=69–79|date=February 2015|pmid=25583895|pmc=4291268|doi=10.1370/afm.1687}}</ref> Autori štúdie usúdili, že je ťažké posúdiť jeho efekt na liečbu depresie kvôli limitáciám dostupných štúdií, vrátane veľkých rozdielov v účinnosti v skúškach vykonaných v nemecky hovoriacich krajinách oproti ostatným krajinám. V Nemecku môže byť ľubovník bodkovaný predpísaný na miernu až stredne ťažkú depresiu, hlavne u deti a dospievajúcich.<ref>{{cite journal|last1=Dörks|first1=Michael|last2=Langner|first2=Ingo|last3=Dittmann|first3=Ulrich|last4=Timmer|first4=Antje|last5=Garbe|first5=Edeltraut|title=Antidepressant drug use and off-label prescribing in children and adolescents in Germany: results from a large population-based cohort study|journal=European Child & Adolescent Psychiatry|date=August 2013|volume=22|issue=8|pages=511–518|doi=10.1007/s00787-013-0395-9|pmid=23455627|s2cid=6692193}}</ref> Review od organizácie Cochrane z roku 2008, ktorá skúmala 29 rôznych klinických skúšok, usúdila, že ľubovník bol účinnejší než placebo u pacientov s [[Depresia (psychológia)|ťažkou depresiou]], podobne účinný ako iné antidepresíva a mal menej vedľajších účinkov.<ref name="pmid18843608">{{cite journal|vauthors=Linde K, Berner MM, Kriston L|title=St John's wort for major depression|journal=Cochrane Database Syst Rev|issue=4|pages=CD000448|year=2008|pmid=18843608|doi=10.1002/14651858.CD000448.pub3|editor1-last=Linde|editor1-first=Klaus|pmc=7032678}}</ref> Review z roku 2016 vraví, že použitie ľubovníku pre slabú až miernu depresiu pomohlo utlmiť symptómy depresie lepšie než placebo a tento efekt bol porovnateľný s antidepresívami.<ref name="pmid27589952">{{cite journal|vauthors=Apaydin EA, Maher AR, Shanman R, Booth MS, Miles JN, Sorbero ME, Hempel S|title=A systematic review of St. John's wort for major depressive disorder|journal=Syst Rev|volume=5|issue=1|pages=148|year=2016|pmid=27589952|doi=10.1186/s13643-016-0325-2|pmc=5010734}}</ref> Meta-analýza zroku 2017 zistila, že ľubovník má podobnú účinnosť a bezpečnosť ako SSRI pre slabú až miernu depresiu.<ref>{{cite journal|last1=Ng|first1=Qin Xiang|last2=Venkatanarayanan|first2=Nandini|last3=Ho|first3=Collin Yih Xian|title=Clinical use of Hypericum perforatum (St John's wort) in depression: A meta-analysis|journal=Journal of Affective Disorders|date=March 2017|volume=210|pages=211–221|doi=10.1016/j.jad.2016.12.048|pmid=28064110}}</ref> Zatiaľ čo niektoré štúdie a výskumné reviews podporili účinnosť ľubovníka na liečbu depresie, v Spojených štátoch nie je odporúčanou náhradou pre lepšie preštudované liečivá a pri symptómoch depresie sa odporúča poriadna konzultácia s doktorom.<ref name="nccih">{{cite web|title=St. John's Wort|url=https://nccih.nih.gov/health/stjohnswort/ataglance.htm|publisher=National Center for Complementary and Integrative Health, US National Institutes of Health|access-date=1 February 2018|date=September 2016}}</ref> == Galéria == <gallery> Hypericum perforatum 09.jpg|Celá rastlina Hypericum perforatum plantlets.jpg|Semenáče StJohnswort-leaves.jpg|Priehľadné bodky na listoch Hypericum-perforatum-250605-1.jpg|Kvet Hypericum-perforatum-frutos.jpg|Plod </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Hypericum perforatum|1100343219}} {{Antidepresíva}} k4zv8iemx2k9oytrx7qhkgur76bf0t1 7417543 7417539 2022-07-30T16:22:03Z KingisNitro 91359 Mierne doplnenie wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny|Názov=Ľubovník bodkovaný|Obrázok=Saint John's wort flowers.jpg|Ríša po latinsky=Plantae|Čeľaď po latinsky=Hypericacaea|Čeľaď po slovensky=[[ľubovníkovité]]|Druh po slovensky=ľubovník bodkovaný|Druh po latinsky=Hypericum perforatum|Podríša po slovensky=[[zelené]]|Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny|semenné]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta|Skupina 1 po slovensky=[[krytosemenné rastliny|krytosemenné]]|Skupina 1 po latinsky=Angiospermae|Trieda po slovensky=[[Pravé dvojklíčnolistové rastliny|pravé dvojklíčnolistové]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae|Rad po slovensky=[[malpígiotvaré]]|Rad po latinsky=Malpighiales|Rod po slovensky=ľubovník|Rod po latinsky=Hypericum|Binomické meno=[[Ľubovník bodkovaný]]}} '''Ľubovník bodkovaný'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hypericum perforatum (Ľubovník bodkovaný)|url=https://botanic.sk/herbar/hypericum-perforatum|vydavateľ=botanic.sk|dátum vydania=2018-08-22|dátum prístupu=2022-07-30|priezvisko=Botanic.sk}}</ref> (latinský názov ''Hypericum perforatum''), tiež známy ako '''kvieťa Panny Márie''',<ref name=":0" /> '''čarovník''',<ref name=":0" /> '''dieravec<ref name=":0" />''' alebo '''svätojánska bylina''','''<ref name=":0" />''' je [[Krytosemenné rastliny|krytosemenná rastlina]] patriaca do čeľade [[ľubovníkovité]] (Hypericaceae).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ľubovníkovité|url=http://www2.slslhr.sk/ucivo/leb1_pdf/lubovnikovite/lubovnikovite.html|vydavateľ=www2.slslhr.sk|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Potenciálne sa jedná o hybrid medzi ''[[Hypericum maxulatum|H. maxulatum]]'' a ''[[Hypericum attenuatum|H. attenuatum]]''. Tento druh rastie v miernych a subtropických oblastiach [[Eurázia|Eurázie]] a nachádza sa i ako [[invázny druh]] v mnohých častiach Severnej a Južnej Ameriky, ako aj Južnej Afriky a Austrálie. Aj keď tento druh je škodlivý pre hospodárske zvieratá a môže ovplyvniť niektoré [[Liek na predpis|lieky na predpis]], v [[Prírodná medicína|prírodnej medicíne]] sa používal celé storočia a je naďalej kultivovaný i v 21. storočí. [[Hyperforín]], [[Fytochemikália|fytochemická]] zložka tohto druhu, je skúmaná pre možné biologické účinky. == Charakteristika == Ľubovník bodkovaný je [[Perena|trváca]] [[bylina]] s rozsiahlym [[Podzemok|podzemkom]]. Jeho načervenalá stonka je vztýčení dohora, v hornej časti sa vetví, zvyčajne na jednom mieste, a dorastá až do výšky 1 m. Stonky sú drevnaté u koreňa<ref name="NorthField">{{cite book|title=North American Wildland Plants: A Field Guide|author=James L. Stubbendieck|author2=Stephan L. Hatch|author3=L. M. Landholt|edition=illustrated|publisher=University of Nebraska Press|year=2003|isbn=978-0-8032-9306-9|page=323}}</ref> a byľ je hladká.<ref name=":0" /> Jej listy sú [[Fylotaxia|protistojné]] a [[Sesilita (botanika)|nemajú stopku]], majú úzky vajcovitý tvar a majú 1 až 2 centimetre.<ref name=":0" /><ref name="Rose">{{cite book|first=F|last=Rose|year=2006|title=The wild flower key|publisher=Frederick Warne|isbn=978-0-7232-5175-0|page=176}}</ref> Listy sú žltozelené<ref>{{cite journal|vauthors=Zobayed SM, Afreen F, Goto E, Kozai T|year=2006|title=Plant–Environment Interactions: Accumulation of Hypericin in Dark Glands of Hypericum perforatum|journal=Annals of Botany|volume=98|issue=4|pages=793–804|doi=10.1093/aob/mcl169|pmid=16891333|pmc=2806163}}</ref> s priehľadnými bodkami, preto sa nazýva bodkovaný.<ref name=":0" /> Bodky sú zreteľné, keď sa list presvieti, takže list vyzerá ako keby bol perforovaný (odtiaľ pochádza latinský názov). Kvety majú až 2,5 cm, majú päť lupeňov a [[Kalich (botanika)|kalíšnych lístkov]], sú žiarivo žlté so zreteľnými čiernymi bodkami.<ref name="Stace">{{cite book|last=Stace|first=C. A.|author-link=Stace, C. A.|year=2010|title=New Flora of the British Isles|url=https://archive.org/details/newflorabritishi00stac|url-access=limited|edition=Third|publisher=Cambridge University Press|location=Cambridge, U.K.|isbn=978-0-521-70772-5|page=[https://archive.org/details/newflorabritishi00stac/page/n374 339]}}</ref> Kvety sú [[Súkvetie#Určité (cymózne)|usporiadané v skrutci]] na koncoch horných vetiev od konca jari do začiatku až polovice leta. Vrcholíky sú listnaté a majú mnoho kvetov. Špicaté kalíšne lístky majú čierne bodky. Peľové zrna majú tvar [[Elipsoid|elipsoidu]].<ref name="Mehta">{{cite web|last=Mehta|first=Sweety|url=http://pharmaxchange.info/press/2012/12/pharmacognosy-of-st-johns-wort/|title=Pharmacognosy of St. John's Wort|publisher=Pharmaxchange.info|date=2012-12-18|access-date=2014-02-16}}</ref> Semienka sú čierne a lesklé.<ref name="Manual">{{cite book|title=Gray's Manual of Botany|author=Merrit Lyndon Fernald|year=1970|editor=R. C. Rollins|publisher=D. Van Nostrand Company|edition=Eighth (Centennial) – Illustrated|isbn=978-0-442-22250-5|page=1010}}</ref> == Význam == Ľubovník bodkovaný sa v prírodnej medicíne používa hlavne pri problémoch s nespavosťou, stresom a depresiami, potláča totiž úzkosti a melanchliocké pocity. Okrem toho dobre pôsobí i pri žalúdočných vredoch a problémoch s dvanástorníkom, pankreasom či močovými cestami.<ref name=":0" /> Takisto má antibiotické a protizápalové účinky, dá sa použiť i pri opuchoch a poraneniach, takisto sa používa pri obrne, roztrúsenej skleróze a menštruačných potiažiach.<ref name=":0" /> Medzi jeho nežiaduce účinky patrí precitlivelosť na slnko a fľaky na koži, okrem toho nie je vhodný pre alergikov na peľa ľudí s cukrovkou alebo HIV.<ref name=":0" /> === Ako antidepresívum === {{Pozri aj|Hyperforín}} Review s meta-analýzou z roku 2015 usúdila, že pri liečbe depresie má ľubovník vyššiu účinnosť než [[Placebo (medicína)|placebo]], je porovnateľný so štandardnými [[Antidepresívum|antidepresívami]] na liečbu depresie a má menej [[Nežiaduci účinok|nežiaducich účinkov]] než iné antidepresíva.<ref name="SJW and rMAO-A inhibitors - 2015">{{cite journal|vauthors=Linde K, Kriston L, Rücker G, Jamila S, Schumann I, Meissner K, Sigterman K, Schneider A|title=Efficacy and acceptability of pharmacological treatments for depressive disorders in primary care: systematic review and network meta-analysis|journal=Annals of Family Medicine|volume=13|issue=1|pages=69–79|date=February 2015|pmid=25583895|pmc=4291268|doi=10.1370/afm.1687}}</ref> Autori štúdie usúdili, že je ťažké posúdiť jeho efekt na liečbu depresie kvôli limitáciám dostupných štúdií, vrátane veľkých rozdielov v účinnosti v skúškach vykonaných v nemecky hovoriacich krajinách oproti ostatným krajinám. V Nemecku môže byť ľubovník bodkovaný predpísaný na miernu až stredne ťažkú depresiu, hlavne u deti a dospievajúcich.<ref>{{cite journal|last1=Dörks|first1=Michael|last2=Langner|first2=Ingo|last3=Dittmann|first3=Ulrich|last4=Timmer|first4=Antje|last5=Garbe|first5=Edeltraut|title=Antidepressant drug use and off-label prescribing in children and adolescents in Germany: results from a large population-based cohort study|journal=European Child & Adolescent Psychiatry|date=August 2013|volume=22|issue=8|pages=511–518|doi=10.1007/s00787-013-0395-9|pmid=23455627|s2cid=6692193}}</ref> Review od organizácie Cochrane z roku 2008, ktorá skúmala 29 rôznych klinických skúšok, usúdila, že ľubovník bol účinnejší než placebo u pacientov s [[Depresia (psychológia)|ťažkou depresiou]], podobne účinný ako iné antidepresíva a mal menej vedľajších účinkov.<ref name="pmid18843608">{{cite journal|vauthors=Linde K, Berner MM, Kriston L|title=St John's wort for major depression|journal=Cochrane Database Syst Rev|issue=4|pages=CD000448|year=2008|pmid=18843608|doi=10.1002/14651858.CD000448.pub3|editor1-last=Linde|editor1-first=Klaus|pmc=7032678}}</ref> Review z roku 2016 vraví, že použitie ľubovníku pre slabú až miernu depresiu pomohlo utlmiť symptómy depresie lepšie než placebo a tento efekt bol porovnateľný s antidepresívami.<ref name="pmid27589952">{{cite journal|vauthors=Apaydin EA, Maher AR, Shanman R, Booth MS, Miles JN, Sorbero ME, Hempel S|title=A systematic review of St. John's wort for major depressive disorder|journal=Syst Rev|volume=5|issue=1|pages=148|year=2016|pmid=27589952|doi=10.1186/s13643-016-0325-2|pmc=5010734}}</ref> Meta-analýza zroku 2017 zistila, že ľubovník má podobnú účinnosť a bezpečnosť ako SSRI pre slabú až miernu depresiu.<ref>{{cite journal|last1=Ng|first1=Qin Xiang|last2=Venkatanarayanan|first2=Nandini|last3=Ho|first3=Collin Yih Xian|title=Clinical use of Hypericum perforatum (St John's wort) in depression: A meta-analysis|journal=Journal of Affective Disorders|date=March 2017|volume=210|pages=211–221|doi=10.1016/j.jad.2016.12.048|pmid=28064110}}</ref> Zatiaľ čo niektoré štúdie a výskumné reviews podporili účinnosť ľubovníka na liečbu depresie, v Spojených štátoch nie je odporúčanou náhradou pre lepšie preštudované liečivá a pri symptómoch depresie sa odporúča poriadna konzultácia s doktorom.<ref name="nccih">{{cite web|title=St. John's Wort|url=https://nccih.nih.gov/health/stjohnswort/ataglance.htm|publisher=National Center for Complementary and Integrative Health, US National Institutes of Health|access-date=1 February 2018|date=September 2016}}</ref> == Galéria == <gallery> Hypericum perforatum 09.jpg|Celá rastlina Hypericum perforatum plantlets.jpg|Semenáče StJohnswort-leaves.jpg|Priehľadné bodky na listoch Hypericum-perforatum-250605-1.jpg|Kvet Hypericum-perforatum-frutos.jpg|Plod </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Hypericum perforatum|1100343219}} {{Antidepresíva}} 5r8ybxkh3d1qot1voowp00ww1f8oolr 0 685036 7417545 2022-07-30T16:23:27Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[Ľubovník bodkovaný]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Ľubovník bodkovaný]] 3srg5a7al98sprdiw6g1g3wq8osi9hb 0 685037 7417550 2022-07-30T16:30:03Z Bojars 6357 Nádherný deň wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Peter Cmorik]] | Názov = Nádherný deň | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[poprock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[8. jún]] [[2006]] | Miesto nahratia = [[február]] - [[máj]] [[2006]]<br />[[štúdio Babylon]], [[Váhovce]], | Popis = | Vydavateľ = [[Ariola]] | Producent = [[Jozef Šebo]]<br />[[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = | Tento album = Nádherný deň<br />(2006) --> | Nasledujúci album = [[Žijem ako viem]]<br />(2007) | Allmusic = | Misc = }} '''''Nádherný deň''''' je názov debutového [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. V júni [[2006]] tento album vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Ariola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik – Nádherný Deň|url=https://www.discogs.com/release/3108420-Peter-Cmorik-N%C3%A1dhern%C3%BD-De%C5%88|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Nádherný deň'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dážď | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Peter Cmorik]]/[[Juraj Kupec]] | dĺžka1 = 4:41 | titul2 = Čakáme | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Ivan Hoffman]]/Juraj Kupec | dĺžka2 = 4:43 | titul3 = Mám pocit | poznámka3 = | skladateľ3 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka3 = 4:29 | titul4 = Mení sa svet | poznámka4 = [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec/Juraj Kupec | skladateľ4 = | dĺžka4 = 3:28 | titul5 = Ľudia | poznámka5 = | skladateľ5 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka5 = 4:16 | titul6 = Tak sa mám | poznámka6 = | skladateľ6 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka6 = 3:37 | titul7 = Som nad vecou | poznámka7 = | skladateľ7 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka7 = 3:38 | titul8 = Farby | poznámka8 = | skladateľ8 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka8 = 4:02 | titul9 = Verše o láske | poznámka9 = | skladateľ9 = [[Miro Jurika]]/Juraj Kupec | dĺžka9 = 4:30 | titul10 = Disco | poznámka10 = | skladateľ10 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka10 = 3:44 | titul11 = Me and You | poznámka11 = | skladateľ11 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka11 = 4:10 | titul12 = Nádherný deň | poznámka12 = | skladateľ12 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka12 = 5:27 | titul13 = Walking Streets in the Rain | poznámka13 = | skladateľ13 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka13 = 3:58 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Peter Cmorik]] - akustická gitara, spev * [[Martin Gašpar]] - basová gitara * [[Marcel Buntaj]] - bicie nástroje * [[Juraj Kupec]] - gitara, vokály * [[Juraj Tatár]] - klávesové nástroje ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - mastering, mixovanie, zvuková réžia * [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec - producenti * [[Ivan Kelement]] - fotografie * [[Gibon s.r.o.]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2006]] [[Kategória:Albumy Petra Cmorika]] jb6j8pityjzjt3h18cvmy4a4vuy2k9a 7417551 7417550 2022-07-30T16:30:34Z Bojars 6357 fix wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Peter Cmorik]] | Názov = Nádherný deň | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[poprock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[8. jún]] [[2006]] | Miesto nahratia = [[február]] - [[máj]] [[2006]]<br />[[štúdio Babylon]], [[Váhovce]], | Popis = | Vydavateľ = [[Ariola]] | Producent = [[Jozef Šebo]]<br />[[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = | Tento album = Nádherný deň<br />(2006) --> | Nasledujúci album = [[Žijem ako viem]]<br />(2007) | Allmusic = | Misc = }} '''''Nádherný deň''''' je názov debutového [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. V júni [[2006]] tento album vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Ariola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik – Nádherný Deň|url=https://www.discogs.com/release/3108420-Peter-Cmorik-N%C3%A1dhern%C3%BD-De%C5%88|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Nádherný deň'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dážď | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Peter Cmorik]]/[[Juraj Kupec]] | dĺžka1 = 4:41 | titul2 = Čakáme | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Ivan Hoffman]]/Juraj Kupec | dĺžka2 = 4:43 | titul3 = Mám pocit | poznámka3 = | skladateľ3 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka3 = 4:29 | titul4 = Mení sa svet | poznámka4 = | skladateľ4 = [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec/Juraj Kupec | dĺžka4 = 3:28 | titul5 = Ľudia | poznámka5 = | skladateľ5 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka5 = 4:16 | titul6 = Tak sa mám | poznámka6 = | skladateľ6 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka6 = 3:37 | titul7 = Som nad vecou | poznámka7 = | skladateľ7 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka7 = 3:38 | titul8 = Farby | poznámka8 = | skladateľ8 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka8 = 4:02 | titul9 = Verše o láske | poznámka9 = | skladateľ9 = [[Miro Jurika]]/Juraj Kupec | dĺžka9 = 4:30 | titul10 = Disco | poznámka10 = | skladateľ10 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka10 = 3:44 | titul11 = Me and You | poznámka11 = | skladateľ11 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka11 = 4:10 | titul12 = Nádherný deň | poznámka12 = | skladateľ12 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka12 = 5:27 | titul13 = Walking Streets in the Rain | poznámka13 = | skladateľ13 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka13 = 3:58 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Peter Cmorik]] - akustická gitara, spev * [[Martin Gašpar]] - basová gitara * [[Marcel Buntaj]] - bicie nástroje * [[Juraj Kupec]] - gitara, vokály * [[Juraj Tatár]] - klávesové nástroje ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - mastering, mixovanie, zvuková réžia * [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec - producenti * [[Ivan Kelement]] - fotografie * [[Gibon s.r.o.]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2006]] [[Kategória:Albumy Petra Cmorika]] 5dt1s8r4si1mej9qu2lbe44szhtjzey 7417569 7417551 2022-07-30T16:49:20Z Bojars 6357 {{Peter Cmorik}} wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Peter Cmorik]] | Názov = Nádherný deň | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[poprock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[8. jún]] [[2006]] | Miesto nahratia = [[február]] - [[máj]] [[2006]]<br />[[štúdio Babylon]], [[Váhovce]], | Popis = | Vydavateľ = [[Ariola]] | Producent = [[Jozef Šebo]]<br />[[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = | Tento album = Nádherný deň<br />(2006) | Nasledujúci album = [[Žijem ako viem]]<br />(2007) | Allmusic = | Misc = }} '''''Nádherný deň''''' je názov debutového [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. V júni [[2006]] tento album vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Ariola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik – Nádherný Deň|url=https://www.discogs.com/release/3108420-Peter-Cmorik-N%C3%A1dhern%C3%BD-De%C5%88|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Nádherný deň'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Dážď | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Peter Cmorik]]/[[Juraj Kupec]] | dĺžka1 = 4:41 | titul2 = Čakáme | poznámka2 = | skladateľ2 = [[Ivan Hoffman]]/Juraj Kupec | dĺžka2 = 4:43 | titul3 = Mám pocit | poznámka3 = | skladateľ3 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka3 = 4:29 | titul4 = Mení sa svet | poznámka4 = | skladateľ4 = [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec/Juraj Kupec | dĺžka4 = 3:28 | titul5 = Ľudia | poznámka5 = | skladateľ5 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka5 = 4:16 | titul6 = Tak sa mám | poznámka6 = | skladateľ6 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka6 = 3:37 | titul7 = Som nad vecou | poznámka7 = | skladateľ7 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka7 = 3:38 | titul8 = Farby | poznámka8 = | skladateľ8 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka8 = 4:02 | titul9 = Verše o láske | poznámka9 = | skladateľ9 = [[Miro Jurika]]/Juraj Kupec | dĺžka9 = 4:30 | titul10 = Disco | poznámka10 = | skladateľ10 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka10 = 3:44 | titul11 = Me and You | poznámka11 = | skladateľ11 = Peter Cmorik/Juraj Kupec | dĺžka11 = 4:10 | titul12 = Nádherný deň | poznámka12 = | skladateľ12 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka12 = 5:27 | titul13 = Walking Streets in the Rain | poznámka13 = | skladateľ13 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka13 = 3:58 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Peter Cmorik]] - akustická gitara, spev * [[Martin Gašpar]] - basová gitara * [[Marcel Buntaj]] - bicie nástroje * [[Juraj Kupec]] - gitara, vokály * [[Juraj Tatár]] - klávesové nástroje ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - mastering, mixovanie, zvuková réžia * [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec - producenti * [[Ivan Kelement]] - fotografie * [[Gibon s.r.o.]] - dizajn obalu == Referencie == {{Referencie}} {{Peter Cmorik}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2006]] [[Kategória:Albumy Petra Cmorika]] slgpyzoaz57ywzgeg4ctqp0ib1b8t5r 14 685038 7417552 2022-07-30T16:32:06Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki [[Kategória:Peter Cmorik]] [[Kategória:Hudobné albumy podľa interpreta|Cmorik, Peter]] [[Kategória:Slovenské hudobné albumy|Cmorik, Peter]] e2qcbmi7627li8mtjye1aw6pg0h5rbt 14 685039 7417553 2022-07-30T16:34:15Z Bojars 6357 +cat wikitext text/x-wiki {{catmore}} {{DEFAULTSORT:Cmorik, Peter}} [[Kategória:Slovenskí popoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovensko hľadá Superstar]] [[Kategória:Osobnosti z Rožňavy]] 0ulrq98lsws8dq8jingbnbwx1ce4dvu 10 685040 7417568 2022-07-30T16:48:57Z Bojars 6357 {{Peter Cmorik}} wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Peter Cmorik | nadpis = [[Peter Cmorik]] | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[Nádherný deň]]'' * ''[[Žijem ako viem]]'' * ''[[Jedno si želám]]'' * ''[[...o Tebe]]'' * ''[[10 Best Of]]'' * ''[[Životom]]'' | skupina2 = [[Singel (hudba)|Single]] | zoznam2 = * „Keď spíš“ * „Kam som rozum dal“ * „Odraz duše“ * „Uuuú...“ *„Oh My Bro“ * „Spolu zostarnúť“ * „Taká ako ty“ * „Dva prúdy riek“ }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných umelcov|Cmorik, Peter]]</noinclude> jbhughcuzroas2e1u7vj6865qnst5az 7417765 7417568 2022-07-31T07:27:03Z Bojars 6357 upratanie wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta | meno = Peter Cmorik | nadpis = [[Peter Cmorik]] | skupina1 = [[Štúdiový album|Štúdiové albumy]] | zoznam1 = * ''[[Nádherný deň]]'' * ''[[Žijem ako viem]]'' * ''[[Jedno si želám]]'' * ''[[...o tebe]]'' | skupina2 = [[Extended play|EP]] | zoznam2 = * ''[[Životom (časť prvá)]]'' | skupina3 = [[Kompilačný album|Kompilácie]] | zoznam3 = * ''[[Best Of (Peter Cmorik)|Best Of]]'' | skupina4 = [[Singel (hudba)|Single]] | zoznam4 = * „[[Peter Cmorik (singel)|Peter Cmorik]]“ * „[[Premýšľam nad tebou]]“ (soundtrack k filmu ''Tak fajn'') * „[[Keď spíš]]“ * Peter Cmorik & Inside - „[[Odraz Duše]]“ }}<noinclude>[[Kategória:Navigačné šablóny hudobných umelcov|Cmorik, Peter]]</noinclude> eyarm8wxqhrep0y1a9l8a5e6w5f2cmt 0 685041 7417574 2022-07-30T16:51:59Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Pridaný životopis Ľudovíta Polláka wikitext text/x-wiki '''Ľudovít Pollák''' (* 1. júna 1909, Horná Potôň – † 1981, Horná Potôň) bol slovenský a česko-slovenský politik, člen KSČ a poslanec Národného zhromaždenia ČSR. == Životopis == Ľudovít Pollák sa narodil v roku 1909 v obci Horná Potôň, ako najstarší syn roľníka Jozefa Polláka a jeho manželky Terézie Lelkesovej. Po absolvovaní ľudovej školy podstúpil výcvik delostrelca - mieriča a slúžil v armáde Česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny bol vojakom maďarskej armády a zúčastnil sa bojov pri Done a Kursku ako ženista. Po vojne vstupuje do KSS a KSČ v roku 1948, a v tomto roku, 21. marca sa stáva členom Jednotného roľníckeho družstva v Hornej Potôni v okrese Dunajská Streda. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1954 bol zvolený za poslanca vo volebnom obvode Dunajská Streda. Z hľadiska profesie bol v čase zvolenia činný ako predseda JRD v Hornej Potôni a ako člen Krajského národného výboru. Jeho zásluhou sa Jednotné roľnícke družstvo v Hornej Potôni, družstvo IV. typu, jedno z najstarších v republike, stalo svojim fungovaním vzorom pre ďalšie družstvá, za čo bolo družstvu 23.3.1957 udelené vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu. Dňa 5. mája 1957 družstvo navštívila aj poľská vládna delegácia na čele s premiérom Poľskej ľudovej republiky, Józefom Cyrankiewiczom. Ľudovítovi Pollákovi bolo udelené vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu aj individuálne, dňa 20.8.1969. === Rodina === Ľudovít Pollák bol od roku 1935 až do svojej smrti v roku 1981, ženatý s Máriou Pollákovou, rod. Bodó. Z jediného manželstva sa mu narodili tri deti: Magdaléna v roku 1937, Júlia v roku 1939 a Ladislav v roku 1952. == Externé odkazy == * [http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1957/5/6/1.png Z pobytu poľskej vládnej delegácie - Rudé právo 6. mája 1957] * [http://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=284&id=3319 Ľudovít Pollák v parlamente] 7i9s3adlrqzzavvo42ynfqngkg2bxvm 7417672 7417574 2022-07-30T20:55:55Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Úprava referencií a odkazov wikitext text/x-wiki '''Ľudovít Pollák''' (* 1. júna 1909, Horná Potôň – † 1981, Horná Potôň) bol slovenský a česko-slovenský politik, člen KSČ a poslanec Národného zhromaždenia ČSR. == Životopis == Ľudovít Pollák sa narodil v roku 1909 v obci Horná Potôň, ako najstarší syn roľníka Jozefa Polláka a jeho manželky Terézie Lelkesovej. Po absolvovaní ľudovej školy podstúpil výcvik delostrelca - mieriča a slúžil v armáde Česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny bol vojakom maďarskej armády a zúčastnil sa bojov pri Done a Kursku ako ženista. Po vojne vstupuje do KSS a KSČ v roku 1948, a v tomto roku, 21. marca sa stáva členom Jednotného roľníckeho družstva v Hornej Potôni v okrese Dunajská Streda. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1954 bol zvolený za poslanca vo volebnom obvode Dunajská Streda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záznam o poslancovi Národného zhromaždenia Československej republiky|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=284&id=3319|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Z hľadiska profesie bol v čase zvolenia činný ako predseda JRD v Hornej Potôni a ako člen Krajského národného výboru. Jeho zásluhou sa Jednotné roľnícke družstvo v Hornej Potôni, družstvo IV. typu, jedno z najstarších v republike, stalo svojim fungovaním vzorom pre ďalšie družstvá, za čo bolo družstvu 23.3.1957 udelené vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu. Dňa 5. mája 1957 družstvo navštívila aj poľská vládna delegácia na čele s premiérom Poľskej ľudovej republiky, Józefom Cyrankiewiczom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z pobytu poľskej vládnej delegácie - Rudé právo 6. mája 1957|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1957/5/6/1.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Ľudovítovi Pollákovi bolo udelené vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu aj individuálne, dňa 20.8.1969. === Rodina === Ľudovít Pollák bol od roku 1935 až do svojej smrti v roku 1981, ženatý s Máriou Pollákovou, rod. Bodó. Z jediného manželstva sa mu narodili tri deti: Magdaléna v roku 1937, Júlia v roku 1939 a Ladislav v roku 1952. ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1957_05/?pg=44&layout=s K návšteve JRD Horná Potôň poľskou vládnou delegáciou] b35hw1ps5bixko3bzk59eagrb6bn0d9 7417675 7417672 2022-07-30T21:19:43Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Doplnenie odkazov na stránky Wikipédie wikitext text/x-wiki '''Ľudovít Pollák''' (* 1. júna [[1909]], [[Horná Potôň]] – † [[1981]], [[Horná Potôň]]) bol slovenský a česko-slovenský politik, člen [[KSČ]] a poslanec Národného zhromaždenia ČSR. == Životopis == Ľudovít Pollák sa narodil v roku 1909 v obci [[Horná Potôň]], ako najstarší syn roľníka Jozefa Polláka a jeho manželky Terézie Lelkesovej. Po absolvovaní ľudovej školy podstúpil výcvik delostrelca - mieriča a slúžil v armáde Česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny bol vojakom maďarskej armády a zúčastnil sa bojov pri Done a Kursku ako ženista. Po vojne vstupuje do [[KSS]] a [[KSČ]] v roku [[1948]]; v tomto roku, 21. marca sa stáva členom Jednotného roľníckeho družstva v Hornej Potôni v okrese [[Dunajská Streda]]. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1954 bol zvolený za poslanca vo volebnom obvode Dunajská Streda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záznam o poslancovi Národného zhromaždenia Československej republiky|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=284&id=3319|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Z hľadiska profesie bol v čase zvolenia činný ako predseda JRD v Hornej Potôni a ako člen Krajského národného výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidáti Národného frontu pre voľby do Národného zhromaždenia|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/11/7/2.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Jeho zásluhou sa Jednotné roľnícke družstvo v Hornej Potôni - družstvo IV. typu a jedno z najstarších v republike, stalo svojim fungovaním vzorom pre ďalšie družstvá, za čo bolo družstvu 23.3.1957 udelené vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu. Dňa 5. mája 1957 družstvo navštívila aj poľská vládna delegácia na čele s premiérom Poľskej ľudovej republiky, Józefom Cyrankiewiczom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z pobytu poľskej vládnej delegácie - Rudé právo 6. mája 1957|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1957/5/6/1.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Ľudovítovi Pollákovi bolo udelené [[vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu]] aj individuálne, dňa 20.8.1969. === Rodina === Ľudovít Pollák bol od roku 1935 až do svojej smrti v roku 1981, ženatý s Máriou Pollákovou, rod. Bodó. Z jediného manželstva sa mu narodili tri deti: Magdaléna v roku 1937, Júlia v roku 1939 a Ladislav v roku 1952. ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1957_05/?pg=44&layout=s K návšteve JRD Horná Potôň poľskou vládnou delegáciou] njuvdbfuw6a6mg136fdx4w5evjqyb60 7417699 7417675 2022-07-30T22:24:47Z LadislavLVV 221842 Pridanie fotografie wikitext text/x-wiki [[Súbor:6V3A9339 opr-2.jpg|náhľad|537x537bod|Ľudovít Pollák ako dôchodca v domácom prostredí.]] '''Ľudovít Pollák''' (* 1. júna [[1909]], [[Horná Potôň]] – † [[1981]], [[Horná Potôň]]) bol slovenský a česko-slovenský politik, člen [[KSČ]] a poslanec Národného zhromaždenia ČSR. == Životopis == Ľudovít Pollák sa narodil v roku 1909 v obci [[Horná Potôň]], ako najstarší syn roľníka Jozefa Polláka a jeho manželky Terézie Lelkesovej. Po absolvovaní ľudovej školy podstúpil výcvik delostrelca - mieriča a slúžil v armáde Česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny bol vojakom maďarskej armády a zúčastnil sa bojov pri Done a Kursku ako ženista. Po vojne vstupuje do [[KSS]] a [[KSČ]] v roku [[1948]]; v tomto roku, 21. marca sa stáva členom Jednotného roľníckeho družstva v Hornej Potôni v okrese [[Dunajská Streda]]. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1954 bol zvolený za poslanca vo volebnom obvode Dunajská Streda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záznam o poslancovi Národného zhromaždenia Československej republiky|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=284&id=3319|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Z hľadiska profesie bol v čase zvolenia činný ako predseda JRD v Hornej Potôni a ako člen Krajského národného výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidáti Národného frontu pre voľby do Národného zhromaždenia|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/11/7/2.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Jeho zásluhou sa Jednotné roľnícke družstvo v Hornej Potôni - družstvo IV. typu a jedno z najstarších v republike, stalo svojim fungovaním vzorom pre ďalšie družstvá, za čo bolo družstvu 23.3.1957 udelené vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu. Dňa 5. mája 1957 družstvo navštívila aj poľská vládna delegácia na čele s premiérom Poľskej ľudovej republiky, Józefom Cyrankiewiczom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z pobytu poľskej vládnej delegácie - Rudé právo 6. mája 1957|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1957/5/6/1.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Ľudovítovi Pollákovi bolo udelené [[vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu]] aj individuálne, dňa 20.8.1969. === Rodina === Ľudovít Pollák bol od roku 1935 až do svojej smrti v roku 1981, ženatý s Máriou Pollákovou, rod. Bodó. Z jediného manželstva sa mu narodili tri deti: Magdaléna v roku 1937, Júlia v roku 1939 a Ladislav v roku 1952. ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1957_05/?pg=44&layout=s K návšteve JRD Horná Potôň poľskou vládnou delegáciou] o2qte9s31xhxurm8l2kuo0d8zj8l0lg 7417782 7417699 2022-07-31T10:08:53Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Pridanie kategórií wikitext text/x-wiki [[Súbor:6V3A9339 opr-2.jpg|náhľad|537x537bod|Ľudovít Pollák ako dôchodca v domácom prostredí.]] '''Ľudovít Pollák''' (* 1. júna [[1909]], [[Horná Potôň]] – † [[1981]], [[Horná Potôň]]) bol slovenský a česko-slovenský politik, člen [[KSČ]] a poslanec Národného zhromaždenia ČSR. == Životopis == Ľudovít Pollák sa narodil v roku 1909 v obci [[Horná Potôň]], ako najstarší syn roľníka Jozefa Polláka a jeho manželky Terézie Lelkesovej. Po absolvovaní ľudovej školy podstúpil výcvik delostrelca - mieriča a slúžil v armáde Česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny bol vojakom maďarskej armády a zúčastnil sa bojov pri Done a Kursku ako ženista. Po vojne vstupuje do [[KSS]] a [[KSČ]] v roku [[1948]]; v tomto roku, 21. marca sa stáva členom Jednotného roľníckeho družstva v Hornej Potôni v okrese [[Dunajská Streda]]. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1954 bol zvolený za poslanca vo volebnom obvode Dunajská Streda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záznam o poslancovi Národného zhromaždenia Československej republiky|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=284&id=3319|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Z hľadiska profesie bol v čase zvolenia činný ako predseda JRD v Hornej Potôni a ako člen Krajského národného výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidáti Národného frontu pre voľby do Národného zhromaždenia|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/11/7/2.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Jeho zásluhou sa Jednotné roľnícke družstvo v Hornej Potôni - družstvo IV. typu a jedno z najstarších v republike, stalo svojim fungovaním vzorom pre ďalšie družstvá, za čo bolo družstvu 23.3.1957 udelené vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu. Dňa 5. mája 1957 družstvo navštívila aj poľská vládna delegácia na čele s premiérom Poľskej ľudovej republiky, Józefom Cyrankiewiczom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z pobytu poľskej vládnej delegácie - Rudé právo 6. mája 1957|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1957/5/6/1.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Ľudovítovi Pollákovi bolo udelené [[vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu]] aj individuálne, dňa 20.8.1969. === Rodina === Ľudovít Pollák bol od roku 1935 až do svojej smrti v roku 1981, ženatý s Máriou Pollákovou, rod. Bodó. Z jediného manželstva sa mu narodili tri deti: Magdaléna v roku 1937, Júlia v roku 1939 a Ladislav v roku 1952. ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1957_05/?pg=44&layout=s K návšteve JRD Horná Potôň poľskou vládnou delegáciou] {{DEFAULTSORT:Pollák, Ľudovít}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] gn45q6xjkmqah1sknw1l3gexpa660uj 7417784 7417782 2022-07-31T10:13:42Z 2A02:AB04:2FC4:C200:D9E4:BB72:BCD8:DA8F Oprava chyby wikitext text/x-wiki [[Súbor:6V3A9339 opr-2.jpg|náhľad|537x537bod|Ľudovít Pollák ako dôchodca v domácom prostredí.]] '''Ľudovít Pollák''' (* 1. júna [[1909]], [[Horná Potôň]] – † [[1981]], [[Horná Potôň]]) bol slovenský a česko-slovenský politik, člen [[KSČ]] a poslanec Národného zhromaždenia ČSR. == Životopis == Ľudovít Pollák sa narodil v roku 1909 v obci [[Horná Potôň]], ako jeden zo synov roľníka Jozefa Polláka a jeho manželky Terézie Lelkesovej. Po absolvovaní ľudovej školy podstúpil výcvik delostrelca - mieriča a slúžil v armáde Česko-slovenskej republiky. Počas druhej svetovej vojny bol vojakom maďarskej armády a zúčastnil sa bojov pri Done a Kursku ako ženista. Po vojne vstupuje do [[KSS]] a [[KSČ]] v roku [[1948]]; v tomto roku, 21. marca sa stáva členom Jednotného roľníckeho družstva v Hornej Potôni v okrese [[Dunajská Streda]]. Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1954 bol zvolený za poslanca vo volebnom obvode Dunajská Streda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Záznam o poslancovi Národného zhromaždenia Československej republiky|url=https://www.psp.cz/sqw/detail.sqw?org=284&id=3319|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Z hľadiska profesie bol v čase zvolenia činný ako predseda JRD v Hornej Potôni a ako člen Krajského národného výboru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kandidáti Národného frontu pre voľby do Národného zhromaždenia|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/11/7/2.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Jeho zásluhou sa Jednotné roľnícke družstvo v Hornej Potôni - družstvo IV. typu a jedno z najstarších v republike, stalo svojim fungovaním vzorom pre ďalšie družstvá, za čo bolo družstvu 23.3.1957 udelené vyznamenanie za Zásluhy o výstavbu. Dňa 5. mája 1957 družstvo navštívila aj poľská vládna delegácia na čele s premiérom Poľskej ľudovej republiky, Józefom Cyrankiewiczom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z pobytu poľskej vládnej delegácie - Rudé právo 6. mája 1957|url=http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1957/5/6/1.png|dátum prístupu=2022-07-30}}</ref> Ľudovítovi Pollákovi bolo udelené [[vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu]] aj individuálne, dňa 20.8.1969. === Rodina === Ľudovít Pollák bol od roku 1935 až do svojej smrti v roku 1981, ženatý s Máriou Pollákovou, rod. Bodó. Z jediného manželstva sa mu narodili tri deti: Magdaléna v roku 1937, Júlia v roku 1939 a Ladislav v roku 1952. ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://library.hungaricana.hu/hu/view/UjSzo_1957_05/?pg=44&layout=s K návšteve JRD Horná Potôň poľskou vládnou delegáciou] {{DEFAULTSORT:Pollák, Ľudovít}} [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KSČ]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Národného zhromaždenia]] kasj2bs1br3ahvilx3wufuv2kfs9wta 0 685042 7417589 2022-07-30T18:16:21Z Bojars 6357 Žijem ako viem wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Peter Cmorik]] | Názov = Žijem ako viem | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[poprock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = | Dátum vydania = [[1. november]] [[2007]] | Miesto nahratia = [[2007]]<br />[[štúdio Babylon]], [[Váhovce]], | Popis = | Vydavateľ = [[Ariola]] | Producent = [[Jozef Šebo]]<br />[[Juraj Kupec]] | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Nádherný deň]]<br />(2006) | Tento album = Žijem ako viem<br />(2007) | Nasledujúci album = [[Jedno si želám]]<br />(2009) | Allmusic = | Misc = }} '''''Žijem ako viem''''' je názov druhého [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. Tento album 1. novembra [[2007]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Ariola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik – Žijem Ako Viem|url=https://www.discogs.com/release/3108571-Peter-Cmorik-%C5%BDijem-Ako-Viem|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Žijem ako viem'' | celková_dĺžka = | autorstvo = áno | titul1 = Nemusíš sa báť | poznámka1 = | skladateľ1 = [[Juraj Kupec]]/[[Peter Cmorik]] | dĺžka1 = 3:17 | titul2 = Keď ráno vstanem | poznámka2 = | skladateľ2 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka2 = 3:50 | titul3 = Čo to znamená? | poznámka3 = | skladateľ3 = Peter Cmorik/[[Monika Hajšová]] | dĺžka3 = 3:52 | titul4 = Sám | poznámka4 = | skladateľ4 = Juraj Kupec/[[Peter Papšo]] | dĺžka4 = 3:14 | titul5 = Voľne si lietam | poznámka5 = | skladateľ5 = Peter Cmorik/Peter Papšo | dĺžka5 = 3:42 | titul6 = Žijem ako viem | poznámka6 = | skladateľ6 = [[Juraj Kupec ml.]]/[[Marián Brezáni]], [[Miro Jurika]] | dĺžka6 = 3:40 | titul7 = Snáď nie je hriech | poznámka7 = | skladateľ7 = Juraj Kupec/[[Andy Ďurica]] | dĺžka7 = 4:02 | titul8 = Je tmavá noc | poznámka8 = | skladateľ8 = Juraj Kupec/Peter Cmorik | dĺžka8 = 3:45 | titul9 = When I Look Into Your Eyes | poznámka9 = | skladateľ9 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka9 = 3:01 | titul10 = Deň za dňom | poznámka10 = | skladateľ10 = Juraj Kupec/Marián Brezáni, Miro Jurika | dĺžka10 = 4:32 | titul11 = Turecký med | poznámka11 = | skladateľ11 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka11 = 3:44 | titul12 = Po kvapkách | poznámka12 = | skladateľ12 = Peter Cmorik/Peter Cmorik | dĺžka12 = 4:58 | titul13 = Dážď (Live) | poznámka13 = Bonusová nahrávka: festival [[Snina]], [[17. august]] [[2007]] | skladateľ13 = Juraj Kupec/Peter Cmorik | dĺžka13 = 5:44 }} == Výroba albumu == ;Hudobníci * [[Peter Cmorik]] - spev, vokály * [[Martin Gašpar]] - basová gitara * [[Marcel Buntaj]] - bicie nástroje * [[Juraj Kupec]] - gitara, [[Hammond organ]], [[syntetizátor]]y, vokály * [[Juraj Tatár]] - klávesové nástroje, programovanie * [[Radovan Orth|Radovan „Vrabec“ Orth]] - vokály ;Produkcia * [[Juraj Kupec]] - mastering, mixovanie, zvuková réžia * [[Jozef Šebo]], Juraj Kupec - producenti * [[Ondřej Pýcha]] - fotografie * [[Marek Ormandík]] - dizajn obalu * [[ Ján Došek (technik)|Ján Došek]] - nahrávka na koncerte v Snine (13) == Referencie == {{Referencie}} {{Peter Cmorik}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2007]] [[Kategória:Albumy Petra Cmorika]] 41d5pxc6zl37zmvifuhpjr3y7ksmw1w 0 685043 7417594 2022-07-30T18:25:48Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 Vytvorená stránka „{{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1975}} alebo {{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôs…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1975}} alebo {{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1975]] alebo [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je vedúcim festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]] v [[Pezinok|Pezinku]] a kaviarne [[Sacherka Cafe]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1990 – 1994 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr absolvoval štúdium verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] jr28xckspc1eawylotnxle1t9l2wkj5 7417598 7417594 2022-07-30T18:29:05Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 /* Životopis */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1975}} alebo {{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1975]] alebo [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je vedúcim festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]] v [[Pezinok|Pezinku]] a kaviarne [[Sacherka Cafe]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr absolvoval štúdium verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] rswivigvd8qqlhp9x5okh2o5uxg27g5 7417601 7417598 2022-07-30T18:31:53Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je vedúcim festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]] v [[Pezinok|Pezinku]] a kaviarne [[Sacherka Cafe]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] sz0ygqm09ssonoq05hi03d1p4420i6w 7417602 7417601 2022-07-30T18:33:34Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[dance floor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je vedúcim festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]] v [[Pezinok|Pezinku]] a kaviarne [[Sacherka Cafe]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] ad8zkplsz75davqecy30j6rxskz23et 7417604 7417602 2022-07-30T18:35:30Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[dance floor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Pezinské hudobné slávnosti]], [[Sacherka Cafe]], [[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je vedúcim festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]] v [[Pezinok|Pezinku]] a kaviarne [[Sacherka Cafe]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] 9ijbl1eiykjyo0rsxqzyrg3rx0a08dh 7417606 7417604 2022-07-30T18:38:18Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 /* Životopis */ wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[dance floor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Pezinské hudobné slávnosti]], [[Sacherka Cafe]], [[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je vedúcim festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]] v [[Pezinok|Pezinku]] a kaviarne [[Sacherka Cafe]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa Pezinského kultúrneho centra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] osc4khocvns8j1o0nvn06tybtvvbkwg 7417666 7417606 2022-07-30T20:45:16Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[dance floor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Pezinské hudobné slávnosti]], [[Sacherka Cafe]], [[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je umeleckým riaditeľom festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinské hudobné slávnosti 2021|url=https://www.tvpezinok.sk/2021/pezinske-hudobne-slavnosti-2021/|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[TV Pezinok]]|dátum vydania=2021-08-17}}</ref> a vedúci kaviarne [[Sacherka Cafe]] v [[Pezinku]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Coctail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa Pezinského kultúrneho centra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] ttkrz51mptgm5nxv42voahd9kzdkzmf 7417668 7417666 2022-07-30T20:46:40Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[dance floor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Pezinské hudobné slávnosti]], [[Sacherka Cafe]], [[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je umeleckým riaditeľom festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinské hudobné slávnosti 2021|url=https://www.tvpezinok.sk/2021/pezinske-hudobne-slavnosti-2021/|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[TV Pezinok]]|dátum vydania=2021-08-17}}</ref> a vedúci kaviarne [[Sacherka Cafe]] v [[Pezinku]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Cocktail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa Pezinského kultúrneho centra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] qo6775g5mbw58rid4v0o191oh76tmgn 7417670 7417668 2022-07-30T20:54:19Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec|Meno=Miroslav Holzmann|Obrázok=|Veľkosť obrázku=|Popis obrázku=|Popis umelca=|Celé meno=|Rodné meno=|Umelecké mená=|Dátum narodenia={{dnv|1976}}|Miesto narodenia=[[ČSSR]]|Dátum úmrtia=|Miesto úmrtia=|Bydlisko=|Alma mater=[[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha]]|Pôsobenie=[[manažér]], [[spevák]]|Žáner=[[Pop]], [[hip-hop]], [[soul]], [[dance floor]]|Hrá na nástrojoch=[[spev]]|Typ hlasu=|Roky pôsobenia=1992 – súčasnosť|Manžel=|Manželka=|Priateľ=|Priateľka=|Deti=|Rodičia=|Súrodenci=|Súvisiace články=[[Pezinské hudobné slávnosti]], [[Sacherka Cafe]], [[Spiders]], Cocktail, 3S3|Vplyvy=|Hudobný vydavateľ=|Webstránka=}} [[Mgr.]] '''Miroslav Holzmann''' (* [[1976]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunálne voľby Pezinok 2018: Kandidáti na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva|url=https://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-pezinok-2018-kandidati-na-primatora-a-poslancov-mestskeho-zastupitelstva/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum vydania=2018-11-02|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}</ref> [[ČSSR]]) je slovenský [[Manažér predajne|manažér]]<ref name=":0" /> a [[spevák]]. Je umeleckým riaditeľom festivalu komornej hudby [[Pezinské hudobné slávnosti]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinské hudobné slávnosti 2021|url=https://www.tvpezinok.sk/2021/pezinske-hudobne-slavnosti-2021/|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[TV Pezinok]]|dátum vydania=2021-08-17}}</ref> a vedúci kaviarne [[Sacherka Cafe]] v [[Pezinok|Pezinku]]. V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] spoluzakladal lokálne [[Boy band|boy bandy]] Spiders, Cocktail a 3S3. == Životopis == Pochádza z [[Pezinok|Pezinka]]. V rokoch 1991 – 1995 navštevoval [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na Zochovej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Neskôr v roku 2014 sa stal absolventom štúdia verejnej správy na [[Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha|Vysokej škole mezinárodních a veřejných vztahů]] v [[Praha|Prahe]]. V roku 1992 spolu s Jozefom Benkovským založil skupinu [[Spiders]] (po slovensky nazývanú aj Pavúci). Neskôr založili zoskupenie 3S3 a Cocktail a pribudol Roman Sládek s Erikom Holzmannom. Svoju tvorbu nahrali v hudobných štúdiach [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]], [[Relax Recording Studio]], Cami Studio a Opona Studio.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SPIDERS : Nezmeníš to Ty|url=https://www.youtube.com/watch?v=qwDXtgAYDvE|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk-SK|vydavateľ=[[YouTube]]|priezvisko=Holzmann|meno=Miroslav}}</ref> V rokoch 1997 – 1998 bol technikom v Slovenskom rozhlase. Po odchode zo Slovenského rozhlasu sa stal [[Zvukový technik|zvukárom]] a [[Dramaturg|dramaturgom]] [[Pezinské kultúrne centrum|Pezinského kultúrneho centra]], kde pracoval do roku 2002. Od roku 1999 do roku 2000 pôsobil v armádnom umeleckom súbore základnej vojenskej služby.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mgr. Miroslav Holzmann|url=https://www.pezinok.sk/uploadfiles/File/subcontent/vk_pkc_2019-Miroslav_Holzmann.pdf|dátum vydania=2019-12-03|dátum prístupu=2022-07-30|vydavateľ=[[Pezinok|Mesto Pezinok]]}}</ref> V roku 2000 sa s Erikom Holzmannom a Romanom Sládkom ako skupina Cocktail zúčastnili súťaže [[TV Markíza]] a agentúry Forza s názvom ''[[Talent 2000]]''. Ich súťažnou skladbou bola „Neber mi nádej“, ktorá vyšla aj na propagačnej kompilácii projektu na [[Kompaktný disk|CD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Various - Talent 2000|url=https://www.discogs.com/release/19251442-Various-Talent-2000|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=en|vydavateľ=[[Discogs]]}}</ref> V rokoch 2007 – 2015 bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v [[Modra|Modre]].<ref name=":1" /> V roku 2020 bol jedným z kandidátov na riaditeľa Pezinského kultúrneho centra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Pezinku hľadajú riaditeľa kultúrneho centra|url=https://mypezinok.sme.sk/c/22348760/v-pezinku-hladaju-riaditela-kulturneho-centra.html|vydavateľ=mypezinok.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Referencie == <references /> [[Kategória:Slovenskí manažéri]] [[Kategória:Slovenskí speváci]] 0cg7glxjmmjxi1gj69ajbfqweuws0c4 0 685044 7417615 2022-07-30T19:00:22Z Gateshebe 193515 Gateshebe premiestnil stránku [[Balatonföldvársky obvod]] na [[Balatonföldvár (obvod)]]: Kor wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Balatonföldvár (obvod)]] ta1tke3z25fd7yhxn77czd5j1adzhnh 3 685045 7417620 2022-07-30T19:11:14Z Kendo13 209461 Upozornenie (level 1) wikitext text/x-wiki == Júl 2022 == {{Experimenty|Tupelo (Mississippi)}} [[Redaktor:Kendo13|Kendo13]] ([[Diskusia s redaktorom:Kendo13|diskusia]]) 19:11, 30. júl 2022 (UTC) 1rhbg2c71xhu4ajsvl6ai140vtiotc8 0 685046 7417624 2022-07-30T19:13:07Z Gateshebe 193515 Vytvorená stránka „'''Balatonföldvár''' môže byť: * mesto v Maďarsku, pozri [[Balatonföldvár]] * obvod v Maďarsku, pozri [[Balatonföldvár (obvod)]] {{Rozlišovacia stránka}}“ wikitext text/x-wiki '''Balatonföldvár''' môže byť: * mesto v Maďarsku, pozri [[Balatonföldvár]] * obvod v Maďarsku, pozri [[Balatonföldvár (obvod)]] {{Rozlišovacia stránka}} 0zcfj167koei724b5n4wbcdzz7pni54 0 685047 7417641 2022-07-30T19:43:06Z 2A01:C844:245E:7600:15BD:D3EC:182F:3D71 Vytvorená stránka „'''Boy band''' (v preklade '''chlapčenská skupina''') je označenie pre [[hudobná skupina|hudobné skupiny]], ktoré sa skladajú spravidla z 5 mladých hudobníkov. Pri vystupovaní naživo často [[tanec|tancujú]], dôležitú úlohu zohráva ich [[choreografia]] a imidž (oblečenie, vystupovanie). Cieľovou skupinou týchto mladých (a často pohľadných) umelcov býva dospievajúce publikum, a to väčšinou dievčatá vo veku cca 12 až 17 rokov. Medzi…“ wikitext text/x-wiki '''Boy band''' (v preklade '''chlapčenská skupina''') je označenie pre [[hudobná skupina|hudobné skupiny]], ktoré sa skladajú spravidla z 5 mladých hudobníkov. Pri vystupovaní naživo často [[tanec|tancujú]], dôležitú úlohu zohráva ich [[choreografia]] a imidž (oblečenie, vystupovanie). Cieľovou skupinou týchto mladých (a často pohľadných) umelcov býva dospievajúce publikum, a to väčšinou dievčatá vo veku cca 12 až 17 rokov. Medzi celosvotovo najpredávanejšie boy bandy patří [[Backstreet Boys]] (cez 100 mil. prodaných desek), [[New Kids on the Block]] (cez 70 mil.), [['N Sync]] (cez 56 mil.), [[Westlife]] (cez 47 mil.), [[Take That]] (cez 25 mil.) a [[One Direction]] (65 mil.). Z českých skupín je do tejto charakteristiky možné zaradiť napr. [[Lunetic]], [[T-Boyz]], [[V.I.P.]], [[Ha Ha]] alebo [[A-Tak]]. Podobnou skupinou je tzv. [[girl group]] (dievčenská skupina), medzi ktorých predstaviteľov sa radia napr. [[Spice Girls]]. == Zdroj == * {{Preklad|cs|Boy band}} [[Kategoria:Boy bandy| ]] [[Kategória:Hudobné skupiny]] 499g3fl1ol7cq4b29b5tkg99qu9jvlp 0 685048 7417646 2022-07-30T19:53:47Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Hemipteria''' môže byť iný názov taxónu: *[[polokrídlovce]] (Hemiptera)<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten</ref> *[[Condylognatha]] (čiže polokrídlovce + strapky)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beiträge zur Entomologie | vydanie = | vydavateľ = Akademie-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 592 | url = https://books.google.sk/books?id=Lg4iAQAAMAAJ&q=%22Hemipt…“ wikitext text/x-wiki '''Hemipteria''' môže byť iný názov taxónu: *[[polokrídlovce]] (Hemiptera)<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten</ref> *[[Condylognatha]] (čiže polokrídlovce + strapky)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beiträge zur Entomologie | vydanie = | vydavateľ = Akademie-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 592 | url = https://books.google.sk/books?id=Lg4iAQAAMAAJ&q=%22Hemipteria%22&dq=%22Hemipteria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjSo6HisKH5AhUZX_EDHR1LCWEQ6AF6BAgHEAI| isbn = | kapitola = | strany = 5| jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fossil Arthropods: Reprints | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 71| jazyk = }}</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} ipnq9sy7tcwpxpa79m6ndj0h3dv2f5q 7417647 7417646 2022-07-30T19:53:56Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki '''Hemipteria''' môže byť iný názov taxónu: *[[polokrídlovce]] (Hemiptera)<ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten</ref> *[[Condylognatha]] (čiže polokrídlovce + strapky)<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beiträge zur Entomologie | vydanie = | vydavateľ = Akademie-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 592 | url = https://books.google.sk/books?id=Lg4iAQAAMAAJ&q=%22Hemipteria%22&dq=%22Hemipteria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjSo6HisKH5AhUZX_EDHR1LCWEQ6AF6BAgHEAI| isbn = | kapitola = | strany = 5| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fossil Arthropods: Reprints | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 71| jazyk = }}</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} r8dij39x9b5cs89fecfpaqw07gjbopt 7417700 7417647 2022-07-30T22:25:50Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Panhemiptera]] wikitext text/x-wiki #redirect[[Panhemiptera]] 194r92qovfm1sglhp98m8phih1qlsxu 0 685049 7417650 2022-07-30T19:58:10Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Polokrídlovce]] wikitext text/x-wiki #redirect[[polokrídlovce]] etzzlwpjg37gjqds5gz009k4q6s2qro 0 685050 7417651 2022-07-30T19:58:38Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Polokrídlovce]] wikitext text/x-wiki #redirect[[polokrídlovce]] etzzlwpjg37gjqds5gz009k4q6s2qro 0 685051 7417652 2022-07-30T19:59:22Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Polokrídlovce]] wikitext text/x-wiki #redirect[[polokrídlovce]] etzzlwpjg37gjqds5gz009k4q6s2qro 0 685052 7417657 2022-07-30T20:18:22Z PeterWiki3 212380 PeterWiki3 premiestnil stránku [[MBK Lučenec]] na [[BKM Lučenec]]: zmena názvu klubu wikitext text/x-wiki #presmeruj [[BKM Lučenec]] rf4u14tfk8ryvlj5djqsv1edjt2crx8 0 685053 7417691 2022-07-30T22:12:12Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Cimicidea''' môže byť: *iný názov taxónu [[polokrídlovce]] (Hemiptera)<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref> *starý názov čeľade [[plošticovité]] (Cimicidae)<ref>Fieber 1851 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Fieber1851.htm]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologie (I-) | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavate…“ wikitext text/x-wiki '''Cimicidea''' môže byť: *iný názov taxónu [[polokrídlovce]] (Hemiptera)<ref>Rohdendorf 1977 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Rohdendorf1977.htm]</ref> *starý názov čeľade [[plošticovité]] (Cimicidae)<ref>Fieber 1851 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Fieber1851.htm]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Obenberger | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = Entomologie (I-) | vydanie = | vydavateľ = Přírodovědecké vydavatelství | miesto = | rok = 1958 | počet strán = 624 | url = | isbn = | kapitola = | strany =161 | jazyk = }}</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} the7vwcn6dlgpaz463h17djq56xtszp 0 685054 7417692 2022-07-30T22:14:35Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Cimicida''' môže byť iný názov taxónu: *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) *[[bzdochy]] (Heteroptera) {{rozlišovacia stránka}}“ wikitext text/x-wiki '''Cimicida''' môže byť iný názov taxónu: *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) *[[bzdochy]] (Heteroptera) {{rozlišovacia stránka}} pwkg4o28y1mcgzye6rqmqccu85e7gx9 0 685055 7417693 2022-07-30T22:19:14Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom + doplnenie zdrojov wikitext text/x-wiki {{Infobox Chemická zlúčenina|Názov=Deoxyadenozylový radikál|Obrázok=AdenosylRadRvd.png|Vzorec={{chem|C|10|H|12|N|5|O|3}}|Molárna hmotnosť=250,238 g/mol|Synonymá=5′-Deoxyadenozylový 5'-radikál, 5′-dAdo•}} '''Deoxyadenozylový radikál''' je [[voľný radikál]], ktorý je štruktúrne podobný [[adenozín]]u. Na rozdiel od adenozínu však nemá 5'-hydroxylovú skupinu. Tento radikál sa bežne vyskytuje v prírode ako reaktívny [[intermediát]]. Vzniká v [[radikálový SAM enzým|radikálových SAM enzýmoch]] a niektorých variantoch vitamínu B₁₂.<ref>{{cite journal|year=2018|journal=Annual Review of Biochemistry|title=A Rich Man, Poor Man Story of ''S''-Adenosylmethionine and Cobalamin Revisited|authors=Jennifer Bridwell-Rabb, Tsehai A. J. Grell, Catherine L. Drennan|volume=87|pages=555–84|doi=10.1146/annurev-biochem-062917-012500|pmid=29925255}}</ref> Deoxyadenozylový radikál abstrahuje (štiepi) vodíkové atómy zo [[substrát (biochémia)|substrátov]], čo vedie k prešmykom a iných posttranskripčným modifikáciám nutným pre biosyntézu.<ref>{{cite journal|authors=Broderick, J. B.; Duffus, B. R.; Duschene, K. S.; Shepard, E. M.|title=Radical ''S''-Adenosylmethionine Enzymes|journal=Chemical Reviews|year=2014|volume=114|issue=8|pages=4229–4317|doi=10.1021/cr4004709|pmid=24476342|pmc=4002137}}</ref> Deoxyadenozylový radikál je jedným z radikálov, ktoré vznikajú štiepením [[S-adenozylmetionín|''S''-adenozylmetionínu]] (SAM). Medzi ostatné patria [[metyl]]ový radikál a [[homoalanín]]ový radikál. Deoxyadenozylový radikál sa takisto môže štiepiť z [[adenozylkobalamín]]u. Tento radikál je veľmi reaktívny, podobne ako ostatné radikály, a charakterizovať sa ho podarilo až po skoro 50 rokoch od jeho objavu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Elusive 5′-Deoxyadenosyl Radical: Captured and Characterized by Electron Paramagnetic Resonance and Electron Nuclear Double Resonance Spectroscopies|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jacs.9b05926|periodikum=Journal of the American Chemical Society|dátum=2019-07-31|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=141|číslo=30|strany=12139–12146|issn=0002-7863|doi=10.1021/jacs.9b05926|jazyk=en|meno=Hao|priezvisko=Yang|meno2=Elizabeth C.|priezvisko2=McDaniel|meno3=Stella|priezvisko3=Impano}}</ref> V niektorých enzýmoch, napríklad [[lyzín-2,3-aminomutáza|lyzín-2,3-aminomutáze]], totiž dochádza k obmedzeniu pohybu tohto radikálu tým, že enzýmy udržiavajú tento radikál blízko svojich substrátov pomocou tesných van der Waalsových interakcií, čím minimalizujú alebo úplne predchádzajú bočným reakciám,<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Nature Uses Radical SAM Enzymes so Widely: Electron Nuclear Double Resonance Studies of Lysine 2,3-Aminomutase Show the 5′-dAdo• “Free Radical” Is Never Free|url=https://pubs.acs.org/doi/10.1021/jacs.5b00498|periodikum=Journal of the American Chemical Society|dátum=2015-06-10|dátum prístupu=2022-07-30|ročník=137|číslo=22|strany=7111–7121|issn=0002-7863|doi=10.1021/jacs.5b00498|jazyk=en|meno=Masaki|priezvisko=Horitani|meno2=Amanda S.|priezvisko2=Byer|meno3=Krista A.|priezvisko3=Shisler}}</ref> čo takisto sťažilo jeho charakterizáciu. == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Deoxyadenosyl radical|1053875310}} [[Kategória:Radikály]] [[Kategória:Nukleozidy]] kwd5m0kc0o8z9vk0clmu0yigk1mx29r 0 685056 7417694 2022-07-30T22:20:06Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[S-Adenozylmetionín]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[S-Adenozylmetionín]] 07uegh0biocsx6s6m4qe2i6i909p2jh 0 685057 7417696 2022-07-30T22:22:32Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Panhemiptera''' môže byť iný názov taxónu: *[Condylognatha]] (=[[polokrídlovce]] + [[strapky]]) <ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}}“ wikitext text/x-wiki '''Panhemiptera''' môže byť iný názov taxónu: *[Condylognatha]] (=[[polokrídlovce]] + [[strapky]]) <ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} 3xpfvhseblhiadg80bbfnwx0480s32n 7417697 7417696 2022-07-30T22:22:43Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki '''Panhemiptera''' môže byť iný názov taxónu: *[[Condylognatha]] (=[[polokrídlovce]] + [[strapky]]) <ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} qcjcnueieydgazxyvqup5bihtcd582c 7417701 7417697 2022-07-30T22:28:45Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki '''Panhemiptera''' alebo '''Hemipteria''' môže byť iný názov taxónu: *[[Condylognatha]] (=[[polokrídlovce]] + [[strapky]]) <ref>Crampton 1938 (pre slovo Panhemiptera) [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beiträge zur Entomologie | vydanie = | vydavateľ = Akademie-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 592 | url = https://books.google.sk/books?id=Lg4iAQAAMAAJ&q=%22Hemipteria%22&dq=%22Hemipteria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjSo6HisKH5AhUZX_EDHR1LCWEQ6AF6BAgHEAI| isbn = | kapitola = | strany = 5| jazyk = }} (pre slovo Hemipteria)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fossil Arthropods: Reprints | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 71| jazyk = }} (pre slovo Hemipteria)</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 (pre slovo Panhemiptera) [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref><ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten (pre slovo Hemipteria)</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} gd8zh9qh8wqiunhmef31k4d2irh6af7 7417732 7417701 2022-07-31T02:45:39Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki '''Panhemiptera''' alebo '''Hemipteria''' alebo '''Hemipteroidea''' môže byť iný názov taxónu: *[[Condylognatha]] (=[[polokrídlovce]] + [[strapky]]) <ref>Crampton 1938 (pre slovo Panhemiptera) [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beiträge zur Entomologie | vydanie = | vydavateľ = Akademie-Verlag | miesto = | rok = 1975 | počet strán = 592 | url = https://books.google.sk/books?id=Lg4iAQAAMAAJ&q=%22Hemipteria%22&dq=%22Hemipteria%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjSo6HisKH5AhUZX_EDHR1LCWEQ6AF6BAgHEAI| isbn = | kapitola = | strany = 5| jazyk = }} (pre slovo Hemipteria)</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fossil Arthropods: Reprints | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 650 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 71| jazyk = }} (pre slovo Hemipteria)</ref><ref>Schlee 1969 (pre slovo Hemipteroidea) [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Schlee1969.htm]</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 (pre slovo Panhemiptera) [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref><ref>BACHMEIER, F. et al. Grzimeks Tierleben. Band 2 - Insekten (pre slovo Hemipteria)</ref><ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Arthroidignatha.htm] (pre slovo Hemipteroidea)</ref> '''Hemipteroidea''' môže byť aj: iný názov taxónu [[hemipteroidný hmyz]] (Paraneoptera).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Capinera | meno = John L. | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopedia of Entomology | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 4346 | url = https://books.google.sk/books?id=i9ITMiiohVQC&pg=PA926&dq=hemipteroidea&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjF4oH66KH5AhWEg_0HHSHxAqg4WhDoAXoECAsQAg#v=onepage&q=hemipteroidea&f=false| isbn = 978-1-4020-6242-1 | kapitola = | strany = 926| jazyk = }}</ref> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} 2l02hurwdygki44ijldclj0ejqcvnkf 14 685059 7417709 2022-07-30T22:43:30Z KingisNitro 91359 Vytvorená stránka „{{Catmore|Radikál (chémia)}} [[Kategória:Chemické látky]] [[Kategória:Reaktívne intermediáty]]“ wikitext text/x-wiki {{Catmore|Radikál (chémia)}} [[Kategória:Chemické látky]] [[Kategória:Reaktívne intermediáty]] fap6vux7nsre9o4405ihlyaoy60j8r2 14 685060 7417710 2022-07-30T22:45:14Z KingisNitro 91359 Vytvorená stránka „{{Catmore|Reaktívny intermediát}} [[Kategória:Organická chémia]] [[Kategória:Fyzikálna chémia]]“ wikitext text/x-wiki {{Catmore|Reaktívny intermediát}} [[Kategória:Organická chémia]] [[Kategória:Fyzikálna chémia]] 1x899vcszj6ek23p27nz8xv40iyu1yc 0 685061 7417712 2022-07-30T22:59:26Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Dermaptera''' môže byť: *dnes najčastejšie: iný názov taxónu Dermatoptera<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Dermatoptera.htm]</ref>, po slovensky ucholaky, pozri [[ucholaky]] *staršie: **taxón zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem termitov, pošvatiek, snovačiek a zorapter, po slovensky: rôznokrídle, lat. synonymá: Orthoptera heteroptera, Heteroptera, Orthopter(i)a, Ulonata, Hemiptera, Deratopter…“ wikitext text/x-wiki '''Dermaptera''' môže byť: *dnes najčastejšie: iný názov taxónu Dermatoptera<ref>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Dermatoptera.htm]</ref>, po slovensky ucholaky, pozri [[ucholaky]] *staršie: **taxón zodpovedajúci v dnešných systémoch ortopteroidnému hmyzu (Polyneoptera) okrem termitov, pošvatiek, snovačiek a zorapter, po slovensky: rôznokrídle, lat. synonymá: Orthoptera heteroptera, Heteroptera, Orthopter(i)a, Ulonata, Hemiptera, Deratoptera<ref name=InsDer>[http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/Dermaptera.htm]</ref><ref>Pozri zdroje uvedené k tomuto taxónu v článkoch [[rovnokrídlovce]] a bzdochy (k názvu Heteroptera)</ref>, pozri pod [[ortopteroidný hmyz]] alebo pozri starší systém uvedený v článku [[rovnokrídlovce]] **iný názov taxónu [[bzdochy]] (Heteroptera)<ref name=InsDer/> ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} pz3lm7pxpc3b0xwc6ozssqm61ryh4ad 0 685062 7417714 2022-07-30T23:23:26Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki {{Nezamieňať|Reakčný intermediát}} Ako '''reaktívny intermediát''' sa v [[Chémia|chémii]] označuje zlúčenina alebo molekula, ktorá má vysokú energiu, krátky polčas života a je veľmi reaktívna. Keď vznikne v [[Chemická reakcia|chemickej reakcii]], rýchlo sa premení na stabilnejšiu molekulu. Tieto molekuly je možné izolovať a skladovať iba v výnimočných prípadoch, napríklad pri nízkych teplotách alebo uväznením v matrici. Keď je indikovaná prítomnosť reaktívneho intermediátu, môže pomôcť vysvetliť priebeh chemickej reakcie.<ref>Carey, Francis A.; Sundberg, Richard J.; (1984). Advanced Organic Chemistry Part A Structure and Mechanisms (2nd ed.). New York N.Y.: Plenum Press. {{ISBN|0-306-41198-9}}.</ref><ref>March Jerry; (1992). Advanced Organic Chemistry reactions, mechanisms and structure (4th ed.). New York: John Wiley & Sons {{ISBN|0-471-60180-2}}</ref><ref>{{cite book|last1=Gilchrist|first1=T. L.|title=Carbenes nitrenes and arynes|date=1966|publisher=Springer US|isbn=9780306500268}}</ref><ref>{{cite book|last1=Moss|first1=Robert A.|last2=Platz|first2=Matthew S.|last3=Jones, Jr.|first3=Maitland|title=Reactive intermediate chemistry|date=2004|publisher=Wiley-Interscience|location=Hoboken, N.J.|isbn=9780471721499}}</ref> Väčšina chemických reakcií prebieha vo viac než jednom [[Elementárny krok|elementárnom kroku]] a reaktívne intermediáty sú vysokoenergetické, ale stabilné produkty, ktoré existujú len v medzikrokoch. Sled jednotlivých krokov tvorí [[reakčný mechanizmus]]. Reaktívne intermediáty sa líšia od reaktantu, produktu alebo i [[Reakčný intermediát|reakčného intermediátu]] iba tým, že ich zvyčajne nie je možné izolovať, ale niekedy sú pozorovateľné rýchlymi [[Spektroskopia|spektroskopickými]] metódami. Reaktívny intermediát je stabilný v tom zmysle, že vzniká v [[Elementárna reakcia|elementárnej reakcii]] a je nutná ďalšia elementárna reakcia na jeho ďalšiu premenu. Keď reaktívne intermediátu nie sú pozorovateľné, ich existencia sa musí [[Dôsledok|usudzovať]] pomocou experimentálnych výsledkov. To väčšinou spočíva v zmene reakčných podmienok, (napríklad teploty alebo koncentrácie), aplikáciou techník [[Chemická kinetika|chemickej kinetiky]] či [[Chemická termodynamika|chemickej termodynamiky]] alebo využitím [[Spektroskopia|spektroskopických metód]]. Reaktívne intermediáty založeé na uhlíku môžu byť [[Radikál (chémia)|radikály]], [[Karbén|karbény]], [[Karbokatión|karbokatióny]], [[Karbanión|karbanióny]], [[Arín|aríny]] a [[Karbín|karbíny]]. == Spoločné vlastnosti == Reaktívne intermediáty majú niekoľko spoločných vlastností: * nízka [[koncentrácia]] v porovnaní s reaktantom alebo produktom * reaktívne intermediáty zvyčajne nespĺňajú [[oktetové pravidlo]], čo vysvetľuje ich vysokú reaktivitu (s výnimkou karbaniónov) * často vznikajú pri chemickom rozklade zlúčenín * ich existenciu je často možné dokázať pomocou spektroskopie * je nutné uvážiť [[klietkový efekt]] * často dochádza k stabilizácii pomocou [[Konjugovaný systém|konjugácie]] alebo [[Rezonancia (chémia)|rezonancie]] * často je náročné ich rozlíšiť od [[Tranzitný stav|tranzitného stavu]] * dôkaz existencie často vyžaduje uväznenie v matrici == Uhlíkové reaktívne intermediáty == <gallery perrow="5"> Súbor:Radical metilo--methyl radical.svg|alt=Radical|Radikál (nespárovaný elektrón) Súbor:Carbene.svg|alt=Carbene|Karbén (voľný elektrónový pár na uhlíku) Súbor:Methyl cation.svg|alt=Carbocation|Karbokatión (kladný náboj) Súbor:碳负离子.svg|alt=Carbanion|Karbanión (záporný náboj) Súbor:Carbyne quartet.svg|alt=Carbyne|Karbín Súbor:1,2-Didehydrobenzol.svg|alt=Benzyne (an aryne)|Benzín (typ arínu) </gallery> == Iné reaktívne intermediáty == * [[Karbenoid]] * [[Ión-neutrálny komplex]] * [[Ketoanión|Ketoanióny]] * [[Nitrén|Nitrény]] * [[Oxokarbénium|Oxokarbéniové ióny]] * [[Fosfinidén|Fosfinidény]] * [[Fosforylnitrid|Fosforylnitridy]] * [[Tetrahedrálny intermediát|Tetrahedrálne intermediáty]] v [[Karbonylová skupina|karbonylových]] adičných reakciách == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Aktivovaný komplex]] * [[Tranzitný stav]] == Zdroj == {{Portál|Chémia}} {{Preklad|en|Reactive intermediate|1094402272}} [[Kategória:Reaktívne intermediáty]] [[Kategória:Reakčné mechanizmy]] owtj1hqf3ltfv4e1p10jow0lqkwt4d2 1 685063 7417717 2022-07-31T00:38:00Z Lalina 22926 /* Hlasovanie? */ nová sekcia wikitext text/x-wiki == Hlasovanie? == Sorry, ale toto je taký encyklopedický nezmysel, že škoda času na tvorbu hlasovania a hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:38, 31. júl 2022 (UTC) 30kpmid7aimq2n07imiztebqrs3ke34 7417744 7417717 2022-07-31T04:25:52Z V&ltz 199444 /* Hlasovanie? */ odpoveď wikitext text/x-wiki == Hlasovanie? == Sorry, ale toto je taký encyklopedický nezmysel, že škoda času na tvorbu hlasovania a hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:38, 31. júl 2022 (UTC) :Je to síce nedorobené, ale súčasťou širšieho "problému". Keď si človek rozklikne [[:Kategória:Zoznamy šéfdirigentov významných svetových orchestrov|<u>túto kategóriu</u>]], tak tam nájde viacero takýchto a podobných zoznamov. Na prvý pohľad možno v súčasnom stave neplnia veľkú funkciu a poväčšine sú tie odkazy červené, ale zasa je tam náznak systematickej prípravy a keby sa nejaká hudobne zdatná osoba toho chytila, tak vlastne vie, čo dopĺňať a môže si "odfajkávať". Pričom po zmazaní by taký človek ani nevedel, kým a kde začať. Neviem, čo konkrétne získame tým, že by sa to zmazalo (miesto na iné stránky? prestíž?), ale možno by sa tento neutešený červený stav dal riešiť aspoň nejakým hromadným obsahovo útlejším prekladom cudzojazyčných wikistránok, kde chýbajú. [[Redaktor:V&#38;ltz|V&#38;ltz]] ([[Diskusia s redaktorom:V&#38;ltz|diskusia]]) 04:25, 31. júl 2022 (UTC) qlp8n8biwd1qfpbqwnjnoy2qmqaguqe 0 685064 7417733 2022-07-31T02:46:18Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Presmerovanie na [[Panhemiptera]] wikitext text/x-wiki #redirect[[Panhemiptera]] 194r92qovfm1sglhp98m8phih1qlsxu 0 685065 7417736 2022-07-31T03:19:59Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Hemipterodea''' môže byť iný názov taxónu: *[[Paraneoptera]] (po slovensky: [[hemipteroidný hmyz]]) <ref>PARKER, S. P. (ed.). Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 2. McGraw-Hill, New York. S. 393 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hickman | meno = Cleveland P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = Pearson Deutschland GmbH | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 1347 | url = https://bo…“ wikitext text/x-wiki '''Hemipterodea''' môže byť iný názov taxónu: *[[Paraneoptera]] (po slovensky: [[hemipteroidný hmyz]]) <ref>PARKER, S. P. (ed.). Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 2. McGraw-Hill, New York. S. 393 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hickman | meno = Cleveland P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = Pearson Deutschland GmbH | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 1347 | url = https://books.google.sk/books?id=xVAoo2Nt5oUC&pg=PA658&dq=Hemipterodea&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjKvamw76H5AhXfXvEDHenMDg4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Hemipterodea&f=false| isbn = 978-3-8273-7265-9 | kapitola = | strany =658 | jazyk = }}</ref><ref>Grant Museum of Zoology Entomology Collection[https://www.ucl.ac.uk/culture/sites/culture/files/species-list.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html#Hemiptera | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Hansson, H.G. (Comp.), 1998. NEAT (North East Atlantic Taxa): South Scandinavian marine & maritime Chelicerata & Uniramia. Check-List. Internet pdf Ed., Aug. 1998. [https://www.gu.se/sites/default/files/2020-10/NEAT%2AChelicerata%26Uniramia.pdf].</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hickman | meno = Cleveland P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Integrated Principles of Zoology | vydanie = | vydavateľ = McGraw-Hill | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 910 | url = | isbn = 978-0-07-128797-5 | kapitola = | strany = 442| jazyk = }}</ref> *zriedkavo (nesprávne?): [[Exopterygota]] (po slovensky: [[hemimetabolný hmyz]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exopterygota (Hemipterodea) (class Insecta, subclass Pterygota) | url = https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780198845089.001.0001/acref-9780198845089-e-3169 | vydavateľ = oxfordreference.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Pozri aj== *[[Hemipteroidea]] ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} omxew8hzj071znluk5dowgxw7fgbpos 7417737 7417736 2022-07-31T03:20:09Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 wikitext text/x-wiki '''Hemipterodea''' môže byť iný názov taxónu: *[[Paraneoptera]] (po slovensky: [[hemipteroidný hmyz]]) <ref>PARKER, S. P. (ed.). Synopsis and Classification of Living Organisms, vol. 2. McGraw-Hill, New York. S. 393 a nasl.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hickman | meno = Cleveland P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoologie | vydanie = | vydavateľ = Pearson Deutschland GmbH | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 1347 | url = https://books.google.sk/books?id=xVAoo2Nt5oUC&pg=PA658&dq=Hemipterodea&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjKvamw76H5AhXfXvEDHenMDg4Q6AF6BAgHEAI#v=onepage&q=Hemipterodea&f=false| isbn = 978-3-8273-7265-9 | kapitola = | strany =658 | jazyk = }}</ref><ref>Grant Museum of Zoology Entomology Collection[https://www.ucl.ac.uk/culture/sites/culture/files/species-list.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/protostoma/arthropoda/insecta/neoptera_1.html#Hemiptera | vydavateľ = mv.helsinki.fi | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Hansson, H.G. (Comp.), 1998. NEAT (North East Atlantic Taxa): South Scandinavian marine & maritime Chelicerata & Uniramia. Check-List. Internet pdf Ed., Aug. 1998. [https://www.gu.se/sites/default/files/2020-10/NEAT%2AChelicerata%26Uniramia.pdf].</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hickman | meno = Cleveland P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Integrated Principles of Zoology | vydanie = | vydavateľ = McGraw-Hill | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 910 | url = | isbn = 978-0-07-128797-5 | kapitola = | strany = 442| jazyk = }}</ref> *zriedkavo (nesprávne?): [[Exopterygota]] (po slovensky: [[hemimetabolný hmyz]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exopterygota (Hemipterodea) (class Insecta, subclass Pterygota) | url = https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780198845089.001.0001/acref-9780198845089-e-3169 | vydavateľ = oxfordreference.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==Pozri aj== *[[Hemipteroidea]] ==Zdroje== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} p6rn30aa0n8ddxeo0m78q77wnxvyfmm 0 685066 7417739 2022-07-31T03:38:08Z 2A02:AB04:3140:7400:5D18:8329:3B1A:2118 Vytvorená stránka „'''Hemipteradelphia''' môže byť iný názov taxónu: *[[hemipteroidný hmyz]] (Paraneoptera)<ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref> ==Zdroj== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}}“ wikitext text/x-wiki '''Hemipteradelphia''' môže byť iný názov taxónu: *[[hemipteroidný hmyz]] (Paraneoptera)<ref>Crampton 1938 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1938.htm]</ref> *[[polokrídlovce]] (Hemiptera) <ref>Crampton 1924 [http://www.insecta.bio.spbu.ru/z/nom/~Crampton1924.htm]</ref> ==Zdroj== {{referencie}} {{rozlišovacia stránka}} 5sggnawqrli4zurn75wh312wcis88n6 0 685067 7417767 2022-07-31T08:18:07Z Bojars 6357 J+edno si želám wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Peter Cmorik]] | Názov = Jedno si želám | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[poprock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = 50:36 | Dátum vydania = [[26. október]] [[2009]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Ariola]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Žijem ako viem]]<br />(2007) | Tento album = Jedno si želám<br />(2009) | Nasledujúci album = [[...o tebe]]<br />(2013) | Allmusic = | Misc = }} '''''Jedno si želám''''' je názov tretieho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. Tento album 26. októbra [[2009]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Ariola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik Band – Jedno Si Želám...|url=https://www.discogs.com/release/3115692-Peter-Cmorik-Band-Jedno-Si-%C5%BDel%C3%A1m|dátum prístupu=2022-07-31|jazyk=en}}</ref> Tretí album Petra Cmorika oficiálne vyšiel pod hlavičkou „Peter Cmorik Band“. Napriek tejto zmene v zložení tejto skupiny výrazné zmeny nie sú. Aj tento [[poprock]]ový album nahrával osvedčený tím: [[Juraj Kupec]], [[Martin Gašpar]], [[Juraj Tatár]] a [[Marcel Buntaj]]. Okrem stálych mien sú medzi autormi skladieb na albume [[Vašo Patejdl]] a textár [[Kamil Pateraj]]. Z ich spolupráce vznikla nahrávka „Voľnosť mi nevezmú“. == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Jedno si želám'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Jedno si želám | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:52 | titul2 = Mám ťa rád | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:11 | titul3 = Vyrástli sme z lásky | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:58 | titul4 = Láska do ruky | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 4:13 | titul5 = Vymyslel som krajinu | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:29 | titul6 = Poslal som ti odkaz | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:34 | titul7 = Voľnosť mi nevezmú | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 4:18 | titul8 = Nevrav mi | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 3:43 | titul9 = Keď spíš | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 4:18 | titul10 = Veci ktoré boli | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:49 | titul11 = Tvár človeka | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:41 | titul12 = Slabý príbeh | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 6:29 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Peter Cmorik}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2007]] [[Kategória:Albumy Petra Cmorika]] gpivd6ax935u0ump2u31dtxlf9h5mrv 7417768 7417767 2022-07-31T08:20:08Z Bojars 6357 referencie a opravy wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Peter Cmorik]] | Názov = Jedno si želám | Typ = [[štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = <!-- defaultne je to 200px --> | Žáner = [[rock]], [[poprock]], [[Pop music|pop]] | Dĺžka = 50:36 | Dátum vydania = [[26. október]] [[2009]] | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Ariola]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #B0C4DE | Predchádzajúci album = [[Žijem ako viem]]<br />(2007) | Tento album = Jedno si želám<br />(2009) | Nasledujúci album = [[...o tebe]]<br />(2013) | Allmusic = | Misc = }} '''''Jedno si želám''''' je názov tretieho [[Štúdiový album|štúdiového albumu]] [[Peter Cmorik|Petra Cmorika]]. Tento album 26. októbra [[2009]] vydalo [[hudobné vydavateľstvo]] [[Ariola]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik Band – Jedno Si Želám...|url=https://www.discogs.com/release/3115692-Peter-Cmorik-Band-Jedno-Si-%C5%BDel%C3%A1m|dátum prístupu=2022-07-31|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Album Jedno Si Zelam od interpreta Peter Cmorik Band|url=https://music.apple.com/sk/album/jedno-si-zelam/334433250?l=sk|dátum vydania=2009-10-09|dátum prístupu=2022-07-31|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jedno si zelam ...|url=https://open.spotify.com/album/3aCMLNhWPBmCN3wMEP18AM|dátum vydania=2009-10-09|dátum prístupu=2022-07-31|jazyk=sk}}</ref> Tretí album Petra Cmorika oficiálne vyšiel pod hlavičkou „Peter Cmorik Band“. Napriek tejto zmene v zložení tejto skupiny výrazné zmeny nie sú. Aj tento [[poprock]]ový album nahrával osvedčený tím: [[Juraj Kupec]], [[Martin Gašpar]], [[Juraj Tatár]] a [[Marcel Buntaj]]. Okrem stálych mien sú medzi autormi skladieb na albume [[Vašo Patejdl]] a textár [[Kamil Peteraj]]. Z ich spolupráce vznikla nahrávka „Voľnosť mi nevezmú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Cmorik Band: Jedno si želám... - muzikus.cz|url=http://www.muzikus.cz/recenze/Peter-Cmorik-Band-Jedno-si-zelam~19~brezen~2010/|vydavateľ=www.muzikus.cz|dátum prístupu=2022-07-31}}</ref> == Zoznam skladieb == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''Jedno si želám'' | celková_dĺžka = | autorstvo = nie | titul1 = Jedno si želám | poznámka1 = | skladateľ1 = | dĺžka1 = 3:52 | titul2 = Mám ťa rád | poznámka2 = | skladateľ2 = | dĺžka2 = 4:11 | titul3 = Vyrástli sme z lásky | poznámka3 = | skladateľ3 = | dĺžka3 = 3:58 | titul4 = Láska do ruky | poznámka4 = | skladateľ4 = | dĺžka4 = 4:13 | titul5 = Vymyslel som krajinu | poznámka5 = | skladateľ5 = | dĺžka5 = 3:29 | titul6 = Poslal som ti odkaz | poznámka6 = | skladateľ6 = | dĺžka6 = 3:34 | titul7 = Voľnosť mi nevezmú | poznámka7 = | skladateľ7 = | dĺžka7 = 4:18 | titul8 = Nevrav mi | poznámka8 = | skladateľ8 = | dĺžka8 = 3:43 | titul9 = Keď spíš | poznámka9 = | skladateľ9 = | dĺžka9 = 4:18 | titul10 = Veci ktoré boli | poznámka10 = | skladateľ10 = | dĺžka10 = 3:49 | titul11 = Tvár človeka | poznámka11 = | skladateľ11 = | dĺžka11 = 4:41 | titul12 = Slabý príbeh | poznámka12 = | skladateľ12 = | dĺžka12 = 6:29 }} == Referencie == {{Referencie}} {{Peter Cmorik}} [[Kategória:Hudobné albumy z 2007]] [[Kategória:Albumy Petra Cmorika]] detbfydwb06gmra0rqbg0adyoi3xxoj 3 685068 7417781 2022-07-31T10:08:16Z DurMar12 181423 upozornenie wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 10:08, 31. júl 2022 (UTC) d83cfzpe4w5vlj8n536o5i0aayo5g8t 0 685069 7417787 2022-07-31T10:21:17Z 95.103.182.202 Vytvorená stránka „{{Infobox Televízny seriál | sk = Hawkeye | en = Hawkeye | logo = Hawkeye poster (cropped).jpg | žáner = Akčný<br>Dobrodružný<br>Dráma | námet = Jonathan Igla | scenár = Jonathan Igla<br>Don Heck<br>Tanner Bean<br>Katrina Mathewson | réžia = [[Rhys Thomas]] | obsadenie = | hudba = Christophe Beck | krajina = {{minivlajka|Spojené š…“ wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Hawkeye | en = Hawkeye | logo = Hawkeye poster (cropped).jpg | žáner = Akčný<br>Dobrodružný<br>Dráma | námet = Jonathan Igla | scenár = Jonathan Igla<br>Don Heck<br>Tanner Bean<br>Katrina Mathewson | réžia = [[Rhys Thomas]] | obsadenie = | hudba = Christophe Beck | krajina = {{minivlajka|Spojené štáty|w}} | jazyk = [[Angličtina]] | počet sérií = 1 | počet častí = 6 | výkonný producent = Kevin Feige<br>Jonathan Igla<br>Trinh Tranová | producent = Kevin Feige | kamera = Eric Steelberg<br>James Whitaker | strih = | dĺžka = 39–61 minút | spoločnosť = [[Marvel Studios]] | distribútor = Disney Media Distribution | rok orig = 24. november 2021<br> – 22. december 2021 | tv orig = Disney+ | rok sk = | tv sk = | formát obrazu = | webstránky = }} '''Hawkeye''' je [[spojené štáty americké|americký]] televízny seriál, natočený na motívy komiksov od vydavateľstva [[Marvel Comics]]. Autorom seriálu, ktorý je súčasťou fiktívneho sveta [[Marvel Cinematic Universe]], je [[Jonathan Igla]]. Režisérom seriálu je [[Rhys Thomas]]. Objednávku seriálu oznámily spoločnosti [[The Walt Disney Company]] a [[Marvel Studios]] v júli [[2019]]. Natáčanie seriálu sa začalo v novembri [[2020]]. Seriál bol uvedený na streamovacej platforme Disney+, s premiérou úvodných dvoch epizód 24. novembra [[2021]]. == Obsadenie == * [[Jeremy Renner]] ako Clint Barton / Hawkeye * [[Hailee Steinfeld]]ová ako Kate Bishop / Hawkeye * [[Florence Pugh]] ako Yelena Belova / Black Widow * [[Vera Farmiga]] ako Eleanor Bishop * [[Tony Dalton]] ako Jack Duquesne * [[Alaqua Cox]]ová ako Maya Lopez / Echo * [[Fra Fee]] ako Kazimierz "Kazi" Kazimierczak * [[Linda Cardellini]] ako Laura Barton * [[Vincent D'Onofrio]] ako Wilson Fisk / Kingpin * [[Zahn McClarnon]] ako William Lopez * [[Brian d'Arcy James]] ako Derek Bishop * [[Simon Callow]] ako Armando Duquesne III. V ďalších úlohach sa objavili: [[Aleks Paunovic]] ako Ivan Banionis, [[Piotr Adamczyk]] ako Tomas Delgado, [[Carlos Navarro]] ako Enrique a [[Zlatý retríver]] - Jolt si zahral Luckyho the Pizza Dog. == Epizódy == {|class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background:#C4A574; color:#000000; width:4%;"|№ ! style="background:#C4A574; color:#000000; width:4%;"|# ! style="background:#C4A574; color:#000000; width:23%;"|Názov ! style="background:#C4A574; color:#000000; width:18%;"|Réžia ! style="background:#C4A574; color:#000000; width:34%;"|Scenár ! style="background:#C4A574; color:#000000; width:17%;"|Premiéra {{Časť (TV seriál) |ep = 1 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Never Meet Your Heroes |réžia = Rhys Thomas |scenár = Jonathan Igla |pôvodné uvedenie = 24. november 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Hide and Seek |réžia = Rhys Thomas |scenár = Elisa Climentová |pôvodné uvedenie = 24. november 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Echoes |réžia = Rhys Thomas |scenár = Katie Mathewson a Tanner Bean |pôvodné uvedenie = 1. december 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Partners, Am I Right? |réžia = Bert & Bertie |scenár = Heather Quinn a Erin Cancino |pôvodné uvedenie = 8. december 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Ronin |réžia = Bert & Bertie |scenár = Jenna Noel Frazier |pôvodné uvedenie = 15. december 2021 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = So This Is Christmas? |réžia = Rhys Thomas |scenár = Jonathan Igla a Elisa Climent |pôvodné uvedenie = 22. december 2021 }} |} == Externé odkazy == * https://www.csfd.sk/film/742482-hawkeye/prehlad/ * https://m.imdb.com/title/tt10160804/ * https://www.marvel.com/tv-shows/hawkeye/1 * https://marvelcinematicuniverse.fandom.com/wiki/Hawkeye == Zdroj == {{Preklad|cs|Hawkeye (seriál, 2021)}} 7505dvtrg4571hyl2f81n6fr4vogv3l 0 685070 7417791 2022-07-31T10:36:18Z Starček 199741 Pridaný článok Záhorský kanál. 2022-07-31. ~~~~ wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Záhorský kanál | other_name = | category = vodný kanál <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Košický kraj]] | region_type = kraj | district = [[Sobrance (okres)|Sobrance]] | commune = | municipality = [[Záhor]] | municipality1 = [[Bežovce]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Záhor]] | source_type = začiatok | source_location = ''Patrovka'' | source_elevation = 107 | source_lat_d = 48.6207 | source_long_d = 22.1958 | mouth = [[Veľké Revištia-Bežovce]] | mouth_location = [[Záhor]], [[Bežovce]] | mouth_elevation = 106 | mouth_lat_d = 48.6340 | mouth_long_d =22.1796 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1.7 <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Košický kraj <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-30-06-829 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Záhorský kanál'''<ref>Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/kanal_2020.pdf] [cit. 2022-07-28.</ref> je [[vodný kanál|kanál]] v [[Dolný Zemplín|Dolnom Zemplíne]] na území obcí [[Záhor]] a [[Bežovce]] v okrese [[Sobrance (okres)|Sobrance]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Východoslovenská rovina]]. Ústi do vodného toku [[Veľké Revištia-Bežovce]]. Má dĺžku {{km|1,7}}. Rád toku VIII. ==Začiatok== Začína sa v {{mnm|107}} na sútoku dvoch zdrojníc (krátkej zdrojnice z juhu a netradične dlhej zdrojnice z východu) na území obce [[Záhor]] v katastrálnom území ''Záhor'' v okrese [[Sobrance (okres)|Sobrance]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]], na hranici medzi [[intravilán]]om obce a [[extravilán]]om obce, pri juhozápadnom okraji [[intravilán]]u a pri západnom okraji poľa ''Patrovka''<ref>Geografické názvy okresu Michalovce A 34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 63, 75. ISBN 80-85672-07-3</ref>. ==Opis toku== Od začiatku tečie severozápadným smerom v kanalizovanej priamke poľnohospodárskym [[extravilán]]om obce [[Záhor]], vteká do [[intravilán]]u obce a po krátkom úseku vyteká z [[intravilán]]u severným smerom do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, mení smer na severozápad, pravým brehom obmýva agrofarmu živočíšnej výroby vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva v Choňkovciach, priteká k obecnej hranici so susednou obcou [[Bežovce]], ostatných 100 m svojho priebehu tvorí hranicu medzi obcou [[Záhor]] a obcou [[Bežovce]], v poľnohospodárskom [[extravilán]]e v {{mnm|106}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do kanála [[Veľké Revištia-Bežovce]] ako jeho ľavostranný prítok. Kanál [[Veľké Revištia-Bežovce]] ďalej ústi do vodného toku [[Uh]]. ''Záhorský kanál'' patrí do okresu [[Sobrance (okres)|Sobrance]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Východoslovenská rovina]] v geomorfologickom podcelku [[Kapušianske pláňavy]].<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2022-07-22]</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref> Nemá dôležitejšie prítoky.<ref>Priebeh Záhorského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/4580?pos=48.627363,22.187735,16] [cit. 2022-07-28]</ref> == Pôvod názvu == Názov vodného toku ''Záhorský kanál'' má pôvod v názve obce [[Záhor]], na území ktorej sa začína a územím ktorej preteká<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997) | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 600 | strany = 340 | isbn = 80-224-0530-2 }}</ref>. Z toponyma ''Záhor'' rozšírením o formant ''-ský'' a kombináciou so [[všeobecné meno|všeobecným podstatným menom]] [[kanál]] s významom ''umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi'' bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]]) ''Záhorský kanál'' ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej [[toponymia|toponymii]], najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1990<ref>Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 37, 79. ISBN 80-85164-17-5</ref>. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum ''Záhorský kanál'' je jedinečným hydronymom (júl 2022), ale existujú štyri prirodzené vodné toky s názvom [[Záhorský potok]]. == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Uhu na Slovensku}} {{Vodné toky v povodí kanála Veľké Revištia-Bežovce}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Sobrance]] [[Kategória:Umelé vodné toky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Východoslovenskej rovine]] 25ckuqz54licqi0kfd1cp4xo1x2mh1e 0 685071 7417795 2022-07-31T10:39:52Z Sokol Kat 119568 nová stránka wikitext text/x-wiki {{Infobox Zbraň | Názov = RT-2PM Topol | Obrázok = [[Súbor:Moscow Parad 2008 Ballist.jpg|290px]] | Popis = Topol na vojenskej prehliadke v Moskve v roku 2008 | Typ = medzikontinentálna balistická raketa | Pôvod = {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]] <!-- Typ zbrane --> | Strelná = áno | Palná = | Delostrelectvo = áno | Výbušná = | Rezná = <!-- História služby --> | Služba = [[1988]] - súčasnosť | Používaná = | Vojny = <!-- História výroby --> | Konštruktér = [[Moskovskij institut teplotechniky]] | Dátum návrhu = | Výrobca = [[Votkinskij zavod]] | Dátum výroby = | Počet = | Varianty = <!-- Základné údaje --> | Hmotnosť = 45,1 t | Dĺžka = | Dĺžka častí = | Šírka = {{m|1.8}} | Výška = {{m|21,5}} <!-- Palné atď --> | Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]] | Kaliber = | Rýchlosť strely = | Kadencia = | Dostrel = | Maximálny dostrel = 11 000 km | Zásobník = <!-- Delostrelectvo --> | Ráz = | Doprava = | Uhol náklonu = | Zameriavanie = <!-- Výbušné--> | Priemer = | Náplň = | Hmotnosť náplne = | Detonácia = | Sila explózie = }} '''RT-2PM Topol''' ({{V jazyku|rus|РТ-2ПМ Тополь}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-25 Sickle'''“) je medzikontinentálna balistická raketa, vyvinutá v 80. rokoch 20. storočia v bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. == Vznik a vývoj == Vývoj nového strategického raketového systému sa oficiálne začal 19. júla 1977. Vývojové práce RT-2PM Topol prebiehali v Moskovskom inštitúte tepelného inžinierstva pod vedením hlavného konštruktéra A. D. Nadiradze. Letové testy sa začali 8. februára 1983. Prvé tri skúšobné odpálenia sa uskutočnili zo špeciálne upraveného sila, ktoré bolo pôvodne určené na odpaľovanie rakety [[RT-2|RT-2P]]. 10. augusta 1983 sa uskutočnil štvrtý štart rakety Topol, tentokrát už zo samohybného odpaľovacieho zariadenia 15U128.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = С "Тополями" все было непросто | url = https://nvo.ng.ru/armament/2015-10-02/12_topol.html | vydavateľ = nvo.ng.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Testy rakety prebiehali až do 23. decembra 1987 a v rámci nich sa celkovo uskutočnilo 16 odpálení rakiet. Raketa bola oficiálne zavedená do služby 1. decembra 1988. Predpokladá sa, že výroba RT-2PM Topol sa zastavila v roku 1994, pričom bolo vyrobených celkovo 450 rakiet. == Konštrukcia == RT-2PM Topol je mobilný raketový systém postavený na sedemnápravovom podvozku MAZ-7912 (neskoršie modifikácie vychádzajú z MAZ-7917, ktoré sa líšili dĺžkou približne o 1 m a upravenými kabínami posádky). Balistická rakety systému Topol je trojstupňová s pohonom na tuhé palivo. Je dlhá {{m|21,5}}, široká {{m|1.8}} a jej štartovacia hmotnosť je asi 45 ton.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strategic Missile Forces | url = https://eng.mil.ru/en/structure/forces/strategic_rocket/more.htm?id=10332761@morfMilitaryModel | vydavateľ = eng.mil.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> Má dolet 11 000 km a je vybavená jadrovou bojovou hlavicou so silou 800 kt. Využíva inerciálny navigačný systém, ktorý poskytuje presnosť s kruhovou odchýlkou 900 m. == Používatelia == {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]''' * [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] - k marcu 2020 bolo v prevádzke 36 mobilných systémov RT-2PM Topol. V rámci ruského programu modernizácie jadrových zbraní je RT-2PM Topol postupne vyraďovaný a nahrádzaný systémom [[RT-2PM2 Topol-M|Topol-M]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RT-2PM Topol (SS-25) | url = https://missilethreat.csis.org/missile/ss-25/ | vydavateľ = missilethreat.csis.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} fjdekwjgx5jou5ss3col2z7cofodvbw 3 685072 7417804 2022-07-31T10:47:40Z DurMar12 181423 upozornenie wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 10:47, 31. júl 2022 (UTC) 6lt58ktnhwf4ctxbo7tbs0fmgieuvuf 14 685073 7417811 2022-07-31T11:09:47Z KingisNitro 91359 Presmerovanie na [[Kategória:Látková premena]] wikitext text/x-wiki #presmeruj [[:Kategória:Látková premena]] 6af2gsphkgqtsx126h9k4yl9pwk1nsf 0 685074 7417812 2022-07-31T11:11:07Z 85.216.193.70 vytvorenie wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Shu Qi | fotka = Shu Qi Cannes 2015 6.jpg | komentár = | celé meno = 林立慧 | dátum narodenia = {{dnv|1976|4|16}} | miesto narodenia = [[Xindian]], [[Taiwan]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | manžel = Stephen Fung {{small|(od 2016)}} | priateľ = Leon Lai {{small|(1997 - 2004)}} | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Shu Qi''' (* [[16. apríl]] [[1976]], [[Xindian]], [[Taiwan]]) je taiwanská [[Herec|herečka]] a modelka. V roku [[2014]] bola jednou z najlepšie platených herečiek v Číne. Detstvo a mladosť Shu Qi sa narodila v meste Xindian v Taiwane. Ako sedemnásť ročná odcestovala do Hon Kongu, aby začala filmovú kariéru. Kariéra V roku [[1996]] si zahrala v erotickom filme ''Viva Erotica'', kde za svoj herecký výkon získala ocenenie [[Hong Kong Film Awards]]. V roku [[1999]] sa objavila po boku Jackieho Chana, v čínskom filme ''Inštinkt lovca'' a o rok neskôr, si zahrala vo filme ''The Island Tales''. V roku [[2002]] sa dostala do hollywoodskej produkcie a zahrala si po boku herca Jasona Stathama, vo filme ''Kuriér''. V rovnakom roku hrala aj vo filme ''Smrtiaci anjeli'', kde hrala po boku herečky [[Vicki Zhao]]. Za svoj herecký výkon v historickom filme ''The Foliage'', z roku [[2004]], získala herecké ocenenie šanghajských kritikov. V roku [[2008]] bola členkou poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne a o rok neskôr, sedela v porote Filmového festivalu v Cannes. V roku [[2015]] hrala v čínskom romantickom filme ''Najlepšie na koniec''. Súkromný život V roku [[2016]] sa vydala za hongkonského herca a režiséra Stephena Funga. Obaja sa stretli na nakrúcaní romantickej drámy ''Bishonen'' v roku [[1997]] a chodili spolu štyri roky.[30][31] == Zdroj == {{Preklad|en|Shu Qi|1101006662}} {{DEFAULTSORT:Qi, Shu}} 558ryct6icjiver1p3kdw88r9ieg3zu 7417813 7417812 2022-07-31T11:12:09Z 85.216.193.70 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Shu Qi | fotka = Shu Qi Cannes 2015 6.jpg | komentár = | celé meno = 林立慧 | dátum narodenia = {{dnv|1976|4|16}} | miesto narodenia = [[Xindian]], [[Taiwan]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | manžel = Stephen Fung {{small|(od 2016)}} | priateľ = Leon Lai {{small|(1997 - 2004)}} | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Shu Qi''' (* [[16. apríl]] [[1976]], [[Xindian]], [[Taiwan]]) je taiwanská [[Herec|herečka]] a modelka. V roku [[2014]] bola jednou z najlepšie platených herečiek v Číne. == Detstvo a mladosť == Shu Qi sa narodila v meste Xindian v Taiwane. Ako sedemnásť ročná odcestovala do Hon Kongu, aby začala filmovú kariéru. == Kariéra == V roku [[1996]] si zahrala v erotickom filme ''Viva Erotica'', kde za svoj herecký výkon získala ocenenie [[Hong Kong Film Awards]]. V roku [[1999]] sa objavila po boku [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], v čínskom filme ''Inštinkt lovca'' a o rok neskôr, si zahrala vo filme ''The Island Tales''. V roku [[2002]] sa dostala do hollywoodskej produkcie a zahrala si po boku herca [[Jason Statham|Jasona Stathama]], vo filme ''Kuriér''. V rovnakom roku hrala aj vo filme ''Smrtiaci anjeli'', kde hrala po boku herečky [[Vicki Zhao]]. Za svoj herecký výkon v historickom filme ''The Foliage'', z roku [[2004]], získala herecké ocenenie šanghajských kritikov. V roku [[2008]] bola členkou poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne a o rok neskôr, sedela v porote Filmového festivalu v Cannes. V roku [[2015]] hrala v čínskom romantickom filme ''Najlepšie na koniec''. == Súkromný život == V roku [[2016]] sa vydala za hongkonského herca a režiséra Stephena Funga. Obaja sa stretli na nakrúcaní romantickej drámy ''Bishonen'' v roku [[1997]] a chodili spolu štyri roky. == Zdroj == {{Preklad|en|Shu Qi|1101006662}} {{DEFAULTSORT:Qi, Shu}} oxskssgd0wg33953c5g5unqny2lsw9t 7417814 7417813 2022-07-31T11:14:16Z 85.216.193.70 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Shu Qi | fotka = Shu Qi Cannes 2015 6.jpg | komentár = | celé meno = 林立慧 | dátum narodenia = {{dnv|1976|4|16}} | miesto narodenia = [[Xindian]], [[Taiwan]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | manžel = Stephen Fung {{small|(od 2016)}} | priateľ = Leon Lai {{small|(1997 - 2004)}} | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Shu Qi''' (* [[16. apríl]] [[1976]], [[Xindian]], [[Taiwan]]) je taiwanská [[Herec|herečka]] a modelka. V roku [[2014]] bola jednou z najlepšie platených herečiek v Číne. == Detstvo a mladosť == Shu Qi sa narodila v meste Xindian v [[Taiwan|Taiwane]]. Ako sedemnásť ročná odcestovala do [[Hongkong|HongKongu]], aby začala filmovú kariéru. == Kariéra == V roku [[1996]] si zahrala v erotickom filme ''Viva Erotica'', kde za svoj herecký výkon získala ocenenie [[Hong Kong Film Awards]]. V roku [[1999]] sa objavila po boku [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], v čínskom filme ''Inštinkt lovca'' a o rok neskôr, si zahrala vo filme ''The Island Tales''. V roku [[2002]] sa dostala do hollywoodskej produkcie a zahrala si po boku herca [[Jason Statham|Jasona Stathama]], vo filme ''Kuriér''. V rovnakom roku hrala aj vo filme ''Smrtiaci anjeli'', kde hrala po boku herečky [[Vicki Zhao]]. Za svoj herecký výkon v historickom filme ''The Foliage'', z roku [[2004]], získala herecké ocenenie šanghajských kritikov. V roku [[2008]] bola členkou poroty na [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne]] a o rok neskôr, sedela v porote [[Festival de Cannes|Filmového festivalu v Cannes]]. V roku [[2015]] hrala v čínskom romantickom filme ''Najlepšie na koniec''. == Súkromný život == V roku [[2016]] sa vydala za hongkonského herca a režiséra Stephena Funga. Obaja sa stretli na nakrúcaní romantickej drámy ''Bishonen'' v roku [[1997]] a chodili spolu štyri roky. == Zdroj == {{Preklad|en|Shu Qi|1101006662}} {{DEFAULTSORT:Qi, Shu}} 9yg4hjguf4qosnipc5cs75ht1hp53mw 7417815 7417814 2022-07-31T11:16:54Z Michal62606 117643 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Shu Qi | fotka = Shu Qi Cannes 2015 6.jpg | komentár = | celé meno = 林立慧 | dátum narodenia = {{dnv|1976|4|16}} | miesto narodenia = [[Xindian]], [[Taiwan]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka, modelka | roky pôsobenia = 1996 – súčasnosť | manžel = Stephen Fung {{small|(od 2016)}} | priateľ = Leon Lai {{small|(1997 - 2004)}} | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Shu Qi''' (* [[16. apríl]] [[1976]], [[Xindian]], [[Taiwan]]) je taiwanská [[Herec|herečka]] a modelka. V roku [[2014]] bola jednou z najlepšie platených herečiek v Číne. == Detstvo a mladosť == Shu Qi sa narodila v meste Xindian v [[Taiwan|Taiwane]]. Ako sedemnásť ročná odcestovala do [[Hongkong|Hongkongu]], aby začala filmovú kariéru. == Kariéra == V roku [[1996]] si zahrala v erotickom filme ''Viva Erotica'', kde za svoj herecký výkon získala ocenenie [[Hong Kong Film Awards]]. V roku [[1999]] sa objavila po boku [[Jackie Chan|Jackieho Chana]], v čínskom filme ''Inštinkt lovca'' a o rok neskôr, si zahrala vo filme ''The Island Tales''. V roku [[2002]] sa dostala do hollywoodskej produkcie a zahrala si po boku herca [[Jason Statham|Jasona Stathama]], vo filme ''Kuriér''. V rovnakom roku hrala aj vo filme ''Smrtiaci anjeli'', kde hrala po boku herečky [[Vicki Zhao]]. Za svoj herecký výkon v historickom filme ''The Foliage'', z roku [[2004]], získala herecké ocenenie šanghajských kritikov. V roku [[2008]] bola členkou poroty na [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne]] a o rok neskôr, sedela v porote [[Festival de Cannes|Filmového festivalu v Cannes]]. V roku [[2015]] hrala v čínskom romantickom filme ''Najlepšie na koniec''. == Súkromný život == V roku [[2016]] sa vydala za hongkonského herca a režiséra Stephena Funga. Obaja sa stretli na nakrúcaní romantickej drámy ''Bishonen'' v roku [[1997]] a chodili spolu štyri roky. == Zdroj == {{Preklad|en|Shu Qi|1101006662}} {{DEFAULTSORT:Qi, Shu}} [[Kategória:Hongkonské filmové herečky]] [[Kategória:Taiwanské filmové herečky]] bu6mcvckvbfqxiwtrd2y7c2mvhv7svg 14 685075 7417817 2022-07-31T11:19:00Z Michal62606 117643 vytvorenie wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Hong Kong film actresses}} [[Kategória:Filmové herečky podľa štátu]] kgk27q22i76pmfoazkt6uo1t42xti47 14 685076 7417818 2022-07-31T11:20:03Z Michal62606 117643 vytvorenie wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Taiwanese film actresses}} [[Kategória:Filmové herečky podľa štátu]] j3bzou7tiq16ahee81ikxyuxjeaww2l 7417819 7417818 2022-07-31T11:22:00Z Michal62606 117643 dd wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Taiwanese film actresses}} [[Kategória:Filmové herečky podľa štátu]] [[Kategória:Taiwanské osobnosti]] hig692c0n52d2o3ag53msus7jxpv9se 0 685077 7417823 2022-07-31T11:38:02Z KingisNitro 91359 Vytvorenie stranky prekladom wikitext text/x-wiki [[Súbor:Met_pathway.svg|náhľad|400x400bod|Transsulfuračná cesta, konkrétne v smere od [[Homocysteín|homocysteínu]] k [[Cysteín|cysteínu]] (v spodnej časti). Homocysteín sa premieňa na [[cystationín]] (5) a potom na cysteín (6). Reakciu 5 katalyzuje [[cystationín β-syntáza]] a reakciu 6 [[cystationín γ-lyáza]]. Homocysteín vzniká z [[Metionín|metionínu]] reakciami 1, 2 a 3.]] '''Transsulfuračná cesta'''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Význam a možnosti stanovenia vitamínu B12, vitamínu B6 a kyseliny listovej pri poruche metabolizmu homocysteínu {{!}} Unilabs|url=https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/vyznam-moznosti-stanovenia-vitaminu-b12-vitaminu-b6-kyseliny-listovej-pri-poruche|vydavateľ=www.unilabs.sk|dátum prístupu=2022-07-31}}</ref> alebo jednoducho '''transsulfurácia'''<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NUTRIČNÉ DETERMINANTY HOMOCYSTEINÉMIE|url=https://www.prolekare.cz/casopisy/casopis-lekaru-ceskych/2002-13/nutricne-determinanty-homocysteinemie-25739|vydavateľ=www.prolekare.cz|dátum prístupu=2022-07-31|jazyk=cs|priezvisko=Krajčovičová-Kudláčková|meno=M}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Je konzumácia mäsa škodlivá? Sírovodík, sulfát a mikrobióm.|url=https://jaroslavlachky.sk/je-konzumacia-masa-skodliva-sirovodik-sulfat-a-mikrobiom/|vydavateľ=jaroslavlachky.sk|dátum prístupu=2022-07-31|jazyk=sk-SK}}</ref> je [[metabolická dráha]], ktorej úlohou je premena [[Cysteín|cysteínu]] na [[homocysteín]] alebo naopak. V procese vzniká [[cystationín]]. Existujú dve transsulfuračné cesty, a to v smere cysteín → homocysteín a v smere homocysteín → cysteín.<ref>{{cite journal|author=Weekley, C. M. and Harris, H. H.|year=2013|title=Which form is that? The importance of selenium speciation and metabolism in the prevention and treatment of disease|journal=Chem. Soc. Rev.|volume=42|issue=23|pages=8870–8894|doi=10.1039/c3cs60272a|pmid=24030774}}</ref> == Proces == === Cysteín → homocysteín === Táto dráha je prítomná v niekoľkých druhoch [[Baktérie|baktérií]], napríklad ''[[Escherichia coli]]''<ref>{{Cite journal|last1=Aitken|first1=S. M.|last2=Lodha|first2=P. H.|last3=Morneau|first3=D. J. K.|doi=10.1016/j.bbapap.2011.03.006|title=The enzymes of the transsulfuration pathways: Active-site characterizations|journal=Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Proteins and Proteomics|volume=1814|issue=11|pages=1511–7|year=2011|pmid=21435402}}</ref> a ''[[Bacillus subtilis]].''<ref>{{Cite journal|last1=Auger|first1=S.|last2=Yuen|first2=W. H.|last3=Danchin|first3=A.|last4=Martin-Verstraete|first4=I.|title=The metIC operon involved in methionine biosynthesis in Bacillus subtilis is controlled by transcription antitermination|journal=Microbiology|volume=148|issue=Pt 2|pages=507–518|year=2002|pmid=11832514|doi=10.1099/00221287-148-2-507|doi-access=free}}</ref> Spočíva v prenose [[Tiol|tiolovej]] skupiny z cysteínu na homocysteín, čo je prekurzor metionínu. Táto zmena prebieha vďaka reakcii [[Cysteín|cysteínu]] s [[Aktivovaný ester|aktivovaným]] [[Homoserín|homoserínom]], čím vzniká [[cystationín]] a [[sukcinát]] alebo [[acetát]] v reakcii katalyzovanej [[Cystationín γ-syntáza|cystationín γ-syntázou]] (kódovaná génom ''metB'' v ''E. coli'' a ''metI'' s bifunkčnouaktivitou v ''B. subtilis''). Cystationín potom podlieha β-eliminácii [[Homocysteín|homocysteínu]] a zostáva z neho nestabilná iminokyselina, z ktorej reakciou s vodou vzniká [[pyruvát]] a [[amoniak]]. Celú túto reakciu katalyzuje [[cystationín β-lyáza]].<ref>{{Cite journal|last1=Clausen|first1=T.|last2=Huber|first2=R.|last3=Laber|first3=B.|last4=Pohlenz|first4=H. D.|last5=Messerschmidt|first5=A.|title=Crystal Structure of the Pyridoxal-5′-phosphate Dependent Cystathionine β-lyase fromEscherichia coliat 1.83 Å|doi=10.1006/jmbi.1996.0508|journal=Journal of Molecular Biology|volume=262|issue=2|pages=202–224|year=1996|pmid=8831789}}</ref> Homocysteín, ktorý vzniká touto dráhou, potom možno premeniť na [[metionín]] [[Metylácia|metylačnou]] reakciou, ktorú katalyzuje [[metionínsyntáza]]. === Homocysteín → cysteín === V niektorých organizmoch, vrátane ľudí, je prítomná opačná dráha, ktorá spočíva v prenose tiolovej skupiny z homocysteínu na cysteín podobným mechanizmom. V ''[[Klebsiella pneumoniae]]'' je [[cystationín β-syntáza]] kódovaná génom ''mtcB'', zatiaľ čo [[Cystationín γ-lyáza|γ-lyáza]] je kódovaná ''mtcC''.<ref>{{Cite journal|last1=Seiflein|first1=T. A.|last2=Lawrence|first2=J. G.|doi=10.1128/JB.00347-06|title=Two Transsulfurylation Pathways in Klebsiella pneumoniae|journal=Journal of Bacteriology|volume=188|issue=16|pages=5762–5774|year=2006|pmid=16885444|pmc=1540059}}</ref> Ľudia sú [[Auxotrof|auxotrofné]] organizmy, ktoré musia prijímať metionín z potravy, preto sa metionín nazýva [[Esenciálna aminokyselina|esenciálnou aminokyselinou]], ale nemusia prijímať cysteín práve vďaka tejto transsulfuračnej dráhe. Existujú však poruchy tejto dráhy, ktoré vznikajú ako mutácie v enzýmoch, ktoré vedú k [[Homocystinúria|homocystinúrii]] (kvôli akumulácii homocysteínu) a iným poruchám. == Úloha pyridoxalfosfátu == Všetky štyri transsulfuračné enzýmy ([[cystationín β-syntáza]], [[cystationín γ-syntáza]], [[cystationín β-lyáza]] a [[cystationín γ-lyáza]]) vyžadujú [[Vitamín B6|vitamín B₆]] v jeho aktívnej forme ([[pyridoxalfosfát]], PLP). Tri z týchto enzýmov (všetky okrem cystationín β-syntázy) sú súčasťou [[PLP-dependentná rodina enzýmov Cys/Met metabolizmu|PLP-dependentnej rodiny enzýmov Cys/Met metabolizmu]] (PLP enzýmy typu I). Existuje päť rôznych štruktúrne príbuzných druhov PLP enzýmov. Do tejto rodiny, ktorá je typu I, patria:<ref name="review2">{{cite journal|vauthors=Ferla MP, Patrick WM|title=Bacterial methionine biosynthesis|journal=Microbiology|volume=160|issue=Pt 8|pages=1571–84|year=2014|pmid=24939187|doi=10.1099/mic.0.077826-0|doi-access=free}}</ref> * V biosyntéze metionínu: ** v transsulfuračnej ceste: *** [[cystationín γ-syntáza]] (''metB''), ktorá spája aktivovaný homoserínový ester (acetyl alebo sukcinyl) s cysteínom za vzniku cystationínu *** [[cystationín β-lyáza]] (''metC''), ktorá štiepi cystationín na homocysteín a deaminovaný alanín (pyruvát a amoniak) ** v priamej sulfurylačnej dráhe: *** [[O-acetylhomoserínsulfhydryláza]] (''metY''), ktorá presúva tiolovú skupinu na aktivovaný homoserín *** [[O-sukcinylhomoserínsulfhydryláza]] (''metZ''), ktorá presúva tiolovú skupinu na aktivovaný homoserín * V biosyntéze cysteínu: ** v transsulfuračnej ceste: *** [[cystationín γ-lyáza]] (nemá spoločný názov pre gén), ktorá spája aktivovaný serínový ester (acetyl alebo sukcinyl) s homocysteínom za vzniku cystationínu *** [[cystationín β-syntáza]] sem '''nepatrí''', pretože je to PLP enzýmu typu II<ref>{{Citácia periodika|titul=Pyridoxal Phosphate Enzymes: Mechanistic, Structural, and Evolutionary Considerations|url=https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev.biochem.73.011303.074021|periodikum=Annual Review of Biochemistry|dátum=2004-06|dátum prístupu=2022-07-31|ročník=73|číslo=1|strany=383–415|issn=0066-4154|doi=10.1146/annurev.biochem.73.011303.074021|jazyk=en|meno=Andrew C.|priezvisko=Eliot|meno2=Jack F.|priezvisko2=Kirsch}}</ref> ** v priamej sulfurylačnej dráhe: *** [[O-acetylserínsulfhydryláza]] (''cysK'' alebo ''cysM''), ktorá prenáša tiolovú skupinu na aktivovaý serín * V rozklade metionínu: ** [[metionín γ-lyáza]] (''mdeA''), ktorá rozkladá metionín na metántiol a homoalanín Gény ''metC'', ''metB'' a ''metZ'' sú si blízko príbuzné a v NCBI patria pod klaster [[Ortológ|ortológov]] (COG0626).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=COG0626 - NCBI|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/research/cog/cog/COG0626/|vydavateľ=www.ncbi.nlm.nih.gov|dátum prístupu=2022-07-31}}</ref> Podľa aktuálnych znalostí by sa ''metC'' mal vždy nachádzať spolu s ''metB'' (pretože ''metB'' tvorí produkt, ktorý je ďalej premieňaný pôsobením ''metC''), ale existujú organizmy, ktoré majú len ''metC''. To naznačuje buď bifunkčnú úlohu ''metC'', ktorá však nebola dokázaná u žiadneho organizmu, alebo niektoré enzýmy kódované ''metY'' dokážu katalyzovať tú istú reakciu ako ''metB'', čo však nebolo poriadne preskúmané.<ref name="review2" /> U niektorých organizmov, napr. ''B. subtilis'', zastáva úlohu ''metB'' bifunkčný enzým ''metI''.<ref name="review2" /> == Priama sulfurácia == Priama sulfurylačná dráha na syntézu cysteínu alebo homocysteínu prebieha výmenou acetylovej/sukcinylovej skupiny za [[sulfid]] (gény ''cysK'' a ''cysM'' kódujú [[Cysteínsyntáza|cysteínsyntázu]]<ref>{{Cite journal|last1=Rabeh|first1=W. M.|last2=Cook|first2=P. F.|title=Structure and Mechanism of O-Acetylserine Sulfhydrylase|doi=10.1074/jbc.R400001200|journal=Journal of Biological Chemistry|volume=279|issue=26|pages=26803–26806|year=2004|pmid=15073190|doi-access=free}}</ref> a gény ''metY'' a ''metZ'' kódujú [[Homocysteínsyntáza|homocysteínsyntázu]]<ref>{{Cite journal|last1=Hwang|first1=B. J.|last2=Yeom|first2=H. J.|last3=Kim|first3=Y.|last4=Lee|first4=H. S.|title=Corynebacterium glutamicum utilizes both transsulfuration and direct sulfhydrylation pathways for methionine biosynthesis|journal=Journal of Bacteriology|volume=184|issue=5|pages=1277–1286|year=2002|pmid=11844756|pmc=134843|doi=10.1128/JB.184.5.1277-1286.2002}}</ref>). == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Portál|Chémia}} {{Preklad|en|Transsulfuration pathway|1047681868}} [[Kategória:Metabolizmus síry]] [[Kategória:Metabolické dráhy]] q2g5om645cin412hp2ysw4c8kqfn7ri 14 685078 7417824 2022-07-31T11:39:33Z KingisNitro 91359 Vytvorená stránka „[[Kategória:Síra]] [[Kategória:Látková premena]]“ wikitext text/x-wiki [[Kategória:Síra]] [[Kategória:Látková premena]] sfip65vh9hcgidbuc33n7a5yv6b6e4r 0 685079 7417828 2022-07-31T11:54:50Z Pe3kZA 39673 základ wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Na jame | obrázok = Chopok panorama TN1.jpg | popis = Na jame v ľavej časti panorámy | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Pavčina Lehota]] | obec1 = [[Demänovská Dolina]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Demänovské vrchy]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1438.1 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.0065 | zemepisná dĺžka = 19.5655 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Na jame''' ({{mnm|1438.1}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Pavčina Lehota|Pavčinou Lehotou]], približne {{Km|9|m|w}} južne od [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.56552&y=49.00649&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Pavčina Lehota]] a [[Demänovská Dolina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú severne ležiace [[Lazisko]], [[Pavčina Lehota]] a [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänová]], južne situovaná je [[Demänovská Dolina]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Vrch je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej severovýchodným smerom zo [[Siná (vrch v Nízkych Tatrách)|Sinej]] ({{Mnm|1560}}). Tá leží v hrebeni, ktorý vybieha severným smerom z [[Poľana (Nízke Tatry)|Poľany]] ({{Mnm|1889}}) cez [[Bôr (vrch)|Bôr]] ({{Mnm|1888}}) a Havrany ({{Mnm|1453}}). Východným smerom susedí [[Demänovská hora]] ({{Mnm|1304}}), [[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)|Kurence]] ({{Mnm|1284}}), [[Magura (1 376,5 m n. m.)|Magura]] ({{Mnm|1377}}) a [[Pusté]] ({{Mnm|1501}}), južným Ostredok ({{Mnm|1167}}) a Siná, západným Uhlisko ({{Mnm|1229}}) a [[Sitieň]] ({{Mnm|1266}}) a severným Opálenisko ({{Mnm|1143}}) a Pálenica ({{Mnm|1021}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u; západnú časť odvodňuje Lazištiansky potok do [[Palúdžanka|Palúdžanky]], voda z východných svahov odteká do [[Demänovka (riečka)|Demänovky]]. Vrcholom prechádza hranica [[Demänovská dolina|Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina]], do ktorej patrí juhovýchodná časť masívu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] a [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Veľká Fatra|Veľkú]] a [[Malá Fatra|Malú Fatru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.00649&lng=19.56552&ele=1438&azi=45.56&alt=-1.89&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=49.00649%c2%b0%20N%2019.56552%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník a vzhľadom na stupeň ochrany je tak prístup naň nežiadúci. Žltá značka, vedúca od [[Demänovská jaskyňa slobody|Demänovskej jaskyne slobody]] vedie na neďalekú [[Siná (vrch v Nízkych Tatrách)|Sinú]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Demänovské vrchy]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.56552&y=49.00649&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Demänovská Dolina]] [[Kategória:Pavčina Lehota]] f8pfzp21b978msot9h6aitphy8lnsq0 7417829 7417828 2022-07-31T11:57:09Z Pe3kZA 39673 obr. wikitext text/x-wiki {{Infobox vrch | názov = Na jame | obrázok = Demänovská dolina 7TN1.jpg | popis = Na jame v ľavej časti | štát = Slovensko | štát1 = | región = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | región1 = | okres = [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] | okres1 = | obec = [[Pavčina Lehota]] | obec1 = [[Demänovská Dolina]] | obec2 = | pohorie = [[Nízke Tatry]] | podcelok = [[Ďumbierske Tatry]] | časť = [[Demänovské vrchy]] | povodie = [[Váh]] | povodie1 = | nadmorská výška = 1438.1 | význačnosť = | zemepisná šírka = 49.0065 | zemepisná dĺžka = 19.5655 | hornina = | orogenéza = Alpínske vrásnenie | najľahší výstup = neznačený | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Slovensko-reliéf | commons = | poznámka = | popis.mapy = Poloha v rámci Slovenska | popis.mapy1 = Poloha v rámci Žilinského kraja | lokátor1 = Žilinský kraj }} '''Na jame''' ({{mnm|1438.1}}<ref name=M/>) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Leží nad [[Pavčina Lehota|Pavčinou Lehotou]], približne {{Km|9|m|w}} južne od [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.56552&y=49.00649&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Poloha == Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Ďumbierske Tatry]] a časti [[Demänovské vrchy]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = Bratislava }}</ref> Leží v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]], v okrese [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] a zasahuje na katastrálne územie obcí [[Pavčina Lehota]] a [[Demänovská Dolina]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Najbližšími sídlami sú severne ležiace [[Lazisko]], [[Pavčina Lehota]] a [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänová]], južne situovaná je [[Demänovská Dolina]]. Masív patrí do [[Národný park Nízke Tatry|Národného parku Nízke Tatry]].<ref name="mapa"/> == Opis == Vrch je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej severovýchodným smerom zo [[Siná (vrch v Nízkych Tatrách)|Sinej]] ({{Mnm|1560}}). Tá leží v hrebeni, ktorý vybieha severným smerom z [[Poľana (Nízke Tatry)|Poľany]] ({{Mnm|1889}}) cez [[Bôr (vrch)|Bôr]] ({{Mnm|1888}}) a Havrany ({{Mnm|1453}}). Východným smerom susedí [[Demänovská hora]] ({{Mnm|1304}}), [[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)|Kurence]] ({{Mnm|1284}}), [[Magura (1 376,5 m n. m.)|Magura]] ({{Mnm|1377}}) a [[Pusté]] ({{Mnm|1501}}), južným Ostredok ({{Mnm|1167}}) a Siná, západným Uhlisko ({{Mnm|1229}}) a [[Sitieň]] ({{Mnm|1266}}) a severným Opálenisko ({{Mnm|1143}}) a Pálenica ({{Mnm|1021}}).<ref name=M>''Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.</ref> Masív patrí do povodia [[Váh]]u; západnú časť odvodňuje Lazištiansky potok do [[Palúdžanka|Palúdžanky]], voda z východných svahov odteká do [[Demänovka (riečka)|Demänovky]]. Vrcholom prechádza hranica [[Demänovská dolina|Národnej prírodnej rezervácie Demänovská dolina]], do ktorej patrí juhovýchodná časť masívu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.<ref name="mapa"/> === Výhľady === Vrchol pokrýva súvislý, miestami riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách|vrcholy Nízkych Tatier]], no tiež [[Tatry|Vysoké]] a [[Západné Tatry]], [[Chočské vrchy]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] a [[Oravské Beskydy|Beskydy]], [[Veľká Fatra|Veľkú]] a [[Malá Fatra|Malú Fatru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=49.00649&lng=19.56552&ele=1438&azi=45.56&alt=-1.89&fov=45&date=2021-03-13T09:07Z&cfg=sr&name=49.00649%c2%b0%20N%2019.56552%c2%b0%20E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Prístup == Na vrchol nevedie značený turistický chodník a vzhľadom na stupeň ochrany je tak prístup naň nežiadúci. Žltá značka, vedúca od [[Demänovská jaskyňa slobody|Demänovskej jaskyne slobody]] vedie na neďalekú [[Siná (vrch v Nízkych Tatrách)|Sinú]].<ref name="mapa"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Demänovské vrchy]] * [[Ďumbierske Tatry]] * [[Zoznam vrcholov v Nízkych Tatrách]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.56552&y=49.00649&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Nízke Tatry}} [[Kategória:Vrchy v Nízkych Tatrách]] [[Kategória:Tisícovky na Slovensku]] [[Kategória:Vrchy v okrese Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Demänovská Dolina]] [[Kategória:Pavčina Lehota]] h0q1s3ek82z18hjau6jj6ao0h2p0x9r